Zatiaľ som nenašiel komplexnejšie učenie ako je Hare Krišna. Najviac sa mi páči, že to nie je len teoretické učenie, ale človek si ho môže vyskúšať a overiť si tak teóriu v praxi a zistiť, že to naozaj funguje.

Keď sa pozriem na to, ako žijú oddaní Krišnu a ako žijú ľudia v modernej spoločnosti, vidím obrovský rozdiel.

Moderná spoločnosť

Alkohol, cigarety, káva a iné drogy takmer na dennom poriadku. Pripútanosť, hnev, strach, materializmus, chamtivosť, pýcha, sebectvo, hádky, ubližovanie, bitúnky, ničenie prírody,… to vidím v súčasnej modernej spoločnosti, ktorej chýba základné poznanie, vďaka ktorému by mohla táto spoločnosť vyzerať úplne inak. Napríklad ako spoločnosť oddaných Krišnu.

Spoločnosť oddaných

Zaujímavým faktom je, že z ľudí, ktorí pili alkohol, fajčili na dennom poriadku a mnohí tiež boli závislí na drogách, hazarde a sexe, z týchto ľudí sa vďaka Šrílovi Prabhupádovi stali oddaní Krišnu a prestali piť alkohol, fajčiť, jesť mäso, hazardovať a tiež mať neobmedzený a nezáväzný sex. Ich vedomie sa natoľko zmenilo, že už im viac nechutili drogy, mäso, hazard a sexuálna túžba sa takisto zmiernila vďaka usmerňujúcim činnostiam a zásadám Bhakti jógy – jógy oddanosti. O Bhakti jóge píšem v článku “Bhakti jóga“.

Keď sa človek dostane do spoločnosti oddaných, pocíti obrovský rozdiel medzi touto spoločnosťou a spoločnosťou neoddaných. Pocíti tú ohromnú čistotu, ktorá z oddaných pramení.

Kṛṣṇa, Najvyššia Božská Osobnosť, riekol: „Nebojácnosť, očista bytia, pestovanie duchovného poznania, dobročinnosť, nenásilie, pravdovravnosť, nehnevlivosť, odriekanie, vnútorný pokoj, nechuť k vyhľadávaniu chýb druhých, súcit so všetkými živými tvormi, nechamtivosť, striedmosť, skromnosť, pevná odhodlanosť, sila, schopnosť odpúšťať, odvaha, čistotnosť, nezávislosť a neočakávanie pôct — to sú transcendentálne vlastnosti, ktorými sa vyznačujú zbožní ľudia s božskou povahou, ó, potomok Bharatov. [BG 16.1-3]

Pýcha, spupnosť, domýšľavosť, hnev, hrubosť a nevedomosť sú vlastnosti tých, ktorí sa narodili s démonskou povahou, ó syn Pṛthy. [BG 16.4]

Služba

Na rozdiel od spoločnosti neoddaných, kde sa takmer každý usiluje o čo najväčší zmyslový pôžitok pre seba, prípadne svojich blízkych, oddaný sa usiluje potešiť nie seba, ale duchovného učiteľa, Krišnu a jeho oddaných. To zmierňuje a vykoreňuje sebectvo a keď má každý služobnícky postoj, môže spoločnosť fungovať krásne v harmónii. Čím je však v spoločnosti viac sebectva, pýchy a egoizmu, tým je to horšie. Koniec koncov to môžeme vidieť v dnešnej spoločnosti.

Služba a služobnícky postoj je nám prirodzený. Služba je to, čo napĺňa dušu. Sebectvo, pýcha a egoizmus je to, čo dušu ubíja.

Praktický proces

Ako som už spomenul, učenie Hare Krišna je veľmi praktické. Zahŕňa spievanie a počúvanie Hare Krišna mahá-mantry, čítanie kníh Šríla Prabhupádu, účastnenie sa ranných a večerných programov v chráme, službu v chráme, nedeľný program pre verejnosť, varenie pre Krišnu, združovanie sa v spoločnosti oddaných a prijímanie prasádam (duchovného jedla). Každý si z tohto procesu môže vybrať čo mu vyhovuje a postupne získať chuť prijať celý proces ako svoj životný štýl.

Očistná sila Hare Krišna mahá-mantry

Hare Krišna Hare Krišna
Krišna Krišna Hare Hare
Hare Ráma Hare Ráma
Ráma Ráma Hare Hare

Mahá-mantra znamená veľká mantra a je to najsilnejšia mantra, ktorú máme v súčasnosti k dispozícii. Obsahuje všetky ostatné mantry a jej očistná sila je ohromná. Každý, kto pravidelne počúva, alebo spieva Hare Krišna mahá-mantru, očisťuje svoje vedomie od chtíču, negatívnych vlastností a závislostí. Môžete si o tom prečítať v článku “Účinok Hare Krišna mahá-mantry“, v ktorom popisujem svoju osobnú skúsenosť s mahá-mantrou.

Spev a tanec

Energia, ktorá ide z oddaných Krišnu keď spievajú mahá-mantru, je veľmi príjemná. Spev a tanec je pre Hare Krišna typický. Radosť, ktorá pramení zo spoločného spievania Hare Krišna mahá-mantry býva až priam extatická.

Čistota srdca

Celý proces Bhakti jógy vedie k očisteniu srdca od nánosov ako sú chtíč, pýcha, egoizmus, hnev atď. Keď je srdce človeka dostatočne očistené, môže v ňom splanúť jeho prirodzená láska k Bohu a k celému Jeho stvoreniu – ku všetkým a všetkému. To je cieľ skutočného náboženstva.

Očista srdca pomocou bhakti jógy je postupný proces a človek môže už po pár mesiacoch vnímať na sebe zmenu vo vedomí. Ak vytrvá v tomto procese, môže získať transcendentálne vlastnosti, ktoré tu boli spomenuté [BG 16.1-3] a očistiť sa od démonských vlastností ako pýcha, chamtivosť, hnevlivosť a pod.

Duchovní učitelia

Duchovný učiteľ Šríla Prabhupáda cestoval mesiac loďou z Indie do Ameriky keď mal 70 rokov, rozšíril vedomie Krišnu z Indie do celého sveta, za 11 rokov založil 108 chrámov a zasvätil stovky a tisíce žiakov. Niektorí z jeho žiakov sú teraz sannjasíni (sľub doživotného celibátu), ktorí cestujú po svete a pokračujú v jeho misii – šíria vedomie Krišnu. Mnohí oddaní tiež žijú rodinným životom. Šríla Prabhupáda stanovil krásny a jasný príklad čistej oddanej služby a čo sa ňou dá dosiahnuť.

Rodinný život

Učenie Hare Krišna a rodinný život sa nevylučujú. Nie každý je schopný žiť v celibáte a tak môže žiť rodinným životom v súlade s vedomím Krišnu. Každý môže čítať knihy Šrílu Prabhupádu, spievať Hare Krišna, variť pre Krišnu, navštevovať chrámy a tráviť čas v spoločnosti oddaných.

V relácii “Família” si môžete pozrieť ako žije rodina vo vedomí Krišnu na Slovensku: https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/11981/128055

Védska kultúra

Hare Krišna vychádza z védskej kultúry, ktorá zahŕňa ako materiálny, tak duchovný blahobyt. Védy obsahujú poznanie o ekonomike, technike, strave, liečiteľstve, duchovne a ďalších potrebných odvetviach pre spoločnosť.

Jednoduché žitie, hlboké myslenie

Šríla Prabhupáda chcel, aby oddaní žili jednoduchým životom a hlbokým myslením ideálne mimo mesta na farme, kde budú mať kravy a budú pestovať rôzne plodiny. Tento spôsob života je mi veľmi blízky.

Možnosť žiť v chráme

Mal som túžbu žiť jednoduchým životom a hlbokým myslením a tak som išiel žiť do chrámu, kde som neriešil otázky prežitia. Mal som o všetko postarané a mohol som sa venovať duchovnému životu naplno.

Kuchyňa

Nebudem tajiť, že jedlo, ktoré som jedol v chrámoch Hare Krišna, je najlepšie a najpestrejšie aké som kedy jedol.

Nie je to len také obyčajné jedlo. Je to duchovné jedlo obetované Krišnovi zvané prasádam – Božia milosť. O prasádam si môžete prečítať v článku “Duchovné jedlo – prasádam”

Prijímanie prasádam je veľmi príjemná súčasť bhakti jógy.

Záver

Zo všetkých učení, ktoré poznám, je mi práve srdcu najbližšie Hare Krišna. Kresťanstvo, Buddhizmus, Islam, Taoizmus neponúkajú také obsiahle poznanie ako učenie Hare Krišna. Možno preto mnohí ľudia, ktorí chceli vedieť viac, skončili práve u Hare Krišna, kde našli to, čo hľadali. Pre mňa je veľmi dôležitá osobná skúsenosť a skúsenosť, ktorú som zažil s Hare Krišna je veľmi pozitívna a zmenila mi úplne život. Môžete sa o tom dočítať v článku “Vedomie Krišnu“.

Hare Krišna!

Keď som sa začal venovať filozofii Hare Krišna aktívnejšie, veľa ľudí si voči mne vytvorilo predsudky. Zrazu som pocítil, že sa ku mne správajú inak. Akoby mali odpor k filozofii Hare Krišna a ten odpor sa preniesol aj na mňa. Pritom mnohí z nich ani filozofiu Hare Krišna moc nepoznali. Je oveľa jednoduchšie vytvoriť si predsudky a predstavy o tom, čo ani nepoznáme ako usilovať sa o to spoznať to a zistiť ako sa veci majú.

Túžba ísť žiť do chrámu

Asi po dvoch rokoch rozvíjania vedomia Krišnu som pocítil túžbu vyskúšať si život v chráme. A tak som šiel v auguste 2016 na trojmesačný vzdelávací kurz o védskej kultúre zvaný Bhakta program. Po Bhakta programe som sa rozhodol ostať žiť v chráme. Nemal som žiadne záväzky ani túžby, ktoré nesúviseli s vedomím Krišnu a tak som sa mohol plne venovať vedomiu Krišnu v chráme. Ale po deviatich mesiacoch života v chráme som zistil, že život v chráme nie je pre mňa. Píšem o tom v článku „Prečo som odišiel z chrámu Hare Krišna“

Zbytočné predsudky

Keď som sa rozhodol vyskúšať si život v chráme, vedel som, že mnohí si o tom vytvoria vlastný obraz. Vedel som, že keď si vyholím hlavu a pridám sa k Hare Krišna, tak ľudia budú mať automaticky predsudky. Už ma nebrali takého, aký som, ale ako sfanatizovaného Krišňáka. Je to veľmi smutné.

Akonáhle sa niekto hlási k nejakému učeniu, či náboženstvu, ľudia majú voči nemu predsudky ak majú predsudky voči danému učeniu, či náboženstvu. Predsudky sú zbytočné, no predsa ich veľa ľudí v sebe pestuje. Predsudky nám bránia vidieť realitu takú, aká je. Tiež som mal kedysi predsudky voči náboženstvám, nábožensky založeným ľuďom, ľuďom iných národnosti, či rás atď. No dokázal som sa týchto predsudkov zbaviť. Naučil som sa nesúdiť niečo, čo nepoznám.

Pôvodne som nechcel žiť ako Krišňák, práve preto, lebo som vedel, že ľudia budú mať predsudky. Vedel som, že moje slová budú automaticky spájané s filozofiou Hare Krišna a ľudia s predsudkami moje slová nebudú prijímať ani za nič. No túžba ísť žiť do chrámu bola silnejšia ako obavy z predsudkov ľudí. V kútiku duše som bol zvedavý na reakcie ľudí. A potvrdilo sa to, čo som predpokladal. Čokoľvek som povedal, alebo napísal, ľudia automaticky spájali s učením Hare Krišna. Ľudia si mysleli, že opakujem len naučené frázy a nemám vlastný rozum. Bolo veľmi ťažké im vysvetliť, že to, čo hovorím, hovorím za seba a nie za učenie Hare Krišna.

Fenomén odporu

Narazil som na zaujímavý fenomén. Kresťanský kňaz môže hovoriť akékoľvek rozumné slová, no aj tak nebudú prijímané ľuďmi, ktorí majú voči kresťanskému učeniu predsudky. To isté platí pre akékoľvek iné učenie a ľudí s predsudkami. Ľudia s predsudkami sú v podstate slepí. Kvoli svojej zaslepenosti predsudkami nedokážu rozlíšiť múdre slová od hlúpych. Kvoli svojim predsudkom považujú všetko za hlúposti. Ľudia bez predsudkov dokážu prijímať slová a vyhodnocovať ich podľa svojej úrovne vedomia a podľa svojej inteligencie – toto dáva zmysel, toto je blbosť – toto môže tak byť, toto mi nejak nesedí. Lenže ľudia s predsudkami majú v hlave automaticky odpor – to, čo mi hovoríš, je blbosť. Na tento fenomén som narážal pomerne často. A bol som z toho zúfalý, keď som sa ľuďom s predsudkami snažil niečo vysvetliť a oni to neboli schopní prijať a pochopiť. Až po niekoľkých neúspešných pokusoch som pochopil, že tí ľudia to nie sú kvoli svojej zaslepenosti schopní pochopiť. Oni to jednoducho nechcú pochopiť. Kde nie je vôľa, tam nie je cesta. Prestal som s takými ľuďmi strácať čas a prestal som im čokoľvek vysvetľovať.

Našťastie sa našli aj ľudia, ktorí v sebe predsudky nepestujú a chcú sa dozvedieť viac. Ich prístup bol úplne odlišný od prístupu ľudí s predsudkami. Pýtali sa a prijímali odpovede. Uvedomovali si, že toho moc nevedia a chcú sa dozvedieť viac. Kdežto ľudia s predsudkami boli väčšinou pyšní a chceli si obhajovať len svoj pohľad na svet. Nechceli sa dozvedieť o inom pohľade. Chceli len bojovať a vyhrať. S takýmto prístupom sa človek veľa nedozvie. Ak sa chceme niečo dozvedieť, musíme si najskôr priznať, že niečo nevieme. Pokiaľ sa budeme tváriť, že sme zjedli všetku múdrosť sveta a budeme sa snažiť obhajovať len náš pohľad na život, moc sa toho nedozvieme.

Nedávno som zažil jeden extrémny príklad, keď som len použil citáciu z Bhagavad-gíty, ktorá hovorí o zbožných a bezbožných (dobrých a zlých) vlastnostiach ľudí. Človek s predsudkami nedokázal prijať túto citáciu, nedokázal triezvo posúdiť dobré a zlé vlastnosti, len preto, že boli popísané v Bhagavad-gíte, voči ktorej má očividne nemalé predsudky. Pritom toto rozdelenie na dobré a zlé vlastnosti môžeme nájsť tiež napríklad v psychológií.

Každopádne som vďačný aj za ľudí s predsudkami. Bez nich by bola na tomto svete nuda. Každý sa nachádza na nejakej úrovni a každý sa môže časom z tejto úrovne posunúť trošku ďalej. Najžalostnejší stav človeka je stav, kedy si naozaj myslí, že všetko vie a všade bol. Z takého stavu sa dá len veľmi ťažko posunúť ďalej. Som veľmi rád, že som sa dostal do stavu, kedy som si uvedomil koľko toho ešte neviem a čo všetko sa môžem naučiť. Keď niečo neviem, radšej si priznám, že to neviem a nebudem sa hrať na múdreho. Radšej sa spýtam niekoho, kto o tom niečo vie a nebudem si o tom vytvárať zbytočné domnienky. Za pomerne krátku dobu sa v živote môžeme naučiť veľmi veľa. Len musíme chcieť. To je celá veda. Sú ľudia, ktorí sa neustále učia a posúvajú a potom sú ľudia, ktorí sú dlhé roky na tom istom mieste a nevedia, alebo nechcú sa posunúť ďalej. Vedzte, že keď sa naučíme viac, otvoria sa nám v živote ďalšie možnosti, ktoré boli pre nás dovtedy skryté. Naučiť sa viac sa oplatí.

Pajem vám, aby ste v živote nestagnovali, ale posúvali sa ďalej a neustále sa učili. Môžete sa naučiť, že predsudky, pýcha, hnev, strach, nenávisť, domýšľavosť, žiarlivosť, chamtivosť nie sú moc pekné. Že pre človeka sú oveľa príjemnejšie zbožné vlastnosti ako pokora, schopnosť odpúšťať, pravdovravnosť, skromnosť, striedmosť, nebojácnosť, odvaha, odhodlanosť a emócie ako láska, šťastie. Mali by sme sa preto usilovať očistiť naše vedomie natoľko, že už viac nebudeme musieť prežívať nepríjemné emócie a dosiahneme stav trvalej blaženosti. Nie je to ľahké, ale ani nemožné.

„Ten, kto je vo svojom vnútri blažený, kto nachádza vo svojom vnútri potešenie a je upriamený do svojho vnútra, je skutočne dokonalým mystikom. Je sebarealizovanou oslobodenou dušou a nakoniec dosiahne Najvyššieho.“ [BG 5.24]