Viackrát za poslednú dobu sa mi stalo, že som bol svedkom ako si ľudia vymýšľajú, hrajú sa na múdrych, vytvárajú si domnienky namiesto toho, aby sa snažili dozvedieť viac a navyše tieto domnienky šíria medzi ostatných a tak ich zavádzajú. Alebo som bol svedkom ako hania iných ľudí. Nedalo mi to a tak som sa im snažil slušne vysvetliť čo vlastne robia a že sa to dá robiť aj inak. V kútiku duše som dúfal, že v nich moje slová zanechajú stopu a vstúpia si do svedomia. Márne. Slová som sa snažil vyberať naozaj čo najcitlivejšie tak, aby to neranilo ich ego. No aj tak sa stalo to, že ich ego sa nafúklo a začali na mňa útočiť, aj keď ja som to myslel dobre a na nikoho som neútočil. Snažil som sa pomôcť.
Nevyžiadaná pomoc
Pochopil som, že aj keď je náš zámer akokoľvek dobrý a chceme pomôcť niekomu, kto si našu pomoc nevyžiadal, na oplátku od neho dostaneme spŕšku nepekných slov. Stalo sa mi to už viackrát a stále som sa nepoučil. Stále som dúfal, že nejako pomôžem tým ľuďom vstúpiť si do svedomia. Namiesto toho, aby si vstúpili do svedomia, zobrali moje slová ako krivdu a začali ísť silou mocou proti mne. Ten pocit, keď máte s niekym dobrý zámer a on vám za to bude nadávať, možno to poznáte. Nebol to veru príjemný pocit. Cítil som sa ako keby som strčil hlavu do osieho hniezda.
Pochopil som, že kým si ľudia nevyžiadajú odomňa radu, nebudem im ju dávať, pretože ju aj tak s najväčšou pravdepodobnosťou nepríjmu a ako bonus sa obrátia proti mne. Veľa ľudí nevie prijať nevyžiadanú radu.
Potreboval som sa niekoľkokrát popáliť, aby som to pochopil. Túžba pomôcť bola silnejšia ako pochopenie, že nevyžiadaná rada vo väčšine prípadov spôsobi viac škody ako úžitku. Ľudí nevyžiadané rady iba otravujú a znechucujú. Hlavne keď sa to týka ich samotných. Ani mne nie je príjemné, keď ma niekto poučuje bez toho, aby som ho o to požiadal. A keď nám niečo nie je príjemné, máme tendenciu sa brániť. Ako sa hovorí – najlepšia obrana je útok. Ľudia sa začnú obraňovať tak, že začnú útočiť hlava-nehlava a zanechajú po sebe spúšť. Len preto, že im niekto spôsobil malú nepríjemnosť.
Veľké ego
Keď niekomu pichnete do ega, jeho ego sa mnohonásobne zväčší a obráti sa proti vám. Aj keď si myslíte, že volíte správne slová, ktoré by mohli zasiahnuť srdce, častokrát neprejdu až do srdca, ale zastaví ich (veľké) ego. A vtedy nastáva problém. Ak niekomu zasiahneme ego, začne sa správať voči nám protivne. Môžeme sa mu snažiť vysvetľovať čokoľvek a akokoľvek, aj tak nás kvoli svojmu egoistickému postoju nebude počúvať a vôbec si nezoberie naše slová k srdcu. Ešte nás aj bude haniť. To všetko kvoli veľkému egu.
Niektorí ľudia nemajú radi, keď hovorím o egu. Ale mali by sme pochopiť ako ego funguje ak sa chceme naučiť plávať životom. Aby sme sa v živote netopili a nezažívali veľké nepríjemnosti. Veľmi veľa nepríjemností v živote ľudí, vytvára práve ego. Ak pochopíme ako funguje ego, budeme mať v živote zrazu oveľa menej problémov. Nielenže budeme mať zrazu menej konfliktov s ostatnými, ale aj menej konfliktov sami so sebou.
Ego totiž znamená identita – že sa stotožňujeme s nejakou identitou. Ak nám niekto túto identitu naruší, vyvoláva to nepríjemný pocit a máme tendenciu brániť svoju identitu. Táto identita ale často nekorešponduje s realitou. Máme tendenciu sa preceňovať a idealizovať svoju identitu. Myslíme si akí sme úžasní, dokonalí, krásni a čo ja viem čo ešte. A keď nám niekto povie, že nie sme úžasní, krásni, dokonalí, tak nám to vadí (pokiaľ sa stotožňujeme s egom). Zrazu je nám to nepríjemné. Naopak, keď nám niekto polichotí, cítime sa príjemne. Ego má za úlohu vytvárať v človeku pocit, že je dokonalý a že nemá žiadne chyby. Preto sa nazýva aj falošné ego. Privádza človeka do ilúzie. Nikto nie je bezchybný a dokonalý. Ten, kto tvrdí, alebo si myslí, že je dokonalý a bezchybný, je na egu, na svojej falošnej identite. Myslí si: ó akým som krásny, múdry, milostivý a úžasný. To sú myšlienky pochádzajúce z ega.
Ovládni ego
Ak sa naučíme pracovať s egom a dokážeme ho ovládať, náš život bude zrazu akýsi pokojnejší, šťastnejší a láskyplnejší. Ak necháme, aby nás ego ovládalo, budeme naďalej zažívať veľa nepríjemných konfliktov. Konflikt môže vzniknúť len tam, kde sa stretnú dve, alebo viaceré egá.
Keď ovládneme ego, dokážeme prijať rady ostatných bez toho, aby sme ich pociťovali ako krivdu. Dokážeme si priznať svoje chyby a pracovať na ich odstránení. Dokážeme prijať potupu, nadávky a hanlivé správanie ostatných voči nám. Pýcha vojde do úzadia a staneme sa pokornými.
Ego sa môžeme načiť ovládnuť tak, že začneme žiť vedome. Začneme si uvedomovať každú jednu myšlienku a emóciu. Začneme pozorovať aké emócie v nás vyvolávajú jednotlivé situácie a začneme pracovať s negatívnymi emóciami. Ak vo mne nejaká situácia vyvolá napríklad hnev, začnem sa pýtať: „Prečo sa hnevám? Mám dôvod sa hnevať? Odkiaľ tento hnev pramení?“ A keď nájdem príčinu, ktorá vyvolala danú emóciu, môžem pracovať na odstránení príčiny, aby som už túto emóciu neprežíval. Väčšinou to vyžaduje opakované prežívanie situácie, kým sa nám podarí uvedomiť si aké emócie prežívame, čo ich vyvolalo a čo s tým môžeme robiť. Keď ostránime príčinu, zrazu už danú emóciu nebudeme prežívať. Je to úžasné. Takto sa môžeme postupne očistiť od všetkých, alebo aspoň väčšiny negatívnych emócií a náš život bude oveľa pozitívnejší.
Nepchaj hlavu tam, kde netreba
Nedávajme rady tam, kde nie sú vyžiadané. Môže sa to zvrhnúť proti nám. Môžeme mať akokoľvek dobrý úmysel, ale keď zabrdneme do ega ostatných, pustia sa do nás ako osy a dopichajú nás svojim egoistickým správaním. A to nie je vôbec príjemné. Treba dávať rady iba tam, kde sú vyžiadané. Dávať nevyžiadanú radu je ako hrach na stenu hádzať. Je veľmi malá pravdepodobnosť, že naša rada padne na úrodnú pôdu. Ba čo horšie, hrach sa odrazí od steny, premení sa na dýky, ktoré nás dobodajú. Tak to vyzerá, keď sa snažíme pomôcť niekomu, kto o našu pomoc nestojí.