Vetu “Miluj blížného svojho ako seba samého” už snáď každý počul. Každý si však pod touto vetou predstaví niečo iné. Nie je jasné kto je náš blížny a čo znamená milovať seba samého.
Ak sa ti nechce čítať, pozri si vlog (7 min):
Kto je náš blížny?
Pod pojmom “náš blížny” si asi väčšina ľudí predstaví svoju rodinu a priateľov. Ľudí, ku ktorým majú blízky vzťah. No môže byť náš blížny aj človek, ku ktorému nemáme blízky vzťah? Človek, ktorého vidíme prvýkrát v živote?
Vysvetlenie kto je náš blížny je v nasledujúcom úryvku:
Ježiš povedal: Istý človek zostupoval z Jeruzalema do Jericha a padol do rúk zbojníkov. Tí ho ozbíjali, doráňali, nechali ho polomŕtveho a odišli. Náhodou šiel tou cestou istý kňaz a keď ho uvidel, obišiel ho. Takisto aj levita: keď prišiel na to miesto a uvidel ho, išiel ďalej. No prišiel k nemu istý cestujúci Samaritán a keď ho uvidel, bolo mu ho ľúto. Pristúpil k nemu, nalial mu na rany oleja a vína a obviazal mu ich; vyložil ho na svoje dobytča, zaviezol ho do hostinca a staral sa oň. Na druhý deň vyňal dva denáre, dal ich hostinskému a povedal: “Staraj sa oň a ak vynaložíš viac, ja ti to zaplatím, keď sa budem vracať.” Čo myslíš, ktorý z tých troch bol blížnym tomu, čo padol do rúk zbojníkov? On odpovedal: “Ten, čo mu preukázal milosrdenstvo.” A Ježiš mu povedal: “Choď a rob aj ty podobne!” (Lk 10, 30-37)
Dáva zmysel považovať cudzieho človeka za blížneho svojho? Dáva zmysel pomáhať ľuďom, ktorých nepoznáme? Na tieto otázky si musíte odpovedať sami. Mne to zmysel dáva. Stačí si predstaviť ako by vyzeral svet, keby si ľudia navzájom nepomáhali.
Milovať seba samého?
Miluješ samého seba? Keď sa pozrieš do zrkadla, čo vidíš? Vidíš nádhernú bytosť, alebo niekoho, s kým sa nestotožňuješ?
Kým nemiluješ samého seba, nedokážeš milovať ani ostatných. Ak nemiluješ samého seba, potrebuješ lásku z externého zdroja. Potrebuješ partnera, ktorý ti lásku dá. Ak ale nemiluješ samého seba, nedokážeš skutočne milovať ani svojho partnera takého, aký je. Vytváraš si podmienky, na základe ktorých ho budeš milovať. Musí byť taký, či onaký.
Kým nemiluješ seba takého aký si, nedokážeš milovať ani ostatných takých, akí sú. Nedokážeš milovať bezpodmienečne.
Ak by som nemiloval samého seba, nemohol by som počúvať svoj hlas zo záznamu. Nemohol by som pozerať, či editovať videá, v ktorých rozprávam. Pozeranie a počúvanie samého seba by mi bolo nepríjemné. No ja milujem keď počúvam svoj hlas a keď sa na seba pozerám. Milujem samého seba. Je to sebaláska, nemýľte si to s narcizmom.
Sebaprijatie a sebaláska
Prijať sa takého aký som, s každou jednou vadou – fyzickou, či psychickou, to je sebaprijatie. A od sebaprijatia je už len krôčik k sebaláske. Keď sa pozriem do zrkadla, vidím tam úžasnú bytosť. Keď sa usmejem, vidím krivé zuby, lebo som ako malý nechcel strojček a nechcem ho ani teraz. Milujem aj svoje krivé zuby.
Veľa ľudí má problém prijať a milovať samých seba. Veľa ľudí na sebe nájde niečo, čo na sebe nemajú radi. Ak sa ti niečo nepáči, môžeš to zmeniť, alebo to prijať také, aké to je.
Toto som raz napísal kamoške: Prijmi seba samú, takú aká si. Tu a teraz, v tomto momente. Keď prestaneš mať na seba nároky a pohľad v ktorom chceš naplniť priania alebo potreby druhého, vtedy sa prijmeš a budeš naozaj šťastná. Šťastná sama so sebou a zo seba. Nechci byť iná ako si. Si milovaná presne taká aká si. A máš byť taká. Keby si iná, nebola by si to už ty.
Ide o prijatie seba presne v tom momente, v ktorom sa nachádzame.
Dovolím si požičať pár slov zo stránky http://www.ruksak.sk/sebaprijatie.htm.
Všetky naše vzťahy sa odvíjajú práve od vzťahu k sebe samému. Ak chceš mať kladný vzťah k ľuďom, musíš mať najskôr kladný vzťah k sebe. Mať rád seba. Mať rád sám seba nie je totožné so sebectvom (sebectvo znamená nezdravo sa mať rád).
Šťastný budeš len vtedy, keď budeš sám k sebe milosrdný, keď prijmeš sám seba takého, ako si bol stvorený. To neznamená, že sa uspokojíš so svojimi chybami a prestaneš na sebe pracovať. Znamená to len toľko, že si svoje chyby priznáš a začneš sa mať rád aj s týmito chybami, taký aký si. To je jediný zdravý postoj umožňujúci, aby si mohol svoje chyby odstrániť.
Iba vtedy, keď prijmeš sám seba, môžeš prijímať druhého bez odsúdenia. Milosrdenstva k druhému človeku budeš schopný len vtedy, ak budeš milosrdný sám k sebe, ak sa zmieriš s tým, čo je v tebe tienisté. Kto sa sám pozeral do priepastí svojej duše, môže sa správať k druhému s úctou a bez predsudkov.
Ak odsúdiš druhého človeka, nemôžeš mu pomôcť. Ak chceš nejakému človeku pomôcť, musíš ho prijať takého, aký je. Aby si to dokázal, musíš predtým prijať sám seba.
No a od sebaprijatia je už naozaj len krôčik k sebaláske.
Nádherný svet
Prvý krok k nádhernému svetu je naučiť sa milovať samého seba. Od sebalásky sa potom vyvíja celý náš život. Všetky naše vzťahy, veci a situácie budú zrazu úplne iné. Budú akési krajšie. Vďaka sebaláske. Nádhernej láske.
Ak sa začneš milovať, začneš milovať celý svet, všetko a všetkých bez rozdielu. Pochopíš a pocítiš bezpodmienečnú lásku. Všetko sa ti bude zdať úžasné.
Verte mi, sebaláska je úžasná. Pre niekoho to môže byť klišé, no pre mňa je to realita. Keby som pred pár rokmi čítal tento článok, asi by som si myslel, že autorovi hrabe. Takisto si to môžeš myslieť aj ty. Sebaláska ti možno teraz nič nehovorí. No keď sa naučíš milovať samého seba, potom to pochopíš.