Archívy kategórie: poučné

Domáce násilie

poučné, vzťahy

Bol som svedkom domáceho násilia a uvedomil som si jednu zásadnú vec. Mnohí ľudia považujú za obeť toho, na kom je páchané násilie. Čo ak je to ale naopak? Že obeť je ten, kto pácha násilie a tyran ten, na kom je páchané násilie? Respektíve, že obaja sú tyrania? Možno to na prvý pohľad nedáva zmysel, ale poďme sa na to pozrieť bližšie.

Rola obete

Do role obete sa stavia ten, na kom je páchané násilie a zvaľuje všetku vinu na tyrana. Bol som ale svedkom, že týrať začína práve obeť. A to väčšinou psychicky. Toto psychické týranie partnera často vyústi do jeho agresie a za tyrana je zrazu považovaný on.

Treba si uvedomiť, že nič sa nedeje bez príčiny. Každá akcia vyvoláva reakciu. Ak niekto používa hrubé slová, v partnerovi tieto hrubé slová môžu vyvolať agresiu, ktorá často vyústi do fyzického ublíženia tomu, kto použil hrubé slová, alebo iný druh provokácie. Málokto je taký imúnny, že by dlhodobo dokázal znášať hrubé správanie partnera bez toho, aby ho to rozrušilo.

Dlhodobý psychický nátlak je častou príčinou domáceho násilia. Častokrát je skutočný tyran ten, na ktorom je páchané násilie. Nie vždy, ale často. No obeť sa hrá, že za nič nemôže a všetku vinu zvaľuje na svojho tyrana. Je to hrubá nevedomosť a neschopnosť uvedomiť si vlastné správanie. Mnohí ľudia považujú svoje správanie za primerané aj keď je pomerne hrubé. Či už sa jedná o psychické, alebo fyzické týranie. V oboch prípadoch majú ľudia pocit, že ten druhý si to zaslúžil. A keď takíto ľudia neschopní sebareflexie žijú spolu, je to problém.

Mnohé ženy sa čudujú prečo si priťahujú do života partnerov násilníkov. To nie je tak, že by tí muži mali potrebu mlátiť ženy. Ale ženy v nich vzbudzujú agresiu svojim správaním. Prvý partner bol násilník, druhý, tretí a štvrtý tiež… a piaty bude tiež ak žena nezmení svoje vyžarovanie, ktoré vzbudzuje v mužovi agresiu. Býva to aj tak, že muž je psychický tyran a žena ho týra fyzicky.

Nie je vždy všetko také, ako sa na prvý pohľad javí. Tyran môže byť obeť a obeť tyranom. Tyran si často neuvedomuje svoje správanie a vinu za svoje utrpenie zvaľuje na partnera. Kým si neuvedomí svoje správanie, bude žiť v rovnakých vzorcoch a priťahovať si rovnaké situácie. Márne bude striedať partnerov v nádeji, že ten ďalší bude lepší. Nebude. Nič nebude lepšie, kým sám nebude lepší. A tu sa dostávame k zákonu zrkadlenia, ktorý nepustí. Píšem o tom v článkoch “Neschopnosť prijať svoj odraz v zrkadle“, a “Človek je niekedy horší keď je vo vzťahu, ako keď je sám“.

Znečistená inteligencia

poučné

Ľudia majú v súčasnosti ohromnú inteligenciu. Problém je, že je znečistená túžbou po hmotnom pôžitku a tak ľudstvo vytvára svojou inteligenciou oveľa viac problémov ako prospechu. Vytvorili napríklad autá, ktoré sa síce zdajú byť užitočné, ale v konečnom dôsledku sú to vražedné stroje v ktorých zomiera nemalé množstvo ľudí v autonehodách a navyše znečisťujú životné prostredie. Keby mali ľudia čistú inteligenciu, nevymysleli by tak šialený a vražedný stroj ako je auto. Určite nie…

Čistá inteligencia

Istému indiánskemu kmeňu ponúkali koleso, aby mohli mať dopravné prostriedky na kolesách a cestovať tak rýchlejšie… lenže indiáni s čistou inteligenciou hneď vedeli, že kvôli takým dopravným prostriedkom na kolesách by museli vyrubovať stromy a stavať cesty, teda ničiť prírodu. To nemali za potreby. Odmietli koleso a naďalej chodili pešo, prípadne na koňoch, osloch, slonoch…

Všetky vynálezy ľudstva, ktoré spôsobujú utrpenie a problémy, sú dôkazom znečistenej materiálnej inteligencie. Ak by mali ľudia čistú inteligenciu, videli by dôsledky skôr, než by vymysleli a dali do prevádzky nejaký nebezpečný vynález.

Skutočná inteligencia znamená vedieť rozlíšiť dobré od zlého, prospešné od škodlivého. Indiáni veľmi dobre vedeli, že autá a podobné vynálezy budú v konečnom dôsledku viac škodiť ako pomáhať a rázne ich odmietli a žili naďalej jednoduchým životom v súlade s prírodou. To je čistá inteligencia.

Nebezpečné vynálezy

Autá, lietadlá, elektrárne, počítače, mobily, mikrovlnky, elektrické stožiare,… to všetko prináša určitú daň za takzvané zjednodušenie života. V skutočnosti ani len netušíme aký to môže mať dopad na ľudstvo a prírodu z dlhodobého hľadiska a pýšime sa aká sme pokročilá civilizácia. Daň môže byť obrovská. Tieto a ďalšie podobné vynálezy už teraz spôsobujú nemalé problémy a ľudia musia vynakladať ďalšie nemalé úsilie na riešenie týchto problémov. Človek niečo vymyslí, narazí na vážny problém a zase musí vymýšľať ako ho vyriešiť a tak stále dokola. Kým má znečistenú inteligenciu. Človek s čistou inteligenciou by nikdy nevymyslel nič, čo by prinieslo problémy, pretože ich hneď vidí a dokáže rozlišovať či je to v konečnom dôsledku viac prospešné, alebo škodlivé.

Očistenie inteligencie

Keď už je ľudstvo v takom bode, že používa svoju inteligenciu pre stále väčšie a väčšie pohodlie za cenu veľkého rizika utrpenia, je na nás jednotlivcoch, aby sme očistili svoju inteligenciu a uplatnili ju vo svojich životoch ako len vieme. Môžeme ostatných inšpirovať a ukázať, že žiť sa dá aj inak – naozaj veľmi jednoducho bez potreby mnohých vynálezov, ktoré boli vyrobené za účelom zjednodušenia života, ale v konečnom dôsledku ho viac komplikujú a prinášajú so sebou nemalé problémy.

Veľmi mi pomohla pravidelná, každodenná meditácia, aby som do určitej miery dokázal rozlíšiť prospešné od škodlivého. Čoraz viac si uvedomujem v akom šialenom svete so šialenými vynálezmi to žijeme. A ľudia stále vymýšľajú nové a nové na prvý pohľad úžasné vynálezy a ani len netušia aký to bude mať dopad… nie je to príjemné vedieť a zároveň vidieť, že si to mnohí ľudia neuvedomujú, pretože sú zaslepení vidinou väčšieho pohodlia pod rúškom takzvaného pokroku.

O meditácii a jej účinkoch sa môžete dozvedieť v článku “Čo mi dala meditácia“.

Prajem si, aby čoraz viac ľudí očistilo svoju inteligenciu a začali triezvejšie uvažovať a vidieť viac do hĺbky vecí. To môže zachrániť ľudstvo. Inak svojimi vynálezmi spôsobí poriadnu degradáciu aj keď chcelo pôvodne pokrok. Tak to dopadne keď sa používa znečistená inteligencia.

Čo je pokora? (časť druhá)

ego, Osobný rozvoj, poučné, sebarozvoj

V článku z roku 2015 popisujem moje pochopenie pokory v tom čase: http://blog.hromnik.com/2015/12/19/co-je-pokora/

Hlbšie pochopenie pokory

Dnes sa píše rok 2018 a za tie 3 roky som získal hlbšie pochopenie pýchy a pokory aj v praxi. Zrealizoval som, že pýcha predchádza pád. Čím viac je človek pyšný, tým hlbší a drsnejší pád nastane a tým väčšiu pokoru môže získať. Ak si teda z toho zoberie ponaučenie. Niektorí ľudia padnú na dno a začnú sa ľutovať, alebo sťažovať namiesto toho, aby sa pozbierali a poučili.

S pokorou dokážeme prijímať životné lekcie oveľa jednoduchšie ako s pýchou.

Priznať si chybu

Pyšný človek si nedokáže priznať chybu aj keď mu to xx ľudí hovorí. S pokorou však človek môže vidieť čo napáchal a snažiť sa to napraviť. Dokáže sa aj ospravedlniť kdežto pyšný človek nie, pretože si svoju chybu ani neuvedomuje.

Pozrieť sa na seba

S pokorou môže človek vidieť aj svoje nepekné vlastnosti a pracovať s nimi. Pyšný človek si svoje negatívne vlastnosti a činy nepriznáva a myslí si, že je dokonalý a vinu za svoje problémy zvaľuje na druhých.

Dokáže si priznať, že je pyšný

Pokorný človek si paradoxne dokáže priznať, že je pyšný. Pyšný človek to nedokáže.

Nepresviedča

Pokorný človek nikoho nepresviedča, že jeho názor je ten najsprávnejší. Uvedomuje si, že každý sa nachádza na inej úrovni vedomia a to isté vníma inak. Môže vysvetliť ako to vidí on, ale nebude sa s niekym silou mocou hádať.

Neháda sa

Tým, že pokorný človek nemá potrebu nikoho nasilu presviedčať, nedostáva sa takmer vôbec do konfliktov. Ak sa dostane do konfliktu, nebýva to jeho pričinením. Pokorný človek nemá vôbec chuť v konfliktoch a hádkach.

Neporovnáva sa

Porovnávanie sa často vychádza z potreby dokázať si niečo. Pokorný človek takú potrebu nemá.

Nepovyšuje sa

Ak sa niekto porovnáva, buď je pyšný na to, že je na tom lepšie ako ostatní, alebo je sklamaný, že je na tom horšie. Pyšný človek sa povyšuje nad ostatných a prezentuje čo všetko robí lepšie ako ostatní. Pokorný človek túto potrebu nemá.

Prijíma kritiku

Pyšný človek nie je schopný prijať kritiku ani keď je oprávnená. Pokorný človek s radosťou prijíma kritiku a snaží sa z nej zobrať ponaučenie.

Úspech

Pyšný človek pripisuje všetok úspech sebe a svojim schopnostiam. Pokorný človek sa nepovažuje za príčinu svojho úspechu, ale pripisuje ho buď Bohu, alebo ostatným, ktorí mu pomohli úspech dosiahnuť.

Stav vedomia

Pokora a pýcha závisia od stavu vedomia. So zmenou vedomia môže človek spyšnieť, alebo spokornieť. S narastajúcim úspechom je riziko, že bude pyšný. S narastajúcim neúspechom a problémami sa zvyčajne človek dostáva viac do pokory. Aspoň ja to mám tak. Najväčšie nepríjemnosti v živote ma dostali do pokorného postavenia, lebo mi nič iné neostávalo. Keď sa mi v živote darilo, narastala vo mne pýcha a pokora šla bokom. Pýcha a pokora sa teda môžu striedať a byť v rôznych pomeroch v našom vedomí. Ideálne je, keď si ustrážime pokoru a pýche nedáme moc priestoru, pretože pýcha spôsobuje nemalé problémy v našom živote a živote ostatných.

Čím viac ľudí bude pokorných, tým krajšiu spoločnosť môžu vytvoriť.

Pojekcia mysle a (pod)vedomia

duchovno, Osobný rozvoj, poučné

Vo vedomí a podvedomí máme určité programy, ktoré prechádzajú cez myseľ do slov a činov. Vďaka vedomiu tiež vnímame našu realitu. Ľudia s rôznym vedomím vnímajú tú istú situáciu, alebo toho istého človeka rozdielne. Pochopil som to aj vďaka tomu, že aj mňa ľudia s rôznym vedomím vnímajú rozdielne. Niekto ma vidí ako fanatika, iný ma vidí ako peknú osobu s dobrým srdcom a ďaľší ma vidí ako sebca, pokrytca a klamára. Každý vidí v iných to, čo má v sebe.

Vo vonkajšej realite môžeme vidieť len to, čo máme sami v sebe. Vonkajšia realita je vlastne plátno, na ktoré sa premieta naše vedomie a podvedomie. Na plátne nemôžeme vidieť niečo, čo vo filme nie je. Na plátne sa premieta len to, čo je na filmovej páske.

Premietanie reality

Ak je niekto klamár, vidí skoro všade klamárov. Ak je niekto pokrytec, vidí skoro všade pokrytcov. Ak mi niekto hovorí: “Vyliečim ťa”, sám potrebuje vyliečiť a podobne.

Istá osoba mi neustále niečo vyčítala a nebola somnou spokojná takmer nikdy. Bol som plátnom, na ktoré si projektovala svoju nespokojnosť sama so sebou. Snažil som sa jej vyhovieť a robiť najlepšie ako viem, no vždy si našla niečo, čo sa jej nepáčilo. Keď má človek vo vedomí a podvedomí nespokojnosť, môžete sa mu snažiť akokoľvek vyhovieť, no stále bude nespokojný…

Bol som tiež svedkom ako si ďalšia osoba prenášala do vzťahov projekciu vzťahu so svojim otcom. Každý partner ju podvádzal a mlátil ako to robil jej otec mame. A nakoniec ju aj opustil, ako to urobil aj jej otec mame. Vedomie a podvedomie jednoducho priťahuje situácie, na ktoré je naprogramované. Tieto programy sa však našťastie dajú zmeniť. Všetko to začína u nás samotných a u našich vzťahov v rodine. Aký má muž vzťah s mamou, taký vzťah bude mať aj so svojou ženou. Aký má žena vzťah s otcom, taký vzťah bude mať so svojim mužom. Ak žena vidí svojho otca ako násilníka a chlípnika, akého partnera si pritiahne, respektíve čo vo svojom partnerovi bude vidieť? Len to, čo vidí v otcovi… a skôr, či neskôr sa partner naozaj začne správať ako jej otec. Čuduj sa svetu…

Ak chceme zmeniť svoju realitu, musíme zmeniť svoje vedomie a podvedomie. Môžeme sa snažiť zasahovať do vonkajšej reality iným spôsobom, ale nebude to mať takmer žiadny efekt. Je to ako keby sme sa snažili zmeniť obraz projektoru na plátne zmenou plátna… O spôsoboch pre zmenu vedomia píšem v článku “Spôsoby pre očistenie vedomia“.

Keď pochopíme, že realitu vytvára naše vedomie a podvedomie, že je to vlastne akýsi projektor nášho života, môžeme sa naučiť zasiahnuť do filmu a zmeniť ho – vymeniť pásku v projektore a naprojektovať si úplne iný život, úplne inú realitu ako sme videli doposiaľ. Stačí len popracovať na zmene vedomia a podvedomia…

Veľa šťastia!

Jemnohmotné prírodné zákony, ktoré sa oplatí poznať

duchovno, poučné

Vesmír a život v ňom funguje na základe určitých princípov a zákonov. Tieto princípy a zákony sa v škole bohužiaľ neučia. Musí sa ich človek naučiť sám a pozorovať ich vo svojom živote, aby im uveril a pochopil.

Zákon príťažlivosti

Najznámejší zákon je zákon príťažlivosti, ktorý hovorí, že podobné priťahuje podobné. Vedomie a podvedomie vibruje na určitej frekvencii a priťahuje k sebe situácie a ľudí s podobnou vibráciou. Určite sa vám už niekedy stalo, že ste na niekoho pomysleli a hneď nato ste ho stretli, zavolal vám, alebo napísal.

Každá myšlienka a emócia má určitú vibráciu. Tieto vibrácie sa párujú s rovnakými vibráciami. Čo vysielame, to sa nám aj deje. Častokrát si priťahujeme situácie a ľudí na báze podvedomia a čudujeme sa čo sa nám to deje. No keď pôjdeme hlbšie do seba, môžeme zistiť prečo sme si zrovna takúto situáciu, alebo takéhoto človeka pritiahli, môžeme v sebe príčinu vyriešiť a zmeniť tak svoju vibráciu a už si to znova nepriťahovať.

Zákon schválnosti

So zákonom príťažlivosti súvisí aj zákon schválnosti. Určite sa vám už niekedy stalo, že ste niečo silou mocou nechceli a ono sa to stalo. Vyslali ste dostatočne silnú vibráciu, aby ste si to pritiahli. Akurát zákon príťažlivosti neberie do úvahy zápor. Napríklad keď niekto povie “nevylej”, tak zákon príťažlivosti rozumie “vylej” a tak sa aj stane. “Nespadni” sa preloží ako “spadni” a podobne… takže pozor na to, čo vysielate a akú veľkú pozornosť tomu dávate. Môžete si to totiž veľmi jednoducho pritiahnuť keď tomu dáte dostatočne silnú energiu pozornosti.

Zrkadlenie

So zákonom príťažlivosti tiež súvisí zrkadlenie. Princíp zrkadlenia spočíva v tom, že naše okolie je zrkadlom našeho vnútra. Všetko, čo vidíme, je prejav kombinácie nášho vedomia a podvedomia. Vedomie + podvedomie vytvára akýsi projektor, ktorý projektuje obraz na plátno. Na tom plátne vidíme rôzne situácie, ľudi, vzťahy,… jednoducho celý náš život, ktorý sa odohráva na základe toho, čo máme vo svojom vedomí a podvedomí.

Keď pochopíme princíp zrkadlenia, môžeme sa veľa naučiť o sebe vďaka tomu, čo vidíme vo svojej realite. Ak mi napríklad niečo na niekom nevýslovne vadí, je veľká šanca, že túto vlastnosť mám aj ja a rezonujem s ňou. Ak by som ju nemal, nerezonovala by somnou a nevadila by mi. O zrkadlení píšem viac do hĺbky v článku “Neschopnosť prijať svoj odraz v zrkadle“.

Zákon akcie a reakcie

Tento zákon je tiež známy pod názvom “karma”. Každá akcia vyvoláva reakciu. Napríklad ti dám facku a tvoja reakcia na seba nenechá dlho čakať. Môžeš mi facku vrátiť, dokonca ešte silnejšiu, alebo sa na mňa môžeš nahnevať a nadávať mi, alebo neurobiť nič a zostať v kľude. Mnohí ľudia si tento zákon neuvedomujú, pretože čas medzi akciou a reakciou býva rôzny. Niekedy je to pár sekúnd, inokedy pár dní, rokov, alebo dokonca sa reakcia za minulé činy môže preniesť do ďalšieho života. Dostatočne vnímavý človek však môže zistiť za čo prišla reakcia a môže sa z toho poučiť. Dokonca aj vtedy, keď je to reakcia za veľmi dávny čin, ktorý si už nepamätá. Ak je však človek nevedomý, bude opakovať to isté, kým sa z toho nepoučí.

O svojej skúsenosti s karmou píšem v článku “Ako ma karma dostihla”

Zhrnutie

Tieto zákony som poznal najskôr len z kníh, či z počutia, ale neskôr som ich začal pozorovať vo svojom živote a tak viem, že sú skutočné. Každý, kto je dostatočne vnímavý pozorovateľ, môže tieto zákony spozorovať tiež ako vo svojom živote, tak v živote iných. Často sa mi stáva, že určité zákonitosti a súvislosti spozorujem najskôr na druhých a potom si ich uvedomím aj na sebe.

Zaraď sa do systému, počúvaj a buď poslušný

poučné, zmena

Celý tento systém je jedna veľka mašinéria ako zmanipulovať ľudí strachom, dostať ich do úzkych a využívať ich. Drahé nájmy a malé platy, aby museli veľa pracovať. Školský systém nastavený tak, aby z detí vychoval poslušných otrokov.

skolsky-system

Zdravotníctvo nemá liečiť ľudí, ale udržiavať chorých, aby z nich vytrieskalo čo najviac peňazí. Štát neslúži ľuďom, ale politikom. Ľudia prispievajú politikom na ich drahé autá, domy a ďalšie materiálne túžby. Zobrať ľuďom pôdu, nalákať ich na prácu za peniaze a predávať im nezdravé potraviny v supermarketoch, aj to je súčasť plánu zotročenia ľudstva.

vymenili-sme-prirodu-za-mesto

Dať ľuďom televíziu a zábavný priemysel, aby mali aspoň nejakú úľavu od každodenných strastí a nemali tak čas uvedomiť si určité veci a mohli tak robiť otrokov dlhšie. Zahlcovať ich neustále strašlivými informáciami, aby mali o svete hrôzostrašný obraz a žili v strachu…

Našťastie si toto čoraz viac ľudí uvedomuje a snažia sa vymaniť z tohto šialeného systému. Čím viac ľudí prestane podporovať tento prehnitý systém, tým skôr môže nastať zmena.

Ľudí drží v systéme strach. Na strachu celý systém stojí a padá. O manipulácii strachom si môžete prečítať v článku “Vzbudzovanie strachu ako manipulatívna technika“. Keď sa ľudia zbavia strachu, systém sa zrúti ako domček z karát.

Mnohí ľudia žijú z ruky do úst a tak majú strach o samotné prežitie. Presne to systém chce a potrebuje. Potrebuje otrokov, ktorí budú pracovať za málo peňazí. Ľudia, ktorým sa podarilo získať viac peňazí, môžu žiť slobodnejšie. Najmä keď si zaobstarali pozemok, kde môžu žiť a pestovať plodiny. Ľudia sa pomaly uberajú cestou čo najväčšej sebestačnosti a nezávislosti na systéme. Túžia žiť v súlade s prírodou podobne ako naši predkovia. Už ich nebaví stresujúci a nezdravý životný štýl v mestách. Čoraz viac ľudí zakladá rodové statky, alebo sa spájajú do rôznych eko-komunít, kde sa učia spolunažívať.

Ľudia sa začínajú zaoberať alternatívnym liečiteľstvom a zisťujú, že v mnohých prípadoch funguje lepšie ako klasické zdravotníctvo. Existujú alternatívne spôsoby vzdelávania – domáce vzdelávanie, Waldorfské školy, Montessori školy… a sú stále populárnejšie.

Hŕstka ľudí stanoví príklad alternatívneho spôsobu života a postupom času ho s veľkou pravdepodobnosťou prijme viac a viac ľudí. Pretože stále viac a viac ľudí cíti, že v súčasnom systéme nie sú šťastní a slobodní.

Teším sa, že môžem byť súčasťou tejto zmeny.

Prijať pravdu o sebe

poučné

Kvôli egu máme skreslenú predstavu o sebe. Ego nám nedovolí vidieť sa takých, akí v skutočnosti sme, ale vždy sa nás snaží presvedčiť, že sme lepší, že nie sme takí, ako o nás iní hovoria a podobne. Keď nám niekto hovorí: “Si klamár”, “Si pokrytec”, “Si drzý”, “Si ľahostajný”, “Si bezcitný”, “Si zranený”, “Príliš súdiš”, “Porovnávaš sa”,… kvôli veľkému egu to nedokážeme prijať. A ešte sa aj hneváme na toho, kto nám to hovorí!

Nachádzame sa v nezávideniahodnej situácii, v ktorej nedokážeme prijať pravdu o sebe, ktorú o nás vidia ostatní, ale my ju nevidíme. Je pravda, že čo v nás vidia ostatní, je aj v nich, ale zároveň je to aj v nás. Keby to v nás nebolo, nevideli by to tam. Je to vzájomné zrkadlenie. S troškou pokory to dokážeme prijať.

Čím skôr dokážeme prijať pravdu o sebe, tým lepšie. Keď sa budeme brániť, že takí nie sme, nikam nás to neposunie. Keď však prijmeme aj to, čomu sme sa dlho bránili, môžeme svoj charakter a následne aj život mnohonásobne skvalitniť.

Keď mi hovorili, že som bezcitný, egoista a pokrytec, nerozumel som tomu. Nechcel som si to priznať, že som naozaj taký. Ego sa ma samozrejme snažilo presvedčiť, že somnou je všetko v poriadku, to len tí druhí majú o mne skreslený obraz. Dlho mi trvalo kým som si dokázal priznať aký naozaj som. Že som naozaj bezcitný egoista a pokrytec. No toto priznanie mi zmenilo pohľad na samého seba a aj na ľudí, ktorí mi to hovorili. Mali celý ten čas pravdu a snažili sa mi povedať aký som, no ja som ich kvôli veľkému egu nepočúval. Teraz už viem, že keď mi niekto o mne niečo hovorí, niečo na tom pravdy zrejme bude a snažím sa zobrať si to k srdcu. Nepríjemné slová často neprejdu cez ego až do srdca a nemôže preto nastať zmena. Keď sa však naučíme prijať aj tieto nepríjemné slová, ktoré sa nás bytostne týkajú, môže nastať zmena v srdci a následne aj zmena navonok. Je to veľmi žiadané. Je veľmi žiadané naučiť sa prijať pravdu o sebe.

Ak by som neprijal, že som bezcitný, egoista a pokrytec, nemohol by som to zmeniť. Nevravím, že už taký nie som, ale robím všetko, čo je v mojich silách, aby som to aspoň zmiernil. Aby som si bol vedomý svojej prípadnej bezcitnosti, egoizmu a pokrytectva. Ak mi niekto povie, že som pokrytec, už to dokážem prijať a nebrániť sa. Už viem, že som pokrytec a hľadám spôsoby ako to zmeniť, aby som bol čo najmenší pokrytec.

Keď prijmeme pravdu o sebe, môže nám to výrazne zmeniť a skvalitniť život. Aspoň mňa to dosť zmenilo a zmenilo to výrazne aj môj vzťah s okolím, ktoré sa mi snažilo naznačiť aký vlastne som.

Poznám ľudí, ktorí nie sú schopní prijať pravdu o sebe a bránia sa, že takí nie sú. To je typický obranný mechanizmus ega, ktoré sa nás snaží presvedčiť, že nemáme zlé vlastnosti. S týmto postojom moc toho v živote na sebe nezmeníme a naše zlé vlastnosti nás budú naďalej sprevádzať a robiť nám nemalé problémy.

Mnohí ľudia si volia žiť v sebaklame namiesto pravdy. Je to jednoduchšie, no nie vždy lepšie. Priznať si aký vlastne som, bolo jedno z mojich najlepších krokov v živote.

A čo vy? Dokážete prijať keď niekto hovorí o vašich nepekných vlastnostiach?

Mentalita muchy a včely

Hare Krišna, Osobný rozvoj, poučné, sebarozvoj, zmena

Predstavte si lúku plnú nádherných kvetov a zopár neobyčajných stromov. Na celej lúke je jeden jediný výkal. Čo urobí mucha a čo včela? Včela lieta z kvetiny na kvetinu a zbiera z nich nektár. Mucha nájde výkal a vychutnáva si ho. Ste mucha, alebo včela? Vyhľadávate voňavé kvety, alebo smradľavé výkaly?

Mnohí ľudia majú tendenciu vyhľadávať a vidieť práve to zlé, smradľavé a hrabať sa v tom. To je mentalita muchy. Nájdu sa aj ľudia s mentalitou včely, ale je ich mizivé percento. Ak chceme skvalitniť náš život a celkovo spoločnosť, mali by sme sa snažiť vyvinúť mentalitu včely a zbaviť sa mentality muchy. Prestať sa hrabať vo výkaloch a vidieť len to zlé, smradľavé, kritizovať a obviňovať.

Keď si začneme uvedomovať, že máme mentalitu muchy, môžeme ju postupne zmeniť na mentalitu včely a začať vyhľadávať nektár namiesto výkalov. Je to postupný proces uvedomenia sa a zmeny vedomia.

Okrem spievania a počúvania Hare Krišna mahá-mantry:

Hare Krišna Hare Krišna
Krišna Krišna Hare Hare
Hare Ráma Hare Ráma
Ráma Ráma Hare Hare

mi pomáhajú prechádzky v prírode osamote, tiché meditácie a stretávanie sa s ľuďmi, ktorí majú viac mentalitu včely ako muchy. S kým sme, takí sme. Ak sa stretávame s ľuďmi, ktorí majú mentalitu muchy, aj my budeme takí. Ak sa budeme stretávať s ľuďmi, ktorí majú mentalitu včely, aj my od nich niečo pochytíme. Ľudí s mentalitou včely nie je veľa a ich spoločnosť je preto vzácna. Ak chceme zmeniť svoju mentalitu muchy na mentalitu včely, mali by sme čo najviac času tráviť v spoločnosti ľudí s mentalitou včely. Ak takú spoločnosť nevieme nájsť, môžeme aspoň čítať knihy ľudí s mentalitou včely, alebo využíť silu Hare Krišna mahá-mantry, z ktorej môžeme získať vlastnosti Rámu a Krišnu. Ráma a Krišna žili na Zemi pred niekoľko tisíc rokmi a boli veľmi zbožné osoby, ktoré vždy konali pre všeobecné blaho, videli vo všetkých len to dobré a boli dokonalým príkladom zbožnosti a cnosti pre ostatných. Počúvaním a spievaním Hare Krišna mahá-mantry sa s nimi môžeme združovať a získať tak postupne ich vlastnosti a mentalitu. Keď znie Hare Krišna mahá-mantra, Krišna a Ráma sú osobne prítomní a my tak môžeme čerpať a cítiť prospech z ich prítomnosti. Každý, kto začal pravidelne a dlhodobo počúvať a spievať Hare Krišna mahá-mantru sa zmenil na nepoznanie. O mojej skúsenosti s mahá-mantrou píšem v článku “Účinok Hare Krišna mahá-mantry”.

Je len a len na nás, či chceme rozvíjať mentalitu muchy, alebo mentalitu včely. Môžeme sa rozhodnúť, či chceme vyhľadávať výkaly a hrabať sa v nich, alebo budeme vyhľadávať nektár, vychutnávať ho a deliť sa s ním s ostatnými.

Prečo by mala byť žena pod ochranou

poučné, vzťahy

Vo védskej kultúre je žena pod ochranou muža. Dcéra je pod ochranou otca, alebo brata a keď sa vydá, je pod ochranou manžela. Ak je žena pod ochranou, nehrozí, aby sa jej zmocnil iný muž bez dovolenia otca, alebo ak nemá otca, tak brata. Táto ochrana má hlboký zmysel. Ochraňuje ženu minimálne pred tým, aby si nevybrala nejakého grázla ako to býva zvykom. Mnohé ženy sa často čudujú prečo si vždy vyberú toho najväčšieho somára. Lebo sa nechávajú unášať emóciami a inteligencia ide bokom.

V dnešnej dobe sa ženy celkom často stretávajú s nemravnými narážkami mužov. A to len preto, lebo nie sú pod ochranou. Ak by bolo jasné, že je žena pod ochranou muža, iný muž by si len tak nedovolil vysloviť nemravnú narážku na ženu, alebo ju inak obťažovať. Bolo by tam riziko konfliktu. Keď však žena nie je pod ochranou, muži si niekedy dovoľujú až príliš a žena je z toho bezradná.

V prírode je to jednoducho nastavené tak, že žena potrebuje byť neustále pod ochranou muža. Keď som sa rozišiel s priateľkou, okamžite ju začali baliť asi traja chlapi. Mala čo robiť, aby ich nejako usmernila a vysvetlila, že jednoducho nemá záujem. Keby bola pod ochranou muža, toto by sa nedialo. Aspoň nie v takej veľkej miere.

Emancipované ženy určite nebudú súhlasiť, že potrebujú ochranu, ale idú tým samé proti sebe a proti prírode. Prírodné zákony človek jednoducho neobíde.

Ak je žena pod ochranou, jej život môže byť oveľa kľudnejší a kvalitnejší ako keď nemá ochranu a musí čeliť dobiedzaniu mužov z každej strany. A keď aj odolá dobiedzaniu a vyberie si partnera, často zisťuje, že to ani z ďaleka nie je jej vysnívaný princ.

Je veľmi žiadané toto pochopiť a zaviesť ochranu žien. Otec, alebo brat ochraňuje ženu kým si nenájde muža a potom muž prevezme žezlo ochrany od otca, alebo brata. Je to jednoduchý a prirodzený princíp, vďaka ktorému môžu mať ženy oveľa kvalitnejší život ako bez neho. Aj keď sa mnohé ženy v dnešnej spoločnosti tvária aké sú samostatné a emancipované, je to viacmenej len pretvárka. To nie je pre ženu prirodzené. Žena má tendenciu túžiť byť pod ochranou a vedením muža. Mnohé ženy si to však neuvedomujú, alebo nechcú priznať.

Ak muž (otec, syn, manžel) prijme úlohu ochrancu a žena úlohu ochraňovanej, život ženy to mnohonásobne skvalitní.

Povaha chtíču

láska, poučné, vzťahy

Mnohí ľudia si zamieňajú chtíč za lásku. To, čo je chtíč, volajú láska, ale láska to nebýva ani zďaleka. Láska je hlboký cit, kým chtíč a zamilovanosť sú veľmi povrchné a ako rýchlo vznikajú, tak rýchlo zanikajú. Chtíč a zamilovanosť vznikajú vtedy, keď sa nám niekto páči povrchne – zvyčajne sa nám páči jeho telo, alebo nejaké vlastnosti. Počas zamilovanosti vidíme len pekné vlastnosti, ale keď zamilovanosť vyprchá, uvidíme aj tie nepekné. Väčšina vzťahov stroskotá, keď vyprchá zamilovanosť – chtíč a hľadajú znovu vášeň inde. Zamilovanosť, chtíč a vášeň sú v istom zmysle synonymá. Úplne pobláznia človeka a sú veľmi prchavé. O pár mesiacov, alebo rokov už žiadna zamilovanosť, chtíč, ani vášeň. Respektíve chtíč je tam stále, ale už nie k osobe, ku ktorej bol predtým. Preto môžeme v mnohých vzťahoch vidieť neveru, alebo dokonca rozpad vzťahov. To nie je žiadna láska.

S chtíčom súvisí ukájanie zmyslov. Najsilnejší chtíč je sexuálny chtíč a vie byť taký silný, že dokáže človeka presvedčiť, že je to láska. Totálne poblúznenie. Mnohí ľudia si pod vplyvom chtíču myslia ako milujú a ako ich partner miluje. No keď nastanú prvé problémy vo vzťahu, už láskyplne konať nevedia. Už sa handrkujú, hádajú sa a hnevajú a niektorí sa aj pobijú. Takto vyzerá láska? Nie, je to chtíč. Chcem ťa kým mi vyhovuješ a keď mi prestaneš vyhovovať, tak sa na teba hnevám, prípadne už s tebou nechcem byť. Nájdem si niekoho iného, kto mi bude zase na chvíľu vyhovovať. To je povaha chtíču. Ale láska má úplne inú povahu.

Rozdiel medzi láskou a chtíčom je jednoduchý: Chtíč využíva toho druhého pre svoj zmyslový pôžitok. Láska je pravý opak – robí všetko pre uspokojenie svojho milovaného a nechce za to nič.

Chtíč sa nás snaží presvedčiť, že milujeme, že chceme slúžiť svojmu milovanému, ale keď budeme úprimní, v konečnom dôsledku môžeme zistiť, že si chceme len užívať. Česť výnimkám. Keby nebolo sexuálneho chtíču, mnohé vzťahy by ani nevznikli. Pretože je to práve sexuálny chtíč, ktorý nie len ľudí, ale aj zvieratá spája. Bez tohto chtíču by mnohí nemali motiváciu spolu byť.

Celý tento svet je pobláznený chtíčom. Chtíč po moci, chtíč po bohatstve, chtíč po sláve, chtíč po uznaní, chtíč po kráse, sexuálny chtíč…

V súčasnej dobe môžeme vidieť mnoho nefunkčných, rozpadávajúcich sa, alebo už rozpadnutých vzťahov. Pretože boli založené na chtíči a k vzniku lásky nedošlo. Mnohé vzťahy stroskotajú na tom, že jeden druhého chce len využívať pre svoj zmyslový pôžitok a keď už tento zmyslový pôžitok nestačí, chtíč si hľadá iný objekt uspokojenia. To, že to niekto nazve “láska”, ešte neznamená, že je to láska. Láska je v dnešnej dobe snáď najviac zneužívané slovo a už stratilo svoj pôvodný význam.

Kým som pochopil povahu chtíču a prijal fakt, že chtíč je príčinou príťažlivosti partnerov, trvalo mi to dlho. Potreboval som to zažiť na vlastnej koži a uvedomiť si, čo sa vlastne dialo. V niektorých vzťahoch chtíč môže prerásť do lásky, ale nie je ich veľa. Väčšina vzťahov stojí a padá na chtíči – prestaneš mi vyhovovať, tak čau. Žiadna snaha riešiť problémy vo vzťahu je príznakom absencie lásky.

Prejavy lásky

O láske môže byť reč keď partneri spolu dokážu vychádzať dlhodobo, ideálne celý život. Keď sa navzájom podporujú, to je láska. Keď jeden druhého obviňujú a ubližujú si, je to sebectvo, egoizmus a chtíč. V láske niet sebectva ani egoizmu.

Dôvera, otvorenosť, úprimnosť, pochopenie, podpora, služba, to sú príznaky lásky. Ak čo i len jeden aspekt chýba, nemožno hovoriť o láske.

Ako rozoznať chtíč a lásku

Ak ma niekto nesmierne priťahuje a nepoznám ho, je to chtíč. Na to, aby v nás mohla vzrásť ozajstná láska, musíme danú osobu spoznať so všetkými plusmi aj mínusmi. Ak dokážeme tolerovať mínusy, to je láska. Ak nám však mínusy nesmierne vadia, je to chtíč. Chtíč chce meniť iných na svoj obraz, chce dobre len pre seba. Láska túto potrebu nemá. Láska chápe prečo je človek taký, aký je a hlavne neubližuje. Pod vplyvom chtíču je človek schopný veľmi ublížiť, pretože koná len v záujme svojho blaha a nie blaha iných.

Keď niečo nie je podľa mojich predstáv a vadí mi to, je to prejav chtíču.

Pre lásku je prirodzené slúžiť ostatným bez sebeckého zámeru. Chtíč je vypočítavý a vždy žiada za svoju službu protislužbu.

Môžeme pozorovať vo svojom živote nakoľko nás ovláda chtíč a nakoľko konáme z lásky. Môžeme to tiež vnímať vo svojom okolí. Ako si ľudia užívajú chtíč a zamieňajú si ho za lásku. Ako sa na začiatku vášnivo muckajú a neskôr sa hádajú a idú sa až povraždiť pretože ten druhý im už nevyhovuje. Pobláznenie chtíčom spôsobuje v konečnom dôsledku utrpenie. Je na začiatku ako nektár a na konci ako jed.

Šťastie, ktoré vzniká zo spojenia zmyslov a ich predmetov, ktoré je spočiatku ako nektár a na konci ako jed — také šťastie sa pripisuje kvalite vášne. [BG 18.38]

Láska je v dnešnom svete nedostatkový tovar. Prevláda chtíč a kvôli nemu sú mnohí ľudia nešťastní a striedajú partnerov ako na bežiacom páse.

Nie je hanba priznať si, že som pod vplyvom chtíču. Je dobré naučiť sa chtíč pozorovať a pokiaľ možno mu nepodľahnúť ak nechceme následne trpieť. Keď sa partneri dajú dokopy pod vplyvom chtíču, zvyčajne sa ani poriadne nepoznajú a spoznávajú sa až vo vzťahu. Neskôr môžu zistiť, že si vlastne ani tak nerozumejú ako na začiatku a nastávajú nemalé problémy, ktoré bez lásky nevyriešia. Ak v partneroch nevzplanie láska, môžu sa navzájom rozlúčiť a toto rozlúčenie býva celkom bolestivé.

Chtíč sa nedá uspokojiť. Chce stále viac a viac a viac zmyslového pôžitku a keď sa mu ho nedostáva, prichádza na rad nespokojnosť a hnev. Ak chceme menej trpieť, je dôležité naučiť sa rozoznať chtíč a naučiť sa ho usmerniť – nedávať mu príliš veľký priestor, pretože keď ho dostane, prerastie nám cez hlavu a úplne nás poblázni. Ani nebudeme vedieť ako a budeme mať dieťa s človekom, s ktorým si vôbec nerozumieme! To je celkom častý úkaz.

Je naozaj dôležité pochopiť rozdiel medzi láskou a chtíčom. Mnohí ľudia považujú chtíč za lásku a klamú tak seba aj ostatných, že milujú. Pritom sú v skutočnosti len pobláznení chtíčom a neskôr sa s partnerom aj tak rozídu, pretože vo vzťahu nebola láska. Iba láska dokáže udržať vzťah pohromade.

Pamätajte – láska nič nežiada pre seba. Láska chce dávať. Naopak chtíč vždy hľadí len a len na seba a na to, ako z druhých vyžmýkať čo najväčší zmyslový pôžitok. Chtíč sa navyše maskuje za lásku a na začiatku to vyzerá ako láska. Ale neskôr sa chtíč ukáže vo svojej plnej kráse a začnú nemalé konflikty, ktoré zvyčajne vyústia do rozchodu. Chtíč je práve príčinou častého striedania partnerov. Chtíč chce byť uspokojený a keď sa mu uspokojenia nedostáva, hľadá ho inde.

Ak striedame jedného partnera za druhým, v skutočnosti nemilujeme, ale sme pod vplyvom chtíču. Ak chceme dlhodobé vzťahy, musíme objaviť lásku v sebe a naučiť sa ju rozdávať okolo seba a naučiť sa slúžiť a nie len si chcieť užívať. V skutočnosti slúžením napĺňame nie len nádrž lásky ostatných, ale aj svoju. Iba tak môžeme mať plnohodnotné láskyplné vzťahy. Keď podľahneme chtíču a budeme chcieť všetko len pre seba, skôr, či neskôr naše vzťahy stroskotajú a budeme trpieť.

Toľko v krátkosti ku chtíču a láske. Snáď to bolo aspoň trochu zrozumiteľné.

K ovládnutiu chtíču a mysle nám môže pomôcť pravidelná meditácia, (bhakti) jóga, alebo iný zo spôsobov očistenia vedomia. O meditácii píšem v článku “Čo mi dala meditácia”. O Bhakti jóge sa dočítate v článku “Bhakti yoga”. O ostatných spôsoboch očistenia vedomia píšem v článku “Spôsoby pre očistenie vedomia”. Mne sa najviac osvedčilo praktikovanie Bhakti jógyv chráme Hare Krišna. Čím dlhšie a čím viac sa človek ponorí do Bhakti jógy, tým lepšie dokáže usmerniť svoj chtíč.