Na začiatku bola viera. Potom by malo nasledovať overenie viery, aby sme získali poznanie, no v mnohých prípadoch to začína aj končí vierou. K získaniu poznania nedochádza. Veľa ľudí používa slovíčko “verím”. Častokrát bez rozmyslu. Niekto verí v Boha, niekto verí, že pozitívne myslenie mu zabezpečí šťastný život, niekto verí, že Ježiško nosí darčeky… Veľa ľudí verí v rôzne veci.

Ak sa ti nechce čítať, pozri si vlog (12 min):

Veriť môžem v čokoľvek

Veriť môžem čomukoľvek. Akejkoľvek hlúposti.

Ja verím, že Boh je obrovská špageta, z ktorej vychádzajú miliardy menších špagetiek, ktoré sme vlastne my ľudia.

Ja verím, že Ježiš Kristus je náš spasiteľ a zomrel za naše hriechy.

Ja verím, že Boh má meno Allah a preto mená ako Ježiš, Jahve, či Krišna nemôžu byť mená Boha.

Verím všetkému čo je napísané v Biblii. Verím všetkému čo je napísané v Koráne. Verím všetkému čo je napísané v knihe rozprávok.

Môžem veriť aj politikom. Môžem veriť čomukoľvek.

Jednoducho ľudia veria veľa veciam, o ktorých si myslia, že by mohli byť pravdivé. Dajte si pozor na slepú vieru. Môže vás zaviesť do slepej uličky, z ktorej sa len tak nedostanete. Budete uväznení vo svojom svete vďaka svojej viere. Koľko je na svete fanatických veriacich? Mám na mysli takých veriacich, ktorí hovoria o svojej viere ako o jedinej pravde. Viera nie je pravda. Viera je a vždy bola iba viera. Viera má častokrát ďaleko od pravdy. Preto hovorím, dávajte pozor čomu veríte, aby ste zo seba nespravili hlupáka. Veriť znamená nevedieť.

Mne nedáva zmysel keď niekto slepo verí nejakej knihe, alebo niečomu, čo mu niekto iný predloží ako pravdu. No niektorí ľudia to žerú aj s navijakom. Ľudia chcú veriť rozprávkam. Ako malý som veril, že Ježiško nosí darčeky. No bol som oklamaný. Čo ak sú takisto ľudia klamaní náboženstvami?

Verím verzus neviem

Viera býva často slepá a to je problém. Som dosť alergický na slovíčko “verím“, evokuje vo mne slepú vieru a neschopnosť ľudí niečo vedieť. Keď ľudia niečomu nerozumejú, tak hovoria “Ja verím…” a veria hocijakým hlúpostiam. Potom vznikajú veľké nedorozumenia, viz. náboženské konflikty – môj Boh je lepší ako tvoj Boh.

Keď počujem, že niekto hovorí “Ja verím“, vždy sa pousmejem. Ľudia používajú slovíčko “verím”, aby zakryli svoju nevedomosť. Aby nemuseli hovoriť “ja neviem“, povedia “ja verím“. Aké rafinované. Pre človeka, ktorý nevie či Boh naozaj existuje je lepšie povedať “Verím v Boha“, alebo “Neverím v Boha” ako povedať “Neviem, či Boh naozaj existuje“.

Niekto verí, že Boh existuje. Iný zas neverí, že Boh existuje. Obaja majú vieru. Veria, respektíve neveria, pretože nevedia ako to v skutočnosti je.

Obmedzovanie poznania

Akonáhle niečomu uveríš, prestaneš hľadať ďalej, pretože si myslíš, že si to našiel. Prijmeš, že by to mohlo byť tak ako veríš a prestaneš sa spytovať a spochybňovať, zasekneš sa na jednom mieste a viac sa nepohneš. Vytvoríš si okolo seba akúsi bublinu a za hranice bubliny neuvidíš. Ostaneš obmedzený svojou vierou a už len ťažko získaš nové spoznanie. Môže ti to vyhovovať. Pre mňa veriť niečomu konkrétnemu je obmedzovanie svojho poznania. Niekto verí v takého Boha iný zase v takého a kvoli svojej slepej viere ani nevidia, že je to to isté. Boh je všade rovnaký, len má iné mená a inak vyzerá.

Keď prijmeš Ježiša Krista ako svojho spasiteľa, nebude pre teba existovať iná pravda.

Keď prijmeš Allaha za svojho Boha, tiež pre teba nebude existovať iný Boh ako Allah.

Je to obmedzujúce, ale keď to ľuďom vyhovuje, keď ľuďom vyhovuje obmedzovať svoje poznanie, budiž.

Viera je potrebná

Viera sama o sebe nie je zlá. Naopak, je potrebná. Práve vďaka viere sa môžeme v živote posúvať ďalej. Ľudia často veria aspoň sami v seba, vo svoje schopnosti a veria, že ich rozhodnutia sú správne. Tiež veria, respektíve dúfajú v lepší zajtrajšok. Na začiatku je vždy viera. Následne by mala byť overená. Mala by byť podložená osobnou skúsenosťou, aby mohol človek povedať: “Viem, že je to naozaj tak“. Nestačí len veriť, treba si svoju vieru overiť. Človek by sa mal vďaka viere dopracovať až k osobnej skúsenosti a už nebude len veriť, už bude vedieť. Je lepšie a vyznie to rozumnejšie ak môže človek povedať “Viem” namiesto “Verím“. Ako malý som veril, že Ježiško nosí darčeky. No bol som oklamaný. Zistil som, že ľudia, ktorí v niečo veria, sú len ťahaní za nos. Klamú samých seba, že to čomu veria, je skutočnosť.

V podstate každý v niečo verí. No nie každý si to overí. Niektorí ľudia veria v niečo celý život. Nevedia, len veria. To je v poriadku kým svoju vieru neprezentujú ako ultimátnu pravdu. Vtedy vzniká problém. Veriť niečomu a považovať to za pravdu môže byť celkom nebezpečné.

Viera je nebezpečná

Hovorí sa, že viera hory prenáša. Áno, ale tiež zamrazí tvoju myseľ. Akonáhle začneš niečomu veriť, nedokážeš o tom premýšľať. Keď veríš, že dokážeš prenášať hory, tak zároveň o tom nemôžeš premýšľať, pretože by si prišiel na to, že je to blbosť. Že to nedokážeš. Ľudia veria niečomu, čo chcú aby bola skutočnosť. Chcú prenášať hory. No akonáhle človek niečomu uverí, zamrazí svoju myseľ a jednoducho o tom nepremýšľa. Tento stav vyhovuje tým, ktorí chcú ľudí pomocou viery ovládať. Ak by ľudia začali premýšľať, zistili by, že veria hlúpostiam.

Viera je potrebná ale zároveň nebezpečná. Je to dvojsečná zbraň. Aj nacisti verili… verili, že sú čistá rasa a tých, ktorí čistá rasa nie sú, treba odstrániť. Aká je príčina náboženských konfliktov? Lebo Boh povedal… Boh, alebo niekto, kto sa vydáva za božieho služobníka? Je to božia vôľa, alebo vôľa samozvaných zástupcov Boha? Vďaka náboženstvám sa dá manipulovať obrovské množstvo slepo veriacich ľudí. Pozor na to čomu a komu veríte, fakt pozor. Viera sa zneužíva na manipuláciu. Nájde sa veľa podvodníkov, ktorí zneužívajú vieru ľudí. Veľa ľudí sa ocitlo v rôznych pochybných sektách a spolkoch.

Vieru si treba overiť

Nestačí len veriť, treba si svoju vieru overiť. Ak niekto povie “Verím v Boha“, tak v podstate ukazuje svoju nevedomosť. Nevie, či Boh skutočne existuje, necíti jeho prítomnosť, iba slepo verí a dúfa, že Boh mu pomôže keď bude najhoršie. Ľudia sa modlia väčšinou len vtedy, keď je najhoršie a potrebujú pomoc. Už nevedia na koho sa majú obrátiť, tak si zrazu spomenú, že by im mohol predsa pomôcť Boh. Ó aké krásne naivné.

Ak ti poviem, že tvoje myšlienky sa zhmotňujú vo fyzickej realite, budeš mi veriť? Máš na výber 3 možnosti. Môžeš mi veriť, neveriť a môžeš si to overiť. Tým, že mi budeš veriť, alebo neveriť, nič nezískaš. Ale ak sa odhodláš si to overiť, môžeš zistiť či som vravel pravdu, alebo som ťa vodil za nos. Môžeš si o tom naštudovať viac a vyskúšať si to.

Ako som už na začiatku načrtol, veriť môžeme čomukoľvek a komukoľvek. Slepá viera býva často nebezpečná, pretože slepo veriaci sa dajú veľmi jednoducho manipulovať. Ich viera im zastiera ich rozum. Preto vznikajú rôzne, častokrát nebezpečné sekty. Ľudia sú ochotní uveriť hocijakej hovadine. A to je smutné.

Existuje Boh, alebo nie? To je večná otázka. Máme 3 spôsoby ako sa k tejto otázke postaviť:

1. Veriť, že Boh existuje
2. Neveriť, že Boh existuje
3. Overiť si, že Boh existuje

Prvé dva spôsoby sú založené na slepej viere. Ani prvým, ani druhým spôsobom nezistíme pravdu. Tretí spôsob je zaujímavý. Overiť si, že Boh existuje, to tu ešte nebolo. Dá sa to vôbec? A ak áno, ako?

Yoga

Pod slovíčkom yoga si možno predstavíte rôzne fyzické cvičenia. Nie je to celkom tak. Existuje viacero druhov yogy, pomocou ktorých si človek dokáže otvoriť dvere do duchovného sveta a môže si tak overiť existenciu Boha. Vlastnou skúsenosťou.

Yoga bola kedysi výsadou yogínov, pretože nebola vo svete tak rozšírená, ale dnes môže yogu praktikovať každý. O yoge píšem v článku “Čo je yoga?“.

Ak chcete poznať odpoveď na otázku či existuje Boh, yoga je jeden zo spôsobov ako ju získať. Verím v Boha / Neverím v Boha – to sú len smiešne dohady pre smiešnych ľudí.

Neverte všetkému čo napíšu

Niekedy napíšu aj napíšu…

Slepá viera sa netýka len viery v Boha, ale viery všeobecne. Ľudia majú tendenciu veriť rôznym hlúpostiam. Nemajú potrebu overovať si fakty, nemajú potrebu mať osobnú skúsenosť. Je jednoduchše slepo veriť ako si to overiť, niečo sa naučiť a získať tak poznanie a osobnú skúsenosť.

Ľudia môžu debatovať o rôznych veciach donekonečna. Môžu argumentovať koľko chcú, no kým nemajú osobnú skúsenosť, nevedia nič. Nič. Môžem ľuďom vysvetlovať niektoré veci donekonečna, no kým nezažijú to čo ja, nemajú šancu ma pochopiť. Márne budem ľuďom hovoriť o pozitívnych účinkoch meditácie. Budú buď prikyvovať hlavou a súhlasiť, alebo nesúhlasiť. Ale nebudú vedieť aké sú skutočné účinky meditácie, kým si nevyskúšajú meditovať aspoň 2 mesiace aspoň 10 minút denne.

Ak si niečo nemôžeš overiť osobnou skúsenosťou, ostáva ti len veriť, alebo neveriť. Alebo jednoducho zaujať neutrálny postoj a prijať fakt, že nevieš ako to naozaj je. Nevedieť nie je hanba. Povedať “neviem” je rozumnejšie ako povedať “verím” alebo “neverím“.

Ako som spomenul, viera je potrebná, ale je nebezpečná ak sa považuje za pravdu. Je to nebezpečná zbraň hromadného ničenia vďaka ktorej dokážu ľudia ničiť iných ľudí. Fakt bacha na slepú vieru. Slepo veriacich by sa patrilo prefackať, nech sa preberú. Nech robia niečo preto, aby mohli povedať “Viem” namiesto “Verím“.