Archívy kategórie: viera

Veriť nestačí

Keď sa ľudia dozvedia, že sa zaoberám vedomím Krišnu, pýtajú sa: “O čom je tá tvoja viera?V čo veríš?“. Vedomie nie je viera. Vedomie má každá živá bytosť. Ale len človek môže rozvíjať vedomie. Na to je ľudská podoba určená. Ja som celkom alergický na slovíčko “viera”. Pretože viera býva často slepá. Píšem o tom v článku “Slepá viera“. Veriť môžem v čokoľvek. Napríklad v to, že Boh je obrovská špageta, alebo že Boh je deduško sediaci v oblakoch a podobne,…

Veriť znamená nevedieť

Malé deti veria, že Ježiško nosí darčeky. Pretože im to dospelí povedali. Rovnako veľa ľudí verí v Boha, pretože im niekto povedal, že pôjdu do pekla keď nebudú veriť v Boha. A tak radšej slepo veria v Boha a dúfajú, že pôjdu do neba a nie do pekla na večné zatratenie. Medzi vierou v Boha a vierou, že Ježiško nosí darčeky nie je žiadny rozdiel pokiaľ je táto viera slepá bez akejkoľvek realizácie – osobnej skúsenosti.

Keď som bol malý, babka mi po varení hovorila, aby som sa nedotýkal sporáku, že páli. Raz som chcel vyskúšať ako veľmi páli, tak som sa ho dotkol a popálil som si prst. Potom už som vedel o čom babka hovorila. Dovtedy som nemal ani len predstavu aký je ten sporák horúci. Jednoducho osobná skúsenosť nám dá oveľa väčšie poznanie ako viera.

Čítanie kníh a slepá viera v každé slovo nie je príliš šťastné a rozumné. Človek by sa mal snažiť niečo vedieť a mať skúsenosť a nie len slepo veriť. Veľa ľudí je lenivých vynaložiť úsilie, aby sa niečo dozvedeli a tak len slepo veria, pretože to je oveľa jednoduchšie ako niečo robiť a získať tak poznanie.

Bx8QFvPCIAAEXIE insanity and religion

Treba prax

Keď bude niekto len veriť, že mu narastú svaly, to ešte neznamená, že mu svaly narastú. Ak chce svaly, musí pre to niečo urobiť. Musí začať posilňovať. Rovnako je to s duchovnom. Ak chce niekto duchovné poznanie, musí nasledovať kroky pre dosiahnutie tohto poznania. Nestačí len čítať knihy a počúvať prednášky. Nestačí len veriť, že budem spasený a hotovo. To je naivné, rovnako ako je naivné veriť, že získam silu a svaly bez toho, aby som posilňoval.

Kresťania hovoria: “Uverte v Ježiša Krista a budete spasení, pôjdete do neba“. Narážam na veľa kresťanov, ktorí hovoria, že len ten, kto verí v Ježiša pôjde do neba. Ak niekto neuznáva Ježiša ako Boha, jednoducho pôjde do pekla. Môže to byť akokoľvek dobrý človek, ale keď neverí v Ježiša, má smolu a vraj pôjde do pekla. Dobré nie? Len cez Ježiša sa dá dosianuť spasenie. Príde mi to ako fanatizmus. Ale možno tomu len nerozumiem. Ak by mi vedel niekto vysvetliť ako môže Boh za mňa na seba zobrať hriechy tým, že sa nechá ukrižovať, nech mi to prosím vysvetlí. A tiež nerozumiem ako ma môže spasiť viera v jediného Boha Ježiša Krista. Je to nad moje chápanie. Ak tomu rozumiete, prosím vysvetlite mi to.

Teória vs. prax

Ak je teoretické poznanie overené v praxi, to je skutočné poznanie. Keď si človek vyskúša teóretické znalosti v praxi, zrazu vie, že to naozaj funguje, že je to naozaj tak ako si myslel, že to je.

To, že učenie Hare Krišna hovorí o Krišnovi, karme, reinkarnácii, atď., ešte neznamená, že tomu slepo verím. Aby som získal poznanie, potrebujem to mať zrealizované. Potrebujem si uvedomiť, že “Aha, to čo sa mi teraz deje, to je tá karma, o ktorej sa hovorí. V minulosti som niečo spravil a teraz sa mi to vracia, aby som na vlastnej koži zistil aké to je a aby som sa z toho mohol poučiť. Čo som zasial, to teraz zbieram.” Každá životná situácia nás má niečo naučiť. Píšem o tom v článku “Život je ako škola, škola hrou“. Karma tu nie je preto, aby nás trestala. Karma nám má pomôcť poučiť sa a uvedomiť si následky svojich činov.

karma

Reinkarnácia

Reinkarnácii takisto slepo neverím. Veľa ľudí si pamätá minulé životy a rozprávajú o nich. Najznámejší prípad je o 3 ročnom chlapcovi, ktorý si pamätal, že ho v minulom živote zabili a zakopali a ukázal ostatným miesto kde je zakopané jeho predošlé telo. Do svojich minulých životov môžete nazrieť pomocou regrestnej terapie. Môžete si naštudovať o reinkarnácii a karme a zamyslieť sa či to dáva aspoň trochu zmysel. Nemusíte tomu veriť, ale môžete sa aspoň zamyslieť, či reinkarnácia a karma vysvetľuje utrpenie a dianie na Zemi.

Hare Krišna mahá-mantra

Ešte v roku 2014 som bol zarytý ateista a materialista. Ak by mi niekto vtedy povedal, že Hare Krišna mahá-mantra očisťuje srdce a myseľ, neveril by som mu a ešte by som sa mu vysmial, že verí takým hlúpostiam. V roku 2015 som začal praktikovať každodennú meditáciu Hare Krišna mahá-mantrou:

Hare Krišna Hare Krišna
Krišna Krišna Hare Hare
Hare Ráma Hare Ráma
Ráma Ráma Hare Hare

a už po pár mesiacoch som pocítil prvé účniky. Píšem o tom v článku “Ako mi učenie Hare Krišna zmenilo život“. Najzaujímavejšia realizácia je to, že mi postupne prestávalo chutiť pivo. Píšem o tom v článku “Prečo už nepijem alkohol“. O meditácii píšem v článku “Čo mi dala meditácia“.

Meditácia Hare Krišna mahá-mantrou spôsobila aj to, že som sa prestal pozerať na ženy ako na sexuálny objekt a ženskú krásu vnímam ako krásu kvetu, alebo krásu obrazu. Jednoducho keď sa pozerám na ženu, tak tam nie je sexuálna túžba, ale len ocenenie krásy. Mnohí ľudia si nevedia predstaviť život bez sexu, ale práve vďaka Hare Krišna mahá-mantre je možné očistiť svoje vedomie a ovládnuť svoje zmysly, aby sa človek neriadil pudmi ako zviera.

Praktické učenie

Učenie Hare Krišna je veľmi praktické. Preto keď sa ma niekto spýta v čo verím, tak odpovedám, že ja neverím, ale študujem tisíce strán textu (Bhagavad-gíta, Šrímad bhágavatam,…) a desiatky hodín prednášok o Bohu, snažím sa ich pochopiť a spojiť s praxou a nasledujem proces k znovuobnoveniu vedomia Krišnu, ktorý očisťuje srdce a myseľ od chtíču, závislostí, negatívnych emócií a vlastností a tak dostáva človeka do kvality dobra. Tento proces sa nazýva “Bhakti jóga“.

Z kvality dobra sa rodí pravé poznanie, z kvality vášne žiadostivosť a z kvality nevedomosti vzniká hlúposť, šialenstvo a klam. [Bg 14.17]

O kvalitách nevedomosti, vášne a dobra sa môžete dozvedieť viac v článku “Ľudia žijú v kvalite nevedomosti, vášne a dobra” a tiež v 14. kapitole Bhagavad-gíty “Tri kvality hmotnej prírody“.

Dáva to zmysel?

Ak mi niekto povie, že Boh (Ježiš) prišiel na Zem, aby zomrel za naše hriechy, nedáva mi to žiadny zmysel. Možno by som to musel hlbšie študovať, aby som to pochopil. No predsa tomu mnohí slepo veria a spoliehajú sa na to, že keď len budú veriť v Ježiša, majú zraručený posmrtný život v nebi.

Ak Vám poviem, že učenie Hare Krišna dáva praktické rady ako dosiahnuť vedomie Krišnu, teda byť si vedomý Boha a žiť v kvalite dobra, dáva to zmysel? Ak sa dozviete o Hare Krišna viac, zistíte, že pomohlo mnohým ľuďom žiť čistejší, šťastnejší a láskyplnejší život bez drog, mäsa, hazardu a sexu pre zmyslový pôžitok. Ak si vyskúšate celkom príjemný proces k znovuobnoveniu vedomia Krišnu, budete milo prekvapení. Viac o Hare Krišna sa dozviete v článku “Čo je hnutie Hare Krišna?“.

Učenie Hare Krišna nie je o viere. Aspoň ja ho tak neberiem. Učenie Hare Krišna beriem ako proces vedúci k očisteniu vedomia, k spoznaniu svojho pravého JA a k spoznaniu Boha. Stotožňujeme sa so svojim telom, myslíme si, že sme Slováci, Američania, Rusi, že sme takí, či onakí a pritom nepoznáme našu pravú identitu, ktorú môžeme spoznať vďaka procesu sebarealizácie – rozvíjania vedomia Krišnu. Vedomie Krišnu má každý človek a každý ho môže rozvinúť. Podľa Véd je v súčasnom veku úpadku (Kali juga) najúčinnejší spôsob očistenia vedomia počúvanie a spievanie Hare Krišna mahá-mantry.

Môžete tomu veriť, alebo neveriť. Alebo to jednoducho môžete vyskúšať a získať poznanie a osobnú skúsenosť, ktorá je nad slepú vieru a nad všetky špekulácie.

Spievajte

Hare Krišna Hare Krišna
Krišna Krišna Hare Hare
Hare Ráma Hare Ráma
Ráma Ráma Hare Hare

a buďte šťastní!

Náboženstvá

Na svete je veľa náboženstiev. Kresťanstvo, judaizmus, islam, hinduizmus, pastafariánstvo,… Ako mám vedieť ktoré je to pravé? Každé hlása svoju pravdu a má svojho Boha, prípadne bohov. Je vôbec náboženstvo potrebné? Prečo ľudia vôbec potrebujú náboženstvo?

Zachovanie morálky

Náboženstvá vznikli aby udržali ako takú morálku ľudí. Stačí postrašiť ľudí, že ich všemohúci vidí a keď nebudú poslúchať, tak pôjdu do pekla. Bez všemohúcej autority by bola morálka ľudí veľmi slabá. Ľudia by robili ešte viac zlého ako robia dnes.

Viete si predstaviť čo by niektorí ľudia robili keby neverili v Boha, ktorý ich za hriechy potrestá? Kresťanské desatoro a ostatné náboženské prikázania sú morálne zásady, ktoré veľa veriacich aj tak úplne nedodržiava a robia si rôzne výnimky ako im to vyhovuje. Seriózni veriaci však desatoro dodržiavajú a písmo je pre nich sväté. Boh je akýsi strážca morálky. Pokiaľ by ľudia neverili na Vyššiu moc, tak by si mohli robiť čo chcú a svet by vyzeral úplne inak ako vyzerá.

Čo robia deti keď nie sú pod kontrolou rodičov? Robia si čo chcú. Skúšajú čo chcú. Sex, drogy, rock’n’roll. Totálna anarchia. Nemajú žiadne zábrany. Tak nejak by vyzerala spoločnosť bez náboženstiev.

Manipulácia

Mnohí považujú náboženstvá za nástroj pre manipuláciu más. V minulosti sa viedli krvavé náboženské vojny a dodnes pretrvávajú nemalé náboženské konflikty. Ľudia sú schopní kvoli náboženstvám ublížiť a položiť život. Je to šialené a smutné kam až náboženský fanatizmus môže zájsť. Jedná sa o fanatizmus, nie o náboženstvo samotné. Náboženstvo samotné má vznešený cieľ – udržať morálku ľudí nad bodom mrazu. To, že sa náboženstvo zneužíva na manipuláciu, za to už môžu fanatici, nie náboženstvo. Náboženstvo je nástroj. A je na ľuďoch ako tento nástroj použijú. Aj kladivo je nástroj. Kladivo môžeme použiť na zatĺkanie klincov, ale aj na rozbíjanie lebiek. Je mi ľúto keď niekto zvaľuje vinu na náboženstvo. Je to ako keď za vraždu kladivom zvaľujú vinu na to kladivo.

Náboženstvá samy o sebe nemôžu za nábožensky motivované útoky. Môže za to fanatizmus ľudí. Naozaj nie je na mieste zvaľovať vinu na nevinné náboženstvo.

Fanatizmus

Ak náboženstvo prejde do fanatizmu, stáva sa nebezpečným. Po svete behá veľa náboženských fanatikov, ktorí neváhajú presadzovať si svoju pravdu za každú cenu. Pokiaľ tým nikomu neubližujú, je to ešte v rámci normy, ale ak fanatizmus prerastie do ubližovania, je to problém. A tento problém existuje vo veľa krajinách sveta.

Preto si niektorí ľudia myslia, že svet by bol krajší bez náboženstiev. No neviem neviem, nemyslím si. Fanatizmus by mohol vypuknúť v inej forme. Niektorí ľudia sú náchylní na fanatizmus a sú ľahko manipulovateľní. Je jedno či je to náboženský, alebo iný fanatizmus. Pozrite sa ako Hitler dokázal zmanipulovať masy ľudí. Nepotreboval k tomu náboženstvo. Stačilo využiť ľudské ego a v ľuďoch vzbudiť pocit nadradenosti voči ostatným.

Slepá viera

Veľa ľudí sa hlása k nejakému náboženstvu bez toho, aby o ňom niečo viac vedeli. Našli by ste veľa ľudí, ktorí si hovoria “kresťania”, ale pritom nečítali Bibliu a dokonca ani nechodia do kostola. Tiež by ste našli veľa moslimov, ktorí nečítali Korán. Ale sú taj takí, ktorí sväté písmo čítali, no aj tak mu nerozumejú. Sväté písmo obsahuje metafory, ktoré ľudia žiaľ berú doslovne. Na porozumenie svätého písma je potrebná duchovná inteligencia, ktorú veľa ľudí nemá vyvinutú. Preto existuje aj sväté písmo s výkladom, no aj tak ho veľa ľudí nemá prečítané a preto nemá ani len potuchy o čom ich náboženstvo v skutočnosti je. O svojom náboženstve vedia len z počutia.

Bx8QFvPCIAAEXIE

Viac o slepej viere píšem v článku “Slepá viera“.

insanity and religion

Mnoho náboženstiev

Rôzne náboženstvá sú na mieru šité pre rôzne kultúry. Všimnite si, že každé náboženstvo vzniklo na inej časti planéty. Dnes tu máme kresťanstvo, pretože bolo presadené nasilu. Slovanské sviatky sa vymenili za kresťanské, slovanskí bohovia boli označení za démonov a hotovo. Mnohí ľudia ale stále prejavujú sympatie k pôvodnej slovanskej kultúre. Zo srdcí ľudí to nikto nevymaže.

Všetci mali svoju kultúru a svoje mená pre bohov. Takmer všetky sväté písma, sväté knihy sú písané symbolickou rečou, ktorú žiaľ veľa ľudí berie doslovne a sú z toho zmagorení. Bohovia sú symbolické označenia za rôzne prírodne úkazy. Monoteistické náboženstvá majú jediného Boha, ktorý je stvoriteľ všetkého. V rôznych náboženstvách má rôzne mená, no označujú to isté. Niektorí sú natoľko slepo veriaci, že to nedokážu pochopiť.

Prečo ľudia veria?

Viera je akési duchovné naplnenie. Človek potrebuje vieru, aby bol duchovne naplnený. Bez viery je život človeka akýsi prázdny.

Náchylnosť veriť je u veľa ľudí celkom silná. Miliardy ľudí sa hlásia k rôznym náboženstvám. Veľa z nich len slepo verí. Veriť niečomu je jednoduchšie ako vynaložiť úsilie a niečo si o tom zistiť, najlepšie osobnou skúsenosťou.

Ľuďom pomáha, keď veria, že Boh je pri nich, že ich miluje a oni môžu milovať jeho. Len veriť nestačí. Svoju vieru si treba overiť. Pokiaľ človek len slepo verí, stáva sa ľahko manipulovateľným. Môžeme to vidieť napríklad v extrémnom islame, kde ľudia veria, že nevercov treba konvertovať, alebo zabiť. Miliardy ľudí veria rôznym veciam bez toho, aby si ich overili. Potom to na svete vyzerá tak ako to vyzerá…

Treba sa neustále pýtať a mať pochybnosti. Guruovia v ľuďoch vyvolávajú naschval pochybnosti, aby sa ľudia zamysleli. Aby sa zamysleli, či ich Boh je skutočný, či to, čomu veria, nie je iba fantázia. Ľudia sú častokrát na pochybách. Častokrát veria niečomu a potom zistia, že to môže byť výmysel. Zapochybujú a začnú hľadať pravdu inde. Práve pochybnosti vzbudzujú v človeku zvedavosť a vďaka zvedavosti sa človek dozvedá viac, získava poznanie. Akonáhle niečomu uverí a prestane mať pochybnosti, získava poznanie len z tej oblasti, ktorej verí. Nič iné ho nezaujíma. A to je svojim spôsobom obmedzujúce. Na svete je toľko poznania, toľko ciest k osvieteniu, tak prečo sa obmedzovať len na jednu cestu? Pretože je lepšie ísť po jednej ceste a prísť do cieľa, ako vracať sa a skúšať ísť inou cestou.

Správna cesta

Je ťažké vybrať si tú správnu cestu. Každý si môže vybrať inú cestu. Ak človek navyše nemá ani kompas ani mapu, môže sa stratiť. Je dosť možné, že sa stratí. Stratí sa práve vtedy keď začne pochybovať, či ide správnym smerom. Či tá cesta, po ktorej kráča, ho dovedie tam, kam chce ísť. Človek, ktorý nemá kompas, ani mapu, má iba vieru, že tá cesta, po ktorej kráča ho dovedie tam, kam chce ísť. V skutočnosti nevie, či sa tam dostane. Len slepo verí, prípadne sa spolieha na intuíciu, ktorá tiež nemusí fungovať na 100%. Veriť nestačí. Treba mať mapu a kompas, aby sme vedeli ktorou cestou sa vydať, aby sme prišli tam, kam chceme ísť. Mapa môže byť duchovná kniha a kompas duchovný učiteľ.

Jeden pocestný sa raz pýtal miestneho: “Ako ďaleko je to odtiaľto k moru?”, miestny odpovedal: “Tým smerom, ktorým kráčaš, asi 2000 kilometrov“. Pocestný sa začudoval: “Tak ďaleko?“, miestny odpovedal: “Áno, ale keď sa otočíš, tak sú to len 4 kilometre“. Keby sa pocestný nespýtal na cestu, mal by pred sebou dlhú cestu.

Viera je silná dovtedy kým nepríde niekto, alebo niečo a nespochybní vieru. Ľudia môžu v ťažkých situáciach stratiť vieru. Môžu mať pocit, že sa na nich Boh vykašlal a tak sa oni vykašlú na Boha a stanú sa ateistami. No sú aj ľudia, ktorí veria nech sa deje čokoľvek. Ich viera je neoblomná. Je to fascinujúce. Niektorí veriaci majú ohromnú vnútornú silu. Ich viera v Boha je tak silná, že sa naozaj dejú zázraky.

Správne náboženstvo je to, ktoré z teba spraví lepšieho človeka.

Veľa náboženstiev je len teoretických a ľudia nevedia ako majú teóriu uplatniť v praxi. Často tápajú a zúfajú keď ide do tuhého. Teória nestačí. Je potrebné ju vedieť uplatniť v praxi. Ja som natrafil na veľmi praktické učenie Hare Krišna, ktoré mi pomohlo očistiť sa od negatívnych emócií a vlastností. Žiadne náboženstvo a žiadna filozofia mi nedala to, čo Hare Krišna. Môžeš si o tom prečítať v článku “Ako mi učenie Hare Krišna zmenilo život“.

Vyber si to, čo z teba spraví lepšieho človeka a buď šťastný.

Hare Krišna!

Slepému nemôžeš ukázať svetlo

Rád by som vám ukázal svet, ako ho vidím ja. No slepému sa svetlo ukázať nedá. Svet, ktorý vidím a v ktorom žijem, sa len ťažko dá opísať slovami bez toho, aby ste ma považovali za blázna. Žijeme síce v rovnakom svete, no ja ho vnímam inak. Vnímam ho farebnejšie. Niektorí ľudia ho vidia čiernobielo, niektorí ho nevidia vôbec. Mnohí ľudia zatvárajú oči, mnohí sú dobrovoľne slepí. Ja som bol slepý tiež. Až raz, otvoril som oči a začal som postupne vidieť viac a viac. Už som viac nechcel byť slepý. Začal som vnímať krásu sveta, krásu života. Neviete si predstaviť o čo prichádzate keď zatvárate oči. Dobrovoľne sa pripravujete o sústo torty, ktorú máme pre vás prichystanú.

Ak sa ti nechce čítať, pozri si vlog (5.5 min):

Duchovný svet

Existuje takzvaný duchovný svet, ktorý stále veľa ľudí nedokáže pochopiť. Najhoršie je, že ho veľa ľudí ani nechce pochopiť a zatracuje ho. Pretože tomu nerozumejú. A keď človek niečomu nerozumie, automaticky to označí za blbosť, aby si nemusel priznať, že tomu nerozumie. Je to prirodzený obranný mechanizmus ega. No vedzte, že tým, že niečo označíte za blbosť, ešte to neznamená, že to naozaj blbosť je. Je to len váš obmedzený názor, ktorý má nulovú výpovednú hodnotu o realite. Prepáčte, že som taký úprimný, ale úprimnosť je súčasť môjho sveta.

Boh neexistuje

Ja som nerozumel tomu ako môže niekto veriť v Boha? Ako môže niekto veriť v nejakú fiktívnu postavičku v oblakoch? Pozeral som sa na veriacich ako na naivných a tvrdohlavo som si stál za tým, že žiadny Boh neexistuje. Keby existoval, predsa by sme o tom vedeli, nie?

Boh existuje?

Pod slovíčkom Boh si 100 ľudí predstaví 100 vecí. Niekto si predstaví bradatého deduška v oblakoch, iný Ježiša, Jahveho, Krišnu,… Niekto tvrdí, že Boh je len akýsi zdroj energie (Source), z ktorého všetko pochádza a všetko udržuje pokope. Zaujímavé predstavy Boha, všemohúceho stvoriteľa vesmíru.

Za svoju krátku duchovnú púť som sa naučil, že veriť v Boha nestačí. Veľa ľudí iba slepo verí v Boha. Veria, že Boh za nich všetko vyrieši, so všetkým im pomôže keď sa pomodlia a budú ho prosiť o pomoc. Toto nazývam sebecká viera. Verím v nadprirodzenú bytosť, ktorá mi má pomôcť kedykoľvek si o to požiadam? Hahaha. Smejem sa, lebo som bol taký istý slepo veriaci a zistil som, že to takto nefunguje. Stratil som vieru v Boha, lebo mi nepomáhal. Bol som sebec a hlupák.

No neskôr som Boha pocítil. Neveriacim sa to môže zdať akokoľvek neuveriteľné, ale niečo ako Boh naozaj existuje. A vôbec to nie je o slepej viere. Boha dokážete cítiť. Dokážete cítiť tú (nad)prirodzenú neskutočne krásnu energiu, ktorá z neho pramení. Je to energia Kundalini, z ktorej pramení vedomie mieru, bezpodmienečná láska a trvalé šťastie. Ten, kto túto energiu necíti, je slepo veriaci, alebo neveriaci. Je veľa spôsobov ako sa naučiť vnímať túto energiu. Každý človek má trochu inú cestu. No prvý krok je pre všetkých rovnaký – treba chcieť. Treba úprimne chcieť spoznať nepoznané. Treba sa vymaniť z pút racionálneho rozmýšľania a odomknúť tajomné komnaty svojho JA.

Rád by som vám opísal aký je život s vnímaním tejto energie, no slovami sa to poriadne popísať nedá. Musíte to jednoducho zažiť. Musíte jednoducho dosiahnuť stav, kedy vás ostatní budú považovať za blázna :) Vedzte, že to za to stojí.

Načo sa vôbec zaujímať o duchovno?

Kedysi som hovoril: Načo chodia ľudia do kostola, veď je to strata času. Načo im je vôbec Boh, veď žiť dokážem aj bez neho. No áno, žiť dokážeme aj bez duchovného poznania, lenže aká je kvalita nášho života? Ľudia žijú v kvalite nevedomosti, vášne a dobra. Väčšina ľudí ešte stále žije v kvalite nevedomosti a vášne. Cieľom človeka je dosiahnutie kvalitu dobra. Vo védskej literatúre sa hovorí, že kvalita dobra prináša väčšie poznanie a väčší pocit šťastia. Ja to môžem potvrdiť osobnou skúsenosťou. Nikdy predtým som nebol taký šťastný a láskyplný ako teraz. Ku šťastiu nepotrebujem žiadne externé zdroje. Šťastie a láska sú jednoducho vo mne. Viem, že to znie šialene, ale je to tak. A je to úžasné. Slovami sa to ťažko popisuje, musíte to zažiť. Ľudia by dosiahli oveľa viac, keby dosiahli kvalitu dobra.

Ako na to?

Ja som k môjmu súčasnému vedomiu dospel vďaka učeniu Hnutia Hare Krišna.  Praktikovanie tohto učenia je celkom jednoduché a veľmi príjemné. Píšem o tom v článku “Vedomie Krišny“. Ak sa ti vedomie Krišny nepozdáva, vyskúšaj aspoň meditácie. O meditáciach píšem v článku “Čo mi dala meditácia“. Stačí začať meditovať 5 – 10 minút denne a tvoj život získa iný rozmer. Naozaj to vyskúšaj. O nič neprídeš. Môžeš iba získať. A to sa oplatí.

Načo chceš vedieť čo je po smrti?

Je veľa ľudí, ktorí chcú vedieť čo je po smrti. Či vôbec budú po smrti existovať. Či vôbec existuje duša a či je večná, alebo zomiera s telom. Je veľa teórií o tom, čo bude po smrti. Ako môžeme vedieť, ktorá je tá pravá? Ako môžeme vedieť čo bude po smrti kým žijeme?

Ak sa ti nechce čítať, pozri si vlog (6 min):

Rôzne teórie

Kresťanstvo

Kresťania tvrdia, že po smrti nás čaká večný život v raji, alebo v pekle. Keď si predstavím večný raj, je to nuda. Keď si predstavím večné peklo, je celkom smutné, že duša po kratučkom živote na Zemi nemá možnosť sa napraviť a dostať sa z pekla. Nedáva mi to žiadny zmysel.

Východné náboženstvá

Východné náboženstvá ako hinduizmus, či Hare Krišna tvrdia, že duša sa reinkarnuje do hmotného tela podľa karmy. Podľa karmy sa duši priradí telo človeka, zvieraťa, alebo rastliny. Takisto stupeň fyzických alebo psychických porúch a rôzne životné situácie. Karma môže za všetko. Karma sa prenáša na základe minulých životov. Ak človek konal počas života dobro, odzrkadlí sa to aj v jeho ďalšom živote. To isté platí aj pre zlo. Kto koná dobro, bude sa mať dobre. Kto koná zlo, bude sa mať horšie. Zlý človek sa môže sa prevteliť do zvieraťa, alebo rastliny a bude mu trvať mnoho životov kým sa dostane opäť do tela človeka, v ktorom bude mať možnosť splynúť s Bohom. Možnosť dosiahnuť osvietenie.

“New age” – Nový vek

New age, alebo Nový vek je označenie pre filozofiu, ktorá vychádza z rôznych náboženstiev. Je to taký mix všetkého. New age tvrdí, že duša si vyberá telo na základe toho, čo sa chce v ďalšom živote naučiť. Je to sympatické, lebo slobodná voľba existuje aj po smrti. Duša si môže vybrať čo chce. Nie je to ako na škole, kde sa musíte učiť aj to, čo nechcete. Duša si presne vyberie životné situácie, ktoré chce prežiť, doslova si dizajnuje svoj ďalší život. Znie to naozaj lákavo, až by som tomu uveril. No ja neviem či je to naozaj tak. Nepamätám si svoju existenciu mimo fyzického tela, nedokážem teda povedať ako to naozaj je. Môžem len povedať, že sa mi táto myšlienka slobodného výberu života páči. V hĺbke duše somnou rezonuje. To ale neznamená, že duša si vyberá bezproblémový život. Naopak, vyberá si častokrát ťažké situácie vďaka ktorým môže rásť a učiť sa. Ak sa mi niečo nepríjemné stane, viem, že som si to vybral sám a mám sa niečo naučiť. Nemôžem viniť nikoho, okrem seba.

Ako mám vedieť ako to naozaj je?

Ako mám ja, duša uväznená v hmotnom tele, vedieť čo bude po smrti, alebo čo bolo predtým než som prišiel na tento svet? Ja to momentálne neviem. Sú ľudia, ktorí si pamätajú minulé životy a dokonca aj to ako prišli do tela a ako sa narodili. Vedia odkiaľ pochádzajú a vedia čo ich čaká po smrti. Niektorí si vraj vybrali tento život, aby mohli pomáhať ľuďom pri prechode do vyšších vibrácií – k lepšiemu a šťastnejšiemu životu. Iným vraj bola táto úloha pridelená a tak im neostávalo nič iné ako s tým súhlasiť a ísť pomáhať ľuďom na Zemi. Tieto tvrdenia súhlasia s učením New age.

Je to naozaj dôležité?

Je naozaj dôležité vedieť čo presne ma čaká po smrti? Nestačí vedieť, že som duša, ktorá je večná? Že nie som toto telo? Telo zomrie a duša bude opäť slobodná. Ak si nepamätám čo bolo pred narodením, ostáva mi len veriť tým, ktorí to možno vedia. Tvrdia, že si sami vybrali tento život a presne vedia čo majú v tomto živote dosiahnuť – aké je ich životné poslanie.

Životné poslanie

Nie je vôbec dôležité vedieť čo nás čaká po smrti. Žijeme vo fyzickom tele tu a teraz a je podstatné zameriavať sa na to, prečo vlastne žijeme. Čo je našou úlohou? Načo sme tu? Každý človek má svoje životné poslanie. Keby ho nemal, bolo by to veľmi smutné a žil by prakticky zbytočne. Prach si a v prach sa obrátiš. No kým sa tak stane, môžeš po sebe zanechať odkaz budúcim generáciam. Na svete žije 7 miliárd ľudí. Každý človek má šancu niečo vytvoriť a odovzdať to budúcim generáciam. Taktiež každý ľudský život je šanca na sebarealizáciu. Na dosiahnutie osvietenia – večného šťastia a lásky.

Nie je dôležité čo bude po smrti

Dôležité je to, čo je tu a teraz. Dôležité je prebudenie čo najväčšieho počtu ľudí. Žijeme v dobe, v ktorej je prebudenie ľudí najväčšia priorita. Viac si o tom môžeš prečítať v článku “Čo je v súčasnosti naozaj dôležité?“.

Racionálni ľudia

Racionálni ľudia veria iba tomu, čo rozum a veda dokážu vysvetliť. Čo hovoria na veci, ktoré rozum a veda nedokážu vysvetliť? Nazývajú ich hlúposťami, popierajú ich existenciu, jednoducho zatvárajú pred nimi oči. Lenže “nadprirodzené” veci sa dejú a existujú, či tomu veríte, alebo nie.

To neexistuje!

Vety ako “Ja tomu neverím”, “To je hlúposť”, sú len obranný mechanizmus ega na zakrytie faktu, že si človek dané veci nedokáže vysvetliť rozumom, jednoducho tomu nerozumie.

Existuje veľa rozumom nevysvetliteľných javov, ktoré ľudia potvrdzujú ich vlastnou skúsenosťou. Ľudia po celom svete majú podobné rozumom nevysvetliteľné skúsenosti ako napríklad klinická smrť, lucidné sny, astrálne cestovanie, únosy mimozemšťanmi,… Ak niekto tvrdí, že ho uniesli mimozemšťania, je označený za blázna. Ak niekto tvrdí, že prežil niečo (pre človeka) nadprirodzené, niečo rozumom nevysvetliteľné, je označený za blázna.

Jeden príklad za všetky

Klinická smrť je jedna z najznámejších mimotelových skúseností (out of body experience). Súčasná veda nedokáže klinickú smrť vysvetliť tak, ako aj množstvo iných rozumom nevysvetliteľných javov. Existujú prípady kedy ľudia počas klinickej smrti uvideli nie len svojich mŕtvych príbuzných a priateľov, ale aj čo sa deje s ich mŕtvym telom. Videli a počuli rozhovory ľudí v iných miestnostiach nemocnice. Keď sa vrátili do svojho tela a rozprávali čo zažili, ľudia tomu spočiatku nechceli uveriť, no nemali inú možnosť keďže všetko, čo im “znovuzrodený” človek hovoril sa stalo.

Mohol by som pokračovať stovkami, ba tisíckami podobných príbehov, ktoré si racionálni ľudia nedokážu vysvetliť a označujú ich za výmysel.

Ono to môže existovať aj keď tomu neveríte

Keď máte obmedzené poznanie, neviete či niečo môže existovať alebo nie. Ako môže niekto tvrdiť, že Boh neexistuje? Ako to môže dokázať? Ako môže niekto tvrdiť, že sme v celom vesmíre sami, že mimozemšťania neexistujú? Čo je to za hlúposť?

Keď už byť rozumovo založený človek, tak hovoriť naozaj rozumne: “Síce tomu neverím, ale ani to nepopieram. Neviem, či to tak naozaj môže byť.”

Bol som racionálne založený človek

Racionálne zmýšľajúcich ľudí čiastočne chápem. Bol som taký istý. No časom som sa dostal k duchovnému životu. Ľudia mi začali rozprávať rozumom nevysvetliteľné príbehy, lebo mali pocit, že by som im mohol rozumieť. Príbehy mi rozprávali priatelia ale aj ľudia, ktorých som videl prvýkrát v živote. Príbehy o astrálnom cestovaní, lucidných snoch, spojení twin flames, kundalini, liečiteľských schopnostiach, videní aury… o takých veciach, o ktorých bežní ľudia nemajú ani tušenia.

Naštudoval som si o týchto veciach viac a stále študujem. Je to veľmi zaujímavé. Z racionálneho paradigmatu som sa dostal do duchovného. Moje poznanie nie je obmedzené iba na rozumom vysvetliteľné veci.

Ak sa limitujete iba na poznanie, ktoré sa dá dosiahnuť rozumom, limitujete svoje celkové poznanie.

Zmena paradigmatu

Zmena paradigmatu z racionálneho na viac otvorené, na duchovné je pre mnohých ľudí ťažká. No nemyslím si, že je to nemožné. Dokázal som to ja, dokázať to môže každý. Stačí otvoriť svoju myseľ, stačí sa započúvať do svojho vnútra a objaviť tam veci nepoznané. Stačí chcieť dozvedieť sa viac.

Veľa šťastia pri spoznávaní seba, života a vesmíru.

Veriť tomu nemusíš, no následky si ponesieš

Veľa ľudí neverí predpovediam, proroctvám a informáciam, ktoré nepochádzajú od autority. Veľa ľudí potrebuje dostatočný dôkaz, aby niečomu uverili. Môžete niekomu povedať: “Pozor, padá na teba skala”, čo spraví? Môže sa pozrieť, či na neho naozaj padá skala, alebo sa uhnúť.

Ľudia žijú v ilúzii, ktorú si sami vytvárajú

Ľudia verili, že Titanic je nepotopiteľný. No predsa sa potopil už pri svojej prvej plavbe. Tvrdenie a viera, že je nepotopiteľný, nezabránili tomu, aby sa nepotopil. Nedostatok záchranných člnov bol jeden z dôvodov, že zomrelo toľko ľudí.

Ak niečomu neveríš, alebo nedúfaš, že sa to stane, ešte to neznamená, že sa to nemôže stať.

Potrebná autorita, ktorá oznámi hrozbu

Keď je ohlásený hurikán, ľudia spravia potrebné opatrenia, aby hurikán prežili. Hurikán oznámi autorita, ktorá zaručuje, že hrozba je reálna. Ľudia poslúchnu, lebo veria autorite. Ak by hurikán oznámil niekto, kto nie je autorita ešte deň v predstihu pred oficiálnym oznámením, ľudia by mu neverili. Uverili by až po oficiálnom oznámení autority a čudovali by sa odkiaľ to vedel ten, ktorý im o hurikáne povedal ešte skôr.

Následky si ponesieš

Prírodné a iné katastrofy sa nepýtajú či veríš, že môžu nastať, alebo nie. Jednoducho prídu a zastihnú veľa ľudí nepripravených. Ak máš k dispozícii varovanie, aj keď nie je od autority, mal by si toto varovanie zvážiť.

Piloti menších lietadiel majú zvyčajne so sebou v lietadle padák – pre istotu. Ak nastane nejaký problém s lietadlom, vždy môže z neho vyskočiť s padákom a zachrániť sa. Keby si nezobral padák a lietadlo by sa porúchalo, s veľkou pravdepodobnosťou by pilot neprežil.

Ak máš k dispozícii varovanie a urobíš potrebné kroky k zabráneniu, alebo zmierneniu dopadu pridhodilej situácie, budeš na tom pravdepodobne oveľa lepšie ako ľudia, ktorí toto varovanie nevypočujú, nepripravia sa a situácia ich zastihne nepripravených.

Ak máš v aute air-bag a narazíš, máš väčšiu šancu na zmiernenie následkov nárazu ako keď v aute air-bag nemáš.

Obmedzené poznanie vs. skutočné poznanie

Ľudia a celkovo ľudstvo má obmedzené poznanie, no chvastá sa aké je vyspelé a múdre. Pričom keď sa nad tým chvastaním čo i len trošičku zamyslíme, zistíme, že je neopodstatnené.

Vedci nevedci

Je krásne sledovať vedcov pri ich práci a sledovať výsledky ich práce. A ešte krajšie je počúvať čo hovoria: “Doteraz sme si mysleli, že je to takto, no zistili sme, že je to inak“. Po takýchto slovách by som ich nenazýval vedci, ale nevedci, alebo len myslitelia. Majú nejaké predpoklady “Predpokladá sa, že…” a tie predpoklady berú takmer ako skutočnosť. Stavajú svoje tvrdenia na predpokladoch a neskôr zistia, že ich predpoklady boli mylné. Aké krásne, vedecké. A už aj keď niečo zistia a majú to potvrdené čierne na bielom, neskôr príde iný vedec a zistí, že sa jeho kolegovia mýlili a predloží nové tvrdenie a dôkazy, ktoré sa budú opäť považovať za pravdivé. A tomuto ľudia veria. Týmto vedcom nevedcom. Aké krásne. Neostáva nič iné, len sa nad tým pousmiať.

Je príliš obmedzujúce veriť len tomu, čo je vedecky dokázané. Niektoré vedecké poznatky nám síce môžu pomôcť pochopiť skutočné poznanie, no nemali by sme sa spoliehať iba na vedu.

Je stále veľa otázok, na ktoré dnešná veda nedokáže odpovedať inak ako “Nevieme”, “Myslíme si, že…”.

Kde hľadať poznanie?

Keď teda veda nie je spoľahlivá a nedokáže uspokojivo odpovedať na všetky otázky, kde teda získam poznanie?

Náboženstvá

Náboženstvá majú odpovede na otázky, na ktoré veda nedokáže odpovedať. Ale sú tieto odpovede dostačujúce? A sú pravdivé? Prečo je na svete toľko náboženstiev a každé z nich odpovedá na rovnaké otázky trochu inak? Možno preto, lebo každý človek je iný a každému vyhovuje niečo iné. Niekomu môže vyhovovať kresťanstvo, inému budhizmus, inému hinduizmus. Niekomu nič.

Viera je svojim spôsobom užitočná, ale v niektorých prípadoch aj nebezpečná. Ak človek verí a jeho viera mu v živote pomáha, je to fajn. Problematické a nebezpečné môžu byť rôzne sekty.

Problematická je aj slepá viera. Slepá viera sa dá prirovnať k viere, že Ježiško nosí na Vianoce darčeky. Slepo veriaci ľudia len veria, že Boh existuje. Bez toho aby ho naozaj vnímali (bol som taký istý). Slepo veriaci ľudia berú sväté písmo od slova do slova. Vety ako “Zhoríte v pekle!”, “Ste hriešni!”, “Eva bola stvorená z Adamovho rebra”,… berú doslovne a nehľadajú v nich skrytý a skutočný význam. To je problém.

Ak pochopíte (často skrytý) význam slov vo svätých písmach rôznych náboženstiev, zistíte, že sú si veľmi podobné. No náboženstvá sú len barlička, aby ľudia žili ako tak v mieri a skutočné poznanie je ešte kúsok ďalej. Obmedzovať svoje poznanie na poznanie náboženstva je takisto obmedzujúce ako obmedzovať svoje poznanie vedeckými dôkazmi.

Ezoterika

Ezoterika, podobne ako náboženstvo je niečo, čo v racionálne založených ľuďoch vyvoláva nevysvetliteľný záchvat hnevu a odporu. Ezoterika má veľmi blízko k skutočnému poznaniu. Môže nás naviesť na cestu poznania, ale tiež to s ňou netreba preháňať. V ezoterike môžeme nájsť prepojenie s rôznymi náboženstvami, či filozofickými prúdmi, astrológiou, numerológiou atd. Ezoterika je prakticky alternatívny zdroj poznania. Ľudia zaoberajúci sa ezoterikou sú v racionálnej spoločnosti považovaní za čudákov, prakticky ako všetci, ktorí sa čo i len trochu vymykajú šedému priemeru.

Skutočné poznanie

Skutočné poznanie len ťažko získame vedeckými pokusmi a dôkazmi. Na to stále nemáme dostatočne vyspelé technológie. Skutočné poznanie je v nás. Skutočné poznanie je prakticky naša vlastná skúsenosť. V každej živej bytosti je určitý druh poznania. Najlepšie na tom je, že živé bytosti sú navzájom prepojené. Existuje spojenie medzi dvojičkami, spojenie “Twin flames” a veľa iných spojení, ktoré len ťažko pochopíme rozumom. Toto poznanie je kolektívne a majú k nemu prístup všetci. Len sa mu musia naplno otvoriť, aby ho získali. A to chce tréning.

Môžeme pozorovať rôzne spirituálne zážitky ľudí, ktorí ich prežívajú na vlastnej koži. Je to fascinujúce. Dozvedieť sa o nich môžeme na internete, z kníh ale aj od kamarátov a známych a dokonca sa ich môžeme naučiť a vyskúšať si ich na vlastnej koži. Rozprával som sa s pár ľuďmi, ktorí dokážu astrálne cestovať, alebo mávajú lucidné sny. Niektorí sa s týmito schopnosťami narodili, niektorí sa to naučili. Mám kamarátku, ktorá zažila spojenie twin flames. Sám som zažil niečo veľmi podobné twin flames. Ďalej sa môžeme dočítať o skúsenostiach ľudí s klinickou smrťou, videním duchov, telepatiou, jasnovidectvom atd. Veľa ezoterických tém, ktoré patria k tomuto poznaniu.

Veda sa týmto pravdepodobne nezaoberá, alebo to nevie vysvetliť. Vedecké dôkazy neexistujú a predsa môžeme pozorovať, že sa to deje.

Pravdepodobne si niektorí z vás povedia, že tí ľudia berú kvalitné drogy keď toto zažívajú, alebo sú len psychicky narušení. Už keď sme pri tých drogách, existujú také drogy, ktoré práve dostávajú človeka na takú úroveň vedomia, ktorú mnísi v Himalájach získavajú celý život. Stačí jedna dávka a človek zrazu získa iný pohľad na život. Viem minimálne o dvoch drogách, ktoré spôsobujú rozšírený stav vedomia: LSD a Ayahuasca. Marihuanu nerátam, tá je oproti týmto halucinogénom slabý odvar. Spoločnosť ich nazýva drogy, no môžu byť vnímané aj ako lieky na vedomie. Nie sú návykové. Je zaujímavé počúvať a čítať skúsenosti ľudí s týmito halucinogénmi. Najmä s Ayahuascou. Šamani považujú Ayahuascu za liek. Ľudia, ktorí majú skúsenosť s Ayahuascou tvrdia, že sa im zmenil život. Ayahuasca je tak silný liek, že dokáže zmeniť vedomie človeka natrvalo.

LSD je zakázané a mystifikované práve pre jeho pozitívne účinky a veľkú popularitu. Ľudia, ktorí užívali LSD v šesťdesiatych rokoch, si okrem iného uvedomili aké je nezmyselné nastavenie spoločnosti a systému a odmietali ho podporovať. Otvorene protestovali proti vojnám, hlásali mier a lásku (hnutie Hippies). Vlády po celom svete sa rozhodli LSD zakázať aby ľudia ostali v nevedomosti a držali hubu a krok so systémom. Nesprávnym užitím LSD vzniklo pár smrteľných úrazov a vlády to využili ako propagandu na zakázanie LSD s tvrdením, že je nebezpečné a treba ho zakázať. Znie to ako konšpiračná teória, no musíte uznať, že to má niečo do seba.

Užitím halucinogénov môžete dostať nový pohľad na život, no k skutočnému poznaniu by ste mali dokráčať aj bez ich pomoci.

Ako viem čo je skutočné poznanie?

Tých dôvodov alebo dôkazov mám viac.

Veľa ľudí zažíva nezávisle na sebe veľmi podobné spirituálne zážitky – toto vyvoláva dojem, že niekde tu môže byť pravda.

Moje vlastné vnútro mi hovorí čo je skutočné a správne. Je to akýsi vnútorný kompas, ktorý ma vedie. Tento kompas má v sebe každý, len ho musí objaviť. Veľa ľudí sa riadi viac rozumom a tento vnútorný kompas potláča.

Stáva sa mi, že príde ku mne myšlienka, vďaka ktorej si uvedomím určité veci a prípadne o tom napíšem článok. Neskôr si prečítam alebo vypočujem svoje zistenie z iného zdroja. Toto mi potvrdzuje, že môj kompas funguje správne, že som na správnej ceste poznania a že všetko je prepojené.

Našiel som duchovného učiteľa, ktorý má dokonalé odpovede na všetky otázky. Buď je taký dokonalý podvodník, alebo vraví naozaj o skutočnom poznaní, ktoré mi dáva dokonalý zmysel.

Ako nájdem skutočné poznanie?

Je to jednoduché. Nauč sa počúvať svoj vnútorný hlas. Nie len rozum. Venuj viac času zamýšaniu sa nad životom a situáciami, ktoré zažívaš. Pýtaj sa “Prečo?“. Pracuj so svojim vedomím a prídeš na to, čo je v živote naozaj dôležité. Tak, ako na to prišli mnohí pred tebou. Nemusíš byť ničím výnimočný, nemusíš byť guru. Ani guruovia nespadli z neba učení.

Dnes je doba informácií. Máme prakticky neobmedzený prístup k informáciam. Môžeš si zistiť viac o veciach, ktoré ťa zaujímajú veľmi rýchlo. Čerpaj z viacerých zdrojov. Analyzuj a filtruj informácie. Hlavne sa neustále vzdelávaj a pracuj na sebe.

Veríš, neveríš?

Veľmi často sa stretávam s vetami typu “Ja neverím, že toto môže byť takto…”, “Ja neverím, že Boh existuje”, “Ja neverím, že niekto dokáže žiť bez jedla” atd.

Nie je viera ako viera

To, že niekto neverí v Boha, ešte neznamená, že Boh neexistuje. To, že niekto neverí, že Zem je guľatá, ešte neznamená, že Zem nie je guľatá. To, že niekto neverí, že ľudia dokážu žiť bez jedla, ešte neznamená, že to nedokážu.

Viera je dôležitá. Aj to, že niekto neverí je viera, ktorá je ale založená na nedostatku pochopenia a neschopnosti porozumieť. Niektorí veriaci veria slepo. Takí veriaci iba veria, ale nežijú podľa viery. Na druhej strane sú veriaci, ktorí si vieru zažili na vlastnej koži a začali podľa nej žiť. Majú osobnú skúsenosť a pravdu, ktorú im nikto nezoberie.

Osobná skúsenosť

Pokiaľ človek nemá s niečim osobnú skúsenosť, nedokáže tomu uveriť, nedokáže to pochopiť. Ja môžem ľuďom aj tisíckrát povedať, že 6 mesiacov potom čo som prestal jesť mäso, sa mi očistilo srdce a myseľ. Nedokážem sa naštvať pre somariny ako predtým, nedokážem sa naštvať takmer vôbec, zažil som bezpodmienečnú lásku, nezabijem už ani komára, neurážam sa, vidím a vnímam biedu oveľa viac ako predtým a snažím sa pomáhať, vidím všetkých ľudí rovnako, či sú to bezdomovci, policajti, politici, boháči,… medzi ľuďmi nevidím žiadny rozdiel. Všetci sme ľudia.

Toto môžem rozprávať ľuďom, ktorí si to nezažili, ale nepochopia ma. Vnímajú svet úplne inak. Budú si ešte aj myslieť, že si vymýšľam, že mi preskočilo… To isté je aj s veriacimi a neveriacimi. Praví veriaci si zažili niečo, na základe čoho veria v Boha. Neveriaci si to nezažili a preto to nedokážu pochopiť.

Neverím vs. neviem

Ja nehovorím, že niečomu neverím. Keď nemám niečo zažité na vlastnej koži, tak poviem, že neviem, či to tak môže naozaj byť. Ja neviem, či človek dokáže žiť bez jedla, pretože som si to nevyskúšal a nezažil. Niektorí ľudia o sebe tvrdia, že to dokážu. Prečo by som mal hovoriť, že tomu neverím, keď o tom viem veľké prd? Slovíčko “neverím” je len krajšia forma pre ego. Pre ego lepšie vyznie, keď poviem “Ja tomu neverím” ako keď poviem “Ja to neviem”.

Človek je tvor omylný

Niekto sa môže oháňať rôznymi vedeckými poznatkami a tváriť sa aký je múdry. V histórii ľudstva sa nájde nejeden vedecký omyl. Jeden chybný výpočet a zrazu je všetko úplne inak. Veď človek je tvor omylný, alebo nie? Ľudské rozumové vnímanie a chápenie je natoľko obmedzené, že ani s najmodernejšou technikou nedokáže vysvetliť niektoré nadprirodzené javy alebo vznik života. Vtedy si vedci priznajú: “Nevieme ako je to možné, ale domnievame sa, že…” A už začínajú vznikať rôzne teórie a domnienky, ktoré majú častokrát od pravdy ďaleko.

Nenechajte sa klamať

Nenechajte sa klamať vedcami, šarlatánmi ani náboženstvami… Netvrdím, že nemôžu mať pravdu. Tvrdím, že nemusia mať pravdu vo všetkom. Môžu sa mýliť a mať odchylky od pravdy.

Vlastná skúsenosť

Jediná a skutočná pravda je naša vlastná skúsenosť. Mne môžu hovoriť, že oheň páli. Ale kým sa naň budem pozerať z diaľky, tak tomu nebudem veriť, pretože teplo ohňa nemôžem cítiť. Jakmile sa k ohňu dostanem bližšie, pocítim jeho teplo a keď stále neuverím, že ma môže popáliť, tak pôjdem ešte bližšie a popálim sa. Až potom uverím a hlavne pocítim, že veď naozaj to páli, neklamali ma.

Keď mi niekto povie:  “Keď budeš dodržiavať také a také zásady, budeš robiť to a to, tvoj život sa zmení a budeš naozaj šťastný”, tak môžem povedať: “To je blbosť, veď ja som šťastný teraz…”. Alebo sa môžem zamyslieť a skúsiť to. Keď mi niekto ukáže cestu k pravému šťastiu a tá cesta je v súlade s mojim presdvedčením, prečo neskúsiť po nej ísť?

Každému vyhovuje niečo iné

Na svete je veľa rôznych náboženstiev a filozofií, pretože každý človek je iný a každému môže vyhovovať niečo iné, niekomu nič. Môžeme sa z každého náboženstva a filozofie inšpirovať. Zo začiatku bude ťažké chápať niektorým veciam. Je to tak, ako keď sa učíte cudzí jazyk. Najskôr nerozumiete ničomu. Potom sa začnete učiť slovíčka, gramatiku, robiť cvičenia a zrazu dokážete rozumieť písanému textu, alebo hovorenej reči. A neskôr dokážete aj písať a rozprávať v cudzej reči, dokážete sa dorozumieť, čož je super. S náboženstvami a filozofiami je to podobne. Ako budete študovať, učiť sa, precvičovať a uplatňovať nadobudnuté poznatky v praxi, začnete tomu celému rozumieť. Už nikdy nebudete mať taký pohľad na svet, aký ste ho mali predtým, než ste začali študovať. Otvoria sa vám nové možnosti, odstránia sa hranice. Hranice, ktoré vytvára vaše ego a rozum, sa rozpustia ako maslo na horúcej panvici.

Ak ste to dočítali až sem, gratulujem. A ďakujem, že čítate moje písmenká. Možno niektorým z vás pomôžu dostať iný pohľad na svet a na život.