Viete ako vyzerá svet bez empatie? Presne tak ako dnes – svet plný násilia, vrážd, hnevu, bezdomovcov, vojen, utečencov a všetkého toho zlého. Násilie plodí násilie…
Ak sa ti nechce čítať, pozri si vlog (7 min):
Jednoduché pravidlo
Možno si niektorí dokážete predstaviť ako by svet vyzeral keby ľudia konali podľa pravidla “Nerob iným to, čo nechceš aby robili oni tebe” – to znamená, že nezabiješ, nepokradneš, nebudeš páchať násilie ani nič zlé, pretože sám nechceš aby to robili tebe. Je to jednoduché, no stále si to neuvedomuje veľmi veľa ľudí.
Svet plný násilia
Určite nikto z nás nechce aby na nás bolo páchané násilie. No predsa občas zabijeme pavúka, chrobáka, mravca, alebo sa dopustíme násilia na iných tvoroch. Ak by sme sa dokázali vcítiť do iných tvorov – tých, ktorých z rozmaru zabíjame a spôsobujeme im utrpenie, tak by sme to nerobili. Lebo sami nechceme, aby nás niekto zabil alebo spôsobil utrpenie. Opäť veľmi jednoduché, len si to musíme uvedomiť.
Svet plný empatie
Len si predstavte ako by vyzeral svet plný empatie. Ľudia by sa dokázali vcítiť do každej živej bytosti a nepáchali by takú škodu, akú páchajú dnes. Zvieratá ani ľudia by nemuseli umierať z rozmaru. Vojny, násilie, otroctvo, bitúnky by neexistovali, pretože nikto v skutočnosti nechce žiť pod hrozbou vojny, násilia, otroctva, alebo smrti. Svet plný empatie by bol úžasný.
Ja nie, to on!
Možno si vravíte “Ja nikoho nezabíjam, to oni“, “Ja nepácham násilie, to oni“,… stačí sa len úprimne zamyslieť. Stačí začať vnímať život naplno a všímať si či naozaj niekomu nespôsobujem utrpenie. Či som toho chrobáka naozaj musel pristupiť, veď mohol ešte žiť. Musíme sa v prvom rade zamyslieť nad sebou. Či naozaj nepáchame niečo, čo nechceme, aby iní robili nám. A môže to byť aj taká drobnosť ako bezdôvodné zabitie chrobáka.
Srnka a guláš
Predstav si, že si srnka, ktorá si žije v pokoji svoj život. Zrazu zaznie výstrel, zasiahne ťa náboj a tvoj život zrazu skončil. Niekto jednoducho siahol na tvoj život, aby uspokojil svoje chúťky. Mohla si si vychutnávať život ešte niekoľko rokov. No tvoje telo skončí v guláši, ktorý ľuďom veľmi chutí. Žiaľ ich ani len nenapadne rozmýšľať nad tým, čo vlastne jedia. Sú zaslepení svojimi chúťkami. Veď je to len guláš z nejakej srnky a je taký dobrý! Čo na tom, že nejaká srnka zomrela. Veď ja nie som tá srnka. Alebo počkať… som? Sakra. Ja môžem byť tá srnka, na ktorej si tak pochutnávam. Stačí sa vedieť do nej vcítiť.
Zabijem, zabiješ, zabijeme
Ak človek dokáže zabiť chrobáka, dokáže zabiť myš. Ak dokáže zabiť myš, dokáže zabiť sliepku. Ak dokáže zabiť sliepku, dokáže zabiť prasa. Ak dokáže zabiť prasa, dokáže zabiť srnku. Ak dokáže zabiť srnku, dokáže zabiť jeleňa. Ak dokáže zabiť jeleňa, dokáže zabiť medveďa. Dokáže zabiť aj iného človeka. Dokáže zabiť prírodu. Človek dokázal vyhubiť niektoré druhy zvierat, dokázal by vyhubiť aj sám seba.
Človek dnešného typu je označovaný ako človek rozumný (homo sapiens), ale mne vôbec nepríde rozumné čo ľudia robia.
Predtým než ublížiš…
Predtým než zabiješ nejaký hmyz si polož otázku “Prečo ho chcem zabiť? Dáva mi právo zabiť to, že som silnejší, alebo to, že je to len chrobák?“. Viete, niektorí ľudia by mohli formulovať otázku takto: “Prečo ho chcem zabiť? Dáva mi právo zabiť to, že som silnejší, alebo to, že je to len žid?“. Vidíte v tom nejaký rozdiel?
Posúvanie hraníc
Ľudia si len posúvajú hranice toho, čo je normálne a morálne. V skutočnosti nie je morálne zabíjať iných ľudí, no keď je vojna, musíme predsa zničiť našich “nepriateľov”. Nepríde vám to ani len trochu zvláštne?
Ak nejaký človek zabije iného človeka/ľudí, je považovaný za vraha a je odsúdený. Ale ak vo vojne umierajú tisícky ľudí, kto je vrah? Kto bude odsúdený?
Ak by si ľudia neposúvali hranice toho, čo je normálne a morálne, nemuseli by sa zabíjať navzájom. Ľudia nemusia zabíjať chrobáky, myši, sliepky, ľudí a iné živé tvory. No predsa to robia, lebo majú posunuté hranice.
Kým budú ľudia masakrovať zvieratá, budú sa zabíjať navzájom. Ten, kto seje vraždu a bolesť, nemôže zberať lásku a šťastie. – Pythagoras.
Vedomé konanie
Väčšina ľudí robí veľa vecí podvedome, bez toho aby sa čo i len trochu zamysleli čo vlastne robia. Ráno vstanem, naraňajkujem sa, umyjem si zuby, idem do práce, tam si odmakám aspoň 8 hodín, prídem z práce a mám konečne voľno. Počas dňa možno zabijem nejaký hmyz lebo to predsa robí každý, zjem na obed kus prasaťa, lebo to robí väčšina, pozerám správy aby som sa mal o čom s kolegami v práci rozprávať… Ľudia sú ako roboti naprogramovaní pre aktuálny systém – Matrix. Ľudia sú ako ovce…
Skús konať vedome. Skús prežiť deň vedome. Predtým než niečo spravíš, porozmýšľaj nad tým prečo to robíš. Aký má význam to, čo v danej chvíli robíš. Či tá činnosť niečomu pomôže, alebo uškodí. Skús sa vcítiť do kože iných…
Začni žiť vedome a už viac nebudeš ovca.