Archívy kategórie: Na zamyslenie

Vedomý život v prítomnom okamihu

Niektorí ľudia považujú vedomý život v prítomnom okamihu za to najviac, čo môžu v tomto živote dosiahnuť, za zmysel života. Je to však len to najviac, čo momentálne poznajú a umožňuje im to žiť ako taký šťastný život. Vedomý život v prítomnom okamihu je super, ale netreba sa zaseknúť na tejto úrovni. Je dobré ísť ešte ďalej.

Kedysi som tiež riešil považoval vedomý život v prítomnom okamihu a napĺňanie svojich túžob za to najlepšie, kým som nespoznal filozofiu vedomia Krišnu a nezačal ju praktikovať. Prax ukázala, že sa dá ísť oveľa ďalej ako len žiť v prítomnom okamihu vedome a napĺňať svoje (často sebecké) túžby.

Vedomý život nie je dostatočný

Problém s vedomým životom v prítomnom okamihu a napĺňaním svojich materiálnych túžob je, že nás tieto činnosti zaplietajú v spletitých zákonitostiach karmy a ani len netušíme aké reakcie za naše činnosti nastanú. Či už sú to príjemné, alebo nepríjemné reakcie, výsledok karmy je taký, že sa po opustení súčasného tela musíme znova narodiť v hmotnom svete a odžiť vytvorenú karmu. Kým máme karmu, či už dobrú, alebo zlú, musíme si ju odžiť v hmotnom svete. Také sú zákonitosti hmotnej prírody.

Niekto sa narodí za svoje dobré minulé činnosti v bohatej rodine a bude mať všetkého dostatok. Niekto sa za svoje zlé minulé činnosti stane žobrákom, bezdomovcom, sirotou, chorým atď. Každá akcia prináša reakciu.

Karmu vytvárame svojimi plodonosnými činnosťami – to znamená, že túžime po plodoch svojich činností. Aj keď žijeme pomerne šťastne v prítomnom okamihu a napĺňame si svoje túžby, vytvárame karmu a pripravujeme si tak ďalšie hmotné telo.

V Šrímad Bhágavatame 4.9 je detailne popis ako funguje reinkarnácia:

SB 4.29.76-77 — Housenka se přesouvá z jednoho listu na druhý tak, že uchopí ten druhý ještě předtím, než opustí první. Stejně tak živá bytost musí nejprve získat podle svých dřívějších činností další tělo, než opustí to současné. Je tomu tak proto, že mysl je zdrojem nejrůznějších tužeb.
SB 4.29.78 — Dokud toužíme po smyslovém požitku, vytváříme hmotné činnosti. Když živá bytost jedná v hmotném prostředí, užívá si smyslů, a když si užívá smyslů, vytváří další řetězec hmotných činností. Takto je chycena do pasti a stává se podmíněnou duší.
Šrímad Bhágavatam, Bhagavad-gíta a ďalšie védske písma popisujú ako sa môžeme očistiť od karmy a túžby po zmyslovom pôžitku, ktorý zapríčiňuje ďalšie vytváranie karmy.

Oddaná služba

Svoj čas môžeme využiť v prospech druhých a zároveň tak robiť duchovný pokrok. Oddaná služba je to najviac, čo momentálne poznám a nepoznám nikoho, kto by našiel niečo zmysluplnejšie.

SLOKA 1a-2a — Touhu udržovat tělo, manželku a děti můžeme vidět i ve zvířecí společnosti. Zvířata mají dostatečnou inteligenci, aby se mohla takto zaopatřit. Je-li člověk pokročilý pouze v tomto ohledu, čím se pak liší od zvířete? Měli bychom velice dbát na to, abychom chápali, že tento lidský život jsme získali po mnoha zrozeních v evolučním cyklu. Učený člověk, který se vzdá hrubého i jemného tělesného pojetí života, začne na základě duchovního poznání vynikat jako individuální duše, jakou je i Nejvyšší Pán.

SLOKA 1b — Když je živá bytost pokročilá ve vědomí Kṛṣṇy a milostivá ke druhým a když je její duchovní poznání o seberealizaci dokonalé, okamžitě získá osvobození z pout hmotné existence.

Pod vedením oddaných Krišnu sa môžeme naučiť veľmi veľa. A s týmito vedomosťami, teoretickými aj praktickými môžeme následne zistiť, že vedomý život v prítomnom okamihu naozaj nie je zmyslom života a nemali by sme sa pri tom zaseknúť a považovať to za ten najvyšší level. Bohužiaľ veľa ľudí ani len netuší o oddanej službe, ani nepozná oddaných Krišnu, od ktorých by sa mohli naučiť umeniu oddanej služby. A tak vo svojej nevedomosti považujú rôzne neúplné filozofie za niečo úžasné.

No s postupným duchovným rozvojom môže každý zistiť, že život v prítomnom okamihu a napĺňanie svojich túžob nie je ani z ďaleka zmyslom ľudského života.

Želám každému, aby mohol pochopiť skutočný zmysel života, ktorý je popísaný vo Védskych textoch. Píšem o tom v článkoch “Zmysel života podľa véd” a “Zmysel života podľa véd 2“.

Láska nebeská, láska pozemská

Sú dva druhy lásky – pozemská a nebeská (duchovná). Pozemská láska nie je skutočná láska, ale pervertovaná, prevrátená láska nebeská – chtíč, žiadostivosť.

Láska pozemská

Láska pozemská nie je čistá láska. Ukrýva sa za ňou sebecký motív a preto je tiež nazývaná chtíč/žiadostivosť. Živá bytosť pod vplyvom tejto takzvanej lásky chce niečo získať a je za to ochotná niečo málo dať. Väčšinou funguje ako výmenný obchod – niečo za niečo – ja dám tebe, ty dáš mne. Nie je nezištná, je plná očakávaní a sklamaní. Kto očakáva a jeho očakávania nie sú naplnené, následne trpí. A tak mnohí ľudia trpia kvôli tejto takzvanej láske.

Táto láska nemá väčšinou dlhé trvanie. Trvá nanajvýš pár rokov a potom prichádzajú veľké nedorozumenia, konflikty, ktoré nedostatkom skutočnej duchovnej lásky nie je možné prekonať a následne bolestivý rozchod. Rozlúčenie dvoch srdcí, ktoré túžia po láske, no sú plné žiadostivosti tak musia zažívať sklamanie a urpenie kým nepochopia a nezažijú čo je skutočná láska.

Láska nebeská (duchovná láska)

Láska nebeská je čistá, bezpodmienečná. Táto láska netúži nič brať, túži len dávať a slúžiť a nedáva si podmienky – keď budeš taký, či onaký, budem ťa milovať. Milujem ťa takého aký si a hotovo. Či si čierny, či biely, či chorý, či zdravý, či hnevlivý, alebo dobrák, či taký, či onaký… milujem ťa.

Mnohí ľudia si zamieňajú lásku pozemskú za lásku nebeskú dúfajúc, že budú šťastní. Ale pokiaľ človek zažíva lásku pozemskú, jeho šťastie chvíľku trvá a následne prichádza nešťastie, ba až utrpenie. Emocionálne utrpenie býva často horšie ako fyzické.

Ak nechceme trpieť, musíme sa naučiť milovať láskou nebeskou – bez podmienok. Nie, že ja ti niečo dám a niečo za to na oplátku očakávam. Nie. To nie je láska, to je obchod. Láska je, že dávam a nič za to neočakávam. Nechcem nič. Chcem, len aby môj milovaný bol šťastný. To je všetko. Keď je šťastný môj milovaný, som šťastný aj ja. To je láska. Keď niečo dávam, ale na oplátku za to niečo očakávam, to je žiadostivosť.

Láska k Bohu

Najlepšie sa naučíme milovať, keď svoj sklon milovať nasmerujeme k Bohu, k večnému zdroju všetkého. Pokiaľ svoj sklon milovať nesmerujeme k Bohu, naša láska je obmedzená a stáva sa z nej láska pozemská – žiadostivosť. No akonáhle nasmerujeme svoju lásku k Bohu, dokážeme milovať všetko a všetkých, pretože všetko pochádza z Boha.

Človek, ktorý miluje Boha, miluje všetko. Nie je nikto a nič, čo by nemiloval. Jeho láska je neobmedzená, pretože Boh je neobmedzený.

Skutočná láska je láska nebeská, láska k Bohu.

Jakmile živá bytost přijde do styku s hmotným stvořením, její věčná láska ke Kṛṣṇovi se působením kvality vášně změní v chtíč. Jinými slovy — z lásky k Bohu se stává chtíč, stejně jako se mléko ve styku s kyselým tamarindem mění v jogurt. Když chtíč není uspokojen, mění se v hněv, hněv se mění v iluzi a iluze způsobuje pokračování hmotného života. Proto je chtíč největším nepřítelem živé bytosti. Právě on čistou živou bytost nutí, aby zůstala zajatcem v hmotném světě. Hněv je projevem kvality nevědomosti — tyto kvality hmotné přírody se projevují jako hněv a další důsledky. Pokud je tedy kvalita vášně namísto úpadku do kvality nevědomosti povznesena životem a jednáním podle stanoveného způsobu do kvality dobra, živá bytost může vyvinout duchovní připoutanost a tak být zachráněna před úpadkem pocházejícím z hněvu.

Nejvyšší Pán, Osobnost Božství, se expandoval do mnoha bytostí, aby zvětšil svou věčně rostoucí duchovní blaženost. Živé bytosti jsou nedílnými částmi této duchovní blaženosti — mají částečnou nezávislost, ale když jí zneužijí a jejich služebnický postoj se změní v náchylnost ke smyslovému požitku, dostanou se do vlivu chtíče. Hmotný svět Pán tvoří proto, aby podmíněným duším umožnil splnit jejich chtivé touhy, a když jsou po dlouhé době strávené smyslnými činnostmi zcela rozčarovány, začnou se dotazovat na své skutečné postavení. – Bhagavad Gíta taká, aká je 3.37 význam.

Chtíč je pouze zvráceným odrazem lásky k Bohu, která je pro každou živou bytost přirozená. Pokud jsou ale všichni od samého začátku učeni o vědomí Kṛṣṇy, tato přirozená láska k Bohu se v chtíč nemůže zvrhnout. Když láska k Bohu klesne na úroveň chtíče, je velice obtížné vrátit se do normálního stavu. Nicméně vědomí Kṛṣṇy je tak mocné, že i ten, kdo ho začne rozvíjet pozdě, se může dodržováním usměrňujících zásad oddané služby dostat na úroveň, kdy bude Boha milovat. Člověk tedy může v kterémkoliv období života — neboli od okamžiku, kdy pochopí, jak je to důležité — začít ovládat smysly vědom si Kṛṣṇy, v oddané službě Pánu, a změnit chtíč v lásku k Bohu, která představuje nejvyšší dokonalost lidského života. – Bhagavad Gíta taká, aká je 3.41 význam.

Praktikování bhakti-yogy podle daných pravidel a pod vedením duchovního učitele každého nepochybně přivede k tomu, že bude Boha milovat. – Bhagavad Gíta taká, aká je 12.9 význam

O Bhakti jóge píšem v článku “Bhakti jóga“.

Ktorú lásku si vyberieme?

Môžeme si myslieť, že nás láska pozemská spraví šťastnými, ale budeme zakúšať jedno sklamanie za druhým a striedať jedného partnera za druhým ako sa to mnohým deje. Jeden partner mi už nevyhovuje, tak čau, ďalší prosím… tak funguje láska pozemská.

Láska nebeská však neurčuje čo si kto zaslúži a aký pôžitok z neho získam. Láska nebeská chce jednoducho každému slúžiť ako duši, ako čiastočke Najvyššieho. A každého to teší. Naopak láska pozemská je sebecká, myslí hlavne na seba – čo ja môžem získať? Láska nebeská takto nerozmýšľa, je to pravý opak – čo môžem druhým dať? To je skutočná láska.

A ak chceme zažívať lásku nebeskú, je dobré naučiť sa milovať Boha. A to práve učí “Bhakti jóga“.

Vo vzťahu ako požívateľ, alebo služobník

Požívateľ

Mnohí ľudia idú do vzťahu s tým, že si chcú užívať. Jeden aj druhý partner chce využívať toho druhého pre svoj zmyslový pôžitok, pre svoje potešenie… a keď jedného dňa vášeň vyprchá a zmyslový pôžitok už nebude taký veľký, alebo takmer žiadny, bude vyhľadávať zmyslový pôžitok prirodzene inde, často v inom partnerovi. Na tomto už stroskotalo veľmi veľa vzťahov. Len preto, lebo jeden z partnerov, alebo obaja majú mentalitu požívateľa a chcú si užívať zmyslový pôžitok s tým druhým.

Služobník

Na druhej strane človek s mentalitou služobníka si nechce užívať, ale chce tomu druhému slúžiť a robiť všetko pre jeho uspokojenie. Taký vzťah môže fungovať dlhodobo pokiaľ obaja majú služobnícky postoj a nie postoj požívateľa. V článku “Slúžiť je prirodzené” popisujem, že každý niekomu slúži, či už si to uvedomuje, alebo nie.

Mať mentalitu služobníka je oveľa lepšie ako mentalita požívateľa, pretože mentalita požívateľa vytvára mnoho problémov.

Od požívateľa k služobníkovi

Problém je, že pokiaľ má človek mentalitu požívateľa, nechce slúžiť a chce si len užívať. S takouto mentalitou sa veľmi ťažko stane služobníkom.

Védske písma učia ako sa môžeme stať služobníkom. Nie len služobníkom partnera, ale služobníkom Boha a tým pádom všetkých, pretože všetci sú čiastočky Boha.

V Šrímad Bhágavatame 3.31.42 Šríla Prabhupáda vo význame píše:

Muž a žena mají spolu žít jako hospodáři ve vztahu ke Kṛṣṇovi a pouze proto, aby vykonávali své povinnosti ve službě Kṛṣṇovi. Nechť jsou děti, manželka i manžel zaměstnáni povinnostmi ve vědomí Kṛṣṇy, a potom veškerá tělesná, hmotná připoutanost zmizí. Jelikož společným prostředníkem bude Kṛṣṇa, jejich vědomí bude čisté a nikdy nepoklesnou.

Vzťah muža a ženy má byť založený na spoločnej službe Bohu. Tak sa budú vedieť navzájom podporovať a pomáhať si v oddanej službe. Takýto služobnícky postoj vytvára pokľudnú atmosféru a prípadné problémy sa dajú riešiť veľmi efektívne. No pri mentalite požívateľa býva riešenie problémov oveľa komplikovanejšie a búrlivejšie.

Služobnícky postoj je založený na pokore. No mentalita požívateľa je založená na pýche – ja som pán, požívateľ a všetko slúži pre môj pôžitok. A keď tento pôžitok nie je z nejakého dôvodu naplnený, prichádza hnev…

Keď človek rozjíma nad zmyslovými objektami, priľne k nim. Z toho sa rodí žiadostivosť a zo žiadostivosti povstáva hnev. [BG 2.62]

Jednoduchým pravidelným spievaním Hare Krišna mahá-mantry môžeme svoje vedomie očistiť od mentality požívateľa:

Haré Krišna Haré Krišna
Krišna Krišna Haré Haré
Haré Ráma Haré Ráma
Ráma Ráma Haré Haré

O účinku mahá-mantry píšem v článku “Účinok Hare Krišna mahá-mantry

Aby sme očistili svoju mentalitu požívateľa, je tiež dobré vyhľadávať príležitosti slúžiť. Či už robiť dobrovoľníka v nejakej charitatívnej organizácii, pomôcť rodičom, alebo starým rodičom, priateľom, cudziemu… alebo navštíviť chrám Hare Krišna a spraviť priamo službu pre Krišnu.

Keď má veľa ľudí mentalitu požívateľa, vytvára to v spoločnosti rozruch a nemalé problémy. Vo vzťahoch takisto. Pre mier a pokoj vo vzťahoch a v spoločnosti je žiadané, aby sme sa stali služobníkmi – čo môžem pre teba spraviť? Mentalita požívateľa funguje opačne: “Čo môžu ostatní spraviť pre mňa?”.

vedsky sposob stolovania

Vaišnavská spoločnosť je založená na službe oddaným a na službe Bohu. Materialistická spoločnosť je založená na službe mamonu, egu, neovládnutým zmyslom a podľa toho táto spoločnosť aj vyzerá. Nie moc pekne.

Mentalita “Čo môžem pre teba urobiť?” je oveľa krajšia ako “Čo môžeš pre mňa urobiť?”.

Ak chceme mať krajšie vzťahy a krajšiu spoločnosť, musíme pracovať na tom, aby sme získali mentalitu služobníka a očistili sa od mentality požívateľa. Tak môžu vzťahy a spoločnosť fungovať veľmi pekne. Keď každý každému slúži, vytvára to veľmi peknú harmonickú atmosféru. Keď však každý chce využívať druhých pre svoj sebecký pôžitok, nevytvára to dobrotu.

Stať sa služobníkom Boha a teda aj všetkých živých bytostí je teda to najlepšie, čo môžeme urobiť.

Slová svätcov znejú a za nimi nesúhlas pôžitkárov

Ľudia, ktorí sa vyžívajú v zmyslovom pôžitku, majú tendenciu nesúhlasiť so slovami svätcov, ktorí zmyslový pôžitok zavrhujú ako niečo, čo dušu zaplieta do spletitých zákonitostí karmy – príčin a následkov za naše jednanie.

Svätci vidia realitu takú, aká je a snažia sa ju šíriť medzi ostatných, aby im pomohli dostať sa z ilúzie tohto sveta, no niekedy sa stretnú s odporom a nesúhlasom ľudí, ktorí sú príliš pripútaní k hmotnému pôžitku. Nie, aby sa zamysleli nad tým, čo svätci hovoria, ale okamžite argumentujú a nesúhlasia a snažia si obhájiť svoje pripútanosti.

jesus preaching

Autorita

Pre moderných ľudí nie sú autorita svätci, ale skôr televízia, vedci, politici,… Moderný človek si sám vyberá čomu je ochotný veriť a čomu nie, komu je ochotný načúvať a brať jeho slová za autoritatívne a komu nie. Tento spôsob sa môže zdať správny, ale kvôli znečistenej inteligencii ľudia nie sú schopní rozoznať, ktorý zdroj je dôveryhodný a ktorý nie. Keď sa rozhodujú na základe znečistenej inteligencie, ich rozhodnutia často nebývajú správne. Svätcov môžu označiť za podvodníkov a podvodníkov za svätcov. To sa bohužiaľ deje.

Šrímad Bhágavatam popisuje tento fenomén dnešnej doby (Kali yugy):

Duchovní postavení človĕka se bude posuzovat pouze podle vnĕjších znaků a na tomto základĕ budou také lidé mĕnit jeden duchovní stav za druhý. Způsobilost človĕka bude vážnĕ zpochybňována, pokud nebude slušnĕ vydĕlávat. Ten, kdo je velmi zbĕhlý v manipulaci se slovy, bude považován za učence. [ŠB 12.2.4]

Mnohí ľudia naletia falošným guruom, pretože nie sú ochotní vzdať sa svojich hmotných pripútaností a nasledovať skutočných svätcov. Falošný guru hovorí len príjemné slová, aby získal nasledovníkov, ale pravý guru hovorí ako sa veci majú a to sa mnohým ľuďom nepáči. V Šrímad Bhágavatame sú dosť drsné verše a významy, ktoré bežný človek nedokáže stráviť a je nimi veľmi rozrušený. Stačilo keď som zdieľal len trošku drsnejšie verše a už to vyvolalo veľký rozruch. Pritom tieto verše nesú hlboké poznanie o realite.

Mnohí ľudia nie sú pripravení prijať realitu takú, aká je a potrebujú ju mať v niečom obalenú, v nejakej príjemnejšej ilúzii. A tak radšej špekulujú a špekulujú akoby mali prijať pravdu od tých, ktorí ju poznajú a prezentujú. Mnohí najradšej považujú vlastné ilúzie a názory za pravdivé a stavajú ich nad slová svätcov. Cez svoje ego si nedokážu priznať, že by sa v niečom mýlili a naivne považujú svoje výmysly za pravdivé. Ja s tým a tým nesúhlasím… prečo? Aká je tvoja kvalifikácia a argument? Ego si vždy myslí, že má pravdu, ale to neznamená, že je to naozaj tak. K získaniu poznania musíme prijať pokornejšie postavenie, nemať vyzývavý postoj a myslieť si, že vieme viac ako veľkí svätci. Môžeme dávať argumenty a otázky, ale mali by sme pokorne načúvať protiargumentom a odpovediam a nebyť neustále v roli toho, ktorý vie.

Rola žiaka

Ak sa chceme dozvedieť viac, nemôžeme byť v pyšnej nálade, že vieme viac ako učiteľ a neustále s ním argumentovať. Arjuna v prvej kapitole Bhagavad-gíty síce argumentoval s Krišnom, ale jednal s ním ako s priateľom. Bol v zúfalej situácii, v ktorej stál vo vojne proti svojim blízkym priateľom a rodinným príslušníkom, ktorých si vážil a mal ich rád a nechcel proti nim bojovať. Preto bol zmätený, keď mu Krišna kázal, aby bojoval proti svojim blízkym a zabil ich. Arjuna to nevedel najskôr prijať, ale nakoniec požiadal Krišnu, aby mu to vysvetlil. V nasledujúdich sedemnástich kapitolách Krišna vysvetľuje Arjunovi duchovnú vedu, vďaka ktorej Arjuna pochopí svoje postavenie a svoju povinnosť.

Teraz som zmätený a neviem, čo je mojou povinnosťou, a od slabosti som stratil všetku rozvahu. V tejto situácii sa Ťa pýtam — povedz mi jasne, čo je pre mňa najlepšie. Teraz som Tvojím žiakom a Tebe odovzdanou dušou. Prosím, pouč ma. [BG 2.7]

Arjuna spočiatku argumentoval proti zabíjaniu svojich blízkych, no neskôr si uvedomil, že vlastne nevie ako má konať, že je zmätený… Aj my môžeme spočiatku proti slovám svätcov argumentovať a považovať sa za rovnocenných svätcom. Keď si však uvedomíme svoje skutočné postavenie, môžeme prijať vedenie od svätcov, aby nám vysvetlili ako máme vlastne jednať, čo je správne, čo nie je správne, môžeme sa ich pokorne pýtať a dostávať odpovede.

Obráť sa na duchovného učiteľa a uč sa od neho pravde. Pýtaj sa ho so všetkou pokorou a verne mu slúž. Sebarealizované duše ti môžu dať poznanie, lebo ony uzreli pravdu. [BG 4.34]

Pokiaľ si budeme myslieť, že vieme viac ako svätci, veľa sa od nich toho nedozvieme. No pokiaľ dokážeme zaujať pokorné postavenie a načúvať s otvoreným srdcom, môžeme získať poznanie, ktoré nám zmení život.

Môžeme byť ako Arjuna, zaujať pokorný postoj žiaka a naučiť sa veľmi veľa. Alebo môžeme považovať svoju inteligenciu za väčšiu ako inteligenciu svätcov a nenaučiť sa nič. Alebo môžeme žiť v sladkej nevedomosti a slová svätcov ignorovať a nepovažovať za dôležité. Každý podľa svojho gusta.

Hare Krišna 🙏

Sebecký pôžitok

Keď tak pozorujem čo ľudia zdieľajú na sociálnych sieťach, tak je to vo väčšine prípadov nejaký druh pôžitku – výlety, párty, koncerty,… Občas vidím nejaké zamyslenie nad životom a trošku dobročinnosti, ale väčšinou sa život ľudí točí okolo pôžitku.

Aby mohli mať ľudia aspoň trochu pôžitku, musia mať na to vo väčšine prípadov peniaze. A častokrát nie málo. Aby zarobili peniaze, musia tráviť v práci nemálo času. Niektorí viac ako 8 hodín denne. A tak ľudia cez týždeň pracujú, aby si cez víkend, alebo cez dovolenku mohli dopriať kúsok pôžitku, minúť naň ťažko zarobené peniaze a cítiť tak na chvíľu úľavu a šťastie.

work hard

Zarábať peniaze a míňať ich na pôžitok sa mnohým ľuďom zdá ako fajn vec, ale mne nie. Pretože pôžitok získaný takýmto spôsobom je len dočasný a jeho cena je priveľká. Toľko úsilia treba vynaložiť pre malý kúsok krátkodobého pôžitku… a pre väčší pôžitok treba vynaložiť ešte viac úsilia.

Niektorí ľudia nepotrebujú veľa peňazí, aby si mohli užívať. Cestujú stopom, na živobytie si zarobia ako pouliční muzikanti a žijú tam, kde ich prichýlia. Ale stále to je istý druh zmyslového pôžitku.

Sebecký pôžitok neprospieva spoločnosti. Naopak, keď sa viacmenej každý zaoberá len svojim blahom, svojim pôžitkom, ako môže spoločnosť prosperovať? Ja, Ja, ja a moje šťastie, čo sa deje s druhými, to ma nezaujíma… takýto postoj nie je veľmi pekný. Čo tak aspoň trošku svojho času venovať pre druhých?

Charita

Veľmi vznešená činnosť je charita. Čas, ktorý ľudia mohli venovať zmyslovému pôžitku, venujú pre dobro druhých. Chcieť pomáhať druhým je vznešená túžba, ktorú má v dnešnom svete málokto.

Predstavte si, keby všetci ľudia na svete čo i len trošilinku svojho času obetovali na službu druhým, aký by to mohlo mať dopad… čo všetko by sa mohlo na svete zlepšiť. Namiesto chodenia do krčmy, na koncerty, na zábavy, pozerania TV spraviť niečo pre druhých.

Nezištná služba druhým prináša oveľa väčšie uspokojenie ako zmyslový pôžitok. Zmysly sú  však na zmyslový pôžitok naučené a nie sú ochotné zapojiť sa v službe druhým. Málokto je ochotný a schopný venovať svoj čas charite a pomoci druhým, pretože zmysly ho nútia užívať si zmyslový pôžitok. No keď zmysly raz okúsia aké je to robiť niečo nezištne, môžu sa tak očistiť od túžby po zmyslovom pôžitku a chcieť slúžiť viac a viac.

Je však treba vedieť rozlišovať čím pomáhame a čím škodíme. Bežný človek si môže myslieť, že niekomu pomôže, keď mu dá cigaretu, fľašu alkoholu, alebo mäso. V skutočnosti mu tým ubližuje a sebe tiež.

Skutočná pomoc

Keď hladného nasýtime, o chvíľu bude zase hladný. No keď ho naučíme ako si zaobstará potravu, nie len že nasýti seba, ale môže nasýtiť aj druhých. To je oveľa lepšia pomoc.

Pomáhať druhým rásť duchovne, aby aj oni mohli pomáhať ďalším, to je skutočná charita. Alebo môžeme ten istý čas venovať tomu, aby sme znova a znova nasýtili hladných. Čo je lepšie? Každý nech si vyberie.

A samozrejme, svoj čas môžeme venovať aj svojmu sebeckému pôžitku a nikomu nepomáhať a myslieť si akí sme šťastní, zatiaľ čo mnohí iní trpia.

Každý jedná na základe svojej úrovne vedomia. Krišna nám dáva v Bhagavad-gíte návod ako môžeme svoju úroveň vedomia zvýšiť. Píšem o tom v článku “Ako môže urobiť duchovný pokrok každý“.

Keď urobíme duchovný pokrok, automaticky budeme chcieť pomáhať druhým. Pomáhať druhým, aby urobili duchovný pokrok je teda najlepšia služba ľudstvu. S duchovným pokrokom sa rozvíja súcit, láska, empatia, skromnosť a všetky ostatné dobré vlastnosti. S rozvojom dobrých vlastností zanikajú zlé vlastnosti. A to je v súčasnosti veľmi, veľmi žiadané. Len keď budú lepší ľudia, môže byť lepší svet.

Kṛṣṇa, Najvyššia Božská Osobnosť, riekol: „Nebojácnosť, očista bytia, pestovanie duchovného poznania, dobročinnosť, nenásilie, pravdovravnosť, nehnevlivosť, odriekanie, vnútorný pokoj, nechuť k vyhľadávaniu chýb druhých, súcit so všetkými živými tvormi, nechamtivosť, striedmosť, skromnosť, pevná odhodlanosť, sila, schopnosť odpúšťať, odvaha, čistotnosť, nezávislosť a neočakávanie pôct — to sú transcendentálne vlastnosti, ktorými sa vyznačujú zbožní ľudia s božskou povahou, ó, potomok Bharatov. [BG 16.1-3]

Ak chceme robiť najlepšiu charitu, snažme sa urobiť duchovný pokrok a pomáhať robiť duchovný pokrok ostatným. Tak sa môžeme naučiť zaobstarať si dostatok (duchovnej) potravy a nasýtiť nie len seba, ale aj ostatných.

Dôležitosť prijatia vyššej inteligencie

Dnes je moderné mať vlastný názor a spoliehať sa viacmenej na svoju inteligenciu. Mnohí ľudia dávajú až príliš veľkú váhu svojim názorom a špekuláciam, veria im a šíria ich ako pravdu.

Nedávno som čítal článok o tom, že kresťania (katolíci) protestujú proti zavedeniu jógy na školách. Autor článku nemá ani poňatia o čom je jóga a v článku sú samé ničím nepodložené špekulácie. Ukážka z článku:

Cvičenie jogy vedie k duchovnosti, ktorá je zameraná na seba samého. Základom kresťanstva je však duchovnosť, ktorá má smerovať k druhým ľuďom. Aby sme ešte lepšie pochopili, čo je joga a aké sú jej výsledky, pozrime sa do Indie, do jej kolísky. Ako je možné, že tam po uliciach ležia deti i starci pri smetných košoch a nikto si ich nevšíma?! Je to možné preto, že pod vplyvom hinduizmu žije každý sám pre seba. Ako je možné, že tam musí prísť matka Tereza, aby zbierala tých, ktorí sú odkopnutí týmto štýlom života?! Je to možné preto, že hlavnou myšlienkou kresťanstva je žiť pre druhých, obetovať sa pre druhých. 

Ak by autor článku vedel čo je jóga, nemusel by písať takéto výmysly. Jóga vôbec nie je zameraná na seba samého, ale na spojenie s Bohom.

Ďalší blud z článku:

Ide skutočne iba o fyzické cvičenia? Veď joga odmieta vieru v Boha Stvoriteľa, odmieta Ježiša Krista, celé dielo vykúpenia, celé kresťanstvo. Je to cesta k úplnému ateizmu. 

Takto približne to vyzerá, keď človek neprijíma vyššiu inteligenciu, ale podlieha svojim špekuláciam. Našťastie nie všetci kresťania sú takí. Jóga a kresťanstvo sa nevylučuje. Naopak nádherne spolu súladia, pretože obe sú o spojení sa s Bohom. Nevedomí a nenávistní ľudia však budú šíriť o iných učeniach bludy, aby si utvrdili svoje nadradené postavenie voči ostatným. Toto Ježiš neučil. Ježiš učil lásku k blížnemu svojmu, ku každému, aj k tomu najväčšiemu nevercovi a hriešnikovi. Bohužiaľ veľa ľudí používa Ježišove učenie pre mocenské účely.

Rodič a dieťa

Ďalší príklad je rodič a dieťa. Rodič dáva dieťaťu vyššiu inteligenciu, učí ho fungovať v tomto svete a vedie ho. Rodič mu pekne vysvetlí čo má a čo nemá robiť. Ak by dieťa nemalo takéto vedenie, muselo by skúšať “pokus – omyl” čo má robiť a čo nie. Rodič ho však dokáže ochrániť pred nebezpečenstvom, ktoré už pozná. Pokiaľ deti nepočúvajú svojich rodičov, väčšinou im niečo stane a trpia.

Takisto my keď neprijímame vyššiu inteligenciu, sme odkázaní na vlastné špekulácie a pokusy a omyly. Dnes je moderné byť slobodný a nezávislý, nikoho nepočúvať, nikoho nenasledovať… ale v skutočnosti každý, kto neprijíma vyššiu inteligenciu, musí nasledovať svoju myseľ. Myseľ mu hovorí čo má robiť – choď tam, urob to, daj si toto. Viacmenej bez akýchkoľvek zábran nehľadiac na následky – technika pokus – omyl. A tak ľudia zakúšajú jedno sklamanie za druhým, pretože blúdia životom bez vedenia.

mind-and-senses-out-of-control

Čo je vyššia inteligencia?

Vyššia inteligencia je učiteľ. Kvalifikovaná osoba v danej oblasti. Pokiaľ sa chceme naučiť čokoľvek, je dobré vyhľadať kvalifikovaného učiteľa a učiť sa od neho, aby sme sa nemuseli učiť pomalým spôsobom pokus – omyl.

V dnešnej dobe mnohí ľudia nie sú schopní prijať autoritu a radšej sa spoliehajú na vlastné špekulácie. Čo mi to tu hovoríš, ja mám vlastný rozum, vlastný názor… Okej, tak si rob ako chceš, ale následky prídu…

Život bez vedenia vyššej inteligencie prináša mnohé úskalia. Keď si človek robí čo chce, riskuje, že bude veľmi trpieť, pretože väčšinou nehľadí na následky. Keď lekári a odborníci na výživu hovoria: “Nemali by ste jesť to a to v takom množstve, inak budete mať zdravotné problémy.“, ale ľudia to aj tak robia, čo sa stane? Div sa svetu, ochorejú. Len preto, lebo neprijímajú vyššiu inteligenciu a riadia sa svojimi zmyslami a mysľou. Na krabičkách cigariet je toľko varovaní, že fajčenie škodí zdraviu a zabíja a ľudia na to nehľadia a fajčia – neprijímajú vyššiu inteligenciu, ale opäť nasledujú svoje zmysly a myseľ. Možno im aj inteligencia hovorí, že to pre nich nie je dobré, ale myseľ a zmysly sú silnejšie. Mnohí ľudia vedia, že by nemali fajčiť, ale jednoducho nedokážu prestať. Ak by dali na rady vyššej inteligencie predtým, než si vytvorili závislosť, nemuselo sa to stať.

Nasledovať vyššiu inteligenciu je veľmi dôležité, pokiaľ nechceme mať v živote priveľa problémov. Učiť sa od tých, ktorí sú vo svojom odbore majstri. Vo védskej kultúre je bežné prijímať duchovného učiteľa, ktorý žiaka smeruje k naplneniu cieľu ľudského života. No v západnej kultúre niečo také nie je, viacmenej každý sa riadi svojimi špekuláciami a potom životy ľudí a spoločnosť aj tak vyzerá. Ako napríklad farár, ktorý píše bludy o jóge, alebo človek závislý na drogách. To všetko sa deje preto, lebo ľudia neprijímajú vedenie vyššej inteligencie.

Neviem všetko

Je veľmi veľmi dôležité vedieť si priznať, že neviem všetko. A keď si to dokážem priznať, dokážem prijať vedenie vyššej inteligencie – okej, povedz mi teda ako to je. Ako Arjuna prijal vedenie od Krišnu:

Teraz som zmätený a neviem, čo je mojou povinnosťou, a od slabosti som stratil všetku rozvahu. V tejto situácii sa Ťa pýtam — povedz mi jasne, čo je pre mňa najlepšie. Teraz som Tvojím žiakom a Tebe odovzdanou dušou. Prosím, pouč ma. [BG 2.7]

Ak chceme, aby bol náš život lepší a viac v pohode, je dôležité prijať vedenie vyššej inteligencie, učiteľa, ktorý nám povie čo je správne a čo nie. Pokiaľ si sami budeme vymýšľať vlastné špekulácie, nedopadne to dobre a je riziko, že sa veľmi popálime.

Je však veľmi dôležité nájsť správneho učiteľa. V dnešnej dobe je oveľa viac falošných guruov ako pravých. Píšem o tom v článkoch “Praktiky falošných guruov” a “Pravý duchovný učiteľ“. Už aj keď človek chce prijať vedenie, musí si dávať veľký pozor, aby nenatrafil na podvodníka. Keď je však žiak úprimný, dokáže rozlíšiť medzi pravým a falošným učiteľom.

Prajem veľa šťastia pri prijímaní vyššej inteligencie…

Haré Krišna

Ako môže robiť duchovný pokrok každý

Nedávno som narazil na svoje limity v duchovnom živote a tiež na dvanástu kapitolu Bhagavad-gíty, kde Krišna vysvetľuje ako môžeme na rôznych úrovniach vedomia robiť duchovný pokrok:

VERŠ 8:
Upriam na Mňa svoju myseľ a celú svoju inteligenciu zamestnaj rozjímaním o Mne, Najvyššej Božskej Osobnosti. Tak budeš vo Mne neustále spočívať; o tom niet pochybností.
VERŠ 9:
Môj milý Arjuna, ó, dobyvateľ bohatstva, ak na Mňa nedokážeš upnúť svoju myseľ, dodržiavaj regulatívne zásady bhakti-yogy. Takto rozvinieš túžbu ku Mne dospieť.
VERŠ 10:
Ak nedokážeš dodržiavať zásady bhakti-yogy, pokús sa pre Mňa aspoň pracovať, pretože takým konaním pre Mňa, dosiahneš dokonalosti.
VERŠ 11:
A ak nedokážeš konať s týmto vedomím, zriekni sa plodov svojej práce a pokús sa pohrúžiť do vlastného ja.
VERŠ 12:
Ak ani tak nedokážeš konať, zamestnaj sa rozvíjaním poznania. Lepšia než poznanie je však meditácia, a ešte lepšie ako meditácia je zrieknutie sa plodov práce, pretože takým odriekaním dosiahneš vnútorný pokoj mysle.

Jednoducho keď nie sme na najvyššom leveli, Krišna dáva jednoduchšie alternatívy pre každého.

Zrieknutie sa plodov práce

Najjednoduchšie, čo môže každý robiť, je zrieknuť sa plodov svojej práce. Napríklad ak má navyše peniaze, ktoré zarobil, môže ich venovať na dobročinnosť, chrám, alebo nejak inak nesebecky ich využiť. Tak sa zrieka plodov svojej práce a robí duchovný pokrok.

Tiež je možné využiť svoj čas na dobrovoľnícke činnosti pre dobro druhých. Spraviť pre niekoho niečo len tak a nič za to nechcieť.

Kto je však chamtivý, alebo z nejakého dôvodu nemá prostriedky, ktorých by sa mohol zriecť, môže rozvíjať poznanie a meditovať.

Rozvíjanie poznania a meditácia

Čítaním duchovnej literatúry môžeme získavať cenné poznanie, ktoré nám čítanie svetských kníh nedá.

Meditácia je tiež veľmi dôležitá pre duchovný pokrok a je fajn, keď si nájdeme každý deň aspoň pár minút na meditáciu. O meditácii píšem v článku “Čo mi dala meditácia“.

meditation-small

Dodržiavanie zásad bhakti jógy

  • Vstávať skoro ráno (4:00)
  • Účastniť sa duchovných programov
  • Obetovanie jedla
  • Spievanie mantier (predovšetkým Hare Krišna mahá-mantry)
  • Navštevovanie chrámov a zdužovanie sa s oddanými Krišnu
  • Čítať duchovnú literatúru, predovšetkým Bhagavad-gítu, taká aká je a Šrímad Bhágavatam
  • Nejesť mäso
  • Neintoxikovať (nepiť alkohol, nebrať drogy)
  • Nemať nemanželský (nedovolený) sex
  • Nehazardovať
  • A ďalšie…

Tieto zásady nedokáže len tak hocikto dodržiavať a nasledovať. Na to je potrebné spraviť duchovný pokrok vyššie spomenutými spôsobmi – zriekanie sa plodov svojej práce, rozvíjaním poznania, meditáciou a tiež oddanou službou, ktorá bude spomenutá o chvíľku. S postupným duchovným pokrokom príde schopnosť dodržiavať zásady Bhakti jógy.

Veľmi dôležitá je meditácia Haré Krišna mahá-mantrou, ktorá urýchľuje duchovný pokrok:

Haré Krišna Haré Krišna
Krišna Krišna Haré Haré
Haré Ráma Haré Ráma
Ráma Ráma Haré Haré

Môj milý Arjuna, ó, dobyvateľ bohatstva, ak na Mňa nedokážeš upnúť svoju myseľ, dodržiavaj regulatívne zásady bhakti-yogy. Takto rozvinieš túžbu ku Mne dospieť. [BG 12.9]

Ak nedokážeš dodržiavať zásady bhakti-yogy, pokús sa pre Mňa aspoň pracovať, pretože takým konaním pre Mňa, dosiahneš dokonalosti. [BG 12.10]

Šríla Prabhupáda vo význame desiateho verša vysvetľuje:

Aj ten, kto nedokáže dodržiavať usmerňujúce zásady bhakti-yogy pod vedením duchovného učiteľa, môže dosiahnuť dokonalosti, ak pracuje pre Najvyššieho Pána. Ako má túto prácu vykonávať, bolo vysvetlené už v 55. verši jedenástej kapitoly. Človek musí mať kladný vzťah k šíreniu vedomia Kṛṣṇu. Jestvuje mnoho oddaných, ktorí šíria vedomie Kṛṣṇu a ktorí potrebujú pomoc. Takže, ak človek nie je schopný priamo sa riadiť regulatívnymi zásadami bhakti-yogy, môže aspoň podporovať túto činnosť. Každé podobné úsilie si vyžaduje miesto, peniaze, pracovnú silu a organizáciu. Tak ako sú na rozvoj komerčných programov potrebné pracovné miesto, určitý kapitál, pracovná sila a organizácia, tak sú tieto veci potrebné aj v službe Kṛṣṇovi. Jediný rozdiel spočíva v tom, že v hmotnom svete je cieľom práce zmyslový pôžitok. Tá istá práca však môže byť vykonaná pre potešenie Kṛṣṇu a stáva sa tak duchovnou činnosťou. Ak má človek dostatok peňazí, môže pomôcť pri výstavbe kancelárií alebo chrámov slúžiacich na šírenie náuky o Kṛṣṇovi, alebo môže pomáhať pri vydávaní kníh o Kṛṣṇovi. Mali by sme sa zaujímať o to, akými spôsobmi môžeme pomôcť. Ak sa niekto nedokáže odhodlať k takýmto činnostiam, môže aspoň obetovať určité percento svojho zárobku na propagáciu vedomia Kṛṣṇu. Táto dobrovoľná služba pomôže každému dospieť na najvyššiu úroveň dokonalosti — lásku k Bohu.

Najvyšší level

Upriam na Mňa svoju myseľ a celú svoju inteligenciu zamestnaj rozjímaním o Mne, Najvyššej Božskej Osobnosti. Tak budeš vo Mne neustále spočívať; o tom niet pochybností. [BG 12.8]

Najvyšší stupeň vedomia je láska k Bohu. O tomto leveli môžem zatiaľ len snívať, alebo o ňom čítať v knihách. Neostáva mi nič iné, len nasledovať rady, ktoré Krišna dáva, aby som sa na túto úroveň dostal.

Rekapitulácia

  1. Upriam myseľ na Boha (Krišnu).
  2. Ak to nedokážeš, dodržiavaj regulatívne zásady Bhakti jógy.
  3. Ak nedokážeš dodržiavať zásady Bhakti jógy, pokús sa pracovať pre Krišnu.
  4. A ak nedokážeš konať s týmto vedomím, zriekni sa plodov svojej práce a pokús sa pohrúžiť do vlastného ja.
  5. Ak ani tak nedokážeš konať, zamestnaj sa rozvíjaním poznania. Lepšia než poznanie je však meditácia, a ešte lepšie ako meditácia je zrieknutie sa plodov práce, pretože takým odriekaním dosiahneš vnútorný pokoj mysle.

Rozvíjanie poznania, meditácia, zrieknutie sa plodov práce, práca pre Krišnu (oddaná služba), dodržiavanie zásad Bhakti jógy, neustále rozjímanie o Bohu. To je postupný proces pre duchovný pokrok, ktorý môže nasledovať každý a cítiť na vlastnej koži zmenu svojho vedomia.

Deň za dňom, týždeň za týždňom, mesiac za mesiacom, rok za rokom,… snažiť sa robiť duchovný pokrok a nakoniec dosiahnuť lásku k Bohu. Môžeme na to využiť tento život. Aspoň časť svojho času venovať duchovnému pokroku a sledovať čo to s nami robí…

Stačí byť ateista s morálnymi zásadami?

Už viackrát som sa stretol s tvrdením, že netreba náboženstvo, vieru v Boha, stačí byť ateista, ktorý je dobre vychovaný a riadi sa morálnymi zásadami. Na prvý pohľad to môže znieť fajn, že veď áno, stačí to, ale keď sa na to pozrieme hlbšie, uvidíme, že to nestačí.

Jednota

Pokiaľ neexistuje stredobod záujmu, je veľmi ťažké dospieť k zhode, k zjednoteniu názorov. 100 ľudí, 100 chutí… V náboženstve je stredobod Boh, vzťah s Ním a Jeho pokyny v svätých písmach. Čo majú ateisti? Aké pokyny okrem morálnych zásad môžu mať? Zrejme len tie, ktoré si sami vytvoria a to nedopadá dobre. Anarchia, komunizmus, demokracia ani ďalšie ľuďmi vymyslené systémy nie sú dokonalé a nefungujú pre všetkých.

Ale pokiaľ sa ľudia riadia pokynmi, ktoré dal Boh, spoločnosť môže fungovať jednotne pre spoločný cieľ a prosperovať.

Je veľmi ťažké vytvoriť harmonickú spoločnosť s pravidlami, ktoré vymysleli ľudia. Boh vie najlepšie čo je pre ľudí najlepšie a to im dáva skrze sväté písma. Pre každý národ, každú časť sveta dal iné písma, ktorými by sa mali ľudia riadiť ak chcú dosiahnuť harmonickú spoločnosť.

Nie je to tak, že len jedno písmo a jedno náboženstvo je jediné pravé pre všetkých. Písma a náboženstvá sú prispôsobené na mieru kultúre. Pokiaľ si človek začne myslieť, že len jeho náboženstvo je jediné správne, vzniká opäť rozbroj v spoločnosti. No pokiaľ je človek úprimný a chápe, že Boh sa neobmedzuje len na jedno náboženstvo a jediný spôsob uctievania, v spoločnosti môže vládnuť mier a harmónia.

Práve kvôli náboženským fanatikom a konfliktom ateisti zastávajú tvrdenie, že je lepšie bez náboženstva. Lenže toto tvrdenie neberie do úvahy úprimných veriacich, ktorým náboženstvo pomohlo skvalitniť život. Náboženstvo je ako nôž – je možné ním ublížiť, zabiť, alebo odkrojiť chlieb, natrieť maslom a nakŕmiť hladujúcich. Náboženstvo je nástroj a je hlúpe zvaľovať vinu na nástroj, ktorý nemôže za to, ako je využívaný. Píšem o tom v článku “Náboženstvo za to nemôže“.

Rozvoj vedomia

Človek, ktorý sa nezaujíma o hlbší zmysel života, žije ako zviera. Pretože len v ľudskej forme života je možné pýtať sa na zmysel života a dostávať odpovede. Zvieratá jedia, spia, majú sex, obraňujú sa, dokonca majú spoločenské usporiadanie a technológiu v rámci svojich možností. Tie isté možnosti majú aj ľudia – až na jednu – pýtať sa a získavať odpovede, učiť sa, robiť duchovný pokrok, rozvíjať vedomie.

Rozvoj vedomia je úžasná možnosť. Len škoda, že súčasná materialistická spoločnosť túto možnosť nevyužíva a skôr ju zavrhuje ako zbytočnosť. Bežný človek považuje meditáciu za stratu času, pretože nepozná jej prínos. Ateista považuje náboženstvo za zbytočnosť, pretože tiež nepozná jeho prínos. Mnohým ľuďom náboženstvo a vzťah s Bohom výrazne zlepšilo život. Tak prečo to zavrhovať ako zbytočnosť, či výmysel?

Náboženstvo je potrebné

Rady, ktoré fungujú, sú potrebné. Či už v náboženstve, alebo v inej oblasti. Náboženskí predstavitelia prezentujú rady, ktoré im pomohli skvalitniť život a vedia, že to môže pomôcť skvalitniť život aj ostatným. Dokonca aj ateistom s morálnymi zásadami.

Náboženstvo je oveľa viac ako len morálne zásady, či slepá viera. Náboženstvo nás v prvom rade učí o našej skutočnej identite, o našom vzťahu s Bohom, na ktorý sme zabudli. A keď tento stratený vzťah obnovíme aspoň z časti, náš život to výrazne zmení… ale o tom nabudúce.

Sám som bol ateista a zavrhoval som Boha a náboženstvá. Dokonca som si z nich robil posmech. Až kým som nestretol mníchov z Hare Krišna a nezačal čítať knihy od Šrílu Prabhupádu, ktorý mi jasne a logicky vysvetlil, že Boh existuje a veľa ďalšieho…

Šríla Prabhupáda
Šríla Prabhupáda

Bhagavad-gíta, Vedecké poznanie duše, Cesta sebarealizácie, Život pochází ze života, Šrímad Bhágavatam, Královské poznání, Dokonalost jógy,… to sú knihy, ktoré môžu pomôcť k lepšiemu chápaniu Boha a nášho vzťahu s Ním. Mnohé sú dostupné online na Vedabase: https://vedabase.io/cs/library/

Poznanie môže preťať našu nevedomosť, našu tvrdohlavosť, že Boh neexistuje a že ho vlastne k životu ani nepotrebujeme :)

No ten, kto zavrhne príkazy písiem a koná z vlastného rozmaru, nedosiahne ani dokonalosť, ani šťastie, ani najvyšší cieľ.

Každý by mal vedieť čo sa smie a čo nie, a k tomu by mu mali slúžiť príkazy písiem. Poznaním týchto príkazov a predpisov sa bude môcť postupne povýšiť.

[BG 16.23 – 24]

Sila ilúzie

Ilúzia je tak silná, že dokáže poblázniť dušu, že sa stotožní so svojim hmotným telom a všetkým, čo k nemu patrí – rodinou, priateľmi, majetkom, zmyslovým pôžitkom. A nie len to, duša začne byť pyšná na svoju dočasnú situáciu v tomto svete! Pozrite, mám peknú ženu, deti, auto, dom, dobre zarábam,… príde smrť a čo z toho zostane? Veľké NIČ!

Šrímad Bhágavatam 10.14.26 význam:

Připoutanost ke hmotĕ je iluzí, protože živá bytost ve skutečnosti nemá s hmotným svĕtem žádný skutečný vztah. Kvůli falešnému egu se podmínĕná duše ztotožňuje s hmotou. Takzvané osvobození tedy znamená jen vzdát se iluze, ne vyproštĕní se ze skutečných pout. I když si přesto myslíme, že utrpení zakoušené v hmotné iluzi je opravdové a že osvobození je tedy smysluplnou úlevou od utrpení, jen samotná nepřítomnost hmotné existence je stále ještĕ nevýznamná ve srovnání se skutečným duchovním životem, který je pozitivní vĕčnou realitou, oproti negativní iluzi hmotného života. Z konečného hlediska je vĕdomí Kṛṣṇy neboli čistá láska k Bohu jedinou významnou, smysluplnou a trvalou situací pro každou živou bytost.

Učení Královny Kuntí:

Když nĕkdo pije víno, opije se a pak si může myslet, že létá po obloze nebo že přišel do nebes. To jsou následky opilosti. Opilec si ale není vĕdom, že všechny tyto sny jsou pod vlivem času a jednou musí skončit. Jelikož neví, že jeho sny nebudou pokračovat vĕčnĕ, říká se, že je v iluzi. Stejnĕ tak je človĕk omámený, když si myslí: „Jsem velice bohatý, jsem velmi vzdĕlaný a krásný, narodil jsem se v aristokratické rodinĕ a jsem synem velkého národa.“ To je sice pravda, ale jak dlouho budou tyto výhody trvat? Předpokládejme, že nyní je nĕkdo Američan, je také bohatý, krásný a má pokročilé poznání. Může být na to všechno velice pyšný, ale jak dlouho? Jednou s jeho tĕlem bude konec a s ním skončí také všechno ostatní, stejnĕ jako opilcovy sny.

Dokonalost jógy (7. kapitola):

Každý má v životě dvě povinnosti: první je sloužit iluzi a druhá je sloužit realitě. Slouží-li člověk realitě, je skutečný sannjásí, slouží-li iluzi, je oklamaný májou. Musíme pochopit, že jsme za všech okolností nuceni sloužit. Buď sloužíme iluzi, nebo realitě. Přirozeným postavením živé bytosti je být služebníkem, nikoliv pánem. Můžeme si myslet, že jsme páni, ale ve skutečnosti jsme služebníci. Hospodář si může myslet, že je pánem své ženy a svých dětí, svého domova, obchodu a dalších věcí, ale to všechno je iluze. Ve skutečnosti je služebníkem své ženy, dětí a svého obchodu. Prezident může být pokládán za pána nějaké země, ale ve skutečnosti je jejím služebníkem. Jsme za všech okolností služebníci. Buď sloužíme iluzi, nebo sloužíme Bohu. Zůstaneme-li však služebníky iluze, je náš život ztracený. Každý si samozřejmě myslí, že služebníkem není a že pracuje jen pro sebe. Plody jeho práce jsou pomíjivé a iluzorní a donutí ho stát se služebníkem iluze neboli služebníkem svých vlastních smyslů. Probudí-li však člověk své transcendentální smysly a získá skutečné poznání, stane se služebníkem reality. Když se dostane na úroveň poznání, pochopí, že je za všech okolností služebníkem. Pánem se nikdy nemůže stát, a proto je pro něho lepší, když bude sloužit realitě místo iluzi. Když si to uvědomí, získává skutečné poznání.

Šrímad Bhágavatam 10.11.13:

Pokorným nasloucháním zkušenému duchovnímu mistrovi vyvine schopný žák čisté poznání, které odráží nápor hmotné iluze pocházející ze tří kvalit hmotné přírody. Nakonec se vytrácí i samotné toto čisté poznání, tak jako uhasne oheň, když je všechno palivo spálené.

Význam:

Sanskrtské slovo vaiśāradī znamená „to, co poskytuje zkušená osoba [viśārada].“ Dokonalé transcendentální poznání přichází od zkušeného duchovního mistra a když je schopný žák vyslechne, toto poznání potlačí vlny hmotné iluze. Pánova matoucí energie působí navenek v hmotném svĕtĕ a zničit iluzi proto není možné. Lze však zlikvidovat přítomnost iluze ve svém srdci. Aby toho žák dosáhl, musí se dobře naučit tĕšit zkušeného duchovního mistra. S tím, jak oddaný spĕje k dokonalému stádiu vĕdomí Kṛṣṇy, kdy vnímá Pánovu přítomnost všude, se jeho pozornost přesouvá na transcendentální úroveň. Tehdy slábne i samotné čisté poznání, neustálé praktické povĕdomí o existenci iluze, tak jako slábne a uhasne oheň, který spálil všechno palivo.

Śrīla Madhvācārya cituje z nĕkolika védských písem, aby ukázal, že māyā, hmotná iluze, je jako čarodĕjnice, jež neustále obtĕžuje podmínĕné duše. Māyā nabízí podmínĕným duším vše, po čem v rámci tří kvalit přírody touží, ale tyto nabídky jsou jako oheň, který spaluje srdce na popel. Je tedy třeba pochopit, že hmotný svĕt je pekelné místo, které nikomu neposkytuje trvalé zázemí. Navenek zažíváme mnoho vĕcí a v nitru o svých zážitcích rozjímáme a připravujeme si plány na další jednání. Tak padáme niternĕ i navenek za obĕť nevĕdomosti. Skutečné poznání pochází z Véd, od Nejvyššího Pána, Osobnosti Božství, v Jeho podobĕ dokonalé moudrosti. Když přijmeme plné útočištĕ u Pána a budeme si plnĕ vĕdomi Kṛṣṇy, nebudeme nikdy pociťovat nedostatek radosti, protože Pán je zdrojem veškeré radosti a Jeho oddaní se v tomto zdroji volnĕ pohybují.

Bhagavad-gíta 18.72:

Ó synu Pṛthy, uchvatiteli bohatství, vyslechl jsi vše s pozornou myslí? Zmizela tvá nevědomost a iluze?

Význam:

Pán jednal jako Arjunův duchovní učitel. Proto bylo Jeho povinností se Arjuny zeptat, zda celou Bhagavad-gītu správně pochopil. Pokud by tomu tak nebylo, Pán byl ochotný znovu vysvětlit vše potřebné. Každý, kdo vyslechne Bhagavad-gītuod pravého duchovního učitele, jako je Kṛṣṇa nebo Jeho zástupce, zjistí, že veškerá jeho nevědomost zmizela. Bhagavad-gītā není obyčejná kniha nějakého básníka či spisovatele, přednesl ji Nejvyšší Pán, Osobnost Božství. Každý, kdo má to štěstí, že ji vyslechne od Kṛṣṇy nebo Jeho pravého duchovního zástupce, se stane osvobozenou osobou a unikne z temnoty nevědomosti.

Bhagavad-gíta 18.73:

Arjuna pravil: Můj milý Kṛṣṇo, jenž nikdy nepoklesneš, má iluze je nyní pryč. Díky Tvé milosti se mi vrátila paměť. Nyní jsem neochvějný, prostý pochybností a připravený jednat podle Tvých pokynů.

Záver

Čo dodať na záver? Len toľko, že všetkým prajem, aby boli natoľko inteligentní ako Arjuna a pochopili čo je zmyslom života a čo nie.

Alebo predsalen ešte význam z Bhagavad-gíty 18.73:

Přirozeným postavením živé bytosti — kterou představuje Arjuna — je, že musí jednat podle pokynu Nejvyššího Pána. Má se podrobit sebekázni. Śrī Caitanya Mahāprabhu říká, že ve svém skutečném postavení je živá bytost věčným služebníkem Nejvyšší Osobnosti Božství. Když na to zapomene, je podmíněna hmotnou přírodou, ale když bude sloužit Nejvyššímu Pánu, stane se osvobozeným služebníkem Boha. Být služebníkem je původní, přirozené postavení živé bytosti — buď musí sloužit matoucí energii zvané māyā, nebo Nejvyššímu Pánu. Jestliže slouží Nejvyššímu Pánu, je ve svém přirozeném stavu, ale jestliže dá přednost službě matoucí, vnější energii, bude spoutaná. Pod vlivem iluze pak živá bytost slouží v hmotném světě. Přestože ji poutá chtíč a touhy, myslí si, že je na světě pánem. Tomu se říká iluze. Osvobozená bytost naopak skoncovala s iluzí a dobrovolně se odevzdává Nejvyššímu, aby jednala podle Jeho přání. Poslední iluze, poslední past, do které chce māyā živou bytost chytit, je její návrh: “Ty jsi Bůh.” Živá bytost si pak myslí, že už není podmíněnou duší, ale Bohem. Je tak nerozumná, že ji ani nenapadne, jak by kdy mohla být na pochybách, kdyby byla Bůh. Na to vůbec nemyslí. To je tedy poslední léčka iluze. Osvobodit se od matoucí energie znamená poznat Kṛṣṇu, Nejvyšší Osobnost Božství, a dobrovolně jednat podle Jeho pokynu.

Bezbožný život

Spomínam si na časy, kedy som bol totálny ateista… a nebolo to až tak dávno. Písal sa rok 2014 kedy do môjho života opäť vstúpil Boh. Opäť preto, lebo babka ma vychovávala v kresťanskej viere v Boha a ako malý som veril v Boha, len som vôbec nechápal aká je Jeho pozícia v mojom živote a moja viera časom upadla. Myslel som si, že Boh je ten, ktorý má plniť moje želania. Ako sa kresťania modlia: “…Chlieb náš každodenný daj nám dnes a odpusť nám naše viny, ako aj my odpúšťame svojim vinníkom, a neuveď nás do pokušenia, ale zbav nás zlého. Amen.”

Tak som sa jedného dňa veľmi silno modlil, aby mi Boh splnil moju túžbu a On to neurobil… tak som si povedal, že žiadny Boh neexistuje, že odmalička ma klamali aj tým, že Ježiško nosí darčeky. Ani Ježiško neexistuje! A tak sa zo mňa stal tvrdý ateista.

Bezbožný život

Mnoho ľudí pozná bezbožný život, pretože ho vedie, alebo pozná veľa ľudí, ktorí ho vedú. Drvivá väčšina ľudí takto žije.

Sebectvo

Len JA, JA, JA a JA. A čo druhí? To ma nezaujíma, hlavne, že ja sa mám dobre.

mine

Bezohľadnosť

Znečisťovanie a vykorisťovanie prírody, masové zabíjanie a vykorisťovanie zvierat, extrémne bohatstvo, extrémna chudoba, bezdomovci,… to je výsledok bezbožnej civilizácie a nikoho to nejak extra netrápi. Takmer každý si bezohľadne žije svoje životy naďalej bez toho, aby boli ochotní spraviť niečo pre zlepšenie situácie.

Pýcha

Nie nadarmo sa hovorí – pýcha predchádza pád. Či už osobný, alebo civilizačný. Toľko si človek bude myslieť, že on je ten najlepší, on je pán a všetko je tu pre jeho pôžitok, až jedného dňa padne na úplné dno, aby si mohol uvedomiť aká je realita – že nie je žiadny pán, ovládateľ a že vôbec nič mu nepatrí a nie je tu pre jeho pôžitok ako si naivne a pyšne myslel.

Túžba po bohatstve

Ako materialista som sa hnal za materiálnym bohatstvom. Videl som len $$$ a nič viac. A čo som s tými $$$ chcel robiť? Užívať si ich len pre seba, nebol som schopný nikoho obdarovať, s nikým sa podeliť, rátal som každý cent. Materiálne bohatstvo som staval nad Boha. Až kým som oň neprišiel a uvedomil si jeho pominuteľnosť.

still-not-happy-materialism

Zbožným som sa vysmieval

Nechápal som ako môže niekto veriť v Boha, ktorý neexistuje a robil som si posmech z veriacich a z náboženstiev.

Užívanie si

Žijeme len raz a preto si treba život poriadne užiť – takéto je heslo mnohých hedonistov, pôžitkárov. Sex, drogy, rock & roll… žiadne zábrany, žiadne dodržiavanie nejakých zásad, veď som sám sebe pánom… Mal som takúto pôžitkársku mentalitu aj ja, kým som vďaka oddaným Krišnu nepochopil, že užívanie si vedie k utrpeniu.

Šťastie, ktoré vzniká zo spojenia zmyslov a ich predmetov, ktoré je spočiatku ako nektár a na konci ako jed — také šťastie sa pripisuje kvalite vášne. [BG 18.38]

Intoxikácia

Bezbožný človek má tendenciu piť alkohol, kávu, fajčiť cigarety alebo požívať iné drogy, ktoré nevplývajú príliš dobre na jeho život, ale práve naopak ubližujú jemu a jeho blízkym. Z nevinného príležitostného pitia alkoholu a fajčenia cigariet, či brania iných drog sa môže stať veľmi vážna závislosť, ktorá človeku môže zničiť život.

Späť k Bohu

Keď sa tak spätne pozerám na svoj bezbožný život, nie je to pekný pohľad, ale chápem, že som si to musel zažiť, aby som mohol byť tam, kde som. Aby som aj chápal ľudí, ktorí sú stále ponorení v bezbožnosti.

V rokoch 2014 a 2015 sa môj život začal uberať iným smerom… smerom späť k Bohu vďaka tomu, že som stretol oddaných Krišnu. Píšem o tom v článku “Ako mi učenie Hare Krišna zmenilo život“. Jednoducho mám iný pohľad na život ako som mal keď som bol ateista. Môžem povedať, že s Bohom je život oveľa, oveľa krajší ako bez Neho – kľudnejší, vyrovnanejší, pokojnejší, mierumilovnejší.

Prajem si, aby všetci mohli dospieť k zbožnému životu. Ciest k Bohu je veľa a každý na svojej úrovni vedomia potrebuje niečo iné. Niekomu vyhovuje kresťanstvo, niekomu Islam, Židovstvo, sanátana-dharma,… Buddhizmus mimochodom nie je náboženstvo, pretože neučí o Bohu. Neviem prečo ho aj napriek tomu mnohí považujú za náboženstvo.

Prečo žiť zbožný život?

Bezbožná mentalita nie je zrovna vhodná pre všeobecné blaho. Mentalita, že ja som pán, ovládateľ, nikomu sa nepodriaďujem, sám si určujem čo je dobré a čo nie a všetko je tu pre môj pôžitok, nevytvára prostredie pre mierumilovný život, ale pre život plný hádok, konfliktov, vojen, deštrukcie,… koniec koncov to vidíme v dnešnej bezbožnej spoločnosti.

Naopak zbožná mentalita vytvára veľmi príjemné prostredie – priateľské, láskyplné, kde každý každému slúži a nechce za to nič! No nie je to úžasné? Pre bezbožných ľudí to môže znieť ako utópia, ale takto naozaj vyzerá život s vedomím Boha.

10506716_757504500953336_5597226889573483188_o

Keď som prvýkrát prišiel do chrámu Hare Krišna, mohol som túto zbožnú atmosféru pocítiť na vlastnej koži. Cítil som sa ako v inom svete… je to jednoducho úžasné a svet môže byť krajší keď budú ľudia žiť podľa Božích prikázaní a nie podľa svojich vlastných špekulácií.

Pokoriť sa pred Bohom je cesta k šťastnému životu.

Prajem to každému.

🙏 Hare Krišna 🙏