Všetky príspevky Tomáš Hromník

Pozor na ezoterické výmysly

Ezoterika vo svojej pôvodnej podobe znamená poznanie, ktoré je určené len zasväteným v danej oblasti. Toto poznanie často slúži na skvalitnenie života, sebapoznanie, sebazdokonaľovanie. Jedná sa o vnútornú prácu na sebe.

Wikipédia hovorí: Ezoterické vedenie je také, ktoré je možné získať len v úzkej skupine „osvietených“, „zasvätených“ alebo mimoriadne vzdelaných ľudí. Exoterické poznanie je oproti tomu všeobecne známe, verejne prístupne a stabilne prijímané v celej spoločnosti.

Od ezo k exo

Z ezoteriky (ezoterických smerov) sa dnes ako vidíme stala takmer exoterika. Až na to, že nie je prijímaná celou spoločnosťou, ale stále len úzkou skupinou ľudí. Ezoterika je však dnes verejná a voľne dostupná všetkým, ktorí o ňu majú záujem. V súčasnej dobe stále získava na popularite a z toho potom ťažia kadejakí podvodníci, ktorí v tom vidia príležitosť zarobiť slušné peniaze. Z ezoterických náuk sa stal biznis, ktorý slušne živí tých, ktorí tieto náuky prezentujú a vyhlasujú o sebe, že majú špeciálne schopnosti (vedia liečiť dotykom, jasnovidecké schopnosti, médiá – dokážu vraj komunikovať s duchovný bytosťami a čerpať informácie z duchovného sveta,….). Za svoje kurzy, prednášky a semináre si pýtajú nemalé sumy peňazí. Deje sa to po celom svete.

Dnes sú veľmi populárne tieto ezoterické témy: Channeling, mimozemšťania, anjeli, aury, čakry, jasnovidectvo, astrálne cestovanie, minerály, mágia, tarot, energia matrixu (kvantovanie), liečenie energiou a kopec ďalších.

Dnes už pomaly každý druhý ezoterik o sebe tvrdí, že vie liečiť dotykom, komunikuje s anjelmi a inými bytosťami, má otvorené tretie oko a jasnovidecké schopnosti a podobne. Aká je realita, to vie len Boh. Niektorí naozaj môžu mať tieto schopnosti a iní si to s veľkou pravdepodobnosťou len namýšľajú aby boli zaujímaví.

Na YouTube môžeme nájsť rôznych ezo ľudí. Jeden o sebe tvrdí, že komunikuje s mimozemšťanom. Ďalšia robí videá o tom, že prináša zaujímavé informácie o zosnulých známych ľuďoch, pričom tvrdí, že sa na nich napája a tak získava informácie. Popritom sa venuje tarotu, astrológii, poradenstvu, za 15 minútové online sedenie pýta 100 dolárov, za 30 minút 150 dolárov, za hodinu 290 dolárov. Ďalší zase má na YouTube svoje prednášky o liečení a uzdravovaní a za svoje liečebné sedenie berie 100€ na hodinu, pričom nemá jedinú reálnu referenciu že by niekoho vyliečil.

Screenshot 2019-09-28 at 18.24.47

Referencia na nemenovaného “liečiteľa” na stránke: https://www.porada.sk/t301104-mate-osobnu-skusenost-s-liecitelom-mudr-mikulasom-stefanom.html:

Vypytal si 100eur za to že pokrúžil na domnou rukami. Povedal, že dôvodom mojej autoimunitnej choroby sú obličky. Napísal kvapky, ktoré trebalo kupiť vo firme Energy, kde dilerkami sú jeho príbuzné…je to šarlatán, a nie lekár! Vo Viedni ordinuje v bytovke v garzonke a nik ho tam nepoznááá zo susedov. A že lekári sa s ním radia? blbosť…chodí po Slovensku organizuje prednášky, ženy za ním hynúúú a tak sa zviditeľňuje. Prednášky sú zadarmo, rozpráva že to je jeho tretí život a podobné blbosti o reinkarnácii, že žil v Tibete…ale podľa učenia tibeťanov, brať peniaze za liečbu je ťažký hriech. Poznám štyroch ľudí, ktorým povedal, že pôvodom ich choroby sú obličky a predpísal kvapky, ako mne….ale inééé tiež z firmy Energy…ešte Vám treba viac?

Skutočné schopnosti, alebo šarlatánstvo?

Keď sa pozrieme na súčasnú ezo/exoteriku a jej predstaviteľov, môžeme vidieť veľmi veľa pochybných ľudí, ktorý by sa dali tiež nazvať šarlatánmi (Šarlatán – človek klamúci svoje okolie predstieraním takých vedomostí a schopnosti, ktoré nemá).

Netvrdím, že všetci sú šarlatáni, niektorí naozaj môžu mať jasnovidecké schopnosti, schopnosť liečiť, napojiť sa na informačný kanál zvaný éter a odtiaľ čerpať informácie z minulosti, súčasnoti a budúcnosti a rôzne ďalšie schopnosti ale treba byť obozretný voči takýmto osobám a skeptický voči informáciam, ktoré šíria, pretože si nemôžeme byť na 100% istí pravdivosťou týchto informácií. Jedno veľmi múdre porekadlo hovorí:

Dôveruj, ale preveruj.

Dôverovať cudziemu človeku bez toho, aby sme si overili informácie, ktoré šíri nie je príliš rozumné. Obzvlášť v tejto dobe, ktorá je plná podvodníkov. Je naozaj toľko takzvaných liečiteľov, jasnovidcov, channellerov, “duchovných učiteľov”, ktorí nemusia byť zrovna takí, ako sa prezentujú.

Osobne poznám pomerne veľa ľudí, ktorí veria kade-komu a kade-čomu. Veria všetkým tým ezoterickým kecom, na ktoré narazia ako by to bola úplná pravda. Ale kto naozaj vie? Kto dá ruku do ohňa za to, že je to naozaj tak? Sám som kedysi veril všetkému čo som si na internete prečítal, čo som videl a počul na YouTube, mal som svojich obľúbených ezoterických a duchovných učiteľov, ktorým som dôveroval a od ktorých som čerpal informácie na rôzne témy. Hltal som každé ich slovo a dávalo mi to celkom zmysel. Až do momentu, keď som vytriezvel z tohto ošialu a uvedomil si, že počkať, počkať. Ako viem, že to, čo hovoria je naozaj pravda? Ako si môžem byť taký istý? No nemôžem, pokiaľ sám nemám s tým skúsenosť, pokiaľ si neoverím to, čo hovoria. To, čo som považoval za vedomosti nie sú vedomosti, ale viera. A to je rozdiel. Mnohí ľudia svoju vieru považujú za realitu, za vedomosť. Ale kto dá ruku do ohňa za to, že je to naozaj tak?

Slová zaobalené tak, že dávajú zmysel, ešte nemusia byť pravdivé. Pozor na to! Neverte všetkému bezhlavo, nekriticky. Dôverujte, ale preverujte! A keď preveríte, vtedy si môžete byť istí, komu môžete a komu by ste nemali dôverovať. Tak môžete byť ochránení pred kadejakými šarlatánmi, ktorých je v dnešnej dobe snáď viac ako tých, ktorí majú skutočné schopnosti.

Toto vám môže pomôcť, aby ste sa nestali obeťou podvodu, aby ste naivne neverili každému, kto hovorí celkom rozumne a logicky. Neverte ani mne! Nikomu neverte v tomto šialenom svete plnom podvodníkov. Snažte sa pokiaľ možno všetky poznatky overiť, tak si môžete byť istí pravdivosťou týchto informácií.

Toľko ľudí rozpráva o mimozemšťanoch, aurách, liečení dotykom, o tom ako čeprajú informácie z éteru a napájajú sa na rôzne entity, s ktorými komunikujú… to všetko môže, ale aj nemusí byť pravda. Pokiaľ si to sami neoveríme, pokiaľ nezískame skúsenosť, nemôžeme si byť istí, či je to naozaj tak.

Takže bacha na to! Neverte všetkému a všetkým. Naučte sa kriticky myslieť a uvedomovať si že vlastne nemôžem vedieť či sú dané informácie pravdivé pokiaľ ich nemám overené, alebo pokiaľ ich nemá overené niekto, komu bezvýhradne dôverujem. Napríklad pár známych boli u liečiteľa, ktorý im pomohol vyriešiť ich zdravotné problémy. Na základe toho môžem vedieť, že ten liečiteľ nejakým spôsobom dokáže ľuďom pomôcť. Ale liečiteľ, ktorý o sebe vyhlasuje, že dokáže liečiť, ale nemá jedinú reálnu pozitívnu referenciu je zrejme podvodník. Schopnosti liečiteľa sa dajú overiť na základe referencií jeho pacientov. Ale čo taký channelling a ľudia, ktorí len kecajú a kecajú? Ako si môžeme overiť pravdivosť ich slov? No veľmi ťažko. Preto neradno takýmto ľuďom veriť. Neradno veriť tým, ktorí vyhlasujú, že komunikujú s rôznymi bytosťami aj keď sa to môže javiť akokoľvek dôveryhodné. Je veľká šanca, že si vymýšľajú a často za tým účelom, aby z ľudí vytiahli peniaze. Bacha na to!

Veľká inteligencia môže byť prekážkou v duchovnom pokroku

Poznám veľa ľudí, ktorí sú veľmi inteligentní a práve ich veľká inteligencia je prekážkou v duchovnom pokroku. Myslia si, že svojou inteligenciou dokážu pochopiť všetko. Lenže problém nastáva keď sa snažia pochopiť Absolútnu Pravdu, ktorá je nepochopiteľná našou inteligenciou, aj keď môže byť sebeväčšia.

Môj milý Arjuna, jedine čistou oddanou službou môžem byť priamo videný a poznaný tak, ako tu pred tebou stojím. Len tak môžeš vniknúť do záhady ako Ma pochopiť. – Bhagavad-gíta 11.54

Kṛṣṇu môžeme pochopiť jedine čistou oddanou službou a nijak inak. V tomto verši Kṛṣṇa dôrazne varuje, aby si neoprávnený komentátori, ktorí sa snažia porozumieť Bhagavad-gīte špekulatívnou metódou, uvedomili, že zbytočne maria čas. Nik nemôže pochopiť Kṛṣṇu, alebo to, ako sa zjavil Svojím rodičom v štvorrukej podobe a ako sa v zápätí premenil na batoľa s dvoma rukami. Týmto veciam je veľmi ťažké porozumieť štúdiom Ved alebo filozofickou špekuláciou. Preto sa v tomto verši jasne hovorí, že nikto Ho nemôže uzrieť alebo porozumieť týmto záležitostiam. Naopak, tí, ktorí veľmi pozorne preštudovali Vedy, sa z týchto písiem môžu naučiť chápať Kṛṣṇu v Jeho mnohorakých aspektoch. Jestvuje toľko pravidiel a pokynov, a ak chce niekto poznať Kṛṣṇu, musí dodržiavať zásady popísané v autoritatívnych písmach. – Viac vo význame: https://vedabase.io/sk/library/bg/11/54/

Jedine oddanou službou môžem byť pochopený taký, aký som, ako Najvyššia Božská Osobnosť. A keď si Ma niekto plne uvedomí na základe takej oddanosti, môže vstúpiť do Božieho kráľovstva. – Bhagavad-gíta 18.55

Najvyššiu Božskú Osobnosť, Kṛṣṇu, a Jeho úplné časti nemožno pochopiť intelektuálnym žonglérstvom alebo neoddanými. Ak chce niekto pochopiť Najvyššiu Božskú Osobnosť, musí začať vykonávať oddanú službu pod vedením čistého oddaného. Inak zostane pravda o Najvyššej Božskej Osobnosti skrytá. V Bhagavad-gīte (7.25) sa hovorí: nāhaṁ prakāśaḥ sarvasya. Śrī Kṛṣṇa sa nezjavuje všetkým. Nikto nemôže pochopiť Boha akademickými štúdiami alebo intelektuálnym hĺbaním. Jedine ten, kto si je vedomý Kṛṣṇu a oddane Mu slúži, môže pochopiť, kto je Kṛṣṇa. Akademické vzdelanie nám nepomôže.

Oddaný môže vďaka čistej oddanej službe vpravde pochopiť transcendentálne vlastnosti a atribúty Najvyššieho Pána. V jedenástej kapitole sa tiež hovorí, že iba oddanou službou môže človek pochopiť Kṛṣṇu. To je potvrdené aj v tomto verši; iba prostredníctvom oddanej služby môžeme pochopiť Najvyššiu Božskú Osobnosť, Kṛṣṇu, a vstúpiť do Jeho kráľovstva. – Viac vo význame: https://vedabase.io/sk/library/bg/18/55/

Ako niekoho spoznáš?

Ako niekoho spoznáme? Nie logikou, nie inteligenciou, nie nezávislým štúdiom. Jedine načúvaním od tých, ktorí danú osobu poznajú a združovaním sa s tou osobou. Pozorovaním čo robí, čo hovorí, zhováraním sa (ak je to možné). Tak môžeme niekoho naozaj dobre spoznať. Takisto je to s Absolútnou Pravdou. Môžeme ju spoznať jedine prijatím poznania od tých, ktorí Absolútnu Pravdu poznajú a združovaním sa s Absolútnou Pravdou. Ani tá najväčšia inteligencia nám nepomôže spoznať Najvyššiu Pravdu bez toho, aby sme sa o nej naučili od tých, ktorí ju poznajú.

Ani veľký Brahma nechápe Krišnu

Brahmā byl zmaten z Kṛṣṇovy moci bohatství (nija-mahimani), protože byla atarkya, nepochopitelná. S omezenými smysly se nikdo nemůže přít o tom, co je nepochopitelné. Proto se nepochopitelnému říká acintya-to, co přesahuje cintyu, naše myšlenky a dohady. Acintya označuje to, o čem nemůžeme hloubat, ale co musíme přijmout. Śrīla Jīva Gosvāmī prohlásil, že dokud nepřiznáme, že Nejvyšší je acintya, nejsme schopni pochopit pojem Bůh. To je třeba si jasně uvědomit. Proto říkáme, že slova śāster se musejí přijímat tak, jak jsou, beze změn, neboť se vymykají našim dohadům. Acintyāḥ khalu ye bhāvā na tāṁs tarkeṇa yojayet-“To, co je acintya, nelze určit pomocí dohadů.” Lidé se obvykle dohadují, ale naším procesem není se dohadovat, nýbrž přijmout védské poznání takové, jaké je. Když Kṛṣṇa říká: “Toto je na vyšší úrovni a toto na nižší,” pak Jeho slova přijmeme. Nebudeme se hádat: “Proč je tohle lepší a tamto horší?” Pro toho, kdo se pře, je poznání ztracené.

Tato cesta přijímání se nazývá avaroha-panthā. Slovo avaroha má spojitost se slovem avatāra, které znamená “to, co sestupuje”. Materialista chce všemu rozumět způsobem āroha-panthā-pomocí dohadů a rozumu-ale transcendentální záležitosti takto nelze pochopit. Ty vyžadují, aby člověk následoval cestu sestupujícího poznání, avaroha-panthā. Proto je nezbytné přijmout systém parampary a nejlepší paramparou je ta, která pochází od Kṛṣṇy (evaṁ paramparā-prāptam). To, co Kṛṣṇa říká, bychom měli přijmout (imaṁ rājarṣayo viduḥ). To se nazývá avaroha-panthā.

Brahmā se však rozhodl pro cestu zvanou āroha-panthā. Chtěl porozumět Kṛṣṇově mystické síle pomocí svých vlastních omezených, pochopitelných schopností, a proto byl sám oklamán. Každý chce mít dobrý pocit ze svého poznání a myslet si: “Já něco vím.” Ale před Kṛṣṇou takovýto postoj neobstojí, neboť Kṛṣṇu nelze omezit hranicemi prakṛti. Musíme se podřídit. Jiná možnost neexistuje. Na tāṁs tarkeṇa yojayet. Toto podřízení je znakem rozlišujícím následovníky Kṛṣṇy a māyāvādīny.

https://vedabase.io/cs/library/sb/10/13/57/

Žaba v s tudni

Snažiť sa všetko pochopiť svojou obmedzenou inteligenciou je ako keď sa žaba, ktorá žije celý život v studni, snaží pochopiť aký veľký je oceán. Keď sa jej iná žaba, ktorá videla oceán, snaží vysvetliť čo to je a aký je obrovský, žaba v studni prirovnáva oceán k studni, v ktorej celý život žije. Je 2x väčší ako táto studňa? 3x väčší? 4x väčší, 10x väčší? Druhá žaba jej hovorí, nie nie nie, oveľa, oveľa väčší. 100x väčší? 1000x väčší? Nie, nie, oveľa, oveľa väčší… až sa žaba v studni tak nafúkne, že až praskne, lebo nedokáže na základe svojej obmedzenej skúsenosti zo studne pochopiť aký veľký je oceán.

A takto sa žaby v ľudskej podobe nafukujú a svojou obmedzenou inteligenciou a skúsenosťou sa snažia pochopiť veci, ktoré sú mimo ich skúsenosti a mimo ich dosahu.

Zbohom Facebook

Mal som také tušenie, že jedného dňa to príde, ale netušil som, že to príde tak skoro. Došla mi trpezlivosť so sociálnymi sieťami hlavne kvôli ľuďom a diskusiám na týchto sockovských sieťach. Diskusie, ktoré sa vedú na internete sú otrasné. Žiadna úcta, žiadna láska, žiadna pokora. Len dokazovanie si svojej nadradenosti, obhajovanie svojich (často hlúpych) názorov, nepočúvanie a neakceptovanie názorov a argumentov druhých, hádky, nadávky, ponižovanie, posmech,…. Fuj. S týmto mi naozaj došla trpezlivosť. V poslednej dobe toho bolo na mňa až príliš. Toľko hlúpostí pokope som dlho nevidel. Hlúposti preto, lebo tie názory, ktoré ľudia majú sa dajú jednouchými argumentami vyvrátiť. Smutné je, že ľudia tieto argumenty absolútne vôbec neprijímajú a neberú do úvahy a idú si stále bezhlavo svoje a tak diskusie strácajú svoj význam.

Z diskusie o potratoch.
Z diskusie o potratoch.

Diskusie na úrovni

Počul som, že kedysi keď sa bavili dvaja rôzni filozofovia, dokázali sa spolu baviť na úrovni bez toho, aby sa znížili k urážkam, nadávkam a ponižovaniu. Ale hlavne dokázali akceptovať argumenty a prijať porážku. To sa dnes málokedy vidí. Dokonca keď bol filozof porazený, prijal filozofiu svojho oponenta za vyššiu ako svoju a často prijal svojho oponenta za svojho učiteľa. Tomu sa hovorí pokora, ktorá v dnešnej dobe akoby vymyzla. Dnes môžeme vidieť naozaj hlúpe pseudo argumenty, ktoré sú na úrovni 5 ročného dieťaťa (aj to je dokonca urážka pre 5 ročné dieťa, ktoré má viac rozumu), ktoré môžu byť šmahom ruky vyvrátené, ale porážka nebude prijatá (lebo ego). Práve naopak, oponent sa urazí a začne urážať a nadávať tomu, kto ho porazí (lebo ego). Bohužiaľ, toto sa veľmi často deje a sám s tým mám skúsenosť.

Diskusie strácajú na úrovni hlavne kvôli tomu, že sú neosobné a cez internet je každý veľký frajer. Poznám ľudí, ktorí sekajú machrov na internete, ale naživo by si ani neškrtli! Na sociálnych sieťach sa vyžívajú práve takéto typy ľudí.

Väčší pokoj

Akonáhle som zrušil Facebook, zalial ma svätý pokoj. Konečne sa nemusím rozrušovať nad hlúpymi rečami ľudí, ktorí si svoju hlúposť ani neuvedomujú a nepriznajú aj keď sú ich slová niekoľkokrát vyvrátené. Stále si idú svoje hlúpe tvrdenia a za hlupáka označujú toho, kto im ukázal zjavné nedostatky v ich filozofii. No ďakujem pekne za také diskusie.

Viac času

Poslednú dobu som sa prichytil, že trávim na FB až príliš veľa času vysvetľovaním vecí, ktoré aj tak ľudia nie sú schopní pochopiť a prijať. Nie, že by som sa považoval za nejakého veľkého filozofa a učiteľa, ale jednoduchými argumentami sa dajú hlúpe názory veľmi ľakho poraziť. No keď tieto argumenty nie sú prijaté a zlý je ten, kto si dovolil vyvrátiť tieto hlúpe slová, také diskusie naozaj nemajú význam.

Je to na nervy

Pre zachovanie kľudu som jednoducho musel opustiť takéto prostredie, kde sa ľudia urážajú, nemajú k sebe absolútne žiadnu úctu, neberú slová iných do úvahy a idú si stále len to svoje. Takéto prostredie je naozaj na nervy pre človeka, ktorý má aspoň kúsok triezveho rozumu. Koho by bavilo stále pozorovať ako sa ľudia urážajú, nadávajú si a snažia sa obhájiť si neobhájiteľné? Mňa to našťastie prestalo baviť.

Radšej sa rozprávam s ľuďmi, ktorí si nesedia na ušiach a dokážu počúvať a prijímať triezvo slová druhého. Radšej trávim tiež čas s ľuďmi, ktorí ma môžu obohatiť a nie ochudobniť a zožrať mi už tak zodraté nervy svojimi hlúpymi rečami, ktoré si za každú cenu obhajujú aj keď sú niekoľkokrát vyvrátené jednoduchými argumentami.

Každý je guru

Na internete je každý guru. Úprimných žiakov by ste tam márne hľadali. Každý sa snaží obhájiť si svoje tvrdenia, špekulácie a často zcestné filozofie. Nikto neprijíma inú filozofiu ako je tá jeho. Každý si myslí, že jeho filozofia je dokonalá a jediná správna aj keď sa stáva, že je jeho filozofia zdatnejšími filozofmi rozdrtená na prach. Stále neprijíma porážku a ide si len a len svoje a zo zúfalstva sa znižuje na urážanie svojich oponentov. Taká je pokročilá doba internetová.

Priznám sa, že sa rád učím a zdieľam svoje vedomosti s ostatnými. Keď som ich zdieľal na Facebooku, pomerne často som musel čeliť rôznym narážkam ľudí, ktorí sa v danej téme možno až tak neorientujú a vysvetľovanie takýmto ľuďom mi zobralo príliš veľa energie a častokrát to ani nepadlo na úrodnú pôdu, pretože tí ľudia chceli len vyrývať a presadzovať si svoje názory. Po niekoľkých rokoch snahy vysvetľovať niečo ľuďom, ktorí o to vlastne ani nestoja som konečne pochopil, že to nemá význam.

Keď je každý guru, ako sa môže niečo dozvedieť? No nemôže. Najskôr sa musí stať žiakom. Diskusie na internete mi pripomínajú situáciu z pred 5000 rokov kedy Arjuna argumentoval s Krišnom, lebo nechcel zabíjať vo vojne svojich príbuzných. No v jednom bode dospel k tomu, že už naozaj nevedel čo je správne a čo nie a preto prijal Krišnu za učiteľa:

Teraz som zmätený a neviem, čo je mojou povinnosťou, a od slabosti som stratil všetku rozvahu. V tejto situácii sa Ťa pýtam — povedz mi jasne, čo je pre mňa najlepšie. Teraz som Tvojím žiakom a Tebe odovzdanou dušou. Prosím, pouč ma. – BG 2.8

A od tohto bodu Arjuna pokorne načúva Krišnovi a snaží sa pochopiť čo sa mu Krišna snaží vysvetliť. Už neargumentuje, len sa pýta a načúva odpovediam a snaží sa pochopiť čo má vlastne robiť, čo je správne a čo nie. Krišna mu to všetko pekne vysvetlil a Arjuna to nakoniec vďaka svojmu žiackemu pokornému postoju prijal a pochopil. Keby bol stále vyzývavý a argumentoval, tak by sa nič nedozvedel a nikam nepohol, alebo by mu Krišna rozbíjal jeho argumenty oveľa dlhšie ako keď prijal pokornú pozíciu žiaka. Takúto rolu žiaka by sme márne hľadali v internetových diskusiách, kde je každý guru a každý vie všetko najlepšie.

A preto zbohom Facebook, naozaj nemá zmysel zapájať sa do diskusií, kde aj tí najväčší hlupáci sa považujú za guruov a tých, čo vedia najlepšie a neberú do úvahy iný pohľad, len svoj.

Kali yuga people – ľudia veku Kali

Když převládá podvod, lež, lenost, ospalost, násilí, deprese, nářek, zmatenost, strach a chudoba, jedná se o vĕk Kali, vĕk kvality nevĕdomosti. – SB 12.3.30

Na viacerých miestach Šrímad Bhágavatam môžeme nájsť príznaky veku Kali – veku hádky a pokrytectva. Veľmi zaujímavé sú popisy ľudí žijúcich v tejto dobe:

Věz, ó učený, že v tomto železném věku Kali žijí lidé jen krátkou dobu. Jsou nesnášenliví, leniví, špatně vedení, nešťastní a nade vše jsou stále rozrušení. – SB 1.1.10

Kvůli špatným vlastnostem vĕku Kali budou lidé krátkozrací, neštastní, nenasytní, chtiví a chudí. Ženy se stanou necudnými a budou bez zábran střídat partnery. – SB 12.3.31

Ve vĕku Kali jsou lidé chamtiví, nevychovaní, nemilosrdní a bez dobrého důvodu se hádají. Lidé Kali-yugy jsou nešťastní, posedlí hmotnými touhami a témĕř všichni jsou śūdrové a barbaři. – SB 12.3.25

Kali Yuga

Stačí sa pozrieť na dnešnú spoločnosť a vidieť tam presne tieto príznaky. Nie je to vôbec pekný pohľad. A má to byť ešte horšie. Vplyv Kali yugy je stále silnejší, ale védy našťastie tiež popisujú čo sa s tým dá robiť:

“Můj milý Pane, ti zbožní a svatí lidé, kteří ve vĕku Kali naslouchají o Tvých transcendentálních činnostech a také je opĕvují, snadno překonají temnotu tohoto vĕku.”

Význam:

V Kali-yuze bohužel nemá mnoho lidí zájem o autorizovaná védská písma. Snižují význam transcendentálního procesu naslouchání o slávĕ Osobnosti Božství a jejího opĕvování a radĕji poslouchají neužitečné náladové vibrace z rádia a televize, z novin a časopisů a tak podobnĕ. Místo aby od pravého duchovního mistra naslouchali o Kṛṣṇovi, předkládají donekonečna své vlastní názory na všechno, dokud je síla času neodstraní ze scény. Na základĕ zkoumání dočasných a omezených podob hmotného svĕta docházejí k ukvapenému závĕru, že Absolutní Pravda je beztvará. Tito lidé ve skutečnosti uctívají Kṛṣṇovu matoucí energii māyu, která je povĕřená tím, aby je kopala do vzpurných hlav. Kdyby místo toho naslouchali z pravých zdrojů přímo o Kṛṣṇovi, mohli by snadno vyřešit všechny problémy svého života. V Kali-yuze lidi stále sužuje mnoho psychologických, společenských, ekonomických, historických, politických a existenciálních problémů. Všechny tyto hrozivé problémy však lze odstranit, jakmile si človĕk začne být vĕdom transcendentální reality Osobnosti Božství, Pána, který je vĕčný, oplývá blažeností a poznáním a nachází se nad matoucími projevy hmotné energie. Pán se zjevuje v tomto vesmíru, aby lidé mohli vidĕt Jeho pravé činnosti, naslouchat o nich a oslavovat je. V tomto problematickém vĕku Kali bychom všichni mĕli s veškerou vážností využít této příležitosti. – SB 11.6.24

Na konci Śrīmad-Bhāgavatamu je řečeno, že i přes veškeré zločiny a hříchy osobnosti Kaliho má věk Kali přesto jednu velkou výhodu. Spasení lze dosáhnout pouhým zpíváním svatého jména Pána. Mahārāja Parīkṣit proto organizovaně šířil zpívání Pánova svatého jména, a tak zachránil občany ze spárů Kaliho. Pouze díky této výhodě někdy velcí mudrci věk Kali oslavují. Ve Vedách je také řečeno, že rozmlouváním o činnostech Pána Kṛṣṇy se člověk může zbavit všech nevýhod věku Kali. Na začátku Śrīmad-Bhāgavatamu je rovněž řečeno, že přednášení Śrīmad-Bhāgavatamu okamžitě uvězní Nejvyššího Pána v našem srdci. To jsou některé z velkých výhod věku Kali a Mahārāja Parīkṣit jich všech využil a jako ctihodný vaiṣṇava si o věku Kali nemyslel nic špatného. – SB 1.18.7 význam

Věk Kali je jako nekonečný oceán chyb (doṣa-nidhi), avšak dává jednu příležitost. Kīrtanād eva kṛṣṇasya mukta-saṅgaḥ paraṁ vrajet — prostým zpíváním Hare Kṛṣṇa mantry může živá bytost odstranit znečištění Kali- yugy a ve svém původním duchovním těle se vrátit domů, zpět k Bohu. To je příležitost daná Kali-yugou. – SB 8.5.23 význam

Haré Krišna Haré Krišna
Krišna Krišna Haré Haré
Haré Ráma Haré Ráma
Ráma Ráma Haré Haré

Ak sa vám nezdá, že práve tu a teraz prebieha Kali yuga takmer v plnom prúde (ešte len sa rozbieha), pozrite sa lepšie. Ľudia, ktorí sa tvária ako dobrí, sú často obyčajní pokrytci. Stačí, že ich len trošku niečo rozruší a v okamihu sa anjelikovia menia na hnevlivé beštie. Stačí malé nedorozumenie a hneď je oheň na streche. Sme v dobe hádky a pokrytectva, v dobe Kali. A každý, kto začne pravidelne spievať:

Haré Krišna Haré Krišna
Krišna Krišna Haré Haré
Haré Ráma Haré Ráma
Ráma Ráma Haré Haré

Značne zníži vplyv veku Kali vo svojom živote.

Prostým zpíváním Hare Kṛṣṇa mantry může živá bytost odstranit znečištění Kali- yugy a ve svém původním duchovním těle se vrátit domů, zpět k Bohu.

To hovoria védske písma a veľkí svätci, ktorí tieto písma nasledujú a aplikujú vo svojom živote. Jednoduché spievanie Hare Krišna mahá-mantry odstraňuje vplyv Kali yugy. O účinkoch mahá-mantry píšem v článku “Účinok Hare Krišna mahá-mantry“.

Môžete tomu veriť, neveriť, alebo si to overiť a vedieť ako to naozaj je.

Haré Krišna.

Nie sme ovládatelia

Mnohí ľudia si myslia, že sú ovládatelia, že sú sami strojcom svojho osudu. Do istej miery je to pravda, ale je tam jeden háčik. Neovládame svoj život úplne. Pokiaľ si niekto myslí, že ovláda svoj život na 100%, je na 100% v ilúzii.

Späť do reality

Kým sa nám darí, môže sa nám zdať, že my sme páni svojho života a riadime si ho sami. Z tejto ilúzie ovládateľa sa môžeme dostať späť do reality keď zažijeme situáciu, v ktorej sa ocitneme úplne bezmocní. Napríklad vážne ochorieme, zažijeme autonehodu, alebo sa dostaneme do iných nepríjemností, z ktorých sa vlastnými silami nevyhrabeme. Môžeme sa v takýchto situáciach snažiť robiť čokoľvek, ale zrazu zistíme, že nie je v našich silách to nejak výraznejšie ovplyvniť. Zažil som niekoľko takých situácii a pomohli mi uvedomiť si, že neriadim svoj život úplne. Do určitej miery môžem udávať smerovanie svojho života, ale v živote nastanú situácie, ktoré nijako neovplyvním. Vo východnej filozofii sa to nazýva karma – následky za naše minulé činnosti.

Karma

V podstate karmu tvoríme my, čiže sme strojcom svojho osudu, vytvárame akcie, za ktorými nasledujú reakcie.

Za každou akciou nasleduje reakcia. Každý náš plodonosný čin vytvára reakciu a musíme zožať plody svojich činov. Mnohí ľudia sa čudujú prečo trpia. No prečo? Lebo v minulosti spôsobovali utrpenie oni a teraz zažívajú na vlastnej koži aké to je!

Mnohí ľudia si myslia, že konajú dobro a tak by sa im malo dobré aj diať, nie? Ale je to naozaj dobro? Živá bytosť zmätená ilúziou nedokáže skutočne rozlišovať čo je dobré a čo zlé. Čo je pre jedného dobré, môže byť pre druhého zlé a naopak. Poznám veľa ľudí, ktorí si myslia akí sú dobrí a pritom konajú riadne svinstvá, ktorými spôsobujú sebe aj druhým problémy. A potom sa ešte čudujú prečo sa im v živote dejú zlé veci. Žijú v totálnej ilúzii o samých sebe. Tak to je. Ilúzia je silná… dokáže démonského človeka presvedčiť, že koná dobro aj keď spôsobuje druhým nemalé utrpenie. Ako príklad nám môže slúžiť Hitler či Stalin. Po svete pobehuje veľa takých Hitlerov a Stalinov, ktorí si myslia, že ich konanie je vlastne dobré…

O sebaklame píšem v článku “Žijem(e) v sebaklame“.

Sila myšlienok a zákon príťažlivosti

Ľudia, ktorí prezentujú silu myšlienok a zákon príťažlivosti, neberú do úvahy jeden podstatný faktor – karmu. Každý prišiel na svet s určitým balíčkom reakcií za svoje minulé činy a tie si musí jednoducho zožať bez ohľadu na to, ako myslí a čo si chce pritiahnuť. Vždy si pritiahne len to, na čo má v rámci svojej karmy nárok. Zákon príťažlivosti väčšinou prezentujú ľudia s dobrou karmou a tak vytvárajú ilúziu, že každý si môže pritiahnuť do života čokoľvek. Stačí keď bude dostatočne pozitívne myslieť a bum, zrazu si pritiahne všetko, po čom túži. Tak to nefunguje. Je to karmický zákon, ktorý živej bytosti dovoľuje to, či ono. Ľudia s dobrou karmou sa majú väčšinou dobre, majú materiálnu hojnosť, fyzickú krásu a dobré vzťahy. Kdežto ľudia so zlou karmou majú stále nedostatok, ich vzťahy sú hrozné a fyzická krása tiež nie je bohvieaká.

Karma ako nástroj pre poučenie

Mnohí ľudia si myslia, že karma je niečo zlé. Nie je. Karma je nástroj spravodlivosti. Každý dostane presne to, čo si zaslúži. Ubližuješ, bude ti ublížené, aby si na vlastnej koži zistil, aké to je. Čo zasadíš, to vyrastie. Nie je to spravodlivé? V tomto zmysle dokážeme riadiť svoj život, pokiaľ si uvedomujeme následky za svoje konanie. No ak konáme v nevedomosti, prídu nechcené reakcie za naše činy.

Najvyšší ovládateľ

Existuje najvyšší ovládateľ – Boh, ktorý to tu má celé pod palcom. On môže vziať živej bytosti všetky reakcie za jej hriešne činnosti pokiaľ sa Mu odovzdá:

Zanechaj všetky druhy náboženstiev a iba sa Mi odovzdaj. Ja ťa oslobodím od všetkých následkov za hriešne činnosti. Neboj sa. [BG 18.66]

V Bhagavad-gíte môžeme nájsť hlboké poznanie o tom, kto je Najvyšší Pán a aké postavenie majú voči Nemu Jeho čiastočky – duše, teda my.

Nie len pomocou múdrych kníh ako je Bhagavad-gíta, či Šrímad Bhágavatam môžeme zistiť, že nie sme ovládatelia, ale môžeme to vnímať aj vo svojom živote, že nie všetko je úplne podľa našich predstáv, ako by sme to chceli mať. Konečné slovo je na karme a ak sa odovzdáme Bohu, tak konečné slovo je na Ňom. My sme len malé čiastočky, ktoré sú plne závisle na celku – na Bohu a Jeho zákonoch.

Technicky nemôžeme byť oddelení od Boha, lebo sme Jeho energia. No chceli sme sa oddeliť a hrať sa na pánov a ovládateľov a tak Boh musel vytvoriť ilúziu zvanú Mája, vďaka ktorej si živá bytosť myslí, že je oddelená od Boha a že vlastne Boh ani neexistuje. Pokiaľ si myslíme, že sme nezávislí a že sme pánmi svojho života, je to prejav ilúzie. Všetko je závislé na Bohu, úplne všetko. A čo slodobná voľba? Naša slobodná voľba spočíva v tom, či sa rozhodneme užívať si s Bohom, alebo bez Neho. Ak sa rozhodneme užívať si bez Boha, je tu pre nás tento hmotný svet, kde sa o to môžeme snažiť hrať na pánov, ovládateľov a požívateľov. Časom môže každý zistiť, že mu stále niečo chýba. A to je práve večnosť, blaženosť a poznanie, ktoré sú plne prejavené v čistom stave vedomia. No ak je vedomie znečistené hmotnou ilúziou, musíme zakúšať dočasnosť, utrpenie a nevedomosť. To je neprirodzený a nečistý stav vedomia. Vedomie je možné vrátiť do čistého stavu pomocou Bhakti jógy, ktorá je odporúčaným procesom sebarealizácie v dnešnej dobe. O Bhakti jóge píšem v článku “Bhakti jóga“.

Keď podstúpime proces Bhakti jógy, môžeme na vlastnej koži pocítiť zmenu vedomia, zmenu vnímania reality a vďaka tomu hlbšie pochopenie života. Môžeme sa vďaka tomuto procesu vymaniť z ilúzie, že sme ovládatelia, páni a požívatelia. Môžeme zistiť svoju skutočnú totožnosť a vzťah s Bohom a zakúšať tak stále väčšiu a väčšiu duchovnú blaženosť a menej hmotných strastí. Takú silu má Bhakti jóga, ktorú odporúčajú pre tento vek praktikovať védske písma a všetci veľkí Bhakti jogíni ako napríklad Šríla Prabhupáda, ktorý v rokoch 1965 – 1977 rozšíril Bhakti jógu z Indie do celého sveta.

Šríla Prabhupáda
Šríla Prabhupáda

Každý môže časom dospieť k záveru, že nie je ovládateľ, že nie všetko je podľa jeho predstáv a túžob, že tu je niečo vyššie, čomu sme všetci podriadení, či chceme, alebo nie. Keď túto svoju podriadenú pozíciu prijmeme dobrovoľne, môžeme byť skutočne šťastní. No keď sa vočí tomu búrime a hráme sa na pánov, musí pre naše poučenie prísť nejaké utrpenie, nejaký varovný signál, že tadiaľto cesta nevedie, že toto nie je naša prirodzenosť. Našu prirodzenosť môžeme dosiahnuť vďaka Bhakti jóge. Služba Bohu a pokora voči Bohu prináša skutočné šťastie a mier. No vzbura proti Bohu prináša nemalé problémy a utrpenie. Každý sa môže rozhodnúť, ktorou cestou sa vydá. No najskôr potrebuje aspoň zistiť, že existuje aj iná cesta ako hrať sa na pánov a ovládateľov a myslieť si, že je tu všetko pre náš pôžitok. Toto poznanie prináša Bhagavad-gíta taká, aká je a Šrímad Bhágavatam.

Keď naše túžby nie sú naplnené, hneváme sa

Kamarát mi napísal:

“Kks to co je za svet ? Ked sa niekto do teba zalubi a ty mu vysvetlis ze chces byt sam a ze zalubenost a vztah je teraz pre teba nepredstavitelny, tak sa na teba nahneva, ze ho nechces.”

Mne sa hneď v mysli vynorili dva verše z Bhagavad-gíty (2. kapitola):

VERŠ 62: Keď človek rozjíma nad zmyslovými objektami, priľne k nim. Z toho sa rodí žiadostivosť a zo žiadostivosti povstáva hnev.

VERŠ 63: Z hnevu vzniká ilúzia a z ilúzie zmätená pamäť. Keď je pamäť zmätená, dochádza k strate inteligencie a so zánikom inteligencie človek opäť poklesne na hmotnú úroveň.

Keď po niečom veľmi silno túžime, ale naša túžba nie je naplnená, čo sa deje? Prichádza hnev. Keď niekto nenaplní naše túžby, hneváme sa na neho. A ak tento hnev živíme a nezastavíme ho v zárodku, vznikne ilúzia a zmätená pamäť a zabudneme kto je vlastne ten, na koho sa hneváme. Môže to byť pre nás veľmi blízka osoba, ale kvôli hnevu, ilúzii a zmätenej pamäti jej dokážeme veľmi ublížiť slovami a niekedy aj fyzicky. Kvôli hnevu a zmätenej pamäti dochádza k strate inteligencie a človek nedokáže triezvo rozmýšľať, jedná na emocionálnej úrovni pod vplyvom hnevu a tak môže narobiť veľa škody.

Je preto rozumné naučiť sa ovládať hnev, alebo ešte lepšie naučiť sa ovládať svoje túžby po zmyslovom pôžitku už v zárodku, aby nemuselo dôjsť k hnevu, zmätenej pamäti a strate inteligencie.

Ďalší kamarát raz písal pekný text o tom ako ovládať hnev. Ja som mu na to napísal, že lepšie ako učiť sa ovládať hnev je naučiť sa nehnevať vôbec :) Kedysi som tiež riešil ako sa naučiť ovládať hnev a nedať ho najavo, aby som tým nespôsoboval druhým nepríjemnosti. Píšem o tom v článku “Vedomé žitie“. Vtedy som ešte nevedel, že hnev pochádza zo žiadostivosti a žiadostivosť pochádza z rozjímania nad zmyslovými objektami. Niekto alebo niečo sa mi páči a začnem o tom rozjímať. Nepotrvá dlho a v srdci sa zrodí žiadostivosť – silná túžba po objekte zmyslového pôžitku a čím je táto túžba silnejšia, tým je väčšia potreba naplniť túto túžbu. No a keď sa snažíme túto túžbu naplniť ale nedarí sa nám, prichádza sklamanie a hnev. Keď nie je niečo podľa našich predstáv, hneváme sa, pretože sme pripútaní k naplneniu svojej túžby. Ak by sme na začiatku nerozjímali nad objektami zmyslového pôžitku, nezrodila by sa v našom srdci taká silná túžba a nemuseli by sme sa potom hnevať a postupne poklesnúť na hmotnú úroveň (vedomia).

Život na hmotnej úrovni je plný žiadostivosti a hnevu. Toľko hmotných túžob nás ženie k ich napĺňaniu a keď sa nám nedarí ich naplniť, sme z toho nešťastní a veľmi často aj nahnevaní. Keď sa nám ich podarí naplniť, tak sme šťastní, ale iba na chvíľku a potom zase hľadáme niečo, čo by uspokojilo náš zmyslový pôžitok – nové auto, nový bicykel, nový partner, nové prostredie – dovolenka, výlet,… zmysly chcú skúšať stále niečo nové a užívať si to. Po čase sa to však zmyslom zunuje a chcú zase niečo nové a nové a nové… a tak donekonečna. Keď sa snažíme uspokojovať zmysly, nebudeme v konečnom dôsledku nikdy spokojní, pretože to už z princípu nie je možné. Vždy je spokojnosť len dočasná.

Lepšie ako snažiť sa uspokojovať zmyslový pôžitok je zamestnať zmysly v oddanej službe. Píšem o tom v článkoch “Bhakti jóga“,  “Náboženstvo duše“, “Zmysel života podľa véd” a “Zmysel života podľa véd 2” a je o tom veľa kníh na Vedabase: https://vedabase.io/cs/library/

Vďaka oddanej službe sa môže naše srdce pomerne rýchlo očistiť od túžob po zmyslovom pôžitku a my tak môžeme žiť život bez hnevu a žiadostivosti na duchovnej úrovni. No pokiaľ budeme rozjímať nad zmyslovými objektami, v našom srdci bude žiadostivosť a zo žiadostivosti povstáva hnev, ilúzia, zmätená pamäť, strata inteligencie a hmotná úroveň.

Život na hmotnej úrovni znamená užívať si zmyslový pôžitok a myslieť si, že ja som pán, ovládateľ, požívateľ a všetko je tu pre môj pôžitok. Život na duchovnej úrovni znamená poznať svoju skutočnú identitu duše – čiastočky a služobníka Boha a zamestnávať svoje zmysly v službe Bohu. Tak sa môže naše vedomie očistiť od túžby byť pánom, ovládateľom a požívateľom.

Pravidelnou návštěvou přednášek z Bhāgavatamu a službou čistým oddaným je vše nepříznivé v srdci takřka zničeno. Láskyplná služba Osobnosti Božství, Śrī Kṛṣṇovi, který je opěvován transcendentálními písněmi, se tak stane nezvratitelnou skutečností. – Šrímad Bhágavatam 1.2.18

V spoločnosti oddaných Krišnu sa môžeme naučiť umeniu oddanej služby. Môžeme sa snažiť pochopiť oddanú službu aj z kníh, ale to nebýva zrovna ľahká cesta. Je lepšie byť osobne prítomný v spoločnosti ľudí, ktorí sa venujú oddanej službe, aby sme sa od nich mohli učiť.

V chrámoch Hare Krišna prebiehajú každú nedeľu o 14:00 programy pre verejnosť. Adresy centier Hare Krišna na Slovensku nájdete na stránke www.iskcon.sk

13320396_1322031861143522_1189356039959119048_o

vedsky sposob stolovania

Raz za čas, keď sa nazbiera dostatočný počet záujemcov, prebieha 2 – 3 mesačný vzdelávací kurz Bhakta program, kde sa účastník kurzu naučí základy Bhakti jógy a védskej kultúry. Bhakta program je bezplatný, stačí sa len zahlásiť a prísť. Ja som tento kurz absolvoval v roku 2016 a môžem povedať, že mi to zmenilo život – k lepšiemu :) Kuk video:

Vedomie Krišnu mi dalo veľmi veľa a stále dáva. Bhakti jóga je proces očistenia nášho srdca od chtivých túžob, ktorých nenaplnenie vedie k hnevu, ilúzii, strate pamäti a inteligencie a k životu na hmotnej úrovni, ktorá nie je vôbec príjemná.

Každý, kto sa úprine venuje Bhakti jóge, pocíti jej výsledok na vlastnej koži. Nie je to o fyzických cvikoch ako si niekto môže pod slovíčkom “Jóga” predstaviť. Píšem o tom v článku “Čo je jóga?

Cieľom Bhakti jógy je dosiahnutie lásky k Bohu, čo je najvyššia úroveň bytia. Bhakti jóga nás učí nesebeckému správaniu a učí nás služobníckemu postoju voči Bohu a voči Jeho čiastočkám – ostatným živým bytostiam. Učí nás, že nie sme páni a ovládatelia ako si pod vplyvom ilúzie môžeme myslieť, ale že sme veční služobníci Boha a jedine v tomto postavení môžeme byť skutočne šťastní. Pokiaľ sa hráme na pánov a ovládateľov, náš život je plný ťažkostí a nepríjemností. To je len dôkaz toho, že to nie je naša prirodzená pozícia, pretože túžime byť šťastní, no v pozícii pánov a ovládateľov prichádza nechcené utrpenie.

Ak chceme byť skutočne šťastní, musíme zistiť kto vlastne sme, že sme duše a našou prirodzenosťou (dharmou) je slúžiť Bohu. Sme čiastočky Boha a prirodzenosťou čiastočky je slúžiť celku. Skutočné naplnenie môžeme nájsť len vo svojej prirodzenej pozícii služobníkov Boha. Pokiaľ sa chceme hrať na pánov a ovládateľov a nechceme slúžiť, Boh nám dáva možnosť v tomto hmotnom svete, v ktorom však musíme zakúšať rôzne nechcené situácie. Túžime po šťastí, ale zakúšame utrpenie. Prečo? Pretože nie sme vo svojej prirodzenej pozícii služobníkov. Každý niekomu slúži, píšem o tom v článku “Slúžiť je prirodzené“. Pán dáva svojmu služobníkovi všetko, čo potrebuje. Tak je služobník prirodzene šťastný. Pán dokonca ochraňuje svojich služobníkov a pekne sa o nich stará. Služobníci si tak nerušene môžu plniť svoje povinnosti a byť šťastní.

Služba Bohu prináša skutočné naplnenie a šťastie, no služba ilúzii prináša utrpenie, hnev a veľa ďalších nepríjemností. Ľudia musia vymýšľať spôsoby ako pracovať s hnevom, pretože nevedia kto vlastne sú, že sú duše, ktorých prirodzenosťou je slúžiť celku. Kvôli tejto nevedomosti sa snažia napĺňať hlavne zmyslový pôžitok v domnení, že ich to spraví šťastnými, no nakoniec sa dostaví iba sklamanie, hnev a utrpenie. Takýto život nie je vôbec príjemný. Každý túži po šťastí, ale šťastie na hmotnej úrovni bytia nie je skutočné, je len dočasné a strieda ho utrpenie. Skutočné šťastie môžeme nájsť na duchovnej úrovni a to tak, že sa začneme venovať duchovným činnostiam, ktoré spomínam v článku “Bhakti jóga“.

13308680_1322072101139498_7394241469994159807_o

Keď pochopíme kto vlastne sme, že sme veční služobníci Krišnu, nášho milovaného a jediného Pána, môžeme zažívať skutočnú radosť zo života a nemusíme sa už viac hnevať, že naše túžby a predstavy neboli naplnené, pretože všetko v konečnom dôsledku závisí na Krišnovi. My nie sme páni, ani ovládatelia, ani požívatelia. Čo Krišna svojmu oddanému dá, s tým je spokojný. Ak mu dá omrvinku, je spokojný. Ak mu dá celé kráľovstvo, je spokojný. Pokorné postavenie služobníka je veľmi pekné. Keď sa naučíme pekne slúžiť Krišnovi, nemusíme už viac zažívať hnev prameniaci z nenaplnenia našich túžob. Budeme spokojní s tým, čo nám Krišna poskytne a všetko zamestnáme v službe Jemu.

No ak sa naďalej budeme hrať na pánov, ovládateľov a nebudeme chcieť slúžiť Bohu, budeme musieť stále zakúšať utrpenie, hnev a ďalšie rôzne nepríjemnosti kým sa nepoučíme a nenaučíme kto vlastne sme :)

Hare Krišna

Náboženstvo duše

Všetci poznajú kresťanstvo, islám, hinduizmus, judaizmus a iné náboženstvá aspoň z počutia. O čo v skutočnosti ide v jednotlivých náboženstvách už len málokto vie. Náboženstvo ako také je náuka o Bohu a nášho vzťahu s Ním. Všetky existujúce náboženstvá by sa dali zhrnúť do jednotného názvu – náboženstvo duše.

Všetci sme v skutočnosti večné duše a máme večný vzťah s Bohom. No kvôli tomu, že sme sa chceli hrať na pánov, ovládateľov a požívateľov, sme na Boha zabudli, pretože mu závidíme a my chceme byť Boh – najvyšší vládca a požívateľ. Nechceme slúžiť, chceme aby bolo slúžené nám. My chceme byť páni a chceme, aby bolo všetko podľa nás. To je prejav závisti voči Bohu. Extrémna závisť sa prejavuje zavrhovaním Boha úplne – Boh neexistuje.

Som kresťan, som moslim, som žid, hinduista, Slovák, Američan, lekár, otec, matka,… to všetko sú hmotné označenia týkajúce sa tela. Duša nie je kresťan, ani moslim, ani žid, hinduista, Slovák,… duša je večný služobník a môže sa vďaka svojej slobodnej vôli rozhodnúť komu bude slúžiť. Nie je otázka toho, že by duša bola pánom. Môžeme vidieť, že aj keď sa snažíme byť pánmi a ovládateľmi, sme pod nadvládou hmotnej prírody. Keď príroda zavelí, musíme ísť na záchod. Neovládame vietor, počasie, sopky, neovládame dokonca ani svoje telo – napríklad vnútornosti. Či chceme, či nechceme, neustále sa nachádzame pod nadvládou niekoho/niečoho. Aj keď sa silou mocou hráme na pánov a snažíme sa aby bolo všetko podľa nás.

Myslieť si, že sme páni, je obyčajná ilúzia. Malé dieťa si môže myslieť, že ovláda otca keď otec pre neho robí všetko, čo mu vidí na očiach. Ale keď dieťa spraví niečo, čo sa otcovi nepáči, otec dá jasne najavo svoju pozíciu. Presne tak si závistivá duša môže myslieť, že je ovládateľom, ale v skutočnosti je podriadená vyššej moci.

“Rozdíl mezi materialistickým a duchovním způsobem života je, že ten první znamená neposlušnost a druhý naopak poslušnost vůli Nejvyššího Pána. Všechny živé bytosti jsou nedílné části Osobnosti Božství a jejich přirozenou povinností je Pána vždy poslouchat. V tom spočívá dokonalá jednota.” – Šrímad Bhágavatam 4.12.22 význam

Následkom neposlušnosti voči Bohu je utrpenie. Keď dieťa poslúcha rodičov, rodičia sú spokojní a dieťa takisto. No ak je dieťa neposlušné, rodičia sú nútení podstúpiť potrebné kroky pre nápravu dieťaťa. Takisto Boh vytvoril pre neposlušné duše nápravné zariadenie a to tento hmotný svet, kde sa duše môžu hrať na pánov a ovládateľov až kým ich to neomrzí a nezačnú zistovať prečo sa tu vlastne ocitli, prečo musia zakúšať utrpenie aj keď nechcú, prečo musia zomrieť aj keď nechcú.

Ve vĕzení si nĕkdo může přát vylepšit si své postavení, stát se nejlepším vĕznĕm a dostat se do první nápravné skupiny, ale žádného rozumného človĕka to neuspokojí. Touží být z vĕznice propuštĕn zcela. V hmotném svĕtĕ jsou nĕkteří z nás vĕzňové první, druhé a třetí nápravné skupiny, ale i tak jsme všichni vĕzni. Pravé poznání nespočívá v pouhém přijetí doktorátu a jiných titulů, nýbrž v pochopení tĕchto základních otázek existence. – Úryvok z knihy Královské poznání

Z tohto môžeme pochopiť, že sa nachádzame vo väzení a mali by sme sa snažiť zistiť ako sa z neho môžeme vymaniť na slobodu. Základným predpokladom pre získanie slobody je pokora a vďaka nej služobnícky postoj. Ten, kto je pyšný a nechce slúžiť nikomu, sa nikdy z hmotného väzenia nemôže dostať. Práve pre takých je toto väzenie určené. Keď závistivý človek len počuje slovíčko “služba”, tak sa zhrozí, pretože on nechce nikomu slúžiť. On chce byť pán a chce, aby slúžili jemu. Inými slovami sa to dá tiež nazvať pýcha.

Prirodzenosťou duše je byť služobníkom. Duša je večná čiastočka Boha. Tak ako sú ruky a nohy časti tela, tak sú duše časti Boha. Ruka a noha nemôže samostatne žiť bez zbytku tela, sú na tele plne závislé. Rovnako duše sú plne závislé na Bohu. No pokiaľ sa chcú od Boha oddeliť, dá im možnosť hrať sa na Bohov v ilúzii – v hmotnom svete. V skutočnosti duša nikdy nemôže byť oddelená od Boha, ale môže žiť v ilúzii, že oddelená je a že je celkom nezávislá.

Poďme sa pozrieť na druhy utrpenia v hmotnom svete, prečo existuje utrpenie a ako sa mu dá vyhnúť:

Tři druhy utrpení jsou:
1) utrpení, které je způsobeno vlastním tělem nebo myslí,
2) utrpení způsobené jinými živými bytostmi a
3) utrpení, kterému jsme vystaveni příčinou přírodních katastrof, na něž nemáme vliv.
Śrīmad-Bhāgavatam začíná tím, že se oddaný odevzdává Absolutní Osobě. Oddaný si je vědom jak své totožnosti s Absolutním, tak i odlišnosti od Absolutního v tom smyslu, že jeho věčným posláním je Absolutní Osobě sloužit. Hmotné chápání života znamená, že si člověk o sobě myslí, že je vládcem nad vším a nade všemi, a to dotyčnému člověku neustále přináší trojí utrpení. Sezná-li však pravdu o svém skutečném postavení transcendentálního služebníka, bude z těchto utrpení ihned vysvobozen. Dokud se ale živá bytost snaží panovat nad přírodou, nemá možnost stát se služebníkem Nejvyššího. Službu pro Pána lze vykonávat jedině s čistým vědomím své vlastní duchovní totožnosti. Taková služba vysvobozuje z tíže hmotné existence. – Šrímad Bhágavatam 1.1.2 význam

V 16. kapitole knihy Učení Královny Kuntí je to tiež veľmi pekne vysvetlené:

“Naše oddanost Kršnovi je přirozená. Stejnĕ jako je syn přirozenĕ oddaný svému otci a své matce, máme v sobĕ také přirozenou oddanost ke Kršnovi. Dokonce i materialisté se modlí k Bohu, když jsou v nebezpečí. Když jim nic nehrozí, Boha samozřejmĕ popírají. Nebezpečí jsou tedy důležitá, neboť tyto darebáky učí, že Bůh existuje. Jīvera svarūpa haya—kṛṣṇera`nitya-dāsa’. Naše přirozené postavení je záviset na Bohu. Snažíme se Boha zbavit a říkáme: „Bůh je mrtvý,“ „Bůh neexistuje“ nebo „Já jsem Bůh,“ ale když necháme tohoto darebáctví, Kršna nás všechny ochrání.”

Nepřátelství vůči všem ostatním živým bytostem pramení z našeho nepřátelství vůči Nejvyšší Osobnosti Božství. Přestaneme-li projevovat závist a zášť vůči Nejvyššímu Pánu, zavládne v lidské společnosti mír, jednota a bratrství. – ŠB 4.30.36

Náboženstvo duše je jednoduché. Keď si myslíme, že sme pánmi svojho života a že je tu všetko pre náš pôžitok, sme nútení brať následky za svoje činy (karmu) a zakúšať utrpenie. No keď sa naše vedomie očistí vďaka spoločnosti čistých duší, ktoré poznajú svoju skutočnú totožnosť, oslobodíme sa od ilúzie, že sme páni a ovládatelia a staneme sa obyčajnými služobníkmi.

Cieľom náboženstva duše je obnoviť svoje pôvodné prirodzené postavenie – stať sa jednoduchým služobníkom služobníkov Boha. Všetci niekomu alebo niečomu slúžime. Píšem o tom v článkoch “Slúžiť je prirodzené” a “Každý musí slúžiť“.

Následkom toho, že si duša o sebe myslí, že je pánom, začína vykorisťovať všetkých okolo seba. Môžeme to koniec koncov vidieť v súčasnej spoločnosti. Takmer každý chce niekoho, alebo niečo využívať pre svoj zmyslový pôžitok. A výsledok? Dočasné šťastie a následné utrpenie. Taká je povaha hmotného šťastia. Preto nikto takýmto spôsobom nemôže byť šťastný v hmotnom svete keď je nútený zakúšať každú chvíľu nešťastie.

Jediný spôsob oslobodenia sa od nešťastia je očistiť sa od závisti voči Bohu a stať sa pokorným služobníkom. To prinesie duši skutočné šťastie, lebo to je jej pôvodné a prirodzené postavenie. Ak sa hráme na niečo, čím nie sme, nemôžeme byť šťastní. Pokiaľ sa duša snaží užívať si nezávisle na zdroji blaženosti (na Bohu), je ako iskra, ktorá odletela príliš ďaleko od ohniska a nemôže si zachovať svoje teplo a jednoducho zhasne.

Ako sa môžeme zbaviť tejto hroznej panovačnej mentality sa dozvieme v písmach ako sú Bhagavad-gíta taká, aká je, Šrímad Bhágavatam, Královské poznání a ďalšie, ktoré sú dostupné online na vedabase: https://vedabase.io/cs

Ako vieš čo je správne?

Veľa ľudí si myslí, že konajú správne a že vedia čo je správne. Ale ja sa pýtam ako to vedia? Je správne jesť mäso keď si to mnohí myslia? Je správne robiť potraty keď to považuje väčšina ľudí za správne? Je správne to, čo považuje väčšina za správne? Môže, ale nemusí a často ani z objektívneho hľadiska nie je.

Často sa stretávam s tvrdením: “Veď nerobím nič zlé.” – naozaj? Nikomu neubližuješ (psychicky, či fyzicky), nikoho nevykorisťuješ, nevytváraš odpad, žiješ v súlade s prírodou, neintoxikuješ, nemáš závislosti, žiješ v celibáte… ak áno, klobúk dole.

Relatívny pojem

Problém je, že každý považuje za správne trochu niečo iné a keď sa majú všetci zhodnúť na tom, čo je správne, nastáva tu konflikt záujmov. Niekto považuje nemanželský sex za niečo akceptovateľné, niekto to vôbec neakceptuje ako správne. Niekto považuje jedenie mäsa za akceptovateľné, niekto nie. Ako môžeme vedieť čo je naozaj správne a čo nie? Podľa svojej mysle a inteligencie? Každý sa nachádza na inej úrovni vedomia a z nej posudzuje čo je správne. Taký masový vrah považuje za správne vraždenie. Tým, ktorým veľmi chutí mäso, považujú za správne zabíjanie zvierat pre uspokojenie svojho jazyka.

Bhagavad-gíta 3.40 nám vysvetľuje:

Zmysly, myseľ a inteligencia sú sídlom žiadostivosti, ktorá nimi zatemňuje skutočné poznanie živej bytosti a mätie ju.

Stretol som sa s názorom: “je dobré mít měřítko správných a špatných činů“. Áno, určite je to dobré, ale považovať niečo za dobré, alebo zlé na základe našej žiadostivosťou znečistenej mysle a inteligencie je zcestné. Žiadostivosť nám zatemňuje skutočné poznanie a preto nedokážeme rozlišovať správne od nesprávneho. Kvôli žiadostivosti považujeme za správne to, čo nám prinesie nejaký prospech. Napríklad ten, kto je plný žiadostivosti po drogách, považuje drogy za správne, lebo si pod vplyvom žiadostivosti myslí, že mu to pomáha. No ten, kto pod vplyvom žiadostivosti po drogách nie je, môže vidieť skutočný účinok a dopad drog. Ten, kto je plný žiadostivosti po mäse, alebo po sexe, alebo po inom druhu zmyslového pôžitku považuje tieto veci za správne. No veľkí svätci tieto činnosti zavrhujú ako nesprávne. Prečo?

Kto sme?

Aby sme vedeli čo je správne a čo nie, nemôžeme stavať tieto tvrdenia na svojej žiadostivosťou znečistenej inteligencii. Pretože žiadostivosť zatemňuje skutočné čisté poznanie. Najskôr musíme očistiť svoje vedomie od žiadostivosti a až potom môžeme vedieť správne rozlišovať čo je správne a čo nesprávne. A aby sme mohli očistiť svoje vedomie, musíme najskôr zistiť ako.

Pokiaľ sa stotožňujeme s telom, považujeme za správne činnosti, ktoré uspokojujú telo. No veľkí svätci učia, že nie sme toto telo, že sme večná duša, ktorá je v tele a dostala toto telo, aby mohla napĺňať svoje sebecké túžby v hmotnom svete. Dáva to zmysel?

Pokiaľ si vďaka svätcom uvedomíme kto v skutočnosti sme, že nie sme toto telo, ale večná duša, môžeme pochopiť, že činnosti zamerané na uspokojenie tela nás nedokážu spraviť šťastnými. Je to ako keď sa šofér stará o auto, ale zabúda pri tom na seba. Dopĺňa benzín, vymieňa olej, umýva ho, robí pravidelnú údržbu, ale zabúda pri tom na svoje potreby – je hladný, nevyspatý, neumytý,… ale hlavne, že sa stará o auto. Podobne duša keď sa zamerá na uspokojovanie potrieb tela, jej vedomie degraduje a znečisťuje sa viac a viac hmotným poňatím života. No ak získa poznanie, že nie je toto telo a bude nasledovať proces na očistu svojho vedomia, už ju nebudú lákať zmyslové pôžitky, ktoré slúžia na uspokojenie hmotných zmyslov, pretože pochopí, že to nie je skutočné šťastie.

Stotožnenie duše s telom je popísaný vo význame Bhagavad-gíty 3.40:

Myseľ je centrom zmyslových aktivít, a keď počúvame o zmyslových činnostiach, stáva sa zdrojom všetkých nápadov vedúcim k hmotným pôžitkom. Následkom toho sú myseľ a zmysly sídlom žiadostivosti a inteligencia je hlavným sídlom týchto zmyslových sklonov. Inteligencia je najbližší sused duše. Chlipná inteligencia môže ovplyvniť dušu, aby získala falošné ego a stotožňovala sa s hmotou, teda aj s mysľou a so zmyslami. Duša si postupne zvyká na pôžitok, ktorý jej poskytujú hmotné zmysly, a domnieva sa, že v tom spočíva pravé šťastie.

Ak si šofér myslí, že je auto, nemá to v hlave úplne v poriadku. Takisto duša keď sa stotožní s telom, je to chorobný stav vedomia. Tento chrobný stav sa dá liečiť načúvaním a uplatnením nadobudnutých poznatkov v praxi. Môžeme očistiť svoje vedomie natoľko, že sa prestaneme stotožňovať s hmotným telom a pochopíme kto vlastne sme.

Chceme žiť večne, ale v tomto svete nie je nič večné. Všetko nejakú dobu trvá a potom zaniká. Chceme byť šťastní večne, ale v tomto svete máme skúsenosť, že šťastie strieda nešťastie a trpíme aj keď nechceme. Prirodzenosťou duše je večnosť, blaženosť a poznanie. Preto prirodzene po týchto atribútoch túžime. Túžime nasávať poznanie z rôznych zdrojov – z rádia, televízie, novín,… no takýto druh poznania nikomu nepomôže očistiť svoje vedomie a povzniesť sa na duchovnú úroveň. Všetky hmotné činnosti dušu viac zaplietajú v hmote, kde nemôže byť skutočne šťastná. No je možné naučiť sa vykonávať duchovné činnosti a dokonca pretvoriť hmotné činnosti na duchovné a oslobodiť sa tak zo zajatia hmotného poňatia života. To učí “Bhakti jóga“. Ak sa naučíme správne vykonávať Bhakti jógu, môžeme veľmi rýchlo očistiť svoje vedomie od hmotného znečistenia a začať chápať hlbšie duchovné témy. Bez toho to nie je možné, alebo prinajmenšom veľmi ťažké. Píšem o tom v článku “Prečo som nechápal Bhagavad-gítu“.

Jednoducho aby sme dokázali rozlišovať čo je správne a čo nie, musíme svoje vedomie očistiť od žiadostivosti, ktorá nám zatemňuje poznanie. S čistejším vedomím dokážeme lepšie rozlišovať správne od nesprávneho. A ak si nie sme istí, čo je správne a čo nie, je dobré sa spýtať duchovne pokročilejších osôb, aby nám vysvetlili ako to vidia. Čím čistejšie vedomie, tým čistejšie videnie reality takej, aká je. A je vždy dobré spýtať sa čo je správne a čo nie, prijať vedenie (duchovného) učiteľa a nešpekulovať. Píšem o tom v článku “Dôležitosť (duchovného) učiteľa“. Ak si stále nie sme istí, môžeme sa spýtať viacerých duchovne pokročilých osôb a ak nám povedia to isté, alebo niečo podobné, zrejme to tak bude. Aj keď by sa nám nepozdávalo čo nám hovoria, nemali by sme svoj názor považovať za pravdivejší ako slová svätcov. Pretože kým je naša inteligencia znečistená žiadostivosťou, nemusí sa jej pozdávať skutočná realita taká, aká je. Táto realita môže byť drsná a ťažko prijateľná, ale keď očistíme svoje vedomie viac a viac, dokážeme chápať viac a viac.

parampara2

Poznám ľudí, ktorí nie sú schopní prijať slová svätcov a svojim špekuláciam dávajú väčšiu váhu ako slovám svätcom. Stavať sa nad veľkých svätcov vôbec nie je pokorné a je to znak pýchy. Pokiaľ budeme pyšní a budeme svoje názory a špekulácie považovať za pravdivejšie ako slová veľkých svätcov, nemôžeme od nich získať poznanie. No ak si uvedomíme, že veľa toho nevieme a že naše vedomie je znečistené žiadostivosťou, ktorá nám zastiera skutočné poznanie, môžeme veľmi ľahko prijať slová svätcov do srdca a zmeniť svoj život na nepoznanie. Môžeme tak zistiť kto vlastne naozaj sme, čo máme a čo nemáme robiť, aby sme boli skutočne šťastní a môžeme vedieť lepšie rozlišovať čo je správne a čo nie. Potom môžeme zistiť, že to, o čom sme si mysleli, že je správne, nie je v skutočnosti až také správne. To všetko vďaka veľkým svätcom, načúvaniu ich slovám a uvedením ich do praxe.

Veľkí svätci existujú. Len ich stačí nájsť, učiť sa od nich a to nám môže zmeniť vnímanie sveta na nepoznanie. Môže nám to obrátiť vnímanie života o 180 stupňov a vydáme sa iným smerom akým sme doteraz kráčali a ako kráča drvivá väčšina ľudí. Každý chce byť šťastný, no málokto vie ako skutočné trvalé šťastie dosiahnuť. Mnohým sa darí dosiahnuť krátkodobé šťastie, za ktorým nasleduje nešťastie, pretože nemajú poznanie o skutočnom šťastí. Toto poznanie nám môžu dať opäť veľkí svätci. Svätci sú ako studnica múdrosti a je len na nás, či sa rozhodneme z tejto studnice čerpať, alebo budeme naďalej svoju hmotne znečistenú inteligenciu považovať za väčšiu ako čistú inteligenciu svätcov.

Tak ako dieťa nedokáže rozlišovať čo je správne a čo nie, potrebuje vedenie rodiča, aby ho to naučil. Takisto my ak máme znečistené vedomie sme ako malé dieťa, ktoré nedokáže správne rozlišovať dobré od zlého, priaznivé od nepriaznivého. Pod vplyvom svojho znečisteného vedomia máme tendenciu považovať správne za nesprávne a naopak. No s pomocou veľkých svätcov, ktorí sú ako otec, sa dokážeme naučiť rozlišovať správne.

Ak nepoznáme žiadnych svätcov, môžeme sa s nimi združovať v Šrímad Bhágavatam, ktorý je dostupný online: https://www.vedabase.com/cs/sb/

Pokiaľ sa budeme snažiť rozlišovať čo je správne a čo nie na základe svojho žiadostivosťou znečisteného vedomia, veľa šťastia. Tak budú aj naše rozhodnutia vyzerať a také následky to bude mať.

Haré Krišna

Čo vám motivátori nepovedia

Mnohí motivátori sa snažia ľudí motivovať, aby si plnili sny a to im prinesie šťastie. Áno, na jednej strane je to pravda, ale na druhej strane im už nepovedia (pretože to zrejme nevedia) čo ich čaká neskôr. Napríklad v okamihu smrti.

michal-drienik-motivator

(Ne)dokonalé poznanie

Niektorí motivátori dokonca vedia, že sú večná duša a že nie sú toto telo, ale iba teoreticky. Ak by to vedeli prakticky, tak by ako duša jednali a nesnažili by sa napĺňať len svoje hmotné túžby, ktoré pramenia zo stotožňovania sa s telom. Duša vo svojom čistom vedomí nemá žiadne hmotné túžby, ale keď sa stotožňuje s telom, prirodzene chce uspokojovať hmotné zmysly v domnení, že jej to prinesie šťastie.

Napĺňajte si svoje túžby a buďte štastní… ale nikto už neberie do úvahy, že v okamihu smrti nám budú všetky naše pripútanosti a všetko o čo sme sa v tomto živote snažili odobrané! A kvôli svojim pripútanostiam a túžbam budeme veľmi trpieť keď o to všetko prídeme a to nie je všetko… čaká nás ďalší život v ďalšom hmotnom tele, kde si budeme musieť napĺňať svoje nenaplnené (hmotné) túžby a znova zakúšať dočasné radosti a strasti v hmotnom svete. To je to, čo naozaj chceme? Absolvovať opakované zrodenie a smrť donekonečna ako takí blázni?! Nie je rozumnejšie hľadať cestu von z tohto nekončného kolobehu a nie snažiť sa tu udržať za cenu dočasného šťastia a následného nemalého utrpenia? Každý už zažil nejaké utrpenie a kto náhodou nie, tak so 100% garanciou zažije. Prečo musíme zažívať utrpenie aj keď nechceme? To je otázka, ktorá by nás mala trápiť a nie otázka ako si čo najlepšie naplníme svoje túžby, ktoré nám síce prinesú dočasné šťastie, ale následne príde o to väčšie utrpenie keď budeme v okamihu smrti musieť všetko zanechať. To je realita.

Duša v hmotnom svete je ako ryba na suchu a snaží sa byť v takom prostredí šťastná. Môže fajčiť cigarety, piť alkohol, chodiť na dovolenky, vešať sa zlatom, striebrom, obklopovať sa ďalšími rybami na suchu, ale to nič nemení na tom, že ryba na suchu nemôže byť skutočne šťastná a v skutočnosti trpí a čo považuje za šťastie, je iba zmiernenie utrpenia. Rovnako duša v hmotnom svete nemôže byť šťastná pokiaľ sa stotožňuje s telom. Je nútená zakúšať utrpenie, ktoré je spojené s telom a mysľou a všetkým čo sa k tomu viaže. Duša si vo svojej ilúzii môže myslieť, že si užíva, tak ako ryba na suchu sa môže snažiť užívať si. Ale skutočnosť je taká, že trpí a šťastná bude jedine vtedy, keď sa dostane do svojho prirodzeného prostredia.

Kto chce aj napriek tomu zameriavať svoju snahu na plnenie svojich hmotných túžob a to považovať za zmysel života, veľa šťastia. Takéto úsilie vedie v konečnom dôsledku k nemalému sklamaniu a utrpeniu, pretože aj tak nám smrť všetko zoberie. Sme tu len na návšteve a vo svojej nevedomosti si myslíme, že si tu budeme užívať večne, že rodina, priatelia a majetok tu bude s nami večne. To je veľká ilúzia, v ktorej mnohí žijú. Nevieme hodinu ani deň kedy budeme nútení opustiť tento svet. Nevieme hodinu ani deň kedy budú naši blízki nútení opustiť tento svet. A čo horšie, nevieme čo bude nasledovať po smrti. Keby sme to vedeli a pochopili aký je skutočný zmysel ľudského života, mohli by sme si zariadiť život inak ako len napĺňaním svojich hmotných túžob a vyvarovať sa tak následného utrpenia.

Zmysel života

Detailne a logicky o zmysle života hovoria védske písma. Píšem o tom v článkoch “Zmysel života podľa véd” a “Zmysel života podľa véd 2“. Mnohí ľudia sa snažia užívať si v tomto svete, pretože nepoznajú skutočný zmysel života, ktorým rozhodne nie je užívanie si a pripútavanie sa k hmotnému svetu, v ktorom niet skutočného trvalého šťastia. Všetko šťastie v hmotnom svete je dočasné a následne ho strieda utrpenie. Čím väčšie dočasné šťastie získame, o to väčšie utrpenie neskôr príde. A kto tomu neverí, alebo si to neuvedomuje, život mu to ukáže časom. Nechceme trpieť, ale predsa zakúšame utrpenie. Prečo? To je otázka, na ktorú by sme mali hľadať odpoveď. Táto odpoveď nás môže zachrániť pred veľkým nebezpečím v podobe následného nemalého utrpenia.

Na základe jednoduchej logiky a osobnej skúsenosti môžeme zistiť aký je skutočný zmysel života a že napĺňanie svojich hmotných túžob nám neprinesie skutočné šťastie. No čo ak sme tak silno pripútaní k svojim hmotným túžbam, že sa ich nedokážeme zriecť a musíme ich jednoducho naplniť? Na to slúži jednoduchý proces Bhakti jógy, vďaka ktorému môžeme očistiť svoje vedomie natoľko, že mnohé naše túžby nám prestanú dávať zmysel a vynoria sa duchovné túžby. Prirodzenosťou duše je túžiť. Neustále po niečom túžime. No pokiaľ túžime po hmotných veciach a zmyslovom pôžitku, neprinesie nám to skutočné uspokojenie. Ako duchovnej bytosti nám môže priniesť skutočné uspokojenie len naplnenie duchovnej túžby. Jedinečnosťou Bhakti jógy je, že svoje hmotné túžby môžeme pretvoriť na duchovné a nemusíme sa ich zriekať. Na to, aby sme sa naučili umeniu Bhakti jógy, potrebujeme vedenie učiteľa. Bez učiteľa je veľmi ťažké sa niečo naučiť správne a správne to pochopiť. Najlepšie sa naučíme vďaka spoločnosti tých, ktorí už Bhakti jógu praktikujú dlhšie. Preto je dobré navštíviť Bhakti jogínov napríklad v chrámoch Hare Krišna: www.iskcon.sk

Existujú aj iné cesty duchovného rozvoja, ale tie nie sú pre tento vek podľa véd odporúčané. Najodporúčanejší proces sebarealizácie v súčasnom veku hádok a pokrytectva (Kali yugy) je Bhakti jóga, pretože je pre dušu prirodzená. O Bhakti jóge píšem v článku “Bhakti jóga“. Bhakti jógu môžeme praktikovať v každodennom živote a robiť tak duchovný pokrok. Stačí spraviť malé zmeny vo svojom dennom režime a tieto zmeny môžu mať nesmierne pozitívny dopad na náš život. Stačí to len skúsiť a zažiť na vlastnej koži. Je to vedecký proces – najskôr je teória, potom overenie teórie – prax. Praxou získame hlbšie pochopenie teórie a nie sme odkázaní len na vieru. A to sa mi veľmi páči. Zažiť účinok Bhakti jógy môže každý na vlasnej koži, len to treba vyskúšať. Kto nevyskúša, nemôže vedieť.

Ak cítite, že vám v živote niečo chýba a nie ste úplne šťastní, alebo možno ste momentálne šťastní, ale pochopili ste, že toto šťastie nebude trvať večne a jedného dňa ho vystrieda utrpenie, je možné toto utrpenie zmierniť, alebo dokonca nevnímať ako utrpenie vďaka nasledovaniu procesu Bhakti jógy.

Haré Krišna

Ktoré náboženstvo je pravé?

Mnohí náboženskí vyznávači, respektíve fanatici sa bijú do hrude, že len ich náboženstvo je jediné pravé a ostatné sú falošné. Nevedia takmer nič o iných náboženstvách, ale odsudzujú ich. To nie je príliš rozumné. Ľudia, ktorí nie sú fanatici, dokážu prijímať a študovať aj ostatné náboženstvá a môžu zistiť, že až tak sa jednotlivé náboženstvá nelíšia a ich cieľ je rovnaký.

Odlišnosť náboženstiev

Náboženstvá sa môžu odlišovať rituálmi a drobnosťami vo filozofii, ale podstata všetkých náboženstiev ostáva rovnaká – milovať Boha a blížneho svojho. Láska k Bohu sa prejavuje láskou k blížnym, pretože každý je čiastočkou Najvyššieho.

V druhej kapitole knihy “Královské poznání” je popísané náboženstvo takto:

Náboženství je podle definice to, co nás spojuje s Bohem. Neposkytuje-li toto spojení, pak to není náboženství. Náboženství znamená hledání Boha, porozumĕní Bohu a obnovení vztahu s Bohem. To je náboženství.

Keď niekto chce pochopiť Boha, má na výber veľa náboženstiev. Každý si vyberá podľa svojej úrovne vedomia. Niekomu vyhovuje kresťanstvo, inému Islam, Judaizmus, Hinduizmus, Hare Krišna,… každý si môže nájsť podľa svojho gusta. Niektorí sa upnú len na jedno náboženstvo a ostatné ich nezaujímajú, iní študujú rôzne náboženstvá a nakoniec si vyberú to, ktoré im najviac dáva zmysel. A niektorí samozrejme o náboženstve nechcú ani počuť a Boha zavrhujú, prípadne uznávajú Boha, ale náboženstvo nie, aj to je voľba.

Jedno náboženstvo predsalen vyčnieva

Veľmi veľa ľudí, ktorí hľadali v rôznych náboženstvách a filozofiách, skončili u Hare Krišna. Jeden oddaný Krišnu dokonca tvrdí, že ak mu niekto ponúkne niečo lepšie ako je učenie Hare Krišna, s radosťou to prijme, ale zatiaľ mu taká ponuka ešte neprišla. Učenie, ktoré prináša Medzinárodné Hnutie pre Vedomie Krišnu, je veľmi komplexné a sotva ho niečo prekoná.

Biblia obsahuje určité poznanie, Korán, Tóra, Kabala takisto obsahujú užitočné poznanie o živote a o Bohu. Ale ani jedno z týchto písiem nie je tak obsiahle a neponúka také poznanie ako Védske písma. Šrímad Bhágavatam obsahuje 18 000 veršov, Bhagavad-gíta 700 veršov a ďalšie védske písma ďalšie stovky a tisíce veršov, v ktorých môžeme nájsť podrobný návod na život – keď budeme robiť toto, výsledok bude taktýto. Ak budeme robiť tamto, výsledok bude takýto. Tieto písma sú platné tisícky rokov a každý, kto ich nasleduje, si môže teóriu overiť na vlastnej koži. Jedná sa o vedecký proces získavania poznania, nejde len o vieru ako v mnohých iných náboženstvách. Na začiatku je nejaká teória a keď túto teóriu uvedieme do praxe, dostaneme nejaký výsledok. A pokiaľ to vykonávame správne, výsledok bude taký, aký je popísaný v teórii.

Nebezpečenstvo viery

Mnohým ľuďom stačí len veriť teórii a tak skončia pri náboženstvách, ktoré ich vedú ku viere ako k najvyššiemu princípu. Viera je dôležitá, no je riziko, že človek uverí niečomu, čo nie je pravda a bude podvedený. Rôzni ľudia si interpretujú rôzne písma po svojom a tak vznikajú rôzne dezinterpretácie a pôvodné čisté poznanie sa stráca a tým aj jeho účinok. Môžeme vidieť koľko existuje interpretácii Biblie, Bhagavad-gíty a ďalších svätých písiem a na týchto interpretáciach mnohí stavajú nové náboženstvá. A pokiaľ ľudia tomu všetkému uveria, veľmi jednoducho sa vzdialia od pôvodného významu svätého písma. Tak vznikajú rôzne sekty (odnože), ktoré zneužívajú vieru ľudí.

Zneužitiu viery sa dá predísť. Ako? No jedine tak, že si svoju vieru overíme a zistíme, či to, čo nám prezentujú je pravda. Pokiaľ len slepo uveríme niekomu a niečomu, je naozaj veľké riziko, že budeme podvedení ako mnohí iní. Píšem o tom v článku “Neoverená viera môže spôsobovať problémy“.

Dôležitosť praxe

Učenie Hare Krišna práve vyniká medzi náboženstvami v tom, že vedie svojich nasledovníkov v k pochopeniu kto je Boh a svojho vzťahu s Ním. Učí nasledovníkov vedecký proces, ktorý ich má doviesť k realizácii Boha. Podľa mojich doterajších informácii niečo podobné učí židovská “Kabala“, s ktorou však nemám skúsenosť.

Komu stačí veriť, ten si vyberie náboženstvo, v ktorom je viera najvyšší princíp. Kto však chce vedieť, vyberie si praktické učenie, ktoré mu pomôže overiť si teóriu v praxi.

Riziko viery sme si popísali. Mnohí ľudia veria rôznym pochybným ideológiam, ktoré nemusia byť pravdivé. Jeden verí v to, druhý zase v niečo iné… a ešte sa kvôli tomu hádajú. Kde je pravda? To veriaci nemôže vedieť, pokiaľ nemá skúsenosť. Pokiaľ niekto len slepo verí a nemá svoju vieru overenú, nemôže si byť istý, že ide správnou cestou.

No tí, ktorí majú overenú svoju vieru aspoň z časti, získajú pevné presvedčenie a odhodlanie pokračovať v ceste, na ktorej môžu zažívať viac a viac a dôjsť do cieľa, ktorý je popísaný v teórii.

Je smutné keď ľudia kvôli svojej viere odsudzujú iné náboženstvá a učenia a svoje presvedčenie považujú za jediné pravdivé. Toto veľkí svätci neučili. Veľkí svätci sa vždy snažia ľudí naviesť k Bohu. Chápu, že Boh je jeden a náboženstiev veľa. Že rôzne náboženstvá sú určené pre ľudí na rôznych úrovniach vedomia. Že niekomu stačí veriť a tak si vyberie náboženstvo, ktoré presadzuje vieru ako najvyšší princíp a iný potrebuje vedieť a vyberie si praktickú cestu sebarealizácie – obnovenia svojho zabudnutého vzťahu s Bohom.

Záver

Záver je taký, že neexistuje najlepšie náboženstvo. Každý za najlepšie považuje to, na akej úrovni vedomia sa nachádza. A každé náboženstvo slúži práve pre ľudí na rôznych úrovniach vedomia, aby mohli robiť duchovný pokrok. Tak, ako existuje základná, stredná a vysoká škola, tak existujú rôzne náboženstvá pre ľudí na rôznych úrovniach vedomia. Niekto nedokáže pochopiť učivo na vysokej škole, tak potrebuje najskôr získať základy na základnej a strednej škole. Potom môže pokročiť na vysokú školu. Takisto aj rôzne náboženstvá majú rôzne úrovne, rôzne levely a slúžia pre postupný pokrok v duchovnom živote. Niekto sa bude márne snažiť pochopiť najvyššie učivo pokiaľ nerozumie základom. Može si naivne myslieť, že už získal najvyššie poznanie, ale pritom môže byť len v deviatom ročníku na základnej škole a ešte ho čaká stredná a vysoká škola, aby získal potrebnú kvalifikáciu.

Najvyšší stupeň náboženstva je čistá láska k Bohu. Keď už duša nechce nič, len slúžiť Bohu. Keď už nemáme žiadne hmotné túžby, nechceme nič pre seba a celý svoj život obetujeme službe Bohu, môžeme si byť istí, že sme na najvyššej úrovni, že sme dosiahli najvyššie náboženstvo. No pokiaľ máme čo i len malú túžbu získať ešte niečo pre seba, máme čo robiť, aby sme svoje vedomie očistili a dosiahli čistú lásku k Bohu. Aké učenie, náboženstvo a prax si k tomu vyberieme, to už je na nás. Pokiaľ nás to dovedie, alebo aspoň priblíži do cieľa ľudského života – k láske k Bohu, vybrali sme si správne.

Či je niekto kresťan, moslim, hinduista, žid, na tom nezáleží. Pokiaľ sa úprimne snaží rozvinúť lásku k Bohu a slúžiť Najvyššiemu Pánovi, môže dosiahnuť cieľ ľudského života.