Ľudia v dnešnej spoločnosti nie sú slobodní. Možno si myslia, že slobodní sú, ale v skutočnosti ich zotročuje veľa vecí. Nie len vonkajšie ako práca, peniaze, jedlo, ale aj vnútorné – strach, hnev, nenávisť, predsudky a iné. Sloboda patrí spolu s láskou a šťastím medzi najkrajšie pocity. Škoda, že sloboda, láska a šťastie sú v dnešnej spoločnosti ešte stále nedostatkový tovar.

Sloboda

Sloboda, sloboda,… každý vie čo je sloboda. Alebo žeby nie? Ľudia si myslia, že sú slobodní, no v skutočnosti nie sú. V súčasnom systéme ľudia robia veci preto, lebo musia, nie preto, lebo chcú. Sloboda znamená hovoriť “Chcem” namiesto “Musím“.

Počuli ste niekoho hovoriť “Chcem spraviť toto“, “Ešte by som chcel spraviť tamto“, “Chcem ísť tam a tam“, alebo väčšinou počúvate “Musím toto, musím tamto,….“, “Musím sa učiť“, “Musím chodiť do práce“, “Musím platiť dane“,… jednoducho v tomto systéme musím robiť veľa vecí aj keď nechcem. Takto sloboda nevyzerá. Ľudia robia veľa vecí pretože musia, no potom im neostáva čas na veci, ktoré by chceli robiť.

V tomto systéme máme len provizornú slobodu. Naučia nás ako vyzeralo otroctvo kedysi, aby sme si mysleli, že dnes sme na tom lepšie. Že dnes máme slobodu.

Moderné otroctvo

Otroctvo možno vyzeralo horšie, keď boli ľudia spútaní a za svoju prácu dostávali len jedlo a vodu. Keď porovnáte život takýchto otrokov so životom väčšiny ľudí dnes, moc sa to nelíši. Aj dnes ľudia pracujú preto, aby si zarobili na jedlo a vodu. Okrem toho si ešte musia platiť bývanie a iné potreby sebe a svojim deťom. Z tej biednej výplaty, ktorú dostanú, im moc neostane. Ľudia sú radi keď si raz za rok môžu dovoliť dovolenku pre celú rodinu. A potom opäť celý rok šetria, aby si mohli o rok dovoliť ďalšiu dovolenku. Bohatší otroci majú dokonca auto a vlastný dom.

Moderný otrok nemá putá. Moderný otrok žije v ilúzii slobody. Má slobodu pohybu, provizornú slobodu slova a to je asi tak všetko v čom je moderný človek slobodný. Moderné otroctvo je založené na peniazoch. Ľudia doslova otročia za minimálnu mzdu, aby zaplnili vrecká nie sebe, ale svojim zamestnávateľom. Okrem toho plnia aj štátnu pokladnicu.

Peniaze

Čo ti chýba ku šťastiu? Čo ti bráni robiť to, čo chceš? Čo potrebuješ? Peniaze. Peniaze nás držia v šachu. Peniaze nás zotročujú. Ak nemáš peniaze, nekúpiš si ani jedlo a budeš hladný. Ak nemáš na nájom, budeš bezdomovec. Nemôžeš mať všetko hmotné čo chceš, ak na to nemáš peniaze. Musíš pracovať aby si zarobil peniaze. Akonáhle niečo musíš, nie si slobodný. Ak nemáš peniaze, máš jednoducho smolu. Ale ak máš dostatok peňazí, získaš o čosi väčšiu slobodu. Ak máš dostatok peňazí, môžeš cestovať, nemusíš pracovať, môžeš jesť čo ti hrdlo ráči, môžeš veľa vecí…

Preto sa dnes veľa ľudí ženie za peniazmi. Chcú slobodu.

Strach

Človek, ktorý sa bojí, nie je slobodný. Je otrokom strachu. Strach ho ovláda a kvoli strachu nedokáže robiť určité veci. Napríklad ak sa bojím uzavretých priestorov, nemôžem chodiť výťahom. Ak sa bojím spoločnosti ľudí, nemôžem chodiť do spoločnosti. Ak sa bojím pavúkov a stretnem po ceste tarantulu, buď sa poserem od strachu, alebo začnem panicky kričať a utekať. Strach bráni ľuďom v pocítení slobody. Ľudia sa boja dať výpoveď v práci, pretože sa boja, že si ďalšiu prácu nenájdu. Ustráchaní ľudia sa dajú jednoducho manipulovať. Je jednoduchšie predať pancierové dvere tomu, kto sa bojí o svoj majetok ako tomu, kto sa nebojí.

Náboženstvá využívajú strach na manipulovanie ľudí – ak budeš robiť to, či to, pôjdeš do pekla a už sa odtiaľ nikdy nedostaneš.

Politici využívajú strach pre svoje predvolebné kampane.

Hnev

Akonáhle ťa ovládne hnev, stáva sa z teba monštrum. Nedokážeš sa ovládať. Dokážeš robiť otrasné veci, ktoré by si bez hnevu nerobil. Vďaka hnevu dokážeš veľmi ublížiť. Keď človeka ovládne hnev, nie je to príjemný pocit. Keď človeka ovládne hnev, stáva sa neslobodným. Nedokáže sa slobodne rozhodnúť, že sa hnevať jednoducho nebude.

Dobrá správa je, že hnev sa dá naučiť ovládnuť. Stačí sa naučiť žiť vedome a uvedomovať si svoje emócie. S hnevom som pracoval tak, že som sa pýtal: “Prečo sa hnevám? Mám sa naozaj prečo hnevať? Načo mi to bude keď sa budem hnevať?” Hnev som sa naučil zachytiť a ovládnuť. Nie potlačiť, ovládnuť. V tom je rozdiel. Ak človek potláča hnev, hnev sa ukladá a potom zrazu vybuchne ako sopka. Potláčanie hnevu nie je ani príjemný pocit. Ale ak sa človek naučí ovládnuť svoj hnev, z pocitu hnevu je zrazu pocit pohody. Ak ma aj niečo rozhnevá, okamžite zistím príčinu hnevu a väčšinou zistím, že sa hnevám pre úplnú blbosť a hnev prejde. A keď si myslím, že mám dôvod sa hnevať, tak si poviem “Načo mi to bude keď sa budem hnevať? V čom mi to pomôže?“. No a zistím, že hnev mi v ničom nepomôže a hnev prejde. Je to vedomé spracovanie hnevu. Vyskúšajte túto techniku tiež a dajte vedieť či vám funguje.

Závislosti

Takmer každý človek má nejakú závislosť. Závislosť a sloboda nejde k sebe dohromady. Na to aby sme pocítili slobodu, musíme sa zbaviť závislostí. Závislostí na alkohole, na cigaretách, na rafinovanom cukre a na iných drogách. Takisto závislostí ako je gemblerstvo, závislosť na porne a podobne.

Ego

Veľa ľudí stále ovláda ego. Život pod nadvládou ega nie je moc príjemný. Egu venujem niekoľko článkov v kategórii “Ego“.

Myseľ

Neobmedzujú nás len vonkajšie okolnosti. Obmedzuje nás naša vlastná myseľ. Keď chceš niečo spraviť, pravdepodobne narazíš na prekážku rozumu, ktorý ti bude vravieť: “Nerob to“. Najväčší blok ľudí je “Čo si o mne iní pomyslia“. Píšem o tom v článku “Čo si o mne iní pomyslia“. Kvoli tomuto bloku ľudia nedokážu žiť a konať slobodne. Veľa ľudí nedokáže ani chodiť naboso, pretože im z nejakého dôvodu záleží na tom, čo si o nich iní pomyslia. Keď sa zbavíš tohto bloku, tak ti nebude robiť problém napríklad okúpať sa v mestskom potoku Kto z vás by to dal? Ako deti sme bežne chodili po potoku a aj sme sa v ňom kúpali. Veľa dospelých by to nedokázalo. Prečo? Lebo nie sú slobodní.

Skutočná sloboda

Skutočná sloboda znamená robiť si čo chcem kedy chcem. No v hmotnom svete to nie je jednoduché. Sloboda je v hmotnom svete obmedzená. Na úplne základnej úrovni sme obmedzení fyziologickými potrebami – ak chceme prežiť, musíme jesť a piť. Ak musíme jesť a piť, musíme chodiť na malú a na veľkú potrebu. Už to je celkom obmedzujúce. Sme otrokmi svojho tela. Nemôžeme si slobodne zvoliť, že teraz nebudem týždeň chodiť na záchod. To by som musel prestať jesť. Keby nemusím jesť, nemusel by som chodiť na záchod. Bol by som o čosi slobodnejší.

Ak chceme byť šťastnejší, mali by sme sa pokúsiť dosiahnuť čo najväčšiu slobodu. O kus slobodnejší môžeme byť vtedy, keď dokážeme ovládnuť strach, hnev, nenávisť, odsudzovanie a veľa iných nie moc pekných vlastností a emócií.

Veľkú časť slobody človek dokáže získať vtedy keď dokáže ovládnuť myseľ. Myseľ sa môžeme naučiť ovládnuť pomocou meditácie, alebo yogy. O meditácii píšem v článku “Čo mi dala meditácia“. O yoge píšem v článku “Čo je yoga?“.

Keď človek ovládne myseľ, jeho vnímanie života sa zmení a automaticky dosiahne väčšiu slobodu.

Veľa šťastia v získavaní slobody.

Ak sa ti nechce čítať, pozri si vlog (4.5 min):

Empatia

Empatia akoby vymizla zo života väčšiny ľudí. Ako by ju ani nikdy nemali. Možno nie každý je obdarovaný dávkou empatie – vcítenie sa do pocitov a myslenia druhého. Je to veľmi vzácna vlastnosť, ktorú by si mal osvojiť každý človek. Vcítenie sa do druhého nám môže pomôcť vyhnúť sa zbytočným konfliktom a nedorozumeniam. Či už s blízkym človekom, alebo s človekom cudzím. Predtým, než niekomu povieme “Ty debil!”, by sme si mali predstaviť ako by sme sa cítili, keby to povedal niekto nám. Predtým než niekoho odsúdime, by sme si mali predstaviť ako by sme sa cítili, keby odsudzovali nás.

Učiť sa musíme celý život

Veľa ľudí si myslí, že keď výjdu zo školy, tak už sa nebudú musieť viac učiť. A veľa ľudí tak aj robí. Neučí sa. Proste prídu z práce (ak nejakú majú), ak majú deti, tak sa im povenujú, sadnú za telku a čumia do tej bedne až kým nejdú spať. Prípadne chodia z roboty rovno na pivo. A tak dokola každý deň. Potom naša spoločnosť tak aj vyzerá. A ešte sa aj sťažuje, že má nízke platy. Ak chce človek vyšší plat, musí sa naučiť niečo navyše. Či už v živote, alebo v profesii. Ak sa chce mať človek lepšie, musí sa učiť celý život.

Vážiť si “všedné” veci

Pre nás Europánov sú veci ako pitná voda z vodovodu, teplá voda, radiátor, dostatok jedla a mnoho iných úplne bežné a neuvedomujeme si, že veľa ľudí na svete tento luxus nepozná. Náhlime sa za peniazmi. Peniaze sú náš luxus. Dnešná doba je už taká. No mali by sme si vážiť veci, ktoré sme dostali do daru. Mali by sme si vážiť zdravie, no väčšinou si ho začneme vážiť až v momente, keď sme chorí. Mali by sme si vážiť ľudí, s ktorými môžeme tráviť voľné chvíle, pretože ani oni tu nebudú večne.

Jednoducho, mali by sme si vážiť všedné veci.

Zabudli sme, že sme ľudia

Áno, aj na toto sme zabudli. Chováme sa k sebe ako zvieratá. Ja som vlk, ty si ovca, preto ťa zožerem. Pocity nadradenosti ovládajú nejedného človeka. No nikto nie je menejcenný. Ani žid, kresťan, černoch, či Róm. Sme všetci ĽUDIA. A preto by sme sa mali tak chovať a vychovávať z ďalších generácií ľudí, nie vlkov a ovce.

Prečo sme na tomto svete?

Prečo sme na tomto svete sme zabudli hneď po narodení a musíme si na to počas života spomenúť. Je fajn vedieť, že každý človek má na tomto svete nejaké poslanie. Preto by sme sa mali sami seba spýtať: Prečo som tu? Čo je moje poslanie? Čo ma baví robiť? A tomu sa skúsiť venovať. Niekto môže malovať, niekto učiť, niekto spievať. Dôležité je, aby sme robili to, čo nás baví a vytvárali hodnoty. Človek je tvor tvorivý.

Vzájomná pomoc je dôležitá

Byť sebcom je ľahké a prirodzené. Každý má tendenciu ukrojiť si koláč najskôr pre seba, až potom pre ostatných. Najskôr pomôžem sebe, potom tebe. Našťastie sú tu ľudia, ktorí rozdajú kúsky koláča ostatným a pre seba si nechajú posledný kúsok, možno na prvý pohľad ten najmenší. Skúste si predstaviť svet, v ktorom by si ľudia navzájom pomáhali. Všetci. V takomto svete by neexistovali bezdomovci, násilie, ani vraždy a teda ani vojny. Dalo by sa to nazvať rajom. Rajom na Zemi. Optimista by povedal, že tento raj môžeme na Zemi dosiahnuť. Realista a pesimista by povedali “Nemožné”. Optimistická vízia je taká, že môžeme raj dosiahnuť. Ako? Reťazovou reakciou – ja pomôžem tebe, ty pomôžeš niekomu inému, on zas pomôže iným… aj skupinky ľudí môžu pomáhať jednotlivcom, alebo iným skupinkám ľudí. Treba si uvedomiť jedno: vzájomná pomoc je dôležitá, treba si pomáhať navzájom. A už keď sme si toho vedomí, stačí urobiť prvý krok – prekonať svoje sebecké JA a skutočne niekomu pomôcť. Hlavne treba začať.

Spomeňte si, kedy vám naposledy niekto pomohol. Bolo to príjemné, však? A kedy ste naposledy pomohli niekomu vy? Nebol to super pocit?

Keď si začneme navzájom pomáhať, svet bude zrazu iný ako ho poznáme dnes.

Všímam si, že ľudia sa pomaly, ale isto začínajú prebúdzať. Začínajú si uvedomovať nezmyselnosť súčasného systému a konzumnej spoločnosti a začínajú sa z toho postupne vymaňovať. Pomaličky, ale isto sa svet mení. Práve vďaka tomu, že sa menia jednotlivci. A to je kľúč k zmene a vyriešeniu hlavných problémov ľudstva.

Ak sa ti nechce čítať, pozri si vlog (3.5 min):

Hovorí sa, že ak zmeníš sám seba, zmeníš celý svet. Ja som si všimol, že keď som sa zmenil, začali sa meniť aj ľudia okolo mňa. Možno im pomohli moje články, možno ich inšpirovalo niečo iné, ale podstatné je, že sa zmenili a stále menia.

Ja som sa behom pár mesiacov zmenil na nepoznanie. A teda viem, že sa môže zmeniť každý. Len musí chcieť. Mnohí ľudia sa odmietajú zmeniť a potom sa čudujú prečo je svet taký, aký je.

“Kým nezmeníme stav svojej mysle, budeme znovu a znovu vytvárať v podstate rovnaký svet, s rovnakými démonmi a rovnako šialený.” – Eckhart Tolle.

Keď budete stále robiť to isté v tých istých podmienkach, nemôžete očakávať iný výsledok. Ak chcete aby bol svet lepší, musíte pre to niečo urobiť.

“Svet nie je nebezpečné miesto pre život kvoli zlým ľuďom, ale kvoli ľuďom, ktorí s tým nič nerobia” – Albert Einstein

Mnoho múdrych ľudí povedalo múdre vety, ale až dnes im ľudia začínajú úplne rozumieť. Dnes je doba, kedy sa všetko mení závratnou rýchlosťou. Aký som bol včera, už nemusím byť dnes. Píšem o tom v článku “Dnes som iný ako včera – Evolúcia vedomia“. Každý, kto chce, sa môže zmeniť zo dňa na deň.

Ak chceme, aby sa svet zmenil, nemôžeme túto zmenu vykonať nasilu. Nemôžeme ľudí nútiť, aby sa zmenili, alebo aby niečo zmenili kým majú staré zmýšľanie. Spisujú sa rôzne petície, ale v konečnom dôsledku sú to len barličky a nie úplné riešenia. Keby všetci ľudia zmenili zmýšľanie, neboli by potrebné petície. Všetko by sa zmenilo automaticky. Keď zohrejete jednu kvapku vody a vylejete ju do studenej vody, tá kvapka sa ochladí. Ale keď zohrejete pol litra vody a pridáte ho do pol litra studenej vody, už bude voda o čosi teplejšia.

Je veľmi dôležité, aby viac ľudí zmenilo svoje zmýšľanie. Len tak sa môže zmeniť svet. Pár jednotlivcov toho moc nezmôže. Pár jednotlivcov je len pár kvapiek v mori. Kvapky sa môžu snažiť more zmeniť, ale nepodarí sa im to. Čo ale môžu spraviť, je inšpirovať ďalšie kvapky, aby sa zmenili. Ja inšpirujem ľudí ako sa len dá. Píšem články, robím videá, po novom už aj prednášky. Všade kde chodím, sa snažím ľudí inšpirovať a priniesť im iný pohľad na svet. Som len jedna kvapka v mori, ale cítim a vidím, že sa postupne menia ďalšie kvapky. Ďalšie kvapky inšpirujú ďalšie kvapky a tak ďalej.

Takto sa postupne môžu zmeniť všetky kvapky a tým pádom celé more. Celý svet. Priložte ruku k dielu a inšpirujte tiež. Choďte príkladom. Buďte zmenou, ktorú chcete vidieť vo svete. Čím viac nás bude, tým rýchlejšie dosiahneme dlhoočakávanú zmenu.

Keď sa zmenia všetci jednotlivci, vtedy môže začať nová etapa ľudstva. Kedy to bude, to záleží len a len na jednotlivcoch.