Často sa stretávam s názorom, že človek nepotrebuje Boha k životu. Keď počujem toto tvrdenie, spomeniem si na to, ako som žil predtým, než som sa dal na duchovnú cestu a pred očami mám tiež ako žijú mnohí ľudia bez Boha (česť výnimkám).

Život bez Boha

Keď som bol ateista, môj život bol pomerne zhýralý. Každý víkend som sa opíjal, v opilosti som slintal po ženách a číhal, ktorú by som mohol zbaliť a užívať si s ňou nezávislé sexuálne radovánky. Chtíč so mnou lomcoval ako vietor s tenučkým stromom a neraz ma zlomil a zneužil som niekoľko žien. Keď sa na to s odstupom času pozerám, takéto počíňanie nie je vôbec pekné, ale bohužiaľ pod vplyvom veľkého chtíču sa moc nedá jednať inak. Silný chtíč človeka núti k takýmto, ba ešte horším činnostiam. Podporoval som ukrutné zaobchádzanie so zvieratami v bitúnkoch tým, že som jedol mäso. A priťahovali ma rôzne iné svetské pôžitky, ktoré ma aj tak nedokázali naplniť a stále som cítil, že mi ku šťastiu niečo chýba.

Arjuna riekol: „Ó, potomok Vṛṣṇi, čo vlastne človeka vedie k tomu, aby konal hriešne, akoby poháňaný silou bez toho, že by sám chcel?“

Krṣṇa, Najvyššia Božská Osobnosť, riekol: „Je to iba žiadostivosť, ó, Arjuna, splodená z kvality vášne, ktorá sa neskôr zmení na hnev; v tomto svete je všepohlcujúcim nepriateľom a pôvodcom hriechu.

[Bhagavad-gíta 3.36-37]

Žiadostivosť ľudí ženie k uspokojovaniu sebeckého zmyslového pôžitku a tak sa ženú za sexuálnym pôžitkom, drogami (mäkkými alebo tvrdými), hazardom (vidina ľahkého zisku), extrémnymi športami, za materiálnym bohatstvom atď. Chtíč núti ľudí urobiť čokoľvek pre získanie krátkodobého prchavého pôžitku. Ani to najväčšie množstvo takéhoto pôžitku nikoho nedokáže uspokojiť natrvalo a úplne. Ak sa človek usiluje o šťastie takýmto spôsobom, vždy sa bude musieť hnať za ďalším a ďalším pôžitkom a nikdy nebude úplne spokojný a naplnený. Vždy bude vo vnútri prázdny, pretože takéto jednanie neuspokojuje dušu – naše skutočné JA. Naplniť nás môže jedine duchovný život a vzťah s Bohom, ktorého mnohí ľudia považujú za výmysel. No tento výmysel aj napriek týmto tvrdeniam pomohol mnohým ľuďom skvalitniť život a zmeniť ho na nepoznanie. Keď sa ľudia začnú úprimne obracať na Boha, začnú sa diať veci…

Veľký chtíč je bežnou súčasťou ľudí, ktorí žijú bez Boha a bez akýchkoľvek náboženských zásad. Títo ľudia považujú rôzne druhy zmyslového pôžitku za skutočné šťastie a zmysel života a nad hlbším zmyslom života sa väčšinou nezamýšľajú. Robia si čo chcú, kedy chcú, ako chcú nevediac o následkoch, ktoré ich zákonite čakajú. Neuznávajú autoritu Boha, dokonca neuznávajú ani existenciu ničoho duchovného. Celá ich realita je založená iba na hmotnej existencii. Svoje telo považujú za svoje pravé JA a podľa toho plní žiadostivosti vynakladajú nemalé úsilie pre uspokojenie tela (a jeho zmyslov). Pre naplnenie svojich chtivých túžob sú často ochotní urobiť čokoľvek, aj keď je to zvrátené a nemorálne. Napríklad pedofil, alebo iný “fil”. Nemorálne sú aj iné veci, ale bohužiaľ dnešná spoločnosť vytvorila morálku podľa vedomia a svedomia väčšiny ľudí a za morálne považujú veci, ktoré sú v skutočnosti nemorálne. Bežný človek nemá problém jesť mäso a podporovať tým veľkochovy a bitúnky, kde sú zvieratá ukrutným spôsobom chované a zabíjané. Nemá problém striedať jedného sexuálneho partnera za druhým neuvedomujúc si, akú psychickú ujmu jemu aj sebe tým spôsobuje. Pripútanosť a následné rozchody sú veľké psychické bolesti, ktoré v ľuďoch zanechávajú nemalé jazvy na srdci. A veľa ďalších činností, ktoré spôsobujú nemalé utrpenie.

Oddávajúc sa nenásytnej žiadostivosti a plní pýchy, sebavedomia a domýšľavosti, sú poblúznení démoni priťahovaní dočasným a konajú vždy nečisto podľa svojich predsavzatí. [Bhagavad-gíta 16.10]

Ak sa človek nevydá duchovnou cestou a nezačne spoznávať Boha, nemá inú možnosť len žiť pod vplyvom veľkého chtíča a snažiť sa naplniť svoje chtivé túžby, ktoré ho aj tak v konečnom dôsledku neuspokoja a navyše mu prinesú mnohé trápenia a bolesti. Mnohí ľudia by o tom vedeli rozprávať. A tiež mnohí ľudia rozprávajú o tom, ako im Boh a vzťah s Ním zmenil život a charakter.

Charakter ľudí, ktorí neprijímajú autoritu Boha a zavrhujú ju, alebo jej neprikladajú veľkú váhu, je väčšinou veľmi skazený (opäť česť výnimkám). Nemajú problém používať hrubé slová a urážať druhých. Nemajú problém zneužívať druhých pre svoj sebecký pôžitok (väčšinou sexuálny) a odhodiť ich ako špinavú handru keď im už ich zmyslový pôžitok nenapĺňajú. Snažia sa ospravedlniť si svoje hriešne jednanie a nepripúšťajú si, že by robili niečo zlé. Nemajú problém používať fyzické násilie keď sa hnevajú. A hnevajú sa často. Hnev je totiž prejavom žiadostivosti.

Keď človek rozjíma nad zmyslovými objektami, priľne k nim. Z toho sa rodí žiadostivosť a zo žiadostivosti povstáva hnev. [Bhagavad-gíta 2.62]

Čím väčšia žiadostivosť, tým väčsí a neovládnuteľnejší hnev. Bol som svedkom mnohých párov, kde rozhnevaná žena mlátila muža! A takisto rozhnevaní muži mlátia ženy a deti. A to len preto, lebo sú pod vplyvom veľkej žiadostivosti a tým pádom sa veľmi hnevajú keď ich žiadostivosť nie je naplnená. A potom sa nevedia ovládať a používajú násilie ako filter svojho hnevu. Takýto stav vedomia je veľmi žalostný, veľmi smutný.

Konanie pod vplyvom žiadostivosti neprináša nič dobré. Prináša problémy nie len tým, ktorí sú pod vplyvom žiadostivosti, ale aj ich okoliu.

Sám som bol kedysi veľký nervák a keď som sa rozhneval, burácali hromy a šľahali blesky. No rozvíjanie duchovného vedomia mi ukázalo, že to tak nemusí byť. Že človek nemusí žiť pod vplyvom veľkého chtíču a tým pádom aj hnevu. Čím menší chtíč, tým menej hnevu. Čím menší chtíč, tým krajší charakter človeka. A naopak čím väčší chtíč, tým horší charakter.

Rozvíjanie vzťahu s Bohom vedie k zmierneniu chtíču a nakoniec až k jeho odstráneniu a dosiahnutiu lásky k Bohu. Je na to proces zvaný “Bhakti jóga“, ktorý už od roku 2015 praktikujem a učím sa stále viac teoreticky aj prakticky.

Život s Bohom

Človek, ktorý nie len slepo verí v Boha, ale naozaj obetoval celý svoj život službe Bohu nepodlieha chtíču. Nepriťahuje ho sexuálny pôžitok, nepriťahujú ho drogy, hazard, extrémné športy, ani žiadny iný svetský pôžitok. Takýto človek je plne pohrúžený v duchovnom vedomí a je šťastnejší bez všetkých svetských pôžitkov, ktoré sú pre bežného materialistu všetkým, celým zmyslom života.

Vtelená duša môže byť obmedzená v zmyslovom užívaní, hoci túžba po zmyslových predmetoch zostáva. Keď však okúsi vyšší pôžitok, stratí chuť na zmyslové ukájanie a zotrváva v duchovnom vedomí. [Bhagavad-gíta 2.59]

Človek v duchovnom vedomí vôbec nemá chuť v svetských pôžitkoch rovnako ako človek nemá bežne chuť pojedať výkaly (možno niektorí áno). Jednoducho tým už nie je priťahovaný a venuje sa vznešenejším činnostiam.

Veľa ľudí si myslí, že duchovne založený človek musí žiť v chráme, alebo v jaskyni. Nemusí to tak byť. Je veľa duchovne založených ľudí, ktorí majú rodinu a prácu. Bhakti jóga nás učí ako môže byť aj starostlivosť o rodinu a práca duchovná činnosť. Ako môžeme robiť všetky činnosti ako službu Bohu. To je dokonalosť života, pretože takýto štýl života očisťuje naše vedomie od chtíču a čím je naše vedomie viac očistené od chtíču, prejavuje sa náš pekný duchovný charakter.

Kṛṣṇa, Najvyššia Božská Osobnosť, riekol: „Nebojácnosť, očista bytia, pestovanie duchovného poznania, dobročinnosť, nenásilie, pravdovravnosť, nehnevlivosť, odriekanie, vnútorný pokoj, nechuť k vyhľadávaniu chýb druhých, súcit so všetkými živými tvormi, nechamtivosť, striedmosť, skromnosť, pevná odhodlanosť, sila, schopnosť odpúšťať, odvaha, čistotnosť, nezávislosť a neočakávanie pôct — to sú transcendentálne vlastnosti, ktorými sa vyznačujú zbožní ľudia s božskou povahou, ó, potomok Bharatov. [Bhagavad-gíta 16.1-3]

Keď chceme dosiahnuť lepší život a lepšiu spoločnosť, je nutné čo najviac očistiť vedomie od žiadostivosti. Žiadostivý človek je sebecký a myslí hlavne na prospech pre seba. No človek očistený od žiadostivosti myslí na dobro všetkých a podľa toho aj jedná. Nikomu neubližuje a snaží sa všetkým pomáhať dosiahnuť ich pôvodné duchovné vedomie, aby aj oni mohli žiť v láske, šťastí a mieri a nemuseli sa čertiť keď ich chtivé túžby nie sú naplnené a spôsobiť tak nemalý rozruch a problémy.

O žiadostivosti by sa dalo písať ešte veľa. Každý s ňou má skúsenosť. Je dobré vedieť, že žiadostivosť prináša do nášho života veľa problémov. Kvôli žiadostivosti ľudia vymýšľajú rôzne prístroje, ktoré im majú zjednodušiť život, ale za cenu znečistenia prostredia a ničenia prírody. Kvôli žiadostivosti ľudia trpia mnohými psychickými poruchami. Kvôli žiadostivosti sú konflikty, vojny, vraždy, násilie, závislosti a ďalšie nepríjemnosti. Toto chceme? Alebo chceme život v harmónii, v súlade s prírodou a Bohom.

Práve vzťah s Bohom prináša človeku vnútorný mier, šťastie a lásku.

Bhakti jóga nás učí ako tento vzťah s Bohom rozvíjať a zduchovniť tak celý svoj život a nemusieť už viac zažívať utrpenie, úzkosť, stres a ďalšie nepríjemnosti, ktoré sú výsledkom života bez Boha.

Ľudia, ktorí úprimne rozvíjajú vzťah s Bohom majú veľmi pekný charakter a vedú veľmi pekný a kľudný život. Sú aj ľudia, ktorí predstierajú, že sú zbožní, ale v skutočnosti nie sú a sú plní chtíča a rozvíjajú chtíč namiesto lásky k Bohu. To sú pokrytci a netreba sa dať nimi odradiť.

Za seba môžem povedať, že život s Bohom je oveľa krajší ako život bez Neho.

A čo ty? Chceš žiť bez Boha a rozvíjať tak svoj chtíč a zažívať jeho nepríjemné následky, alebo chceš už konečne byť šťastný, vyrovnaný a láskyplný? Pre teba je “Bhakti jóga“.