Archívy kategórie: barefoot

Reakcie ľudí na bosochodca

O svojich začiatkoch chodenia naboso píšem v článku “Prvé dojmy z chôdze naboso“. Keď ma niekto vidí chodiť naboso, či už po meste, alebo v prírode, v hlave sa mu spustí myšlienkový proces, v rámci ktorého ma buď rovno označí za čudáka, či blázna, alebo mu začne vŕtať v hlave prečo chodím naboso, či sa nebojím že na niečo stupím a poraním sa, či mi nie je zima, či mi to nie je nepríjemné a podobne. Každý reaguje trochu inak. Niekto sa len s údivom pozerá a niekto sa rovno spýta jednu z otázok:

Prečo si bosý?

Zvyčajne odpovedám: “Lebo je to lepšie“. Naboso sa cítim lepšie ako v topánkach. Topánky vnímam ako väzenie pre nohy. A ja sa cítim lepšie keď mám čo najväčšiu slobodu. Poznáte ten pocit keď sa po celodennom chodení v topánkach vyzujete? Tak ja ten pocit nemusím zažívať. Nohy mám väčšinu času oslobodené od topánok a cítim sa skvelo. Keď z dôvodu ochrany nôh musím mať obuté topánky, tak mi je to nepríjemné a teším sa kedy sa vyzujem.

11713797_10206113614791990_4736556947214509252_o 11754451_10206229298844019_7936646103621000095_o

To sa nebojíš, že na niečo stupíš a poraníš sa?

Veľa ľudí žije v strachu a túto otázku počúvam pomerne často. Zvyčajne odpovedám, že sa pozerám kam stúpam.

Keď som začínal chodiť naboso, tak som žil v strachu aj ja a bál som sa, že na niečo stupím a poraním sa. V období kedy som začínal chodiť naboso, som sa tiež začínal učiť žiť vedome a začal som pracovať so strachom a hnevom.

Keď som začal čeliť svojmu strachu, tak som sa ho postupne zbavoval, až som sa ho dokázal zbaviť úplne. Dnes dokážem chodiť naboso vo vysokej tráve bez strachu, že na niečo stupím. Aká je šanca, že na niečo stupím a poraním sa? Veľmi malá. Obzvlášť v prírode. Keby som sa mal báť všetkého, čo sa môže stať, zavrel by som sa do karantény a nikam by som nechodil.

Chôdza naboso je prospešná aj z enviromentálneho hľadiska. Keby všetci ľudia chodili naboso, tak by nehádzali na zem odpadky. Obzvlášť sklo, klince a pripinačky, pretože by nechceli na niečo stupiť. Mne príde divné prečo ľudia hádžu odpadky na zem a nie do koša.

IMG_20150813_091219

Nie je ti zima?

Túto otázku mi ľudia najčastejšie pokladajú keď ma vidia chodiť naboso keď je chladnejšie, teda 15 stupňov a menej. Raz sa ma jedna babička spýtala či mi nie je zima aj keď bolo príjemných 20 stupňov.

Na jeseň 2015 sa zo dňa na deň prudko ochladilo z 25 na 15 stupňov a chôdza naboso mi už nebola po chladnejšom povrchu moc príjemná. V novembri som si preto obul topánky a väčšinu jesene a zimy som chodil obutý. V januári 2016 som si prečítal článok o chôdzi naboso v zime. V článku sa písalo, že keď budem v zime pár minút denne chodiť naboso, telo si na to zvykne a už mi viac nebude zima. Chcel som to skúsiť a tak som sa teda v januári začal takmer každý deň otužovať a chodil som na krátke prechádzky naboso.

IMG_20160122_160353

Chodil som po snehu, po ľade, aj po ľadovom potoku. A áno, bola mi zima na nohy. A áno, ľudia sa nechápavo pozerali keď ma videli. No výsledky otužovania sa dostavili po pár týždňoch. Síce vo februári už neboli také nízke teploty, ale dokázal som chodiť naboso aj keď bolo 5 stupňov a viac. Moja znášanlivosť na chlad sa zmenila z 15 na 5 stupňov. Keď bolo menej ako 5 stupňov, už mi bola zima a radšej som chodil obutý. Takto vznikla hláška: “Viete kedy je zima? Keď sa Elfoslav obuje“.

Chcel by som sa otužiť tak, aby som sa nemusel obúvať ani v zime. Snáď sa mi to túto, alebo ďalšiu zimu podarí.

Prechladneš!

Aj toto mi niektorí ľudia hovoria. Keď mi niekto povie, že prechladnem, tak sa len smejem. Ľudia si myslia, že od nôh prechladnú, ale je to veľký mýtus, ktorý má ľudí odradiť od chôdze naboso. Píšem o tom v článku “Mýty, ktorým ľudia veria – od nôh prechladneš“.

Kvoli tomuto mýtu veľa ľudí chôdza naboso odrádza. Hlavne v chladnejšom počasí. Niektorí ľudia si dokonca myslia, že je nepríjemné chodiť naboso keď je mokro. Pritom chôdza naboso po mokrom povrchu je jeden z najpríjemnejších pocitov aký môže bosochodec zažiť. O blate ani nehovorím.

DCIM100MEDIA

Reakcie ľudí

Reakcie niektorých ľudí sú na nezaplatenie. Napríklad keď sa ma babička spýtala či mi nie je zima keď bolo 20 stupňov. Alebo ďalšia babička, ktorá mi hovorila, že dostanem reumu. Niektorí ľudia sa pýtajú a ja im odpovedám. Niektorí ľudia sa len nechápavo pozerajú. S niektorými ľuďmi sa príjemne zakecám a zistím, že buď chodia naboso tiež aspoň po záhrade, alebo v prírode, alebo im je chôdza naboso sympatická a chceli by ju skúsiť.

Vďaka chôdzi naboso som spoznal fajn ľudí a získal nových priateľov.

DCIM100MEDIA
bosochodci

Zistil som, že byť sám sebou sa oplatí. Nech sa deje čo sa deje. Chôdza naboso mi je príjemná a prirodzená a nepôjdem proti svojej prirodzenosti kvoli pár ľuďom, ktorým sa chôdza naboso nepozdáva.

Viac o chôdzi naboso píšem v článku “Čo mi chôdza naboso dala a čo mi vzala“. Môžete si tiež pozrieť dokument o chôdzi naboso – Bosochodec:

Mýty, ktorým ľudia veria – Od nôh prechladneš

Mnohí ľudia žijú desiatky, ba až stovky rokov v klamstvách, ktoré prevzali od svojich rodičov, od učiteľov a od priateľov. Niekto im niečo povedal a to prijali za fakt bez toho, aby si to overili.

Ak sa ti nechce čítať, pozri si vlog (6 min):

Od nôh prechladneš

Keď ma ľudia uvideli v zime chodiť naboso, prvé čo mi povedali bolo: “Prechladneš“. A ja som sa na nich nechápavo pozrel: “Ako vieš?“. Stále ma udivuje ako si ľudia myslia, že niečo vedia a pritom vedia prd. Nikdy neskúsili chodiť naboso a budú mi hovoriť, že od nôh prechladnem? To kde sme? V Matrixe, ja viem. Chodím naboso už nejaký ten piatok a viem ako na to moje telo reaguje. Keď som v máji 2015 začal chodiť naboso, tak som na druhý deň dostal nádchu, lebo telo nebolo zvyknuté na niečo také. Bol to pre telo šok. Telo sa muselo prečistiť a zvyknúť si na nový pocit chôdze naboso. Neodradilo ma to a chodil som naboso aj naďalej. Odvtedy som nebol chorý. Zažil som extrémne teplo aj extrémny chlad. Chodil som po rozpálenom asfalte, po snehu, po ľade a zamrznutom potoku.

IMG_20160111_110257

Ľudia, ktorí to nikdy neskúsili, mi môžu hovoriť, že prechladnem, ale to nevypovedá nič o skutočnosti. Keby len ľudia vedeli koľkým hlúpostiam slepo veria… Pripájam jeden príklad z Matrixu, kde sa jedna žena pýta či má svojho malého syna nechať chodiť naboso, alebo nie:

Dobry den.

Riesim jednu dilemu a potrebujem sa poradit. Moj priatel je Anglican a mame spolu dieta. U nich je normalne, ze vsetci chodia po byte bosi, dokonca som na poslednej navsteve zazila, ako jeho sestra nechala svojho dvojrocneho syna behat cele rano po byte uplne boseho, a to aj po studenych kachlickach. Mne samej tam bolo zima, a to som mala ponozky. Z domu som naucena, ze vzdy mam nosit prezuvky, aby som neprechladla a azda generacie sa traduje, ze od noh rychlo prechladnem. Moj priatel vsak tvrdi, ze to by vsetci obyvatelia Anglicka museli byt permanentne chori. Co si o tom myslite? Je to len taka povera starych mam alebo je na tom skutocne nieco pravdy? Nas maly ma problem s imunitou a moc sa mi teda nepaci predstava nechat ho behat cele dni boseho.

Tento príklad nádherne ilustruje zbytočné obavy vytvorené domnienkami pochádzajúcich z Matrixu. Vraj od nôh rýchlo prechladnem. To môže tvrdiť len človek, ktorý nikdy neskúsil chodiť naboso, pretože sa bojí, že prechladne. Ako bonus pripájam odpoveď, ktorú na svoju otázku Katka dostala:

Dobry den Katka. Ked som sa nedavno v novembri prechadzal po Londyne v zimnych topankach, polovica populacie tam chodila v slapkach. Urcute maju ine zvyklosti ako my, a tak vramci prevencie sporov je dobre najst nejaky kompromis. Ja by som vlastnemu dietatu dal ponozky.

Prečo tento mýtus vznikol?

Mám na to svoju teóriu, ktorú nemusíte brať ako ultimátnu pravdu. Možno tento mýtus vznikol práve pre prvotnú reakciu tela, ktorou je očistná choroba. Ľudia sa zľakli a vytvorili si mýtus “Od nôh prechladneš“. Keď ma vidia chodiť v zime naboso, tak sa ním oháňajú. Keď sa ľuďom v hlave zakorení myšlienka, že “Od nôh prechladneš“, tak urobia všetko preto, aby izolovali nohy od zeme.

Avšak chôdza naboso je veľmi priaznivá pre psychické aj fyzické zdravie človeka. Stačí chodiť pár minút denne naboso po tráve, po hline alebo v zime po snehu nad trávou, či hlinou a človek na sebe pocíti rozdiel. Chodiť po betóne sa neoplatí, lebo betón izoluje energiu zeme. Chôdza po betóne navyše nie je taká príjemná ako chôdza po tráve, či po hline. Podrážka topánok takisto izoluje a ľudia nedokážu byť v harmónii s prírodou kvoli tomu, že chodia v topánkach. Nedokážu pochopiť, že Zem je ich matka. Keď sa ľudia izolujú od zeme, dostávajú sa do disharmónie a vzniká tak priestor pre vznik rôznych chorôb. Naši predkovia bežne chodili naboso a určite nemali toľké zdravotné problémy ako majú ľudia dnes. Naši predkovia tiež dokázali žiť viac v harmónii s prírodou, pretože s ňou boli vďaka chôdzi naboso prepojení a dokázali tak chápať oveľa viac ako chápu ľudia dnes. Ľudia sa od prírody natoľko vzdialili, že nechápu, že príroda je ich matka a preto jej dokážu veľmi ubližovať.

Obuj sa lebo prechladneš” je jeden z mýtov Matrixu, ktorý treba zboriť. Vyskúšajte chôdzu naboso a neoľutujete. Prvýkrát to bude možno pre telo šok, pretože nie je na to zvyknuté. Vďaka chôdzi naboso sa telo aj myseľ očisťujú. Súčasťou očisty môže byť prechladnutie, alebo iná choroba. Ale keď sa telo očistí a zvykne si na chôdzu naboso, odvďačí sa vám pevným zdravím a myseľ sa vám odvďačí dobrou náladou.

11709995_10206076587746337_2707721111824991011_o

IMG_20160122_160940

Viac o chôdzi naboso píšem v článku “Prvé dojmy z chôdze naboso” a “Čo mi chôdza naboso dala a čo mi vzala“.

Koniec prvej časti

Toto bol prvý článok zo série článkov “Mýty, ktorým ľudia veria“. V blízkej budúcnosti budem písať o ďalších mýtoch. Je ich celkom dosť. Možno z toho časom bude aj kniha.

Nezabudnite si chôdzu naboso vyskúšať. Prajem krásny deň :)

Čo si o mne iní pomyslia?

Najčastejší blok, ktorý majú ľudia v hlave je: “Čo si o mne iní pomyslia?“. Tento blok som mal v hlave aj ja. Bolo to zvláštne a obmedzujúce. Obmedzovalo to moju slobodu. Nedokázal som sa prejaviť naplno, pretože mi z nejakého dôvodu záležalo na tom, čo si o mne iní pomyslia. Tento program Matrixu je veľmi rafinovane naprogramovaný a je náročné ho zrušiť.

Ak sa ti nechce čítať, pozri si vlog (9 min):

Matrix

Už odmalička nám bolo do hláv vštepované “Dobre sa uč, nerob hanbu, slušne sa obliekaj, čo si o tebe iní pomyslia?“.  Čo si o tebe pomyslí učiteľ, priatelia, ľudia, ktorí ťa nepoznajú? Akoby tvorilo človeka to, čo si o ňom myslia ostatní. Ľuďom z nejakého dôvodu záleží na tom, čo si o nich myslia ostatní. Boli naučení aby sa ukazovali vždy v tom najlepšom svetle, aby si o nich ľudia mysleli len to najlepšie. Ľudia potláčajú svoju prirodzenosť, aby sa zapáčili iným. Až keď zistia, že môžu niekomu dôverovať, väčšinou až vtedy ukážu svoju pravú tvár.

Forma strachu

Je to akási forma strachu. Strach z odsúdenia. Ak si o mne ľudia budú myslieť niečo zlé, nebudem sa cítiť príjemne. Ak mi záleží na názoroch ostatných, tak budem robiť všetko preto aby som sa ukázal v čo najlepšom svetle, aby ma ľudia brali za slušného, aby si ľudia o mne nemysleli nič zlé. Na to, aby si o vás ľudia nemysleli nič zlé, stačí byť šedý priemer. Stačí robiť to, čo robí väčšina, obliekať sa tak ako väčšina a hovoriť to, čo hovorí väčšina. Stačí jednoducho ísť sám proti sebe. Každý sme individuálna bytosť a robiť to, čo robí väčšina, znamená potláčať svoju prirodzenosť, svoju individualitu.

Odlišnosť je prirodzená

Vznikli rôzne štýly, ktoré sa snažia odlíšiť od mainstreamu. Napríklad punk, metal a iné. Punkáči a metalisti sú v spoločnosti považovaní za čudákov. Títo čudáci sa vymanili zo spárov mainstreamu a idú svojou vlastnou cestou, ktorá je im prirodzená. Sú navyše hrdí na to, že sa líšia od väčšiny.

Sloboda

Keď mi záležalo na tom, čo si o mne pomyslia ostatní, bol to zvláštny pocit. Akoby som nebol slobodný. Keď som sa prvýkrát vyzul a kráčal v centre Brna naboso, stále som mal v hlave blok “Čo si o mne ľudia pomyslia“. Ako som tak kráčal, tak som sa nepozeral na ľudí, ale pod nohy. Hanbil som sa. Bál som sa reakcie ľudí. Bál som sa čo si o mne pomyslia. Bolo to nepríjemné. Chôdza naboso prvýkrát v meste, to bol zážitok. Vedel som, že chcem chodiť naboso, chôdza naboso mi je oveľa príjemnejšia a prirodzenejšia ako chôdza v topánkach. A tak som chodil po Brne naboso. Po čase som chôdzu naboso v Brne celkom dobre zvládal. Už som sa až tak nebál čo si o mne pomyslia ostatní. Bolo zaujímavé sledovať reakcie ľudí. Niektorí sa usmievali, niektorí sa na mňa pozerali výrazom či mi nešibe. A ja som sa usmieval. Bol som šťastný, lebo som nepotláčal svoju prirodzenosť. Vedel som, že to čo robím, je správne.

IMG_20150511_135641

Ďalší blok som dostal keď som rozmýšľal nad tým, že začnem chodiť naboso aj v Dubnici. Dubnica je predsalen menšie mestečko ako Brno a mentalita ľudí v malých mestách je odlišná od mentality ľudí vo veľkých mestách. Ľudia vo veľkých mestách sú zvyknutí na rôzne absurdity. No pre ľudí v menších mestách je čudné všetko, čo sa len trochu vymyká priemeru. Bolo mi jasné, že keď budem chodiť naboso v Dubnici, ľudia to nebudú chápať. Väčšina ľudí sa na mňa bude pozerať ako na blázna, ktorý práve ušiel z blázninca. Je to žiaľ tak. Mentalita ľudí v menších mestách je taká. Žijú v svojich ulitách a keď niekto čo i len trochu vybočí z radu, už je divný. Vo veľkých mestách to tak nie je. Vo veľkých mestách sú ľudia zvyknutí na rôznych čudákov a berú ich ako súčasť ulice.

Nuž prekonal som aj tento blok a vykročil som bosými nohami po ulicách Dubnice. Reakcie ľudí boli také, aké som očakával. Nechápali to. Niektorí ľudia to chápali, lebo s tým majú skúsenosť, ale väčšina ľudí to nedokázala pochopiť. Veľa ľudí mi povedalo, že mi šibe. Susedia, mama, otec, priatelia,… Ja som sa len usmieval a užíval si chôdzu naboso. Ak ti niekto niečo povie a teba sa to dotkne, to znamená, že si mu uveril. Ja som ľuďom neveril, že mi šibe. Vedel som, že som v poriadku. Ak si ľudia mysleli o mne čokoľvek, ich názory boli na míle vzdialené od reality. Keď som prekonal tento blok a začal som chodiť naboso aj v Dubnici, zistil som, že mi môže byť úplne jedno čo si o mne kto myslí. Toto zistenie mi prinieslo obrovskú úľavu, obrovské oslobodenie. Akoby som si odomkol putá, ktoré som mal na sebe dlhý čas a konečne som pocítil skutočnú slobodu. Chôdza naboso je sama o sebe oslobodzujúca, no keď zistíte, že vám môže byť jedno čo si o vás myslia ostatní, pocit slobody je omnoho väčší. Omnoho. Je to úžasné. Odporúčam každému chodiť naboso po meste, aby sa zbavil tohto bloku a pocítil čo je skutočná sloboda. Prvý krok je najťažší, ale za ten neskutočný pocit slobody to stojí. Nakoniec si ľudia v mojom okolí zvykli, že chodím naboso. O chôdzi naboso píšem v článku “Čo mi chôdza naboso dala a čo mi vzala“.

Raz som išiel cez jeden brnenský park a dostal som nutkanie spraviť mlynské kolo. Len tak, z ničoho nič. Zase som dostal myšlienku “Čo si o mne iní pomyslia? Čo si pomyslia o človeku, ktorý len tak kráča a zrazu spraví mlynské kolo?“. Ale spomenul som si, že mne je vlastne jedno čo si iní pomyslia a spravil som mlynské kolo. A druhé a tretie. Bolo to super. Vrátil som sa do detských čias kedy mi bolo jedno čo si o mne iní pomyslia. Veď som dieťa a môžem si robiť čo chcem. Som veľké dieťa.

Človek chodiaci naboso je veľká atrakcia pre mnohých ľudí. Dospelý človek robiaci mlynské kolá je snáď ešte väčšia atrakcia. Pre ľudí je atrakcia čokoľvek, čo sa vymyká zo šedého priemeru. Pre ľudí je čudák ktokoľvek, kto nepotláča svoju individualitu a vymyká sa šedému priemeru. Nepotláčajme svoju individualitu, buďme sami sebou. Vráťme sa do detských čias kedy nám bolo jedno čo si onás iní pomyslia. Jedine tak sa vymaníme zo spárov Matrixu. Tak zrušíme tento neslobodný program “Čo si o mne iní pomyslia?“.

Názory ostatných neurčujú to, kto naozaj som. To, kto som určujem len ja sám. Nikto iný. Ak niekto povie, že som blázon, to ešte neznamená, že blázon som. Je to len jeho obmedzený pohľad. Ak niekto o mne povie čokoľvek, to ešte neznamená, že má pravdu.

Možno máš strach čo si o tebe iní pomyslia. Možno máš strach, že si o tebe pomyslia niečo nepekné. Ale ako vieš čo si o tebe iní pomyslia? Vidíš im do hlavy? Vidíš budúcnosť a vieš čítať myšlienky? Keď som začínal chodiť naboso, rôzni ľudia si mysleli rôzne veci. Našli sa aj takí ľudia, ktorý ma chápali a dokonca som sa vďaka mojim bosým nohám dal párkrát do reči s cudzími ľuďmi, ktorí ma chápali. Veľa ľudí mi povedalo, že tiež chodili kedysi naboso, alebo že stále chodia. Veľa ľudí sa ma pýtalo prečo chodím bosý, zaujímalo ich to. Niektorí si najskôr síce mysleli, že mi šibe, aj mi to viackrát povedali, ale neskôr sa spýtali prečo vlastne chodím naboso. Boli zvedaví. Najskôr ma síce odsúdili, ale keď neskôr zistili, že to myslím vážne, začalo im to vŕtať v hlave a začali sa pýtať. Vďaka tomu, že nepotláčam svoju individualitu, získavam nových podobne zmýšľajúcich priateľov. Ak chceš poznať takých ľudí, aký si ty sám, najskôr musíš byť sám sebou. Ukázať svetu kto si.

Kým ti bude záležať na tom, čo si o tebe pomyslia ostatní, nikdy nebudeš naozaj slobodný. Nikdy. Tento blok drží ľudí v šachu. Snažia sa byť tým, kým nie sú a potláčajú svoju individualitu.

Vysloboď sa z Matrixu.

Buď tým, kým si.

Buď šťastný.

Čo mi chôdza naboso dala a čo mi vzala

Ten pocit slobody, keď ideš z domu a nemusíš sa obúvať, to je na nezaplatenie. Od mája 2015 do augusta 2015 som mal obuté ponožky a topánky len 3x. Zažil som s bosými nohami celkom zaujímavé dobrodružstvá.

Zvedaví ľudia

Ľudí zaujíma prečo chodím bosý. Na rôzne otázky dávam rôzne odpovede. Napríklad:

– Ty ideš fakt von bosý?

– Ja nie som bosý, veď mám topánky, pozri sa lepšie.

Na otázku “Prečo si bosý?” existuje veľa odpovedí:

  • Ja nie som bosý, pozri sa lepšie.
  • Zabudol som sa obuť.
  • Stratil som topánky.
  • Cítim sa slobodnejšie.

Zo začiatku sa susedia a známi čudovali a niektorí si mysleli a stále myslia, že mi šibe. No neskôr sa ľudia začali seriózne pýtať prečo chodím bosý, či sa nebojím, že na niečo stupím a podobne. Nakoniec si zvykli, že chodím bosý a ja tiež.

Pozeraj sa kam kráčaš!

“Pozeraj sa kam kráčaš!”, hovoria rodičia svojim deťom. Keď chodím naboso, dávam si pozor kam stúpam. Cítim každú jednu nerovnosť, každý jeden kamienok. Keby ľudia chodili naboso, ani by ich nenapadlo rozbiť sklo na chodníku.

Hneď po otázke “Prečo chodíš bosý?” nasleduje otázka “A to sa nebojíš, že sa ti niečo zapichne do nohy?“. Tu je krásne vidieť ako ľudí ovláda strach. Ľudia sa boja niečoho, čo je na 99% nepravdepodobné, ale boja sa len tak preventívne. Keď dostanem otázku “A to sa nebojíš, že stupíš na sklo?“, odpovedám “Vidíš tu niekde sklo?“. No a väčšinou nevidia :))

Ľudia majú v hlavách strach už nainštalovaný. Nainštalovali ho tam rodičia, škola, spoločnosť,… lenže ja som si zohnal antivírus a tento program strachu mi odstránil. Za celé 4 mesiace čo chodím bosý sa mi ešte nič nestalo. Občas som stupil na nejaký ostrý kameň a zabolelo ma to, ale inak v pohode. Chodidlá zatiaľ držia a sú odolnejšie ako predtým.

Pôžitok z chôdze

Chôdza je zrazu pôžitok a zážitok. Keď kráčam naboso, vnímam naplno povrch po ktorom stúpam. V meste bývajú často rôznorodé povrchy – kachličky, jemný asfalt, drsný asfalt, vychodené hlinené cestičky,… najlepšie sú samozrejme jemné prírodné povrchy ako tráva a hlina, ktorých je v meste málo. Vnímam každú jednu zmenu povrchu. Nekráčam len preto, aby som sa niekam dostal. Z chôdze mám pôžitok, ktorý vnímam naplno. Musím sa sústrediť kam stúpam, aby som nestupil na niečo, čo by ma mohlo zraniť.

Prvýkrát som skúšal chodiť naboso v meste keď pršalo. Cítiť pod nohami mokrú zem je super. Ešte viac super je, keď môžem stupiť do kaluže. Akoby som sa vrátil do svojich detských čias. Deti z nejakého dôvodu rady stúpajú do kaluží. Obutý sa kalužiam vyhýbam, no keď idem naboso a vidím kaluž, už aj som v nej.

11754451_10206229298844019_7936646103621000095_o

DCIM100MEDIA

Chôdza naboso mi ponúka nové zážitky z nových povrchov. Ten, kto nikdy neskúsil chôdzu naboso, je o tieto zážitky ukrátený.

Turistika naboso

Skúšal som aj turistiku naboso. Spočiatku som vládal chodiť len na krátke 2 hodinové prechádzky, po ktorých ma boleli chodidlá. Neskôr keď mi chodidlá stvrdli, som dokázal prejsť aj 12km bez toho, aby ma nejak extra boleli chodidlá.

Najväčší extrém som zažil v júni, keď som sa vybral naboso z Malinô Brda do Vlkolínca. Malo to byť celkovo 8km tam aj späť. Trochu som zablúdil a do Vlkolínca som sa ani nedostal. Bol som na nohách 6 hodín a posledných pár kilometrov som si myslel, že mi budú musieť amputovať chodidlá. Tak ma boleli. Ale nakoniec som to zvládol a nohy tiež. Bol to extrém, no zistil som čo všetko vydržím.

IMG_20150607_133622

IMG_20150607_150329

IMG_20150607_145630

Festival Pohoda naboso

Na Pohodu 2015 som prišiel bosý a povedal som si, že dám celú Pohodu naboso. A tak sa aj stalo.

IMG_20150709_175508

Bol som prekvapený koľko ľudí si užívalo Pohodu naboso.

IMG_20150710_144621

Na Pohode bola večer a v noci celkom zima (asi 10°) a keďže som nemal ani ponožky, ani topánky, neostávalo mi nič iné ako byť naboso. Zistil som, že chodenie po studenej zemi je podobné ako chodenie po horúcej zemi a naučil som sa užívať si aj chladnú zem. Je to len iná forma energie. Ešte som zistil, že betón bol teplejší ako tráva. Strachom ovládaní ľudia by si mysleli, že som prechladol, ale prd. Nejaká zima ma neskolí.

Spojenie s prírodou

Keď chodím naboso v prírode, cítim spojenie s prírodou. Cítim, že som súčasť prírody, súčasť matky Zeme. Tento pocit nemáte šancu zažiť keď chodíte v topánkach. Chôdzu v topánkach v prírode by som prirovnal k sexu s kondómom. Ak chcete mať väčší pôžitok z pobytu v prírode, odporúčam vyzuť sa a precítiť to úžasné spojenie s matkou Zemou. Keď vidím obutých ľudí v prírode, je mi ľúto, že sa ochudobňujú o tento zážitok.

Nepotia sa mi chodidlá

Nepotia sa mi chodidlá a teda ani nesmrdia. Keď sa vyzujete z topánok po niekoľkohodinovej prechádzke, nie je to príjemná aróma. V lete je lepšie nosiť priedušnú, alebo žiadnu obuv.

Zvýšené povedomie o prostredí

Všímam si viac kam stúpam a keď vidím na zemi sklo, alebo niečo iné, čo tam nepatrí, tak to zdvihnem a zahodím do koša ak je nejaký poblíž.

IMG_20150813_091219

Nové priateľstvá

Keď chodím naboso, reakcie ľudí sú rôzne. Už som vďaka chôdzi naboso získal niekoľko nových priateľov, ktorým je chôdza naboso blízka a sympatická.

Obmedzenia

Chôdza naboso má aj svoje obmedzenia. Napríklad na festivaloch a koncertoch by som naboso nešiel do poga. Topánky som mal obuté na jarmoku, kde je vysoká koncentrácia ľudí a teda nemožnosť poriadne vidieť čo je na zemi.

Nepríjemný povrch

Kráčanie po štrkovej ceste naboso tiež nie je moc príjemné. Keď som šiel na turistiku tam, kde som to nepoznal, banoval som, že idem naboso. Narazil som na štrkovú cestu a bolelo to. Musel som ísť vedľa cesty po tráve.

Extrémne teplo

Ak je na slnku viac ako 40 stupňov, asfalt a betón v meste celkom páli. Išiel som raz na pravé poludnie cez Brno keď bol zrovna taký výpek. Užíval som si teplý chodník. Čím ďalej som kráčal, tým väčšie  teplo som cítil na chodidlách. Asi po 100 metroch bolo to teplo také extrémne, že som si myslel, že sa mi spália chodidlá. Už keď som si myslel, že mi zhoria chodidlá, na poslednú chvíľu som našiel tieň. Skontroloval som chodidlá, či nie sú spálené a vydýchol som si. Neboli. Následne som musel kráčať iba po tieni. No niekde tieň nebol, tak som zrýchlil chôdzu a keď to znova tak pálilo, musel som nájsť aspoň kúsok tieňa, ktorý vrhali lampy alebo zaparkované autá a oddýchnuť si v tom tieni. Celkom som sa zabával. Bol to zážitok, ktorý by som obutý nezažil.

Zima

Ak je menej ako 15 stupňov, chodiť naboso sa ešte dá, ale nie je príjemné zdržiavať sa vonku bez pohybu.

Návštevy

Ďalšie obmedzenie sú návštevy u niekoho v byte. Asi by sa nikomu nepáčilo keby niekomu behám po byte so špinavými nohami. Ale mohol by mi dať pred dvere kýbel s vodou, mydlo a uterák, nech si najskôr nohy umyjem :))

Vyzujte sa

Chôdza naboso mi dala veľa zážitkov, ktoré by som obutý nezažil. Spočiatku som sa hanbil chodiť naboso, vravel som si “Čo si len o mne pomyslia…”, mal som viac obavy z toho ako budú na to ľudia reagovať ako obavy z toho, či na niečo stupím. Mal som v hlave akýsi blok a myslel som si, že to ľudia v mojom okolí budú považovať za čudné a mňa tiež za čudáka. Po pár mesiacoch chodenia naboso mi to už prišlo úplne prirodzené a ani trochu mi to neprišlo čudné. Ľudia v mojom okolí si na to tiež zvykli a namiesto “Tebe jebe” mi hovoria “Ty si borec“, aj keď v hlave majú možno stále “Tebe jebe“.

Naozaj každému odporúčam skúsiť chôdzu naboso. Aspoň v prírode.

Prvé dojmy z chôdze naboso (barefoot)

Myšlienka

Vnúkla sa mi myšlienka, že by som mohol skúsiť chôdzu naboso. Prečítal som si zopár článkov aké pozitívne účinky má chôdza naboso a chcel som to hneď skúsiť.

Prvý pokus

Išiel som sa prejsť do lesa a jakmile som bol mimo civilizácie, vyzul som si topánky aj ponožky. Prvý kontakt bosých nôh so zemou bol super. Hlavne chodenie po tráve je veľmi príjemné. Chodenie po kameňoch je tiež príjemná masáž, ale iba chvíľu, potom to začne bolieť. Moje nohy ešte nie sú zvyknuté na tvrdé podklady. Chodenie po mierne mokrej hline je tiež super.

IMG_20150507_202914

Prvé dojmy

Chodenie naboso je úplne iný pocit ako chodenie v topánkach. Je to príjemnejšie a prirodzenejšie. Človek sa cíti oveľa slobodnejšie ako v topánkach. Poznáte ten pocit, keď si po celodennom chodení vyzujete topánky a uľaví sa vám? Zrazu pocítite slobodu nôh. Pri chôdzi naboso je tento pocit slobody oveľa väčší.

Treba si ale dávať sakra bacha kam stúpate, aby ste si neublížili. Človek zrazu naplno vníma kadiaľ ide a tak by to malo byť.

Rozporuplné pocity

Po chôdzi naboso v lese som chcel skúsiť aj chôdzu naboso v meste. Nechať topánky doma a ísť bosý trebars do obchodu. Zarazila ma ale jedna vec: ľudia budú na mňa čumieť ako na debila, ako na psychopata, ktorý ušiel z blázninca. Už len keď som si nechával dlhé vlasy, tak na mňa čumeli. Na to som si ale zvykol a ľudia tiež. Mať dlhé vlasy je v dnešnej dobe už pomerne normálne. Ale chodiť naboso? Veď to je nevídané, neslýchané. Sám som videl barefootistov iba v Prahe na konferencii Webexpo. Tam mi to prišlo normálne a boli aspoň štyria. Ja som sám. Chodiť naboso v 30 tisícovom mestečku a byť jediný “blbec” barefootista? Šialený nápad. Ľudia by to nedokázali pochopiť a mohol by som ich pohoršovať.

Barefoot v meste

Išiel som tak v dobrej náladičke asi o druhej ráno z krčmy domov a v hlave sa mi ozvalo: “vyzuj sa”. Tak som sa pár krokov od krčmy vyzul a išiel som domov bosý. Myslím, že ma nikto nevidel. Zazrel som iba partičku 3 chalanov, ktorým som sa úspešne vyhol. Zem bola mokrá, lebo chvíľu predtým pršalo a ja som si veselo stúpal do kaluží ako malé dieťa. Prvý kontakt s asfaltom nebol taký hrozný ako som si predstavoval. Po mokrom asfalte sa kráča super. Aj keď treba trochu upraviť chôdzu, aby som nedošlapoval na päty, ale na celé chodidlo.

V Dubnici som barefoot cez deň zatiaľ zavrhol, ale vyskúšal som si barefoot v Brne. Kráčam si po meste a zrazu som mal opäť nutkanie vyzuť sa. Vyslobodiť chodidlá zo zajatia spotených topánok. Bolo teplúčko, tak som sa vyzul a stupil bosými nohami na teplúčky chodník. Bolo to opäť príjemné, oslobodzujúce. Ľudí som si nevšímal. Kráčal som s topánkami v ruke a dával som pozor kam stúpam. Predsalen v meste môžu byť kadejaké črepiny a nerád by som si na prvýkrát dochrámal nohy. Prešiel som cez Svoboďák a pokračoval som na Petrov. Pod Petrovom sú schody, po ktorých tečie voda. Ja som kráčal po tých schodoch a užíval som si to.

IMG_20150511_135628

IMG_20150511_135641

S topánkami by som tade kráčať nemohol. Teda mohol, ale boli by premočené. Na Petrove som si sadol na lavičku a začal som si čítať knihu aby som zabil čas. Išiel som totiž na konferenciu EurOpen a mal som asi hodinu čas do odchodu vlaku. Na stanicu som šiel už v topánkach, lebo som si chcel po ceste kúpiť v obchode dáke jedlo a behať po obchode s topánkami v ruke mi neprišlo moc vhodné. Vo vlaku som sa ale znova vyzul, nebolo mi príjemné väzniť nohy 2 hodiny v topánkach. Keď som vystupoval z vlaku, tak som sa neobul. Prestupoval som v Pardubiciach na autobus a šiel som na autobusovú stanicu bosý s topánkami v ruke. Zo začiatku som si ľudí nevšímal, ale neskôr som sa už prestal hanbiť a pozoroval som ich reakcie. Bola to sranda. Niektorí sa usmievali, niektorí odvracali zrak a niektorí si to dokonca ani nevšimli. Mne zrazu chôdza naboso v meste prišla celkom prirodzená. Do autobusu som nastúpil tiež s topánkami v ruke a myslím, že si vodič ani nevšimol, že som bosý. Ale ľudia v autobuse áno. Muselo to byť pre nich prinajmenšom čudné ak nie šialené. Čo už, každý sme nejaky. Keď som vystúpil z autobusu, išiel som ešte kúsok pešo. Chodník nebol príliš priateľský pre barefootistu, bol plný malých kamienkov a musel som ísť pomaly, aby to moc nebolelo. Stále som nemal chuť sa obuť. Obul som sa až keď som prišiel pred ubytovňu, aby ma vôbec ubytovali. Keď som sa ubytoval, išiel som sa ešte naboso prejsť pri priehradu, bola vzdialená ani nie kilometer. Už som cítil únavu chodidiel a malú bolesť z chodenia po asfalte a malých kamienkoch. Pochopil som, že stopercentný barefootista sa zo mňa nestane zo dňa na deň. Chce to tréning, aby si chodidlá zvykli aj na tvrdší povrch a dlhšie chodenie.

IMG_20150511_191056

IMG_20150511_203108

Výzva

Odhoďte zábrany a vyskúšajte barefoot tiež. Ten pocit slobody, stojí za to. A pohľady ľudí tiež :) Síce si ľudia budú myslieť, že ste sa zbláznili, ale vy budete šťastní a slobodní. Časom si na pohľady ľudí zvyknete a v malom meste si ľudia zvyknú na vás tak, ako si zvykli na dlhé vlasy. Pre mňa je teraz výzva skúsiť barefoot cez deň v Dubnici. Vojsť do obchodu a nakupovať bosý, ísť bosý na pivo atd.

Tak čo, pridáte sa? Nech nie som za debila sám.

Špinavé nohy?

Ale kdeže. Špina z kože opadá oveľa lepšie ako špina z topánok. Umyť nohy si dokážete rýchlejšie ako umyť topánky.

Barefoot v zime?

Tak to bude ešte len zaujímavé!

Naozaj stojí za to robiť zo seba debila?

Naozaj!