Tak ako sú programy na počítači, tak majú aj ľudia svoje programy nainštalované v hlave. Tieto programy nám tam nainštalovali rodičia, učitelia, priatelia a celkovo spoločnosť. V rôznych kultúrach majú rôzne programy. No niekoľko programov majú všetci spoločných. Napríklad programy bojovať a zabíjať.
Ak sa ti nechce čítať, pozri si vlog (6.5 min):
Boj
Boj proti rakovine, boj proti korupcii, boj za slobodu, boj za mier, boj za práva žien, boj za všeličo. Ak chcú ľudia presadiť zmenu, alebo niečo dosiahnuť, nazývajú to boj. Pretože majú v hlave nainštalovaný program, že treba bojovať. Slovíčko „boj“ sa ľuďom tak vrylo do podvedomia, že keď niekto povie „boj“, automaticky sa ľuďom zdá, že je to dobrý nápad a že každú zmenu si treba vybojovať.
Slovíčko boj znie celkom agresívne. A nie je to náhoda, že sa ľudia častokrát správajú agresívne. Ľudia bojujú najmä slovne. Niekedy to vyustí až do fyzických konfliktov pri demonštráciach. Boje prebiehajú zvyčajne medzi dvoma tábormi, ktorých názory sú často až príliš vyhranené jedným smerom. Ani jedna strana nevidí zlatú strednú cestu. Jedna strana ide doľava, druhá doprava. Ani jednu stranu nenapadne ísť spoločne rovno. Preto sa aj politické strany označujú ako ľavicové a pravicové. Jeden extrém a druhý extrém. Nič medzi. Spoločnosť nedokáže fungovať efektívne kým sa rozdeľuje na takéto extrémy. Je to ako pretláčanie lanom. Nie aby sme všetci ťahali za jedno lano, budeme sa radšej pretláčať. To je postoj drvivej väčšiny ľudí v dnešnej spoločnosti. Niet sa potom čomu čudovať, že spoločnosť nefunguje efektívne. Ľudia musia zmeniť svoje zmýšľanie a hľadať zlatú strednú cestu, hľadať kompromisy, ktoré budú vyhovovať všetkým. A že to nejde? Samozrejme, že to nejde keď majú ľudia obmedzené zmýšľanie. Najskôr musia svoje zmýšľanie zmeniť. Nezaujímať sa len o seba, ale zaujať postoj, ktorý je prospešný pre celú spoločnosť. Ono to ide, verte mi.
Keby ľudia prestali bojovať a radšej by sa nad sebou zamysleli, spravili by lepšie. Keby namiesto bojovania s vojnkajšími vplyvmi bojovali sami so sebou, so svojimi negatívnymi vlastnosťami a emóciami ako závisť, hnev, strach, sebectvo, žiarlivosť a podobne. Zistili by, že keď zmenia svoje zmýšľanie, už nebudú musieť bojovať. Pretože ak ti niečo vadí, je to v prvom rade tvoj problém. A ak to chceš zmeniť, najúčinnejšie je zmeniť svoj postoj k danej veci. Kým budeš bojovať s externými príčinami, budeš cítiť napätie, budeš cítiť odpor z druhej strany barikády. Jedna skupina ľudí je ZA niečo, druhá skupina je PROTI. A takto vytvárajú zbytočné napätie, konflikty a nedorozumenia. Snáď si ľudia jedného dňa uvedomia, že ak chcú niečo zmeniť, vnútorný boj, boj sám so sebou je najúčinnejší.
Zabi!
Tam uteká pavúk, zabi ho! Skôr než on zabije nás! Aha, mucha. Čo tu chceš? Zabijem ťa! Poďme sa hrať. Zoberme lupy a poďme cez ne páliť mravce. Myš, myš, myš, zabi ju!
Ľudia zabíjajú toľko zvierat akosi automaticky. Bez toho, aby vedeli prečo. Majú v hlave nainštalovaný program „Zabi“, ktorý im hovorí, že môžu zabíjať prakticky všetko okrem ľudí. A niektorí ľudia – vojaci a takzvaní vrahovia majú upgrade a dokážu zabíjať aj ľudí. V spoločnosti sú vrahovia tí, ktorí zabíjajú ľudí. A takíto vrahovia idú za vraždu do väzenia ak ich chytia. Ak ľudia zabíjajú zvieratá, je to v poriadku, nič sa nedeje. Nikto nejde do väzenia. A dokonca ich takmer nikto nenazve vrahmi. Ak zabiješ muchu, tak ťa nikto nenazve vrahom. A keď aj áno, tak len zo srandy: „Ty vrah!“. Možno keď zabiješ psa, vtedy môžeš byť označený za vraha, ale do väzenia za to nepôjdeš. Môžeš si v kľude pískať na slobode. Môžeš zabíjať zvierat koľko chceš.
Niektorí ľudia si v programe „Zabi“ vytvorili výnimky a je im proti srsti zabiť napríklad psa, alebo mačku. Z týchto zvierat si vytvorili domácich miláčikov. Ale ostatné zvieratá ako kravy, prasatá, sliepky, chrobáky, muchy, komáre,… zabíjať môžu a zabíjajú. Je to zvláštne, no je to tak. V iných krajinách majú zase trochu iné programy a zabíjajú psy, inde nezabíjajú kravy.
Ja som si vďaka vedomému žitiu a meditácii tento program „Zabi“ odinštaloval. Už viac nemám potrebu zabíjať len preto, lebo môžem. Nemám potrebu zabíjať vôbec. Keď som už tak zo zvyku chcel zabiť malinkú mušku, zarazil som sa a spýtal som sa „Prečo by som ju mal zabiť? Čo mi dáva oprávnenie ju zabiť? To, že som silnejší? To, že je to len muška? Je ten život mušky vari menej cenný než môj život? Je jeden život menej cenný ako druhý?“. No a vďaka odpovediam na tieto otázky môj program „Zabi“ spadol a už viac sa nenahodil. Už viac nemusím zabíjať. Len ma mrzí, že tento program „Zabi“ ešte stále riadi veľa ľudí a spôsobujú tak obrovskú škodu. Ničia život. Predstavte si, že by mali ľudia prístup k verzii programu, ktorý majú vojaci. Bŕŕŕ, mrazí ma už len z tej predstavy, kde sa 7 miliard ľudí medzi sebou vraždí.
Už to vidím, že sa medzi vami nájdu špekulanti a budú vravieť, že tu hovorím o nezabíjaní a pritom zabíjam baktérie a zelenina je tiež živá. Ak aj niečo zabíjam, tak zabíjam len nevyhnutne, o to ide. Nezabijem muchu len preto, lebo ju môžem zabiť. A teba tiež nezabijem, aj keď by som mohol, keby mám nainštalovaný program vraha.
Už dlhšie rozmýšľam nad tým, aký systém by bol pre ľudí najvhodnejší. V akom systéme by boli ľudia maximálne slobodní a mali by zároveň úplnú kontrolu nad systémom. Doterajšie systémy ako socializmus a takzvaná demokracia sa ukázali ako nefunkčné.
Ak sa ti nechce čítať, pozri si vlog (7.5 min):
Nefunkčný systém
Aha čo som sa dočítal: Slovensko je demokratický štát. Štátna moc v ňom patrí ľudu, občanom. Tí sa podieľajú na moci prostredníctvom svojich volených politických zástupcov zvolených v demokratických voľbách. Moc v štáte je rozdelená na 3 nezávislé zložky: zákonodarnú, výkonnú a súdnu. Tieto sa navzájom dopĺňajú a kontrolujú.
Dúfam, že ste sa zasmiali rovnako ako ja. V praxi to totiž vôbec nefunguje tak, ako je to myslené teoreticky. V prvom rade občania Slovenskej republiky vôbec nemajú štátnu moc. To je hovadina ako mraky. Štátnu moc majú iba volení zástupcovia, ktorí túto moc zneužívajú pre svoje chamtivé, nenásytné krky. Volení zástupcovia sa v prvom rade zaujímajú o seba, svoj biznis a svoje rodiny a až na poslednom mieste sa zaujímajú o dobro ostatných občanov. Pred voľbami nasľubujú hory – doly a po voľbách sa smejú ako im ľudia zase naleteli. Ja sa tiež čudujem akí sú ľudia naivní. Ich naivita spočíva už len v tom, že veria, že 150 šašov bude pracovať pre blaho všetkých občanov. Môžeme vidieť ako to v praxi (ne)funguje.
Prečo systém nefunguje
Prvý najpodstatnejší dôvod prečo systém nefunguje je ten, že ľuďom je jedno čo sa so štátom deje. Je im jedno čo sa s ich daňami robí, nezaujíma ich to. Len pracujú a platia dane veselo ďalej, zaujímajú sa len o svoj život, o svoju prácu a rodinu. To, čo robia zástupcovia ľudu ich vôbec nezaujíma. Nie sú ani poriadne informovaní o činnosti parlamentu a vlády. A keď sa aj objaví nejaký škandál, ľudia si len zamrmlú a poslušne ďalej pracujú, platia dane a plnia štátnu pokladnicu, ktorú naši milí zástupcovia veselo rozkrádajú ďalej. Ignorancia ľudí , ich neochota a nezáujem o správne fungovanie štátu je najväčší problém.
Systém, v ktorom je vláda, ktorá ma nad systémom plnú moc, bude vždy nefunkčný.
Ako by to malo byť
Každý občan by sa mal zaujímať o fungovanie štátu. Každý občan platiaci dane by sa mal zaujímať o to, ako sa s jeho peniazmi nakladá. Keď ti niekto ukradne z peňaženky 50€, tak ti to asi bude vadiť, ale prečo ti nevadí keď zo štátnej pokladnice, kde sú aj tvoje peniaze, miznú milióny Eur do vačkov politikov a ich kumpánov.
Žiješ na byte, alebo na dome, no zaujímaš sa ako tvoj byt, či dom vyzerá. Tak prečo sa nezaujímaš o to ako vyzerá mesto, v ktorom žiješ? Prečo sa nezaujímaš o to ako vyzerá krajina, v ktorej žiješ? Je ti to fakt úplne jedno?
Kľudne nech existuje vláda. Kľudne nech existuje parlament. Ale občania štátu by sa tiež mali zaujímať o to ako vláda a parlament fungujú. Mali by priložiť ruku k dielu aj inak ako len platením daní. Vláda a parlament si môžu robiť prakticky čo chcú len vtedy, keď nad nimi bežný ľud nemá moc. Akonáhle rozdelíme zákonodárnu a výkonnú moc medzi všetkých ľudí, systém zrazu nadobudne inú podobu.
Chápem, že ľudia možno nemajú čas zaoberať sa ešte aj fungovaním systému, no iná možnosť ako zapojenie všetkých nie je. Ani telo by ti asi príliš nefungovalo keby sa oň z miliónov buniek stará iba 150. Zapojiť sa do fungovania štátu nie je miešanie sa do politiky. Zdravotníctvo, doprava, školstvo, podnikanie, toto nie je politika. Je to súčasť našich životov. Ak sa ti stane úraz, potrebuješ dobré zdravotníctvo. Ak sa chceš niekam dostať, potrebuješ dobrú dopravu. Ak sa chceš niečo naučiť, potrebuješ dobré školstvo. Ak chceš rozbehnúť biznis, potrebuješ dobré podmienky na podnikanie. A aké podmienky máme momentálne na Slovensku? Povedzme si úprimne, nie ideálne, nie dobré.
Pre začiatok by stačilo keby bolo aspoň viac zástupcov ľudu. Keby títo zástupcovia počúvali potreby občanov a riešili ich. 150 zástupcov pre takmer 6 miliónov ľudí je hrozne málo. Títo zástupcovia nemusia byť politici, nemusia mať plat politika, ale mali by mať v prvom rade srdce človeka. A mali by mať moc presadiť zmenu v systéme. Mali by pracovať pre dobro občanov. Spoločne.
Tento systém by sa dal nazvať Priama demokracia, ktorá funguje v Švajčiarsku. Cez referendá môžu občania pripomienkovať každý zákon schválený Federálnym parlamentom a pomocou iniciatív predkladať dodatky k federálnej ústave, čo robí zo Švajčiarska priamu demokraciu. No a pozrite sa kde je Švajčiarsko dnes a kde sú ostatné krajiny.
Niekto môže chcieť zaviesť systém, ktorý už bol kedysi zavedený, no ja by som to nerobil. Ak už bol nejaký systém v minulosti zavedený a dnes zavedený nie je, asi je to preto, lebo to moc nefungovalo. Napríklad za socialistické štáty sa v 21. storočí považujú Kuba a Severná Kórea. Stačí sa pozrieť ako to tam vyzerá. Nič pre človeka, ktorý si už raz okúsil demokraciu.
To, čo máme na Slovensku sa ani nedá nazvať demokracia, lebo naši milí zvolení zástupcovia si robia čo chcú oni a nie to, čo chce ľud. Uvítal by som na Slovensku priamu demokraciu, no obávam sa, že na ňu ľudia nie sú pripravení. V prvom rade by sa mali ľudia prestať zameriavať len na seba a začať vnímať aj potreby potreby ostatných. Priama demokracia môže správne fungovať len vtedy, keď sa ťahá za jedno lano pre blaho všetkých. Ľudia musia byť schopní ukrojiť zo svojho koláča a darovať ten kúsok tým, ktorí to naozaj potrebujú. Ľudia musia pochopiť, že skutočná radosť a hojnosť spočíva vo vzájomnej pomoci. Keď niekomu pomôžem, alebo ho obdarujem, môžem s ním zdieľať radosť. Som šťastný, lebo je aj on šťastný. Každý, kto niekoho obdaroval, to už zažil. No kým budeš dávať len sebe, ani z ďaleka nezažiješ takú radosť a nebudeš sa o ňu mať s kým podeliť, pretože je to len tvoja radosť. Len ty sám sebe robíš dobre, ostatní tvoju radosť nedokážu cítiť.
Pomáhaj, obdaruvávaj a teš sa z radosti, ktorú rozdávaš. Ak budú všetci ľudia schopní rozdávať, vtedy môžeme mať priamu demokraciu.
„Hare Krišna“ už asi počul každý z Vás. Mnohí si toto slovné spojenie spájajú s východným náboženstvom zvaným Hinduizmus. No v skutočnosti ide o Hnutie Hare Krišna. Na stránke http://www.iskcon.sk/o-nas/ sa môžete dozvedieť veľa o Hnutí Hare Krišna. V tomto článku popisujem moju osobnú skúsenosť s Krišňákmi.
Ak sa ti nechce čítať, pozri si vlog (19 min):
Zoznámenie sa
Jedného pekného dňa som kráčal po Brne a predomnou som zbadal stáť na ulici týpka v oranžovom hábite so zvláštnym znamením na čele a na nose, s oholenou hlavou a malým copíkom na zadnej časti hlavy. „Asi nejaký mních, buddhista“, pomyslel som si.
Ako som tak prišiel k nemu bližšie, naše pohľady sa stretli a oslovil ma: „Dobrý den pane, znáte hnutí Hare Krišna?“. „Čo asi tak odomňa môže chcieť?“, pomyslel som si, „Drží v ruke nejakú knihu. Chce mi ju predať?“. „Nepoznám“, odpovedal som. „Jé, vy jste ze Slovenska, a odkud?“, spýtal sa mních. „Kúsok od Trenčína, z Dubnice“, odpovedal som. „Do Trenčína taky chodíme rozdávat knihy. Podívejte, jednu tady mám“, podal mi ju do ruky a ja som v nej zo zvedavosti začal listovať. „Šrímad Bhagavatam, je to posvátná kniha“, povedal mi mních. „Vyzerá to zaujimavo, koľko stojí?“, spýtal som sa. „My to rozdáváme, ale aby jsme pokryli náklady na tisk, tak bude dobré když přispějete aspoň stovku.“, odpovedal mních. Vytiahol som peňaženku, z nej sto korún a posvätná kniha bola moja. Mních poďakoval a rozlúčil sa pozdravom „Hare Krišna!“.
Šrímad Bhagavatam som neskôr začal čítať, ale moc som tomu nerozumel. Obsah tej knihy mi prišiel ako z iného sveta, respektíve z inej kultúry. Tak som ju ešte nedočítal.
O pár mesiacov neskôr som stretol ďalšieho Krišňáka. Mal pri sebe veľa kníh a ja som zrovna nemal čo čítať, tak som mu dal 700 českých korún a on ma nabalil asi štyrmi knihami, medzi ktorými bola ďalšia posvätná kniha Bhagavad gíta, kniha o Krišnovi a kniha o Šrílovi Prabhupádovi.
Do tretice všetko dobre. Keď som stretol Krišňáka tretíkrát, dostal som od neho vizitku a pozvanie na nedeľný program pre verejnosť. Keď som ostal jeden víkend v Brne, tak som si povedal, že tam teda skočím.
Nedeľný program pre verejnosť
Krišňáci robia v ich chráme každú nedeľu o 14:00 program pre verejnosť. Prvýkrát som išiel v Brne pozrieť na tento program niekedy v máji 2014. Bol to celkom zážitok. Píšem o tom v článku „Hare Krišna„. Prvú hodinu sa spieva Hare Krišna mantra, druhú hodinu je prednáška a po prednáške je hostina, na ktorú sa vždy nesmierne teším. Milujem Krišňácke jedlo. Je to najlepšie jedlo na svete. Toto jedlo je obetované Krišnovi a nazýva sa Prasádam. Prasádam patrí medzi to najlepšie z Krišňáckej filozofie, hehe. Bonus je, že hostina je za dobrovoľný príspevok.
Vďaka nedeľnému programu Krišňákov získate duchovné poznanie a ešte sa aj do sýta najete. Čím viac prasádam zjete, tým lepšie. Je to duchovné jedlo, ktoré očisťuje srdce aj myseľ.
Učenie
Učenie Hare Krišna je staré približne 5000 rokov a pochádza z Indie. Vychádza z védskych písiem. Védy sú rozsiahly komplex textov, ktorých pôvod siaha až do starovekej Indie. Samotné slovo véda je odvodené zo sanskrtského koreňa vid a znamená vedenie, poznanie pravdy.
Je rozšíreným omylom, že hnutie pre vedomie Krišnu predstavuje hinduistické náboženstvo. V skutočnosti nepredstavuje žiadnu vieru alebo náboženstvo, ktoré súperí s inými vierami alebo náboženstvami. Jedná sa o vzdelávacie a kultúrne hnutie pre dobro všetkých a nestotožňuje sa so žiadnou konkrétnou sektárskou vierou. Toto kultúrne hnutie má predovšetkým učiť ľudí o základných princípoch duchovného života. V hnutí pre vedomie Krišnu sú vychovávaní inteligentní ľudia tak, aby dokázali ovládať svoju myseľ a zmysly, naučili sa pravdovravnosti, vnútornej a vonkajšej čistote, dosiahli múdrosť, boli schopní svoje znalosti používať v praktickom živote a získali vedomie Boha. Vedomie Krišnu.
Učenie Hare Krišna priniesol na západ Šríla Prabhupáda v roku 1965 kedy pricestoval z Indie do New Yorku, kde rok usiloval o založenie hnutia Hare Krišna úplne sám. Žil jednoducho, prednášal kdekoľvek a kedykoľvek sa k tomu naskytla príležitosť a postupne začal vyvolávať o svoje učenie nepatrný záujem. V júli 1966 kedy stále ešte sám pokračoval vo svojej činnosti v zapadnutom bývalom obchode v new yorkskej Lower East Side, založil duchovnú spoločnosť, ktorá mala ovplyvniť celý svet. Nazval ju International Society for Krishna Consciousness (Medzinárodná spoločnosť pre vedomie Krišnu), skrátene ISKCON. V dobe jej založenia nemal Šríla Prabhupáda ešte ani jedného vážneho následovníka. Nenechal sa tým však odradiť a z malej skupiny pravidelných návštevníkov svojich večerných prednášok získal dobrovoľníkov, ktorí sa stali prvými oficiálnymi predstaviteľmi ISKCONu. To bolo vtedy. Dnes má Medzinárodná spoločnosť pre vedomie Krišnu na celom svete viac než tristo chrámov, fariem, škôl a ďalších stredisiek a milióny stúpencov.
Učenie Hare Krišna zdôrazňuje, že nie sme toto telo, sme duša. Učí o reinkarnácii, karme a o návrate ku Krišnovi. Krišna je Najvyššia osobnosť božstva. Krišna je Boh. Šancu vrátiť sa ku Krišnovi a prerušiť tak kolobeh narodenia a smrti máme vtedy, keď budeme praktikovať učenie Hare Krišna a budeme tak zvyšovať svoje vedomie Krišnu. Vedomie Krišnu nie je žiadny umelý stav mysle. Toto vedomie je pôvodnou energiou živej bytosti. Existuje veľmi jednoduchý a príjemný spôsob ako toto vedomie získať a ako ho rozširovať. Píšem o tom v článku „Vedomie Krišnu„.
Hare Krišna nie je žiadna sekta ako si možno mnohí ľudia myslia. Nikoho do ničoho nenútia. Dokonca aj keď sa dostanete do chrámu ako mních, môžete z neho kedykoľvek odísť. Krišňáci dodržujú tieto zásady:
nejedia mäso
nehazardujú a nepožívajú omamné látky – cigarety, alkohol, ani kofeín
nemajú nemanželský sex
Cieľom Hnutia Hare Krišna je, aby čo najviac ľudí získalo vedomie Krišnu, pretože to môže ľudstvu a planéte len pomôcť. Väčšina ľudí žije v kvalite nevedomosti a v kvalite vášne. Cieľom človeka by malo byť žitie v kvalite dobra. O týchto kvalitách píšem v článku „Ľudia žijú v kvalite nevedomosti, vášne a dobra„.
Hare Krišna mahá-mantra
Mahá-mantra znamená veľká mantra. Rama a Krišna sú mená Boha. Krišna znamená všepríťažlivý, alebo inak povedané „osoba príťažlivá pre všetkých“. Ráma znamená „najvyššia blaženosť“. Hare je energia Boha. Hare Krišna mahá-mantra v preklade znamená: „Ó energia Boha, Ó Bože [Krišna], prosím zamestnaj ma v tvojej službe“.
Spievanie tejto transcendentálnej zvukovej vibrácie je vznešenou metódou ako obnoviť svoje transcendentálne vedomie. Toto spievanie je ako nárek dieťaťa, ktoré volá svoju matku. Ako duša sme si vedomý Krišnu, ale kvoli svojmu dlhému združovaniu sa s hmotou je naše vedomie znečistené materiálnou atmosférou. Táto materiálna atmosféra sa nazýva Májá, teda ilúzia.
Počúvanie a spievanie Hare Krišna mahá-mantry oživuje naše vedomie, očisťuje srdce a myseľ. Pomáha tak prekuknúť ilúziu hmotného sveta. Zvlášť pre tento vek je spievanie Hare Krišna mahá-mantry doporučený spôsob meditácie.
Krišňáci jedia len to, čo si sami navaria. Nejedia mäso, vajcia, cibuľu ani cesnak. Keď varia oddaní Krišnu, tak varia s oddanosťou, pretože varia pre Krišnu. Jedlo je určené najskôr pre potešenie Krišnu, potom ho môžeme ochutnať i my a zakúsiť tak duchovnú chuť.
Jedlo, ktoré oddaní Krišnu jedia, musí byť obetované Krišnovi. Takéto obetované jedlo sa nazýva Prasádam (v preklade milosť). Prasádam je duchovné jedlo, ktoré očisťuje srdce a myseľ. Je to najlepšie jedlo na svete – z indickej kuchyne.
Krišňáci majú reštaurácie s názvom Góvinda po celom svete. U nás najbližšie v Bratislave, Prešove, Košiciach a v Prahe.
„Keď bude každý jesť ako oddaný Krišnu, svet bude šťastnejší, zdravší, mierumilovnejší a čistejší.“
Len si to predstavte, že stačí len upraviť jedálniček a môžeme spraviť svet krajší. Za skúšku to stojí, no nie? 🙂
Rozdávanie kníh
Práca Krišňákov z veľkej časti spočíva v rozdávaní kníh. Od pondelka do piatku cestujú po republike a v rôznych mestách rozdávajú knihy za príspevok na tlač. Môžete tak získať indické posvätné knihy ako Bhagavadgíta či Šrímad-bhagavatam za veľmi nízku cenu. Porozumieť týmto knihám je pre bežného človeka veľmi ťažké. Keď som ich začal čítať sám doma, vôbec som im nerozumel. Až keď som začal chodiť na nedeľné programy pravidelne a začal som praktikovať vedomie Krišnu, až potom som začínal chápať čo sa v tých knihách vôbec píše. Praktikovaním vedomia Krišnu človek zároveň získava aj duchovnú inteligenciu vďaka ktorej dokáže pochopiť posvätné knihy a duchovnú podstatu života.
Harinám
Krišňáci robia každý piatok o piatej Harinám. Vyberú sa do mesta a zvyčajne okolo centra a v centre mesta spievajú Hare Krišna a tancujú. Pozrite si video pre ukážku ako to vyzerá.
Reakcie ľudí na Krišňákov
Reakcie ľudí na Krišňákov sú rôzne. Niekto ich prijíma s otvoreným srdcom, iní od nich odvracajú zrak a ďalší ich zase považujú za sektu. Je to prirodzená reakcia ľudí žijúcich v nevedomosti.
Časopis Korzár robil rozhovor s dlhoročným Krišňákom Marekom Kušnierom, v ktorom sa píše:
Slovensko je konzervatívny národ. Reakcie ľudí na ich aktivity sú rôzne. „Najzložitejšie to bolo v začiatkoch. Najmä Prešov je známy ako silno kresťanské mesto. Keď sme tam otvorili reštauráciu, stála pred ňou staršia žena, ktorá každému zákazníkovi, ktorý od nás vyšiel, povedala, že podpísal zmluvu s diablom.“ Zložité bolo aj ich zaradenie do života obce Abranovce. „Spočiatku sme robili chybu, boli sme príliš uzatvorení. Ľudia nevedeli, kto sme, videli len, ako chodíme s vyholenými hlavami vo zvláštnom oblečení a s ružencom v ruke. Robili proti nám propagandu, hovorilo sa, že tu ľuďom vymývame mozgy a jeme malé deti… Boli aj vyhrážky, že ak neodídeme, vypália náš chrám a podobne.“ Nepomohli ani rozhovory s miestnym kňazom, ktorého presviedčali, že mu nechcú kradnúť ľudí z kostola. Situácia sa zmenila až po tom, keď sa do susedstva nasťahovali ich členovia – pár s tromi deťmi. „Keď ľudia videli, že síce majú inú vieru, no žijú usporiadaným rodinným životom a navyše sa starajú o kravy, zmenili názor.“
Známe osobnosti a Hare Krišna
George Harrison bol Krišňák. Beatles si v roku 1967 spravili výlet do Indie a indická kultúra sa im zapáčila. Najmä Georgovi.
Georgov záujem o vedomie Krišnu rástol. V roku 1970 vydal album s názvom Radha Krishna Temple spolu s oddanými Krišnu. Napísal veľa piesní, v ktorých zanechal odkaz na učenie Hare Krišna. Napríklad v piesni „My Sweet Lord“, ktorá obsahuje chórus so slovami Hare Krišna.
George bol priateľom oddaných Krišnu a dokonca aj priateľom Šríly Prabhupády.
https://www.youtube.com/watch?v=0kNGnIKUdMI
Stevie Wonder použil Hare Krišna mahá-mantru vo svojom diele Pastime Paradise ako podmaz.
Čomu vďačím učeniu Hare Krišna
Bežný človek žijúci v nevedomosti nemá veľký záujem o duchovný život. Myslí si, že ho nepotrebuje, že šťastie dosiahne hromadením majetku a pomocou iných potešení hmotného sveta. Takisto som nemal potrebu zaoberať sa duchovným životom, ale nakoniec som otvoril svoje srdce a získal som nádherné duchovné poznanie, ktoré ma robí šťastným. Dá sa povedať, že praktikovanie učenia Hare Krišna mi zmenilo život. Stal sa zo mňa vegetarián a postupne oveľa vnímavejší človek. Viac sa zaujímam o ostatných a vnímam ich s otvoreným srdcom bez predsudkov. Najviac ma ovplyvnila kniha „Vědecké poznání duše“.
Keby som nenarazil na učenie Hare Krišna, ešte stále by som bol egoista, sebec, jedol by som mäso a nevedomky by som ubližoval iným ako to robí ešte stále veľa ľudí. Odsudzoval som druhých na základe vzhľadu a správania a žil som v ilúzii oddelenosti. Videl som odlišnosti namiesto spoločných črtov.
Aj vďaka učeniu Hare Krišna som prekukol ilúziu hmotného sveta. Krišňáci túto ilúziu nazývajú Májá. Dnes je zo mňa úplne iný človek ako som bol predtým, než som spoznal Krišňákov. Krišňákom vďačím za veľa. Ich učenie je mi síce kultúrne ďaleko, ale dáva mi oveľa väčší zmysel ako ostatné učenia a náboženstvá. Toto učenie bolo ako odrazový mostík na mojej ceste k samému sebe, k svomju JA.
Najčastejšia otázka, ktorú majú mäsožravci pre vegetariánov je: „A čo ješ, keď neješ mäso?“. Znie to neuveriteľne, ale vegetariáni majú čo jesť! A že toho nie je málo… len tak na okraj ešte spomeniem vegánov a najčastejšiu otázku pre nich: „A čo ješ, keď neješ mäso, ani živočíšne výrobky?“ Tož poďme sa na to pozrieť.
Ak sa ti nechce čítať, pozri si vlog (5 min):
Čo teda tí vegetariáni jedia?
Začnem mojimi najobľúbenejšími jedlami. Medzi moje najobľúbenejšie a najjednoduchšie jedlo patria cestoviny s (bazalkovým) pestom, rajčinou, šalátovou uhorkou, syrom a slnečnicovými semiačkami.
Recept je veľmi jednoduchý. Tento recept je na jednu porciu. Nasypte cestoviny do taniera, aby ste vedeli koľko ich máte uvariť. Uvaríte cestoviny, precedíte ich a dáte do taniera. Do hotových cestovín kydnete pesta podľa chuti, zvyčajne stačia 2 – 3 malé lyžičky na jednu porciu, nakrájate syr na kocky, ja používam 2 – 3 druhy syra – klasický tvrdý syr, hermelín a balkánsky syr. Množstvo syra, ktoré dáte do jednej porcie je na vás. Nakrájate polovicu klasickej rajčiny na malé kúsky, alebo môžete nakrájať cherry rajčiny. Nakrájate asi 5 koliečok šalátovej uhorky, hrubých zhruba 1 centimeter a tie pokrájate na menšie kúsky a hodíte ich do cestovín spolu s rajčinou. Nakoniec cestoviny posypte hrsťou slnečnicových semiačok a hotovo. Dobrú chuť. Príprava tohto jedla trvá 15 – 20 minút.
Keď som prestal jesť mäso, tak som bol nútený rozmýšľať nad bezmäsitými jedlami. Zalovil som v pamäti aké nemäsité jedlá nám mama varila. Vynorili sa mi v hlave dobroty ako kapustové fliačky, šúlance s makom, palacinky, krupicová kaša, ryžový nákyp, varený karfiol so zemiakmi, vyprážaný karfiol so zemiakmi, vyprážaný syr, vyprážaná cuketa, langoše, zemiakové placky, cuketové placky, pečené zemiaky, fazuľová polievka, šošovicová polievka, hrachová polievka, zeleninová polievka, vajcová polievka, cesnačka…
Ak si myslíte, že ako vegetariáni by ste nemali čo jesť, skúste tiež zaloviť v pamäti aké nemäsité jedlá vám robila mama a babka. Určite prídete na veľa super jedál.
Na raňajky nám robil otec a dedko takzvané kráľovské raňajky – chlieb s maslom, salámou, syrom, rajčinou a paprikou. Keď vynecháte salámu, máte z toho vegetariánske kráľovské reňajky. Tiež nám robili chlieb s maslom, medom a kakaukom. Mňam.
Ďalej sa dajú vymýšľať jedlá z ryže na stovky spôsobov, napríklad zeleninové rizoto, alebo ryžový nákyp. Zemiaky na stovky spôsobov, cestoviny na stovky spôsobov,…
Ďalej sa dajú jesť rôzne druhy zeleniny a ovocia. A že ich nie je málo… pestrý jedálniček sa dá dosiahnuť už len konzumovaním ovocia a zeleniny. Existuje veľa zeleninových dobrôt, o ktorých mäsožravci nemajú ani tušenia, lebo musia mať všade mäso. Keď som jedol mäso, moja strava bola menej pestrá ako teraz keď mäso nejem.
A teraz mi povedzte, že vegetariáni nemajú čo jesť. LOL.
A to ešte nepoznám veľa vegetariánskych a vegánskych dobrôt. Dúfam, že časom spoznám. A odporúčam ich vyskúšať aj mäsožravcom. Možno zistia, že vegetariánska a vegánska strava je ešte lepšia ako mäsitá.
Nechýba ti mäso?
Ďalšia častá otázka je táto. Chcete úprimnú odpoveď? Nie, nechýba.
Naozaj mi nechýba jesť mäso napichané antibiotikami a steroidmi, ktoré po jeho konzumácií kolujú v krvi človeka a vplývajú na jeho náladu aj konanie. Po pol roku nejedenia mäsa som pocítil hlavne zmenu v myslení a správaní. Už sa nedokážem naštvať pre hocijakú blbosť ako predtým.
Naozaj mi nechýba podporovanie nehumánneho zachádzania so zvieratami v bitúnkoch.
Naozaj mi nechýbajú bielkoviny, ktorých je mimochodom viac v sóji ako v mäse. Mäsožravci si myslia, že mäso je najlepší zdroj bielkovín, no nie je to celkom tak. Bielkoviny získate aj zo strukovín, orechov, obilnín, prípadne z mliečnych výrobkov, ktoré sa už ale snažím veľmi obmedzovať kvoli zachádzaniu zvierat v mliekarenskom priemysle. Človek naozaj nepotrebuje ani mliečne výrobky k životu. Dokonca ani vajcia. Bielkoviny sa delia na živočíšne a rastlinné a človek by vraj mal mať príjem oboch, no zvieratá sa nestarajú či majú dostatok bielkovín, jednoducho jedia čo im chutí a žijú. To len ľudia si vymýšľajú hlúposti ako správny príjem bielkovín, kalórií a podobne. Pretože prestali žiť prirodzene. Existujú ľudia, takzvaní fruitariáni, ktorí jedia iba čerstvú zeleninu a ovocie a sú zdraví. Počúvajú svoje telo a vedia, čo je pre nich dobré.
Naozaj mi nechýba ten šťavnatý hovädzí steak. Dám si radšej šťavnaté jabĺčko. 🙂
Podľa niektorých priateľov som sa zbláznil. A viete prečo? Lebo som sa v pomerne krátkom čase veľmi zmenil. Lebo vidím svet diametrálne odlišne ako oni. Už nie som ako väčšina ľudí. Patrím našťastie medzi bláznov. Medzi šťastných bláznov.
Ak sa ti nechce čítať, pozri si vlog (5 min):
Blázon, ktorý je „trochu“ odlišný od väčšiny
Ak sa človek čo i len trochu vymyká priemeru, je prinajmenšom čudák. Ak sa viac vymyká priemeru, je blázon. Taký je pohľad spoločnosti na odlišných ľudí.
Som blázon, ktorý sa vydal na cestu sebarozvoja a robím veci, ktoré bežní ľudia nerobia. Sprchujem sa studenou vodou, chodím naboso, meditujem, venujem veľa času práci, z ktorej nemám momentálne ani cent a veľa iného. A ešte urobím veľa zvláštnych vecí, aby som sa posunul v živote ďalej. Nie som z tých, ktorí sa uspokoja s tým, čo im naservírujú druhí – rodičia, spoločnosť, systém,… chcem viac. Chcem byť sám sebou a darí sa mi to, aj keď na mňa ľudia často pozerajú ako na blázna.
Som blázon, ktorý vidí svet z „vtáčej/vyššej perspektívy“. Vidím problémy a ich riešenia, ktoré iní ľudia nevidia. Nedokážu vidieť to, čo ja kým sa nedostanú do tejto vyššej perspektívy. Človek zo zeme nevidí to, čo vidí orol z oblohy.
Napríklad vidím a vnímam celosvetové problémy tak ako by sa týkali mňa osobne. Viem, že každý jeden problém vytvorili sami ľudia a sami ľudia ho môžu vyriešiť. Vojny, drancovanie prírody, násilie, vraždy, všetko toto sa ma dotýka akoby osobne a vidím, že svet môže existovať aj bez týchto negatívnych vecí. Chce to ale určitý posun v myslení ľudí. Chce to viac bláznov.
Blázon, ktorý chce zmeniť svet
Naučil som sa, že svet nezmením inak ako cez samého seba. Píše sa o tom v mnohých knihách, no kým si to človek nezažije, nepochopí. Snažím sa inšpirovať ľudí, snažím sa ich vyzývať aby urobili prvý krok potrebný pre svoj rozvoj. Podávam svoj pohľad na svet, aby sa aspoň pár ľudí zamyslelo. Robím to aj za cenu toho, že som označovaný za blázna.
Blázon, ktorý prestal jesť mäso
Stačí len napísať článok „Deravé argumenty obhajujúce jedenie mäsa„, zmieniť pár citátov hovoriacich aké je nejedenie mäsa pre ľudstvo prospešné a zrazu som pre všetkých mäsožravcov blázon. Aké úžasne jednoduché získať túto diagnózu.
Blázon, ktorý chodí naboso
Jedného teplého dňa mi bolo v topánkach príliš teplo, tak som sa vyzul a išiel som po meste naboso. Spočiatku som sa hanbil, ale potom sa mi to tak zapáčilo, že som chodil naboso prakticky celé leto. Pre priateľov, pre susedov aj pre rodinu som bol spočiatku za šialenca, no neskôr si na to akosi zvykli a niektorí dokonca začali chodiť naboso tiež. Je to nákazlivé. Pozor na to.
Bosý človek je atrakcia pre deti aj pre dospelých. Ľudia, ktorí ma nepoznajú, sa na mňa buď divne pozerajú, alebo sa spýtajú či mi nešibe. Nie, nepýtajú sa či mi nešibe. Pýtajú sa prečo chodím bosý a ja im vravím to, čo píšem v článku „Čo mi chôdza naboso dala a čo mi vzala„.
Blázon, ktorý prikladá váhu konšpiračným teóriam
Konšpiračné teórie dokážu dať človeku iný pohľad na danú vec. Ak si niekto povie, že „toto je blbosť“, prakticky sa nič nové nedozvie. Jednoducho zahodí nadobudnutú znalosť do koša. Odmieta vidieť danú vec inými očami ako svojimi. To je obmedzujúce…
Konšpiračným teóriam je ľahké podľahnúť, najmä keď dávajú dokonalý zmysel. Tí, ktorí prikladajú váhu konšpiračným teóriam, sú považovaní za bláznov.
Blázon, ktorý sa vzdal racionálneho zmýšľania
Zistil som, že racionálne zmýšľanie obmedzuje poznanie. Ja som človek, ktorý baží po poznaní a učí sa prakticky každý deň niečo nové. Nebaví ma učiť sa poučky a ani študovať vedecké dôkazy. Obmedzovať svoje poznanie len na to, čo sa dá vedecky a racionálne oddôvodniť je obrovské obmedzenie. Študujem o všetkom čo mi príde do cesty, či už sú to duchovné veci, konšpiračné teórie, programovanie,… čokoľvek. Neoznačujem nič za nezmysel pretože by som obmedzoval svoje poznanie.
Namiesto okamžitého odsúdenia niečoho za nezmysel analyzujem a filtrujem informácie. Získavam tak oveľa väčšie poznanie ako s racionálnym zmýšľaním.
Viac takých bláznov
Prajem si, aby bolo vo svete viac takých bláznov ako som ja. Viac bláznov, ktorí sa za pár mesiacov zmenili na nepoznanie a stále sú v procese premeny. Viac bláznov túžiacich po láskyplnom a mierumilovnom žití.
Mnoho ľudí si myslí, že láska je hlavne vzťah medzi dvoma ľuďmi. Väčšinou mužom a ženou. Láska je aj to, keď rodičia ľúbia svoje deti. Alebo keď niekto ľúbi svojich domácich miláčikov – rôzne zvery. Môžeme milovať prírodu a vesmír. To všetko je láska. A čo je ešte láska?
Ak sa ti nechce čítať, pozri si vlog (7.5 min):
Partnerská láska
Partnerská láska je tá, po ktorej všetci túžia. Nikto nechce byť osamelý. Každý túži milovať a byť milovaný. Je to predsa super pocit.
No láska veľakrát bolí. Hlavne keď s ňou začíname, môžeme sa veľmi popáliť. Je to vôbec láska, keď tak dokáže bolieť? No je. Ako inak by sme si vedeli vážiť teplo, keby nebola zima? Ako inak by sme si vedeli vážiť svetlo, keby nebola tma? Ako by sme si vedeli vážiť lásku, keby nebolela?
S partnerskou láskou sa veľmi často spája fyzická láska. Vyberáme si partnera na základe fyzickej príťažlivosti. Často sa stáva, že ľudia si vyberajú parnera iba na základe fyzickej príťažlivosti a vrhajú sa bezhlavo do vzťahov. Neskôr narážajú na problémy „On je taký debil“, „Ona je taká pi…“. Je aj toto láska? Ani nie 🙂 Fyzická láska je totiž láska falošná. Krása toho druhého nás dokáže dokonale oklamať a naivne si myslíme, že on je ten pravý/pravá.
Keď narazíme na partnera, ktorý nás priťahuje fyzicky a ešte si s ním aj dlhodobo rozumieme, to môže byť ono, po čom všetci pátrajú. Vzájomné porozumenie vo vzťahu je oveľa dôležitejšie ako fyzická krása. Ak je náš partner krásny, ale nerozumieme si navzájom, načo je nám taký vzťah? Len na príťaž. Ak náš partner nie je sex bomba, ale rozumieme si s ním, je to oveľa viac ako keby bol sex bomba.
Partnerská láska teda nie je iba o fyzickej kráse, je hlavne o tej vnútornej kráse. Fyzická krása človeka pominie o pár rokov, no tá vnútorná je trvalejšia.
Čo je ešte láska?
Mnoho ľudí hľadá lásku v iných ľuďoch, zvieratách, alebo v niečom inom. Mnoho ľudí hľadá lásku takpovediac v externých zdrojoch. Okrem spomínaných druhov lásky je tu ešte jeden prehliadaný zdroj lásky, ktorý je oveľa bližšie ako sa môže zdať. Hovorí sa, že láska pramení zo srdca. A veru nie je to ďaleko od pravdy. Tá skutočná láska je v každom človeku. Každý človek ju má v sebe. Aj keď zrovna nemáš partnera, alebo domáceho miláčika, môžeš milovať a byť milovaný. Znie to zvláštne, však? No akonáhle objavíš túto lásku v sebe, svet sa ti bude zdať oveľa krajší. Budeš milovať všetkých a všetci budú milovať teba. A nemyslím tým fyzickú lásku, žiadny sex ani nič podobné. Táto láska je bezhraničná, bezpodmienečná a večná. Ak sa naučíš milovať seba, automaticky budeš milovať všetko a všetkých – celý vesmír.
Sebaláska
Nebojte sa, nie je to žiadny narcizmus. Nemá to s ním nič.
Naučiť sa milovať seba chce veľa trpezlivosti a veľa snahy. Popracovať na sebe, na vlastnostiach, ktoré nám bránia v sebarozvoji a ktoré na sebe nemáme radi. Dá sa to. Všetko sa dá, keď sa chce. Prvý krok k sebaláske je nájsť seba, svoje JA. Nemôžeš milovať niečo, čo nepoznáš. Musíš zistiť kto naozaj si a čo je tvoje životné poslanie. Čo ťa baví. Ak sa ti to podarí, alebo sa ti to už dokonca podarilo, gratulujem! Ak nevieš ako na to, vyskúšaj meditovať. O meditáciach sa dozvieš v článku „Čo mi dala meditácia„.
Popracovať na sebe neznamená stať sa dokonalým, ale využívať vlastnosti a schopnosti, ktoré máme a prijať vlastnosti, ktoré na sebe nemáme radi. Ak na sebe niečo nemáš rád, môžeš to buď zmeniť, alebo prijať. Sebaprijatie predchádza sebaláske. Pokiaľ sa neprijmeš takého, aký si, len ťažko sa dokážeš milovať.
Sebaláska verzus externá láska
Ak nemiluješ seba, nedokážeš celkom milovať ani iných. Bez sebalásky je láska k ostatným len klam, ilúzia. Kým nemiluješ seba, budeš kvoli láske trpieť. Vzťahy aj rozchody ťa budú veľmi bolieť.
Ak nemiluješ seba, nie si šťastný a snažíš sa nájsť lásku a šťastie v externých zdrojoch – v ľuďoch, zvieratách, rastlinách, či dokonca v materiálnych veciach.
Veľa ľudí túži po partnerovi snov. Veľa ľudí si myslí, že len s ním budú naozaj šťastní a konečne zažijú skutočnú lásku. Takto sa len klamú. Kým nemiluješ seba, nemôžeš byť vo vzťahu skutočne šťastný a nemôžeš ani nájsť partnera snov. Kým nemiluješ seba, budeš časom v partnerovi vidieť chyby a on bude vidieť chyby v tebe. Budete si ich navzájom vyčítať.
Nemôžeme dať iným to, čo sami nemáme. Nemôžeme dať iným lásku, ak ju nemáme v sebe.
Ak máme pocit nedostatku lásky, chýba nám sebaláska. Nie láska od ostatných. Láska z externých zdrojov je prchavá a častokrát bolí. Partner nám môže ublížiť, alebo nás môže opustiť, zviera nám môže zomrieť, jednoducho na externú lásku nie je spoľahnutie. Externá láska spôsobuje veľa potešenia, ale na druhej strane aj veľa bolesti. Zato keď objavíš lásku v sebe, už viac ju nemusíš hľadať v externých zdrojoch a nemusíš zažívať takú ukrutnú bolesť zo straty. Na pocítenie skutočnej lásky nepotrebuješ ostatných. Aj keď je pravda, že vo mne zapálila túto lásku najkrajšia žena na svete, ale to bol len impulz, akási iskra, vďaka ktorej vo mne vzbĺkol večný oheň lásky. Teraz som šťastný sám so sebou a milujem seba aj všetkých ostatných, celé stvorenie. Ja som túto lásku pocítil vďaka tomu, že som na ňu bol pripravený. Bol som sám so sebou vyrovnaný a prijal som sa takého, aký som. Keby som mal sám so sebou problém, keby som sa neprijal, nebol by som na túto lásku pripravený.
Vedz, že pracovať na sebe, spoznať svoje JA, svoje životné poslanie, ti pomôže nájsť lásku v tebe. Buď trpezlivý. Trpezlivosť ruže prináša. Je dosť možné, že ti príde do života osoba, ktorá v tebe túto večnú lásku zapáli. A je dosť možné, že tak, ako tá osoba prišla, tak aj odíde. Ale to ti už nebude vadiť, pretože už budeš mať lásku v sebe. Už nebudeš potrebovať externé zdroje lásky, aby si lásku pocítil.
Vetu „Miluj blížného svojho ako seba samého“ už snáď každý počul. Každý si však pod touto vetou predstaví niečo iné. Nie je jasné kto je náš blížny a čo znamená milovať seba samého.
Ak sa ti nechce čítať, pozri si vlog (7 min):
Kto je náš blížny?
Pod pojmom „náš blížny“ si asi väčšina ľudí predstaví svoju rodinu a priateľov. Ľudí, ku ktorým majú blízky vzťah. No môže byť náš blížny aj človek, ku ktorému nemáme blízky vzťah? Človek, ktorého vidíme prvýkrát v živote?
Vysvetlenie kto je náš blížny je v nasledujúcom úryvku:
Ježiš povedal: Istý človek zostupoval z Jeruzalema do Jericha a padol do rúk zbojníkov. Tí ho ozbíjali, doráňali, nechali ho polomŕtveho a odišli. Náhodou šiel tou cestou istý kňaz a keď ho uvidel, obišiel ho. Takisto aj levita: keď prišiel na to miesto a uvidel ho, išiel ďalej. No prišiel k nemu istý cestujúci Samaritán a keď ho uvidel, bolo mu ho ľúto. Pristúpil k nemu, nalial mu na rany oleja a vína a obviazal mu ich; vyložil ho na svoje dobytča, zaviezol ho do hostinca a staral sa oň. Na druhý deň vyňal dva denáre, dal ich hostinskému a povedal: „Staraj sa oň a ak vynaložíš viac, ja ti to zaplatím, keď sa budem vracať.“ Čo myslíš, ktorý z tých troch bol blížnym tomu, čo padol do rúk zbojníkov? On odpovedal: „Ten, čo mu preukázal milosrdenstvo.“ A Ježiš mu povedal: „Choď a rob aj ty podobne!“ (Lk 10, 30-37)
Dáva zmysel považovať cudzieho človeka za blížneho svojho? Dáva zmysel pomáhať ľuďom, ktorých nepoznáme? Na tieto otázky si musíte odpovedať sami. Mne to zmysel dáva. Stačí si predstaviť ako by vyzeral svet, keby si ľudia navzájom nepomáhali.
Milovať seba samého?
Miluješ samého seba? Keď sa pozrieš do zrkadla, čo vidíš? Vidíš nádhernú bytosť, alebo niekoho, s kým sa nestotožňuješ?
Kým nemiluješ samého seba, nedokážeš milovať ani ostatných. Ak nemiluješ samého seba, potrebuješ lásku z externého zdroja. Potrebuješ partnera, ktorý ti lásku dá. Ak ale nemiluješ samého seba, nedokážeš skutočne milovať ani svojho partnera takého, aký je. Vytváraš si podmienky, na základe ktorých ho budeš milovať. Musí byť taký, či onaký.
Kým nemiluješ seba takého aký si, nedokážeš milovať ani ostatných takých, akí sú. Nedokážeš milovať bezpodmienečne.
Ak by som nemiloval samého seba, nemohol by som počúvať svoj hlas zo záznamu. Nemohol by som pozerať, či editovať videá, v ktorých rozprávam. Pozeranie a počúvanie samého seba by mi bolo nepríjemné. No ja milujem keď počúvam svoj hlas a keď sa na seba pozerám. Milujem samého seba. Je to sebaláska, nemýľte si to s narcizmom.
Sebaprijatie a sebaláska
Prijať sa takého aký som, s každou jednou vadou – fyzickou, či psychickou, to je sebaprijatie. A od sebaprijatia je už len krôčik k sebaláske. Keď sa pozriem do zrkadla, vidím tam úžasnú bytosť. Keď sa usmejem, vidím krivé zuby, lebo som ako malý nechcel strojček a nechcem ho ani teraz. Milujem aj svoje krivé zuby.
Veľa ľudí má problém prijať a milovať samých seba. Veľa ľudí na sebe nájde niečo, čo na sebe nemajú radi. Ak sa ti niečo nepáči, môžeš to zmeniť, alebo to prijať také, aké to je.
Toto som raz napísal kamoške: Prijmi seba samú, takú aká si. Tu a teraz, v tomto momente. Keď prestaneš mať na seba nároky a pohľad v ktorom chceš naplniť priania alebo potreby druhého, vtedy sa prijmeš a budeš naozaj šťastná. Šťastná sama so sebou a zo seba. Nechci byť iná ako si. Si milovaná presne taká aká si. A máš byť taká. Keby si iná, nebola by si to už ty.
Ide o prijatie seba presne v tom momente, v ktorom sa nachádzame.
Všetky naše vzťahy sa odvíjajú práve od vzťahu k sebe samému. Ak chceš mať kladný vzťah k ľuďom, musíš mať najskôr kladný vzťah k sebe. Mať rád seba. Mať rád sám seba nie je totožné so sebectvom (sebectvo znamená nezdravo sa mať rád).
Šťastný budeš len vtedy, keď budeš sám k sebe milosrdný, keď prijmeš sám seba takého, ako si bol stvorený. To neznamená, že sa uspokojíš so svojimi chybami a prestaneš na sebe pracovať. Znamená to len toľko, že si svoje chyby priznáš a začneš sa mať rád aj s týmito chybami, taký aký si. To je jediný zdravý postoj umožňujúci, aby si mohol svoje chyby odstrániť.
Iba vtedy, keď prijmeš sám seba, môžeš prijímať druhého bez odsúdenia. Milosrdenstva k druhému človeku budeš schopný len vtedy, ak budeš milosrdný sám k sebe, ak sa zmieriš s tým, čo je v tebe tienisté. Kto sa sám pozeral do priepastí svojej duše, môže sa správať k druhému s úctou a bez predsudkov.
Ak odsúdiš druhého človeka, nemôžeš mu pomôcť. Ak chceš nejakému človeku pomôcť, musíš ho prijať takého, aký je. Aby si to dokázal, musíš predtým prijať sám seba.
No a od sebaprijatia je už naozaj len krôčik k sebaláske.
Nádherný svet
Prvý krok k nádhernému svetu je naučiť sa milovať samého seba. Od sebalásky sa potom vyvíja celý náš život. Všetky naše vzťahy, veci a situácie budú zrazu úplne iné. Budú akési krajšie. Vďaka sebaláske. Nádhernej láske.
Ak sa začneš milovať, začneš milovať celý svet, všetko a všetkých bez rozdielu. Pochopíš a pocítiš bezpodmienečnú lásku. Všetko sa ti bude zdať úžasné.
Verte mi, sebaláska je úžasná. Pre niekoho to môže byť klišé, no pre mňa je to realita. Keby som pred pár rokmi čítal tento článok, asi by som si myslel, že autorovi hrabe. Takisto si to môžeš myslieť aj ty. Sebaláska ti možno teraz nič nehovorí. No keď sa naučíš milovať samého seba, potom to pochopíš.
Najčastejší argument proti Moslimom je, že Korán vyzýva k násiliu a vraždeniu. Jasné, keď vytrhnete verš mimo kontextu, tak to naozaj tak znie, že Korán vyzýva k vraždeniu neveriacich. Treba sa pozrieť na texty v kontexte, aby ste pochopili o čo v skutočnosti ide.
Ak sa ti nechce čítať, pozri si vlog (11 min):
Verše v kontexte
Najčastejšie texty vytrhnuté z kontextu sú:
Zabíjajte ich všade, kde ich dostihnete a vyžeňte ich z miest, odkiaľ oni vyhnali vás, veď zvádzanie od viery je horšie než zabitie. Avšak nebojujte s nimi blízko Mešity posvätnej, pokiaľ oni s vami nezačnú bojovať. Ak vás tam však napadnú, zabite ich – taká je odmena neveriacich.
A druhý text:
A ak sa otočia chrbtom, tak ich chyťte a zabite kdekoľvek ich nájdete! A neberte si z nich ani priateľov ani pomocníkov (An-Nisaa‘ 4: 89)
Vytrhnutím textu z kontextu sa dá krásne manipulovať tak, že to bez kontextu nadobudne úplne iný význam. Takúto manipuláciu som videl už veľakrát. Poďme sa pozrieť na spomínané texty v kontexte:
A bojujte na ceste Božej proti tým, ktorí bojujú proti vám, avšak nečiňte bezprávie, lebo Boh nemiluje tých, ktorí sa bezprávia dopúšťajú. Zabíjajte ich všade, kde ich dostihnete a vyžeňte ich z miest, odkiaľ oni vyhnali vás, veď zvádzanie od viery je horšie než zabitie. Avšak nebojujte s nimi blízko Mešity posvätnej, pokiaľ oni s vami nezačnú bojovať. Ak vás tam však napadnú, zabite ich – taká je odmena neveriacich. Ak však prestanú, teda Boh je veru milosrdný. A bojujte proti nim, pokiaľ nebude koniec zvádzania od viery a pokiaľ nebude všetko náboženstvo patriť Bohu. Ak však prestanú, potom skončite nepriateľstvo, ale nie proti nespravodlivým. Mesiac posvätný proti Mesiacu posvätnému; i veci posvätné podliehajú zákonu krvnej pomsty! Ktokoľvek proti vám vystúpi nepriateľsky, potom aj vy proti nemu tak vystúpte, podobne ako on vystupoval proti vám. A bojte sa Boha a vedzte, že Boh stojí na strane bohabojných (Al-Baqarah 2: 190-194)
A druhý text:
A priali by si, aby ste sa stali neveriacimi, ako sú oni a aby ste boli rovnakí. Neberte si medzi nimi priateľov pokiaľ sa nevydajú na cestu Božiu! A ak sa obrátia chrbtom, potom ich chyťte a zabite kdekoľvek ich nájdete! A neberte si z nich ani priateľov ani pomocníkov okrem tých, ktorí sú spojení s ľudom, medzi ktorým a vami je dohoda, alebo ktorí k vám prišli so stiesnenými hruďami z toho, že majú bojovať proti vám alebo proti ľudu svojmu. Keby Boh chcel, bol by im dal vládu nad vami a oni by boli proti vám bojovali. Ak sa vás však stránia, bez toho, aby s vami bojovali a vzdajú sa vám na milosť, potom vám Boh nedáva proti nim žiadne oprávnenie k boju. A nájdete aj iných pokrytcov, ktorí chcú získať dôveru vašu aj dôveru svojho ľudu. Kedykoľvek sa vás pokúsia zviesť k odpadnutiu, budú v tom odradení. A ak sa nebudú držať stranou od vás a nevzdajú sa vám na milosť a nezložia svoje ruky, potom ich chyťte a zabite, kdekoľvek ich nájdete! A nad týmito vám dávame právomoc zreteľnú. (An-Nisaa‘ 4: 89-91)
Teraz mi úprimne povedz či dávajú tieto verše slobodné povolenie zabíjať kohokoľvek kdekoľvek? Tieto verše boli zjavené Bohom prorokovi Mohamedovi v dobe, kedy boli moslimovia pravidelne napádaní neveriacimi z Mekky. Tí zastrašovali moslimskú komunitu v Medíne. Jeden by mohol povedať, užívajúc súčasný žargón, že existovali neustále teroristické útoky na Medínu a v tejto situácii bolo moslimom dané povolenie brániť sa „teroristom“. Tieto verše nie sú povolením „terorizmu“, ale varovaním „teroristom“. Ale dokonca aj v tomto varovaní môžeme vidieť koľko obmedzení je zdôraznených.
Je dôležité, aby sme študovali náboženské texty v správnej súvislosti. Keď tieto texty nie sú čítané v náležitej textovej a historickej súvislosti, sú manipulované a prekrúcané. Je pravdou, že niektorí moslimovia manipulujú s týmito veršami pre vlastné ciele. A nie sú to len islámske texty, toto sa týka tiež textov iných náboženstiev. Môžeme citovať tucet veršov z biblie, ktoré vyzerajú veľmi násilne, ak sa vytrhnú z historickej súvislosti. Tieto biblické texty boli zneužité mnohými násilnými židovskými a kresťanskými skupinami. Križiaci ich používali proti moslimom a židom. Nacisti proti židom. Nedávno ich srbskí kresťania využili proti bosenským moslimom. Sionisti ich pravidelne používajú proti Palestíncom.
Islám – náboženstvo mieru
V Koráne sa nikde nepíše, aby moslimovia zabíjali nevinných ľudí. To práve Korán odsudzuje a zakazuje.
Moslimovia tvrdia, že Islam je náboženstvo mieru. No nemoslimovia sú voči tomuto tvrdeniu skeptickí práve kvoli správaniu sa radikálnych moslimov.
Na svete je viac ako miliarda moslimov. Keby bol každý z nich vrah a terorista, svet by vyzeral trošku inak, nemyslíte?
Radikálny Islám
Radikálny Islám nemá okrem názvu nič spoločné s pôvodným Islámom. Radikálny Islám vznikol vďaka dezinterpretácii Koránu. Jednoducho si vysvetlili verše po svojom. Hovorí sa, že radikálni moslimovia ani nečítali Korán. Ani by som sa tomu nedivil. Boli im takisto prezentované len útržky z Koránu bez kontextu.
Navyše existuje viacero verzií Koránu. Môžeme si to predstaviť ako kresťanský Starý a Nový zákon. Starý zákon je dosť brutálny, plný násilia. Nový zákon je mierumilovný a usmerňujúci.
Radikálny Islám sa očividne riadi podľa Koránu, ktorý je plný násilia a podporuje násilie na iných.
Radikálny Islám je koncentrované zlo. Ľudia utekajú z krajín, kde vládne radikálny Islám, pretože sa s ním nestotožňujú. Treba rozlišovať mierumilovný Islám a radikálny Islám.
Radikálnych moslimov je podstatne menej ako mierumilovných moslimov. Keby boli všetci moslimovia radikáli, svet by vyzeral inak. Vedzte, že bežný moslim vám nijak neublíži. Ale radikálny moslim vás bude chcieť pravdepodobne zabiť, pretože to nemá v hlave celkom v poriadku. A možno niekto z nich zabije aj mňa za tento článok.
Nebezpečenstvo nespočíva v Isláme
Nebezpečenstvo spočíva v jednoduchých ľuďoch. V ľuďoch, ktorým stačí povedať, že Boh je všemohúci, že ak nebudú poslúchať božie príkazy, tak budú po smrti naveky zatratení v pekle. Nepripomína vám to niečo? Kresťanstvo, alebo tak?
Jednoduchým ľuďom totižto stačí veľmi málo, aby uverili hocijakej hovadine bez toho, aby si o tom naštudovali niečo viac. Napríklad sú ochotní uveriť aj tomu, že Islám vyzýva k vraždeniu v 21. storočí.
Jednoduchí ľudia sú aj medzi nami, v Európe aj na Slovensku. Je mi nesmierne ľúto, keď si takíto jednoduchí ľudia vytvárajú predsudky na základe pokrivených, takzvaných faktov. Tieto pokrivené fakty slúžia len na manipuláciu a vzbudenie strachu a nenávisti voči moslimom. Je mi nesmierne ľúto keď ľudia veria bludom a nedokážu si overiť fakty.
Veď logika hovorí, že keby bol každý moslim násilník a vrah, tak by tu bol dosť veľký masaker, nemyslíte? Zhruba miliarda moslimov proti 6 miliardám ostatných. Alebo si naozaj myslíte, že moslimovia čakajú kým budú v prevahe a potom povraždia ostatných?
Skôr, než si vytvoríte unáhlené závery, naštudujte si prosím o problematike viac, aby ste si mohli vytvoriť objektívnejší obraz. Viem, že veľa ľuďom stačí povedať, že tí a tí sú zlí, daj si na nich pozor. A ľudia sa zlaknú a vytvoria si predsudky. Je to veľmi smutné a je mi veľmi ľúto, že ľudia sú tak ľahko manipulovateľní.
No ja verím, že láska a zdravý rozum nakoniec zvíťazia. Ja vás prosím, nevytvárajte si predsudky na základe nejakých bludov, ktoré vám niekto iný natlačí do hlavy. Ani mňa nepočúvajte. Vytvorte si obraz na základe svojho rozumu a na základe svojej osobnej skúsenosti. Nebojte sa a vytvorte si priateľstvá s moslimami, aby ste mohli zistiť akí moslimovia v skutočnosti sú. Nechajte ich, aby vám vysvetlili ich pohľad na Islám a na ľudí, ktorí Islám zneucťujú a zneužívajú ho k obhájeniu svojich otrasných činov. Všetko nedorozumenie vychádza z nevedomosti. Ľudia nevedia veľa vecí, preto sú takí, akí sú, preto sú veľmi ľahko manipulovateľní. Aj deťom veľmi ľahko natlačíte do hlavy, že Ježiško nosí darčeky. Deti tomu na 100% veria. Takisto sa dá aj jednoduchým ľuďom natlačiť do hlavy prakticky čokoľvek.
Jednoduchí ľudia by sa dali nazvať teroristami. Terorizujú ostatných svojimi nenávistnými prejavmi. Takýchto teroristov môžete nájsť aj na internete nespočet. Na základe pár jednotlivcov terorizujú celú skupinu, ktorá za vyčíňanie pár jednotlivcov v ich mene vlastne ani nemôže. Skutoční moslimovia nemôžu za to, že niektorí šialenci v mene Allaha páchajú otrasné činy.
Stále je na svete nespočet ľudí, ktorým stačí povedať, že je niečo tak, či onak a oni tomu uveria. Toto je najväčšie nebezpečenstvo. Nebezpečenstvo a celkom veľká nepríjemnosť je tiež odsúdenie ľudí, ktorí za nič nemôžu. Otvorte prosím oči a otvorte oči aj iným. Nešírte nenávisť k tým, ktorí za nič nemôžu. Namiesto nenávisti a strachu, šírte lásku. Spoločne. Násilie plodí násilie. Nenávisť plodí nenávisť. Len láska môže toto šialenstvo zastaviť. Ak neveríte, môžete si o tom prečítať v článku „Kto do teba kameňom, ty do neho…„.
Egoista v tomto článku znamená čovek ovládaný egom.
Nie je to tak dávno, čo ma ovládalo ego. Bol som egoista. Nedokázal som si priznať chybu. Musel som mať vždy pravdu a keď som aj zistil, že som sa mýlil, nedokázal som si to priznať a bol som radšej ticho. Nedokázal som povedať prepáč a dokonca ani ďakujem. Keď sa na to teraz tak spätne pozerám, život pod nadvládou ega bol strašný. Veľa ľudí ovláda ego a ani si to neuvedomujú.
Poznám pár ľudí, ktorých ovláda ego a je to veľmi cítiť. Žiaľ dnešná spoločnosť je založená na kŕmení ega a preto tak vyzerá. Učili nás, že máme byť čo najlepší, že máme byť lepší ako ostatní. Športy, kde jeden vyhráva a druhý prehráva, masírujú a kŕmia ego. Dobré známky v škole a pochvaly sú tiež potravou pre ego.
Keď komunikujem s egoistami, býva to dosť ťažké. Ich ego cítim aj na diaľku, cez internet. Je mi ľúto, že ich ovláda ego a ani si to neuvedomujú. Neuvedomujú si, že žijú pod nadvládou ega a aký krásny život môžu mať bez tejto nadvlády.
Egoisti majú častokrát sklon ospravedlňovať egoistické správanie seba aj iných ľudí pochybnými argumentami. Snažia sa vymyslieť si nejaký argument, aby ospravedlnili svoje činy. Takéto výmysly ega ich ale v skutočnosti vôbec neospravedlňujú. Častokrát sú to nie príliš prepracované argumenty a dajú sa veľmi ľahko prestreliť jediným protiargumentom zo srdca.
Odsudzovanie
Mám priateľov, ktorých ovláda ego. Je to na nich krásne vidieť ako odsudzujú ostatných. Ako vnímajú odlišnosť namiesto jednoty. Ja nevnímam rozdiely, vnímam naopak podobnosti. Je to schopnosť, ktorá egoistom chýba. Ak človek nesúdi, je nádherne milujúci a oslobodený.
Ja som lepší!
Ja som lepší, moje názory sú najlepšie a len ja mám pravdu. Toto je číre egoistické správanie. Pripustiť si, že by nemali pravdu, to je pre egoistov veľmi ťažké. Egoisti všade boli a všetko vedia.
Ja, ja, ja, iba ja!
Egoista sa v prvom rade zameriava iba na uspokojenie svojich potrieb. Potreby ostatných sú mu väčšinou ukradnuté. Nemá potrebu pomáhať ostatným ak z toho sám niečo nemá. Ak ho niekto požiada o pomoc, veľmi často odmietne pomôcť.
Ako som ovládol ego
Ego som ovládol vďaka vedomému žitiu a vďaka meditácii. O vedomom žití píšem v článku „Vedomé žitie„. Keď som začal meditovať, moja duša začala rásť a prerástla ego. Predtým, než som začal meditovať, moja duša bola akoby vo vnútri ega. Ego malo hlavné slovo a ovládalo ma. Po niekoľkých mesiacoch každodennej meditácie sa ego sa akoby zmenšilo a duša sa zväčšila. Teraz duša obaľuje ego a má ho pod kontrolou.
Ovládnutie ega neznamená ego potlačiť. Kedysi som si myslel, že ego treba potlačiť a nedávať mu priestor. Lenže neskôr mi bolo vysvetlené, že nie je dobré potláčať súčasť svojho JA. Nie je dobré potláčať čokoľvek. Ovládnutie lepšie ilustruje to, čo sa v skutočnosti deje. Ego sa môže občas prejaviť a je dobré byť si vedomý toho, že je to ego. To jedoducho spoznáte. Keď sa ozve ego, prejaví sa to nie moc príjemnými pocitmi. Presne cítim kedy sa ozýva ego a nie je to moc príjemné. Pocity ako nadradenosť, povýšenosť, neomylnosť pochádzajú z ega. Treba si to uvedomiť a usmerniť ego, nech si príliš nevyskakuje.
Akonáhle duša prerastie ego, ego sa zmenší a ani z ďaleka nebude mať také slovo, aké malo predtým. Ani z ďaleka človek nebude mať pocit nadradenosti, či neomylnosti. Bude prijímať názory ostatných a snažiť sa ich pochopiť. Ak aj s niečim nesúhlasí, vyjadrí to s pochopením a láskou. Dokáže pocítiť bezpodmienečnú lásku a jednotu.
Jednota znamená vnímať ľudí, zvieratá, rastliny, prírodu, prakticky všetko naokolo ako seba samého. Ak sa pozriem na čokoľvek, vidím v tom seba. Nezáleží na tom, či je človek čierny, alebo biely, pekný, či škaredý. Je to stále človek, rovnako ako ja. Má rovnaké základné potreby, rovnako ako ja. Jednota je vo všetkom. Všetko sa skladá z atómov. Vo svojej podstate je všetko rovnaké. To je dôležité si uvedomiť.
Niekomu sa môže zdať, že aj moje slová sú egoistické, no nie je to tak. Posledných pár mesiacov konám už len zo srdca a ego mám viacmenej pod kontrolou. Presne viem kedy si vyskakuje ego a hneď ho ukľudním.
Ego je potrebné
Ego síce spôsobuje veľa neplechy, ale je potrebné. Záleží na veľkosti ega. Ak je ego veľké, ovláda človeka a spôsobuje naozaj veľa neplechy. Ak človek dokáže ovládnuť ego, radikálne sa zmení.
Ego nás poháňa, aby sme boli čo najlepší. Ale ak človeka ovláda ego, ide si za svojim cieľom aj na úkor ostatných. Ide hlava – nehlava a valcuje ostatných. Kdežto človek s ovládnutým egom na svojej ceste za svojim cieľom týchto prevalcovaných zdvíha a praje im šťastnú cestu na ich ceste životom.
Ego je zodpovedné za obranu a prežitie. Stotožňuje sa s telom, kdežto duša sa s telom nestotožňuje. Duši je jedno čo sa s telom stane. Preto potrebujeme ego, aby sme dokázali v hmotnom tele fungovať a prežiť.
Vládnutie ega a ovládnutie ega
Keďže je ego zodpovedné za prežitie, takisto je zodpovedné za sebectvo. Najskôr ja, až potom ostatní. Najskôr dám sebe, až potom tebe. Človek s ovládnutým egom sa pozerá aj na potreby iných a nezištne pomáha.
Ego je pútané hmotou, teda má vzťah k materiálnym veciam. Egoisti milujú hmotné veci. Milujú peniaze, svoje auto, bicykel, telefón, aj krásne fyzické telá. Ak sa egoista zamiluje, zamiluje sa v prvom rade do fyzického tela.
Človek vyslobodený z pod nadvlády ega chápe, že hmotné veci slúžia iba ako nástroj. Nevytvára si k nim hlbší vzťah. Hmotné veci si so sebou po smrti neodnesie.
Kým ťa ovláda ego, nedokážeš byť skutočne šťastný. Šťastie pochádzajúce z ega je veľmi prchavé. Píšem o tom v článku „Čo je šťastie a ako ho dosiahnuť?„.
Ovládni svoje ego tiež!
Prestaň kŕmiť svoje ego. Začni žiť vedome a pozoruj kedy odsudzuješ ostatných. Pozoruj kedy máš pocit nadradenosti, či neomylnosti. Pozoruj kedy sa cítiš byť dotknutý, či urazený. Sleduj všetky svoje negatívne pocity a pýtaj sa samého seba čo ich spôsobilo, či by sa nedalo reagovať bez týchto negatívnych pocitov.
Začni sa viac zaujímať o ostatných. Skús pomáhať iným. Pozoruj potreby iných a nezištne pomáhaj ako len dokážeš. Pre ego to bude zo začiatku veľmi ťažké, no keď si na pomoc ostatným zvykneš, ego utsúpi do úzadia a duša bude slobodnejšia.
Život bez nadvlády ega je krásny. Život bez hádok, odsudzovania a negatívnych pocitov. Je pravda, že negatívne pocity sa občas do mysle zatúlajú, ale vďaka vedomému žitiu dokážem s nimi pracovať a neovládnu ma. Je obrovský rozdiel v tom byť ovládaný emóciami a dokázať emócie spracovať a ovládnuť.
Začni žiť vedome, začni meditovať, spoznaj svoje JA, ovládni ego a buď šťastný!
Veľa ľudí si myslí, že pravda je v učebniciach, v časopisoch, v televízii, či v knihách. Že pravdu im povedia učitelia, kňazi, politici, či rodičia. Lenže milí priatelia, pravda je častokrát inde. Pravdu vám nikto nepovie, pravdu si musíte zažiť. Pravda je to, že oheň páli – môžete si to vyskúšať. Pravda je to, že z vody sa pri mínusových teplotách stáva ľad – môžete to vidieť a ľad si môžete chytiť.
Ak sa ti nechce čítať, pozri si vlog (8 min):
Falošná pravda
Fascinuje ma ako ľudia považujú za pravdu niečo, čo im povie niekto iný, alebo niečo, čo si niekde prečítajú. Ľudia berú za pravdu učivo, ktoré sa učili v škole. Napríklad dejepis. Nie nadarmo sa hovorí, že históriu píšu víťazi. Ako môžeme vedieť, ako v skutočnosti začala, prebiehala a skončila prvá a druhá svetová vojna? Alebo iné historické udalosti? Ako môžeme vedieť ako to v skutočnosti bolo? Vedia to možno len ľudia, ktorí v tej dobe žili. A vedia to len zo svojho pohľadu. My nemôžeme naozaj vedieť čo sa skutočne dialo v minulosti. Ostáva nám len veriť, že je to tak, ako sa píše v učebniciach. V skutočnosti nevieme, ale len veríme. A to je veľký rozdiel.
Žiaľ, dnes sa veľa ľudí tvári akoby zjedli všetku múdrosť sveta a tvária sa, že všetko vedia. Spoliehajú sa na to, že to, čo si prečítali a čo sa dozvedeli inak ako osobnou skúsenosťou, je pravda. Ešte sa aj o túto pravdu hádajú s ostatnými.
Lenže pravda je častokrát inde. Len Pravda sama vie, čo je pravda. Považovať za pravdu niečo bez osobnej skúsenosti je jednoducho viera.
Treba od seba odlišovať pojmy „vedieť“ a „veriť“. Ľudia ich s obľubou zamieňajú, aby vyzerali múdrejšie. Aby mohli hovoriť „viem“ namiesto „verím“. Viera je častokrát taká silná, že je považovaná za pravdu. A to je nebezpečné. Ľudia si myslia, že niečo vedia, no v skutočnosti len veria. Veria tomu, čo je napísané v učebniciach. Veria tomu, čo im je podané. Veria učiteľom, vedcom, politikom, správam, náboženstvám,… veria v niečo, čo im niekto iný predkladá ako pravdu.
Žijú v tom, čo ja nazývam Falošná pravda.
Vedieť vs. veriť
Čo je teda skutočná pravda? Je to osobná skúsenosť. Píšem o tom v článku „Osobná skúsenosť„.
Ja neviem či žili na Zemi dinosaury, alebo nie. Neviem, či sa ľudia vyvinuli z opice, alebo nás stvoril Boh. Ja neviem, či Američania skutočne pristáli ako prví na mesiaci a či tam vôbec boli. Môžem len veriť, alebo neveriť tomu, čo nám bolo podané ako pravda.
Pozor na to! Pozor na to, čo nazývaš pravdou. Pozor na to, či si náhodou nebol oklamaný. Pozor na to, či náhodou nezneužívaš slovíčko „viem“ namiesto „verím“.
Viem
Čo vieš? Vieš, že máš dve ruky. Vieš, že máš dve nohy. Vieš, že máš dve oči. A tak ďalej… Vieš to, čo môžeš vidieť, cítiť, ochutnať, chytiť a počuť. To je celé.
Myslíš si, že vieš čo sa dialo v minulosti? Myslíš si, že vieš aká je história? Môžeš na 100% povedať, že to bolo tak, ako ti to bolo prezentované? Ja osobne by som nedal ruku do ohňa za to, čo je písané v historických knihách a čo je nám prezentované v médiách, pretože na 100% nemôžem vedieť čo je pravda, kým som si ju sám nezažil.
Verím
Veriť môžeš tomu, čo hovoria iní. Niekto ti môže hovoriť, že má 3 ruky, budeš mu veriť? Asi nie, pretože vidíš, že má len dve. Niekto ti môže prerozprávať celú históriu ľudstva, bude to naozaj znieť presvedčivo a logicky. Budeš mu veriť?
Ľudia si myslia, že niečo vedia. Pretože ak niekto povie, že niečo vie, znie to dôveryhodnejšie ako keď povie, že niečomu verí.
Veľa ľudí napríklad hovorí, že veria v Boha. Veľa ľudí tiež hovorí, že neverí v Boha. Každá strana má nejaké argumenty. Tak kde je pravda? Veľa ľudí verí tomu, čo je napísané v učebniciach, veria tomu, čo vidia v správach, veria sladkým rečiam politikov, veria svojim učiteľom, pretože sa tvária, že niečo vedia. Vedia, alebo veria?
Vedieť a veriť sú dve rozdielne veci. A ten rozdiel je dosť podstatný. Hlavne keď sa jedná o život. Je rozdiel skočiť z mrakodrapu a vedieť, že to prežijem, alebo veriť, že to prežijem. Ak niečo viem, musí to byť na 100% pravda. Ak viem, že skočím z mrakodrapu a prežijem, tak prežijem. Ak verím, že skočím z mrakodrapu a prežijem, tak prežiť môžem ale aj nemusím.
Už vidíš ten rozdiel „vedieť“ verzus „veriť“? Vedia vôbec ľudia o čom hovoria? Alebo len tomu slepo veria a nevedia.
Slepá viera
Ja mám taký pocit, že sme boli vychovaní s tým, že keď sa niečo učíme, tak to vieme, no v skutočnosti je to len slepá viera. Vedieť môžeme len to, čo môžeme potvrdiť. V dnešnom svete je veľa ľudí slepo veriacich. Nejedná sa len o náboženstvá, ale aj o históriu, politiku, ekonomiku,… prakticky takmer všetko je založené na viere prezlečenej za vedomosť. Táto fiktívna vedomosť je ilúzia, ktorá mnohým ľuďom pomotala hlavy. Už si ani neuvedomujú, že ich vedomosti sú v skutočnosti len viera. Je to smutné, no je to tak.
Slepo veriaci náboženský fanatik sa nelíši od slepo veriaceho študenta, ktorý verí svojmu učiteľovi, že ho niečo naučí a získa vedomosť. Kým si študent vedomosti neoverí v praxi, ostáva mu len slepo veriť učiteľovi.
Historici slepo veria, že to, čo sa píše v historických knihách, je pravda. Ľudia veria tomu, čo sa dozvedia z kníh, časopisov, internetu a z televízie. Ľudia veria politikom, že splnia predvolebné sľuby. Celá naša spoločnosť je založená na slepej viere. Ľudia sú natoľko touto vierou zaslepení, že ju považujú za vedomosť, za akúsi pravdu.
Vedieť môžeš len to, čo si môžeš overiť. Overiť znamená vidieť, alebo cítiť. Všetko ostatné je slepá viera. A nehovor, že nie 😉
Slnko môžeš vidieť a teda vieš, že existuje. Vieš, že vydáva teplo, lebo ho môžeš cítiť. Ale vieš ako ďaleko je slnko od Zeme? Môžeš len veriť tým, ktorí tvrdia, že to vedia.
Prosím, uvedom si, či niečo naozaj vieš, alebo tomu len veríš. A nehádaj sa za svoju pravdu, ktorá je v skutočnosti len viera. Nemôžeš ju na 100% potvrdiť. Obrovské množstvo takzvaných faktov, ktoré si sa naučil, sú v skutočnosti len viera.
