Ľudia častokrát hľadajú akési naplnenie svojich predstáv a túžob v nedokonalosti – v materiálnom svete, v materiálnych vzťahoch, v partnerovi… no vždy nachádzajú v konečnom dôsledku len sklamanie.
Hmotné bohatstvo a vzťahy v hmotnom svete nedokážu dušu plne uspokojiť. Možno len na chvíľku, ale potom zase hľadá naplnenie všakovakými spôsobmi na rôznych miestach a stále nenachádza… pretože hľadá dokonalosť v nedokonalosti – v hmotnom svete.
Častokrát vidím aké majú ľudia očakávania od svojich partnerov, alebo od iných ľudí a častokrát tieto očakávania nie sú naplnené a prichádza sklamanie. Pretože nikto v tomto svete nie je dokonalý a nemôže dokonale spĺňať atribúty dokonalosti, ktorú každý prirodzene hľadá, pretože to prináša skutočné naplnenie. Keď sú naše predstavy a túžby dokonale naplnené, môžeme byť dokonale šťastní. Problém je ten, že v hmotnom svete s materialistickým vedomím to nie je možné.
Aby sme našli dokonalosť a naplnenie, je nutné povzniesť sa na duchovnú úroveň.
Ten, kto je vo svojom vnútri blažený, kto nachádza vo svojom vnútri potešenie a je upriamený do svojho vnútra, je skutočne dokonalým mystikom. Je sebarealizovanou oslobodenou dušou a nakoniec dosiahne Najvyššieho. [Bhagavad Gíta 5.24]
Všetka tá snaha duše nájsť naplnenie v nedokonalosti, v hmotnom svete, ktorý je dočasný, plný nevedomosti a utrpenia, je márna. Žiadny človek nebude nikdy spĺňať naše požiadavky na 100%. Aj napriek tomu sa mnohí ľudia o to snažia a nachádzajú len chvíľkové šťastie a následné sklamanie. Snažia sa nájsť naplnenie vo vzťahoch s dušami, ktoré podliehajú štyrom nedokoknalostiam:
Majú sklon podvádzať
Podliehajú ilúzii
Nevyhnutne sa dopúšťajú chýb
Majú nedokonalé zmysly
Dokonalosť
Dokonalosť môžeme nájsť jedine v dokonalosti – v Bohu. Absolútna Osoba má všetky atribúty dokonalosti, po ktorých všetky duše túžia. Vzťah s Absolútnou Osobou plne uspokojuje dušu na rozdiel od vzťahov s inými dušami, ktoré podliehajú štyrom nedokonalostiam.
Z toho vyplýva, že ak chce byť duša skutočne šťastná, musí rozvíjať svoj vzťah s dokonalou osobou – s Bohom, ktorý ju nikdy nesklame. Boh vie čo je pre každého najlepšie a odovzdať sa Bohu je preto to najlepšie, čo môže duša spraviť.
Pokiaľ bude duša hľadať naplnenie svojich túžob v nedokolnalosti, nebude dokonale šťastná a bude neustále zakúšať sklamanie znova a znova kým si neuvedomí svoj vzťah s Bohom a nebude hľadať útočisku o Neho. Mnohí ľudia hľadajú útočisko v rodine, priateľoch a iných ľuďoch, ale tí im nedokážu poskytnúť dokonalé útočisko. To dokáže iba Boh.
Viem, že pre mnohých je „Boh“ niečo veľmi abstraktné a nepredstaviteľné a je preto veľmi ťažké mať s Ním osobný vzťah. No procesom oddanej služby je možné, že aj ateista sa stane oddaným a rozvinie vzťah s Bohom. O oddanej službe a o Bohu sa môžeme dozvedieť od tých, ktorí už s tým majú skúsenosť. Ktorí žijú v duchu oddanosti Bohu a nachádzajú tak skutočné naplnenie, ktoré hľadali všade možne, ale nenachádzali.
Ja som sa o oddanosti Bohu naučil v chrámoch Hare Krišna, ktoré sú vďaka milosti Šrílu Prabhupádu po celom svete. Na Slovensku v Abranovciach, 12km od Prešova – www.ekacakra.sk a v Bratislave na Čiernej vode – Goloka ISKCON Bratislava.
Všetci hľadajú naplnenie a dokonalosť. No málokto vie, kde ich nájsť. Mnohí hľadajú v nedokonalosti a tak nutne prežívajú sklamanie stále dokola. Koho to už prestane baviť, začne hľadať viac do hĺbky a nájde… lebo tomu, kto klope, bude otvorené. Kto hľadá, nájde… no pri tom hľadaní možno niekoľkokrát vojde do slepej uličky a možno sa aj niekoľkokrát stratí…. no s úprimnosťou nakoniec dojde do cieľa a nájde.
Pomerne často narážam na ľudí, ktorí tvrdia, že len ich náboženstvo a ich Boh je jediný správny a ostatné náboženstvá a bohovia sú dielom diabla. Toto (ne)pochopenie vychádza z ega a zo strachu. Ego obmedzuje človeka, aby si myslel, že len on má pravdu a jeho cesta je tá jediná správna. Bez snahy pochopiť ostatné náboženstvá a ostatných náboženských vyznávačov ich niektorí ľudia odsudzujú. V knihe „Cesta domov“ od Radhanath swamiho som čítal jeden pekný úryvok, v ktorom sa mierumilovne rozpráva Moslim s hinduistom:
„Pes vždy spozná svojho pána. Môže mať na sebe róbu, oblek a kravatu, či stáť len nahý, pes stojho pána spozná. Ak nedokážeme rozoznať Boha, nášho milovaného pána, keď prichádza v oblečení iného náboženstva, sme menej než ten pes.“
Mnohí ľudia sa správajú ako psy a štekajú na seba – „Ježiš je jediná cesta!„, „Len Allah…„, „Len Jehova…„, „Len Šiva…„, „Len Višnu…„, „Len Krišna…„,….
Rôzne náboženstvá
Existujú rôzne náboženstvá v rôznych kútoch sveta prispôsobené pre rôzne kultúry. V Indii je prispôsobené náboženstvo pre ich podnebie a kultúru. Na blízkom východe je prispôsobené náboženstvo ich kultúre a podnebiu, v Afrike, Európe, Ázii a v Amerike takisto…
Tvrdiť, že len moje náboženstvo je jediné pravé a ostatné sú falošné, je egoizmus najhrubšieho zrna – len ja mám pravdu, všetci ostatní ste mimo. Takéto pochopenie nevedie k láske a spájaniu, ale k nenávisti a rozdeľovaniu. Aj keď sa ľudia, ktorí to tvrdia, môžu javiť ako láskyplní a vyrovnaní.
Kto úprimne spoznáva Boha a študuje rôzne náboženstvá, spoznáva rôznych náboženských vyznávačov, môže zistiť, že Boh má v tých najväčších náboženstvách sveta rovnaké rysy. Môže sa líšiť meno a podoba, ale vlastnosti má viacmenej rovnaké. Ako by to mohol byť iný Boh?
Ekumenizmus
Od odchodu Krista z tejto planéty vzniklo niekoľko odnoží kresťanstva – Evanjelici, Katolíci, Protestanti, Pravoslávni,… Preto vznikol smer zvaný ekumenizmus, ktorý sa snaží tieto smery spájať.
Dôvodom vzniku rôznych smerov je rôzna interpretácia písma. V Biblii je totiž veľa pasáží, ktoré sa dajú pochopiť rôzne a tak ich rôzni ľudia aj rôzne chápu a potom sa kvôli svojmu veľkému egu nedokážu zhodnúť a pochopiť. A nie len v kresťanstve, ale aj v iných náboženstvách.
Spájanie a rozdeľovanie
To, čo vytvára rozdiely a rozdeľuje ľudí, je príliš veľké ego. To, čo núti človeka myslieť si, že len on má pravdu a všetko, čo sa od toho líši, je blud, je tiež ego.
Mnohí náboženskí vodcovia veľmi dobre poznajú povahu ľudského ega a presne vedia, na ktorú strunu majú zahrať, aby dostali na svoju stranu svoje ovečky. Mnohí kazatelia hovoria o ostatných náboženstvách nepekne a šíria medzi svoje ovečky strach a dezinformácie o ostatných náboženstvách. Ak tomu tieto ovečky uveria, budú mať automaticky k ostatným náboženstvám odpor a budú sa ich dokonca báť.
Pokiaľ budú ľudia pod silným vplyvom ega, budú vyhľadávať rozdiely namiesto spoločných črtov. Budú si myslieť, že len oni majú recept na pravdu a všetko, čo sa líši od ich názorov a vierovyznania sú bludy a nebudú s tým súhlasiť ani tomu rozumieť. Ego je ako také hrubé sklo, cez ktoré človek nemôže jasne vidieť veci také, aké sú. Ale aj napriek tomu si myslí, že ich vidí. No keď vykročí za hranice svojho ega, uvidí oveľa jasnejšie a oveľa viac… no nie je to také jednoduché.
Aby sme dokázali nakuknúť poza ego, musíme spoznať jeho prejavy, uvedomiť si ich a prestať sa s nimi stotožňovať. Je to dlhodobá práca na sebe, ale postupným cvičením budeme presne vedieť kedy ego vystrkuje rožky a čo s tým môžeme robiť. Buď počúvneme ego a dostaneme sa do konfliktu, alebo ego ovládneme, dáme sa do pokory a budeme sa snažiť o porozumenie.
Ego je silný pán a kto ho nepozná a stotožňuje sa s ním ako s vlastným JA, bude musieť zažívať jeho prejavy a neustále čeliť konfliktom a neporozumeniu. No ten, kto sa s egom prestane stotožňovať, môže dospieť k naozajstnému porozumeniu a to je veľmi žiadané.
Prajem každému, aby spoznal prejavy ega a prestal sa s ním stotožňovať 🙂
PS: Neustále sme pod vplyvom ega. No svojim uvedomovaním si môžeme zvoliť, či budeme ego počúvať, alebo nie.
Povaha duše je služobník. Niektorí ľudia si myslia, že sú páni, že oni neslúžia. Ale slúžia – manželke, manželovi, deťom, psovi, mačke, zamestnávateľovi, štátu, národu… A ak nie im, tak slúžia prinajmenšom svojim piatim zmyslom – oči sa chcú pozerať na pekné predmety, uši chcú počúvať pekné zvuky, ruky chcú ohmatávať niečo príjemné, jazyk chce ochutnávať lahodné jedlá, nos chce ovoniavať krásne vône…
Zmysly sú také mocné a búrlivé, ó, Arjuna, že násilne unášajú aj myseľ múdreho človeka, ktorý sa ich snaží ovládnuť. [BG 2.60]
Védske písma popisujú, že ak duša neslúži Bohu, slúži ilúzii (Máji). Má len tieto dve možnosti. Nič medzi. Buď uspokojuje svoje zmysly a zmysly druhých a tak sa zaplieta do spletitých zákonov karmy, alebo uspokojuje zmysly Najvyššieho Pána a raduje sa z transcendentáného šťastia. Pokiaľ duša slúži ilúzii, ženie sa za iluzorným šťastím v podobe zmyslového pôžitku – partnera, detí, majetku, atď. Tento pôžitok je žiaľ len dočasný a strieda ho utrpenie.
Šťastie, ktoré vzniká zo spojenia zmyslov a ich predmetov, ktoré je spočiatku ako nektár a na konci ako jed — také šťastie sa pripisuje kvalite vášne. [BG 18.38]
Ten istý predmet zmyslového pôžitku sa skôr, či neskôr zmení na príčinu nášho utrpenia. Je to len otázka času. S partnerom môžeme na začiatku zažívať veľkú radosť, ale časom táto radosť vyprchá a nastanú hádky a rozchod, alebo nás rozdelí smrť. Nikto nechce zomrieť, ale zákony prírody ho nútia opustiť tento svet a zanechať všetko, čo sa týka tela. Nesie si so sebou len svoje vedomie, svoje túžby. Ak zomrie s nenaplnenými hmotnými túžbami, dostane ďalšiu príležitosť si ich naplniť a zrodí sa znovu. A tak sa to opakuje dovtedy, kým má hmotné túžby, kým si chce vychutnávať iluzorný pôžitok. Iluzorný preto, lebo je dočasný. Pôžitok v hmotnom svete je ako fatamorgána na púšti. Človek si v mysli predstavuje pôžitok a raduje sa, ale keď zistí aká je realita, trpí.
Takže pokiaľ slúžime ilúzii, nenájdeme skutočné šťastie, iba chvíľkové, dočasné a následne utrpenie.
Oddaná služba
O oddanej službe píšem v článku „Rozdiel medzi oddanou službou a zmyslovým pôžitkom„. Na rozdiel od služby ilúzii, oddaná služba Bohu prináša skutočnú radosť, ktorá sa neustále zväčšuje. Taká je povaha duchovného šťastia na rozdiel od hmotného šťastia, ktoré sa postupne vytráca a strieda ho utrpenie.
Jednoduchým pravidelným spievaním Hare Krišna mahá-mantry:
môžeme dosahovať stále väčšie a väčšie duchovné šťastie. O účinku mahá-mantry píšem v článku „Účinok Hare Krišna mahá-mantry„.
Služba Bohu živú bytosť oslobodzuje zo zapletenia v hmotnom svete. Zmyslový pôžitok ju zaplieta. V oddanej službe živá bytosť už nejedná pre potešenie svojich zmyslov, ale pre potešenie Boha a tak sú automaticky uspokojené aj jej zmysly. Je to ako polievanie koreňa rastliny. Rastlina je Boh a duše sú listy. Pokiaľ budeme polievať len listy, rastlina vyschne a listy tiež. Ale ak zalievame koreň, rastlina je vyživovaná a listy automaticky tiež.
Ilúzii sme slúžili už tisíce a milióny životov a kam sme sa dostali? Dosiahli sme nejaké trvalé šťastie a naplnenie? Snažili sme sa napĺňať jednu hmotnú túžbu za druhou mysliac si, že nás to urobí šťastnými, ale stále to neprinieslo také uspokojenie, aké by sme chceli. Stále tam niečo chýba. A to niečo je oddaná služba Bohu, duchovná potrava, ktorá duši prirodzene chýba. Pokiaľ dodáme duši duchovnú potravu, môže byť skutočne šťastná. No pokiaľ jej dávame len materiálnu potravu v podobe napĺňania hmotných túžob, nikdy ju to plne neuspokojí. Ryba na suchu si môže snažiť užívať, ale nemôže byť šťastná, pretože jej chýba jej prirodzené prostredie – voda. Takisto duša napĺňaním hmotných túžob nemôže byť šťastná, pretože jej chýba jej prirodzená činnosť – služba Bohu, zalievanie koreňa rastliny. Pokiaľ nebude slúžiť Bohu, nebude zalievať koreň, tak vyschne, bude prežívať muky.
To je celý princíp života v tomto svete. Buď slúžime ilúzii a zažívame dočasné šťastie a následné utrpenie, alebo slúžime Bohu, ktorý nám následne automaticky plní všetky naše potreby. Naučiť sa slúžiť Bohu môžeme len pomocou tých, ktorí už Bohu slúžia. Môžu nás zamestnať v oddanej službe a my tak môžeme zažiť jej prínos.
„Ve společnosti čistých oddaných jsou rozhovory o zábavách a činnostech Nejvyšší Osobnosti Božství velice příjemné a lahodí uchu i srdci. Pěstováním tohoto poznání bude člověk dělat postupné pokroky na cestě osvobození, poté se osvobodí a ustálí ve své náklonnosti. Pak se probudí skutečná oddanost a začne pravá oddaná služba.“
Význam:
Zde je vysvětlen pokrok ve vědomí Kṛṣṇy a v oddané službě. Nejprve je nutné vyhledat osoby, které si jsou vědomé Kṛṣṇy a věnují se oddané službě. Bez jejich společnosti není možné udělat pokrok. Pouhým studiem a hromaděním teoretického poznání není možné v duchovním životě nijak znatelně pokročit. Člověk musí odejít ze společnosti materialistických lidí a vyhledat společnost oddaných, neboť bez ní nemůže porozumět Pánovým činnostem. Lidé jsou obvykle přesvědčeni, že Absolutní Pravda je neosobní. Jelikož se nestýkají s oddanými, nemohou pochopit, jak může být Absolutní Pravda osoba a jak může jednat jako osoba. Je to velice obtížné téma, a dokud člověk nechápe Absolutní Pravdu jako osobu, není možné mluvit o oddanosti. Služba a oddanost se nemůže vztahovat k něčemu neosobnímu. Služba musí být prokazována osobě. Neoddaní nemohou ocenit vědomí Kṛṣṇy na základě čtení Śrīmad-Bhāgavatamu nebo jiných védských písem popisujících činnosti Pána — myslí si, že tyto činnosti jsou vymyšlené historky, protože se s duchovním životem neseznamují správným způsobem. Člověk může pochopit osobní činnosti Pána pouze ve společnosti oddaných. Bude-li v takové společnosti přemýšlet o transcendentálních činnostech Pána a snažit se je pochopit, otevře se mu cesta k osvobození a bude očištěn. Ten, kdo má pevnou víru v Nejvyšší Osobnost Božství, se ustálí a jeho náklonnost ke společnosti Pána a oddaných bude vzrůstat. Být ve společnosti oddaných znamená být ve společnosti Pána. Oddaný v této společnosti vyvíjí vědomí vhodné pro službu Pánu, a jakmile je na transcendentální úrovni oddané služby, postupně dosáhne dokonalosti. – Šrímad Bhágavatam 3.25.25
Niektorí ľudia si myslia, že sú Boh, že vlastne všetci sú Boh. Táto filozofia sa nazýva Mayaváda a má niekoľko háčikov. Existuje dokonalejšia filozofia Ačintja-bhédábhéda-tattva, ktorá vysvetľuje pôvod a vlastnosti duše s filozofickou a logickou bezchybnosťou.
Filozofia Ačintja-bhéda-abhéda učí, že z hľadiska kvality, sme s Bohom (Krišnom) totožní, avšak čo sa týka kvantity, tak nepripadá v úvahu aby sme sa Mu rovnali, tzn. že z hľadiska kvantity, veľkosti, sa od Boha líšime. Toto učenie uvádza v súlad smery védantskej filozofie Dvaita a Advaita.
Kvapky oceánu sú kvalitatívne totožné s oceánom, ale kvantitatívne (množstvom) sa líšia. Takisto sa líšia živé bytosti (duše) od Najvyššieho Pána – Boha. Živá bytosť nikdy nebude mať vlastnosti v rovnakej miere ako Najvyšší Pán rovnako ako kvapka oceánu nebude mať všetky vlastnosti v rovnakej miere ako oceán. Napríklad oceán má ohromnú silu a váhu, ale kvapka oceánu má tieto vlastnosti vo veľmi obmedzenej miere. Takisto duša sa kvantitatívne nerovná Bohu.
Ak by sme boli skutočne všetci Bohom, to znamená Najvyšším Pánom, nemuseli by sme zažívať utrpenie v hmotnom svete (choroby, starnutie, umieranie,…), mohli by sme sa mu vyhnúť. Ale vidíme, že to nie je možné, že utrpenie prichádza aj keď si ho neželáme. Už len táto jednoduchá úvaha naznačuje, že nie sme Boh, ale sme podriadení hmotnej prírode, ktorú Boh stvoril, aby sme sa my mohli hrať na bôžikov (pánov, ovládateľov) v tomto svete.
Bhagavad-gíta a Šrímad Bhágavatam vysvetľujú túto filozofiu do detailu:
Śrī Caitanya Mahāprabhu říká, že ve svém skutečném postavení je živá bytost věčným služebníkem Nejvyšší Osobnosti Božství. Když na to zapomene, je podmíněna hmotnou přírodou, ale když bude sloužit Nejvyššímu Pánu, stane se osvobozeným služebníkem Boha. Být služebníkem je původní, přirozené postavení živé bytosti — buď musí sloužit matoucí energii zvané māyā, nebo Nejvyššímu Pánu. Jestliže slouží Nejvyššímu Pánu, je ve svém přirozeném stavu, ale jestliže dá přednost službě matoucí, vnější energii, bude spoutaná. Pod vlivem iluze pak živá bytost slouží v hmotném světě. Přestože ji poutá chtíč a touhy, myslí si, že je na světě pánem. Tomu se říká iluze. Osvobozená bytost naopak skoncovala s iluzí a dobrovolně se odevzdává Nejvyššímu, aby jednala podle Jeho přání. Poslední iluze, poslední past, do které chce māyā živou bytost chytit, je její návrh: “Ty jsi Bůh.” Živá bytost si pak myslí, že už není podmíněnou duší, ale Bohem. Je tak nerozumná, že ji ani nenapadne, jak by kdy mohla být na pochybách, kdyby byla Bůh. Na to vůbec nemyslí. To je tedy poslední léčka iluze. Osvobodit se od matoucí energie znamená poznat Kṛṣṇu, Nejvyšší Osobnost Božství, a dobrovolně jednat podle Jeho pokynu.
V tomto verši je velmi důležité slovo moha. Poukazuje na to, co je opakem poznání. Skutečné poznání je porozumění, že každá živá bytost je věčně služebníkem Pána. Avšak namísto toho, aby si živá bytost uvědomovala své postavení, myslí si, že není služebník, ale pán hmotného světa, protože chce ovládat hmotnou přírodu. Tuto iluzi je možné překonat milostí Pána nebo čistého oddaného. Jakmile iluze zmizí, živá bytost je ochotná jednat s vědomím Kṛṣṇy.
Mít vědomí Kṛṣṇy znamená jednat podle Kṛṣṇova nařízení. Podmíněná duše, oklamaná vnější energií v podobě hmoty, neví, že Nejvyšší Pán je vládce, který oplývá poznáním a kterému patří vše. Pán může dát svým oddaným vše, co si přeje — je přítelem každého a svému oddanému je zvláště nakloněn. Vládne hmotné přírodě a všem živým bytostem. Je také vládcem nevyčerpatelného času a v plné míře vlastní veškeré druhy bohatství a energie. Nejvyšší Pán, Osobnost Božství, je schopen dát oddanému dokonce i sám sebe. Ten, kdo Ho nezná, je pod vlivem iluze, nestane se oddaným Pána, ale služebníkem māyi. – BG 18.73 – význam.
Představa māyāvādských filozofů, že splynou s Nejvyšším Pánem, je další příznak ztracení se ve falešném egu. Člověk o sobě může falešně tvrdit, že je Nejvyšší Pán, ale ve skutečnosti to není pravda. Je to poslední léčka māyi na živou bytost. Považovat se za rovnocenného Nejvyššímu Pánu nebo přímo za Pána Samotného je další výplod falešného ega. – Šrímad Bhágavatam 3.27.15
Naproti tomu když si chce živá bytost užívat tak, že bude napodobovat Nejvyšší Osobnost Božství, její touha se nazývá māyā a přivádí ji do hmotného světa. Živá bytost, která si chce užívat na vlastní pěst a nespolupracuje s Nejvyšším Pánem, se věnuje materialistickému životu. Jakmile svůj požitek spojí s Nejvyšší Osobností Božství, věnuje se duchovnímu životu. Zde můžeme uvést příklad částí těla, které si také nemohou užívat života nezávisle, ale musí spolupracovat s celým tělem a dodávat potravu žaludku. Tak získávají všechny tělesné části ve spolupráci s celým tělem stejný díl požitku. To je acintya-bhedābheda, filozofie současné jednoty a odlišnosti. Živá bytost si nemůže užívat života v opozici k Nejvyššímu Pánu, ale sladit své činnosti s Ním vykonáváním bhakti-yogy. – Šrímad Bhágavatam 3.29.35
Zo Šrímad Bhágavatamu môžeme pochopiť, že príčinou hmotnej existencie je túžba byť ako Boh. Pozícia panovníka a ovládateľa nie je pre dušu prirodzená, no keď sa o túto pozíciu usiluje, spôsobuje sebe aj druhým nemalé problémy, vykorisťuje hmotnú prírodu pre svoj pôžitok a uvaľuje tým na seba reakcie za svoje činnosti – karmu. Takýto stav bytia je veľmi žalostný, plný úzkosti a utrpenia. Aj ten, kto si myslí, že je Boh, musí znášať reakcie za svoje minulé činnosti. Ak by bol naozaj Bohom, mohol by sa týmto reakciám vyhnúť, ale to nie je možné, pretože Boh je len jeden a On stanovuje pravidlá pre všetkých. Ak sa naučíme jednať podľa Božích pravidiel, len vtedy môžeme byť skutočne šťastní a dosiahnuť čistý stav vedomia, ktorý je večný, plný blaženosti a poznania. Len keď prijmeme fakt, že sme veční služobníci Boha a nie Boh samotný, môžeme byť skutočne šťastní a vykonávať činnosti, ktoré sú nám ako duši prirodzené – oddanú službu. O oddanej službe píšem v článku „Rozdiel medzi oddanou službou a zmyslovým pôžitkom„.
Ak si niekto myslí, že je Boh, žije v ilúzii. Filozofia Ačintja-bhéda-abhéda-tattva vyvracia túto ilúziu a potvrdzuje, že Boh je všetkým, ale všetko nie je Bohom. Takisto ako telo sa skladá z hlavy, trupu, rúk a nôh, ale samotné časti tela nie sú celé telo. Samotné časti tela si nemôžu užívať nezávisle od tela, rovnako ako si duša nemôže užívať nezávisle od celku – od Boha. Časti musia spolupracovať s celkom, aby boli všetci spokojní. Ruky dopravujú potravu do úst, ústa do žalúdka, žalúdok potravu strávi a črevá vylúčia zbytky… dokonalá spolupráca vytvára dokonalú harmóniu. Takisto keď živé bytosti budú spolupracovať s celkom – s Bohom, môžu viesť dokonalý harmonický život. Ale ak si chcú užívať nezávisle od celku, nie je možné viesť harmonický život a nastáva disharmónia a nemalé problémy. Koniec koncov, môžeme to vidieť v dnešnej bezbožnej spoločnosti, kde si každý myslí, že je pán, ovládateľ a chce, aby všetko bolo podľa neho, no aj tak sa mu to nedarí a neustále sa stretáva s neúspechom – a to preto, lebo nie je skutočným pánom, ovládateľom. Keď si živá bytosť túto skutočnosť uvedomí a začne jednať vo svojej prirodzenej pozícii služobníka Boha, to je dokonalosť života a môže byť skutočne šťastná. Inak to nie je možné.
Slúžiť je prirodzené. Píšem o tom v článku „Slúžiť je prirodzené„. No ľudia zvyčajne tento sklon nesprávne smerujú a to vytvára ich nešťastie. Pokiaľ tento sklon slúžiť nasmerujeme správne, oslobodíme sa z ilúzie, že sme pánmi a ovládateľmi a môžeme začať jednať na duchovnej úrovni ako duše a byť skutočne šťastní. To je dokonalosť života
Mnohí ľudia odmietajú vedenie skúsenejšej osoby mysliac si, že sami to zvládnu lepšie. Nech sa páči. Potom to aj tak dopadá. Najmä v duchovnom živote sú ľudia bez vedenia skúsenejšej osoby veľmi zmätení a svoje špekulácie mysle považujú za pravdivé. A tak sa nevedomky nechávajú viesť svojou mysľou, ktorá je ich guruom.
Ak ľudia nechcú prijať vedenie duchovného učiteľa, gurua, ich guruom je ich vlastná myseľ. Tento fakt si veľa ľudí neuvedomuje a myslia si akí sú nezávislí. Každý závisí do väčšej, či menšej miery na svojej mysli – na tom, čo mu myseľ diktuje. Myseľ vygeneruje nejakú myšlienku a keď jej človek verí, automaticky ju považuje za pravdivú.
Veriť svojej mysli sa vždy nevypláca. Myseľ často generuje bláznivé myšlienky a keď im človek verí, môže sa z neho stať blázon. A to sa aj deje. Na svete už pobehuje veľa bláznov, ktorí uverili svojej mysli a šíria svoje bláznivé myšlienky medzi ostatných. V článku „Myseľ výmyselník“ vysvetľujem aká bláznivá vie byť myseľ.
Prijať vedenie
Mať za gurua vlastnú myseľ býva nebezpečné. Väčšinou to nedopadá dobre. Len pyšný človek verí svojej mysli a nasleduje ju a ešte si bláznivo myslí aký je slobodný a nezávislý. Pokorný človek sa snaží učiť od skúsenejších, ktorí sú mu vzorom.
Obráť sa na duchovného učiteľa a uč sa od neho pravde. Pýtaj sa ho so všetkou pokorou a verne mu slúž. Sebarealizované duše ti môžu dať poznanie, lebo ony uzreli pravdu. [BG 4.34]
Schodnejšia cesta ako veriť svojej bláznivej mysli je prijať vedenie od pokročilej osoby, ktorá nás inšpiruje a je nám vzorom. Pri výbere takej osoby musíme byť obzvlášť obozretní, nemôžeme veriť každému. Píšem o tom v článkoch „Pravý duchovný učiteľ“ a „Klamári, podvodníci a falošní jogíni„.
Považovať výmysly svojej mysle za pravdivejšie ako slová svätej osoby je nanajvýš nerozumné. Rozumnejšie je snažiť sa pochopiť čo sa nám snaží svätá osoba povedať. Veľkí svätci sú tu preto, aby nám pomohli dostať sa zo spárov svojej bláznivej mysle a ega, ktoré sa nás snaží presvedčiť, že my máme pravdu. Pravdu môžeme spoznať jedine vďaka pokornému postoju a učeniu sa od osôb, ktoré pravdu poznajú. Svojimi vlastnými špekuláciami úplnú pravdu nemožno spoznať.
Odmalička prijímame autority – rodičov, učiteľov, vychovávateľov, vedcov, zamestnávateľov a dokonca kamarátov, ktorým veríme. No mnohým ľuďom robí problém prijať za autoritu duchovného učiteľa, pretože si myslia, že svojimi špekuláciami sa dostanú ďalej ako s pomocou gurua. Pritom môžeme vidieť priepastný rozdiel ako takíto ľudia žijú a jednajú a ako žijú a jednajú sväté osoby. Ešte som nestretol ani jedného človeka, ktorého guruom je jeho myseľ, ktorý by bol na úrovni svätca. Zato som stretol už veľa svätcov, ktorí prijali vedenie duchovného učiteľa a ich charakter a jednanie ma ohromili.
Každý si môže slobodne vybrať, či bude jeho guruom myseľ, alebo prijme vedenie od skúsenejších osôb a na svoju bláznivú myseľ už nebude klásť taký dôraz. Keď spoznáme povahu mysle, prestaneme jej veriť a začneme vyhľadávať vedenie ľudí, ktorí ovládli svoju myseľ a zmysly. Tak môžeme robiť pekne a rýchlo duchovný pokrok. Pokiaľ budeme veriť svojej bláznivej mysli, zbláznime sa. O mysli píšem v článku „Myseľ výmyselník„. Nemôžeme si byť istí, že to, čo vygeneruje myseľ, je pravda. Mali by sme si to vždy nejako overiť, aby sme nevytvárali zbytočné špekulácie. Ľudia, ktorí veria svojej mysli, šíria svoje domnienky ako pravdivé a to je úplné bláznovstvo.
Takisto keď prijmeme vedenie skúsenejších osôb, mali by sme si dávať pozor či nás nezavádzajú. Pravý duchovný učiteľ vedie žiaka vždy k overeniu si teórie, aby získal poznanie. To je princíp získavania poznania. Mnohí ľudia len veria buď svojej mysli, alebo tomu, čo im hovoria druhí bez toho, aby si to overili. Ale to nie je príliš rozumné. Ak chceme získať poznanie a dozvedieť sa ako sa veci v skutočnosti majú, musíme si vždy informácie overiť. V dnešnom svete sa nedá veriť takmer nikomu. A už vôbec nie vlastnej mysli!
Človek, ktorý verí svojej bláznivej mysli, sa stane skôr, či neskôr bláznom. Ale človek, ktorý spoznal povahu mysle, jej nebude dávať príliš veľkú váhu a už vôbec jej nebude veriť všetko, čo produkuje. Bude sa snažiť všetko si overiť, aby získal poznanie.
Mnohí ľudia majú odpor voči náboženstvu kvôli ľuďom, ktorí náboženstvu nerobia dobré meno a využívajú ho pre svoje sebecké účely. Náboženstvo samo o sebe za to nemôže. Je to len nástroj, ktorý môže byť použitý rôznymi spôsobmi. Rovnako ako nôž – môžeme ním odkrojiť chlieb, ale aj niekoho zabiť. Aj náboženstvo niekto využíva na dobré účely a niekto na nedobré. Ale nie je rozumné všetku vinu zvaľovať na náboženstvo – na nástroj. Nôž nemôže za to, že ho niekto využil na zabíjanie. Takisto náboženstvo nemôže za to, že ho niekto využíva na zlé veci.
Fanatizmus
Hlavný problém nie je náboženstvo, ale fanatizmus. Fanatizmus sa prejavuje v rôznych oblastiach, nie len v náboženstve a nespôsobuje nič dobré. Náboženstvo si získalo zlé meno práve kvôli náboženským fanatikom. Kvôli fanatikom mnohí ľudia považujú náboženstvo za niečo nedobré a držia si od neho odstup. V skutočnosti by si mali držať odstup od fanatizmu, nie od náboženstva.
Náuka o Bohu
Náboženstvo je náuka o Bohu. Čo môže byť zlé na tom, keď sa človek niečo nové naučí? Nič. Zlé môže byť to, akým spôsobom tieto vedomosti využíva, resp. zneužíva. Ale na vine nie sú vedomosti, ale človek, ktorý ich zneužíva.
Slepá viera
Náboženstvo často sprevádza slepá viera. To znamená, že človek verí veciam, o ktorých nevie či sú pravdivé. Iba im verí ako pravdivým. O slepej viere píšem v článku „Slepá viera„.
Náboženstvo však nemusí byť spojené so slepou vierou, ale s triezvym rozumom a logikou. Šríla Prabhupáda vo svojich knihách krásne logicky vysvetľuje princípy náboženstva a dokazuje, že sa nemusí jednať o slepú vieru. Napríklad kniha „Dhama – cesta transcendence“ pekne popisuje náuku o Bohu. V Bhagavad-gíte a Šrímad Bhágavatam sú tiež pekne popísané princípy náboženstva.
Prosím, neviňte náboženstvo kvôli jeho fanatickým vyznávačom, ktorí mu nerobia dobré meno. Nalejte si čistej vody a zistite čo skutočné náboženstvo vlastne je a dajte mu šancu.
Často sa stretávam s nepochopením a odporom keď prezentujem duchovné poznanie obsiahnuté vo védskej literatúre a v mojom osobnom živote. Ľudia si myslia, že sú to len výmysly, fantázia a viera. Toto nepochopenie a odpor vychádza z nevedomosti. Ľudia, ktorí nemajú skúsenosť s duchovnou sférou života, jej ani nemôžu rozumieť. Človek, ktorý nemá skúsenosť s ohňom, nemôže vedieť čo to znamená, že oheň páli. Až keď sa priblíži k ohňu a pocíti jeho teplo, pochopí.
Kedysi sa Galileovi posmievali a zavrhovali ho za to, že priniesol tvrdenie, ktoré bolo proti tomu, čo bolo v spoločnosti bežne uznávané. Takisto dnes je v spoločnosti bežne uznávaný materializmus a materialistická veda. Duchovná sféra života je pre mnohých, dovolím si tvrdiť, že väčšinu veľkou neznámou. A preto duchovnému životu nemôžu rozumieť a z nevedomosti ho niektorí zavrhujú mysliac si, že sú to výmysly. To je nevedomosť. Zavrhovať niečo, o čom neviem absolútne nič, je dokonca prejav hlúposti. A nie malej. Ako môžem tvrdiť, že je niečo hlúposť keď o tom neviem absolútne nič?! A predsa to niektorí tvrdia a ukazujú akí sú hlúpi a obmedzení.
Duchovno je tak skutočné ako nos medzi očami. Dokonca skutočnejšie, pretože čo je hmotné pominie, čo je duchovné, je večné. Veľa ľudí zažilo mimotelové zážitky a popisujú ako pozorovali svoje telo z diaľky. Je veľa prípadov klinickej smrti kedy pacienti popisujú mimotelový zážitok a dokázali presne popísať čo sa dialo v dobe ich klinickej smrti, alebo popisujú ako putovali do svetla a vrátili sa odtiaľ. Ďalší si pamätajú minulé životy, do ktorých sa dá tiež vstúpiť pomocou regresnej terapie. Astrálne cestovanie, čakry, kundalini, liečenie energiou…to všetko sú pre materialisticky založených ľudí výmysly, pretože s tým nemajú skúsenosť a teda nemajú ani žiadne pochopenie. Akonáhle s tým človek získa skúsenosť, zrazu bude vedieť, že to nie sú výmysly, ale realita.
V dnešnej spoločnosti sú ľudia vedení k tomu, aby verili len vedeckým poznatkom a neverili tomu, čo veda ešte nepreskúmala. Lenže viete koľko toho veda ešte nepreskúmala? Veeeeeeeeeeeľmi veľa. Čo vie toľko vyzdvihovaná moderná veda o duši, Bohu a celkovo o duchovnej sfére života? Takmer nič, pretože sa zameriava viacmenej na skúmanie hmoty a tam je jej kameň úrazu. Veriť len vedeckým poznatkom znamená obmedzovať svoje poznatky len na materiálnu časť života. Ale život je oveľa viac ako len hmota!
Hmota bez vedomia je len tupá, mŕtva hmota. Akonáhle do nej vstúpi vedomie, hmota ožíva. Hmota potrebuje na prejav života energiu. A odkiaľ táto energia pochádza? To vám vedci nepovedia, lebo nevedia! Povedia vám to však mudrci (svätci), ktorí majú s duchovným životom roky praxe a múdre knihy, ktoré sa zaoberajú duchovnou sférou života ako teoreticky, tak aj prakticky.
Môžete sa dozvedieť veľa teoretických poznatkov a keď ich uvediete do praxe, môžete zistiť či sú pravdivé, alebo nie.
Jedna z najpoužívanejších duchovných praktík je meditácia. Píšem o nej v článku „Čo mi dala meditácia„. Väčšina ľudí v dnešnom svete nepraktikuje meditáciu a tak prakticky nepozná jej účinok. Ale ten, kto meditáciu začne praktikovať pravidelne, môže zistiť o sebe a o živote celkom dosť. Mnohí ľudia považujú meditáciu za stratu času, pretože nechápu jej význam. Ja som bol taký istý. Až keď som zo zvedavosti vyskúšal pravidelne meditovať, zistil som načo je to dobré a meditácia sa stala dôležitou súčasťou každého dňa (Potrava pre dušu).
V duchovnom živote je veľmi dôležité spojiť teóriu s praxou. Často sa stáva, že ľudia niečo zažijú a sú z toho zmätení, pretože im chýba teoretické poznanie. To sa stalo aj mne. Ale keď som o tom začal študovať, zrazu som pochopil čo sa to deje. A študoval som viac a viac, až som mal toľko teoretických znalostí, že som nevedel rozoznať ktoré sú pravdivé a ktoré nie. Aj na to si treba dávať pozor – neprijímať informácie nekriticky, lebo človek sa môže veľmi rýchlo zamotať v polopravdách a výmysloch a odchýliť sa od pravdy.
Ako rozoznať výmysel od pravdy? Jednoducho. Ak niekto niečo tvrdí, treba si to overiť, aby sme zistili, či náhodou netára. Inak nám ostáva len veriť, alebo neveriť. No nie všetko sa dá hneď overiť, však? Čo potom? Potom nám ostáva len viera. Ak nám cestovateľ rozpráva čo všetko videl a zažil na cestách, nemôžeme vedieť či to skutočne zažil, alebo nie. Ale na základe našej dôvery v neho mu buď veríme, alebo nie. A takisto to funguje aj v duchovnej sfére. Duchovne pokročilé osoby nám môžu rozprávať čo všetko je možné dosiahnúť duchovnou praxou, ale kým s tým nemáme skúsenosť, ostáva nám len veriť, alebo neveriť. Na začiatku je teda vždy viera. No túto vieru by sme si mali pokiaľ možno overiť, aby sme nemuseli len veriť. Čo nám hovoria duchovní majstri, treba aj uviesť do praxe, aby sme získali skúsenosti a overili si tak ich slová.
Mnohí ľudia vnímajú duchovno len ako slepú vieru, ale nemusí to tak byť. Duchovno môže byť veľmi praktické a logické. Práve takýmto praktickým a logickým spôsobom prezentuje duchovno Šríla Prabhupáda, čo ma ako logika veľmi zaujalo.
Keď som začal čítať knihy Šrílu Prabhupádu, veľa veciam som nerozumel, pretože som s nimi nemal žiadnu skúsenosť. No keď som vďaka oddaným Krišnu začal praktikovať to, čo sa v tých knihách odporúča, začal som postupne zisťovať a chápať viac a viac a zažívať to, čo je popísané v teórii. A preto viem, že Šríla Prabhupáda si nevymýšľa. Vďaka overeným teoretickým poznatkom som získal dôveru v proces oddanej služby (Bhakti jógy), ktorú Šríla Prabhupáda a mnohí ďalší svätci prezentujú a odporúčajú ako najvhodnejší proces sebarealizácie pre tento vek hádok a pokrytectva – Kali yugu.
Kedysi som bol ateista, totálne protináboženský a antiduchovný. Duchovno som považoval za fantáziu, pretože som s ním nemal vôbec žiadnu skúsenosť. Až keď som zažil určité duchovné veci, začal som zisťovať viac a začal som chápať, že tento svet a život v ňom nie je len hmota. Mnohí ma kvôli mojej zmene považujú za fanatika a blázna, pretože nemajú skúsenosť s tým, čo ja a nerozumejú tomu. A ani neporozumejú kým nezískajú skúsenosť. Často týmto ľuďom vysvetľujem, že je potrebná skúsenosť, aby začali lepšie chápať určité veci, ale nedokážu spraviť potrebný krok ku praxi. Bohužiaľ. Nie každý chce. Namiesto toho sa oháňajú tým, že veda to nedokázala a veria len vede. No človek, ktorý začne praktikovať duchovný život a pocíti výsledky na vlastnej koži, veľmi rýchlo pochopí obmedzenosť modernej vedy a materialistického zmýšľania.
Prajem všetkým čo najväčší pokrok v duchovnom živote, aj materialistom 🙂 Aby už nemuseli byť materialisti.
Každý vie aké to je snívať. V sne si myslíme, že trpíme, alebo si užívame, ale toto utrpenie a pôžitok nie sú skutočné. Myslíme si, že v sne máme nejaké vzťahy, alebo majetok ale keď sa zobudíme, zrazu to nemáme. Rovnako ako sen, funguje aj tento hmotný svet. Prebudenie zo sna v tomto svete prezentuje smrť, ktorá nás pripraví o všetko, o čom sme si mysleli, že je skutočné.
Śrīla Dhruva Mahārāja si uvědomil, že tento vesmírný projev mate živou bytost stejně jako sen nebo přelud, neboť je stvořením iluzorní, vnější energie Nejvyššího Pána.
Význam:
V hlubokém lese se nám někdy zdá, že vidíme velké paláce a krásná města. Této iluzi se říká gandharva-nagara. Také ve snech si představujeme mnoho neskutečných věcí. Seberealizovaná duše, oddaný Pána, si uvědomuje, že tento hmotný vesmírný projev není ničím jiným než dočasnou, iluzorní představou, která se zdá být opravdová. Vesmír je jako přelud nebo stín. Za tímto stínovým výtvorem je však skutečnost, realita duchovního světa. Oddaného zajímá duchovního svět, a ne jeho stín. Oddaný, který realizoval nejvyšší pravdu, nemá zájem o její dočasný stín. To potvrzuje Bhagavad-gītā: paraṁ dṛṣṭvā nivartate.
Vše, co se děje v čase, který sestává z minulosti, současnosti a budoucnosti, je pouhý sen. To je skrytý význam veškeré védské literatury.
Význam:
Celá hmotná existence je ve skutečnosti pouze sen. Nemá tedy smysl mluvit o minulosti, současnosti a budoucnosti. Lidé, které přitahuje karma-kāṇḍa-vicāra, “práce pro budoucí štěstí prostřednictvím plodonosných činností”, rovněž sní. Minulé a současné štěstí jsou také pouhé sny. Skutečná realita je Kṛṣṇa a služba Kṛṣṇovi, která nás může zachránit ze spárů māyi, neboť Pán říká v Bhagavad-gītě (7.14): mām eva ye prapadyante māyām etāṁ taranti te — “Ti, kdo se Mi odevzdají, mohou snadno překonat Moji iluzorní energii.”
Védske písma sa nám snažia vysvetliť podstatu života. Pod vplyvom ilúzie si myslíme, že všetko, o čo sa usilujeme, je reálne, ale bohužiaľ nie je. Všetko budeme v okamihu smrti nútení opustiť a nezostane nám nič hmotné – žiadni príbuzní, partner, majetok, prestíž,… Jediné, čo si so sebou berieme, je naše vedomie, na základe ktorého získame buď ďalšie dočasné hmotné telo, alebo večné duchovné. Záleží od našich túžob a činností.
Proč Pán ovlivňuje živou bytost k takovému vědomí a zapomnění? Odpovědí je, že Pán si jasně přeje, aby každá živá bytost měla své čisté vědomí Jeho nedílné části, a byla tak zaměstnána v Jeho láskyplné službě, což je pro ni přirozené; jelikož je však živá bytost zároveň částečně nezávislá, může odmítnout sloužit Pánovi a snažit se být stejně nezávislá jako je On. Všechny neoddané živé bytosti touží po tom, aby byly stejně mocné jako je Pán, i když pro to nemají předpoklady. Živé bytosti jsou vůlí Pána ovlivněny iluzí, protože chtějí být stejné jako On. Je to jako když se člověk chce stát králem, přestože k tomu nemá potřebné kvalifikace — když se živá bytost chce stát Samotným Pánem, je jí umožněno snít o tom, že se z ní stal král. Jako první tedy přichází hříšná touha živé bytosti stát se Pánem a vůlí Pána potom živá bytost zapomene na svůj skutečný život a sní o zemi utopie, kde může napodobovat Pána. Dítě pláče a chce, aby mu matka přinesla měsíc, ale matka mu dá zrcátko, a uspokojí plačící a vyrušující dítě odrazem měsíce. Stejně tak je plačícímu dítěti Pána přenechán odraz skutečného světa neboli hmotný svět, kterému může vládnout jako karmī a pak se ho zklamaně vzdát s touhou splynout s Pánem. Obě tato stádia jsou pouze iluzorními sny. Není třeba zkoumat, kdy živá bytost začala takto toužit. Skutečností však je, že jakmile po tom zatoužila, dostala se na nařízení Pána pod vládu ātma-māyi. Proto živá bytost v hmotných podmínkách sní o tom, že toto je “moje” a toto jsem “já”. Podmíněná duše ve svém snu považuje své hmotné tělo za své “já” nebo se mylně domnívá, že je Pánem a že vše ve spojení s tímto hmotným tělem je “moje”. Mylná představa o tom, co je “já” a “moje”, která živou bytost doprovází život za životem, je tedy pouhý sen a pokračuje tak dlouho, dokud si živá bytost nezačne být čistě vědomá skutečnosti, že je podřízenou nedílnou částí Pána.
Ak nechceme už viac snívať a užívať si, alebo trpieť v sne – v dočasnom hmotnom svete, musíme očistiť svoje hmotne znečistené vedomie a dosiahnuť tak čistý stav vedomia, v ktorom nás už iluzorný pôžitok nebude priťahovať. Popisuje to Šrímad Bhágavatam 11.11.2:
Tak jako sen je jen výtvorem inteligence a nemá žádnou podstatu, hmotný nářek, klam, štĕstí, neštĕstí a přijetí hmotného tĕla pod vlivem māyi jsou výtvory Mé klamné energie. Jinak řečeno, hmotná existence není sama o sobĕ realitou.
Význam:
Slovo deha-āpattiḥ vyjadřuje, že živá bytost se mylnĕ ztotožňuje s vnĕjším hmotným tĕlem, a tak se stĕhuje z jednoho tĕla do druhého. Āpatti také označuje velké utrpení či neštĕstí. Kvůli tomuto mylnému ztotožňování pod vlivem klamu zažívá živá bytost zde popsané tĕžkosti. Māyā znamená mylnou představu, že nĕco může existovat bez Pána Kṛṣṇy nebo pro jiný účel, než je potĕšení Nejvyššího Pána. I když se podmínĕné živé bytosti snaží tĕšit z hmotného smyslového požitku, výsledky jsou vždy bolestivé, a tyto nepříjemné zážitky vedou podmínĕnou duši k tomu, aby se znovu obrátila k Nejvyšší Osobnosti Božství. Konečným zámĕrem hmotného stvoření je tedy přivést živou bytost zpátky k láskyplné oddané službĕ Pánu. Proto lze i utrpení v hmotném svĕtĕ vidĕt jako transcendentální milost Osobnosti Božství. Podmínĕná duše si ale představuje, že hmotné vĕci jsou určené pro její požitek, a pak trpce naříká, když tyto vĕci ztratí. V tomto verši je uveden příklad snu, ve kterém hmotná inteligence vytváří mnoho iluzorních objektů. Podobnĕ vytváří naše znečištĕné hmotné vĕdomí iluzorní dojmy hmotného smyslového požitku, ale existence tĕchto přeludů postrádajících vĕdomí Kṛṣṇy není skutečná. Když se živá bytost podvolí znečištĕnému hmotnému vĕdomí, je soužená nesčetnĕ mnoha problémy. Jejím jediným řešením je vidĕt Pána Kṛṣṇu ve všem a vše vidĕt v Nĕm. Tak pochopí, že Pán Kṛṣṇa je nejvyšším příjemcem požitku, vlastníkem všeho a dobrodincem všech živých bytostí.
Keď dokážeme znovu obnoviť svoj zabudnutý vzťah s Krišnom, s pôvodnou živou bytosťou, z ktorej všetko pramení, už viac nebudeme musieť snívať a prebudíme sa do reality, v ktorej je večnosť, blaženosť a poznanie. Toto prebudenie môžeme dosiahnuť jednoduchým pravidelným spievaním Hare Krišna mahá-mantry, ktorá v sebe obsahuje všetky ostatné mantry:
Hare Krišna Hare Krišna
Krišna Krišna Hare Hare
Hare Ráma Hare Ráma
Ráma Ráma Hare Hare
Hare je energia Boha, Krišna a Ráma sú mená Boha. V tomto veku Kali – hádky a pokrytectva védy odporúčajú ako sebarealizáciu spievanie svätých mien Boha. Pomocou mahá-mantry sa priamo združujeme s Krišnom/Rámom a tak očisťujeme svoje vedomie od hmotného znečistenia – hmotných túžob. Hmotné túžby sú príčinou nášho snenia v hmotnom svete. Každý chce byť šťastný, ale málokto vie ako na to. V hmotnom svete šťastie trvá vždy len chvíľu a potom nasleduje nešťastie.
Vo významoch Bhagavad-gíty, taká aká je môžeme často nájsť odkazovanie sa na dôležitosť spievania Hare Krišna mahá-mantry:
Proto se celý tento vesmír, který je svou povahou neskutečný jako sen, přesto jeví jako skutečný, a tak zahaluje vĕdomí živé bytosti a doléhá na ni opakovaným utrpením. Tento vesmír se jeví jako skutečný z toho důvodu, že je projevený energií klamu pocházející z Tebe, jehož neomezené transcendentální podoby jsou plné vĕčného štĕstí a poznání. [SB 10.14.22]
Iba sak sa spojíme so Zdrojom blaženosti, poznania a večnosti, vtedy môžeme tieto atribúty prežívať s Ním. Toto spojenie sa nazáva „Jóga“, konkrétne „Bhakti jóga„. Ak sa od tohto zdroja dištancujeme, musíme zakúšať dočasné radosti a strasti v hmotnom svete mysliac si, že my sme pánmi svojho života. To sa nazýva Máyá – ilúzia. Z tejto ilúzie nás môže dostať práve spievanie Hare Krišna mahá-mantry a spoločnosť oddaných Krišnu. Bez spoločnosti oddaných Krišnu je veľmi ťažké vôbec začať so spievaním Hare Krišna… preto je dôležitá pravidelná návšteva centier Hare Krišna, alebo aspoň čítanie kníh od autorov, ktorí sú oddaní Krišnu.
Pomocou tejto spoločnosti budeme schopní uvedomiť si iluzornosť hmotného pôžitku a začať s oddanou službou Najvyššiemu Pánovi, ktorá nám umožní zažívať blaženosť a poznanie už v tomto živote a večnosť po opustení hmotného tela.
Spievajme Hare Krišna a zobuďme sa konečne zo sna hmotného sveta 🙂
Mnohí ľudia veria informáciam, ktoré do nich boli vštepované odmalička učiteľmi a príbuznými. Ani im len nenapadne spochybňovať tieto informácie. Ak sa ich aj niekto pokúsi spochybniť, je v ich očiach blázon. Len zopár ľudí s otvorenou mysľou je schopných pripustiť, že nemusí byť všetko pravda, čo nám je/bolo prezentované ako pravda.
Upozornenie: Tento článok obsahuje konšpiračné teórie na zamyslenie. Neberte ich prosím ako pravdu. Neverte ničomu, ani konšpiráciam, ani tomu, čo vám podstrkuje mainstream. Skúste si ponechať otvorenú myseľ a neutvárajte zbytočne unáhlené závery.
História
Históriu píšu víťazi. Ak by ju písali aj porazení, mohli by sme sa dozvedieť oveľa viac a viac pravdy. Ako si dnes môžeme byť 100% istí, že to, čo sa učíme o histórii je pravda?
Historici a vedci doteraz nevedia s určitosťou povedať čo sa dialo pred tisíckami rokov. Často sú to len domnienky založené na nedostatočných informáciach. Každú chvíľu môže prísť niekto s novou domnienkou, ktorá bude prijatá ako lepšia domnienka a tá sa bude učiť na školách a chúdence deti tomu budú veriť ako pravde.
Napríklad náš učili ako boli postavané Egyptské pyramidy, ale nikto nevie s určitosťou povedať ako boli naozaj postavané. Sú okolo toho len samé teórie, domnienky a tie sa učia na školách. Tiež vek pyramíd je otázny. Existujú teórie, že pyramídy sú oveľa staršie ako sa učí na školách.
https://www.youtube.com/watch?v=PPn11Vobp8U
O chráme Kailash v Indii, ktorý bol vtesaný do skaly vedci hovoria, že ho postavali primitívni ľudia s primitívnymi nástrojmi a trvalo im to stovky rokov… tak znie jedna z teórií.
Môžeme nájsť veľa ďalších podobných prípadov…
Zaujímavosťou je, že popieranie holokaustu je vo viacerých krajinách trestný čin. Vraj preto, lebo spôsobuje poškodeným citovú ujmu. Existujú teórie, že ani z ďaleka nemohlo byť tak veľa obetí holokaustu ako je nám prezentované.
Medicína
Mnohí ľudia majú až príliš veľkú dôveru v modernú medicínu. Hlavne v chemické lieky, lekárov a tiež očkovanie. Mnohí ľudia stratili spojenie s prírodou a zabudli na prírodnú medicínu a zdravý životný štýl. Chemické lieky môžu byť účinnejšie, ale za cenu vedľajších účinkov. Výtvory človeka nebudú nikdy tak dokonalé, ako výtvory prírody.
Farmaceutický priemysel patrí medzi najväčšie priemysly sveta. Je to dobrý biznis so zdravím. Povinné očkovanie pre milióny ľudí pod rúškom hrozby smrteľnej epidémie… vyhlasovanie prírodnej medicíny za šarlatánstvo… neočkovaných za hrozbu spoločnosti… len naše chemické lieky vám pomôžu. O skutočnej príčine chorôb síce vôbec netušíme, ale vieme potlačiť ich dôsledok! Ak sa choroba náhodou vráti, vieme ju potlačiť silnejšími liekmi!
Zubná pasta má vraj chrániť pred zubným kazom, ale aj napriek tomu, že si ňou ľudia umývajú zuby, majú kazy! A nie málo. Čo ak je to tak, že zubná pasta neochraňuje zuby pred zubným kazom, ale ešte ho aj vytvára?
Našťastie je prístupná alternatívna medicína, ktorá už v poslednej dobe dosť vstupuje do povedomia mnohých ľudí. Táto medicína sa zaoberá aj príčinami chorôb a tie sa snaží s pacientom vyriešiť. Pokiaľ existuje príčina, prejaví sa aj následok. Ak vyriešime príčinu, následok nebude. Tak by mala v správnosti medicína postupovať a nie len medicína, ale všetky odvetvia.
Ropa
Ďalší veľký priemysel je ropný a automobilový. Ropní magnáti by určite neboli radi, keby prišli o zisky z ropy. Ak by v dobe vzniku prvých automobilov existovala technológia, ktorá by autám umožňovala iný ako ropný pohon, určite by sa to ropným magnátom nepáčilo. Existujú teórie, že Nikola Tesla už vymyslel motor na báze voľnej energie a to sa ropným spoločnostiam vôbec nepozdávalo a tak ho skonfiškovali. Sú tiež informácie o požiari v Teslovej laboratórii, ktorý zničil stovky jeho patentov. Nie je tajomstvom, že Tesla chcel voľnú energiu pre všetkých zadarmo. To sa ale biznismenom vôbec nepozdávalo a je dosť možné, že majú prsty v Teslovom neúspechu.
Je naozaj na zamyslenie ako sa za 50 rokov vyvinuli počítače, televízia, telekomunikácia a autá. Počítače veľkosti futbalového ihriska nahradili vreckové počítače v podobe mobilov. Káble nahradila Wi-fi. Staré čiernobiele televízory nahradili plazmové. Ale väčšina áut má stále spaľovacie motory na benzín, naftu a plyn. Až nedávno sa začali vyvíjať motory na elektrický pohon, ktoré sú však pre väčšinu populácie cenovo nedostupné.
Záver
Je toho celkom dosť, čomu mnohí ľudia veria bez akýchkoľvek pochybností a tých, ktorí sa to opovážia spochybňovať, označujú za bláznov. Prijímajú informácie od autorít ako sú vedci ako neomylné a to je základný kameň úrazu. Aj samotní vedci pripúšťajú, že sa môžu mýliť. Ale ľudia z nejakého dôvodu neoblomne veria vedcom a ich potencionálne omylným záverom.
Keď chceš zmanipulovať ľudí, nedovoľ im poznať pravdu. Prezentuj im lož ako pravdu a uisti sa, že jej uveria ako pravde a nebudú ju spochybňovať. Tak im môžeš podsúvať ďalšie lži, ktorým budú veriť ako pravde a ďalej ich manipulovať a dostať ich tam, kam chceš.
„Minulost byla vymazána, vymazání bylo zapomenuto, lež se stala pravdou.“ – George Orwell
Ďalšia konšpiračná teória hovorí o elite, ktorá tvorí zhruba 1% populácie a kontroluje a ovplyvňuje dianie na svete. Masy ľudí sú obeťami tejto hromadnej manipulácie bankárov, politikov a ďalších elitárov, ktorí verejne nie sú známi, ale majú veľký vplyv. Keď chcú, aby si ľudia mysleli, že Zem je plochá, vedia ako to dosiahnúť. Keď chcú, aby si ľudia mysleli, že Zem je elipsoid, vedia ako to dosiahnúť. Nemajú problém manipulovať ľudí a ich sklon mať absolútnu dôveru v autority ako sú napríklad vedci, či lekári.
PS: Sú to len slová na zamyslenie, neberte to príliš vážne 🙂 Neverte všetkému, čo vám prezentujú ako fakty a neverte ani konšpiráciám. Naučte sa spochybňovať aj nos medzi očami. Tak môžete mať neustále otvorenú myseľ a byť ochránení pred potencionálnou falošnou pravdou, ktorú sa vám snažia natlačiť do hlavy. Nerobte unáhlené závery a nepovažujte svoju vieru v autority a svoje domnienky za pravdu. Radšej si priznajte, že neviete ako to naozaj je. Tak je menšia šanca, že sa stanete obeťou niekoho manipulácie.
Polož si otázky: Prečo verím v Boha? Existuje? Skadiaľ mám tu istotu? Je skutočný? Miluje ma? Jednoduché otázky, no na zamyslenie…
Jeden muž prišiel k holičovi, aby sa dal ostrihať a oholiť ako obvykle. Začali sa rozprávať, rozprávali o mnohých rozličných veciach a témach. Zrazu sa zvrtla reč na tému Boh.
Holič hovorí: „Pozrite sa, je neverím, že Boh existuje.“
„Prečo si to myslíte?“ pýta sa zákazník.
H.: „Je to jednoduché, stačí výjsť na ulicu a uvidíte, že Boh neexistuje.
Povedzte mi, keby existoval, bolo by toľko chorých ľudí? Bolo by toľko opustených detí? Ak skutočne existuje Boh, bolo by toľko trápenia a bolesti? Ako môžem milovať Boha, ktorý dopustí toto všetko…“
Zákazník sa na chvíľu zamyslel, ale neodpovedal, pretože sa nechcel začať hádať.
Holič skončil svoju prácu a zákazník odišiel. Len čo vyšiel na ulicu, uvidel muža s dlhými vlasmi, s dlhou bradou, neupraveného a špinavého. Bolo to veľmi dávno, keď mal tento muž naposledy ostrihané vlasy.
Zákazník sa vrátil späť k holičovi a hovorí:
„Viete čo? Holiči neexistujú!“
H.: „Ako to môžete povedať?“ pýta sa holič prekvapene. Ja som holič a som tu. Práve teraz som vás dostrihal, oholil…“
„Nie!“ zvolal zákazník. Holiči neexistujú, pretože keby boli, nebolo by toľko neupravených ľudí s dlhými vlasmi a dlhou bradou, ako ten muž vonku!“
H.: “Jéj, holiči existujú to len ľudia ich nevyhľadávajú. “
Z.: „Presne!!! Je to tak. Boh existuje. Čo sa stalo je len to, že ľudia ho nenasledujú, ani ho nehľadajú. Preto je toľko bolesti a trápenia na svete.“
