Archívy kategórie: viera

Všetci sme Boh

duchovno, Na zamyslenie, poučné, viera

Niektorí ľudia si myslia, že sú Boh, že vlastne všetci sú Boh. Táto filozofia sa nazýva Mayaváda a má niekoľko háčikov. Existuje dokonalejšia filozofia Ačintja-bhédábhéda-tattva, ktorá vysvetľuje pôvod a vlastnosti duše s filozofickou a logickou bezchybnosťou.

Filozofia Ačintja-bhéda-abhéda učí, že z hľadiska kvality, sme s Bohom (Krišnom) totožní, avšak čo sa týka kvantity, tak nepripadá v úvahu aby sme sa Mu rovnali, tzn. že z hľadiska kvantity, veľkosti, sa od Boha líšime. Toto učenie uvádza v súlad smery védantskej filozofie Dvaita a Advaita.

Kvapky oceánu sú kvalitatívne totožné s oceánom, ale kvantitatívne (množstvom) sa líšia. Takisto sa líšia živé bytosti (duše) od Najvyššieho Pána – Boha. Živá bytosť nikdy nebude mať vlastnosti v rovnakej miere ako Najvyšší Pán rovnako ako kvapka oceánu nebude mať všetky vlastnosti v rovnakej miere ako oceán. Napríklad oceán má ohromnú silu a váhu, ale kvapka oceánu má tieto vlastnosti vo veľmi obmedzenej miere. Takisto duša sa kvantitatívne nerovná Bohu.

Ak by sme boli skutočne všetci Bohom, to znamená Najvyšším Pánom, nemuseli by sme zažívať utrpenie v hmotnom svete (choroby, starnutie, umieranie,…), mohli by sme sa mu vyhnúť. Ale vidíme, že to nie je možné, že utrpenie prichádza aj keď si ho neželáme. Už len táto jednoduchá úvaha naznačuje, že nie sme Boh, ale sme podriadení hmotnej prírode, ktorú Boh stvoril, aby sme sa my mohli hrať na bôžikov (pánov, ovládateľov) v tomto svete.

Bhagavad-gíta a Šrímad Bhágavatam vysvetľujú túto filozofiu do detailu:

Śrī Caitanya Mahāprabhu říká, že ve svém skutečném postavení je živá bytost věčným služebníkem Nejvyšší Osobnosti Božství. Když na to zapomene, je podmíněna hmotnou přírodou, ale když bude sloužit Nejvyššímu Pánu, stane se osvobozeným služebníkem Boha. Být služebníkem je původní, přirozené postavení živé bytosti — buď musí sloužit matoucí energii zvané māyā, nebo Nejvyššímu Pánu. Jestliže slouží Nejvyššímu Pánu, je ve svém přirozeném stavu, ale jestliže dá přednost službě matoucí, vnější energii, bude spoutaná. Pod vlivem iluze pak živá bytost slouží v hmotném světě. Přestože ji poutá chtíč a touhy, myslí si, že je na světě pánem. Tomu se říká iluze. Osvobozená bytost naopak skoncovala s iluzí a dobrovolně se odevzdává Nejvyššímu, aby jednala podle Jeho přání. Poslední iluze, poslední past, do které chce māyā živou bytost chytit, je její návrh: “Ty jsi Bůh.” Živá bytost si pak myslí, že už není podmíněnou duší, ale Bohem. Je tak nerozumná, že ji ani nenapadne, jak by kdy mohla být na pochybách, kdyby byla Bůh. Na to vůbec nemyslí. To je tedy poslední léčka iluze. Osvobodit se od matoucí energie znamená poznat Kṛṣṇu, Nejvyšší Osobnost Božství, a dobrovolně jednat podle Jeho pokynu.

V tomto verši je velmi důležité slovo moha. Poukazuje na to, co je opakem poznání. Skutečné poznání je porozumění, že každá živá bytost je věčně služebníkem Pána. Avšak namísto toho, aby si živá bytost uvědomovala své postavení, myslí si, že není služebník, ale pán hmotného světa, protože chce ovládat hmotnou přírodu. Tuto iluzi je možné překonat milostí Pána nebo čistého oddaného. Jakmile iluze zmizí, živá bytost je ochotná jednat s vědomím Kṛṣṇy.

Mít vědomí Kṛṣṇy znamená jednat podle Kṛṣṇova nařízení. Podmíněná duše, oklamaná vnější energií v podobě hmoty, neví, že Nejvyšší Pán je vládce, který oplývá poznáním a kterému patří vše. Pán může dát svým oddaným vše, co si přeje — je přítelem každého a svému oddanému je zvláště nakloněn. Vládne hmotné přírodě a všem živým bytostem. Je také vládcem nevyčerpatelného času a v plné míře vlastní veškeré druhy bohatství a energie. Nejvyšší Pán, Osobnost Božství, je schopen dát oddanému dokonce i sám sebe. Ten, kdo Ho nezná, je pod vlivem iluze, nestane se oddaným Pána, ale služebníkem māyi. – BG 18.73 – význam.

Představa māyāvādských filozofů, že splynou s Nejvyšším Pánem, je další příznak ztracení se ve falešném egu. Člověk o sobě může falešně tvrdit, že je Nejvyšší Pán, ale ve skutečnosti to není pravda. Je to poslední léčka māyi na živou bytost. Považovat se za rovnocenného Nejvyššímu Pánu nebo přímo za Pána Samotného je další výplod falešného ega. – Šrímad Bhágavatam 3.27.15

Naproti tomu když si chce živá bytost užívat tak, že bude napodobovat Nejvyšší Osobnost Božství, její touha se nazývá māyā a přivádí ji do hmotného světa. Živá bytost, která si chce užívat na vlastní pěst a nespolupracuje s Nejvyšším Pánem, se věnuje materialistickému životu. Jakmile svůj požitek spojí s Nejvyšší Osobností Božství, věnuje se duchovnímu životu. Zde můžeme uvést příklad částí těla, které si také nemohou užívat života nezávisle, ale musí spolupracovat s celým tělem a dodávat potravu žaludku. Tak získávají všechny tělesné části ve spolupráci s celým tělem stejný díl požitku. To je acintya-bhedābheda, filozofie současné jednoty a odlišnosti. Živá bytost si nemůže užívat života v opozici k Nejvyššímu Pánu, ale sladit své činnosti s Ním vykonáváním bhakti-yogy. – Šrímad Bhágavatam 3.29.35

Zo Šrímad Bhágavatamu môžeme pochopiť, že príčinou hmotnej existencie je túžba byť ako Boh. Pozícia panovníka a ovládateľa nie je pre dušu prirodzená, no keď sa o túto pozíciu usiluje, spôsobuje sebe aj druhým nemalé problémy, vykorisťuje hmotnú prírodu pre svoj pôžitok a uvaľuje tým na seba reakcie za svoje činnosti – karmu. Takýto stav bytia je veľmi žalostný, plný úzkosti a utrpenia. Aj ten, kto si myslí, že je Boh, musí znášať reakcie za svoje minulé činnosti. Ak by bol naozaj Bohom, mohol by sa týmto reakciám vyhnúť, ale to nie je možné, pretože Boh je len jeden a On stanovuje pravidlá pre všetkých. Ak sa naučíme jednať podľa Božích pravidiel, len vtedy môžeme byť skutočne šťastní a dosiahnuť čistý stav vedomia, ktorý je večný, plný blaženosti a poznania. Len keď prijmeme fakt, že sme veční služobníci Boha a nie Boh samotný, môžeme byť skutočne šťastní a vykonávať činnosti, ktoré sú nám ako duši prirodzené – oddanú službu. O oddanej službe píšem v článku “Rozdiel medzi oddanou službou a zmyslovým pôžitkom“.

Ak si niekto myslí, že je Boh, žije v ilúzii. Filozofia  Ačintja-bhéda-abhéda-tattva vyvracia túto ilúziu a potvrdzuje, že Boh je všetkým, ale všetko nie je Bohom. Takisto ako telo sa skladá z hlavy, trupu, rúk a nôh, ale samotné časti tela nie sú celé telo. Samotné časti tela si nemôžu užívať nezávisle od tela, rovnako ako si duša nemôže užívať nezávisle od celku – od Boha. Časti musia spolupracovať s celkom, aby boli všetci spokojní. Ruky dopravujú potravu do úst, ústa do žalúdka, žalúdok potravu strávi a črevá vylúčia zbytky… dokonalá spolupráca vytvára dokonalú harmóniu. Takisto keď živé bytosti budú spolupracovať s celkom – s Bohom, môžu viesť dokonalý harmonický život. Ale ak si chcú užívať nezávisle od celku, nie je možné viesť harmonický život a nastáva disharmónia a nemalé problémy. Koniec koncov, môžeme to vidieť v dnešnej bezbožnej spoločnosti, kde si každý myslí, že je pán, ovládateľ a chce, aby všetko bolo podľa neho, no aj tak sa mu to nedarí a neustále sa stretáva s neúspechom – a to preto, lebo nie je skutočným pánom, ovládateľom. Keď si živá bytosť túto skutočnosť uvedomí a začne jednať vo svojej prirodzenej pozícii služobníka Boha, to je dokonalosť života a môže byť skutočne šťastná. Inak to nie je možné.

Slúžiť je prirodzené. Píšem o tom v článku “Slúžiť je prirodzené“. No ľudia zvyčajne tento sklon nesprávne smerujú a to vytvára ich nešťastie. Pokiaľ tento sklon slúžiť nasmerujeme správne, oslobodíme sa z ilúzie, že sme pánmi a ovládateľmi a môžeme začať jednať na duchovnej úrovni ako duše a byť skutočne šťastní. To je dokonalosť života ?

Náboženstvo za to nemôže

duchovno, Na zamyslenie, poučné, viera

Mnohí ľudia majú odpor voči náboženstvu kvôli ľuďom, ktorí náboženstvu nerobia dobré meno a využívajú ho pre svoje sebecké účely. Náboženstvo samo o sebe za to nemôže. Je to len nástroj, ktorý môže byť použitý rôznymi spôsobmi. Rovnako ako nôž – môžeme ním odkrojiť chlieb, ale aj niekoho zabiť. Aj náboženstvo niekto využíva na dobré účely a niekto na nedobré. Ale nie je rozumné všetku vinu zvaľovať na náboženstvo – na nástroj. Nôž nemôže za to, že ho niekto využil na zabíjanie. Takisto náboženstvo nemôže za to, že ho niekto využíva na zlé veci.

Fanatizmus

Hlavný problém nie je náboženstvo, ale fanatizmus. Fanatizmus sa prejavuje v rôznych oblastiach, nie len v náboženstve a nespôsobuje nič dobré. Náboženstvo si získalo zlé meno práve kvôli náboženským fanatikom. Kvôli fanatikom mnohí ľudia považujú náboženstvo za niečo nedobré a držia si od neho odstup. V skutočnosti by si mali držať odstup od fanatizmu, nie od náboženstva.

Náuka o Bohu

Náboženstvo je náuka o Bohu. Čo môže byť zlé na tom, keď sa človek niečo nové naučí? Nič. Zlé môže byť to, akým spôsobom tieto vedomosti využíva, resp. zneužíva. Ale na vine nie sú vedomosti, ale človek, ktorý ich zneužíva.

Slepá viera

Náboženstvo často sprevádza slepá viera. To znamená, že človek verí veciam, o ktorých nevie či sú pravdivé. Iba im verí ako pravdivým. O slepej viere píšem v článku “Slepá viera“.

Bx8QFvPCIAAEXIE

Náboženstvo však nemusí byť spojené so slepou vierou, ale s triezvym rozumom a logikou. Šríla Prabhupáda vo svojich knihách krásne logicky vysvetľuje princípy náboženstva a dokazuje, že sa nemusí jednať o slepú vieru. Napríklad kniha “Dhama – cesta transcendence” pekne popisuje náuku o Bohu. V Bhagavad-gíte a Šrímad Bhágavatam sú tiež pekne popísané princípy náboženstva.

Prosím, neviňte náboženstvo kvôli jeho fanatickým vyznávačom, ktorí mu nerobia dobré meno. Nalejte si čistej vody a zistite čo skutočné náboženstvo vlastne je a dajte mu šancu.

Ďakujem.

Hĺbka vedomia Krišnu – duchovná veda

Hare Krišna, poučné, viera

Mnohí ľudia považujú Hnutie Hare Krišna za vieru, či dokonca sektu. Majú zrejme skúsenosť len s kresťanskou vierou, ktorá je naozaj založená na viere – uverte a budete spasení. Nič múdrejšie som sa od kresťanov nedozvedel – jednoducho uver a hotovo. Žiadna hlbšia filozofia, žiadne hlbšie poznanie. Len viera.

Veriť nestačí

Hare Krišna je iné. O dosť iné. Na začiatku je viera. Viera v proces vedomia Krišnu. Ale neskôr sa táto viera praxou premení v poznanie. Človek už nemusí len veriť, ale zrazu vie ako sa veci majú. A to je na tom to úžasné, čo pritiahlo aj mňa. Mnohí ľudia sa čudujú čo v učení Hare Krišna vidím pretože majú buď len teoretickú znalosť tohto učenia, alebo žiadnu. Nemajú praktickú skúsenosť a preto tomu úplne nedokážu porozumieť.

Príklad s ohňom to krásne ilustruje. Keď ešte nemáme skúsenosť s ohňom, nevieme či páli, alebo nie. Len veríme, prípadne neveríme keď nám niekto hovorí, že oheň páli. Máme teoretické poznanie…. ale v skutočnosti nevieme ako to je. Až keď sa priblížime k ohňu, zistíme či oheň páli, alebo nie. Podobne je to s vedomím Krišnu. Na začiatku buď veríme, alebo neveríme tomu, čo nám oddaní Krišnu hovoria. No keď začneme praktikovať vedomie Krišnu, získame skúsenosť a zrazu budeme vedieť oveľa viac.

Keď som prišiel prvýkrát do chrámu Hare Krišna, uchvátila ma prednáška z Bhagavad-gíty. Nedalo sa nesúhlasiť. Učenie Hare Krišna je tak trefné… všetko do seba zapadá ako skladačka. Niektorým veciam človek nedokáže porozumieť hneď, ale keď začne praktikovať vedomie Krišnu, získa hlbšie pochopenie, získa lepšiu inteligenciu, aby mohol pochopiť o čom to tu celé je a ako to tu v tomto svete funguje. Napríklad keď som začal čítať Bhagavad-gítu, vôbec som jej nerozumel. Ale neskôr, keď som už nejaký ten čas praktikoval vedomie Krišnu, som v Bhagavad-gíte objavil úžasné poznanie, ktoré korešpondovalo s mojou skúsenosťou. Píšem o tom v článku “Prečo som nechápal Bhagavad-gítu”

13320396_1322031861143522_1189356039959119048_o

Ľudia, ktorí len čítajú Bhagavad-gítu, či iné sväté knihy a nepraktikujú žiadne iné duchovné činnosti, majú veľký problém s porozumením týchto textov. Nemajú skúsenosť a ostáva im len veriť, alebo neveriť tomu, čo sa v nich píše.

Niektorí ľudia nepraktikujú žiadne duchovné činnosti a považujú vedomie Krišnu za placebo efekt. Nemajú s tým vôbec žiadnú skúsenosť a budú o tom hovoriť ako o niečom, do čoho sa vyznajú. To len ukazuje akú majú inteligenciu, pýchu a ego…

 

Fanatizmus?

Mnohí ľudia považujú stúpencov Hare Krišna za fanatikov, pretože ich životný štýl je o dosť odlišný ako životný štýl väčšiny ľudí v bežnej spoločnosti. Oddaní Krišnu nejedia mäso, nepijú alkohol, neberú drogy, nepijú kávu ani nič, kde je kofeín, teín a iné podporné či omamné látky, nehazardujú a nemajú nemanželský sex. Niektorí oddaní Krišnu žijú v celibáte v chráme. Iní (väčšina) žijú rodinným životom, majú dom, deti, prácu… Okrem toho odriekajú každý deň Hare Krišna mahá-mantru minimálne 1728x na ruženci. Trvá to zhruba 2 hodiny. To už predsa musí byť človek fanatik, aby to dokázal robiť, no nie? Ktorý rozumný človek by strávil 2 hodiny denne odriekaním mantry dokolečka? A ktorý rozumný človek by vstával každé ráno pred 4:00, aby mohol ísť na ranný program o 4:30?

Ako som povedal, človek to nemôže pochopiť kým si to nevyskúša. Ja som tomu tiež nerozumel kým som si to nevyskúšal a nezažil výsledok na vlastnej koži. Mnohí ľudia sa boja, že keď sa ponoria do vedomia Krišnu, tak už nebudú môcť piť alkohol, mať neobmedzený sex, jesť mäso a užívať si iné pôžitky. Ono to nie je tak, že nebudete môcť. Už nebudete chcieť! Stratíte chuť to robiť. Získate vyššiu chuť, ktorá spôsobí to, že nebudete mať chuť na nižší pôžitok, ktorý vás už ani z ďaleka neuspokojí tak, ako predtým. Keď som pil alkohol, bol som v stave opilosti celkom šťastný. Šťastnejší než za triezva. Keď som však začal praktikovať meditáciu Hare Krišna mahámantrou, postupne mi prestával chutiť alkohol a keď som sa raz opil, bol som nešťastný. Bol som nešťastnejší ako za triezva. Táto skúsenosť mi ukázala aká je sila mahámantry a aký nízky pôžitok alkohol prináša. Postupne som prestal piť alkohol úplne a už mi ani nechutí. Píšem o tom v článku “Účinok Hare Krišna mahá-mantry“. Viem, že sa nejedná o placebo efekt, lebo som ani nevedel čo sa stane keď budem praktikovať meditáciu Hare Krišna mahámantrou. Chcel som len vedieť aký to má účinok a zo zvedavosti som to začal praktikovať. No a výsledok sa jednoducho dostavil.

V mojom živote vidím obrovský rozdiel keď som nepraktikoval vedomie Krišnu a teraz. Píšem o tom v článku “Ako mi učenie Hare Krišna zmenilo život“.

Duchovná veda

Šríla Prabhupáda nazýval vedomie Krišnu duchovnou vedou – máme teóriu, ktorú si pokusom môžeme overiť v praxi. To je vedecký proces. Ľudia, ktorí tento proces uviedli do svojho života, pocítili účinok tohto procesu a získali poznanie, že je to naozaj tak ako Šríla Prabhupáda tvrdí vo svojich knihách.

Šríla Prabhupáda v knihe “Dharma – cesta transcendence” vysvetľuje:

Bůh není tak laciný. „Jen pojďte,“ lákají nás podvodníci, „já vám ukáži Boha. Nemusíte následovat žádná pravidla.“ Lidé, kteří chtĕjí Boha lacinĕ, se tedy nechají snadno podvést a existuje mnoho podvodníků, kteří toho využijí. Skutečný proces poznání Boha je vĕda. Dejme tomu, že nĕkdo prohlásí: „Já tĕ naučím chemii za pouhou sekundu. Dej mi peníze.“ Nebo: „Já tĕ bĕhem chviličky naučím matematiku. Zaplať mi.“ Budete s takovými nemožnými návrhy souhlasit? Proč je tedy tĕmto darebákům dovoleno klamat lidi, kteří pak vĕří, že mohou Boha pochopit tak laciným způsobem? Bhakti-jóga je vĕda, ne sentiment.

Proces je nasledovný: Návšteva chrámov Hare Krišna, ideálne cez nedeľné programy, ktoré zvyčajne bývajú o 14:00. V chráme spoznáte oddaných Krišnu osobne a môžete zistiť čo sú vlastne zač a čo ich k takémuto životu viedlo. S radosťou vám zodpovedajú akékoľvek otázky týkajúce sa vedomia Krišnu. V chráme môžete nájsť knihy Šrílu Prabhupádu, zakúpiť si ich a začať ich čítať. Z kníh sa dá tiež veľa dozvedieť ak ich človek číta úprimne a pokorne. V knihách Šrílu Prabhupádu nájdete neustále zdôrazňovanie dôležitosti spievania a počúvania Hare Krišna mahá-mantry:

Hare Krišna Hare Krišna
Krišna Krišna Hare Hare
Hare Ráma Hare Ráma
Ráma Ráma Hare Hare

Ten, kto počúva a spieva Hare Krišna mahá-mantru postupne očisťuje svoje vedomie od chtíču, hnevu, chamtivosti, ega, pýchy, domýšľavosti a ďalších nepekných vlastností a závislostí, ktoré nám a iným v živote spôsobujú len problémy.

Vďaka vedomiu Krišnu postupne zanecháme všetko, čo nám škodí a neprospieva a začneme robiť činnosti, ktoré sú pre nás a iných prospešné. Viac o Hare Krišna si môžete prečítať v článku “Čo je hnutie Hare Krišna?“.

Šríla Prabhupáda hovoril, že šírenie vedomia Krišnu je najväčšia dobročinnosť. Podľa toho, ako sa mi zmenil život a vedomie odkedy praktikujem učenie Hare Krišna, môžem len súhlasiť. Ten, kto túto zmenu nezažil, súhlasiť zrejme nebude. Ale stačí si to len vyskúšať… a človek zistí ktorá bije.

Prajem veľa šťastia v praktikovaní vedomia Krišnu a čo najrýchlejší duchovný pokrok.

Hare Krišna!

Rozdielne a spoločné črty Kresťanstva a Hare Krišna

duchovno, Hare Krišna, poučné, viera

Mnohí kresťania (a nie len kresťania) majú predsudky voči iným náboženstvám a učeniam. Pretože farári ich v kostole strašia, že len Ježiš Kristus ich môže spasiť a všetky ostatné náboženstvá a učenia sú Satanovo dielo, ktoré by ich zviedlo na zcestie, ktoré vedie do pekla. Mnohí ľudia tomuto slepo veria a potom sú vystrašení a pohoršení, keď vidia oddaných Krišnu spievať, alebo ponúkať sladkosti, alebo knihy o meditácii a jóge na ulici. Je to veľmi smutné.

harinam

Kresťanstvo a Hare Krišna majú toho veľa spoločného. Avšak ľudia, ktorí nepoznajú učenie Hare Krišna, si myslia, že Hare Krišna a kresťanstvo je niečo úplne iné. A potom vznikajú zbytočné rozpory medzi kresťanmi a oddanými Krišnu.

Spoločné črty

Ruženec

V kresťanstve aj v Hare Krišna existuje ruženec. Kresťania opakujú na ruženci motlidby a oddaní Krišnu opakujú Hare Krišna mahá-mantru, ktorá je tiež v podstate motlidba:

Hare Krišna Hare Krišna
Krišna Krišna Hare Hare
Hare Ráma Hare Ráma
Ráma Ráma Hare Hare

Preklad Hare Krišna mahá-mantry znie „Ó, Božia energia, ó, Bože (Krišna), prosím Ťa, zamestnaj ma v oddanej službe Tebe“.

Kresťania majú ružence s rôznym počtom guličiek – 10, 33, 50, 100 alebo 500. Krišňácky ruženec má 108 guličiek, rovnako ako buddhistický.

japa-mala

Nie všetci kresťania používajú ruženec. Iba tí najúprimnejší. Oddaní Krišnu recitujú Hare Krišna mahá-mantru na ruženci každý deň.

Každodenné odriekanie Hare Krišna mahá-mantry na ruženci je praktický základ učenia Hare Krišna. Hare Krišna mahá-mantra očisťuje vedomie a človek sa tak dostáva do kvality dobra, získava dobré vlastnosti (pokora, milostivosť, mierumilovnosť, súcit, vnútorný pokoj…), zbavuje sa zlých vlastností a emócií (pýcha, hnev, chtíč, chamtivosť,…) a konečným cieľom opakovania mahá-mantry je obnoviť zabudnutý vzťah k Bohu. S očisteným vedomím je možné chápať duchovné témy hlbšie. Preto je veľmi dôležité venovať sa každodennému odriekaniu Hare Krišna mahá-mantry. Tak, ako je sprcha dôležitá pre očistu tela, rovnako je dôležité opakovanie mahá-mantry pre očistu vedomia. Šríla Prabhupáda (zakladateľ Medzinárodnej spoločnosti pre vedomie Krišnu) stanovil minimálny počet kôl na ruženci na 16. To znamená 16 * 108 = 1728x opakovaní mahá-mantry denne. Trvá to asi 2 hodiny. Nie každý hneď zvláda recitovať 16 kôl denne. Je možné začať 1 kolo denne (108x opakovanie mahá-mantry), čo začiatočníkovi trvá približne 10 minút a účinok mahá-mantry sa dostaví aj tak. Avšak tí, ktorí to myslia s vedomím Krišnu vážne, by mali zvládať minimálne 16 kôl denne.

Poznám zopár kresťanov, ktorí sa modlia každé ráno na ruženci, podobne ako oddaní Krišnu a sú to veľmi dobrí ľudia. Veľmi im to pomáha udržiavať vedomie v kvalite dobra. Dokonca sú vegetariáni, nepijú alkohol, nehazardujú a nemajú nemanželský sex. Nasledujú úprimne Ježišovo učenie a je to vidieť. Rovnako ako je vidieť, keď oddaní Krišnu nasledujú Krišnovo učenie. Učenie Ježiša a učenie Krišnu je rovnaké. Obe učenia učia ako milovať Boha.

Láska k Bohu

Kresťania hovoria: „Ježiš ťa miluje“. Ježiš hlásal nie len lásku k Bohu, ale aj ku všetkým živým bytostiam, k celému božiemu stvoreniu. „Miluj blížneho svojho ako seba samého“, učil Ježiš. Keby všetci ľudia žili podľa učenia Ježiša, svet by bol rajom. Učenie Hare Krišna sa od Ježišovho učenia v tomto nelíši. Takisto učí ako znovuobnoviť náš zabudnutý vzťah s Bohom a rozvinúť tak lásku k Nemu a k celému Jeho stvoreniu.

Dobročinnosť

Existujú rôzne dobročinné kresťanské organizácie, ktoré pomáhajú ľuďom v núdzi. To je pekné. Aj hnutie Hare Krišna má zopár dobročinných projektov pomáhajúcim ľuďom v hmotnej, ale i v duchovnej núdzi – napríklad projekt Food for life – Jedlo pre život poskytuje dennú dávku vydatného posväteného vegetariánskeho jedla (prasádam) ľuďom v núdzi.

Medzi najväčšiu dobročinnosť však patrí rozdávanie kníh Šrílu Prabhupádu, ktoré ľuďom menia pohľad na život a pomáhajú im nájsť a naplniť zmysel života. Najväčšia kríza v súčasnosti je duchovná kríza. Väčšina ľudí ani len netuší na čo je určený ľudský život a márnia ho činnosťami, ktoré robia aj zvieratá a budú ich na konci života ľutovať. Knihy Šrílu Prabhupádu zaháňajú duchovnú krízu, prinášajú ucelenejší pohľad na ľudský život a pomáhajú tisícom, ba miliónom ľuďom po celom svete nájsť hlbší zmysel života. Mnohí ľudia sa vďaka Šrílovi Prabhupádovi stávajú lepšími a pomáhajú meniť svet k lepšiemu, hlavne po duchovnej stránke. To je najväčšia dobročinnosť.

books

Nebo a peklo

V Biblii sa spomína nebo a peklo. Aj védy popisujú nebeské a pekelné planéty, ale oveľa obšírnejšie. Viď. časť článku „Rozdielne črty – Čo je po smrti“.

Duchovný učiteľ

Ježišovo učenie a Krišnovo učenie sa vo veľa veciach zhoduje.

Ježiš v evanieliu Jána v dvanástej kapitole hovorí: „Kto verí vo mňa, nie vo mňa verí, ale v toho, ktorý ma poslal. 45 A kto vidí mňa, vidí toho, ktorý ma poslal. 46 Ja som prišiel na svet ako svetlo, aby nik, kto verí vo mňa, neostal v tmách. 47 Ak niekto počúva moje slová, a nezachováva ich, ja ho nesúdim, lebo som neprišiel svet súdiť, ale svet spasiť. 48 Kto mnou pohŕda a neprijíma moje slová, má svojho sudcu: slovo, ktoré som hovoril, bude ho súdiť v posledný deň. 49 Lebo ja som nehovoril sám zo seba, ale Otec, ktorý ma poslal, ten mi prikázal, čo mám povedať a čo mám hovoriť. 50 A viem, že jeho príkaz je večný život. Čo teda hovorím, hovorím tak, ako mi povedal Otec.“

Krišna v Bhagavad-gíte 4.34 hovorí: „Obráť sa na duchovného učiteľa a uč sa od neho pravde. Pýtaj sa ho so všetkou pokorou a verne mu slúž. Sebarealizované duše ti môžu dať poznanie, lebo ony uzreli pravdu.“

Ježiš bol duchovný učiteľ zoslaný Otcom, aby učil ľudí pravde. Ježiš bol v skutočnosti čistý oddaný Boha, Krišnu, no niektorí kresťania si to však trošku poplietli a považujú Ježiša za Boha. Ježiš o sebe nikde netvrdí, že je Boh. Všade spomína Otca a Otcovu vôľu. Pravý duchovný učiteľ nehovorí nič, čo by bolo v rozpore s Božím slovom a učí ako znovuobnoviť náš zabudnutý vzťah s Bohom.

„Veď ani ja — Syn človeka — som neprišiel na svet preto, aby mi ostatní slúžili, ale aby som ja im slúžil a aby som obetoval svoj život za záchranu mnohých.“ – MK 10.45

Ježišove vyjadrenie v MK 10.45, že neprišiel na svet preto, aby mu ostatní slúžili, sa môže zdať protichodné ku Krišnovmu vyjadreniu v Bhagavad-gíte 4.34, kde spomína službu duchovnému učiteľovi. Keď sa na to pozrieme dôkladnejšie, zistíme, že duchovný učiteľ slúži žiakom a žiaci duchovnému učiteľovi. Duchovný učiteľ slúži ostatným tak, že im poskytuje záchranné koleso, ktoré ukončuje hmotnú existenciu a zaisťuje vstup do Božieho kráľovstva. A žiaci zároveň slúžia duchovnému učiteľovi tak, že nasledujú jeho pokyny.

Rozdielne črty

Písmo a poznanie

Kresťanská Biblia ponúka oproti Védam veľmi málo informácií o Bohu a o Jeho stvorení.

Zato védske písma, z ktorých čerpá učenie Hare Krišna, detailne popisujú ako Boha, tak Jeho stvorenie. Oddaní Krišnu tak presne vedia kto je Boh, ako vyzerá, aké má vlastnosti, čo má a nemá rád, ako Ho môžu spoznať osobne, ako vyzerá duchovný svet, ako vznikli vesmíry a život v nich, ako majú naplniť zmysel ľudského života a veľa iných vecí.

Védske písma sú prirovnávané k fľaši a Biblia je len malá črepina z tejto fľaše. Védske písma poskytujú oveľa viac informácií, ktoré navyše dávajú dokonalý zmysel. Keď ľudia tieto rady uvedú do praxe, je zaručená mierumilovná a prosperujúca spoločnosť.

Meno Boha

Kresťanstvo (alebo niektorá jeho odnož) učí, že Boh je trojjediný – Otec, syn a duch svätý. Teda Ježiš je zároveň syn boží a zároveň Boh. Je to zvláštne. Každopádne pre veľa kresťanov je zaťažko prijať, že Boh môže mať aj iné meno ako Ježiš – Jehova, Allah, Krišna, Višnu, Ráma, Ramchat,…

Je zaujímavé, že kvoli rozdielu mena Boha vznikajú nemalé rozpory a ústia až do násilia, vojen a vrážd v mene Boha.

krishna-syamasundara_1

Pre oddaných Krišnu je Krišna Najvyššia Osobnosť Božstva, teda Boh. Krišna znamená všepríťažlivý – to znamená, že priťahuje všetky živé bytosti. Pretože všetky živé bytosti pochádzajú z Krišnu a majú s ním večný vzťah (či už neutrálny, služobnícky, priateľský, rodičovský, alebo milenecký). Krišna je tiež známy ako Višnu, alebo Ráma. Krišna má nespočetne veľa mien a podôb. Védy popisujú rôzne zjavenia Boha v rôznych dobách v rôznych podobách s rôznymi menami. Prečo by sme mali obmedzovať Boha na jednu podobu s jedným menom? Má síce jednu pôvodnú, večnú podobu, ale zároveň má nespočetne veľa iných podôb a mien. Je neobmedzený.

Veriť vs. Vedieť

Kresťanstvo učí: „uverte a budete spasení“. Učenie Hare Krišna učí: „na začiatku je viera, no svoju vieru by sme si mali overiť, aby sme získali poznanie“.

Vegetariánstvo a princíp nenásilia

Aj keď jedno z desiatich prikázaní znie „Nezabiješ!“, mnohí kresťania jedia mäso a podporujú tak zabíjanie zvierat v bitúnkoch. Priamo síce nezabíjajú, ale podporovanie zabíjania je prakticky to isté, ako keby zabíjali sami. Zabíjanie sa deje len kvoli ľuďom, ktorí vyžadujú zabíjanie. Ľudia, ktorí chcú mať mäso na tanieri, vyžadujú zabíjanie zvierat. A kvoli nim sa zvieratá zabíjajú. Tam, kde je dopyt, vzniká ponuka.

cruel vegans

Oddaní Krišnu nepodporujú zabíjanie zvierat a živia sa bezmäsitou stravou, ktorá je navyše pre ľudské telo a životné prostredie oveľa prospešnejšia ako mäsitá. Oddaní Krišnu nejedia nič, čo by nezjedol Krišna. Krišna prijíma len potraviny v kvalite dobra – ovocie, obilie, mlieko a určité druhy zeleniny. Krišna nemá rád potraviny v kvalite vášne a nevedomosti – mäso, vajcia, cibuľa, cesnak, huby. Pretože tieto potraviny negatívne ovplyvňujú vedomie a človek sa tak nedokáže sústrediť na duchovné aktivity. Iba potraviny v kvalite dobra sú vhodné pre duchovný rast.

Čo je po smrti

Kresťania veria, že keď budú veriť v Ježiša Krista, tak budú automaticky spasení a pôjdu do neba. A tí, čo neveria, budú naveky zatratení v pekle.

Védy popisujú nebeské aj pekelné planéty. Popisujú tiež za aké činy sa živá bytosť dostane na aké planéty. Za dobré činy získava kredit, vďaka ktorému bude môcť tráviť určitý čas na nebeských planétach, kde je zmyslový pôžitok oveľa väčší ako na Zemi. Ale keď jej dojde kredit za zbožné činy, bude sa musieť opäť vrátiť na Zem. Za zlé činy si bude musieť odpykať trest na pekelných planétach, ale opäť keď vyprší čas, bude sa musieť vrátiť na Zem. Nič také, ako večné zatratenie v pekle nehrozí. Z pekla je cesta späť. Aj keď môže byť v pekle veľmi dlhý čas, ktorý sa nám javí ako večnosť, aj tak z neho neskôr odíde. Živá bytosť si odpyká trest v pekle, podobne ako sa trest odpykáva vo väzení a po určitom čase dostane opäť možnosť napraviť svoje hriechy. Bolo by veľmi nespravodlivé, keby nemala možnosť napraviť svoje hriechy. Ak je Boh naozaj spravodlivý, dá možnosť aj tým najväčším hriešnikom napraviť sa. Preto je niečo ako večné peklo nezmysel.

Jeden život vs. reinkarnácia

Kresťania veria, že žijú len tento život a po smrti budú vzkriesení a pôjdu do neba, späť k Bohu. Stačí na to vraj veriť v Ježiša Krista. Lenže Ježiš nikde nehovorí, že do nebeského kráľovstva sa dostanú ihneď po smrti. Navyše hovorí, že len veriť v neho nestačí: „Nie každý, kto mi hovorí: Pane, Pane! vojde do kráľovstva nebeského, ale ten, kto činí vôľu môjho Otca nebeského.“ [MT 7.21] Takže skutky sú dôležíté, nestačí len veriť.

“Tak, ako vtelená duša prechádza v tomto tele z detstva do mladosti a do staroby, prechádza tiež duša v okamihu smrti do iného tela. Múdry človek sa touto zmenou nedá zmiasť.” [Bg 2.13]

Védy popisujú, že živá bytosť (duša) po smrti dostáva ďalšie telo na základe vedomia v okamihu smrti a na základe svojich činov (karmy). Nazýva sa to prevteľovanie, alebo tiež reinkarnácia. Reinkarnáciu a karmu popisujú mnohé učenia. Pretože reinkarnácia a karma dáva oveľa väčší zmysel ako spasenie na základe viery a večné peklo. Karmu v krátkosti popisuje aj Biblia: „Čo zaseješ, to zožneš“. Záleží teda od našich činov, čo sa nám bude diať v tomto živote a čo s nami bude po smrti.

Védy popisujú nebeské planéty (vyšší planetárny systém), zemské planéty (stredný planetárny systém), pekelné planéty (nižší planetárny systém) a duchovný svet. Nebeské, zemské a pekelné planéty sú hmotné. Duchovný svet nie je hmotný, je jednoducho duchovný. Živá bytosť sa po smrti prevteľuje na ktorúkoľvek planétu v ktoromkoľvek planetárnom systéme podľa svojich zásluh – za zlé činy ide na pekelné planéty, za dobré činy ide na nebeské planéty a za neutrálne činy získava zrodenie na zemských planétach. Ak dôkladne dodržiava védske náboženské zásady (Vôľu Božiu), po smrti môže vstúpiť do duchovného sveta, kde neexistuje smrť, ani utrpenie. Duchovný svet a živé bytosti v ňom sú večné. Je to večné Božie kráľovstvo plné blaženosti a poznania.

Dosiahnutie cieľa života

Cieľom (ľudského) života je návrat do božieho kráľovstva – do duchovného sveta. Ak živá bytosť dodržiava (védske) náboženské zásady, môže do určitej miery už v tomto živote okúsiť blaženosť a poznanie z duchovného sveta. Túto blaženosť a poznanie prináša pravidelné opakovanie Hare Krišna mahá-mantry:

Hare Krišna Hare Krišna
Krišna Krišna Hare Hare
Hare Ráma Hare Ráma
Ráma Ráma Hare Hare

Ospevovanie mien Boha je odporúčaný spôsob sebarealizácie v tomto veku. V rôznych náboženstvách ospevujú rôzne mená Boha.

Harer nama harer nama harer namaiva kevalam
kalau nasty eva nasty eva nesty eva gathir anyatha

„V tomto veku Kali nie je iný spôsob, nie je iný spôsob, nie je iný spôsob sebarealizácie ako spievanie svätého mena, spievanie svätého mena, spievanie svätého mena Pána Hariho“ [Adi 17.21]

Každý, kto pravidelne ospevuje mená Boha a načúva tomuto ospevovaniu, robí duchovný pokrok a cíti tento pokrok na vlastnej koži.

„V tomto vĕku Kali Pán Kṛṣṇa inkarnuje v podobĕ svého svatého jména, Hare Kṛṣṇa mahā-mantry. Pouhým zpíváním svatého jména se človĕk přímo sdružuje s Pánem. Každý, kdo to dĕlá, je zcela jistĕ osvobozen.“ [Adi 17.22]

Keď budeme pravidelne (každý deň) spievať, alebo recitovať mená Boha (napr. Hare Krišna mahá-mantru), naše vedomie sa očistí a budeme tak môcť chápať duchovné témy viac a viac a nakoniec dosiahneme konečný cieľ ľudského života – lásku k Bohu. A keď budeme milovať Boha – svojho Otca, budeme konať Jeho vôľu, nie svoju. Presne tak, ako to učil Ježiš, Šríla Prabhupáda a ďalší svätci.

Dôveruj Vyššej moci

poučné, viera

Pred pár rokmi som bol ateista a čítal som článok o tom, že Boh sa stará o všetky živé bytosti, dá všetkým čo potrebujú a veriaci majú v Neho plnú dôveru. Nechápal som to, ale zaujalo ma to. Zatúžil som po tom, aby som to pochopil. Ako ateista som vôbec nemal dôveru v Boha a staral som sa hlavne o to, ako ako zarobím čo najviac peňazí, aby som prežil a zabezpečil si čo najvyšší životný štandard. V roku 2015 som sa začal aktívne zaujímať o duchovnú sféru života a v priebehu dvoch rokov som získal veľkú dôveru v Boha, respektíve vo Vyššiu moc. Pochopil som, že Boh riadi všetko a ja nemôžem veľa vecí vo svojom živote aj tak ovplyvniť. Do veľkej miery som odovzdal svoj život do rúk Vyššej moci a prestal som lipnúť na svojich malicherných predstavách o živote. To ma spravilo šťastným a vyrovnaným.

Nespokojnosť

Nespokojnosť pramení z našich nenaplnených predstáv a túžob. Ak po niečom veľmi túžime a nemáme to, sme nespokojní. Kedysi som mal veľa nenaplnených túžob a bol som neustále nespokojný. Keď som prestal lipnúť na svojich túžbach, uľavilo sa mi a dostavila sa spokojnosť. Pocítil som vďačnosť za všetko, čo mám. Pomohla mi v tom kniha „Raz aj v pekle vyjde slnko“.

Nedôvera

Keď ľudia nedôverujú Vyššej moci (Bohu, Anjelom,…), neostáva im nič iné, len spoliehať sa na svoje vlastné sily. Lenže naše schopnosti sú veľmi obmedzené. Nemôžeme nijak zaručiť, že sa nám v živote bude dariť. Že budeme mať stálu prácu a dostatok peňazí na prežitie. Z tejto neistoty pramení strach z prežitia. V tomto strachu žije veľa ľudí, hlavne ateistov. Žiť v strachu nie je nič príjemné.

Dôvera

Keď som pochopil, že v mojich silách toho veľa nie je, pocítil som veľkú pokoru. Naučil som sa dôverovať Vyššej moci a prijal som všetko také, aké je. Jednoducho som pochopil, že všetko je ako má byť a prestal som plávať proti prúdu života, ako to robia mnohí ľudia, ktorí žijú v strachu.

Keď získame dôveru v Život, strach už nad nami nebude mať moc a zaplaví nás Láska a vďačnosť. Tento stav bytia je veľmi žiadaný. Je to oveľa príjemnejšie, ako žiť v strachu a nedôvere.

Na to, aby sme začali dôverovať Vyššej moci, musíme pozorovať vo svojom živote Jej zásahy a hlavne nepripisovať ich sebe. Ak si myslíme, že sme ovládatelia, sme na omyle, pretože v skutočnosti toho moc v našom živote nemôžeme ovplyvniť. Koľkokrát sme boli chorí bez toho, aby sme to chceli? Akú máme istotu, že keď cestujeme, nebudeme účastníkmi dopravnej nehody? Keď sa nad týmito a ďalšími vecami zamyslíme, zistíme že nemáme vôbec žiadnu istotu, že všetko bude podľa našich predstáv. V takomto prípade nám neostáva nič iné, len spoľahnúť sa na Vyššiu moc a prijať s pokorou všetko, čo sa v našom živote deje.

Spočiatku je ťažké naučiť sa spoliehať na Vyššiu moc, hlavne keď ľudia žijú v domnení, že sú ovládatelia a lipnú na svojich predstavách o živote. Človek sa vyznačuje tým, že dokáže rozvíjať svoje vedomie a meniť tak svoj charakter. Keď je človek na hrubej materiálnej úrovni vedomia, nemá ani poňatia o Vyšších duchovných silách a tak sa spolieha len sám na seba, prípadne na iných ľudí. Život s takýmto druhom vedomia je veľmi náročný, pretože je v ňom veľa strachu a neistoty. V ľudských silách toho naozaj moc nie je. Ľudia nedokážu ovplyvniť počasie, dopravné nehody, choroby, starnutie, smrť atď. Keď človek popracuje na pozdvihnutí svojho vedomia z materiálnej úrovne na duchovnú, začne sa prirodzene obracať na Vyššie sily, pretože si začne uvedomovať svoju bezmocnosť v určitých oblastiach života. O pozdvihnutí vedomia si môžete prečítať v článku „Spôsoby pre očistenie vedomia“.

Dôveru v Boha mi posilnila kniha „Cesta domov“ a tiež osobná skúsenosť.

Motlidby a prosby

Vyslišané motlitby a prosby posilňujú našu dôveru v Boha a Vyššie sily. Vo svojom živote som zažil niekoľko takých vyslišaných prosieb a motlitieb. Niektoré veci jednoducho nie sú v našich silách a vtedy nám pomôže jedine motlidba a prosba. Niekedy sa zdá, že naše motlidby nie sú vyslišané, pretože ich naplnenie trvá dlhší čas, inokedy sú naše motlidby naplnené takmer okamžite a niekedy vôbec. Všetko má svoj čas a dôvod a našou úlohou je dôverovať tomuto božskému plánovaniu.

Všetko je ako má byť

Keď pochopíme, že v našich silách toho naozaj moc nie je, začneme s pokorou prijímať všetko také, aké je. Ak chceme byť šťastní, nič iné nám totiž neostáva. Márne budeme bojovať, lipnúť na svojich predstavách a mať v sebe odpor. Márne sa budeme spoliehať len na vlastné sily. Skôr, alebo neskôr sa dostaneme do situácie, kedy nám naše vlastné sily nebudú stačiť a bez dôvery vo Vyššiu moc, budeme zažívať bezmocnosť a strach. To nie je nič príjemné. Viete si predstaviť aký strach a bezmocnosť zažívajú ateisti v okamihu smrti? Alebo aký strach a bezmocnosť zažívajú ľudia zlomok sekundy pred dopravnou nehodou? Ľudia v bezmocnosti sa prirodzene obracajú na Vyššie sily – Boha, Anjelov a iné bytosti. Tí vnímavejší si môžu všimnúť zásah Vyšších síl vo svojom živote. Tí menej vnímaví označia udalosti, ktorým nerozumejú za zázraky, za náhodu, alebo za šťastie.

Keď očistíme svoje vedomie, staneme sa vnímavejšími a budeme môcť vidieť pôsobenie Vyššej sily v našom živote. S očisteným vedomím automaticky prichádza hlbšie pochopenie života a dôvera v Život a Vyššie sily. Kým nemáme očistené vedomie, môžeme donekonečna špekulovať nad zmyslom života, existenciou Boha a Vyšších síl, no aj tak k ničomu zmysluplnému nedospejeme.

Ak chcete pochopiť život, získať vnútorný pokoj, šťastie a dôveru, snažte sa očistiť vedomie niektorým zo spôsobov, ktoré nájdete v článku „Spôsoby pre očistenie vedomia“.

Veľa šťastia!

Pozor na dogmatické zmýšľanie

duchovno, poučné, viera

Dogma je výslovné tvrdenie, o ktorom se v danej oblasti alebo v určitom společenstve nepochybuje. V kresťanstve, ale aj v iných náboženstvách sa tak označujú články viery, ktoré církev uznáva ako zjavenú pravdu. Dôkazy, analýzy ani tradície nemajú žiaden vplyv na platnosť dogmy, lebo dogma nie je vecou logiky, ale vecou viery. Čiže človek, ktorý prijal nejakú dogmu, neprijíma nič, čo je v rozpore s touto dogmou ako pravdu. Jediná pravda je jeho dogma. Inými slovami povedané – slepá viera.

Dogma a náboženstvá

Náboženstvá poskytujú informácie. Záleží už na ľuďoch akým spôsobom k týmto informáciam pristupujú – či sa snažia dané informácie chápať a zrealizovať v živote (uviesť do praxe), alebo ich len slepo nasledovať a prezentovať bez toho, aby to poriadne chápali a žili. Ja sa snažím vždy podávať informácie len o tom, s čím mám skúsenosť. No keď som sa dostal do dogmatického zmýšľania, zrazu som prijímal za pravdu aj to, s čím som skúsenosť nemal a veselo som to prezentoval ako fakty. Také kázanie sa míňa účinku. Pokiaľ budeme prezentovať niečo, čomu len slepo veríme a nemáme to zrealizované, niektorí ľudia to vycítia a nebudú nás brať vážne. Ak však získame realizácie, budeme vedieť ako to naozaj je a budeme to vedieť ľuďom podať lepšie. Nebudeme musieť opakovať slová, ktorým len slepo veríme. Zrazu budeme vedieť a naše slová budú znieť presvedčivejšie.

Vždy by sme sa mali snažiť vedieť a nie len slepo nasledovať. Mali by sme sa vyvarovať dogme. Ak niečo nevieme, radšej si to priznajme a neprezentujme svoju vieru ako ultimátnu pravdu. Veriť nestačí, mali by sme sa snažiť niečo vedieť.

Pozor na dogmu

Treba si uvedomiť, že dogma nemusí mať s realitou nič spoločné. Ľudia, ktorí prijímajú určitú dogmu, nie sú schopní prijať realitu takú, aká je. Ich pohľad je skreslený dogmou a stávajú sa uzavretými voči poznatkom, ktoré nie sú v súlade s dogmou. Dogmatickí ľudia sa nachádzajú vo veľmi žalostnej situácii. Uväznili svoju myseľ a kvoli svojej zaslepenosti dogmou nedokážu vidieť realitu takú, aká je. Zaryto prezentujú svoje dogmatické názory a spochybňujú, alebo zosmiešňujú iné názory, iný pohľad na svet. Dogmatici majú úžasné teoretické poznanie, ale chýba im prax, aby toto poznanie lepšie pochopili. Najsmutnejšie na tom je, že sa nedokážu pozrieť na svet aj iným pohľadom ako svojim obmedzeným dogmatickým a všetko, čo ide mimo ich dogmu, považujú jednoducho za hlúposti. Takých ľudí je žiaľ vemi veľa. Aj ja som bol jedným z nich. Spadol som do dogmatického zmýšľania bez toho, aby som si to uvedomoval. Myslel som si, že je všetko v poriaku a že som našiel patent na Absolútnu pravdu a tento patent som veselo prezentoval. Neskôr som si uvedomil, že to bola iba slepá viera. Kvoli dogmatickému zmýšľaniu som nevidel realitu takú, aká je a videl som všetko iba v spojení s dogmou. Všetko, čo sa od dogmy líšilo, bol pre mňa nezmysel. Celé zle.

S ľuďmi, ktorí majú dogmatické myslenie, nie je rozumná reč. Stále budú slepo opakovať naučené slová ako papagáji a nebudú sa snažiť pochopiť nič, čo na prvý pohľad nesúvisí s ich dogmou. Je veľmi žalostné, že človek sa môže dostať do takéhoto obmedzeného stavu.

Teraz som si uvedomil, že som si tým musel prejsť aby som sa poučil a možno pomohol ostatným dostať sa z dogmatického zmýšľania. Aj keď dogmatickí ľudia si nedajú svoju dogmu len tak zobrať. Môžete im dávať akékoľvek rozumné argumenty, čokoľvek im vysvetľovať, aj tak si budú mleť svoje. Slepcovi môžete ukazovať svetlo, ale neuvidí ho. Bohužiaľ. Slepci sú všetci, ktorí slepo nasledujú nejakú dogmu.

Ako som sa dostal do dogmy

Do dogmy som sa dostal tak, že som sa začal združovať s vybranou skupinou ľudí a s nikým iným. Tak to celé začína. Keď sa budeme dlhšie zdržiavať len v určitej spoločnosti, ktorá sa riadi určitou dogmou, zrazu, ani nevieme ako a budeme mať dogmatické zmýšľanie aj my. Človek si v daný moment ani neuvedomí, čo sa deje a postupne sa nakazí dogmatickým zmýšľaním. Potom začne prezentovať svoju dogmu ostatným a každý, kto s ním nesúhlasí, je hlupák a obmedzenec. Svoju dogmu si nedá vyvrátiť za nič na svete a snaží sa ju obhajovať za každú cenu. Nedokáže vidieť realitu takú, aká je. Začne mať veľmi obmedzený pohľad na svet. Dogma človeka veľmi obmedzuje.

Ako som sa dostal z dogmy

Do dogmy sa môžeme dostať vďaka dogmatickej spoločnosti a podobne sa z nej môžeme dostať vďaka spoločnosti otvorených ľudí. Taká spoločnosť nám môže otvoriť oči a tak budeme môcť vidieť v akej dogme sme žili a v akej žijú ostatní. Pokiaľ sa pohybujeme hlavne v dogmatickej spoločnosti, len veľmi ťažko si uvedomíme, že žijeme v dogme. Musíme sa posnažiť otvoriť myseľ a naučiť sa prijať aj informácie a skúsenosti mimo dogmy. Zvyčajne človek precitne vtedy, keď zažije niečo, čo v dogme nie je. Potom sa začne čudovať: „Tak ako to teda naozaj je? Dogma mi tvrdí to a ja mám inú skúsenosť.“

Dogma je veľmi obmedzujúca. Dogmatická myseľ je uzavretá myseľ, ktorá neprijíma žiadne iné informácie, ktoré nesúhlasia s dogmou. Toto chcete? Naozaj chcete žiť takýto obmedzený život? Nie je jednoduchšie priznať si: „Áno, žijem v dogme. Naozaj neviem, či to, čo mi prezentujú ako Absolútnu pravdu, je naozaj tak. Čo s tým?“

Cesta srdca

Každý cíti čo je pre neho príjemné a čo nepríjemné. Vždy som cítil, že som slobodný a slobodu si cením zo všetkého najviac. Pokiaľ sa človek necíti slobodne, nemôže byť šťastný. Pokiaľ sa človek necíti slobodný, niečo nie je v jeho živote v poriadku. V neslobodnom stave človek zažíva utrpenie, hnev, frustráciu a samé ďalšie negatívne pocity. Potom si to kompenzuje rebelstvom, pitím alkoholu, drogami, neobmedzeným sexom, hazardom a inými zvrátenosťami.

Cesta srdca je hlavne o cítení. Načo sú nám poznatky o láske, keď sme lásku ešte neprecítili? Načo sú nám poznatky o vesmíre, keď sme vo vesmíre ešte neboli? Akonáhle získame osobnú skúsenosť, precitneme a precítime. Akonáhle pocítime lásku, zrazu nám bude jasné o čom všetky tie knihy o láske hovorili. Akonáhle sa dostaneme do vesmíru, budeme cítiť tú veľkoleposť na vlastnej koži.

Cítenie je v živote veľmi dôležité. Pokiaľ ľudia uprednostňujú dogmatické poznanie pred cítením, ich srdce stvrdne a nebudú schopní život precítiť. Stanú sa z nich bezcitní roboti, ktorí len opakujú naučené vety. Toto nie je správna cesta. Správna cesta je cesta srdca. Vďaka tejto ceste dokážeme všetko precítiť a vďaka tomu hlbšie pochopiť. Načo nám je teoretické poznanie, keď ho nemáme overené v praxi? Načo je nám poznanie o láske, keď lásku nedokážeme precítiť?

Cesta srdca je cesta cítenia a hlbšieho pochopenia. Bez precítenia nie sme schopní veci hlbšie pochopiť. Pokúste sa zbaviť všetkých dogmatických konceptov, ktoré boli do vás vštepené a budete prekvapení ako zrazu dokážete cítiť. Potom vám bude všetko jasné. Keď budete schopní cítiť, bude vám zrazu jasné čo, kedy, ako a s kým máte robiť. Jednoducho to cítite. Ak však budete nasledovať nejakú dogmu a nebudete cítiť spokojnosť, idete zlým smerom. Ak ide človek proti svojmu srdcu, proti svojmu cíteniu, nemôže byť šťastný a to ho donúti vydať sa skôr, či neskôr inou cestou. Možno neskôr objaví cestu srdca.

Cesta srdca však neznamená slepo nasledovať cítenie. Treba do cítenia zapojiť aj inteligenciu. Pokiaľ budú cítenie a inteligencia v harmónii, aj náš život bude v harmónii. Akonáhle sa oddáme iba cíteniu, alebo iba inteligencii, v našom živote to vytvorí disharmóniu a nebudeme spokojní.

Moje slová sa dogmatickým ľuďom budú javiť ako ďalšia dogma, alebo hlúposti, no vedzte, že moje slová sú výsledkom môjho precitnutia z dogmatického myslenia.

Dôsledok dogmy vs. dôsledok cítenia

Dogmatické myslenie spôsobilo v minulosti veľa utrpenia – križiacke výpravy, upaľovanie čarodejníc, ukameňovanie atď. Netýka sa to len kresťanstva, ale aj ostatných dogmatických učení. Pokiaľ človek dáva prednosť dogme pred cítením, nemôže to dopadnúť inak. Ak však zmeníme náš postoj a na poprednú priečku dáme cítenie, dogmatické zmýšľanie zrazu zmizne a ľudia budú opäť ľuďmi. Budú sa navzájom milovať a navzájom si pomáhať. Svet bude môcť byť v harmónii. To je dôsledok cítenia.

Slepé nasledovanie dogmy nikomu neprospieva. Práve naopak. Spôsobuje to ako pre jednotlivcov, tak pre celú spoločnosť veľa problémov.

Môžete si všimnúť veľký rozdiel medzi správaním dogmatických ľudí a správaním cítiacich ľudí. A môžete sami usúdiť čo je pre spoločnosť lepšie. Nechám to na Vás.

Prosba a inšpirácia

Prosím všetkých cítiacich ľudkov, aby pokračovali vo svojej ceste a šírili potrebu cítenia ďalej. Aby rozmrazili srdcia bezcitným dogmatickým ľuďom, aby aj oni mohli precítiť nádheru cítenia. Ja som precitol vďaka nádhernej cítiacej osobe a viem, že tak môžu precitnúť aj ostatní. Stačí ísť len vlastným príkladom a tak inšpirujete ostatných ľudí k prehodnoteniu svojho života a k následnej zmene.

Keď človek nie je šťastný a vidí niekoho šťastného, v hlave sa mu začnú vynárať otázky: „Prečo je on šťastný a ja nie? Má niečo, čo ja nemám? Čo to je?“ No a keď zistí aký poklad ten šťastný človek vlastne má, keď spozná nádheru cítenia, potom precitne aj on.

Je to tak jednoduché. Netreba sa snažiť nikoho meniť. Stačí ísť vlastným príkladom a pozorovať ako sa ostatní inšpirujú a menia.

Prajem veľa šťastia na Vašej/Našej ceste.

PS: Tento článok neberte ako hanobenie nejakého učenia. To určite nebol môj zámer. Všetky učenia majú niečo do seba. Len je smutné, keď k nim ľudia pristupujú dogmatickým spôsobom.

Nenávistní ľudia kazia dobré meno náboženstva

poučné, viera

Keď rozdávam knihy Šrílu Prabhupádu na ulici, občas stretnem nenávistných ľudí, najmä fanatických kresťanov a niektorých Jehovistov. Myslia si, že objavili Absolútnu pravdu a snažia sa svoje koncepty tvrdohlavo nanútiť ostatným. Nie sú schopní prijať iné myšlienky okrem tých, ktoré sú v Biblii. Väčšinou ani len netušia, že podobné myšlienky sú aj v iných učeniach. Neprijímajú iné písma ako Bhagavad-gíta, Šrímad Bhágavatam, Korán, Tóru a iné. Väčšinou ani len nechcú vedieť čo učia iné učenia a tak sa ani nedozvedia, že iné učenia učia to isté, len iným spôsobom.

Egoizmus v náboženstve

Považovať svoje učenie za jediné pravé, je prejav falošného ega. Rôzne učenia slúžia ľuďom na rôznych stupňoch vedomia. Rovnako ako v škole je v každej triede učivo prispôsobené žiakom v ich veku. Niekomu stačí čítať Bibliu a iný hľadá odpovede na svoje otázky v Bhagavad-gíte, Koráne, Tóre, alebo v iných písmach a učeniach. Poznám veľa ľudí, ktorým nestačilo učenie Biblie a siahli po obsiahlejších písmach ako Bhagavad-gíta a Šrímad Bhágavatam.

Náboženstvo a nevraživosť

V minulosti aj v súčasnosti môžeme vidieť, že náboženský fanatizmus spôsobuje veľa škody – náboženské vojny, násilie, nenávisť. Náboženstvo samo o sebe nie je zlé. Zlý je prístup ľudí k nemu. Rovnako ako nôž môže slúžiť na krájanie aj zabíjanie, aj náboženstvo môže slúžiť na duchovný pokrok a na zámienku nenávisti a násilia. Menej inteligentní ľudia sa nechajú strhnúť fanatizmom a spôsobujú tak veľa utrpenia. Fanatikom sa prakticky nedá vysvetliť, že robia niečo zle. Zvyčajne bývajú totálne zaslepení.

Kamarát čítal Bhagavad-gítu a keď ho videl jeho fanaticky veriaci otec, okamžite mu to začal vyčítať a hádal sa s ním. Takto sa pravý kresťan nespráva.

Uzavretosť

Fanatickí veriaci aj ateisti bývajú často uzavretí voči poznatkom, ktoré nesúladia s ich doterajšími poznatkami. Napríklad kresťania si myslia, že žijú len raz a reinkarnáciu považujú za výmysel, niektorí dokonca za Satanovo dielo. S takýmto postojom sa moc toho nedozvedia a to je veľmi smutné. Aby sme sa mohli niečo dozvedieť, musíme sa otvoriť novým poznatkom. Aj tým, ktoré nám na prvý pohľad nedávajú zmysel. Keď tieto poznatky budeme študovať hlbšie, možno nám neskôr budú dávať zmysel.

Ja si napríklad rád prečítam aj Bibliu, Bhagavad-gítu, Šrímad Bhágavatam a iné zaujímavé texty, ktoré mi môžu priniesť nové informácie na zamyslenie a môžem tak spájať puzzle poznania.

Ateizmus

Ateisti majú tiež zvláštny postoj k náboženstvám a rôznym učeniam. Sám som bol ešte v roku 2013 zarytý ateista a odsudzoval som náboženstvá a veriacich ľudí. Nechápal som ako môže niekto veriť v Boha. Našťastie som nebol taký uzavretý a chcel som sa o živote dozvedieť viac. Nechcel som len slepo veriť (či už vedcom, alebo náboženstvám). V roku 2014 som stretol mníchov z Hare Krišna, začal som študovať a praktikovať vedomie Krišnu a môj život sa zmenil na nepoznanie.

Skutočné náboženstvo

Pravé náboženstvo je to, ktoré pomôže človeku stať sa lepším. Keď som bol ateista, bol som veľký sebec, dokázala ma rozhnevať hocijaká maličkosť, musel som mať za každú cenu pravdu, nevedel som si priznať chybu, bol som príliš pyšný, nedokázal som sa ospravedlniť a mal som veľa ďalších nepekných vlastností. Tým nechcem povedať, že každý ateista je taký, ale ja som bol. Až praktikovanie učenia Hare Krišna (Bhakti jógy) zmenilo moje srdce a veľa z mojich zlých vlastností takmer zmizlo. Jóga znamená spojenie – spojenie duše s Najvyššou dušou, s Bohom (nie splynutie). Bhakti znamená oddanosť. Praktikovaním Bhakti jógy (jógy oddanosti) sa srdce človeka postupne očisťuje od chtíču, hnevu, nenávisti, pýchy, chamtivosti, prakticky od všetkých zlých vlastností a závislostí, ktoré pochádzajú z falošného ega. Keď sa človek očistí od falošného ega, postupne rozvinie všetky dobré vlastnosti – milostivosť, pravdovravnosť, odriekanie, čistotnosť, pokoru a iné. Nie len Bhakti jóga, ale aj iné procesy pomáhajú očisťovať našu skutočnú podstatu (vlastné JA) od falošného ega. No o Bhakti jóge sa vraví, že je najúčinnejšia a pre živú bytosť (dušu) najprirodzenejšia. Môžeme sa pokúšať nečinne sedieť a meditovať, ale živá bytosť je vo svojej podstate stále činná. Oveľa jednoduchšie je zamestnať svoje zmysly zmysluplnými, nesebeckými činnosťami. Bhakti jóga a karma jóga učí ako svoje činnosti zamerať zmysluplným a nesebeckým spôsobom. Takisto Ježíš učí „Miluj blížneho svojho ako seba samého“ a dáva vysvetlenie čo to znamená (Lukáš 10.27 – 37):

29 Ale on sa chcel ospravedlniť, preto sa opýtal Ježiša: „A kto je môj blížny?“ 30 Ježiš povedal: „Istý človek zostupoval z Jeruzalema do Jericha a padol do rúk zbojníkov. Tí ho ozbíjali, doráňali, nechali ho polomŕtveho a odišli. 31 Náhodou šiel tou cestou istý kňaz, a keď ho uvidel, obišiel ho. 32 Takisto aj levita: keď prišiel na to miesto a uvidel ho, išiel ďalej. 33 No prišiel k nemu istý cestujúci Samaritán, a keď ho uvidel, bolo mu ho ľúto. 34 Pristúpil k nemu, nalial mu na rany oleja a vína a obviazal mu ich; vyložil ho na svoje dobytča, zaviezol ho do hostinca a staral sa oň. 35 Na druhý deň vyňal dva denáre, dal ich hostinskému a povedal: »Staraj sa oň, a ak vynaložíš viac, ja ti to zaplatím, keď sa budem vracať.« 36 Čo myslíš, ktorý z tých troch bol blížnym tomu, čo padol do rúk zbojníkov?“ 37 On odpovedal: „Ten, čo mu preukázal milosrdenstvo.“ A Ježiš mu povedal: „Choď a rob aj ty podobne!“

Nesebecké činnosti dušu očisťujú od falošného ega (poňatia JA a moje) a prebúdzajú skutočnú povahu duše, ktorá je večná, neustále blažená a plná poznania. Keď robíme nesebecké činnosti, dosiahneme viac blaženosti ako keď sa budeme pokúšať uspokojiť len seba. Keď zdieľame radosť s ďalšími živými tvormi, cítime väčšiu spokojnosť ako keď sme spokojní len my. V každom náboženstve môžeme nájsť nabádanie na nesebecké činy a odriekanie – rôzne milodary, pôsty atď. Ak človek pristupuje k týmto činnostiam úprimne, je veľká šanca, že jeho srdce sa očistí a stane sa tak milostivým, pravdovravným, čistotným, pokorným atď. Ak však človek svoje náboženstvo považuje za jedinú správnu cestu, jeho srdce naopak stvrdne a stane sa nevraživým voči tým, ktorí nie sú rovnakého vierovyznania. Stava sa to žiaľ veľmi často. Toto Ježiš ani žiadny iný svätec neučil. Ľudia, ktorí sú nevraživí voči ľuďom iného vierovyznania, si myslia, že konajú Božiu vôľu, ale v skutočnosti idú proti Božej vôli a proti učeniu veľkých svätcov. Veľkí svätci učili ako dosiahnuť lásku k Bohu. Ak človek usiluje o lásku k Bohu, nie je možné, aby bol nevraživý voči ostatným.

MT 21-23: 21 Nie každý, kto mi hovorí: Pane, Pane! vojde do kráľovstva nebeského, ale ten, kto činí vôľu môjho Otca nebeského. 22 Mnohí mi povedia v onen deň: Pane, Pane, či sme neprorokovali v Tvojom mene, či sme nevyháňali démonov v Tvojom mene a či sme nerobili mnohé divy v Tvojom mene? 23 A vtedy im vyhlásim: Nikdy som vás nepoznal; odíďte odo mňa, páchatelia neprávosti!

Hľadajme podstatu, nie rozdiely

Nie je podstatné či je človek kresťan, moslim, Žid, oddaný Krišnu, alebo vyznávač iného učenia či náboženstva. Ak svoje učenie, alebo náboženstvo berie dostatočne vážne a úprimne a chce skutočne urobiť (duchovný) pokrok, jeho srdce sa očistí a dospeje do bodu, kde bude vidieť všetky živé bytosti na rovnakej úrovni a dosiahne bezpodmienečnú lásku – lásku ku všetkým a všetkému.

„Vďaka správnemu poznaniu vidia múdri v učenom a pokornom brāhmaṇovi, v krave, v slonovi, v psovi a v pojedačovi psov jedno a to isté.“ [BG 5.18]

Na to, aby človek dospel do tohto bodu, musí praktikovať správne učenie správnym spôsobom. Ak sa jeho srdce dlho neočisťuje, treba zmeniť buď prístup, alebo učenie. Ten, kto je úprimný, nájde pre neho vhodné učenie a s úprimným prístupom urobí pokrok. Ale neúprimný a ľahostajný človek môže praktikovať akékoľvek učenie a stále bude jeho srdce tvrdé.

Nech už je vaša cesta akákoľvek, buďe úprimní

Buďte úprimní a vytrvalí a uvidíte ako sa zmení vaše srdce a váš život. Proste a dostanete. Klopte a bude vám otvorené. Pýtajte sa a dostanete odpoveď. Skôr, alebo neskôr. Trpezlivosť ruže prináša.

Dosť bolo rečí. Hor sa do práce,

Hare Krišna!

Pozor na fanatizmus (nie len) v náboženstve

Hare Krišna, poučné, viera

Pri distribúcii kníh Šrílu Prabhupádu často stretávam sfanatizovaných kresťanov, ktorí tvrdia, že len cez vieru v Ježiša Krista je možné dosiahnuť spasenie. Všetky ostatné cesty považujú za Satanovo dielo a preto k nim majú odpor a majú z nich strach. Keď títo sfanatizovaní kresťania vidia, alebo počujú slovíčka ako „jóga“, „karma“, „reinkarnácia“, „Krišna“, okamžite sa odvracajú. Niektorí farári v kostoloch do svojich ovečiek zasievajú myšlienky, že iné učenia sú zcestné a nebezpečné. Aby im náhodou ich ovečky neušli niektorou z týchto ciest. Ľudia sfanatizovaní vierou nedokážu triezvo rozmýšľať, nedokážu používať inteligenciu. Slepo prijímajú idey, ktoré do nich zasiali. Takýto stav vedomia je veľmi smutný a je veľmi smutné, že sa do tohto paralyzovaného stavu dostalo veľmi veľa ľudí. Netýka sa to len kresťanov, ale prakticky všetkých ľudí, ktorí čokoľvek prijímajú ako pravdu bez toho, aby si to overili. Nemusíme veriť, alebo neveriť. Radšej si priznajme, že nevieme ako sa veci majú. Každý, kto verí, alebo neverí, v skutočnosti nevie. Ak by vedel, nemusel by veriť alebo neveriť.

Veriť nestačí

Existujú rôzne praktické učenia (Buddhizmus, Hare Krišna, Šamanizmus, Ezoterika…), vďaka ktorým si človek svoju vieru môže overiť, ale slepo veriaci kresťania tieto učenia zavrhujú a považujú ich za zcestné a nebezpečné. Pretože si myslia, že stačí len keď budú veriť v Ježiša a budú spasení. Aká idylka. Keď stretnem fanatického Kresťana, zvyčajne mu poviem, že svoju vieru by sme mali overiť. Niektorí na mňa nechápavo pozerajú a iní o tom začnú uvažovať. Pre mnohých lenivých ľudí je jednoduchšie uveriť hocičomu bez toho, aby sa nad tým zamysleli. Sú ako malé deti, ktoré veria, že Ježiško nosí darčeky. Aj ja som veril na Ježiška. Snáď každý veril na Ježiška. Ale keď verím na Ježiška, znamená to, že Ježiško naozaj existuje a nosí darčeky? Keď verím čomukoľvek, znamená to, že je to tak? Nie. Ľudia slepo veria rôznym výmyslom a považujú tieto hlúposti za pravdu. Akonáhle človek niečomu uverí, vytvorí si o tom idealistický obraz a už nezapája svoju inteligenciu. To je chyba. Nenechajme svoju myseľ a inteligenciu zmraziť slepou vierou. Inteligentný človek by sa mal snažiť overiť si svoju vieru.

Pozor na fanatizmus

Inteligenciu sme dostali, aby sme mohli získavať poznanie, aby sme si mohli svoju vieru overiť. Každý inteligentný človek by sa mal snažiť vedieť, nie len slepo veriť. Pretože ak ľudia len slepo veria, sú veľmi ľahko manipulovateľní. Tendenciu slepo veriť využívajú rôzne sekty, ktoré ľuďom natlačia do hlavy rôzne výmysly a ľudia sú potom z toho zmagorení, strácajú schopnosť triezvo uvažovať.

Ak budeme len slepo prijímať náboženské písma ako Absolútnu pravdu bez toho, aby sme im rozumeli, budeme za fanatikov. Ak budeme čokoľvek slepo prijímať ako Absolútnu pravdu, budeme za fanatikov.

Fanatizmus v akejkoľvek podobe je nebezpečný. Sfanatizovaný človek nedokáže triezvo rozmýšľať. Pozor na to.

V histórii môžeme nájsť veľa príkladov fanatizmu – križiacke výpravy, upaľovanie čarodejníc, fašizmus, nacionalizmus, terorizmus, atď.

Fanatizmus a agresia

Fanatizmus sa zvyčajne prejavuje agresiou a utláčaním ostatných. Kamarátovi raz našiel jeho sfanatizovaný veriaci otec Bhagavad-gítu a mal s otcom konflikt. Len kvoli tomu, že jeho otec fanatik považuje Bibliu za jediné sväté písmo a všetko ostatné je pre neho dielo diabla. Totálne psycho. Sfanatizovaní ľudia stratili inteligenciu a schopnosť triezvo rozmýšľať.

Ako sa vyhnúť slepej viere a fanatizmu

V prvom rade treba mať na pamäti, že naša viera neurčuje realitu. Môžeme veriť hocijakej hlúposti, no to ešte neznamená, že je to tak ako si myslíme. Mnohí ľudia to majú naopak. Niečomu veria, niečo si myslia, nemajú to ani overené, ale považujú to za pravdu. To nie je príliš rozumné. Je to hlúpe. Svoju vieru by sme si mali overiť, aby sme získali poznanie.

Teória + prax = poznanie

Pokiaľ má človek len teóriu bez praxe, má len slepú vieru. Ak si však teóriu overí v praxi, získa poznanie a už nebude len veriť, ale bude vedieť ako to je. Napríklad rodičia môžu hovoriť dieťaťu: „Nedotýkaj sa toho sporáka, lebo páli“. Dieťa im môže veriť, alebo neveriť. Sporák môže páliť, ale aj nemusí. Dieťa je zvyčajne zvedavé a chce vedieť či sporák páli a dokne sa ho – získa osobnú skúsenosť. Potvrdí, alebo vyvráti teóriu, že sporák páli. A tak získa určité poznanie. „Rodičia mi hovorili, že sporák páli. Ja som im neveril, dotkol som sa sporáka a popálil som sa. Už budem vedieť, že sporák krátko po varení páli a nebudem sa ho dotýkať“.

To je princíp. Teoretická časť by mala byť spojená s praxou. Tak najviac pochopíme a už nebudeme musieť len slepo veriť, ale budeme vedieť.

Prax v Hare Krišna

Šríla Prabhupáda, zakladateľ Medzinárodného hnutia pre vedomie Krišnu (ISKCON) neučil „Uverte a budete spasení“. Učil: „Spievajte Hare Krišna Hare Krišna Krišna Krišna Hare Hare / Hare Ráma Hare Ráma Ráma Ráma Hare Hare, čítajte knihy, ktoré som napísal, jedzte prasádam (vegetariánske jedlo obetované Krišnovi), združujte sa s oddanými Krišnu a vďaka tomuto procesu urobíte duchovný pokrok a pochopíte aký je skutočný zmysel ľudského života a čo je vedomie Krišnu.“

Tento jednoduchý praktický proces učenia Hare Krišna pomohol státisícom ľudí po celom svete objaviť skutočný zmysel ľudského života. Ľudia, ktorí praktikujú vedomie Krišnu, nemajú slepú vieru. Majú osobnú skúsenosť so zmenou vedomia a teda aj zmenou osobnosti. Vidia aké osobnosti sú duchovní učitelia a teda majú zosobnený dôkaz, že tento proces funguje.

Je obrovský rozdiel keď človek niečomu len slepo verí a keď si svoju vieru overí a získa osobnú skúsenosť.

Rola inteligencie v osobnej skúsenosti

Ak budeme svoju inteligenciu udržiavať v strehu, nemali by sme podľahnúť slepej viere. Inteligenciu môžeme použiť k tomu, aby sme mohli zvážiť či nám to, či ono učenie dáva aspoň trochu zmysel a či sa vydáme cestou rozvoja duchovného poznania (cestou sebarealizácie), alebo nie.

Osobnou skúsenosťou môžeme získať oveľa viac ako slepou vierou a fanatizmom. Osobnou skúsenosťou môžeme tiež veľa stratiť. Preto musíme zapojiť svoju inteligenciu a veľmi pozorne zvážiť či sa vydáme tou, či onou cestou.

Môžete vyskúšať spievať:

Hare Krišna Hare Krišna
Krišna Krišna Hare Hare
Hare Ráma Hare Ráma
Ráma Ráma Hare Hare

a získate osobnú skúsenosť s Hare Krišna mahá-mantrou, ktorá je na nezaplatenie. Môžete čítať o účinkoch mahá-mantry a môžete tomu veriť, alebo neveriť. Ale až keď ich pocítite na vlastnej koži, budete naozaj vedieť aké účinky má mahá-mantra.

Používajte inteligenciu

Neverte všetkému čo si prečítate, alebo čo vám niekto povie. Použite inteligenciu. Pokiaľ nebudete používať inteligenciu, veľmi ľahko sa zamotáte do nejakej sekty, ktorá vám vymyje mozog a budete len slepo veriť rôznym hlúpostiam. Radšej si priznajte, že neviete ako to je ako by ste mali veriť, či neveriť. Veriť a neveriť je pre deti. Dospelí by sa mali snažiť vedieť ako sa veci majú.

Veľa šťastia na ceste získavania skutočného poznania.

Úvaha o Bohu

duchovno, Hare Krišna, poučné, viera

Vzchádza Slnko či chceš či nechceš, ty ho nezastavíš. Riadenie prírody a osudu nie je úplne v tvojich rukách. Vypni gravitáciu ak môžeš. Zhasni Slnko ak môžeš. Zabráň všetkému zlu ak môžeš. No nemôžeš, lebo nie si všemohúci. Nie si Boh, Stvoriteľ, ktorý má všetko pod kontrolou. On je všemohúci, vševediaci a večný.

Vedci skúmajú Božie stvorenie, ale nerozumejú mu. Nemajú šancu porozumieť Božiemu stvoreniu pokiaľ nemajú vedomie Boha.

Ateizmus vs. teizmus

Bol som ateista, bol som hlupák. Popieral som existenciu Boha a myslel som si, že okolitý svet je len akýsi zhluk atómov, ktorý vznikol len tak, z ničoho – z veľkého tresku. Ako by mohlo tak dokonalé stvorenie vzniknúť čírou náhodou? Pozri sa okolo seba. Stromy, kvety, státisíce druhov rastlín a živočíchov, prírodné úkazy, planéty, vzdialenosti medzi planétami, obrovský vesmír,… vari je toto všetko dielom akejsi náhody a vzniklo to len tak z ničoho? Môj mozog to neberie. Nič nevzniká len tak, z ničoho nič. Každé stvorenie si vyžaduje stvoriteľa. Maliar tvorí obraz, stavbári tvoria stavby, pekári pečivo atď. Ak vidím rožok, ale nevidím pekára, vari si môžem myslieť, že rožok vznikol len tak? Zhluk atómov sa sám od seba usporiadal tak, že z toho vznikol rožok. Tento a ďalšie podobné príklady slúžia na poukázanie absurdity vedeckých teórií o vzniku vesmíru, Zeme a života. Prírodné zákony sú dané. Ale kým sú dané? Kto umiestnil nespočetné planéty vo vesmíre? Kto im zadal ako sa majú pohybovať? Kto umiestnil planétu Zem do takej vzdialenosti od Slnka, že je možné, aby tu existoval život v tejto forme? Kto zariadil, aby dážď kropil Zem a dával tak životodarnú vlahu pre rastliny, ktoré slúžia ako potrava pre mnohé živočíchy? Kto zariadil, aby z malého semienka vyrástla veľká rastlina? Kto to všetko takto dokonale zariadil? Vari to mohla byť náhoda? Zoberiem štetec a budem ho náhodne namáčať do rôznych farieb a budem ním náhodne pohybovať. S veľkou pravdepodobnosťou sa mi nepodarí vytvoriť nič, len farebnú machuľu. Ale svet, vesmír a život v ňom nie je len machuľa. Je to dokonalé usporiadanie atómov, ktoré sú očividne riadené pre nás neviditeľnou a nepochopiteľnou inteligenciou. Túto ingeligenciu mnohí nazývajú Boh a iní ju zase nazývajú Vesmír. Niektorí túto inteligenciu dokonca odmietajú, lebo ju nevedia pochopiť a vytvárajú rôzne teórie o vzniku vesmíru a života v ňom.

Mnohé náboženstvá hovoria o Bohu – Stvoriteľovi a uvádzajú, že človek bol stvorený na obraz boží. Takisto rôznymi spôsomi hovoria o stvorení vesmíru, Zeme a života. Mnohým ľuďom stačí len veriť, alebo neveriť rôznym náboženským príbehom a vedeckým teóriam bez toho, aby sa nad nimi hlbšie zamysleli. Veriť, alebo neveriť znamená nevedieť ako to naozaj je. Kým budú ľudia len veriť, neveriť a vytvárať si domnienky, budú sa medzi sebou handrkovať že to je tak, alebo onak. Inteligentný človek by sa mal snažiť vedieť ako to naozaj je, nie len veriť, alebo neveriť.

Mnohí ľudia tvrdia, že poznajú Boha osobne. Mnohí tvrdia, že Boh je Ježiš, iní zas tvrdia, že Boh je Allah, Jehova, Višnu, či Krišna. Iní považujú Boha za akúsi energiu, ktorá všetko poháňa a riadi. Ako sa z tohto guláša vysomáriť a zistiť kto, alebo čo je naozaj Boh a či vôbec niečo také existuje? Aby sme neboli odkázaní len veriť, alebo neveriť, musíme získať osobnú skúsenosť. Rodičia nám v detstve tvrdili, že Ježiško nosí darčeky. My sme im to verili a boli sme v úžase z toho, že sme našli pod stromčekom naše vysnívané darčeky. Nikdy sme Ježiška nevideli, ale verili sme, že to On nosí darčeky. Až neskôr, keď sa nám rozvinula inteligencia, sme začali zisťovať ako to s tým Ježiškom a darčekmi naozaj je a rodičia nám museli priznať, že Ježiško sú vlastne oni. Podobne mnohí ľudia len slepo veria, že existuje nejaký Boh bez toho, aby ho poznali. Bol som jedným z nich. Málokto vie, že svoju vieru si môžeme overiť a preto málokto naozaj pozná Boha.

Hľadanie Boha

Keď som sa kresťanov pýtal ako môžem spoznať Boha, všetci mi tvrdili, že mám otvoriť svoje srdce a uveriť v Ježiša Krista. Vraj keď budem túžiť spoznať Boha, dá sa mi spoznať. Veril som, že Ježiško nosí darčeky a kedysi som slepo veril v Boha. Už nechcem len veriť. Chcem vedieť kto je Boh. Rady kresťanov sú pre mňa teda nepraktické. Keby mi poradili, aby som sa modlil na ruženci, možno by som to zvážil. To je praktickejšie ako len rada: uver a budeš spasený.

Manipulácia cez vieru

Cez vieru sa dajú ľudia najľahšie manipulovať. Môže to zájsť do takého extrému ako môžeme vidieť v Islamskom štáte, alebo sme mohli vidieť v križiackych výpravách (verili, že deti sú bez hriechu a deti poslali ako vojsko) a upaľovaní čarodejníc. Prosím ľudia, neverte slepo. Použite inteligenciu. Inteligencia nám pomôže v tom, aby sme si mohli svoju vieru overiť a získať tak poznanie.

Vedomie Krišnu

Vedomie Krišnu, vedomie Boha je v každej živej bytosti. Niektorí majú toto vedomie do určitej miery prejavené, no vo väčšine ľudí je spiace. Ak chceme spoznať Boha, musíme prebudiť toto vedomie. Kým je v ľuďoch vedomie Krišnu spiace, môžu sa len dohadovať čo, alebo kto je Boh a čo je vedomie Krišnu.

Učenie Hare Krišna učí ako môžeme zistiť našu skutočnú identidu, spoznať Boha a obnoviť náš zabudnutý vzťah s Ním. Najúčinnejší spôsob v tomto veku hádky a pokrytectva je počúvanie, spievanie a recitovanie Hare Krišna mahá-mantry:

Hare Krišna Hare Krišna
Krišna Krišna Hare Hare
Hare Ráma Hare Ráma
Ráma Ráma Hare Hare

Táto mahá-mantra prebúdza naše pôvodné duchovné vedomie – vedomie Krišnu a pomáha nám očisťovať sa od hmotného znečistenia – falošné ego, chtíč, hnev, chamtivosť, strach, závislosti na drogách, sexe, mäse, hazarde,… Kvoli pripútanosti k hmote a k hmotným činnostiam nedokážeme chápať duchovné témy. Nedokážeme pochopiť popisy Boha a duchovného sveta. Pretože nemáme osobnú skúsenosť. Akonáhle sa očistíme od hmotného znečistenia, získame osobné skúsenosti a následne dokážeme chápať duchovné témy hlbšie a hlbšie. Každý si to môže vyskúšať na vlastnej koži. Je to postupný proces. Každý môže počúvať, spievať, či recitovať Hare Krišna Hare Krišna Krišna Krišna Hare Hare / Hare Ráma Hare Ráma Ráma Ráma Hare Hare.

Niektorí ľudia považujú opakovanie Hare Krišna mahá-mantry za uspávanie mysle, za akúsi hypnózu. Tí ľudia si vytvárajú vlastné špekulácie bez toho, aby mali s Hare Krišna mahá-mantrou osobnú skúsenosť. Vytvárajú si len domnienky a odsudzujú niečo, o čom nevedia nič. To nie je príliš rozumné.

Ľudia, ktorí praktikujú spievanie a recitovanie Hare Krišna mahá-mantry, s ňou majú nemalú osobnú skúsenosť a teda vedia ako sa vďaka mahá-mantre zmenili a čo všetko za ten čas pochopili. Stačí len 5 – 10 minút denne a môžete mať aj vy osobnú skúsenosť s účinkom Hare Krišna mahá-mantry.

Spievajte:

Hare Krišna Hare Krišna
Krišna Krišna Hare Hare
Hare Ráma Hare Ráma
Ráma Ráma Hare Hare

a buďte šťastní.

Mentálna špekulácia

poučné, viera

Podľa mňa,… myslím si, že,… verím,… odhadujem,… to sú slová, ktoré hovoria o tom, že nevieš ako to je. Názor neurčuje skutočnosť. Ľudia môžu mať na jednu vec rôzne názory, ale skutočnosť je len jedna a to je skutočná podstata tej veci, ktorá existuje nezávisle na názoroch ľudí. Ak si myslíš, že je niečo nejako, to nehovorí nič o skutočnosti. Je to len mentálna špekulácia. Ak jeden človek hovorí o vode, ktorá má 15 stupňov celzia, že je teplá a druhý, že je studená, aká je skutočnosť? Alebo keď niekto hovorí, že je niečo veľké a druhý zas hovorí, že je to malé, ako to teda je? To všetko sú len subjektívne a obmedzené názory ľudí. Názor nehovorí nič o skutočnosti a ani skutočnosť neutvára.

Vedieť viac

Ľudia by sa mali snažiť VEDIEŤ. Namiesto toho zvyčajne špekulujú a hovoria len svoj názor na danú vec. A tak vznikajú rozpory a odlišnosti v názoroch a skutočná podstata veci im uniká. Je to veľmi smutné. Väčšinou o veciach moc nevedia, ale názor o tom majú. Mať názor je síce pekné, ale treba si uvedomiť, že názor nemusí mať s realitou nič spoločné.

Keby sa ľudia namiesto mentálnej špekulácie snažili niečo dozvedieť, svet by vyzeral trošku inak. My môžeme špekulovať či 2 a 2 je 4, 5, 6 alebo iný výsledok. Ak niekto tvrdí, že 2 a 2 nie je 4, nemá potrebné znalosti. Jeho tvrdenie nehovorí nič o skutočnosti. Ľudia si vytvárajú názor o rôznych veciach a svoj názor hrdo šíria a zastávajú. Naivne si myslia, že ich názor je skutočnosť. Ale neuvedomujú si, že ich názor nemusí korešpondovať s tým, ako to naozaj je.

Ak sa chceme niečo dozvedieť, mali by sme sa učiť od tých, ktorí niečo vedia. Ak sa chceme niečo dozvedieť o matematike, mali by sme sa učiť od učiteľov matematiky. Ak sa chceme niečo dozvedieť o duchovnom živote, mali by sme sa učiť od kvalifikovaných duchovných učiteľov. A nevytvárať si zbytočne domnienky. Snažme sa vedieť… mať osobnú skúsenosť, teda prax.

Ak sa chceme niečo naučiť, najskôr si musíme priznať, že niečo nevieme. Pokiaľ si človek myslí, že všetko vie a všade bol, na všetko má svoj názor, ktorý tvrdohlavo zastáva, taký človek sa nič nové nedozvie.

Ak si však človek prizná: „Okej, o tomto moc neviem“, môže sa niečo nové dozvedieť. Môže získať poznanie. Aby človek získal poznanie, musí sa učiť od niekoho, kto o danej veci niečo vie. A musí mať aj prax. Samotná teória k získaniu skutočného poznania nestačí. Ak človek ovláda teóriu, ale nemá prax, je to len slepá viera. Verí, že teória je pravdivá, no v praxi ju nemá vyskúšanú a teda nevie, či je to naozaj tak. Len tomu verí. A veriť nestačí.

Prax

Keď krátko po varení mama povie dieťaťu: „Nechytaj ten sporák, popáliš sa“, dieťa jej môže veriť, alebo neveriť, že sa popáli. Ak chce vedieť ako to naozaj je, musí sa sporáku dotknúť a zistiť, či mama náhodou neblafovala. Ak sa ho chytí a popáli sa, zistí, že mama mala pravdu a už bude vedieť, že sporák krátko po varení páli. Dovtedy mohol iba veriť, alebo neveriť a nemal by skutočné poznanie, iba slepú vieru.

Ľudia radi filozofujú, ale filozofovaním sa akurát tak zamotajú a poznanie im uniká. Strácajú čas. Môžu sa do konca života dohadovať, či oheň páli, alebo nie ak neboli s ohňom v styku. Ak raz prídu do styku s ohňom, budú mať oveľa lepšiu predstavu čo oheň je.

Rád rozprávam o svojej osobnej skúsenosti a šírim ju verejne. Ľudia sa často čudujú a neveria. Často moju osobnú skúsenosť považujú za akúsi vieru, alebo dokonca bláznovstvo. Ja im hovorím, že veriť nestačí. Môžu si vyskúšať to, čo ja a praxou zistiť, či náhodou netáram. Kým nebudú mať osobnú skúsenosť, moje slová nedokážu pochopiť. Môžu im veriť, neveriť, alebo si to v praxi overiť a získať tak poznanie. Môžu si vyskúšať počúvať, alebo spievať Hare Krišna mahá-mantru pravidelne každý deň a pocítiť tak výsledok na vlastnej koži už po pár mesiacoch.

Od roku 2014 som sa vďaka praktickému učeniu Hare Krišna zmenil na nepoznanie. Často o tom rozprávam a píšem. Niektorí ľudia považujú Hare Krišna za sektu, pretože o tomto učení nič nevedia. Je jednoduchšie niečo odsúdiť ako dozvedieť sa o tom viac.

Získanie poznania

Pochopil som, že mentálna špekulácia a filozofovanie nikam nevedie. Ak sa chceme skutočne niečo dozvedieť, musíme nasledovať pokyny autorít, ktoré majú poznanie. A s ich pomocou môžeme získať poznanie. Sami môžeme skúšať a špekulovať koľko chceme, ale jednoduchšie a rozumnejšie je prijať vedenie od skúsenejších.

Ide o to, že mentálna špekulácia nám nemusí ukázať celý obraz o realite a dokáže nás zviesť na zradné chodníčky. Je každého slobodné rozhodnutie, či mu stačí mať len názor (mentálnu špekuláciu), alebo mať vedomosti. Podľa mojej skúsenosti je oveľa lepšie vedieť ako mať len názor.

Sám mám s mentálnou špekuláciou dôvernú osobnú skúsenosť. Toľko som špekuloval, až som sa zamotal. Mal som toľko názorov na všetko, ale mnohé z nich nezodpovedali realite. To som si uvedomil neskôr. Keď som sa začal zaujímať o skutočné poznanie a začalo mi to do seba všetko zapadať. Toto skutočné poznanie môžeme získať od tých, ktorí to poznanie majú. V detstve sa učíme od rodičov a učiteľov a keď dospejeme, dostaneme sa na rázcestie – buď budeme počúvať naďalej tých, ktorí niečo vedia, alebo sa oddáme mentálnej špekulácii a budeme sa tváriť akí sme múdri.

Rodičia nás naučili chodiť, rozprávať, utierať si zadok, zaväzovať šnúrky, jesť príborom atď. Učitelia nás naučili písať, čítať, počítať a veľa ďalšieho. Kde by sme boli, keby sme sa toto všetko snažili naučiť sami? Doteraz by sme veľa z toho nevedeli. Sami by sme sa to nemali odkiaľ dozvedieť. Preto ak chceme niečo vedieť, mali by sme prijať rolu žiaka a učiť sa od tých, ktorí majú vedomosti, ktoré chceme získať. Veľmi si tým uľahčíme život.

Hlupáci sa nezdráhajú filozofovať a špekulovať, zatiaľ čo inteligentní ľudia sa snažia niečo dozvedieť od tých, ktorí majú poznanie.

Mentálna špekulácia končí v momente, keď sa mentálneho špekulanta spýtate odkiaľ pramení jeho názor. Ak nepodloží svoje domnienky autoritatívnym zdrojom, vtedy by si mal uvedomiť, že je mentálny špekulant a že vlastne o danej veci nič nevie.