Mesačné archívy: február 2016

Načo sú duchovní učitelia a guruovia

Načo potrebujeme guruov, alebo duchovných učiteľov? Niekto môže povedať, že duchovného učiteľa nepotrebuje, že on sa učí sám. Naozaj? Tak to teda klobúk dole. Neviem ako ty, ale ja som sa naučil písať a čítať vďaka učiteľom. Bez nich by som nevedel čo všetky tie písmenká vôbec znamenajú, nemal by som ani poňatia… nemal by som sa to odkiaľ dozvedieť.

Ak sa ti nechce čítať, pozri si vlog (11 min):

Dôležitosť guruov

Osoba považovaná za autoritu v duchovnej sfére sa nazýva Guru. “Gu” znamená temnota. “Ru” znamená “ten kto zaháňa”. Guru znamená “ten kto zaháňa temnotu“. Guruovia sa teda snažia priniesť svetlo do života ľudí.

Úlohou guruov nie je učiť ľudí. Úlohou guruov je vzbudzovať v ľuďoch pochybnosti a udržiavať ľudí na pochybách a v bdelosti. Pretože akonáhle ľudia niečomu uveria, uviaznu v slepej uličke, obmedzia svoje poznanie a to nie je dobré. Ľudia by si mali svoju vieru overiť osobnou skúsenosťou. Nemali by slepo veriť všetkému čo guruovia hovoria. Správny guru sa snaží svojich žiakov nasmerovať na cestu skutočného poznania – na cestu vnútorného poznania. Ak spoznáš samého seba, spoznáš celý vesmír. Ak budeš mať osobnú skúsenosť, bude ti jasné o čom guruovia celý ten čas hovorili.

Dôležitosť duchovných učiteľov

Duchovný učiteľ má podobnú úlohu ako guru. Rozdiel medzi guruom a duchovným učiteľom je nepatrný. Guru je v podstate skúsenejší duchovný učiteľ. Názov “duchovný učiteľ” nie je celkom presný. Ľudia si myslia, že duchovný učiteľ má niečo učiť. Nie je to celkom tak. Úloha duchovného učiteľa je usmerňovať ľudí na ich ceste za poznaním. Duchovný učiteľ len podáva svoje poznanie iným a je už na ľuďoch, čo si z neho zoberú. Duchovný učiteľ len ukazuje cestu a jeho žiaci sa môžu rozhodnúť po nej kráčať. Duchovný učiteľ tiež nevie všetko. Môže učiť len to, s čím má osobnú skúsenosť. Každý duchovný učiteľ má inú osobnú skúsenosť a tak každý podáva svoje poznanie iným spôsobom. Preto je fajn sledovať viacerých duchovných učiteľov a s veľkou pravdepodobnosťou narazíte na takého, ktorý vám úplne vyhovuje.

Kto je duchovný učiteľ?

Duchovný učiteľ je človek, ktorý zdieľa svoje poznanie s ostatnými. Vraj by sa sám nemal prezentovať ako duchovný učiteľ. Mal by len podávať svoje poznanie a za duchovného učiteľa by ho mali považovať ostatní.

Ako rozoznať podvodníka a pravého duchovného učiteľa?

Podvodníci existujú žiaľ aj v duchovnej sfére. Existuje veľa falošných učiteľov, na ktorých ste možno už stihli naraziť a možno ste sa stali aj obeťou podvodu, alebo máte k tomu blízko. Žijeme v informačnej dobe a najjednoduchší spôsob ako si overiť dôveryhodnosť človeka, je vygoogliť si jeho meno. Môžete si tak spraviť lepší obraz o človeku, ktorý sa vydáva za duchovného učiteľa. Môžete zistiť zaujímavé veci.

Treba si dať pozor na falošných duchovných učiteľov a guruov. Mnohí sa skrývajú za rúško duchovna len aby zarobili na naivných ľuďoch. Pravý duchovný učiteľ si nepotrebuje nič dokazovať. Nepotrebuje sa na nič hrať. Nepotrebuje robiť predražené skupinové meditácie. Nepotrebuje ani predpovedať budúcnosť. Nepotrebuje ani dokonca hľadať žiakov. Stačí len keď svoje poznanie šíri a žiaci k nemu prichádzajú sami a sami sa chcú niečo dozvedieť. Pravý duchovný učiteľ bol napríklad Ježíš, alebo Buddha.

Potrebujeme guruov a duchovných učiteľov?

Ak to máš rád natvrdo, môžeš kráčať duchovnou cestou bez duchovného učiteľa alebo gurua. Môžeš sa pokúsiť naučiť sa abecedu sám. Možno sa ti to podarí, možno nie. A keď sa ti to aj podarí, bude ti to pravdepodobne trvať oveľa dlhšie ako keby si sa to mohol naučiť od niekoho iného.

Ak šoféruješ na miesto, ktoré nepoznáš, môžeš použiť GPS, mapu, alebo môžeš blúdiť a pýtať sa okoloidúcich na cestu. Guruovia a duchovní učitelia sú ako GPS. Ukážu ti cestu a ak budeš nasledovať ich pokyny, s veľkou pravdepodobnosťou sa dostaneš tam kam chceš.

Na začiatku je dobré keď sa máš od koho učiť. Je dobré mať odrazový mostík, aby si mal jednoduchší štart. Duchovný učiteľ alebo guru ťa môže nasmerovať na správnu cestu. Po tej ceste už musíš kráčať sám. Sám získaš na tej ceste skúsenosti a poznanie a potom ti už bude jasné o čom celý ten čas duchovný učitelia a guruovia hovorili.

Napríklad môj obľúbený spisovateľ Hirax čítal 15 rokov knihy od Osha a snažil sa im porozumieť. Nedávno mu jeho 4 ročná dcéra povedala jednu vetu a on zrazu pochopil “Silu prítomného okamihu“. 15 rokov čítal knihy a snažil sa ich pochopiť a po 15-tich rokoch stačila jedna veta v správny okamih a zrazu bolo všetko jasné.

Skutočné poznanie teda nezískavame z kníh ani od duchovných učiteľov. Skutočné poznanie nám dáva sám život a získavame ho osobnou skúsenosťou. Len osobnou skúsenosťou dokážeme pochopiť o čom duchovní učitelia a guruovia hovoria. Ja mám napríklad veľmi často najskôr osobnú skúsenosť a až neskôr si o svojej osobnej skúsenosti prečítam v nejakej knihe, alebo sa o nej dozviem z iného zdroja.

Vďaka duchovným učiteľom si môžeme pripomenúť to, čo už vieme. Duchovní učitelia nás nič nové neučia, len nám pripomínajú to, čo sme zabudli. Každý z nás hlboko v sebe vie ako má žiť a vie aké má schopnosti. Len vďaka materiálnemu spôsobu života sme to zabudli a musíme si to znova pripomenúť ak chceme byť naozaj šťastní. Poznanie je v nás.

Moji duchovní učitelia

Od roku 2014, teda od začiatku mojej duchovnej cesty som získaval poznanie a usmernenie od viacerých duchovných učiteľov. Vďačím im za to, kde som teraz. Bez nich by som len tápal životom a nevedel by som čo sa somnou deje a o čom je vôbec život.

Väčšina mojich duchovných učiteľov učí po anglicky. V Česku sú zaujímaví ľudia, ktorí sa zaoberajú duchovnom ako Jaroslav Dušek, Eduard Tomáš, či Mark Dzirasa. Na Slovensku sa mi pozdáva Peter Starec a Marián Kuffa, ktorý je síce kresťanský kňaz, ale je mi srdcu blízky. Hirax takisto pomáha veľa ľuďom na ich ceste k sebaspoznaniu a k sebapremene. Pomohol aj mne.

A. C. Bhaktivedanta Swami Prabhupada

Zvaný tiež Šríla Prabhupada. Je to môj prvý duchovný učiteľ, od ktorého som sa naučil, čo je duša, že nie som toto telo, čo je vlastne mäso a veľa iných vecí. Najviac ma ovplyvnila jeho kniha “Vědecké poznání duše“, vďaka ktorej som pochopil, že nie som toto telo, naučil som sa čo je duša a čo je mäso. Vďaka tejto knihe sa zo mňa stal vegetarián.

Šríla Prabhupáda napísal a preložil veľa kníh. Napríklad Bhagavad-gíta, Šrímad bhagavatam, Život pochádza zo života, Vedecké poznanie duše, Cesta sebarealizácie a veľa ďalších.

Teal Swan

Teal Swan bola mojou druhou duchovnou učiteľkou. Po svojom duchovnom prebudení na začiatku roku 2015 som pozeral jej videá takmer každý deň po dobu niekoľko mesiacov a nestačil som sa čudovať o čom všetkom hovorí. Napozeral som si desiatky hodín jej videí, rozhovorov a diskusií s ňou a spoznal som ju trochu aj ako človeka. Mám ju veľmi rád.

Ralph Smart (Infinite waters)

Ralph Smart – neustále sa usmievajúci človek. Vo svojich videách šíri pozitívnu energiu a krásne poznanie. Jeho kanál na youtube má názov “Infinite waters“. Učí podobné veci ako Teal Swan, len trochu iným svojským spôsobom. Ralph rozhodne stojí za pozretie.

Simona Rich

Simona Rich vyzerá ako bežná tuctová blondínka, ale nenechajte sa zmiasť výzorom. Vďaka jej článkom som pochopil silu myšlienok a ich zhmotňovanie. Môžete si o tom prečítať v článku “Thought vibration“. Simona píše pekne zrozumiteľne aby to pochopil naozaj každý.

Sadhguru

Sadhguru je zaujímavý človek. Svojou múdrosťou si získava aj ľudí, ktorí sa nezaoberajú duchovnom. Duchovno podáva racionálnym ba až vedeckým spôsobom a to sa mi na ňom veľmi páči. Všetko dokáže vysvetliť tak priamo a jednoducho, že to pochopí naozaj každý. Sadhguru ma naučil, že veriť nestačí. Čo viem to viem, čo neviem, to neviem. Treba si svoju vieru overiť, aby som získal poznanie. Sadhguruovi vďačím za to, že ma vytrhol z oblakov a z ezoterických vôd opäť na zem do reality. Vďaka nemu vlastne vznikol tento článok.

Sadhguru mi je najbližší zo všetkých duchovných učiteľov a guruov. Jeho racionálne vysvetľovanie duchovna je úžasné. Založil organizáciu Isha foundation, kde učí ľudí yogovým praktikám.

Najlepší duchovný učiteľ

Každému môže vyhovovať iný duchovný učiteľ. Veľa ľudí oslovil Eckhart Tolle, ale mňa akoby obišiel obklukou a keby o ňom ostatní nerozprávajú, tak ani neviem, že existuje. Osho mi takisto nevyhovuje.

Najlepší duchovný učiteľ je sám život. Môžeme si prečítať stovky kníh a môžeme mať teoretickej znalosti koľko chceme, ale kým nemáme prax, nevieme nič. Môžem si prečítať o tom čo je oheň, môžem o ňom vedieť úplne všetko na teoretickej úrovni ale ak som ešte oheň nikdy nevidel, nebudem vedieť aké to naozaj je uvidieť žiaru ohňa a pocítiť jeho teplo. Až keď oheň uvidím a pocítim jeho teplo, celá teoretická znalosť nadobudne iný rozmer. A tak je to so všetkým. S láskou, šťastím, smútkom, bolesťou,… osobná skúsenosť je na nezaplatenie. Osobnou skúsenosťou sa naučíme a pochopíme viac ako čítaním kníh a pozeraním videí. Duchovní učitelia a guruovia nám môžu ukázať cestu a ďalej už musíme kráčať sami.

Môj najlepší duchovný učiteľ je život samotný.

Prečo idem voliť

Pred pár dňami som napísal článok “Prečo nejdem voliť“. Ten článok vznikol na základe mojej pýchy, že nepodporím tento systém. Bol som skalopevne presvedčený, že nepôjdem voliť. Rovnako ako veľa ďalších ľudí som si myslel, že nemám koho voliť. V skutočnosti som nevedel koho voliť.

Koho voliť?

Kandidujú stovky ľudí a ja z toho poznám len tie najzvučnejšie mená, ktoré sa doteraz prezentovali nie zrovna v najlepšom svetle. Vrhali tak temný tieň na celú slovenskú politiku a preto som si myslel, že v politike nie sú schopní ľudia.

Uvedomil som si, že keď si naštudujem o kandidátoch viac, tak zo mňa neubudne. Síce ma to bude stáť nejaký čas, ale aspoň spoznám zaujímavých ľudí na Slovensku. Narazil som na stránku volebnakalkulacka.sk, ktorá zmenila môj pohľad na voľby.

Čo je volebnakalkulacka.sk?

Je to stránka, kde môžete zahlasovať za 26 vybraných tém, o ktorých sa hlasovalo v uplynulých rokoch a vypluje vám to výsledok, kde sa dozviete ktorý poslanec hlasoval podobne ako vy. Zaberie to síce pár minút, ale výsledok stojí za to.

Ako sa rozhodovať?

Už keď vám volebnakalkulacka.sk vypočíta kto je vašim názorom najbližší, môžete si vygoogliť jeho meno a zistiť si o ňom viac. Ja som hľadal na Googli takto: “meno priezvisko” a keď som chcel vedieť aké majú predvolebné sľuby, hľadal som pod kľúčovými slovami “meno priezvisko voľby 2016“. A bol som prekvapený aké výsledky na mňa vybehli. Našiel som aj blogy kandidátov. Treba si pozrieť ich doterajšiu činnosť a na základe nej usúdiť či si zaslúžia váš hlas.

Prečo volím?

Myslel som si, že keď pôjdem voliť, že budem voliť “menšie zlo“. No nie je to celkom tak. Tento názor pramenil z nevedomosti. Volebnakalkulacka.sk mi našla zaujímavých ľudí, ktorí vyzerajú nádejne. Som im ochotný dať svoj hlas pretože zdieľajú väčšinu mojich hodnôt. Nie je to síce stopercentné, ale lepšie ako drôtom do oka. Treba mať určitú toleranciu a pochopenie.

Nechcem voliť menšie zlo, preto sa snažím dozvedieť sa o kandidátoch čo najviac a vybrať si tých najlepších, ktorí majú najbližšie k dobru. Stojí to síce čas, ale ja ten čas veľmi rád obetujem aby som sa dozvedel o zaujímavých ľuďoch, ktorí sa rozhodli ísť do politiky. Nebudem voliť len tak niekoho. Budem voliť ľudí, v ktorých vidím potenciál a vkladám do nich nádej a dôveru. Ak moju dôveru zneužijú, tak si to zapamätám a napíšem o nich článok, heh. A už ich voliť nebudem.

V článku “Prečo nejdem voliť” som sa oháňal tým, že politici nedodržujú svoje sľuby. Áno, mohli sme vidieť, že je to naozaj tak, no šancu si zaslúžia tí, ktorí ešte nemali možnosť ukázať čo je v nich. Ak by si ľudia dokázali zvoliť nové tváre namiesto starých, bolo by to zaujímavé. Slovensko by dostalo novú šancu. Možno raz…

Nedávno som písal článok s názvom “Nový systém” a spomínal som v ňom aké je dôležité aby sa ľudia aktívne zapájali do fungovania štátu. Súčasný systém je síce nevyhovujúci a voľbami raz za 4 roky toho moc neovplyvním, ale čo už. Treba pracovať s tým, čo máme.

Uvedomil som si, že ak chceme zmenu, musíme využiť všetky dostupné prostriedky, ktoré máme. Napríklad aj parlamentné voľby 2016. Hovorí sa, že keby voľby mohli niečo zmeniť, už dávno by boli zakázané. To je možno pravda. Ale jedno je isté – ak ľudia nepôjdu voliť, tak tým tiež nič nezmenia. Tváriť sa, že “mňa sa to netýka“, alebo domnievať sa, že sa dá voliť iba “menšie zlo“, to všetko pramení z nevedomosti. Nezáujem podporovať tento systém je zase pýcha. “Ja nevolím, ja nepodporujem tento systém“, to som si hovoril aj ja. Ale keď som našiel kandidátov, ktorí ma svojou doterajšou činnosťou zaujali, zmenil som názor a chcem ich podporiť. Neberiem to tak, že podporujem systém. Beriem to tak, že podporujem ľudí, ktorých volím.

V článku “Koho budem voliť?” som písal, že budem voliť lásku. Budem voliť ľudí, ktorí lásku reprezentujú a konajú z lásky. Áno, aj takí sú v politike. Je ich tam dosť, len ich treba nájsť. Médiá o nich nepíšu. Kandidátov je naozaj veľa a je z čoho vyberať. Ten, kto tvrdí, že nemá koho voliť v skutočnosti len nevie koho má voliť. Bol som takisto v nevedomosti. Keď človek chce, z nevedomosti sa dostane a zistí si o kandidátoch viac.

Slovensko je jednotné

Slovensko doteraz nebolo jednotné. Mohli sme byť svedkami diskusií o referende o rodine a neskôr o utečencoch. V týchto diskusiách boli vždy dva extrémne tábory – pre a proti. Ľudia sa navzájom hádali a urážali. Nebolo vidieť nijaký náznak jednoty. Ale teraz pred voľbami je situácia iná. Voľby zjednotili väčšinu Slovákov. Väčšina Slovákov je proti politike Fica a jeho Smeru. Fico je ten, kto Slovákov konečne prebudil a zjednotil. Z každej strany sa hrnú články o podvodoch Ficovej vlády a podráždené komentáre ľudí. Ľudia majú Fica plné zuby.

Otázkou ostáva, či sa ľudia natoľko zjednotia a pôjdu voliť. Prezidentské voľby ukázali, že je to možné. V parlamentných voľbách nemusíte voliť “zlo” a “menšie zlo“. Môžete si nájsť svojich favoritov pomocou stránky volebnakalkulacka.sk a dozvedieť sa o nich viac. Viem, že mnohým z vás sa nechce špiniť si ruky politikou, ale žiaľ súčasná situácia to vyžaduje.

Ak ostanete doma, pripadne váš hlas víťaznej strane. A všetci dobre vieme, kto je favorit. Ak sa mladí ľudia vykašlú na voľby, dôchodcovia si Ho opäť zvolia. A budete na neho opäť môcť nadávať ďalšie 4 roky a len sa prizerať ako klame a kradne.

Je možné, že si ľudia opäť zvolia zlodejov a klamárov. Aký ľud, takí politici.

Aj rozhodnutie nevoliť je voľba. Voľba, ktorá umožňuje ľuďom opäť zvoliť SMER a Fica. Fico nevyhráva pretože má veľa voličov. To, čo máme v súčasnosti na slovenskej politickej scéne, máme hlavne preto, lebo sa veľa ľudí na voľby vykašle. Ficových voličov nie je veľa, ale sú disciplinovaní a voliť chodia.

Tak čo? Zájdeš na stránku volebnakalkulacka.sk, nájdeš si pár minút čas a dohľadáš si informácie o kandidátoch? Alebo budeš 5. marca 2016 sedieť doma a umožníš tak zvoliť disciplinovaným voličom opäť to, čo tu máme v súčasnosti?

Prečo nejdem voliť

Poznám veľa ľudí, ktorí si myslia, že voľby niečo zmenia. Myslia si, že keď budú voliť takzvané “menšie zlo“, že sa niečo zmení. Keby mohli voľby niečo zmeniť, už dávno by boli zakázané. Voľby sú len fraška, ktorá má dať ľuďom falošný pocit slobody a slobodnej voľby.

Odovzdávanie moci

Tým, že budem niekoho voliť, odovzdávam mu svoju moc a môže tak za mňa rozhodovať v dôležitých otázkach najbližšie 4 roky. Môže rozhodovať tak, že s tým nebudem súhlasiť, ale nespravím s tým už nič. Dal som mu svoju moc a on túto moc využíva na rozhodnutia, s ktorými nesúhlasím. Politici majú síce svoje krásne vyšperkované predvolebné sľuby, ale sľuby sa sľubujú a blázni sa radujú. Nepoznám ani jedného politika, ktorý by splnil svoje predvolebné sľuby. Akonáhle sa dostane k moci, na svoje sľuby zabudne a rieši si svoje záujmy. Nech sa dostane k moci ktokoľvek, bude si robiť po svojom. Mám odovzdávať cudziemu človeku moc a čakať, že bude hájiť moje záujmy? Ďakujem, neprosím.

Andrej Kiska - ŽIADAJME ZMENU K LEPŠIEMU Aby politici cítili tlak

Vraj toto je demokracia… nie je. Je to iba totalita prezlečená za demokraciu. Ľudia majú falošný pocit slobody a slobodnej voľby, ale sloboda vyzerá inak.

Keď si ľudia zvolia “menšie zlo“, stále tu bude zlo. Nemôžeme očakávať, že na pozície moci budú chcieť ísť ľudia, ktorí po moci nebažia.

Nemôžeme očakávať, že 150 politikov niečo zmení tak, aby to vyhovovalo všetkým.

Sľuby sa sľubujú a blázni sa radujú

Politici vo svojich predvolebných kampaniach sľubujú vždy to, po čom ľudia túžia. Využívajú aktuálne problémy, ktoré ľudí trápia a sľubujú ich vyriešenie. A keď ich ľudia zvolia? Dodržia svoje sľuby? Ukážte mi jedného politika, ktorý svoje sľuby dodržal a budem ho voliť. Teda ak sa jeho hodnoty budú zhodovať s mojimi hodnotami.

Ľudia sa vždy ako ovce nahrnú do volebných ohrádok a dúfajú, že svojim hlasom niečo zmenia.

Náš šúčasný systém je systém, v ktorom hlúpa väčšina môže prehlasovať múdru menšinu. Je to šialené, no je to tak. Tento systém je postavený na hlavu a nemôže správne fungovať. Teda on funguje správne, ale pre tých, ktorým to vyhovuje. Mne to teda nevyhovuje a chcem Nový systém. Nový systém, v ktorom sa každý občan môže aktívne zapojiť do fungovania štátu a ovplyvniť tak jeho fungovanie. Píšem o tom v článku “Nový systém“. Avšak zavedenie a fungovanie Nového systému nie je možné bez zmeny jednotlivcov. Slováci ešte stále nie sú na Nový systém pripravení.

Slováci nie sú jednotní

Problém Slovenska je ten, že Slováci nie sú jednotní. Mohli sme to vidieť v nedávnom referende o rodine a v diskusiách o utečencoch. Môžeme to vidieť aj teraz pred voľbami. Ľudia sa rozdeľujú do rôznych táborov, nadávajú si a bojujú medzi sebou namiesto toho, aby sa zjednotili a začali konať spoločne pre blaho celej spoločnosti. Problém je v tom, že blaho si predstavuje každý inak. Ešte stále veľa ľudí hrabe len pre seba a nevidí potreby ostatných. Veľa ľudí si neuvedomuje veľa vecí.

Zarazil ma článok, ktorý sa celkom nepekne vyjadruje o ľuďoch, ktorí nejdú voliť. Na začiatku článku sa píše:

Ostať vo volebný deň doma nie je zanedbanie občianskej povinnosti. Ľudia, ktorí sa rozhodnú ignorovať voľby, sú zbabelci a pokrytci. Človek, ktorý hodil do urny lístok (takmer) akejkoľvek strany, má viac dôstojnosti ako ktorýkoľvek nevolič, bez ohľadu na to, že sa práve vykúpal v žumpe slovenskej politiky.

Ľudia, ktorí majú veľkú potrebú ísť voliť mysliac si, že voľbami sa niečo zmení, majú tiež z nejakého dôvodu potrebu slovne útočiť na ľudí, ktorí sa rozhodli žiť slobodnejšie a nepodporovať tento prehnitý systém.

Jediná vec, na ktorej sa väčšina Slovákov zhodne je, že už nechcú vidieť Fica v politike. Lenže aj keby Fico nevyhrá, nájde sa zase niekto iný na koho budú ľudia nadávať. Tu nejde len o Fica, ide o celú slovenskú politickú scénu a celú slovenskú spoločnosť.

Slováci žili veľmi dlho pod nadvládou a preto sú zvyknutí držať hubu a krok nech sa deje čokoľvek. Túto situáciu politici zneužívajú už niekoľko desaťročí.

Dosť bolo

Už mám plné zuby toho, čo politici napáchali. Bolo toho už dosť, nemyslíte? Je čas na zmenu. Avšak zmena musí prísť v prvom rade zdola. Zmeniť sa musia jednotlivci. Pokiaľ sa ľudia budú spoliehať na iných, že za nich všetko vyriešia a budú stále len držať hubu a krok, nič sa nezmení.

Politici sú len odrazom občanov. Pokiaľ občania klamú, klamú aj politici. Ak občania hrabú len pre seba, hrabú pre seba aj politici. Aký je národ, taká je vláda.

To, či nebudem voliť vôbec, alebo budem voliť “menšie zlo“, je v konečnom dôsledku jedno. Či vyhrá zlo, alebo menšie zlo, na tom naozaj nezáleží. Na čom skutočné záleží, sú jednotlivci. Keď sa zmenia jednotlivci, zmení sa aj systém.

Ľudia nemajú záujem podporovať “menšie zlo”

Niet sa čomu čudovať, že účasť na voľbách je slabá. Na jednej strane sú ľudia leniví ísť voliť. Na druhej strane si začínajú uvedomovať nezmyselnosť tohto systému a odmietajú ho podporovať. Odmietajú dávať moc tým, ktorí túto moc zneužívajú.

Náš pán prezident Andrej Kiska v jednom zo svojich statusov napísal: “Nevoliť znamená nechať prepadnúť svoj hlas v prospech politickej strany, ktorú by ste si možno v parlamente ani neželali.” A čo keď si neželám žiadnu zo súčasných politických strán v parlamente? Moje sympatie si zatiaľ nikto nezískal. A len tak si ani nezíska. Sľuby sa sľubujú, blázni sa radujú…

Niektorí ľudia sú presvedčení o tom, že keď odovzdajú svoj hlas niekomu vo voľbách, že tým reálne niečo zmenia.

V playliste vyššie sa mi páči posledné Filipove video, kde rozpráva o tom, že za súčasnú situáciu na Slovensku môžu hlavne nevoliči. Je to úplná pravda. Ale treba pochopiť prečo ľudia nechodia voliť. Pretože stratili dôveru v politikov a v súčasný systém. Načo voliť niekoho, komu nedôverujem?

Ja nechcem voliť “menšie zlo“. Keby sa dalo vo voľbách voliť dobro, pravdepodobne by som voliť išiel. Ale táto možnosť tu momentálne nie je. Aspoň pre mňa nie. Odmietam podporovať “menšie zlo“. Keby som šiel voliť menšie zlo, po voľbách by som si trieskal hlavu prečo som ho vôbec volil. Ak nepôjdem voliť, budem mať čisté svedomie, že som menšie zlo nepodporil. Neúčasťou na voľbách síce podporujem víťaznú stranu, ale mne je v podstate jedno či tam bude väčší diabol, alebo menší diabol. Diabol ako diabol. Odmietam podporovať súčasný diabolský systém, kde 150 pajácov dokáže ovplyvňovať celý štát. Volím si slobodu a súčasťou slobody je aj sloboda nevoliť a nepodporovať tento systém. Ak by som voliť išiel, skôr, či neskôr by som ľutoval svoje rozhodnutie. A ja nechcem robiť nič, čo by som ľutoval. Ak nepôjdem voliť, nebudem ľutovať, že si ľudia zvolili opäť “zlo“, alebo “menšie zlo“. Pre mňa je 100x lepšie nevoliť vôbec a mať čisté svedomie ako voliť “menšie zlo“. To, čo si ľudia zvolia, to majú. Ak majú potrebu odovzdávať svoju moc iným, nech sa páči. Pokiaľ sa sami ľudia nezmenia, nezmenia sa ani ľudia v politike a nezmení sa ani systém. Všetko je to o ľuďoch. Ľudia majú to, čo si zaslúžia. Pokiaľ budú ľudia ochotní odovzdávať svoju moc iným a spoliehať sa na iných, že za nich vyriešia všetky problémy, moc sa toho nezmení.

zmena stavu mysli

Keď príde správny čas, príde revolúcia. Najskôr nastane vnútorná revolúcia v jednotlivcoch a potom môže nastať revolúcia vonku. Tento systém nie je trvalo udržateľný. Stále viac ľudí si začína uvedomovať nezmyselnosť súčasného systému. Ľudia sa skôr, alebo neskôr vyburcujú tak, že budú chcieť zmenu. Keď sa zmenia jednotlivci, zmení sa aj spoločnosť a systém. Dovtedy by mal každý žiť najlepšie ako vie a snažiť sa prispieť k vylepšeniu aspoň svojho okolia. Ak si niekto myslí, že svojim hlasom vo voľbách prispeje k lepšiemu Slovensku, nech sa páči.

Ja sa snažím byť zmenou, ktorú chcem vidieť vo svete. Snažím sa robiť čo je v mojich silách, aby som zlepšil aspoň svoje okolie. Zameriavam sa na to, čo reálne môžem zmeniť. Neodovzdávam moc a zodpovednosť za svoj život niekomu inému, kto môže za mňa rozhodovať celé 4 roky. Nevolím “menšie zlo“.

Môžete kľudne nadávať, že kvoli takým ako ja bude Fico opäť zvolený. No predtým, než začnete nadávať, zamyslite sa úprimne nad tým, či voľbami raz za 4 roky dokážete reálne niečo zmeniť. Keď sa nad tým zamyslíte, dajte mi vedieť na čo ste prišli. Tiež sa môžete zamyslieť nad tým ako môžete reálne niečo zmeniť.

Koniec pýchy

Keď píšem články pod vplyvom pýchy a nevedomosti, dopadá to ako tento článok.

Ak ste to dočítali až sem, môžete si prečítať článok “Prečo idem voliť“. Tento článok “Prečo nejdem voliť” som písal v pyšnom rozpoložení že “Ja neodovzdávam svoju moc iným“. Pri písaní zo mňa sršala pýcha. A tiež som ho písal v nevedomosti, ktorá spôsobovala to, že som si myslel, že ak nebudem voliť “zlo”, budem voliť “menšie zlo“. No rozhodol som sa naštudovať si o voľbách a kandidátoch viac a narazil som na stránku volebnakalkulacka.sk. Tá zmenila môj názor na voľby. Píšem o tom v článku “Prečo idem voliť“.

Môže sa vám zdať, že mením názory pomerne rýchlo. Áno, som človek, ktorý sa neustále učí na vlastných chybách a tým pádom neustále mení názory. Dnes som iný ako som bol včera.

Nie je túžba ako túžba

Túžby sú skvelé. Bez túžieb by bol život človeka nemastný, neslaný. Túžby a ich naplnenie sú dôležité pre šťastný život. Horšie je ak sa naše túžby nevyplnia podľa našich predstáv, alebo vôbec.

Ak sa ti nechce čítať, pozri si vlog (4 min):

Nie je túžba ako túžba

Túžby môžeme rozdeliť do dvoch kategórii:

  1. Sebecká túžba – túžba, ktorej naplnenie uspokojí iba mňa.
  2. Túžba pre ostatných – napríklad “Túžim po celosvetovom mieri”, “Túžim aby boli všetci šťastní”, “Túžim aby bol môj milovaný partner šťastný”,… z časti táto túžba spadá do kategórie sebecká túžba, pretože jej naplnenie ma tiež naplní, no okrem mňa naplní aj iných, takže to nie je iba sebecká túžba.

Sebecká túžba

Veľa ľudí v materiálnom svete má sebecké túžby. Prakticky drvivá väčšina túžob je sebeckých. Túžba mať veľa peňazí, túžba zmeniť nejakého človeka aby nám jeho správanie vyhovovalo,…

Sebecké túžby sú prirodzené. Každý človek túži po niečom, čo uspokojí iba jeho. No ak sebecké túžby prevládajú nad nesebeckými, nie je to pre spoločnosť príliš dobré. Ak má väčšina ľudí v spoločnosti viac sebeckých túžob, potom spoločnosť podľa toho vyzerá. Viz. dnešná spoločnosť.

Nesebecká túžba – túžba pre ostatných

Túžba pre ostatných by mala u človeka a v spoločnosti prevládať nad sebeckými túžbami aby bol život na tejto Zemi lepší, krajší. Túžba po spoločnom blahobyte a naplnenie tejto túžby je pre život na Zemi prínosnejšia ako sebecká túžba a jej naplnenie pre jednotlivca.

Ak je jeden milionár a milión chudobných, čo z toho ten milionár má keď sa nemôže podeliť o svoje pocity z bohatstva? Chudobní ľudia netušia aké je to byť milionárom, nerozumeli by mu. No ak bude milión rovnako bohatých ľudí, môžu sa podeliť o svoje pocity a dojmy z tohto bohatstva. Budú si rozumieť, budú sa cítiť rovnocenní.

Inými slovami, nesebecká túžba a jej naplnenie môže spraviť svet krajším miestom pre život ako sebecká túžba a jej naplnenie.

Nenaplnená túžba

Občas sa mi stane, že sa moje túžby nenaplnia, alebo sa naplnia ale naplnenie je v konečnom dôsledku iné ako som očakával. Išiel som na pracovný pohovor a nakoniec som tú prácu nedostal. Myslel som si, že moja túžba bola získať tú prácu. No neskôr som zistil, že moja naozajstná túžba bola robiť niečo iné. Takže ak nedostanete to, po čom túžite, pravdepodobne to nebola vaša skutočná túžba.

Môžete si myslieť – chcem to, túžim po tom, ale život vie čo je pre vás najlepšie. Niekedy sa vám nesplní to, po čom túžite aby ste mohli získať niečo iné.

Sleduj svoje túžby

Sú tvoje túžby viac sebecké, alebo viac túžiš pre blaho ostatných? Túžiš byť milionárom, alebo túžiš aby boli všetci milionári?

Sleduj svoje túžby a analyzuj či máš viac sebeckých túžob, alebo viac túžob pre ostatných. Ak chceš zmeniť svet, sebeckými túžbami to nepôjde.

Napĺňaj svoje túžby

Ak už vieš po čom túžiš, mal by si spraviť všetko pre to, aby sa túžba naplnila. Ako sa hovorí, bez práce nie sú koláče. Zdvihni zadok zo stoličky a začni konať. Ak môžeš túžbu uskutočniť aj zo stoličky, zadok samozrejme zdvíhať nemusíš. Ale začni konať.

Nevzdávaj sa aj keď si budeš myslieť, že si spravil pre to všetko a tvoje úsilie vyšlo nazmar. Nikdy nevieš ako ďaleko si od cieľa.

never-give-up

Pamätaj: Ak niečo naozaj chceš, celý vesmír sa spojí aby si to dosiahol. Nemôžeš vedieť či to dosiahneš o rok, o dva, alebo o desať. Dôležité je, že to vôbec dosiahneš.

Túžby a očakávania

Každý po niečom túži. Niekto túži mať skvelého partnera, niekto túži mať pekný dom, iný zase túži po drahom aute, alebo bicykli. Ja mám tiež svoje materiálne túžby a ich naplnenie mi dá dočasný pocit šťastia.

Ak sa ti nechce čítať, pozri si vlog (8 min):

Dočasný pocit šťastia

Ľudia túžia po niečom, pretože si myslia, že to niečo ich spraví šťastnými. Až keď dosiahnem toto, až keď budem mať tamto, až vtedy budem šťastný. Áno, splnenie túžob prináša šťastie. Ale len dočasné. Kúpim si nové auto, som šťastný. Chvíľu. Auto sa môže pokaziť, alebo si ho po čase prestanem vážiť a šťastie je fuč. Tak to chodí so všetkým v materiálnom svete. Dokonca aj so vzťahmi.

Niekto túži po partnerovi snov a keď sa ten partner snov objaví, po čase môžeme zistiť, že nie je až taký skvelý. Vo vzťahoch musíme riešiť rôzne problémy, robiť kompromisy, obetovať kus svojej slobody za šťastie iných. Vzťahy môžu byť fajn, ale môže prísť rozchod a namiesto šťastia prichádza utrpenie. Au.

Skutočné trvalé šťastie nie je v externých zdrojoch. Je v každom z nás. Píšem o tom v článku “Čo je šťastie a ako ho dosiahnuť?“.

Otroci túžob

Ja by som chcel toto, ja by som chcel tamto,… a ešte hento. Čím väčšie túžby ľudia majú a čím viac ich majú, tým viac sa stávajú otrokmi svojich túžob. Ak niekto túži po drahom aute, musí veľa pracovať a veľa zarábať aby si ho mohol dovoliť. A tak pracuje a pracuje, roky rokúce až si nakoniec zarobí na vysnívané auto. Neskôr sa mu auto pokazí a je z toho nešťastný.

Alebo niekto túži mať dom a rodinu a neskôr možno zistí, že to nebol až taký dobrý nápad. Že mohol ešte počkať a mohol chodiť s kamošmi na pivo. Nemusel si brať hypotéku a zadĺžiť sa na 30 rokov.

Nový mobil každý rok, každú sezónu nové oblečenie, nové topánky, dovolenka, nové auto… stále niečo, čo stojí peniaze. Peniaze nerastú na strome. Treba chodiť do práce a zarábať veľa peňazí. Moderný človek je otrokom svojich túžob a tým pádom aj otrokom peňazí.

Zamysli sa nad tým, či naozaj potrebuješ všetko čo chceš. Potrebuješ drahý telefón? Potrebuješ drahé auto? Potrebuješ drahý dom? Nevystačíš si so starým telefónom, prípadne bez telefónu? Nevystačíš si so starým autom, prípadne bez auta? Potrebuješ bývať v luxusnom dome? Možno si myslíš, že áno, ale v skutočnosti to nepotrebuješ.

Najšťastnejší ľudia sú tí, ktorí toho moc nemajú. Možno poznáte príbeh o chudobnom obuvníkovi, ktorý si pri práci veselo pospevoval. Oproti nemu býval bohatý muž, ktorý pre starosti nevedel ani spávať, nieto ešte spievať. Keď ho už majetok obral o všetku energiu, vzal peniaze a daroval ich obuvníkovi. Po týždni i obuvník prestal spievať. Vstúpil do neho strach. Stále myslel len na peniaze a na to, kde by ich schoval, aby mu ich nik neukradol. Strach o majetok mu zobral chuť do spevu, pokoj, radosť i spánok. Preto sa majetku vzdal a vrátil ho späť boháčovi. Opäť pocítil radosť v srdci a mal chuť i spievať. Človek ku šťastiu nepotrebuje veľa. Stačí mu keď má kde bývať, má čo jesť a má sa ským porozprávať. Človek je tvor spoločenský. Človeku naozaj stačí ku šťastiu málo. Existuje takzvaný minimalizmus o ktorom si môžete prečítať v článku “Minimalizmus ako nový životný štýl“.

Dnešná spoločnosť je založená až príliš materialisticky a má úplne prevrátené hodnoty. Ľudia sa už nerozprávajú medzi sebou, ale ťukajú do dotykových obrazoviek ako ďateľ. Na vrchole hodnotového rebríčka sú u mnohých ľudí peniaze. Peniaze sú najčastejšie skloňované slovo na svete. Pritom sú to len papieriky a mince, ktorým ľudia prikladajú až príliš veľkú hodnotu. Peniaze nemôžete zjesť, ani vypiť. Ak prídete do zahraničia, kde neplatí váš druh peňazí, nekúpite si za to nič. Najskôr musíte ísť do zmenárne vymeniť papieriky za iné papieriky. Až za tie iné papieriky vám dajú jedlo, vodu, alebo niečo iné. Je to zvláštne, no je to tak. O peniazoch píšem v článku “Peniaze“.

Hľadanie šťastia

Základom šťastného života je jednoduchý život a hlboké myslenie. Jednoduchý život znamená uspokojiť sa so strechou nad hlavou, jedlom a spoločnosťou skvelých ľudí. Hlboké myslenie nám práve umožňuje pochopiť, že jednoduchý život je pre človeka najvhodnejší. Túžby po materiálnom, či sexuálnom uspokojení sú plytké túžby, ktorých naplnenie prináša len dočasný pôžitok. Človek by mal vykonávať činnosti, ktoré prinášajú trvalejší pôžitok. Človek by mal pracovať na sebazdokonaľovaní a následne na zdokonaľovaní svojho okolia. Môže sa sebazdokonaľovať napríklad pomocou yogy. O yoge píšem v článku “Čo je yoga?

Máš všetko čo potrebuješ, tak čo ešte chceš? Čo ti chýba ku šťastiu? Nič. Všetko máš tu a teraz. Len lipnutie na túžbach ťa robí nešťastným.

Túžby sú potrebné

Túžby sú fajn, ale príliš veľké túžby a príliš mnoho túžob zotročuje človeka. Nehovorím, že netreba túžiť. Túžby sú prirodzené a sú potrebné. Túžby sú to, čo nás poháňa vpred. Ak by sme nemali túžby, boli by sme ako zvieratá. Stačilo by nám jesť, piť, spať a páriť sa. Človek ale vďaka svojim túžbam dokáže tvoriť, cestovať, vytvárať si zážitky, ale žiaľ aj ničiť.

Tiež mám svoje túžby. Ale viem, že ich naplnenie mi dodá len dočasné šťastie. Som šťastný tu a teraz. Šťastie mám v sebe. Moje šťastie nezávisí na výške majetku, či životnej láske. Ak mám čo jesť, mám kde bývať, mám sa s kým porozprávať, nič viac mi ku šťastiu nechýba. Všetko ostatné je len bonus. Toto pochop a môžeš byť šťastný. Tu a teraz. Nenechaj sa zotročovať svojimi túžbami. Nenechaj túžby, aby ti zobrali šťastie, ktoré môžeš pocítiť tu a teraz.

Očakávania

Očakávania bývajú hlavným zdrojom sklamania. Ak sa očakávanie naplní, všetko je v najväčšom poriadku. Človek je spokojný. Ale ak človek robí nejakú činnosť s očakávaním a jeho očakávanie sa nenaplní, zákonite býva sklamaný.

Keď niekomu pomôžeš, môžeš očakávať, že ti to nejako oplatí, alebo že ti tiež pomôže keď to budeš potrebovať. Ak sa tvoje očakávanie nenaplní, budeš sa na neho hnevať. Ale to ti nepomôže.

Keď ideš vykopnúť nejakú ženu až pred jej vchod, môžeš očakávať, že ťa pobozká, alebo že ťa pozve k sebe domov. Ak sa tak nestane, budeš odchádzať sklamaný.

Keď chodíš pravidelne odprevadiť kamarátku až pred jej vchod, môžeš očakávať, že sa do teba zamiluje. Ak sa zamiluje do iného, budeš sklamaný.

Ak očakávaš čokoľvek a tvoje očakávanie sa nenaplní, budeš sklamaný. Stojí za to očakávať? Nie, nestojí. Nestojí to za ten pocit sklamania. Preto som sa naučil neočakávať. Neočakávam, že moja pomoc bude oplatená. Neočakávam, že kamoška, ktorú pravidelne odprevádzam až ku dverám, sa to mňa zamiluje. Neočakávam a nebývam sklamaný.

Neočakávaj. Buď pozorovateľ. Pozoruj svoj život ako film. Konaj najlepšie ako vieš a pozoruj ako sa tvoje túžby postupne naĺňajú. Keď niečo chceš, celý vesmír sa spojí, aby si to dosiahol. Len musíš byť na to pripravený.