Archívy kategórie: Na zamyslenie

Prečo si myslíš, že Hinduizmus je správny?

Keď som prezentoval vedomie Krišnu a Bhagavad-Gítu, dostal som otázku “Prečo si myslíš, že Hinduizmus je správny?” V Hinduizme je predsa toľko bohov, každý verí v iného, robia kremáciu a kvôli tomu rúbu stromy, prečo by mal byť Hinduizmus to pravé náboženstvo?

Čo je Hinduizmus?

Väčšina ľudí považuje Hinduizmus za náboženstvo. Hinduizmus nie je náboženstvo samo o sebe ale skôr názov pre rôzne náboženstvá v Indii. Keď prišli Angličania do Indie a videli tú zmes rôznych podôb bohov, obradov a náuk, boli z toho zmätení a nazvali všetky náuky v Indii Hinduizmus. Vo védskych písmach nenájdeme pojem “Hinduizmus”. Je to moderný pojem zavedený na označenie všetkých možných náboženstiev a náuk vychádzajúcich z véd. Vo védach sú popísané rôzne spôsoby uctievania rôznych božstiev pre ľudí na rôznych úrovniach vedomia. Niekto uctieva polobohov aby získal dočasné materiálne výdobytky, iní chcú získať mystické schopnosti, tak sa venujú odriekavému životu a jóge a ďalší chcú spoznať Boha, tak uctievajú Pána Višnua alebo Pána Šivu.

Védske písma sú v skutku pestré a ponúkajú každému na akejkoľvek úrovni vedomia možnosť duchovného pokroku cez rôzne náuky.

Vedomie Krišnu

Dá sa povedať, že vedomie Krišnu a Bhagavad-Gíta sa dajú zaradiť medzi náboženstvá radiace sa do Hinduizmu, pretože vedomie Krišnu vychádza z védskych písiem, ktoré sú pre všetky náuky Hinduizmu smerodatné. Keď sa dozvieme o vedomí Krišnu viac, môžeme zistíť že je to prakticky to najlepšie, čo súčasné náboženstvá ponúkajú. Prečo?

Vojna medzi náboženstvami

Kresťania a Moslimovia častokrát medzi sebou filozoficky súperia ktoré náboženstvo je to pravé a ktoré falošné. Ani jedno z nich sa však nevyrovná vedomiu Krišnu. Pretože ani jedno z nich neponúka pochopenie nenásilia nie len voči ľuďom, ale aj zvieratám.

Kresťania a Moslimovia kritizujú Hinduizmus kvôli modlárstvu a polyteizmu. Nevedia však, že v rámci Hinduizmu existujú monoteistické náuky, ktoré sa môžu na prvý pohľad javiť polyteisticky, pretože učia o polobohoch, nie však o bohoch. Bhagavad-Gíta učí o jednej zvrchovanej Osobnosti Božstva – o Krišnovi.

Kresťania a Moslimovia nepoznajú podobu Boha, tak hovoria že Boh nemá podobu, alebo sa nepodobá ničomu z tohto sveta. Neviem skadiaľ to zobrali, ale Krišna v Bhagavad-Gíte hovorí Arjunovi:

Môj milý Arjuna, jedine čistou oddanou službou môžem byť priamo videný a poznaný tak, ako tu pred tebou stojím. Len tak môžeš vniknúť do záhady ako Ma pochopiť. – BG 11.54

Krišna dáva praktický návod ako Ho môžeme spoznať. Ktoré náboženstvo dáva praktický návod na spoznanie Boha? Ktoré náboženstvo učí o nenásilí voči zvieratám? Islam síce tvrdí, že Moslimovia by mali ochraňovať zvieratá, ale zároveň im podrezávajú krky a nechávajú ich vykrvácať. Na druhej strane oddaní Krišnu ochraňujú zvieratá, obzvlášť kravy, ktoré dávajú mlieko a sú preto považované za naše matky.

cows-vrindavan

Celkovo v Hinduizme je ochrana kráv veľmi rozšírená, pretože to je súčasť védskej kultúry.

Veľa bohov

Bhagavad-Gíta učí o jednom Zvrchovanom Pánovi a polobohoch, ktorí sú Mu podriadení. Takisto mnohé védske náuky učia o polobohoch a jednej Zvrchovanej Absolútnej Pravde, z ktorej všetko pochádza. Niektorí majú neosobné pochopenie Absolútnej Pravdy, iní chápu Absolútnu Pravdu ako Zvrchovanú Osobu s vlastnosťami, činnosťami, podobami a dokonca sídlom – Božím kráľovstvom.

Jedine oddanou službou môžem byť pochopený taký, aký som, ako Najvyššia Božská Osobnosť. A keď si Ma niekto plne uvedomí na základe takej oddanosti, môže vstúpiť do Božieho kráľovstva. – BG 18.55

Bhagavad-Gíta dáva jasné pochopenie Zvrchovanej Osoby – Krišnu, ktorý osobne vysvetľuje Arjunovi kto je a ako Ho možno pochopiť a spoznať.

V ktorej náboženskej knihe nájdeme tak jasný popis Boha, Jeho kráľovstva a návod ako Boha spoznať osobne?

Životný štýl

Hovorí sa, že strom spoznáme podľa ovocia. Duchovnú náuku takisto možno spoznať podľa nasledovníkov danej náuky, aj keď nie vždy musia nasledovníci dané učenie správne nasledovať. V dnešnej dobe sa stáva, že krásne učenia degradujú kvôli neschopnosti takzvaných nasledovníkov nasledovať dané učenie a potom pôsobia ako zhnité ovocie a náuka pôsobí ako strom, ktorý plodí hnilé ovocie.

Ak chceme spoznať danú náuku lepšie, musíme nájsť úprimných nasledovníkov danej náuky, nie tých ktorí tvrdia že vyznávajú danú náuku ale v skutočnosti ju nenasledujú. A tých je veru viac ako úprimných.

Keď som spoznal oddaných Krišnu, bol som užasnutý ich životným štýlom – vegetariánstvo, celibát, služba Bohu, čistotnosť, žiadna intoxikácia, žiadny hazard, to sa v dnešnej dobe sotva vidí! Hovoril som si, že títo ľudia stoja za spoznanie. A veru stáli.

Vedomie Krišnu a Islam

Keď sa pozrieme na životný štýl oddaných Krišnu, najbližšie okrem iných védskych náuk má k vedomiu Krišnu Islam. Islam zastáva podobné hodnoty ako vedomie Krišnu, okrem vegetariánstva. Ak by Islam prezentoval nenásilie vočí zvieratám a vegetariánstvo, mohlo by to byť krásne náboženstvo. Bez toho má však Islam na svedomí životy mnohých zvierat.

Islam je navyše veľmi zvláštna náuka, ktorá vznikla za zvláštnych okolností  a Mohammed je veľmi zvláštna osobnosť, ktorú niektorí považujú za svätca, iní za nie príliš dobrého človeka. Každý nech si spraví svoj obraz štúdiom Islamu a života Mohammeda.

A každý nech si spraví svoj obraz o vedomí Krišnu tým, že spozná oddaných Krišnu, preštuduje knihy o vedomí Krišnu, vyskúša spievať Hare Krišna mahá-mantru:

Haré Krišna Haré Krišna
Krišna Krišna Haré Haré
Haré Ráma Haré Ráma
Ráma Ráma Haré Haré

a na vlastnej koži zistí aký to má účinok. Vedomie Krišnu nie je náuka založená na viere, ale na duchovnej praxi a zmene vedomia vďaka praxi. Každý tak môže vedomie Krišnu overiť na vlastnej koži – to čo číta v knihách môže zažiť vo vlastnom živote. A v tom je najväčšia krása vedomia Krišnu. Naozaj nemusíme ničomu veriť, všetko si môžeme postupne overiť.

Ktoré náboženstvo ponúka overenie teórie praxou? Ktoré náboženstvo ponúka zmenu vedomia, zmenu charakteru, zmenu životného štýlu natoľko, že z ľudí ktorí kedysi pili alkohol, fajčili, sexovali kade-tade, jedli mäso sa stávajú oddaní Krišnu, ktorí také veci už nerobia, pretože stratili na to chuť?

Mnohí ľudia majú nesprávne a veľmi obmedzené poznanie o vedomí Krišnu a ďalších duchovných náukách, pretože s nimi častokrát nemajú skúsenosť alebo ich skúsenosti sú obmedzené, ale najlepšie ako môžeme dané náuky spoznať je spoznať ľudí, ktorí dané náuky nasledujú a aplikujú v živote. Tak môžeme spoznať lepšie kresťanstvo, Islam, vedomie Krišnu a ďalšie náuky.

Haré Krišna

Súčasná civilizácia

Zamýšľali ste sa niekedy nad životom v súčasnej takzvanej civilizácii a nad dopadom takého života?

Smeti

Kedysi prakticky neexistovali smeti. Všetko čo ľudia mali bolo z prírody, neboli žiadne plasty, či výrobky ktoré končia v odpade. Život v dnešnej takzvanej civilizácii produkuje tony odpadu denne.

smeti

Technológia

Mnohí ľudia sa pýšia technologickým pokrokom, ale je sa vôbec čím pýšiť? Na čo sme pyšní? Na autá a vlaky, ktoré prinášajú smrteľné dopravné nehody? Respektíve na ich neopatrné používanie? Ľudia nie sú pripravení na technológiu, ktorú majú dostupnú a preto im spôsobuje množstvo ťažkostí a utrpenie.

car-accident

Sme pyšní na mobily, ktoré síce umožňujú komunikovať na diaľku ale častokrát nás oddeľujú od tých, ktorí sú najbližšie?

smartphones

Sme pyšní na bitúnky, v ktorých zomierajú milióny zvierat denne?

Sme pyšní na drancovanie a znečisťovanie prírody?

Sme pyšní na obrovské továrne, ktoré síce produkujú potrebné suroviny, ale za cenu nemalého znečistenia ovzdušia?

air-pollution

Život v minulosti

Život v minulosti možno nebol tak pohodlný ako dnes. Nebolo svetlo a teplo na jeden dotyk vypínača. Nebola možnosť rýchlej komunikácie na veľkú diaľku. Nebola možnosť tak rýchlo cestovať…

Ale zamyslime sa nad tým. Stoja všetky tieto moderné vymoženosti za to? Stoja za znečisťovanie ovzdušia, za produkciu nesmierneho množstva odpadu, za smrteľné nehody atď.?

Nebol život v minulosti síce náročnejší, ale o to krajší viac v súlade s prírodou?

Potrebujeme naozaj k životu všetky moderné výdobytky, alebo sme si len na ne tak zvykli, že si len myslíme že ich potrebujeme, ale dokázali by sme žiť aj bez nich?

Duša

Aby sme zistili, či existuje duša, nemusíme robiť zložité vedecké výskumy, ktoré aj tak nemusia nič dokázať. Stačí keď budeme pozorovať život a svoje okolie.

Fatamorgána šťastia

Ľudia pohrúžení v telesnom poňatí života – Ja som telo a všetko čo prináša pôžitok telu je šťastie nikdy nie sú trvale šťastní. Neustále sa ženú od jedného pôžitku k druhému. Jeden pôžitok vyprchá a hneď sa musia hnať za ďalším aby zase cítili akési šťastie, akýsi dočasný pôžitok. Takto žije drvivá väčšina ľudí a to považujú za šťastný život.

Je to však skutočne šťastný život alebo len otroctvo telu a zmyslom?

Duchovný život

Keď sa pozrieme na ľudí, ktorí majú serióznu dennú duchovnú prax – či už sú to buddhisti, kresťania, moslimovia, oddaní Krišnu, ktorí vážne praktikujú duchovný život, môžeme vidieť že ich hodnoty, charakter, túžby a životný štýl sú odlišné ako majú materialisti, ktorí považujú za svoje JA svoje telo.

Kto pochopí, že existuje aj duchovná sféra života a že práve duchovný život a duchovná identita sú tie skutočné a to, čo žijeme v hmotnom svete je dočasné a iluzorné, prenikne do hlbšieho pochopenia života.

Drvivá väčšina ľudí v dnešnej dobe považuje duchovný život a duchovné náuky za zbytočnosť. Myslia si, že peniaze a zmyslové pôžitky stačia ku šťastiu a tak sa za nimi ženú hlava-nehlava a mnohí z nich končia s drogovými závislosťami, na psychiatrii a nebodaj spáchajú samovraždu, pretože už to so svojou šialenou mysľou nedokážu vydržať.

Autentické duchovné náuky nás učia, že nie sme telo ani myseľ. Myseľ si môže vymýšľať čo chce, koľko chce, ale to nie sme my. Môžeme to pozorovať v každodennej meditácii. Koľko myšlienok počas meditácie myseľ samovoľne vyprodukuje bez toho aby sme sa o to vedome snažili. Myseľ si ide svoje aj keď nechceme, aj keď sa snažíme nemyslieť, myseľ generuje myšlienky takmer neustále. Vďaka meditácii môžeme pochopiť, že nie sme myseľ.

Duša

Duša – naša pravá večná duchovná podstata. Existuje množstvo teórií o duši a o tom ako a prečo sa ocitla v hmotnom svete. Šrímad Bhágavatam učí, že pôvodný domov duše je duchovný svet kde večne slúži Bohu a je v tejto službe neustále blažená. Duša má však večnú čiastočnú nezávislosť a môže sa rozhodnúť či chce slúžiť Bohu v duchovnom svete alebo zatúži čo i len trochu byť ako Boh a to je začiatok jej pádu do hmotného sveta. Túžba vládnuť, panovať, užívať si. Vidíme, že v hmotnom svete majú tieto túžby všetci vrátane zvierat. V zvieracej ríši sú tieto túžby obzvlášť viditeľné, ľudia sa ich snažia rafinovaným spôsobom zakrývať, ale u mnohých sú tieto túžby tak výrazné, že ich nemožno zakryť žiadnou kamufláciou.

soul

Aby sme mohli zistiť či existuje duša, musíme zistiť aká je prirodzenosť duše. Čo teší dušu? Služba a pomoc. Keď sa duša v hmotnom tele snaží o sebecký pôžitok, nie je z toho šťastná a trpí, cíti úplnú prázdnotu. Keď však svoj čas a prostriedky využije v službe druhým, v službe Bohu, v snahe spojiť sa s Bohom cez službu, zrazu cíti naplnenie, ktoré jej nedokáže dať žiadne množstvo zmyslového pôžitku. Zmyslový pôžitok dáva dočasný, prchavý pocit šťastia a následný pocit prázdnoty. Vždy keď sa snažíme užívať si sex, drogy a kadejaké iné telesné pôžitky, následne prichádza pocit prázdnoty. Preto nie je možné byť šťastný cez zmyslové pôžitky. Tí, ktorí sa o to snažia touto cestou sa zvyčajne nakoniec zbláznia, alebo trpia natoľko, že im neostane nič iné len obrátiť sa k Bohu alebo spáchať samovraždu. Tak to je.

Jednať ako duša

Keď sa naučíme o duši od tých, ktorí o duši vedia a žijú ako duše, môžeme sa takisto naučiť jednať ako duša a byť trvale šťastní. Činnosti, ktoré tešia dušu, neprinášajú prázdnotu ale naplnenie. Činnosti, ktoré nás spájajú s Bohom, pomáhajú druhým, prinášajú duši príjemný pocit šťastia a naplnenia – skutočného zmyslu života.

Nestačí sa dozvedieť, že sme duša a žiť ako keby sme boli telo. Mnohí ľudia tak žijú. Vedia o duši, vedia že sú duša, ale celý svoj život venujú telu a mysli. To je veľká škoda. Mnohí ľudia, ktorí vedia o duši, nežijú pre druhých ale stále žijú pre seba, sebeckým spôsobom života a tak sa snažia byť šťastní. Načo nám však budú všetky získané pôžitky a majetky na konci života? Nebolo by lepšie využiť svoj život v prospech druhých v rámci svojich možností? Nie je oveľa najplňujúcejšie pomáhať druhým ako žiť len pre seba?! JA, JA, JA, MOJE, môj pôžitok! Pozrime sa kam táto mentalita doviedla ľudstvo – vojny, konflikty, sebevraždy, psychické problémy, závislosti, bezdomovectvo a množstvo ďalších problémov. Toto chceme? Chceme žiť v takejto spoločnosti kde každému ide len o seba a svoj prospech a pôžitok? Kde každý len zarába peniaze pre seba a druhým nedá nič? Možno len niečo málo? Naozaj chceme takto žiť a byť veľkí sebci? Alebo sa môžeme naučiť žiť inak, oveľa lepšie, štedrejšie, láskyplnejšie, šťastnejšie, naplňujúcejšie… žiť ako duša, nie ako telo.

Písma o duši

O duši sa môžeme dočítať do nejakej miery v Bibli a Koráne, ale v týchto písmach je o duši veľmi obmedzené poznanie. Bhagavad-Gíta ponúka oveľa obšírnejšie poznanie o duši a Bohu a ich vzťahu.

bhagavad-gita

Ešte obšírnejšie poznanie ponúka Šrímad Bhágavatam, ale na začiatok stačí keď porozumieme Bhagavad-Gíte a budeme sa snažiť aplikovať poznanie Bhagavad-Gíty v živote. To nám zmení život na nepoznanie. Nie len že budeme šťastnejší a naplnenejší, ale náš charakter a naše vedomie budú oveľa čistejšie a už nám viac nepôjde len o seba. Aj keď máme v živote mnoho povinností, budeme hľadať spôsoby ako pomôcť druhým aby sa aj oni mohli dozvedieť o duši a žiť šťastnejší, láskyplnejší a naplňujúcejší život.

Kto pochopí a aplikuje poznanie Bhagavad-Gíty vo svojom živote, má zaručené, že bude mať lepší život ako doteraz. Pretože poznanie Bhagavad-Gíty pochádza od Krišnu a je vysvetlené jeho veľkým oddaným Šrilom Prabhupádom, ktorý cestoval z Indie do Ameriky keď mal 69 rokov a nasledujúcich 12 rokov strávil cestovaním po celom svete a šírením poslania Bhagavad-Gíty a Šrímad Bhágavatamu, ktorý ponúka ešte obšírnejšie poznanie ako Bhagavad-Gíta. Poznáte niekoho, kto v tak vysokom veku cestoval po celom svete a snažil sa ostatným priniesť osvietenie duchovným poznaním? A podarilo sa mu to? Kto nesedel len na zadku a neužíval si, ale obetoval svoje pohodlie v prospech druhých v tak vysokom veku… neskutočné.

Máme na výber

Máme na výber žiť život len pre seba, alebo hlavne pre seba, alebo použiť svoj život pre prospech druhých a naplniť tak potreby duše. Duša nikdy nebude šťastná keď budeme jednať len pre uspokojenie tela. Je to ako keď leštíme klietku vtáka ale vtáka v klietke nekŕmime – zomrie od hladu. Duša zomiera od hladu a trpí keď jednáme len pre sebecký zmyslový pôžitok. Môže z toho zošalieť, dostať depresiu a pod.

Návšteva chrámov

Keď nevieme o duši, neostáva nám nič iné, len uspokojovať telo a to považovať za šťastie. V škole nás o duši nenaučia, po škole tiež nie. Ak chceme vedieť o duši, musíme sa o dušu sami zaujímať. Môžeme navštíviť rôzne chrámy – kresťanské, budhistické, moslimské, hinduistické,… a načerpať duchovnú atmosféru a zistiť kde sa cítime najlepšie. Jedna skúsenosť je oveľa viac ako tisíc slov. Môžeme čítať roky rokúce teóriu ale bez praxe nie sme schopní pochopiť o čom sa vlastne píše. Bez skúseností, bez zážitkov nemožno vedieť. Preto odporúčam každému zdvihnúť zadok a ísť za skúsenosťami, za zážitkami, zažiť a vedieť, nezostávať len na suchej teoretickej úrovni. Navštíviť rôzne chrámy, rôzne komunity, snažiť sa pochopiť rôzne učenia a vybrať si to najlepšie pre dušu.

ayodhya-dham

Želám veľa šťastia v hľadaní svojej duchovnej cesty!

Ja som ju našiel v učení Bhagavad-Gíty a Šrímad Bhágavatamu, vo vedomí Krišnu, ktoré je logické a praktické aj v súčasnej dobe a oveľa obsiahlejšie ako akékoľvek dostupné duchovné učenie, minimálne na západnej pologuli. Odkazy na chrámy dávam nižšie:

Chrámy ISKCON v ČR

http://www.krisnuvdvur.cz/
https://nitainavadvipacandra.cz/
https://bhavan.cz/
https://gokula.cz/
http://www.harekrsna.cz/centra

Chrámy ISKCON v SR:

https://ekacakra.sk/
https://goloka.sk/
https://iskcon.sk/

Haré Krišna!

Vyberá si duša čo chce v živote zažiť?

V New Age a ezoterickej sfére prevláda názor, že duša si vyberá situácie a ľudí s ktorými vo svojom živote interaguje a dokonca si vyberá do akej rodiny sa narodí, vyberá si životné lekcie v podobe rôznych radostí a strastí atď. Vraj pre svoj rast. Vraj sme si celý svoj terajší život zvolili už pred narodením do súčasného tela.

Mnohí ľudia tomuto veria. Avšak má to jeden háčik.

Karmický zákon

Ezoterici a vyznávači New Age učenia veria v reinkarnáciu aj karmu a zároveň aj v to, že si duša sama volí svoj osud v zmysle, že si vyberá aké situácie bude zažívať. To však protirečí so zákonom karmy. Zákon karmy hovorí, že za každou akciou nasleduje reakcia. Čo dáš, to dostaneš späť. Zákon karmy sa nikoho nepýta čo chce aby sa mu dialo a nikomu nedáva možnosť vybrať si aké následky za svoje činy bude musieť zožať. Zákon karmy je nekompromisný. Každému dáva presne to, čo si zaslúži podľa svojho konania.

karma

Tak milí ezoterici a teraz mi vysvetlite ako je možné aby si duša volila čo chce v živote zažiť keď je spútaná zákonom karmy, ktorý jej stanoví životné lekcie aby bola zachovaná spravodlivosť. Pokiaľ by to bolo tak, ako tvrdíte, to by znamenalo, že spravodlivosť a zákon karmy nemá zmysel a neplatí. Tak si vyberte či dáva zmysel to, že duša si vyberá svoj osud a situácie, ktoré bude zažívať, alebo to už má dávno spočítané karmou za svoje minulé činnosti.

Jednoduchá logika nepustí. Buď platí jedno, alebo druhé. Ak chceme, aby bola zachovaná spravodlivosť, musí existovať karmický zákon, ktorý každému dá presne to, čo si zaslúži. Ak by si duša mohla voliť svoj osud nezávisle od zákona karmy, znamenalo by to, že spravodlivosť neexistuje.

Jednoduchou logikou môžeme dospieť k záveru, že ezoterické výmysly typu, že duša si vyberá svoj život sú jednoducho nezmysel. Nemusíme mať vysokoškolský titul, aby sme túto jednoduchú vec pochopili. Mnohí pseudo duchovní ľudia však nehľadia na rozum a logiku a idú si zaryto svoj nelogický a často hlúpy sentiment a kvôli tomu neskôr tvrdo narazia na realitu. Kto chce kam, pomôžme mu tam.

Kto chce však poznať pravdu a realitu, nemôže byť sentimentálny a považovať za pravdu niečo, čo cíti. “Ja to tak cítim, tak to tak musí byť” – to je sentiment. Sám som kedysi bol taký, no našťastie som z tohto nezmyslu vyrástol a narazil na tvrdú realitu. A želám to každému.

Pravda sa dá spoznať jednoduchou logikou a konfrontáciou teórie s realitou. Ak mám nejakú teóriu a chcem vedieť či je pravdivá, musím ju overiť v praxi či je to naozaj tak. A keď ju overím, najlepšie viackrát, vtedy si môžem byť istý, že je to pravda.

Keď aplikujeme logiku a začneme rôzne teórie konfrontovať s realitou a inými teóriami, môžeme zistiť ktoré teórie dávajú zmysel a ktoré nie.

Napríklad teória karmy a reinkarnácie dáva dokonalý zmysel za predpokladu, že existuje spravodlivosť. Ak existuje spravodlivosť, zákon karmy a reinkarnácie sú dokonalým prostriedkom spravodlivosti. Každý dostane presne to, čo si zaslúži.

Tu by sme mohli rozobrať teóriu, že žijeme len raz a teóriu reinkarnácie. No to si necháme nabudúce (o odstavec neskôr). Nateraz je dobré pochopiť, že pokiaľ existuje zákon karmy, tak nikto si nemôže zvoliť do akej rodiny sa narodí, v akých podmienkach mu je dané žiť, aký zdravotný stav bude mať, či bude bohatý, či bude chudobný…. To všeko riadi zákon karmy na základe našich minulých činností. Podľa toho, čo sme robili v minulom živote vyzerá náš súčasný život. A podľa toho, čo robíme v súčasnom živote, bude vyzerať náš ďalší život. Ak má existovať dokonalá spravodlivosť, nikto sa nevyhne odmene ani trestu za svoje činnosti. To je spravodlivé nie?

Ak by sme žili len raz, tu sa vynára otázka prečo sa niekto narodí v chudobnej rodine, iný v bohatej. Niketo sa narodí zdravý, iný má nejaké zdravotné postihnutie. Kde tu je Božia spravodlivosť? Prečo má niekto od narodenia taký údel a niekto má iný údel? Na toto dáva odpoveď karma a reinkarnácia.

Detailný popis ako funguje reinkarnácia je v štvrtom speve Šrímad Bhágavatamu, v 29. kapitole: https://vedabase.io/cs/library/sb/4/29/

Jednoduchou logikou môžeme dospieť k logickým záverom. Keď však podľahneme sentimentu a budeme svoje pocity, myšlienky a vieru považovať za pravdivé bez toho, aby sme ich konfrontovali s logikou a realitou, nemusí to dopadnúť dobre. Keď nežijeme v pravde, môžu nás prekvapiť neblahé následky takého života.

Mnohí ľudia veria niečomu, o čom nevedia či je pravda, ale považujú to za pravdu. Ak chceme spoznať pravdu, nemôžeme ostať na úrovni sentimentu a viery. Musíme ísť oveľa oveľa viac do hĺbky a začať skúmať realitu s triezvym rozumom. Spochybňovať a konfrontovať. Tak môžeme odhaliť teórie, ktoré sú nezmyselné a teórie, ktoré dávajú veľký zmysel a následne ak je to možné si ich môžeme overiť v realite.

Pozorovanie zákona karmy je možné z dlhodobého hľadiska. Každá akcia vyvolá následnú reakciu. Kým sa prejaví reakcia, môže to trvať nejaký čas, aj niekoľko rokov. Napríklad ak sa niekto stravuje nezdravo, reakcia budú zdravotné problémy.

Pozorovanie reinkarnácie je už o niečo zložitejšie. Aspoň na prvý pohľad. Za domácu úlohu sa môžete zamyslieť nad reinkarnáciou. Ale na to, aby sme pochopili ako funguje reinkarnácia, musíme pochopiť čo je duša, čo je telo a ako spolu súvisia. O tom niekedy nabudúce…

Pre toto žijeme?

Narodiť sa, hrať sa, starnúť, učiť sa, dospieť, pracovať, založiť si rodinu, usilovať sa o materiálne zabezpečenie a nejaký ten pôžitok, zostarnúť, usilovať sa v starobe o pôžitok, ktorý už nie je a nebude taký, ako býval a zomrieť. Tak vyzerá život väčšiny ľudí, ale je to využitý potenciál ľudského života?

Mne takýto život nedáva zmysel. Je to premrhaný potenciál ľudského života dosiahnuť Absolútnu Pravdu.

Zmysel ľudského života

Ľudský život je určený na sebarealizáciu. A je veľká škoda ho premrhať materialistickými činnosťami, ktoré nás len viac a viac zaplietajú v hmotnom svete. Drvivá väčšina ľudí sa však zameriava na tieto materialistické činnosti nevediac o skutočnom zmysle života.

Človek môže duchovne rásť, ale kvôli tomu, že sa zameriava na materialistické činnosti nemá čas ani chuť sa duchovne rozvíjať. Čas by aj bol, aspoň pár minút denne, ale keď nie je chuť, čas trávime inak ako duchovným rozovjom. A tak strácame drahocenný čas v ľudskej podobe. Každý jeden okamih nevyužitý na duchovný rozvoj je premrhaný čas. Môže to znieť fanaticky, ale je to tak.

Dostali sme tento život, aby sme si mohli napĺňať svoje túžby a aby sme mohli zistiť, že nám naplnenie týchto túžob neprinesie také šťastie, aké by sme chceli a navyše sa toto šťastie neskôr mení na utrpenie. Prečo? Aby sme pochopili, že tadiaľto cesta ku šťastiu nevedie. Aby sme pochopili, že materialistické túžby a úsilie sú príčinou nášho utrpenia. Aby sme začali konečne hľadať skutočné, duchovné šťastie.

Svet potrebuje dobro

Svet nepotrebuje mobily, počítače, autá, lietať na Mesiac, na Mars, na Venušu,… nepotrebuje predražené značkové oblečenie a povrchné vzťahy, ktoré sa rozpadnú pri sebemenšej nezhode.

Svet potrebuje dobro, lásku a šťastie. To je nedostatkový tovar. Všade vôkol seba môžeme vidieť zlobu, závisť, pýchu, aroganciu, sebectvo, chamtivosť,…. je to pekný pohľad? A kto to nevidí, nech sa pozrie lepšie… aha tam! Tam sa jedni hádajú, tam druhí ohovárajú, tam sa mlátia, tu jedného okradli a zbili, tu niečo ukradli, tam niekomu riadne vynadali a pourážali,… ešte stále nevidíte? Ja vidím. Zlobu v ľuďoch.

VERŠ 36:
Arjuna riekol: „Ó, potomok Vṛṣṇi, čo vlastne človeka vedie k tomu, aby konal hriešne, akoby poháňaný silou bez toho, že by sám chcel?“
VERŠ 37:
Krṣṇa, Najvyššia Božská Osobnosť, riekol: „Je to iba žiadostivosť, ó, Arjuna, splodená z kvality vášne, ktorá sa neskôr zmení na hnev; v tomto svete je všepohlcujúcim nepriateľom a pôvodcom hriechu.

Žijeme vo veku hádky a pokrytectva, kde hádka a pokrytectvo je takmer na každodennom poriadku. Ľudia sa hádajú do krvi kvôli úplným maličkostiam a nezriedka to končí až fyzickým násilím. Častokrát môžeme vidieť ako otec zavrhne syna, alebo syn otca, matka dcéru a dcéra matku. Častokrát môžeme byť svedkom hádok a fyzického násilia. Prečo? Pretože v ľuďoch prevláda chtíč, ktorý spôsobuje všetku tu galibu.

Každý hľadí viacmenej na seba, na svoj pohodlný život a na svoj prospech. Že nie? Len sa poriadne poobzerajte čo ľudia robia a prečo. Čo nakupujú a prečo. Prečo majú potrebu mať každú chvíľu nové a nové oblečenie, telefóny, počítače, televízory, autá a iné výdobytky? Rok starý mobil už nestačí, treba každý rok nový. Mnohé ženy sú schopné za rok naplniť novým oblečením a topánkami aj dve skrine. Možno som aj málo povedal. Mnohí muži túžia po najnovších modeloch áut a mnohí si ich aj kúpia za nemalé peniaze. Kde sa všetky tieto túžby berú? A aké sú následky napĺňania týchto túžob?

“Můj milý Pane, všichni v hmotném světě jsou podmínění Tvou iluzorní energií. Všichni se stěhují z těla do těla na cestě plodonosných činností a jejich reakcí kvůli mylným představám o své totožnosti a svém vlastnictví. Můj milý Pane, sám nejsem mezi těmito podmíněnými dušemi výjimkou. Bláhově si myslím, jak jsem šťastný, když mám svůj dům, ženu, děti, pozemek, majetek a přátele. Tak jednám jako v říši snů, protože nic z toho není trvalé. Jsem hlupák, neboť neustále na tyto věci myslím a považuji je za věčné skutečnosti. Můj milý Pane, s mylným pochopením své totožnosti pokládám za trvalé vše, co trvalé není, jako například toto hmotné tělo, které není duchovní a je zdrojem všemožných strastí. Zmatený tímto pojetím života jsem neustále pohroužený v myšlenkách na protiklady a zapomínám na Tebe, jenž jsi oceánem veškeré transcendentální radosti. Připravuji se o Tvou transcendentální společnost a jsem jako pošetilé stvoření, které opustí tůň zarostlou svěží vegetací a vydá se hledat vodu na poušti. Podmíněné duše chtějí uhasit svou žízeň, ale nevědí, kde najít vodu. Opouštějí místo, na kterém je skutečný vodní zdroj, a utíkají na poušť, kde žádná voda není. Můj milý Pane, moje inteligence je skoupá, protože nejsem vůbec schopný ovládat svou mysl, kterou nyní řídí nezkrocené smysly a přitahují plodonosné činnosti a jejich výsledky. Můj milý Pane, nikdo v podmíněném stavu hmotné existence nedokáže ocenit Tvoje lotosové nohy, ale mně se nějakým způsobem podařilo k nim přiblížit, což považuji za projev Tvé bezpříčinné milosti vůči mně. Můžeš jednat jakkoliv, protože jsi svrchovaný vládce. Je mi jasné, že když je někdo způsobilý pro vysvobození z koloběhu zrození a smrti, pak jedině Tvou bezpříčinnou milostí se přiblíží k Tvým lotosovým nohám a vyvine zálibu v oddané službě Tobě.”

Akrúra padl před Pánem na zem a řekl: “Můj milý Pane, Tvá transcendentální, věčná podoba je plná poznání. Pouhým soustředěním mysli na Tvou podobu může člověk plně porozumět všemu, co existuje, protože Ty jsi původní zdroj všeho poznání. Vládneš nejvyšší mocí, protože Ti patří veškeré energie. Jsi Nejvyšší Brahman a Nejvyšší Osoba, nejvyšší vládce a Pán hmotných energií. Uctivě se Ti klaním, protože jsi Vásudéva, místo, kde spočívá celé stvoření. Jsi všudypřítomná Nejvyšší Osobnost Božství a jsi také Nejvyšší Duše sídlící v srdcích všech a dávající pokyny, jak jednat. Nyní, můj Pane, se Ti úplně odevzdávám. Prosím Tě, ochraň mě.”” – Úryvok z knihy Krišna

Inými slovami ľudia si pod vplyvom ilúzie myslia, že si v tomto svete budú môcť uživať večne a dočasné šťastie považujú za trvalé a skutočné. A keď toto dočasné šťastie pominie, sú z toho nešťastní a hľadajú ďalšie a ďalšie spôsoby ako dosiahnuť toto dočasné šťastie. Pritom dostávajú jeden kopanec za druhým od hmotnej prírody a aj napriek tomu si stále naivne myslia, že v tomto svete plnom utrpenia budú šťastní. Realita je taká, že nikto nemôže byť trvalé šťastný pokiaľ je zdrojom jeho šťastia niečo dočasné. Dočasný je majetok, rodina, priatelia, spoločenské postavenie, kariéra,… všetko toto je pominulteľné a pokiaľ na tom niekto stavia svoje šťastie, bude skôr či neskôr nešťastný.

Môžeme vidieť, že muž a žena sa na začiatku majú veľmi radi, správajú sa k sebe veľmi pekne, lichotia si navzájom, pretože sú priťahovaní chtíčom, sexuálnou príťažlivosťou a chcú si navzájom užívať. Ale keď si spolu dostatočne užijú a po určitom čase sexuálny chtíč vyprchá, namiesto pekného správania a lichôtok nasledujú hádky, nadávky a niekedy aj bitky, rozchody a rozvody. Prečo? Prečo to bolo na začiatku také krásne a končí to takto? Väčšina vzťahov tak končí, aspoň čo som mal možnosť za svojich 32 rokov pozorovať. Ľudia pod vplyvom chtíču si chcú stále užívať zmyslový pôžitok. Avšak zmyslové objekty časom omrzia a už nedávajú také šťastie ako kedysi. Pokiaľ je vzťah založený na chtíči a chtíč časom vyprchá, vzťah nemá na čom stáť, partneri sa už nemajú prečo k sebe pekne správať a dokážu sa správať fakt hnusne. A nie len partneri ale všetci ľudia, ktorých chtíč nie je naplnený.

VERŠ 62:
Keď človek rozjíma nad zmyslovými objektami, priľne k nim. Z toho sa rodí žiadostivosť a zo žiadostivosti povstáva hnev.
VERŠ 63:
Z hnevu vzniká ilúzia a z ilúzie zmätená pamäť. Keď je pamäť zmätená, dochádza k strate inteligencie a so zánikom inteligencie človek opäť poklesne na hmotnú úroveň.
VERŠ 64:
No človek, ktorý je v styku so zmyslovými predmetmi bez toho, že by k nim bol pripútaný alebo ich nenávidel, a ovláda svoje zmysly dodržiavaním usmerňujúcich zásad slobody, môže dostať úplnú Pánovu milosť.
VERŠ 65:
Pre toho, kto je takto pohrúžený vo vedomí Kṛṣṇu, prestane jestvovať trojnásobné utrpenie hmotného života a v tomto šťastnom stave sa jeho inteligencia čoskoro ustáli.
VERŠ 66:
Človek, ktorý nie je s Najvyšším spojený vedomím Kṛṣṇu, nemôže mať ani transcendentálnu inteligenciu, ani stálu myseľ, bez ktorej nemožno dosiahnuť pokoj. A ak nemá pokoj, ako môže očakávať šťastie?

Kto je dnes v tomto svete šťastný? Ten, komu sa darí po materiálnej stránke a dosahuje to, čo chce. Akonáhle nemá to, čo chce, nespráva sa moc pekne. Práve kvôli nenaplnenému chtíču. Niektorí ľudia sa uspokoja aj s málom, ale sú šťastní? Odkiaľ ich šťastie pramení ak nie z peňazí a majetku?

Bhagavad-gíta taká, aká je nás učí ako dosiahneme skutočné šťastie a mier a ako dosiahneme rozrušenie a nešťastie. Keď porovnáme učenie Bhagavad-gíty s realitou tohto sveta, môžeme vidieť akú hlbokú múdrosť Bhagavad-gíta obsahuje. Bhagavad-gíta bola vyslovená pred 5000 rokmi ale poznanie v nej je stále aktuálne a to je fascinujúce. Človek, ktorý uplatní poznanie Bhagavad-gíty vo svojom živote a pokúsi sa podľa toho žiť, pocíti výsledky tohto učenia na vlastnej koži. Nemusí len slepo veriť tomu, čo je tam napísané. Môže si to overiť a môže byť naozaj šťastnejší, láskyplnejší a kľudnejší. Každým dňom viac a viac, pokiaľ učenie Bhagavad-gíty správne uplatňuje v praxi.

Svet potrebuje dobro. Ale toto dobro bez vzťahu s Bohom nikdy nedosiahne. Pokúšali sa o to už mnohí ale neúspešne. Hitler chcel pre svet dobro a ako to dopadlo. Pokusy o dobro bez Boha končia neúspechom a katastrofami. Nikdy to nebude fungovať. Nie je to možné. A Bhagavad-gíta taká, aká je vysvetľuje prečo. Kto chce vedieť viac o živote, o šťastí, nešťastí, o Bohu a zmysle života, odporúčam študovať Bhagavad-gítu, takú aká je. A tiež odporúčam uplatniť nadobudnuté poznatky v praxi. Zobrať si ich k srdcu a to naše srdce zmení na nepoznanie. Z ľudí plných pýchy, hnevu, chamtivosti, sebectva sa môžu stať láskyplné bytosti ak začnú úprimne nasledovať učenie Bhagavad-gíty.

Neveríte? Vyskúšajte a uvidíte.

Bohužiaľ mnohí sa snažili žiť podľa Bhagavad-gíty a mnohí neuspeli, pretože si nedali pozor, postupne prestali nasledovať učenie Bhagavad-gíty a následne podľahli sile chtíču a znova začali robiť nepekné veci. Ale na druhej strane mnohí sa snažia žiť podľa Bhagavad-gíty a podľa toho tiež dosahujú vo svojom živote očividné výsledky.

Takže ak chceme dobro vo svete, každý musí začať od seba.

“Buď zmenou, ktorú chceš vidieť vo svete” – Mahátmá Gándhí

A ak chceme, aby to dobro nebolo ako Hitlerove dobro, neostáva nám nič iné, len rozvíjať vzťah s Bohom vo svojom každodennom živote. Študovať Božie Slovo a snažiť sa ho aplikovať vo svojom živote. To nám pomôže aby sme nedopadli ako Hitler a jemu podobní, ktorí chceli pre svet tiež dobro…

Hare Krišna.

“Láskyplná služba Pánu je jediný proces, který může úplnĕ očistit naše vĕdomí; tato služba vytváří vlny extatické lásky, které dokonale čistí duši. Pán Kṛṣṇa řekl dříve Śrī Uddhavovi, že jiné procesy, jako je sebeovládání, zbožné činnosti, mystická yoga, askeze a tak dále, jistĕ očišťují mysl, jak uvádí mnoho autorizovaných písem. Tyto procesy však nemohou úplnĕ odstranit touhu po zakázaných činnostech. Zato čistá oddaná služba provádĕná s láskou k Bohu je tak mocná, že jakékoliv překážky bránící v pokroku spálí na popel. V této kapitole Pán přirovnal láskyplnou službu Jemu k ohni, který bezezbytku pálí všechny překážky. Oproti tomu hříšné touhy mohou kdykoliv uhasit malé ohýnky mentální spekulace nebo mystické yogy. Mĕli bychom tedy nasloucháním Śrīmad-Bhāgavatamu zažehnout velký oheň láskyplné služby Pánu a síť hmotného klamu spálit na popel.” – Šrímad Bhágavatam 11.14.23

“Podmíněná duše někdy pro zmírnění utrpení v lese hmotného světa přijímá laciná požehnání od ateistů. V jejich společnosti pak ztrácí veškerou inteligenci. Je to totéž jako skočit do mělké řeky — výsledkem je, že si člověk pouze rozbije hlavu. Neuleví si od horka a v obou směrech trpí. Svedená podmíněná duše také vyhledává takzvané sādhuy a svāmī, kteří káží proti zásadám Ved. Nezíská od nich žádný prospěch — ani v současnosti, ani v budoucnosti.” – Šrímad Bhágavatam 5.14.13

Sociálne siete – zabijak reálneho života

Mnohí z nás používajú sociálne siete bez toho, aby si uvedomovali ako veľmi to pozmenilo náš život. Náš život sa do veľkej miery presunul do virtuálnej reality a riešime tam takmer všetko, aj to, čo by sme nemuseli.

Mesiac bez virtuálnej reality

Dal som si výzvu, že vydržím mesiac bez sociálnych sietí a internetovej komunikácie. To znamená žiadny Facebook, Twitter, Instagram, YouTube, Messenger, WhatsApp atď. Už na druhý deň bez sociálnych sietí a internetovej komunikácie som začal cítiť akúsi osamelosť aj keď som mal ľudí okolo seba. Začal som si všímať ako každý rieši viacmenej len svoj život bez hlbšej interakcie s ostatnými. Cítil som sa neviditeľný ako vzduch. Naša pozornosť sa vďaka virtuálnej realite presunula viac na samých seba. Ja a virtuálna realita. Tam si vyriešim všetky sociálne potreby, ktoré mám a skutočná realita nám uniká pomedzi prsty ani si to neuvedomujeme.

Vzťahy

Vzťahy vo virtuálnej realite nebudú nikdy ako v skutočnej realite. Vo virtuálnej realite je možné jedným kliknutím vymazať zo svojho života každého, kto nám z nejakého dôvodu nevyhovuje. V skutočnej realite to nie je také jednoduché, obzvlášť keď s tým človekom žijeme, alebo ho stretávame na nejakom mieste. Skutočná realita nás núti naučiť sa s ľuďmi viac vychádzať. Virtuálna realita vzťahy ochladila natoľko, že sme schopní hocikoho hocikedy vymazať zo svojho života jedným kliknutím – KLIK – a je pokoj. No v skutočnej realite to tak nefunguje.

Zapĺňanie vnútornej prázdnoty

Sociálne siete a internetová komunikácia je veľmi jednoduchý a rýchly spôsob ako zaplniť vnútornú prázdnotu. Môžeme sa kedykoľvek spojiť s kýmkoľvek. Môžeme komunikovať v reálnom čase s viacerými osobami, ktoré sú na rôznych miestach vzdialené stovky a tisíce kilometrov. Môžeme im vynadať bez obáv, že dostaneme po hube. Môžeme ich zo svojho života jedným kliknutím vymazať keď nás naštvú. Môžeme ich dokonca veľmi rýchlo nahradiť za iné osoby. Ale v reálnom živote je to inak.

Hĺbka vzťahov

Virtuálna realita je založená na tom, že v nej môžeme mať všetko takmer okamžite. Môžeme ukončiť jeden vzťah a hneď na to (alebo popri tom) budovať ďalší vzťah, alebo môžeme budovať niekoľko vzťahov zároveň. Podvádzanie partnera sa tak stáva oveľa jednoduchším a lákavejším. Nemusíme čakať kým niekoho spoznáme, alebo nemusíme nikam chodiť aby sme niekoho spoznali. Stačí sa pripojiť online a tam nájdeme všetko takmer hneď. Ale sú takéto vzťahy založené na hlbokej dôvere, priateľstve a láske? Môžu nám dať vzťahy vo virtuálnej realite to, čo vzťahy v skutočnej realite?

Pre mnohých ľudí je bežné komunikovať so svojimi blízkymi pomocou virtuálnej reality a už sa s nimi takmer vôbec nemusia stretávať, lebo všetko sa dá vykomunikovať na diaľku. Ale je hĺbka takýchto vzťahov rovnaká ako hĺbka vzťahov, ktoré sú založené na fyzickej prítomnosti?

smartphone-addiction

Zabijak času!

Koľko času denne trávime pozeraním do počítačov a telefónov pokiaľ sa zrovna nejedná o prácu a povinnosti? Zo svojej skúsenosti môžem povedať, že sú to častokrát aj hodiny. Keď som ešte fungoval na Facebooku, trávil som tam 3 – 4 hodiny denne komunikáciou s rôznymi ľuďmi. Neskôr som zistil, že takme vôbec nemám čas na čítanie napríklad. Prečo? Lebo všetok voľný čas trávim online. Po zrušení Facebooku som mal zrazu oveľa viac voľného času. Ale života v online svete som sa nevzdal. Facebook vystriedal Instagram a YouTube. Väčšinu času som zase trávil tam. Z kaluže do blata! Po niekoľkých mesiacoch som si znova uvedomil, že vo virtuálnom svete trávim priveľa času, ktorý by som mohol využiť inak. Odkedy som trávil svoj voľný čas online, neprečítal som ani jednu knihu! Ani jedinú! Niekoľko rokov som prakticky nečítal. Povedal som si, že takto to ďalej nemôže ísť. Nemôžem toľko času tráviť online a chcel by som viac času tráviť offline. Viac času tráviť s ľuďmi osobne. Ale čo z toho, keď mnohí ľudia sú viac ponorení vo virtuálnom svete ako v skutočnom? Všimnite si ako sa naše vzťahy presunuli do virtuálneho priestoru. Ľudia sa už takmer nemusia stretávať osobne, aby naplnili svoje sociálne potreby. Stačí zapnúť aplikáciu a sme v spojení! Super… alebo nie?

Osamelosť

Neuvedomujeme si ako sa vďaka sociálnym sieťam stávame viac a viac osamelými. Táto osamelosť vypláva na povrch keď stratíme na chvíľu pripojenie na internet a len hľadáme ako sa znovu napojiť… väčšinu svojho života žijeme v online svete a na ten skutočný sme už takmer zabudli. Ako vo filme Matrix.

Odvykačka

Skúste na chvíľu odložiť svoje smartfóny a vybehnite napríklad do prírody, prečítajte si knihu, trávte viac času so svojimi blízkymi,…. dokážete to? Alebo už ste natoľko závislí na online svete, že sa ho nedokážete vzdať a pomaly ale isto vám uniká skutočný život v offline svete?

Už po pár dňoch bez online sveta môžeme na sebe cítiť akúsi zmenu. Akési priblíženie k samému sebe, k svojim blízkym a k skutočným hodnotám života. To, čo nám prezentujú v online svete a vo filmoch sa môže zdať síce krásne, ale nie je to skutočné. Skutočný je život, ktorý žijeme mimo online priestoru. Len sme na to možno veľkým vplyvom online sveta zabudli.

Tak čo, dáte si aj vy “odvykačku” od online sveta a vyskúšate aký to má dopad na život? Alebo vám nevadí prakticky žiť život online ako milióny a milióny ďalších? Ak človek vydrží len 1 deň bez smartfónu a internetu, môže to mať na jeho život výrazný dopad. Buď sa zblázni z abstinenčných príznakov a bude hľadať spôsob ako sa znova napojiť online, alebo sa mu začne páčiť život offline :-)

Mne sa zatiaľ viac páči život offline bez zbytočných rušivých vplyvov online sveta, aj keď na začiatku je určitá osamelosť, ale dá sa na to zvyknúť. Človek tak môže oveľa viac do hĺbky rozmýšľať nad sebou a svojim životom ako keď je z každej strany bombardovaný nejakými notifikáciami zo smartfónu… zvykli sme si na to natoľko, že to už ani nepovažujeme za rušivé vplyvy, ale za súčasť svojho života. No nemusí to tak byť. Môžeme žiť krajší a  slobodnejší život bez závislosti na online svete.

Odporúčam každému vyskúšať aspoň 1 deň bez smartfónu a internetu! Zmena na seba nenechá dlho čakať. Možno si uvedomíte niečo, čo by ste si pod rušivým vplyvom online sveta neuvedomili.

Pohľad Indického svätca na filozofiu kresťanstva

Šríla Bhaktivinód Thákur
Šríla Bhaktivinód Thákur

Šríla Bhaktivinód Thákur bol významným kazateľom vedomia Krišnu v 19. storočí. Študoval a učil duchovné poznanie z Bhagavad-gíty a Šrímad Bhágavatam, ktoré obsahujú veľmi obsiahle, logické a zrozumiteľné duchovné poznanie. O vtedajšom kresťanstve sa vyjadruje nasledovne:

“Niektorí filozofovia hovoria že kvôli hriechu prvej živej bytosti sú všetky ostatné živé bytosti uväznené v hmotnom svete. Neskôr, keď sa Boh potrestá za ich hriechy, tak vyslobodzuje živé bytosti.”

“Niektorí moralistickí monoteisti pri rokovaniach o cnostiach a chybách tohto sveta dospeli k záveru, že hmotný svet nie je miestom čistého šťastia. Utrpenie skutočne preváži nad potešením. Tvrdia, že hmotný svet je väzením na trestanie živých bytostí. Ak existuje trest, potom musí ísť o trestný čin. Keby neexistoval trestný čin, tak prečo by existoval nejaký trest? Aký zločin spáchali živé bytosti? Niektorí muži s nízkou inteligenciou neschopní uspokojivo zodpovedať túto otázku priniesli veľmi divoký nápad. Boh stvoril prvého človeka a umiestnil ho so ženou do príjemnej záhrady. Potom Boh zakázal človeku ochutnať ovocie stromu poznania. Po zlej rade zlej bytosti prvý muž a žena ochutnali ovocie stromu poznania, čím neposlúchli Boží príkaz. Týmto spôsobom spadli z tej záhrady do hmotného sveta plného utrpenia. Z dôvodu ich priestupku sú všetky ostatné živé bytosti páchateľmi od okamihu ich narodenia. Boh sám nevidel iný spôsob odstránenia tohto priestupku, sám sa zrodil v ľudskej podobe, vzal na svoje plecia hriechy svojich nasledovníkov a potom zomrel. Všetci, ktorí ho nasledujú, ľahko dosiahnu oslobodenie a všetci, ktorí ho nenasledujú, upadnú do večného pekla. Takto Boh prijíma ľudskú podobu, trestá sa a tým oslobodzuje živé bytosti. Inteligentnému človeku toto nemôže dávať zmysel.”

„Títo filozofovia tvrdia, že život živej bytosti sa začína narodením a končí smrťou. Po smrti sa už nenarodí. Po smrti dosiahne výsledky svojich činov v tomto jednom živote. “

„Aby sme prijali toto popletené náboženstvo, je potrebné najskôr uveriť týmto dosť nepravdepodobným veciam: ‘Život živej bytosti sa začína narodením a končí smrťou. Pred narodením živá bytosť neexistovala a po smrti už nezostane vo svete hmotných činností. Iba ľudia majú duše. Iné stvorenia nemajú duše.‘ Tomuto náboženstvu veria iba mimoriadne neinteligentné osoby. V tomto náboženstve nemá živá bytosť duchovnú povahu. Boh z vlastnej vôle stvoril živé bytosti z hmoty. Prečo sa živé bytosti rodia vo veľmi odlišných situáciách? Stúpenci tohto náboženstva nevedia odpovedať. Prečo sa jedna živá bytosť narodila do domu naplneného utrpením, iná živá bytosť narodená do domu naplneného radosťami, iná živá bytosť narodená do domu osoby oddanej Bohu a iná živá bytosť narodená do domu zlého ateistu? Prečo sa jeden človek narodí v situácii, keď je povzbudzovaný k vykonaniu zbožných skutkov, vykonáva zbožné skutky a stáva sa dobrým? Prečo sa iný človek narodí v situácii, keď je povzbudený k hriechu, hreší a stáva sa zlým? Stúpenci tohto náboženstva nemôžu (nevedia) odpovedať na všetky tieto otázky. Zdá sa, že ich náboženstvo hovorí, že Boh je nespravodlivý a iracionálny.“

“Prečo hovoria, že zvieratá nemajú dušu? Prečo zvieratá nemajú dušu ako ľudské bytosti? Prečo majú ľudia iba jeden život a za svoje činy v tomto jednom živote sú odmeňovaní vo večnom nebi alebo potrestaní večným peklom? Pre každého, kto verí v skutočne láskavého a milosrdného Boha, bude toto náboženstvo úplne neprijateľné.”

Zdroj: https://www.facebook.com/notes/srila-bhaktivinoda-thakur/srila-bhaktivinoda-thakur-on-christianity/179758364382/

Za posledné 2 storočia sa vyvinuli ďalšie nové smery kresťanstva, ktoré pridali ďalšie zaujímavé pohľady na učenie Biblie. Bhaktivinód Thákur sa vyjadruje zrejme k najrozšírenejšej kresťanskej doktríne tých čias. Dnes už sú desiatky a stovky rôznych doktrín založených na rôznch významoch veršov z Biblie. Ktorá je najbližšie k pôvodnému významu Biblie?

Je dobré zamyslieť sa nad podstatnými bodmi, ktoré tu Šríla Bhaktivinód Thákur vypichuje a nad otázkami, ktoré nie sú Bibliou zodpovedané. Kde nájsť odpovede na tieto otázky? Bhagavad-gíta a Šrímad Bhágavatam ponúkajú tieto odpovede a každý môže zvážiť nakoľko dávajú zmysel. Šríla Bhaktivinód Thákur bol veľmi významným svätcom svojej doby a kládol dôraz na zmysluplnosť a logiku duchovného učenia. A jeho nasledovníci v tom doteraz pokračujú. Nenechajú sa zastrašiť a zmagoriť nejakými hlúpymi náboženskými dogmami ktoré hrozia večným peklom a uveriť im len preto, aby boli spasení a vyhli sa večnému zatrateniu v pekle. Kladú dôraz na zmysluplnosť a logiku daného učenia. Nakoľko dávajú zmysel rôzne kresťanské doktríny a nakoľko učenie Bhagavad-gíty? To nech už každý zváži sám po ich preštudovaní :-)

Veľa šťastia v bádaní!

Hare Krišna! ?

Náboženstvo ako veda

Náboženstvo ako veda? Čo? To fakt? Nepreskočilo ti? Ako môže byť náboženstvo ako veda?

Náboženstvo a viera

Drvivá väčšina ľudí spája náboženstvo s vierou a nevie si spojiť náboženstvo s vedou. Existujú mnohé náboženstvá, ktoré sú založené na viere a nie na vedeckom princípe skúmania pravdy. Existuje však (minimálne) jedno náboženstvo, ktoré je založené na tomto vedeckom princípe.

Náboženstvo a veda

Sanátana dharma

Sanātana-dharma nepredstavuje nejakú sektársku vieru. Je večnou funkciou večnej živej bytosti vo vzťahu k Najvyššiemu. Ako sme už povedali, vzťahuje sa na večné postavenie živej bytosti. Śrīpāda Rāmānujācārya definuje slovo sanātana ako „to, čo nemá začiatok ani koniec“. Na základe jeho výroku musíme akceptovať, že sanātana-dharma nemá počiatok ani koniec.

Slovenský pojem náboženstvo sa líši od sanātana-dharmy. Náboženstvo v nás vzbudzuje predstavu viery, ale viera sa môže zmeniť. Môžeme vyznávať určitú vieru a časom prestúpiť na inú. Avšak sanātana-dharma označuje činnosť, ktorú nemožno zmeniť. Voda nikdy neprestáva byť tekutá a oheň nikdy neprestáva hriať. Večnú vlastnosť živej bytosti nemôžeme zmeniť. Sanātana-dharma je večnou súčasťou živej bytosti a podľa Śrīpadu Rāmānujācāryu nemá počiatok ani koniec. To, čo nemá počiatok ani koniec však nemôže byť sektárske alebo obmedzené nejakými hranicami. Napriek tomu si vyznávači určitej viery myslia, že sanātana-dharma je takisto sektárska. Ak však celú vec preskúmame hlbšie a z hľadiska modernej vedy, zistíme, že sanātana-dharma je záležitosťou a funkciou nielen všetkých ľudí na svete, ale i všetkých živých bytostí vo vesmíre.” – Úryvok z úvodu Bhagavad Gíty takej aká je

Čo ak existuje náboženstvo, ktoré sa dá empiricky overiť? Je to Sanátana Dharma – večné náboženstvo duše. Určité duchovné činnosti slúžia na overenie predpokladu – teórie.

Vedecký postup je zjednodušene nasledovný:

  1. Teória (predpoklad)
  2. Experiment – overenie či je teória pravdivá
  3. Vyhodnotenie experimentu, záver

Ak teda Sanátana Dharma ponúka teóriu, experiment a závery v súlade s teóriou, jedná sa o vedecký proces skúmania pravdy. Za mesiace a roky skúmania pomocou praktických duchovných činností je možné overiť mnohé z teórie Sanátana Dharmy. Hlavný zdroj teoretického poznania Sanátana Dharmy je Bhagavad-gíta a Šrímad Bhágavatam. V nich je obsiahnutý aj návod na praktické duchovné činnosti vďaka ktorým si človek môže overiť pravdivosť teórie.

Empirická skúsenosť

Ako zistíme, že cukor je sladký a soľ slaná? Stačí čítať knihy, študovať vedeckú literatúru a počúvať prednášky? Naozaj to stačí na to, aby sme zistili že cukor je sladký a soľ slaná? Ako si dokážeme pomocou teórie vôbec predstaviť čo znamená že cukor je sladký a soľ slaná? Kto to dokáže, klobúk dole.

Moja babka raz varila na elektrickej platničke a keď dovarila, povedala mi, aby som sa tej platničky nedotýkal lebo páli. Ja som ako malé dieťa nevedel čo to znamená, že platnička páli a chcel som si to vyskúšať, empiricky overiť čo tým babka myslela. Priložil som prst na platničku a čo sa stalo? Zistil som čo znamená, že platnička páli! Už som zrazu vedel čo tým babka myslela. Predtým som to nevedel keď mi to len povedala a mal som iba teoretickú abstraktnú informáciu.

Takisto v Sanátana Dharme existujú určité praktiky, ktoré prinášajú určité skúsenosti, vďaka ktorým môžeme lepšie pochopiť teóriu a overiť si ju. Najznámejšou a najpraktickejšou praktikou je počúvanie a spievanie Hare Krišna mahá-mantry:

Haré Krišna Haré Krišna
Krišna Krišna Haré Haré
Haré Ráma Haré Ráma
Ráma Ráma Haré Haré

O účinku Hare Krišna mahá-mantry píšem v článku “Účinok Hare Krišna mahá-mantry“.

Kto môže vedieť aký účinok má Hare Krišna mahá-mantra? No ten, kto má empirickú skúsenosť. Ten, kto má iba teóriu, alebo nemá ani teoretické poznanie, nemôže ani len tušiť aký je účinok Hare Krišna mahá-mantry. Preto ak chcete vedieť čo spôsobí pravidelné meditovanie, spievanie a počúvanie Hare Krišna mahá-mantry, odporúčam vyskúšať. Hlavne meditáciu na ruženci, ktorú sa môžete naučiť vo videu vyššie.

Teraz už viete, že k náboženstvu je možné pristupovať aj vedecky, nie len cez vieru. Ale čo to naozaj znamená budete vedieť až keď tento vedecký prístup vyskúšate.

Tak čo? Kto to vyskúša a dá mi vedieť ako to dopadlo? :-)

Hor sa do toho!

Hare Krišna ?

PS: Viac o Sanátana Dharme si môžete preštudovať v Úvode Bhagavad-gíty: https://vedabase.io/sk/library/bg/introduction/

Prajem príjemné počúvanie:

Mizéria bez Boha

Zamyslel som sa prečo je tu hladomor, vojny, závislosť na drogách, násilie, sexuálne zneužívanie a veľa ďalších nepekných vecí. A dospel som k záveru, že všetka táto mizéria je spôsobená zabudnutím na Boha a pokusmi hľadať šťastie bez Boha. Bezbožný človek hľadá šťastie a útočisko všade možne. Najčastejšie skončí pri drogách a iných závislostiach. Prinajlepšom hľadá útočisko v majetku, u rodiny a blízkych, ale ani oni nie sú schopní poskytnúť mu spoľahlivé útočisko a ochrániť ho pred chorobami, starnutím, smrťou a ďalšími nástrahami v tomto svete.

Bezbožný svet

Bezbožný svet vyzerá presne tak, ako ho vidíme. Ľudia sa pokúšajú o technologický, hospodársky, sociálny a kadejaký iný pokrok bez toho, aby mali vôbec poňatie o Bohu a potom celá ich snaha končí neúspechom a spôsobia tým snáď ešte viac škody ako úžitku. Ako príklad si môžeme zobrať vynález auta. Auto sa môže zdať ako super vynález, ktorý zrýchľuje presun z bodu A do bodu B. Ale tento vynález priniesol spolu so zrýchlením dopravy aj znečistenie prostredia a smrteľné autonehody. Je vari jeden život menej ako rýchlejšia doprava? Výsledok znečistenej bezbožnej inteligencie je, že ľudia sa nezbavia áut, ale vymýšľajú ešte bezpečnejšie autá, ktoré si však bežný smrteľník nemôže dovoliť a tak ľudia stále umierajú na následky autonehôd.

Zbožný človek by nikdy nevymyslel tak nebezpečný vynález ako auto. Akokoľvek bezpečné autá sa budú snažiť vymyslieť, stále tu bude hrozba prejdenia chodcov, cyklistov, zvierat atď. Je to veľmi nebezpečný vynález, ktorý sa bohužiaľ stal každodennou súčasťou života moderného človeka. Každý jeden vynález bezbožných vynálezcov so sebou prináša nemalé problémy. A paradoxom je, že riešenie týchto problémov prináša ďalšie a ďalšie problémy a riešenie týchto problémov prináša zase ďalšie problémy… Výsledkom je problém za problémom a to všetko len kvôli zabudnutiu na Boha. Kde nie je Boh, tam sú len problémy.

Celá hmotná existencia je založená na zabudnutí na Boha a kvôli tomu je tu jeden problém za druhým.

Môže povstať otázka a čo Ježiš a jeho učeníci a ďalší veľkí svätci, ktorí poznali Boha. Oni nemali problémy? Mali, ale tieto problémy sú iného charakteru. Tieto problémy im spôsoboval niekto iný, oni sami nevytvárali žiadne problémy. Ale naopak bezbožný človek vytvára jeden problém za druhým a škodí tým druhým a pri snahe riešiť tieto problémy vytvára ďalšie a ďalšie problémy a tak sa ocitá v začarovanom kruhu, z ktorého môže vystúpiť jedine keď sa pokorí pred Bohom, ktorý mu veľmi rád pomôže z tejto šlamastiky von.

Život s Bohom a bez Neho popisujem v článku “Nepotrebujem Boha“.

Keď chceš vo svojom živote mier, pokoj, šťastie a lásku, hľadaj Boha. Bez Neho to síce na chvíľku môžeš zažívať, ale následne príde ešte väčšia mizéria. Iba s Bohom môžeme dosiahnuť skutočný mier, pokoj, šťastie a lásku. Bez Neho je to všetko len dočasná ilúzia, ktorá nám nakoniec spôsobí oveľa väčšie utrpenie ako radosť.

Keď už viac nechceš byť otrokom svojich závislostí, popros v modlitbe Boha, aby ich ti ich zobral. Keď už si viac nevieš rady, popros Boha, aby ti pomohol. A On ti s radosťou pomôže.

Čím viac ľudí prijme Boha do svojho života a začne sa riadiť Jeho pokynmi, tým krajšia spoločnosť môže byť. A naopak čím viac ľudí Boha odmieta a riadi sa svojimi mentálnymi výmyslami, alebo výmyslami niekoho iného okrem Boha, prinesie mu to nakoniec len a len mizériu. Dočasne sa môže zdať, že je to úžasné a skvelé, ale na konci je výsledok – mizéria, utrpenie, frustrácia, úzkosť,… nič príjemné.

Je mi veľmi ľúto keď vidím ľudí v tejto mizérii. A je mi o to viac ľúto keď odmietajú prijať Boha do svojho života a zaryto si idú svoj egoistický postoj a obracajú sa proti Bohu. Bohužiaľ, niektorí ľudia si musia veľmi vytrpieť, aby boli schopní prijať Boha do svojho života. Mnohí prišli k Bohu práve vďaka veľkému utrpeniu. Nevideli už iné východisko, len obrátiť sa na Boha a potom prišla úľava od tej mizérie. Je mnoho takých svedectiev… A ďalšie svedectvo môže byť tvoje.

Nemusíš žiť s Bohom, nemusíš nasledovať Jeho pokyny a žiť podľa Jeho Slov. Nemusíš… len potom sa nečuduj, že trpíš jak pes. Neboj sa, to utrpenie príde na každého, kto nežije s Bohom. To, že momentálne sa niekto raduje zo svetských radovánok neznamená, že nepríde utrpenie. Ono príde. Skôr, či neskôr. Príde, nájde si každého. Nikto nemôže byť trvale šťastný bez zachovávania Božieho Slova. To je Boží zákon. Kto tento zákon dodržiava a riadi sa Ním, môže byť trvale šťastný. Kto však tento zákon porušuje a niet mu rady, ani pomoci, bohužiaľ, musí si to odžiť na vlastnej koži, aby pochopil…

To nie sú vyhrážky. To je realita, s ktorou majú skúsenosť mnohí, ktorí to zažili a zažívajú. A želám všetkým, aby to zažili tiež. Aby zažili aký veľký rozdiel je medzi životom s Bohom a životom bez Boha.

Amen