V súčasnej spoločnosti je populárna myšlienka, že mať svoj názor je dobré. Ba dokonca žiadané. Rôzni ľudia majú rôzne názory na tú istú vec. Kedy vznikajú konflikty? Keď majú rôzni ľudia rôzne názory a silou mocou si za svojim názorom stoja a nechcú pochopiť názor ostatných.

Názor verzus realita

Mať svoj názor je síce pekné, ale treba si uvedomiť, že náš názor nemusí mať s realitou nič spoločné. Ľudia často považujú svoj názor za Najvyššiu pravdu. Naše názory, náš pohľad na realitu vzniká z našich skúseností a z informácií, ktoré sme prijali ako pravdivé. Lenže naše skúsenosti a naše informácie sú obmedzené. Rôzni ľudia prijímajú rôzne informácie ako pravdivé a potom sa často hádajú s tými, ktorí tvrdia niečo iné. Kde je pravda?

Pravdu nemá ten, kto hovorí, že ju má. Pravdu má ten, kto si ju dokáže obhájiť. Horšie sa dokazuje pravda vychádzajúca z osobnej skúsenosti, pretože rôzni ľudia na tú istú situáciu reagujú rôzne podľa úrovne ich vedomia. Napríklad ľudia v našej kultúre smútia za zosnulými. V niektorých kultúrach smrť oslavujú. Tá istá situácia, dva rôzne pohľady. Alebo keď má niekto zlomenú nohu, môže byť z toho smutný, že nemôže chodiť. Iný zas môže byť šťastný, že nemusí chodiť do práce, alebo do školy. Z jedného hľadiska je smrť aj zlomená noha niečo nepríjemné, ale z druhého hľadiska to môže byť vnímané ako pozitívne. Pohľad na realitu je subjektívny. Ilustruje to príklad so žabou v studni:

Žaba žije v studni celý život. Nikdy nebola mimo studne. Príde k nej na návštevu druhá žaba a hovorí jej, že videla Atlantický oceán, ktorý je obrovský. Žaba v studni sa pýta:

• Čo je Atlantický oceán?
• Obrovská vodná plocha.
• Aká je obrovská? Päťkrát väčšia ako táto studňa?
• Oveľa väčšia.
• Desaťkrát väčšia?
• Ešte väčšia.
• Dvadsaťkrát väčšia?
• Oveľa, oveľa väčšia…
• Stokrát väčšia?
• Oveľa, oveľa väčšia

Žaba v studni sa pokúša porovnať studňu s Atlantickým oceánom. Má skúsenosť iba so studňou a tak všetky jej predstavy vznikajú v porovnaní so studňou. V skutočnosti si nedokáže ani predstaviť aký veľký je Atlantický oceán kým ho neuvidí na vlastné oči, kým s ním nebude mať osobnú skúsenosť.

Takisto my si nedokážeme poriadne predstaviť niečo, s čím nemáme osobnú skúsenosť a čo je mimo rámec našich doteraz získaných vedomostí. Kedysi si ľudia mysleli, že Zem je plochá a nedokázali prijať, že by bola guľatá. Dnes je to zase naopak – veľa ľudí má vedomosti, že Zem je guľatá a nedokážu si predstaviť, že by bola plochá.

Prijať iný názor

Pokiaľ budeme svoj názor považovať za jediný pravdivý, ďaleko sa v živote nepohneme. Musíme sa naučiť prijímať informácie s otvoreným srdcom a používať pritom inteligenciu. Inteligentný človek vie, že toho ešte veľa nevie a nechá si poradiť od skúsenejších. Môže mať na určitú tému nejaký názor, ale dokáže prijať aj názor iných a s čistou mysľou porovnať tieto názory. Ideálne je ak sú názory konfrontované s objektívnou realitou. Lenže nájsť objektívnu realitu býva niekedy veľmi ťažké. Ľudia sa väčšinou pozerajú na realitu cez svoje falošné ego, ktoré realitu veľmi skresľuje.

Falošné ego

Falošné ego vytvára subjektívny pohľad na realitu a tiež pocit, že táto realita je jediná a skutočná. Zvyčajne starší ľudia, hlavne starší páni, majú falošné ego veľkých rozmerov. Považujú svoje životné skúsenosti za všetku múdrosť sveta. Pritom nechápu, že ich skúsenosti sú len zlomok celej reality. Nechápu, že mladí majú teraz inú skúsenosť ako mali oni, keď boli mladí. Nechápu, že existujú ľudia, ktorí majú inú skúsenosť ako oni. Možno lepšiu, možno horšiu. No vždy sa jedná o subjektívny pohľad na realitu. Na základe našich skúseností sa formuje naša osobnosť, naše vlastnosti a naše názory. No treba si uvedomiť, že toto všetko je príliš subjektívne a naše názory a skúsenosti majú zvyčajne s realitou spoločný len malý zlomok.

Oddelenie reality od ilúzie

Aby sme dokázali oddeliť ilúziu od reality, potrebujeme získať čo najviac pohľadov na realitu. Čo najviac názorov na tú istú vec. Rôzne názory sa môžu javiť na prvý pohľad protichodné, ale musíme sa naučiť analyzovať ich a porovnať s názormi ostatných. Tiež by sme sa mali snažiť si ich nejako overiť. Tak si môžeme urobiť ucelenejší obraz o realite. Samotné názory bez overenia ešte nemusia hovoriť nič o realite.

Môžeme si to predstaviť ako obrovskú skalu, na ktorú sa pozerajú viacerí z rôznych strán. Z jednej strany sa môže skala javiť ako oblá, z inej strany má mierne ostré hrany a z ďalšej strany má úplne ostré hrany. Pre človeka, ktorý vidí skalu ako oblú, je ťažké uveriť, že skala môže mať ostré hrany. Pre ľudí, ktorí vidia ostré hrany, je ťažké uveriť, že skala môže byť aj oblá. To sú rôzne pohľady rôznych ľudí na ten istý objekt z rôznych strán. A tak to vyzerá aj v realite. Rôzni ľudia vnímajú tú istú situáciu, ten istý objekt inak. Preto názory ľudí nehovoria nič o skutočnej realite. Skutočná realita je nezávislá na názoroch ľudí. Či si niekto myslí to, či ono, ešte to neznamená, že to je naozaj tak. Myslieť znamená hovno vedieť.

Aj vedci, ktorí by sa mali snažiť vedieť, s obľubou používajú slovíčka ako „Odhadujeme“, „Myslíme si“, „Približne“ a podobne. Keď niekto používa takéto slová, len ukazuje, že v skutočnosti toho moc nevie. Je rozdiel keď niekto povie: „Skala je oblá“, alebo „Myslím si, že skala je oblá“, „Podľa mňa je skala oblá“. Zachytili ste ten rozdiel? „Skala je oblá“ jasne hovorí ako sa veci majú. Vety, kde sú použité slovíčka „Myslím si“ a „Podľa mňa“ strácajú na dôveryhodnosti.

Spoznávanie reality

Ak chceme poznať realitu takú, aká je, mali by sme sa učiť od tých, ktorí ju poznajú. Tí, ktorí sú zbavení falošného ega, vidia realitu takú, aká je. Kým sme pod vplyvom falošného ega, myslíme si, že realita je taká, aká je naša skúsenosť a naše informácie o realite. Vytvárame si mylné predstavy o realite a považujeme ich za pravdu. Považujeme tiež mylné predstavy ostatných za pravdu. Pritom nám uniká skutočné poznanie, skutočná realita.

„Obráť sa na duchovného učiteľa a uč sa od neho pravde. Pýtaj sa ho so všetkou pokorou a verne mu slúž. Sebarealizované duše ti môžu dať poznanie, lebo ony uzreli pravdu.“ [BG 4.34]

Poznanie môžeme získať len od tých, ktorí ho majú.

Ako spoznať sebarealizovanú osobu?

Aby sme mohli spoznať sebarealizovanú osobu, musíme od nej v prvom rade načúvať a uvažovať či to, čo hovorí, dáva zmysel. Potom sa môžeme pokúsiť rady takej osoby uviesť do praxe. Určite by som nenasledoval niekoho slepo. Ak niečomu nerozumiem, spýtam sa a snažím sa to pochopiť.

Ak by som len čítal Bhagavad-gítu a nechodil na prednášky z Bhagavad-gíty, moc by som toho nepochopil. Načúvaním prednáškam z Bhagavad-gíty som pochopil, kam dnešná spoločnosť smeruje a čo s tým môžeme robiť. V prednáškach z Bhagavad-gíty je často spomínaná dnešná spoločnosť a jej smerovanie do záhuby. Načúvaním a uvažovaním som pochopil, že je to naozaj tak. Cez slová Šrílu Prabhupádu som spoznal sebarealizovanú osobu, ktorá vidí realitu takú, aká je. Šríla Prabhupáda vo svojich knihách vysvetľuje kam sa ženie dnešná spoločnosť a čo môžeme robiť pre zlepšenie situácie. Každý, kto má čo i len štipku inteligencie, uzná slová Šrílu Prabhupádu za veľmi trefné.

Získavanie poznania

Dnes je žiaľ inteligencia mnohých ľudí na bode mrazu a namiesto toho, aby používali inteligenciu a snažili sa učiť od pokročilejších osôb, považujú svoje názory za Najvyššiu pravdu a dokážu sa za ňu celé dni hádať. Falošné ego prekrýva inteligenciu ľudí. Je to veľmi žalostná situácia. Ak však úprimná duša začne načúvať slovám sebarealizovanej osoby, čoskoro jej to dopne a začne aspoň uvažovať nad týmito slovami. Postupne sa inteligencia očistí od falošného ega a bude môcť chápať viac a viac. A neskôr uvidí realitu takú, aká je. Svoj názor už nebude považovať za Absolútnu pravdu. Pochopí, že pravda môže byť aj iná ako nám ju myseľ predkladá. Viac začne načúvať a učiť sa od tých, ktorí majú poznanie. Keď toto poznanie pochopí teoreticky aj prakticky, bude sa ho snažiť posunúť ostatným, aby si aj ostatní mohli uvedomiť životne dôležité veci.

Kým však ľudia považujú svoj názor za veľmi dôležitý a za pravdivý a odmietajú pokorne a pozorne načúvať slovám sebarealizovaných osôb, moc sa toho nedozvedia a ďaleko sa v živote nedostanú.

Ak chceme získať skutočné poznanie, musíme si uvedomiť, že náš názor je veľmi obmedzený a musíme dať priestor aj myšlienkam, s ktorými momentálne nesúhlasíme. Musíme očistiť svoju inteligenciu od falošného ega načúvaním od sebarealizovaných osôb ako je Šríla Prabhupáda. Keď svoju inteligenciu očistíme a začneme chápať viac, máme dvere k poznaniu otvorené dokorán.

Načúvať neznamená slepo prijímať niekoho myšlienky, či dogmy. Načúvať znamená snažiť sa chápať a zapájať inteligenciu. Mnohí ľudia sa boja, že keď začnú počúvať niekoho iného ako svoju myseľ, budú tým ovplyvnení. Samozrejme budú. Ale ak sa budú držať zdravého rozumu, nenechajú sa ovplyvniť negatívne a pripustia k sebe len to pozitívne a budú sa to snažiť overiť si v praxi. Skôr či neskôr pochopia, že počúvať len svoju myseľ, je príliš obmedzujúce a zradné.

Skúste si tieto slová zobrať k srdcu: Skúste si uvedomiť, že Váš názor neutvára realitu. Pokúste sa načúvať a získať iný pohľad na realitu. Tak sa Vám otvoria dvere k úžasnému poznaniu. Pokiaľ budete považovať svoj názor za jediný pravdivý, dvere k poznaniu ostanú zatvorené.

Prajem Vám veľa šťastia na ceste získavania skutočného poznania.

V škole nás učili, že podľa moderných vedeckých výpočtov je Slnko väčšie ako Mesiac a je ďalej od Zeme. Tiež nás učili, že Zem obieha okolo Slnka a Mesiac obieha okolo Zeme.

Keď som sa na prednáške z Bhagavad-gíty dozvedel, že podľa Šrímad Bhágavatam je Slnko menšie ako Mesiac a je bližšie k Zemi, nejak som to nedokázal prijať. Tak veľmi som veril súčasným vedeckým poznatkom a bol som nimi do značnej miery ovplyvnený. Teraz, o pár rokov neskôr, už nemám problém prijať, že Mesiac je väčší ako Slnko a je ďalej od Zeme. Moje vedomie už nie je pripútané k moderným vedeckým poznatkom, pretože si uvedomujem nedokonalosť poznania získaného hmotnými zmyslami.

Živá bytosť má 4 nedostatky:

1. Dopúšťa sa chýb
2. Má nedokonalé zmysly
3. Podlieha ilúzii
4. Má sklon podvádzať

Vedecké poznatky sa neustále menia. Vedci sa domnievajú, že je niečo tak, alebo onak a o pár rokov neskôr zrazu zistia, že je to inak ako si mysleli. To znamená, že veda je vo svojich záveroch omylná a nespoľahlivá. Prečo veriť niekomu, kto sa zákonite dopúšťa chýb, podlieha ilúzii a k poznatkom prichádza na základe svojich nedokonalých zmyslov a domnienok? Kto dá ruku do ohňa za to, že súčasné vedecké poznatky nebudú o pár rokov opäť pozmenené? Ja teda nie.

Veriť / Neveriť / Vedieť

Ja v skutočnosti neviem, či je Mesiac ďalej ako Slnko a či je väčší ako Slnko. Môžem len buď veriť, alebo neveriť či je to tak, alebo onak.

Ľudia sa často dohadujú o veciach, ktoré nemôžu nijako potvrdiť, ani vyvrátiť. Takýmito diskusiami len strácajú drahocenný čas. Mali by sme sa snažiť vedieť. A keď nevieme, radšej si to priznajme. Ľudia si často myslia, že niečo vedia a neskôr zistia, že je to vlastne inak. Ako môžeme získať dokonalé poznanie, keď máme nedokonalé zmysly?

Môžeme buď len veriť, že oheň páli, alebo si to môžeme vyskúšať na vlastnej koži. Vďaka osobnej skúsenosti zistíme ako to naozaj je. Kým len veríme, alebo neveríme, v skutočnosti nič nevieme.

Zaseknutí v konceptoch

Ľudia žili kedysi v domnení, že Zem je plochá a keď prišiel niekto s objavom, že Zem je guľatá, nedokázali tomu uveriť a stále si bezmyšlienkovo obhajovali, že Zem je plochá. Takisto aj dnes si ľudia obhajujú koncepty, ktoré sú v spoločnosti všeobecne prijímané. Čo ak je to inak? Čo ak je Zem plochá a Mesiac je väčší ako Slnko a je ďalej od Zeme? Čo ak sa Slnko točí okolo Zeme? Zmení sa tým niečo?

Zmena myslenia

Väčšina ľudí nedokáže prijať ani len teoreticky, že Zem je plochá, alebo že Mesiac je väčší ako Slnko a je ďalej od Zeme. Ani ja som to nedokázal, pretože som mal obmedzené myslenie. Myslel som si, že niečo viem, ale v skutočnosti som len veril tým, ktorí do mňa tieto informácie zasiali. Moja myseľ fungovala v určitých mantineloch vytvorených výchovou, vzdelaním a spoločnosťou. Ako som však zažíval rôzne zvláštne zážitky a sitácie a študoval o živote a o duchovne viac a viac, tak sa mi tieto mantinely postupne rozširovali až takmer zmizli. Ešte mám do určitej miery obmedzené myslenie, ale nie až tak, ako kedysi. Nemám problém prijať existenciu duchov, astrálneho sveta, lucidných snov, čakier, reinkarnácie a mnohých ďalších vedou nepreskúmaných tém. Rôzni ľudia majú rôzne skúsenosti s duchmi, astrálnym cestovaním, čakrami, pamätajú si minulé životy atď. Ľudia s obmedzeným myslením považujú takýchto ľudí za bláznov a neveria im ani slovo. Ja som bol tiež kedysi zarytý materialista a duchovné témy som považoval za výplod fantázie ľudí. Až kým som určité veci nezažil na vlastnej koži. Osobná skúsenosť ma zmenila. Bez osobnej skúsenosti človek nemôže pochopiť určité veci. Len teoretické poznanie nestačí.

Získavanie informácií

Veľa ľudí verí vedcom, učiteľom, rodičom, starým rodičom, priateľom, ale čo ak všetci žijú v nevedomosti a v ilúzii? Čo ak tie poznatky, ktoré si myslia, že majú, sú len omyly? Rozmýšľali ste nad tým niekedy? Že všetko, čo bolo do vás vštepované, nemusí byť pravda?

V súčasnosti sa snažím k novým informáciam pristupovať otvorene. Keď mi niekto povie, že zažil to, či ono, alebo že Zem je plochá, neodsúdim ho len preto, lebo jeho skúsenosti a pohľad na svet je iný ako môj. Snažím sa získať viac informácií z viacerých zdrojov, pospájať si súvislosti a pochopiť čo ľudí vedie k šíreniu takých informácií.

Zo slepej uličky do slepej uličky

Dnes sa na internete v hojnej miere diskutuje o tom, či je Zem plochá, alebo guľatá. Ľudia, ktorí stratili dôveru vo vedcov, zobrali staroveké koncepty, že Zem je plochá a začali to propagovať. Hlavne na Youtube môžete nájsť zaujímavé videá a diskusie pod nimi, ktoré vedú z jedného extrému, do druhého. Jedna strana zaryto tvrdí, že Zem je guľatá, druhá strana zase zaryto tvrdí, že Zem je plochá a prestreľujú sa rôznymi argumentami bez toho, aby brali do úvahy argumenty protistrany. Obe strany si myslia, že niečo vedia. Pritom len veria vedeckým poznatkom a svojim nedokonalým zmyslom.

Osobnou skúsenosťou k poznaniu

Len ten, kto bol na obežnej dráhe Zeme a obletel ju celú dokola, môže skutočne vedieť, či je Zem guľatá, alebo plochá. Len ten, kto pocítil teplo ohňa, môže skutočne vedieť, že oheň vydáva teplo. Ak človek nemá osobnú skúsenosť, potom má iba vieru – buď verí, alebo neverí, že oheň vydáva teplo. Buď verí, alebo neverí, že je niečo tak, alebo onak. Bez osobnej skúsenosti nevie ako to v skutočnosti je. Kým majú ľudia iba vieru, len ťažko dôjde k porozumeniu a k zhode.

Ľudia sa snažia iným ľuďom dokazovať, že je niečo tak, alebo onak, ale bez osobnej skúsenosti to aj tak nemajú šancu poriadne pochopiť.

Ak chceme, aby ľudia pochopili určité veci, treba im vytvoriť príležitosť pre osobnú skúsenosť. Ak niekto zaryto tvrdí, že Zem je plochá, najúčinnejší spôsob ako mu ukázať realitu, je vyviesť ho jednoducho na obežnú dráhu Zeme, aby si ju mohol obzrieť v celej svojej kráse (ak teda je guľatá, heh). Nie vždy je to praktické a možné a tak mnohí ľudia zaryto tvrdia rôzne nezmysly, ktoré nemajú veľa spoločného s realitou. Na základe falošného ega si myslia, že niečo vedia, pritom sa ich vedomosti skladajú len z teoretických poznatkov, ktoré načerpali od iných. Ak by sa usilovali o osobnú skúsenosť, mali by oveľa lepšie poznatky a nemuseli by tvrdiť rôzne nezmysly.

Otvorená myseľ

Len toľko som chcel, že vlastne Mesiac je väčší ako Slnko a je ďalej od Zeme. Človek s otvorenou mysľou nemá problém to prijať aspoň teoreticky. Práve skúmaním informácií, ktoré sa nám zdajú na prvý pohľad ako blbosť, sa zbavujeme svojej uzavretosti. Môžeme prísť na to, že to, čo sme doteraz považovali za poznatky, bola v skutočnosti len slepá viera a verili sme niekomu, kto nám tieto poznatky priniesol bez toho, aby sme si to overili. Takýto stav je žiadaný v získavaní ďalších poznatkov. Je lepšie priznať si, že neviem ako to je, ako len slepo veriť a považovať túto vieru za poznanie.

PS: V tomto článku vôbec nejde o to, či je Mesiac väčší ako Slnko. Ide skôr o to, aby sa ľudia zamysleli nad tým, či to, čo považujú za vedomosti sú skutočne vedomosti, alebo len slepá viera. A tiež, aby ľudia začali myslieť trošku otvorenejšie.

Dúfam, že vás tento článok aspoň trochu posunul k otvorenejšiemu mysleniu.

Mám pomerne dosť skúseností s ľuďmi, ktorí majú v sebe zaryté určité koncepcie a všetko, čo je mimo týchto koncepcií, považujú za nezmysel a výmysel. Takí ľudia sú veľmi obmedzení a nedokážu prijať nič, čo je mimo ich koncepcií. Keď sa človek dostane do takejto uzavretosti, je to veľmi smutné, ba až tragické. Taký človek sa len veľmi ťažko v živote posunie ďalej. Kvoli svojej zarytosti nedokáže prijímať skúsenosti a vedomosti tých, ktorí majú iné poznatky a koncepcie.

Otvorenosť

Otvorený človek skúma všetko s otvorenou mysľou a srdcom a nič vopred nezavrhuje kým sa o tom nedozvie viac. Ale uzavretý človek zavrhne okamžite všetko, čo nesúladí s jeho koncepciou. Ako sa potom môže dozvedieť viac? Taký človek stále ostáva zaseknutý v tom istom bode. Ešte horšie je, keď si myslí, že pozná recept na Absolútnu pravdu a všetci ostatní sú mimo. To je tragédia.

Otvorený človek nikoho a nič nesúdi. Snaží sa dozvedieť viac a je otvorený všetkým poznatkom, ktoré následne filtruje pomocou inteligencie. Človek by nemal nič prijímať slepo a ani slepo zavrhovať. Múdry človek by sa mal snažiť vedieť ako sa veci majú. Aj keď sa nám zo začiatku niektoré veci nepozdávajú a zdajú sa nám neuveriteľné a čudné, keď sa o tom dozvieme viac, zrazu môžeme pochopiť ako to naozaj je a nebudeme musieť žiť v domnienkach, ktoré nám myseľ okamžite ponúka, keď nemáme potrebné vedomosti.

Veľa ľudí má skúsenosť s niečim, s čím my nemáme skúsenosť. A pokiaľ niečo nie je v našej skúsenosti, máme tendenciu to súdiť ako výmysel. Napríklad čakry, astrálne cestovanie, duchovný svet, Krišna, Ježiš, bezpodmienečná láska, liečenie dotykom atď. Toto veľa ľudí považuje za výmysel, pretože s tým nemajú žiadnu skúsenosť. Ale hrajú sa na múdrych a tvrdia, že to neexistuje. Ako môžem tvrdiť, že niečo nie je, keď s tým nemám vôbec žiadnu skúsenosť?

Keď si človek zachová otvorenú myseľ, veľmi rýchlo načerpá poznatky ako teoreticky, tak prakticky. Keď je však človek uzavretý voči novým koncepciám a zubami nechtami sa drží svojich starých koncepcií, bude jednoducho stagnovať a nič nové sa nedozvie. Je mi veľmi ľúto ľudí, ktorí sa zasekli v tomto bode a všetko, čo nie je v ich skúsenosti, považujú za výmysel a nesnažia sa dozvedieť viac.

Prosba

Prosím ľudkovia, majte aspoň kúsok rozumu. Nesúďte niečo, čo nepoznáte a s čím nemáte skúsenosť. Nie je to rozumné. Ďakujem krásne.

Ľudia sa snažia byť vykonávateľmi a ovládateľmi a lipnú na výsledkoch svojich činností a na naplnení svojich túžob. Silou mocou chcú mať všetko hneď, alebo aspoň čo najskôr. Kedysi som mal takú mentalitu aj ja, ale zistil som, že lipnutie ma robí nešťastným. Keď ľudia na niečom lipnú a výsledok nie je podľa ich predstáv, sú z toho sklamaní. Naučil som sa nelipnúť na svojich predstavách a začal som prijímať všetko také, aké je. Stal sa zo mňa pozorovateľ.

Život pozorovateľa

Či už sa mi niečo podarí, alebo nepodarí, snažím sa byť odpútaný od výsledku a len sa z toho poučiť. Ak spravím nejakú chybu, zisťujem či som niečo spravil zle a či je v mojich silách to urobiť lepšie. Ľudia, ktorí lipnú na výsledkoch svojej práce, sú veľmi nešťastní, keď sa im niečo nepodarí. Nešťastie je veľmi nepríjemný stav, vďaka ktorému sa môžeme učiť. No málokto si to uvedomuje a využíva túto šancu. Duša je prirodzene blažená. Ale keď sa človek pod vplyvom ega považuje za vykonávateľa a ovládateľa a lipne na výsledkoch svojich činností, zažíva rôzne strasti a radosti.

Keď človek pochopí, že častokrát nemá možnosť ovplyvniť výsledok svojich činností a niektorých situácií, prestane bojovať. Prestane lipnúť na výsledkoch svojich činností a predstavách ako majú dopadnúť rôzne situácie. Začne prijímať všetko také, aké je. Len v tomto stave prijatia je možné nezažívať utrpenie aj keď sa človek dostane do veľmi nepríjemnej situácie. Prijímať všetko také, aké je, to je kľúč k vyrovnanému a šťastnému životu. Dá sa to naučiť.

Odpor

Mnohí ľudia žijú v stave odporu a neprijímajú životné situácie také, aké sú. Chcú, aby bolo všetko podľa nich, ale tak to nefunguje. Keby bolo všetko po našom, život by bol nudný. Zažívame rôzne situácie, ktoré nechceme zažívať. Ale práve tieto situácie nás majú v živote niečo naučiť. A keď sa naučíme, už na tie isté situácie budeme reagovať inak.

Dôležité je naučiť sa prijať všetko také, aké je a nebojovať proti tomu silou mocou. Hlavne proti niečomu, čo nemôžeme svojimi silami nijak zmeniť.

Prijatie

Stav prijatia neznamená rezignovať, alebo ignorovať. Znamená to prijať situáciu a postaviť sa k nej zodpovedne s inteligenciou – ak je v mojich silách niečo zmeniť, pokúsim sa o to. Ak to v mojich silách nie je, nebudem sa tým rozrušovať. To znamená prijatie.

Napríklad nemôžeme ovplyvniť to, že v tomto svete je smrť bežným javom. Nikto aj tak nechce zomrieť a nikto nechce, aby zomreli jeho blízki. Ale to je stav odporu. Nechcieť niečo, čo aj tak nastane, načo je to dobré? Je lepšie zmieriť sa s tým a dostať sa tak do stavu prijatia, z ktorého pramení pokoj. Ľudia, ktorí sú v stave odporu, nesmierne trpia, keď im niekto blízky zomrie. Nechcú prijať smrť. Ľudia, ktorí prijímajú smrť ako súčasť ich života, dokážu prijať aj svoju smrť a smrť svojich blízkych oveľa lepšie ako ľudia v stave odporu. Naozaj, načo je dobré odporovať niečomu, čo aj tak nezmeníme? Nedáva to zmysel. Je oveľa rozumnejšie naučiť sa prijímať veci také, aké sú a dosiahnuť tak vnútorný mier.

Učíme sa celý život a ak chceme prežívať vnútorný mier, musíme sa naučiť prijímať všetko také, aké je. Ak nechceme viac trpieť, musíme sa dostať do stavu prijatia a prijímať aj nepríjemné situácie ako súčasť nášho života a zobrať si z nich ponaučenie. Prišli sme sa na tento svet učiť a tak využime túto možnosť čo najlepšie.

Prajem všetkým, aby sa čo najskôr dostali zo stavu odporu do stavu prijatia a dokázali prežiť vyrovnanosť so všetkým. Taký stav je pre dušu veľmi žiadaný.

„Tí, ktorých myseľ zotrváva v rovnováhe a v harmónii, prekonali už zrodenie a smrť. Sú bezchybní ako Brahman, a preto už zotrvávajú v Brahmane.“ [BG 5.19]

Ľudia sa snažia získať poznanie najmä čítaním kníh, článkov, pozeraním videí, prípadne načúvaním slov od ostatných, ale už málokto si vyskúša nadobudnuté poznatky v praxi. Veľmi veľa ľudí má len teoretické poznanie, ktoré je síce pekné, ale samo o sebe nestačí k hlbšiemu pochopeniu témy. O láske môžeme čítať tisíce strán, pozerať tisíce filmov, ale budeme skutočne vedieť čo je láska kým ju nepocítime?

Osobná skúsenosť a pochopenie

Všade a neustále zdôrazňujem dôležitosť osobnej skúsenosti. Bez osobnej skúsenosti nie sme schopní veci hlbšie pochopiť a získať tak lepšie poznanie. Vari by som vedel čo znamená, že oheň páli, keby som nepocítil jeho teplo? Mal by som len určitú predstavu, ale nevedel by som poriadne čo to znamená.

Nemať osobnú skúsenosť znamená mať len vieru. A veriť môžeme čomukoľvek. Ľudia veria rôznym teóriam bez toho, aby si to overili, bez toho aby mali osobnú skúsenosť a zistili či je to tak, alebo onak. Ľudia, ktorí len veria, sú náchylní na manipuláciu. Na základe viery sú schopní urobiť čokoľvek. A to môže byť nebezpečné.

Keď získavame teoretické poznatky, na začiatku je vždy viera. Buď verím, alebo neverím informáciam, ktoré sa ku mne dostávajú. Ale ako to naozaj je? Je to pravda, alebo nie? Keď len verím, alebo neverím, tak v skutočnosti neviem ako to naozaj je. A veriť môžem naozaj čomukoľvek, akejkoľvek hlúposti. Mali by sme sa usilovať o overenie svojej viery. Je to naozaj tak, ako mi tvrdia? Alebo je to inak. Poďme to zistiť v praxi.

Prax

Keď som bol dieťa, rodičia mi povedali, že platnička na sporáku páli, lebo sa na nej práve dovarilo. Ja som nevedel čo to znamená a neveril som tomu, čo mi hovorili. Tak som si vyskúšal položiť prst na platničku a popálil som sa. Potom som pochopil čo mi hovorili. A nie len pochopil, ale aj pocítil čo znamená „páli“. Samotná moja viera (to, že som neveril) nemala s realitou nič spoločné. Do reality ma dostala až osobná skúsenosť. Už chápete prečo je osobná skúsenosť veľmi dôležitá? Prečo ju neustále zdôrazňujem?

Neverte slepo nejakým knihám, videám, či ľuďom. Snažte sa overiť nadobudnuté informácie v praxi. Tak získate skutočne hlboké poznanie a zistíte čo je skutočnosť a čo je výmysel. Bez osobnej skúsenosti nemôžete naozaj vedieť ako to je.

Preto vás prosím ľudia, ak nechcete byť manipulovaní na základe viery (verím/neverím), snažte sa získať osobnú skúsenosť. Snažte sa zistiť či teória, ktorú ste získali, je platná aj v praxi. Keď si to overíte, budete oveľa, oveľa múdrejší. Mnohí ľudia sa robia múdrymi a prezentujú teóriu, ktorú sa niekde naučili, no sami ju nemajú vyskúšanú v praxi a tak len na základe svojej viery šíria tieto teoretické poznatky. Takéto šírenie poznatkov je veľmi zavádzajúce.

Samozrejme, s veľa poznatkami, nemôžeme mať len tak osobnú skúsenosť. Vtedy je dobré priznať si, že neviem ako to naozaj je. Nevidel som, nepočul, nepocítil, nezažil som, preto nemôžem vedieť. Napríklad si zatiaľ nemôžeme len tak vyletieť do vesmíru a pozrieť si, či je Zem guľatá, alebo nie. Ostáva nám len veriť, alebo neveriť obrázkom, videám a tým, ktorí tvrdia, že zem je guľatá. Keď Galileo tvrdil, že Zem je guľatá, skoro nikto mu neveril. Až keď začali Zem lepšie skúmať, naozaj zistili, že má elipsoidný tvar.

Skúmanie – osobná skúsenosť nám prináša lepšie pochopenie. Preto skúmajte, študujte a pokiaľ možno overujte si nadobudnuté poznatky osobnou skúsenosťou. Tak sa nestanete náchylným na manipuláciu na základe viery. Nestanete sa ovečkou.

V dnešnej spoločnosti môžeme vidieť všade samé ovce. Ľudia veria médiám, politikom, vede, náboženstvám a rôznym ďalším zdrojom teoretických poznatkov, no vôbec netušia aká je realita, pretože s ňou nemajú skúsenosť.

Osobná skúsenosť nestačí

Výhrady skeptikov voči osobnej skúsenosti sú tie, že osobná skúsenosť je príliš subjektívna. Áno, je. Preto osobná skúsenosť samotná nestačí k získaniu poznania, ale je toho dôležitou súčasťou. Môžeme mať napríklad zlú skúsenosť s určitou etnickou skupinou, ale znamená to, že celá etnická skupina je taká? Musíme sa naučiť pozrieť na veci s nadhľadom a nespoliehať sa výhradne na našu osobnú skúsenosť, ktorá môže byť naozaj veľmi subjektívna a tým pádom skreslená.

Získanie poznania osobnou skúsenosťou je oveľa náročnejšie ako získanie len teoretického poznania, ktoré je dostupné prakticky hneď. No ak vyvinieme trochu úsilia a získame osobnú skúsenosť, doposiaľ nazbierané teoretické informácie nadobudnú inú hĺbku. Získame iné, hlbšie pochopenie veci. Preto je osobná skúsenosť naozaj veľmi, veľmi, veľmi, veľmi dôležitá.

Neuspokojte sa iba s vierou. Radšej si priznajte, že neviete ako to je, keď svoju teóriu neviete doložiť poznaním z praxe. Neprezentujte teoretické poznanie ako fakty.

“Kto veľa hovorí, zriedka uskutočňuje svoje slová. Múdry človek sa vždy bojí, aby jeho slová nepredstihovali jeho skutky” – Konfucius