Mesačné archívy: december 2015

Prečo už nepijem alkohol

život, zmena

Alkohol je metla ľudstva a občas pozametať treba. Aspoň tak si pitie alkoholu obhajujú niektorí ľudia. Keď vidím ako s ľuďmi každý piatok zametá alkohol, tak sa čudujem, že som bol vlastne taký istý. Ešte pred rokom som každý piatok vypil 7 – 8 pív za večer. Domov som chodil o 3 – 4 ráno. S pivom mi bolo fajn. Ani mi to neprišlo, že pijem nejak moc, ani som si väčšinou nestihol uvedomiť, že som už opitý. Na pivo som bol zvyknutý. Pivo som ani nepovažoval za alkohol. Ale pri ôsmom pive som si už veru uvedomoval, že mám dosť.

Ak sa ti nechce čítať, pozri si vlog (11 min):

Alkohol a spoločnosť

Čím viac vypiješ, tým väčší si frajer. Tak to chodí v dnešnej spoločnosti. Ten, kto pije málo, je sráč. Ten, kto nepije vôbec, je divný. Alkohol je v spoločnosti vyzdvihovaný do nebies. Teda aspoň u mladých ľudí, ktorí by si párty, chatu, či opekačku bez alkoholu nedokázali predstaviť.

Niektorí ľudia si pestujú závislosť na alkohole a stávajú sa z nich alkoholici. Alkohol je legálna droga, ktorú veselo požíva veľká časť populácie. Nadmerné požívanie alkoholu môže nie len za cirhózu pečene, ale aj za rozvrátené rodiny a problémy vo vzťahoch. Ľudia sa pod vplyvom alkoholu stávajú akoby inou osobou, dosť často agresívnou.

Výmena osobnosti

Keď som pil, nepripúšťal som si, že by ma alkohol nejako výrazne ovplyvňoval. Myslel som si, že ho zvládam v pohode a že si zvládam zachovať triezvu hlavu aj keď mám dve promile. Nuž ďalej od pravdy som byť nemohol. Neskôr som si uvedomil ako na mňa alkohol vplýval. Aj keď som nebol moc opitý, ale bol som tak v náladičke, už som bol posadnutý takzvaným alkoholovým démonom. Akoby sa zmenila moja osobnosť. Keď som sa hádal s priateľkou, bolo to vo väčšine prípadov práve vtedy, keď sme boli pod vplyvom. Naše vnímanie reality sa vďaka alkoholu zmenilo a naše slovné vyjadrovanie a emócie takisto. A vo veľa prípadoch sa práve vynárali negatívne vety a následne negatívne emócie. Keď som bol pod vplyvom, bol som ešte väčší flegmatik ako za triezva. Bol som úprimnejší a neuvedomoval som si účinok svojich slov. Vtedy ma ešte ovládalo ego, tak si možno viete predstaviť akú spúšť som narobil. Ja som si v hĺbke duše uvedomoval čo som spôsobil, ale ego sa ma snažilo presvedčiť, že to mám nechať tak, že je to v poriadku. Nedokázal som povedať prepáč. Nikdy. Slovíčko prepáč bolo pre mňa, pre moje ego ako nažhavené železo, ktoré by sa ma dotklo hneď ako by som povedal prepáč. Jednoducho ego sa bálo slovíčka prepáč ako čert kríža a nedovolilo mi ho vysloviť. Tak som svojej priateľke po hádke nikdy nepovedal prepáč. Pretože ego sa ma snažilo presvedčiť, že to nie je potrebné.

Keď som už nemal priateľku a bol som pod vplyvom, číhal som na ženy a sledoval som ktorú by som sa mohol pokúsiť zbaliť. Moje opité JA bolo hotový Cassanova. No moje triezve JA by ženu nedokázalo ani osloviť. Už keď som to s alkoholom prehnal, častokrát som mal okno a nedokázal som si spomenúť čo som počas večera a noci vystrájal. Keď mi niekto následne ukazoval fotky z toho večera, nespoznával som sa. Hovoril som si “Čo si nepamätám, to sa nestalo”.

Prečo som pil

Pil som hlavne pivo. Tvrdý alkohol som pil len výnimočne pri nejakej špeciálnej udalosti ako napríklad oslava, festival, alebo keď prišiel po dlhom čase kamarát z Belgicka a chcel sa opiť.

Tvrdé mi moc nechutilo, ale pivo mi veľmi chutilo. Nepil som ho preto, aby som sa opil. Pil som ho preto, lebo je to najchutnejší alkoholický nápoj. Dokázal som vypiť 8 pív za večer. Síce už pri tom ôsmom som cítil, že som opitý a väčšinou som pri ôsmom aj skončil. Boli časy kedy som vypil 14 pív za deň. Napríklad keď som bol na pivnom pochode Kukanova desina, kde sa pochoduje po meste z jednej krčmy do druhej a v každej si dá človek pivo. Tých zastávok je 10, preto sa to volá Kukanova desina. Takže počas pochodu som vypil 10 pív a v cieli som pil ďalšie.

Keď chcem pokecať s kamošmi, ktorých som dlho nevidel, tak sa hovorí “Ideme na pivo” a kecáme pri pive. Je to v spoločnosti bežné. Dá sa ísť ešte aj na kávu, ale to je pre ženy. A navyše ja kávu nepijem. Pivo bolo pre mňa najlepší socializačný nápoj.

Ako milovník piva som si vychutnával rôzne druhy pív. V Brne som bol ako v pivnom raji. Fakt som pivo miloval a nikdy by som nepovedal, že si raz namiesto piva dám citronádu.

Ako som prestal piť

Za tento rok (2015) som toho zažil veľa a naučil som sa ešte viac. V januári som zažil svoje duchovné prebudenie, ktoré ma priviedlo k bezpodmienečnej láske, spriazneným dušiam, anjelským číslam a iným duchovným veciam. Ako som sa tak venoval duchovnu, začal som meditovať a vďaka meditácii som začal viac vnímať svoje telo a jeho potreby. Začal som viac vnímať účinok alkoholu na moje telo. Už som cítil zmenu vnímania aj po pár dúškoch piva. Bolo to zvláštne. Postupne som začal znižovať spotrebu piva zo 7 na 6, z 6 na 5, 4, 3. V septembri mi k spokojnosti stačili 3 pivá, v októbri už len dve.

Začiatkom novembra som bol s chalanmi na pivo. Dopíjal som druhé a chalani objednali ešte tretie. No čo už, povedal som si. Dve mi stačili, ale to tretie hádam do seba nejak dám. Už som bol z dvoch pív celkom plný a pripitý a to tretie som do seba nasilu dotlačil. Keď som ho dopil, išiel som radšej domov, aby som neriskoval aj štvrté pivo. Neviem si predstaviť, že by som vypil ešte aj štvrté. Keď som prišiel domov, mal som tvorivú náladu a napísal som článok. Písanie po troch pivách mi celkom išlo. Písal som asi do druhej ráno, potom som už bol unavený a išiel som spať. Ráno som sa zobudil a ešte som tie 3 pivá cítil v sebe. Akoby som ich vypil 7. Moje telo mi dalo limit, že zvládne 2 pivá, ale ja som mu naložil ešte aj tretie a dalo mi pocítiť, že sa mu to nepáči. Vtedy som zistil, že moje telo už ani z ďaleka nezvláda toľko piva ako kedysi. Maximálne 2 pivká a hybaj domov spať. Prípadne si daj nealko a kamoši ťa vysmejú.

V novembri som mal ešte jednu akciu, kamoška kolaudovala byt. Nechcel som piť ani pivo, ale mal som v chladničke ešte nejaké plechovky, ktoré mi ostali z letnej opekačky. Tak som 2 plechovky zobral na kolaudačku, že ich niekomu dám. No pivo nakoniec nikto nepil. Všetci pili víno. Ja som si teda otvoril jednu plechovku piva a trvalo mi asi hodinu a pol kým som ju vypil. Cítil som účinok alkoholu už po prvom vypitom deci. Už dlhšie som vnímal, že moje telo je viac citlivé na alkohol, no teraz som vedel, že pijem svoje posledné pivo. Mal som síce v chladničke ďalšie, ale to už som nechcel. Zbytok večera som pil čistú vodu. A veru aká bola dobrá! Uvedomil som si, že vôbec nepotrebujem alkohol, aby som sa mohol zabaviť s kamošmi. Uvedomil som si, že s čistou hlavou si užijem večer viac ako s opitou hlavou. Uvedomil som si, že na to, aby som sa zabavil, vôbec nepotrebujem alkohol.

A tak som šiel na ďalší týždeň von a namiesto piva som si dal citronádu. Ja, milovník piva. Každý, kto ma pozná vie, že som miloval pivo. Tiež som bol jeden z tých, ktorí nechápali ľudí, ktorí nepijú alkohol. Veď predsa pitie alkoholu je bežná prax v spoločnosti. Ako môže prísť niekto na párty, na chatu, na oslavu, či na opekačku a nedať si ani kvapku alkoholu? To sa potom nenudí medzi tými opitými hovadami? A veru zistil som, že sa človek bez alkoholu nenudí. Pozorovať opitých ľudí je totiž oveľa väčšia sranda ako byť jedným z nich.

Tak ako mi prestalo chutiť mäso, tak mi prestal chutiť aj alkohol. Dokonca aj moje milované pivo. Nikdy by som nepovedal, že mi bude chutiť čistá voda viac ako pivo. Hovoril som si, že vegetarián nikdy nebudem. Takmer v každom jedle som mal mäso. No čo čert nechcel, uvedomil som si čo je vlastne mäso, odkiaľ pochádza a prestalo mi chutiť. Alkohol mi tiež prestal chutiť, ale z iného dôvodu. Moje vedomie je už natoľko očistené, že už ani moje telo neprijíma alkohol. Aj keď vypijem len jedno pivo, cítim na sebe dosť veľkú zmenu vnímania reality a táto zmena je mi nepríjemná. Akoby sa moje vedomie a vnímanie sveta otupovalo. Akoby sa hladina môjho trvalého šťastia znižovala. Teraz má na mňa alkohol opačný účinok ako kedysi. Ľudia zvyčajne pijú, aby sa zabavili, aby sa uvoľnili a pocítili aspoň na chvíľu bezstarostnosť a prchavú eufóriu. Aj za cenu toho, že im ráno bude zle a ich realita tak bude ešte horšia ako predtým, než si vypili. A potom budú hovoriť, že už nikdy nepijú.

Ja nepijem alkohol preto, lebo ho moje telo a vedomie neprijíma. Moje nové vedomie vníma alkohol a iné omamné látky ako niečo, čo do tela nepatrí. A tiež už nepotrebujem piť alkohol aby som bol veselý. Nepotrebujem podporné látky na privodenie dočasnej blaženosti. Som totiž veselý a šťastný neustále. Šťastie získané alkoholovým opojením sa ani z ďaleka nevyrovná šťastiu, ktoré mám s triezvou hlavou. Práve naopak, moje šťastie sa pitím alkoholu znižuje.

Práve dňa kedy prestanem piť alkohol, som sa obával a zároveň som sa na to aj tešil. Pre väčšinu ľudí som kvoli tomu mimozemšťan, alebo som určite v nejakej sekte. Dúfam, že to moji priatelia pochopia a nebudú ma nútiť piť ako je to ich zvykom. Poznáte to, daj si, daj si s nami, daj si… no nedám si. V spoločnosti, v ktorej som sa doteraz pohyboval, je alkohol každovíkendový rituál. O tom prečo ľudia pijú každý víkend alkohol píšem v článku “Prečo sa ľudia opíjajú“. Verím, že tak ako si zvykli, že nejem mäso a že chodím bosý, tak si zvyknú aj na to, že nepijem alkohol.

Domnienky a šírenie bludov

poučné

Domnievať sa je bežná vec. Až tak bežná, že ľudia svoje domnienky berú ako pravdu. A to býva celkom nepríjemné ba až nebezpečné. Domnienky nič nevypovedajú o skutočnosti, no predsa ich niektorí ľudia považujú za skutočnosť. Potom vidia veľmi skreslenú realitu a často šíria svoje domnienky medzi iných a tí zase medzi ďalších. Na tomto princípe funguje ohováranie a šírenie rôznych poloprávd a bludov. Niekto si vytvorí vo svojej hlave domnienku. Svojej domnienke dá až príliš veľkú váhu a je z nej zrazu pravda. Ak sa táto domnienka začne šíriť medzi ľudí, budú ju takisto brať ako pravdu. Pretože ľudia radi veria bludom a pritom si myslia, že je to pravda. Je to zaujímavá ľudská schopnosť, ktorá ma fascinuje.

Ak sa ti nechce čítať, pozri si vlog (8.5 min):

Domnienky v praxi

Ľudia sa domnievajú veľa vecí. Napríklad sa domnievajú, že hnutie Hare Krišna je nejaká sekta, ktorej členovia jedia deti. Vážne, to si niektorí ľudia myslia.

V poslednej dobe vzniká veľmi veľa domnienok o utečencoch. Internetom sa šíria rôzne bludy, ktorým ľudia veria. Pretože sú v súlade s ich presvedčením. A to je nebezpečné. Zdravý rozum tu zaniká a vzniká tak priestor pre niečo podobné ako bolo pred a počas druhej svetovej vojny – fašizmus.

Veľmi častá domnienka je, že ľudia sa nikdy nezmenia. Stále tu budú vojny, nenávisť, hnev a iné obludnosti. Už len to slovíčko “nikdy” napovedá o nezmyselnosti celého tvrdenia.

Ľudia sa domnievajú o rôznych veciach rôzne veci bez toho aby o nich niečo vedeli. Toto je veľký problém. Ľudia tak vytvárajú a šíria rôzne bludy.

Najnebezpečnejšie je, keď sa ľudia domnievajú, že ich domnienky sú pravdivé. Čím viac ľudí uverí domnienkam, tým je to nebezpečnejšie. Mali by sme si dávať pozor na to, čomu a komu veríme. Mali by sme si uvedomiť, že to, čo si myslíme že vieme, sú len domnienky. Píšem o tom v článku “Udivuje ma schopnosť ľudí vedieť čo je pravda“.

Názory sú len domnienky

Možno si to ani neuvedomujete, ale domnienky nás všade obklopujú. Sú všade. Vychádzajú aj z vašich úst. Občas aj z mojich keď si nedám pozor. Keď sa na to tak spätne pozerám, asi 80%, možno až 90% mojich slov boli domnienky. Boli to takzvané moje názory. Prakticky 99% názorov ľudí sú domnienky. Ľudia si naštudujú nejaké informácie, samozrejme z dôveryhodných zdrojov, že… a veľmi často sa o týchto informáciach domnievajú, že sú pravdivé. Vytvárajú si na základe nich svoj názor a ten potom ďalej šíria ako svoju pravdu. Tak vzniká veľa verzií pravdy, veľa domnienok. Človek potom už ani nevie čomu a komu má veriť, tak radšej neverí ničomu a nikomu. V lepšom prípade. V horšom prípade uverí prvej domnienke, ktorá bude v súlade s jeho názorom. A tak sa vytvárajú tábory, ktoré zdieľajú podobné názory. Vytvárajú si vlastnú verziu pravdy. Iné tábory majú zas inú verziu pravdy a dostávajú sa do konfliktov s ostatnými tábormi, ktoré majú protichodné názory. Žiadny tábor si neuvedomuje, že jeho verzia pravdy sú len domnienky. Že realita býva často iná ako ich názory. Pravda býva väčšinou uprostred. Žiaľ tábory uprostred vznikajú len málokedy. Ľudia si musia nájsť vždy buď jeden extrém, alebo druhý extrém, nič medzi. Pretože byť medzi znamená byť suchár. Ale to je zas len moja domnienka. No vidíte, nedal som si pozor a vytváram si domnienky. Vlastne všetko, čo som tu doteraz napísal je len domnienka.

Ako si nevytvárať domnienky?

Ako som demonštroval pred chvíľkou, nevytvárať si domnienky je veľmi ťažké. Prakticky všetko, čo si nemôžeme overiť, je domnienka. Každý jeden môj názor na vec, ktorej pravdivosť nemôžem na 100% potvrdiť, je domnienka. Veľa ľudí sa domnieva veľa vecí, bez toho aby si to uvedomovali. Pre človeka je prirodzené domnievať sa a zároveň brať domnienku ako pravdu, že to je naozaj na 100% tak. Chcieť mať pravdu je prirodzená ľudská vlastnosť. Ak človek zistí, že jeho domnienka bola pravdivá, teda mal pravdu, je to super pocit. Ale ak človek zistí, že jeho domnienka bola hovadina, tak to až taký super pocit nie je. To zabolí.

Skôr, než si vytvoríme nejakú domnienku a skôr než ju vypustíme do sveta, mali by sme si overiť jej pravdivosť. Pretože ak vytvárame domnienky, ktorých pravdivosť nemôžeme na 100% potvrdiť a náhodou sa ukáže, že naše domnienky sú nepravdivé, budeme za blbcov. A byť za blbca nie je príjemné. Vo svete môžeme vidieť veľa blbcov, ktorí sa snažia obhajovať svoje domnienky. Ani za nič si nechcú priznať, že ich domnienky nie sú založené na skutočnosti. Oblbujú tak sami seba aj iných.

Ak nechceme byť za blbcov, nevytvárajme si domnienky, ktorých pravdivosť nemôžeme na 100% overiť. To je celá veda. Otázkou ostáva, kde si môžeme ich pravdivosť overiť? V učebniciach? Na internete? V knihách?

Kde si môžeme overiť naše domnienky?

Ja preferujem osobnú skúsenosť. Predtým, než vypustím zo seba nejakú domnienku, chcem mať s danou témou osobnú skúsenosť. Môžem napríklad vypustiť domnienku, že oheň páli. Viem, že oheň páli, skúsil som si to a ostatní si to môžu skúsiť tiež. Môžu si overiť, že oheň páli. To je pravdivá domnienka, ktorá zaručí, že nebudem za blbca.

Overenie z rôznych zdrojov

Naše domnienky si môžeme overiť z rôznych zdrojov – z kníh, z internetu, zo svätých písiem, od iných ľudí atď. Otázkou ostáva, nakoľko sú tie zdroje dôveryhodné. Pre niekoho môže byť Biblia 100% dôveryhodná, pre iného nemá žiadnu dôveryhodnosť. Pri overení domnienky z iných zdrojov ako je osobná skúsenosť, vzniká problém dôveryhodnosti. My môžeme považovať nejaký zdroj za dôveryhodný, no niekto iný má zas iný dôveryhodný zdroj, ktorý hovorí niečo iné. Tak kde je pravda? To je problém.

Overenie osobnou skúsenosťou

Výhoda osobnej skúsenosti je tá, že jej dôveryhodnosť je pre každého rovnaká, alebo aspoň približne rovnaká. Namočíš si prst do vody, prst bude mokrý. Napríklad moja domnienka založená na osobnej skúsenosti je, že človek nepotrebuje mäso k životu. Nájdu sa ľudia, ktorí sa budú oháňať rôznymi výživovými tabuľkami a vedeckými poznatkami, že človek mäso k životu potrebuje. Snažia sa tak obhájiť svoje chúťky na mäso. No ja a veľa iných im môžeme osobnou skúsenosťou ukázať, že mäso k životu nepotrebujeme. Môžu si to sami vyskúšať na sebe. Môžu mať osobnú skúsenosť keby chceli a môžu zistiť, že mäso k životu nepotrebujú. Môžu sa nájsť aj takí, ktorí zistia, že mäso z rôznych dôvodov potrebujú. Ich osobná skúsenosť je, že mäso potrebujú.

Overenie domnienky osobnou skúsenosťou je vždy viac ako overenie domnienky z iných zdrojov. No žiaľ, nie vždy to je možné. Ja som sa naučil, že ak nemám osobnú skúsenosť, dávam si veľký pozor na to, aké domnienky zo seba vypúšťam. Ak chceš vypustiť do sveta nejakú domnienku, radšej si naozaj over, ži nevypúšťaš do sveta nejakú hovadinu. Ušetríš si tak nepríjemný pocit keď ostatní tvoju domnienku označia za hovadinu. A tiež never domnienkam ostatných. Zo začiatku je ťažké nevypúšťať zo seba hovadiny, ale postupne sa to dá vytrénovať. Treba si hlavne uvedomiť a prijať fakt, že nie si vševed. Radšej povedz “neviem”, ako by si mal zo seba vypustiť hovadinu. Veľa šťastia pri nevypúšťaní hovadín.

Poďme si spraviť krajšiu realitu

poučné, zmena

Odkedy som pochopil silu myšlienky, zameriavam svoju pozornosť viac na pekné veci. Kútikom oka sledujem čo sa deje vo svete, ale nedávam tomu viac pozornosti ako je potrebné. No a vďaka tomu, že venujem viac pozornosti pekným veciam, sa stalo niečo úžasné.

Ak sa ti nechce čítať, pozri si vlog (16 min):

Som šťastnejší a láskyplnejší

Už sú to možno dva týždne odkedy som úplne pochopil, že na čo zameriavam pozornosť, to rastie. Keď som zameriaval svoju pozornosť na dianie vo svete, na utečencov, vojny, negatívnych ľudí a zapájal som sa do internetových diskusií, veľakrát som z diskusií odchádzal sklamaný a zúfalý. Zistil som, že ma ľudia žijúci v nevedomosti nedokážu pochopiť. Neskôr som sa prestal zapájať do diskusií, lebo som zistil, že je to premárnený čas. Tiež som prestal dávať pozornosť negatívnym správam, ktorými je zamorený už aj internet, takže to nie je také jednoduché. Televíziu nepozerám už asi 12 rokov. Nechápem ľudí, ktorí ju dokážu pozerať. Je to nad moje chápanie.

Nedávno som začal zameriavať svoju pozornosť viac na pekné veci. Na pekný deň, deti, zvieratá, prírodu,… Už po týždni som pocítil, že som šťastnejší a láskyplnejší. Vidím v ľuďoch viac dobra. Každý deň narazím na nejakú drobnosť, ktorá ma nesmierne poteší. Niekedy sa stane, že mi tečú slzy šťastia, alebo dojatia. Napríklad dnes som sa rozplakal dvakrát. Prvá vec, ktorá ma dojala, bol nasledujúci príbeh:

„Pred pár dňami sme šli s manželom na večeru do našej obľúbenej samoobslužnej reštaurácie. Objednali sme si a ako sme tak čakali na jedlo, uvidela som bezdomovkyňu, ktorá si pýtala od ľudí zvyšky jedál, ktoré chceli vyhodiť. Všetci ľudia bezdomovkyňu ignorovali a jedlo jednoducho vyhodili. Keď som to videla, zlomilo mi to srdce. Pracujem s bezdomovcami už niekoľko rokov, všetkým im dávam veľa lásky. Povedala som manželovi, že keď budem dojedať, nechám jej zo svojho jedla. Keď sme boli na odchode, tak som sa obzerala po bezdomovkyni, no nevidela som ju. Cítila som smútok, keď som vedela, že bezdomovkyňa hľadala len kúsok teplého jedla a nedostalo sa jej ho. Keď už som išla vyhodiť môj zbytok kuraťa a asi 6 hranoliek, započula som veľmi tichý hlas, ktorý sa ma pýtal, či mi niečo z jedla ostalo. Otočila som sa a bola to ona. Dala som jej zbytok môjho jedla a pozorovala som ju ako si sadá a dojedá moje zbytky. Niečo nebolo v poriadku. Cítila som sa hrozne keď som videla ako dojedá moje zbytky. Zaslúži si oveľa viac ako zbytky. Tak som jej išla kúpiť celé jedlo. Zaslúži si dostať teplé jedlo. Keď som objednala jedlo, požiadala som jedného zo zamestnancov o láskavosť – aby bezdomovkyňu nevyhadzoval. Bezdomovkyňa sa už zdvíhala na odchod keď som ju prekvapila s novým, teplým jedlom. Dala som jej ho a jej výraz tváre hovoril za všetko. Nikdy predtým som necítila niečo také… čistú, skutočnú vďačnosť. To objatie, ktoré mi dala, bolo objatie, ktoré som nikdy predtým nezažila… tie slzy, ktoré ronila vo mne zanechali hlbokú stopu. Pevne som ju stiskla a nechala som ju nech sa vylpače. Nevadilo mi to. Ten moment si budem pamätať do konca života.“

jedlo bezdomovkyni

Po prečítaní tohto príbehu som cítil niečo neskutočné. Slzy dojatia v očiach a neskutočnú lásku. Všetci sme láska. Preto občas dokážeme cítiť lásku druhých. S láskou dokážeme zmeniť všetko. S láskou dokážeme rozmraziť zamrazené srdcia ľudí. Poďme to spraviť! Poďme spraviť zo sveta mierumilovné a láskyplné miesto!

Druhá vec, ktorá ma dojala bola táto: Ako by si reagoval keby ti niekto povie, že si krásny? 18 ročná študentka Shea Glover z Chicaga spravila sociálny experiment ako ľudia reagujú keď im niekto povie, že sú krásni. Postavila ľudí pred foťák a potom im povedala: “Fotím vecí, ktoré sa mi zdajú byť krásne”. Lenže namiesto fotenia to nahrávala a reakcie ľudí sú na nezaplatenie. Naozaj ma to dojalo.

Shea napísala: “Môj zámer nebol dostať z ľudí reakcie. Jednoducho som chcela urobiť video krásy a toto je výsledok“.

V strede videa som mal slzy na krajíčku a ku koncu som ich už vypustil. Tak dobre som si už dlho nepoplakal. Toľko nádherných emócií v pár minutách sa len tak nevidí. Na fotkách naľavo je vidno akúsi všednosť, obyčajnosť, znudenosť. Na fotkách napravo si môžete všimnúť pravú ľudskú postatu – šťastie a radosť. Ak niekomu poviete, že je krásny, dokáže svoju krásu naplno prejaviť svojim úprimným úsmevom. Ľudia sú nádherní, keď sa usmievajú. Milujem keď sa ľudia úprimne usmievajú a radujú. Video končí slovami: “Na svete je veľmi veľa krásy, ak mrkneš, tak ju neuvidíš“. Posledná teta vo videu hovorí “To to bol tak krásny deň“.

A veruže aj ja som mal krásny deň. Vďaka tomu, že zameriavam svoju pozornosť na pekné veci, mám aj pekný deň. Veľa pekných dní. Moja realita je oveľa krajšia ako keď som sa zameriaval na negatívne veci. To ale neznamená, že negatívne veci ignorujem. Viem, že existujú. Iba im nedávam pozornosť, pretože si moju pozornosť nezaslúžia. Ja chcem mať peknú realitu, chcem sa tešiť zo života, chcem si užívať život naplno a chcem pomáhať ostatným. Zistil som, že najlepšie pomôžem ostatným tak, že ich nakazím svojou pozitívnou energiou. Veľa ľudí totižto berie život ako utrpenie a namiesto úsmevu majú na tvári kyslý výraz. Ak dokážete nakaziť človeka svojou pozitívnou energiou, je to pre vás aj pre toho človeka najväčší dar.

Zameriavajme sa na pekné veci

Každý deň sa zameriavajme na pekné veci. Na slnko, na deti, na zvieratá, darujme okoloidúcim ľuďom úsmev len tak, niektorí z nich úsmev opetujú a tým zvýšia našu pozitívnu energiu. Vytvárajme si takú realitu akú chceme. Zameriavajme sa viac na veci, ktoré chceme. Aj svoje činnosti zameriavame na veci, ktoré chceme, takisto zameriavajme aj svoje myšlienky na veci, ktoré chceme. Sila myšlienky je totiž oveľa väčšia ako si myslíte. Odporúčam preštudovať si článok “Myšlienka má oveľa vačšiu moc ako si myslíte“. Spoločne si dokážeme vytvoriť krajšiu realitu. Ak pochopíte silu myšlienky, už viac nebudete zameriavať svoju pozornosť na negatívne veci. Každý chce žiť šťastný a láskyplný život plný hojnosti a mal by sa snažiť robiť všetko preto, aby ho dosiahol. Ak spojíme silu činov a silu myšlienok, ak sa spojíme viacerí a priložíme ruku k dielu, dokážeme si spoločne vytvoriť takú realitu, akú chceme. Spoločne môžeme vytvoriť lepší svet.

Pozitívna energia je nákazlivá. A je oveľa mocnejšia ako negatívna. Svetlo vyženie tmu. Každý človek chce byť prirodzene pozitívny, chce byť šťastný. Lenže veľa ľudí nevie ako na to. Potrebujú pomoc. Poďme im pomôcť dostať sa z temnoty a ukázať im svetlú stránku života.

Kamarátka, ktorá pracuje ako doktorka v nemocnici, dostala na adresu primára pochvalu:

Dobrý deň,

rozhodla som sa Vám napísať, lebo včera som s mojim otcom navštívila ambulanciu cievnej chirurgie. Ošetrovala ho MUDr. Kadlečíková – pán primár, neviem či dostatočne chvályhodne slovami opíšem jej prácu, ale pripadalo mi to v dnešnom svete ako scifi. Ochota, láskavosť, ľudský prístup, záujem o pacienta – jednoducho anjel. Máte ho na oddelení a želám Vám, aby ste takýchto anjelov mali čo najviac. A želajme si, aby takýchto lekárov na našom Slovensku bolo čo najviac.

S pozdravom
XXX

Zarazila ma veta: “pripadalo mi to v dnešnom svete ako scifi“. Tu je jasne vidieť ako niektorí ľudia vnímajú realitu. Vidia viac negativity ako pozitivity. Vidia tak svet preto, lebo zameriavajú svoju pozornosť na negativitu a myslia si aký je svet a ľudia hrozní. Všímajú si viac negatívne veci ako pozitívne, preto aj viac vidia negatívne veci a vytvárajú si negatívnu realitu. V negatívnej realite nemôžu byť šťastní, to nie je možné. A nemôžu ani vidieť pekné veci keď sa zameriavajú na tie zlé. Nedokážu vidieť v ľuďoch dobro. Vidia len negatívne stránky ľudí. Pritom každý jeden človek má v sebe niečo pozitívne. Aspoň kúštiček pozitivity. Každý človek má srdce. A srdce sa dá obmäkčiť. Ľadové srdce sa dá roztopiť láskou.

Negatívni ľudia nedokážu vidieť pozitívne veci, preto im ich musíme ukázať. Kamarátka doktorka ukázala svoju dobrosrdečnosť a tak môžu ľudia žijúci v negativite vidieť, že ešte stále existuje dobro a dobrí ľudia. Ľudom žijúcim v negatívnej realite sa môžeme pokúsiť ukázať našu pozitívnu realitu. Najlepšie ju pochopia tak, že pôjdeme sami príkladom. Je lepšie raz vidieť ako stokrát počuť. Môžeme hovoriť ľuďom aký je svet krásny a že ľudia sú tiež dobrí, no nepochopia nás. Musíme im ukázať našu dobrosrdečnosť, našu realitu. Jedine tak pochopia o čom hovoríme. Ak budeme konať z lásky a budeme lásku rozširovať, ľudia to ocenia a možno pochopia, že by mohli konať rovnako.

A na záver moja obľúbená veta, ktorú som tiež nedávno pochopil: “Zmeň seba a zmeníš celý svet“. A vlastne ešte jedna: “Buď zmenou, ktorú chceš vidieť vo svete“.

Život v súčasnom systéme mi nedáva zmysel

poučné

Zamýšľali ste sa niekedy nad životom? Nad tým prečo chodia ľudia do práce a za ňu dostávajú zvláštne papieriky, zvané peniaze, ktoré majú pre nich veľkú hodnotu? Zamýšľali ste sa niekedy nad tým, či by ľudia robili svoju prácu aj keby za ňu nedostávali peniaze? Robil by si to, čo robíš, keby za svoju prácu nedostávaš peniaze? Máš rád svoju prácu natoľko, že by si ju dokázal robiť aj keby za ňu nedostávaš peniaze?

Ak sa ti nechce čítať, pozri si vlog (10 min):

Otroctvo za peniaze

Človek je jediný druh na planéte, ktorý musí platiť za život.

Príde mi, že väčšina ľudí robí prácu iba pre peniaze. Iba preto, lebo musia. Potrebujeme peniaze, aby sme mohli uživiť seba a rodinu a preto potrebujeme nejakú prácu, pokiaľ možno dobre platenú, aby nám ostalo aj na dovolenku, auto, alebo splácanie pôžičiek. Ak niečo chcem, ale nemám na to peniaze, môžem si na to predsa zobrať pôžičku. Je to paráda nie? Čo na tom, že sa zadĺžim a v konečnom dôsledku preplatím danú vec o pár percent. Veď skoro každý to tak robí. Je to bežná prax.

Baví ťa každé ráno vstávať a dochádzať do práce, tam si odmakať 8 alebo aj viac hodín a cestovať zase domov? Myslíš, že ťa to bude baviť robiť niekoľko desaťročí? Myslíš, že si slobodný? Čo keby som ti povedal, že si otrok? Asi by si nesúhlasil, že? Tak schválne, poďme si pozrieť podobnosť otroctva kedysi a otroctva dnes.

Otroctvo kedysi a dnes

Kedysi boli otroci doslova vlastníctvom otrokára. Dnes nie sú vlastníctvom, ale zvyčajne lacnou pracovnou silou, ktorá môže byť nahradená inou lacnou pracovnou silou.

Kedysi otroci dostávali za prácu len jedlo a vodu a nemali žiadny majetok. Boli majetkom otrokárov. Mali zaobstaranú strechu nad hlavou. Dnes otroci dostávajú za prácu peniaze, aby si mohli kúpiť jedlo, vodu, strechu nad hlavou a ak zvýšia peniaze, tak aj nejaký majetok. Z niektorých otrokov sa z rôznych dôvodov stávajú bezdomovci. Nemajú strechu nad hlavou, nemajú peniaze na jedlo ani na vodu, ale sú aspoň slobodní. Nemusia robiť prácu, ktorá ich nebaví.

Rozdielov medzi otrokárstvom kedysi a otrokárstvom dnes je len málo. Dnešní otroci sú naoko slobodní a môžu mať majetok. Otrokári totiž časom zistili, že keď dajú otrokom iluzornú slobodu, tak produktivita práce rapídne stúpne. Otrokov prepustili a dali im možnosť otročiť o čosi slobodnejšie.

Peniaze

Keďže veľa ľudí má nedostatok peňazí, peniaze sú pre nich veľmi dôležité. Častokrát sú peniaze na vrchole hodnotového rebríčka ľudí. Pracujú za peniaze na úkor zdravia a potom tie peniaze použijú na to, aby získali zdravie späť. Je to zvláštne. Ľudia si neuvedomujú čo robia. Žijú v nevedomosti. O peniazoch píšem v článku “Peniaze“.

Honba za peniazmi

Vidina bohatstva v podobe peňazí a veľkého majetku je hnacím motorom mnohých ľudí. Ženú sa za peniazmi a pritom zabúdajú na skutočné hodnoty života. Zabúdajú na rodinu a priateľov, na svoje záľuby, aj na svoje zdravie. Nemajú čas zaoberať sa skutočnými hodnotami, lebo svoj čas vymieňajú za peniaze. Často si až na smrteľnej posteli uvedomia, že ich život nebol nič iné, ako honba za peniazmi.

Aj dnes ešte stále veľa ľudí pracuje 8 hodín denne, 5 dní v týždni, 160 a viac hodín mesačne. Niektorí dostávajú slabší plat, iní celkom slušný. Peniaze hromadia na svojom bankovom účte a občas si doprajú nejakú dovolenku, alebo drahšiu vec ako napríklad auto. Niektorí ľudia majú celkom vysoký životný štandard, preto potrebujú zarábať viac peňazí. Napríklad mám kamaráta, ktorý mesačne minie okolo 2000€ pre štvorčlennú rodinu. Preto potrebuje zarobiť minimálne tých 2000€ mesačne, ale ako programátor zarába samozrejme viac.

Zamysli sa, či potrebuješ drahé auto, drahý dom, drahú dovolenku. Či to naozaj stojí za ten čas strávený v práci, ktorá ťa možno ani nebaví a robíš ju len pre peniaze. Robil by si svoju prácu, keby za ňu nedostávaš peniaze? Ak si odpovedal NIE, prečítaj si článok “Nasleduj svoju vášeň“.

Médiá

Médiá sú zvláštna vec. Majú obrovskú moc, ktorú si bežní ľudia neuvedomujú. Majú moc tvoriť mienku obrovského množstva ľudí. Majú moc zahlcovať ľudí správnymi informáciami v správny čas. Majú moc tvoriť mienku masy ľudí správnymi informáciami v správny čas. Viac o médiách píšem v článu “Mediálna manipulácia v praxi“.

Televízia doslova programuje mysle obrovského množstva ľudí. Ľuďom sa do povedomia dostávajú veci, o ktorých nemajú najmenšie tušenie. Napríklad násilie, hnev, hádky, ohováranie a dokonca aj strava.

Pozriete si telenovelu a čo vidíte? Intrigy, hádky, ohováranie a násilie. Občas aj lásku aby sa nepovedalo.

Pozriete si večerný film a čo vidíte? V trileroch nebezpečie, smrť, násilie. V romantických filmoch je trocha lásky a vtipu. V hororoch opäť nebezpečie, strach, násilie, smrť. Dokonca aj rozprávky sú plné násilia. Malé deti vidia násilie v rozprávkach a potom to skúšajú praktikovať na svojich kamarátoch a čudujú sa, že sa to ich kamarátom nepáči. Veď v rozprávke to vyzeralo tak super.

Školstvo

Učiť sa veci, ktoré sa už v praxi dávno nepoužívajú a učiť sa veci, ktoré človek nikdy nevyužije, o tom je naše školstvo. O školstve píšem v článku “Školstvo je napiču“.

Vláda, polícia, vojsko

Vláda, polícia, vojsko – zbytočnosť nad zbytočnosť. Načo potrebuje slobodný človek vládu, aby ho okrádala? Načo potrebuje slobodný človek políciu? Aby sa tvárila, že nás ochraňuje? A vojsko? Vojsko potrebuje elita, aby mohla dobývať cudzie územia.

Ja viem, ja viem. Ľudia sú hovadá, preto potrebujú byť ovládaní vládou. Vláda všetko zariadi. Ľudia potrebujú zákony, inak by tu bol totálny chaos. Potrebujú políciu, ktorá ich ochráni pred každodenným nebezpečenstvom – pred ľuďmi. A vojsko je tiež potrebné. Čo ak nás napadne iné vojsko? Hehe, tak Slovensko je v prdeli.

Drancovanie prírody

Planéta Zem je domov ľudí. Ľudia sú taký zvláštny tvor, že si svoj domov ničia. Chcú dokonca lietať na iné planéty a tam zakladať kolónie. Ak zničia Zem, jednoducho odletia na inú planétu. Veď pohodka. Zničíme si jeden domov, presťahujeme sa inde. Veď sme civilizácia, alebo nie?

sumavsky les

A iné

Mohol by som napísať celú knihu o tom, čo mi príde zvláštne v súčasnom systéme. Možno ju aj raz napíšem.

Ako by to malo byť

Aby som len nekritizoval, tak to napravím svojou slniečkárskou víziou, pre mnohých doslova utópiou.

V prvom rade by ľudia mali byť ľuďmi a dodržiavať základné pravidlá ľudskosti. Píšem o tom v článku “Základné pravidlá ľudskosti“. Sloboda a rešpektovanie slobody ostatných je najvyššia neporušiteľná zásada. Ľudia môžu robiť čokoľvek ak tým nezasahujú do slobody ostatných, nie len ľudí, ale aj zvierat a pokiaľ možno aj rastlín. Ľudia sa musia naučiť žiť v súlade s prírodou. Nie je možné, aby spoločnosť fungovala efektívne bez dodržiavania základných pravidiel ľudskosti. Je potrebná zmena a táto zmena musí nastať na úrovni jednotlivcov. Áno, pokiaľ možno všetkých 7 miliard ľudí.

Ľudia by mali obnoviť svoj pôvodný vzťah s prírodou.

Ľudia nebudú pracovať len pre svoje blaho, ale pre blaho všetkých ľudí, zvierat aj rastlín.

Ľudia by mali robiť to, čo ich baví. Nemali by byť obmedzovaní peniazmi a musieť pracovať len pre peniaze.

Peniaze sú zbytočnosť. Je to výmysel, ktorý má ľudí udržiavať v otroctve. Každý človek by mal mať mať zabezpečené základné veci ako strechu nad hlavou, dostatok jedla a vody a možnosť robiť to, čo ho baví. Platiť za život je hlúposť.

Štáty, hranice a zákony sú takisto zbytočnosť. Príkazy a zákazy, to nie je sloboda.

Ľudia by mali využívať svoj potenciál na tvorenie namiesto ničenia. Ľudský potenciál je obrovský. Len sa dnes využíva viac na ničenie ako na tvorenie. Respektíve využíva sa aj na tvorenie ale pritom sa ničí veľa vecí. Nemusí to tak byť. Ľudia už dnes hľadajú spôsoby ako redukovať ničenie na minimum.

Dnes sa moja vízia môže zdať ako utópia, no v budúcnosti to môže byť realita.

Vcítenie sa do utečencov

poučné, utečenci

Povedať “My tu utečencov nechceme” je oveľa jednoduchšie ako pokúsiť sa vcítiť do role utečenca. Ľudia, ktorí vyslovujú niečo ako “My tu utečencov nechceme” alebo “Utečenci, vráťte sa odkiaľ ste prišli” nemajú najmenšie tušenie aké to je byť utečencom.

Ak sa ti nechce čítať, pozri si vlog (2.5 min):

Aké to je byť utečencom?

Myslíte si, že byť utečencom je kúl? Že utečenci chcú byť utečencami? Že cestujú tisíce kilometrov nie moc bezpečnou trasou, aby získali štedré sociálne dávky a nemuseli pracovať? Riskovali by ste svoj život len preto, aby ste získali štedré sociálne dávky a nemuseli pracovať? Ja teda nie.

Ale utečenci riskujú svoj život cestou cez stredozemné more, kde sa už utopili tisíce utečencov, aby si zachránili svoj život pred bombami, teroristami a diktátorom a aby mohli žiť opäť plnohodnotný život.

Ak by som žil v krajine, v ktorej zúri vojna a pred oknami mi padajú bomby, tiež by som radšej ušiel na miesto, kde bomby nepadajú. Milióny utečencov žijú v utečeneckých táboroch už niekoľko rokov. Státisíce z nich sa rozhodli riskovať svoj život a pokúsiť sa dostať do Európy, kde majú šancu získať nový plnohodnotný život. Viete si predstaviť bývať niekoľko rokov v utečeneckom tábore? Ja teda nie. Pravdepodobne by som sa tiež vydal tam, kde mám šancu na plnohodnotný život.

Utečenci, ktorým sa podarilo dostať do Európy, narazili na vlnu odporu. Ľudia, žijúci v strachu, pred utečencami zatvárajú dvere. Dokonca aj kresťania, ktorí by mali pomáhať blížnemu svojmu.

Ťažké to majú nie len moslimskí utečenci, ale aj kresťanskí. Všetci utečenci sú na jednej lodi. Nezáleží na krajine pôvodu ani na vierovyznaní. Domov už nemajú a nádej, že získajú nový domov v Európe im kazia Európania, ktorí ich chcú vyhnať späť tam, odkiaľ prišli.

Byť utečencom nie je ľahké. Byť utečencom v xenofóbnej a nacionalistickej spoločnosti je veľmi ťažké.

Čo je prokrastinácia?

Osobný rozvoj, poučné, práca, škola

Veľa ľudí hovorí “Mne sa nechce” a odkladajú svoje povinnosti na neskôr. Nemôžu sa donútiť ich spraviť hneď, pretože majú k nim odpor, alebo majú momentálne iné priority. Napriklad je zábavnejšie hrať počítačové hry ako robiť domáce úlohy. Alebo je príjemnejšie čítať fantasy knihu namiesto učiva do školy. Prečo by mal človek robiť niečo, čo ho nebaví a k čomu má vyslovene odpor? Veď to nedáva zmysel. Len si tak ubližuje.

Ak sa ti nechce čítať, pozri si vlog (5.5 min):

Čo je prokrastinácia?

Ako už bolo popísané vyššie, prokrastinácia je chorobné odkladanie povinností na neskôr.

Prokrastinátor má vo zvyku tráviť čas nepodstatnými činnosťami, ako sú napríklad surfovanie po internete, pričom dôležité úlohy odkladá na neskôr. Veľa ľudí tiež radšej upratuje ako by mali robiť niečo, k čomu majú odpor. Zrazu aj upratovanie je príjemná činnosť.

Dôsledkom odkladania povinností sú stres, pocity viny a vlastnej neschopnosti, čo vedie k ďalšej prokrastinácii.

Prokrastinátori sa často upokojujú a presviedčajú sami seba tvrdeniami typu: „Pod tlakom podávam lepšie výkony.“ a pod.

Ako vzniká prokrastinácia?

Prokrastinácia vzniká vtedy, keď má človek veľa povinností, ku ktorým nemá pozitívny vzťah. Jednoducho musí robiť veci, ktoré ho nebavia a ku ktorým má vyslovene odpor. Preto robí radšej veci, ktoré sú často nezmyselné a ktoré by nerobil, keby mal príjemné povinnosti.

Prokrastinácia sama o sebe nie je problém. Problém je, že ľudia musia robiť veci, ktoré ich nebavia. Keby robili prácu, ktorá ich baví, nemali by problém s prokrastináciou. Veľmi radi by pracovali, pretože ich práca baví. Dnes si ale ľudia akosi zvykli robiť veci, ktoré ich nebavia a nazývajú ich povinnosti. Povinnosti sú akýsi štandard dnešnej spoločnosti, v ktorej ľudia jednoducho viac používajú slovíčko “musím” ako slovíčko “chcem”. Hovoria “musím toto, musím tamto” namiesto “chcem toto, chcem tamto”. A to je problém.

Problém je to preto, lebo vzniká prokrastinácia, kvoli ktorej nerobia ani veci, ktoré by chceli robiť. A tak im uniká život pomedzi prsty. Chceli by ste celý život stráviť robením práce, ktorá vás nebaví? Ja teda nie.

Ako skoncovať s prokrastináciou

Najúčinnejšia ochrana pred prokrastináciou je robiť veci, ktoré človeka bavia. Ja robím čo ma baví a už si ani nepamätám kedy som naposledy pozeral seriál, alebo hral počítačovú hru. Jednoducho nemám potrebu zabíjať čas nezmyselnými vecami, keď ma práca neskutočne baví a dokážem ju robiť od rána do večera, 7 dní v týždni. Ak si pozriete seriál, alebo zahráte hru ako relax, to je v poriadku. Ale ak hráte hru alebo pozeráte seriál namiesto práce, to je prokrastinácia.

Nájdite si prácu, ktorá vás baví. Ak budete robiť niečo, čo vás nebaví, pravdepodobne budete prokrastinovať a strácať tak drahocenný čas, ktorý ste mohli stráviť prácou, ktorá vás baví.

Ak prokrastinujete v práci, zmeňte prácu. Ak prokrastinujete v škole, zmeňte školu, alebo sa na ňu rovno vykašlite. Ak robíte čokoľvek, k čomu máte odpor, je najlepšie to prestať robiť a nájsť si niečo zmysluplnejšie. Dokonca aj hranie počítačových hier je zmysluplnejšie ako robiť niečo, k čomu máte odpor.

Nedajte sa oklamať rečami, že niečo musíte robiť. V skutočnosti nemusíte. Máte na výber. Vždy môžete zmeniť prácu. Vždy sa môžete vykašľať na školu. Váš život je vo vašich rukách. Jediná brzda je vo vašej hlave. Vo vašej hlave si vytvárate domnienky, že niečo musíte. A vytvárate si takisto umelý strach, ktorý vám bráni v tom, aby ste podnikli skok do neznáma. Máte na výber, či budete trpieť tam, kde ste, alebo skočíte do neznáma a získate tak šancu na krajší, šťastnejší život s ľuďmi a prácou, ktorá vás baví. Ak niečo chcete, celý vesmír sa spojí, aby ste to dosiahli. U mňa to platí na 99.9%. V drvivej väčšine prípadov sa mi moje želania splnili. Šanca je veľká, len treba spraviť prvý krok. Treba začať robiť činnosti, ktoré chcete robiť a prestať robiť činnosti, ktoré robiť nechcete. Takisto aj myšlienky zamerajte na to, čo chcete namiesto toho, čo nechcete. A uvidíte, že váš život zrazu nadobudne iný rozmer. Už viac nebudete prokrastinovať, lebo budete robiť prácu, ktorá vás baví.

Ak neviete čo vás baví, stačí sa dokolečka pýtať “Čo by ma bavilo? Čo by ma bavilo? Čo by ma bavilo?” a načúvajte odpovedi v podobe myšlienok. Odpoveď nemusíte dostať hneď, ale možno na druhý deň, alebo o týždeň, alebo o mesiac. Akonáhle dostanete odpoveď, máte z polovice vyhrané. Ďalší krok je už na vášich činoch. V ďalšom kroku by ste mali spraviť všetko preto, aby ste mohli robiť to, čo vás baví. Nerobte niečo, čo vás nebaví, lebo z toho akurát ochoriete.

Začnite robiť čo vás baví a buďte šťastní! To je cesta k porazeniu prokrastinácie.

Na čo zameriavame svoju pozornosť, to rastie

duchovno, poučné

Niektorí ľudia venujú príliš veľa pozornosti negatívnym veciam a potom sa čudujú, že aj do života im prichádzajú negatívne situácie a negatívni ľudia. A ešte sa čudujú, že aj vo svete je plno negativity.

Ak sa ti nechce čítať, pozri si vlog (4 min):

Ja sa veru nečudujem, pretože na čo zameriavate pozornosť, to rastie. Na čokoľvek zameráte pozornosť, tomu dodávate silu, kŕmite to a ono to rastie. Čím viac a čím častejšie na to zameriavate pozornosť, tým rýchlejšie to rastie a tým je väčšia šanca, že sa to prejaví aj vo fyzickej realite. Určite si nechcete do života privolať negativitu, ale tým, že sa na ňu počas dňa zameriavate, tým ju vlastne vytvárate a privolávate.

Naše myšlienky tvoria kolektívne vedomie a keď bude väčšina ľudí myslieť negatívne, aj toto kolektívne vedomie bude z väčšej časti negatívne a môžeme byť svedkami nie moc pekných udalostí.

Ak naopak zameriame svoju pozornosť na pekné veci a nebudeme kŕmiť negativitu, naše kolektívne vedomie sa pretvorí v pozitívne a môžeme očakávať pozitívne udalosti a zmeny.

Preto je veľmi dôležité, aby sme zameriavali svoju pozornosť na to, čo vo svojom živote a živote na Zemi chceme. Nie na to, čo nechceme.

Ak budete svoju pozornosť zameriavať na negatívnych ľudí, oni vás budú neustále obklopovať a budú vás oberať o pozitívnu energiu. Pretože vedia, že im venujete pozornosť a oni sú na pozornosti závislí. Vaša pozornosť je ich palivom. A je len na vás, či im budete dodávať palivo, alebo nie. Je to na Vás, na čo zameriate svoju pozornosť a čomu budete dodávať palivo. Keď im dojde palivo, oni jednoducho prestanú, prípadne si nájdu iný zdroj paliva.

Samozrejme, negativita nás ešte stále obklopuje a niekedy sa jej nevyhneme. To ale neznamená, že jej musíme dávať pozornosť a kŕmiť ju. Je dobré vedieť, že áno, tu sa deje toto, tam sa deje toto, ale už nie je príliš rozumné zameriavať tomu viac pozornosti ako je potrebné. Pretože opäť pripomínam – na čo zameriavate pozornosť, to rastie.

Niektorí z vás zameriavajú pozornosť na niečo, čo nemôžu zo svojej pozície priamo ovplyvniť. Bol som taký istý. No pochopil som, že tie veci nedokážem priamo ovplyvniť a je zbytočné sa tým zaoberať. Dokážem ich ovplyvniť len nepriamo – zmenou svojho postoja voči nim a tým, že im nebudem dávať pozornosť a nebudem ich kŕmiť. Najlepšie, čo môžem spraviť, je zamerať svoje myšlienky na zlepšenie situácie.

Zamerajme svoju pozornosť na taký svet, aký ho chceme vidieť. Zamerajme sa každý deň na príjemné drobnosti, ktoré nás neustále obklopujú – pozitívni ľudia, slnko, krása prírody, vynikajúce jedlo a iné pozitívne veci. Takto si postupne vytvoríme takú realitu, akú chceme.

Možno to niektorí z vás stále nechápu a myslíte si čo to tu trepem za bludy, že som nejaký slniečkár a podobne. Preklopte si moje slová do svojho osobného života. Určite nerobíte niečo, čo by bolo pre vás neprínosné a nepríjemné. Určite si zámerne nenavaríte jedlo, ktoré by vám nechutilo. Určite sa zámerne neobklopujete ľuďmi, ktorí vám spôsobujú bolesť. Určite sa chcete obklopovať ľuďmi ktorí vás nabijú pozitívnou energiou, jete jedlo, ktoré vám chutí a chcete sa jednoducho tešiť zo života.

Rovnako ako zameriavate svoje činy na veci, ktoré chcete, zameriavajte aj svoje myšlienky na veci, ktoré chcete. Sila myšlienky je oveľa, oveľa väčšia ako si myslíte. Pripisujte myšlienke aspoň takú silu, akú pripisujete činom a konajte a myslite podľa toho.

O sile myšlienky píšem v článku “Myšlienka má oveľa väčšiu moc ako si myslíte“.

Spoločne tvoríme krajší svet ♥ Buďme zmenou, ktorú chceme vidieť vo svete.

Myšlienka má oveľa väčšiu moc ako si myslíte

duchovno, poučné

Podľa kvantovej fyziky nesie všetko hmotné aj nehmotné určitú vibráciu, určitú frekvenciu. Všetko v hmotnom svete je zložené z molekúl. Molekuly sú zložené z atómov. Atómy sú zložené z protónonov, neutrónov a elektrónov. Protóny sú zložené z Kvarkov. A Kvarky obsahujú struny.

Práve tieto struny vibrujú na určitej frekvencii. Čím vyššiiu frekvenciu majú, tým je hmota tuhšia, tvrdšia. Vo svojej podstate sa všetko skladá z vibrujúcich strún. Aj ja aj ty.

Ak sa ti nechce čítať, pozri si vlog (10.5 min):

Všetko, čo môžeme vidieť, počuť, chytiť, ochutnať a ovoňať, vibruje na určitej frekvencii. Náš mozog tieto vibrácie prekladá a vidíme tieto vibrácie ako stoličku, strom, alebo inú osobu. Vidíme ich ako fyzickú hmotu, ale keby sme ich rozbili na menšie časti, tak zistíme, že všetko je vibrujúca energia. Nehmotné veci sú takisto energia. Napríklad vzduch, svetlo, zvuk a dokonca aj naše myšlienky.

Myšlienka je energia, ktorá nesie určitú vibráciu. Myšlienky sa následne pretvárajú na emócie. Ak nám myšlienka vyvolá pozitívny pocit, táto myšlienka vibruje na vyššej frekvencii. Ak nám myšlienka vyvolá negatívny pocit, táto myšlienka vibruje na nižšej frekvencii. “Nenávidim ťa” má oveľa nižšiu frekvenciu ako “Milujem ťa”.

Na základe našich myšlienok si vytvárame našu realitu. Naše myšlienky tvoria našu realitu. Ak máme väčšinu myšlienok pozitívnych, vibrujeme na vyššej frekvencii a vytvárame si pozitívnu realitu. Pozitívne naladený človek vibruje na vyššej frekvencii a vidí svet úplne inak ako negatívny človek, ktorý vibruje na nižšej frekvencii. Ak si myslíme, že svet je hrozné miesto, ak trávime veľa času pozeraním a čítaním negatívnych správ, ak trávime hodiny hovorením o tom aký je svet otrasný, tak priťahujeme viac a viac negatívnych správ a negativity do svojho života. Ak aj stretneme pozitívneho človeka, ktorý si myslí, že svet je nádherné miesto, tento človek bude pre nás otravný a nebudeme mu rozumieť, pretože on žije v inej realite ako my.

Napríklad ľudia, ktorí sledujú televíziu, žijú v úplne inej realite ako ľudia, ktorí radšej čítajú knihy. Z jedného hľadiska sa môže zdať, že žijú predsa v rovnakej realite, ale subjektívne vidia realitu odlišne.

Naše vedomie je súčasťou kolektívneho vedomia, ktoré sa skladá z vedomia všetkých ľudí. Toto kolektívne vedomie má opäť určitú frekvenciu. Niektoré myšlienky v kolektívnom vedomí sú negatívne, niektoré pozitívne. Negatívne myšlienky nesú nižšiu frekvenciu. Pozitívne myšlienky nesú vyššiu frekvenciu. Od týchto myšlienok sa odvíja celková frekvencia kolektívneho vedomia. Ak má kolektívne vedomie nižšiu frekvenciu, na svete sú vojny, hnev, strach, nenávisť a iné hrôzy s nízkou frekvenciou. Môžeme to koniec koncov vidieť v dnešnom svete. Akí sú ľudia, taký je svet. Ak je väčšina ľudí negatívnych, nie je možné aby si vytvárali pozitívnu realitu. Ak zasejete burinu, vyrastie vám len burina. Veľa buriny.

Prirodzený stav človeka je vyššia frekvencia – pohoda

Prirodzený stav človeka je pozitívna energia a vyššia frekvencia. Prirodzený stav človeka je cítiť sa dobre. Všetku nepohodu si ľudia vytvárajú myšlienkami. Ak je človek v meditatívnom stave bez myšlienok, zvyšuje svoju frekvenciu a navracia sa do svojho prirodzeného stavu. Každá myšlienka nás od tohto prirodzeného stavu odďaluje. Ak budeme myslieť negatívne, nebudeme sa cítiť dobre. Budeme rapídne znižovať svoju frekvenciu. Pozitívne myšlienky majú vyššiu frekvenciu a tým pádom sa s pozitívnymi myšlienkami približujeme k prirodzenému stavu bytia. Pomocou meditácie si môžeme zvýšiť frekvenciu a vrátiť sa tak do pôvodneho stavu pohody. Tento stav pohody je bezmyšlienkový. Takže ak chcete byť v pohode, začnite meditovať. O meditáciach píšem v článku “Čo mi dala meditácia“.

Zákon príťažlivosti

Zákon príťažlivosti hovorí, že veci vibrujúce na rovnakej alebo veľmi podobnej frekvenci sa navzájom priťahujú. Pozitívne myšlienky s vyššou frekvenciou priťahujú vysokofrekvenčné veci, ľudí a udalosti. Priťahujú lásku, šťastie, pohodu, hojnosť, priťahujú do nášho života pozitívnych ľudí a udalosti. Ak myslíme pozitívne a cítime sa pozitívne, priťahujeme do nášho života viac pozitívnych vecí. Negatívne myšlienky s nižšou frekvenciou priťahujú nízkofrekvenčné veci, ľudí a udalosti.

Predstavte si ľudskú myseľ ako vysielač. Tento vysielač vysiela určitú frekvenciu. Frekvenciu určujú myšlienky. Veci, udalosti a iní ľudia s podobnou frekvenciou sa dokážu na túto frekvenciu naladiť a spojiť sa s vysielačom.

vysoka frekvencia

Ľudia, veci a udalosti s nízkou frekvenciou sa nedokážu naladiť na vysielač, ktorý vysiela vysoké frekvencie. Na vysielač sa dokážu pripojiť len ľudia, veci a udalosti s podobnou frekvenciou akú má vysielač.

nizka frekvencia

Teda ak budeme vysielať vysokú frekvenciu, dokážu sa na nás naladiť ľudia, veci a udalosti s vysokou frekvenciou. S vysokou frekvenciou si do života priťahujeme lásku, šťastie, hojnosť, nádherných vysokovibračných ľudí a udalosti. Ak budeme vysielať nízku frekvenciu, pritiahneme si nízkofrekvenčných ľudí, veci a udalosti – protivných ľudí, nahnevaných ľudí, nehody, konflikty, choroby a podobne.

Pamätaj, že čo zaseješ, to vyrastie a to zožneš. Myšlienka je semeno. Tvojou pozornosťou toto semeno zalievaš a ono rastie. A keď vyrastie, ono si ťa nájde. “Ten, kto seje vraždu a bolesť, nemôže žať radosť a lásku”, povedal Pythagoras.

Sila myšlienky v praxi

Dosť bolo teórie. Silu myšlienky môžeme vidieť aj v praxi. Poobzerajte sa po svojom okolí. Všímajte si čo hovoria vaši priatelia, rodina, kolegovia v práci a podobne.

Možno nájdete niekoho, kto sa neustále sťažuje, že má málo peňazí. Tým, že sa takto sťažuje, že má nedostatok, tak si ten nedostatok priťahuje. Nech robí čokoľvek, vždy bude mať nedostatok kým nezmení svoje myslenie.

Poznáte niekoho, kto sa neustále sťažuje na svoj vzťah a na svojho partnera? A sťažoval sa aj na minulého aj na predminulého partnera? To nie je náhoda. To je sila myšlienky v praxi.

Určite poznáte aj takzvaných hypochonderov, teda ľudí, ktorí zveličujú svoj chorobný stav, alebo si prisudzujú nejakú chorobu. Alebo ľudí, ktorí sa neustále boja, že budú chorí. A čuduj sa svetu, naozaj si tie choroby privolajú. Naozaj ochorejú.

Nie len myšlienky, ale aj slová majú moc. Povedal by som, že ešte väčšiu ako myšlienky. Myšlienky sú v podstate tiché slová. Tým, že vyslovíte myšlienku nahlas, dávate jej ešte väčšiu silu. Keď som chodil po vonku v zime menej oblečený, alebo keď som trávil nejaký čas s ľuďmi, ktorí mali chrípku, ľudia mi hovorili: “Budeš chorý”. A ja som hrdo odpovedal: “Nebudem chorý, ja nebývam chorý”. Neskôr som si všimol, že vždy keď som povedal “Nebudem chorý”, tak som o pár dní na to ochorel. Moje podvedomie si to preložilo ako “Budem chorý”, jednoducho vynechalo predponu “Ne”. Podvedomie nepozná zápor. Preto by sme si mali dávať pozor aj na to, čo hovoríme. Ak mi dnes niekto povie “Budeš chorý”, keď ma vidí behať bosého v chladnom počasí, tak mu odpoviem “Prečo by som mal byť chorý?”. No a zatiaľ som neochorel.

Tiež už sa vám určite stalo, že ste na niekoho mysleli a o chvíľu na to ste ho stretli. Náhodička? Ak by existovali náhody, svet by bol jeden obrovský chaos.

A tiež už sa vám určite stalo aj to, že ste po niečom veľmi túžili a nakoniec ste to dostali. Či už ako darček, alebo inou cestou. Myšlienkami si do života dokážete pritiahnuť aj príležitosti na získanie toho, po tom túžite. Ale na druhej strane si môžete pritiahnuť aj to, čo nechcete. Ak budete zameriavať svoju pozornosť na to, čo nechcete, vaše podvedomie si to preloží akože to chcete, pretože podvedomie nepozná zápor. Preto je dobré zameriavať pozornosť na to, čo chcete a nie na to, čo nechcete. Píšem o tom v článku “Na čo zameriavame svoju pozornosť, to rastie“.

Takže pozor na to, na čo myslíte a čomu dávate pozornosť. Určite si chcete do života pritiahnuť len pekné veci. Tak si všímajte krásy života, krásu prírody, tešte sa keď svieti slnko, mesiac, vychutnávajte si skvelé jedlo, jednoducho tešte sa z maličkostí. Keď budete väčšinu času v pohode, aj váš život bude v pohode. Občas možno natrafíte na nejaké prekážky, ale nenechajte sa odradiť. Prekážky sú tu na to, aby sme sa vďaka nim učili. Prekážky prekonáte a môžete žiť opäť život plný radosti a pozitivity.

Tak do toho. Všímajte si na čo zameriavate pozornosť a keď sa prichytíte, že zameriavate pozornosť na niečo nepekné, obráťte svoju pozornosť na niečo pekné a skúste počas dňa myslieť len na pekné veci. Myslite na to, čo chcete, nie na to, čo nechcete. Aj svoje činy zameriavate na to, čo chcete. Takisto zameriavajte svoje myšlienky. Buďte vysielač, ktorý vysiela pozitívnu frekvenciu, aby sa na vás mohli naladiť pozitívne veci, ľudia a udalosti. Uvidíte ako sa váš život preklopí do pozitivity. Za skúšku to stojí, nie?

Slepému nemôžeš ukázať svetlo

duchovno, viera

Rád by som vám ukázal svet, ako ho vidím ja. No slepému sa svetlo ukázať nedá. Svet, ktorý vidím a v ktorom žijem, sa len ťažko dá opísať slovami bez toho, aby ste ma považovali za blázna. Žijeme síce v rovnakom svete, no ja ho vnímam inak. Vnímam ho farebnejšie. Niektorí ľudia ho vidia čiernobielo, niektorí ho nevidia vôbec. Mnohí ľudia zatvárajú oči, mnohí sú dobrovoľne slepí. Ja som bol slepý tiež. Až raz, otvoril som oči a začal som postupne vidieť viac a viac. Už som viac nechcel byť slepý. Začal som vnímať krásu sveta, krásu života. Neviete si predstaviť o čo prichádzate keď zatvárate oči. Dobrovoľne sa pripravujete o sústo torty, ktorú máme pre vás prichystanú.

Ak sa ti nechce čítať, pozri si vlog (5.5 min):

Duchovný svet

Existuje takzvaný duchovný svet, ktorý stále veľa ľudí nedokáže pochopiť. Najhoršie je, že ho veľa ľudí ani nechce pochopiť a zatracuje ho. Pretože tomu nerozumejú. A keď človek niečomu nerozumie, automaticky to označí za blbosť, aby si nemusel priznať, že tomu nerozumie. Je to prirodzený obranný mechanizmus ega. No vedzte, že tým, že niečo označíte za blbosť, ešte to neznamená, že to naozaj blbosť je. Je to len váš obmedzený názor, ktorý má nulovú výpovednú hodnotu o realite. Prepáčte, že som taký úprimný, ale úprimnosť je súčasť môjho sveta.

Boh neexistuje

Ja som nerozumel tomu ako môže niekto veriť v Boha? Ako môže niekto veriť v nejakú fiktívnu postavičku v oblakoch? Pozeral som sa na veriacich ako na naivných a tvrdohlavo som si stál za tým, že žiadny Boh neexistuje. Keby existoval, predsa by sme o tom vedeli, nie?

Boh existuje?

Pod slovíčkom Boh si 100 ľudí predstaví 100 vecí. Niekto si predstaví bradatého deduška v oblakoch, iný Ježiša, Jahveho, Krišnu,… Niekto tvrdí, že Boh je len akýsi zdroj energie (Source), z ktorého všetko pochádza a všetko udržuje pokope. Zaujímavé predstavy Boha, všemohúceho stvoriteľa vesmíru.

Za svoju krátku duchovnú púť som sa naučil, že veriť v Boha nestačí. Veľa ľudí iba slepo verí v Boha. Veria, že Boh za nich všetko vyrieši, so všetkým im pomôže keď sa pomodlia a budú ho prosiť o pomoc. Toto nazývam sebecká viera. Verím v nadprirodzenú bytosť, ktorá mi má pomôcť kedykoľvek si o to požiadam? Hahaha. Smejem sa, lebo som bol taký istý slepo veriaci a zistil som, že to takto nefunguje. Stratil som vieru v Boha, lebo mi nepomáhal. Bol som sebec a hlupák.

No neskôr som Boha pocítil. Neveriacim sa to môže zdať akokoľvek neuveriteľné, ale niečo ako Boh naozaj existuje. A vôbec to nie je o slepej viere. Boha dokážete cítiť. Dokážete cítiť tú (nad)prirodzenú neskutočne krásnu energiu, ktorá z neho pramení. Je to energia Kundalini, z ktorej pramení vedomie mieru, bezpodmienečná láska a trvalé šťastie. Ten, kto túto energiu necíti, je slepo veriaci, alebo neveriaci. Je veľa spôsobov ako sa naučiť vnímať túto energiu. Každý človek má trochu inú cestu. No prvý krok je pre všetkých rovnaký – treba chcieť. Treba úprimne chcieť spoznať nepoznané. Treba sa vymaniť z pút racionálneho rozmýšľania a odomknúť tajomné komnaty svojho JA.

Rád by som vám opísal aký je život s vnímaním tejto energie, no slovami sa to poriadne popísať nedá. Musíte to jednoducho zažiť. Musíte jednoducho dosiahnuť stav, kedy vás ostatní budú považovať za blázna :) Vedzte, že to za to stojí.

Načo sa vôbec zaujímať o duchovno?

Kedysi som hovoril: Načo chodia ľudia do kostola, veď je to strata času. Načo im je vôbec Boh, veď žiť dokážem aj bez neho. No áno, žiť dokážeme aj bez duchovného poznania, lenže aká je kvalita nášho života? Ľudia žijú v kvalite nevedomosti, vášne a dobra. Väčšina ľudí ešte stále žije v kvalite nevedomosti a vášne. Cieľom človeka je dosiahnutie kvalitu dobra. Vo védskej literatúre sa hovorí, že kvalita dobra prináša väčšie poznanie a väčší pocit šťastia. Ja to môžem potvrdiť osobnou skúsenosťou. Nikdy predtým som nebol taký šťastný a láskyplný ako teraz. Ku šťastiu nepotrebujem žiadne externé zdroje. Šťastie a láska sú jednoducho vo mne. Viem, že to znie šialene, ale je to tak. A je to úžasné. Slovami sa to ťažko popisuje, musíte to zažiť. Ľudia by dosiahli oveľa viac, keby dosiahli kvalitu dobra.

Ako na to?

Ja som k môjmu súčasnému vedomiu dospel vďaka učeniu Hnutia Hare Krišna.  Praktikovanie tohto učenia je celkom jednoduché a veľmi príjemné. Píšem o tom v článku “Vedomie Krišny“. Ak sa ti vedomie Krišny nepozdáva, vyskúšaj aspoň meditácie. O meditáciach píšem v článku “Čo mi dala meditácia“. Stačí začať meditovať 5 – 10 minút denne a tvoj život získa iný rozmer. Naozaj to vyskúšaj. O nič neprídeš. Môžeš iba získať. A to sa oplatí.