Raz som čakal v Indii na stanici na vlak a rozprával som sa jedným mladým Indom. Spýtal sa ma: “Čo je zlé na jedení mäsa?”
Okamžite som si predstavil všetky tie úbohé zabité zvieratá kvôli zvráteným chúťkam ľudí. Čo je zlé na jední mäsa? Veď aj tigre jedia mäso. Samozrejme, tigre sú mäsožravce, nemajú na výber. Musia jesť mäso, nemôžu sa živiť rastlinnou stravou. Človek však môže. Človek si môže vybrať či bude podporovať zabíjanie zvierat, alebo sa uspokojí s rastlinnou stravou a prípadne mliečnymi výrobkami a medom.
Rastlinná ríša ponúka veľmi pestré možnosti a človek naozaj nemusí zabíjať zvieratá aby prežil v zdraví a ešte si aj pochutil.
Zvieratá majú city a trpia
Zvieratá majú spoločenstvá podobné ľuďom – rodiny, priateľstvá a podobne. Zvieratá sa bránia rovnako ako ľudia ak im niekto ubližuje alebo ich chce nebodaj zabiť. Zabíjať zvieratá znamená ubližovať im a ich rodine a priateľom, ktorí smútia keď niekto blízky zomrie.
Čo je zlé na jedení mäsa? Len to, že kvôli tomu prichádzajú o život zvieratá, ktoré chcú žiť, majú city a trpia veľmi podobne ako ľudia.
Kto by dokázal zabiť zviera aby ho mohol zjesť? Vykostiť, zbaviť vnútorností, naporcovať a pripraviť na tanier. V dnešnej dobe sú ľudia veľkí hrdinovia keď nemajú pred očami masaker, ktorý predchádza tomu kým sa ich milované mäso dostane na pulty supermarketov a na ich tanier.
Ekologický faktor
Z ekologického hľadiska nie je príliš prospešné pestovať potravu pre zvieratá, ktoré skončia nakoniec na tanieri. Oveľa ekologickejšie by bolo vypestovať rovno potravu pre ľudí.
Zdravotný faktor
Mäso je pomerne ťažké na trávenie. Tráviaci systém dokáže stráviť rastlinnú strávu oveľa rýchlejšie a človek sa cíti ľahšie ako keď si dá mäso. Nehovoriac o tom, že prakticky do seba dáva utrpenie zvierať keď je ich mrtvoly.
Záver
Na jedení mäsa nie je nič zlé. Okrem toho, že spôsobuje utrpenie mnohým zvieratám. Spôsobuje nemalú ekologickú záťaž a tiež môže spôsobiť zdravotné problémy a človek sa skutočne cíti oveľa lepšie keď do seba nedáva utrpenie zvierat. Mnohí môžu hovoriť z vlastnej skúsenosti keď prestali jesť mäso.
Diskusie ohľadom jedenia a nejedenia mäsa sa točia stále o tom istom, o tých istých argumentoch a pseudo argumentoch. Niektoré argumenty sú pádne, iné sú úplne hlúpe a smiešne a jednoducho logicky vyvratiteľné.
Dopad na životné prostredie
Mnohé štúdie ukazujú, že živočíšna výroba v takom rozsahu, v akom sa produkuje dnes, sa stáva pre planétu neúnosnou z dlhodobého hľadiska. Je to až príliš veľká záťaž pre životné prostredie. Článok o tom je “Prínos vegánov pre prostredie” a mnoho ďalších.
Jednoducho prírodné zdroje, ktoré sú potrebné pre 1kg mäsa sú oveľa väčšie ako na 1kg rastlinnej stravy.
Výroba steaku vyžaduje 16x viac paliva ako 1 zeleninové jedlo.
Zvieratá potrebujú nemalú plochu pre svoj životný priestor a spotrebujú nemalé množstvo jedla a vody za svoj život. Kvôli veľkovýrobe živočíšnych produktov sa vyrubujú lesy a pralesy, aby vznikli pasienky pre zvieratá, alebo pôda pre pestovanie plodín pre zvieratá. To všetko len na to, aby o pár rokov mohlo byť zo zvieraťa niekoľko Kg mäsa, pričom by sa za tie roky dalo vypestovať mnohonásobne viac zeleniny, obilnín, orechov a ovocia. Spotreba prírodných zdrojov, je teda pri živočíšnej výrobe veľmi veľká oproti rastlinnej strave.
Dopad produkcie mäsa na životné prostredie je teda veľmi vážny argument a nemal by byť braný na ľahkú váhu pokiaľ chceme ešte nasledujúcich pár storočí zachovať ako také dôstojné životné podmienky pre život.
Morálne zásady
Nezabiješ! Kto by dokázal zabiť zviera, naporcovať a pripraviť, má právo ho jesť. Kedysi ľudia vedeli čo sa spája s jedením mäsa, no dnes kúpia už hotové naporcované mŕtvoly v supermarkete a nevidia čo sa za tým skrýva – nesmierne utrpenie, zúfalstvo, bolesť… predstavte si, že ste zviera na bitúnku… ako sa cítite? Možno ešte neviete, že o chvíľu vás zarežú a naporcujú, aby sa mohlo pár hladných krkov nasýtiť. A ten život, ktorý ste viedli predtým vo veľkochove, tiež nebol bohviečo. Celý život strávený v klietke s ostatnými zvieratami v stiesnených podmienkach… Takéto niečo človek s morálnymi zásadami nemôže dovoliť a podporovať.
Niektorí ľudia nekupujú mäso z veľkochovov ale z fariem, kde majú zvieratá lepšie podmienky pre život a teda aj kvalita mäsa je lepšia. No stále je tam faktor krviprelievania a ľudia, ktorí jedia mäso, majú túto krv na svojich rukách.
Častý argument býva, že aj rastliny sú živé a cítia bolesť. Áno, toto je pádny argument. Aj vegetariáni a vegáni zabíjajú rastliny, aby sa mohli nasýtiť. Ale to nemení nič na tom, že vegáni a vegetariáni uprednostňujú násilie na rastlinách pred násilím na zvieratách. Každý si môže vybrať či bude páchať násilie na zvieratách a mať tak na rukách ich krv, alebo páchať násilie na rastlinách.
Zdravotný faktor
Neprehľiadnuteľný je zdravotný faktor jedenia mäsa v takom množstve, v akom sa konzumuje dnes – prakticky každodenne, dokonca viackrát za deň. Tráviace ústrojenstvo človeka nie je prispôsobené na také množstvo mäsa. Strávenie mäsa trvá oveľa dlhšiu dobu ako strávenie rastlinnej stravy a potom to mäso hnije v črevách. Mäso začína hniť už niekoľko hodín po smrti zvieraťa, preto je nutné ho čo najskôr spracovať a zamraziť.
Človek je síce všežravec a môže jesť mäso, ale mäsožravce majú oveľa kratšie črevá, aby im mäso v črevách nehnilo a vylúčilo sa čo najskôr. Človek má dlhšie črevá ako mäsožravce a tak mu mäso v črevách ostáva dlhšie a tam sa rozkladá. Preto nie je dobré jesť mäso často a vo veľkom množstve ako sa to deje dnes, kedy je mäso dostupné okamžite takmer v neobmedzenom množstve, čo kedysi nebolo a tak ľudia jedli menej mäsa.
Kto chce, aby mu v črevách hnilo mäso a spôsobovalo mu to nemalé zdravotné problémy, nech sa páči. No z tohto hľadiska je oveľa lepšie buď obmedziť jedenie mäsa na minimum, alebo ho vynechať z jedálnička úplne a zmenšiť tak riziko zdravotných problémov. Samozrejme vynechanie mäsa z jedálnička ešte nezaručuje 100% zdravie, ale môže ho výrazne vylepšiť a znížiť chorobnosť.
Niektorí ľudia si myslia aké je mäso zdravé a potrebné. Ale prečo, keď je niekto chorý, dostáva často od lekára pokyn: “Teraz diétka, žiadne mäso.” Ak by bolo mäso také zdravé, ako niektorí tvrdia, pokyn lekára pacientovi by mal byť: “Mali by ste jesť viac mäsa, to vás vylieči.” Ale lekári hovoria “Menej mäsa, alebo ešte lepšie žiadne mäso.”
Takže zo zdravotného hľadiska je vynechanie mäsa z jedálnička, alebo obmedzenie jedenia mäsa na minimum veľmi prospešné.
Niektorí ľudia tvrdia, že keď vynechali mäso úplne, že sa k nemu museli neskôr vrátiť kvôli zdravotným problémom. Lenže vegetariánstvo a vegánstvo nie je len o vynechaní mäsa z jedálnička. Je potrebné vedieť ako sa plnohodnotne stravovať a získať tak všetky potrebné živiny, najmä bielkoviny, ktoré sú v hojnej miere v strunkovinách – fazuľa, šošovica, hrach, cícer, sója,…
Dlhoroční vegáni a vegetariáni dokazujú, že fungovať plnohodnotne sa dá aj na rastlinnej strave. Pri prechode na vegetariánstvo a vegánstvo je dôležité zistiť čo všetko treba mať v jedálnička, aby sa nestalo to, že po vynechaní mäsa z jedálnička nastanú zdravotné komplikácie. Niektorí ľudia môžu zistiť, že aj napriek vyváženej vegánskej, či vegetariánskej strave nemajú dobré zdravie a musia sa vrátiť k mäsu, ale takých je veľmi málo. Väčšina ľudí dokáže plnohodnotne fungovať bez mäsa. Je to len o tom, či človek chce, alebo nie.
Drvivá väčšina faktorov hrá v prospech vegánstva a vegetariánstva a ukazuje sa, že jedenie mäsa, zabíjanie zvierat, veľkochovy a bitúnky nie sú z hľadiska morálneho, ekologického a zdravotného moc prospešné, ba naopak sú škodlivé a nechcené. Každý rozumný človek to môže vidieť a zvážiť a upraviť podľa doho svoj jedálniček. Kto je však voči týmto faktom slepý, aj napriek tomu bude obhajovať jedenie mäsa, pretože sa ho jednoducho nechce a nedokáže vzdať. No verím, že mnohým ľuďom nie je ľahostajný osud zvierat, osud planéty a zdravie a dokážu prestať jesť mäso ako som to urobil aj ja a mnohí ďalší.
O mojich osobných dôvodoch prečo som prestal jesť mäso píšem v článku “Prečo nejem mäso“. A tiež je dobré zistiť čo jesť, keď vynecháme mäso z jedálnička a mäso tvorilo väčšinu našej každodennej stravy: “Príručka pre začínajúceho vegetariána“.
V článku je vysvetlené, že Ježiš pochádzal z chudobnej rodiny a pohyboval sa v chudobných kruhoch, preto si moc nenavyberal a musel jesť to, čo bolo práve dostupné – jedlo chudobných – najmä ryby a chlieb. Keďže Ježiš žil a kázal poblíž Stredozemného mora a rieky Jordan, rýb bolo dostatok a tvorili hojnú časť stravy chudobných ľudí. Ježiš tiež jedol ovocie a zeleninu.
Obetovanie baránka
Pri zvláštnych udalostiach bolo zvykom obetovať baránka a urobiť hostinu. V Biblii je popísané ako sa Ježiš spolu so svojimi účeníkmi (apoštolmi) zúčastnil hostiny, ktorá sa tiež nazýva “posledná večera”. Ale bola to špeciálna udalosť a nie každodenná záležitosť.
Vegetariánstvo v kresťanstve
Mnohí kresťania sa pri otázke vegetariánstva oháňajú argumentom, že aj Ježiš jedol mäso. Okej, ale už nezvažujú za akých okolností a v akej miere ho jedol. To, že je v niektorých pasážach Biblie spomenuté, že kŕmil chudobných rybami a chlebom a že pri poslednej večeri dal obetovať baránka, neznamená, že jedol mäso každý deň, ako to dnes robia mnohí ľudia. V dnešnej dobe bitúnkov je možné mať mäso na tanieri každý deň a podporovať tak nemalé utrpenie zvierat vo veľkochovoch.
POZOR, nasledujúce video je len pre veľmi silné povahy:
“Keby mali bitúnky sklenené steny, každý by bol vegetarián“ – Paul McCartney
V minulosti, keď ešte neboli veľkochovy a bitúnky, nebolo mäso tak dostupné ako dnes a preto ho ľudia ani nekonzumovali každý deň. Práve naopak, mäso bolo veľmi zriedkavé.
Oháňať sa teda slovami, že Ježiš jedol mäso a mať každý deň na tanieri zvieraciu mŕtvolu nie je príliš pádny argument. Ježiš bol viacmenej nútený jesť to, čo bolo k dispozícii. No v dnešnej dobe si môžeme vybrať z toľkých druhov jedál… a prečo si vybrať práve podporovanie utrpenia, keď je tu oveľa schodnejšia cesta vegetariánstva a vegánstva.
Vegetariánstvo a vegánstvo už nie je len otázkou morálky, ale aj ekologickou otázkou a otázkou zdravia. Vysvetľuje to článok “Ako a prečo začať s vegánstvom“.
Argumenty proti jedeniu mäsa mnohonásobne prevažujú nad jedením mäsa, tak prečo stále bojovať vopred prehraný boj? Prečo nepripustiť porážku, vzdať sa mäsa raz a navždy a pomôcť tak spraviť svet oveľa krajším bez zbytočného krviprelievania?
Duševné choroby sú zákerné. Na rozdiel od fyzickej choroby, o duševnej chorobe človek nemusí ani vedieť. Zvyčajne o nej nevie ten, ktorý ňou trpí, ani jeho najbližší. Jedna z najzákernejších duševných chorôb, ktoré poznám, je práve hraničná porucha osobnosti.
Symptómy
Táto porucha sa prejavuje vzormi pocitov a správania, ktoré sa zdajú byť primerané a odôvodnené osobe, ktorá ich prežíva, hoci tieto pocity a správanie spôsobujú veľa problémov v živote tejto osoby a v živote jej blízkych. Napríklad častý hnev, ktorý prerastá až do amoku, ktorý si navyše daná osoba obhajuje ako opodstatnený.
Symptómy hraničnej poruchy osobnosti sa líšia od človeka k človeku. Ženy majú väčšiu pravdepodobnosť, že majú túto poruchu ako muži. Bežné príznaky poruchy zahŕňajú nasledovné:
Nevhodné alebo extrémne emocionálne reakcie.
Vysoko impulzívne správanie.
História nestabilných vzťahov s rodinou, partnermi a priateľmi, ktoré sa môžu drasticky zmeniť od intenzívnej lásky a idealizácie k intenzívnej nenávisti.
Príliš rýchle nadviazanie intímnych vzťahov – behom pár dní až týždňov.
Nestabilný alebo nefunkčný obraz seba samého alebo skreslený obraz seba.
Pocity oddelenosti, nudy a prázdnoty.
Ťažkosti s pocitom empatie pre ostatných.
Pretrvávajúci strach z opustenia a odmietnutia, vrátane extrémnych emočných reakcií na skutočné a dokonca predstierané opustenie.
Intenzívne, veľmi premenlivé nálady, ktoré môžu trvať niekoľko dní alebo len niekoľko hodín.
Silné pocity úzkosti, starosti a depresie.
Impulzívne, riskantné, sebadeštrukčné a nebezpečné správanie, vrátane bezohľadného konania, zneužívania drog alebo alkoholu a nechráneného sexu.
Opakujúce sa myšlienky na samovraždu alebo vyhrážky samovraždou.
Nepriateľstvo, prechovávanie nenávisti a odporu.
Nevhodný, intenzívny hnev alebo problémy s kontrolou hnevu.
Nestabilné kariérne plány, ciele a očakávania.
Ťažkosti s dôverou, čo je niekedy sprevádzané iracionálnym strachom z úmyslov iných ľudí.
Intenzívne výkyvy nálady, impulzívne správanie a extrémne reakcie môžu pre ľudí s hraničnou poruchou osobnosti sťažiť dokončenie školskej dochádzky, udržanie stabilných pracovných miest a dlhodobé zdravé vzťahy.
Nie všetci s hraničnou poruchou osobnosti zažívajú všetky príznaky. Niektorí jedinci majú len niekoľko príznakov, zatiaľ čo iní majú veľa. Symptómy môžu byť vyvolané zdanlivo bežnými udalosťami. Napríklad ľudia s hraničnou poruchou osobnosti sa môžu rozhnevať a utrpieť úzkosťou v dôsledku menšieho rozdelenia od ľudí, s ktorými sa cítia blízki, napríklad pri cestovaní na služobné cesty. Závažnosť a frekvencia príznakov a ako dlho trvajú, sa budú líšiť v závislosti od jednotlivca a závažnosti jeho choroby.
Jednou z ironií tejto poruchy je, že ľudia s HPO veľmi túžia po blízkosti, ale ich intenzívne a nestabilné emocionálne reakcie majú tendenciu odplašiť iných, čo spôsobuje dlhodobé pocity odmietnutia a odlúčenia.
Pojem “hraničná” označuje skutočnosť, že ľudia s týmto stavom majú tendenciu “hraničiť” s tým, že sú diagnostikovaní s ďalšími duševnými chorobami počas ich života, vrátane psychózy. Mnohí ľudia a ani ich blízki však ani netušia, že trpia touto poruchou.
Približne 80 percent ľudí s hraničnou poruchou osobnosti prejavuje samovražedné správanie vrátane pokusov o samovraždu, rezanie sa, pálenie sa a iné sebazničujúce činy. Odhaduje sa, že medzi 4 a 9 percentami ľudí s HPO spácha samovraždu.
Príčiny
Spúšťačov tejto poruchy môže byť viacero:
Rodinná história. Ľudia, ktorí majú blízkeho rodinného príslušníka, napríklad rodič alebo súrodenec s touto poruchou, môžu byť vystavení väčšiemu riziku vzniku hraničnej poruchy osobnosti.
Mozgové faktory. Štúdie ukazujú, že ľudia s hraničnou poruchou osobnosti môžu mať štrukturálne a funkčné zmeny v mozgu, najmä v oblastiach, ktoré riadia impulzy a emočnú reguláciu. Nie je však jasné, či tieto zmeny predstavujú rizikové faktory pre poruchu alebo sú spôsobené poruchou.
Environmentálne, kultúrne a sociálne faktory. Mnohí ľudia s hraničnou osobnostnou poruchou hlásia traumatizujúce životné udalosti, ako napríklad zneužívanie, opustenie alebo nepriateľstvo počas detstva. Iní mohli byť vystavení nestabilným, znehodnoteným vzťahom a nepriateľským konfliktom.
Hoci tieto faktory môžu zvýšiť riziko vzniku poruchy, neznamená to, že osoba rozvinie hraničnú poruchu osobnosti. Podobne môžu byť aj ľudia bez týchto rizikových faktorov, ktorí budú mať počas svojho života túto poruchu.
Liečba
Žiť s hraničnou poruchou osobnosti alebo byť vo vzťahu s niekým, kto má HPO, môže byť stresujúce. Môže byť veľmi ťažké uznať a prijať realitu HPO, ale liečba môže pomôcť. Problémom však býva, že jedinec trpiaci touto poruchou nie je schopný si ju priznať a odmieta liečenie. O to ťažšie to býva, keď má ešte narcistické sklony a za svoje problémy obviňuje všetkých naokolo.
Ľudia s HPO, ktorí uvažujú o tom, že si ublížia alebo sa pokúšajú o samovraždu, potrebujú ihneď pomoc.
Hraničná porucha osobnosti sa historicky považovala za ťažko liečiteľnú. Ale pri novšej liečbe založenej na dôkazoch má mnoho ľudí s HPO menej závažné príznaky a zlepšuje kvalitu života. Je dôležité, aby ľudia s HPO získali špecializovanú liečbu od vhodne vyškoleného poskytovateľa. Iné typy liečby alebo liečby poskytované lekárom alebo terapeutom, ktorí nie sú dostatočne vyškolení, nemusia mať úspech.
Informácie v tomto článku sú prevzaté z anglických článkov:
