Všetko to začalo na začiatku januára 2015 keď som sa chcel ísť osprchovať, no netiekla teplá voda. Mal som už dosť mastné vlasy a nemohol som čakať na druhý deň keď bude tiecť teplá voda. Tak som neradostne vhupol do studenej sprchy. Zo začiatku to bol celkom šok. V januári studená sprcha, to je celkom šok. No postupne ako si telo zvyklo na studenú vodu, to už bolo celkom príjemné.

O pár dní som vliezol do sprchy znova. Už tiekla teplá voda. Rozmýšľal som či si pustiť teplú sprchu, alebo si dám znova studenú, veď to nebolo až také strašné. Chvíľu som sa premáhal a nakoniec som si pustil studenú. Opäť šok pre telo, no o chvíľu to už bolo príjemne osviežujúce. Začal som to praktikovať stále.

Po 4 mesiacoch sprchovania sa v studenej vode už ani nerozmýšľam nad teplou. Teplá sprcha je príliš obyčajná, príliš mainstream. Rád experimentujem a rád robím veci, ktoré väčšina ľudí nerobí. Nerobí ich preto, lebo nie sú ochotní výjsť zo svojej zóny komfortu. Ja rád vychádzam zo svojej zóny komfortu. Studená sprcha je jeden zo spôsobov ako výjsť z komfortnej zóny.

Účinky studenej sprchy

Vraví sa, že studená sprcha je zdravá a utužuje imunitu. To nemôžem potvrdiť, lebo imunitu som mal dobrú aj bez studenej sprchy. Studená sprcha je super v tom, že ma dokáže nabudiť, poriadne naštartovať. Telo si musí udržať svoju teplotu a tak začne pracovať naplno. Je to super pocit.

Technika sprchovania sa v studenej vode

Zo začiatku som nemal žiadnu techniku pre sprchovanie sa v studenej vode. No našiel som techniku, ktorá mi vyhovuje a nie je pre telo až taký šok. Najskôr si namočím chodidlá, potom si namočím dlaň a ňou si prejdem po píšťale (na nohe). Potom si dlaň znova namočím a prejdem ňou po druhej píštale. Toto spravím tak 3x. Potom sú píšťaly pripravené na prúd studenej sprchy a môžem ich osprchovať. To isté opakujem so stehnami. Nasleduje brucho, hruď, ruky, hlava a naposledy chrbát. Takto sa telo postupne pripraví a nie je to pre neho až taký šok ako keby som pustil prúd studenej vody rovno na hlavu.

Vyskúšajte studenú sprchu

Nebuďte padavky a vyskúšajte studenú sprchu. Vyskúšajte výjsť zo svojej komfortnej zóny. Naši predkovia nemali také vymoženosti ako teplá sprcha a predsa žili. Studená sprcha vám neublíži. Naopak, má veľa pozitívnych účinkov.

Knihy sú fajn na relax, ale hlavne pre sebazdokonaľovanie. Knihy nám môžu pomôcť získať nový pohľad na svet a na život.

Úplne prvá kniha, ktorú som v živote prečítal (ak nerátam detské knižky) bola Raz aj v pekle vyjde slnko. Bolo to v roku 2008. Začal som ju čítať na blogu, kde sú zverejnené skoro všetky kapitoly. Knihu napísal slovenský autor (Pavel Hirax Baričák) a číta sa veľmi ľahko. S veľa vecami a myšlienkami v knihe som sa stotožňoval. Dej je popreplietaný filozofickými úvahami a rozhovormi na niekoľko strán. Vďaka tejto knihe som si uvedomil, že sa nemám až tak zle. Mám super život, za ktorý môžem byť vďačný.

Druhá kniha, vlastne dvojkniha bola Kým nás láska nerozdelí – Hľadania a Kým nás láska nerozdelí – Nachádzania.  Ako už názov napovedá, je to o vzťahoch. Píše sa tam o láske, ktorú bežný človek ťažko pochopí, kým si ju sám nezažije. Filozofické úvahy sú podobné ako v Raz aj v pekle vyjde slnko. Pár kapitol si tiež môžete prečítať na Hiraxovom blogu.

Ďalšia kniha, ktorá ma ovplyvnila v roku 2014 nesie názov Vědecké poznání duše. Vďaka tejto knihe som si uvedomil, že byť ateista (Edit: konkrétne popierať existenciu Boha) znamená byť hlupák. Môžem povedať, že táto kniha prispela veľkým dielom k tomu, že je zo mňa vegetarián. Knihu odporúčam každému ateistovi a požieračom mäsa.

Edit: Poznámka pre ateistov: Tvrdiť, že Boh neexistuje je prinajmenšom tak naivné, ako tvrdiť, že existuje. Tvrdiť, že Boh neexistuje, je ako tvrdiť, že na iných planétach nie je život. Len hlupák môže tvrdiť, že niečo neexistuje. Tvrdiť neexistenciu niečoho, znamená obmedzenosť.

Na Vianoce 2014 som si doprial knihu Univerzita samoty. Knihu napísal Dubničan Matej Valuch, chalan, ktorého stretávam v Dubnici. Kniha je o jeho pobyte v Iránskom väzení, do ktorého sa dostal, pretože bol obvinený zo špionáže pre CIA. Samozrejme nebol špión. Nevinný strávil 40 dní na samotke a ďalších niekoľko mesiacov v rôznych častiach väzenia Evin. Vo väzení nemohol robiť prakticky nič iné, iba premýšľať. Premýšľal nad vecami, nad ktorými sa väčšina ľudí za celý život nezamyslí, pretože nemajú čas na rozmýšľanie. Myšlienky sú napísané dosť obšírne a zrozumiteľne.

Na začiatku roku 2015 sa mi do rúk dostala kniha Sára. V knihe sa 10 ročná Sára zoznámi so sovou Šalamúnom. Šalamún naučí Sáru žiť šťastný život. Vo viacerých motivačných knihách sa píše, že šťastie musí človek objaviť v sebe. No v tejto knihe sa to píše takým zrozumiteľným spôsobom, že tomu pochopí každý. Potom to už stačí uviesť len do praxe.

Ľudia sú nešťastní, lebo nevedia ako funguje život. V škole ich to nenaučili. Musia sa to naučiť počas života sami.

Bolestivé situácie ako lekcie

Ľudia utápajú svoj žiaľ a utrpenie v alkohole namiesto toho, aby si z daných bolestivých situácií zobrali nejaké ponaučenie. Stačí tak málo, stačí sa len zamyslieť. Prečo trpím? Prečo ma partner opúšťa? Nie je náhodou chyba vo mne? Prečo sa mi deje to, čo sa deje? Kupodivu, začnú sa vynárať odpovede v podobe myšlienok. Logické odpovede. Človek je veľakrát prekvapený na čo všetko príde. Zrazu utrpenie nie je iba utrpenie. Je to lekcia, ktorú si pre nás pripravil život. Tak, ako sme sa učili v škole, učíme sa v každodennom živote. V každodenných situáciach. Je iba na nás, akú známku si odnesieme. Niektorí zvládnu lekcie na výbornú a môžu postúpiť do ďalšej triedy. Niektorí lekcie nezvládnu a budú musieť opakovať ročník. Je to krásna analógia. Ako funguje škola, tak funguje život.

Vzťahy

Ľudia si vzťahy zbytočne komplikujú. K druhému nie sú na 100% úprimní a potom vzniká napätie a nedorozumenie. Vo vzťahu nemôže chýbať 100% úprimnosť a porozumenie. Musíme sa snažiť porozumieť – vcítiť sa do druhého (empatia). Ak partnerovi nepovieme čo najskôr, že sa v nás niečo zmenilo vo vzťahu k nemu a budeme to v sebe dusiť, skôr či neskôr to dopadne katastrofou. Budú následovať hádky a výčitky. Ostanú len oči pre plač.

No keby sme sa snažili počas celého vzťahu byť k sebe na sto percent úprimní a snažili sa vzájomne pochopiť, náš vzťah by nemusel skončiť katastrofou. Možno by náš vzťah nemusel skončiť vôbec.

Kde nie je úprimnosť a dôvera, tam nemôže byť láska.

Elfoslav píše ako Baričák

Môžete si pomyslieť – ten Elfoslav prečítal Baričáka a už píše články ako on. Áno, je to pravda. Čítal som veľa od Baričáka a teraz píšem jeho štýlom. No píšem to preto, lebo to tak cítim a vnímam veci tak, ako ich píšem. Píšem na základe vlastných skúseností. To, že nejaký Baričák mal podobné skúsenosti a myšlienky, za to už nemôžem. Každý človek príde totiž časom na to isté. Stačí len počúvať svoje vnútro.

Pár rokov dozadu by som ani nepomyslel na to, že raz budem písať o zmysle života. Myslel som si, že každý človek má iný zmysel života. No dnes už viem, že zmysel života je byť šťastný. S týmto zmyslom života musí každý súhlasiť (Nie tak úplne, vysvetlenie na konci článku) a je každému jasné, že ľudia chcú byť šťastní. Ale pozor! Šťastie je dvojaké – dočasné a trvalé.

Dočasné šťastie

Čo je dočasné šťastie?Je to šťastie, ktoré sa nám v danom okamžiku zdá ako trvalé a úžasné, no s odstupom času vyprchá. Veľa ľudí si myslí, že toto je jediné, pravé šťastie a o trvalom šťastí nemajú ani tušenie.

Materiálne veci (peniaze, dom, auto,…) nám môžu priniesť dočasné šťastie. Dostaneme, alebo kúpime si auto. Sme šťastní… kým sa nepokazí. Potom naše šťastie nahradí hnev, zúfalosť, zlosť. Zo šťastia je náhle nešťastie. Nájdeme si nového partnera, sme s ním šťastní a myslíme si, že s ním budeme šťastní naveky. Po čase môže zase toto šťastie vyprchať a príde rozchod, sklamanie, smútok,… opäť, šťastie je náhle fuč. Ostávajú len oči pre plač. Kým budú ľudia vyhľadávať dočasné šťastie a budú si o ňom myslieť, že je trvalé, nikdy nebudú šťastní. Toto šťastie vždy vyprchá.

Trvalé šťastie

Už vieme čo je dočasné šťastie. A že nikdy nebudeme naozaj šťastní pokiaľ budeme vyhľadávať iba dočasné šťastie. Čo je teda to trvalé? Po čom všetci túžime? Je to Láska? Je to Boh? Možno… Trvalé šťastie je v každom z nás. Je ukryté hlboko, no keď sa človek trochu posnaží, nájde ho. Teraz si vravíte: „Zas nejaké motivačné bullshity, to ja nebudem čítať“. Nečítaj… a nebuď šťastný. Vráť sa k svojmu dočasnému šťastiu, čau… ešte si tu?

Okej, univerzálny recept ako nájsť trvalé šťastie neexistuje. Každému vyhovuje niečo iné a každý môže dosiahnuť toto šťastie trochu inak. Či už cez náboženstvo, filozofiu, knihy alebo iných ľudí. Toto všetko nás môže usmerniť a naviesť na cestu, kde nájdeme to, čo hľadáme. Nájsť to môžeme jedine sami v sebe. Myšlienky sú silné a keď sa začneme zamýšľať nad tým, čo nás môže spraviť skutočne šťastným, začneme dostávať logické odpovede. Samozrejme tieto myšlienky môžu súvisieť s tým, čo sme čítali, alebo nám niekto hovoril. Hlavné je, aby nám to dávalo zmysel. Aby sme súhlasili s tým, čo sme sa práve dozvedeli a vyskúšali to zaviesť do praxe. Nie len myšlienky, ale aj prax je veľmi dôležitá.

Ty si šťastný, ja som šťastný

Najjednoduchší krok ku šťastiu je robiť ostatných ľudí šťastnými. Keď sú ľudia okolo nás šťastní, môžeme čerpať z toho šťastia aj my. Keď spravíte aspoň 2 ľudí šťastnými, aj keď iba dočasne, budete mať z toho dobrý pocit. Vzájomná pomoc je veľmi dôležitá. Ak pomôžeš dnes ty mne, zajtra môžem pomôcť ja tebe. A budeme mať obaja z toho dobrý pocit. Dobrý pocit je základný predpoklad ku šťastiu. Dobrý pocit je vlastne niečo veľmi podobné šťastiu. Keď si ľudia budú navzájom pomáhať stále, šťastie tu bude stále.

Bez práce nie je šťastie

Ďaľší predpoklad ku šťastnému životu je práca. Ak nás práca napĺňa a máme z nej potešenie, už sme možno dosiahli trvalé šťastie, alebo sme už len kúsok od neho. Väčšinou je to práca, ktorá prispieva ku šťastiu ostatných ľudí. Zo začiatku to nemusí byť práca, ktorou sa živíte a ktorú robíte 8 hodín a viac denne. Robte čo vás baví a postupne sa z toho môže stať práca, ktorá vás uživí. Môže to byť čokoľvek od vyšívania, cez tvorbu hudby, dobrovoľnej činnosti, písania… hlavne robte to, v čom vidíte zmysel a čo vás napĺňa. Inak budete šťastie hľadať márne. Sú 3 hodiny ráno a ja píšem tento článok, lebo v tom vidím zmysel a napĺňa ma to. Mohol som ísť kľudne spať, ale mám potrebu písať, tak píšem a nepôjdem spať kým tento článok nedopíšem.

Vnútorné šťastie

Keď raz človek objaví šťastie vo svojom vnútri, už ho len ťažko niečo rozhádže. Bude vedieť, že negatívne pocity ako závisť, hnev, nenávisť má premeniť na pozitívne pocity. Všetko zlé je na niečo dobré. To zlé vidíme hneď, no to dobré uvidíme neskôr, keď sa zamyslíme prečo sa nám to zlé dialo a aké ponaučenie sme si z toho mali zobrať. Ak sa poučíme zo situácií, ktoré sa nám dejú, je veľká šanca, že objavíme v sebe šťastie a nikto a nič nás už na dlhšiu dobu nerozhádže. Budeme rozhodení len do chvíle, kým nezistíme čo sme sa mali naučiť.

Naučiť sa tešiť z maličkostí

Keď sa naučíme tešiť z každého nového dňa, z ľudí, ktorých stretávame, z jedla, zo slnka, z mesiaca,… vtedy sa budeme tešiť aj zo života. Naučiť sa vážiť si veci, ktoré máme a byť si vedomý toho, že niektorí ľudia nemajú ani polovicu z toho, čo máme my. A predsa dokážu byť šťastní. Sú inak vychovaní, vedia sa tešiť z maličkostí. Myslíme si, že budeme šťastní keď budeme mať rodinu, auto, dom… v skutočnosti môžeme byť šťastní tu a teraz. Mne pomohlo uvedomenie si, že si mám vážiť všetko čo mám, pretože o to môžem v okamžiku prísť. Som vďačný, že mám čo jesť, kde bývať, že mám rodinu, priateľov, že môžem robiť čo ma baví. Veľa ľudí nemá toľko, čo ja a predsa niektorí z nich dokážu byť šťastní. Šťastie je vnútorný stav, ktorý si môžeme navodiť keď si uvedomíme určité veci.

Duchovný život

Ľudia žijúci duchovným životom sú šťastní. Vedia niečo, čo neveriaci materialisti nevedia. Veria v niečo, čo im prináša šťastie. Robia činnosti, duchovné i neduchovné, ktoré im prinášajú šťastie.

Šťastie závisí na šťastí

Šťastie jednotlivca závisí na šťastí ostatných ľudí a naopak. Človek bude len veľmi ťažko šťastný v spoločnosti zádumčivých, nespokojných a nahnevaných ľudí. A keď bude spoločnosť šťastná a nájde sa pár zádumčivých, nespokojných a nahnevaných ľudí, začnú sa čudovať prečo sú tí ľudia takí šťastní, v čom spočíva ich šťastie? Mohol by som byť šťastný aj ja?

Zhrnutie

Poďme si zhrnúť čo robí človeka trvalo šťastným:

• Vzájomná pomoc
• Zmysluplná práca
• Zamyslenie sa nad situáciami – pýtať sa prečo sa mi deje to, čo sa mi deje?
• Tešenie sa z maličkostí
• Duchovný život
• Spoločnosť v akej sa človek pohybuje

Na záver už len dodám Hiraxovskú frázu: Buďte šťastní!

EDIT (11.3.2017): Tento článok (ako aj mnohé ďalšie) je výplodom mojej mysle. Písal som ho 31.3.2015 a odvtedy sa zmenilo veľa. Zistil som, že zmysel ľudského života nie je len byť šťastný. Aj zvieratá môžu byť šťastné, žiť v blahobyte, navzájom si pomáhať a robiť čo ich baví. Život človeka sa od zvieracieho života líši tým, že človek sa môže pýtať a dostávať odpovede, môže rozvíjať svoje vedomie a chápať stále viac a viac. Ľudská forma života je určená na sebarealizáciu – spoznanie svojho vlastného JA a vzťahu s Najvyšším JA – s Bohom. Zistiť kto sme a prečo tu sme, to je zmysel ľudského života. Keď zistíme kto sme a aká je naša (večná) povinnosť (dharma) a začneme ju napĺňať, automaticky sa dostaví pocit blaženosti. Nijaká materiálna činnosť nás nedokáže uspokojiť tak, ako keď sa vydáme cestou sebarealizácie. Pojednávajú o tom verše z Bhagavad-gíty, ktoré môže každý zrealizovať a pochopiť na vlastnej koži:

Šťastie, ktoré vzniká zo spojenia zmyslov a ich predmetov, ktoré je spočiatku ako nektár a na konci ako jed — také šťastie sa pripisuje kvalite vášne. [BG 18.38]

O šťastí, ktoré je spočiatku ako jed a na konci ako nektár a ktoré motivuje k sebarealizácii, sa hovorí, že náleží do kvality dobra. [BG 18.37]

Nie je nad čím špekulovať. Stačí zistiť čo znamená sebarealizácia a vydať sa cestou sebarealizácie. Môžete vyskúšať niektorý druh jógy. O jóge sa dozviete v článku „Čo je jóga?„. Najodporúčanejší proces sebarealizácie v tomto veku je Bhakti jóga.

Nie je to také skvelé ako sa môže zdať

Mnohí z vás si myslia, že pracovať z domu je to najlepšie čo môže byť. Ak má človek sebadisciplínu, tak áno. Je to možno to najlepšie. Aspoň na chvíľu. Časom ale človeku začnú chýbať kolegovia a celkovo taký ten sociálno-pracovný život. Sú tu aj nevýhody práce z domu:

• Zákazník vám môže poslať screenshot a k nemu textový popis, ale aj tak nepochopíte čo vlastne chce. Jedno video = 1000 slov. Ak zákazník nevie robiť video, strávite kopu času ujasňovaním si zadania. Môžete použiť Skype hovor, no nie vždy sú na to vhodné podmienky (môžete byť v rušnom prostredí,…).
• Ak narazíte na problém počas riešenia úlohy a neviete ako ho vyriešiť, musíte sa spýtať zadávateľa ako ho správne vyriešiť. Ak nie je online, musíte čakať na odpoveď a práca stojí.
• Nemôžete ísť s kolegami na pivo a zanadávať si na šéfa a na robotu.
• Nemusíte mať stály príjem ako v zamestnaní. Ak pracujete na krátkodobých projektoch, musíte si popritom zháňať ďalšie projekty, na ktorých budete pracovať, aby ste mali zaistený príjem. Niekedy sa môže stať, že budete bez príjmu niekoľko týždňov, ba aj mesiacov. Hlavne v začiatkoch, keď ešte nemáte vybudované dobré meno.

Osobný kontakt je na nezaplatenie

Po 2 rokoch práce z domu som zistil, že mi chýbajú kolegovia, s ktorými by som mohol zbehnúť na pivo, pokecať o robote a o živote. Alebo len tak sa pri práci na kolegu otočiť a povedať: „Hej, mám taký problém… ako by si ho riešil?“.

Môžete šéfovi povedať do očí čo si o ňom myslíte 🙂

Dvojsečná zbraň

Sú firmy, ktoré dokážu efektívne fungovať aj keď ľudia pracujú vzdialene. Väčšinou ale ľudia pracujú v tú istú dobu a môžu spolu efektívne komunikovať.

Ak kolegovia pracujú v rôznych časových pásmach a v rôznych časoch, komunikácia je veľmi neefektívna a viazne. Ak nastane nejaký problém, práca stojí…

Ako človek pracujúci na voľnej nohe (freelance) si chcem vybrať kedy budem pracovať. Každý deň mám iný a každý deň pracujem v trochu inom čase. Niekedy ráno, niekedy večer, niekedy vôbec. Môžem pracovať z akéhokoľvek miesta na Zemi kde je internet. Práve táto voľnosť je to, prečo veľa ľudí volí cestu pracovania na voľnej nohe. Je to fajn pokiaľ človek pracuje sám alebo nemá kolegov, ktorí pracujú v inom čase.

V poslednej dobe (cca 3 týždne) sa mi toho dialo na priemerného človeka hrozne moc. Vďaka jednotlivým situáciam som zistil veľa o sebe a o živote. A nie len vďaka situáciam, ale hlavne vďaka tomu, že som tie situácie dokázal vnímať naplno a zamyslieť sa nad nimi. Väčšina ľudí sa totiž nad rôznymi situáciami nezamýšľa. Prežívajú ich v radosti, či hneve a to je všetko, čo si zo situácie odnesú. Radosť, hnev, alebo inú emóciu. No situácie nám majú priniesť ponaučenie. Keď sa človek zamyslí čo mu má daná situácia (či už dobrá, alebo zlá) priniesť, ako sa z nej môže poučiť, príde k zaujímavým myšlienkam. Väčšinou človeka posúvajú práve nepríjemné situácie, ktoré spôsobujú nepríjemné pocity. Našou úlohou je premeniť tieto nepríjemné pocity na príjemné. Človeku nepomôže keď sa bude trápiť a hnevať. Pomôže mu, keď sa negatívnych pocitov zbaví. A zbaviť sa ich môžeme len tak, že sa nad nimi zamyslíme: „Prečo mám tieto negavítne pocity?“, „Naozaj mám prečo sa hnevať?“, „K čomu mi bude dobré, keď sa budem trápiť?“. Skúste to. Ja som to skúsil a tu sú výsledky:

Objavil som šťastie v sebe

Mal som to šťastie, že som objavil šťastie v sebe. Spoznal som najkrajšiu ženu na svete. Prechovávali sme k sebe vzájomné a nemalé sympatie. No neskôr som zistil, že má celkom pekný vzťah s iným mužom. Trápil som sa kvoli tomu asi pár hodín. Keby som sa nad celou situáciou nezamyslel a nedoprial im lásku, trápil by som sa určite oveľa dlhšie. A zbytočne. Počas 15 minutovej cesty v autobuse som nad celou situáciou premýšľal. Vynorili sa otázky: „Prečo im to nedoprajem?“, „Prečo som taký sebec?“. A odpovede prišli – nedoprajem im lásku, pretože som sebec. Riešenie – nebudem sebec a doprajem im lásku. Veď predsa aký ja mám nárok na tú ženu, keď si oni budovali vzťah dlhé mesiace. Žiadny. Takisto som zistil, že ak si myslíme, že nás môže nejaký človek spraviť šťastným, skôr, či neskôr nám ten človek ublíži a my budeme nešťastní. Ak dovolíme, aby naše šťastie záviselo na nejakom človeku, skôr, či neskôr na to doplatíme. Prítomnosť milovaného človeka nám môže šťastie znásobiť, no nikdy nemôžeme dopustiť, aby na ňom naše šťastie záviselo. Svoje šťastie máme v priateľoch, ktorí nás podržia v každej situácii. Svoje šťastie máme, keď máme dostatok jedla, keď svieti slnko, keď vidíme niečo pekné, keď sa naučíme tešiť z maličkostí. Nie je to žiadna veda. Treba si len vážiť život a všetko, čo k nemu patrí. Vtedy nájdeme svoje šťastie.

Spoznal som pravú lásku

Najkrajšia žena na svete, ktorú som spoznal sa stala zároveň mojou pravou láskou. Aby som to upresnil, stala sa prostredníkom k pravej láske – bezpodmienečnej láske, láske bez potreby vlastniť, bez žiarlivosti… vďaka tej žene som objavil pocity, ktoré som za 26 rokov svojho života nepocítil. Mal som možnosť na vlastnej koži pocítiť lásku, o ktorej sa tak hovorí a o ktorej som aj čítal, no nechápal som tomu. Som si istý, že zamilovanosť to nebola. Tú som pocítil už veľakrát, no nikdy nebola tak silná a krásna ako pravá láska. O pravej láske som napísal na uvedomsa.sk.

Ovládol som EGO

Pravá láska spôsobila aj to, že veci sa už netočia len okolo MŇA. Začal som viac vnímať potreby ostatných a snažím sa ich napĺňať. Mám silnú potrebu obdarovávať ľudí, ktorú som nikdy nemal. Chcem aby ľudia okolo mňa boli šťastní a to robí šťastným aj mňa. Patril som medzi ľudí, ktorí vždy museli mať pravdu. Teraz sa na takých ľuďoch zabávam 🙂 Patril som k ľuďom, ktorí si nevedeli priznať chybu a nevedeli povedať prepáč, alebo ďakujem. Dnes ďakujem za každú drobnosť.

Záver

Na záver len prajem každému lásku. Pravú lásku. A vyzývam vás: Začnite sa zamýšľať nad situáciami a emóciami, ktoré prežívate. Pýtajte sa prečo ich prežívate. Snažte sa brať odpovede, ktoré k vám prídu k srdcu a začnite sa podľa nich riadiť. Zmení vám to život. K lepšiemu 🙂