Môže sa vám to zdať len ako fráza, ktorých je na svete nespočet, ale nie je to len fráza. Ja som sa zmenil a ľudia v mojom okolí sa menia tiež. Je to úžasné pozorovať. Keď som to začal pozorovať, pochopil som vete „Zmeň seba a zmeníš celý svet„. Toto zistenie mi prináša nádej v lepší svet. Stačí zmeniť seba, byť príkladom ostatným a svet sa zmení. Nemusím chcieť nikoho meniť, stačí zmeniť seba a ísť príkladom. Ostatní sa môžu inšpirovať a zmeniť sa tiež. Zmenia sa tí, ktorí sa chcú zmeniť.
Ak sa ti nechce čítať, pozri si vlog (7 min):
Moja zmena
Zmenil som seba tým, že som prestal jesť mäso, poučil som sa z určitých životných situácií, začal som meditovať a je zo mňa úplne iný človek ako pred rokom. Moje vedomie, moje srdce a myseľ sa očistili od nánosu špiny, ktorá ma ovplyvňovala. Tento nános špiny má v určitej miere každý v sebe a ovplyvňuje každého. Niekoho viac, niekoho menej. Táto špina spôsobuje rôzne psychické, ale aj fyzické problémy a negatívne myslenie, ktoré vyvoláva negatívne pocity ako strach, hnev, menejcennosť, či dokonca nenávisť.
Ego
Falošné ego je ďalší faktor, ktorý ľudí ovplyvňuje. Ego vytváralo vo mne pocit, že JA som najmúdrejší, že JA mám pravdu a všetci ostatní sú mimo. Do istej miery mám tento pocit stále, ale je to iný pocit. Nie je to pocit prameniaci z ega, ale zo srdca. Pocity z ega kŕmia pýchu, vďaka ktorej má človek pocit nadradenosti. Pocity zo srdca kŕmia pokoru a človek si tak uvedomuje koľko toho ešte nevie, koľko sa toho má ešte naučiť a dokáže si to aj priznať. Môžem sa učiť úplne od každého. Od detí, od zvierat, od bezdomovcov, od prírody, od každého, kto mi má čo povedať.
Ego je zodpovedné aj za sebectvo. Len ja, ja, ja, čo ma po ostatných. Drvivá väčšina ľudí v dnešnej spoločnosti sú sebci. Bol som taký istý. Ak ma niekto žiadal o pomoc, nebol som zrovna ochotný pomôcť pokiaľ to nebola pomoc mojim blízkym priateľom. Nepomáhal som dokonca ani rodičom. Taký sebec som bol. Dnes sa snažím pomáhať ako sa len dá. Ak môžem, pomôžem.
Vegetaránstvo/vegánstvo
Každý môže dokráčať tam, kde som ja teraz. Každý môže zistiť a pochopiť čo je mäso a prestať ho jesť a následne pocítiť očistené vedomie od hnevu a strachu. Keď som prestal jesť mäso, moje vedomie sa po pol roku natoľko očistilo, že som dokázal pocítiť bezpodmienečnú lásku a pochopiť jednotu. Ak chceš vedieť čo je mäso, prečítaj si o tom v článku „Ako sa stať vegánom„.
Veľký záujem o životné prostredie
Viac sa zaujímam o svoje okolie, o životné prostredie, o ľudí, o celú planétu. Žijem vedome a dávam si pozor, či svojim konaním nespôsobujem niečo nepekné. Snažím sa nepodporovať mliekarenský a vaječný priemysel, pretože kravy a sliepky žijú v otrasných podmienkach a v týchto priemysloch sa robia otrasné veci. Pozerám na etikety produktov, či v nich nie je palmový olej, kvoli ktorému sa vypaľuje stále viac a viac dažďových pralesov. Triedim odpad a snažím sa vytvárať čo najmenej odpadu. Keď som chodil na koncerty, kde sa čapovalo pivo do plastových pohárov, dával som si čapovať pivo do toho istého pohára.
Správam sa k prírode akoby to bola moja matka. V skutočnosti je matkou každej bytosti. Len ľudia sa od prírody natoľko vzdialili, že dokážu svojej matke veľmi ubližovať. Mrzí ma to.
Zmena ostatných
Ako som sa zmenil ja, tak aj veľa ľudí v mojom okolí tiež. A stále sa menia. Je to úžasné pozorovať. Navyše stále spoznávam nových ľudí, ktorí sú na podobnej vlne ako ja a tak si môžeme spolu zasurfovať. Doslova si programujeme nové vedomie, nový systém a to sa prejavuje aj v našom okolí. Nové vedomie sa šíri ako vírus, ktorý nemožno zastaviť. Ľudia chcú byť šťasní a postupne zisťujú, že nie sú šťastní v súčasnom systéme, ktorý je postavený na strachu a obrovskom konzume. Ľudia si začínajú uvedomovať, že v súčasnom systéme žijú ako otroci. Začínajú si uvedomovať nezmyselnosť súčasného systému a začínajú hľadať cestu k skutočnému šťastiu.
Najviac ma udivilo, že spolužiak zo strednej, ktorého som nevidel asi 5 rokov, mi zrazu napísal, že sa dostal medzi ľudí, ktorí sa zaujímajú o duchovno a začal sa o to zaujímať tiež. Nezávisle na sebe sme sa obaja začali zaujímať o duchovno v takmer rovnakom čase. Je to jeden príklad z mnohých. Poznám desiatky ľudí, ktorí sa za posledných pár mesiacov zmenili na nepoznanie. Začali sa zaujímať o sebarozvoj, o svoje okolie a sú zmenou, ktorú chcú vidieť vo svete.
Ak sa zmení jeden, postupne sa zmenia ďalší a ďalší až sa nakoniec celé ľudstvo preprogramuje do nového vedomia, v ktorom neexistuje strach, hnev, nenávisť, násilie, zabíjanie a iné hrôzy.
Inšpirácia
Nedávno som pochopil, že keď zmením seba a pôjdem príkladom, ľudí moja zmena zaujme a niektorí z nich sa budú chcieť zmeniť tiež. Snažím sa učiť sa neustále niečo nové a som zmenou, ktorú chcem vidieť vo svete.
Začal som písať články, ktorými sa snažím inšpirovať ľudí. V mojich článkoch sa snažím popísať moju osobnú skúsenosť a tak články získavajú autentickosť. Nie sú to len články, ktoré obsahujú teóriu. Obsahujú kus z môjho života, kus z mojej osobnej skúsenosti. Podávam pohľad na život z mojej perspektívy. Snažím sa ukázať nezmyselnosť súčasného systému a života ľudí a tiež dávam návrhy ako by mohol systém fungovať oveľa efektívnejšie a menej deštruktívne. Na to je však potrebná zmena vedomia ľudí. Aby nastala evolúcia, musí najskôr nastať revolúcia vo vnútri každého človeka.
Veľa ľudí moje články pochválilo a hovoria, že im pomáhajú. To je cieľ mojich článkov. Pomáhať ľuďom uvedomiť si určité veci. Pomáhať ľuďom nájsť samých seba. Pomáhať ľuďom vymaniť sa z Matrixu. Pomáhať ľuďom uvedomiť si, že šťastie a láska sú v každom z nás.
Zmena cez seba
Predstav si ľudí ako sviečky. Sviečky, ktoré nehoria. Zmeniť seba znamená zapáliť svoju sviečku, zapáliť v sebe lásku a šťastie. Až potom dokážeš zapáliť ostatné sviečky. Až keď v sebe objavíš lásku, potom môžeš túto lásku rozdávať ďalej. Ostatné sviečky si všimnú tvoj plameň a niektoré z nich sa budú chcieť zapáliť tiež. Postupne sa zapáli viac a viac sviečok, až bude horieť každá sviečka na svete. To znamená zmeniť svet.
Zmeň seba a zmeníš celý svet. Buď zmenou, ktorú chceš vidieť vo svete.
Najčastejší blok, ktorý majú ľudia v hlave je: „Čo si o mne iní pomyslia?„. Tento blok som mal v hlave aj ja. Bolo to zvláštne a obmedzujúce. Obmedzovalo to moju slobodu. Nedokázal som sa prejaviť naplno, pretože mi z nejakého dôvodu záležalo na tom, čo si o mne iní pomyslia. Tento program Matrixu je veľmi rafinovane naprogramovaný a je náročné ho zrušiť.
Ak sa ti nechce čítať, pozri si vlog (9 min):
Matrix
Už odmalička nám bolo do hláv vštepované „Dobre sa uč, nerob hanbu, slušne sa obliekaj, čo si o tebe iní pomyslia?„. Čo si o tebe pomyslí učiteľ, priatelia, ľudia, ktorí ťa nepoznajú? Akoby tvorilo človeka to, čo si o ňom myslia ostatní. Ľuďom z nejakého dôvodu záleží na tom, čo si o nich myslia ostatní. Boli naučení aby sa ukazovali vždy v tom najlepšom svetle, aby si o nich ľudia mysleli len to najlepšie. Ľudia potláčajú svoju prirodzenosť, aby sa zapáčili iným. Až keď zistia, že môžu niekomu dôverovať, väčšinou až vtedy ukážu svoju pravú tvár.
Forma strachu
Je to akási forma strachu. Strach z odsúdenia. Ak si o mne ľudia budú myslieť niečo zlé, nebudem sa cítiť príjemne. Ak mi záleží na názoroch ostatných, tak budem robiť všetko preto aby som sa ukázal v čo najlepšom svetle, aby ma ľudia brali za slušného, aby si ľudia o mne nemysleli nič zlé. Na to, aby si o vás ľudia nemysleli nič zlé, stačí byť šedý priemer. Stačí robiť to, čo robí väčšina, obliekať sa tak ako väčšina a hovoriť to, čo hovorí väčšina. Stačí jednoducho ísť sám proti sebe. Každý sme individuálna bytosť a robiť to, čo robí väčšina, znamená potláčať svoju prirodzenosť, svoju individualitu.
Odlišnosť je prirodzená
Vznikli rôzne štýly, ktoré sa snažia odlíšiť od mainstreamu. Napríklad punk, metal a iné. Punkáči a metalisti sú v spoločnosti považovaní za čudákov. Títo čudáci sa vymanili zo spárov mainstreamu a idú svojou vlastnou cestou, ktorá je im prirodzená. Sú navyše hrdí na to, že sa líšia od väčšiny.
Sloboda
Keď mi záležalo na tom, čo si o mne pomyslia ostatní, bol to zvláštny pocit. Akoby som nebol slobodný. Keď som sa prvýkrát vyzul a kráčal v centre Brna naboso, stále som mal v hlave blok „Čo si o mne ľudia pomyslia„. Ako som tak kráčal, tak som sa nepozeral na ľudí, ale pod nohy. Hanbil som sa. Bál som sa reakcie ľudí. Bál som sa čo si o mne pomyslia. Bolo to nepríjemné. Chôdza naboso prvýkrát v meste, to bol zážitok. Vedel som, že chcem chodiť naboso, chôdza naboso mi je oveľa príjemnejšia a prirodzenejšia ako chôdza v topánkach. A tak som chodil po Brne naboso. Po čase som chôdzu naboso v Brne celkom dobre zvládal. Už som sa až tak nebál čo si o mne pomyslia ostatní. Bolo zaujímavé sledovať reakcie ľudí. Niektorí sa usmievali, niektorí sa na mňa pozerali výrazom či mi nešibe. A ja som sa usmieval. Bol som šťastný, lebo som nepotláčal svoju prirodzenosť. Vedel som, že to čo robím, je správne.
Ďalší blok som dostal keď som rozmýšľal nad tým, že začnem chodiť naboso aj v Dubnici. Dubnica je predsalen menšie mestečko ako Brno a mentalita ľudí v malých mestách je odlišná od mentality ľudí vo veľkých mestách. Ľudia vo veľkých mestách sú zvyknutí na rôzne absurdity. No pre ľudí v menších mestách je čudné všetko, čo sa len trochu vymyká priemeru. Bolo mi jasné, že keď budem chodiť naboso v Dubnici, ľudia to nebudú chápať. Väčšina ľudí sa na mňa bude pozerať ako na blázna, ktorý práve ušiel z blázninca. Je to žiaľ tak. Mentalita ľudí v menších mestách je taká. Žijú v svojich ulitách a keď niekto čo i len trochu vybočí z radu, už je divný. Vo veľkých mestách to tak nie je. Vo veľkých mestách sú ľudia zvyknutí na rôznych čudákov a berú ich ako súčasť ulice.
Nuž prekonal som aj tento blok a vykročil som bosými nohami po ulicách Dubnice. Reakcie ľudí boli také, aké som očakával. Nechápali to. Niektorí ľudia to chápali, lebo s tým majú skúsenosť, ale väčšina ľudí to nedokázala pochopiť. Veľa ľudí mi povedalo, že mi šibe. Susedia, mama, otec, priatelia,… Ja som sa len usmieval a užíval si chôdzu naboso. Ak ti niekto niečo povie a teba sa to dotkne, to znamená, že si mu uveril. Ja som ľuďom neveril, že mi šibe. Vedel som, že som v poriadku. Ak si ľudia mysleli o mne čokoľvek, ich názory boli na míle vzdialené od reality. Keď som prekonal tento blok a začal som chodiť naboso aj v Dubnici, zistil som, že mi môže byť úplne jedno čo si o mne kto myslí. Toto zistenie mi prinieslo obrovskú úľavu, obrovské oslobodenie. Akoby som si odomkol putá, ktoré som mal na sebe dlhý čas a konečne som pocítil skutočnú slobodu. Chôdza naboso je sama o sebe oslobodzujúca, no keď zistíte, že vám môže byť jedno čo si o vás myslia ostatní, pocit slobody je omnoho väčší. Omnoho. Je to úžasné. Odporúčam každému chodiť naboso po meste, aby sa zbavil tohto bloku a pocítil čo je skutočná sloboda. Prvý krok je najťažší, ale za ten neskutočný pocit slobody to stojí. Nakoniec si ľudia v mojom okolí zvykli, že chodím naboso. O chôdzi naboso píšem v článku „Čo mi chôdza naboso dala a čo mi vzala„.
Raz som išiel cez jeden brnenský park a dostal som nutkanie spraviť mlynské kolo. Len tak, z ničoho nič. Zase som dostal myšlienku „Čo si o mne iní pomyslia? Čo si pomyslia o človeku, ktorý len tak kráča a zrazu spraví mlynské kolo?„. Ale spomenul som si, že mne je vlastne jedno čo si iní pomyslia a spravil som mlynské kolo. A druhé a tretie. Bolo to super. Vrátil som sa do detských čias kedy mi bolo jedno čo si o mne iní pomyslia. Veď som dieťa a môžem si robiť čo chcem. Som veľké dieťa.
Človek chodiaci naboso je veľká atrakcia pre mnohých ľudí. Dospelý človek robiaci mlynské kolá je snáď ešte väčšia atrakcia. Pre ľudí je atrakcia čokoľvek, čo sa vymyká zo šedého priemeru. Pre ľudí je čudák ktokoľvek, kto nepotláča svoju individualitu a vymyká sa šedému priemeru. Nepotláčajme svoju individualitu, buďme sami sebou. Vráťme sa do detských čias kedy nám bolo jedno čo si onás iní pomyslia. Jedine tak sa vymaníme zo spárov Matrixu. Tak zrušíme tento neslobodný program „Čo si o mne iní pomyslia?„.
Názory ostatných neurčujú to, kto naozaj som. To, kto som určujem len ja sám. Nikto iný. Ak niekto povie, že som blázon, to ešte neznamená, že blázon som. Je to len jeho obmedzený pohľad. Ak niekto o mne povie čokoľvek, to ešte neznamená, že má pravdu.
Možno máš strach čo si o tebe iní pomyslia. Možno máš strach, že si o tebe pomyslia niečo nepekné. Ale ako vieš čo si o tebe iní pomyslia? Vidíš im do hlavy? Vidíš budúcnosť a vieš čítať myšlienky? Keď som začínal chodiť naboso, rôzni ľudia si mysleli rôzne veci. Našli sa aj takí ľudia, ktorý ma chápali a dokonca som sa vďaka mojim bosým nohám dal párkrát do reči s cudzími ľuďmi, ktorí ma chápali. Veľa ľudí mi povedalo, že tiež chodili kedysi naboso, alebo že stále chodia. Veľa ľudí sa ma pýtalo prečo chodím bosý, zaujímalo ich to. Niektorí si najskôr síce mysleli, že mi šibe, aj mi to viackrát povedali, ale neskôr sa spýtali prečo vlastne chodím naboso. Boli zvedaví. Najskôr ma síce odsúdili, ale keď neskôr zistili, že to myslím vážne, začalo im to vŕtať v hlave a začali sa pýtať. Vďaka tomu, že nepotláčam svoju individualitu, získavam nových podobne zmýšľajúcich priateľov. Ak chceš poznať takých ľudí, aký si ty sám, najskôr musíš byť sám sebou. Ukázať svetu kto si.
Kým ti bude záležať na tom, čo si o tebe pomyslia ostatní, nikdy nebudeš naozaj slobodný. Nikdy. Tento blok drží ľudí v šachu. Snažia sa byť tým, kým nie sú a potláčajú svoju individualitu.
Kresťan, mormon, moslim, hinduista, ateista, scientológ, Slovák, Maďar, Čech, Američan, nacionalista, antifák, pravičiar, ľavičiar, černoch, beloch, aziat… je mi z toho divnô. Ľudia si vymysleli nespočet nálepiek aby sa odlíšili od iných ľudí. Ale prečo? Aby sa mohli medzi sebou ľudia s rôznymi nálepkami hádať a nenávidieť?
Ak sa ti nechce čítať, pozri si vlog (7 min):
Nezmyselné hádky a nenávisť
Kresťan verzus moslim, nacionalista verzus antifák, pravičiar verzus ľavičiar,… toto nikam nevedie. Vedie to len k hádkam a vzájomnej nenávisti. K čomu je dobrá nenávisť? Len na plodenie ďalšej nenávisti. Oko za oko, zub za zub a svet bude slepý a bezzubý.
Naozaj chcete aby bol svet slepý a bezzubý? Chcete byť súčasťou hádok a nenávisti? Chcete sa aj naďalej nálepkovať a hľadať odlišnosti v ľuďoch s inými nálepkami namiesto spoločných črtov?
Vo svojej podstate sú všetci ľudia rovnakí. Každý potrebuje spať a jesť. Teda okrem breathariánov, hehe. Každý chce žiť šťastný, láskyplný život plný hojnosti. Je úplne jedno či je človek kresťan, moslim, hinduista. Vo svojej podstate sú všetci ľudia.
Pomôže vám keď budete ľudí s inými nálepkami vnímať rozdielne? Sú vari menejcenní ľudia? V čom sa líši bezdomovec od prezidenta? Ten bezdomovec sa nemôže jedného dňa stať prezidentom?
Reálna hrozba
Do ľudí je veľmi ľahké zasiať strach a nenávisť. Označí sa nepriateľ, rozšíria sa o ňom nepekné informácie, ktoré v ľuďoch vyvolajú pobúrenie, strach a nenávisť. Následne vďaka tomu ľudia dokážu podporovať násilie voči označenému nepriateľovi a niektorí dokážu toto násilie aj vykonávať. Toto sa dialo počas druhej svetovej vojny. Môžete si o tom prečítať v článku „Odveká nenávisť voči Židom„.
Asi najobludnejšie na holokauste bola jeho cielenosť a chladnokrvnosť. Boli vytvorené celé tímy analytikov a odborníkov, ktorí navrhovali najlepšie spôsoby riešenia. Vzdelaní ľudia s prestížnym vzdelaním a dobrými spôsobmi, s rodinami a deťmi budovali plán konečného riešenia. Je obludné, do čoho všetkého dokáže omámený človek vložiť svoje schopnosti. Dokáže chladnokrvne počítať kapacitu transportov a účinnosť plynových komôr. Rozdeliť etapy presunov, určiť kto pôjde v ktorej, a potom večerať doma s rodinou. Po dobrých raňajkách ísť do práce a robiť pokusy na živých ľuďoch so sterilizáciou, alebo s novými chemickými látkami, po ktorých ľudia zomierali na neznesiteľné bolesti. Je to neuveriteľný pocit sledovať príbehy skutočných ľudí, ako končia v plynových komorách, alebo v masových hroboch. Veľmi smutná je skutočnosť, že niektorí jedinci by v tom radi pokračovali. Akoby už toho nebolo dosť.
Zmanipulovaní ľudia sú veľmi nebezpečná zbraň. Predstavte si, že dokážete takto zmanipulovať milióny ľudí. Máte veľmi slušnú armádu. Ľudia sú neustále manipulovaní médiami. Média do ľudí zasievajú strach. A ľudia, ktorí sa boja, sú veľmi ľahko ovládateľní, urobia a podporia čokoľvek, čo im vyvolá pocit bezpečia. Ľudia dnes takto podporujú vojny, ktoré sú vedené proti označeným nepriateľom. Už ich ale nezaujíma, že vo vojnách umierajú tisíce ľudí. Umierajú ľudia ako ty a ja.
Ľudia vojny k životu nepotrebujú. Potrebuje ich elita k dosiahnutiu svojich cieľov. Bežný človek by si nikdy nepovedal „Tak a teraz idem do vojny, idem podporovať zabíjanie tisíce nevinných ľudí“. Je to choré, je to zvrátené.
Nie len vo vojnách sú označovaní nepriatelia, ale aj v bežnom živote. Intrigy, hádky, rozdeľovanie sa, nenávisť,… ten nemá rád toho, tá neznáša toho, toho by som nakopal… Prečo? Načo toto všetko? Načo je to dobré? Komu to pomôže? Nerozumiem tomu. Ty hej? Komu tým prospejem, že budem nenávidieť? Nikomu. Nenávisť a násilie plodí len ďalšiu nenávisť a násilie. Zastavme toto šialenstvo. Kto do teba kameňom, ty do neho chlebom. Inak to nikdy neskončí. Každý človek prirodzene túži po láske a šťastí. Niektorí ľudia toto nenachádzajú a tak dokážu robiť veľa ohavností. Milujúci človek nedokáže ublížiť ani muche. Nedokáže oplácať násilie násilím. Nedokáže podporovať násilie.
Práve láska robí človeka človekom. Človek, ktorý nemá v sebe lásku, dokáže robiť ohavné veci. Človek bez lásky nie je človek. Je to netvor. Na svete je veľa netvorov, ktorým chýba láska. Veľa ľudí našťastie vie čo je láska a mali by ju zdieľať s tými, ktorí ju potrebujú.
Buďme ľudia
Čo keby sme sa vzdali svojich vymyslených nálepiek ako Slovák, Maďar, Čech, černoch, beloch, aziat, nácek, antifák, metalista, punkáč, diskáč… a nalepili by sme si na čelo jednu veľkú nálepku s textom „ČLOVEK“?
Na to, aby sme mohli dodržiavať základné pravidlá ľudskosti , musíme využívať empatiu. Píšem o tom v článku „Základné pravidlá ľudskosti„.
Viem, že pre mnohých je ťažké dodržiavať základné pravidlá ľudskosti a preto každému odporúčam nech začne meditovať, aby sa tak dokázal priblížiť k stavu pohody, lásky a šťastia. Každodenná meditácia mi neskutočne pomohla očistiť vedomie a uvedomiť si veľa vecí. O meditácii píšem v článku „Čo mi dala meditácia„.
Máme na výber. Buď sa budeme nálepkovať a nenávidieť ako doteraz a z nenávisti vznikne ešte väčšia nenávisť, až to môže vyústiť do nepekných konfliktov, alebo sa zjednotíme aby sme mohli žiť v láske, mieri, šťastí a hojnosti ako ľudia. Čo vy na to? Kto ide so mnou rozdávať lásku?
Ak bude ľudstvo pokračovať tak, ako doteraz, čaká ho nie moc svetlá budúcnosť. Ľudstvo a planétu Zem čakajú veľmi, veľmi ťažké časy pokiaľ sa ľudia nezmenia a nezačnú robiť potrebné kroky pre záchranu planéty, ktorú sami devastujú. Ľudia sú na planéte ako parazity. Spôsobujú viac škody ako úžitku. Planéta Zem už to dlho nevydrží.
Ak sa ti nechce čítať, pozri si vlog (5 min):
Netýka sa to len problémov životného prostredia, ale aj vojen, hnevu, nenávisti a iných nie moc pekných vlastností a činov ľudí. Ľudia si jednoducho vytvárajú peklo na Zemi.
Spoločnosť sa stáva čoraz čudnejšou. Všetko čo mohlo byť spravené z materiálnych pohnútok, bolo spravené. A teraz ľudia nevedia čo majú robiť. Všetko čo dokážu spraviť je spraviť si divný účes, alebo potetovať svoje telo od hlavy až po päty. Čo nové ešte dokážu? Ľudia začnú robiť viac a viac zvláštnych vecí, pretože chcú robiť niečo nové.
Dnešná spoločnosť zavrhuje duchovný život. Ak sa spoločnosť nevráti späť k duchovnu, je odsúdená na zánik. Ľudia musia začať praktikovať nenáboženský duchovný proces vo veľkom. Tento proces sa neviaže na žiadne náboženstvo, či ideológiu. Je to jednoduchý proces, ktorý vráti ľuďom ľudskosť. Doteraz boli spravené možno malé opravy tu a tam, ľudia niečo vyskúšali, ale ešte to nebolo spravené vo veľkom merítku. Dnes sa to dá s dostupnou technológiou uskutočniť vo veľkom.
Bude to najdôležitejšia vec, ktorú môže súčasná generácia ľudí spraviť. Má výsadu spraviť veľkú zmenu v ľudskom vedomí.
Ak budú ľudia robiť príliš veľa externého inžinierstva, zničia si planétu. Je čas, aby sa ľudia obrátili do seba, aby začali robiť vnútorné inžinierstvo a nespôsobovali tak žiadnu škodu vonku. Ľudí čaká veľa práce, ktorú budú musieť urobiť vo vnútri seba. Ak ľudia neprijmú túto možnosť vnútornej práce a nezačnú ju praktikovať vo veľkom, tak si jednoducho vďaka súčasnému priemyslu a vonkajšiemu inžinierstvu zničia planétu. Všetko tomu nasvedčuje.
Toto posolstvo pochádza od osvieteného človeka menom Sadhguru. Ja a veľa iných ľudí sa s ním plne stotožňujem. Nenáboženským procesom myslí meditáciu Isha Kriya, ktorá je zatiaľ dostupná len v angličtine: http://www.ishafoundation.org/Ishakriya/FAQs. Prípadne akákoľvek iná meditácia vám pomôže praktikovať vnútorné inžinerstvo, vďaka ktorému začnete používať vonkajšie inžinierstvo rozumnejšie. O meditáciach píšem v článku „Čo mi dala meditácia„.
Budúcnosť ľudstva a planéty závisí na jednotlivcoch. To, ako bude vyzerať naša planéta o 50 rokov závisí od nás tu a teraz. Nenechávajme to na ďalšiu generáciu. Neurobme osudovú chybu. Môžeme zmeniť svet. No najskôr musíme zmeniť seba. Jeden múdry človek menom Mahatma Gándhí raz povedal: „Buď zmenou, ktorú chceš vidieť vo svete„.
Zmena nepríde len tak. Nemôžeš očakávať, že svet sa zmení bez toho, aby si sa zmenil ty. Predstav si planétu Zem ako živú bytosť. Ľudia sú jej bunky. Tieto bunky sú lenivé, smutné, ustráchané, plné hnevu a nenávisti k ostatným bunkám, vzniká rakovina. Rakovina Zeme. Zem môže na rakovinu zomrieť ak sa bunky nezačnú správať lepšie. Ak sa jednotlivé bunky nezmenia, Zem čaká smrť a jej bunky zákonite takisto.
Môžete žiť ako doteraz, nemusíte sa meniť. Môžete zvaľovať vinu na iných. Môžte ukazovať prstom – on za to môže, on je rakovinová bunka. Je to pohodlnejšie, ja viem. Ale potom vás chcem vidieť ako budete vysvetľovať ďalším generáciam prečo ich čaká s veľkou pravdepodobnosťou záhuba. Oni budú potom ukazovať prstom na vás – vy za to môžete, vy ste nič nespravili pre lepšiu budúcnosť a kvoli vám teraz umiera naša matka Zem. Kvoli vám zomrieme aj my. Pozrite sa čo ste porobili, no len sa pozrite aké svinstvo ste dovolili páchať na vašej vlastnej matke Zemi.
Na záver mám pre vás odkaz od našej matky Zeme. Odkazuje: „Upracte si svoj neporiadok. S láskou, vaša Mama“.
Môj vnútorný hlas je niečo ako kompas. Keď blúdim životom, vždy sa naň môžem spoľahnúť. Vždy mi dobre poradí. Vždy ma navedie na správnu cestu. Avšak často narážam na prekážku. Tou prekážkou je rozum a ego.
Ak sa ti nechce čítať, pozri si vlog (7 min):
Rozum
Rozum máme na to, aby sme mohli vytvárať úžasné veci. Rozum môžeme použiť aj na to, aby sme mohli analyzovať naše činy a ich následky. Prílišná analýza a prílišné rozmýšľanie ale prebíja vnútorný hlas. Vnútorný hlas mi niečo poradí a rozumom analyzujem aké sú možnosti a následky každej z možností. Napríklad vnútorný hlas mi napovedal, aby som robil programátorské kurzy a web developerskú školu za dobrovoľný príspevok aby sa tak mohol naučiť vytvárať weby a webové aplikácie aj ten, kto nemá peniaze na drahé kurzy. Ale rozum mi hovoril niečo iné. Rozum mi hovoril, aby som si za školu pýtal peniaze. Aj som rozum na chvíľu počúvol a stanovil som za 3 mesiace školy pomerne nízku cenu. A výsledok? Výsledok bol taký, že nikto z mojich vtedajších žiakov nemal peniaze na to, aby si mohol školu dovoliť. Aj keď sa jednalo naozaj o symbolickú sumu okolo 200€ na 3 mesiace. Tak som dal na radu vnútorného hlasu a dal školu za dobrovoľný príspevok.
Rozum a ego chcú v prvom rade dobre pre seba. Hlavne ego nás brzdí v rozdávaní sa a pomáhaní iným. Vnútorný hlas je nezávislý od rozumu a ega. Vnútorný hlas nám radí len to najlepšie. Mali by sme preto svoj vnútorný hlas počúvať.
Počúvaj svoj vnútorný hlas
Vnútorný hlas pochádza z vyššieho JA. Väčšinu mojich článkov som napísal vďaka vnútornému hlasu. Vnútorný hlas mi diktoval a ja som písal. Niekedy keď mám inšpiráciu, píšem aj do 4. rána. Pretože už sa mi párkrát stalo, že keď som písanie večer prerušil a išiel som spať, stratil som inšpiráciu a články ostali rozpísané. Písanie ma baví a dokážem písať prakticky celý deň ak mám inšpiráciu. Keby nepočúvam svoj vnútorný hlas, mohol by som robiť niečo iné, mohol by som programovať a zarábať veľa peňazí. Namiesto toho počúvam vnútorný hlas, ktorý mi hovorí, že písanie článkov je v súčasnej dobe najdôležitejšie. Už píšem niekoľko mesiacov celé dni a nemám z toho ani cent. Žijem z toho, čo som si dokázal zarobiť programovaním. Robiť to, čo vás baví ale nemať z toho ani cent, je aj tak super. Je to oveľa lepšie akoby ste mali robiť prácu, ktorá vás nebaví, aj keď za ňu dostanete dobre zaplatené. Ak robíte niečo, čo vás nebaví, len si tým ubližujete. A ubližujete aj ostatným, pretože vás práca štve, ste naštvaní a štvete tým pádom aj ostatných. Ak chcete byť šťastní, mali by ste začať nasledovať svoju vášeň a robiť to, čo vás baví. Píšem o tom v článku „Nasleduj svoju vášeň„. Vášeň pochádza z vyššieho JA. Vnútorný hlas vám hovorí čo je pre vás to najsprávnejšie a vyvoláva to vo vás len pozitívne pocity. Naopak rozum vám radí rôzne hlúposti a vyvoláva to vo vás negatívne pocity. Mali by ste sa riadiť pocitmi. Pocity totiž nikdy neklamú. Ak máte z niečoho pozitívny pocit, choďte za tým. Nájdite si k tomu cestu. Len tak budete šťastní. Ak vás rozum neustále odrádza od toho, čo chcete, prečítajte si článok „Rozum verzus srdce„.
Svojmu vyššiemu JA a vnútornému hlasu vďačím za to, kde som a kým som dnes. Keby som počúval názory ostatných, či myšlienky pochádzajúce z rozumu a ega, dostal by som sa na cestu, na ktorej by som nebol šťastný a skôr, či neskôr by som z nej musel prejsť ja inú cestu. Na cestu, po ktorej ma vedie môj vnútorný hlas. Cesta plná radosti, šťastia a lásky. Cesta, na ktorej môžem túto radosť, šťasie a lásku rozdávať.
Ako počuť svoj vnútorný hlas?
Vnútorný hlas nie je niečo mystické. Vnútorný hlas má každý človek, len nie každý ho dokáže počúvať. Dnes veľa ľudí počúva rozum namiesto vnútorného hlasu a preto nie sú šťastní. Počúvať vnútorný hlas sa naučíš keď budeš tráviť viac času sám so sebou, osamote. Svoj vnútorný hlas dokážeš najlepšie počuť na prechádzkach osamote v prírode, alebo počas meditácie. O meditáciach píšem v článku „Čo mi dala meditácia„. Kým sa budeš pohybovať v rušnom prostredí, svoj vnútorný hlas nedokážeš počuť.
Vnútorný hlas k tebe hovorí cez tvoje myšlienky. Nie sú to obyčajné myšlienky, ktoré máš v hlave bežne. Sú to nezvyčajné myšlienky, častokrát protichodné s tvojim bežným zmýšľaním, preto jednoducho rozoznáš, že je to tvoj vnútorný hlas. Snaží sa ťa naviesť na tú správnu cestu šťastného života. Rozum častokrát považuje správy z vnútorného hlasu ako niečo šialené a snaží sa ťa presvedčiť, že je to blbosť. No v hĺbke duše možno cítiš, že je to správne a prospešné. V tvojom vnútri sa zvádza boj medzi rozumom a vnútorným hlasom. Je len na tebe, koho z nich budeš počúvať. Veľa ľudí má tendenciu počúvať rozum, ale rozum ich nikdy nespraví šťastnými. Keby som počúval rozum, nebol by som šťastný. Nechávam sa viesť vnútorným hlasom a neľutujem jediné svoje rozhodnutie. Ak sa aj rozhodneš počúvať rozum, po čase zistíš, že to nebol dobrý nápad. Budeš stále cítiť, že je tvoj život akýsi prázdny, že ti v ňom stále niečo chýba. Že nerobíš to, čo by si mal robiť. Skôr či neskôr dáš na rady vnútorného hlasu. Skôr či neskôr nájdeš cestu ku šťastiu.
Vnútorný hlas ti nikdy nechce zle. Na rozdiel od rozumu a ega ťa vnútorný hlas navedie vždy tou cestou, ktorou v skutočnosti chceš ísť. Rozum a ego sa ťa snažia z tejto cesty strhnúť na inú cestu. Po akej ceste momentálne kráčaš, zistíš podľa svojich pocitov. Ak ťa niečo trápi, ak dusíš v sebe negatívne pocity, si na ceste rozumu a ega. Ak si šťastný a dokážeš sa radovať z maličkostí, si na ceste, po ktorej ťa vedie tvoj vnútorný hlas, tvoje vyššie JA. Si na správnej ceste.
Kedysi som si myslel, že čakry sú nejaký ezoterický výmysel. Ešte aj ten názov „čakry“ znie tak ezotericky. Ale ako som (aj pomocou meditácie) získaval väčšie duchovné poznanie, dokázal som niektoré čakry pocítiť na vlastnej koži. Tiež som nevedomky prebudil spiacu božskú energiu Kundalini, o ktorej si tiež niečo povieme.
Aby sme dokázali porozumieť čakrám, musíme porozumieť základom lámania svetla. Ak svetlo prechádza cez sklenený hranol, láme sa a z hranolu vychádza 7 farieb: červená, oranžová, žltá, zelená, modrá, indigová, fialová. Sú to farby dúhy.
Toto spektrum farieb je základ pre všetky viditeľné farby. Každá farba vibruje na určitej frekvencii.
Červená má najnižšiu frekvenciu a vnímame ju ako teplú a stimulujúcu.
Fialová má najvyššiu frekvenciu a vnímame ju ako chladnú a ukľudňujúcu.
Určité farby dokážu stimulovať našu mentálnu aktivitu. Iné farby zase dokážu našu myseľ ukľudniť.
Čo je čakra?
Slovo „čakra“ pochádza zo sanskrtského slova, ktoré znamená koleso. Čakra v tvare kolesa sa vo vnútri ľudského tela točí a vytvára akýsi vír. Tento vír dokáže priťahovať energiu na základe vibrácie. Dokáže priťahovať vibrácie farieb, mikrovlny, energiu a dokonca aj emócie ľudí, s ktorými prichádzame do kontaktu. Preto sa necítime príliš dobre v spoločnosti negatívnych ľudí a naopak v spoločnosti pozitívnych ľudí sa cítime dobre.
Čakry sú energetické centrá umiestnené v ľudskom tele, cez ktoré prúdi energia vertikálne z temena hlavy až na dolný koniec chrbtice. Každá čakra zodpovedá za iné orgány v ľudskom tele a za iné psychické vlastnosti a schopnosti. Ak má dostatok energie, človek funguje bez problémov. Ak energia v čakre poklesne, dostavia sa problémy a choroby.
Čakry nielenže priťahujú energiu, ale aj vydávajú energiu v podobe vibrácie. Každá čakra vibruje na rôznej frekvencii a má podľa toho farbu. Každá čakra je spojená s nejakým orgánom, alebo žľazou v ľudskom tele. Tieto orgány, či žľazy vibrujú na rovnakej frekvencii ako čakry, ktoré sú s nimi spojené.
Ak sú čakry vyvážené, človek je šťastný a zdravý. Ak je čo i len jedna čakra nevyvážená, môže ovplyvniť orgány, alebo žľazy ktoré sú s ňou spojené a takisto môže spôsobiť nevyváženie susedných čakier a spôsobiť tak reťazovú reakciu, ktorá spôsobí nevyváženie ostatných čakier.
Keď sa zmení smer otáčania, energia prúdi z čakier von. Pozoruhodné je, že čakry, ktoré sa u muža otáčajú doprava (v smere hodinových ručičiek), sa u ženy točia doľava a naopak. Smer otáčania sa tiež mení od čakry k čakre. Prvá – základná čakra muža sa otáča doprava (u ženy doľava), druhá čakra muža sa otáča doľava (u ženy doprava), a tak ďalej. Pravotočivosť a ľavotočivosť čakier sa strieda a tvarujú muža a ženu rozdielnym spôsobom, čo vedie k doplňovaniu energií v každej životnej oblasti a k vyváženiu jin a jang. Niekedy môžu byť niektoré čakry zablokované, čo spôsobuje, že životná energia nemôže medzi čakrami správne prúdiť. U blokovaných čakier je ich frekvencia vibrácií nízka a niekedy až nepozorovateľná.
Tieto blokácie sú najčastejšie spôsobené strachom, sklamaním, napätím, šokom,… tieto blokácie je možné uvoľniť a čakry harmonizovať napríklad tým, že čakry vystavíme vibráciam energie takých frekvencií, na ktorých harmonicky fungujúca čakra vibruje. Takéto frekvencie vibrácií sa nachádzajú v liečivých kameňoch, mineráloch, éterických olejoch, čistých žiarivých farbách, tónov, v energii REIKI a podobne.
Poznáme 7 základných čakier – koreňovú, sakrálnu, solar plexus, srdcovú, hrdelnú, čelovú (tretie oko) a korunnú. Každá čakra má svoj symbol a funkciu.
Nielenže je každá čakra spojená s nejakym orgánom, alebo žľazou, ale každá čakra má ďalšiu charakteristiku.
Koreňová čakra (Muladhara)
Je umiestnená mezi konečníkom a genitáliami. Má červenú farbu. Ovládaným zmyslom je čuch. Živlom prvej čakry je zem. S koreňovou čakrou je spojená naša schopnosť prežiť, odstrániť zo života všetko, čo nás trápi a osvojiť si to, čo nás napája životnou energiou. Ak je prvná čakra slabá, člověk je buď chudobný alebo príliš materiálne založený. Pri vyváženej funkcii prvej čakry je človek odvážny, dlhoveký, a je obdarený schopnosťou odstrániť zo života chaos a nepríjemné situácie.
Koreňová čakra má na starosť spojenie s fyzickým svetom (so zemou), vytrvalosť, presadenie sa, existenciu, materiálne zabezpečenie, fyzickú bolesť a slasť.
Je blokovaná strachom.
Keď je táto čakra zablokovaná, môže spôsobovať tieto choroby: Zápchy, hemoroidy, studené neprekrvené prsty na nohách a rukách, zápaly močového mechúra, ľadvinové kamene, impotencia, vrodené deformácie chodidiel.
Koreňová čakra sa harmonizuje červenou farbou. Dobre na ňu vplýva pozorovanie zapadajúceho alebo vychádzajúceho slnka. Pomôcť môžu aj tieto polodrahokamy: achát, hematit, krvavý jaspis, granát a červený koral. Na čistenie čakier existuje veľa metód, napríklad meditácia, alebo vizualizácia.
Sakrálna čakra (Svadhisthana)
Druhá čakra sa nachádza nad koreňovou čakrou na úrovni pohlavných orgánov. Má oranžovú farbu, ovládaným zmyslom je chuť, živlom je voda. Je spojená so schopnosťou tvoriť a užívať si a tiež s našou sexualitou. Ak nie je druhá čakra v rovnováhe, náš život je nudný a smutný. Môže sa objaviť aj nevyberavosť v sexuálnom chovaní. Vyrovnaná druhá čakra nám umožňuje tvoriť a radovať sa zo života.
Je blokovaná vinou.
Môže spôsobovať tieto choroby a problémy: Bolestivá menštruácia, predmenštruačný syndróm, cysty na vaječníkoch, endometrióza, choroby mieška a prostaty, problémy s erekciou, prípadne so vzrušivosťou. Ovplyvňuje telesné tekutiny.
Harmonizuje ju sýto oranžová farba, svit mesiaca a dotyk s vodou. Priaznivo vplývajú polodrahokamy ako karneol, adulár, ortoklas, tygrie oko, citrín, zlatý topas.
Solar plexus čakra (Manipura)
Třetia čakra sa nachádza dva prsty nad pupkom. Má žltú farbu, ovládaným zmyslom je zrak, živlom je oheň. Je spojená so schopnosťou vytýčenia cieľa a jeho dosiahnutia, silou, energiou, snahe pomôcť a zdravím. Pri slabej tretej čakre člověk pociťuje hnev, príkorie, žiarlivosť, depresie a choroby, nevidí ani ciele ani skutočnú podstatu vecí. Takíto ľudia môžu byť chamtiví a neľútostní vo vzťahu k druhým. Fungovanie tejto čakry je najdôležitejšie vo vzťahoch s okolím. Pri vyváženej funkcii tretej čakry je člověk plný energie, sily a dosahuje svoje ciele.
Táto čakra je blokovaná hanbou.
Choroby, ktoré vyvoláva blokácia tejto čakry: Cukrovka, záha, choroby pečene, žlčníkové kamene, žalúdkové vredy, celiakia, problémy tráviaceho systému. Keď je táto čakra zablokovaná, ste často v strese, všade vidíte prekážky, v stresových situáciách mávate stiahnutý žalúdok, bojíte sa, že zlyháte.
Farbou tretej čakry je žltá. Na jej harmonizáciu prospieva pozorovanie slnka, rozkvitnutého poľa, nosenie žltého oblečenia. Taktiež dobré sú tieto polodrahohamy: tygrie oko, jantar, topas, citrín, ruženín, avanturín, malachit. Jej živlom je oheň.
Prvé tri čaky sa nazývajú dolným trojúholníkom, na ktorom sú rozostavené vrchné čakry.
Srdcová čakra (Anahata)
Štvrtá čakra sa nachádza v strede hrudi pri srdci. Je zelená, ovládaným zmyslom je hmat, živlom je vzduch. Ponúka nám kvality ako je láska, súcit, trpezlivosť, vďačnosť, uznanie a ušľachtilosť. Slabá funkcia štvrtej čakry plodí nenávisť, závisť, branie bez dávánia alebo dávánie iba vtedy, keď je to výhodné. Môžeme byť osamelí, odmietajúci lásku alebo naopak vo vzťahu dusiaci svojho patnera. Pri vyrovnanej funkci srdcovej čakry zakúšame bezpodmienečnú lásku, súcit, trpezlivosť, vďačnosť a veľkorysosť k sebe aj k ostatným.
Srdcová čakra je blokovaná smútkom.
Choroby spôsobené zablokovaním srdcovej čakry: psychické problémy, úzkosť, cievne choroby, srdcovo-cievne problémy. Farbou tejto čakry je hlavne zelená, ale aj ružová a zlatá. Najlepšie ju harmonizuje prechádzka vo voľnej prírode, stromy, kvety, čerstvý vzduch. Účinné polodrahokamy: ružový kremeň, turmalín, kuncit, smaragd, nefrit, jadeit, aventurín. Jej živlom je vzduch.
Hrdelná/Krčná čakra (Vishuddha)
Piata čakra sa nachádza v oblasti dolnej časti krku, medzi krčnou jamkou a ohryzkom. Má svetlomodrú farbu, ovládaným zmyslem je sluch, živlom je éter. Je spojená s našou schopnosťou spoločenského kontaktu a uprímnosťou. Je to centrum komunikácie, vyjadrovacích schopností a inšpirácie. Ak vaša piata čakra funguje, nemáte problém ukázať svoju silu, ale aj slabosti. Otvorene hovoríte o všetkom. Pri slabej funkcii piatej čakry vznikajú problémy s vyjadrením sa smerom k sebe aj k druhým. Vo vzťahoch s ľuďmi môžeme byť hrubí. Silná piata čakra znamená blaho vo vzťahoch mezi ľuďmi. Vyjadrujeme sa ľahko, slobodne, zretelne a presvedčivo. Ostatní nás jasne počujú a chápu, čo im chceme povedať, je jim príjemné nás počúvať. Zároveň dostávame odpovede na naše otázky, odozvy a modlitby.
Táto čakra je blokovaná klamstvom.
Jej blokácia sa prejavuje problémami s komunikáciou – vady teči, hrubosť hlasu, chladné vyjadrovanie. Je mostom medzi naším myslením a cítením.
Zablokovanie spôsobuje tieto choroby: Astma, zvýšená činnosť štítnej žľazy, bolesti v krku, zapálené krčné mandle, afty, bolesti zubov, mentálna anorexia. Farba krčnej čakry je jasná svetlomodrá. Harmonizuje ju pozorovanie neba, odrazu na hladine, žblnkot vĺn. Na túto čakru sú vhodné tieto polodrahokamy: akvamarín, tyrkys, chalcedon, lapis lazuli, modrovrstvený achát.
Čelová čakra – tretie oko (Ajna [ažna])
Šiesta čakra se nachádza na čele, mezi obočím, má modrú farbu, je čakrou intuíce, teda našim šestym zmyslom. Je sídlom vyšších duchovných síl, intelektu a intuície. Ak je šiesta čakra slabá, vedie to k pochybnostiam, nepokoju a rozpačitosti. Človek má sklon limitovať svoju voľbu a nenacháza sa v pravý čas na správnom mieste. Pri vyrovnanej funkcii šiestej čakry je človek prezieravý, intuitívny, využíva skúsenosť, vnútornú múdrosť a vždy činí správnu voľbu. Ak funguje naplno, dokonale vycítite, ako udalosti dopadnú. Ak nastane blokácia, sústredíte sa iba na materiálne a telesné potreby. Nedostatočná funkčnosť tejto čakry sa prejavuje prízemným rozmýšľaním, odmietaním vyšších duchovných „tajomných“ skutočností. Ľudia s problematickou šiestou čakrou sa skrývajú. Precitlivene reagujú na kritiku, vyhýbajú sa očnému kontaktu a pri rozhovore sa pozerajú do zeme. Bývajú zábudliví a majú problémy s očami.
Vďaka tretiemu oku vidíme realitu takú, aká je. Pomocou tretieho oka môžeme pochopiť, že čas je len ilúzia. Neexistuje minulosť, ani budúcnosť. Pomocou tretieho oka môžeme prekuknúť ilúziu duality. Môžeme zistiť a pochopiť, že neexistuje dobro a zlo, že všetko je neutrálne. Dokážeme uvidieť a pochopiť jednotu.
Nesprávne fungovanie tretieho oka vedie k nočným morám.
Tretie oko je blokované ilúziou. Jedna z mnohých ilúzii je znázornená vo filme Matrix.
Choroby spôsobené zablokovaním tejto čakry: Tlakové bolesti hlavy, migréna, problémy so zrakom, zelený zákal, problémy s dutinami, výtok z nosa. Harmonická farba tejto čakry je indigovo modrá, žltá alebo fialová. Harmonizuje ju pozorovanie nočnej oblohy a hviezd. Dobre pôsobiace polodrahokamy: lapis lazuli, indigovo modrý safír, sodalit, ametyst, fluorit, nachový apatit, azurit.
Korunná čakra (Sahasrara)
Siedma čakra sa nachádza pri temene hlavy, tesne nad hlavou. Má fialovú farbu a je spojená s našou schopnosťou cítiť nekonečnosť a zmierenie. Je symbolom našeho stotožnenia sa s nekonečnom a vesmírom. Je najvyšším sídlom dokonalosti v človeku. Prijímame ňou kozmickú energiu. Nesie energiu vysokého duchovna. Jej rozvíjaním sa uvoľnia posledné bloky. Zrazu zistíte, že máte všetko, po čom ste túžili. Ak je siedma čakra zatvorená, nikdy nebudete cítiť duševnú harmóniu. Aj keď vám všetko vychádza podľa plánu, stále cítite strach. Nič vás neuspokojuje, neviete byť na seba hrdí a prestávate rozumieť svojmu okoliu. Pri slabej siedmej čakre sa prejavuje sklon k egocentrizmu, človek žije v obmezenom pohľade na realitu, má slabý vzťah ku svojej vlastnej duši. Pri silnej siedmej čakre člověk svojej duši načúva a cíti nekonečnosť vnútoného bohatstva.
V siedmej čakre nedochádza priamo k blokáciám, môže byť iba viac či menej vyvinutá. To sa môže prejavovať pocitom strachu a neistoty. Funkcia korunnej čakry je obmedzovaná egom a väzbami. Väzby na rôzne veci vo fyzickom svete, alebo aj zvieratá, či ľudí. Silné väzby na čokoľvek pozemské obmedzujú funkciu korunnej čakry.
Korunnú čakru otvárajú a rozširujú fialová a biela farba. Otvorenie korunnej čakry najviac podporí pobyt (relaxácia, meditácia) na vrchole vysokej hory, čo najbližšie k otvorenému nebu. Drahokamy – ametyst, krištál, celestín, jadeit, diamant, zlatý kalcit.
Ostatné čakry
Okrem týchto základných siedmich čakier existujú aj ďalšie čakry, ktoré plnia rôzne ďalšie úlohy.
Napríklad existuje aj ôsma čakra, ktorá je aurou, elektromagnetickým poľom člověka. Nie je spojená s konkrétnym miestom na fyzickom tele. Ôsma čakra pokračuje z našeho fyzického tela vo všetkých smeroch a tvorí jeho ochranné pole. Sila a rovnováha všetkých čakier sa prejavuje v aure. Pri slabej aure človek trpí nedostatočnou ochranou proti vonkajšej negativite, ľahko ju prijíma a tiež ďalej šíri. Silná a vyrovnaná aura spôsobuje to, že človek premieňa vonkajšiu negativitu v pozitivno. Keď je aura silná a vyrovnaná, človek vyžaruje energiu a priťahuje, inšpiruje a povznáša druhých len svojou prítomnosťou.
Prežitie, sex, sila, láska, komunikácia, intuícia, duchovno – toto je 7 vlastnosti, vďaka ktorým rastú naše skúsenosti a vďaka ktorým sa vyvíjame ako duchovné bytosti.
Ak má niekto problém s egom, alebo je bezcitný, alebo sa nedokáže vyjadriť, alebo má akýkoľvek iný problém, blokuje si tak niektorú z čakier.
Čakra môže byť nevyvážená viacerými spôsobmi: keď je nadmieru aktívna, menej aktívna, preplnená, či zablokovaná.
Nevyváženosť čakier sa prejavuje ako emocionálny problém, duševný problém, alebo fyzický problém. Myseľ samotná nedokáže živiť celé telo a správna strava nedokáže vyriešiť všetky problémy. Práve cez čakry sa môžeme naučiť vyvážiť naše telá – duchovné, emocionálne a fyzické a dosiahnuť tak dokonalé zdravie.
Vyváženie čakier
Keďže každá farba má svoju špecifickú frekvenciu a čakry majú takisto farbu a vibrujú podľa tejto frekvencie, k vyváženiu čakier môže prispieť nosenie farebných vecí. Napríklad ak chcem posilniť srdcovú čakru, mal by som nosiť zelené veci.
Slnko je náš hlavný zdroj svetla, tepla a energie. Slnečné žiarenie obsahuje kozmické lúče, gamma lúče, X-lúče, viditeľné svetelné lúče, infračervené lúče, mikrovlny a rádio vlny. Ak si ľahneme na pol hodinu na slnko, získame zo slnka silnú dávku energie.
Jedenie ovocia a zeleniny, ktoré má farbu danej čakry tiež stimuluje čakru. Rajčiny, mrkva, červená paprika, reďkovky a červené jablká pre koreňovú čakru. Zelené hrozno, brokolica, zelená paprika, zelené jablká pre srdcovú čakru, atď.
Farebné kúpele tiež stimulujú čakry.
Mne najviac k očisteniu čakrálneho systému pomohlo vedomé žitie – pýtanie sa „Prečo? Prečo sa hnevám? Prečo mám taký, či onaký pocit?„. A tiež mi veľmi pomohli meditácie. O meditáciach píšem v článku „Čo mi dala meditácia„.
Väčšina chorôb (až 80%) je psychického pôvodu. Ak máte zdravotné problémy, či už fyzické, alebo psychické, s najväčšou pravdepodobnosťou tieto problémy pochádzajú z mysle. Ak je myseľ zaprataná neporiadkom, vytvára rôzne choroby. Myseľ práve dokážete očistiť vedomým žitím, meditáciami, alebo yogou. Najlepšie Bhakti yogou, ktorá je odporúčaná yoga pre súčasný vek. O yoge píšem v článku „Čo je yoga?“
Na zamyslenie: Keď sa svetlo láme na 7 farieb, tie farby sú rovnaké ako farby čakier. Čo by ste videli, keby ste sa na človeka pozerali cez éterický hranol? Sú ľudia bytosti svetla?
Kundalini
Ak sú všetky čakry otvorené, dokáže cez ne prúdiť božská tvorivá energia Kundalini. Vďaka nej má človek obrovskú chuť tvoriť. O Kundalini píšem v článku „Božská tvorivá energia Kundalini„.
Kedysi som si myslel, že pokora je len pre náboženských fanatikov. Nechápal som prečo by som mal byť pokorný. Načo a voči komu by som mal prejavovať pokoru? Čo je vlastne pokora? Načo je dobrá pokora? Prečo je dôležité byť pokorný? Môže pokora prispieť k lepšiemu svetu?
Ak sa ti nechce čítať, pozri si vlog (11 min):
Čo je pokora?
Pokora je jedna zo siedmych cností (pokora, štedrosť, žičlivosť, mierumilovnosť, cudnosť, striedmosť, činorodosť). Pokora je pocit, kedy si človek uvedomuje vlastnú nedokonalosť či závislosť na niekom. Byť pokorný znamená uvedomiť si svoju malosť a nedokonalosť, uvedomiť si, že neviem veľa vecí.
Opakom pokory je pýcha. Som pyšný, že niečo viem, ale zároveň si neuvedomujem koľko toho ešte neviem.
Pokora sa prejavuje skromnosťou a nesebeckosťou, čo sú rysy človeka, ktorý rešpektuje druhých.
Byť pokorný znamená uvedomovať si svoju malosť a svoju nedokonalosť.
Byť pokorný znamená dokázať sa pokloniť pred iným človekom, alebo pred Bohom, alebo len tak.
Byť pokorný znamená dokázať slúžiť iným ľuďom bez ohľadu na ich postavenie v spoločnosti.
V knihe „Cesta domov“ je pokora pekne opísaná:
V skutočnej pokore existuje hlbší princíp, ako je naša smutná potreba pociťovať nadradenosť nad ostatnými. Tento vyšší princíp nám nedovoľuje správať sa arogantne a povýšenecky k ľuďom, o ktorých si myslíme, že sú niečo menej ako my. Ochraňuje nás od toho, aby sme závideli tým, ktorí sú dokonalejší ako my. Keď je človek pokorný, cíti vďaku a zásluhy pripisuje Pánovi a všetkm tým, ktorí mu niekedy poskytli pomoc. S pokorným srdcom ľahko priznávame chyby a otvárame svoje srdce novým ponaučeniam. Stať sa pokorným nie je cesta, ktorá zabíja ego, ale oblosobodzuje skutočné ego, ktoré večne pulzuje láskou k Bohu a ostatným bytostiam.
Prečo je dôležité byť pokorný?
Pokorný človek dokáže pomáhať a slúžiť druhým. Byť pokorný znamená byť ako steblo trávy: ak na steblo trávy niekto stupí, steblo sa bez akéhokoľvek protestu ohne a znova sa narovná keď už nie je pristupené.
Načo nám je taká vlastnosť? Načo sa ohýbať a znova narovnávať ako steblo trávy? Keď si vypestujete vlastnosť pokory, už viac nebudete cítiť, že vám bolo ublížené. S pokorou prijmete všetko tak, ako to je. Bez výhrad. Už viac nebudete trpieť keď vám niekto nevyhovie. Už viac nebudete súdiť ľudí a nebudete si myslieť, že ste niečo viac.
Ak sa naučíte pokore, nebudete sa nad nikým povyšovať, nebudete porovnávať ani odsudzovať.
Pokora je úžasná vlastnosť, ktorá spôsobuje to, že ľudia dokážu pomáhať iným ľuďom nezištne. Vzájomná nezištná pomoc je veľmi dôležitá. Keď prezident dokáže pomáhať a slúžiť bezdomovcom, prečo by ste to nedokázali vy? Odhliadnuc od toho, že prezident možno chce len získať popularitu.
https://www.youtube.com/watch?v=32jttfphBjE
Pokora hrá veľmi dôležitú úlohu v láske. Ak človek nie je pokorný, nedokáže naplno milovať. Pyšný človek miluje viac seba ako iných. Pokorný človek miluje všetkých rovnako – bezpodmienečne. Pokorný a bezpodmienečne milujúci človek je niečo úžasné, je to malý zázrak.
Ego a pokora
Ak človeka ovláda ego, nedokáže byť pokorný. Ani trochu. Ľudia, ktorých ovláda ego bývajú pyšní – Ja som najlepší, ja viem všetko, ty si nula, ty nevieš nič. Ja mám pravdu, ty trepeš hovadiny – To je ego, to je pýcha. Ego znamená JA. Egoistickí ľudia sa zameriavajú len na seba a na potreby ostatných kašlú. Pozrite sa na dnešný svet, na dnešných ľudí. Vidíte v nich egoistov?
Naopak pokorný človek nemá problém pomôcť ostatným kedykoľvek je o to požiadaný ak je to v jeho silách. Pokorných ľudí by ste vo svojom okolí narátali na prstoch jednej ruky. V lepšom prípade na prstoch dvoch rúk. Prečo je to tak?
Dnešná spoločnosť je založená na kŕmení ega: buď najlepší, maj dobré známky, nerob hanbu. Súťaže a športy sú založené na výhre a prehre. Výhra kŕmi ego. Prehra by mala trénovať pokoru no namiesto toho ego utrpí porážku a o pokoru ani nezakopne. Pretože ak je človek pyšný, stále je presvedčený, že to ON je najlepší, že to ON si zaslúži výhru a nie iný. Nedokáže si priznať, že je niekto lepší ako on. Práve veľké ego a pýcha je prekážka na ceste k pokore.
Je dobré naučiť sa ovládnuť ego, pochopiť čo je pokora a pochopiť načo je pokora dobrá. Pokorný človek žije s vedomím, že nie je najlepší na svete, že existuje veľa šikovnejších ľudí ako on. Pokorný človek nemá problém prijať porážku v hre, alebo v súťaži, pretože si dokáže pripustiť, že ten kto vyhral je naozaj lepší. Ego netrpí porážku, pretože je pod kontrolou a nevystrkuje rožky.
Trénovať pokoru sa oplatí. S pokorou som oveľa šťastnejší ako s pýchou. Navyše toto šťastie nemám len pre seba, ale dokážem ho zdieľať s ostatnými. S pýchou to nedokážete.
Keď som pochopil čo je pokora
Donedávna som bral pokoru ako nejaké obyčajné slovíčko, ktorému som neprikladal význam. Vedel som, že pokora je dobrá vlastnosť, ale nevedel som načo je dobrá. Nevedel som prečo by som mal byť pokorný. Nechápal som pokoru, pretože som bol pyšný: Ja som predsa ten najlepší. Ostatní sú nuly. Ostatní nič nevedia. Ja viem všetko. Ja som najmúdrejší.
Každý jeden Krišňák sa pri príchode aj pri odchode z chrámu pokloní pred Krišnom tak, že sa dotkne hlavou zeme. Prejavuje tak pokoru. Ja som nechápal prečo by som sa mal klaňať. Navyše som bol príliš pyšný na to, aby som sa niekomu klaňal.
Čo je pokora a načo je dobrá, som pochopil u Krišňákov. Na jednej prednáške som sa dozvedel, že byť pokorný znamená byť ako steblo trávy: keď na trávu niekto stupí, pokorne sa ohne a znova sa narovná keď už nie je pristupená. Keď som si túto vetu preniesol do života, pochopil som čo je pokora a načo je dobrá. Zrazu som začal praktikovať pokoru a pýcha zmizla. Je mi tak neskutočne krásne ako nikdy predtým. Pýcha ma držala v ilúzii, že JA som najmúdrejší, že JA mám pravdu, že pokora je len pre slabochov. Vďaka pokore cítim oveľa väčšiu lásku. Pokora zväčšila moju bezpodmienečnú lásku mnohonásobne. Dokážem vnímať všetkých ľudí ako seberovných. Bezdomovec je rovnako človek ako ja. Už viac nemám potrebu povyšovať sa nad ostatných. Keď beriem všetkých ľudí ako seberovných, je to neskutočne krásny pocit. A dokonca prijímam, že niektorí ľudia vedia viac ako ja a počúvam ich, učím sa od nich. Vôbec nezáleží na tom, či má človek vyštudované 2 vysoké školy. Môžem sa učiť aj od dieťaťa. Niektoré deti majú ešte nepokrivený pohľad na svet a to je na tom to nádherné. Mali by sme sledovať deti a učiť sa od nich.
Vďaka pokore dokážem slúžiť ľuďom. Nezáleží na tom aké má človek spoločenské postavenie. Spoločenské postavenie je len ilúzia. Všetci sme si rovní.
Vďaka pokore dokážem prijímať kritiku, uvedomiť si a prijať svoje nedostatky a tak môžem začať pracovať na ich odstránení. Kým si nepripustím svoje nedostatky, nemôžem začať pracovať na ich odstránení.
Človek nemá nič z toho keď je pyšný. Pýcha je nepekná vlastnosť, ktorá nepomáha nikomu. Zato pokora je úžasná vlastnosť, ktorú keď si človek vypestuje, dokáže pomôcť nie len iným, ale aj sebe. Pokorný človek sa dokáže rozdať a rovnako dokáže aj prijať.
Ako trénovať pokoru?
Prvý krok k pokore je uvedomenie si svojej malosti a nedokonalosti. Človek je len jedno mikro-zrnko piesku v celom vesmíre. Pokora sa dá trénovať rôznymi spôsobmi.
Hladovky
Pokoru cítim počas hladoviek. Keď nejem celý deň, niekedy aj viac dní. Keď mám prázdny žalúdok, je to zvláštny pocit. Pocit prázdnoty a zároveň naplnenia. Naplnenia pokorou. Je to naozaj zvláštny pocit, ťažko sa popisuje slovami. To musíte zažiť. Vyskúšajte jeden deň nejesť a pite iba vodu. Aspoň 2 – 3 litre vody.
Pomoc iným
Môžeme skúsiť pomáhať iným. Môžeme tak zakúsiť odmenu v podobe dobrého pocitu, úsmevu a vďaky od človeka, ktorému sme pomohli. Môžeme pomáhať aj viacerým ľuďom. Keď pomáhame iným, dávame na frak egu. Egoistickí ľudia majú problém nezištne pomáhať iným. Ale pozor na pýchu, aby sme nespyšneli z toho, že pomáhame iným. Aby sme nemali pocit, že sme lepší ako tí, ktorí nepomáhajú. Musím sa priznať, že som bol spočiatku pyšný, že pomáham iným. No neskôr som si na pomoc iným tak zvykol, že mi je pomáhanie prirodzené a nemám byť na čo pyšný. Túžba pomôcť je prirodzená ľudská vlastnosť. Teda pokiaľ nás neovláda ego a nemyslíme len na seba.
Služba
Môžeme skúsiť slúžiť iným ľuďom. Čašníci a iní ľudia, ktorí slúžia iným, si čiastočne trénujú pokoru. Lenže tento tréning pokory je pokazený peňažnou odmenou. Človek nemá dôvod byť pokorný, keď vie, že za svoju službu dostane zaplatené. Ak dokážeme ľuďom slúžiť bez finančnej odmeny, vtedy si naozaj trénujeme pokoru.
Slúžiť môžeme napríklad tak, že keď som v podniku a som na odchode, môžem odniesť pohár pri bar, nech ho obsluha nemusí nosiť a rovno ho umyje. Je to malá služba a zároveň pomoc. Ak teda ten pohár po ceste nerozbijeme.
Slúžiť môžeme aj tak, že umyjeme v paneláku chodbu. Nie len pred svojimi dverami, ale aj pred dverami každého suseda. Celú chodbu.
Ak s niekym bývam, môžem umyť riady spolubývajúcich a robím im tak službu. Nechcem za to nič. Nečakám, že oni budú umývať moje riady, alebo, že mi budú nejak zaviazaní. Alebo, že mi poďakujú. Kedysi som nedokázal umyť cudzie riady a hovoril som si: „Prečo by som mal umývať cudzie riady? Nech si ich umyjú sami„. Vyskúšajte prekonať svoju pýchu a skúste umyť cudzie riady, skúste slúžiť iným bez očakávania, že vaša služba bude ocenená.
Pomáhať a slúžiť môžeme ako dobrovoľníci na rôznych akciách. Napríklad som robil dobrovoľníka na TEDxTrenčín a chcel som robiť dobrovoľníka aj v rôznych charitatívnych organizáciach, no neverili by ste aké zdĺhavé je dostať sa k dobrovoľníckej činnosti cez charitatívnu organizáciu. Asi treba mať známosti, alebo čo. Ozval som sa asi do piatich, z toho som dostal odpoveď len od jednej, ale nemali pre mňa zrovna prácu. Zaujímavé, však? Ak by ste vedeli o nejakej dobrovoľníckej činnosti, sem s ňou. Preferujem prácu s bezdomovcami. Z nejakého dôvodu sú mi bezdomovci veľmi blízki. Možno som bol v minulom živote bezdomovec, alebo ma len zaujímajú ich životné príbehy, kto vie…
Ak vám napadne hocijaká iná služba, napíšte ju prosím do komentárov. Tiež mi môžete napísať, či slúžite a pomáhate nezištne a ako. Ale pozor aby ste pri písaní nespyšneli 🙂
Alkohol je metla ľudstva a občas pozametať treba. Aspoň tak si pitie alkoholu obhajujú niektorí ľudia. Keď vidím ako s ľuďmi každý piatok zametá alkohol, tak sa čudujem, že som bol vlastne taký istý. Ešte pred rokom som každý piatok vypil 7 – 8 pív za večer. Domov som chodil o 3 – 4 ráno. S pivom mi bolo fajn. Ani mi to neprišlo, že pijem nejak moc, ani som si väčšinou nestihol uvedomiť, že som už opitý. Na pivo som bol zvyknutý. Pivo som ani nepovažoval za alkohol. Ale pri ôsmom pive som si už veru uvedomoval, že mám dosť.
Ak sa ti nechce čítať, pozri si vlog (11 min):
Alkohol a spoločnosť
Čím viac vypiješ, tým väčší si frajer. Tak to chodí v dnešnej spoločnosti. Ten, kto pije málo, je sráč. Ten, kto nepije vôbec, je divný. Alkohol je v spoločnosti vyzdvihovaný do nebies. Teda aspoň u mladých ľudí, ktorí by si párty, chatu, či opekačku bez alkoholu nedokázali predstaviť.
Niektorí ľudia si pestujú závislosť na alkohole a stávajú sa z nich alkoholici. Alkohol je legálna droga, ktorú veselo požíva veľká časť populácie. Nadmerné požívanie alkoholu môže nie len za cirhózu pečene, ale aj za rozvrátené rodiny a problémy vo vzťahoch. Ľudia sa pod vplyvom alkoholu stávajú akoby inou osobou, dosť často agresívnou.
Výmena osobnosti
Keď som pil, nepripúšťal som si, že by ma alkohol nejako výrazne ovplyvňoval. Myslel som si, že ho zvládam v pohode a že si zvládam zachovať triezvu hlavu aj keď mám dve promile. Nuž ďalej od pravdy som byť nemohol. Neskôr som si uvedomil ako na mňa alkohol vplýval. Aj keď som nebol moc opitý, ale bol som tak v náladičke, už som bol posadnutý takzvaným alkoholovým démonom. Akoby sa zmenila moja osobnosť. Keď som sa hádal s priateľkou, bolo to vo väčšine prípadov práve vtedy, keď sme boli pod vplyvom. Naše vnímanie reality sa vďaka alkoholu zmenilo a naše slovné vyjadrovanie a emócie takisto. A vo veľa prípadoch sa práve vynárali negatívne vety a následne negatívne emócie. Keď som bol pod vplyvom, bol som ešte väčší flegmatik ako za triezva. Bol som úprimnejší a neuvedomoval som si účinok svojich slov. Vtedy ma ešte ovládalo ego, tak si možno viete predstaviť akú spúšť som narobil. Ja som si v hĺbke duše uvedomoval čo som spôsobil, ale ego sa ma snažilo presvedčiť, že to mám nechať tak, že je to v poriadku. Nedokázal som povedať prepáč. Nikdy. Slovíčko prepáč bolo pre mňa, pre moje ego ako nažhavené železo, ktoré by sa ma dotklo hneď ako by som povedal prepáč. Jednoducho ego sa bálo slovíčka prepáč ako čert kríža a nedovolilo mi ho vysloviť. Tak som svojej priateľke po hádke nikdy nepovedal prepáč. Pretože ego sa ma snažilo presvedčiť, že to nie je potrebné.
Keď som už nemal priateľku a bol som pod vplyvom, číhal som na ženy a sledoval som ktorú by som sa mohol pokúsiť zbaliť. Moje opité JA bolo hotový Cassanova. No moje triezve JA by ženu nedokázalo ani osloviť. Už keď som to s alkoholom prehnal, častokrát som mal okno a nedokázal som si spomenúť čo som počas večera a noci vystrájal. Keď mi niekto následne ukazoval fotky z toho večera, nespoznával som sa. Hovoril som si „Čo si nepamätám, to sa nestalo“.
Prečo som pil
Pil som hlavne pivo. Tvrdý alkohol som pil len výnimočne pri nejakej špeciálnej udalosti ako napríklad oslava, festival, alebo keď prišiel po dlhom čase kamarát z Belgicka a chcel sa opiť.
Tvrdé mi moc nechutilo, ale pivo mi veľmi chutilo. Nepil som ho preto, aby som sa opil. Pil som ho preto, lebo je to najchutnejší alkoholický nápoj. Dokázal som vypiť 8 pív za večer. Síce už pri tom ôsmom som cítil, že som opitý a väčšinou som pri ôsmom aj skončil. Boli časy kedy som vypil 14 pív za deň. Napríklad keď som bol na pivnom pochode Kukanova desina, kde sa pochoduje po meste z jednej krčmy do druhej a v každej si dá človek pivo. Tých zastávok je 10, preto sa to volá Kukanova desina. Takže počas pochodu som vypil 10 pív a v cieli som pil ďalšie.
Keď chcem pokecať s kamošmi, ktorých som dlho nevidel, tak sa hovorí „Ideme na pivo“ a kecáme pri pive. Je to v spoločnosti bežné. Dá sa ísť ešte aj na kávu, ale to je pre ženy. A navyše ja kávu nepijem. Pivo bolo pre mňa najlepší socializačný nápoj.
Ako milovník piva som si vychutnával rôzne druhy pív. V Brne som bol ako v pivnom raji. Fakt som pivo miloval a nikdy by som nepovedal, že si raz namiesto piva dám citronádu.
Ako som prestal piť
Za tento rok (2015) som toho zažil veľa a naučil som sa ešte viac. V januári som zažil svoje duchovné prebudenie, ktoré ma priviedlo k bezpodmienečnej láske, spriazneným dušiam, anjelským číslam a iným duchovným veciam. Ako som sa tak venoval duchovnu, začal som meditovať a vďaka meditácii som začal viac vnímať svoje telo a jeho potreby. Začal som viac vnímať účinok alkoholu na moje telo. Už som cítil zmenu vnímania aj po pár dúškoch piva. Bolo to zvláštne. Postupne som začal znižovať spotrebu piva zo 7 na 6, z 6 na 5, 4, 3. V septembri mi k spokojnosti stačili 3 pivá, v októbri už len dve.
Začiatkom novembra som bol s chalanmi na pivo. Dopíjal som druhé a chalani objednali ešte tretie. No čo už, povedal som si. Dve mi stačili, ale to tretie hádam do seba nejak dám. Už som bol z dvoch pív celkom plný a pripitý a to tretie som do seba nasilu dotlačil. Keď som ho dopil, išiel som radšej domov, aby som neriskoval aj štvrté pivo. Neviem si predstaviť, že by som vypil ešte aj štvrté. Keď som prišiel domov, mal som tvorivú náladu a napísal som článok. Písanie po troch pivách mi celkom išlo. Písal som asi do druhej ráno, potom som už bol unavený a išiel som spať. Ráno som sa zobudil a ešte som tie 3 pivá cítil v sebe. Akoby som ich vypil 7. Moje telo mi dalo limit, že zvládne 2 pivá, ale ja som mu naložil ešte aj tretie a dalo mi pocítiť, že sa mu to nepáči. Vtedy som zistil, že moje telo už ani z ďaleka nezvláda toľko piva ako kedysi. Maximálne 2 pivká a hybaj domov spať. Prípadne si daj nealko a kamoši ťa vysmejú.
V novembri som mal ešte jednu akciu, kamoška kolaudovala byt. Nechcel som piť ani pivo, ale mal som v chladničke ešte nejaké plechovky, ktoré mi ostali z letnej opekačky. Tak som 2 plechovky zobral na kolaudačku, že ich niekomu dám. No pivo nakoniec nikto nepil. Všetci pili víno. Ja som si teda otvoril jednu plechovku piva a trvalo mi asi hodinu a pol kým som ju vypil. Cítil som účinok alkoholu už po prvom vypitom deci. Už dlhšie som vnímal, že moje telo je viac citlivé na alkohol, no teraz som vedel, že pijem svoje posledné pivo. Mal som síce v chladničke ďalšie, ale to už som nechcel. Zbytok večera som pil čistú vodu. A veru aká bola dobrá! Uvedomil som si, že vôbec nepotrebujem alkohol, aby som sa mohol zabaviť s kamošmi. Uvedomil som si, že s čistou hlavou si užijem večer viac ako s opitou hlavou. Uvedomil som si, že na to, aby som sa zabavil, vôbec nepotrebujem alkohol.
A tak som šiel na ďalší týždeň von a namiesto piva som si dal citronádu. Ja, milovník piva. Každý, kto ma pozná vie, že som miloval pivo. Tiež som bol jeden z tých, ktorí nechápali ľudí, ktorí nepijú alkohol. Veď predsa pitie alkoholu je bežná prax v spoločnosti. Ako môže prísť niekto na párty, na chatu, na oslavu, či na opekačku a nedať si ani kvapku alkoholu? To sa potom nenudí medzi tými opitými hovadami? A veru zistil som, že sa človek bez alkoholu nenudí. Pozorovať opitých ľudí je totiž oveľa väčšia sranda ako byť jedným z nich.
Tak ako mi prestalo chutiť mäso, tak mi prestal chutiť aj alkohol. Dokonca aj moje milované pivo. Nikdy by som nepovedal, že mi bude chutiť čistá voda viac ako pivo. Hovoril som si, že vegetarián nikdy nebudem. Takmer v každom jedle som mal mäso. No čo čert nechcel, uvedomil som si čo je vlastne mäso, odkiaľ pochádza a prestalo mi chutiť. Alkohol mi tiež prestal chutiť, ale z iného dôvodu. Moje vedomie je už natoľko očistené, že už ani moje telo neprijíma alkohol. Aj keď vypijem len jedno pivo, cítim na sebe dosť veľkú zmenu vnímania reality a táto zmena je mi nepríjemná. Akoby sa moje vedomie a vnímanie sveta otupovalo. Akoby sa hladina môjho trvalého šťastia znižovala. Teraz má na mňa alkohol opačný účinok ako kedysi. Ľudia zvyčajne pijú, aby sa zabavili, aby sa uvoľnili a pocítili aspoň na chvíľu bezstarostnosť a prchavú eufóriu. Aj za cenu toho, že im ráno bude zle a ich realita tak bude ešte horšia ako predtým, než si vypili. A potom budú hovoriť, že už nikdy nepijú.
Ja nepijem alkohol preto, lebo ho moje telo a vedomie neprijíma. Moje nové vedomie vníma alkohol a iné omamné látky ako niečo, čo do tela nepatrí. A tiež už nepotrebujem piť alkohol aby som bol veselý. Nepotrebujem podporné látky na privodenie dočasnej blaženosti. Som totiž veselý a šťastný neustále. Šťastie získané alkoholovým opojením sa ani z ďaleka nevyrovná šťastiu, ktoré mám s triezvou hlavou. Práve naopak, moje šťastie sa pitím alkoholu znižuje.
Práve dňa kedy prestanem piť alkohol, som sa obával a zároveň som sa na to aj tešil. Pre väčšinu ľudí som kvoli tomu mimozemšťan, alebo som určite v nejakej sekte. Dúfam, že to moji priatelia pochopia a nebudú ma nútiť piť ako je to ich zvykom. Poznáte to, daj si, daj si s nami, daj si… no nedám si. V spoločnosti, v ktorej som sa doteraz pohyboval, je alkohol každovíkendový rituál. O tom prečo ľudia pijú každý víkend alkohol píšem v článku „Prečo sa ľudia opíjajú„. Verím, že tak ako si zvykli, že nejem mäso a že chodím bosý, tak si zvyknú aj na to, že nepijem alkohol.
Domnievať sa je bežná vec. Až tak bežná, že ľudia svoje domnienky berú ako pravdu. A to býva celkom nepríjemné ba až nebezpečné. Domnienky nič nevypovedajú o skutočnosti, no predsa ich niektorí ľudia považujú za skutočnosť. Potom vidia veľmi skreslenú realitu a často šíria svoje domnienky medzi iných a tí zase medzi ďalších. Na tomto princípe funguje ohováranie a šírenie rôznych poloprávd a bludov. Niekto si vytvorí vo svojej hlave domnienku. Svojej domnienke dá až príliš veľkú váhu a je z nej zrazu pravda. Ak sa táto domnienka začne šíriť medzi ľudí, budú ju takisto brať ako pravdu. Pretože ľudia radi veria bludom a pritom si myslia, že je to pravda. Je to zaujímavá ľudská schopnosť, ktorá ma fascinuje.
Ak sa ti nechce čítať, pozri si vlog (8.5 min):
Domnienky v praxi
Ľudia sa domnievajú veľa vecí. Napríklad sa domnievajú, že hnutie Hare Krišna je nejaká sekta, ktorej členovia jedia deti. Vážne, to si niektorí ľudia myslia.
V poslednej dobe vzniká veľmi veľa domnienok o utečencoch. Internetom sa šíria rôzne bludy, ktorým ľudia veria. Pretože sú v súlade s ich presvedčením. A to je nebezpečné. Zdravý rozum tu zaniká a vzniká tak priestor pre niečo podobné ako bolo pred a počas druhej svetovej vojny – fašizmus.
Veľmi častá domnienka je, že ľudia sa nikdy nezmenia. Stále tu budú vojny, nenávisť, hnev a iné obludnosti. Už len to slovíčko „nikdy“ napovedá o nezmyselnosti celého tvrdenia.
Ľudia sa domnievajú o rôznych veciach rôzne veci bez toho aby o nich niečo vedeli. Toto je veľký problém. Ľudia tak vytvárajú a šíria rôzne bludy.
Najnebezpečnejšie je, keď sa ľudia domnievajú, že ich domnienky sú pravdivé. Čím viac ľudí uverí domnienkam, tým je to nebezpečnejšie. Mali by sme si dávať pozor na to, čomu a komu veríme. Mali by sme si uvedomiť, že to, čo si myslíme že vieme, sú len domnienky. Píšem o tom v článku „Udivuje ma schopnosť ľudí vedieť čo je pravda„.
Názory sú len domnienky
Možno si to ani neuvedomujete, ale domnienky nás všade obklopujú. Sú všade. Vychádzajú aj z vašich úst. Občas aj z mojich keď si nedám pozor. Keď sa na to tak spätne pozerám, asi 80%, možno až 90% mojich slov boli domnienky. Boli to takzvané moje názory. Prakticky 99% názorov ľudí sú domnienky. Ľudia si naštudujú nejaké informácie, samozrejme z dôveryhodných zdrojov, že… a veľmi často sa o týchto informáciach domnievajú, že sú pravdivé. Vytvárajú si na základe nich svoj názor a ten potom ďalej šíria ako svoju pravdu. Tak vzniká veľa verzií pravdy, veľa domnienok. Človek potom už ani nevie čomu a komu má veriť, tak radšej neverí ničomu a nikomu. V lepšom prípade. V horšom prípade uverí prvej domnienke, ktorá bude v súlade s jeho názorom. A tak sa vytvárajú tábory, ktoré zdieľajú podobné názory. Vytvárajú si vlastnú verziu pravdy. Iné tábory majú zas inú verziu pravdy a dostávajú sa do konfliktov s ostatnými tábormi, ktoré majú protichodné názory. Žiadny tábor si neuvedomuje, že jeho verzia pravdy sú len domnienky. Že realita býva často iná ako ich názory. Pravda býva väčšinou uprostred. Žiaľ tábory uprostred vznikajú len málokedy. Ľudia si musia nájsť vždy buď jeden extrém, alebo druhý extrém, nič medzi. Pretože byť medzi znamená byť suchár. Ale to je zas len moja domnienka. No vidíte, nedal som si pozor a vytváram si domnienky. Vlastne všetko, čo som tu doteraz napísal je len domnienka.
Ako si nevytvárať domnienky?
Ako som demonštroval pred chvíľkou, nevytvárať si domnienky je veľmi ťažké. Prakticky všetko, čo si nemôžeme overiť, je domnienka. Každý jeden môj názor na vec, ktorej pravdivosť nemôžem na 100% potvrdiť, je domnienka. Veľa ľudí sa domnieva veľa vecí, bez toho aby si to uvedomovali. Pre človeka je prirodzené domnievať sa a zároveň brať domnienku ako pravdu, že to je naozaj na 100% tak. Chcieť mať pravdu je prirodzená ľudská vlastnosť. Ak človek zistí, že jeho domnienka bola pravdivá, teda mal pravdu, je to super pocit. Ale ak človek zistí, že jeho domnienka bola hovadina, tak to až taký super pocit nie je. To zabolí.
Skôr, než si vytvoríme nejakú domnienku a skôr než ju vypustíme do sveta, mali by sme si overiť jej pravdivosť. Pretože ak vytvárame domnienky, ktorých pravdivosť nemôžeme na 100% potvrdiť a náhodou sa ukáže, že naše domnienky sú nepravdivé, budeme za blbcov. A byť za blbca nie je príjemné. Vo svete môžeme vidieť veľa blbcov, ktorí sa snažia obhajovať svoje domnienky. Ani za nič si nechcú priznať, že ich domnienky nie sú založené na skutočnosti. Oblbujú tak sami seba aj iných.
Ak nechceme byť za blbcov, nevytvárajme si domnienky, ktorých pravdivosť nemôžeme na 100% overiť. To je celá veda. Otázkou ostáva, kde si môžeme ich pravdivosť overiť? V učebniciach? Na internete? V knihách?
Kde si môžeme overiť naše domnienky?
Ja preferujem osobnú skúsenosť. Predtým, než vypustím zo seba nejakú domnienku, chcem mať s danou témou osobnú skúsenosť. Môžem napríklad vypustiť domnienku, že oheň páli. Viem, že oheň páli, skúsil som si to a ostatní si to môžu skúsiť tiež. Môžu si overiť, že oheň páli. To je pravdivá domnienka, ktorá zaručí, že nebudem za blbca.
Overenie z rôznych zdrojov
Naše domnienky si môžeme overiť z rôznych zdrojov – z kníh, z internetu, zo svätých písiem, od iných ľudí atď. Otázkou ostáva, nakoľko sú tie zdroje dôveryhodné. Pre niekoho môže byť Biblia 100% dôveryhodná, pre iného nemá žiadnu dôveryhodnosť. Pri overení domnienky z iných zdrojov ako je osobná skúsenosť, vzniká problém dôveryhodnosti. My môžeme považovať nejaký zdroj za dôveryhodný, no niekto iný má zas iný dôveryhodný zdroj, ktorý hovorí niečo iné. Tak kde je pravda? To je problém.
Overenie osobnou skúsenosťou
Výhoda osobnej skúsenosti je tá, že jej dôveryhodnosť je pre každého rovnaká, alebo aspoň približne rovnaká. Namočíš si prst do vody, prst bude mokrý. Napríklad moja domnienka založená na osobnej skúsenosti je, že človek nepotrebuje mäso k životu. Nájdu sa ľudia, ktorí sa budú oháňať rôznymi výživovými tabuľkami a vedeckými poznatkami, že človek mäso k životu potrebuje. Snažia sa tak obhájiť svoje chúťky na mäso. No ja a veľa iných im môžeme osobnou skúsenosťou ukázať, že mäso k životu nepotrebujeme. Môžu si to sami vyskúšať na sebe. Môžu mať osobnú skúsenosť keby chceli a môžu zistiť, že mäso k životu nepotrebujú. Môžu sa nájsť aj takí, ktorí zistia, že mäso z rôznych dôvodov potrebujú. Ich osobná skúsenosť je, že mäso potrebujú.
Overenie domnienky osobnou skúsenosťou je vždy viac ako overenie domnienky z iných zdrojov. No žiaľ, nie vždy to je možné. Ja som sa naučil, že ak nemám osobnú skúsenosť, dávam si veľký pozor na to, aké domnienky zo seba vypúšťam. Ak chceš vypustiť do sveta nejakú domnienku, radšej si naozaj over, ži nevypúšťaš do sveta nejakú hovadinu. Ušetríš si tak nepríjemný pocit keď ostatní tvoju domnienku označia za hovadinu. A tiež never domnienkam ostatných. Zo začiatku je ťažké nevypúšťať zo seba hovadiny, ale postupne sa to dá vytrénovať. Treba si hlavne uvedomiť a prijať fakt, že nie si vševed. Radšej povedz „neviem“, ako by si mal zo seba vypustiť hovadinu. Veľa šťastia pri nevypúšťaní hovadín.
Odkedy som pochopil silu myšlienky, zameriavam svoju pozornosť viac na pekné veci. Kútikom oka sledujem čo sa deje vo svete, ale nedávam tomu viac pozornosti ako je potrebné. No a vďaka tomu, že venujem viac pozornosti pekným veciam, sa stalo niečo úžasné.
Ak sa ti nechce čítať, pozri si vlog (16 min):
Som šťastnejší a láskyplnejší
Už sú to možno dva týždne odkedy som úplne pochopil, že na čo zameriavam pozornosť, to rastie. Keď som zameriaval svoju pozornosť na dianie vo svete, na utečencov, vojny, negatívnych ľudí a zapájal som sa do internetových diskusií, veľakrát som z diskusií odchádzal sklamaný a zúfalý. Zistil som, že ma ľudia žijúci v nevedomosti nedokážu pochopiť. Neskôr som sa prestal zapájať do diskusií, lebo som zistil, že je to premárnený čas. Tiež som prestal dávať pozornosť negatívnym správam, ktorými je zamorený už aj internet, takže to nie je také jednoduché. Televíziu nepozerám už asi 12 rokov. Nechápem ľudí, ktorí ju dokážu pozerať. Je to nad moje chápanie.
Nedávno som začal zameriavať svoju pozornosť viac na pekné veci. Na pekný deň, deti, zvieratá, prírodu,… Už po týždni som pocítil, že som šťastnejší a láskyplnejší. Vidím v ľuďoch viac dobra. Každý deň narazím na nejakú drobnosť, ktorá ma nesmierne poteší. Niekedy sa stane, že mi tečú slzy šťastia, alebo dojatia. Napríklad dnes som sa rozplakal dvakrát. Prvá vec, ktorá ma dojala, bol nasledujúci príbeh:
„Pred pár dňami sme šli s manželom na večeru do našej obľúbenej samoobslužnej reštaurácie. Objednali sme si a ako sme tak čakali na jedlo, uvidela som bezdomovkyňu, ktorá si pýtala od ľudí zvyšky jedál, ktoré chceli vyhodiť. Všetci ľudia bezdomovkyňu ignorovali a jedlo jednoducho vyhodili. Keď som to videla, zlomilo mi to srdce. Pracujem s bezdomovcami už niekoľko rokov, všetkým im dávam veľa lásky. Povedala som manželovi, že keď budem dojedať, nechám jej zo svojho jedla. Keď sme boli na odchode, tak som sa obzerala po bezdomovkyni, no nevidela som ju. Cítila som smútok, keď som vedela, že bezdomovkyňa hľadala len kúsok teplého jedla a nedostalo sa jej ho. Keď už som išla vyhodiť môj zbytok kuraťa a asi 6 hranoliek, započula som veľmi tichý hlas, ktorý sa ma pýtal, či mi niečo z jedla ostalo. Otočila som sa a bola to ona. Dala som jej zbytok môjho jedla a pozorovala som ju ako si sadá a dojedá moje zbytky. Niečo nebolo v poriadku. Cítila som sa hrozne keď som videla ako dojedá moje zbytky. Zaslúži si oveľa viac ako zbytky. Tak som jej išla kúpiť celé jedlo. Zaslúži si dostať teplé jedlo. Keď som objednala jedlo, požiadala som jedného zo zamestnancov o láskavosť – aby bezdomovkyňu nevyhadzoval. Bezdomovkyňa sa už zdvíhala na odchod keď som ju prekvapila s novým, teplým jedlom. Dala som jej ho a jej výraz tváre hovoril za všetko. Nikdy predtým som necítila niečo také… čistú, skutočnú vďačnosť. To objatie, ktoré mi dala, bolo objatie, ktoré som nikdy predtým nezažila… tie slzy, ktoré ronila vo mne zanechali hlbokú stopu. Pevne som ju stiskla a nechala som ju nech sa vylpače. Nevadilo mi to. Ten moment si budem pamätať do konca života.“
Po prečítaní tohto príbehu som cítil niečo neskutočné. Slzy dojatia v očiach a neskutočnú lásku. Všetci sme láska. Preto občas dokážeme cítiť lásku druhých. S láskou dokážeme zmeniť všetko. S láskou dokážeme rozmraziť zamrazené srdcia ľudí. Poďme to spraviť! Poďme spraviť zo sveta mierumilovné a láskyplné miesto!
Druhá vec, ktorá ma dojala bola táto: Ako by si reagoval keby ti niekto povie, že si krásny? 18 ročná študentka Shea Glover z Chicaga spravila sociálny experiment ako ľudia reagujú keď im niekto povie, že sú krásni. Postavila ľudí pred foťák a potom im povedala: „Fotím vecí, ktoré sa mi zdajú byť krásne“. Lenže namiesto fotenia to nahrávala a reakcie ľudí sú na nezaplatenie. Naozaj ma to dojalo.
Shea napísala: “Môj zámer nebol dostať z ľudí reakcie. Jednoducho som chcela urobiť video krásy a toto je výsledok„.
V strede videa som mal slzy na krajíčku a ku koncu som ich už vypustil. Tak dobre som si už dlho nepoplakal. Toľko nádherných emócií v pár minutách sa len tak nevidí. Na fotkách naľavo je vidno akúsi všednosť, obyčajnosť, znudenosť. Na fotkách napravo si môžete všimnúť pravú ľudskú postatu – šťastie a radosť. Ak niekomu poviete, že je krásny, dokáže svoju krásu naplno prejaviť svojim úprimným úsmevom. Ľudia sú nádherní, keď sa usmievajú. Milujem keď sa ľudia úprimne usmievajú a radujú. Video končí slovami: „Na svete je veľmi veľa krásy, ak mrkneš, tak ju neuvidíš„. Posledná teta vo videu hovorí „To to bol tak krásny deň„.
A veruže aj ja som mal krásny deň. Vďaka tomu, že zameriavam svoju pozornosť na pekné veci, mám aj pekný deň. Veľa pekných dní. Moja realita je oveľa krajšia ako keď som sa zameriaval na negatívne veci. To ale neznamená, že negatívne veci ignorujem. Viem, že existujú. Iba im nedávam pozornosť, pretože si moju pozornosť nezaslúžia. Ja chcem mať peknú realitu, chcem sa tešiť zo života, chcem si užívať život naplno a chcem pomáhať ostatným. Zistil som, že najlepšie pomôžem ostatným tak, že ich nakazím svojou pozitívnou energiou. Veľa ľudí totižto berie život ako utrpenie a namiesto úsmevu majú na tvári kyslý výraz. Ak dokážete nakaziť človeka svojou pozitívnou energiou, je to pre vás aj pre toho človeka najväčší dar.
Zameriavajme sa na pekné veci
Každý deň sa zameriavajme na pekné veci. Na slnko, na deti, na zvieratá, darujme okoloidúcim ľuďom úsmev len tak, niektorí z nich úsmev opetujú a tým zvýšia našu pozitívnu energiu. Vytvárajme si takú realitu akú chceme. Zameriavajme sa viac na veci, ktoré chceme. Aj svoje činnosti zameriavame na veci, ktoré chceme, takisto zameriavajme aj svoje myšlienky na veci, ktoré chceme. Sila myšlienky je totiž oveľa väčšia ako si myslíte. Odporúčam preštudovať si článok „Myšlienka má oveľa vačšiu moc ako si myslíte„. Spoločne si dokážeme vytvoriť krajšiu realitu. Ak pochopíte silu myšlienky, už viac nebudete zameriavať svoju pozornosť na negatívne veci. Každý chce žiť šťastný a láskyplný život plný hojnosti a mal by sa snažiť robiť všetko preto, aby ho dosiahol. Ak spojíme silu činov a silu myšlienok, ak sa spojíme viacerí a priložíme ruku k dielu, dokážeme si spoločne vytvoriť takú realitu, akú chceme. Spoločne môžeme vytvoriť lepší svet.
Pozitívna energia je nákazlivá. A je oveľa mocnejšia ako negatívna. Svetlo vyženie tmu. Každý človek chce byť prirodzene pozitívny, chce byť šťastný. Lenže veľa ľudí nevie ako na to. Potrebujú pomoc. Poďme im pomôcť dostať sa z temnoty a ukázať im svetlú stránku života.
Kamarátka, ktorá pracuje ako doktorka v nemocnici, dostala na adresu primára pochvalu:
Dobrý deň,
rozhodla som sa Vám napísať, lebo včera som s mojim otcom navštívila ambulanciu cievnej chirurgie. Ošetrovala ho MUDr. Kadlečíková – pán primár, neviem či dostatočne chvályhodne slovami opíšem jej prácu, ale pripadalo mi to v dnešnom svete ako scifi. Ochota, láskavosť, ľudský prístup, záujem o pacienta – jednoducho anjel. Máte ho na oddelení a želám Vám, aby ste takýchto anjelov mali čo najviac. A želajme si, aby takýchto lekárov na našom Slovensku bolo čo najviac.
S pozdravom XXX
Zarazila ma veta: „pripadalo mi to v dnešnom svete ako scifi„. Tu je jasne vidieť ako niektorí ľudia vnímajú realitu. Vidia viac negativity ako pozitivity. Vidia tak svet preto, lebo zameriavajú svoju pozornosť na negativitu a myslia si aký je svet a ľudia hrozní. Všímajú si viac negatívne veci ako pozitívne, preto aj viac vidia negatívne veci a vytvárajú si negatívnu realitu. V negatívnej realite nemôžu byť šťastní, to nie je možné. A nemôžu ani vidieť pekné veci keď sa zameriavajú na tie zlé. Nedokážu vidieť v ľuďoch dobro. Vidia len negatívne stránky ľudí. Pritom každý jeden človek má v sebe niečo pozitívne. Aspoň kúštiček pozitivity. Každý človek má srdce. A srdce sa dá obmäkčiť. Ľadové srdce sa dá roztopiť láskou.
Negatívni ľudia nedokážu vidieť pozitívne veci, preto im ich musíme ukázať. Kamarátka doktorka ukázala svoju dobrosrdečnosť a tak môžu ľudia žijúci v negativite vidieť, že ešte stále existuje dobro a dobrí ľudia. Ľudom žijúcim v negatívnej realite sa môžeme pokúsiť ukázať našu pozitívnu realitu. Najlepšie ju pochopia tak, že pôjdeme sami príkladom. Je lepšie raz vidieť ako stokrát počuť. Môžeme hovoriť ľuďom aký je svet krásny a že ľudia sú tiež dobrí, no nepochopia nás. Musíme im ukázať našu dobrosrdečnosť, našu realitu. Jedine tak pochopia o čom hovoríme. Ak budeme konať z lásky a budeme lásku rozširovať, ľudia to ocenia a možno pochopia, že by mohli konať rovnako.
A na záver moja obľúbená veta, ktorú som tiež nedávno pochopil: „Zmeň seba a zmeníš celý svet„. A vlastne ešte jedna: „Buď zmenou, ktorú chceš vidieť vo svete„.
