Na svete je ešte stále veľa ľudí, ktorí si myslia, že vojny, násilie, hnev, nenávisť, klamstvo, krádeže, žiarlivosť, chamtivosť a podobné šialenosti sú pre ľudí prirodzené. Na svete je ešte stále veľa ľudí so starým vedomím. Títo ľudia sa nezaujímajú o to, čo svojimi činmi spôsobujú. Zaujímajú sa len o seba, prípadne o svojich najbližších a ostatní ľudia sú im ukradnutí. Ignorujú potreby iných. Vnímajú oddelenosť namiesto jednoty. Títo ľudia žijú v nevedomosti. Nevedia, že môžu žiť život bez hnevu, násilia, obviňovania, nenávisti a podobných šialeností. Nevedia, že môžu žiť život plný lásky, šťastia a hojnosti.
Ak sa ti nechce čítať, pozri si vlog (6 min):
Ako brať takých ľudí?
Krátko po svojom duchovnom prebudení som mal problém s prijatím a pochopením ľudí žijúcich v nevedomosti. Bol som prekvapený, že ja viem zrazu toľko vecí a ľudia to nevedia a hlavne veľa veciam ani neveria. Neveria, že môžu žiť život plný lásky, šťastia a hojnosti, pretože sami nie sú šťastní a láskyplní. Nevedia čo je jednota a bezpodmienečná láska. Takým ľuďom sa potom ťažko vysvetľuje, že milujete všetko a všetkých, že beriete všetkých ľudí ako seberovných, že zlé a dobré je v skutočnosti neutrálne, že si myšlienkami vytvárajú vlastnú realitu a veľa iných vecí, na ktoré som za posledných pár mesiacov prišiel. Neveria a nechápu, že na Zemi môže vládnuť mier a láska a je mi veľmi ľúto, že to nechápu. Je mi veľmi ľúto, keď ľudia nevidia to, čo vidím ja.
Ale je tiež možné, že ja žijem v akomsi fantasy svete, že žijem v ilúzii. Že na svete naozaj má byť plno hnevu, nenávisti a iných hrôz. Inak by si ľudia nevedeli vážiť dobré veci.
Ľudia v nevedomosti odovzdávajú svoju moc iným. Krásne o tom hovorí Jaroslav Dušek.
Prišiel som ale na jednu vec. Prišiel som na to, že ľudia žijúci v nevedomosti ma nemajú šancu pochopiť. Môžem im rozprávať koľko chcem o živote bez hnevu, nenávisti, chamtivosti, sebectva a iných obludností, z ktorých ide až mráz po chrbte, no nepochopia ma. Pochopil som, že sa ešte nenaučili to, čo sa majú naučiť. Pochopil som, že život funguje ako škola. Ja som sa naučil a pochopil veľa vecí za krátky čas a dostal som sa tak do ďalšieho ročníka. Ľudia žijúci v nevedomosti sú v nižšom ročníku a preto nedokážu pochopiť učivo z vyššieho ročníka. Je to ako keby som sa snažil vysvetliť prváčikom veľkú násobilku. Nechápali by ju. Najskôr sa musia poriadne naučiť malú násobilku a potom sa môžu učiť veľkú násobilku.
Toto pochopenie mi prinieslo veľkú úľavu. Keď beriem ľudí v nevedomosti ako prváčikov, ktorí ešte nevedia veľa vecí, žije sa mi s nimi oveľa lepšie. Chápem, že svet vidia očami prváčika, pre ktorého je ešte veľa vecí neznámych a ťažkých pochopiť. Niekedy ma ale ich nevedomosť veľmi rozosmeje. Možno to voči nim nie je pekné, ale nemôžem si pomôcť. Ich egoistické argumenty bývajú veľmi smiešne a deravé. Píšem o tom v článku “Argumentačná vojna ega“.
Predstav si, že žiješ v budúcnosti, kde neexistuje hnev, nenávisť, chamtivosť či sebectvo. Ľudia žijú v jednote a v harmónii s prírodou. Neexistuje chudoba a bohatstvo. Každý má všetkého dostatok. Všetci sa majú navzájom radi. V spoločnosti vládne mier, láska a hojnosť. Rozhodneš sa spraviť si výlet. Rozhodneš sa cestovať v čase do roku 2015. Keď pricestuješ do roku 2015, budeš šokovaný aké hodnoty vládnu ľuďom. Všade samý hnev, nenávisť, násilie, vojny, chamtivosť, ignorancia, sebectvo, ľudia žijú v oddelenosti namiesto toho, aby ťahali za jedno lano. Ľudia žijú v obrovskom chaose. Neuvedomujú si skutočné hodnoty života, žijú v nevedomosti. A ty sa na to tak pozeráš a nechápeš.
Presne tak sa cítim ja. Je mi smutno z toho keď ľudia nenávidia iných ľudí. Je mi smutno z toho keď sa na seba hnevajú a vytvárajú tak medzi sebou napätie. Je mi ľúto keď berú vojny, chamtivosť, krádeže, násilie a iné hrôzy ako prirodzenú súčasť ich života. Pre mňa to nie je prirodzené. Ale musím sa priznať, že kedysi bolo. Žil som v ilúzii oddelenosti a bol som dosť sebecký. Staral som sa len a len o seba a potreby ostatných mi boli ukradnuté. Bŕŕŕ, bolo to strašné.
Ja sa cítim ako ten človek z budúcnosti. Ľudia ma častokrát považujú za blázna. Ja im to nemôžem zazlievať. Sám som kedysi podobných ľudí ako som ja teraz, vnímal ako čudných. Sám som bol kedysi prváčik a nechápal som veľa vecí. Navyše som sa považoval za najmúdrejšieho, pretože ma ovládalo ego. Môže sa vám zdať, že aj teraz sa považujem za najmúdrejšieho, ale všetko čo píšem, píšem zo srdca, z obrovskej lásky, ktorú prváčikovia nedokážu pochopiť. Láska nemá potrebu dokazovať svoju múdrosť.
Snažím sa mať na pamäti, že ľudia žijúci v nevedomosti sú prváčikovia. Snažím sa prijať, že sa ešte nenaučili veľa vecí. Aj keď to ide niekedy naozaj ťažko. Hlavne keď vidím ako si egoisticky obhajujú svoje otrasné správanie a činy. Je mi z toho smutno. Ale čo už. Ľudí nezmením. Jediné čo môžem zmeniť, je môj postoj k nim. A práve táto zmena postoja mi prináša obrovskú úľavu a pochopenie.
Žiarlivosť by sa dala prirovnať k potrebe vlastniť. Si môj a nikoho iného. Nikto iný mi ťa nezoberie. Je to sebecká vlastnosť a neprináša úžitok nikomu. Ani tebe, ani človeku, na ktorého žiarliš. Potreba vlastniť vychádza z pocitu neistoty a nedôvery.
Ak sa ti nechce čítať, pozri si vlog (5.5 min):
Žiarlivosť ako prejav nedôvery
Ak niekto z partnerov žiarli, tak tomu druhému nedôveruje. Ak by dôveroval, nežiarlil by.
Ak nie je vo vzťahu dôvera, tak vzťah nemôže správne fungovať. To proste nejde.
Milostný trojuholník
Niektorým ľuďom sa stáva, že sa zapletú do milostného trojuholníka. Napríklad muž si nájde milenku ale stále je aj so svojou ženou. Milenka sa do neho zaľúbi a začne žiarliť. Je jej nepríjemná už len predstava, že jej milenec spáva so svojou právoplatnou ženou. Niekedy to nemusí byť žena, ale len frajerka. No na sile žiarlivosti to nič nemení.
Raz mi kamarátka, ktorá je zapletená v takomto trojuholníku so ženatým mužom, napísala:
– Ako si vnímal myšlienku, že by Jupí spávala s tým svojim terajším frajerom? Nebol si z toho smutný?
– Preboha, prečo by som mal byť smutný? Žiarlivosť je výplod chorej mysle.
– No smutný z faktu, že pri nej nemôžeš byť tak blízko… respektíve že je pri nej niekto tak blízko, aj mentálne aj fyzicky.
– Smutný môžem byť len z faktu keby som JA spravil niečo nepekné. To, čo robí niekto iný s niekym iným a niekomu inému, mi môže byť ukradnuté. Je to len a len medzi nimi. Ja nemám právo sa do toho starať. A nemám ani dôvod sa cítiť zle pre vzťahy iných ľudí. Keby som to riešil, ďaleko by som sa veru nedostal.
Jednoducho rieš svoj život, svoje problémy. Prečo sa stále zameriavaš na ostatných? Aj keď ti je tá osoba možno blízka, je slobodná duša. Sama si vyberá s kým chce tráviť čas. Môže si sama slobodne vybrať či chce tráviť čas s tebou, alebo s niekym iným. Nemáš dôvod sa preto cítiť zle. Ak sa cítiš zle, ten pocit pochádza z potreby vlastniť a pocitu chcieť mať toho človeka pri sebe. Potreba vlastniť je sebecká vlastnosť, ktorá neprináša úžitok nikomu. Treba pochopiť slobodnú vôľu jednotlivcov a rešpektovať ju.
Jupí je žena, ktorá ma naučila bezpodmienečnej láske a stále ju milujem. Nemali sme spolu ani partnerský vzťah. Nestihli sme si ho vytvoriť, pretože si našla iného Rómea a mňa v podstate odsunula na druhú koľaj. Píšem o tom v článku “Pravá láska – láska k duši“. Naučil som sa pri nej za krátky čas veľmi veľa. Som jej za to vďačný.
Spomenul som si, že som niečo podobné ako žiarlivosť cítil keď bola Jupí ešte s jej bývalým priateľom. Spávali spolu v jednej posteli a keď mi to raz povedali do očí, išlo mi srdce z hrude vyskočiť. Ten pocit, keď váš milovaný spí v jednej posteli s iným a nie s vami. Našťastie som to rozdýchal. Nebolo mi to príjemné… cestou v autobuse som nad tým rozmýšľal a zistil som, že “Ja im to doprajem” a pocítil som neskutočný pokoj. Jednoducho doprajem milovanej duši lásku. Nech je v akejkoľvek podobe. Či je odomňa, alebo od iného, to je úplne jedno. Milovať znamená chcieť pre druhého to najlepšie. Nechať mu slobodu. Milovať sebecky znamená chcieť mať pri sebe milovaného za každú cenu. Chcem ho mať pri sebe, lebo JA sa chcem mať dobre. A chcem aby aj on sa mal dobre somnou. No on sa môže rozhodnúť, že sa bude mať lepšie s niekym iným. Je to jeho slobodná voľba a ja s tým nemôžem takmer nič robiť. Môžem sa akurát pokúšať presvedčiť ho, že ja som lepší ako ten, pre ktorého sa rozhodol, ale robil by som to čisto zo sebeckého dôvodu. Pretože JA chcem mať svojho milovaného po svojom boku za každú cenu. JA chcem tiež cítiť jeho blízkosť. Samozrejme, bolo by krásne mať svojho milovaného po svojom boku, no ak sa rozhodne pre iného, mal by som to rešpektovať a dopriať mu zdieľanie lásky s kýmkoľvek. Dopriať svojmu milovanému lásku a šťastie, to je pravá láska. Chcieť svojho milovaného len pre seba, to je nečistá a sebecká láska. Prečo by som mal byť ja smutný keď je môj milovaný šťastný? Ak niekoho naozaj miluješ, dopraješ mu slobodu.
Odhoď egoistické, sebecké chúťky a skutočne miluj ♥ Len tak pocítiš skutočné šťastie.
Vzťahy sú komplikované z jedného dôvodu – sami ľudia si ich robia komplikované. Ľudia si z nejakého dôvodu robia komplikované všetko. V ich mysli vzniká miš-maš, neporiadok a potom tento neporiadok projektujú do svojho života.
Hovorím to stále, poviem to aj teraz. Upratať tvoju myseľ ti pomôže každodenná meditácia. Ako na meditáciu píšem v článku “Čo mi dala meditácia“.
Zamýšľali ste sa niekedy nad svojim životom? Nad jeho priebehom? Od narodenia až po súčasnosť? Zdá sa vám váš život chaotický a myslíte si, že existujú náhody? Skúste sa pozrieť na svoj život ešte raz. Tentokrát to skúste z vyššej perspektívy, akoby z pohľadu inej osoby. Sledujte svoj priebeh života objektívne a zistíte, že všetko vo vašom živote malo zmysel, nič nebola náhoda a že ste presne tam, kde máte byť.
Ak sa ti nechce čítať, pozri si vlog (7 min):
Môj príbeh
Keď som sa pozrel na svoj život z inej perspektívy, videl som zrazu celú mozaiku. Videl som, že všetko, čo som sa doteraz naučil a čo som zažil, malo zmysel. Videl som akúsi rovnú čiaru, na ktorej boli moje životné situácie nasledujúce jedna za druhou. Tie životné situácie sa na tej čiare javili ako bodky. Akési uzly.
Zrazu som zistil, že malo zmysel keď mi asi v dvanástich rokoch mama dala knihu “Naučte sa strojopis”. Mali sme doma elektrický písací stroj a ja som sa mohol začať učiť strojopis. Naozaj ma to bavilo. Už v trinástich som vedel písať na stroji. Vďaka tomu som mal potom na strednej zo storojopisu najlepšie známky, hehe. Ale hlavný dôvod toho, že som sa naučil písať na stroji bol, aby som mohol robiť neskôr programátora a dnes písať články a knihy.
Chodil som na hudobnú a naučil som sa aspoň trochu hudobnú teóriu, hlavne noty. Naučil som sa hrať na klavíri a na gitare, aby som neskôr mohol robiť piesne a zhudobňovať svoje texty. Zatiaľ nemám ešte nič konkrétne vytvorené, sú to len také útržky, ale ono to príde
V roku 2009 som išiel na vysokú školu IT, aby som v treťom ročníku zistil, že mi je tá škola vlastne naprd.
V roku 2012 som ukončil 3 ročný vzťah, z ktorého žiaľ z mojej strany vyprchala zamilovanosť a zároveň som sa vykašľal na výšku a začal som sa učiť to, čo som chcel naozaj robiť. Začal som sa učiť robiť webové aplikácie. Pár som ich spravil a do pol roka som si vďaka tomu našiel prácu. V roku 2012 som učinil najdôležitejšie rozhodnutia, ktoré ma posunuli tam, kde som dnes. Sloboda a samota ma posunuli míľovými krokmi vpred. Mal som veľa času na spoznávanie samého seba a sebarozvoj.
Od roku 2012 som sa venoval vývoju webových stránok a aplikácií. Práca ma veľmi bavila a navyše bola veľmi dobre platená, čo bol super bonus. Neskôr som sa dokázal osamostatniť a začal som pracovať z domu. Nemusel som pracovať 160 hodín mesačne ako väčšina ľudí, mohol som pracovať prakticky koľko chcem. A veru som pracoval menej, aby som mal čas aj na seba a na svoje projekty. Bolo to super.
V decembri 2013 som si založil tento blog. Kamarát mi vravel, že nebudem mať čas na písanie. Podľa seba súdim teba. Klasika. Čas som si našiel a začal som písať. Od augusta 2015 píšem 4 – 5 článkov za týždeň. Ide to akosi samo.
Už v roku 2014 som dostal nápad, čo tak začať učiť ľudí robiť webové aplikácie. Keď som sa ja sám začínal učiť programovať, čo by som dal za učiteľa, ktorý by mi niektoré veci vysvetlil a naviedol by ma na správnu cestu. Tak som začal robiť programátorské kurzy pre začiatočníkov a v roku 2015 som vytvoril e-learningovú platformu pre výuku programovania s názvom CoderMania. Cez leto 2015 som robil aj letnú web developerskú školu po anglicky a neskôr som ju začal robiť aj v slovenčine (https://www.youtube.com/playlist?list=PLoy-bs-bDKTgy7nvsXZx0XgTutGHkpYn9). Žiaľ neviem kedy slovenskú školu dokončím, momentálne robím len to, na čo mám v danú chvíľu chuť a na web developerskú školu som už dlhšie chuť nemal.
V roku 2014 som tiež spoznal učenie Hare Krišna, ktoré ma naviedlo na cestu duchovného života. Vďaka tomu som prestal jesť mäso a prestal som byť zarytý ateista.
Začiatkom roku 2015 som zažil svoje duchovné prebudenie. Bolo to práve aj vďaka tomu, že som prestal jesť mäso a moje srdce a myseľ sa očistili, aby mohli spoznať bezpodmienečnú lásku. Napísal som o tom v článkoch “Moj wake up call (uvedomenie sa)” a “Pravá láska – láska k duši“. Odvtedy sa môj život uberá smerom k stále väčšiemu duchovnému poznaniu. Začal som študovať o duchovne viac a viac. Mal som na to veľa času a neskôr som spísal aj Príručku duchovna pre čerstvo prebudených. Neustále sa učím. Objavil som svoje životné poslanie – učiť sa a učiť druhých. Učenie ma baví snáď viac ako samotné programovanie a hlavne môžem učiť ľudí aj osobnostne a duchovne rásť. Učenie programovania ma baví, ale viac ma napĺňa keď môžem odovzdať svoje duchovné poznanie a keď vidím ľudí osobnostne a duchovne rásť. V súčasnosti je totiž najdôležitejšie prebudenie čo najväčšieho počtu ľudí. Píšem o tom v článku “Čo je v súčasnosti naozaj dôležité?“.
Od môjho duchovného prebudenia uplynulo už 10 mesiacov a viem, že som presne tam, kde mám byť. Robím to, čo robiť mám. Poznám to vďaka vnútornému pocitu naplnenia. Píšem pre vás články z hĺbky srdca, robím videá a občas niekoho naučím programovať.
Vždy keď som sa spýtal samého seba čo chcem robiť, čo by ma bavilo, vždy som dostal odpoveď v podobe myšlienok. Tiež sa často pýtam “Prečo?“. Zisťujem prečo je môj život taký, aký je. Keď sa hnevám, pýtam sa prečo sa hnevám. Keď sa mi niečo nepodarí, pýtam sa prečo sa mi to nepodarilo. Vždy keď sa mi stane niečo, čo sa mi nepáči, alebo mám nedobrý pocit, pýtam sa prečo. A odpovede v podobe myšlienok prichádzajú. Žijem vedome. Vyskúšajte to tiež. Stojí to za to.
Pozrite sa na svoj život
Pozrite sa na svoj život a analyzujte ho. Pospájajte si všetko, čo ste sa počas života naučili, čo ste zažili a premietnite si to na časovú os. Zistíte, že vám toto všetko pomohlo byť tam, kde ste teraz. Ono je to logické, ale niektorým ľuďom sa môže zdať, že ich život je jeden veľký chaos a nedáva im príliš zmysel. Myslia si dokonca, že niektoré situácie v ich živote boli náhody. Alebo že situácie v živote iných ľudí boli náhody. Nič nie je náhoda. Všetko, čo sa deje, má nejaký zmysel. Všetko, čo sa deje, nás formuje. Ak by existovali náhody, svet by bol naozaj jeden veľký chaos.
Veľa ľudí je dnes nešťastných, lebo nenasledujú svoju vášeň. Nasledujú rozum a to, čo do nich zasiali rodičia, učitelia a spoločnosť. Rozum nikdy nedokáže spraviť človeka šťastného. Nikdy. Kým sa budú ľudia riadiť rozumom, budú počúvať len to, čo do nich zasiala spoločnosť. Budú počúvať rodičov, ktorí im hovoria, aby išli na vysokú školu, že tak si zaistia dobrú prácu. Budú robiť len to, čo robí väčšina, pretože to je vraj normálne. Rozum to vyhodnocuje ako normálne. Normálne je pracovať aspoň 160 hodín mesačne, zarábať čo najviac peňazí a nahrabať si čo najviac majetku. Ak má človek veľký majetok, vtedy sa považuje za úspešného. A úspech patrí medzi najvyššie hodnoty spoločnosti.
Ak sa ti nechce čítať, pozri si vlog (9 min):
Túžba
Každý človek chce žiť prirodzene v hojnosti. Každý človek má túžby a túži aj po materiálnej hojnosti. Na tom nie je nič zlé. Túžby sú potrebné. Túžby ženú ľudí vpred.
Túžby sú dvojaké:
1. Túžby prameniace z ega
Túžby prameniace z ega sú pre väčšinu ľudí rovnaké. Sú to práve túžby mať veľa peňazí, dobré auto, pekný dom… sú to hlavne materiálne túžby. Práve tieto túžby z ega človeka akoby zotročujú. Ak chce mať človek veľa peňazí, prirodzene si hľadá prácu, v ktorej zarobí veľa peňazí. Je mu jedno, či ho práca baví. Hlavne, že je dobre platená. Pre egoistické túžby sú primárne peniaze.
Postupom času človek možno zistí, že aj keď je práca dobre platená a môže si vďaka nej dovoliť žiť na vysokej nohe, tak mu stále niečo chýba. Stále mu chýba pocit naplnenia. Pocit, že jeho práca mu dáva zmysel.
Veľa ľudí robí prácu len pre peniaze. Ak by za prácu nedostávali peniaze, nerobiil by ju. Veľa ľudí ich práca nebaví, radšej by robili niečo iné, čo im dáva väčší zmysel. Aj keby mali za to možno menší plat, ale mali by aspoň pocit naplnenia.
2. Túžby prameniace zo srdca
Tieto túžby nemusia byť len túžby po materiálnych veciach a zvyčajne ani nie sú. Sú to túžby robiť prácu, ktorá ma baví, robiť niečo zmysluplné, túžby nasledovať svoju vášeň. Na rozdiel od túžob ega, ktoré sú pre väčšinu ľudí rovnaké, túžby srdca sú pre každého človeka individuálne. Každého baví niečo iné.
Vášeň pramení zo srdca. Ak nasledujem svoju vášeň, robím prácu, ktorá ma nesmierne baví a vidím v nej zmysel. Nemusím za ňu dostávať peniaze, aby som ju robil. Mám nesmierne potešenie už len z dobre vykonanej práce. Ak za ňu dostanem zaplatené, je to len príjemný bonus.
Je obrovský rozdiel keď človek robí prácu len pre peniaze a keď robí prácu, ktorá ho napĺňa. Je možné vidieť nie len výsledok práce, ale aj vnútorné rozpoloženie človeka. Ak človek robí prácu, ktorú z duše neznáša, hoci dostáva za ňu dobre zaplatené, odrazí sa to aj na jeho nálade a na jeho duševnom zdraví. Tiež sa to odráža na výsledku práce. Výsledok práce človeka, ktorý robí prácu len pre peniaze, nebude nikdy taký kvalitný ako výsledok práce človeka, ktorý robí prácu s radosťou, pretože ho to baví a teda robí všetko preto, aby svoju prácu spravil čo najlepšie.
Vidím to na sebe, keď som robil prácu, ktorá mi šla hore krkom, bolo mi jedno aká je moja práca kvalitná, len nech je už hotová a ja za ňu dostanem zaplatené. Jediná moja motivácia boli peniaze, nie výsledok a dobrý pocit z dobre vykonanej práce. No a predstavte si, že takto pracujú niektorí doktori, stavbári, učitelia, poľnohospodári a iní ľudia, na ktorých z veľkej časti závisí spoločnosť. Hrôza na to pomyslieť, no žiaľ to môžeme častokrát vidieť na vlastné oči. Môžeme vidieť, či človek robí prácu s radosťou, vášňou a láskou, alebo ju robí len pre peniaze. Ten rozdiel je viditeľný.
Ako začať robiť to, čo ma baví?
Viem, že pre veľa ľudí je ťažké vykašľať sa na prácu, ktorú robia len pre peniaze. Pretože peniaze sú potrebné v každodennom živote. Peniaze prakticky zotročujú človeka. Človek je jediný tvor na planéte, ktorý musí platiť za to, aby žil.
Z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že je dôležité našetriť si dostatok peňazí, aby som vyžil aspoň 6 mesiacov bez príjmu, ideálne 10 – 12 mesiacov. Plus nejaké tie úspory na uskutočnenie svojej práce snov, ak si tá práca vyžaduje vstupné náklady. Ak už má človek nasporených dostatok peňazí, môže sa vykašľať na prácu, ktorá ho nebaví a môže začať nasledovať svoju vášeň, môže začať robiť to, čo ho baví a napĺňa. Za 6 mesiacov sa toho dá stihnúť celkom dosť keď človeka práca baví. Za 6 mesiacov si človek dokáže vybudovať vlastný biznis. Ak človek robí niečo, čo ho baví, kvalita jeho práce je automaticky oveľa vyššia ako keby to robil len pre peniaze a tým pádom je veľká šanca, že sa jeho práca bude páčiť iným ľuďom. Ľudia si vážia kvalitnú prácu a sú za ňu ochotní zaplatiť ak sa im to naozaj páči. Je jedno, či si rezbár, hudobník, spisovateľ, maliar, liečiteľ, učiteľ,… ak máš svoju prácu naozaj rád, tým pádom ju dokážeš robiť naozaj kvalitne a tým pádom sa bude tvoja práca ľuďom naozaj páčiť a budú ťa chcieť podporiť.
Každý z nás má v sebe pre niečo vášeň. Každý z nás môže zistiť, čo ho baví. Stačí sa len neustále pýtať “čo by ma bavilo? čo by ma bavilo? čo by ma bavilo?” a prídete na to. Ak objavíte svoju vášeň, zrazu viete čo chcete robiť a ako to chcete robiť. No keď chcete začať realizovať svoju vášeň, môžete naraziť na rôzne prekážky. Väčšinu prekážok si vytvárate vy sami vo svojej hlave: “Čo ak toto, čo ak hento,… a čo na to povedia rodičia, priatelia, partner,…”. Tieto prekážky najľahšie prekonáte tak, že si ich jednoducho prestanete vytvárať. Jednou z najväčších prekážok sú práve financie. To je skutočná prekážka, ktorá vám bráni v realizovaní svojej vášne. Ale aj táto prekážka sa dá pomerne jednoducho prekonať keď si dokážete vytvoriť dostatočnú finančnú rezervu. Všetko ide keď sa chce. A o to ide, treba naozaj chcieť nasledovať svoju vášeň, pretože len vtedy dosiahnete svoj plný potenciál. Váš život, vaša práca, vaše vzťahy, všetko nadobudne zrazu iný rozmer keď budete nasledovať svoju vášeň.
A hlavne, keď objavíte svoju vášeň, budete chcieť pracovať každý jeden deň. Vaša práca nebude práca v pravom slova zmysle, že ísť do práce, odpracovať si 8 hodín a ísť domov. Odrobiť si 40 hodín za týždeň a mať 2 dni voľno. Nie. Keď robíte niečo s radosťou, chcete to robiť každý deň, chcete zažívať tú radosť každý deň. Nepotrebujete voľno. Môžete pracovať aj 14 hodín denne a budete sa tešiť z dobre vykonanej práce. Nerobíte preto, lebo musíte, robíte preto, lebo chcete. Motivácia nebudú zarobené peniaze, ale práve dobre vykonaná práca. Ja nemusím písať, ale chcem. A robím to od srdca. Môžem písať vkuse aj 7 dní v týždni a bude ma to stále baviť. A nemusím za to dostávať peniaze. Viete si predstaviť keby každý nasledoval svoju vášeň a robil by to, čo ho baví? Viete si predstaviť ako by to tu vyzeralo? Nádherne. Toľko kvalitných výrobkov, toľko dobrých učiteľov, liečiteľov a remeselníkov.
Ľudia, ktorí nasledujú svoju vášeň sú väčšinou umelci, maliari, spisovatelia, hudobníci. Pribúda aj podnikateľov v rôznych odvetviach, ktorí robia svoju prácu s vášňou a výsledky ich práce sú jednoducho úžasné.
Dúfam, že si sa zamyslel nad svojim životom, nad svojou prácou a začneš nasledovať svoju vášeň. Len tak dokážeš žiť svoj život na plné obrátky. Len tak začneš využívať svoj potenciál naplno. Gratulujem tým, ktorí už svoju vášeň nasledujú.
Tak ako sú programy na počítači, tak majú aj ľudia svoje programy nainštalované v hlave. Tieto programy nám tam nainštalovali rodičia, učitelia, priatelia a celkovo spoločnosť. V rôznych kultúrach majú rôzne programy. No niekoľko programov majú všetci spoločných. Napríklad programy bojovať a zabíjať.
Ak sa ti nechce čítať, pozri si vlog (6.5 min):
Boj
Boj proti rakovine, boj proti korupcii, boj za slobodu, boj za mier, boj za práva žien, boj za všeličo. Ak chcú ľudia presadiť zmenu, alebo niečo dosiahnuť, nazývajú to boj. Pretože majú v hlave nainštalovaný program, že treba bojovať. Slovíčko “boj” sa ľuďom tak vrylo do podvedomia, že keď niekto povie “boj”, automaticky sa ľuďom zdá, že je to dobrý nápad a že každú zmenu si treba vybojovať.
Slovíčko boj znie celkom agresívne. A nie je to náhoda, že sa ľudia častokrát správajú agresívne. Ľudia bojujú najmä slovne. Niekedy to vyustí až do fyzických konfliktov pri demonštráciach. Boje prebiehajú zvyčajne medzi dvoma tábormi, ktorých názory sú často až príliš vyhranené jedným smerom. Ani jedna strana nevidí zlatú strednú cestu. Jedna strana ide doľava, druhá doprava. Ani jednu stranu nenapadne ísť spoločne rovno. Preto sa aj politické strany označujú ako ľavicové a pravicové. Jeden extrém a druhý extrém. Nič medzi. Spoločnosť nedokáže fungovať efektívne kým sa rozdeľuje na takéto extrémy. Je to ako pretláčanie lanom. Nie aby sme všetci ťahali za jedno lano, budeme sa radšej pretláčať. To je postoj drvivej väčšiny ľudí v dnešnej spoločnosti. Niet sa potom čomu čudovať, že spoločnosť nefunguje efektívne. Ľudia musia zmeniť svoje zmýšľanie a hľadať zlatú strednú cestu, hľadať kompromisy, ktoré budú vyhovovať všetkým. A že to nejde? Samozrejme, že to nejde keď majú ľudia obmedzené zmýšľanie. Najskôr musia svoje zmýšľanie zmeniť. Nezaujímať sa len o seba, ale zaujať postoj, ktorý je prospešný pre celú spoločnosť. Ono to ide, verte mi.
Keby ľudia prestali bojovať a radšej by sa nad sebou zamysleli, spravili by lepšie. Keby namiesto bojovania s vojnkajšími vplyvmi bojovali sami so sebou, so svojimi negatívnymi vlastnosťami a emóciami ako závisť, hnev, strach, sebectvo, žiarlivosť a podobne. Zistili by, že keď zmenia svoje zmýšľanie, už nebudú musieť bojovať. Pretože ak ti niečo vadí, je to v prvom rade tvoj problém. A ak to chceš zmeniť, najúčinnejšie je zmeniť svoj postoj k danej veci. Kým budeš bojovať s externými príčinami, budeš cítiť napätie, budeš cítiť odpor z druhej strany barikády. Jedna skupina ľudí je ZA niečo, druhá skupina je PROTI. A takto vytvárajú zbytočné napätie, konflikty a nedorozumenia. Snáď si ľudia jedného dňa uvedomia, že ak chcú niečo zmeniť, vnútorný boj, boj sám so sebou je najúčinnejší.
Zabi!
Tam uteká pavúk, zabi ho! Skôr než on zabije nás! Aha, mucha. Čo tu chceš? Zabijem ťa! Poďme sa hrať. Zoberme lupy a poďme cez ne páliť mravce. Myš, myš, myš, zabi ju!
Ľudia zabíjajú toľko zvierat akosi automaticky. Bez toho, aby vedeli prečo. Majú v hlave nainštalovaný program “Zabi”, ktorý im hovorí, že môžu zabíjať prakticky všetko okrem ľudí. A niektorí ľudia – vojaci a takzvaní vrahovia majú upgrade a dokážu zabíjať aj ľudí. V spoločnosti sú vrahovia tí, ktorí zabíjajú ľudí. A takíto vrahovia idú za vraždu do väzenia ak ich chytia. Ak ľudia zabíjajú zvieratá, je to v poriadku, nič sa nedeje. Nikto nejde do väzenia. A dokonca ich takmer nikto nenazve vrahmi. Ak zabiješ muchu, tak ťa nikto nenazve vrahom. A keď aj áno, tak len zo srandy: “Ty vrah!”. Možno keď zabiješ psa, vtedy môžeš byť označený za vraha, ale do väzenia za to nepôjdeš. Môžeš si v kľude pískať na slobode. Môžeš zabíjať zvierat koľko chceš.
Niektorí ľudia si v programe “Zabi” vytvorili výnimky a je im proti srsti zabiť napríklad psa, alebo mačku. Z týchto zvierat si vytvorili domácich miláčikov. Ale ostatné zvieratá ako kravy, prasatá, sliepky, chrobáky, muchy, komáre,… zabíjať môžu a zabíjajú. Je to zvláštne, no je to tak. V iných krajinách majú zase trochu iné programy a zabíjajú psy, inde nezabíjajú kravy.
Ja som si vďaka vedomému žitiu a meditácii tento program “Zabi” odinštaloval. Už viac nemám potrebu zabíjať len preto, lebo môžem. Nemám potrebu zabíjať vôbec. Keď som už tak zo zvyku chcel zabiť malinkú mušku, zarazil som sa a spýtal som sa “Prečo by som ju mal zabiť? Čo mi dáva oprávnenie ju zabiť? To, že som silnejší? To, že je to len muška? Je ten život mušky vari menej cenný než môj život? Je jeden život menej cenný ako druhý?”. No a vďaka odpovediam na tieto otázky môj program “Zabi” spadol a už viac sa nenahodil. Už viac nemusím zabíjať. Len ma mrzí, že tento program “Zabi” ešte stále riadi veľa ľudí a spôsobujú tak obrovskú škodu. Ničia život. Predstavte si, že by mali ľudia prístup k verzii programu, ktorý majú vojaci. Bŕŕŕ, mrazí ma už len z tej predstavy, kde sa 7 miliard ľudí medzi sebou vraždí.
Už to vidím, že sa medzi vami nájdu špekulanti a budú vravieť, že tu hovorím o nezabíjaní a pritom zabíjam baktérie a zelenina je tiež živá. Ak aj niečo zabíjam, tak zabíjam len nevyhnutne, o to ide. Nezabijem muchu len preto, lebo ju môžem zabiť. A teba tiež nezabijem, aj keď by som mohol, keby mám nainštalovaný program vraha.
Už dlhšie rozmýšľam nad tým, aký systém by bol pre ľudí najvhodnejší. V akom systéme by boli ľudia maximálne slobodní a mali by zároveň úplnú kontrolu nad systémom. Doterajšie systémy ako socializmus a takzvaná demokracia sa ukázali ako nefunkčné.
Ak sa ti nechce čítať, pozri si vlog (7.5 min):
Nefunkčný systém
Aha čo som sa dočítal: Slovensko je demokratický štát. Štátna moc v ňom patrí ľudu, občanom. Tí sa podieľajú na moci prostredníctvom svojich volených politických zástupcov zvolených v demokratických voľbách. Moc v štáte je rozdelená na 3 nezávislé zložky: zákonodarnú, výkonnú a súdnu. Tieto sa navzájom dopĺňajú a kontrolujú.
Dúfam, že ste sa zasmiali rovnako ako ja. V praxi to totiž vôbec nefunguje tak, ako je to myslené teoreticky. V prvom rade občania Slovenskej republiky vôbec nemajú štátnu moc. To je hovadina ako mraky. Štátnu moc majú iba volení zástupcovia, ktorí túto moc zneužívajú pre svoje chamtivé, nenásytné krky. Volení zástupcovia sa v prvom rade zaujímajú o seba, svoj biznis a svoje rodiny a až na poslednom mieste sa zaujímajú o dobro ostatných občanov. Pred voľbami nasľubujú hory – doly a po voľbách sa smejú ako im ľudia zase naleteli. Ja sa tiež čudujem akí sú ľudia naivní. Ich naivita spočíva už len v tom, že veria, že 150 šašov bude pracovať pre blaho všetkých občanov. Môžeme vidieť ako to v praxi (ne)funguje.
Prečo systém nefunguje
Prvý najpodstatnejší dôvod prečo systém nefunguje je ten, že ľuďom je jedno čo sa so štátom deje. Je im jedno čo sa s ich daňami robí, nezaujíma ich to. Len pracujú a platia dane veselo ďalej, zaujímajú sa len o svoj život, o svoju prácu a rodinu. To, čo robia zástupcovia ľudu ich vôbec nezaujíma. Nie sú ani poriadne informovaní o činnosti parlamentu a vlády. A keď sa aj objaví nejaký škandál, ľudia si len zamrmlú a poslušne ďalej pracujú, platia dane a plnia štátnu pokladnicu, ktorú naši milí zástupcovia veselo rozkrádajú ďalej. Ignorancia ľudí , ich neochota a nezáujem o správne fungovanie štátu je najväčší problém.
Systém, v ktorom je vláda, ktorá ma nad systémom plnú moc, bude vždy nefunkčný.
Ako by to malo byť
Každý občan by sa mal zaujímať o fungovanie štátu. Každý občan platiaci dane by sa mal zaujímať o to, ako sa s jeho peniazmi nakladá. Keď ti niekto ukradne z peňaženky 50€, tak ti to asi bude vadiť, ale prečo ti nevadí keď zo štátnej pokladnice, kde sú aj tvoje peniaze, miznú milióny Eur do vačkov politikov a ich kumpánov.
Žiješ na byte, alebo na dome, no zaujímaš sa ako tvoj byt, či dom vyzerá. Tak prečo sa nezaujímaš o to ako vyzerá mesto, v ktorom žiješ? Prečo sa nezaujímaš o to ako vyzerá krajina, v ktorej žiješ? Je ti to fakt úplne jedno?
Kľudne nech existuje vláda. Kľudne nech existuje parlament. Ale občania štátu by sa tiež mali zaujímať o to ako vláda a parlament fungujú. Mali by priložiť ruku k dielu aj inak ako len platením daní. Vláda a parlament si môžu robiť prakticky čo chcú len vtedy, keď nad nimi bežný ľud nemá moc. Akonáhle rozdelíme zákonodárnu a výkonnú moc medzi všetkých ľudí, systém zrazu nadobudne inú podobu.
Chápem, že ľudia možno nemajú čas zaoberať sa ešte aj fungovaním systému, no iná možnosť ako zapojenie všetkých nie je. Ani telo by ti asi príliš nefungovalo keby sa oň z miliónov buniek stará iba 150. Zapojiť sa do fungovania štátu nie je miešanie sa do politiky. Zdravotníctvo, doprava, školstvo, podnikanie, toto nie je politika. Je to súčasť našich životov. Ak sa ti stane úraz, potrebuješ dobré zdravotníctvo. Ak sa chceš niekam dostať, potrebuješ dobrú dopravu. Ak sa chceš niečo naučiť, potrebuješ dobré školstvo. Ak chceš rozbehnúť biznis, potrebuješ dobré podmienky na podnikanie. A aké podmienky máme momentálne na Slovensku? Povedzme si úprimne, nie ideálne, nie dobré.
Pre začiatok by stačilo keby bolo aspoň viac zástupcov ľudu. Keby títo zástupcovia počúvali potreby občanov a riešili ich. 150 zástupcov pre takmer 6 miliónov ľudí je hrozne málo. Títo zástupcovia nemusia byť politici, nemusia mať plat politika, ale mali by mať v prvom rade srdce človeka. A mali by mať moc presadiť zmenu v systéme. Mali by pracovať pre dobro občanov. Spoločne.
Tento systém by sa dal nazvať Priama demokracia, ktorá funguje v Švajčiarsku. Cez referendá môžu občania pripomienkovať každý zákon schválený Federálnym parlamentom a pomocou iniciatív predkladať dodatky k federálnej ústave, čo robí zo Švajčiarska priamu demokraciu. No a pozrite sa kde je Švajčiarsko dnes a kde sú ostatné krajiny.
Niekto môže chcieť zaviesť systém, ktorý už bol kedysi zavedený, no ja by som to nerobil. Ak už bol nejaký systém v minulosti zavedený a dnes zavedený nie je, asi je to preto, lebo to moc nefungovalo. Napríklad za socialistické štáty sa v 21. storočí považujú Kuba a Severná Kórea. Stačí sa pozrieť ako to tam vyzerá. Nič pre človeka, ktorý si už raz okúsil demokraciu.
To, čo máme na Slovensku sa ani nedá nazvať demokracia, lebo naši milí zvolení zástupcovia si robia čo chcú oni a nie to, čo chce ľud. Uvítal by som na Slovensku priamu demokraciu, no obávam sa, že na ňu ľudia nie sú pripravení. V prvom rade by sa mali ľudia prestať zameriavať len na seba a začať vnímať aj potreby potreby ostatných. Priama demokracia môže správne fungovať len vtedy, keď sa ťahá za jedno lano pre blaho všetkých. Ľudia musia byť schopní ukrojiť zo svojho koláča a darovať ten kúsok tým, ktorí to naozaj potrebujú. Ľudia musia pochopiť, že skutočná radosť a hojnosť spočíva vo vzájomnej pomoci. Keď niekomu pomôžem, alebo ho obdarujem, môžem s ním zdieľať radosť. Som šťastný, lebo je aj on šťastný. Každý, kto niekoho obdaroval, to už zažil. No kým budeš dávať len sebe, ani z ďaleka nezažiješ takú radosť a nebudeš sa o ňu mať s kým podeliť, pretože je to len tvoja radosť. Len ty sám sebe robíš dobre, ostatní tvoju radosť nedokážu cítiť.
Pomáhaj, obdaruvávaj a teš sa z radosti, ktorú rozdávaš. Ak budú všetci ľudia schopní rozdávať, vtedy môžeme mať priamu demokraciu.
“Hare Krišna” už asi počul každý z Vás. Mnohí si toto slovné spojenie spájajú s východným náboženstvom zvaným Hinduizmus. No v skutočnosti ide o Hnutie Hare Krišna. Na stránke http://www.iskcon.sk/o-nas/ sa môžete dozvedieť veľa o Hnutí Hare Krišna. V tomto článku popisujem moju osobnú skúsenosť s Krišňákmi.
Ak sa ti nechce čítať, pozri si vlog (19 min):
Zoznámenie sa
Jedného pekného dňa som kráčal po Brne a predomnou som zbadal stáť na ulici týpka v oranžovom hábite so zvláštnym znamením na čele a na nose, s oholenou hlavou a malým copíkom na zadnej časti hlavy. “Asi nejaký mních, buddhista”, pomyslel som si.
Ako som tak prišiel k nemu bližšie, naše pohľady sa stretli a oslovil ma: “Dobrý den pane, znáte hnutí Hare Krišna?”. “Čo asi tak odomňa môže chcieť?”, pomyslel som si, “Drží v ruke nejakú knihu. Chce mi ju predať?”. “Nepoznám”, odpovedal som. “Jé, vy jste ze Slovenska, a odkud?”, spýtal sa mních. “Kúsok od Trenčína, z Dubnice”, odpovedal som. “Do Trenčína taky chodíme rozdávat knihy. Podívejte, jednu tady mám”, podal mi ju do ruky a ja som v nej zo zvedavosti začal listovať. “Šrímad Bhagavatam, je to posvátná kniha”, povedal mi mních. “Vyzerá to zaujimavo, koľko stojí?”, spýtal som sa. “My to rozdáváme, ale aby jsme pokryli náklady na tisk, tak bude dobré když přispějete aspoň stovku.”, odpovedal mních. Vytiahol som peňaženku, z nej sto korún a posvätná kniha bola moja. Mních poďakoval a rozlúčil sa pozdravom “Hare Krišna!”.
Šrímad Bhagavatam som neskôr začal čítať, ale moc som tomu nerozumel. Obsah tej knihy mi prišiel ako z iného sveta, respektíve z inej kultúry. Tak som ju ešte nedočítal.
O pár mesiacov neskôr som stretol ďalšieho Krišňáka. Mal pri sebe veľa kníh a ja som zrovna nemal čo čítať, tak som mu dal 700 českých korún a on ma nabalil asi štyrmi knihami, medzi ktorými bola ďalšia posvätná kniha Bhagavad gíta, kniha o Krišnovi a kniha o Šrílovi Prabhupádovi.
Do tretice všetko dobre. Keď som stretol Krišňáka tretíkrát, dostal som od neho vizitku a pozvanie na nedeľný program pre verejnosť. Keď som ostal jeden víkend v Brne, tak som si povedal, že tam teda skočím.
Nedeľný program pre verejnosť
Krišňáci robia v ich chráme každú nedeľu o 14:00 program pre verejnosť. Prvýkrát som išiel v Brne pozrieť na tento program niekedy v máji 2014. Bol to celkom zážitok. Píšem o tom v článku “Hare Krišna“. Prvú hodinu sa spieva Hare Krišna mantra, druhú hodinu je prednáška a po prednáške je hostina, na ktorú sa vždy nesmierne teším. Milujem Krišňácke jedlo. Je to najlepšie jedlo na svete. Toto jedlo je obetované Krišnovi a nazýva sa Prasádam. Prasádam patrí medzi to najlepšie z Krišňáckej filozofie, hehe. Bonus je, že hostina je za dobrovoľný príspevok.
Vďaka nedeľnému programu Krišňákov získate duchovné poznanie a ešte sa aj do sýta najete. Čím viac prasádam zjete, tým lepšie. Je to duchovné jedlo, ktoré očisťuje srdce aj myseľ.
Učenie
Učenie Hare Krišna je staré približne 5000 rokov a pochádza z Indie. Vychádza z védskych písiem. Védy sú rozsiahly komplex textov, ktorých pôvod siaha až do starovekej Indie. Samotné slovo véda je odvodené zo sanskrtského koreňa vid a znamená vedenie, poznanie pravdy.
Je rozšíreným omylom, že hnutie pre vedomie Krišnu predstavuje hinduistické náboženstvo. V skutočnosti nepredstavuje žiadnu vieru alebo náboženstvo, ktoré súperí s inými vierami alebo náboženstvami. Jedná sa o vzdelávacie a kultúrne hnutie pre dobro všetkých a nestotožňuje sa so žiadnou konkrétnou sektárskou vierou. Toto kultúrne hnutie má predovšetkým učiť ľudí o základných princípoch duchovného života. V hnutí pre vedomie Krišnu sú vychovávaní inteligentní ľudia tak, aby dokázali ovládať svoju myseľ a zmysly, naučili sa pravdovravnosti, vnútornej a vonkajšej čistote, dosiahli múdrosť, boli schopní svoje znalosti používať v praktickom živote a získali vedomie Boha. Vedomie Krišnu.
Učenie Hare Krišna priniesol na západ Šríla Prabhupáda v roku 1965 kedy pricestoval z Indie do New Yorku, kde rok usiloval o založenie hnutia Hare Krišna úplne sám. Žil jednoducho, prednášal kdekoľvek a kedykoľvek sa k tomu naskytla príležitosť a postupne začal vyvolávať o svoje učenie nepatrný záujem. V júli 1966 kedy stále ešte sám pokračoval vo svojej činnosti v zapadnutom bývalom obchode v new yorkskej Lower East Side, založil duchovnú spoločnosť, ktorá mala ovplyvniť celý svet. Nazval ju International Society for Krishna Consciousness (Medzinárodná spoločnosť pre vedomie Krišnu), skrátene ISKCON. V dobe jej založenia nemal Šríla Prabhupáda ešte ani jedného vážneho následovníka. Nenechal sa tým však odradiť a z malej skupiny pravidelných návštevníkov svojich večerných prednášok získal dobrovoľníkov, ktorí sa stali prvými oficiálnymi predstaviteľmi ISKCONu. To bolo vtedy. Dnes má Medzinárodná spoločnosť pre vedomie Krišnu na celom svete viac než tristo chrámov, fariem, škôl a ďalších stredisiek a milióny stúpencov.
Učenie Hare Krišna zdôrazňuje, že nie sme toto telo, sme duša. Učí o reinkarnácii, karme a o návrate ku Krišnovi. Krišna je Najvyššia osobnosť božstva. Krišna je Boh. Šancu vrátiť sa ku Krišnovi a prerušiť tak kolobeh narodenia a smrti máme vtedy, keď budeme praktikovať učenie Hare Krišna a budeme tak zvyšovať svoje vedomie Krišnu. Vedomie Krišnu nie je žiadny umelý stav mysle. Toto vedomie je pôvodnou energiou živej bytosti. Existuje veľmi jednoduchý a príjemný spôsob ako toto vedomie získať a ako ho rozširovať. Píšem o tom v článku “Vedomie Krišnu“.
Hare Krišna nie je žiadna sekta ako si možno mnohí ľudia myslia. Nikoho do ničoho nenútia. Dokonca aj keď sa dostanete do chrámu ako mních, môžete z neho kedykoľvek odísť. Krišňáci dodržujú tieto zásady:
nejedia mäso
nehazardujú a nepožívajú omamné látky – cigarety, alkohol, ani kofeín
nemajú nemanželský sex
Cieľom Hnutia Hare Krišna je, aby čo najviac ľudí získalo vedomie Krišnu, pretože to môže ľudstvu a planéte len pomôcť. Väčšina ľudí žije v kvalite nevedomosti a v kvalite vášne. Cieľom človeka by malo byť žitie v kvalite dobra. O týchto kvalitách píšem v článku “Ľudia žijú v kvalite nevedomosti, vášne a dobra“.
Hare Krišna mahá-mantra
Mahá-mantra znamená veľká mantra. Rama a Krišna sú mená Boha. Krišna znamená všepríťažlivý, alebo inak povedané “osoba príťažlivá pre všetkých”. Ráma znamená “najvyššia blaženosť”. Hare je energia Boha. Hare Krišna mahá-mantra v preklade znamená: “Ó energia Boha, Ó Bože [Krišna], prosím zamestnaj ma v tvojej službe”.
Spievanie tejto transcendentálnej zvukovej vibrácie je vznešenou metódou ako obnoviť svoje transcendentálne vedomie. Toto spievanie je ako nárek dieťaťa, ktoré volá svoju matku. Ako duša sme si vedomý Krišnu, ale kvoli svojmu dlhému združovaniu sa s hmotou je naše vedomie znečistené materiálnou atmosférou. Táto materiálna atmosféra sa nazýva Májá, teda ilúzia.
Počúvanie a spievanie Hare Krišna mahá-mantry oživuje naše vedomie, očisťuje srdce a myseľ. Pomáha tak prekuknúť ilúziu hmotného sveta. Zvlášť pre tento vek je spievanie Hare Krišna mahá-mantry doporučený spôsob meditácie.
Krišňáci jedia len to, čo si sami navaria. Nejedia mäso, vajcia, cibuľu ani cesnak. Keď varia oddaní Krišnu, tak varia s oddanosťou, pretože varia pre Krišnu. Jedlo je určené najskôr pre potešenie Krišnu, potom ho môžeme ochutnať i my a zakúsiť tak duchovnú chuť.
Jedlo, ktoré oddaní Krišnu jedia, musí byť obetované Krišnovi. Takéto obetované jedlo sa nazýva Prasádam (v preklade milosť). Prasádam je duchovné jedlo, ktoré očisťuje srdce a myseľ. Je to najlepšie jedlo na svete – z indickej kuchyne.
Krišňáci majú reštaurácie s názvom Góvinda po celom svete. U nás najbližšie v Bratislave, Prešove, Košiciach a v Prahe.
“Keď bude každý jesť ako oddaný Krišnu, svet bude šťastnejší, zdravší, mierumilovnejší a čistejší.”
Len si to predstavte, že stačí len upraviť jedálniček a môžeme spraviť svet krajší. Za skúšku to stojí, no nie?
Rozdávanie kníh
Práca Krišňákov z veľkej časti spočíva v rozdávaní kníh. Od pondelka do piatku cestujú po republike a v rôznych mestách rozdávajú knihy za príspevok na tlač. Môžete tak získať indické posvätné knihy ako Bhagavadgíta či Šrímad-bhagavatam za veľmi nízku cenu. Porozumieť týmto knihám je pre bežného človeka veľmi ťažké. Keď som ich začal čítať sám doma, vôbec som im nerozumel. Až keď som začal chodiť na nedeľné programy pravidelne a začal som praktikovať vedomie Krišnu, až potom som začínal chápať čo sa v tých knihách vôbec píše. Praktikovaním vedomia Krišnu človek zároveň získava aj duchovnú inteligenciu vďaka ktorej dokáže pochopiť posvätné knihy a duchovnú podstatu života.
Harinám
Krišňáci robia každý piatok o piatej Harinám. Vyberú sa do mesta a zvyčajne okolo centra a v centre mesta spievajú Hare Krišna a tancujú. Pozrite si video pre ukážku ako to vyzerá.
Reakcie ľudí na Krišňákov
Reakcie ľudí na Krišňákov sú rôzne. Niekto ich prijíma s otvoreným srdcom, iní od nich odvracajú zrak a ďalší ich zase považujú za sektu. Je to prirodzená reakcia ľudí žijúcich v nevedomosti.
Časopis Korzár robil rozhovor s dlhoročným Krišňákom Marekom Kušnierom, v ktorom sa píše:
Slovensko je konzervatívny národ. Reakcie ľudí na ich aktivity sú rôzne. “Najzložitejšie to bolo v začiatkoch. Najmä Prešov je známy ako silno kresťanské mesto. Keď sme tam otvorili reštauráciu, stála pred ňou staršia žena, ktorá každému zákazníkovi, ktorý od nás vyšiel, povedala, že podpísal zmluvu s diablom.” Zložité bolo aj ich zaradenie do života obce Abranovce. “Spočiatku sme robili chybu, boli sme príliš uzatvorení. Ľudia nevedeli, kto sme, videli len, ako chodíme s vyholenými hlavami vo zvláštnom oblečení a s ružencom v ruke. Robili proti nám propagandu, hovorilo sa, že tu ľuďom vymývame mozgy a jeme malé deti… Boli aj vyhrážky, že ak neodídeme, vypália náš chrám a podobne.” Nepomohli ani rozhovory s miestnym kňazom, ktorého presviedčali, že mu nechcú kradnúť ľudí z kostola. Situácia sa zmenila až po tom, keď sa do susedstva nasťahovali ich členovia – pár s tromi deťmi. “Keď ľudia videli, že síce majú inú vieru, no žijú usporiadaným rodinným životom a navyše sa starajú o kravy, zmenili názor.”
Známe osobnosti a Hare Krišna
George Harrison bol Krišňák. Beatles si v roku 1967 spravili výlet do Indie a indická kultúra sa im zapáčila. Najmä Georgovi.
Georgov záujem o vedomie Krišnu rástol. V roku 1970 vydal album s názvom Radha Krishna Temple spolu s oddanými Krišnu. Napísal veľa piesní, v ktorých zanechal odkaz na učenie Hare Krišna. Napríklad v piesni “My Sweet Lord”, ktorá obsahuje chórus so slovami Hare Krišna.
George bol priateľom oddaných Krišnu a dokonca aj priateľom Šríly Prabhupády.
Stevie Wonder použil Hare Krišna mahá-mantru vo svojom diele Pastime Paradise ako podmaz.
Čomu vďačím učeniu Hare Krišna
Bežný človek žijúci v nevedomosti nemá veľký záujem o duchovný život. Myslí si, že ho nepotrebuje, že šťastie dosiahne hromadením majetku a pomocou iných potešení hmotného sveta. Takisto som nemal potrebu zaoberať sa duchovným životom, ale nakoniec som otvoril svoje srdce a získal som nádherné duchovné poznanie, ktoré ma robí šťastným. Dá sa povedať, že praktikovanie učenia Hare Krišna mi zmenilo život. Stal sa zo mňa vegetarián a postupne oveľa vnímavejší človek. Viac sa zaujímam o ostatných a vnímam ich s otvoreným srdcom bez predsudkov. Najviac ma ovplyvnila kniha “Vědecké poznání duše”.
Keby som nenarazil na učenie Hare Krišna, ešte stále by som bol egoista, sebec, jedol by som mäso a nevedomky by som ubližoval iným ako to robí ešte stále veľa ľudí. Odsudzoval som druhých na základe vzhľadu a správania a žil som v ilúzii oddelenosti. Videl som odlišnosti namiesto spoločných črtov.
Aj vďaka učeniu Hare Krišna som prekukol ilúziu hmotného sveta. Krišňáci túto ilúziu nazývajú Májá. Dnes je zo mňa úplne iný človek ako som bol predtým, než som spoznal Krišňákov. Krišňákom vďačím za veľa. Ich učenie je mi síce kultúrne ďaleko, ale dáva mi oveľa väčší zmysel ako ostatné učenia a náboženstvá. Toto učenie bolo ako odrazový mostík na mojej ceste k samému sebe, k svomju JA.
Najčastejšia otázka, ktorú majú mäsožravci pre vegetariánov je: “A čo ješ, keď neješ mäso?”. Znie to neuveriteľne, ale vegetariáni majú čo jesť! A že toho nie je málo… len tak na okraj ešte spomeniem vegánov a najčastejšiu otázku pre nich: “A čo ješ, keď neješ mäso, ani živočíšne výrobky?” Tož poďme sa na to pozrieť.
Ak sa ti nechce čítať, pozri si vlog (5 min):
Čo teda tí vegetariáni jedia?
Začnem mojimi najobľúbenejšími jedlami. Medzi moje najobľúbenejšie a najjednoduchšie jedlo patria cestoviny s (bazalkovým) pestom, rajčinou, šalátovou uhorkou, syrom a slnečnicovými semiačkami.
Recept je veľmi jednoduchý. Tento recept je na jednu porciu. Nasypte cestoviny do taniera, aby ste vedeli koľko ich máte uvariť. Uvaríte cestoviny, precedíte ich a dáte do taniera. Do hotových cestovín kydnete pesta podľa chuti, zvyčajne stačia 2 – 3 malé lyžičky na jednu porciu, nakrájate syr na kocky, ja používam 2 – 3 druhy syra – klasický tvrdý syr, hermelín a balkánsky syr. Množstvo syra, ktoré dáte do jednej porcie je na vás. Nakrájate polovicu klasickej rajčiny na malé kúsky, alebo môžete nakrájať cherry rajčiny. Nakrájate asi 5 koliečok šalátovej uhorky, hrubých zhruba 1 centimeter a tie pokrájate na menšie kúsky a hodíte ich do cestovín spolu s rajčinou. Nakoniec cestoviny posypte hrsťou slnečnicových semiačok a hotovo. Dobrú chuť. Príprava tohto jedla trvá 15 – 20 minút.
Keď som prestal jesť mäso, tak som bol nútený rozmýšľať nad bezmäsitými jedlami. Zalovil som v pamäti aké nemäsité jedlá nám mama varila. Vynorili sa mi v hlave dobroty ako kapustové fliačky, šúlance s makom, palacinky, krupicová kaša, ryžový nákyp, varený karfiol so zemiakmi, vyprážaný karfiol so zemiakmi, vyprážaný syr, vyprážaná cuketa, langoše, zemiakové placky, cuketové placky, pečené zemiaky, fazuľová polievka, šošovicová polievka, hrachová polievka, zeleninová polievka, vajcová polievka, cesnačka…
Ak si myslíte, že ako vegetariáni by ste nemali čo jesť, skúste tiež zaloviť v pamäti aké nemäsité jedlá vám robila mama a babka. Určite prídete na veľa super jedál.
Na raňajky nám robil otec a dedko takzvané kráľovské raňajky – chlieb s maslom, salámou, syrom, rajčinou a paprikou. Keď vynecháte salámu, máte z toho vegetariánske kráľovské reňajky. Tiež nám robili chlieb s maslom, medom a kakaukom. Mňam.
Ďalej sa dajú vymýšľať jedlá z ryže na stovky spôsobov, napríklad zeleninové rizoto, alebo ryžový nákyp. Zemiaky na stovky spôsobov, cestoviny na stovky spôsobov,…
Ďalej sa dajú jesť rôzne druhy zeleniny a ovocia. A že ich nie je málo… pestrý jedálniček sa dá dosiahnuť už len konzumovaním ovocia a zeleniny. Existuje veľa zeleninových dobrôt, o ktorých mäsožravci nemajú ani tušenia, lebo musia mať všade mäso. Keď som jedol mäso, moja strava bola menej pestrá ako teraz keď mäso nejem.
A teraz mi povedzte, že vegetariáni nemajú čo jesť. LOL.
A to ešte nepoznám veľa vegetariánskych a vegánskych dobrôt. Dúfam, že časom spoznám. A odporúčam ich vyskúšať aj mäsožravcom. Možno zistia, že vegetariánska a vegánska strava je ešte lepšia ako mäsitá.
Nechýba ti mäso?
Ďalšia častá otázka je táto. Chcete úprimnú odpoveď? Nie, nechýba.
Naozaj mi nechýba jesť mäso napichané antibiotikami a steroidmi, ktoré po jeho konzumácií kolujú v krvi človeka a vplývajú na jeho náladu aj konanie. Po pol roku nejedenia mäsa som pocítil hlavne zmenu v myslení a správaní. Už sa nedokážem naštvať pre hocijakú blbosť ako predtým.
Naozaj mi nechýba podporovanie nehumánneho zachádzania so zvieratami v bitúnkoch.
Naozaj mi nechýbajú bielkoviny, ktorých je mimochodom viac v sóji ako v mäse. Mäsožravci si myslia, že mäso je najlepší zdroj bielkovín, no nie je to celkom tak. Bielkoviny získate aj zo strukovín, orechov, obilnín, prípadne z mliečnych výrobkov, ktoré sa už ale snažím veľmi obmedzovať kvoli zachádzaniu zvierat v mliekarenskom priemysle. Človek naozaj nepotrebuje ani mliečne výrobky k životu. Dokonca ani vajcia. Bielkoviny sa delia na živočíšne a rastlinné a človek by vraj mal mať príjem oboch, no zvieratá sa nestarajú či majú dostatok bielkovín, jednoducho jedia čo im chutí a žijú. To len ľudia si vymýšľajú hlúposti ako správny príjem bielkovín, kalórií a podobne. Pretože prestali žiť prirodzene. Existujú ľudia, takzvaní fruitariáni, ktorí jedia iba čerstvú zeleninu a ovocie a sú zdraví. Počúvajú svoje telo a vedia, čo je pre nich dobré.
Naozaj mi nechýba ten šťavnatý hovädzí steak. Dám si radšej šťavnaté jabĺčko.
Podľa niektorých priateľov som sa zbláznil. A viete prečo? Lebo som sa v pomerne krátkom čase veľmi zmenil. Lebo vidím svet diametrálne odlišne ako oni. Už nie som ako väčšina ľudí. Patrím našťastie medzi bláznov. Medzi šťastných bláznov.
Ak sa ti nechce čítať, pozri si vlog (5 min):
Blázon, ktorý je “trochu” odlišný od väčšiny
Ak sa človek čo i len trochu vymyká priemeru, je prinajmenšom čudák. Ak sa viac vymyká priemeru, je blázon. Taký je pohľad spoločnosti na odlišných ľudí.
Som blázon, ktorý sa vydal na cestu sebarozvoja a robím veci, ktoré bežní ľudia nerobia. Sprchujem sa studenou vodou, chodím naboso, meditujem, venujem veľa času práci, z ktorej nemám momentálne ani cent a veľa iného. A ešte urobím veľa zvláštnych vecí, aby som sa posunul v živote ďalej. Nie som z tých, ktorí sa uspokoja s tým, čo im naservírujú druhí – rodičia, spoločnosť, systém,… chcem viac. Chcem byť sám sebou a darí sa mi to, aj keď na mňa ľudia často pozerajú ako na blázna.
Som blázon, ktorý vidí svet z “vtáčej/vyššej perspektívy”. Vidím problémy a ich riešenia, ktoré iní ľudia nevidia. Nedokážu vidieť to, čo ja kým sa nedostanú do tejto vyššej perspektívy. Človek zo zeme nevidí to, čo vidí orol z oblohy.
Napríklad vidím a vnímam celosvetové problémy tak ako by sa týkali mňa osobne. Viem, že každý jeden problém vytvorili sami ľudia a sami ľudia ho môžu vyriešiť. Vojny, drancovanie prírody, násilie, vraždy, všetko toto sa ma dotýka akoby osobne a vidím, že svet môže existovať aj bez týchto negatívnych vecí. Chce to ale určitý posun v myslení ľudí. Chce to viac bláznov.
Blázon, ktorý chce zmeniť svet
Naučil som sa, že svet nezmením inak ako cez samého seba. Píše sa o tom v mnohých knihách, no kým si to človek nezažije, nepochopí. Snažím sa inšpirovať ľudí, snažím sa ich vyzývať aby urobili prvý krok potrebný pre svoj rozvoj. Podávam svoj pohľad na svet, aby sa aspoň pár ľudí zamyslelo. Robím to aj za cenu toho, že som označovaný za blázna.
Blázon, ktorý prestal jesť mäso
Stačí len napísať článok “Deravé argumenty obhajujúce jedenie mäsa“, zmieniť pár citátov hovoriacich aké je nejedenie mäsa pre ľudstvo prospešné a zrazu som pre všetkých mäsožravcov blázon. Aké úžasne jednoduché získať túto diagnózu.
Blázon, ktorý chodí naboso
Jedného teplého dňa mi bolo v topánkach príliš teplo, tak som sa vyzul a išiel som po meste naboso. Spočiatku som sa hanbil, ale potom sa mi to tak zapáčilo, že som chodil naboso prakticky celé leto. Pre priateľov, pre susedov aj pre rodinu som bol spočiatku za šialenca, no neskôr si na to akosi zvykli a niektorí dokonca začali chodiť naboso tiež. Je to nákazlivé. Pozor na to.
Bosý človek je atrakcia pre deti aj pre dospelých. Ľudia, ktorí ma nepoznajú, sa na mňa buď divne pozerajú, alebo sa spýtajú či mi nešibe. Nie, nepýtajú sa či mi nešibe. Pýtajú sa prečo chodím bosý a ja im vravím to, čo píšem v článku “Čo mi chôdza naboso dala a čo mi vzala“.
Blázon, ktorý prikladá váhu konšpiračným teóriam
Konšpiračné teórie dokážu dať človeku iný pohľad na danú vec. Ak si niekto povie, že “toto je blbosť”, prakticky sa nič nové nedozvie. Jednoducho zahodí nadobudnutú znalosť do koša. Odmieta vidieť danú vec inými očami ako svojimi. To je obmedzujúce…
Konšpiračným teóriam je ľahké podľahnúť, najmä keď dávajú dokonalý zmysel. Tí, ktorí prikladajú váhu konšpiračným teóriam, sú považovaní za bláznov.
Blázon, ktorý sa vzdal racionálneho zmýšľania
Zistil som, že racionálne zmýšľanie obmedzuje poznanie. Ja som človek, ktorý baží po poznaní a učí sa prakticky každý deň niečo nové. Nebaví ma učiť sa poučky a ani študovať vedecké dôkazy. Obmedzovať svoje poznanie len na to, čo sa dá vedecky a racionálne oddôvodniť je obrovské obmedzenie. Študujem o všetkom čo mi príde do cesty, či už sú to duchovné veci, konšpiračné teórie, programovanie,… čokoľvek. Neoznačujem nič za nezmysel pretože by som obmedzoval svoje poznanie.
Namiesto okamžitého odsúdenia niečoho za nezmysel analyzujem a filtrujem informácie. Získavam tak oveľa väčšie poznanie ako s racionálnym zmýšľaním.
Viac takých bláznov
Prajem si, aby bolo vo svete viac takých bláznov ako som ja. Viac bláznov, ktorí sa za pár mesiacov zmenili na nepoznanie a stále sú v procese premeny. Viac bláznov túžiacich po láskyplnom a mierumilovnom žití.
Mnoho ľudí si myslí, že láska je hlavne vzťah medzi dvoma ľuďmi. Väčšinou mužom a ženou. Láska je aj to, keď rodičia ľúbia svoje deti. Alebo keď niekto ľúbi svojich domácich miláčikov – rôzne zvery. Môžeme milovať prírodu a vesmír. To všetko je láska. A čo je ešte láska?
Ak sa ti nechce čítať, pozri si vlog (7.5 min):
Partnerská láska
Partnerská láska je tá, po ktorej všetci túžia. Nikto nechce byť osamelý. Každý túži milovať a byť milovaný. Je to predsa super pocit.
No láska veľakrát bolí. Hlavne keď s ňou začíname, môžeme sa veľmi popáliť. Je to vôbec láska, keď tak dokáže bolieť? No je. Ako inak by sme si vedeli vážiť teplo, keby nebola zima? Ako inak by sme si vedeli vážiť svetlo, keby nebola tma? Ako by sme si vedeli vážiť lásku, keby nebolela?
S partnerskou láskou sa veľmi často spája fyzická láska. Vyberáme si partnera na základe fyzickej príťažlivosti. Často sa stáva, že ľudia si vyberajú parnera iba na základe fyzickej príťažlivosti a vrhajú sa bezhlavo do vzťahov. Neskôr narážajú na problémy “On je taký debil”, “Ona je taká pi…”. Je aj toto láska? Ani nie Fyzická láska je totiž láska falošná. Krása toho druhého nás dokáže dokonale oklamať a naivne si myslíme, že on je ten pravý/pravá.
Keď narazíme na partnera, ktorý nás priťahuje fyzicky a ešte si s ním aj dlhodobo rozumieme, to môže byť ono, po čom všetci pátrajú. Vzájomné porozumenie vo vzťahu je oveľa dôležitejšie ako fyzická krása. Ak je náš partner krásny, ale nerozumieme si navzájom, načo je nám taký vzťah? Len na príťaž. Ak náš partner nie je sex bomba, ale rozumieme si s ním, je to oveľa viac ako keby bol sex bomba.
Partnerská láska teda nie je iba o fyzickej kráse, je hlavne o tej vnútornej kráse. Fyzická krása človeka pominie o pár rokov, no tá vnútorná je trvalejšia.
Čo je ešte láska?
Mnoho ľudí hľadá lásku v iných ľuďoch, zvieratách, alebo v niečom inom. Mnoho ľudí hľadá lásku takpovediac v externých zdrojoch. Okrem spomínaných druhov lásky je tu ešte jeden prehliadaný zdroj lásky, ktorý je oveľa bližšie ako sa môže zdať. Hovorí sa, že láska pramení zo srdca. A veru nie je to ďaleko od pravdy. Tá skutočná láska je v každom človeku. Každý človek ju má v sebe. Aj keď zrovna nemáš partnera, alebo domáceho miláčika, môžeš milovať a byť milovaný. Znie to zvláštne, však? No akonáhle objavíš túto lásku v sebe, svet sa ti bude zdať oveľa krajší. Budeš milovať všetkých a všetci budú milovať teba. A nemyslím tým fyzickú lásku, žiadny sex ani nič podobné. Táto láska je bezhraničná, bezpodmienečná a večná. Ak sa naučíš milovať seba, automaticky budeš milovať všetko a všetkých – celý vesmír.
Sebaláska
Nebojte sa, nie je to žiadny narcizmus. Nemá to s ním nič.
Naučiť sa milovať seba chce veľa trpezlivosti a veľa snahy. Popracovať na sebe, na vlastnostiach, ktoré nám bránia v sebarozvoji a ktoré na sebe nemáme radi. Dá sa to. Všetko sa dá, keď sa chce. Prvý krok k sebaláske je nájsť seba, svoje JA. Nemôžeš milovať niečo, čo nepoznáš. Musíš zistiť kto naozaj si a čo je tvoje životné poslanie. Čo ťa baví. Ak sa ti to podarí, alebo sa ti to už dokonca podarilo, gratulujem! Ak nevieš ako na to, vyskúšaj meditovať. O meditáciach sa dozvieš v článku “Čo mi dala meditácia“.
Popracovať na sebe neznamená stať sa dokonalým, ale využívať vlastnosti a schopnosti, ktoré máme a prijať vlastnosti, ktoré na sebe nemáme radi. Ak na sebe niečo nemáš rád, môžeš to buď zmeniť, alebo prijať. Sebaprijatie predchádza sebaláske. Pokiaľ sa neprijmeš takého, aký si, len ťažko sa dokážeš milovať.
Sebaláska verzus externá láska
Ak nemiluješ seba, nedokážeš celkom milovať ani iných. Bez sebalásky je láska k ostatným len klam, ilúzia. Kým nemiluješ seba, budeš kvoli láske trpieť. Vzťahy aj rozchody ťa budú veľmi bolieť.
Ak nemiluješ seba, nie si šťastný a snažíš sa nájsť lásku a šťastie v externých zdrojoch – v ľuďoch, zvieratách, rastlinách, či dokonca v materiálnych veciach.
Veľa ľudí túži po partnerovi snov. Veľa ľudí si myslí, že len s ním budú naozaj šťastní a konečne zažijú skutočnú lásku. Takto sa len klamú. Kým nemiluješ seba, nemôžeš byť vo vzťahu skutočne šťastný a nemôžeš ani nájsť partnera snov. Kým nemiluješ seba, budeš časom v partnerovi vidieť chyby a on bude vidieť chyby v tebe. Budete si ich navzájom vyčítať.
Nemôžeme dať iným to, čo sami nemáme. Nemôžeme dať iným lásku, ak ju nemáme v sebe.
Ak máme pocit nedostatku lásky, chýba nám sebaláska. Nie láska od ostatných. Láska z externých zdrojov je prchavá a častokrát bolí. Partner nám môže ublížiť, alebo nás môže opustiť, zviera nám môže zomrieť, jednoducho na externú lásku nie je spoľahnutie. Externá láska spôsobuje veľa potešenia, ale na druhej strane aj veľa bolesti. Zato keď objavíš lásku v sebe, už viac ju nemusíš hľadať v externých zdrojoch a nemusíš zažívať takú ukrutnú bolesť zo straty. Na pocítenie skutočnej lásky nepotrebuješ ostatných. Aj keď je pravda, že vo mne zapálila túto lásku najkrajšia žena na svete, ale to bol len impulz, akási iskra, vďaka ktorej vo mne vzbĺkol večný oheň lásky. Teraz som šťastný sám so sebou a milujem seba aj všetkých ostatných, celé stvorenie. Ja som túto lásku pocítil vďaka tomu, že som na ňu bol pripravený. Bol som sám so sebou vyrovnaný a prijal som sa takého, aký som. Keby som mal sám so sebou problém, keby som sa neprijal, nebol by som na túto lásku pripravený.
Vedz, že pracovať na sebe, spoznať svoje JA, svoje životné poslanie, ti pomôže nájsť lásku v tebe. Buď trpezlivý. Trpezlivosť ruže prináša. Je dosť možné, že ti príde do života osoba, ktorá v tebe túto večnú lásku zapáli. A je dosť možné, že tak, ako tá osoba prišla, tak aj odíde. Ale to ti už nebude vadiť, pretože už budeš mať lásku v sebe. Už nebudeš potrebovať externé zdroje lásky, aby si lásku pocítil.
