Archívy kategórie: poučné

Podľa seba, súdim teba

Osobný rozvoj, poučné

Máme tendenciu súdiť ostatných podľa seba. Ak si niekto denno denne užíva sex, nedokáže si predstaviť, že niekto nemá čo i len 1 deň sex a nie to, že ešte žije v celibáte. Príde mu to zvláštne. Keď niekto potrebuje mať mäso každý deň, nedokáže si predstaviť ako môže niekto mäso dlhodobo nejesť. Keď je niekto žiarlivý, nedokáže si predstaviť, že niekto iný žiarlivý nie je. Keď niekto v sebe dusí hnev, strach, nenávisť, chamtivosť a iné nepekné vlastnosti a emócie, nedokáže si predstaviť, že niekto tieto vlastnosti a emócie nemá, alebo ich má len vo veľmi malej miere a dokáže pracovať na ich zmiernení a odstránení. Často narážam na ľudí, ktorí tvrdia: „Ľudia sa nikdy nezmenia“. To len hovorí o ich situácii – oni sami sa nezmenili, sú stále na tom istom mieste a preto nedokážu pochopiť, že ľudia sa môžu zmeniť.

Zmena je možná

Ja som sa za 2 roky tak zmenil, že keby stretnem svoje staré JA, nazvalo by ma bláznom a nevedelo by ma pochopiť. Preto viem, že ľudia sa môžu zmeniť. Viem, že ľudia môžu zmierniť, alebo úplne vykoreniť strach, hnev, nenávisť, pýchu, chamtivosť, žiarlivosť atď. Sám som žil v strachu. Veľmi rýchlo som sa dokázal rozhnevať kvoli úplnej hlúposti, bol som taký pyšný, že som si ledva dovidel pred nos a všetky ostatné myšlienky a postoje, ktoré sa líšili od mojich, som neprijímal a považoval som ich za hlúposti. Bol som taký chamtivý, že som nikoho nedokázal obdarovať. Dokonca ani rodinných príslušníkov na Vianoce, alebo na narodeniny. Hrabal som len pre seba a videl som len svoje potreby. Keď som spravil chybu, nedokázal som si ju priznať a nevedel som sa ospravedlniť. Ego sa ma snažilo presvedčiť, že sa nemusím ospravedlniť. Ak by som sa ospravedlnil, priznal by som tým svoju nedokonalosť a to by moje ego veľmi zabolelo. Ego sa ma snažilo presvedčiť, že ja som najlepší a ostatní sú nuly. S tým mám problém ešte aj dnes.

Dnes veľa zo svojho starého JA vidím na ostatných ľuďoch. Vidím, že ľudia súdia ostatných podľa seba. Žaba, ktorá žije v studni, si nevie predstaviť čo existuje mimo studne. Takisto ľudia si nedokážu predstaviť niečo, čo je mimo ich vedomostí a osobnej skúsenosti. Svoje vedomosti a skúsenosti nevedomky považujú za všetku múdrosť sveta. Ale neuvedomujú si, že o svete ešte veľa nevedia. Posudzujú svet podľa svojich obmedzených vedomostí a skúseností.

„Viem, že nič neviem“ – Confucius

Ambície

Keď ľuďom hovorím o tom, čo chcem dosiahnuť, neveriacky krútia hlavou. Zvyčajne hovoria, že rúbem vysoko a podobne. Nemyslia si, že človek ako ja, môže niečo dosiahnuť. Lebo sami nič nedosiahli a sami nemajú veľké ambície. Ľudia, ktorí majú veľké ambície, ma chápu. Ľudia, ktorí boli kedysi nikto, sú teraz veľké osobnosti. Mahátmá Gándhí, Albert Einstein, Nikola Tesla, Bill Gates, Steve Jobs a ďalší mali jedno spoločné – boli nikto, ale mali víziu toho, čo chcú dosiahnuť. A išli si za tým nehľadiac na to, čo im iní hovorili. A čo sa stalo? Dosiahli to. Aj keď nie možno úplne podľa predstáv, ale zrealizovali veľkú časť svojej vízie. Dali do toho všetko úsilie a výsledok sa dostavil.

Niektorí ľudia plačú keď sa im niečo nepodarí a svoju snahu vzdajú hneď po prvom neúspechu. Musíme pochopiť, že cesta k úspechu je často popretkávaná mnohými neúspechmi. Ak chceme dosiahnuť svoj cieľ, nemôžeme sa vzdať pri prvom neúspechu.

Ak chceme postaviť dom, musíme mať víziu ako bude vyzerať. Bez toho nemôže dom vzniknúť. Ak chceme dosiahnuť čokoľvek, musíme mať víziu, pokiaľ možno čo najjasnejšiu. A potom už len robiť potrebné kroky k realizácii tejto vízie.

Naučiť sa nesúdiť

Naučiť sa nesúdiť, to je skutočné umenie. Chce to veľkú dávku pokory a uvedomenia. Potrebu súdiť má len človek, ktorý si myslí, že vie všetko najlepšie. Keď si uvedomím, že nie som v koži daného človeka, neviem čo zažil a prečo je taký, aký je, nebudem mať potrebu ho súdiť. Treba si tiež uvedomiť, že moja skúsenosť a názory nemusia byť a často ani nie sú rovnaké ako skúsenosti a názory iných ľudí. Keď nedokážem byť bez jedla dlhšie ako pár hodín, to ešte neznamená, že niektorí ľudia nevydržia nejesť niekoľko týždňov, alebo vraj aj vôbec. Keď nevydržím bez sexu týžden, to ešte neznamená, že niektorí ľudia nedokážu žiť v celibáte. A podobných príkladov by sa dalo nájsť nespočetne veľa.

Ja sa len vždy čudujem, keď niekto niekoho súdi na základe svojej skreslenej predstavy – ty nedokážeš toto, lebo to nedokážem ani ja, alebo ľudia, ktorých poznám.

Bol by som veľmi rád, keby si ľudia uvedomili nezmyselnosť akéhokoľvek súdenia. Predtým, než chceme niekoho súdiť, je fajn si uvedomiť, že v skutočnosti nevieme čím si prešiel a prečo je taký, ako ho vnímame. A tiež nevieme, či je možné niečo, s čím nemáme osobnú skúsenosť.

Napríklad viete, či je možné žiť bez jedla, kým ste to nevyskúšali? Ja teda nie. A nebudem predsa hovoriť, že to nie je možné, kým to sám nemám overené. Možno z tisícov ľudí jeden dokáže žiť bez jedla mesiace, roky, dekády… Možno ten, kto o sebe tvrdí, že žije bez jedla, naozaj tak žije. A možno nie.

Súdiť podľa našich obmedzených skúsenosti a vedomostí sa jednoducho nepatrí. Nie je to pekné a je to prejav našej obmedzenosti.

Deje sa mi niečo nepríjemné, čo s tým?

poučné

V poslednej dobe sledujem ako ľudia súdia a ostro kritizujú okrem iného aj moju osobu. Nepoznajú ma, nežijú v mojej koži, ale budú ma súdiť. To je také ľudské. Pochopil som, že sa mi vracia to, čo som kedysi robil (a možno ešte aj robím) aj ja – súdil som kde koho, hovoril som čo by mali a nemali robiť a podobne. Teraz sa mi to vracia, aby som pochopil aké to je.

Ďakujem za túto lekciu Karma❤.

Nečudujte sa, keď sa vám deje niečo nepríjemné. Radšej sa zamyslite nad tým, prečo sa vám to deje a čo sa z toho máte naučiť. Tak sa v živote posuniete oveľa rýchlejšie, ako keby ste sa len ľutovali, čudovali a sťažovali :)

Pochopenie prináša do života väčšiu harmóniu, ktorá je potrebná ako soľ.

Čokoľvek sa nám deje, má svoju príčinu. A tá príčina je vo vnútri každého z nás. Len ju treba nájsť a rozlúsknuť.

Prajem veľa šťastia v hľadaní príčin svojho utrpenia!

Dôležitosť kontaktu s prírodou

poučné

Moderná spoločnosť dospela až do bodu, kde väčšina ľudí žije v kamenných džungliach zvaných mestá. V týchto kamenných džungliach nájdete viac betónu, železa, skla a odpadkov ako prírodnej zelene a zeminy. Tí, ktorí chodia pravidelne na výlety do prírody vedia, aký rozdiel je medzi pocitom byť v prírode a v meste.

Kedy sa cítime dobre?

V prírode sa človek cíti uvoľnene a tak akosi prirodzene. Cíti, že toto je jeho domov a začínajú sa mu v hlave vynárať otázky prečo ľudia vlastne vytvorili kamenné džungle, kde sa cítia stiesnení a odlúčení od prírody. Postupne začína pociťovať nutkavú túžbu ísť žiť späť do prírody prirodzeným spôsobom života – pestovať zeleninu a ovocie, chovať zvieratá, mať čas na seba aj na rodinu a nepracovať 8 a viac hodín denne za malý plat, z ktorého sotva vyžijú. Človek potrebuje k spokojnému životu dostatok jedla, odpočinku, prácu, ktorá ho baví, útulný príbytok a príjemnú spoločnosť. Všetko ostatné je bonus.

Mnohí ľudia sa pachtia 8 a viac hodín denne v práci, ktorá ich väčšinou ani nebaví, robia ju jednoducho preto, lebo sa niečim živiť musia. Česť výnimkám. Viacerí za prácu dostávajú smiešnu sumu, z ktorej musia zaplatiť nájom, energie, cestovné, jedlo a možno im ostane aj niečo nazvyš. Z tohto zvyšku peňazí si kúpia niečo, čo potrebujú, alebo chcú (lebo to má aj sused…), alebo idú 1x za rok na dovolenku, kde minú nemalú časť zo svojich úspor. Jedlo nakupujú zo supermarketov, alebo rýchleho občerstvenia (fast-food) a toto jedlo im nielenže neprospieva, ale pomaly a isto prispieva k rôznym chorobám. Už keď sú chorí, zarobené peniaze míňajú na lieky vyrobené a propagované farmaceutickým priemyslom, ktorý nie náhodou patrí medzi najbohatšie priemysly sveta. Moderní ľudia už nepoznajú liečivá poskytnuté prírodou zdarma a tak bezhlavo podporujú farmaceutické výmysly, ktoré majú navyše nežiadúce vedľajšie účinky. Toto všetko sa deje preto, lebo ľudia sa až príliš vzdialili od prírody a prirodzeného spôsobu žitia.

Ľudia začali žiť natoľko neprirodzeným životom, že sa čudujú prečo sú chorí, prečo musia robiť to a to a prečo nie sú šťastní. Život v meste môže byť naplňujúci chvíľku, pár rokov, ale keď si človek uvedomí čo všetko je s tým spojené a ako to na neho vplýva, skôr či neskôr bude chcieť opustiť neprirodzenú kamennú džungľu a vrátiť sa späť domov – do prírody.

Prirodzenejší spôsob života

Niektorí ľudia sa rozhodli ísť žiť z mesta na vidiek, prípadne niekde do lesa na samotku. Už ich unavuje mestský zhon a túžia žiť v kľude, v blízkom spojení s prírodou. Zopár ľuďom sa to už podarilo, no stále je veľa takých, ktorí by chceli žiť prirodzenejšie, ale ich túžba ešte nie je dostatočne silná, aby sa im to podarilo. Namiesto spôsobov ako by to šlo, hľadajú výhovorky prečo to nejde. Treba si uvedomiť, že keď niečo naozaj chceš, celý vesmír sa spojí, aby si to dosiahol. Dôležité je slovíčko “naozaj”. Ľudia často len rozprávajú o tom, čo všetko by chceli, ale nerobia nič preto, aby to dosiahli. Stále sú na tom istom mieste a ich túžby sú len na úrovni slov a myšlienok. Na to, aby sa túžba naplnila treba viac, než len slová a myšlienky. Treba začať konať. A práve ľudia, ktorí doplnili slová a myšlienky činmi, boli schopní svoje túžby naplniť.

Keď človek raz ochutná spojenie s prírodou, bude chcieť viac a viac a viac… pretože je to prirodzené. Veď kto sa v prírode necíti dobre? Každý chce byť tam, kde mu je dobre. A človeku aj zvieratám je najlepšie v prírode a hlavne v dokonalom súlade s prírodou. Ten pocit je neopísateľný.

Byť v prírode ešte neznamená byť v súlade s prírodou. Sú ľudia, ktorí chodia do prírody a ostáva po nich len neporiadok a spúšť.

Život v pohode

Ak chceme mať v pohode život, najskôr sa musíme dostať sami do pohody. Keď budeme v pohode, nebudeme chcieť ničiť a ubližovať. Najjednoduchší spôsob ako sa dostať do pohody, je tráviť čo najviac času v prírode. Príroda je liečivá. Lieči ducha aj telo. Dokonca aj niektoré protidrogové liečebne sa nachádzajú v prírode. Mnohí ľudia zažili a zažívajú blahodarné účinky prírody na vlastnej koži a mnohí ich ešte len zažijú. Stačí na to len jediné – dostatočný a pravidelný pobyt v prírode a hlavne kontakt s prírodou – so zemou (chôdza naboso), so zvieratami, s rastlinami, s vodou, čerstvým vzduchom, ohňom,… toto všetko v človeku prebudí doposiaľ nepoznané pocity a vlastnosti. Stačí tak málo… stačí len ak budú ľudia tráviť viac času v prírode a ich život sa zmení na nepoznanie.

Niektorí ľudia síce navštevujú prírodu, ale chýba im hlbší kontakt s prírodou. Chodenie v topánkach v prírode izoluje chodidlá od zeme. Skúste sa vyzuť a pocítiť tak doposiaľ nepoznané pocity spojenia s prírodou.

IMG_20150507_202914

Skúste namiesto frekventovaných turistických chodníkov zvoliť menej frekventované lesné cestičky. Skúste ísť niekedy do lesa len tak sami a načúvať, čo vám príroda šepká. Skúste objímať stromy. Pocíťte ten rozdiel medzi mestským a horským vzduchom. Pocíťte ten rozdiel medzi mestskou a prírodnou atmosférou. Pocíťte tú slobodu, ktorá z prírody pramení. Poobzerajte sa a vnímajte tú prírodnú krásu…

Teraz, keď ste si to predstavili, sa môžete vybrať do prírody a vyskúšať si to na vlastnej koži.

Príjemný pobyt v prírode Vám želá,

Elfoslav.

Slúžiť je prirodzené

Hare Krišna, poučné

Každý nejakým spôsobom slúži. Rodičia slúžia deťom. Deti rodičom. Ak si zaobstaráte domáceho miláčika, musíte sa o neho starať, musíte mu slúžiť ak chcete aby prežil a mal sa dobre. Služba je naša prirodzená činnosť. Tak prečo má veľa ľudí odpor k slovíčku “Služba?” Veľa ľudí si pod ním predstaví služobníka ako z povinnosti slúži svojmu pánovi. No služba môže byť aj láskyplná.

Služba egu

Ľudia najčastejšie slúžia egu, čiže sebe… Takáto služba má jeden háčik. Uspokojí len jediného človeka. Ak už vynakladáme úsilie na službu, mali by sme ju robiť pre viacerých a to nám prinesie oveľa väčšie uspokojenie ako služba samému sebe. Snáď každý zažil ten hrejivý pocit na duši keď niekomu nezištne pomohol – teda mu slúžil.

Nevedomá služba

Každý slúži aj keď si to neuvedomuje. Ľudia niekedy hovoria: “Čo ten zase chce, zase ma otravuje“. A veľmi neochotne niečo robia pre druhých. Radšej by robili niečo pre seba.

Vedomá služba

Vedomá služba je oveľa krajšia ako nevedomá služba. Keď si človek naplno uvedomuje, že slúži, má z toho hrejivý pocit. Keď som prvýkrát vypomáhal v chráme u oddaných Krišnu v Brne, bol to zvláštny pocit. Umýval som dlážku a hovoril som si: “Kto to kedy videl, aby programátor umýval dlážku…“. Dobrovoľne vo voľnom čase som prišiel pomôcť, pretože mali zrovna maratón rozdávania kníh a v chráme ostalo len pár ľudí. Bola to moja prvá vedomá skúsenosť s vedomou službou. Bolo to celkom príjemné aj keď som ako programátor dobrovoľne umýval dlážku, zametal lístie v záhrade a umýval a krájal zeleninu v kuchyni.

Služba je príjemná keď sa robí vedome s oddanosťou. To znamená poskytnúť svoje schopnosti v prospech iných. Najlepšie na vedomej službe je to, že slúžením ostatným je uspokojený aj ten, kto slúži.

Služba egu je ako zalievanie listu rastliny. Jeden list bude síce mokrý, ale ostatné listy budú suché a rastline to tiež moc nepomôže. Na to, aby sme pomohli celej rastline, musíme zalievať koreň rastliny. A to je presne oddaná služba. Oddanou službou zalievame koreň a automaticky sú spokojné listy, stonky, jednoducho celá rastlina. Keď oddanou službou uspokojujeme ostatných, sme spokojní aj my.

V jednom článku (http://nazemi.sk/2016/06/29/babka-makhancora-dasa/) som sa dočítal pekné vysvetlenie oddanej služby:

Staroindický epos Mahábhárata vysvetľuje oddanú zbožnú službu ako vzťah časti k celku, človeka k celku. Tak ako ja som celok pozostávajúci z množstva buniek a mikroorganizmov, ktoré v oddaní a v radosti spolupracujú, aby ja som žil, dýchal, tvoril… Zároveň je každá z tých malých malých čiastočiek ohraničená, samosprávna do tej miery, aby bola v zladení s celkom. Celok a časť – to sú tie dva protiklady, nie dobro a zlo. Zlo sa javí až vtedy, keď časť nevníma celok, keď popiera celok, ktorého je súčasťou. Vtedy vzniká spor, rozpor, pnutie, napätie, ohrozenie, strnulosť. Vtedy sa prúd života drhne a život takejto bunky sa mení na boj s ostatnými bunkami. Život sa stáva trápením, čiastočka sa snaží, ale stále si nie je istá, nemá dosť, stále je ohrozená. Snaží sa hromadiť silu, posilňovať obranu… Viazaná sila však neprúdi, život neprúdi, bunka tŕpne, trpí – a obrana ju len vzďaľuje od jej druhov, uzatvára ju, zhoršuje videnie, vnímanie, cítenie, spoluprácu…

Ak prestane slúžiť viac buniek, vzniká nádor. Tento nádor môžeme vidieť aj v dnešnej spoločnosti – vojny, násilie, strach, hnev, nenávisť,… neochota slúžiť celku nič dobré neprináša.

Slúžiť je prirodzené

Slúžiť je pre každého prirodzené. Len kvoli veľkému egu ľudia nedokážu slúžiť iným. Dokážu slúžiť len sebe. Ak by všetci ľudia dokázali plniť svoje prirodzené postavenie služobníka, svet by bol rajom. Zem by bol jeden veľký funkčný a prosperujúci organizmus a ľudia jeho bunky. Ale kým ľudia slúžia len sebe, na svete nemôže byť mier a harmónia. Ak sa bunky v tele rozhnodnú prestať slúžiť, vznikne nádor a telo ako celok trpí. Rovnako dnes trpí spoločnosť a aj naša planéta Zem. Pretože obrovské množstvo ľudí slúži hlavne sebe. Z toho nič dobré nemôže vzísť, len nádor v spoločnosti.

Nesprávne chápanie služby

Služba je kvoli historickým udalostiam nesprávne chápaná. Ľudia si často pod slovíčkom “Služba” predstavia sluhu, alebo otroka, ktorí boli vždy v najnižšej vrstve spoločnosti. Preto keď sa povie “Služobník” alebo “Služba”, ľudia si pod tým predstavia niečo podradné.

Pritom služba je to najkrajšie a najprirodzenejšie čo môžeme vykonať. Služba je poskytnutie svojich schopností v prospech ostatných. Ak niekomu slúžime bez nároku na odmenu, o to krajšia to je služba a o to lepší pocit z nej máme. Pomohli ste niekedy žene s kočárom po schodoch? Chceli ste za to niečo? Mali ste z toho dobrý pocit? Keď slúžime bez nároku na odmenu, odmenu dostaneme aj tak v podobe príjemného pocitu.

Ak by všetci ľudia prijali rolu služobníka, svet by bol oveľa krajší. Na to, aby sme dokázali slúžiť ostatným, musíme získať aspoň štipku pokory. O pokore píšem v článku “Čo je pokora?” A tiež sa musíme naučiť pracovať s egom. Píšem o tom v článku “Problém ega“.

Keby boli všetci ako ja, svet by bol krajší

Osobný rozvoj, poučné, zmena

Kedysi som si myslel, že keby boli všetci ľudia ako ja, svet by bol krajší. Nedávno som v jednej diskusii narazil na človeka, ktorý povedal presne to isté o sebe: „Keby boli všetci ľudia ako ja, svet by bol krajší“. Koľko ľudí ešte žije v tomto sebaklame? Koľko ľudí si ešte o sebe myslí, že sú najlepší, najkrajší, najúžasnejší, či lepší ako ostatní? A že svet by bol krajší, keby boli všetci ako oni?

Ja a oni

Práve porovnávanie sa s ostatnými a povyšovanie sa, je jednou z príčin nemalých problémov a utrpenia v tomto svete. Rozdeľovanie ľudí na JA a ONI, alebo MY a ONI, vedie často ku konfliktom – vojny, vraždy, krádeže,… Tieto konflikty by tu neboli, keby sme sa prestali oddeľovať od ostatných. Keby sme (konečne) pochopili, čo sa nám mnohí duchovní učitelia snažili povedať.

MY

Nedávno som pochopil, že rozdeľovaním ľudí na JA a ONI, nedospejem k ničomu dobrému. Myšlienka typu: „Keby boli všetci ľudia ako ja, svet by bol krajší“, mi prestala dávať zmysel a vnímam ju ako totálny nezmysel. Už by som nechcel, aby boli všetci ľudia ako ja. Veď to by bola úplná katastrofa a nuda. Katastrofa v tom, že mám ešte veľa nepekných vlastností. Keby mali všetci ľudia tieto vlastnosti, nebolo by to vôbec pekné.

Rozmanitosť je to, čo tvorí život. Keby boli všetci ľudia ako ja, so všetkými by som si rozumel. Možno ste už stretli človeka, ktorý bol na veľmi podobnej vlne ako vy a cítili ste sa s ním úžasne. Konečne vám niekto rozumel. Lenže keby boli všetci rovnakí, rozmanitosť by sa stratila a svet by sa stal jednotvárnym.

Práve mnohorakosť a odlišnosť tvorí život. To, že sú ostatní ľudia iní ako ja, je úžasné. To, že sú tu tisíce a milióny druhov zvierat a rastlín, je úžasné. Rozmanitosť je úžasná.

Sebaklam

Mnohí ľudia žijú v domnení, že sú dobrí. Alebo aspoň, že sú lepší ako niektorí ľudia. Kto im dal právo rozhodovať kto je dobrý, lepší a kto horší? Teraz si dajte ruku na srdce a úprimne odpovedzte na otázku: „Som dobrý?“ Mám všetky dobré vlastnosti ako cnosť, pokora, pravdovravnosť, nechuť k vyhľadávaniu chýb druhých, súcit so všetkými živými tvormi, nechamtivosť, striedmosť, skromnosť, schopnosť odpúšťať, odvaha, nebojácnosť, čistotnosť, neočakávanie pôct?

Keď budeme k sebe úprimní, pravdepodobne zistíme, že nemáme ani zlomok všetkých dobrých vlastností a zistíme, že keby boli všetci ľudia ako my, svet by nebol až taký pekný, však?

Sebareflexia

Dôležitý krok v sebarozvoji je sebareflexia – sebapozorovanie a uvažovanie zamerané na pochopenie vlastných činov a ich zákonitostí. Objaviť aj svoje nepekné vlastnosti, naučiť sa s nimi pracovať a zapracovať na ich zmiernení, alebo prinajlepšom až odstránení. Pokiaľ budeme žiť v sebaklame, že keby boli všetci ako my, svet by bol krajší, ďaleko sa nedostaneme.

Porovnávanie sa

Pochopil som jednu dôležitú vec, ktorá mi pomohla v tom, aby som svojimi činmi a slovami nevytváral zbytočné konflikty – neporovnávať sa s ostatnými a hlavne sa nepovyšovať. A tiež neporovnávať jedného človeka s druhým. Každý človek je jedinečný, má jedinečné vlastnosti a schopnosti a porovnávať ho s ostatnými a požadovať od neho, aby bol rovnaký, nie je moc rozumné.

rovnopravnost-v-skole

Veľmi mi pomohlo, keď som sa prestal porovnávať s ostatnými a začal som sa porovnávať sám so sebou. Keď si spomeniem aký som bol pred pár rokmi a aký som teraz, som v nemom úžase. Svoje staré JA už nespoznávam. Mám úplne iné životné hodnoty, iné záľuby a úplne iné zmýšľanie. Neviem, či je to lepšie, alebo horšie. To nech súdi niekto iný, kto si na to trúfa. Naučil som sa nesúdiť a byť len nezaujatým pozorovateľom a to mi do života prináša nesmierny pokoj. No priznám sa, ešte sa mi to nedarí na 100%.

Nedokážem už povedať: „Ja som lepší, lebo nejem mäso a ty si horší, lebo ješ mäso a podporuješ zabíjanie zvierat“. Radšej podám pádne dôvody prečo mäso nejesť a každý nech sa rozhodne podľa svojho svedomia. Chápem, že každý koná tak, ako mu to dovoľuje jeho svedomie a vedomie. Nie každý je okamžite schopný byť ako Ježiš, alebo Buddha. Nie každý je schopný chodiť po vode, liečiť, alebo celé dni meditovať. A to je v poriadku.

Ak si chceme skrášliť život, je dobré naučiť sa nesúdiť a neporovnávať sa s ostatnými. Je dobré naučiť sa porovnávať samého so sebou a pozorovať svoj pokrok vo svojom živote. Je dobré naučiť sa byť k sebe úprimný a dokázať prijať aj svoje nedostatky a zapracovať na ich odstránení. To je to, čo nás v živote naozaj posúva. Pokiaľ sa budeme len porovnávať s ostatnými, budeme mať pocit nadradenosti, alebo poníženosti. Mnohí ľudia sa porovnávajú s inými ľuďmi, chcú byť ako oni a potom sú nespokojní, že sa im to nedarí. Niektorí ľudia sa zase povyšujú a myslia si o sebe, že sú niečo viac ako ostatní. To tiež nie je príliš prospešné ani pre jednotlivcov, ani pre poločnosť. Ak chceme zmeniť spoločnosť, musíme zmeniť najskôr seba. Keď zmeníme seba, naša zmena možno inšpiruje ostatných a budú sa chcieť tiež zmeniť. Celá spoločnosť sa automaticky zmení, keď sa zmenia jej základné stavebné bunky – jednotlivci.

Zmena je už viditeľná. Mnohí ľudia sa začínajú zaujímať o svoje okolie, o svoje zdravie (duševné aj fyzické), o skvalitnenie vzťahov, o sebarozvoj a celkovo zlepšenie kvality života na Zemi. Nesnažia sa dosiahnuť zmenu tak, že hovoria ostatným: „Zmeňte sa!“. Menia sa oni sami a svojou zmenou inšpirujú svoje okolie. Stačí tak málo, stačí zmeniť seba a postupne sa zmení celý svet.

Rozdielne a spoločné črty Kresťanstva a Hare Krišna

duchovno, Hare Krišna, poučné, viera

Mnohí kresťania (a nie len kresťania) majú predsudky voči iným náboženstvám a učeniam. Pretože farári ich v kostole strašia, že len Ježiš Kristus ich môže spasiť a všetky ostatné náboženstvá a učenia sú Satanovo dielo, ktoré by ich zviedlo na zcestie, ktoré vedie do pekla. Mnohí ľudia tomuto slepo veria a potom sú vystrašení a pohoršení, keď vidia oddaných Krišnu spievať, alebo ponúkať sladkosti, alebo knihy o meditácii a jóge na ulici. Je to veľmi smutné.

harinam

Kresťanstvo a Hare Krišna majú toho veľa spoločného. Avšak ľudia, ktorí nepoznajú učenie Hare Krišna, si myslia, že Hare Krišna a kresťanstvo je niečo úplne iné. A potom vznikajú zbytočné rozpory medzi kresťanmi a oddanými Krišnu.

Spoločné črty

Ruženec

V kresťanstve aj v Hare Krišna existuje ruženec. Kresťania opakujú na ruženci motlidby a oddaní Krišnu opakujú Hare Krišna mahá-mantru, ktorá je tiež v podstate motlidba:

Hare Krišna Hare Krišna
Krišna Krišna Hare Hare
Hare Ráma Hare Ráma
Ráma Ráma Hare Hare

Preklad Hare Krišna mahá-mantry znie „Ó, Božia energia, ó, Bože (Krišna), prosím Ťa, zamestnaj ma v oddanej službe Tebe“.

Kresťania majú ružence s rôznym počtom guličiek – 10, 33, 50, 100 alebo 500. Krišňácky ruženec má 108 guličiek, rovnako ako buddhistický.

japa-mala

Nie všetci kresťania používajú ruženec. Iba tí najúprimnejší. Oddaní Krišnu recitujú Hare Krišna mahá-mantru na ruženci každý deň.

Každodenné odriekanie Hare Krišna mahá-mantry na ruženci je praktický základ učenia Hare Krišna. Hare Krišna mahá-mantra očisťuje vedomie a človek sa tak dostáva do kvality dobra, získava dobré vlastnosti (pokora, milostivosť, mierumilovnosť, súcit, vnútorný pokoj…), zbavuje sa zlých vlastností a emócií (pýcha, hnev, chtíč, chamtivosť,…) a konečným cieľom opakovania mahá-mantry je obnoviť zabudnutý vzťah k Bohu. S očisteným vedomím je možné chápať duchovné témy hlbšie. Preto je veľmi dôležité venovať sa každodennému odriekaniu Hare Krišna mahá-mantry. Tak, ako je sprcha dôležitá pre očistu tela, rovnako je dôležité opakovanie mahá-mantry pre očistu vedomia. Šríla Prabhupáda (zakladateľ Medzinárodnej spoločnosti pre vedomie Krišnu) stanovil minimálny počet kôl na ruženci na 16. To znamená 16 * 108 = 1728x opakovaní mahá-mantry denne. Trvá to asi 2 hodiny. Nie každý hneď zvláda recitovať 16 kôl denne. Je možné začať 1 kolo denne (108x opakovanie mahá-mantry), čo začiatočníkovi trvá približne 10 minút a účinok mahá-mantry sa dostaví aj tak. Avšak tí, ktorí to myslia s vedomím Krišnu vážne, by mali zvládať minimálne 16 kôl denne.

Poznám zopár kresťanov, ktorí sa modlia každé ráno na ruženci, podobne ako oddaní Krišnu a sú to veľmi dobrí ľudia. Veľmi im to pomáha udržiavať vedomie v kvalite dobra. Dokonca sú vegetariáni, nepijú alkohol, nehazardujú a nemajú nemanželský sex. Nasledujú úprimne Ježišovo učenie a je to vidieť. Rovnako ako je vidieť, keď oddaní Krišnu nasledujú Krišnovo učenie. Učenie Ježiša a učenie Krišnu je rovnaké. Obe učenia učia ako milovať Boha.

Láska k Bohu

Kresťania hovoria: „Ježiš ťa miluje“. Ježiš hlásal nie len lásku k Bohu, ale aj ku všetkým živým bytostiam, k celému božiemu stvoreniu. „Miluj blížneho svojho ako seba samého“, učil Ježiš. Keby všetci ľudia žili podľa učenia Ježiša, svet by bol rajom. Učenie Hare Krišna sa od Ježišovho učenia v tomto nelíši. Takisto učí ako znovuobnoviť náš zabudnutý vzťah s Bohom a rozvinúť tak lásku k Nemu a k celému Jeho stvoreniu.

Dobročinnosť

Existujú rôzne dobročinné kresťanské organizácie, ktoré pomáhajú ľuďom v núdzi. To je pekné. Aj hnutie Hare Krišna má zopár dobročinných projektov pomáhajúcim ľuďom v hmotnej, ale i v duchovnej núdzi – napríklad projekt Food for life – Jedlo pre život poskytuje dennú dávku vydatného posväteného vegetariánskeho jedla (prasádam) ľuďom v núdzi.

Medzi najväčšiu dobročinnosť však patrí rozdávanie kníh Šrílu Prabhupádu, ktoré ľuďom menia pohľad na život a pomáhajú im nájsť a naplniť zmysel života. Najväčšia kríza v súčasnosti je duchovná kríza. Väčšina ľudí ani len netuší na čo je určený ľudský život a márnia ho činnosťami, ktoré robia aj zvieratá a budú ich na konci života ľutovať. Knihy Šrílu Prabhupádu zaháňajú duchovnú krízu, prinášajú ucelenejší pohľad na ľudský život a pomáhajú tisícom, ba miliónom ľuďom po celom svete nájsť hlbší zmysel života. Mnohí ľudia sa vďaka Šrílovi Prabhupádovi stávajú lepšími a pomáhajú meniť svet k lepšiemu, hlavne po duchovnej stránke. To je najväčšia dobročinnosť.

books

Nebo a peklo

V Biblii sa spomína nebo a peklo. Aj védy popisujú nebeské a pekelné planéty, ale oveľa obšírnejšie. Viď. časť článku „Rozdielne črty – Čo je po smrti“.

Duchovný učiteľ

Ježišovo učenie a Krišnovo učenie sa vo veľa veciach zhoduje.

Ježiš v evanieliu Jána v dvanástej kapitole hovorí: „Kto verí vo mňa, nie vo mňa verí, ale v toho, ktorý ma poslal. 45 A kto vidí mňa, vidí toho, ktorý ma poslal. 46 Ja som prišiel na svet ako svetlo, aby nik, kto verí vo mňa, neostal v tmách. 47 Ak niekto počúva moje slová, a nezachováva ich, ja ho nesúdim, lebo som neprišiel svet súdiť, ale svet spasiť. 48 Kto mnou pohŕda a neprijíma moje slová, má svojho sudcu: slovo, ktoré som hovoril, bude ho súdiť v posledný deň. 49 Lebo ja som nehovoril sám zo seba, ale Otec, ktorý ma poslal, ten mi prikázal, čo mám povedať a čo mám hovoriť. 50 A viem, že jeho príkaz je večný život. Čo teda hovorím, hovorím tak, ako mi povedal Otec.“

Krišna v Bhagavad-gíte 4.34 hovorí: „Obráť sa na duchovného učiteľa a uč sa od neho pravde. Pýtaj sa ho so všetkou pokorou a verne mu slúž. Sebarealizované duše ti môžu dať poznanie, lebo ony uzreli pravdu.“

Ježiš bol duchovný učiteľ zoslaný Otcom, aby učil ľudí pravde. Ježiš bol v skutočnosti čistý oddaný Boha, Krišnu, no niektorí kresťania si to však trošku poplietli a považujú Ježiša za Boha. Ježiš o sebe nikde netvrdí, že je Boh. Všade spomína Otca a Otcovu vôľu. Pravý duchovný učiteľ nehovorí nič, čo by bolo v rozpore s Božím slovom a učí ako znovuobnoviť náš zabudnutý vzťah s Bohom.

„Veď ani ja — Syn človeka — som neprišiel na svet preto, aby mi ostatní slúžili, ale aby som ja im slúžil a aby som obetoval svoj život za záchranu mnohých.“ – MK 10.45

Ježišove vyjadrenie v MK 10.45, že neprišiel na svet preto, aby mu ostatní slúžili, sa môže zdať protichodné ku Krišnovmu vyjadreniu v Bhagavad-gíte 4.34, kde spomína službu duchovnému učiteľovi. Keď sa na to pozrieme dôkladnejšie, zistíme, že duchovný učiteľ slúži žiakom a žiaci duchovnému učiteľovi. Duchovný učiteľ slúži ostatným tak, že im poskytuje záchranné koleso, ktoré ukončuje hmotnú existenciu a zaisťuje vstup do Božieho kráľovstva. A žiaci zároveň slúžia duchovnému učiteľovi tak, že nasledujú jeho pokyny.

Rozdielne črty

Písmo a poznanie

Kresťanská Biblia ponúka oproti Védam veľmi málo informácií o Bohu a o Jeho stvorení.

Zato védske písma, z ktorých čerpá učenie Hare Krišna, detailne popisujú ako Boha, tak Jeho stvorenie. Oddaní Krišnu tak presne vedia kto je Boh, ako vyzerá, aké má vlastnosti, čo má a nemá rád, ako Ho môžu spoznať osobne, ako vyzerá duchovný svet, ako vznikli vesmíry a život v nich, ako majú naplniť zmysel ľudského života a veľa iných vecí.

Védske písma sú prirovnávané k fľaši a Biblia je len malá črepina z tejto fľaše. Védske písma poskytujú oveľa viac informácií, ktoré navyše dávajú dokonalý zmysel. Keď ľudia tieto rady uvedú do praxe, je zaručená mierumilovná a prosperujúca spoločnosť.

Meno Boha

Kresťanstvo (alebo niektorá jeho odnož) učí, že Boh je trojjediný – Otec, syn a duch svätý. Teda Ježiš je zároveň syn boží a zároveň Boh. Je to zvláštne. Každopádne pre veľa kresťanov je zaťažko prijať, že Boh môže mať aj iné meno ako Ježiš – Jehova, Allah, Krišna, Višnu, Ráma, Ramchat,…

Je zaujímavé, že kvoli rozdielu mena Boha vznikajú nemalé rozpory a ústia až do násilia, vojen a vrážd v mene Boha.

krishna-syamasundara_1

Pre oddaných Krišnu je Krišna Najvyššia Osobnosť Božstva, teda Boh. Krišna znamená všepríťažlivý – to znamená, že priťahuje všetky živé bytosti. Pretože všetky živé bytosti pochádzajú z Krišnu a majú s ním večný vzťah (či už neutrálny, služobnícky, priateľský, rodičovský, alebo milenecký). Krišna je tiež známy ako Višnu, alebo Ráma. Krišna má nespočetne veľa mien a podôb. Védy popisujú rôzne zjavenia Boha v rôznych dobách v rôznych podobách s rôznymi menami. Prečo by sme mali obmedzovať Boha na jednu podobu s jedným menom? Má síce jednu pôvodnú, večnú podobu, ale zároveň má nespočetne veľa iných podôb a mien. Je neobmedzený.

Veriť vs. Vedieť

Kresťanstvo učí: „uverte a budete spasení“. Učenie Hare Krišna učí: „na začiatku je viera, no svoju vieru by sme si mali overiť, aby sme získali poznanie“.

Vegetariánstvo a princíp nenásilia

Aj keď jedno z desiatich prikázaní znie „Nezabiješ!“, mnohí kresťania jedia mäso a podporujú tak zabíjanie zvierat v bitúnkoch. Priamo síce nezabíjajú, ale podporovanie zabíjania je prakticky to isté, ako keby zabíjali sami. Zabíjanie sa deje len kvoli ľuďom, ktorí vyžadujú zabíjanie. Ľudia, ktorí chcú mať mäso na tanieri, vyžadujú zabíjanie zvierat. A kvoli nim sa zvieratá zabíjajú. Tam, kde je dopyt, vzniká ponuka.

cruel vegans

Oddaní Krišnu nepodporujú zabíjanie zvierat a živia sa bezmäsitou stravou, ktorá je navyše pre ľudské telo a životné prostredie oveľa prospešnejšia ako mäsitá. Oddaní Krišnu nejedia nič, čo by nezjedol Krišna. Krišna prijíma len potraviny v kvalite dobra – ovocie, obilie, mlieko a určité druhy zeleniny. Krišna nemá rád potraviny v kvalite vášne a nevedomosti – mäso, vajcia, cibuľa, cesnak, huby. Pretože tieto potraviny negatívne ovplyvňujú vedomie a človek sa tak nedokáže sústrediť na duchovné aktivity. Iba potraviny v kvalite dobra sú vhodné pre duchovný rast.

Čo je po smrti

Kresťania veria, že keď budú veriť v Ježiša Krista, tak budú automaticky spasení a pôjdu do neba. A tí, čo neveria, budú naveky zatratení v pekle.

Védy popisujú nebeské aj pekelné planéty. Popisujú tiež za aké činy sa živá bytosť dostane na aké planéty. Za dobré činy získava kredit, vďaka ktorému bude môcť tráviť určitý čas na nebeských planétach, kde je zmyslový pôžitok oveľa väčší ako na Zemi. Ale keď jej dojde kredit za zbožné činy, bude sa musieť opäť vrátiť na Zem. Za zlé činy si bude musieť odpykať trest na pekelných planétach, ale opäť keď vyprší čas, bude sa musieť vrátiť na Zem. Nič také, ako večné zatratenie v pekle nehrozí. Z pekla je cesta späť. Aj keď môže byť v pekle veľmi dlhý čas, ktorý sa nám javí ako večnosť, aj tak z neho neskôr odíde. Živá bytosť si odpyká trest v pekle, podobne ako sa trest odpykáva vo väzení a po určitom čase dostane opäť možnosť napraviť svoje hriechy. Bolo by veľmi nespravodlivé, keby nemala možnosť napraviť svoje hriechy. Ak je Boh naozaj spravodlivý, dá možnosť aj tým najväčším hriešnikom napraviť sa. Preto je niečo ako večné peklo nezmysel.

Jeden život vs. reinkarnácia

Kresťania veria, že žijú len tento život a po smrti budú vzkriesení a pôjdu do neba, späť k Bohu. Stačí na to vraj veriť v Ježiša Krista. Lenže Ježiš nikde nehovorí, že do nebeského kráľovstva sa dostanú ihneď po smrti. Navyše hovorí, že len veriť v neho nestačí: „Nie každý, kto mi hovorí: Pane, Pane! vojde do kráľovstva nebeského, ale ten, kto činí vôľu môjho Otca nebeského.“ [MT 7.21] Takže skutky sú dôležíté, nestačí len veriť.

“Tak, ako vtelená duša prechádza v tomto tele z detstva do mladosti a do staroby, prechádza tiež duša v okamihu smrti do iného tela. Múdry človek sa touto zmenou nedá zmiasť.” [Bg 2.13]

Védy popisujú, že živá bytosť (duša) po smrti dostáva ďalšie telo na základe vedomia v okamihu smrti a na základe svojich činov (karmy). Nazýva sa to prevteľovanie, alebo tiež reinkarnácia. Reinkarnáciu a karmu popisujú mnohé učenia. Pretože reinkarnácia a karma dáva oveľa väčší zmysel ako spasenie na základe viery a večné peklo. Karmu v krátkosti popisuje aj Biblia: „Čo zaseješ, to zožneš“. Záleží teda od našich činov, čo sa nám bude diať v tomto živote a čo s nami bude po smrti.

Védy popisujú nebeské planéty (vyšší planetárny systém), zemské planéty (stredný planetárny systém), pekelné planéty (nižší planetárny systém) a duchovný svet. Nebeské, zemské a pekelné planéty sú hmotné. Duchovný svet nie je hmotný, je jednoducho duchovný. Živá bytosť sa po smrti prevteľuje na ktorúkoľvek planétu v ktoromkoľvek planetárnom systéme podľa svojich zásluh – za zlé činy ide na pekelné planéty, za dobré činy ide na nebeské planéty a za neutrálne činy získava zrodenie na zemských planétach. Ak dôkladne dodržiava védske náboženské zásady (Vôľu Božiu), po smrti môže vstúpiť do duchovného sveta, kde neexistuje smrť, ani utrpenie. Duchovný svet a živé bytosti v ňom sú večné. Je to večné Božie kráľovstvo plné blaženosti a poznania.

Dosiahnutie cieľa života

Cieľom (ľudského) života je návrat do božieho kráľovstva – do duchovného sveta. Ak živá bytosť dodržiava (védske) náboženské zásady, môže do určitej miery už v tomto živote okúsiť blaženosť a poznanie z duchovného sveta. Túto blaženosť a poznanie prináša pravidelné opakovanie Hare Krišna mahá-mantry:

Hare Krišna Hare Krišna
Krišna Krišna Hare Hare
Hare Ráma Hare Ráma
Ráma Ráma Hare Hare

Ospevovanie mien Boha je odporúčaný spôsob sebarealizácie v tomto veku. V rôznych náboženstvách ospevujú rôzne mená Boha.

Harer nama harer nama harer namaiva kevalam
kalau nasty eva nasty eva nesty eva gathir anyatha

„V tomto veku Kali nie je iný spôsob, nie je iný spôsob, nie je iný spôsob sebarealizácie ako spievanie svätého mena, spievanie svätého mena, spievanie svätého mena Pána Hariho“ [Adi 17.21]

Každý, kto pravidelne ospevuje mená Boha a načúva tomuto ospevovaniu, robí duchovný pokrok a cíti tento pokrok na vlastnej koži.

„V tomto vĕku Kali Pán Kṛṣṇa inkarnuje v podobĕ svého svatého jména, Hare Kṛṣṇa mahā-mantry. Pouhým zpíváním svatého jména se človĕk přímo sdružuje s Pánem. Každý, kdo to dĕlá, je zcela jistĕ osvobozen.“ [Adi 17.22]

Keď budeme pravidelne (každý deň) spievať, alebo recitovať mená Boha (napr. Hare Krišna mahá-mantru), naše vedomie sa očistí a budeme tak môcť chápať duchovné témy viac a viac a nakoniec dosiahneme konečný cieľ ľudského života – lásku k Bohu. A keď budeme milovať Boha – svojho Otca, budeme konať Jeho vôľu, nie svoju. Presne tak, ako to učil Ježiš, Šríla Prabhupáda a ďalší svätci.

Tu a teraz šťastný (vnútorné šťastie)

duchovno, Osobný rozvoj, poučné, šťastie, yoga

Kedysi som si myslel, že budem šťastný a spokojný, keď budem mať veľa peňazí, auto, dom, ženu, deti a ďalšie materiálne vymoženosti. Ale o pár rokov neskôr som zistil, že materiálne veci a tiež vzťahy na materiálnej úrovni nás môžu uspokojiť len dočasne a neskôr prichádza sklamanie. Ak chceme byť skutočne šťastní, musíme hľadať šťastie inde. Ani nemusíme chodiť ďaleko. Šťastie som objavil v sebe.

Externé zdroje šťastia

Ak budeme hľadať šťastie mimo seba, nenájdeme nič viac, len sklamanie. Ak bude zdroj nášho šťastia auto, môže sa pokaziť a nás to určite nepoteší. Ak bude zdroj nášho šťastia rodina, alebo priatelia, môže sa niekomu niečo stať a určite z toho nebudeme nadšení. Jednoducho externé zdroje šťastia sú nestále a nespoľahlivé. Externé zdroje šťastia skôr, alebo neskôr prinášajú nešťastie.

Vnútorné šťastie

Odkedy pociťujem vnútorné šťastie, je mi veľmi blízky verš 5.24 z Bhagavad-gíty:

„Ten, kto je vo svojom vnútri blažený, kto nachádza vo svojom vnútri potešenie a je upriamený do svojho vnútra, je skutočne dokonalým mystikom. Je sebarealizovanou oslobodenou dušou a nakoniec dosiahne Najvyššieho.“

A tiež ďalšie verše:

„Bg 2.55 — Vznešený riekol: „Ó, Pārtha, keď sa človek vzdal všetkých druhov túžob po zmyslovom pôžitku, ktorá je výplodom mysle, a keď jeho očistená myseľ nachádza uspokojenie vo vlastnom „ja“, hovorí sa, že sa nachádza v čistom transcendentálnom vedomí.“

„Bg 2.71 — Človek, ktorý zanechal všetky túžby po zmyslovom pôžitku a žije bez žiadostí, ktorý sa zbavil vlastníckeho pocitu a falošného ega — iba ten dosiahne skutočný mier.“

„Bg 18.38 — Šťastie, ktoré vzniká zo spojenia zmyslov a ich predmetov, ktoré je spočiatku ako nektár a na konci ako jed — také šťastie sa pripisuje kvalite vášne.“

Nepovažujem sa za svätca, ani za osvietenca, ale už dlho sa mi nestalo, že by som bol smutný, alebo nespokojný. Tým, že som prestal vyhľadávať šťastie v externých zdrojoch šťastia, nebývam sklamaný. Nemá ma čo sklamať. Jednoducho som sa naučil prijímať radosti a strasti ako súčasť života a všetky problémy, na ktoré narážam, sa snažím riešiť vo svojom vnútri. Ak sa mi niečo nepáči, viem, že je to môj problém a len ja to môžem vyriešiť v sebe. Veľmi mi v tom pomáhajú prechádzky v prírode osamote a meditácia.

meditation-small

„Bg 2.70 — Mier môže dosiahnuť iba ten, kto sa nenechá vyrušovať nepretržitými prúdmi žiadostivosti, vlievajúcimi sa ako rieky do oceánu, ktorý napriek tomu zostáva vo svojom základe nehybný — a nie ten, kto sa snaží uspokojovať svoje túžby.“

Človek, ktorý je vyrovnaný so všetkým a prežíva vnútorné šťastie, môže na niektorých ľudí pôsobiť ako bezcitný. Vnútorné šťastie a vyrovnanosť totiž prebíja všetky ostatné emócie. Vnútorne šťastného a vyrovnaného človeka nerozhádže ani smrť blízkeho, ktorá je pre mnohých najväčšou stratou.

Cesta k skutočnému šťastiu

Keď človek pochopí, že hmotné veci ani vzťahy neprinášajú skutočné, trvalé šťastie, začne pátrať po šťastí inde – v duchovných náukách a v sebe. Snáď všetky duchovné náuky učia ako sa odpútať od hmotných pripútaností ako sú majetok, rodina, či priatelia. Odpútať sa neznamená, že ich prestane mať rád, len k nim zmení postoj a uvedomí si ich dočasnosť a tým pádom bude zmierený s tým, keď o niečo, alebo niekoho príde. Keď je človek k niečomu pripútaný a stratí to, následne trpí. Keď sa však dokáže odpútať a stratí to, nijak ho to neovplyvní. Preto sa môže zdať, že je bezcitný. V skutočnosti je len odpútaný a uvedomuje si márnosť hmotných pripútaností.

„Bg 6.8 — Hovorí sa, že človek, ktorého plne uspokojuje získané a uskutočnené poznanie, sa nazýva yogīn (alebo mystik) a je sebarealizovanou dušou. Taký človek už dosiahol transcendentálnu úroveň a dospel k sebaovládaniu. Na všetko — na hrudu, kameň či zlato — hľadí rovnako.“

Cesta k odpútanosti a k vnútornému šťastiu môže byť dlhá. Mnohí ľudia sa o to snažia roky a stále ich ovplyvňuje šťastie a nešťastie pochádzajúce z externých zdrojov šťastia. Keď však vytrvajú, získajú vnútorný pokoj a šťastie. Potom ich už nebude ovplyvňovať dočasné šťastie a nešťastie. Na to, aby človek dospel na takúto úroveň, musí usilovne, ideálne každý deň pracovať na očistení svojho vedomia. Ako na to, sa dozviete v článku „Spôsoby pre očistenie vedomia“.

Ak chcete byť skutočne šťastní, prestaňte vyhľadávať šťastie v externých zdrojoch šťastia ako sú majetok, ľudia, či zvieratá. Všetko toto je dočasné a môžete o to veľmi ľahko prísť a následne veľmi trpieť. Utrpenie pochádza z pripútanosti. Ak nechceme trpieť, musíme sa zbaviť všetkých hmotných pripútaností, respektíve zamerať svoju pripútanosť na večnosť, ktorá nás presahuje – na Boha. Bhakti jóga učí, ako môžeme zamerať všetky svoje činnosti pre potešenie Boha, očistiť tak svoje vedomie a dosiahnuť najdokonalejší stav bytia – lásku k Bohu. Môžete si o tom prečítať v článku „Bhakti jóga“.

Prajem veľa šťastia v dosahovaní skutočného šťastia!

Buďte šťastní! Skutočne šťastní!

Dôveruj Vyššej moci

poučné, viera

Pred pár rokmi som bol ateista a čítal som článok o tom, že Boh sa stará o všetky živé bytosti, dá všetkým čo potrebujú a veriaci majú v Neho plnú dôveru. Nechápal som to, ale zaujalo ma to. Zatúžil som po tom, aby som to pochopil. Ako ateista som vôbec nemal dôveru v Boha a staral som sa hlavne o to, ako ako zarobím čo najviac peňazí, aby som prežil a zabezpečil si čo najvyšší životný štandard. V roku 2015 som sa začal aktívne zaujímať o duchovnú sféru života a v priebehu dvoch rokov som získal veľkú dôveru v Boha, respektíve vo Vyššiu moc. Pochopil som, že Boh riadi všetko a ja nemôžem veľa vecí vo svojom živote aj tak ovplyvniť. Do veľkej miery som odovzdal svoj život do rúk Vyššej moci a prestal som lipnúť na svojich malicherných predstavách o živote. To ma spravilo šťastným a vyrovnaným.

Nespokojnosť

Nespokojnosť pramení z našich nenaplnených predstáv a túžob. Ak po niečom veľmi túžime a nemáme to, sme nespokojní. Kedysi som mal veľa nenaplnených túžob a bol som neustále nespokojný. Keď som prestal lipnúť na svojich túžbach, uľavilo sa mi a dostavila sa spokojnosť. Pocítil som vďačnosť za všetko, čo mám. Pomohla mi v tom kniha „Raz aj v pekle vyjde slnko“.

Nedôvera

Keď ľudia nedôverujú Vyššej moci (Bohu, Anjelom,…), neostáva im nič iné, len spoliehať sa na svoje vlastné sily. Lenže naše schopnosti sú veľmi obmedzené. Nemôžeme nijak zaručiť, že sa nám v živote bude dariť. Že budeme mať stálu prácu a dostatok peňazí na prežitie. Z tejto neistoty pramení strach z prežitia. V tomto strachu žije veľa ľudí, hlavne ateistov. Žiť v strachu nie je nič príjemné.

Dôvera

Keď som pochopil, že v mojich silách toho veľa nie je, pocítil som veľkú pokoru. Naučil som sa dôverovať Vyššej moci a prijal som všetko také, aké je. Jednoducho som pochopil, že všetko je ako má byť a prestal som plávať proti prúdu života, ako to robia mnohí ľudia, ktorí žijú v strachu.

Keď získame dôveru v Život, strach už nad nami nebude mať moc a zaplaví nás Láska a vďačnosť. Tento stav bytia je veľmi žiadaný. Je to oveľa príjemnejšie, ako žiť v strachu a nedôvere.

Na to, aby sme začali dôverovať Vyššej moci, musíme pozorovať vo svojom živote Jej zásahy a hlavne nepripisovať ich sebe. Ak si myslíme, že sme ovládatelia, sme na omyle, pretože v skutočnosti toho moc v našom živote nemôžeme ovplyvniť. Koľkokrát sme boli chorí bez toho, aby sme to chceli? Akú máme istotu, že keď cestujeme, nebudeme účastníkmi dopravnej nehody? Keď sa nad týmito a ďalšími vecami zamyslíme, zistíme že nemáme vôbec žiadnu istotu, že všetko bude podľa našich predstáv. V takomto prípade nám neostáva nič iné, len spoľahnúť sa na Vyššiu moc a prijať s pokorou všetko, čo sa v našom živote deje.

Spočiatku je ťažké naučiť sa spoliehať na Vyššiu moc, hlavne keď ľudia žijú v domnení, že sú ovládatelia a lipnú na svojich predstavách o živote. Človek sa vyznačuje tým, že dokáže rozvíjať svoje vedomie a meniť tak svoj charakter. Keď je človek na hrubej materiálnej úrovni vedomia, nemá ani poňatia o Vyšších duchovných silách a tak sa spolieha len sám na seba, prípadne na iných ľudí. Život s takýmto druhom vedomia je veľmi náročný, pretože je v ňom veľa strachu a neistoty. V ľudských silách toho naozaj moc nie je. Ľudia nedokážu ovplyvniť počasie, dopravné nehody, choroby, starnutie, smrť atď. Keď človek popracuje na pozdvihnutí svojho vedomia z materiálnej úrovne na duchovnú, začne sa prirodzene obracať na Vyššie sily, pretože si začne uvedomovať svoju bezmocnosť v určitých oblastiach života. O pozdvihnutí vedomia si môžete prečítať v článku „Spôsoby pre očistenie vedomia“.

Dôveru v Boha mi posilnila kniha „Cesta domov“ a tiež osobná skúsenosť.

Motlidby a prosby

Vyslišané motlitby a prosby posilňujú našu dôveru v Boha a Vyššie sily. Vo svojom živote som zažil niekoľko takých vyslišaných prosieb a motlitieb. Niektoré veci jednoducho nie sú v našich silách a vtedy nám pomôže jedine motlidba a prosba. Niekedy sa zdá, že naše motlidby nie sú vyslišané, pretože ich naplnenie trvá dlhší čas, inokedy sú naše motlidby naplnené takmer okamžite a niekedy vôbec. Všetko má svoj čas a dôvod a našou úlohou je dôverovať tomuto božskému plánovaniu.

Všetko je ako má byť

Keď pochopíme, že v našich silách toho naozaj moc nie je, začneme s pokorou prijímať všetko také, aké je. Ak chceme byť šťastní, nič iné nám totiž neostáva. Márne budeme bojovať, lipnúť na svojich predstavách a mať v sebe odpor. Márne sa budeme spoliehať len na vlastné sily. Skôr, alebo neskôr sa dostaneme do situácie, kedy nám naše vlastné sily nebudú stačiť a bez dôvery vo Vyššiu moc, budeme zažívať bezmocnosť a strach. To nie je nič príjemné. Viete si predstaviť aký strach a bezmocnosť zažívajú ateisti v okamihu smrti? Alebo aký strach a bezmocnosť zažívajú ľudia zlomok sekundy pred dopravnou nehodou? Ľudia v bezmocnosti sa prirodzene obracajú na Vyššie sily – Boha, Anjelov a iné bytosti. Tí vnímavejší si môžu všimnúť zásah Vyšších síl vo svojom živote. Tí menej vnímaví označia udalosti, ktorým nerozumejú za zázraky, za náhodu, alebo za šťastie.

Keď očistíme svoje vedomie, staneme sa vnímavejšími a budeme môcť vidieť pôsobenie Vyššej sily v našom živote. S očisteným vedomím automaticky prichádza hlbšie pochopenie života a dôvera v Život a Vyššie sily. Kým nemáme očistené vedomie, môžeme donekonečna špekulovať nad zmyslom života, existenciou Boha a Vyšších síl, no aj tak k ničomu zmysluplnému nedospejeme.

Ak chcete pochopiť život, získať vnútorný pokoj, šťastie a dôveru, snažte sa očistiť vedomie niektorým zo spôsobov, ktoré nájdete v článku „Spôsoby pre očistenie vedomia“.

Veľa šťastia!

Zvláštne veci, ktoré ľudia prijali za normálne

poučné

Súčasná spoločnosť sa považuje za civilizovanú, ale mne to tak nepríde. Príde mi, že ľudia sú príliš zaslepení technologickým a hospodárskym pokrokom a zabudli na ľudskosť.

Ničenie prírody

Kým ľudia žili v súlade s prírodou, nemali také problémy so záplavami, zemetraseniami, hurikánmi a inými prírodnými katastrofami. Ľudia svojimi úžasnými vynálezmi a svojim počínaním narušujú prirodzené fungovanie prírody a potom sa čudujú, že prírodné katastrofy sa objavujú častejšie. Niektorí ľudia to už dokazujú a poukazujú na to, no aj tak ich ešte mnohí ľudia neberú vážne a naďalej tieto problémy ignorujú a ničia, alebo v nevedomosti podporujú ničenie prírody.

Našťastie je tu aspoň pár ľudí, ktorým ničenie prírody nepríde ako normálne a snažia sa s tým niečo robiť.

Bitúnky

Ľudská vynaliezavosť a nenásytnosť nemá hraníc. Kedysi ľudia chovali zvieratá v pomerne ľudských podmienkach a keď prišiel ich čas, bola zabíjačka. Kedysi ľudia nejedli mäso každý deň ako je tomu teraz. Mäso mali možno raz do týždňa na nedeľný obed. Dnes sa však pre mäso chovajú a zabíjajú miliardy zvierat nehumánnym spôsobom. Keby ľudia poznali celý proces ako sa mäso dostáva na ich tanier, asi by mnohým nechutilo. Tak ako prestalo chutiť aj mne, keď som sa dozvedel čo je vlastne mäso a ako fungujú veľkochovy a bitúnky. Mnohí ľudia pred tým zatvárajú oči a jednoducho nechcú vedieť čo sa deje vo veľkochovoch a v bitúnkoch. Nechcú radšej vedieť čo jedia, pretože tušia, že to nie je pekné. No aj tak si naďalej vychutnávajú mŕtvoly z bitúnkov ako najväčšiu pochúťku. Je mi z toho na grcanie.

Našťastie si stále viac ľudí uvedomuje ako funguje mäsový priemysel, aké sú zdravodné dopady nadmerného jedenia mäsa a podľa svojich možností obmedzili jedenie mäsa, alebo ho úplne vynechali z jedálnička.

Priemysel

Keď vidíte obrovské dymiace komíny, čo to vo vás vyvoláva? Je to niečo normálne a prirodzené v súlade s prírodou?

Autá

Auto je fajn vynález. Až do momentu kým každá rodina nemá aspoň 2 autá a cesty nie sú upchaté a ovzdušie zamorené smogom.

Kedysi ľudia chodili pešo, alebo na koňoch a na vozoch ťahaných koňmi a nemali problém. Veľké vzdialenosti prekonávali viac dní, ale aspoň neznečisťovali prostredie a neboli upchaté cesty. Ľudia kedysi necestovali tak, ako dnes. Nepotrebovali to. Ani dnes by to nepotrebovali, keby žili prirodzenejšie.

Život v meste

Život v meste nie je pre človeka prirodzený. Mestá pôsobia na ľudí príliš rušivo. Ako sa môže človek cítiť dobre v betónovej džungli, keď jeho prirodzenosť je žiť v spojení s prírodou? Každý sa cíti dobre v prírode. Mnohí ľudia chodia aspoň cez víkendy do prírody načerpať to, čo im chýba – kľud. Ľudia v mestách nemajú kľud. Mnohí sú každý deň pod tlakom a žijú v neustálom strese. Z toho vznikajú akurát choroby.

Mnohí ľudia sa v súčasnej dobe vracajú späť do prírody. Uvedomujú si neprirodzenosť miest a chcú žiť v čo najprirodzenejšom prostredí. Človek sa cíti úplne inak, keď ráno vstane, výjde na záhradu, alebo do lesa a počuje zvuky prírody ako keď ráno vstane, otvorí okno, počuje veľký ruch a vidí len ako sa ľudia neustále niekam ponáhľajú.

chalupa-horehronie-helpa-19

Ľudí vyhnal do miest industrializmus. V mestách vznikli veľké fabriky, ktoré ľudí nalákali na peniaze a možnosť mať sa lepšie. Lenže ľudia už teraz zisťujú, že to bola pasca a vracajú sa späť k prirodzenému spôsobu života na farmách, kde majú v podstate všetko, čo potrebujú k životu.

Individualizmus

Rodiny a komunity žili v minulosti viac pohromade a navzájom si pomáhali. Dnes je akýsi zláštny trend individualizmu, ktorý spôsobil to, že ľudia už nežijú pohromade v početných niekoľkogeneračných rodinách, ale za rodinu sa považuje otec, matka a deti. Ak jeden z rodičov, alebo obaja stratia prácu a nemajú úspory, je to veľký problém. Alebo ak sa človeku stane úraz a je odkázaný žiť z invalidného dôchodku, má čo robiť, aby dokázal prežiť. V súčasnej spoločnosti môžeme vidieť bezdomovcov a veľkú biedu. Je to spôsobené okrem iného aj tým, že ľudia nemajú od koho dostať pomocnú ruku, pretože takmer každý hľadí len na seba a svoje potreby. Môžeme na vlastné oči vidieť kam to dotiahol tento trend individualizmu. Často už ani rodinní členovia si nedokážu pomáhať navzájom, pretože každý ťahá za seba a často si nemôže dovoliť živiť pár ľudí navyše.

Rozbiť spoločnosť na najslabšie články bol možno zámer. Ľudia sa tak stávajú bezbrannejšími a závislejšími na systéme. Našťastie sa niektorí ľudia spamätávajú a budujú komunity, v ktorých je spoločné fungovanie a vzájomná pomoc na bežnom poriadku.

Je toho oveľa viac, čo je zvláštne na tejto spoločnosti. No body obsiahnuté v tomto článku by mali stačiť, aby sa ľudia mohli aspoň trochu zamyslieť, či spoločnosť ide správnym smerom.

Zovšednenie

poučné, vzťahy

Zovšednenie pozná každý. Kúpime si, alebo dostaneme nejakú novú vec, chvíľu sa z nej tešíme a potom akosi zovšednie a vytratí sa k nej vzťah, aký sme k nej mali na začiatku. To isté platí pre ľudí a vzťahy s nimi. Spoznáme nového človeka a zdá sa nám úžasný. Ako ho tak spoznávame, zisťujeme, že má aj nejaké nedostatky a po určitom čase ho už nevnímame ako na začiatku. A potom náš vzťah k nemu akosi ochladne, zovšednie. Obzvlášť vtedy, keď sme s daným človekom každý deň, máme tendenciu považovať to sa samozrejmosť a prestávame si to vážiť.

Čo s tým?

V takej situácii pomáha odlúčenie na nejakú dobu. Keď zažijeme odlúčenie, zistíme či nám na danom človeku ešte záleží, alebo nie. Často stačí pocítiť odlúčenie len na úrovni mysle. Stačí, keď si predstavíme, že by sme danú vec, alebo človeka stratili a podľa toho, čo pocítime, uvidíme ako nám na danej veci, alebo človeku záleží. Túto techniku môžeme využívať zakaždým, keď pocítime zovšednenie. Keď zistíme, že nám ešte záleží na človeku, alebo veci, zmení sa aj náš postoj. Zrazu si budeme vážiť prítomnosť tej veci, alebo človeka v našom živote a budeme sa k nim správať inak – krajšie. Keď nefunguje odlúčenie na úrovni mysle, treba skúsiť fyzické odlúčenie na pár hodín, dní, týždňov, alebo dlhšie. Treba vyskúšať ako sa cítime bez toho, čo považujeme za samozrejmosť.

Táto jednoduchá technika môže pomôcť veľa ľuďom napraviť ich vzťahy. Mnohé vzťahy ľudia považujú za samozrejmosť, ale neuvedomujú si ich vzácnosť. To, že je daný človek, v našom živote, nie je samozrejmosť. Môže kedykoľvek zmiznúť z nášho života.

Keď zažijeme zovšednenie vecí a ľudí, odlúčenie od nich nám môže pomôcť uvedomiť si ich dôležitosť v našom živote.

Keď som žil týždeň v dome, kde nemajú záchod, ale len latrínu vonku, už po pár dňoch som si uvedomil aká vymoženosť je splachovací záchod v dome. Chodiť na záchod von, keď mrzne, nie je žiadna sranda. Aj keď by sa dalo na to zvyknúť.

Zovšednenie nie je chyba

Zovšednenie nie je chyba jednotlivca. Je to prírodný zákon. Mnohí ľudia zažívajú zovšednenie, či chcú, alebo nechcú. Jednoducho už nevnímajú ako vzácnosť to, čo si kedysi vážili. Až keď zažijú odlúčenie, uvedomia si dôležitosť určitých vecí a ľudí vo svojom živote.

Vyskúšajte odlúčenie

Vyskúšajte odlúčenie od bežného prostredia aspoň na pár hodín, prípadne dní. Vyberte sa do lesa na prechádzku osamote na pár hodín a budete prekvapení, čo všetko si začnete vážiť. Čím dlhšiu dobu budete zažívať odlúčenie, tým viac si toho začnete vážiť. Prečítajte si knihu „Univerzita samoty“, kde autor strávil 40 dní na samotke v Iránskom väzení. Budete prekvapení, aká je terapia samotou účinná. Môžete vyskúšať aj týždenný pobyt v tme, kde je odlúčenie od všetkého veľmi silné. Pobyt v tme na Slovensku ponúka napríklad centrum v Zaježovej. Keď vyjdete po týždni v tme na svetlo, začnete si vážiť všetko – každý kúsok zeme, stebla trávy, slnko, zvieratá, ľudí,… všetko.

Problém dnešnej doby je, že ľudia nie sú vďační za to, čo majú a chcú mať stále niečo lepšie, pretože si myslia, že to ich spraví šťastných. Keď ale zažijú odlúčenie od toho, čo majú, je veľká šanca, že si to začnú vážiť.

Prajem každému, aby pravidelne pociťoval pocit odlúčenia a následne pocit vďačnosti. Pocit vďačnosti je oveľa, oveľa krajší ako pocit zovšednenia.

Majte sa krásne a buďte vďační!