Všetky príspevky Tomáš Hromník

Život v súčasnom systéme mi nedáva zmysel

Zamýšľali ste sa niekedy nad životom? Nad tým prečo chodia ľudia do práce a za ňu dostávajú zvláštne papieriky, zvané peniaze, ktoré majú pre nich veľkú hodnotu? Zamýšľali ste sa niekedy nad tým, či by ľudia robili svoju prácu aj keby za ňu nedostávali peniaze? Robil by si to, čo robíš, keby za svoju prácu nedostávaš peniaze? Máš rád svoju prácu natoľko, že by si ju dokázal robiť aj keby za ňu nedostávaš peniaze?

Ak sa ti nechce čítať, pozri si vlog (10 min):

Otroctvo za peniaze

Človek je jediný druh na planéte, ktorý musí platiť za život.

Príde mi, že väčšina ľudí robí prácu iba pre peniaze. Iba preto, lebo musia. Potrebujeme peniaze, aby sme mohli uživiť seba a rodinu a preto potrebujeme nejakú prácu, pokiaľ možno dobre platenú, aby nám ostalo aj na dovolenku, auto, alebo splácanie pôžičiek. Ak niečo chcem, ale nemám na to peniaze, môžem si na to predsa zobrať pôžičku. Je to paráda nie? Čo na tom, že sa zadĺžim a v konečnom dôsledku preplatím danú vec o pár percent. Veď skoro každý to tak robí. Je to bežná prax.

Baví ťa každé ráno vstávať a dochádzať do práce, tam si odmakať 8 alebo aj viac hodín a cestovať zase domov? Myslíš, že ťa to bude baviť robiť niekoľko desaťročí? Myslíš, že si slobodný? Čo keby som ti povedal, že si otrok? Asi by si nesúhlasil, že? Tak schválne, poďme si pozrieť podobnosť otroctva kedysi a otroctva dnes.

Otroctvo kedysi a dnes

Kedysi boli otroci doslova vlastníctvom otrokára. Dnes nie sú vlastníctvom, ale zvyčajne lacnou pracovnou silou, ktorá môže byť nahradená inou lacnou pracovnou silou.

Kedysi otroci dostávali za prácu len jedlo a vodu a nemali žiadny majetok. Boli majetkom otrokárov. Mali zaobstaranú strechu nad hlavou. Dnes otroci dostávajú za prácu peniaze, aby si mohli kúpiť jedlo, vodu, strechu nad hlavou a ak zvýšia peniaze, tak aj nejaký majetok. Z niektorých otrokov sa z rôznych dôvodov stávajú bezdomovci. Nemajú strechu nad hlavou, nemajú peniaze na jedlo ani na vodu, ale sú aspoň slobodní. Nemusia robiť prácu, ktorá ich nebaví.

Rozdielov medzi otrokárstvom kedysi a otrokárstvom dnes je len málo. Dnešní otroci sú naoko slobodní a môžu mať majetok. Otrokári totiž časom zistili, že keď dajú otrokom iluzornú slobodu, tak produktivita práce rapídne stúpne. Otrokov prepustili a dali im možnosť otročiť o čosi slobodnejšie.

Peniaze

Keďže veľa ľudí má nedostatok peňazí, peniaze sú pre nich veľmi dôležité. Častokrát sú peniaze na vrchole hodnotového rebríčka ľudí. Pracujú za peniaze na úkor zdravia a potom tie peniaze použijú na to, aby získali zdravie späť. Je to zvláštne. Ľudia si neuvedomujú čo robia. Žijú v nevedomosti. O peniazoch píšem v článku „Peniaze„.

Honba za peniazmi

Vidina bohatstva v podobe peňazí a veľkého majetku je hnacím motorom mnohých ľudí. Ženú sa za peniazmi a pritom zabúdajú na skutočné hodnoty života. Zabúdajú na rodinu a priateľov, na svoje záľuby, aj na svoje zdravie. Nemajú čas zaoberať sa skutočnými hodnotami, lebo svoj čas vymieňajú za peniaze. Často si až na smrteľnej posteli uvedomia, že ich život nebol nič iné, ako honba za peniazmi.

Aj dnes ešte stále veľa ľudí pracuje 8 hodín denne, 5 dní v týždni, 160 a viac hodín mesačne. Niektorí dostávajú slabší plat, iní celkom slušný. Peniaze hromadia na svojom bankovom účte a občas si doprajú nejakú dovolenku, alebo drahšiu vec ako napríklad auto. Niektorí ľudia majú celkom vysoký životný štandard, preto potrebujú zarábať viac peňazí. Napríklad mám kamaráta, ktorý mesačne minie okolo 2000€ pre štvorčlennú rodinu. Preto potrebuje zarobiť minimálne tých 2000€ mesačne, ale ako programátor zarába samozrejme viac.

Zamysli sa, či potrebuješ drahé auto, drahý dom, drahú dovolenku. Či to naozaj stojí za ten čas strávený v práci, ktorá ťa možno ani nebaví a robíš ju len pre peniaze. Robil by si svoju prácu, keby za ňu nedostávaš peniaze? Ak si odpovedal NIE, prečítaj si článok „Nasleduj svoju vášeň„.

Médiá

Médiá sú zvláštna vec. Majú obrovskú moc, ktorú si bežní ľudia neuvedomujú. Majú moc tvoriť mienku obrovského množstva ľudí. Majú moc zahlcovať ľudí správnymi informáciami v správny čas. Majú moc tvoriť mienku masy ľudí správnymi informáciami v správny čas. Viac o médiách píšem v článu „Mediálna manipulácia v praxi„.

Televízia doslova programuje mysle obrovského množstva ľudí. Ľuďom sa do povedomia dostávajú veci, o ktorých nemajú najmenšie tušenie. Napríklad násilie, hnev, hádky, ohováranie a dokonca aj strava.

Pozriete si telenovelu a čo vidíte? Intrigy, hádky, ohováranie a násilie. Občas aj lásku aby sa nepovedalo.

Pozriete si večerný film a čo vidíte? V trileroch nebezpečie, smrť, násilie. V romantických filmoch je trocha lásky a vtipu. V hororoch opäť nebezpečie, strach, násilie, smrť. Dokonca aj rozprávky sú plné násilia. Malé deti vidia násilie v rozprávkach a potom to skúšajú praktikovať na svojich kamarátoch a čudujú sa, že sa to ich kamarátom nepáči. Veď v rozprávke to vyzeralo tak super.

Školstvo

Učiť sa veci, ktoré sa už v praxi dávno nepoužívajú a učiť sa veci, ktoré človek nikdy nevyužije, o tom je naše školstvo. O školstve píšem v článku „Školstvo je napiču„.

Vláda, polícia, vojsko

Vláda, polícia, vojsko – zbytočnosť nad zbytočnosť. Načo potrebuje slobodný človek vládu, aby ho okrádala? Načo potrebuje slobodný človek políciu? Aby sa tvárila, že nás ochraňuje? A vojsko? Vojsko potrebuje elita, aby mohla dobývať cudzie územia.

Ja viem, ja viem. Ľudia sú hovadá, preto potrebujú byť ovládaní vládou. Vláda všetko zariadi. Ľudia potrebujú zákony, inak by tu bol totálny chaos. Potrebujú políciu, ktorá ich ochráni pred každodenným nebezpečenstvom – pred ľuďmi. A vojsko je tiež potrebné. Čo ak nás napadne iné vojsko? Hehe, tak Slovensko je v prdeli.

Drancovanie prírody

Planéta Zem je domov ľudí. Ľudia sú taký zvláštny tvor, že si svoj domov ničia. Chcú dokonca lietať na iné planéty a tam zakladať kolónie. Ak zničia Zem, jednoducho odletia na inú planétu. Veď pohodka. Zničíme si jeden domov, presťahujeme sa inde. Veď sme civilizácia, alebo nie?

sumavsky les

A iné

Mohol by som napísať celú knihu o tom, čo mi príde zvláštne v súčasnom systéme. Možno ju aj raz napíšem.

Ako by to malo byť

Aby som len nekritizoval, tak to napravím svojou slniečkárskou víziou, pre mnohých doslova utópiou.

V prvom rade by ľudia mali byť ľuďmi a dodržiavať základné pravidlá ľudskosti. Píšem o tom v článku „Základné pravidlá ľudskosti„. Sloboda a rešpektovanie slobody ostatných je najvyššia neporušiteľná zásada. Ľudia môžu robiť čokoľvek ak tým nezasahujú do slobody ostatných, nie len ľudí, ale aj zvierat a pokiaľ možno aj rastlín. Ľudia sa musia naučiť žiť v súlade s prírodou. Nie je možné, aby spoločnosť fungovala efektívne bez dodržiavania základných pravidiel ľudskosti. Je potrebná zmena a táto zmena musí nastať na úrovni jednotlivcov. Áno, pokiaľ možno všetkých 7 miliard ľudí.

Ľudia by mali obnoviť svoj pôvodný vzťah s prírodou.

Ľudia nebudú pracovať len pre svoje blaho, ale pre blaho všetkých ľudí, zvierat aj rastlín.

Ľudia by mali robiť to, čo ich baví. Nemali by byť obmedzovaní peniazmi a musieť pracovať len pre peniaze.

Peniaze sú zbytočnosť. Je to výmysel, ktorý má ľudí udržiavať v otroctve. Každý človek by mal mať mať zabezpečené základné veci ako strechu nad hlavou, dostatok jedla a vody a možnosť robiť to, čo ho baví. Platiť za život je hlúposť.

Štáty, hranice a zákony sú takisto zbytočnosť. Príkazy a zákazy, to nie je sloboda.

Ľudia by mali využívať svoj potenciál na tvorenie namiesto ničenia. Ľudský potenciál je obrovský. Len sa dnes využíva viac na ničenie ako na tvorenie. Respektíve využíva sa aj na tvorenie ale pritom sa ničí veľa vecí. Nemusí to tak byť. Ľudia už dnes hľadajú spôsoby ako redukovať ničenie na minimum.

Dnes sa moja vízia môže zdať ako utópia, no v budúcnosti to môže byť realita.

Vcítenie sa do utečencov

Povedať „My tu utečencov nechceme“ je oveľa jednoduchšie ako pokúsiť sa vcítiť do role utečenca. Ľudia, ktorí vyslovujú niečo ako „My tu utečencov nechceme“ alebo „Utečenci, vráťte sa odkiaľ ste prišli“ nemajú najmenšie tušenie aké to je byť utečencom.

Ak sa ti nechce čítať, pozri si vlog (2.5 min):

Aké to je byť utečencom?

Myslíte si, že byť utečencom je kúl? Že utečenci chcú byť utečencami? Že cestujú tisíce kilometrov nie moc bezpečnou trasou, aby získali štedré sociálne dávky a nemuseli pracovať? Riskovali by ste svoj život len preto, aby ste získali štedré sociálne dávky a nemuseli pracovať? Ja teda nie.

Ale utečenci riskujú svoj život cestou cez stredozemné more, kde sa už utopili tisíce utečencov, aby si zachránili svoj život pred bombami, teroristami a diktátorom a aby mohli žiť opäť plnohodnotný život.

Ak by som žil v krajine, v ktorej zúri vojna a pred oknami mi padajú bomby, tiež by som radšej ušiel na miesto, kde bomby nepadajú. Milióny utečencov žijú v utečeneckých táboroch už niekoľko rokov. Státisíce z nich sa rozhodli riskovať svoj život a pokúsiť sa dostať do Európy, kde majú šancu získať nový plnohodnotný život. Viete si predstaviť bývať niekoľko rokov v utečeneckom tábore? Ja teda nie. Pravdepodobne by som sa tiež vydal tam, kde mám šancu na plnohodnotný život.

Utečenci, ktorým sa podarilo dostať do Európy, narazili na vlnu odporu. Ľudia, žijúci v strachu, pred utečencami zatvárajú dvere. Dokonca aj kresťania, ktorí by mali pomáhať blížnemu svojmu.

Ťažké to majú nie len moslimskí utečenci, ale aj kresťanskí. Všetci utečenci sú na jednej lodi. Nezáleží na krajine pôvodu ani na vierovyznaní. Domov už nemajú a nádej, že získajú nový domov v Európe im kazia Európania, ktorí ich chcú vyhnať späť tam, odkiaľ prišli.

Byť utečencom nie je ľahké. Byť utečencom v xenofóbnej a nacionalistickej spoločnosti je veľmi ťažké.

Čo je prokrastinácia?

Veľa ľudí hovorí „Mne sa nechce“ a odkladajú svoje povinnosti na neskôr. Nemôžu sa donútiť ich spraviť hneď, pretože majú k nim odpor, alebo majú momentálne iné priority. Napriklad je zábavnejšie hrať počítačové hry ako robiť domáce úlohy. Alebo je príjemnejšie čítať fantasy knihu namiesto učiva do školy. Prečo by mal človek robiť niečo, čo ho nebaví a k čomu má vyslovene odpor? Veď to nedáva zmysel. Len si tak ubližuje.

Ak sa ti nechce čítať, pozri si vlog (5.5 min):

Čo je prokrastinácia?

Ako už bolo popísané vyššie, prokrastinácia je chorobné odkladanie povinností na neskôr.

Prokrastinátor má vo zvyku tráviť čas nepodstatnými činnosťami, ako sú napríklad surfovanie po internete, pričom dôležité úlohy odkladá na neskôr. Veľa ľudí tiež radšej upratuje ako by mali robiť niečo, k čomu majú odpor. Zrazu aj upratovanie je príjemná činnosť.

Dôsledkom odkladania povinností sú stres, pocity viny a vlastnej neschopnosti, čo vedie k ďalšej prokrastinácii.

Prokrastinátori sa často upokojujú a presviedčajú sami seba tvrdeniami typu: „Pod tlakom podávam lepšie výkony.“ a pod.

Ako vzniká prokrastinácia?

Prokrastinácia vzniká vtedy, keď má človek veľa povinností, ku ktorým nemá pozitívny vzťah. Jednoducho musí robiť veci, ktoré ho nebavia a ku ktorým má vyslovene odpor. Preto robí radšej veci, ktoré sú často nezmyselné a ktoré by nerobil, keby mal príjemné povinnosti.

Prokrastinácia sama o sebe nie je problém. Problém je, že ľudia musia robiť veci, ktoré ich nebavia. Keby robili prácu, ktorá ich baví, nemali by problém s prokrastináciou. Veľmi radi by pracovali, pretože ich práca baví. Dnes si ale ľudia akosi zvykli robiť veci, ktoré ich nebavia a nazývajú ich povinnosti. Povinnosti sú akýsi štandard dnešnej spoločnosti, v ktorej ľudia jednoducho viac používajú slovíčko „musím“ ako slovíčko „chcem“. Hovoria „musím toto, musím tamto“ namiesto „chcem toto, chcem tamto“. A to je problém.

Problém je to preto, lebo vzniká prokrastinácia, kvoli ktorej nerobia ani veci, ktoré by chceli robiť. A tak im uniká život pomedzi prsty. Chceli by ste celý život stráviť robením práce, ktorá vás nebaví? Ja teda nie.

Ako skoncovať s prokrastináciou

Najúčinnejšia ochrana pred prokrastináciou je robiť veci, ktoré človeka bavia. Ja robím čo ma baví a už si ani nepamätám kedy som naposledy pozeral seriál, alebo hral počítačovú hru. Jednoducho nemám potrebu zabíjať čas nezmyselnými vecami, keď ma práca neskutočne baví a dokážem ju robiť od rána do večera, 7 dní v týždni. Ak si pozriete seriál, alebo zahráte hru ako relax, to je v poriadku. Ale ak hráte hru alebo pozeráte seriál namiesto práce, to je prokrastinácia.

Nájdite si prácu, ktorá vás baví. Ak budete robiť niečo, čo vás nebaví, pravdepodobne budete prokrastinovať a strácať tak drahocenný čas, ktorý ste mohli stráviť prácou, ktorá vás baví.

Ak prokrastinujete v práci, zmeňte prácu. Ak prokrastinujete v škole, zmeňte školu, alebo sa na ňu rovno vykašlite. Ak robíte čokoľvek, k čomu máte odpor, je najlepšie to prestať robiť a nájsť si niečo zmysluplnejšie. Dokonca aj hranie počítačových hier je zmysluplnejšie ako robiť niečo, k čomu máte odpor.

Nedajte sa oklamať rečami, že niečo musíte robiť. V skutočnosti nemusíte. Máte na výber. Vždy môžete zmeniť prácu. Vždy sa môžete vykašľať na školu. Váš život je vo vašich rukách. Jediná brzda je vo vašej hlave. Vo vašej hlave si vytvárate domnienky, že niečo musíte. A vytvárate si takisto umelý strach, ktorý vám bráni v tom, aby ste podnikli skok do neznáma. Máte na výber, či budete trpieť tam, kde ste, alebo skočíte do neznáma a získate tak šancu na krajší, šťastnejší život s ľuďmi a prácou, ktorá vás baví. Ak niečo chcete, celý vesmír sa spojí, aby ste to dosiahli. U mňa to platí na 99.9%. V drvivej väčšine prípadov sa mi moje želania splnili. Šanca je veľká, len treba spraviť prvý krok. Treba začať robiť činnosti, ktoré chcete robiť a prestať robiť činnosti, ktoré robiť nechcete. Takisto aj myšlienky zamerajte na to, čo chcete namiesto toho, čo nechcete. A uvidíte, že váš život zrazu nadobudne iný rozmer. Už viac nebudete prokrastinovať, lebo budete robiť prácu, ktorá vás baví.

Ak neviete čo vás baví, stačí sa dokolečka pýtať „Čo by ma bavilo? Čo by ma bavilo? Čo by ma bavilo?“ a načúvajte odpovedi v podobe myšlienok. Odpoveď nemusíte dostať hneď, ale možno na druhý deň, alebo o týždeň, alebo o mesiac. Akonáhle dostanete odpoveď, máte z polovice vyhrané. Ďalší krok je už na vášich činoch. V ďalšom kroku by ste mali spraviť všetko preto, aby ste mohli robiť to, čo vás baví. Nerobte niečo, čo vás nebaví, lebo z toho akurát ochoriete.

Začnite robiť čo vás baví a buďte šťastní! To je cesta k porazeniu prokrastinácie.

Na čo zameriavame svoju pozornosť, to rastie

Niektorí ľudia venujú príliš veľa pozornosti negatívnym veciam a potom sa čudujú, že aj do života im prichádzajú negatívne situácie a negatívni ľudia. A ešte sa čudujú, že aj vo svete je plno negativity.

Ak sa ti nechce čítať, pozri si vlog (4 min):

Ja sa veru nečudujem, pretože na čo zameriavate pozornosť, to rastie. Na čokoľvek zameráte pozornosť, tomu dodávate silu, kŕmite to a ono to rastie. Čím viac a čím častejšie na to zameriavate pozornosť, tým rýchlejšie to rastie a tým je väčšia šanca, že sa to prejaví aj vo fyzickej realite. Určite si nechcete do života privolať negativitu, ale tým, že sa na ňu počas dňa zameriavate, tým ju vlastne vytvárate a privolávate.

Naše myšlienky tvoria kolektívne vedomie a keď bude väčšina ľudí myslieť negatívne, aj toto kolektívne vedomie bude z väčšej časti negatívne a môžeme byť svedkami nie moc pekných udalostí.

Ak naopak zameriame svoju pozornosť na pekné veci a nebudeme kŕmiť negativitu, naše kolektívne vedomie sa pretvorí v pozitívne a môžeme očakávať pozitívne udalosti a zmeny.

Preto je veľmi dôležité, aby sme zameriavali svoju pozornosť na to, čo vo svojom živote a živote na Zemi chceme. Nie na to, čo nechceme.

Ak budete svoju pozornosť zameriavať na negatívnych ľudí, oni vás budú neustále obklopovať a budú vás oberať o pozitívnu energiu. Pretože vedia, že im venujete pozornosť a oni sú na pozornosti závislí. Vaša pozornosť je ich palivom. A je len na vás, či im budete dodávať palivo, alebo nie. Je to na Vás, na čo zameriate svoju pozornosť a čomu budete dodávať palivo. Keď im dojde palivo, oni jednoducho prestanú, prípadne si nájdu iný zdroj paliva.

Samozrejme, negativita nás ešte stále obklopuje a niekedy sa jej nevyhneme. To ale neznamená, že jej musíme dávať pozornosť a kŕmiť ju. Je dobré vedieť, že áno, tu sa deje toto, tam sa deje toto, ale už nie je príliš rozumné zameriavať tomu viac pozornosti ako je potrebné. Pretože opäť pripomínam – na čo zameriavate pozornosť, to rastie.

Niektorí z vás zameriavajú pozornosť na niečo, čo nemôžu zo svojej pozície priamo ovplyvniť. Bol som taký istý. No pochopil som, že tie veci nedokážem priamo ovplyvniť a je zbytočné sa tým zaoberať. Dokážem ich ovplyvniť len nepriamo – zmenou svojho postoja voči nim a tým, že im nebudem dávať pozornosť a nebudem ich kŕmiť. Najlepšie, čo môžem spraviť, je zamerať svoje myšlienky na zlepšenie situácie.

Zamerajme svoju pozornosť na taký svet, aký ho chceme vidieť. Zamerajme sa každý deň na príjemné drobnosti, ktoré nás neustále obklopujú – pozitívni ľudia, slnko, krása prírody, vynikajúce jedlo a iné pozitívne veci. Takto si postupne vytvoríme takú realitu, akú chceme.

Možno to niektorí z vás stále nechápu a myslíte si čo to tu trepem za bludy, že som nejaký slniečkár a podobne. Preklopte si moje slová do svojho osobného života. Určite nerobíte niečo, čo by bolo pre vás neprínosné a nepríjemné. Určite si zámerne nenavaríte jedlo, ktoré by vám nechutilo. Určite sa zámerne neobklopujete ľuďmi, ktorí vám spôsobujú bolesť. Určite sa chcete obklopovať ľuďmi ktorí vás nabijú pozitívnou energiou, jete jedlo, ktoré vám chutí a chcete sa jednoducho tešiť zo života.

Rovnako ako zameriavate svoje činy na veci, ktoré chcete, zameriavajte aj svoje myšlienky na veci, ktoré chcete. Sila myšlienky je oveľa, oveľa väčšia ako si myslíte. Pripisujte myšlienke aspoň takú silu, akú pripisujete činom a konajte a myslite podľa toho.

O sile myšlienky píšem v článku „Myšlienka má oveľa väčšiu moc ako si myslíte„.

Spoločne tvoríme krajší svet ♥ Buďme zmenou, ktorú chceme vidieť vo svete.

Myšlienka má oveľa väčšiu moc ako si myslíte

Podľa kvantovej fyziky nesie všetko hmotné aj nehmotné určitú vibráciu, určitú frekvenciu. Všetko v hmotnom svete je zložené z molekúl. Molekuly sú zložené z atómov. Atómy sú zložené z protónonov, neutrónov a elektrónov. Protóny sú zložené z Kvarkov. A Kvarky obsahujú struny.

Práve tieto struny vibrujú na určitej frekvencii. Čím vyššiiu frekvenciu majú, tým je hmota tuhšia, tvrdšia. Vo svojej podstate sa všetko skladá z vibrujúcich strún. Aj ja aj ty.

Ak sa ti nechce čítať, pozri si vlog (10.5 min):

Všetko, čo môžeme vidieť, počuť, chytiť, ochutnať a ovoňať, vibruje na určitej frekvencii. Náš mozog tieto vibrácie prekladá a vidíme tieto vibrácie ako stoličku, strom, alebo inú osobu. Vidíme ich ako fyzickú hmotu, ale keby sme ich rozbili na menšie časti, tak zistíme, že všetko je vibrujúca energia. Nehmotné veci sú takisto energia. Napríklad vzduch, svetlo, zvuk a dokonca aj naše myšlienky.

https://www.youtube.com/watch?v=3XAyf-vtgj0

Myšlienka je energia, ktorá nesie určitú vibráciu. Myšlienky sa následne pretvárajú na emócie. Ak nám myšlienka vyvolá pozitívny pocit, táto myšlienka vibruje na vyššej frekvencii. Ak nám myšlienka vyvolá negatívny pocit, táto myšlienka vibruje na nižšej frekvencii. „Nenávidim ťa“ má oveľa nižšiu frekvenciu ako „Milujem ťa“.

https://www.youtube.com/watch?v=QVhnvnr5Uo8

Na základe našich myšlienok si vytvárame našu realitu. Naše myšlienky tvoria našu realitu. Ak máme väčšinu myšlienok pozitívnych, vibrujeme na vyššej frekvencii a vytvárame si pozitívnu realitu. Pozitívne naladený človek vibruje na vyššej frekvencii a vidí svet úplne inak ako negatívny človek, ktorý vibruje na nižšej frekvencii. Ak si myslíme, že svet je hrozné miesto, ak trávime veľa času pozeraním a čítaním negatívnych správ, ak trávime hodiny hovorením o tom aký je svet otrasný, tak priťahujeme viac a viac negatívnych správ a negativity do svojho života. Ak aj stretneme pozitívneho človeka, ktorý si myslí, že svet je nádherné miesto, tento človek bude pre nás otravný a nebudeme mu rozumieť, pretože on žije v inej realite ako my.

Napríklad ľudia, ktorí sledujú televíziu, žijú v úplne inej realite ako ľudia, ktorí radšej čítajú knihy. Z jedného hľadiska sa môže zdať, že žijú predsa v rovnakej realite, ale subjektívne vidia realitu odlišne.

Naše vedomie je súčasťou kolektívneho vedomia, ktoré sa skladá z vedomia všetkých ľudí. Toto kolektívne vedomie má opäť určitú frekvenciu. Niektoré myšlienky v kolektívnom vedomí sú negatívne, niektoré pozitívne. Negatívne myšlienky nesú nižšiu frekvenciu. Pozitívne myšlienky nesú vyššiu frekvenciu. Od týchto myšlienok sa odvíja celková frekvencia kolektívneho vedomia. Ak má kolektívne vedomie nižšiu frekvenciu, na svete sú vojny, hnev, strach, nenávisť a iné hrôzy s nízkou frekvenciou. Môžeme to koniec koncov vidieť v dnešnom svete. Akí sú ľudia, taký je svet. Ak je väčšina ľudí negatívnych, nie je možné aby si vytvárali pozitívnu realitu. Ak zasejete burinu, vyrastie vám len burina. Veľa buriny.

Prirodzený stav človeka je vyššia frekvencia – pohoda

Prirodzený stav človeka je pozitívna energia a vyššia frekvencia. Prirodzený stav človeka je cítiť sa dobre. Všetku nepohodu si ľudia vytvárajú myšlienkami. Ak je človek v meditatívnom stave bez myšlienok, zvyšuje svoju frekvenciu a navracia sa do svojho prirodzeného stavu. Každá myšlienka nás od tohto prirodzeného stavu odďaluje. Ak budeme myslieť negatívne, nebudeme sa cítiť dobre. Budeme rapídne znižovať svoju frekvenciu. Pozitívne myšlienky majú vyššiu frekvenciu a tým pádom sa s pozitívnymi myšlienkami približujeme k prirodzenému stavu bytia. Pomocou meditácie si môžeme zvýšiť frekvenciu a vrátiť sa tak do pôvodneho stavu pohody. Tento stav pohody je bezmyšlienkový. Takže ak chcete byť v pohode, začnite meditovať. O meditáciach píšem v článku „Čo mi dala meditácia„.

Zákon príťažlivosti

Zákon príťažlivosti hovorí, že veci vibrujúce na rovnakej alebo veľmi podobnej frekvenci sa navzájom priťahujú. Pozitívne myšlienky s vyššou frekvenciou priťahujú vysokofrekvenčné veci, ľudí a udalosti. Priťahujú lásku, šťastie, pohodu, hojnosť, priťahujú do nášho života pozitívnych ľudí a udalosti. Ak myslíme pozitívne a cítime sa pozitívne, priťahujeme do nášho života viac pozitívnych vecí. Negatívne myšlienky s nižšou frekvenciou priťahujú nízkofrekvenčné veci, ľudí a udalosti.

Predstavte si ľudskú myseľ ako vysielač. Tento vysielač vysiela určitú frekvenciu. Frekvenciu určujú myšlienky. Veci, udalosti a iní ľudia s podobnou frekvenciou sa dokážu na túto frekvenciu naladiť a spojiť sa s vysielačom.

vysoka frekvencia

Ľudia, veci a udalosti s nízkou frekvenciou sa nedokážu naladiť na vysielač, ktorý vysiela vysoké frekvencie. Na vysielač sa dokážu pripojiť len ľudia, veci a udalosti s podobnou frekvenciou akú má vysielač.

nizka frekvencia

Teda ak budeme vysielať vysokú frekvenciu, dokážu sa na nás naladiť ľudia, veci a udalosti s vysokou frekvenciou. S vysokou frekvenciou si do života priťahujeme lásku, šťastie, hojnosť, nádherných vysokovibračných ľudí a udalosti. Ak budeme vysielať nízku frekvenciu, pritiahneme si nízkofrekvenčných ľudí, veci a udalosti – protivných ľudí, nahnevaných ľudí, nehody, konflikty, choroby a podobne.

Pamätaj, že čo zaseješ, to vyrastie a to zožneš. Myšlienka je semeno. Tvojou pozornosťou toto semeno zalievaš a ono rastie. A keď vyrastie, ono si ťa nájde. „Ten, kto seje vraždu a bolesť, nemôže žať radosť a lásku“, povedal Pythagoras.

Sila myšlienky v praxi

Dosť bolo teórie. Silu myšlienky môžeme vidieť aj v praxi. Poobzerajte sa po svojom okolí. Všímajte si čo hovoria vaši priatelia, rodina, kolegovia v práci a podobne.

Možno nájdete niekoho, kto sa neustále sťažuje, že má málo peňazí. Tým, že sa takto sťažuje, že má nedostatok, tak si ten nedostatok priťahuje. Nech robí čokoľvek, vždy bude mať nedostatok kým nezmení svoje myslenie.

Poznáte niekoho, kto sa neustále sťažuje na svoj vzťah a na svojho partnera? A sťažoval sa aj na minulého aj na predminulého partnera? To nie je náhoda. To je sila myšlienky v praxi.

Určite poznáte aj takzvaných hypochonderov, teda ľudí, ktorí zveličujú svoj chorobný stav, alebo si prisudzujú nejakú chorobu. Alebo ľudí, ktorí sa neustále boja, že budú chorí. A čuduj sa svetu, naozaj si tie choroby privolajú. Naozaj ochorejú.

Nie len myšlienky, ale aj slová majú moc. Povedal by som, že ešte väčšiu ako myšlienky. Myšlienky sú v podstate tiché slová. Tým, že vyslovíte myšlienku nahlas, dávate jej ešte väčšiu silu. Keď som chodil po vonku v zime menej oblečený, alebo keď som trávil nejaký čas s ľuďmi, ktorí mali chrípku, ľudia mi hovorili: „Budeš chorý“. A ja som hrdo odpovedal: „Nebudem chorý, ja nebývam chorý“. Neskôr som si všimol, že vždy keď som povedal „Nebudem chorý“, tak som o pár dní na to ochorel. Moje podvedomie si to preložilo ako „Budem chorý“, jednoducho vynechalo predponu „Ne“. Podvedomie nepozná zápor. Preto by sme si mali dávať pozor aj na to, čo hovoríme. Ak mi dnes niekto povie „Budeš chorý“, keď ma vidí behať bosého v chladnom počasí, tak mu odpoviem „Prečo by som mal byť chorý?“. No a zatiaľ som neochorel.

Tiež už sa vám určite stalo, že ste na niekoho mysleli a o chvíľu na to ste ho stretli. Náhodička? Ak by existovali náhody, svet by bol jeden obrovský chaos.

A tiež už sa vám určite stalo aj to, že ste po niečom veľmi túžili a nakoniec ste to dostali. Či už ako darček, alebo inou cestou. Myšlienkami si do života dokážete pritiahnuť aj príležitosti na získanie toho, po tom túžite. Ale na druhej strane si môžete pritiahnuť aj to, čo nechcete. Ak budete zameriavať svoju pozornosť na to, čo nechcete, vaše podvedomie si to preloží akože to chcete, pretože podvedomie nepozná zápor. Preto je dobré zameriavať pozornosť na to, čo chcete a nie na to, čo nechcete. Píšem o tom v článku „Na čo zameriavame svoju pozornosť, to rastie„.

Takže pozor na to, na čo myslíte a čomu dávate pozornosť. Určite si chcete do života pritiahnuť len pekné veci. Tak si všímajte krásy života, krásu prírody, tešte sa keď svieti slnko, mesiac, vychutnávajte si skvelé jedlo, jednoducho tešte sa z maličkostí. Keď budete väčšinu času v pohode, aj váš život bude v pohode. Občas možno natrafíte na nejaké prekážky, ale nenechajte sa odradiť. Prekážky sú tu na to, aby sme sa vďaka nim učili. Prekážky prekonáte a môžete žiť opäť život plný radosti a pozitivity.

Tak do toho. Všímajte si na čo zameriavate pozornosť a keď sa prichytíte, že zameriavate pozornosť na niečo nepekné, obráťte svoju pozornosť na niečo pekné a skúste počas dňa myslieť len na pekné veci. Myslite na to, čo chcete, nie na to, čo nechcete. Aj svoje činy zameriavate na to, čo chcete. Takisto zameriavajte svoje myšlienky. Buďte vysielač, ktorý vysiela pozitívnu frekvenciu, aby sa na vás mohli naladiť pozitívne veci, ľudia a udalosti. Uvidíte ako sa váš život preklopí do pozitivity. Za skúšku to stojí, nie?

Slepému nemôžeš ukázať svetlo

Rád by som vám ukázal svet, ako ho vidím ja. No slepému sa svetlo ukázať nedá. Svet, ktorý vidím a v ktorom žijem, sa len ťažko dá opísať slovami bez toho, aby ste ma považovali za blázna. Žijeme síce v rovnakom svete, no ja ho vnímam inak. Vnímam ho farebnejšie. Niektorí ľudia ho vidia čiernobielo, niektorí ho nevidia vôbec. Mnohí ľudia zatvárajú oči, mnohí sú dobrovoľne slepí. Ja som bol slepý tiež. Až raz, otvoril som oči a začal som postupne vidieť viac a viac. Už som viac nechcel byť slepý. Začal som vnímať krásu sveta, krásu života. Neviete si predstaviť o čo prichádzate keď zatvárate oči. Dobrovoľne sa pripravujete o sústo torty, ktorú máme pre vás prichystanú.

Ak sa ti nechce čítať, pozri si vlog (5.5 min):

Duchovný svet

Existuje takzvaný duchovný svet, ktorý stále veľa ľudí nedokáže pochopiť. Najhoršie je, že ho veľa ľudí ani nechce pochopiť a zatracuje ho. Pretože tomu nerozumejú. A keď človek niečomu nerozumie, automaticky to označí za blbosť, aby si nemusel priznať, že tomu nerozumie. Je to prirodzený obranný mechanizmus ega. No vedzte, že tým, že niečo označíte za blbosť, ešte to neznamená, že to naozaj blbosť je. Je to len váš obmedzený názor, ktorý má nulovú výpovednú hodnotu o realite. Prepáčte, že som taký úprimný, ale úprimnosť je súčasť môjho sveta.

Boh neexistuje

Ja som nerozumel tomu ako môže niekto veriť v Boha? Ako môže niekto veriť v nejakú fiktívnu postavičku v oblakoch? Pozeral som sa na veriacich ako na naivných a tvrdohlavo som si stál za tým, že žiadny Boh neexistuje. Keby existoval, predsa by sme o tom vedeli, nie?

Boh existuje?

Pod slovíčkom Boh si 100 ľudí predstaví 100 vecí. Niekto si predstaví bradatého deduška v oblakoch, iný Ježiša, Jahveho, Krišnu,… Niekto tvrdí, že Boh je len akýsi zdroj energie (Source), z ktorého všetko pochádza a všetko udržuje pokope. Zaujímavé predstavy Boha, všemohúceho stvoriteľa vesmíru.

Za svoju krátku duchovnú púť som sa naučil, že veriť v Boha nestačí. Veľa ľudí iba slepo verí v Boha. Veria, že Boh za nich všetko vyrieši, so všetkým im pomôže keď sa pomodlia a budú ho prosiť o pomoc. Toto nazývam sebecká viera. Verím v nadprirodzenú bytosť, ktorá mi má pomôcť kedykoľvek si o to požiadam? Hahaha. Smejem sa, lebo som bol taký istý slepo veriaci a zistil som, že to takto nefunguje. Stratil som vieru v Boha, lebo mi nepomáhal. Bol som sebec a hlupák.

No neskôr som Boha pocítil. Neveriacim sa to môže zdať akokoľvek neuveriteľné, ale niečo ako Boh naozaj existuje. A vôbec to nie je o slepej viere. Boha dokážete cítiť. Dokážete cítiť tú (nad)prirodzenú neskutočne krásnu energiu, ktorá z neho pramení. Je to energia Kundalini, z ktorej pramení vedomie mieru, bezpodmienečná láska a trvalé šťastie. Ten, kto túto energiu necíti, je slepo veriaci, alebo neveriaci. Je veľa spôsobov ako sa naučiť vnímať túto energiu. Každý človek má trochu inú cestu. No prvý krok je pre všetkých rovnaký – treba chcieť. Treba úprimne chcieť spoznať nepoznané. Treba sa vymaniť z pút racionálneho rozmýšľania a odomknúť tajomné komnaty svojho JA.

Rád by som vám opísal aký je život s vnímaním tejto energie, no slovami sa to poriadne popísať nedá. Musíte to jednoducho zažiť. Musíte jednoducho dosiahnuť stav, kedy vás ostatní budú považovať za blázna 🙂 Vedzte, že to za to stojí.

Načo sa vôbec zaujímať o duchovno?

Kedysi som hovoril: Načo chodia ľudia do kostola, veď je to strata času. Načo im je vôbec Boh, veď žiť dokážem aj bez neho. No áno, žiť dokážeme aj bez duchovného poznania, lenže aká je kvalita nášho života? Ľudia žijú v kvalite nevedomosti, vášne a dobra. Väčšina ľudí ešte stále žije v kvalite nevedomosti a vášne. Cieľom človeka je dosiahnutie kvalitu dobra. Vo védskej literatúre sa hovorí, že kvalita dobra prináša väčšie poznanie a väčší pocit šťastia. Ja to môžem potvrdiť osobnou skúsenosťou. Nikdy predtým som nebol taký šťastný a láskyplný ako teraz. Ku šťastiu nepotrebujem žiadne externé zdroje. Šťastie a láska sú jednoducho vo mne. Viem, že to znie šialene, ale je to tak. A je to úžasné. Slovami sa to ťažko popisuje, musíte to zažiť. Ľudia by dosiahli oveľa viac, keby dosiahli kvalitu dobra.

Ako na to?

Ja som k môjmu súčasnému vedomiu dospel vďaka učeniu Hnutia Hare Krišna.  Praktikovanie tohto učenia je celkom jednoduché a veľmi príjemné. Píšem o tom v článku „Vedomie Krišny„. Ak sa ti vedomie Krišny nepozdáva, vyskúšaj aspoň meditácie. O meditáciach píšem v článku „Čo mi dala meditácia„. Stačí začať meditovať 5 – 10 minút denne a tvoj život získa iný rozmer. Naozaj to vyskúšaj. O nič neprídeš. Môžeš iba získať. A to sa oplatí.

Ako brať ľudí žijúcich v nevedomosti

Na svete je ešte stále veľa ľudí, ktorí si myslia, že vojny, násilie, hnev, nenávisť, klamstvo, krádeže, žiarlivosť, chamtivosť a podobné šialenosti sú pre ľudí prirodzené. Na svete je ešte stále veľa ľudí so starým vedomím. Títo ľudia sa nezaujímajú o to, čo svojimi činmi spôsobujú. Zaujímajú sa len o seba, prípadne o svojich najbližších a ostatní ľudia sú im ukradnutí. Ignorujú potreby iných. Vnímajú oddelenosť namiesto jednoty. Títo ľudia žijú v nevedomosti. Nevedia, že môžu žiť život bez hnevu, násilia, obviňovania, nenávisti a podobných šialeností. Nevedia, že môžu žiť život plný lásky, šťastia a hojnosti.

Ak sa ti nechce čítať, pozri si vlog (6 min):

Ako brať takých ľudí?

Krátko po svojom duchovnom prebudení som mal problém s prijatím a pochopením ľudí žijúcich v nevedomosti. Bol som prekvapený, že ja viem zrazu toľko vecí a ľudia to nevedia a hlavne veľa veciam ani neveria. Neveria, že môžu žiť život plný lásky, šťastia a hojnosti, pretože sami nie sú šťastní a láskyplní. Nevedia čo je jednota a bezpodmienečná láska. Takým ľuďom sa potom ťažko vysvetľuje, že milujete všetko a všetkých, že beriete všetkých ľudí ako seberovných, že zlé a dobré je v skutočnosti neutrálne, že si myšlienkami vytvárajú vlastnú realitu a veľa iných vecí, na ktoré som za posledných pár mesiacov prišiel. Neveria a nechápu, že na Zemi môže vládnuť mier a láska a je mi veľmi ľúto, že to nechápu. Je mi veľmi ľúto, keď ľudia nevidia to, čo vidím ja.

nenavist ako ludska prirodzenost

Ale je tiež možné, že ja žijem v akomsi fantasy svete, že žijem v ilúzii. Že na svete naozaj má byť plno hnevu, nenávisti a iných hrôz. Inak by si ľudia nevedeli vážiť dobré veci.

Ľudia v nevedomosti odovzdávajú svoju moc iným. Krásne o tom hovorí Jaroslav Dušek.

https://www.youtube.com/watch?v=LzLfjEsvtgw&feature=share

Prišiel som ale na jednu vec. Prišiel som na to, že ľudia žijúci v nevedomosti ma nemajú šancu pochopiť. Môžem im rozprávať koľko chcem o živote bez hnevu, nenávisti, chamtivosti, sebectva a iných obludností, z ktorých ide až mráz po chrbte, no nepochopia ma. Pochopil som, že sa ešte nenaučili to, čo sa majú naučiť. Pochopil som, že život funguje ako škola. Ja som sa naučil a pochopil veľa vecí za krátky čas a dostal som sa tak do ďalšieho ročníka. Ľudia žijúci v nevedomosti sú v nižšom ročníku a preto nedokážu pochopiť učivo z vyššieho ročníka. Je to ako keby som sa snažil vysvetliť prváčikom veľkú násobilku. Nechápali by ju. Najskôr sa musia poriadne naučiť malú násobilku a potom sa môžu učiť veľkú násobilku.

Toto pochopenie mi prinieslo veľkú úľavu. Keď beriem ľudí v nevedomosti ako prváčikov, ktorí ešte nevedia veľa vecí, žije sa mi s nimi oveľa lepšie. Chápem, že svet vidia očami prváčika, pre ktorého je ešte veľa vecí neznámych a ťažkých pochopiť. Niekedy ma ale ich nevedomosť veľmi rozosmeje. Možno to voči nim nie je pekné, ale nemôžem si pomôcť. Ich egoistické argumenty bývajú veľmi smiešne a deravé. Píšem o tom v článku „Argumentačná vojna ega„.

Predstav si, že žiješ v budúcnosti, kde neexistuje hnev, nenávisť, chamtivosť či sebectvo. Ľudia žijú v jednote a v harmónii s prírodou. Neexistuje chudoba a bohatstvo. Každý má všetkého dostatok. Všetci sa majú navzájom radi. V spoločnosti vládne mier, láska a hojnosť. Rozhodneš sa spraviť si výlet. Rozhodneš sa cestovať v čase do roku 2015. Keď pricestuješ do roku 2015, budeš šokovaný aké hodnoty vládnu ľuďom. Všade samý hnev, nenávisť, násilie, vojny, chamtivosť, ignorancia, sebectvo, ľudia žijú v oddelenosti namiesto toho, aby ťahali za jedno lano. Ľudia žijú v obrovskom chaose. Neuvedomujú si skutočné hodnoty života, žijú v nevedomosti. A ty sa na to tak pozeráš a nechápeš.

Presne tak sa cítim ja. Je mi smutno z toho keď ľudia nenávidia iných ľudí. Je mi smutno z toho keď sa na seba hnevajú a vytvárajú tak medzi sebou napätie. Je mi ľúto keď berú vojny, chamtivosť, krádeže, násilie a iné hrôzy ako prirodzenú súčasť ich života. Pre mňa to nie je prirodzené. Ale musím sa priznať, že kedysi bolo. Žil som v ilúzii oddelenosti a bol som dosť sebecký. Staral som sa len a len o seba a potreby ostatných mi boli ukradnuté. Bŕŕŕ, bolo to strašné.

Ja sa cítim ako ten človek z budúcnosti. Ľudia ma častokrát považujú za blázna. Ja im to nemôžem zazlievať. Sám som kedysi podobných ľudí ako som ja teraz, vnímal ako čudných. Sám som bol kedysi prváčik a nechápal som veľa vecí. Navyše som sa považoval za najmúdrejšieho, pretože ma ovládalo ego. Môže sa vám zdať, že aj teraz sa považujem za najmúdrejšieho, ale všetko čo píšem, píšem zo srdca, z obrovskej lásky, ktorú prváčikovia nedokážu pochopiť. Láska nemá potrebu dokazovať svoju múdrosť.

Snažím sa mať na pamäti, že ľudia žijúci v nevedomosti sú prváčikovia. Snažím sa prijať, že sa ešte nenaučili veľa vecí. Aj keď to ide niekedy naozaj ťažko. Hlavne keď vidím ako si egoisticky obhajujú svoje otrasné správanie a činy. Je mi z toho smutno. Ale čo už. Ľudí nezmením. Jediné čo môžem zmeniť, je môj postoj k nim.  A práve táto zmena postoja mi prináša obrovskú úľavu a pochopenie.

Žiarlivosť – potreba vlastniť

Žiarlivosť by sa dala prirovnať k potrebe vlastniť. Si môj a nikoho iného. Nikto iný mi ťa nezoberie. Je to sebecká vlastnosť a neprináša úžitok nikomu. Ani tebe, ani človeku, na ktorého žiarliš. Potreba vlastniť vychádza z pocitu neistoty a nedôvery.

Ak sa ti nechce čítať, pozri si vlog (5.5 min):

Žiarlivosť ako prejav nedôvery

Ak niekto z partnerov žiarli, tak tomu druhému nedôveruje. Ak by dôveroval, nežiarlil by.

Ak nie je vo vzťahu dôvera, tak vzťah nemôže správne fungovať. To proste nejde.

Milostný trojuholník

Niektorým ľuďom sa stáva, že sa zapletú do milostného trojuholníka. Napríklad muž si nájde milenku ale stále je aj so svojou ženou. Milenka sa do neho zaľúbi a začne žiarliť. Je jej nepríjemná už len predstava, že jej milenec spáva so svojou právoplatnou ženou. Niekedy to nemusí byť žena, ale len frajerka. No na sile žiarlivosti to nič nemení.

Raz mi kamarátka, ktorá je zapletená v takomto trojuholníku so ženatým mužom, napísala:

– Ako si vnímal myšlienku, že by Jupí spávala s tým svojim terajším frajerom? Nebol si z toho smutný?

– Preboha, prečo by som mal byť smutný? Žiarlivosť je výplod chorej mysle.

– No smutný z faktu, že pri nej nemôžeš byť tak blízko… respektíve že je pri nej niekto tak blízko, aj mentálne aj fyzicky.

– Smutný môžem byť len z faktu keby som JA spravil niečo nepekné. To, čo robí niekto iný s niekym iným a niekomu inému, mi môže byť ukradnuté. Je to len a len medzi nimi. Ja nemám právo sa do toho starať. A nemám ani dôvod sa cítiť zle pre vzťahy iných ľudí. Keby som to riešil, ďaleko by som sa veru nedostal.

Jednoducho rieš svoj život, svoje problémy. Prečo sa stále zameriavaš na ostatných? Aj keď ti je tá osoba možno blízka, je slobodná duša. Sama si vyberá s kým chce tráviť čas. Môže si sama slobodne vybrať či chce tráviť čas s tebou, alebo s niekym iným. Nemáš dôvod sa preto cítiť zle. Ak sa cítiš zle, ten pocit pochádza z potreby vlastniť a pocitu chcieť mať toho človeka pri sebe. Potreba vlastniť je sebecká vlastnosť, ktorá neprináša úžitok nikomu. Treba pochopiť slobodnú vôľu jednotlivcov a rešpektovať ju.

Jupí je žena, ktorá ma naučila bezpodmienečnej láske a stále ju milujem. Nemali sme spolu ani partnerský vzťah. Nestihli sme si ho vytvoriť, pretože si našla iného Rómea a mňa v podstate odsunula na druhú koľaj. Píšem o tom v článku „Pravá láska – láska k duši„. Naučil som sa pri nej za krátky čas veľmi veľa. Som jej za to vďačný.

Spomenul som si, že som niečo podobné ako žiarlivosť cítil keď bola Jupí ešte s jej bývalým priateľom. Spávali spolu v jednej posteli a keď mi to raz povedali do očí, išlo mi srdce z hrude vyskočiť. Ten pocit, keď váš milovaný spí v jednej posteli s iným a nie s vami. Našťastie som to rozdýchal. Nebolo mi to príjemné… cestou v autobuse som nad tým rozmýšľal a zistil som, že „Ja im to doprajem“ a pocítil som neskutočný pokoj. Jednoducho doprajem milovanej duši lásku. Nech je v akejkoľvek podobe. Či je odomňa, alebo od iného, to je úplne jedno. Milovať znamená chcieť pre druhého to najlepšie. Nechať mu slobodu. Milovať sebecky znamená chcieť mať pri sebe milovaného za každú cenu. Chcem ho mať pri sebe, lebo JA sa chcem mať dobre. A chcem aby aj on sa mal dobre somnou. No on sa môže rozhodnúť, že sa bude mať lepšie s niekym iným. Je to jeho slobodná voľba a ja s tým nemôžem takmer nič robiť. Môžem sa akurát pokúšať presvedčiť ho, že ja som lepší ako ten, pre ktorého sa rozhodol, ale robil by som to čisto zo sebeckého dôvodu. Pretože JA chcem mať svojho milovaného po svojom boku za každú cenu. JA chcem tiež cítiť jeho blízkosť. Samozrejme, bolo by krásne mať svojho milovaného po svojom boku, no ak sa rozhodne pre iného, mal by som to rešpektovať a dopriať mu zdieľanie lásky s kýmkoľvek. Dopriať svojmu milovanému lásku a šťastie, to je pravá láska. Chcieť svojho milovaného len pre seba, to je nečistá a sebecká láska. Prečo by som mal byť ja smutný keď je môj milovaný šťastný? Ak niekoho naozaj miluješ, dopraješ mu slobodu.

Odhoď egoistické, sebecké chúťky a skutočne miluj ♥ Len tak pocítiš skutočné šťastie.

Vzťahy sú komplikované z jedného dôvodu – sami ľudia si ich robia komplikované. Ľudia si z nejakého dôvodu robia komplikované všetko. V ich mysli vzniká miš-maš, neporiadok a potom tento neporiadok projektujú do svojho života.

Hovorím to stále, poviem to aj teraz. Upratať tvoju myseľ ti pomôže každodenná meditácia. Ako na meditáciu píšem v článku „Čo mi dala meditácia„.

Život nie je chaos a náhody neexistujú

Zamýšľali ste sa niekedy nad svojim životom? Nad jeho priebehom? Od narodenia až po súčasnosť? Zdá sa vám váš život chaotický a myslíte si, že existujú náhody? Skúste sa pozrieť na svoj život ešte raz. Tentokrát to skúste z vyššej perspektívy, akoby z pohľadu inej osoby. Sledujte svoj priebeh života objektívne a zistíte, že všetko vo vašom živote malo zmysel, nič nebola náhoda a že ste presne tam, kde máte byť.

Ak sa ti nechce čítať, pozri si vlog (7 min):

Môj príbeh

Keď som sa pozrel na svoj život z inej perspektívy, videl som zrazu celú mozaiku. Videl som, že všetko, čo som sa doteraz naučil a čo som zažil, malo zmysel. Videl som akúsi rovnú čiaru, na ktorej boli moje životné situácie nasledujúce jedna za druhou. Tie životné situácie sa na tej čiare javili ako bodky. Akési uzly.

my life timeline

Zrazu som zistil, že malo zmysel keď mi asi v dvanástich rokoch mama dala knihu „Naučte sa strojopis“. Mali sme doma elektrický písací stroj a ja som sa mohol začať učiť strojopis. Naozaj ma to bavilo. Už v trinástich som vedel písať na stroji. Vďaka tomu som mal potom na strednej zo storojopisu najlepšie známky, hehe. Ale hlavný dôvod toho, že som sa naučil písať na stroji bol, aby som mohol robiť neskôr programátora a dnes písať články a knihy.

Chodil som na hudobnú a naučil  som sa aspoň trochu hudobnú teóriu, hlavne noty. Naučil som sa hrať na klavíri a na gitare, aby som neskôr mohol robiť piesne a zhudobňovať svoje texty. Zatiaľ nemám ešte nič konkrétne vytvorené, sú to len také útržky, ale ono to príde 🙂

V roku 2009 som išiel na vysokú školu IT, aby som v treťom ročníku zistil, že mi je tá škola vlastne naprd.

V roku 2012 som ukončil 3 ročný vzťah, z ktorého žiaľ z mojej strany vyprchala zamilovanosť a zároveň som sa vykašľal na výšku a začal som sa učiť to, čo som chcel naozaj robiť. Začal som sa učiť robiť webové aplikácie. Pár som ich spravil a do pol roka som si vďaka tomu našiel prácu. V roku 2012 som učinil najdôležitejšie rozhodnutia, ktoré ma posunuli tam, kde som dnes. Sloboda a samota ma posunuli míľovými krokmi vpred. Mal som veľa času na spoznávanie samého seba a sebarozvoj.

Od roku 2012 som sa venoval vývoju webových stránok a aplikácií. Práca ma veľmi bavila a navyše bola veľmi dobre platená, čo bol super bonus. Neskôr som sa dokázal osamostatniť a začal som pracovať z domu. Nemusel som pracovať 160 hodín mesačne ako väčšina ľudí, mohol som pracovať prakticky koľko chcem. A veru som pracoval menej, aby som mal čas aj na seba a na svoje projekty. Bolo to super.

V decembri 2013 som si založil tento blog. Kamarát mi vravel, že nebudem mať čas na písanie. Podľa seba súdim teba. Klasika. Čas som si našiel a začal som písať. Od augusta 2015 píšem 4 – 5 článkov za týždeň. Ide to akosi samo.

Už v roku 2014 som dostal nápad, čo tak začať učiť ľudí robiť webové aplikácie. Keď som sa ja sám začínal učiť programovať, čo by som dal za učiteľa, ktorý by mi niektoré veci vysvetlil a naviedol by ma na správnu cestu. Tak som začal robiť programátorské kurzy pre začiatočníkov a v roku 2015 som vytvoril e-learningovú platformu pre výuku programovania s názvom CoderMania. Cez leto 2015 som robil aj letnú web developerskú školu po anglicky a neskôr som ju začal robiť aj v slovenčine (https://www.youtube.com/playlist?list=PLoy-bs-bDKTgy7nvsXZx0XgTutGHkpYn9). Žiaľ neviem kedy slovenskú školu dokončím, momentálne robím len to, na čo mám v danú chvíľu chuť a na web developerskú školu som už dlhšie chuť nemal.

V roku 2014 som tiež spoznal učenie Hare Krišna, ktoré ma naviedlo na cestu duchovného života. Vďaka tomu som prestal jesť mäso a prestal som byť zarytý ateista.

Začiatkom roku 2015 som zažil svoje duchovné prebudenie. Bolo to práve aj vďaka tomu, že som prestal jesť mäso a moje srdce a myseľ sa očistili, aby mohli spoznať bezpodmienečnú lásku. Napísal som o tom v článkoch „Moj wake up call (uvedomenie sa)“ a „Pravá láska – láska k duši„. Odvtedy sa môj život uberá smerom k stále väčšiemu duchovnému poznaniu. Začal som študovať o duchovne viac a viac. Mal som na to veľa času a neskôr som spísal aj Príručku duchovna pre čerstvo prebudených. Neustále sa učím. Objavil som svoje životné poslanie – učiť sa a učiť druhých. Učenie ma baví snáď viac ako samotné programovanie a hlavne môžem učiť ľudí aj osobnostne a duchovne rásť. Učenie programovania ma baví, ale viac ma napĺňa keď môžem odovzdať svoje duchovné poznanie a keď vidím ľudí osobnostne a duchovne rásť. V súčasnosti je totiž najdôležitejšie prebudenie čo najväčšieho počtu ľudí. Píšem o tom v článku „Čo je v súčasnosti naozaj dôležité?„.

Od môjho duchovného prebudenia uplynulo už 10 mesiacov a viem, že som presne tam, kde mám byť. Robím to, čo robiť mám. Poznám to vďaka vnútornému pocitu naplnenia. Píšem pre vás články z hĺbky srdca, robím videá a občas niekoho naučím programovať.

Vždy keď som sa spýtal samého seba čo chcem robiť, čo by ma bavilo, vždy som dostal odpoveď v podobe myšlienok. Tiež sa často pýtam „Prečo?„. Zisťujem prečo je môj život taký, aký je. Keď sa hnevám, pýtam sa prečo sa hnevám. Keď sa mi niečo nepodarí, pýtam sa prečo sa mi to nepodarilo. Vždy keď sa mi stane niečo, čo sa mi nepáči, alebo mám nedobrý pocit, pýtam sa prečo. A odpovede v podobe myšlienok prichádzajú. Žijem vedome. Vyskúšajte to tiež. Stojí to za to.

Pozrite sa na svoj život

Pozrite sa na svoj život a analyzujte ho. Pospájajte si všetko, čo ste sa počas života naučili, čo ste zažili a premietnite si to na časovú os. Zistíte, že vám toto všetko pomohlo byť tam, kde ste teraz. Ono je to logické, ale niektorým ľuďom sa môže zdať, že ich život je jeden veľký chaos a nedáva im príliš zmysel. Myslia si dokonca, že niektoré situácie v ich živote boli náhody. Alebo že situácie v živote iných ľudí boli náhody. Nič nie je náhoda. Všetko, čo sa deje, má nejaký zmysel. Všetko, čo sa deje, nás formuje. Ak by existovali náhody, svet by bol naozaj jeden veľký chaos.

Nasleduj svoju vášeň

Veľa ľudí je dnes nešťastných, lebo nenasledujú svoju vášeň. Nasledujú rozum a to, čo do nich zasiali rodičia, učitelia a spoločnosť. Rozum nikdy nedokáže spraviť človeka šťastného. Nikdy. Kým sa budú ľudia riadiť rozumom, budú počúvať len to, čo do nich zasiala spoločnosť. Budú počúvať rodičov, ktorí im hovoria, aby išli na vysokú školu, že tak si zaistia dobrú prácu. Budú robiť len to, čo robí väčšina, pretože to je vraj normálne. Rozum to vyhodnocuje ako normálne. Normálne je pracovať aspoň 160 hodín mesačne, zarábať čo najviac peňazí a nahrabať si čo najviac majetku. Ak má človek veľký majetok, vtedy sa považuje za úspešného. A úspech patrí medzi najvyššie hodnoty spoločnosti.

Ak sa ti nechce čítať, pozri si vlog (9 min):

Túžba

Každý človek chce žiť prirodzene v hojnosti. Každý človek má túžby a túži aj po materiálnej hojnosti. Na tom nie je nič zlé. Túžby sú potrebné. Túžby ženú ľudí vpred.

Túžby sú dvojaké:

1. Túžby prameniace z ega

Túžby prameniace z ega sú pre väčšinu ľudí rovnaké. Sú to práve túžby mať veľa peňazí, dobré auto, pekný dom… sú to hlavne materiálne túžby. Práve tieto túžby z ega človeka akoby zotročujú. Ak chce mať človek veľa peňazí, prirodzene si hľadá prácu, v ktorej zarobí veľa peňazí. Je mu jedno, či ho práca baví. Hlavne, že je dobre platená. Pre egoistické túžby sú primárne peniaze.

Postupom času človek možno zistí, že aj keď je práca dobre platená a môže si vďaka nej dovoliť žiť na vysokej nohe, tak mu stále niečo chýba. Stále mu chýba pocit naplnenia. Pocit, že jeho práca mu dáva zmysel.

Veľa ľudí robí prácu len pre peniaze. Ak by za prácu nedostávali peniaze, nerobiil by ju. Veľa ľudí ich práca nebaví, radšej by robili niečo iné, čo im dáva väčší zmysel. Aj keby mali za to možno menší plat, ale mali by aspoň pocit naplnenia.

2. Túžby prameniace zo srdca

Tieto túžby nemusia byť len túžby po materiálnych veciach a zvyčajne ani nie sú. Sú to túžby robiť prácu, ktorá ma baví, robiť niečo zmysluplné, túžby nasledovať svoju vášeň. Na rozdiel od túžob ega, ktoré sú pre väčšinu ľudí rovnaké, túžby srdca sú pre každého človeka individuálne. Každého baví niečo iné.

Vášeň pramení zo srdca. Ak nasledujem svoju vášeň, robím prácu, ktorá ma nesmierne baví a vidím v nej zmysel. Nemusím za ňu dostávať peniaze, aby som ju robil. Mám nesmierne potešenie už len z dobre vykonanej práce. Ak za ňu dostanem zaplatené, je to len príjemný bonus.

Je obrovský rozdiel keď človek robí prácu len pre peniaze a keď robí prácu, ktorá ho napĺňa. Je možné vidieť nie len výsledok práce, ale aj vnútorné rozpoloženie človeka. Ak človek robí prácu, ktorú z duše neznáša, hoci dostáva za ňu dobre zaplatené, odrazí sa to aj na jeho nálade a na jeho duševnom zdraví. Tiež sa to odráža na výsledku práce. Výsledok práce človeka, ktorý robí prácu len pre peniaze, nebude nikdy taký kvalitný ako výsledok práce človeka, ktorý robí prácu s radosťou, pretože ho to baví a teda robí všetko preto, aby svoju prácu spravil čo najlepšie.

Vidím to na sebe, keď som robil prácu, ktorá mi šla hore krkom, bolo mi jedno aká je moja práca kvalitná, len nech je už hotová a ja za ňu dostanem zaplatené. Jediná moja motivácia boli peniaze, nie výsledok a dobrý pocit z dobre vykonanej práce. No a predstavte si, že takto pracujú niektorí doktori, stavbári, učitelia, poľnohospodári a iní ľudia, na ktorých z veľkej časti závisí spoločnosť. Hrôza na to pomyslieť, no žiaľ to môžeme častokrát vidieť na vlastné oči. Môžeme vidieť, či človek robí prácu s radosťou, vášňou a láskou, alebo ju robí len pre peniaze. Ten rozdiel je viditeľný.

Ako začať robiť to, čo ma baví?

Viem, že pre veľa ľudí je ťažké vykašľať sa na prácu, ktorú robia len pre peniaze. Pretože peniaze sú potrebné v každodennom živote. Peniaze prakticky zotročujú človeka. Človek je jediný tvor na planéte, ktorý musí platiť za to, aby žil.

Z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že je dôležité našetriť si dostatok peňazí, aby som vyžil aspoň 6 mesiacov bez príjmu, ideálne 10 – 12 mesiacov. Plus nejaké tie úspory na uskutočnenie svojej práce snov, ak si tá práca vyžaduje vstupné náklady. Ak už má človek nasporených dostatok peňazí, môže sa vykašľať na prácu, ktorá ho nebaví a môže začať nasledovať svoju vášeň, môže začať robiť to, čo ho baví a napĺňa. Za 6 mesiacov sa toho dá stihnúť celkom dosť keď človeka práca baví. Za 6 mesiacov si človek dokáže vybudovať vlastný biznis. Ak človek robí niečo, čo ho baví, kvalita jeho práce je automaticky oveľa vyššia ako keby to robil len pre peniaze a tým pádom je veľká šanca, že sa jeho práca bude páčiť iným ľuďom. Ľudia si vážia kvalitnú prácu a sú za ňu ochotní zaplatiť ak sa im to naozaj páči. Je jedno, či si rezbár, hudobník, spisovateľ, maliar, liečiteľ, učiteľ,… ak máš svoju prácu naozaj rád, tým pádom ju dokážeš robiť naozaj kvalitne a tým pádom sa bude tvoja práca ľuďom naozaj páčiť a budú ťa chcieť podporiť.

Každý z nás má v sebe pre niečo vášeň. Každý z nás môže zistiť, čo ho baví. Stačí sa len neustále pýtať „čo by ma bavilo? čo by ma bavilo? čo by ma bavilo?“ a prídete na to. Ak objavíte svoju vášeň, zrazu viete čo chcete robiť a ako to chcete robiť. No keď chcete začať realizovať svoju vášeň, môžete naraziť na rôzne prekážky. Väčšinu prekážok si vytvárate vy sami vo svojej hlave: „Čo ak toto, čo ak hento,… a čo na to povedia rodičia, priatelia, partner,…“. Tieto prekážky najľahšie prekonáte tak, že si ich jednoducho prestanete vytvárať. Jednou z najväčších prekážok sú práve financie. To je skutočná prekážka, ktorá vám bráni v realizovaní svojej vášne. Ale aj táto prekážka sa dá pomerne jednoducho prekonať keď si dokážete vytvoriť dostatočnú finančnú rezervu. Všetko ide keď sa chce. A o to ide, treba naozaj chcieť nasledovať svoju vášeň, pretože len vtedy dosiahnete svoj plný potenciál. Váš život, vaša práca, vaše vzťahy, všetko nadobudne zrazu iný rozmer keď budete nasledovať svoju vášeň.

A hlavne, keď objavíte svoju vášeň, budete chcieť pracovať každý jeden deň. Vaša práca nebude práca v pravom slova zmysle, že ísť do práce, odpracovať si 8 hodín a ísť domov. Odrobiť si 40 hodín za týždeň a mať 2 dni voľno. Nie. Keď robíte niečo s radosťou, chcete to robiť každý deň, chcete zažívať tú radosť každý deň. Nepotrebujete voľno. Môžete pracovať aj 14 hodín denne a budete sa tešiť z dobre vykonanej práce. Nerobíte preto, lebo musíte, robíte preto, lebo chcete. Motivácia nebudú zarobené peniaze, ale práve dobre vykonaná práca. Ja nemusím písať, ale chcem. A robím to od srdca. Môžem písať vkuse aj 7 dní v týždni a bude ma to stále baviť. A nemusím za to dostávať peniaze. Viete si predstaviť keby každý nasledoval svoju vášeň a robil by to, čo ho baví? Viete si predstaviť ako by to tu vyzeralo? Nádherne. Toľko kvalitných výrobkov, toľko dobrých učiteľov, liečiteľov a remeselníkov.

Ľudia, ktorí nasledujú svoju vášeň sú väčšinou umelci, maliari, spisovatelia, hudobníci. Pribúda aj podnikateľov v rôznych odvetviach, ktorí robia svoju prácu s vášňou a výsledky ich práce sú jednoducho úžasné.

Dúfam, že si sa zamyslel nad svojim životom, nad svojou prácou a začneš nasledovať svoju vášeň. Len tak dokážeš žiť svoj život na plné obrátky. Len tak začneš využívať svoj potenciál naplno. Gratulujem tým, ktorí už svoju vášeň nasledujú.