Všetky príspevky Tomáš Hromník

Činnosti a povahové črty, ktoré zabíjajú vzťah

Posledný vzťah ma naučil, čo všetko zabíja vzťah.

Neschopnosť pochopiť

Nepochopenie býva problém číslo jeden vo vzťahoch. Z nepochopenia vyplývajú všetky ostatné problémy. Keď nevieme partnera pochopiť a vcítiť sa do neho, nie je to pre vzťah príliš priaznivé.

Tvrdohlavosť

Ou, ak si budeme myslieť, že náš názor je jediný správny a znevažovať názor partnera, je to veľký problém. Ak si budeme tvrdohlavo stáť za svojim bez snahy pochopiť ako to vidí náš partner, zabíjame tým náš vzťah.

Panovačnosť

Ak nevieme robiť ústupky a chceme, aby bolo všetko po našom, krásne tým zabíjame náš vzťah.

Domýšľavosť

Je jednoduchšie si niečo domyslieť a myslieť si, že je to pravda ako sa spýtať ako to bolo myslené. Z toho však vyplývajú ďalšie nemalé problémy vo vzťahu. Keď niekto považuje svoje domnienky za pravdivé a nenechá si vysvetliť aká je skutočnosť, s takým človekom je to veľmi ťažké.

Zvaľovanie viny na druhého

Je veľmi jednoduché zvaliť vinu na druhého a svoj podiel si nepriznať. Preto to veľa ľudí aj robí. No už ťažšie je priznať si aj svoju chybu a pozrieť sa v prvom rade na seba aký podiel mám na danom probléme ja.

Keď budeme neustále zvaľovať vinu na partnera, nebude sa cítiť dobre a jeho náklonnosť k nám sa veľmi rýchlo zmení na opačný protipól. Keď sa však naučíme pozrieť sa na seba úprimne a priznať si svoju chybu bez toho, aby sme zvaľovali vinu na partnera, nášmu vzťahu to pomôže. Ideálne je ak sa to naučia obaja partneri.

Nekomunikácia

Ak vo vzťahu viazne komunikácia, nevyriešené problémy sa kopia a kopia, až nás jedného dňa zavalia a spôsobia ohromnú bolesť. Márne si myslíme, že keď zametáme problémy potichu pod koberec, že je to ok. Nie je. Len to skúste a uvidíte.

Nedôvera a žiarlivosť

Žiarlivosť niektorí ľudia považujú za prejav lásky. No je tomu skutočne tak? Dočítate sa o tom v článku “Je žiarlivosť prejavom lásky?

Zmysel života nie je užívanie si

Keď vidím ľudí ako si bezcieľne a bezmedzne užívajú, alebo sa o to aspoň snažia, v hlave sa mi premieta ako v ďalšom zrodení dostávajú zvieracie telá. Niekto chce byť dobrý bežec, tak dostane telo geparda, ktorý vie rýchlo utekať. Niekto chce byť dobrý plavec, tak dostane telo ryby. Niekoho nesmierne baví lietanie a tak dostane telo vtáka. Niekoho baví horolezectvo a dostane telo kamzíka… môže sa podľa svojej túžby po opustení súčasného tela (po smrti) prevteliť do akéhokoľvek druhu. Preto tie druhy existujú, pretože živé bytosti majú rôzne túžby a dostanú telo, aby si ich mohli lepšie naplniť.

Krišna v Bhagavad-gíte 15.8 hovorí:

V hmotnom svete prenáša živá bytosť svoje rôzne poňatia života z jedného tela do druhého, podobne ako vietor prenáša vône. Takto prijíma jeden druh tela a znovu ho opúšťa, aby prijala ďalší.

A Šríla Prabhupáda vo význame vysvetľuje:

“V tejto śloke je živá bytosť označená slovom īśvara, pán vlastného tela. Ak chce, môže vymeniť svoje telo za vyššie, no práve tak ho môže vymeniť aj za nižšie. Je do istej miery nezávislá. Výmeny, ku ktorým dochádza, závisia od živej bytosti. V okamihu smrti ju vedomie, ktoré vyvinula, privedie do nového tela. Ak vyvinula vedomie podobné psiemu alebo mačaciemu, môže si byť istá, že v budúcom živote dostane telo mačky alebo psa. Ak svoje vedomie upevnila v božských kvalitách, dostane v budúcom živote telo poloboha. Ak si je vedomá Kṛṣṇu, dostane sa na Kṛṣṇaloku do duchovného sveta a môže sa stýkať s Kṛṣṇom. Je naivné myslieť si, že so zánikom tela všetko končí. Individuálna duša prechádza z jedného tela do druhého, a súčasné telo a skutky živej bytosti sú základom jej budúceho tela. Presne podľa svojej karmy dostane nové telo, ktoré bude musieť v určitom okamihu opustiť.”

Kresťania si myslia, že žijú iba jeden život a po smrti idú do neba, alebo do pekla. To nedáva vôbec žiadny zmysel. Večné zatratenie v pekle mi moja inteligencia jednoducho neberie. Oveľa väčší zmysel dáva reinkarnácia. Keď živá bytosť (duša) vyvinie v ľudskom tele vedomie zvieraťa, dostane zvieracie telo, aby si mohla lepšie napĺňať svoje zvieracie túžby. To dáva dokonalý zmysel. Prečo by inak existovalo toľko druhov živočíchov, rastlín, baktérii…?

Krišna v ďalšom verši vysvetľuje:

“Živá bytosť tak získava nové hrubé telo s určitým druhom uší, očí, jazyka, nosu a hmatu, centrom ktorých je myseľ. Takto sa oddáva určitému druhu zmyslových predmetov.” [BG 15.9]

A tiež hovorí, že:

“Živé bytosti v tomto podmienenom svete sú Mojimi fragmentárnymi čiastočkami. Žijúc podmieneným životom, ťažko bojujú so šiestimi zmyslami, vrátane mysle.” [BG 15.7]

Neovládnuté zmysly a myseľ nútia živú bytosť užívať si zmyslový pôžitok, pretože nepozná väčšie naplnenie, väčšie šťastie. Oči sa chcú pozerať na krásne objekty, nos chce ovoniavať krásne vône, uši chcú počuť krásne zvuky, ruky chcú chytať príjemné predmety na dotyk a jazyk chce ochutnávať rôzne chute. Jednoducho si v podmienenom stave chceme užívať zmyslový pôžitok a naivne to pokladáme za šťastie a zmysel života.

Plate23-mind-out-of-control

Šťastie získané uspokojením zmyslov je dočasné a veľmi prchavé. Navyše takéto šťastie je zdrojom utrpenia:

“Šťastie, ktoré vzniká zo spojenia zmyslov a ich predmetov, ktoré je spočiatku ako nektár a na konci ako jed — také šťastie sa pripisuje kvalite vášne.” [BG 18.38]

Ľudia si užívajú a potom sa čudujú prečo trpia… uspokojujú zmysly rôznymi spôsobmi – intoxikáciou, športom, sexom, jedením mäsa, hazardom atď. Všetky tieto činnosti vedú v konečnom dôsledku k problémom a utrpeniu (závislosti, zranenia, pohlavné a iné choroby,… smrť). Pod vplyvom ilúzie si živá bytosť myslí, že ju dané činnosti urobia šťastnou, ale neskôr len viac a viac trpí a je nešťastná a zfrustrovaná a nevie čo má robiť, aby sa z toho dostala a bola opäť šťastná. Každý túži po šťastí, pretože šťastie je prirodzený stav duše. No duša zmätená falošným egom sa stotožňuje s telom, mysľou a zmyslami a usiluje sa o iluzorné, dočasné šťastie. Kým živá bytosť môže uspokojovať svoje zmysly, môže sa zdať, že je šťastná, ale akonáhle príde o zmyslový pôžitok, prichádza utrpenie. Pretože je pripútaná k zmyslovému pôžitku a keď ho nemá, je nešťastná.

O šťastí, ktoré je spočiatku ako jed a na konci ako nektár a ktoré motivuje k sebarealizácii, sa hovorí, že náleží do kvality dobra.” [BG 18.37]

Skutočné šťastie pramení z duchovnej úrovne. Duša je duchovná a len duchovné činnosti ju dokážu plne uspokojiť. Žiadna hmotná činnosť nedokáže dušu uspokojiť tak, ako duchovná činnosť. Duchovná činnosť je napríklad počúvanie a spievanie Hare Krišna mahá-mantry:

Hare Krišna Hare Krišna
Krišna Krišna Hare Hare
Hare Ráma Hare Ráma
Ráma Ráma Hare Hare

Každý, kto počúva a spieva túto mahá-mantru, postupne získa vyššiu chuť a prestane ho baviť nezmyselný zmyslový pôžitok prinášajúci krátkodobé prchavé šťastie. Očistí sa od všetkých závislostí a hmotných túžob a vyvinie chuť po duchovných činnostiach. Inteligentná osoba hľadá skutočné šťastie a je si vedomá ilúzie pôžitku získaného zmyslami. Túto inteligenciu môže podmienená živá bytosť získať práve počúvaním a spievaním Hare Krišna mahá-mantry, ktoré je súčasťou Bhakti jógy. O Bhakti jóge sa môžete dočítať v článku “Bhakti yoga“.

Existujú rôzne učenia, ktoré môžu živú bytosť priviesť na duchovnú úroveň, ale vrchol všetkých učení je Bhakti jóga, ktorá živú bytosť priamo zamestnáva duchovnými činnosťami 24 hodín denne a môže tak čerpať duchovné šťastie neustále. Ako zduchovniť svoje činnosti učí Hnutie Hare Krišna. Adresy chrámov Hare Krišna na Slovensku sú na stránke www.iskcon.sk

Spievajte Hare Krišna a buďte šťastní, skutočne šťastní :)

Jedine duša zamestnaná duchovnými činnosťami môže byť skutočne šťastná trvale.

kirtan 13320396_1322031861143522_1189356039959119048_o vedsky sposob stolovania

Samozvaní guruovia

Samozvaných guruov je pomerne dosť. Sú to ľudia, ktorí dávajú nevyžiadané rady – rob toto takto, toto by si nemal robiť, takto by si sa nemal vyjadrovať, ty si taký a taký, mal by si byť taký, toto a tamto máš nespracované… priznám sa, že som mal tiež syndróm samozvaného gurua a občas sa pri tom ešte pristihnem. Zrejme aj preto sú v mojej realite ešte samozvaní guruovia. Ale v poslednej dobe sa mi to dosť hnusí, hlavne keď ľudia dávajú nevyžiadané rady mne ako by som mal žiť, čo by som mal a nemal robiť a podobne. Moje ego to nezvláda.

Samozvaní guruovia sú odborníci na to, ako by mali žiť ostatní, ale často nemajú poriadok vo svojom živote. Nejako sa im nechce riešiť svoj život a tak riešia život druhých. Žijú v akejsi ilúzii, že ich život je v pohode a že si môžu dovoliť poúčať ostatných. Žil som tak aj ja a preto viem aké to je.

Kecať druhým do života a hovoriť o nich akí sú zlí a čo všetko by mali zmeniť môže byť príjemné pre toho, kto to hovorí, ale už to nie je príjemné pre toho, koho sa to týka. A v tom je ten problém. Jedná sa o akýsi druh psychického ubližovania. Keď človek nie je schopný prijať radu, jednoducho ju neprijme aj keby bola akokoľvek dobre mienená. Ak je nevyžiadaná, nebude s veľkou pravdepodobnosťou prijatá, neprejde cez ego.

Guru a žiak

Samozvaní guruovia nechápu princípu žiak a učiteľ. Učiteľ učí a žiak načúva, učí sa. Žiak sa pýta a dostáva odpovede od učiteľa. Žiak v žiadnom prípade nepoúča učiteľa, pretože si je vedomý, že učiteľ vie viac ako on. Problém nastáva, keď chcú byť obaja učitelia a ani jeden z nich nie je ochotný načúvať a učiť sa. Potom sa len handrkujú kto z nich má pravdu a jeden druhého nepočúva. Toto je veľmi častý prípad internetových diskusií a z tohto dôvodu sa do nich už pokiaľ možno nezapájam. Na internete chce byť takmer každý guru a málokto je ochotný prijať rolu žiaka a učiť sa od druhých.

Dúfam, že som sa z toho už poučil a už nebudem druhým kecať do života. Na tom, ako sa ku mne správajú druhí, sa učím ako sa mám a nemám správať k druhým ja. Čo mi je nepríjemné sa snažím nerobiť a čo mi je príjemné sa snažím robiť.

Snažím sa riadiť heslom: “Ži a nechaj žiť” pretože mi nepríde správne dávať druhým rady pokiaľ o ne sami nepožiadajú. Ak už niekto požiada o radu, je väčšia šanca, že ju prijme ako keď dostane nevyžiadanú radu, ktorá sa zasekne na jeho egu.

Týmto zdravím všetkých mojich guruov, ktorí mi chcú kecať do života bez toho, aby som ich o to požiadal. Ahojte :)

Hĺbka vedomia Krišnu – duchovná veda

Mnohí ľudia považujú Hnutie Hare Krišna za vieru, či dokonca sektu. Majú zrejme skúsenosť len s kresťanskou vierou, ktorá je naozaj založená na viere – uverte a budete spasení. Nič múdrejšie som sa od kresťanov nedozvedel – jednoducho uver a hotovo. Žiadna hlbšia filozofia, žiadne hlbšie poznanie. Len viera.

Veriť nestačí

Hare Krišna je iné. O dosť iné. Na začiatku je viera. Viera v proces vedomia Krišnu. Ale neskôr sa táto viera praxou premení v poznanie. Človek už nemusí len veriť, ale zrazu vie ako sa veci majú. A to je na tom to úžasné, čo pritiahlo aj mňa. Mnohí ľudia sa čudujú čo v učení Hare Krišna vidím pretože majú buď len teoretickú znalosť tohto učenia, alebo žiadnu. Nemajú praktickú skúsenosť a preto tomu úplne nedokážu porozumieť.

Príklad s ohňom to krásne ilustruje. Keď ešte nemáme skúsenosť s ohňom, nevieme či páli, alebo nie. Len veríme, prípadne neveríme keď nám niekto hovorí, že oheň páli. Máme teoretické poznanie…. ale v skutočnosti nevieme ako to je. Až keď sa priblížime k ohňu, zistíme či oheň páli, alebo nie. Podobne je to s vedomím Krišnu. Na začiatku buď veríme, alebo neveríme tomu, čo nám oddaní Krišnu hovoria. No keď začneme praktikovať vedomie Krišnu, získame skúsenosť a zrazu budeme vedieť oveľa viac.

Keď som prišiel prvýkrát do chrámu Hare Krišna, uchvátila ma prednáška z Bhagavad-gíty. Nedalo sa nesúhlasiť. Učenie Hare Krišna je tak trefné… všetko do seba zapadá ako skladačka. Niektorým veciam človek nedokáže porozumieť hneď, ale keď začne praktikovať vedomie Krišnu, získa hlbšie pochopenie, získa lepšiu inteligenciu, aby mohol pochopiť o čom to tu celé je a ako to tu v tomto svete funguje. Napríklad keď som začal čítať Bhagavad-gítu, vôbec som jej nerozumel. Ale neskôr, keď som už nejaký ten čas praktikoval vedomie Krišnu, som v Bhagavad-gíte objavil úžasné poznanie, ktoré korešpondovalo s mojou skúsenosťou. Píšem o tom v článku “Prečo som nechápal Bhagavad-gítu

13320396_1322031861143522_1189356039959119048_o

Ľudia, ktorí len čítajú Bhagavad-gítu, či iné sväté knihy a nepraktikujú žiadne iné duchovné činnosti, majú veľký problém s porozumením týchto textov. Nemajú skúsenosť a ostáva im len veriť, alebo neveriť tomu, čo sa v nich píše.

Niektorí ľudia nepraktikujú žiadne duchovné činnosti a považujú vedomie Krišnu za placebo efekt. Nemajú s tým vôbec žiadnú skúsenosť a budú o tom hovoriť ako o niečom, do čoho sa vyznajú. To len ukazuje akú majú inteligenciu, pýchu a ego…

 

Fanatizmus?

Mnohí ľudia považujú stúpencov Hare Krišna za fanatikov, pretože ich životný štýl je o dosť odlišný ako životný štýl väčšiny ľudí v bežnej spoločnosti. Oddaní Krišnu nejedia mäso, nepijú alkohol, neberú drogy, nepijú kávu ani nič, kde je kofeín, teín a iné podporné či omamné látky, nehazardujú a nemajú nemanželský sex. Niektorí oddaní Krišnu žijú v celibáte v chráme. Iní (väčšina) žijú rodinným životom, majú dom, deti, prácu… Okrem toho odriekajú každý deň Hare Krišna mahá-mantru minimálne 1728x na ruženci. Trvá to zhruba 2 hodiny. To už predsa musí byť človek fanatik, aby to dokázal robiť, no nie? Ktorý rozumný človek by strávil 2 hodiny denne odriekaním mantry dokolečka? A ktorý rozumný človek by vstával každé ráno pred 4:00, aby mohol ísť na ranný program o 4:30?

Ako som povedal, človek to nemôže pochopiť kým si to nevyskúša. Ja som tomu tiež nerozumel kým som si to nevyskúšal a nezažil výsledok na vlastnej koži. Mnohí ľudia sa boja, že keď sa ponoria do vedomia Krišnu, tak už nebudú môcť piť alkohol, mať neobmedzený sex, jesť mäso a užívať si iné pôžitky. Ono to nie je tak, že nebudete môcť. Už nebudete chcieť! Stratíte chuť to robiť. Získate vyššiu chuť, ktorá spôsobí to, že nebudete mať chuť na nižší pôžitok, ktorý vás už ani z ďaleka neuspokojí tak, ako predtým. Keď som pil alkohol, bol som v stave opilosti celkom šťastný. Šťastnejší než za triezva. Keď som však začal praktikovať meditáciu Hare Krišna mahámantrou, postupne mi prestával chutiť alkohol a keď som sa raz opil, bol som nešťastný. Bol som nešťastnejší ako za triezva. Táto skúsenosť mi ukázala aká je sila mahámantry a aký nízky pôžitok alkohol prináša. Postupne som prestal piť alkohol úplne a už mi ani nechutí. Píšem o tom v článku “Účinok Hare Krišna mahá-mantry“. Viem, že sa nejedná o placebo efekt, lebo som ani nevedel čo sa stane keď budem praktikovať meditáciu Hare Krišna mahámantrou. Chcel som len vedieť aký to má účinok a zo zvedavosti som to začal praktikovať. No a výsledok sa jednoducho dostavil.

V mojom živote vidím obrovský rozdiel keď som nepraktikoval vedomie Krišnu a teraz. Píšem o tom v článku “Ako mi učenie Hare Krišna zmenilo život“.

Duchovná veda

Šríla Prabhupáda nazýval vedomie Krišnu duchovnou vedou – máme teóriu, ktorú si pokusom môžeme overiť v praxi. To je vedecký proces. Ľudia, ktorí tento proces uviedli do svojho života, pocítili účinok tohto procesu a získali poznanie, že je to naozaj tak ako Šríla Prabhupáda tvrdí vo svojich knihách.

Šríla Prabhupáda v knihe “Dharma – cesta transcendence” vysvetľuje:

Bůh není tak laciný. „Jen pojďte,“ lákají nás podvodníci, „já vám ukáži Boha. Nemusíte následovat žádná pravidla.“ Lidé, kteří chtĕjí Boha lacinĕ, se tedy nechají snadno podvést a existuje mnoho podvodníků, kteří toho využijí. Skutečný proces poznání Boha je vĕda. Dejme tomu, že nĕkdo prohlásí: „Já tĕ naučím chemii za pouhou sekundu. Dej mi peníze.“ Nebo: „Já tĕ bĕhem chviličky naučím matematiku. Zaplať mi.“ Budete s takovými nemožnými návrhy souhlasit? Proč je tedy tĕmto darebákům dovoleno klamat lidi, kteří pak vĕří, že mohou Boha pochopit tak laciným způsobem? Bhakti-jóga je vĕda, ne sentiment.

Proces je nasledovný: Návšteva chrámov Hare Krišna, ideálne cez nedeľné programy, ktoré zvyčajne bývajú o 14:00. V chráme spoznáte oddaných Krišnu osobne a môžete zistiť čo sú vlastne zač a čo ich k takémuto životu viedlo. S radosťou vám zodpovedajú akékoľvek otázky týkajúce sa vedomia Krišnu. V chráme môžete nájsť knihy Šrílu Prabhupádu, zakúpiť si ich a začať ich čítať. Z kníh sa dá tiež veľa dozvedieť ak ich človek číta úprimne a pokorne. V knihách Šrílu Prabhupádu nájdete neustále zdôrazňovanie dôležitosti spievania a počúvania Hare Krišna mahá-mantry:

Hare Krišna Hare Krišna
Krišna Krišna Hare Hare
Hare Ráma Hare Ráma
Ráma Ráma Hare Hare

Ten, kto počúva a spieva Hare Krišna mahá-mantru postupne očisťuje svoje vedomie od chtíču, hnevu, chamtivosti, ega, pýchy, domýšľavosti a ďalších nepekných vlastností a závislostí, ktoré nám a iným v živote spôsobujú len problémy.

Vďaka vedomiu Krišnu postupne zanecháme všetko, čo nám škodí a neprospieva a začneme robiť činnosti, ktoré sú pre nás a iných prospešné. Viac o Hare Krišna si môžete prečítať v článku “Čo je hnutie Hare Krišna?“.

Šríla Prabhupáda hovoril, že šírenie vedomia Krišnu je najväčšia dobročinnosť. Podľa toho, ako sa mi zmenil život a vedomie odkedy praktikujem učenie Hare Krišna, môžem len súhlasiť. Ten, kto túto zmenu nezažil, súhlasiť zrejme nebude. Ale stačí si to len vyskúšať… a človek zistí ktorá bije.

Prajem veľa šťastia v praktikovaní vedomia Krišnu a čo najrýchlejší duchovný pokrok.

Hare Krišna!

Rozdiel medzi spoločnosťou oddaných a neoddaných

V roku 2016 som pocítil silnú túžbu ísť žiť do chrámu Hare Krišna. Túto túžbu som mal už v roku 2015 keď som spoznal oddaných Krišnu a videl som ako žijú a stále sa stupňovala. Chcel som si vyskúšať život mnícha. V máji 2016 som prišiel do chrámu Nová Ekačakra prvýkrát a to miesto sa mi zapáčilo natoľko, že som si povedal: “Na podobnom mieste by som chcel žiť.” A to som ešte netušil, že o 3 mesiace tam budem naozaj žiť. Moja životná situácia sa vyvŕbila tak, že som nemal žiadne záväzky a v auguste 2016 som mohol ísť žiť do chrámu.

IMG_20160528_130306

Pôvodne som chcel absolvovať kurz Bhakta program a zostať v chráme len 3 mesiace. No život v chráme sa mi natoľko zapáčil, že som tam už ostal. Mal som postarané o strechu nad hlavou, stravu, príjemnú spoločnosť a bol som zamestnaný rôznorodými činnosťami.

Po ôsmich mesiacoch som však začal cítiť, že by som si rád robil veci po svojom. Režim v chráme začínal byť pre mňa neúnosný a z chrámu som po deviatich mesiacoch odišiel. Píšem o tom v článku “Prečo som odišiel z chrámu Hare Krišna”.

Po odchode z chrámu som bol niekoľko mesiacov bez spoločnosti oddaných. Medzitým som zažíval svoju doposiaľ najväčšiu a najťažšiu životnú lekciu a život ma po pár mesiacoch opäť priviedol k oddaným Krišnu. Keď som prišiel medzi oddaných, zrazu som pocítil obrovský rozdiel medzi spoločnosťou oddaných a neoddaných. V spoločnosti neoddaných som pocítil ohromnú pýchu, egoizmus, hnevlivosť, chamtivosť a snahu o čo najväčší zmyslový pôžitok častokrát na úkor druhých – vykorisťovanie. Najsmutnejšie na tom je, že neoddaní si tieto svoje vlastnosti a následky svojich činov ani neuvedomujú a nie sú ochotní s nimi pracovať a snažiť sa dosiahnuť lepšie vlastnosti:

BG 18.1 – 3: Kṛṣṇa, Najvyššia Božská Osobnosť, riekol: „Nebojácnosť, očista bytia, pestovanie duchovného poznania, dobročinnosť, nenásilie, pravdovravnosť, nehnevlivosť, odriekanie, vnútorný pokoj, nechuť k vyhľadávaniu chýb druhých, súcit so všetkými živými tvormi, nechamtivosť, striedmosť, skromnosť, pevná odhodlanosť, sila, schopnosť odpúšťať, odvaha, čistotnosť, nezávislosť a neočakávanie pôct — to sú transcendentálne vlastnosti, ktorými sa vyznačujú zbožní ľudia s božskou povahou, ó, potomok Bharatov.

Úcta

Oddaní sa správajú k ostatným úctivo. V spoločnosti neoddaných je príliš veľa neúcty k ostatným. Ak sa niekto k druhým správa neúctivo, nemal by byť považovaný za oddaného aj keď sa tak navonok prezentuje. Hlavne v internetových diskusiách majú mnohí ľudia, ktorí prezentujú učenie Hare Krišna, tendenciu byť neúctiví voči ostatným.

Služba

Pre oddaných je prirodzené slúžiť druhým. Oddaní majú, alebo by aspoň mali mať mentalitu služobníka a nie mentalitu požívateľa, ktorú majú neoddaní. Pokiaľ chcú byť všetci, alebo väčšina požívatelia (len si užívať) a nikto nechce slúžiť, potom spoločnosť vyzerá presne tak, ako vyzerá dnes. Spoločnosť oddaných Krišnu je vďaka služobníckemu postoju oveľa kľudnejšia, mierumilovnejšia a láskyplnejšia.

vedsky sposob stolovania

Súdenie

Oddaní nesúdia niekoho za jeho prešľapy. Uvedomujú si, že každý robí chyby a nemali by sme mu tie chyby vyhadzovať neustále na oči, ale snažiť sa ho pochopiť a prijať so všetkými jeho neresťami.

V spoločnosti neoddaných mi boli moje prešľapy neustále vyhadzované na oči a cítil som sa ako ten najväčší hajzel na svete a to mi vôbec neprospievalo, ale práve naopak, ubíjalo ma to. Keby som bol v takom prostredí dlhšie, zrejme by som bol na tom psychicky veľmi zle. Nečudo, že v spoločnosti neoddaných toľko ľudí trpí psychickými poruchami.

Poznanie

Oddaní Krišnu majú poznanie, vďaka ktorému vidia veci oveľa jasnejšie. Chápu, že živá bytosť pod vplyvom ilúzie koná dosť nepekné skutky, ale môže sa pomocou oddanej služby očistiť a už ich nerobiť. Oddaní Krišnu preto nikoho neodsudzujú, ale snažia sa mu pomôcť zapojením do oddanej služby.

Nadávky

Oddaní nenadávajú. Teda aspoň som nikoho z oddaných nepočul použiť nadávku. Nepekné slová nepôsobia na ľudí príliš priaznivo a oddaní sa týmto slovám vyvarujú. Kdežto v spoločnosti neoddaných si často nedávajú servítku pred ústa a tliachajú jedno sprosté slovo za druhým.

Alkohol, cigarety a iné závislosti

V spoločnosti neoddaných je veľmi veľa ľudí závislých na omamných a podporných látkach ako alkohol, káva, cigarety a iné drogy. Nedokážu bez nich plnohodnotne fungovať. Oddaní dokážu fungovať pekne s čistou mysľou bez omamných a podporných látok.

Pokora

Oddaní majú služobnícky postoj a teda majú bližšie k pokore. Neoddaní chcú, aby im ostatní slúžili, ale sami nechcú slúžiť a tak sú bližšie k pýche ako k pokore.

Záver

Nechcem, aby to vyznelo tak že oddaní sú niečo viac, ale toto je jednoducho výsledok môjho pozorovania. Samozrejme aj neoddaní môžu mať niektoré črty oddaných, netvrdím, že nie… Nedá sa to úplne generalizovať, nájdu sa aj výnimky, ale tých je pomerne málo. Popísal som len svoju skúsenosť s oddanými a neoddanými a naozaj vnímam veľký rozdiel v spoločnosti oddaných verzus neoddaných. Koniec koncov si to každý môže zažiť na vlastnej koži keď sa dostane medzi oddaných… medzi skutočných oddaných. Niektorí ľudia sa prezentujú ako oddaní Krišnu, ale nemajú vlastnosti oddaného a tak je to len akási póza.

Vedomie Krišnu a spoločnosť oddaných mi veľmi veľa dalo a dáva. Veľmi ma to zmenilo v dobrom slova zmysle a viem, že ostatných tiež. Bez Šrílu Prabhupádu a vedomia Krišnu by som bol úplne stratený v materiálnej existencii plnej zmyslového pôžitku, intoxikácie, hazardu, neobmedzeného sexu a jedenia mäsa. Oddanou službou dokážeme usmerniť zmysly a vedomie a prestávame mať chuť na činnosti, ktoré nám škodia a začíname mať chuť v činnostiach, ktoré nám v konečnom dôsledku prospievajú. Je to dlhodobý proces a úspech je zaručený pre každého, kto v ňom úprimne vytrvá. Veľmi dôležitá je úprimnosť, bez nej je veľmi ťažké urobiť duchovný pokrok. O tomto procese si môžete prečítať v článku “Bhakti yoga“.

Majte sa krásne,

Hare Krišna!

Domáce násilie

Bol som svedkom domáceho násilia a uvedomil som si jednu zásadnú vec. Mnohí ľudia považujú za obeť toho, na kom je páchané násilie. Čo ak je to ale naopak? Že obeť je ten, kto pácha násilie a tyran ten, na kom je páchané násilie? Respektíve, že obaja sú tyrania? Možno to na prvý pohľad nedáva zmysel, ale poďme sa na to pozrieť bližšie.

Rola obete

Do role obete sa stavia ten, na kom je páchané násilie a zvaľuje všetku vinu na tyrana. Bol som ale svedkom, že týrať začína práve obeť. A to väčšinou psychicky. Toto psychické týranie partnera často vyústi do jeho agresie a za tyrana je zrazu považovaný on.

Treba si uvedomiť, že nič sa nedeje bez príčiny. Každá akcia vyvoláva reakciu. Ak niekto používa hrubé slová, v partnerovi tieto hrubé slová môžu vyvolať agresiu, ktorá často vyústi do fyzického ublíženia tomu, kto použil hrubé slová, alebo iný druh provokácie. Málokto je taký imúnny, že by dlhodobo dokázal znášať hrubé správanie partnera bez toho, aby ho to rozrušilo.

Dlhodobý psychický nátlak je častou príčinou domáceho násilia. Častokrát je skutočný tyran ten, na ktorom je páchané násilie. Nie vždy, ale často. No obeť sa hrá, že za nič nemôže a všetku vinu zvaľuje na svojho tyrana. Je to hrubá nevedomosť a neschopnosť uvedomiť si vlastné správanie. Mnohí ľudia považujú svoje správanie za primerané aj keď je pomerne hrubé. Či už sa jedná o psychické, alebo fyzické týranie. V oboch prípadoch majú ľudia pocit, že ten druhý si to zaslúžil. A keď takíto ľudia neschopní sebareflexie žijú spolu, je to problém.

Mnohé ženy sa čudujú prečo si priťahujú do života partnerov násilníkov. To nie je tak, že by tí muži mali potrebu mlátiť ženy. Ale ženy v nich vzbudzujú agresiu svojim správaním. Prvý partner bol násilník, druhý, tretí a štvrtý tiež… a piaty bude tiež ak žena nezmení svoje vyžarovanie, ktoré vzbudzuje v mužovi agresiu. Býva to aj tak, že muž je psychický tyran a žena ho týra fyzicky.

Nie je vždy všetko také, ako sa na prvý pohľad javí. Tyran môže byť obeť a obeť tyranom. Tyran si často neuvedomuje svoje správanie a vinu za svoje utrpenie zvaľuje na partnera. Kým si neuvedomí svoje správanie, bude žiť v rovnakých vzorcoch a priťahovať si rovnaké situácie. Márne bude striedať partnerov v nádeji, že ten ďalší bude lepší. Nebude. Nič nebude lepšie, kým sám nebude lepší. A tu sa dostávame k zákonu zrkadlenia, ktorý nepustí. Píšem o tom v článkoch “Neschopnosť prijať svoj odraz v zrkadle“, a “Človek je niekedy horší keď je vo vzťahu, ako keď je sám“.

Znečistená inteligencia

Ľudia majú v súčasnosti ohromnú inteligenciu. Problém je, že je znečistená túžbou po hmotnom pôžitku a tak ľudstvo vytvára svojou inteligenciou oveľa viac problémov ako prospechu. Vytvorili napríklad autá, ktoré sa síce zdajú byť užitočné, ale v konečnom dôsledku sú to vražedné stroje v ktorých zomiera nemalé množstvo ľudí v autonehodách a navyše znečisťujú životné prostredie. Keby mali ľudia čistú inteligenciu, nevymysleli by tak šialený a vražedný stroj ako je auto. Určite nie…

Čistá inteligencia

Istému indiánskemu kmeňu ponúkali koleso, aby mohli mať dopravné prostriedky na kolesách a cestovať tak rýchlejšie… lenže indiáni s čistou inteligenciou hneď vedeli, že kvôli takým dopravným prostriedkom na kolesách by museli vyrubovať stromy a stavať cesty, teda ničiť prírodu. To nemali za potreby. Odmietli koleso a naďalej chodili pešo, prípadne na koňoch, osloch, slonoch…

Všetky vynálezy ľudstva, ktoré spôsobujú utrpenie a problémy, sú dôkazom znečistenej materiálnej inteligencie. Ak by mali ľudia čistú inteligenciu, videli by dôsledky skôr, než by vymysleli a dali do prevádzky nejaký nebezpečný vynález.

Skutočná inteligencia znamená vedieť rozlíšiť dobré od zlého, prospešné od škodlivého. Indiáni veľmi dobre vedeli, že autá a podobné vynálezy budú v konečnom dôsledku viac škodiť ako pomáhať a rázne ich odmietli a žili naďalej jednoduchým životom v súlade s prírodou. To je čistá inteligencia.

Nebezpečné vynálezy

Autá, lietadlá, elektrárne, počítače, mobily, mikrovlnky, elektrické stožiare,… to všetko prináša určitú daň za takzvané zjednodušenie života. V skutočnosti ani len netušíme aký to môže mať dopad na ľudstvo a prírodu z dlhodobého hľadiska a pýšime sa aká sme pokročilá civilizácia. Daň môže byť obrovská. Tieto a ďalšie podobné vynálezy už teraz spôsobujú nemalé problémy a ľudia musia vynakladať ďalšie nemalé úsilie na riešenie týchto problémov. Človek niečo vymyslí, narazí na vážny problém a zase musí vymýšľať ako ho vyriešiť a tak stále dokola. Kým má znečistenú inteligenciu. Človek s čistou inteligenciou by nikdy nevymyslel nič, čo by prinieslo problémy, pretože ich hneď vidí a dokáže rozlišovať či je to v konečnom dôsledku viac prospešné, alebo škodlivé.

Očistenie inteligencie

Keď už je ľudstvo v takom bode, že používa svoju inteligenciu pre stále väčšie a väčšie pohodlie za cenu veľkého rizika utrpenia, je na nás jednotlivcoch, aby sme očistili svoju inteligenciu a uplatnili ju vo svojich životoch ako len vieme. Môžeme ostatných inšpirovať a ukázať, že žiť sa dá aj inak – naozaj veľmi jednoducho bez potreby mnohých vynálezov, ktoré boli vyrobené za účelom zjednodušenia života, ale v konečnom dôsledku ho viac komplikujú a prinášajú so sebou nemalé problémy.

Veľmi mi pomohla pravidelná, každodenná meditácia, aby som do určitej miery dokázal rozlíšiť prospešné od škodlivého. Čoraz viac si uvedomujem v akom šialenom svete so šialenými vynálezmi to žijeme. A ľudia stále vymýšľajú nové a nové na prvý pohľad úžasné vynálezy a ani len netušia aký to bude mať dopad… nie je to príjemné vedieť a zároveň vidieť, že si to mnohí ľudia neuvedomujú, pretože sú zaslepení vidinou väčšieho pohodlia pod rúškom takzvaného pokroku.

O meditácii a jej účinkoch sa môžete dozvedieť v článku “Čo mi dala meditácia“.

Prajem si, aby čoraz viac ľudí očistilo svoju inteligenciu a začali triezvejšie uvažovať a vidieť viac do hĺbky vecí. To môže zachrániť ľudstvo. Inak svojimi vynálezmi spôsobí poriadnu degradáciu aj keď chcelo pôvodne pokrok. Tak to dopadne keď sa používa znečistená inteligencia.

Čo je pokora? (časť druhá)

V článku z roku 2015 popisujem moje pochopenie pokory v tom čase: http://blog.hromnik.com/2015/12/19/co-je-pokora/

Hlbšie pochopenie pokory

Dnes sa píše rok 2018 a za tie 3 roky som získal hlbšie pochopenie pýchy a pokory aj v praxi. Zrealizoval som, že pýcha predchádza pád. Čím viac je človek pyšný, tým hlbší a drsnejší pád nastane a tým väčšiu pokoru môže získať. Ak si teda z toho zoberie ponaučenie. Niektorí ľudia padnú na dno a začnú sa ľutovať, alebo sťažovať namiesto toho, aby sa pozbierali a poučili.

S pokorou dokážeme prijímať životné lekcie oveľa jednoduchšie ako s pýchou.

Priznať si chybu

Pyšný človek si nedokáže priznať chybu aj keď mu to xx ľudí hovorí. S pokorou však človek môže vidieť čo napáchal a snažiť sa to napraviť. Dokáže sa aj ospravedlniť kdežto pyšný človek nie, pretože si svoju chybu ani neuvedomuje.

Pozrieť sa na seba

S pokorou môže človek vidieť aj svoje nepekné vlastnosti a pracovať s nimi. Pyšný človek si svoje negatívne vlastnosti a činy nepriznáva a myslí si, že je dokonalý a vinu za svoje problémy zvaľuje na druhých.

Dokáže si priznať, že je pyšný

Pokorný človek si paradoxne dokáže priznať, že je pyšný. Pyšný človek to nedokáže.

Nepresviedča

Pokorný človek nikoho nepresviedča, že jeho názor je ten najsprávnejší. Uvedomuje si, že každý sa nachádza na inej úrovni vedomia a to isté vníma inak. Môže vysvetliť ako to vidí on, ale nebude sa s niekym silou mocou hádať.

Neháda sa

Tým, že pokorný človek nemá potrebu nikoho nasilu presviedčať, nedostáva sa takmer vôbec do konfliktov. Ak sa dostane do konfliktu, nebýva to jeho pričinením. Pokorný človek nemá vôbec chuť v konfliktoch a hádkach.

Neporovnáva sa

Porovnávanie sa často vychádza z potreby dokázať si niečo. Pokorný človek takú potrebu nemá.

Nepovyšuje sa

Ak sa niekto porovnáva, buď je pyšný na to, že je na tom lepšie ako ostatní, alebo je sklamaný, že je na tom horšie. Pyšný človek sa povyšuje nad ostatných a prezentuje čo všetko robí lepšie ako ostatní. Pokorný človek túto potrebu nemá.

Prijíma kritiku

Pyšný človek nie je schopný prijať kritiku ani keď je oprávnená. Pokorný človek s radosťou prijíma kritiku a snaží sa z nej zobrať ponaučenie.

Úspech

Pyšný človek pripisuje všetok úspech sebe a svojim schopnostiam. Pokorný človek sa nepovažuje za príčinu svojho úspechu, ale pripisuje ho buď Bohu, alebo ostatným, ktorí mu pomohli úspech dosiahnuť.

Stav vedomia

Pokora a pýcha závisia od stavu vedomia. So zmenou vedomia môže človek spyšnieť, alebo spokornieť. S narastajúcim úspechom je riziko, že bude pyšný. S narastajúcim neúspechom a problémami sa zvyčajne človek dostáva viac do pokory. Aspoň ja to mám tak. Najväčšie nepríjemnosti v živote ma dostali do pokorného postavenia, lebo mi nič iné neostávalo. Keď sa mi v živote darilo, narastala vo mne pýcha a pokora šla bokom. Pýcha a pokora sa teda môžu striedať a byť v rôznych pomeroch v našom vedomí. Ideálne je, keď si ustrážime pokoru a pýche nedáme moc priestoru, pretože pýcha spôsobuje nemalé problémy v našom živote a živote ostatných.

Čím viac ľudí bude pokorných, tým krajšiu spoločnosť môžu vytvoriť.

Pojekcia mysle a (pod)vedomia

Vo vedomí a podvedomí máme určité programy, ktoré prechádzajú cez myseľ do slov a činov. Vďaka vedomiu tiež vnímame našu realitu. Ľudia s rôznym vedomím vnímajú tú istú situáciu, alebo toho istého človeka rozdielne. Pochopil som to aj vďaka tomu, že aj mňa ľudia s rôznym vedomím vnímajú rozdielne. Niekto ma vidí ako fanatika, iný ma vidí ako peknú osobu s dobrým srdcom a ďaľší ma vidí ako sebca, pokrytca a klamára. Každý vidí v iných to, čo má v sebe.

Vo vonkajšej realite môžeme vidieť len to, čo máme sami v sebe. Vonkajšia realita je vlastne plátno, na ktoré sa premieta naše vedomie a podvedomie. Na plátne nemôžeme vidieť niečo, čo vo filme nie je. Na plátne sa premieta len to, čo je na filmovej páske.

Premietanie reality

Ak je niekto klamár, vidí skoro všade klamárov. Ak je niekto pokrytec, vidí skoro všade pokrytcov. Ak mi niekto hovorí: “Vyliečim ťa”, sám potrebuje vyliečiť a podobne.

Istá osoba mi neustále niečo vyčítala a nebola somnou spokojná takmer nikdy. Bol som plátnom, na ktoré si projektovala svoju nespokojnosť sama so sebou. Snažil som sa jej vyhovieť a robiť najlepšie ako viem, no vždy si našla niečo, čo sa jej nepáčilo. Keď má človek vo vedomí a podvedomí nespokojnosť, môžete sa mu snažiť akokoľvek vyhovieť, no stále bude nespokojný…

Bol som tiež svedkom ako si ďalšia osoba prenášala do vzťahov projekciu vzťahu so svojim otcom. Každý partner ju podvádzal a mlátil ako to robil jej otec mame. A nakoniec ju aj opustil, ako to urobil aj jej otec mame. Vedomie a podvedomie jednoducho priťahuje situácie, na ktoré je naprogramované. Tieto programy sa však našťastie dajú zmeniť. Všetko to začína u nás samotných a u našich vzťahov v rodine. Aký má muž vzťah s mamou, taký vzťah bude mať aj so svojou ženou. Aký má žena vzťah s otcom, taký vzťah bude mať so svojim mužom. Ak žena vidí svojho otca ako násilníka a chlípnika, akého partnera si pritiahne, respektíve čo vo svojom partnerovi bude vidieť? Len to, čo vidí v otcovi… a skôr, či neskôr sa partner naozaj začne správať ako jej otec. Čuduj sa svetu…

Ak chceme zmeniť svoju realitu, musíme zmeniť svoje vedomie a podvedomie. Môžeme sa snažiť zasahovať do vonkajšej reality iným spôsobom, ale nebude to mať takmer žiadny efekt. Je to ako keby sme sa snažili zmeniť obraz projektoru na plátne zmenou plátna… O spôsoboch pre zmenu vedomia píšem v článku “Spôsoby pre očistenie vedomia“.

Keď pochopíme, že realitu vytvára naše vedomie a podvedomie, že je to vlastne akýsi projektor nášho života, môžeme sa naučiť zasiahnuť do filmu a zmeniť ho – vymeniť pásku v projektore a naprojektovať si úplne iný život, úplne inú realitu ako sme videli doposiaľ. Stačí len popracovať na zmene vedomia a podvedomia…

Veľa šťastia!

Jemnohmotné prírodné zákony, ktoré sa oplatí poznať

Vesmír a život v ňom funguje na základe určitých princípov a zákonov. Tieto princípy a zákony sa v škole bohužiaľ neučia. Musí sa ich človek naučiť sám a pozorovať ich vo svojom živote, aby im uveril a pochopil.

Zákon príťažlivosti

Najznámejší zákon je zákon príťažlivosti, ktorý hovorí, že podobné priťahuje podobné. Vedomie a podvedomie vibruje na určitej frekvencii a priťahuje k sebe situácie a ľudí s podobnou vibráciou. Určite sa vám už niekedy stalo, že ste na niekoho pomysleli a hneď nato ste ho stretli, zavolal vám, alebo napísal.

Každá myšlienka a emócia má určitú vibráciu. Tieto vibrácie sa párujú s rovnakými vibráciami. Čo vysielame, to sa nám aj deje. Častokrát si priťahujeme situácie a ľudí na báze podvedomia a čudujeme sa čo sa nám to deje. No keď pôjdeme hlbšie do seba, môžeme zistiť prečo sme si zrovna takúto situáciu, alebo takéhoto človeka pritiahli, môžeme v sebe príčinu vyriešiť a zmeniť tak svoju vibráciu a už si to znova nepriťahovať.

Zákon schválnosti

So zákonom príťažlivosti súvisí aj zákon schválnosti. Určite sa vám už niekedy stalo, že ste niečo silou mocou nechceli a ono sa to stalo. Vyslali ste dostatočne silnú vibráciu, aby ste si to pritiahli. Akurát zákon príťažlivosti neberie do úvahy zápor. Napríklad keď niekto povie “nevylej”, tak zákon príťažlivosti rozumie “vylej” a tak sa aj stane. “Nespadni” sa preloží ako “spadni” a podobne… takže pozor na to, čo vysielate a akú veľkú pozornosť tomu dávate. Môžete si to totiž veľmi jednoducho pritiahnuť keď tomu dáte dostatočne silnú energiu pozornosti.

Zrkadlenie

So zákonom príťažlivosti tiež súvisí zrkadlenie. Princíp zrkadlenia spočíva v tom, že naše okolie je zrkadlom našeho vnútra. Všetko, čo vidíme, je prejav kombinácie nášho vedomia a podvedomia. Vedomie + podvedomie vytvára akýsi projektor, ktorý projektuje obraz na plátno. Na tom plátne vidíme rôzne situácie, ľudi, vzťahy,… jednoducho celý náš život, ktorý sa odohráva na základe toho, čo máme vo svojom vedomí a podvedomí.

Keď pochopíme princíp zrkadlenia, môžeme sa veľa naučiť o sebe vďaka tomu, čo vidíme vo svojej realite. Ak mi napríklad niečo na niekom nevýslovne vadí, je veľká šanca, že túto vlastnosť mám aj ja a rezonujem s ňou. Ak by som ju nemal, nerezonovala by somnou a nevadila by mi. O zrkadlení píšem viac do hĺbky v článku “Neschopnosť prijať svoj odraz v zrkadle“.

Zákon akcie a reakcie

Tento zákon je tiež známy pod názvom “karma”. Každá akcia vyvoláva reakciu. Napríklad ti dám facku a tvoja reakcia na seba nenechá dlho čakať. Môžeš mi facku vrátiť, dokonca ešte silnejšiu, alebo sa na mňa môžeš nahnevať a nadávať mi, alebo neurobiť nič a zostať v kľude. Mnohí ľudia si tento zákon neuvedomujú, pretože čas medzi akciou a reakciou býva rôzny. Niekedy je to pár sekúnd, inokedy pár dní, rokov, alebo dokonca sa reakcia za minulé činy môže preniesť do ďalšieho života. Dostatočne vnímavý človek však môže zistiť za čo prišla reakcia a môže sa z toho poučiť. Dokonca aj vtedy, keď je to reakcia za veľmi dávny čin, ktorý si už nepamätá. Ak je však človek nevedomý, bude opakovať to isté, kým sa z toho nepoučí.

O svojej skúsenosti s karmou píšem v článku “Ako ma karma dostihla

Zhrnutie

Tieto zákony som poznal najskôr len z kníh, či z počutia, ale neskôr som ich začal pozorovať vo svojom živote a tak viem, že sú skutočné. Každý, kto je dostatočne vnímavý pozorovateľ, môže tieto zákony spozorovať tiež ako vo svojom živote, tak v živote iných. Často sa mi stáva, že určité zákonitosti a súvislosti spozorujem najskôr na druhých a potom si ich uvedomím aj na sebe.