Archívy kategórie: poučné

Domnienky a šírenie bludov

poučné

Domnievať sa je bežná vec. Až tak bežná, že ľudia svoje domnienky berú ako pravdu. A to býva celkom nepríjemné ba až nebezpečné. Domnienky nič nevypovedajú o skutočnosti, no predsa ich niektorí ľudia považujú za skutočnosť. Potom vidia veľmi skreslenú realitu a často šíria svoje domnienky medzi iných a tí zase medzi ďalších. Na tomto princípe funguje ohováranie a šírenie rôznych poloprávd a bludov. Niekto si vytvorí vo svojej hlave domnienku. Svojej domnienke dá až príliš veľkú váhu a je z nej zrazu pravda. Ak sa táto domnienka začne šíriť medzi ľudí, budú ju takisto brať ako pravdu. Pretože ľudia radi veria bludom a pritom si myslia, že je to pravda. Je to zaujímavá ľudská schopnosť, ktorá ma fascinuje.

Ak sa ti nechce čítať, pozri si vlog (8.5 min):

Domnienky v praxi

Ľudia sa domnievajú veľa vecí. Napríklad sa domnievajú, že hnutie Hare Krišna je nejaká sekta, ktorej členovia jedia deti. Vážne, to si niektorí ľudia myslia.

V poslednej dobe vzniká veľmi veľa domnienok o utečencoch. Internetom sa šíria rôzne bludy, ktorým ľudia veria. Pretože sú v súlade s ich presvedčením. A to je nebezpečné. Zdravý rozum tu zaniká a vzniká tak priestor pre niečo podobné ako bolo pred a počas druhej svetovej vojny – fašizmus.

Veľmi častá domnienka je, že ľudia sa nikdy nezmenia. Stále tu budú vojny, nenávisť, hnev a iné obludnosti. Už len to slovíčko “nikdy” napovedá o nezmyselnosti celého tvrdenia.

Ľudia sa domnievajú o rôznych veciach rôzne veci bez toho aby o nich niečo vedeli. Toto je veľký problém. Ľudia tak vytvárajú a šíria rôzne bludy.

Najnebezpečnejšie je, keď sa ľudia domnievajú, že ich domnienky sú pravdivé. Čím viac ľudí uverí domnienkam, tým je to nebezpečnejšie. Mali by sme si dávať pozor na to, čomu a komu veríme. Mali by sme si uvedomiť, že to, čo si myslíme že vieme, sú len domnienky. Píšem o tom v článku “Udivuje ma schopnosť ľudí vedieť čo je pravda“.

Názory sú len domnienky

Možno si to ani neuvedomujete, ale domnienky nás všade obklopujú. Sú všade. Vychádzajú aj z vašich úst. Občas aj z mojich keď si nedám pozor. Keď sa na to tak spätne pozerám, asi 80%, možno až 90% mojich slov boli domnienky. Boli to takzvané moje názory. Prakticky 99% názorov ľudí sú domnienky. Ľudia si naštudujú nejaké informácie, samozrejme z dôveryhodných zdrojov, že… a veľmi často sa o týchto informáciach domnievajú, že sú pravdivé. Vytvárajú si na základe nich svoj názor a ten potom ďalej šíria ako svoju pravdu. Tak vzniká veľa verzií pravdy, veľa domnienok. Človek potom už ani nevie čomu a komu má veriť, tak radšej neverí ničomu a nikomu. V lepšom prípade. V horšom prípade uverí prvej domnienke, ktorá bude v súlade s jeho názorom. A tak sa vytvárajú tábory, ktoré zdieľajú podobné názory. Vytvárajú si vlastnú verziu pravdy. Iné tábory majú zas inú verziu pravdy a dostávajú sa do konfliktov s ostatnými tábormi, ktoré majú protichodné názory. Žiadny tábor si neuvedomuje, že jeho verzia pravdy sú len domnienky. Že realita býva často iná ako ich názory. Pravda býva väčšinou uprostred. Žiaľ tábory uprostred vznikajú len málokedy. Ľudia si musia nájsť vždy buď jeden extrém, alebo druhý extrém, nič medzi. Pretože byť medzi znamená byť suchár. Ale to je zas len moja domnienka. No vidíte, nedal som si pozor a vytváram si domnienky. Vlastne všetko, čo som tu doteraz napísal je len domnienka.

Ako si nevytvárať domnienky?

Ako som demonštroval pred chvíľkou, nevytvárať si domnienky je veľmi ťažké. Prakticky všetko, čo si nemôžeme overiť, je domnienka. Každý jeden môj názor na vec, ktorej pravdivosť nemôžem na 100% potvrdiť, je domnienka. Veľa ľudí sa domnieva veľa vecí, bez toho aby si to uvedomovali. Pre človeka je prirodzené domnievať sa a zároveň brať domnienku ako pravdu, že to je naozaj na 100% tak. Chcieť mať pravdu je prirodzená ľudská vlastnosť. Ak človek zistí, že jeho domnienka bola pravdivá, teda mal pravdu, je to super pocit. Ale ak človek zistí, že jeho domnienka bola hovadina, tak to až taký super pocit nie je. To zabolí.

Skôr, než si vytvoríme nejakú domnienku a skôr než ju vypustíme do sveta, mali by sme si overiť jej pravdivosť. Pretože ak vytvárame domnienky, ktorých pravdivosť nemôžeme na 100% potvrdiť a náhodou sa ukáže, že naše domnienky sú nepravdivé, budeme za blbcov. A byť za blbca nie je príjemné. Vo svete môžeme vidieť veľa blbcov, ktorí sa snažia obhajovať svoje domnienky. Ani za nič si nechcú priznať, že ich domnienky nie sú založené na skutočnosti. Oblbujú tak sami seba aj iných.

Ak nechceme byť za blbcov, nevytvárajme si domnienky, ktorých pravdivosť nemôžeme na 100% overiť. To je celá veda. Otázkou ostáva, kde si môžeme ich pravdivosť overiť? V učebniciach? Na internete? V knihách?

Kde si môžeme overiť naše domnienky?

Ja preferujem osobnú skúsenosť. Predtým, než vypustím zo seba nejakú domnienku, chcem mať s danou témou osobnú skúsenosť. Môžem napríklad vypustiť domnienku, že oheň páli. Viem, že oheň páli, skúsil som si to a ostatní si to môžu skúsiť tiež. Môžu si overiť, že oheň páli. To je pravdivá domnienka, ktorá zaručí, že nebudem za blbca.

Overenie z rôznych zdrojov

Naše domnienky si môžeme overiť z rôznych zdrojov – z kníh, z internetu, zo svätých písiem, od iných ľudí atď. Otázkou ostáva, nakoľko sú tie zdroje dôveryhodné. Pre niekoho môže byť Biblia 100% dôveryhodná, pre iného nemá žiadnu dôveryhodnosť. Pri overení domnienky z iných zdrojov ako je osobná skúsenosť, vzniká problém dôveryhodnosti. My môžeme považovať nejaký zdroj za dôveryhodný, no niekto iný má zas iný dôveryhodný zdroj, ktorý hovorí niečo iné. Tak kde je pravda? To je problém.

Overenie osobnou skúsenosťou

Výhoda osobnej skúsenosti je tá, že jej dôveryhodnosť je pre každého rovnaká, alebo aspoň približne rovnaká. Namočíš si prst do vody, prst bude mokrý. Napríklad moja domnienka založená na osobnej skúsenosti je, že človek nepotrebuje mäso k životu. Nájdu sa ľudia, ktorí sa budú oháňať rôznymi výživovými tabuľkami a vedeckými poznatkami, že človek mäso k životu potrebuje. Snažia sa tak obhájiť svoje chúťky na mäso. No ja a veľa iných im môžeme osobnou skúsenosťou ukázať, že mäso k životu nepotrebujeme. Môžu si to sami vyskúšať na sebe. Môžu mať osobnú skúsenosť keby chceli a môžu zistiť, že mäso k životu nepotrebujú. Môžu sa nájsť aj takí, ktorí zistia, že mäso z rôznych dôvodov potrebujú. Ich osobná skúsenosť je, že mäso potrebujú.

Overenie domnienky osobnou skúsenosťou je vždy viac ako overenie domnienky z iných zdrojov. No žiaľ, nie vždy to je možné. Ja som sa naučil, že ak nemám osobnú skúsenosť, dávam si veľký pozor na to, aké domnienky zo seba vypúšťam. Ak chceš vypustiť do sveta nejakú domnienku, radšej si naozaj over, ži nevypúšťaš do sveta nejakú hovadinu. Ušetríš si tak nepríjemný pocit keď ostatní tvoju domnienku označia za hovadinu. A tiež never domnienkam ostatných. Zo začiatku je ťažké nevypúšťať zo seba hovadiny, ale postupne sa to dá vytrénovať. Treba si hlavne uvedomiť a prijať fakt, že nie si vševed. Radšej povedz “neviem”, ako by si mal zo seba vypustiť hovadinu. Veľa šťastia pri nevypúšťaní hovadín.

Poďme si spraviť krajšiu realitu

poučné, zmena

Odkedy som pochopil silu myšlienky, zameriavam svoju pozornosť viac na pekné veci. Kútikom oka sledujem čo sa deje vo svete, ale nedávam tomu viac pozornosti ako je potrebné. No a vďaka tomu, že venujem viac pozornosti pekným veciam, sa stalo niečo úžasné.

Ak sa ti nechce čítať, pozri si vlog (16 min):

Som šťastnejší a láskyplnejší

Už sú to možno dva týždne odkedy som úplne pochopil, že na čo zameriavam pozornosť, to rastie. Keď som zameriaval svoju pozornosť na dianie vo svete, na utečencov, vojny, negatívnych ľudí a zapájal som sa do internetových diskusií, veľakrát som z diskusií odchádzal sklamaný a zúfalý. Zistil som, že ma ľudia žijúci v nevedomosti nedokážu pochopiť. Neskôr som sa prestal zapájať do diskusií, lebo som zistil, že je to premárnený čas. Tiež som prestal dávať pozornosť negatívnym správam, ktorými je zamorený už aj internet, takže to nie je také jednoduché. Televíziu nepozerám už asi 12 rokov. Nechápem ľudí, ktorí ju dokážu pozerať. Je to nad moje chápanie.

Nedávno som začal zameriavať svoju pozornosť viac na pekné veci. Na pekný deň, deti, zvieratá, prírodu,… Už po týždni som pocítil, že som šťastnejší a láskyplnejší. Vidím v ľuďoch viac dobra. Každý deň narazím na nejakú drobnosť, ktorá ma nesmierne poteší. Niekedy sa stane, že mi tečú slzy šťastia, alebo dojatia. Napríklad dnes som sa rozplakal dvakrát. Prvá vec, ktorá ma dojala, bol nasledujúci príbeh:

„Pred pár dňami sme šli s manželom na večeru do našej obľúbenej samoobslužnej reštaurácie. Objednali sme si a ako sme tak čakali na jedlo, uvidela som bezdomovkyňu, ktorá si pýtala od ľudí zvyšky jedál, ktoré chceli vyhodiť. Všetci ľudia bezdomovkyňu ignorovali a jedlo jednoducho vyhodili. Keď som to videla, zlomilo mi to srdce. Pracujem s bezdomovcami už niekoľko rokov, všetkým im dávam veľa lásky. Povedala som manželovi, že keď budem dojedať, nechám jej zo svojho jedla. Keď sme boli na odchode, tak som sa obzerala po bezdomovkyni, no nevidela som ju. Cítila som smútok, keď som vedela, že bezdomovkyňa hľadala len kúsok teplého jedla a nedostalo sa jej ho. Keď už som išla vyhodiť môj zbytok kuraťa a asi 6 hranoliek, započula som veľmi tichý hlas, ktorý sa ma pýtal, či mi niečo z jedla ostalo. Otočila som sa a bola to ona. Dala som jej zbytok môjho jedla a pozorovala som ju ako si sadá a dojedá moje zbytky. Niečo nebolo v poriadku. Cítila som sa hrozne keď som videla ako dojedá moje zbytky. Zaslúži si oveľa viac ako zbytky. Tak som jej išla kúpiť celé jedlo. Zaslúži si dostať teplé jedlo. Keď som objednala jedlo, požiadala som jedného zo zamestnancov o láskavosť – aby bezdomovkyňu nevyhadzoval. Bezdomovkyňa sa už zdvíhala na odchod keď som ju prekvapila s novým, teplým jedlom. Dala som jej ho a jej výraz tváre hovoril za všetko. Nikdy predtým som necítila niečo také… čistú, skutočnú vďačnosť. To objatie, ktoré mi dala, bolo objatie, ktoré som nikdy predtým nezažila… tie slzy, ktoré ronila vo mne zanechali hlbokú stopu. Pevne som ju stiskla a nechala som ju nech sa vylpače. Nevadilo mi to. Ten moment si budem pamätať do konca života.“

jedlo bezdomovkyni

Po prečítaní tohto príbehu som cítil niečo neskutočné. Slzy dojatia v očiach a neskutočnú lásku. Všetci sme láska. Preto občas dokážeme cítiť lásku druhých. S láskou dokážeme zmeniť všetko. S láskou dokážeme rozmraziť zamrazené srdcia ľudí. Poďme to spraviť! Poďme spraviť zo sveta mierumilovné a láskyplné miesto!

Druhá vec, ktorá ma dojala bola táto: Ako by si reagoval keby ti niekto povie, že si krásny? 18 ročná študentka Shea Glover z Chicaga spravila sociálny experiment ako ľudia reagujú keď im niekto povie, že sú krásni. Postavila ľudí pred foťák a potom im povedala: “Fotím vecí, ktoré sa mi zdajú byť krásne”. Lenže namiesto fotenia to nahrávala a reakcie ľudí sú na nezaplatenie. Naozaj ma to dojalo.

Shea napísala: “Môj zámer nebol dostať z ľudí reakcie. Jednoducho som chcela urobiť video krásy a toto je výsledok“.

V strede videa som mal slzy na krajíčku a ku koncu som ich už vypustil. Tak dobre som si už dlho nepoplakal. Toľko nádherných emócií v pár minutách sa len tak nevidí. Na fotkách naľavo je vidno akúsi všednosť, obyčajnosť, znudenosť. Na fotkách napravo si môžete všimnúť pravú ľudskú postatu – šťastie a radosť. Ak niekomu poviete, že je krásny, dokáže svoju krásu naplno prejaviť svojim úprimným úsmevom. Ľudia sú nádherní, keď sa usmievajú. Milujem keď sa ľudia úprimne usmievajú a radujú. Video končí slovami: “Na svete je veľmi veľa krásy, ak mrkneš, tak ju neuvidíš“. Posledná teta vo videu hovorí “To to bol tak krásny deň“.

A veruže aj ja som mal krásny deň. Vďaka tomu, že zameriavam svoju pozornosť na pekné veci, mám aj pekný deň. Veľa pekných dní. Moja realita je oveľa krajšia ako keď som sa zameriaval na negatívne veci. To ale neznamená, že negatívne veci ignorujem. Viem, že existujú. Iba im nedávam pozornosť, pretože si moju pozornosť nezaslúžia. Ja chcem mať peknú realitu, chcem sa tešiť zo života, chcem si užívať život naplno a chcem pomáhať ostatným. Zistil som, že najlepšie pomôžem ostatným tak, že ich nakazím svojou pozitívnou energiou. Veľa ľudí totižto berie život ako utrpenie a namiesto úsmevu majú na tvári kyslý výraz. Ak dokážete nakaziť človeka svojou pozitívnou energiou, je to pre vás aj pre toho človeka najväčší dar.

Zameriavajme sa na pekné veci

Každý deň sa zameriavajme na pekné veci. Na slnko, na deti, na zvieratá, darujme okoloidúcim ľuďom úsmev len tak, niektorí z nich úsmev opetujú a tým zvýšia našu pozitívnu energiu. Vytvárajme si takú realitu akú chceme. Zameriavajme sa viac na veci, ktoré chceme. Aj svoje činnosti zameriavame na veci, ktoré chceme, takisto zameriavajme aj svoje myšlienky na veci, ktoré chceme. Sila myšlienky je totiž oveľa väčšia ako si myslíte. Odporúčam preštudovať si článok “Myšlienka má oveľa vačšiu moc ako si myslíte“. Spoločne si dokážeme vytvoriť krajšiu realitu. Ak pochopíte silu myšlienky, už viac nebudete zameriavať svoju pozornosť na negatívne veci. Každý chce žiť šťastný a láskyplný život plný hojnosti a mal by sa snažiť robiť všetko preto, aby ho dosiahol. Ak spojíme silu činov a silu myšlienok, ak sa spojíme viacerí a priložíme ruku k dielu, dokážeme si spoločne vytvoriť takú realitu, akú chceme. Spoločne môžeme vytvoriť lepší svet.

Pozitívna energia je nákazlivá. A je oveľa mocnejšia ako negatívna. Svetlo vyženie tmu. Každý človek chce byť prirodzene pozitívny, chce byť šťastný. Lenže veľa ľudí nevie ako na to. Potrebujú pomoc. Poďme im pomôcť dostať sa z temnoty a ukázať im svetlú stránku života.

Kamarátka, ktorá pracuje ako doktorka v nemocnici, dostala na adresu primára pochvalu:

Dobrý deň,

rozhodla som sa Vám napísať, lebo včera som s mojim otcom navštívila ambulanciu cievnej chirurgie. Ošetrovala ho MUDr. Kadlečíková – pán primár, neviem či dostatočne chvályhodne slovami opíšem jej prácu, ale pripadalo mi to v dnešnom svete ako scifi. Ochota, láskavosť, ľudský prístup, záujem o pacienta – jednoducho anjel. Máte ho na oddelení a želám Vám, aby ste takýchto anjelov mali čo najviac. A želajme si, aby takýchto lekárov na našom Slovensku bolo čo najviac.

S pozdravom
XXX

Zarazila ma veta: “pripadalo mi to v dnešnom svete ako scifi“. Tu je jasne vidieť ako niektorí ľudia vnímajú realitu. Vidia viac negativity ako pozitivity. Vidia tak svet preto, lebo zameriavajú svoju pozornosť na negativitu a myslia si aký je svet a ľudia hrozní. Všímajú si viac negatívne veci ako pozitívne, preto aj viac vidia negatívne veci a vytvárajú si negatívnu realitu. V negatívnej realite nemôžu byť šťastní, to nie je možné. A nemôžu ani vidieť pekné veci keď sa zameriavajú na tie zlé. Nedokážu vidieť v ľuďoch dobro. Vidia len negatívne stránky ľudí. Pritom každý jeden človek má v sebe niečo pozitívne. Aspoň kúštiček pozitivity. Každý človek má srdce. A srdce sa dá obmäkčiť. Ľadové srdce sa dá roztopiť láskou.

Negatívni ľudia nedokážu vidieť pozitívne veci, preto im ich musíme ukázať. Kamarátka doktorka ukázala svoju dobrosrdečnosť a tak môžu ľudia žijúci v negativite vidieť, že ešte stále existuje dobro a dobrí ľudia. Ľudom žijúcim v negatívnej realite sa môžeme pokúsiť ukázať našu pozitívnu realitu. Najlepšie ju pochopia tak, že pôjdeme sami príkladom. Je lepšie raz vidieť ako stokrát počuť. Môžeme hovoriť ľuďom aký je svet krásny a že ľudia sú tiež dobrí, no nepochopia nás. Musíme im ukázať našu dobrosrdečnosť, našu realitu. Jedine tak pochopia o čom hovoríme. Ak budeme konať z lásky a budeme lásku rozširovať, ľudia to ocenia a možno pochopia, že by mohli konať rovnako.

A na záver moja obľúbená veta, ktorú som tiež nedávno pochopil: “Zmeň seba a zmeníš celý svet“. A vlastne ešte jedna: “Buď zmenou, ktorú chceš vidieť vo svete“.

Život v súčasnom systéme mi nedáva zmysel

poučné

Zamýšľali ste sa niekedy nad životom? Nad tým prečo chodia ľudia do práce a za ňu dostávajú zvláštne papieriky, zvané peniaze, ktoré majú pre nich veľkú hodnotu? Zamýšľali ste sa niekedy nad tým, či by ľudia robili svoju prácu aj keby za ňu nedostávali peniaze? Robil by si to, čo robíš, keby za svoju prácu nedostávaš peniaze? Máš rád svoju prácu natoľko, že by si ju dokázal robiť aj keby za ňu nedostávaš peniaze?

Ak sa ti nechce čítať, pozri si vlog (10 min):

Otroctvo za peniaze

Človek je jediný druh na planéte, ktorý musí platiť za život.

Príde mi, že väčšina ľudí robí prácu iba pre peniaze. Iba preto, lebo musia. Potrebujeme peniaze, aby sme mohli uživiť seba a rodinu a preto potrebujeme nejakú prácu, pokiaľ možno dobre platenú, aby nám ostalo aj na dovolenku, auto, alebo splácanie pôžičiek. Ak niečo chcem, ale nemám na to peniaze, môžem si na to predsa zobrať pôžičku. Je to paráda nie? Čo na tom, že sa zadĺžim a v konečnom dôsledku preplatím danú vec o pár percent. Veď skoro každý to tak robí. Je to bežná prax.

Baví ťa každé ráno vstávať a dochádzať do práce, tam si odmakať 8 alebo aj viac hodín a cestovať zase domov? Myslíš, že ťa to bude baviť robiť niekoľko desaťročí? Myslíš, že si slobodný? Čo keby som ti povedal, že si otrok? Asi by si nesúhlasil, že? Tak schválne, poďme si pozrieť podobnosť otroctva kedysi a otroctva dnes.

Otroctvo kedysi a dnes

Kedysi boli otroci doslova vlastníctvom otrokára. Dnes nie sú vlastníctvom, ale zvyčajne lacnou pracovnou silou, ktorá môže byť nahradená inou lacnou pracovnou silou.

Kedysi otroci dostávali za prácu len jedlo a vodu a nemali žiadny majetok. Boli majetkom otrokárov. Mali zaobstaranú strechu nad hlavou. Dnes otroci dostávajú za prácu peniaze, aby si mohli kúpiť jedlo, vodu, strechu nad hlavou a ak zvýšia peniaze, tak aj nejaký majetok. Z niektorých otrokov sa z rôznych dôvodov stávajú bezdomovci. Nemajú strechu nad hlavou, nemajú peniaze na jedlo ani na vodu, ale sú aspoň slobodní. Nemusia robiť prácu, ktorá ich nebaví.

Rozdielov medzi otrokárstvom kedysi a otrokárstvom dnes je len málo. Dnešní otroci sú naoko slobodní a môžu mať majetok. Otrokári totiž časom zistili, že keď dajú otrokom iluzornú slobodu, tak produktivita práce rapídne stúpne. Otrokov prepustili a dali im možnosť otročiť o čosi slobodnejšie.

Peniaze

Keďže veľa ľudí má nedostatok peňazí, peniaze sú pre nich veľmi dôležité. Častokrát sú peniaze na vrchole hodnotového rebríčka ľudí. Pracujú za peniaze na úkor zdravia a potom tie peniaze použijú na to, aby získali zdravie späť. Je to zvláštne. Ľudia si neuvedomujú čo robia. Žijú v nevedomosti. O peniazoch píšem v článku “Peniaze“.

Honba za peniazmi

Vidina bohatstva v podobe peňazí a veľkého majetku je hnacím motorom mnohých ľudí. Ženú sa za peniazmi a pritom zabúdajú na skutočné hodnoty života. Zabúdajú na rodinu a priateľov, na svoje záľuby, aj na svoje zdravie. Nemajú čas zaoberať sa skutočnými hodnotami, lebo svoj čas vymieňajú za peniaze. Často si až na smrteľnej posteli uvedomia, že ich život nebol nič iné, ako honba za peniazmi.

Aj dnes ešte stále veľa ľudí pracuje 8 hodín denne, 5 dní v týždni, 160 a viac hodín mesačne. Niektorí dostávajú slabší plat, iní celkom slušný. Peniaze hromadia na svojom bankovom účte a občas si doprajú nejakú dovolenku, alebo drahšiu vec ako napríklad auto. Niektorí ľudia majú celkom vysoký životný štandard, preto potrebujú zarábať viac peňazí. Napríklad mám kamaráta, ktorý mesačne minie okolo 2000€ pre štvorčlennú rodinu. Preto potrebuje zarobiť minimálne tých 2000€ mesačne, ale ako programátor zarába samozrejme viac.

Zamysli sa, či potrebuješ drahé auto, drahý dom, drahú dovolenku. Či to naozaj stojí za ten čas strávený v práci, ktorá ťa možno ani nebaví a robíš ju len pre peniaze. Robil by si svoju prácu, keby za ňu nedostávaš peniaze? Ak si odpovedal NIE, prečítaj si článok “Nasleduj svoju vášeň“.

Médiá

Médiá sú zvláštna vec. Majú obrovskú moc, ktorú si bežní ľudia neuvedomujú. Majú moc tvoriť mienku obrovského množstva ľudí. Majú moc zahlcovať ľudí správnymi informáciami v správny čas. Majú moc tvoriť mienku masy ľudí správnymi informáciami v správny čas. Viac o médiách píšem v článu “Mediálna manipulácia v praxi“.

Televízia doslova programuje mysle obrovského množstva ľudí. Ľuďom sa do povedomia dostávajú veci, o ktorých nemajú najmenšie tušenie. Napríklad násilie, hnev, hádky, ohováranie a dokonca aj strava.

Pozriete si telenovelu a čo vidíte? Intrigy, hádky, ohováranie a násilie. Občas aj lásku aby sa nepovedalo.

Pozriete si večerný film a čo vidíte? V trileroch nebezpečie, smrť, násilie. V romantických filmoch je trocha lásky a vtipu. V hororoch opäť nebezpečie, strach, násilie, smrť. Dokonca aj rozprávky sú plné násilia. Malé deti vidia násilie v rozprávkach a potom to skúšajú praktikovať na svojich kamarátoch a čudujú sa, že sa to ich kamarátom nepáči. Veď v rozprávke to vyzeralo tak super.

Školstvo

Učiť sa veci, ktoré sa už v praxi dávno nepoužívajú a učiť sa veci, ktoré človek nikdy nevyužije, o tom je naše školstvo. O školstve píšem v článku “Školstvo je napiču“.

Vláda, polícia, vojsko

Vláda, polícia, vojsko – zbytočnosť nad zbytočnosť. Načo potrebuje slobodný človek vládu, aby ho okrádala? Načo potrebuje slobodný človek políciu? Aby sa tvárila, že nás ochraňuje? A vojsko? Vojsko potrebuje elita, aby mohla dobývať cudzie územia.

Ja viem, ja viem. Ľudia sú hovadá, preto potrebujú byť ovládaní vládou. Vláda všetko zariadi. Ľudia potrebujú zákony, inak by tu bol totálny chaos. Potrebujú políciu, ktorá ich ochráni pred každodenným nebezpečenstvom – pred ľuďmi. A vojsko je tiež potrebné. Čo ak nás napadne iné vojsko? Hehe, tak Slovensko je v prdeli.

Drancovanie prírody

Planéta Zem je domov ľudí. Ľudia sú taký zvláštny tvor, že si svoj domov ničia. Chcú dokonca lietať na iné planéty a tam zakladať kolónie. Ak zničia Zem, jednoducho odletia na inú planétu. Veď pohodka. Zničíme si jeden domov, presťahujeme sa inde. Veď sme civilizácia, alebo nie?

sumavsky les

A iné

Mohol by som napísať celú knihu o tom, čo mi príde zvláštne v súčasnom systéme. Možno ju aj raz napíšem.

Ako by to malo byť

Aby som len nekritizoval, tak to napravím svojou slniečkárskou víziou, pre mnohých doslova utópiou.

V prvom rade by ľudia mali byť ľuďmi a dodržiavať základné pravidlá ľudskosti. Píšem o tom v článku “Základné pravidlá ľudskosti“. Sloboda a rešpektovanie slobody ostatných je najvyššia neporušiteľná zásada. Ľudia môžu robiť čokoľvek ak tým nezasahujú do slobody ostatných, nie len ľudí, ale aj zvierat a pokiaľ možno aj rastlín. Ľudia sa musia naučiť žiť v súlade s prírodou. Nie je možné, aby spoločnosť fungovala efektívne bez dodržiavania základných pravidiel ľudskosti. Je potrebná zmena a táto zmena musí nastať na úrovni jednotlivcov. Áno, pokiaľ možno všetkých 7 miliard ľudí.

Ľudia by mali obnoviť svoj pôvodný vzťah s prírodou.

Ľudia nebudú pracovať len pre svoje blaho, ale pre blaho všetkých ľudí, zvierat aj rastlín.

Ľudia by mali robiť to, čo ich baví. Nemali by byť obmedzovaní peniazmi a musieť pracovať len pre peniaze.

Peniaze sú zbytočnosť. Je to výmysel, ktorý má ľudí udržiavať v otroctve. Každý človek by mal mať mať zabezpečené základné veci ako strechu nad hlavou, dostatok jedla a vody a možnosť robiť to, čo ho baví. Platiť za život je hlúposť.

Štáty, hranice a zákony sú takisto zbytočnosť. Príkazy a zákazy, to nie je sloboda.

Ľudia by mali využívať svoj potenciál na tvorenie namiesto ničenia. Ľudský potenciál je obrovský. Len sa dnes využíva viac na ničenie ako na tvorenie. Respektíve využíva sa aj na tvorenie ale pritom sa ničí veľa vecí. Nemusí to tak byť. Ľudia už dnes hľadajú spôsoby ako redukovať ničenie na minimum.

Dnes sa moja vízia môže zdať ako utópia, no v budúcnosti to môže byť realita.

Vcítenie sa do utečencov

poučné, utečenci

Povedať “My tu utečencov nechceme” je oveľa jednoduchšie ako pokúsiť sa vcítiť do role utečenca. Ľudia, ktorí vyslovujú niečo ako “My tu utečencov nechceme” alebo “Utečenci, vráťte sa odkiaľ ste prišli” nemajú najmenšie tušenie aké to je byť utečencom.

Ak sa ti nechce čítať, pozri si vlog (2.5 min):

Aké to je byť utečencom?

Myslíte si, že byť utečencom je kúl? Že utečenci chcú byť utečencami? Že cestujú tisíce kilometrov nie moc bezpečnou trasou, aby získali štedré sociálne dávky a nemuseli pracovať? Riskovali by ste svoj život len preto, aby ste získali štedré sociálne dávky a nemuseli pracovať? Ja teda nie.

Ale utečenci riskujú svoj život cestou cez stredozemné more, kde sa už utopili tisíce utečencov, aby si zachránili svoj život pred bombami, teroristami a diktátorom a aby mohli žiť opäť plnohodnotný život.

Ak by som žil v krajine, v ktorej zúri vojna a pred oknami mi padajú bomby, tiež by som radšej ušiel na miesto, kde bomby nepadajú. Milióny utečencov žijú v utečeneckých táboroch už niekoľko rokov. Státisíce z nich sa rozhodli riskovať svoj život a pokúsiť sa dostať do Európy, kde majú šancu získať nový plnohodnotný život. Viete si predstaviť bývať niekoľko rokov v utečeneckom tábore? Ja teda nie. Pravdepodobne by som sa tiež vydal tam, kde mám šancu na plnohodnotný život.

Utečenci, ktorým sa podarilo dostať do Európy, narazili na vlnu odporu. Ľudia, žijúci v strachu, pred utečencami zatvárajú dvere. Dokonca aj kresťania, ktorí by mali pomáhať blížnemu svojmu.

Ťažké to majú nie len moslimskí utečenci, ale aj kresťanskí. Všetci utečenci sú na jednej lodi. Nezáleží na krajine pôvodu ani na vierovyznaní. Domov už nemajú a nádej, že získajú nový domov v Európe im kazia Európania, ktorí ich chcú vyhnať späť tam, odkiaľ prišli.

Byť utečencom nie je ľahké. Byť utečencom v xenofóbnej a nacionalistickej spoločnosti je veľmi ťažké.

Čo je prokrastinácia?

Osobný rozvoj, poučné, práca, škola

Veľa ľudí hovorí “Mne sa nechce” a odkladajú svoje povinnosti na neskôr. Nemôžu sa donútiť ich spraviť hneď, pretože majú k nim odpor, alebo majú momentálne iné priority. Napriklad je zábavnejšie hrať počítačové hry ako robiť domáce úlohy. Alebo je príjemnejšie čítať fantasy knihu namiesto učiva do školy. Prečo by mal človek robiť niečo, čo ho nebaví a k čomu má vyslovene odpor? Veď to nedáva zmysel. Len si tak ubližuje.

Ak sa ti nechce čítať, pozri si vlog (5.5 min):

Čo je prokrastinácia?

Ako už bolo popísané vyššie, prokrastinácia je chorobné odkladanie povinností na neskôr.

Prokrastinátor má vo zvyku tráviť čas nepodstatnými činnosťami, ako sú napríklad surfovanie po internete, pričom dôležité úlohy odkladá na neskôr. Veľa ľudí tiež radšej upratuje ako by mali robiť niečo, k čomu majú odpor. Zrazu aj upratovanie je príjemná činnosť.

Dôsledkom odkladania povinností sú stres, pocity viny a vlastnej neschopnosti, čo vedie k ďalšej prokrastinácii.

Prokrastinátori sa často upokojujú a presviedčajú sami seba tvrdeniami typu: „Pod tlakom podávam lepšie výkony.“ a pod.

Ako vzniká prokrastinácia?

Prokrastinácia vzniká vtedy, keď má človek veľa povinností, ku ktorým nemá pozitívny vzťah. Jednoducho musí robiť veci, ktoré ho nebavia a ku ktorým má vyslovene odpor. Preto robí radšej veci, ktoré sú často nezmyselné a ktoré by nerobil, keby mal príjemné povinnosti.

Prokrastinácia sama o sebe nie je problém. Problém je, že ľudia musia robiť veci, ktoré ich nebavia. Keby robili prácu, ktorá ich baví, nemali by problém s prokrastináciou. Veľmi radi by pracovali, pretože ich práca baví. Dnes si ale ľudia akosi zvykli robiť veci, ktoré ich nebavia a nazývajú ich povinnosti. Povinnosti sú akýsi štandard dnešnej spoločnosti, v ktorej ľudia jednoducho viac používajú slovíčko “musím” ako slovíčko “chcem”. Hovoria “musím toto, musím tamto” namiesto “chcem toto, chcem tamto”. A to je problém.

Problém je to preto, lebo vzniká prokrastinácia, kvoli ktorej nerobia ani veci, ktoré by chceli robiť. A tak im uniká život pomedzi prsty. Chceli by ste celý život stráviť robením práce, ktorá vás nebaví? Ja teda nie.

Ako skoncovať s prokrastináciou

Najúčinnejšia ochrana pred prokrastináciou je robiť veci, ktoré človeka bavia. Ja robím čo ma baví a už si ani nepamätám kedy som naposledy pozeral seriál, alebo hral počítačovú hru. Jednoducho nemám potrebu zabíjať čas nezmyselnými vecami, keď ma práca neskutočne baví a dokážem ju robiť od rána do večera, 7 dní v týždni. Ak si pozriete seriál, alebo zahráte hru ako relax, to je v poriadku. Ale ak hráte hru alebo pozeráte seriál namiesto práce, to je prokrastinácia.

Nájdite si prácu, ktorá vás baví. Ak budete robiť niečo, čo vás nebaví, pravdepodobne budete prokrastinovať a strácať tak drahocenný čas, ktorý ste mohli stráviť prácou, ktorá vás baví.

Ak prokrastinujete v práci, zmeňte prácu. Ak prokrastinujete v škole, zmeňte školu, alebo sa na ňu rovno vykašlite. Ak robíte čokoľvek, k čomu máte odpor, je najlepšie to prestať robiť a nájsť si niečo zmysluplnejšie. Dokonca aj hranie počítačových hier je zmysluplnejšie ako robiť niečo, k čomu máte odpor.

Nedajte sa oklamať rečami, že niečo musíte robiť. V skutočnosti nemusíte. Máte na výber. Vždy môžete zmeniť prácu. Vždy sa môžete vykašľať na školu. Váš život je vo vašich rukách. Jediná brzda je vo vašej hlave. Vo vašej hlave si vytvárate domnienky, že niečo musíte. A vytvárate si takisto umelý strach, ktorý vám bráni v tom, aby ste podnikli skok do neznáma. Máte na výber, či budete trpieť tam, kde ste, alebo skočíte do neznáma a získate tak šancu na krajší, šťastnejší život s ľuďmi a prácou, ktorá vás baví. Ak niečo chcete, celý vesmír sa spojí, aby ste to dosiahli. U mňa to platí na 99.9%. V drvivej väčšine prípadov sa mi moje želania splnili. Šanca je veľká, len treba spraviť prvý krok. Treba začať robiť činnosti, ktoré chcete robiť a prestať robiť činnosti, ktoré robiť nechcete. Takisto aj myšlienky zamerajte na to, čo chcete namiesto toho, čo nechcete. A uvidíte, že váš život zrazu nadobudne iný rozmer. Už viac nebudete prokrastinovať, lebo budete robiť prácu, ktorá vás baví.

Ak neviete čo vás baví, stačí sa dokolečka pýtať “Čo by ma bavilo? Čo by ma bavilo? Čo by ma bavilo?” a načúvajte odpovedi v podobe myšlienok. Odpoveď nemusíte dostať hneď, ale možno na druhý deň, alebo o týždeň, alebo o mesiac. Akonáhle dostanete odpoveď, máte z polovice vyhrané. Ďalší krok je už na vášich činoch. V ďalšom kroku by ste mali spraviť všetko preto, aby ste mohli robiť to, čo vás baví. Nerobte niečo, čo vás nebaví, lebo z toho akurát ochoriete.

Začnite robiť čo vás baví a buďte šťastní! To je cesta k porazeniu prokrastinácie.

Na čo zameriavame svoju pozornosť, to rastie

duchovno, poučné

Niektorí ľudia venujú príliš veľa pozornosti negatívnym veciam a potom sa čudujú, že aj do života im prichádzajú negatívne situácie a negatívni ľudia. A ešte sa čudujú, že aj vo svete je plno negativity.

Ak sa ti nechce čítať, pozri si vlog (4 min):

Ja sa veru nečudujem, pretože na čo zameriavate pozornosť, to rastie. Na čokoľvek zameráte pozornosť, tomu dodávate silu, kŕmite to a ono to rastie. Čím viac a čím častejšie na to zameriavate pozornosť, tým rýchlejšie to rastie a tým je väčšia šanca, že sa to prejaví aj vo fyzickej realite. Určite si nechcete do života privolať negativitu, ale tým, že sa na ňu počas dňa zameriavate, tým ju vlastne vytvárate a privolávate.

Naše myšlienky tvoria kolektívne vedomie a keď bude väčšina ľudí myslieť negatívne, aj toto kolektívne vedomie bude z väčšej časti negatívne a môžeme byť svedkami nie moc pekných udalostí.

Ak naopak zameriame svoju pozornosť na pekné veci a nebudeme kŕmiť negativitu, naše kolektívne vedomie sa pretvorí v pozitívne a môžeme očakávať pozitívne udalosti a zmeny.

Preto je veľmi dôležité, aby sme zameriavali svoju pozornosť na to, čo vo svojom živote a živote na Zemi chceme. Nie na to, čo nechceme.

Ak budete svoju pozornosť zameriavať na negatívnych ľudí, oni vás budú neustále obklopovať a budú vás oberať o pozitívnu energiu. Pretože vedia, že im venujete pozornosť a oni sú na pozornosti závislí. Vaša pozornosť je ich palivom. A je len na vás, či im budete dodávať palivo, alebo nie. Je to na Vás, na čo zameriate svoju pozornosť a čomu budete dodávať palivo. Keď im dojde palivo, oni jednoducho prestanú, prípadne si nájdu iný zdroj paliva.

Samozrejme, negativita nás ešte stále obklopuje a niekedy sa jej nevyhneme. To ale neznamená, že jej musíme dávať pozornosť a kŕmiť ju. Je dobré vedieť, že áno, tu sa deje toto, tam sa deje toto, ale už nie je príliš rozumné zameriavať tomu viac pozornosti ako je potrebné. Pretože opäť pripomínam – na čo zameriavate pozornosť, to rastie.

Niektorí z vás zameriavajú pozornosť na niečo, čo nemôžu zo svojej pozície priamo ovplyvniť. Bol som taký istý. No pochopil som, že tie veci nedokážem priamo ovplyvniť a je zbytočné sa tým zaoberať. Dokážem ich ovplyvniť len nepriamo – zmenou svojho postoja voči nim a tým, že im nebudem dávať pozornosť a nebudem ich kŕmiť. Najlepšie, čo môžem spraviť, je zamerať svoje myšlienky na zlepšenie situácie.

Zamerajme svoju pozornosť na taký svet, aký ho chceme vidieť. Zamerajme sa každý deň na príjemné drobnosti, ktoré nás neustále obklopujú – pozitívni ľudia, slnko, krása prírody, vynikajúce jedlo a iné pozitívne veci. Takto si postupne vytvoríme takú realitu, akú chceme.

Možno to niektorí z vás stále nechápu a myslíte si čo to tu trepem za bludy, že som nejaký slniečkár a podobne. Preklopte si moje slová do svojho osobného života. Určite nerobíte niečo, čo by bolo pre vás neprínosné a nepríjemné. Určite si zámerne nenavaríte jedlo, ktoré by vám nechutilo. Určite sa zámerne neobklopujete ľuďmi, ktorí vám spôsobujú bolesť. Určite sa chcete obklopovať ľuďmi ktorí vás nabijú pozitívnou energiou, jete jedlo, ktoré vám chutí a chcete sa jednoducho tešiť zo života.

Rovnako ako zameriavate svoje činy na veci, ktoré chcete, zameriavajte aj svoje myšlienky na veci, ktoré chcete. Sila myšlienky je oveľa, oveľa väčšia ako si myslíte. Pripisujte myšlienke aspoň takú silu, akú pripisujete činom a konajte a myslite podľa toho.

O sile myšlienky píšem v článku “Myšlienka má oveľa väčšiu moc ako si myslíte“.

Spoločne tvoríme krajší svet ♥ Buďme zmenou, ktorú chceme vidieť vo svete.

Myšlienka má oveľa väčšiu moc ako si myslíte

duchovno, poučné

Podľa kvantovej fyziky nesie všetko hmotné aj nehmotné určitú vibráciu, určitú frekvenciu. Všetko v hmotnom svete je zložené z molekúl. Molekuly sú zložené z atómov. Atómy sú zložené z protónonov, neutrónov a elektrónov. Protóny sú zložené z Kvarkov. A Kvarky obsahujú struny.

Práve tieto struny vibrujú na určitej frekvencii. Čím vyššiiu frekvenciu majú, tým je hmota tuhšia, tvrdšia. Vo svojej podstate sa všetko skladá z vibrujúcich strún. Aj ja aj ty.

Ak sa ti nechce čítať, pozri si vlog (10.5 min):

Všetko, čo môžeme vidieť, počuť, chytiť, ochutnať a ovoňať, vibruje na určitej frekvencii. Náš mozog tieto vibrácie prekladá a vidíme tieto vibrácie ako stoličku, strom, alebo inú osobu. Vidíme ich ako fyzickú hmotu, ale keby sme ich rozbili na menšie časti, tak zistíme, že všetko je vibrujúca energia. Nehmotné veci sú takisto energia. Napríklad vzduch, svetlo, zvuk a dokonca aj naše myšlienky.

Myšlienka je energia, ktorá nesie určitú vibráciu. Myšlienky sa následne pretvárajú na emócie. Ak nám myšlienka vyvolá pozitívny pocit, táto myšlienka vibruje na vyššej frekvencii. Ak nám myšlienka vyvolá negatívny pocit, táto myšlienka vibruje na nižšej frekvencii. “Nenávidim ťa” má oveľa nižšiu frekvenciu ako “Milujem ťa”.

Na základe našich myšlienok si vytvárame našu realitu. Naše myšlienky tvoria našu realitu. Ak máme väčšinu myšlienok pozitívnych, vibrujeme na vyššej frekvencii a vytvárame si pozitívnu realitu. Pozitívne naladený človek vibruje na vyššej frekvencii a vidí svet úplne inak ako negatívny človek, ktorý vibruje na nižšej frekvencii. Ak si myslíme, že svet je hrozné miesto, ak trávime veľa času pozeraním a čítaním negatívnych správ, ak trávime hodiny hovorením o tom aký je svet otrasný, tak priťahujeme viac a viac negatívnych správ a negativity do svojho života. Ak aj stretneme pozitívneho človeka, ktorý si myslí, že svet je nádherné miesto, tento človek bude pre nás otravný a nebudeme mu rozumieť, pretože on žije v inej realite ako my.

Napríklad ľudia, ktorí sledujú televíziu, žijú v úplne inej realite ako ľudia, ktorí radšej čítajú knihy. Z jedného hľadiska sa môže zdať, že žijú predsa v rovnakej realite, ale subjektívne vidia realitu odlišne.

Naše vedomie je súčasťou kolektívneho vedomia, ktoré sa skladá z vedomia všetkých ľudí. Toto kolektívne vedomie má opäť určitú frekvenciu. Niektoré myšlienky v kolektívnom vedomí sú negatívne, niektoré pozitívne. Negatívne myšlienky nesú nižšiu frekvenciu. Pozitívne myšlienky nesú vyššiu frekvenciu. Od týchto myšlienok sa odvíja celková frekvencia kolektívneho vedomia. Ak má kolektívne vedomie nižšiu frekvenciu, na svete sú vojny, hnev, strach, nenávisť a iné hrôzy s nízkou frekvenciou. Môžeme to koniec koncov vidieť v dnešnom svete. Akí sú ľudia, taký je svet. Ak je väčšina ľudí negatívnych, nie je možné aby si vytvárali pozitívnu realitu. Ak zasejete burinu, vyrastie vám len burina. Veľa buriny.

Prirodzený stav človeka je vyššia frekvencia – pohoda

Prirodzený stav človeka je pozitívna energia a vyššia frekvencia. Prirodzený stav človeka je cítiť sa dobre. Všetku nepohodu si ľudia vytvárajú myšlienkami. Ak je človek v meditatívnom stave bez myšlienok, zvyšuje svoju frekvenciu a navracia sa do svojho prirodzeného stavu. Každá myšlienka nás od tohto prirodzeného stavu odďaluje. Ak budeme myslieť negatívne, nebudeme sa cítiť dobre. Budeme rapídne znižovať svoju frekvenciu. Pozitívne myšlienky majú vyššiu frekvenciu a tým pádom sa s pozitívnymi myšlienkami približujeme k prirodzenému stavu bytia. Pomocou meditácie si môžeme zvýšiť frekvenciu a vrátiť sa tak do pôvodneho stavu pohody. Tento stav pohody je bezmyšlienkový. Takže ak chcete byť v pohode, začnite meditovať. O meditáciach píšem v článku “Čo mi dala meditácia“.

Zákon príťažlivosti

Zákon príťažlivosti hovorí, že veci vibrujúce na rovnakej alebo veľmi podobnej frekvenci sa navzájom priťahujú. Pozitívne myšlienky s vyššou frekvenciou priťahujú vysokofrekvenčné veci, ľudí a udalosti. Priťahujú lásku, šťastie, pohodu, hojnosť, priťahujú do nášho života pozitívnych ľudí a udalosti. Ak myslíme pozitívne a cítime sa pozitívne, priťahujeme do nášho života viac pozitívnych vecí. Negatívne myšlienky s nižšou frekvenciou priťahujú nízkofrekvenčné veci, ľudí a udalosti.

Predstavte si ľudskú myseľ ako vysielač. Tento vysielač vysiela určitú frekvenciu. Frekvenciu určujú myšlienky. Veci, udalosti a iní ľudia s podobnou frekvenciou sa dokážu na túto frekvenciu naladiť a spojiť sa s vysielačom.

vysoka frekvencia

Ľudia, veci a udalosti s nízkou frekvenciou sa nedokážu naladiť na vysielač, ktorý vysiela vysoké frekvencie. Na vysielač sa dokážu pripojiť len ľudia, veci a udalosti s podobnou frekvenciou akú má vysielač.

nizka frekvencia

Teda ak budeme vysielať vysokú frekvenciu, dokážu sa na nás naladiť ľudia, veci a udalosti s vysokou frekvenciou. S vysokou frekvenciou si do života priťahujeme lásku, šťastie, hojnosť, nádherných vysokovibračných ľudí a udalosti. Ak budeme vysielať nízku frekvenciu, pritiahneme si nízkofrekvenčných ľudí, veci a udalosti – protivných ľudí, nahnevaných ľudí, nehody, konflikty, choroby a podobne.

Pamätaj, že čo zaseješ, to vyrastie a to zožneš. Myšlienka je semeno. Tvojou pozornosťou toto semeno zalievaš a ono rastie. A keď vyrastie, ono si ťa nájde. “Ten, kto seje vraždu a bolesť, nemôže žať radosť a lásku”, povedal Pythagoras.

Sila myšlienky v praxi

Dosť bolo teórie. Silu myšlienky môžeme vidieť aj v praxi. Poobzerajte sa po svojom okolí. Všímajte si čo hovoria vaši priatelia, rodina, kolegovia v práci a podobne.

Možno nájdete niekoho, kto sa neustále sťažuje, že má málo peňazí. Tým, že sa takto sťažuje, že má nedostatok, tak si ten nedostatok priťahuje. Nech robí čokoľvek, vždy bude mať nedostatok kým nezmení svoje myslenie.

Poznáte niekoho, kto sa neustále sťažuje na svoj vzťah a na svojho partnera? A sťažoval sa aj na minulého aj na predminulého partnera? To nie je náhoda. To je sila myšlienky v praxi.

Určite poznáte aj takzvaných hypochonderov, teda ľudí, ktorí zveličujú svoj chorobný stav, alebo si prisudzujú nejakú chorobu. Alebo ľudí, ktorí sa neustále boja, že budú chorí. A čuduj sa svetu, naozaj si tie choroby privolajú. Naozaj ochorejú.

Nie len myšlienky, ale aj slová majú moc. Povedal by som, že ešte väčšiu ako myšlienky. Myšlienky sú v podstate tiché slová. Tým, že vyslovíte myšlienku nahlas, dávate jej ešte väčšiu silu. Keď som chodil po vonku v zime menej oblečený, alebo keď som trávil nejaký čas s ľuďmi, ktorí mali chrípku, ľudia mi hovorili: “Budeš chorý”. A ja som hrdo odpovedal: “Nebudem chorý, ja nebývam chorý”. Neskôr som si všimol, že vždy keď som povedal “Nebudem chorý”, tak som o pár dní na to ochorel. Moje podvedomie si to preložilo ako “Budem chorý”, jednoducho vynechalo predponu “Ne”. Podvedomie nepozná zápor. Preto by sme si mali dávať pozor aj na to, čo hovoríme. Ak mi dnes niekto povie “Budeš chorý”, keď ma vidí behať bosého v chladnom počasí, tak mu odpoviem “Prečo by som mal byť chorý?”. No a zatiaľ som neochorel.

Tiež už sa vám určite stalo, že ste na niekoho mysleli a o chvíľu na to ste ho stretli. Náhodička? Ak by existovali náhody, svet by bol jeden obrovský chaos.

A tiež už sa vám určite stalo aj to, že ste po niečom veľmi túžili a nakoniec ste to dostali. Či už ako darček, alebo inou cestou. Myšlienkami si do života dokážete pritiahnuť aj príležitosti na získanie toho, po tom túžite. Ale na druhej strane si môžete pritiahnuť aj to, čo nechcete. Ak budete zameriavať svoju pozornosť na to, čo nechcete, vaše podvedomie si to preloží akože to chcete, pretože podvedomie nepozná zápor. Preto je dobré zameriavať pozornosť na to, čo chcete a nie na to, čo nechcete. Píšem o tom v článku “Na čo zameriavame svoju pozornosť, to rastie“.

Takže pozor na to, na čo myslíte a čomu dávate pozornosť. Určite si chcete do života pritiahnuť len pekné veci. Tak si všímajte krásy života, krásu prírody, tešte sa keď svieti slnko, mesiac, vychutnávajte si skvelé jedlo, jednoducho tešte sa z maličkostí. Keď budete väčšinu času v pohode, aj váš život bude v pohode. Občas možno natrafíte na nejaké prekážky, ale nenechajte sa odradiť. Prekážky sú tu na to, aby sme sa vďaka nim učili. Prekážky prekonáte a môžete žiť opäť život plný radosti a pozitivity.

Tak do toho. Všímajte si na čo zameriavate pozornosť a keď sa prichytíte, že zameriavate pozornosť na niečo nepekné, obráťte svoju pozornosť na niečo pekné a skúste počas dňa myslieť len na pekné veci. Myslite na to, čo chcete, nie na to, čo nechcete. Aj svoje činy zameriavate na to, čo chcete. Takisto zameriavajte svoje myšlienky. Buďte vysielač, ktorý vysiela pozitívnu frekvenciu, aby sa na vás mohli naladiť pozitívne veci, ľudia a udalosti. Uvidíte ako sa váš život preklopí do pozitivity. Za skúšku to stojí, nie?

Ako brať ľudí žijúcich v nevedomosti

duchovno, poučné

Na svete je ešte stále veľa ľudí, ktorí si myslia, že vojny, násilie, hnev, nenávisť, klamstvo, krádeže, žiarlivosť, chamtivosť a podobné šialenosti sú pre ľudí prirodzené. Na svete je ešte stále veľa ľudí so starým vedomím. Títo ľudia sa nezaujímajú o to, čo svojimi činmi spôsobujú. Zaujímajú sa len o seba, prípadne o svojich najbližších a ostatní ľudia sú im ukradnutí. Ignorujú potreby iných. Vnímajú oddelenosť namiesto jednoty. Títo ľudia žijú v nevedomosti. Nevedia, že môžu žiť život bez hnevu, násilia, obviňovania, nenávisti a podobných šialeností. Nevedia, že môžu žiť život plný lásky, šťastia a hojnosti.

Ak sa ti nechce čítať, pozri si vlog (6 min):

Ako brať takých ľudí?

Krátko po svojom duchovnom prebudení som mal problém s prijatím a pochopením ľudí žijúcich v nevedomosti. Bol som prekvapený, že ja viem zrazu toľko vecí a ľudia to nevedia a hlavne veľa veciam ani neveria. Neveria, že môžu žiť život plný lásky, šťastia a hojnosti, pretože sami nie sú šťastní a láskyplní. Nevedia čo je jednota a bezpodmienečná láska. Takým ľuďom sa potom ťažko vysvetľuje, že milujete všetko a všetkých, že beriete všetkých ľudí ako seberovných, že zlé a dobré je v skutočnosti neutrálne, že si myšlienkami vytvárajú vlastnú realitu a veľa iných vecí, na ktoré som za posledných pár mesiacov prišiel. Neveria a nechápu, že na Zemi môže vládnuť mier a láska a je mi veľmi ľúto, že to nechápu. Je mi veľmi ľúto, keď ľudia nevidia to, čo vidím ja.

nenavist ako ludska prirodzenost

Ale je tiež možné, že ja žijem v akomsi fantasy svete, že žijem v ilúzii. Že na svete naozaj má byť plno hnevu, nenávisti a iných hrôz. Inak by si ľudia nevedeli vážiť dobré veci.

Ľudia v nevedomosti odovzdávajú svoju moc iným. Krásne o tom hovorí Jaroslav Dušek.

Prišiel som ale na jednu vec. Prišiel som na to, že ľudia žijúci v nevedomosti ma nemajú šancu pochopiť. Môžem im rozprávať koľko chcem o živote bez hnevu, nenávisti, chamtivosti, sebectva a iných obludností, z ktorých ide až mráz po chrbte, no nepochopia ma. Pochopil som, že sa ešte nenaučili to, čo sa majú naučiť. Pochopil som, že život funguje ako škola. Ja som sa naučil a pochopil veľa vecí za krátky čas a dostal som sa tak do ďalšieho ročníka. Ľudia žijúci v nevedomosti sú v nižšom ročníku a preto nedokážu pochopiť učivo z vyššieho ročníka. Je to ako keby som sa snažil vysvetliť prváčikom veľkú násobilku. Nechápali by ju. Najskôr sa musia poriadne naučiť malú násobilku a potom sa môžu učiť veľkú násobilku.

Toto pochopenie mi prinieslo veľkú úľavu. Keď beriem ľudí v nevedomosti ako prváčikov, ktorí ešte nevedia veľa vecí, žije sa mi s nimi oveľa lepšie. Chápem, že svet vidia očami prváčika, pre ktorého je ešte veľa vecí neznámych a ťažkých pochopiť. Niekedy ma ale ich nevedomosť veľmi rozosmeje. Možno to voči nim nie je pekné, ale nemôžem si pomôcť. Ich egoistické argumenty bývajú veľmi smiešne a deravé. Píšem o tom v článku “Argumentačná vojna ega“.

Predstav si, že žiješ v budúcnosti, kde neexistuje hnev, nenávisť, chamtivosť či sebectvo. Ľudia žijú v jednote a v harmónii s prírodou. Neexistuje chudoba a bohatstvo. Každý má všetkého dostatok. Všetci sa majú navzájom radi. V spoločnosti vládne mier, láska a hojnosť. Rozhodneš sa spraviť si výlet. Rozhodneš sa cestovať v čase do roku 2015. Keď pricestuješ do roku 2015, budeš šokovaný aké hodnoty vládnu ľuďom. Všade samý hnev, nenávisť, násilie, vojny, chamtivosť, ignorancia, sebectvo, ľudia žijú v oddelenosti namiesto toho, aby ťahali za jedno lano. Ľudia žijú v obrovskom chaose. Neuvedomujú si skutočné hodnoty života, žijú v nevedomosti. A ty sa na to tak pozeráš a nechápeš.

Presne tak sa cítim ja. Je mi smutno z toho keď ľudia nenávidia iných ľudí. Je mi smutno z toho keď sa na seba hnevajú a vytvárajú tak medzi sebou napätie. Je mi ľúto keď berú vojny, chamtivosť, krádeže, násilie a iné hrôzy ako prirodzenú súčasť ich života. Pre mňa to nie je prirodzené. Ale musím sa priznať, že kedysi bolo. Žil som v ilúzii oddelenosti a bol som dosť sebecký. Staral som sa len a len o seba a potreby ostatných mi boli ukradnuté. Bŕŕŕ, bolo to strašné.

Ja sa cítim ako ten človek z budúcnosti. Ľudia ma častokrát považujú za blázna. Ja im to nemôžem zazlievať. Sám som kedysi podobných ľudí ako som ja teraz, vnímal ako čudných. Sám som bol kedysi prváčik a nechápal som veľa vecí. Navyše som sa považoval za najmúdrejšieho, pretože ma ovládalo ego. Môže sa vám zdať, že aj teraz sa považujem za najmúdrejšieho, ale všetko čo píšem, píšem zo srdca, z obrovskej lásky, ktorú prváčikovia nedokážu pochopiť. Láska nemá potrebu dokazovať svoju múdrosť.

Snažím sa mať na pamäti, že ľudia žijúci v nevedomosti sú prváčikovia. Snažím sa prijať, že sa ešte nenaučili veľa vecí. Aj keď to ide niekedy naozaj ťažko. Hlavne keď vidím ako si egoisticky obhajujú svoje otrasné správanie a činy. Je mi z toho smutno. Ale čo už. Ľudí nezmením. Jediné čo môžem zmeniť, je môj postoj k nim.  A práve táto zmena postoja mi prináša obrovskú úľavu a pochopenie.

Nasleduj svoju vášeň

poučné, šťastie

Veľa ľudí je dnes nešťastných, lebo nenasledujú svoju vášeň. Nasledujú rozum a to, čo do nich zasiali rodičia, učitelia a spoločnosť. Rozum nikdy nedokáže spraviť človeka šťastného. Nikdy. Kým sa budú ľudia riadiť rozumom, budú počúvať len to, čo do nich zasiala spoločnosť. Budú počúvať rodičov, ktorí im hovoria, aby išli na vysokú školu, že tak si zaistia dobrú prácu. Budú robiť len to, čo robí väčšina, pretože to je vraj normálne. Rozum to vyhodnocuje ako normálne. Normálne je pracovať aspoň 160 hodín mesačne, zarábať čo najviac peňazí a nahrabať si čo najviac majetku. Ak má človek veľký majetok, vtedy sa považuje za úspešného. A úspech patrí medzi najvyššie hodnoty spoločnosti.

Ak sa ti nechce čítať, pozri si vlog (9 min):

Túžba

Každý človek chce žiť prirodzene v hojnosti. Každý človek má túžby a túži aj po materiálnej hojnosti. Na tom nie je nič zlé. Túžby sú potrebné. Túžby ženú ľudí vpred.

Túžby sú dvojaké:

1. Túžby prameniace z ega

Túžby prameniace z ega sú pre väčšinu ľudí rovnaké. Sú to práve túžby mať veľa peňazí, dobré auto, pekný dom… sú to hlavne materiálne túžby. Práve tieto túžby z ega človeka akoby zotročujú. Ak chce mať človek veľa peňazí, prirodzene si hľadá prácu, v ktorej zarobí veľa peňazí. Je mu jedno, či ho práca baví. Hlavne, že je dobre platená. Pre egoistické túžby sú primárne peniaze.

Postupom času človek možno zistí, že aj keď je práca dobre platená a môže si vďaka nej dovoliť žiť na vysokej nohe, tak mu stále niečo chýba. Stále mu chýba pocit naplnenia. Pocit, že jeho práca mu dáva zmysel.

Veľa ľudí robí prácu len pre peniaze. Ak by za prácu nedostávali peniaze, nerobiil by ju. Veľa ľudí ich práca nebaví, radšej by robili niečo iné, čo im dáva väčší zmysel. Aj keby mali za to možno menší plat, ale mali by aspoň pocit naplnenia.

2. Túžby prameniace zo srdca

Tieto túžby nemusia byť len túžby po materiálnych veciach a zvyčajne ani nie sú. Sú to túžby robiť prácu, ktorá ma baví, robiť niečo zmysluplné, túžby nasledovať svoju vášeň. Na rozdiel od túžob ega, ktoré sú pre väčšinu ľudí rovnaké, túžby srdca sú pre každého človeka individuálne. Každého baví niečo iné.

Vášeň pramení zo srdca. Ak nasledujem svoju vášeň, robím prácu, ktorá ma nesmierne baví a vidím v nej zmysel. Nemusím za ňu dostávať peniaze, aby som ju robil. Mám nesmierne potešenie už len z dobre vykonanej práce. Ak za ňu dostanem zaplatené, je to len príjemný bonus.

Je obrovský rozdiel keď človek robí prácu len pre peniaze a keď robí prácu, ktorá ho napĺňa. Je možné vidieť nie len výsledok práce, ale aj vnútorné rozpoloženie človeka. Ak človek robí prácu, ktorú z duše neznáša, hoci dostáva za ňu dobre zaplatené, odrazí sa to aj na jeho nálade a na jeho duševnom zdraví. Tiež sa to odráža na výsledku práce. Výsledok práce človeka, ktorý robí prácu len pre peniaze, nebude nikdy taký kvalitný ako výsledok práce človeka, ktorý robí prácu s radosťou, pretože ho to baví a teda robí všetko preto, aby svoju prácu spravil čo najlepšie.

Vidím to na sebe, keď som robil prácu, ktorá mi šla hore krkom, bolo mi jedno aká je moja práca kvalitná, len nech je už hotová a ja za ňu dostanem zaplatené. Jediná moja motivácia boli peniaze, nie výsledok a dobrý pocit z dobre vykonanej práce. No a predstavte si, že takto pracujú niektorí doktori, stavbári, učitelia, poľnohospodári a iní ľudia, na ktorých z veľkej časti závisí spoločnosť. Hrôza na to pomyslieť, no žiaľ to môžeme častokrát vidieť na vlastné oči. Môžeme vidieť, či človek robí prácu s radosťou, vášňou a láskou, alebo ju robí len pre peniaze. Ten rozdiel je viditeľný.

Ako začať robiť to, čo ma baví?

Viem, že pre veľa ľudí je ťažké vykašľať sa na prácu, ktorú robia len pre peniaze. Pretože peniaze sú potrebné v každodennom živote. Peniaze prakticky zotročujú človeka. Človek je jediný tvor na planéte, ktorý musí platiť za to, aby žil.

Z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že je dôležité našetriť si dostatok peňazí, aby som vyžil aspoň 6 mesiacov bez príjmu, ideálne 10 – 12 mesiacov. Plus nejaké tie úspory na uskutočnenie svojej práce snov, ak si tá práca vyžaduje vstupné náklady. Ak už má človek nasporených dostatok peňazí, môže sa vykašľať na prácu, ktorá ho nebaví a môže začať nasledovať svoju vášeň, môže začať robiť to, čo ho baví a napĺňa. Za 6 mesiacov sa toho dá stihnúť celkom dosť keď človeka práca baví. Za 6 mesiacov si človek dokáže vybudovať vlastný biznis. Ak človek robí niečo, čo ho baví, kvalita jeho práce je automaticky oveľa vyššia ako keby to robil len pre peniaze a tým pádom je veľká šanca, že sa jeho práca bude páčiť iným ľuďom. Ľudia si vážia kvalitnú prácu a sú za ňu ochotní zaplatiť ak sa im to naozaj páči. Je jedno, či si rezbár, hudobník, spisovateľ, maliar, liečiteľ, učiteľ,… ak máš svoju prácu naozaj rád, tým pádom ju dokážeš robiť naozaj kvalitne a tým pádom sa bude tvoja práca ľuďom naozaj páčiť a budú ťa chcieť podporiť.

Každý z nás má v sebe pre niečo vášeň. Každý z nás môže zistiť, čo ho baví. Stačí sa len neustále pýtať “čo by ma bavilo? čo by ma bavilo? čo by ma bavilo?” a prídete na to. Ak objavíte svoju vášeň, zrazu viete čo chcete robiť a ako to chcete robiť. No keď chcete začať realizovať svoju vášeň, môžete naraziť na rôzne prekážky. Väčšinu prekážok si vytvárate vy sami vo svojej hlave: “Čo ak toto, čo ak hento,… a čo na to povedia rodičia, priatelia, partner,…”. Tieto prekážky najľahšie prekonáte tak, že si ich jednoducho prestanete vytvárať. Jednou z najväčších prekážok sú práve financie. To je skutočná prekážka, ktorá vám bráni v realizovaní svojej vášne. Ale aj táto prekážka sa dá pomerne jednoducho prekonať keď si dokážete vytvoriť dostatočnú finančnú rezervu. Všetko ide keď sa chce. A o to ide, treba naozaj chcieť nasledovať svoju vášeň, pretože len vtedy dosiahnete svoj plný potenciál. Váš život, vaša práca, vaše vzťahy, všetko nadobudne zrazu iný rozmer keď budete nasledovať svoju vášeň.

A hlavne, keď objavíte svoju vášeň, budete chcieť pracovať každý jeden deň. Vaša práca nebude práca v pravom slova zmysle, že ísť do práce, odpracovať si 8 hodín a ísť domov. Odrobiť si 40 hodín za týždeň a mať 2 dni voľno. Nie. Keď robíte niečo s radosťou, chcete to robiť každý deň, chcete zažívať tú radosť každý deň. Nepotrebujete voľno. Môžete pracovať aj 14 hodín denne a budete sa tešiť z dobre vykonanej práce. Nerobíte preto, lebo musíte, robíte preto, lebo chcete. Motivácia nebudú zarobené peniaze, ale práve dobre vykonaná práca. Ja nemusím písať, ale chcem. A robím to od srdca. Môžem písať vkuse aj 7 dní v týždni a bude ma to stále baviť. A nemusím za to dostávať peniaze. Viete si predstaviť keby každý nasledoval svoju vášeň a robil by to, čo ho baví? Viete si predstaviť ako by to tu vyzeralo? Nádherne. Toľko kvalitných výrobkov, toľko dobrých učiteľov, liečiteľov a remeselníkov.

Ľudia, ktorí nasledujú svoju vášeň sú väčšinou umelci, maliari, spisovatelia, hudobníci. Pribúda aj podnikateľov v rôznych odvetviach, ktorí robia svoju prácu s vášňou a výsledky ich práce sú jednoducho úžasné.

Dúfam, že si sa zamyslel nad svojim životom, nad svojou prácou a začneš nasledovať svoju vášeň. Len tak dokážeš žiť svoj život na plné obrátky. Len tak začneš využívať svoj potenciál naplno. Gratulujem tým, ktorí už svoju vášeň nasledujú.

Predvolené programy: bojovať a zabíjať

poučné

Tak ako sú programy na počítači, tak majú aj ľudia svoje programy nainštalované v hlave. Tieto programy nám tam nainštalovali rodičia, učitelia, priatelia a celkovo spoločnosť. V rôznych kultúrach majú rôzne programy. No niekoľko programov majú všetci spoločných. Napríklad programy bojovať a zabíjať.

Ak sa ti nechce čítať, pozri si vlog (6.5 min):

Boj

Boj proti rakovine, boj proti korupcii, boj za slobodu, boj za mier, boj za práva žien, boj za všeličo. Ak chcú ľudia presadiť zmenu, alebo niečo dosiahnuť, nazývajú to boj. Pretože majú v hlave nainštalovaný program, že treba bojovať. Slovíčko “boj” sa ľuďom tak vrylo do podvedomia, že keď niekto povie “boj”, automaticky sa ľuďom zdá, že je to dobrý nápad a že každú zmenu si treba vybojovať.

Napríklad máme štátny sviatok Deň boja za slobodu a demokraciu. Áno, aj za slobodu ľudia museli bojovať.

Bojovať za mier je ako sexovať za panenstvo.

Slovíčko boj znie celkom agresívne. A nie je to náhoda, že sa ľudia častokrát správajú agresívne. Ľudia bojujú najmä slovne. Niekedy to vyustí až do fyzických konfliktov pri demonštráciach. Boje prebiehajú zvyčajne medzi dvoma tábormi, ktorých názory sú často až príliš vyhranené jedným smerom. Ani jedna strana nevidí zlatú strednú cestu. Jedna strana ide doľava, druhá doprava. Ani jednu stranu nenapadne ísť spoločne rovno. Preto sa aj politické strany označujú ako ľavicové a pravicové. Jeden extrém a druhý extrém. Nič medzi. Spoločnosť nedokáže fungovať efektívne kým sa rozdeľuje na takéto extrémy. Je to ako pretláčanie lanom. Nie aby sme všetci ťahali za jedno lano, budeme sa radšej pretláčať. To je postoj drvivej väčšiny ľudí v dnešnej spoločnosti. Niet sa potom čomu čudovať, že spoločnosť nefunguje efektívne. Ľudia musia zmeniť svoje zmýšľanie a hľadať zlatú strednú cestu, hľadať kompromisy, ktoré budú vyhovovať všetkým. A že to nejde? Samozrejme, že to nejde keď majú ľudia obmedzené zmýšľanie. Najskôr musia svoje zmýšľanie zmeniť. Nezaujímať sa len o seba, ale zaujať postoj, ktorý je prospešný pre celú spoločnosť. Ono to ide, verte mi.

Keby ľudia prestali bojovať a radšej by sa nad sebou zamysleli, spravili by lepšie. Keby namiesto bojovania s vojnkajšími vplyvmi bojovali sami so sebou, so svojimi negatívnymi vlastnosťami a emóciami ako závisť, hnev, strach, sebectvo, žiarlivosť a podobne. Zistili by, že keď zmenia svoje zmýšľanie, už nebudú musieť bojovať. Pretože ak ti niečo vadí, je to v prvom rade tvoj problém. A ak to chceš zmeniť, najúčinnejšie je zmeniť svoj postoj k danej veci. Kým budeš bojovať s externými príčinami, budeš cítiť napätie, budeš cítiť odpor z druhej strany barikády. Jedna skupina ľudí je ZA niečo, druhá skupina je PROTI. A takto vytvárajú zbytočné napätie, konflikty a nedorozumenia. Snáď si ľudia jedného dňa uvedomia, že ak chcú niečo zmeniť, vnútorný boj, boj sám so sebou je najúčinnejší.

Zabi!

Tam uteká pavúk, zabi ho! Skôr než on zabije nás! Aha, mucha. Čo tu chceš? Zabijem ťa! Poďme sa hrať. Zoberme lupy a poďme cez ne páliť mravce. Myš, myš, myš, zabi ju!

Ľudia zabíjajú toľko zvierat akosi automaticky. Bez toho, aby vedeli prečo. Majú v hlave nainštalovaný program “Zabi”, ktorý im hovorí, že môžu zabíjať prakticky všetko okrem ľudí. A niektorí ľudia – vojaci a takzvaní vrahovia majú upgrade a dokážu zabíjať aj ľudí. V spoločnosti sú vrahovia tí, ktorí zabíjajú ľudí. A takíto vrahovia idú za vraždu do väzenia ak ich chytia. Ak ľudia zabíjajú zvieratá, je to v poriadku, nič sa nedeje. Nikto nejde do väzenia. A dokonca ich takmer nikto nenazve vrahmi. Ak zabiješ muchu, tak ťa nikto nenazve vrahom. A keď aj áno, tak len zo srandy: “Ty vrah!”. Možno keď zabiješ psa, vtedy môžeš byť označený za vraha, ale do väzenia za to nepôjdeš. Môžeš si v kľude pískať na slobode. Môžeš zabíjať zvierat koľko chceš.

Niektorí ľudia si v programe “Zabi” vytvorili výnimky a je im proti srsti zabiť napríklad psa, alebo mačku. Z týchto zvierat si vytvorili domácich miláčikov. Ale ostatné zvieratá ako kravy, prasatá, sliepky, chrobáky, muchy, komáre,… zabíjať môžu a zabíjajú. Je to zvláštne, no je to tak. V iných krajinách majú zase trochu iné programy a zabíjajú psy, inde nezabíjajú kravy.

Ja som si vďaka vedomému žitiu a meditácii tento program “Zabi” odinštaloval. Už viac nemám potrebu zabíjať len preto, lebo môžem. Nemám potrebu zabíjať vôbec. Keď som už tak zo zvyku chcel zabiť malinkú mušku, zarazil som sa a spýtal som sa “Prečo by som ju mal zabiť? Čo mi dáva oprávnenie ju zabiť? To, že som silnejší? To, že je to len muška? Je ten život mušky vari menej cenný než môj život? Je jeden život menej cenný ako druhý?”. No a vďaka odpovediam na tieto otázky môj program “Zabi” spadol a už viac sa nenahodil. Už viac nemusím zabíjať. Len ma mrzí, že tento program “Zabi” ešte stále riadi veľa ľudí a spôsobujú tak obrovskú škodu. Ničia život. Predstavte si, že by mali ľudia prístup k verzii programu, ktorý majú vojaci. Bŕŕŕ, mrazí ma už len z tej predstavy, kde sa 7 miliard ľudí medzi sebou vraždí.

Už to vidím, že sa medzi vami nájdu špekulanti a budú vravieť, že tu hovorím o nezabíjaní a pritom zabíjam baktérie a zelenina je tiež živá. Ak aj niečo zabíjam, tak zabíjam len nevyhnutne, o to ide. Nezabijem muchu len preto, lebo ju môžem zabiť. A teba tiež nezabijem, aj keď by som mohol, keby mám nainštalovaný program vraha.