Všetky príspevky Tomáš Hromník

Žijeme vo sne

Každý vie aké to je snívať. V sne si myslíme, že trpíme, alebo si užívame, ale toto utrpenie a pôžitok nie sú skutočné. Myslíme si, že v sne máme nejaké vzťahy, alebo majetok ale keď sa zobudíme, zrazu to nemáme. Rovnako ako sen, funguje aj tento hmotný svet. Prebudenie zo sna v tomto svete prezentuje smrť, ktorá nás pripraví o všetko, o čom sme si mysleli, že je skutočné.

Šrímad Bhágavatam 4.12.15 uvádza:

Śrīla Dhruva Mahārāja si uvědomil, že tento vesmírný projev mate živou bytost stejně jako sen nebo přelud, neboť je stvořením iluzorní, vnější energie Nejvyššího Pána.

Význam:

V hlubokém lese se nám někdy zdá, že vidíme velké paláce a krásná města. Této iluzi se říká gandharva-nagara. Také ve snech si představujeme mnoho neskutečných věcí. Seberealizovaná duše, oddaný Pána, si uvědomuje, že tento hmotný vesmírný projev není ničím jiným než dočasnou, iluzorní představou, která se zdá být opravdová. Vesmír je jako přelud nebo stín. Za tímto stínovým výtvorem je však skutečnost, realita duchovního světa. Oddaného zajímá duchovního svět, a ne jeho stín. Oddaný, který realizoval nejvyšší pravdu, nemá zájem o její dočasný stín. To potvrzuje Bhagavad-gītā: paraṁ dṛṣṭvā nivartate.

Šrímad Bhágavatam 4.29.2b:

Vše, co se děje v čase, který sestává z minulosti, současnosti a budoucnosti, je pouhý sen. To je skrytý význam veškeré védské literatury.

Význam:

Celá hmotná existence je ve skutečnosti pouze sen. Nemá tedy smysl mluvit o minulosti, současnosti a budoucnosti. Lidé, které přitahuje karma-kāṇḍa-vicāra, “práce pro budoucí štěstí prostřednictvím plodonosných činností”, rovněž sní. Minulé a současné štěstí jsou také pouhé sny. Skutečná realita je Kṛṣṇa a služba Kṛṣṇovi, která nás může zachránit ze spárů māyi, neboť Pán říká v Bhagavad-gītě (7.14): mām eva ye prapadyante māyām etāṁ taranti te — “Ti, kdo se Mi odevzdají, mohou snadno překonat Moji iluzorní energii.”

Védske písma sa nám snažia vysvetliť podstatu života. Pod vplyvom ilúzie si myslíme, že všetko, o čo sa usilujeme, je reálne, ale bohužiaľ nie je. Všetko budeme v okamihu smrti nútení opustiť a nezostane nám nič hmotné – žiadni príbuzní, partner, majetok, prestíž,… Jediné, čo si so sebou berieme, je naše vedomie, na základe ktorého získame buď ďalšie dočasné hmotné telo, alebo večné duchovné. Záleží od našich túžob a činností.

Prečo tomu tak je, vysvetľuje Šrímad Bhágavatam 2.9.1:

Proč Pán ovlivňuje živou bytost k takovému vědomí a zapomnění? Odpovědí je, že Pán si jasně přeje, aby každá živá bytost měla své čisté vědomí Jeho nedílné části, a byla tak zaměstnána v Jeho láskyplné službě, což je pro ni přirozené; jelikož je však živá bytost zároveň částečně nezávislá, může odmítnout sloužit Pánovi a snažit se být stejně nezávislá jako je On. Všechny neoddané živé bytosti touží po tom, aby byly stejně mocné jako je Pán, i když pro to nemají předpoklady. Živé bytosti jsou vůlí Pána ovlivněny iluzí, protože chtějí být stejné jako On. Je to jako když se člověk chce stát králem, přestože k tomu nemá potřebné kvalifikace — když se živá bytost chce stát Samotným Pánem, je jí umožněno snít o tom, že se z ní stal král. Jako první tedy přichází hříšná touha živé bytosti stát se Pánem a vůlí Pána potom živá bytost zapomene na svůj skutečný život a sní o zemi utopie, kde může napodobovat Pána. Dítě pláče a chce, aby mu matka přinesla měsíc, ale matka mu dá zrcátko, a uspokojí plačící a vyrušující dítě odrazem měsíce. Stejně tak je plačícímu dítěti Pána přenechán odraz skutečného světa neboli hmotný svět, kterému může vládnout jako karmī a pak se ho zklamaně vzdát s touhou splynout s Pánem. Obě tato stádia jsou pouze iluzorními sny. Není třeba zkoumat, kdy živá bytost začala takto toužit. Skutečností však je, že jakmile po tom zatoužila, dostala se na nařízení Pána pod vládu ātma-māyi. Proto živá bytost v hmotných podmínkách sní o tom, že toto je “moje” a toto jsem “já”. Podmíněná duše ve svém snu považuje své hmotné tělo za své “já” nebo se mylně domnívá, že je Pánem a že vše ve spojení s tímto hmotným tělem je “moje”. Mylná představa o tom, co je “já” a “moje”, která živou bytost doprovází život za životem, je tedy pouhý sen a pokračuje tak dlouho, dokud si živá bytost nezačne být čistě vědomá skutečnosti, že je podřízenou nedílnou částí Pána.

Ak nechceme už viac snívať a užívať si, alebo trpieť v sne – v dočasnom hmotnom svete, musíme očistiť svoje hmotne znečistené vedomie a dosiahnuť tak čistý stav vedomia, v ktorom nás už iluzorný pôžitok nebude priťahovať. Popisuje to Šrímad Bhágavatam 11.11.2:

Tak jako sen je jen výtvorem inteligence a nemá žádnou podstatu, hmotný nářek, klam, štĕstí, neštĕstí a přijetí hmotného tĕla pod vlivem māyi jsou výtvory Mé klamné energie. Jinak řečeno, hmotná existence není sama o sobĕ realitou.

Význam:

Slovo deha-āpattiḥ vyjadřuje, že živá bytost se mylnĕ ztotožňuje s vnĕjším hmotným tĕlem, a tak se stĕhuje z jednoho tĕla do druhého. Āpatti také označuje velké utrpení či neštĕstí. Kvůli tomuto mylnému ztotožňování pod vlivem klamu zažívá živá bytost zde popsané tĕžkosti. Māyā znamená mylnou představu, že nĕco může existovat bez Pána Kṛṣṇy nebo pro jiný účel, než je potĕšení Nejvyššího Pána. I když se podmínĕné živé bytosti snaží tĕšit z hmotného smyslového požitku, výsledky jsou vždy bolestivé, a tyto nepříjemné zážitky vedou podmínĕnou duši k tomu, aby se znovu obrátila k Nejvyšší Osobnosti Božství. Konečným zámĕrem hmotného stvoření je tedy přivést živou bytost zpátky k láskyplné oddané službĕ Pánu. Proto lze i utrpení v hmotném svĕtĕ vidĕt jako transcendentální milost Osobnosti Božství. Podmínĕná duše si ale představuje, že hmotné vĕci jsou určené pro její požitek, a pak trpce naříká, když tyto vĕci ztratí. V tomto verši je uveden příklad snu, ve kterém hmotná inteligence vytváří mnoho iluzorních objektů. Podobnĕ vytváří naše znečištĕné hmotné vĕdomí iluzorní dojmy hmotného smyslového požitku, ale existence tĕchto přeludů postrádajících vĕdomí Kṛṣṇy není skutečná. Když se živá bytost podvolí znečištĕnému hmotnému vĕdomí, je soužená nesčetnĕ mnoha problémy. Jejím jediným řešením je vidĕt Pána Kṛṣṇu ve všem a vše vidĕt v Nĕm. Tak pochopí, že Pán Kṛṣṇa je nejvyšším příjemcem požitku, vlastníkem všeho a dobrodincem všech živých bytostí.

krishna-syamasundara

Keď dokážeme znovu obnoviť svoj zabudnutý vzťah s Krišnom, s pôvodnou živou bytosťou, z ktorej všetko pramení, už viac nebudeme musieť snívať a prebudíme sa do reality, v ktorej je večnosť, blaženosť a poznanie. Toto prebudenie môžeme dosiahnuť jednoduchým pravidelným spievaním Hare Krišna mahá-mantry, ktorá v sebe obsahuje všetky ostatné mantry:

Hare Krišna Hare Krišna
Krišna Krišna Hare Hare
Hare Ráma Hare Ráma
Ráma Ráma Hare Hare

Hare je energia Boha, Krišna a Ráma sú mená Boha. V tomto veku Kali – hádky a pokrytectva védy odporúčajú ako sebarealizáciu spievanie svätých mien Boha. Pomocou mahá-mantry sa priamo združujeme s Krišnom/Rámom a tak očisťujeme svoje vedomie od hmotného znečistenia – hmotných túžob. Hmotné túžby sú príčinou nášho snenia v hmotnom svete. Každý chce byť šťastný, ale málokto vie ako na to. V hmotnom svete šťastie trvá vždy len chvíľu a potom nasleduje nešťastie.

Vo významoch Bhagavad-gíty, taká aká je môžeme často nájsť odkazovanie sa na dôležitosť spievania Hare Krišna mahá-mantry:

BG 4.39,
BG 6.11-12,
BG 7.24,
BG 8.7,
BG 8.8,
BG 8.11,
BG 8.14,
BG 9.20,
BG 12.6-7,
BG 16.1-3,…

Proto se celý tento vesmír, který je svou povahou neskutečný jako sen, přesto jeví jako skutečný, a tak zahaluje vĕdomí živé bytosti a doléhá na ni opakovaným utrpením. Tento vesmír se jeví jako skutečný z toho důvodu, že je projevený energií klamu pocházející z Tebe, jehož neomezené transcendentální podoby jsou plné vĕčného štĕstí a poznání. [SB 10.14.22]

Iba sak sa spojíme so Zdrojom blaženosti, poznania a večnosti, vtedy môžeme tieto atribúty prežívať s Ním. Toto spojenie sa nazáva “Jóga”, konkrétne “Bhakti jóga“. Ak sa od tohto zdroja dištancujeme, musíme zakúšať dočasné radosti a strasti v hmotnom svete mysliac si, že my sme pánmi svojho života. To sa nazýva Máyá – ilúzia. Z tejto ilúzie nás môže dostať práve spievanie Hare Krišna mahá-mantry a spoločnosť oddaných Krišnu. Bez spoločnosti oddaných Krišnu je veľmi ťažké vôbec začať so spievaním Hare Krišna… preto je dôležitá pravidelná návšteva centier Hare Krišna, alebo aspoň čítanie kníh od autorov, ktorí sú oddaní Krišnu.

Pomocou tejto spoločnosti budeme schopní uvedomiť si iluzornosť hmotného pôžitku a začať s oddanou službou Najvyššiemu Pánovi, ktorá nám umožní zažívať blaženosť a poznanie už v tomto živote a večnosť po opustení hmotného tela.

Spievajme Hare Krišna a zobuďme sa konečne zo sna hmotného sveta :)

Sklon milovať

Vybral som pár významov od Šrílu Prabhupádu o našom sklone milovať a ako môžeme tento sklon využiť v prospech všetkých, nie len seba a svojich blízkych.

Základním principem života je všeobecný sklon někoho milovat. Nikdo nemůže žít aniž někoho miluje. Tento sklon mají všechny živé bytosti. Má ho dokonce i zvíře jako je tygr, alespoň v dřímajícím stavu, a jistě ho mají lidské bytosti. Nevíme však, kam nasměrovat naši lásku, aby byli všichni šťastni. V současnosti nás lidská společnost učí milovat svoji zemi nebo rodinu či sebe samotné, ale nedává žádnou informaci o tom, kam nasměrovat náš sklon milovat, aby mohli být šťastni všichni. Tímto cílem a ústředním bodem je Kršna. Nektar oddanosti nás učí, jak probudit svou původní lásku ke Kršnovi a jak se dostat do stavu, kdy můžeme užívat blaženého života.

Dítě v raném věku miluje své rodiče, pak své bratry a sestry, a jak den za dnem vyrůstá, začíná milovat svou rodinu, kolektiv, společnost, vlast, národ nebo dokonce celou lidskou společnost. Sklon někoho milovat však nebude uspokojen ani tehdy, když budeme milovat celou lidskou společnost. Zůstane nenaplněn, dokud nepoznáme, kdo je nejvyšší milovaný. Naše láska může být zcela uspokojena jen tehdy, je-li nasměrována na Kršnu. Tento námět je podstatou Nektaru oddanosti, který nás učí, jak milovat Kršnu v pěti různých transcendentálních náladách. [Nektar oddanosti – Předmluva]

Každá živá bytost má sklon nĕkoho milovat. Můžeme si všimnout, že když nĕkdo nemá, koho by mĕl rád, zamĕří svou lásku na nĕjakého mazlíčka v podobĕ psa nebo kočky. Vĕčný sklon živé bytosti nĕkoho milovat tak neustále hledá své uplatnĕní. Z tohoto verše se můžeme dozvĕdĕt, že Nejvyšší Osobnost Božství můžeme milovat jako přítele, syna, předka nebo našeho příznivce a že v této lásce nebudeme nikdy podvedeni a že nikdy neskončí. Vĕčnĕ se budeme tĕšit s Nejvyšším Pánem v různých aspektech našeho vztahu. [Učení Šrí Kapily, kapitola 16, text 38, Šrímad Bhágavatam 3.25.38]

krishna-syamasundara

Jelikož je Krišna dokonale přitažlivý, měli bychom vědět, že právě k Němu by měly směřovat všechny naše touhy. V Bhagavad-gītě je řečeno, že individuální osoba je vlastníkem či pánem svého těla, ale Krišna, který je Nadduší sídlící v srdcích všech bytostí, je svrchovaným vlastníkem a pánem všech individuálních těl. Soustředíme-li tedy své sklony milovat pouze na Krišnu, automaticky tím ihned dosáhneme všeobjímající lásky, jednoty a klidu. Když zaléváme kořen stromu, automaticky tím dodáme vláhu větvím, výhonkům, listům i květům, a když skrze ústa zásobíme jídlem žaludek, uspokojí to všechny části těla.

Umění zaměřovat pozornost na Nejvyššího a věnovat Jemu svou lásku se nazývá vědomí Krišny. Založili jsme hnutí pro vědomí Krišny, aby mohl každý uspokojit své sklony milovat druhé jednoduše tím, že bude svou lásku směřovat ke Krišnovi. Celý svět si přeje uspokojovat svou vnitřní potřebu milovat druhé, ale všechny vynalezené metody, jako je socialismus, komunismus, altruismus, humanismus, nacionalismus — a cokoliv dalšího, co se ještě dá vymyslet pro mír a blahobyt světa — jsou marné a přinášejí jen zklamání kvůli naší naprosté neznalosti umění milovat Krišnu. Lidé si obvykle myslí, že budou šťastní podporováním morálních zásad a náboženských obřadů. Jiní si možná myslí, že štěstí lze dosáhnout ekonomickým rozvojem, a další, že jim štěstí přinese pouhé uspokojování smyslů. Skutečností však je, že lidé mohou být šťastní jen tehdy, když budou milovat Krišnu. 

Krišna dokáže dokonale opětovat naši lásku v různých vztazích, jež se nazývají rasa. V podstatě existuje dvanáct láskyplných vztahů. Krišnu lze milovat jako nejvyššího neznámého, jako nejvyššího pána, nejlepšího přítele, dokonalé dítě či nejlepšího milence. To je pět základních vztahů. Můžeme také milovat Krišnu nepřímo v sedmi dalších vztazích, které se od pěti základních navenek liší. Může to být jakkoliv, ale důležité je, abychom svůj vnitřní sklon milovat zasvětili Krišnovi — pak bude náš život úspěšný. To není výmysl, ale skutečnost, kterou si můžeme ověřit tím, že to prakticky vyzkoušíme. Můžeme sami pozorovat, jaké účinky má láska ke Krišnovi na náš život. [Krišna, Nejvišší Osobnost Božství – Předmluva]

Chtíč je pouze zvráceným odrazem lásky k Bohu, která je pro každou živou bytost přirozená. Pokud jsou ale všichni od samého začátku učeni o vědomí Kṛṣṇy, tato přirozená láska k Bohu se v chtíč nemůže zvrhnout. Když láska k Bohu klesne na úroveň chtíče, je velice obtížné vrátit se do normálního stavu. Nicméně vědomí Kṛṣṇy je tak mocné, že i ten, kdo ho začne rozvíjet pozdě, se může dodržováním usměrňujících zásad oddané služby dostat na úroveň, kdy bude Boha milovat. Člověk tedy může v kterémkoliv období života — neboli od okamžiku, kdy pochopí, jak je to důležité — začít ovládat smysly vědom si Kṛṣṇy, v oddané službě Pánu, a změnit chtíč v lásku k Bohu, která představuje nejvyšší dokonalost lidského života. [Bhagavad-gíta 3.41]

Kršna má například sklon milovat osobu opačného pohlaví a my máme stejný sklon. Láska má svůj počátek ve vĕčné lásce mezi Rádhou a Kršnou. My také hledáme vĕčnou lásku, ale jelikož jsme podmínĕni zákony hmotné přírody, naše láska má počátek i konec. Když však transcendujeme takové pomíjivé vztahy, budeme se moci účastnit láskyplných výmĕn, které jsou podobné milostným vztahům mezi Kršnou a Rádhárání. Mĕli bychom proto usilovat o návrat zpátky domů, zpátky ke Kršnovi. Kršna je vĕčný, a když se k Nĕmu vrátíme, obdržíme také vĕčné tĕlo. [Učení Královny Kuntí, kapitola 15]

Všichni máme sklon někoho milovat. Ústředním bodem vědomí Krišny je, že cílem naší lásky by měl být Krišna. Když budeme neustále zpívat Hare Krišna mantru a vzpomínat na Krišnovy transcendentální zábavy, můžeme si být plně vědomi Krišny, a tak bude náš život vznešený a úspěšný. [Krišna, Nejvyšší Osobnost Božství, kapitola 35]

Prečo milovať Krišnu?

Kvůli nevĕdomosti se bohužel zarputile snažíme vyždímat štĕstí a lásku z hmotných vztahů, které nejsou přímo spojené s Kṛṣṇou, a tak je náš život stále naplnĕný zklamáním. Řešení je prosté: odevzdat se Kṛṣṇovi, milovat Kṛṣṇu, milovat Kṛṣṇovy oddané a být vĕčnĕ šťastný. [Šrímad Bhágavatam 10.43.17]

V skratke – Vzťahy v hmotnom svete sú dočasné. Ak hľadáme šťastie a lásku v dočasných prejavoch ako sú zvieratá, či ľudia, naše radosti sa premenia na strasti keď o ne prídeme, alebo keď naše očakávania nie sú naplnené. Nikto nedokáže naplniť na 100% naše očakávania a potreby, okrem Krišnu. V partnerských vzťahoch ľudia zažívajú nemalé problémy a nedorozumenia, pretože ich sklon milovať nie je správne nasmerovaný a často sa jedná o zvrátenú podobu lásky – chtíč. Ak chceme byť skutočne šťastní a zažívať skutočnú lásku, musíme spoznať Krišnu a milovať Ho. Potom môžeme milovať všetko a všetkých nesebeckou, bezpodmienečnou láskou. Môžeme sa to naučiť pomocou Bhakti jógy, o ktorej píšem v článku “Bhakti jóga“.

„Učiteľ, ktoré prikázanie v zákone je najväčšie?“ Ježiš mu povedal: „Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou mysľou. Toto je prvé a najväčšie prikázanie. Druhé je mu podobné: Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého. Na týchto dvoch prikázaniach spočíva celý zákon i proroci.“ [MT 22, 36-40]

Čo ak je to inak, ako bolo do nás vštepené

Mnohí ľudia veria informáciam, ktoré do nich boli vštepované odmalička učiteľmi a príbuznými. Ani im len nenapadne spochybňovať tieto informácie. Ak sa ich aj niekto pokúsi spochybniť, je v ich očiach blázon. Len zopár ľudí s otvorenou mysľou je schopných pripustiť, že nemusí byť všetko pravda, čo nám je/bolo prezentované ako pravda.

Upozornenie: Tento článok obsahuje konšpiračné teórie na zamyslenie. Neberte ich prosím ako pravdu. Neverte ničomu, ani konšpiráciam, ani tomu, čo vám podstrkuje mainstream. Skúste si ponechať otvorenú myseľ a neutvárajte zbytočne unáhlené závery.

História

Históriu píšu víťazi. Ak by ju písali aj porazení, mohli by sme sa dozvedieť oveľa viac a viac pravdy. Ako si dnes môžeme byť 100% istí, že to, čo sa učíme o histórii je pravda?

Historici a vedci doteraz nevedia s určitosťou povedať čo sa dialo pred tisíckami rokov. Často sú to len domnienky založené na nedostatočných informáciach. Každú chvíľu môže prísť niekto s novou domnienkou, ktorá bude prijatá ako lepšia domnienka a tá sa bude učiť na školách a chúdence deti tomu budú veriť ako pravde.

Napríklad náš učili ako boli postavané Egyptské pyramidy, ale nikto nevie s určitosťou povedať ako boli naozaj postavané. Sú okolo toho len samé teórie, domnienky a tie sa učia na školách. Tiež vek pyramíd je otázny. Existujú teórie, že pyramídy sú oveľa staršie ako sa učí na školách.

O chráme Kailash v Indii, ktorý bol vtesaný do skaly vedci hovoria, že ho postavali primitívni ľudia s primitívnymi nástrojmi a trvalo im to stovky rokov… tak znie jedna z teórií.

Môžeme nájsť veľa ďalších podobných prípadov…

Zaujímavosťou je, že popieranie holokaustu je vo viacerých krajinách trestný čin. Vraj preto, lebo spôsobuje poškodeným citovú ujmu. Existujú teórie, že ani z ďaleka nemohlo byť tak veľa obetí holokaustu ako je nám prezentované.

Medicína

Mnohí ľudia majú až príliš veľkú dôveru v modernú medicínu. Hlavne v chemické lieky, lekárov a tiež očkovanie. Mnohí ľudia stratili spojenie s prírodou a zabudli na prírodnú medicínu a zdravý životný štýl. Chemické lieky môžu byť účinnejšie, ale za cenu vedľajších účinkov. Výtvory človeka nebudú nikdy tak dokonalé, ako výtvory prírody.

Farmaceutický priemysel patrí medzi najväčšie priemysly sveta. Je to dobrý biznis so zdravím. Povinné očkovanie pre milióny ľudí pod rúškom hrozby smrteľnej epidémie… vyhlasovanie prírodnej medicíny za šarlatánstvo… neočkovaných za hrozbu spoločnosti… len naše chemické lieky vám pomôžu. O skutočnej príčine chorôb síce vôbec netušíme, ale vieme potlačiť ich dôsledok! Ak sa choroba náhodou vráti, vieme ju potlačiť silnejšími liekmi!

Zubná pasta má vraj chrániť pred zubným kazom, ale aj napriek tomu, že si ňou ľudia umývajú zuby, majú kazy! A nie málo. Čo ak je to tak, že zubná pasta neochraňuje zuby pred zubným kazom, ale ešte ho aj vytvára? 😮

Našťastie je prístupná alternatívna medicína, ktorá už v poslednej dobe dosť vstupuje do povedomia mnohých ľudí. Táto medicína sa zaoberá aj príčinami chorôb a tie sa snaží s pacientom vyriešiť. Pokiaľ existuje príčina, prejaví sa aj následok. Ak vyriešime príčinu, následok nebude. Tak by mala v správnosti medicína postupovať a nie len medicína, ale všetky odvetvia.

Ropa

Ďalší veľký priemysel je ropný a automobilový. Ropní magnáti by určite neboli radi, keby prišli o zisky z ropy. Ak by v dobe vzniku prvých automobilov existovala technológia, ktorá by autám umožňovala iný ako ropný pohon, určite by sa to ropným magnátom nepáčilo. Existujú teórie, že Nikola Tesla už vymyslel motor na báze voľnej energie a to sa ropným spoločnostiam vôbec nepozdávalo a tak ho skonfiškovali. Sú tiež informácie o požiari v Teslovej laboratórii, ktorý zničil stovky jeho patentov. Nie je tajomstvom, že Tesla chcel voľnú energiu pre všetkých zadarmo. To sa ale biznismenom vôbec nepozdávalo a je dosť možné, že majú prsty v Teslovom neúspechu.

Je naozaj na zamyslenie ako sa za 50 rokov vyvinuli počítače, televízia, telekomunikácia a autá. Počítače veľkosti futbalového ihriska nahradili vreckové počítače v podobe mobilov. Káble nahradila Wi-fi. Staré čiernobiele televízory nahradili plazmové. Ale väčšina áut má stále spaľovacie motory na benzín, naftu a plyn. Až nedávno sa začali vyvíjať motory na elektrický pohon, ktoré sú však pre väčšinu populácie cenovo nedostupné.

computers-then-and-now-vs-energy-then-and-now

Záver

Je toho celkom dosť, čomu mnohí ľudia veria bez akýchkoľvek pochybností a tých, ktorí sa to opovážia spochybňovať, označujú za bláznov. Prijímajú informácie od autorít ako sú vedci ako neomylné a to je základný kameň úrazu. Aj samotní vedci pripúšťajú, že sa môžu mýliť. Ale ľudia z nejakého dôvodu neoblomne veria vedcom a ich potencionálne omylným záverom.

Keď chceš zmanipulovať ľudí, nedovoľ im poznať pravdu. Prezentuj im lož ako pravdu a uisti sa, že jej uveria ako pravde a nebudú ju spochybňovať. Tak im môžeš podsúvať ďalšie lži, ktorým budú veriť ako pravde a ďalej ich manipulovať a dostať ich tam, kam chceš.

„Minulost byla vymazána, vymazání bylo zapomenuto, lež se stala pravdou.“ – George Orwell

Ďalšia konšpiračná teória hovorí o elite, ktorá tvorí zhruba 1% populácie a kontroluje a ovplyvňuje dianie na svete. Masy ľudí sú obeťami tejto hromadnej manipulácie bankárov, politikov a ďalších elitárov, ktorí verejne nie sú známi, ale majú veľký vplyv. Keď chcú, aby si ľudia mysleli, že Zem je plochá, vedia ako to dosiahnúť. Keď chcú, aby si ľudia mysleli, že Zem je elipsoid, vedia ako to dosiahnúť. Nemajú problém manipulovať ľudí a ich sklon mať absolútnu dôveru v autority ako sú napríklad vedci, či lekári.

tvkabala

PS: Sú to len slová na zamyslenie, neberte to príliš vážne :) Neverte všetkému, čo vám prezentujú ako fakty a neverte ani konšpiráciám. Naučte sa spochybňovať aj nos medzi očami. Tak môžete mať neustále otvorenú myseľ a byť ochránení pred potencionálnou falošnou pravdou, ktorú sa vám snažia natlačiť do hlavy. Nerobte unáhlené závery a nepovažujte svoju vieru v autority a svoje domnienky za pravdu. Radšej si priznajte, že neviete ako to naozaj je. Tak je menšia šanca, že sa stanete obeťou niekoho manipulácie.

Existuje Boh?

Polož si otázky: Prečo verím v Boha? Existuje? Skadiaľ mám tu istotu? Je skutočný? Miluje ma? Jednoduché otázky, no na zamyslenie…

Jeden muž prišiel k holičovi, aby sa dal ostrihať a oholiť ako obvykle. Začali sa rozprávať, rozprávali o mnohých rozličných veciach a témach. Zrazu sa zvrtla reč na tému Boh.
Holič hovorí: „Pozrite sa, je neverím, že Boh existuje.“
„Prečo si to myslíte?“ pýta sa zákazník.
H.: „Je to jednoduché, stačí výjsť na ulicu a uvidíte, že Boh neexistuje.
Povedzte mi, keby existoval, bolo by toľko chorých ľudí? Bolo by toľko opustených detí? Ak skutočne existuje Boh, bolo by toľko trápenia a bolesti? Ako môžem milovať Boha, ktorý dopustí toto všetko…“

Zákazník sa na chvíľu zamyslel, ale neodpovedal, pretože sa nechcel začať hádať.
Holič skončil svoju prácu a zákazník odišiel. Len čo vyšiel na ulicu, uvidel muža s dlhými vlasmi, s dlhou bradou, neupraveného a špinavého. Bolo to veľmi dávno, keď mal tento muž naposledy ostrihané vlasy.

Zákazník sa vrátil späť k holičovi a hovorí:
„Viete čo? Holiči neexistujú!“
H.: „Ako to môžete povedať?“ pýta sa holič prekvapene. Ja som holič a som tu. Práve teraz som vás dostrihal, oholil…“
„Nie!“ zvolal zákazník. Holiči neexistujú, pretože keby boli, nebolo by toľko neupravených ľudí s dlhými vlasmi a dlhou bradou, ako ten muž vonku!“
H.: “Jéj, holiči existujú to len ľudia ich nevyhľadávajú. “
Z.: „Presne!!! Je to tak. Boh existuje. Čo sa stalo je len to, že ľudia ho nenasledujú, ani ho nehľadajú. Preto je toľko bolesti a trápenia na svete.“

AMEN 🙏🙏🙏

Mrhanie časom

Nikto nevie koľko času mu ešte na tejto planéte zostáva, kedy ju bude musieť opustiť… a aj tak skoro všetci žijú tak akoby nemali nikdy zomrieť – užívajú si nehľadiac na to, že čas im uteká pomedzi prsty a čoskoro tento čas vyprší… a príde nečakaný AHA moment – SMRŤ. Potom príde možno uvedomenie – čo ja som to celý život stváral? Naháňal som sa za dočasnými vecami, ktoré si teraz so sebou nemôžem zobrať. Načo to všetko bolo dobré? Všetko to materiálne bohatstvo, vzťahy, prestíž, fyzickú kondíciu,… to všetko musím teraz opustiť.

FB_IMG_1545458923095

Osvietenie, ktoré prináša Šrímad-Bhágavatam, súčasná spoločnosť zúfalo potrebuje. Takmer všetci sa ženú za dočasným pôžitkom a keď tento pôžitok pominie, hľadajú zase ďalšie rozptýlenie. A tak stále dokola kým nenastane čas odchodu z tejto planéty, alebo kým si neuvedomia ako dosiahnuť skutočné, trvalé šťastie mimo hmotnej sféry.

Kapilovy popisy nepříznivých plodonosných činností

Šrímad-Bhágavatam 3.30:

Sloka 1: Nejvyšší Pán, Osobnost Božství, řekl: Stejně jako shluk mraků nezná mocné působení větru, tak i člověk pohroužený do hmotného vědomí nezná mocnou sílu časového faktoru, který ho unáší.

Sloka 2: Vše, co materialista vytvoří těžkou a namáhavou prací pro své takzvané štěstí, to Nejvyšší Osobnost jako časový faktor zničí, a proto podmíněná duše naříká.

Sloka 3: Svedený materialista neví, že samotné jeho tělo je dočasné a stejně tak i lákadla v podobě domova, půdy a bohatství, která se s tímto tělem pojí. Z pouhé nevědomosti si myslí, že vše je trvalé.

Sloka 4: Živá bytost nachází ve svém životním druhu, ať je jakýkoliv, zvláštní uspokojení a nikdy se jí nepříčí žít v takových podmínkách.

Sloka 5: Podmíněná živá bytost je se svým životním druhem spokojená. Jelikož je oklamána zahalujícím vlivem iluzorní energie, nechce opustit své tělo ani v pekle, protože nachází potěšení v pekelném požitku.

Sloka 6: Tato spokojenost s vlastní životní úrovní je výsledkem hluboce zakořeněné připoutanosti k tělu, manželce, domovu, dětem, zvířatům, bohatství a přátelům. Ve spojení s těmito věcmi se podmíněná duše považuje za velice dokonalou.

Sloka 7: Přestože tento hlupák neustále hoří úzkostí, s nadějí, která se nikdy nesplní, bez přestání provádí všemožné hříšné činnosti, aby zaopatřil svoji takzvanou rodinu a společnost.

Piaty spev, štrnásta kapitola Šrímad-Bhágavatamu popisuje “Hmotný svet ako veľký les pôžitku“.

Načo žijeme?

Načo žijeme, keď o pár rokov musíme zomrieť? Aký to má celé zmysel? To sú veľmi podstatné otázky, ktoré by mali trápiť každého, ale bohužiaľ veľa ľudí netrápia a trápi ich ako si naplnia kapsy peniazmi, žalúdok jedlom a zmysly zmyslovým pôžitkom.

Úryvok z knihy "Cesta domov"
Úryvok z knihy “Cesta domov”

Sebarealizácia

Ľudský život je určený na sebarealizáciu. Je to výnimočná príležitosť pýtať sa otázky typu: “Kto som?”, “Prečo trpím?”, “Prečo musím zomrieť?”, “Prečo?…” Túto možnosť zvieratá nemajú a tak ľudia, ktorí sa tieto otázky nepýtajú sú ako zvieratá. Hĺbavejší ľudia sú zvedaví, pýtajú sa a nachádzajú odpovede. Bhagavad-gíta a Šrímad Bhágavatam dávajú odpovede na všetky otázky týkajúce sa našej existencie.

Každý jeden okamih nevyužitý na sebarealizáciu je mrhanie časom. Vnímam to aj na svojom živote, ale aj na živote ostatných – toľká strata času pre získanie akéhosi rozptýlenia a trošku zmyslového pôžitku, ktorý chvíľu trvá a potom zase pominie. A tak stále dokola, deň za dňom, život za životom sa tu zaplietame mysliac si akí sme šťastní. To je tá najväčšia ilúzia, v ktorej žijeme. Potom príde SMRŤ a z tejto ilúzie nás dostane. Ale to už bude neskoro… Je vhodné čím skôr sa vydať cestou sebarealizácie, dozvedieť sa odpovede na podstatné otázky a robiť činnosti, ktoré majú povznesujúci a oslobodzujúci účinok na vedomie.

Napríklad každodenné opakovanie očisťujúcej Hare Krišna mahá-mantry:

Hare Krišna Hare Krišna
Krišna Krišna Hare Hare
Hare Ráma Hare Ráma
Ráma Ráma Hare Hare

O účinku mahá-mantry píšem v článku “Účinok Hare Krišna mahá-mantry“.

Naozaj mrháme časom pokiaľ nevyužijeme ľudskú formu života na sebarealizáciu a budeme sa venovať len zvieracím činnostiam ako jedenie, spanie, obraňovanie sa, párenie sa a zmyslový pôžitok. O čo sme lepší ako zvieratá? Tým, že dokážeme svojimi vynálezmi ničiť prírodu a samých seba? To je teda inteligencia… bohužiaľ ľudia svoju inteligenciu využívajú na hlúposti a skutočne dôležité činnosti ako je sebarealizácia ich nezaujímajú. Šrímad-bhágavatam popisuje čo bude s takými ľuďmi po smrti…. a nie je to nič pekné.

Záver

Ak chceme ľudskú formu života využiť plnohodnotne, venujme sa sebarealizácií. Napríklad Bhakti-jóge, o ktorej píšem v článku “Bhakti jóga“. Bhakti jóga nie sú žiadne fyzické cviky ako si mnohí predstavia pod slovíčkom “Jóga”. Rozkliknite článok a uvidíte čo sa pod tým názvom skrýva.

Mne Bhakti jóga veľmi pomohla a pomáha uvedomovať si dôležitosť sebarealizácie a viem, že môže pomôcť aj ostatným, tak sa s mojimi skúsenosťami chcem podeliť, aby ľudia nemuseli žiť a zomrieť ako zvieratká nevediac nič o sebarealizácií. Čím viac ľudí bude kráčať cestou sebarealizácie, tým krajší život môžu mať a spoločnosť môže prosperovať. Každý chce mier, lásku, šťastie a nikto nechce smrť, ale málokto vie čo s tým. Zvieratká to nevedia, ale ľudia sa to môžu dozvedieť, keď budú chcieť. Článok “Žijeme bez toho, aby sme vedeli prečo žijeme” môže poslúžiť ako vodítko.

Ak kráčate, alebo ak sa rozhodnete kráčať cestou sebarealizácie, prajem veľa šťastia a úspechov! Stačí si každý deň vyhradiť čas pre duchovné činnosti ako čítanie duchovnej literatúry, či meditácia a človeku to dá oveľa, oveľa viac ako pozeranie televízie, čítanie svetskej literatúry, svetské rozhovory a míňanie ťažko zarobených peňazí na uspokojenie zmyslov.

O prirodzenosti duše

Mal som s kamarátom zaujímavú diskusiu, o ktorú sa chcem podeliť:

– Ja chcem byť pánom svojho života.

– Len duša zmätená ilúziou si myslí, že je pán, ale pán je len jeden… Všetci, ktorí sa hrajú na pánov, ovládateľov, musia znášať následky svojich činov. Služba nevytvára následky…

– Nie je služba len pokrmom? Pre niekoho? Kto sa nažerie ako prasa?

– Je to potrava pre dušu. Postavenie pána je potrava pre ego. Postavenie služobníka kŕmi dušu, lásku, pokoru, súcit…

– Černosi spred sto dvesto rokov by ti vedeli povedať ako sa kŕmila ich duša keď boli SLUŽOBNÍKMI. Ten výraz mi smrdí. Radšej budem mať Boha za priateľa.

– Aj priateľovi slúžiš a urobíš pre neho všetko. Si služobník stále, či chceš, či nechceš, či si to uvedomuješ alebo nie. Prinajmenšom slúžiš zmyslom… Pretože slúžiť je naša prirodzenosť – dharma. Otázkou je len to, komu slúžime, nie či chceme slúžiť. Keď sa na to pozrieš detailnejšie, uvidíš, že každý nejakým spôsobom niekomu slúži, či chce, či nechce.
Dnes som zhodou okolností čítal článok o pokore a pýche: http://www.poznanie.sk/clanky/pycha-pokora.php

Pokora znamená “chcem slúžiť”. Pýcha “nebudem slúžiť”. Černosi boli otroci, nie služobníci. Zo služby druhým pramení nektár, z otroctva nie. Matka Tereza by ti vedela rozprávať… Celý život žila pre druhých a bola šťastná a láskyplná čo sa o tých, ktorí slúžia len sebe nedá povedať. Sebectvo blokuje skutočný nektár zo služby. Egoizmus, chtíč, chamtivosť, ja, ja, ja, moje potreby… Potom to aj tak vo svete vyzerá keď sa väčšina zaujíma hlavne o svoj pôžitok… Aj teraz sú ľudia otroci, lebo musia pracovať proti svojej vôli, mnohí nechcú robiť to, čo robia ale keďže potrebujú nejako prežiť, tak musia otročiť – to znamená robiť čo nechcú. Nie sú slobodní… Sloboda znamená robiť čo chcem kedy chcem.

– Ten hlavný problém, ktorý mám je ten výraz služba. Spája sa mi s niečím negatívnym. Akože Boh je pán, ktorému všetci majú posluhovať. Príde mi to neslobodné. Ale to možno len mojim nesprávnym pochopením.

– Je to len tvojou pýchou. Prečítaj si ten článok o pýche a pokore: http://www.poznanie.sk/clanky/pycha-pokora.php

Dôležitosť (duchovného) učiteľa

Pamätáte si na školské časy? Ako sme sa učili písať, čítať, počítať a ďalšie veci? Ako nám (niektorým) rodičia a učitelia venovali čas a učili nás? Mnohí by doteraz nevedeli písať, čítať a počítať keby sa im učitelia, či rodičia nevenovali a keby sme neprijali ich vedenie. Je prirodzené, že keď sa chceme niečo naučiť, budeme sa učiť od tých, ktorí to vedia. To platí pre všetky odvetvia, dokonca aj pre duchovno, aj keď sa to mnohým nezdá.

Upozornenie: Pod pojmom “duchovný učiteľ” myslím pravého duchovného učiteľa, nie nejakého podvodníka, ktorých je na svete neúrekom. Pravým duchovným učiteľom sa myslí ten, kto prijal vedenie pravého duchovného učiteľa a ten prijal tiež vedenie pravého duchovného učiteľa…. je to systém postupnosti duchovných učiteľov zvaný “parampara”. Nikto si nič nevymýšľa, vždy sa odkazuje len na to, čo sa naučil od svojho duchovného učiteľa a tak je dokonalé duchovné poznanie zachované po celé generácie. Je to pochopiteľné. Ani žiak v škole si nevymýšľa, že Afrika je Amerika a paradajka je paprika… prijíma vedomosti od svojho učiteľa, ktorý prijal vedomosti od svojho učiteľa a tak zostalo poznanie zachované v nezmenenej podobe.

Viac o pravom duchovnom učiteľovi sa dozviete v článku “Pravý duchovný učiteľ“.

Pokora

Na to, aby sme mohli prijať vedenie, nie len duchovného učiteľa, ale kohokoľvek, potrebujeme určitú dávku pokory – to znamená uvedomiť si, že veľa toho ešte nevieme a nevystatovať sa akí sme my múdri a všetko dokážeme sami…. to je pýcha. Keď si uvedomíme koľko toho ešte nevieme, ale chceme sa dozvedieť, prirodzene budeme inklinovať k osobám, ktoré nám toto poznanie môžu dať.

Ochrana pred špekuláciami

Mnohí ľudia radi špekulujú a považujú svoj názor za najlepší, najmúdrejší a najpravdivejší. Keď je takýchto ľudí na svete príliš veľa, vznikajú konflikty a chaos. Takíto ľudia nie sú schopní prijať autoritu, pretože už by si nemohli vymýšľať a robiť po svojom. Akonáhle prijmeme autoritu, znamená to, že sa vzdávame svojich výmyslov a prijímame vedomosti a pokyny od autority. Malé dieťa má za autoritu rodičov a musí ich poslúchať. Síce sa niekedy proti tejto autorite búri, ale nakoniec aj tak prijme autoritu rodičov, ktorí majú (alebo by aspoň mali mať) viac rozvinutú inteligenciu – schopnosť rozlišovať správne od nesprávneho. Takisto aj učiteľ má (zvyčajne) väčšiu inteligenciu a viac vedomostí ako žiak. A ak bude žiak dostatočne usilovný, jedného dňa sa môže stať učiteľom.

Kto prijme učiteľa, prijíma slová učiteľa a nie výmysly svojej mysle. Pretože si uvedomuje, že učiteľ vie o danej téme viac. Je rozumné používať svoju inteligenciu, ale nie je rozumné považovať svoju inteligenciu a svoje výmysly za lepšie a správnejšie ako inteligenciu učiteľa. Je vhodné vždy s učiteľom konfrontovať svoje pochopenie, či pochybnosti, aby nás mohol usmerniť.

Vedenie

Ak si s niečim nevieme rady, alebo sme na pochybách, je dobré obrátiť sa na duchovného učiteľa, aby nám poradil čo s tým. Duchovný učiteľ žije čistým životom a má teda bystrejšiu inteligenciu a dokáže jasne rozlišovať správne od nesprávneho.

Tí, ktorí neprijímajú vedenie duchovného učiteľa a robia si po svojom, môžu narobiť veľa zbytočných chýb, na ktorých sa síce možno poučia, ale následky za svoje chyby si budú musieť zožať. Takto sa dá učiť metódou pokus-omyl, ale prijatím vedenia duchovného učiteľa sa môžeme tejto metóde vyhnúť a ísť cestou pokus-úspech.

Strata individuality

Niektorí ľudia si myslia, že prijatím vedenia duchovného učiteľa žiak stráca svoju individualitu, svoju osobnosť a nezávislosť. Nestráca. Inviditualita ostáva zachovaná, stráca len svoje špekulácie. Prijíma vyššiu inteligenciu a je tak ochránený pred špekuláciami a zbytočnými chybami. Opäť môže poslúžiť príklad zo školy – ak si žiak začne niečo vymýšľať, zrejme v teste neuspeje. Ak však použije vedomosti, ktoré získal od učiteľa, nebude mať s testom problém. To, že prijal vedomosti učiteľa namiesto svojich špekulácií, neznamená, že stratil svoju individualitu, svoju slobodu. Naopak, slobodne prijal vedenie učiteľa pretože pochopil, že špekuláciami sa ďaleko nedostane.

Nebezpečenstvo

Bohužiaľ sú prípady, kedy sa ľudia slepo vrhnú do nasledovania nejakého gurua a sú zaslepení a zmyslov zbavení. Práve tieto prípady mnohých ľudí odrádzajú od nasledovania duchovných učiteľov a používajú to ako výhovorku a odstrašujúci príklad. Šríla Prabhupáda, pravý duchovný učiteľ, vysvetľuje ako postupovať pri výbere duchovného učiteľa:

Písma nariaďujú, že predtým, než prijmeme gurua, skúmame ho starostlivo, aby sme zistili, či sa mu môžeme odovzdať. Nemali by sme zrazu prijať gurua z fanatizmu. To je veľmi nebezpečné.

[Cesta sebarealizácie, kapitola 2]

Sádhu, šástra (písmo), guru

Odkiaľ duchovní učitelia a ich duchovní učitelia čerpajú vedomosti?

1. Šástra – písmo

Šástra je sanskritské slovo, ktoré znamená “manuál”, “predpis”, “štúdia”, “súhrn”, alebo tiež “kniha”. Šástry sú knihy, ktoré obsahujú manuál pre život. Zodpovedajú otázky ako: “Kto som?”, “Prečo som sa tu narodil?”, “Prečo musím zomrieť?”, “Prečo trpím?”, “Čo mám robiť, aby som netrpel?”, “Ako môže fungovať spoločnosť v mieri a blahobyte?”,… Je veľmi smutné, že toto sa v modernom vzdelávacom systéme neučí a ľudia tak žijú viacmenej v hlbokej nevedomosti a preto dnešná spoločnosť vyzerá tak, ako vyzerá.

A kto tieto múdre knihy napísal? Rôzni svätci. A kde tí svätci získali toto poznanie? Spýtajte sa keď na nejakého natrafíte :)

Príkladom takýchto písiem sú védske písma – Védy, ktoré obsahujú veľmi širokú škálu poznatkov od technológie cez medicínu a hospodársky rozvoj až po duchovný rozvoj.

2. Sádhu – svätec

Za svätca je zvyčajne považovaný ten, kto sa zriekol svetského života, žije odriekavým životom v ústraní, dodržiava určité náboženské zásady, usmernenia a pravidlá. Takýmto životným štýlom môže dosiahnuť mystické schopnosti a znalosti, o ktorých sa mnohým ani nesnívalo. V meditácii je možné nahliadnuť do sfér, ktoré sú mimo chápania bežného človeka.

3. Guru – duchovný učiteľ

Guru je vlastne Sádhu, ktorý prijíma žiakov prostredníctvom zasvätenia. Nie každý Sádhu prijíma žiakov. Guru je zvyčajne (pokiaľ nie je falošný) veľmi pokročilá osoba v duchovnom živote a tak môže poznanie dávať ďalej svojim žiakom. Je treba si dať pozor na falošných guruov, pretože ich je naozaj ako húb po daždi a nevedomý človek sa môže ľahko chytiť do pasce falošného gurua. Opät pripomínam článok “Pravý duchovný učiteľ” a tiež “Praktiky falošných guruov“.

Sádhu + šástra + guru = nepriestrelné duchovné poznanie. Pokiaľ sa tieto 3 piliere zhodujú v určitých vyjadreniach, sú pravdivé. Smerodatné sú písma a závery sádhuov a guruov by mali byť v súlade s písmami. Tak vieme, že si sádhuovia a guruovia nevymýšľajú a držia sa pôvodného učenia. Pokiaľ človek úprimne nasleduje písma a uplatní ich vo svojom živote, môže si veľmi rýchlo overiť teóriu v praxi. A tak mnohí, ktorí nasledujú písma a žijú podľa nich, zažívajú na vlastnej koži to, čo sa v písmach popisuje. A tak môžu vedieť, že písma nie sú žiadny výmysel.

Záver

Snáď bolo aspoň trochu pochopiteľné prečo je dobré mať duchovného učiteľa. Ešte tu môže byť jedna pochybnosť – Keď sú písma smerodatné, načo je nám potom duchovný učiteľ? No predsa aby nám tie písma poriadne vysvetlil ak niečomu nebudeme rozumieť. Stáva sa, že ľudia študujú písma bez vedenia duchovného učiteľa a nemusia ich chápať správne. Preto je vhodné konfrontovať svoje pochopenie so sádhuom a guruom. Ak si nie sme istí, radšej sa spýtajme skúsenejších. Pokiaľ získame odpoveď, ktorá je zhodná v troch pilieroch – sádhu, šástra a guru, môžeme si byť istí, že je to naozaj tak.

Dôležitá je tiež osobná skúsenosť. Guru je osoba, ktorá má zrealizované písma. Teda to, čo je v písmach, to aj žije a má s tým skúsenosť, preto tomu aj rozumie a vie to zrozumiteľne vysvetliť. Žiak takisto postupne realizuje písma, zakúša výsledky a získava tak hlbšie pochopenie o čom to celé je. Pokiaľ nemá skúsenosť, má len dve možnosti: veriť, alebo neveriť. Pokiaľ je žiak úprimný, má vo svojho učiteľa úplnú dôveru a teda mu verí aj keď vysvetľuje niečo, s čím ešte žiak nemá skúsenosť. Je to ako keď rodič vysvetľuje dieťaťu, že oheň páli. Keď dieťa nemá skúsenosť s ohňom, nevie si predstaviť čo je to oheň a čo to znamená, že páli. Až keď získa skúsenosť, bude naozaj vedieť. Dovtedy mu ostáva len veriť, alebo neveriť. Raz mi babka povedala, aby som sa nedotýkal platničky sporáka, lebo teraz na nej dovarila a páli. Čo myslíte, veril som jej? No neveril a dotkol som sa platničky. Samozrejme, že som sa popálil! Babka bola guru a ja som jej neveril! A tak som zakúsil aké to je neveriť autorite :)

Majte sa pekne a spievajte:

Hare Krišna Hare Krišna
Krišna Krišna Hare Hare
Hare Ráma Hare Ráma
Ráma Ráma Hare Hare

Je to mahá-mantra (veľká mantra), ktorá povznáša naše vedomie na duchovnú úroveň. Priniesol nám ju z Indie do Ameriky a odtiaľ do celého sveta môj duchovný učiteľ Šríla Prabhupáda, ktorý už žiaľ opustil tento svet, ale jeho odkaz žije stále v jeho knihách ako “Bhagavad-gíta, taká aká je“, “Šrímad Bhágavatam“, “Cesta sebarealizácie”, “Cesta za poznaním“, “Na ceste ku Krišnovi“,… a veľa ďalších. A tento odkaz stále šíria jeho žiaci po celom svete.

O mahá-mantre sa môžete viac dozvedieť v článku “Účinok Hare Krišna mahá-mantry“.

Sri Chaitanya Mahaprabhu leads Sri Hari-nam-sankirtan in Sri Nabadwip Dham
Sri Chaitanya Mahaprabhu leads Sri Hari-nam-sankirtan in Sri Nabadwip Dham

Žijeme bez toho, aby sme vedeli prečo žijeme

Rodíme sa, starneme, rozvíjame vzťahy, vzdelávame sa, nadobúdame majetok, zažívame dočasné radosti a strasti a zomierame bez toho, aby sme vedeli prečo sa toto všetko deje. Akú to má príčinu? Prečo musím zomrieť, keď chcem žiť? Aký to má celé zmysel? To sú otázky, ktoré by nás mali trápiť. To je dôležité. Nie otázky čo si oblečiem, kam pôjdem na večeru, čo si kúpim, koho zbalím a podobne. Tieto otázky a odpovede na ne nás nezachránia pred rodením sa, starnutím, chorobami a smrťou. No aj napriek tomu sa mnohí ľudia zaujímajú len o zmyslový pôžitok a hospodársky, či technologický rozvoj a otázky týkajúce sa príčiny svojej existencie takmer nikoho nezaujímajú, alebo sa uspokoja s teóriou “Big bang”, že všetko to tu vzniklo z veľkého tresku a usporiadalo sa to do dnešnej podoby čírou náhodou.

Nič nie je náhoda

Ak vám niekto bude tvrdiť, že sa niečo deje náhodou, dajte mu facku a povedzte, že to bola náhoda. Vždy existuje príčina a následok. Raz som počul tvrdenie, že keby neexistuje príčina a následok, tak by sa vesmír rozpadol. A dáva to dokonalý zmysel. Všetko to tu drží pokope vďaka príčine a následku. Keď niekto nepozná príčinu, ale vidí následok, to ešte neznamená, že príčina neexistuje. Niekto vidí v obchode rožky a nevidí pekára ale vie, že rožky upiekol pekár. Netvrdí, že rožky vznikli bez príčiny, len tak náhodou. Tak prečo sú niektorí ľudia takí hlúpi a tvrdia, že vznik vesmíru a života v ňom je náhoda? Čo je to za hlúposť?

V rôznych náboženstvách môžeme nájsť rôzne popisy vzniku života. Tieto popisy sa môžu líšiť, ale podstata Stvoriteľa je všade spoločná. Všetko, čo vidíme, je dielo pôvodnej živej bytosti – Boha. Rovnako ako všetko, čo vidíme na obraze, je dielo maliara.

Ateisti sa pýtajú – a kto teda stvoril Boha? Nikto. To, čo je večné, nemá počiatok, ani koniec. Boh je večná živá bytosť – príčina všetkých príčin (sarva-kāraṇa-kāraṇam). K tomuto záveru dospeli všetky náboženské písma a všetci veľkí svätci. No naši múdri vedci si myslia, že tento vesmír vznikol bez príčiny. V skutočnosti príčinu nepoznajú.

Keď teda zoberieme do úvahy Boha ako príčinu všetkých príčin, otázkou ostáva prečo stvoril svet, v ktorom žijeme? Prečo je tu zrodenie, starnutie, choroby, pôžitok, utrpenie a smrť?

Túžba panovať

Mohli sme žiť večne v duchovnom svete spolu s Bohom, no chceli sme si vyskúšať byť ako Boh – byť ovládateľmi a pánmi (BG 3.37). V duchovnom svete môže byť Boh len jeden a tak pre nás vytvoril hmotný svet ako ihrisko, kde si môžeme skúšať byť panovníkom, tvorcom, ovládateľom. Takmer každý v hmotnom svete sa hrá na ovládateľa – chce, aby bolo všetko pod jeho kontrolou. Ale aj tak tomu tak nie je. Aj tak sa dejú veci proti našej vôli. To preto, lebo nie sme skutočnými kontrolórmi a pánmi. Zažívame nechcené zážitky, aby sme si mohli uvedomiť, že niečo nie je v poriadku. Aby nás to prebudilo z ilúzie, v ktorej sme sa ocitli kvôli svojej túžbe panovať.

“Ó, Bharatovec, hubiteľ nepriateľov, všetky živé bytosti sa rodia do sveta klamu a sú zmätené dualitou, ktorá vzniká z túžby a nenávisti.” [BG 7.27]

Hmotné túžby nás nútia prijímať jedno hmotné telo za druhým, aby sme si mohli tieto túžby napĺňať. Ak sa dokážeme zbaviť všetkých hmotných túžob, už viac sa nebudeme musieť zrodiť v hmotnom svete a zakúšať tak prílivy šťastia a nešťastia. Duchovný svet je večný, plný blaženosti a poznania. Hmotný svet je dočasný, plný utrpenia a nevedomosti.

Tí, ktorí zrovna prežívajú lepšie obdobie života môžu namietať – ale veď tento svet je krásny a ja si užívam. Áno, ale dokedy? Budeš si užívať aj keď vážne ochorieš, alebo smrť ti zoberie tvojich blízkych? Naozaj si to budeš užívať? A čo milióny ľudí, ktorí denno-denne trpia hladom, chorobami, násilím… Je dobré naučiť sa vidieť realitu v širšom spektre ako len zo svojej súčasnej pozície. Tak sa môžeme dostať z temnoty nevedomosti na svetlo poznania. Čo mi pripomína verš z Bhagavad-gíty:

“Obráť sa na duchovného učiteľa a uč sa od neho pravde. Pýtaj sa ho so všetkou pokorou a verne mu slúž. Sebarealizované duše ti môžu dať poznanie, lebo ony uzreli pravdu.” [BG. 4.34]

Ak sa chceme niečo rýchlo naučiť, je dobré učiť sa od tých, ktorí už to vedia. Môžeme sa to pokúšať naučiť aj sami, ale buď by nám to trvalo príliš dlho, alebo by sme nemuseli vo svojom úsilí vôbec uspieť. Prijať poznanie od učiteľa je oveľa schodnejšia cesta. Treba si však dať pozor na falošných učiteľov, ktorí nám nedajú pravé poznanie, ale len akúsi náhražku a navyše hrozí, že nás zneužijú. Píšem o tom v článku “Praktiky falošných guruov“. O tom ako rozoznať pravého učiteľa od falošného sa dozviete v článku “Pravý duchovný učiteľ“.

Aby sme dokázali lepšie pochopiť príčinu života v tomto svete, musíme ísť za hranice súčasných vedeckých poznatkov, ktoré skúmajú viacmenej len hmotu. Musíme prijať vedenie pravého duchovného učiteľa ako je napríklad Šríla Prabhupáda.

prabhupada_4

Od sebarealizovaných duší môžeme získať poznanie, ktoré nám otvorí bránu do duchovného sveta. Toto poznanie nie je len teoretické, ale veľmi praktické. Praxou tak môžeme zistiť, či teória neklame.

Od pravých duchovných učiteľov sa môžeme naučiť že:

“Inteligentní ľudia, ktorí sa snažia vyslobodiť zo staroby a smrti, sa prostredníctvom oddanej služby uchyľujú ku Mne. Sú vskutku Brahmanom, lebo vedia všetko o transcendentálnych činoch.” [BG 7.29]

“Človek zapojený v oddanej službe sa zbavuje dobrých i zlých činov už v tomto živote. Preto sa usiluj vykonávať yogu, ktorá je vrcholom umenia všetkých činností.” [BG 2.50]

“Vďaka tejto oddanej službe Bohu sa veľkí svätci alebo oddaní zbavujú výsledkov činov v hmotnom svete. Tak sa vyslobodzujú z kolobehu rodenia a smrti a dosahujú stav mimo všetkých utrpení (návratom k Bohu).” [BG 2.51]

Čo je oddaná služba popisujem v článku “Bhakti yoga“.

Som veľmi vďačný, že som dostal toľkú milosť a narazil na oddaných Krišnu a na pravého duchovného učiteľa – Šrílu Prabhupádu, ktorý podstúpil neľahkú misiu kázania vedomia Krišnu po celom svete, aby nám pomohol vrátiť sa späť domov, späť k Bohu. Je to ohromná milosť a povinnosťou každého, kto túto milosť dostal, je šíriť ju ďalej, aby si aj ostatní mohli uvedomiť prečo vlastne žijú v tomto svete, prečo si chvíľu užívajú a potom zase trpia a nakoniec musia opustiť tento svet.

Je veľmi dôležité, aby sa čo najviac ľudí dozvedelo prečo vlastne žijú. Ľudský život je určený na sebarealizáciu – na návrat k Bohu. Nežijeme len preto, aby sme jedli, spali, párili sa, obraňovali sa a užívali si ako zvieratká. Ako ľudia sa môžeme pýtať, dostávať odpovede a vyhodnocovať ich. Dôležité je pýtať sa tie správne otázky tých správnych osôb, aby sme mohli získať správne odpovede.

Preto sa pýtajte a nepremárnite svoj život v nevedomosti. Využite túto úžasnú príležitosť už v tomto živote.

Stále väčší zmyslový pôžitok

Keď som po pol roku života v chráme Hare Krišna odišiel žiť do bežnej spoločnosti, zarazila ma jedna vec. Prechádzal som námestím v Trenčíne a videl som všade samé lákadlá pre zmyslový pôžitok – tu také jedlá, tu kávička, zmrzlina, alkohol, rôzne drinky rôznych chutí, taká zábava, hentaká zábava, oblečenie rôzneho druhu…

Prišlo mi to zrazu také cuzie. Ľudia hľadajú naplnenie cez zmyslový pôžitok, ale nachádzajú ho iba na chvíľu a väčšinou za cenu ťažko zarobených peňazí. Ľudia trávia hodiny a dni v práci, aby si mohli za zarobené peniaze vychutnať pár minút zmyslového pôžitku, ktorý im dodá krátkodobý pocit šťastia. Zvláštne. No je to pochopiteľné, pretože ľudia nevedia šťastie získať inak.

Ľudia sa snažia o stále väčší a väčší zmyslový pôžitok aby dosiahli väčší pocit šťastia alebo aspoň rozptýlenia. Stavajú stále väčšie a modernejšie budovy, autá, mestá, nákupné a zábavné centrá,… nevediac, že všetko toto ich možno uspokojí iba na malú chvíľu a potom budú musieť zase vymýšľať čo by ich uspokojilo lepšie a vynakladať pre to nemalé úsilie.

https://www.businessinsider.de/senegal-building-2-billion-futuristic-city-inspired-by-nature-2018-9

Všetka táto snaha má jeden háčik – zmysly nemožno uspokojiť natrvalo. Čím viac dávame zmyslom podnetov pre užívanie si, tým viac sú nenásytné a chcú viac a viac. Milionári chcú byť miliardári, miliardári chcú mať tiež ešte viac…

Materialistické výmysly vedú k nemalým problémom. Píšem o tom v článku “Technologický pokrok bez rozmyslu“. Technologický pokrok sa na prvý pohľad môže zdať ako dobrý nápad. Ale z dlhodobého hľadiska je to pre ľudstvo hrozba. Ľudia ani len netušia čo svojimi výmyslami môžu spôsobiť a často to zistia až neskôr a potom zase vynakladajú nemalé úsilie na vyriešenie problémov, ktoré spôsobili.

Šrímad-Bhágavatam 1.16.9 hovorí:

Líné lidské bytosti s ubohou inteligencí a krátkým životem tráví noc spánkem, a den vykonáváním činností, které jsou k ničemu.

Význam:

Méně inteligentní lidé neznají skutečnou hodnotu lidské životní podoby. Lidská podoba je zvláštním darem, který hmotná příroda uděluje živé bytosti v průběhu přísného vnucování svých bolestivých zákonů. Je příležitostí dosáhnout nejvyššího požehnání života, totiž toho, že se vyprostíme ze zapletení opakovaného zrození a smrti. Inteligentní lidé se o tento důležitý dar dobře starají tím, že se horlivě snaží vyprostit z tohoto zapletení. Ale méně inteligentní osoby jsou líné a nejsou schopné ocenit dar lidského těla a dosáhnout osvobození z hmotného otroctví. Více se zajímají o takzvaný hospodářský rozvoj a celý život velice těžce pracují pouze pro smyslový požitek pomíjivého těla. Smyslový požitek dopřávají zákony přírody i nižším zvířatům a lidské bytosti je rovněž předurčeno jisté množství smyslového požitku podle jejího minulého či současného života. Každý by se však měl rozhodně pokusit pochopit, že smyslový požitek není konečným cílem lidského života. Zde je řečeno, že během dne člověk pracuje “k ničemu”, neboť jeho cílem není nic jiného než smyslový požitek. Jak je práce lidských bytostí k ničemu, můžeme zvláště vidět ve velkých a průmyslových městech. Lidská energie vyrábí tolik věcí, ale všechny jsou určeny pro smyslový požitek a ne pro vyproštění se z hmotného otroctví. A po těžké celodenní práci unavený člověk v noci buď spí nebo se věnuje sexuálnímu životu. To je program materialistického civilizovaného života pro méně inteligentní lidi. Proto jsou zde označeni jako líní, nešťastní a žijící jen krátce.

Cesta k trvalému šťastiu

Každý môže časom a praxou zistiť, že zmyslový pôžitok nie je úplne to pravé orechové čo môže dušu skutočne naplniť. Zmyslový pôžitok práve dušu zaplieta v spletitých zákonoch karmy – následkoch za svoje plodonosné činnosti a nedochádza k trvalému pocitu šťastia.

Cesta k trvalému šťastiu je cesta sebarealizácie. To znamená zrealizovať svoju skutočnú identitu. Som toto telo? Som myseľ? Som duša? Čo je duša? Odpovede môžeme nájsť napríklad v knihách “Cesta sebarealizácie“, “Cesta za poznaním“, “Bhagavad-gíta“, “Šrímad Bhágavatam“…

Keď si uvedomíme kto vlastne sme a čo nám prináša skutočné šťastie a naplnenie, zistíme, že zmyslový pôžitok je oproti tomu len slabý odvar a postupne nás prestane lákať.

Najjednoduchší praktický spôsob sebarealizácie v tomto veku je spievanie Hare Krišna mahá-mantry:

Hare Krišna Hare Krišna
Krišna Krišna Hare Hare
Hare Ráma Hare Ráma
Ráma Ráma Hare Hare

O tejto mantre píšem v článku “Účinok Hare Krišna mahá-mantry“. Každý môže získať osobnú skúsenosť s mahá-mantrou. No nie každý chce :)

Prajem veľa šťastia na ceste sebarealizácie. Táto cesta je to, čo súčasná spoločnosť zúfalo potrebuje. Nie technologický pokrok, nie väčší zmyslový pôžitok.

Každý, kto sa vydá cestou sebarealizácie a vytrvá na nej, sa zbaví túžby po zmyslovom pôžitku keď pocíti vyššiu chuť prameniacu z duchovnej úrovne bytia.

“Ten, kto je vo svojom vnútri blažený, kto nachádza vo svojom vnútri potešenie a je upriamený do svojho vnútra, je skutočne dokonalým mystikom. Je sebarealizovanou oslobodenou dušou a nakoniec dosiahne Najvyššieho.” [BG 5.24]

“Takýto oslobodený človek sa vo svojom vnútri teší z ustavičnej radosti, lebo ho nepriťahujú hmotné zmyslové pôžitky. Takto sa raduje z bezmedznej blaženosti, pretože je sústredený na Najvyššieho.” [BG 5.21]

 

Na názore nezáleží

Dnes je moderné mať svoj názor takmer na všetko. Mudrlanti mudrujú a jeden cez druhého sa snažia presadiť svoj názor, ktorý je väčšinou príliš subjektívny na to, aby bol pravdivý. Jeden má názor taký, druhý zase iný, tretí úplne iný. Kde je pravda? Nemusí ju mať ani jeden. Názorov môže existovať stovky a tisíce, ale ani jeden nemusí mať s pravdou nič spoločné. Načo sú teda názory dobré? A prečo im ľudia prikladajú takú váhu? Mnohí ľudia považujú svoje názory za pravdivé a sú schopní sa kvôli tomu pohádať s tými, ktorých názor je odlišný.

Čo úroveň vedomia, to iný názor. Ľudia na podobnej úrovni vedomia majú veľmi podobné názory a pohľad na svet. Pretože sa pozerajú viacmenej z rovnakého, alebo veľmi podobného uhlu pohľadu. Tí, ktorí sa pozerajú z iného uhla pohľadu, teda sú na inej úrovni vedomia, nemôžu vidieť to isté a teda tomu ani nemôžu poriadne porozumieť. Treba pochopiť, že ak má niekto iný názor ako my, pozerá sa na to isté z iného uhlu pohľadu a teda vidí niečo iné.

IMG_20160529_101552

Názor nie je pravda

Treba si uvedomiť, že názor je len názor a nie pravda. Pravda je len jedna a okolo nej je vytvorených veľké množstvo názorov a špekulácií. A je smutné, keď ľudia týmto špekuláciam prikladajú veľkú váhu mysliac si, že sú pravdivé.

Pravda nie je závislá na názoroch. Keď mám názor, že oheň nepáli, to ešte neznamená, že naozaj nepáli. Keď mám názor taký, či onaký, to ešte neznamená, že je to naozaj tak. Preto si treba uvedomiť, že na názore veľmi nezáleží a netreba mu dávať príliš veľkú váhu. Je lepšie zamerať sa na skúmanie pravdy.

Je pekné mať názor, ale načo je dobrý, keď je založený na špekulácii? V dnešnej dobe môžeme vidieť toľko špekulácii založených na nedostatočnom poznaní. Takmer všetci špekulujú o všetkom. Vyjadrujú sa k niečomu, o čom nemajú ani páru a potom to aj tak vyzerá. Takéto názory a špekulácie potom vytvárajú chaos a rozbroje v spoločnosti.

Jedni sa bijú, že Zem je plochá, druhí zase, že Zem je predsa elipsoid a ďalším je to našťastie úplne jedno a nijak to pre ich život nie je podstatné.

Samozrejme, je to každého vec nakoľko dáva názorom váhu, ale pre mňa sú ničím nepodložené názory bezvýznamné špekulácie.

Na to, aby sme spoznali bližšie pravdu, je potrebné ju skúmať oveľa hlbšie ako len uspokojiť sa s obyčajným, ničím nepodloženým názorom.

Preto keď počujem vety typu: “Môj názor je…”, “Myslím si…”, “Podľa mňa…”, už viem, že ten človek len špekuluje. Keby vedel ako to naozaj je, odkázal by sa na autoritatívny zdroj poznania. Napríklad na rôzne štúdie, ktoré skúmali danú problematiku viac do hĺbky, alebo na ľudí, ktorí sú všeobecne vo svojom odbore uznávaní ako odborníci.

Neviem ako vám, ale mne na názore nezáleží. Záleží mi viac na tom, ako sa veci v skutočnosti majú, nie na špekuláciach rôznych špekulantov :) A aby sme sa dozvedeli ako sa veci majú, musíme získať poznanie od tých, ktorí ho majú.

Tak je to.