Priatelia, niekto (nebudem ukazovať prstom) chce v Európe vyvolať chaos a zatiaľ sa mu to darí. Téma utečenci nenechá takmer nikoho chladného. Nielenže vzniká nenávisť Európanov k utečencom, ale ešte viac sa stupňuje nenávisť Európanov medzi sebou. Tí, čo chcú utečencom pomôcť verzus tí, čo tu utečencov nechcú a chcú radšej vyriešiť príčinu problému – vojnu. Treba si však uvedomiť, že všetci chceme mier!
Treba riešiť aj dôsledok aj príčinu
Už keď je dôsledok vojny taký, aký je, treba riešiť aj ten. Tu už nejde len o to, či tu niekto chce utečencov, alebo nechce. Treba riešiť aj utečencov a popritom treba hľadať riešenie aj na príčinu problému – nastoliť mier v krajinách, z ktorých ľudia utekajú.
Všetci chceme mier!
V súčasnej situácii je jedno, či je niekto humanista, utečenec, alebo nacionalista. Všetci chceme mier! Tak prečo medzi sebou tak urputne bojujeme?
Nasledujúce video objasňuje prečo vznikla súčasná situácia. To je dobré vedieť pri riešení problému.
Nepovažujte ma prosím za sympatizanta nacionalizmu. Som len obyčajný človek, ktorý chce mier. Nenašiel som lepšie video pre vysvetlenie vzniknutej situácie
Spojme sa!
Prečo sa nespojíme – utečenci, humanisti, nacionalisti, jednoducho všetci, čo túžia po mieri a vyriešení tejto ťažkej situácie, aby sme ukázali svoju JEDNOTNÚ túžbu po mieri? Prečo neťaháme za jedno lano?
Osočovať jeden druhého dokáže každý, je to jednoduché. A presne také jednoduché môže byť spojenie síl za spoločný cieľ – MIER! Priestor na hašterenie bude (možno) neskôr.
Neviem ako z pozície bežného občana môžme zastaviť toto šialenstvo. Dajme hlavy dokopy a pokúsme sa to zastaviť!
Sme v tom všetci spoločne, tak načo sa rozdeľovať?! Samozrejme, každý má na niektoré veci iný názor, ale pochopte, že všetci chceme to isté. Pochopte, že v jednote je sila. Vedel to aj Svätopluk, mali by sme to vedieť aj my a nezabúdať na to. Nenechajme sa rozdeliť a rozlámať ako Svätoplukove prúty!
Svätoplukovi synovia jednotu nepochopili, možno nás čaká podobný osud.
V súčasnej situácii je nanajvýš hlúpe ba priam až šialené hašteriť sa medzi sebou kvoli rozličným názorom. Namiesto toho môžme spoločne hľadať riešenia.
Aj keď to môže znieť akokoľvek šialene, mám pre vás výzvu:
Ľudia všetkých národností, vierovyznaní, ideológií,… jednoducho všetci ľudia, spojme sa! Iba tak môžme dosiahnuť náš spoločný cieľ – mier.
Ak je vám to akokoľvek proti srsti, len sa nad tým zamyslite.
Veľa ľudí nedokáže dosiahnuť pravé šťastie a to z jedného jediného dôvodu – nepočúvajú svoje srdce. Namiesto srdca počúvajú svoju hlavu (rozum) a ostatných ľudí. Ako môžu iní ľuia vedieť čo je pre MŇA najlepšie? Ani rozum nevie čo je pre mňa najlepšie. Rozum iba dáva také návrhy, ktoré sa naučil z učebníc a z doterajšieho života.
Srdce je vševediace. Srdce vie čo je pre nás najlepšie. Tí, ktorí sa riadia srdcom, nemôžu byť nešťastní. Naopak tí čo sa riadia viac rozumom, bývajú nešťastní a nespokojní veľmi často, takmer neustále.
Počúvam svoje srdce a som šťastný
Znova pripomínam – ak sa niekto riadi srdcom, nemôže byť nešťastný. To proste nejde. Posledné mesiace robím len tie veci, na ktoré mám práve chuť. Robím veci, o ktorých mi srdce hovorí, že sú správne. A som šťastný. Rozum a okolie síce protestuje, ale tí nevedia čo je pre mňa to najlepšie. Nevedia čo ma dokáže spraviť naozaj šťastným.
Musíš zarábať a mať veľa peňazí
Rozum a okolie mi vraví presne toto. Keď som nemal peniaze a hľadal som prácu, ktorá by ma napĺňala, moje okolie hovorilo “Veď choď robiť do nejakej IT firmy, tam si zarobíš veľa peňazí…”. Lenže moje srdce hovorilo “Nie, práca v IT firme nie je pre teba, ty potrebuješ slobodu, potrebuješ pracovať z domu”. A tak som si vďaka srdcu po 2 mesiacoch hľadania práce našiel prácu snov z domu. Prácu pre Švajčiarov za 20 a neskôr 30€ na hodinu. Keby som počúval rozum a zamestnal sa v nejakej IT firme, musel by som dochádzať do práce, pracovať 8 hodín denne a nezarobil by som ani polovicu z toho, čo som zarábal z domu. Doma som mohol pracovať akokoľvek dlho, 8 alebo aj 4 hodiny denne. Nemusel som mať odrobených 160 hodín za mesiac ako v zamestnaní na plný úväzok. V tom bola tá neskutočná sloboda. Sloboda, ktorú mi prinieslo moje srdce.
Z čoho žiješ?
Jedného dňa som prestal pracovať pre Švajčiarov. Moje srdce zatúžilo opäť po zmene. Zatúžilo robiť niečo užitočné pre ľudí. Zatúžilo učiť ľudí robiť weby a webové aplikácie. Začal som sa venovať svojmu projektu CoderMania a Web developerskej škole, kde som učil ľudí programovať prakticky zadarmo. Srdce mi hovorilo, že mám dávať svoje znalosti za dobrovoľný príspevok. A tak som robil. Rozum mi síce vravel “Pýtaj si peniaze, nech zarobíš aspoň niečo”. Na chvíľu som rozum poslúchol a chcel som za Web developerskú školu aspoň malý poplatok. 200 – 400€ na 3 mesiace. Táto suma sa zdala veľa ľuďom vysoká. Ponúkal som aj možnosť splatenia po ukončení školy až keď si študent nájde prácu, no ani to ľudia nechceli. Tak som opäť zvolil cestu, ktorú mi radilo srdce a nechal som školu za dobrovoľný príspevok, aby mohli študovať všetci, ktorí chcú.
Ľudia sa ma pýtali “A z čoho žiješ keď ti ľudia za učenie neplatia?”, odpoveď bola jednoduchá “Žijem z úspor”. Ľudia, ktorí sa riadia rozumom majú pocit, že musia robiť neustále za peniaze. Že musia mať nejaký ten stály príjem. Je to možno aj preto, lebo ľudia zarábajú málo a veľa míňajú. Preto im neostávajú peniaze nazvyš. Nedokážu počúvať hlas srdca, pretože ho prehlučuje hlas rozumu – musíš zarábať peniaze, musíš robiť prácu, ktorá ťa nebaví, ale aspoň ťa živí.
V dnešnej dobe sú ľudia otrokmi peňazí, ani si to neuvedomujú. Ak má niekto nedostatok peňazí, musí robiť to, čo ho nebaví aby sa uživil. Ale akonáhle mám peňazí dosť, môžem robiť to, čo ma naozaj baví a čo má naozaj zmysel. Ak má človek dosť peňazí a nemusí riešiť existenčné a iné problémy, má viac priestoru na to, aby počúval svoje srdce.
Ďalšie volanie srdca
Učil som ľudí vo svojej Web developerskej škole a napĺňalo ma to. Mal som popritom veľa času aj na osobný rozvoj a na štúdium rôznych vecí. Ako to už v živote býva, opäť prišla zmena a zmenil sa mi rebríček životných hodnôt. Učenie ľudí programovať mi prestalo dávať zmysel. Mal som už s Web developerskou školou dobre našlapnuté, žiaci pribúdali a ľuďom sa páčilo čo robím a ako to robím. Vytvoril som si dobré meno ako učiteľ aj ako vývojár. Volali ma dokonca prednášať na konferencie. Fajn pocit pre ego, no nie až taký super pocit pre srdce ak to nechce.
Hodnoty spoločnosti ako kariéra, peniaze, uznanie, sláva, materiálne bohatsvo,… toto všetko mi prestalo dávať zmysel. Rozplynula sa mi ilúzia materiálnej spoločnosti pred očami. Uvidel som svet taký, aký naozaj je. Vo svete vládne na jednej strane extrémna chudoba a na druhej extrémne bohatstvo. Na jednej strane zúria vojny, na druhej strane ľudia žijú ako prasce v žite a ešte nariekajú ako sa majú zle. Toto sa ma zrazu dotýka osobne, už nedokážem pred tým zatvárať oči a tváriť sa, že je všetko v poriadku.
Veľa ľudí v dnešnej spoločnosti prijalo strach, nenávisť, násilie, vojny, podvody a iné špinavosti a negativitu ako súčasť života. Navyše ako “niečo s čím sa nedá nič robiť”. Táto spoločnosť je chorá a treba ju vyliečiť – to mi hovorí moje srdce. A keď sa na to pozriete aj rozumom, tiež vám dá za pravdu. Tam, kde sa srdce aj rozum zhodnú, tam je tá pravá cesta. Cesta naplnenia a skutočného šťastia.
Už viac nemôžem učiť ľudí programovať keď vidím prehnitú spoločnosť, ktorá je až príliš negatívna a navyše pasívna. Chcem pracovať na zlepšení spoločnosti od základu. Dom nebude stabilný kým nemá pevné základy. Spoločnosť nemôže fungovať správne kým nemá správne hodnoty. Zo začiatku chcem písať aspoň články, ktoré môžu ľuďom pomôcť uvedomiť si určité veci a neskôr uvidím čo ďalej…
Kým svet nebude plný harmónie, mieru a lásky, dovtedy budem pomáhať ľuďom stať sa (lepšími) ľuďmi. Tak to cíti práve teraz moje srdce.
Počúvaj svoje srdce a buď šťastný
Zhrnuté a podtrhnuté: Kým budeš počúvať rozum namiesto srdca, nikdy nebudeš naozaj šťastný. Započúvaj sa do svojho vnútra a objavíš tam veľké veci. Spoločnosť a rozum ti budú spočiatku brániť v tom, čo chce srdce, no cestu k svojmu šťastiu napokon nájdeš. Srdce si vždy nájde cestu. Ak tvoj rozum často zvádza boj so srdcom, článok “Rozum vs. srdce” je pre teba.
Ako odpoveď na protiutečeneckú propagandu vzniklo jedno krásne video, ktoré borí mýty o utečencoch.
Je to veľmi pekne spracované video, no mám pocit, že jedno video nestačí. Že treba celý dokument o utečencoch. Niečo na spôsob “Dotknúť sa utečencov” akurát s dlhšími príbehami konkrétnych ľudí. Cítiť nenávisť k cudzej skupine ľudí je veľmi jednoduché. Súcitiť s príbehami jednotlivých utečencov tiež.
Opäť sa našli jedinci, ktorí tieto videá označili ako jednostranný pohľad na utečencov.
4 pohľady
Existujú aspoň 4 pohľady na utečencov:
Xenofóbia – (chorobný) strach, že mi utečenci znásilnia ženu, zabijú ma, založia islamský štát a podobne. Nechceme ich tu, nech idú tam odkiaľ prišli!
Plačkovia – plačkovia sú ľudia, ktorí nariekajú ako sa máme na Slovensku zle. Že sa má v prvom rade pomáhať svojim občanom, až potom utečencom. Svojim spôsobom majú pravdu, no v tejto situácii je to irelevantné.
Humanisti – utečenci sú ľudia ako my akurát sú na tom oveľa horšie. Utekajú pred vojnou, snažia si zachrániť holý život. Našou morálnou povinnosťou je pomôcť im ako len vieme.
Experti – experti, ktorí vedia ako problém utečencov vznikol a ako ho vyriešiť. Netreba riešiť (len) dôsledok, treba riešiť príčinu. Treba ukončiť vojnu, dať dokopy zničenú krajinu aby sa mohli utečenci vrátiť do svojich domovov.
Xenofóbia
Xenofób je človek, ktorý má chorobný strach zo všetkého cudzieho (ľudí, prostredia, miest atď.). Strach z utečencov vznikol vo veľkej miere kvoli protiutečeneckej propagande, ktorá ukazuje utečencov len v tom najhoršom svetle so zámerom vyvolať v ľuďoch strach a odpor voči utečencom. Zatiaľ sa im to celkom darí. A to nie je dobré pretože xenofóbia môže viesť k rasizmu a vo väčšom rozsahu až ku genocíde.
Plačkovia
Je pravda, že štát by sa mal starať o svojich občanov. Čož na Slovensku akosi moc nefunguje. No Slováci sa majú oproti utečencom veľmi dobre. Majú aspoň v krajine mier a nemusia utekať aby si zachránili holý život. Plačkovia si totiž neuvedomujú aké majú šťastie, že žijú v krajine, kde vládne mier.
Humanisti
Muselo umrieť 71 ľudí v blízkosti Slovenska a ľudia museli napísať otrasné komentáre aby vznikla Výzva k ľudskosti. Niekomu sa to môže zdať pokrytecké, keďže aj doteraz umieralo vo svete nespočetné množstvo ľudí. Lenže doteraz tu nebolo toľko strachu a nenávisti voči ľuďom, ktorí prakticky nemôžu za to v akej situácii sa nachádzajú.
Humanisti chcú pomáhať utečencom ako len môžu. Chcú mať s utečencami osobnú skúsenosť, pomáhať im, sú ochotní riešiť vzniknutú situáciu. Experti im vyčítajú, že riešia dôsledok a nie príčinu. A ja aj viem prečo. Pretože vyriešenie príčiny nie je také jednoduché a prakticky nemožné pre bežného človeka. Preto riešia aspoň dôsledok, kým niekto kompetentný nevyrieši príčinu.
Experti
Experti majú na všetko riešenie. Preto ich nazývam experti. No už nie sú takí experti, aby si uvedomili, že riešenie súčasnej situácie s utečencami nie je také jednoduché ako si myslia. Vojna nejde ukončiť len tak lusknutím prsta. Nastoliť mier a obnoviť zničenú krajinu sa nedá zo dňa na deň. Ani z mesiaca na mesiac. Keby to bolo také jednoduché, už dávno by bolo po probléme.
Preto artumenty typu:
“Nechcem ich tu preto, lebo toto nie je riešenie problémov, toto je ignorovanie príčiny. Aby sa to všetko prestalo, treba riešiť príčinu, potom následky.”
Sú zcestné a mimo reality. Sám si rád ulietavam mimo realitu, ale čo je moc, to je moc.
Každý z nich má svoju pravdu
Či už je to xenofób, plačko, humanista, alebo expert, každý z nich má svoju pravdu. Svoju neoblomnú pravdu. Svoju obmedzenú pravdu. Obmedzovať svoju pravdu jednostranne nie je príliš dobré. V tejto situácii obzvlášť. Problém utečencov je príliš komplexný na to, aby sa naň dalo pozerať len z jednej perspektívy.
Generalizácia
Najväčší problém, ktorý vidím prakticky v každej téme, v každom probléme, ktorý sa kedy riešil je generalizácia.
“Všetci utečenci sú teroristi”
“Odrežú ti hlavu, znásilnia ti ženu, pozabíjajú nás všetkých, lebo sú Moslimovia”.
Ak pár Slovákov spácha zločin v cudzej krajine, znamená to, že všetci Slováci žijúci v iných krajinách sú zločinci?
Ak pár kňazov zneužije niekoľko detí, znamená to, že všetci kňazi sú úchyli?
Skupina niekoľko miliónov ľudí sa nedá generalizovať. Veď je to šialené. Ľudia nie sú strojovo vyrábané kusy mäsa, ktoré sa delí na niekoľko druhov a rovnaké druhy majú rovnakú príchuť, rovnaké vlastnosti. Každý človek je unikátny kus…
Riešenie problému
Problémy sú od toho, aby sa riešili. Experti síce majú riešenia, no momentálne neuskutočniteľné. Humanisti riešia namiesto príčiny aspoň dôsledok. Xenofóbovia neriešia nič, naopak problémy pridávajú. Plačkovia len plačú…
Tento komplexný problém vyžaduje komplexné riešenie. Nie je to len tak, že niekto luskne prstom a vojna je fuč. Nie je to len tak, že Európa prijme státisíce utečencov a na riešenie príčiny bude kašlať. Situácia už zašla tak ďaleko, že treba riešiť aj dôsledok, kým sa nevyrieši príčina. Tento problém nie je iba čierna a biela. Tento problém má celú škálu menších podproblémov, ktoré vyžadujú samostatné riešenia.
Výzva
Výzva k ľudskosti a humanitárnej pomoci už existuje. Výzva k ľudskosti spôsobila to, že ľudia začali reálne pomáhať utečencom. Sú síce kritizovaní, že táto výzva nie je pre pomoc slovenským občanom ale cudzincom, ktorých veľká časť musela odísť zo svojej rodnej krajiny, aby si zachránila holý život. Čo už, všetkým sa nezavďačíš.
Ľudia, ktorí kritizujú Výzvu k ľudskosti sú práve xenofóbovia, plačkovia a experti. Ľudia, ktorí reálne nerobia nič pre zmiernenie, alebo vyriešenie problému, ktorý neustále rastie a čoskoro sa bude týkať každého občana EU ak sa nevyrieši jeho príčina.
A preto vyzývam všetkých, ktorí tvrdia, že treba riešiť príčinu, aby ju začali riešiť!
