Ľudia sa snažia byť vykonávateľmi a ovládateľmi a lipnú na výsledkoch svojich činností a na naplnení svojich túžob. Silou mocou chcú mať všetko hneď, alebo aspoň čo najskôr. Kedysi som mal takú mentalitu aj ja, ale zistil som, že lipnutie ma robí nešťastným. Keď ľudia na niečom lipnú a výsledok nie je podľa ich predstáv, sú z toho sklamaní. Naučil som sa nelipnúť na svojich predstavách a začal som prijímať všetko také, aké je. Stal sa zo mňa pozorovateľ.

Život pozorovateľa

Či už sa mi niečo podarí, alebo nepodarí, snažím sa byť odpútaný od výsledku a len sa z toho poučiť. Ak spravím nejakú chybu, zisťujem či som niečo spravil zle a či je v mojich silách to urobiť lepšie. Ľudia, ktorí lipnú na výsledkoch svojej práce, sú veľmi nešťastní, keď sa im niečo nepodarí. Nešťastie je veľmi nepríjemný stav, vďaka ktorému sa môžeme učiť. No málokto si to uvedomuje a využíva túto šancu. Duša je prirodzene blažená. Ale keď sa človek pod vplyvom ega považuje za vykonávateľa a ovládateľa a lipne na výsledkoch svojich činností, zažíva rôzne strasti a radosti.

Keď človek pochopí, že častokrát nemá možnosť ovplyvniť výsledok svojich činností a niektorých situácií, prestane bojovať. Prestane lipnúť na výsledkoch svojich činností a predstavách ako majú dopadnúť rôzne situácie. Začne prijímať všetko také, aké je. Len v tomto stave prijatia je možné nezažívať utrpenie aj keď sa človek dostane do veľmi nepríjemnej situácie. Prijímať všetko také, aké je, to je kľúč k vyrovnanému a šťastnému životu. Dá sa to naučiť.

Odpor

Mnohí ľudia žijú v stave odporu a neprijímajú životné situácie také, aké sú. Chcú, aby bolo všetko podľa nich, ale tak to nefunguje. Keby bolo všetko po našom, život by bol nudný. Zažívame rôzne situácie, ktoré nechceme zažívať. Ale práve tieto situácie nás majú v živote niečo naučiť. A keď sa naučíme, už na tie isté situácie budeme reagovať inak.

Dôležité je naučiť sa prijať všetko také, aké je a nebojovať proti tomu silou mocou. Hlavne proti niečomu, čo nemôžeme svojimi silami nijak zmeniť.

Prijatie

Stav prijatia neznamená rezignovať, alebo ignorovať. Znamená to prijať situáciu a postaviť sa k nej zodpovedne s inteligenciou – ak je v mojich silách niečo zmeniť, pokúsim sa o to. Ak to v mojich silách nie je, nebudem sa tým rozrušovať. To znamená prijatie.

Napríklad nemôžeme ovplyvniť to, že v tomto svete je smrť bežným javom. Nikto aj tak nechce zomrieť a nikto nechce, aby zomreli jeho blízki. Ale to je stav odporu. Nechcieť niečo, čo aj tak nastane, načo je to dobré? Je lepšie zmieriť sa s tým a dostať sa tak do stavu prijatia, z ktorého pramení pokoj. Ľudia, ktorí sú v stave odporu, nesmierne trpia, keď im niekto blízky zomrie. Nechcú prijať smrť. Ľudia, ktorí prijímajú smrť ako súčasť ich života, dokážu prijať aj svoju smrť a smrť svojich blízkych oveľa lepšie ako ľudia v stave odporu. Naozaj, načo je dobré odporovať niečomu, čo aj tak nezmeníme? Nedáva to zmysel. Je oveľa rozumnejšie naučiť sa prijímať veci také, aké sú a dosiahnuť tak vnútorný mier.

Učíme sa celý život a ak chceme prežívať vnútorný mier, musíme sa naučiť prijímať všetko také, aké je. Ak nechceme viac trpieť, musíme sa dostať do stavu prijatia a prijímať aj nepríjemné situácie ako súčasť nášho života a zobrať si z nich ponaučenie. Prišli sme sa na tento svet učiť a tak využime túto možnosť čo najlepšie.

Prajem všetkým, aby sa čo najskôr dostali zo stavu odporu do stavu prijatia a dokázali prežiť vyrovnanosť so všetkým. Taký stav je pre dušu veľmi žiadaný.

„Tí, ktorých myseľ zotrváva v rovnováhe a v harmónii, prekonali už zrodenie a smrť. Sú bezchybní ako Brahman, a preto už zotrvávajú v Brahmane.“ [BG 5.19]

Ľudia sa snažia získať poznanie najmä čítaním kníh, článkov, pozeraním videí, prípadne načúvaním slov od ostatných, ale už málokto si vyskúša nadobudnuté poznatky v praxi. Veľmi veľa ľudí má len teoretické poznanie, ktoré je síce pekné, ale samo o sebe nestačí k hlbšiemu pochopeniu témy. O láske môžeme čítať tisíce strán, pozerať tisíce filmov, ale budeme skutočne vedieť čo je láska kým ju nepocítime?

Osobná skúsenosť a pochopenie

Všade a neustále zdôrazňujem dôležitosť osobnej skúsenosti. Bez osobnej skúsenosti nie sme schopní veci hlbšie pochopiť a získať tak lepšie poznanie. Vari by som vedel čo znamená, že oheň páli, keby som nepocítil jeho teplo? Mal by som len určitú predstavu, ale nevedel by som poriadne čo to znamená.

Nemať osobnú skúsenosť znamená mať len vieru. A veriť môžeme čomukoľvek. Ľudia veria rôznym teóriam bez toho, aby si to overili, bez toho aby mali osobnú skúsenosť a zistili či je to tak, alebo onak. Ľudia, ktorí len veria, sú náchylní na manipuláciu. Na základe viery sú schopní urobiť čokoľvek. A to môže byť nebezpečné.

Keď získavame teoretické poznatky, na začiatku je vždy viera. Buď verím, alebo neverím informáciam, ktoré sa ku mne dostávajú. Ale ako to naozaj je? Je to pravda, alebo nie? Keď len verím, alebo neverím, tak v skutočnosti neviem ako to naozaj je. A veriť môžem naozaj čomukoľvek, akejkoľvek hlúposti. Mali by sme sa usilovať o overenie svojej viery. Je to naozaj tak, ako mi tvrdia? Alebo je to inak. Poďme to zistiť v praxi.

Prax

Keď som bol dieťa, rodičia mi povedali, že platnička na sporáku páli, lebo sa na nej práve dovarilo. Ja som nevedel čo to znamená a neveril som tomu, čo mi hovorili. Tak som si vyskúšal položiť prst na platničku a popálil som sa. Potom som pochopil čo mi hovorili. A nie len pochopil, ale aj pocítil čo znamená „páli“. Samotná moja viera (to, že som neveril) nemala s realitou nič spoločné. Do reality ma dostala až osobná skúsenosť. Už chápete prečo je osobná skúsenosť veľmi dôležitá? Prečo ju neustále zdôrazňujem?

Neverte slepo nejakým knihám, videám, či ľuďom. Snažte sa overiť nadobudnuté informácie v praxi. Tak získate skutočne hlboké poznanie a zistíte čo je skutočnosť a čo je výmysel. Bez osobnej skúsenosti nemôžete naozaj vedieť ako to je.

Preto vás prosím ľudia, ak nechcete byť manipulovaní na základe viery (verím/neverím), snažte sa získať osobnú skúsenosť. Snažte sa zistiť či teória, ktorú ste získali, je platná aj v praxi. Keď si to overíte, budete oveľa, oveľa múdrejší. Mnohí ľudia sa robia múdrymi a prezentujú teóriu, ktorú sa niekde naučili, no sami ju nemajú vyskúšanú v praxi a tak len na základe svojej viery šíria tieto teoretické poznatky. Takéto šírenie poznatkov je veľmi zavádzajúce.

Samozrejme, s veľa poznatkami, nemôžeme mať len tak osobnú skúsenosť. Vtedy je dobré priznať si, že neviem ako to naozaj je. Nevidel som, nepočul, nepocítil, nezažil som, preto nemôžem vedieť. Napríklad si zatiaľ nemôžeme len tak vyletieť do vesmíru a pozrieť si, či je Zem guľatá, alebo nie. Ostáva nám len veriť, alebo neveriť obrázkom, videám a tým, ktorí tvrdia, že zem je guľatá. Keď Galileo tvrdil, že Zem je guľatá, skoro nikto mu neveril. Až keď začali Zem lepšie skúmať, naozaj zistili, že má elipsoidný tvar.

Skúmanie – osobná skúsenosť nám prináša lepšie pochopenie. Preto skúmajte, študujte a pokiaľ možno overujte si nadobudnuté poznatky osobnou skúsenosťou. Tak sa nestanete náchylným na manipuláciu na základe viery. Nestanete sa ovečkou.

V dnešnej spoločnosti môžeme vidieť všade samé ovce. Ľudia veria médiám, politikom, vede, náboženstvám a rôznym ďalším zdrojom teoretických poznatkov, no vôbec netušia aká je realita, pretože s ňou nemajú skúsenosť.

Osobná skúsenosť nestačí

Výhrady skeptikov voči osobnej skúsenosti sú tie, že osobná skúsenosť je príliš subjektívna. Áno, je. Preto osobná skúsenosť samotná nestačí k získaniu poznania, ale je toho dôležitou súčasťou. Môžeme mať napríklad zlú skúsenosť s určitou etnickou skupinou, ale znamená to, že celá etnická skupina je taká? Musíme sa naučiť pozrieť na veci s nadhľadom a nespoliehať sa výhradne na našu osobnú skúsenosť, ktorá môže byť naozaj veľmi subjektívna a tým pádom skreslená.

Získanie poznania osobnou skúsenosťou je oveľa náročnejšie ako získanie len teoretického poznania, ktoré je dostupné prakticky hneď. No ak vyvinieme trochu úsilia a získame osobnú skúsenosť, doposiaľ nazbierané teoretické informácie nadobudnú inú hĺbku. Získame iné, hlbšie pochopenie veci. Preto je osobná skúsenosť naozaj veľmi, veľmi, veľmi, veľmi dôležitá.

Neuspokojte sa iba s vierou. Radšej si priznajte, že neviete ako to je, keď svoju teóriu neviete doložiť poznaním z praxe. Neprezentujte teoretické poznanie ako fakty.

„Kto veľa hovorí, zriedka uskutočňuje svoje slová. Múdry človek sa vždy bojí, aby jeho slová nepredstihovali jeho skutky“ – Konfucius

Viackrát za poslednú dobu sa mi stalo, že som bol svedkom ako si ľudia vymýšľajú, hrajú sa na múdrych, vytvárajú si domnienky namiesto toho, aby sa snažili dozvedieť viac a navyše tieto domnienky šíria medzi ostatných a tak ich zavádzajú. Alebo som bol svedkom ako hania iných ľudí. Nedalo mi to a tak som sa im snažil slušne vysvetliť čo vlastne robia a že sa to dá robiť aj inak. V kútiku duše som dúfal, že v nich moje slová zanechajú stopu a vstúpia si do svedomia. Márne. Slová som sa snažil vyberať naozaj čo najcitlivejšie tak, aby to neranilo ich ego. No aj tak sa stalo to, že ich ego sa nafúklo a začali na mňa útočiť, aj keď ja som to myslel dobre a na nikoho som neútočil. Snažil som sa pomôcť.

Nevyžiadaná pomoc

Pochopil som, že aj keď je náš zámer akokoľvek dobrý a chceme pomôcť niekomu, kto si našu pomoc nevyžiadal, na oplátku od neho dostaneme spŕšku nepekných slov. Stalo sa mi to už viackrát a stále som sa nepoučil. Stále som dúfal, že nejako pomôžem tým ľuďom vstúpiť si do svedomia. Namiesto toho, aby si vstúpili do svedomia, zobrali moje slová ako krivdu a začali ísť silou mocou proti mne. Ten pocit, keď máte s niekym dobrý zámer a on vám za to bude nadávať, možno to poznáte. Nebol to veru príjemný pocit. Cítil som sa ako keby som strčil hlavu do osieho hniezda.

Pochopil som, že kým si ľudia nevyžiadajú odomňa radu, nebudem im ju dávať, pretože ju aj tak s najväčšou pravdepodobnosťou nepríjmu a ako bonus sa obrátia proti mne. Veľa ľudí nevie prijať nevyžiadanú radu.

Potreboval som sa niekoľkokrát popáliť, aby som to pochopil. Túžba pomôcť bola silnejšia ako pochopenie, že nevyžiadaná rada vo väčšine prípadov spôsobi viac škody ako úžitku. Ľudí nevyžiadané rady iba otravujú a znechucujú. Hlavne keď sa to týka ich samotných. Ani mne nie je príjemné, keď ma niekto poučuje bez toho, aby som ho o to požiadal. A keď nám niečo nie je príjemné, máme tendenciu sa brániť. Ako sa hovorí – najlepšia obrana je útok. Ľudia sa začnú obraňovať tak, že začnú útočiť hlava-nehlava a zanechajú po sebe spúšť. Len preto, že im niekto spôsobil malú nepríjemnosť.

Veľké ego

Keď niekomu pichnete do ega, jeho ego sa mnohonásobne zväčší a obráti sa proti vám. Aj keď si myslíte, že volíte správne slová, ktoré by mohli zasiahnuť srdce, častokrát neprejdu až do srdca, ale zastaví ich (veľké) ego. A vtedy nastáva problém. Ak niekomu zasiahneme ego, začne sa správať voči nám protivne. Môžeme sa mu snažiť vysvetľovať čokoľvek a akokoľvek, aj tak nás kvoli svojmu egoistickému postoju nebude počúvať a vôbec si nezoberie naše slová k srdcu. Ešte nás aj bude haniť. To všetko kvoli veľkému egu.

Niektorí ľudia nemajú radi, keď hovorím o egu. Ale mali by sme pochopiť ako ego funguje ak sa chceme naučiť plávať životom. Aby sme sa v živote netopili a nezažívali veľké nepríjemnosti. Veľmi veľa nepríjemností v živote ľudí, vytvára práve ego. Ak pochopíme ako funguje ego, budeme mať v živote zrazu oveľa menej problémov. Nielenže budeme mať zrazu menej konfliktov s ostatnými, ale aj menej konfliktov sami so sebou.

Ego totiž znamená identita – že sa stotožňujeme s nejakou identitou. Ak nám niekto túto identitu naruší, vyvoláva to nepríjemný pocit a máme tendenciu brániť svoju identitu. Táto identita ale často nekorešponduje s realitou. Máme tendenciu sa preceňovať a idealizovať svoju identitu. Myslíme si akí sme úžasní, dokonalí, krásni a čo ja viem čo ešte. A keď nám niekto povie, že nie sme úžasní, krásni, dokonalí, tak nám to vadí (pokiaľ sa stotožňujeme s egom). Zrazu je nám to nepríjemné. Naopak, keď nám niekto polichotí, cítime sa príjemne. Ego má za úlohu vytvárať v človeku pocit, že je dokonalý a že nemá žiadne chyby. Preto sa nazýva aj falošné ego. Privádza človeka do ilúzie. Nikto nie je bezchybný a dokonalý. Ten, kto tvrdí, alebo si myslí, že je dokonalý a bezchybný, je na egu, na svojej falošnej identite. Myslí si: ó akým som krásny, múdry, milostivý a úžasný. To sú myšlienky pochádzajúce z ega.

Ovládni ego

Ak sa naučíme pracovať s egom a dokážeme ho ovládať, náš život bude zrazu akýsi pokojnejší, šťastnejší a láskyplnejší. Ak necháme, aby nás ego ovládalo, budeme naďalej zažívať veľa nepríjemných konfliktov. Konflikt môže vzniknúť len tam, kde sa stretnú dve, alebo viaceré egá.

Keď ovládneme ego, dokážeme prijať rady ostatných bez toho, aby sme ich pociťovali ako krivdu. Dokážeme si priznať svoje chyby a pracovať na ich odstránení. Dokážeme prijať potupu, nadávky a hanlivé správanie ostatných voči nám. Pýcha vojde do úzadia a staneme sa pokornými.

Ego sa môžeme načiť ovládnuť tak, že začneme žiť vedome. Začneme si uvedomovať každú jednu myšlienku a emóciu. Začneme pozorovať aké emócie v nás vyvolávajú jednotlivé situácie a začneme pracovať s negatívnymi emóciami. Ak vo mne nejaká situácia vyvolá napríklad hnev, začnem sa pýtať: „Prečo sa hnevám? Mám dôvod sa hnevať? Odkiaľ tento hnev pramení?“ A keď nájdem príčinu, ktorá vyvolala danú emóciu, môžem pracovať na odstránení príčiny, aby som už túto emóciu neprežíval. Väčšinou to vyžaduje opakované prežívanie situácie, kým sa nám podarí uvedomiť si aké emócie prežívame, čo ich vyvolalo a čo s tým môžeme robiť. Keď ostránime príčinu, zrazu už danú emóciu nebudeme prežívať. Je to úžasné. Takto sa môžeme postupne očistiť od všetkých, alebo aspoň väčšiny negatívnych emócií a náš život bude oveľa pozitívnejší.

Nepchaj hlavu tam, kde netreba

Nedávajme rady tam, kde nie sú vyžiadané. Môže sa to zvrhnúť proti nám. Môžeme mať akokoľvek dobrý úmysel, ale keď zabrdneme do ega ostatných, pustia sa do nás ako osy a dopichajú nás svojim egoistickým správaním. A to nie je vôbec príjemné. Treba dávať rady iba tam, kde sú vyžiadané. Dávať nevyžiadanú radu je ako hrach na stenu hádzať. Je veľmi malá pravdepodobnosť, že naša rada padne na úrodnú pôdu. Ba čo horšie, hrach sa odrazí od steny, premení sa na dýky, ktoré nás dobodajú. Tak to vyzerá, keď sa snažíme pomôcť niekomu, kto o našu pomoc nestojí.