Na svete je veľa náboženstiev. Kresťanstvo, judaizmus, islam, hinduizmus, pastafariánstvo,… Ako mám vedieť ktoré je to pravé? Každé hlása svoju pravdu a má svojho Boha, prípadne bohov. Je vôbec náboženstvo potrebné? Prečo ľudia vôbec potrebujú náboženstvo?

Zachovanie morálky

Náboženstvá vznikli aby udržali ako takú morálku ľudí. Stačí postrašiť ľudí, že ich všemohúci vidí a keď nebudú poslúchať, tak pôjdu do pekla. Bez všemohúcej autority by bola morálka ľudí veľmi slabá. Ľudia by robili ešte viac zlého ako robia dnes.

Viete si predstaviť čo by niektorí ľudia robili keby neverili v Boha, ktorý ich za hriechy potrestá? Kresťanské desatoro a ostatné náboženské prikázania sú morálne zásady, ktoré veľa veriacich aj tak úplne nedodržiava a robia si rôzne výnimky ako im to vyhovuje. Seriózni veriaci však desatoro dodržiavajú a písmo je pre nich sväté. Boh je akýsi strážca morálky. Pokiaľ by ľudia neverili na Vyššiu moc, tak by si mohli robiť čo chcú a svet by vyzeral úplne inak ako vyzerá.

Čo robia deti keď nie sú pod kontrolou rodičov? Robia si čo chcú. Skúšajú čo chcú. Sex, drogy, rock’n’roll. Totálna anarchia. Nemajú žiadne zábrany. Tak nejak by vyzerala spoločnosť bez náboženstiev.

Manipulácia

Mnohí považujú náboženstvá za nástroj pre manipuláciu más. V minulosti sa viedli krvavé náboženské vojny a dodnes pretrvávajú nemalé náboženské konflikty. Ľudia sú schopní kvoli náboženstvám ublížiť a položiť život. Je to šialené a smutné kam až náboženský fanatizmus môže zájsť. Jedná sa o fanatizmus, nie o náboženstvo samotné. Náboženstvo samotné má vznešený cieľ – udržať morálku ľudí nad bodom mrazu. To, že sa náboženstvo zneužíva na manipuláciu, za to už môžu fanatici, nie náboženstvo. Náboženstvo je nástroj. A je na ľuďoch ako tento nástroj použijú. Aj kladivo je nástroj. Kladivo môžeme použiť na zatĺkanie klincov, ale aj na rozbíjanie lebiek. Je mi ľúto keď niekto zvaľuje vinu na náboženstvo. Je to ako keď za vraždu kladivom zvaľujú vinu na to kladivo.

Náboženstvá samy o sebe nemôžu za nábožensky motivované útoky. Môže za to fanatizmus ľudí. Naozaj nie je na mieste zvaľovať vinu na nevinné náboženstvo.

Fanatizmus

Ak náboženstvo prejde do fanatizmu, stáva sa nebezpečným. Po svete behá veľa náboženských fanatikov, ktorí neváhajú presadzovať si svoju pravdu za každú cenu. Pokiaľ tým nikomu neubližujú, je to ešte v rámci normy, ale ak fanatizmus prerastie do ubližovania, je to problém. A tento problém existuje vo veľa krajinách sveta.

Preto si niektorí ľudia myslia, že svet by bol krajší bez náboženstiev. No neviem neviem, nemyslím si. Fanatizmus by mohol vypuknúť v inej forme. Niektorí ľudia sú náchylní na fanatizmus a sú ľahko manipulovateľní. Je jedno či je to náboženský, alebo iný fanatizmus. Pozrite sa ako Hitler dokázal zmanipulovať masy ľudí. Nepotreboval k tomu náboženstvo. Stačilo využiť ľudské ego a v ľuďoch vzbudiť pocit nadradenosti voči ostatným.

Slepá viera

Veľa ľudí sa hlása k nejakému náboženstvu bez toho, aby o ňom niečo viac vedeli. Našli by ste veľa ľudí, ktorí si hovoria “kresťania”, ale pritom nečítali Bibliu a dokonca ani nechodia do kostola. Tiež by ste našli veľa moslimov, ktorí nečítali Korán. Ale sú taj takí, ktorí sväté písmo čítali, no aj tak mu nerozumejú. Sväté písmo obsahuje metafory, ktoré ľudia žiaľ berú doslovne. Na porozumenie svätého písma je potrebná duchovná inteligencia, ktorú veľa ľudí nemá vyvinutú. Preto existuje aj sväté písmo s výkladom, no aj tak ho veľa ľudí nemá prečítané a preto nemá ani len potuchy o čom ich náboženstvo v skutočnosti je. O svojom náboženstve vedia len z počutia.

Viac o slepej viere píšem v článku “Slepá viera“.

Mnoho náboženstiev

Rôzne náboženstvá sú na mieru šité pre rôzne kultúry. Všimnite si, že každé náboženstvo vzniklo na inej časti planéty. Dnes tu máme kresťanstvo, pretože bolo presadené nasilu. Slovanské sviatky sa vymenili za kresťanské, slovanskí bohovia boli označení za démonov a hotovo. Mnohí ľudia ale stále prejavujú sympatie k pôvodnej slovanskej kultúre. Zo srdcí ľudí to nikto nevymaže.

Všetci mali svoju kultúru a svoje mená pre bohov. Takmer všetky sväté písma, sväté knihy sú písané symbolickou rečou, ktorú žiaľ veľa ľudí berie doslovne a sú z toho zmagorení. Bohovia sú symbolické označenia za rôzne prírodne úkazy. Monoteistické náboženstvá majú jediného Boha, ktorý je stvoriteľ všetkého. V rôznych náboženstvách má rôzne mená, no označujú to isté. Niektorí sú natoľko slepo veriaci, že to nedokážu pochopiť.

Prečo ľudia veria?

Viera je akési duchovné naplnenie. Človek potrebuje vieru, aby bol duchovne naplnený. Bez viery je život človeka akýsi prázdny.

Náchylnosť veriť je u veľa ľudí celkom silná. Miliardy ľudí sa hlásia k rôznym náboženstvám. Veľa z nich len slepo verí. Veriť niečomu je jednoduchšie ako vynaložiť úsilie a niečo si o tom zistiť, najlepšie osobnou skúsenosťou.

Ľuďom pomáha, keď veria, že Boh je pri nich, že ich miluje a oni môžu milovať jeho. Len veriť nestačí. Svoju vieru si treba overiť. Pokiaľ človek len slepo verí, stáva sa ľahko manipulovateľným. Môžeme to vidieť napríklad v extrémnom islame, kde ľudia veria, že nevercov treba konvertovať, alebo zabiť. Miliardy ľudí veria rôznym veciam bez toho, aby si ich overili. Potom to na svete vyzerá tak ako to vyzerá…

Treba sa neustále pýtať a mať pochybnosti. Guruovia v ľuďoch vyvolávajú naschval pochybnosti, aby sa ľudia zamysleli. Aby sa zamysleli, či ich Boh je skutočný, či to, čomu veria, nie je iba fantázia. Ľudia sú častokrát na pochybách. Častokrát veria niečomu a potom zistia, že to môže byť výmysel. Zapochybujú a začnú hľadať pravdu inde. Práve pochybnosti vzbudzujú v človeku zvedavosť a vďaka zvedavosti sa človek dozvedá viac, získava poznanie. Akonáhle niečomu uverí a prestane mať pochybnosti, získava poznanie len z tej oblasti, ktorej verí. Nič iné ho nezaujíma. A to je svojim spôsobom obmedzujúce. Na svete je toľko poznania, toľko ciest k osvieteniu, tak prečo sa obmedzovať len na jednu cestu? Pretože je lepšie ísť po jednej ceste a prísť do cieľa, ako vracať sa a skúšať ísť inou cestou.

Správna cesta

Je ťažké vybrať si tú správnu cestu. Každý si môže vybrať inú cestu. Ak človek navyše nemá ani kompas ani mapu, môže sa stratiť. Je dosť možné, že sa stratí. Stratí sa práve vtedy keď začne pochybovať, či ide správnym smerom. Či tá cesta, po ktorej kráča, ho dovedie tam, kam chce ísť. Človek, ktorý nemá kompas, ani mapu, má iba vieru, že tá cesta, po ktorej kráča ho dovedie tam, kam chce ísť. V skutočnosti nevie, či sa tam dostane. Len slepo verí, prípadne sa spolieha na intuíciu, ktorá tiež nemusí fungovať na 100%. Veriť nestačí. Treba mať mapu a kompas, aby sme vedeli ktorou cestou sa vydať, aby sme prišli tam, kam chceme ísť. Mapa môže byť duchovná kniha a kompas duchovný učiteľ.

Jeden pocestný sa raz pýtal miestneho: “Ako ďaleko je to odtiaľto k moru?”, miestny odpovedal: “Tým smerom, ktorým kráčaš, asi 2000 kilometrov“. Pocestný sa začudoval: “Tak ďaleko?“, miestny odpovedal: “Áno, ale keď sa otočíš, tak sú to len 4 kilometre“. Keby sa pocestný nespýtal na cestu, mal by pred sebou dlhú cestu.

Viera je silná dovtedy kým nepríde niekto, alebo niečo a nespochybní vieru. Ľudia môžu v ťažkých situáciach stratiť vieru. Môžu mať pocit, že sa na nich Boh vykašlal a tak sa oni vykašlú na Boha a stanú sa ateistami. No sú aj ľudia, ktorí veria nech sa deje čokoľvek. Ich viera je neoblomná. Je to fascinujúce. Niektorí veriaci majú ohromnú vnútornú silu. Ich viera v Boha je tak silná, že sa naozaj dejú zázraky.

Správne náboženstvo je to, ktoré z teba spraví lepšieho človeka.

Veľa náboženstiev je len teoretických a ľudia nevedia ako majú teóriu uplatniť v praxi. Často tápajú a zúfajú keď ide do tuhého. Teória nestačí. Je potrebné ju vedieť uplatniť v praxi. Ja som natrafil na veľmi praktické učenie Hare Krišna, ktoré mi pomohlo očistiť sa od negatívnych emócií a vlastností. Žiadne náboženstvo a žiadna filozofia mi nedala to, čo Hare Krišna. Môžeš si o tom prečítať v článku “Ako mi učenie Hare Krišna zmenilo život“.

Vyber si to, čo z teba spraví lepšieho človeka a buď šťastný.

Hare Krišna!

Rád by som vám ukázal svet, ako ho vidím ja. No slepému sa svetlo ukázať nedá. Svet, ktorý vidím a v ktorom žijem, sa len ťažko dá opísať slovami bez toho, aby ste ma považovali za blázna. Žijeme síce v rovnakom svete, no ja ho vnímam inak. Vnímam ho farebnejšie. Niektorí ľudia ho vidia čiernobielo, niektorí ho nevidia vôbec. Mnohí ľudia zatvárajú oči, mnohí sú dobrovoľne slepí. Ja som bol slepý tiež. Až raz, otvoril som oči a začal som postupne vidieť viac a viac. Už som viac nechcel byť slepý. Začal som vnímať krásu sveta, krásu života. Neviete si predstaviť o čo prichádzate keď zatvárate oči. Dobrovoľne sa pripravujete o sústo torty, ktorú máme pre vás prichystanú.

Ak sa ti nechce čítať, pozri si vlog (5.5 min):

Duchovný svet

Existuje takzvaný duchovný svet, ktorý stále veľa ľudí nedokáže pochopiť. Najhoršie je, že ho veľa ľudí ani nechce pochopiť a zatracuje ho. Pretože tomu nerozumejú. A keď človek niečomu nerozumie, automaticky to označí za blbosť, aby si nemusel priznať, že tomu nerozumie. Je to prirodzený obranný mechanizmus ega. No vedzte, že tým, že niečo označíte za blbosť, ešte to neznamená, že to naozaj blbosť je. Je to len váš obmedzený názor, ktorý má nulovú výpovednú hodnotu o realite. Prepáčte, že som taký úprimný, ale úprimnosť je súčasť môjho sveta.

Boh neexistuje

Ja som nerozumel tomu ako môže niekto veriť v Boha? Ako môže niekto veriť v nejakú fiktívnu postavičku v oblakoch? Pozeral som sa na veriacich ako na naivných a tvrdohlavo som si stál za tým, že žiadny Boh neexistuje. Keby existoval, predsa by sme o tom vedeli, nie?

Boh existuje?

Pod slovíčkom Boh si 100 ľudí predstaví 100 vecí. Niekto si predstaví bradatého deduška v oblakoch, iný Ježiša, Jahveho, Krišnu,… Niekto tvrdí, že Boh je len akýsi zdroj energie (Source), z ktorého všetko pochádza a všetko udržuje pokope. Zaujímavé predstavy Boha, všemohúceho stvoriteľa vesmíru.

Za svoju krátku duchovnú púť som sa naučil, že veriť v Boha nestačí. Veľa ľudí iba slepo verí v Boha. Veria, že Boh za nich všetko vyrieši, so všetkým im pomôže keď sa pomodlia a budú ho prosiť o pomoc. Toto nazývam sebecká viera. Verím v nadprirodzenú bytosť, ktorá mi má pomôcť kedykoľvek si o to požiadam? Hahaha. Smejem sa, lebo som bol taký istý slepo veriaci a zistil som, že to takto nefunguje. Stratil som vieru v Boha, lebo mi nepomáhal. Bol som sebec a hlupák.

No neskôr som Boha pocítil. Neveriacim sa to môže zdať akokoľvek neuveriteľné, ale niečo ako Boh naozaj existuje. A vôbec to nie je o slepej viere. Boha dokážete cítiť. Dokážete cítiť tú (nad)prirodzenú neskutočne krásnu energiu, ktorá z neho pramení. Je to energia Kundalini, z ktorej pramení vedomie mieru, bezpodmienečná láska a trvalé šťastie. Ten, kto túto energiu necíti, je slepo veriaci, alebo neveriaci. Je veľa spôsobov ako sa naučiť vnímať túto energiu. Každý človek má trochu inú cestu. No prvý krok je pre všetkých rovnaký – treba chcieť. Treba úprimne chcieť spoznať nepoznané. Treba sa vymaniť z pút racionálneho rozmýšľania a odomknúť tajomné komnaty svojho JA.

Rád by som vám opísal aký je život s vnímaním tejto energie, no slovami sa to poriadne popísať nedá. Musíte to jednoducho zažiť. Musíte jednoducho dosiahnuť stav, kedy vás ostatní budú považovať za blázna Vedzte, že to za to stojí.

Načo sa vôbec zaujímať o duchovno?

Kedysi som hovoril: Načo chodia ľudia do kostola, veď je to strata času. Načo im je vôbec Boh, veď žiť dokážem aj bez neho. No áno, žiť dokážeme aj bez duchovného poznania, lenže aká je kvalita nášho života? Ľudia žijú v kvalite nevedomosti, vášne a dobra. Väčšina ľudí ešte stále žije v kvalite nevedomosti a vášne. Cieľom človeka je dosiahnutie kvalitu dobra. Vo védskej literatúre sa hovorí, že kvalita dobra prináša väčšie poznanie a väčší pocit šťastia. Ja to môžem potvrdiť osobnou skúsenosťou. Nikdy predtým som nebol taký šťastný a láskyplný ako teraz. Ku šťastiu nepotrebujem žiadne externé zdroje. Šťastie a láska sú jednoducho vo mne. Viem, že to znie šialene, ale je to tak. A je to úžasné. Slovami sa to ťažko popisuje, musíte to zažiť. Ľudia by dosiahli oveľa viac, keby dosiahli kvalitu dobra.

Ako na to?

Ja som k môjmu súčasnému vedomiu dospel vďaka učeniu Hnutia Hare Krišna.  Praktikovanie tohto učenia je celkom jednoduché a veľmi príjemné. Píšem o tom v článku “Vedomie Krišny“. Ak sa ti vedomie Krišny nepozdáva, vyskúšaj aspoň meditácie. O meditáciach píšem v článku “Čo mi dala meditácia“. Stačí začať meditovať 5 – 10 minút denne a tvoj život získa iný rozmer. Naozaj to vyskúšaj. O nič neprídeš. Môžeš iba získať. A to sa oplatí.

Je veľa ľudí, ktorí chcú vedieť čo je po smrti. Či vôbec budú po smrti existovať. Či vôbec existuje duša a či je večná, alebo zomiera s telom. Je veľa teórií o tom, čo bude po smrti. Ako môžeme vedieť, ktorá je tá pravá? Ako môžeme vedieť čo bude po smrti kým žijeme?

Ak sa ti nechce čítať, pozri si vlog (6 min):

Rôzne teórie

Kresťanstvo

Kresťania tvrdia, že po smrti nás čaká večný život v raji, alebo v pekle. Keď si predstavím večný raj, je to nuda. Keď si predstavím večné peklo, je celkom smutné, že duša po kratučkom živote na Zemi nemá možnosť sa napraviť a dostať sa z pekla. Nedáva mi to žiadny zmysel.

Východné náboženstvá

Východné náboženstvá ako hinduizmus, či Hare Krišna tvrdia, že duša sa reinkarnuje do hmotného tela podľa karmy. Podľa karmy sa duši priradí telo človeka, zvieraťa, alebo rastliny. Takisto stupeň fyzických alebo psychických porúch a rôzne životné situácie. Karma môže za všetko. Karma sa prenáša na základe minulých životov. Ak človek konal počas života dobro, odzrkadlí sa to aj v jeho ďalšom živote. To isté platí aj pre zlo. Kto koná dobro, bude sa mať dobre. Kto koná zlo, bude sa mať horšie. Zlý človek sa môže sa prevteliť do zvieraťa, alebo rastliny a bude mu trvať mnoho životov kým sa dostane opäť do tela človeka, v ktorom bude mať možnosť splynúť s Bohom. Možnosť dosiahnuť osvietenie.

“New age” – Nový vek

New age, alebo Nový vek je označenie pre filozofiu, ktorá vychádza z rôznych náboženstiev. Je to taký mix všetkého. New age tvrdí, že duša si vyberá telo na základe toho, čo sa chce v ďalšom živote naučiť. Je to sympatické, lebo slobodná voľba existuje aj po smrti. Duša si môže vybrať čo chce. Nie je to ako na škole, kde sa musíte učiť aj to, čo nechcete. Duša si presne vyberie životné situácie, ktoré chce prežiť, doslova si dizajnuje svoj ďalší život. Znie to naozaj lákavo, až by som tomu uveril. No ja neviem či je to naozaj tak. Nepamätám si svoju existenciu mimo fyzického tela, nedokážem teda povedať ako to naozaj je. Môžem len povedať, že sa mi táto myšlienka slobodného výberu života páči. V hĺbke duše somnou rezonuje. To ale neznamená, že duša si vyberá bezproblémový život. Naopak, vyberá si častokrát ťažké situácie vďaka ktorým môže rásť a učiť sa. Ak sa mi niečo nepríjemné stane, viem, že som si to vybral sám a mám sa niečo naučiť. Nemôžem viniť nikoho, okrem seba.

Ako mám vedieť ako to naozaj je?

Ako mám ja, duša uväznená v hmotnom tele, vedieť čo bude po smrti, alebo čo bolo predtým než som prišiel na tento svet? Ja to momentálne neviem. Sú ľudia, ktorí si pamätajú minulé životy a dokonca aj to ako prišli do tela a ako sa narodili. Vedia odkiaľ pochádzajú a vedia čo ich čaká po smrti. Niektorí si vraj vybrali tento život, aby mohli pomáhať ľuďom pri prechode do vyšších vibrácií – k lepšiemu a šťastnejšiemu životu. Iným vraj bola táto úloha pridelená a tak im neostávalo nič iné ako s tým súhlasiť a ísť pomáhať ľuďom na Zemi. Tieto tvrdenia súhlasia s učením New age.

Je to naozaj dôležité?

Je naozaj dôležité vedieť čo presne ma čaká po smrti? Nestačí vedieť, že som duša, ktorá je večná? Že nie som toto telo? Telo zomrie a duša bude opäť slobodná. Ak si nepamätám čo bolo pred narodením, ostáva mi len veriť tým, ktorí to možno vedia. Tvrdia, že si sami vybrali tento život a presne vedia čo majú v tomto živote dosiahnuť – aké je ich životné poslanie.

Životné poslanie

Nie je vôbec dôležité vedieť čo nás čaká po smrti. Žijeme vo fyzickom tele tu a teraz a je podstatné zameriavať sa na to, prečo vlastne žijeme. Čo je našou úlohou? Načo sme tu? Každý človek má svoje životné poslanie. Keby ho nemal, bolo by to veľmi smutné a žil by prakticky zbytočne. Prach si a v prach sa obrátiš. No kým sa tak stane, môžeš po sebe zanechať odkaz budúcim generáciam. Na svete žije 7 miliárd ľudí. Každý človek má šancu niečo vytvoriť a odovzdať to budúcim generáciam. Taktiež každý ľudský život je šanca na sebarealizáciu. Na dosiahnutie osvietenia – večného šťastia a lásky.

Nie je dôležité čo bude po smrti

Dôležité je to, čo je tu a teraz. Dôležité je prebudenie čo najväčšieho počtu ľudí. Žijeme v dobe, v ktorej je prebudenie ľudí najväčšia priorita. Viac si o tom môžeš prečítať v článku “Čo je v súčasnosti naozaj dôležité?“.