Najfrekventovanejšia otázka, ktorú v poslednej dobe počúvam je “Prečo?”. Počujem veľa ľudí pýtať sa “Prečo…?” a počúvam tú otázku aj vo svojich myšlienkach. Dokonca Tomáš Čupr (zakladateľ Slevomat, Dáme Jídlo, Rohlík.cz) vo svojich prednáškach hovorí: “Ptejte se 5x proč”.

Pýtajte sa prečo

Táto otázka je tak jednoduchá a vďaka nej dostávame veľakrát zaujímavé odpovede, s ktorými môžeme pracovať. Keď sa občas cítim nesvoj, alebo ma niekto nahnevá, pýtam sa “Prečo sa hnevám? Mám sa naozaj prečo hnevať?”. A naozaj zistím prečo sa hnevám a objavím pravú príčinu, ktorú keď vyriešim, už sa v tej situácii nebudem cítiť nesvoj a nebudem sa hnevať. Už sa mi veľakrát stalo, že vďaka odpovediam na otázku “Prečo…?” som objavil svoj vnútorný pokoj, akúsi vyrovnanosť so situáciami a sebou samým.

Prečo by si ľudia vymýšlali?

V poslednej dobe sa zaoberám duchovnom a ezoterikou. Stretávam sa s nepochopením a so snahou vyvrátiť veci, ktoré ľudská myseľ nedokáže pochopiť a veda nedokáže vysvetliť. Napríklad nedávno robili rozhovor s Petrom Starým o tom, že už viac ako rok a pol žije bez jedla a bez vody. Tento rozhovor vyvolal veľkú vlnu nechápania a pohoršenia. Peter bol označený za obyčajného klamára a podvodníka. Ja sa pýtam: Prečo by si Peter vymýšľal? Čo z toho bude mať? Peniaze? Slávu? Myslíte si, že Peter to potrebuje? Myslíte si, že je blázon? Asi by už sedel v blázninci… To, že si človek nedokáže niečo logicky a vedecky vysvetliť ešte neznamená, že to nemôže existovať.

Ďalší príklad: Nedávno mi 13 ročný chalan napísal, že dokáže vidieť auru človeka. Napísal mi to preto, lebo dúfal, že ho dokážem pochopiť. Potreboval sa s tým niekomu zveriť. Myslíte si, že chcel byť zaujímavý? Že chcel na mňa zapôsobiť? Čo by z toho mal? Keby chcel byť zaujímavý, tak to povie svojim kamarátom, ktorí by ho ale v tom momente považovali za čudáka a neveriacky by krútili hlavou, že mu šibe. O aure som si naštudoval a je to zaujímavá vec.

Prečo by si niekto vymýšľal a ešte k tomu tvrdil, že je to skutočné? Aby bol niečim zaujímavý? Aby zarobil peniaze? Naozaj? Aby ste mohli zarábať na “výmysloch”, musíte si o nich naštudovať. To nie je len tak, povedať si: “Ja budem teraz šarlatán a budem zarábať na ľudskej hlúposti a naivite”. Aj šarlatáni musia študovať. A nie málo.

Stačí tak málo, položiť si otázku “Prečo…?” A zrazu dostaneme úplne iný pohľad na veci a na svet.

Prečo? Prečo? Prečo?

S otázkou “Prečo?” by sme mohli pokračovať do nekonečna. Pýtajte sa prečo a dostanete odpovede. Odpovede na túto otázku vám zmenia život k lepšiemu.

Všetko to začalo na začiatku januára 2015 keď som sa chcel ísť osprchovať, no netiekla teplá voda. Mal som už dosť mastné vlasy a nemohol som čakať na druhý deň keď bude tiecť teplá voda. Tak som neradostne vhupol do studenej sprchy. Zo začiatku to bol celkom šok. V januári studená sprcha, to je celkom šok. No postupne ako si telo zvyklo na studenú vodu, to už bolo celkom príjemné.

O pár dní som vliezol do sprchy znova. Už tiekla teplá voda. Rozmýšľal som či si pustiť teplú sprchu, alebo si dám znova studenú, veď to nebolo až také strašné. Chvíľu som sa premáhal a nakoniec som si pustil studenú. Opäť šok pre telo, no o chvíľu to už bolo príjemne osviežujúce. Začal som to praktikovať stále.

Po 4 mesiacoch sprchovania sa v studenej vode už ani nerozmýšľam nad teplou. Teplá sprcha je príliš obyčajná, príliš mainstream. Rád experimentujem a rád robím veci, ktoré väčšina ľudí nerobí. Nerobí ich preto, lebo nie sú ochotní výjsť zo svojej zóny komfortu. Ja rád vychádzam zo svojej zóny komfortu. Studená sprcha je jeden zo spôsobov ako výjsť z komfortnej zóny.

Účinky studenej sprchy

Vraví sa, že studená sprcha je zdravá a utužuje imunitu. To nemôžem potvrdiť, lebo imunitu som mal dobrú aj bez studenej sprchy. Studená sprcha je super v tom, že ma dokáže nabudiť, poriadne naštartovať. Telo si musí udržať svoju teplotu a tak začne pracovať naplno. Je to super pocit.

Technika sprchovania sa v studenej vode

Zo začiatku som nemal žiadnu techniku pre sprchovanie sa v studenej vode. No našiel som techniku, ktorá mi vyhovuje a nie je pre telo až taký šok. Najskôr si namočím chodidlá, potom si namočím dlaň a ňou si prejdem po píšťale (na nohe). Potom si dlaň znova namočím a prejdem ňou po druhej píštale. Toto spravím tak 3x. Potom sú píšťaly pripravené na prúd studenej sprchy a môžem ich osprchovať. To isté opakujem so stehnami. Nasleduje brucho, hruď, ruky, hlava a naposledy chrbát. Takto sa telo postupne pripraví a nie je to pre neho až taký šok ako keby som pustil prúd studenej vody rovno na hlavu.

Vyskúšajte studenú sprchu

Nebuďte padavky a vyskúšajte studenú sprchu. Vyskúšajte výjsť zo svojej komfortnej zóny. Naši predkovia nemali také vymoženosti ako teplá sprcha a predsa žili. Studená sprcha vám neublíži. Naopak, má veľa pozitívnych účinkov.

Knihy sú fajn na relax, ale hlavne pre sebazdokonaľovanie. Knihy nám môžu pomôcť získať nový pohľad na svet a na život.

Úplne prvá kniha, ktorú som v živote prečítal (ak nerátam detské knižky) bola Raz aj v pekle vyjde slnko. Bolo to v roku 2008. Začal som ju čítať na blogu, kde sú zverejnené skoro všetky kapitoly. Knihu napísal slovenský autor (Pavel Hirax Baričák) a číta sa veľmi ľahko. S veľa vecami a myšlienkami v knihe som sa stotožňoval. Dej je popreplietaný filozofickými úvahami a rozhovormi na niekoľko strán. Vďaka tejto knihe som si uvedomil, že sa nemám až tak zle. Mám super život, za ktorý môžem byť vďačný.

Druhá kniha, vlastne dvojkniha bola Kým nás láska nerozdelí – Hľadania a Kým nás láska nerozdelí – Nachádzania.  Ako už názov napovedá, je to o vzťahoch. Píše sa tam o láske, ktorú bežný človek ťažko pochopí, kým si ju sám nezažije. Filozofické úvahy sú podobné ako v Raz aj v pekle vyjde slnko. Pár kapitol si tiež môžete prečítať na Hiraxovom blogu.

Ďalšia kniha, ktorá ma ovplyvnila v roku 2014 nesie názov Vědecké poznání duše. Vďaka tejto knihe som si uvedomil, že byť ateista (Edit: konkrétne popierať existenciu Boha) znamená byť hlupák. Môžem povedať, že táto kniha prispela veľkým dielom k tomu, že je zo mňa vegetarián. Knihu odporúčam každému ateistovi a požieračom mäsa.

Edit: Poznámka pre ateistov: Tvrdiť, že Boh neexistuje je prinajmenšom tak naivné, ako tvrdiť, že existuje. Tvrdiť, že Boh neexistuje, je ako tvrdiť, že na iných planétach nie je život. Len hlupák môže tvrdiť, že niečo neexistuje. Tvrdiť neexistenciu niečoho, znamená obmedzenosť.

Na Vianoce 2014 som si doprial knihu Univerzita samoty. Knihu napísal Dubničan Matej Valuch, chalan, ktorého stretávam v Dubnici. Kniha je o jeho pobyte v Iránskom väzení, do ktorého sa dostal, pretože bol obvinený zo špionáže pre CIA. Samozrejme nebol špión. Nevinný strávil 40 dní na samotke a ďalších niekoľko mesiacov v rôznych častiach väzenia Evin. Vo väzení nemohol robiť prakticky nič iné, iba premýšľať. Premýšľal nad vecami, nad ktorými sa väčšina ľudí za celý život nezamyslí, pretože nemajú čas na rozmýšľanie. Myšlienky sú napísané dosť obšírne a zrozumiteľne.

Na začiatku roku 2015 sa mi do rúk dostala kniha Sára. V knihe sa 10 ročná Sára zoznámi so sovou Šalamúnom. Šalamún naučí Sáru žiť šťastný život. Vo viacerých motivačných knihách sa píše, že šťastie musí človek objaviť v sebe. No v tejto knihe sa to píše takým zrozumiteľným spôsobom, že tomu pochopí každý. Potom to už stačí uviesť len do praxe.

Ľudia sú nešťastní, lebo nevedia ako funguje život. V škole ich to nenaučili. Musia sa to naučiť počas života sami.

Bolestivé situácie ako lekcie

Ľudia utápajú svoj žiaľ a utrpenie v alkohole namiesto toho, aby si z daných bolestivých situácií zobrali nejaké ponaučenie. Stačí tak málo, stačí sa len zamyslieť. Prečo trpím? Prečo ma partner opúšťa? Nie je náhodou chyba vo mne? Prečo sa mi deje to, čo sa deje? Kupodivu, začnú sa vynárať odpovede v podobe myšlienok. Logické odpovede. Človek je veľakrát prekvapený na čo všetko príde. Zrazu utrpenie nie je iba utrpenie. Je to lekcia, ktorú si pre nás pripravil život. Tak, ako sme sa učili v škole, učíme sa v každodennom živote. V každodenných situáciach. Je iba na nás, akú známku si odnesieme. Niektorí zvládnu lekcie na výbornú a môžu postúpiť do ďalšej triedy. Niektorí lekcie nezvládnu a budú musieť opakovať ročník. Je to krásna analógia. Ako funguje škola, tak funguje život.

Vzťahy

Ľudia si vzťahy zbytočne komplikujú. K druhému nie sú na 100% úprimní a potom vzniká napätie a nedorozumenie. Vo vzťahu nemôže chýbať 100% úprimnosť a porozumenie. Musíme sa snažiť porozumieť – vcítiť sa do druhého (empatia). Ak partnerovi nepovieme čo najskôr, že sa v nás niečo zmenilo vo vzťahu k nemu a budeme to v sebe dusiť, skôr či neskôr to dopadne katastrofou. Budú následovať hádky a výčitky. Ostanú len oči pre plač.

No keby sme sa snažili počas celého vzťahu byť k sebe na sto percent úprimní a snažili sa vzájomne pochopiť, náš vzťah by nemusel skončiť katastrofou. Možno by náš vzťah nemusel skončiť vôbec.

Kde nie je úprimnosť a dôvera, tam nemôže byť láska.

Elfoslav píše ako Baričák

Môžete si pomyslieť – ten Elfoslav prečítal Baričáka a už píše články ako on. Áno, je to pravda. Čítal som veľa od Baričáka a teraz píšem jeho štýlom. No píšem to preto, lebo to tak cítim a vnímam veci tak, ako ich píšem. Píšem na základe vlastných skúseností. To, že nejaký Baričák mal podobné skúsenosti a myšlienky, za to už nemôžem. Každý človek príde totiž časom na to isté. Stačí len počúvať svoje vnútro.