Mesačné archívy: september 2015

Porozumenie prítomnému okamihu

V duchovnej sfére sa často spomína prítomný okamih. Pod prítomným okamihom si môžem predstaviť veľa vecí – žiť tu a teraz, nerozmýšľať nad tým čo bolo a čo bude, vypnúť myšlienky úplne. Moc mi nedávalo zmysel žiť bez rozmýšľania, tak som si o prítomnom okamihu naštudoval viac.

Ak sa ti nechce čítať, pozri si vlog (9 min):

Ilúzia minulosti a budúcnosti

Život nežijeme v minulosti, ani v budúcnosti. Žijeme ho tu a teraz. A to je prítomný okamih. V prítomnom okamihu sa deje celý náš život v reálnom čase. Nie v minulosti ani v budúcnosti. Tu a teraz. Veľa ľudí nedokáže byť šťastných pretože namiesto v prítomnosti žijú v minulosti, alebo v budúcnosti.

Čas je vytváraný mozgom. Neprípúšťame si prítomný okamih kvoli tejto ilúzii času a namiesto videnia každého momentu ako nového, žijeme náš život takmer úplne z pohľadu spomienok, alebo z pohľadu očakávaní. Minulosť a budúcnosť nie sú s tebou v prítomnom okamihu až do momentu kým ich do tohto okamihu neprinesieš. A preto je len na tebe, čo si do prítomného okamihu prinesieš. Každý okamih je v skutočnosti čerstvý, nový začiatok. Každý okamih je príležitosť začať niečo nové.

Každý prežitý okamih je zaznamenaný v mozgu. Keď si spravíme časovú os našich prežitých okamihov, nazývame to minulosť. No všetky tieto okamihy sa diali v prítomnosti. Udiali sa v minulej prítomnosti.

Keď si spravíme časovú os udalostí, ktoré môžu nastať odteraz, nazývame to budúcnosť. No všetky tieto udalosti sa v skutočnosti udejú v prítomnom okamihu. Udejú sa v budúcej prítomnosti.

Ľudia, ktorí rozmýšajú nad minulosťou, nežijú v prítomnosti. Často sa trápia kvoli minulosti, lebo ich myseľ neustále uteká do minulosti a je tam uväznená.

Ľudia, ktorí rozmýšľajú nad budúcnosťou, tiež nežijú v prítomnosti. Ich myseľ uteká do budúcnosti a predstavuje si niečo, čo ani nemusí nastať. Myseľ dokáže interpretovať veci na základe našich doposiaľ získaných skúseností. Myseľ nedokáže presne určiť ako bude vyzerať budúcnosť. Myseľ si budúcnosť dokáže predstaviť len na základe prítomného okamihu.

Pri čítaní knihy naša myseľ premieňa písmená na obraz. Dokážeme si predstaviť osoby, miesta a veci na základe ich popisu. Každý človek si po prečítaní tých istých slov predstaví trochu iné osoby, miesta a veci. A podobne funguje predstava budúcnosti. Vôbec nemusí byť taká, akú si ju predstavujeme.

Prítomný okamih je jediný, ktorý máme a ktorý budeme mať.

Prekážky prežívania prítomného okamihu

Ľudia nedokážu prežívať prítomný okamih z viacerých dôvodov.

Myšlienky

Ľudia neustále nad niečim rozmýšľajú. Nad minulosťou, nad prácou, nad tým, čo budú jesť, nad tým ako budúci rok pôjdu na dovolenku,… v hlave sa im víri nekonečné množstvo myšlienok a preto si nedokážu vychutnať prítomný okamih.

thoughts

Ak sa naučíš ovládať myšlienkový proces a nepustíš do hlavy kolobeh zbytočných myšlienok, budeš môcť prežiť prítomný okamih. Ak kráčaš po ulici a nad niečim neustále premýšľaš, nie si v prítomnosti. Život v prítomnom okamihu je o tom, že premýšľam len keď naozaj treba. Občas mi zaujímavé myšlienky samé skáču do hlavy. Bez toho, aby som sa usiloval. Keď potrebujem, naštartujem myšlienkový proces a nechám prúdiť myšlienky. Takýmto spôsobom vyriešim oveľa viac vecí ako by som mal naštartovaný myšlienkový proces neustále. Mám voľné chlieviky na tie správne myšlienky v správnom čase. Ak by som neustále premýšľal, chlieviky by boli plné a správne myšlienky by sa do nich len tak nedostali. Veď to určite poznáte. Niekedy môžete neustále nad niečim rozmýšľať a neprídete na nič. Možno keď zameráte pozornosť na niečo iné a uvoľníte chlieviky v mysli, zrazu tam príde tá správna myšlienka a žiarovka v hlave zasvieti – “Mám to!”.

Emócie

Niektoré myšlienky vyvolávajú emócie. Emócie vznikajú na základe už prežitých udalostí, na základe našich skúseností. Emócie vyvolané zo spomienok bránia prežitiu prítomného okamihu. Takisto emócie vyvolané predstavou budúcnosti neprispievajú k prežitiu prítomného okamihu.

Mali by sme sa sústrediť na emócie vyvolané prítomným okamihom. Na emócie, ktoré vyvolala situácia tu a teraz. Vtedy dokážeme prežiť prítomný okamih naplno.

Nevysporiadanie sa s minulosťou

Ak máš nejaké nevyriešené veci v minulosti, tvoja myseľ sa k nim neustále vracia a preto nedokážeš žiť v prítomnosti. Mal by si si vyriešiť svoje problémy z minulosti, aby si dokázal žiť šťastný život v prítomnosti.

Ako prežiť prítomný okamih

Keďže si tu a teraz, nie je také ťažké prežiť prítomný okamih. Čítaš tieto slová a vnímaš ich v prítomnom okamihu. Ťažšie je naučiť sa prežívať prítomný okamih neustále. Namiesto prežívania prítomného okamihu je naša myseľ zaprataná nespočetným množstvom myšlienok. Ľudia neustále nad niečim rozmýšľajú. Väčsinou o budúcnosti, alebo minulosti. Prítomný okamih im preto uniká.

Keď zažiješ prítomný okamih aspoň na chvíľu, na pár minút, bude to pre teba akoby si objavil Ameriku. Budeš chcieť žiť v prítomnom okamihu stále viac a viac. Pretože skutočné šťastie a sloboda je len v prítomnom okamihu. Bez myšlienok, bez starostí, len tu a teraz.

Mne pomá dostať sa do prítomného okamihu meditácia a chôdza naboso. Keď chodím naboso, sústredím sa kam stúpam, kadiaľ kráčam a vnímam povrch po ktorom kráčam. Odporúčam vyskúšať. Prípadne sú dobré rôzne športové aktivity.

Môj život v prítomnom okamihu

Naučil som sa neplánovať príliš dopredu. Prakticky sa snažím neplánovať vôbec nič. Ak sa ma niekto spýta týždeň vopred či idem na nejakú akciu, odpovedám neviem. Jedinú výnimku tvoria akcie, na ktoré ma niečo ťahá. Keď viem, že daná akcia bude mať pre mňa nejaký prínos, dokážem prisľúbiť účasť možno aj mesiac vopred.

Akékoľvek myšlienky, ktoré vytvárajú nejakú emóciu sa snažím čo najrýchlejšie spracovať a vyhodnotiť. Čím rýchlejšie to spracujem, tým rýchlejšie sa vrátim do prítomného okamihu. Žiť v minulosti, alebo budúcnosti už nie je pre mňa. Naučil som sa, že minulosť neovplyvním a budúcnosť ani z ďaleka nebýva podľa očakávaní. Prestal som aj očakávať. Nerobím si ilúzie ako bude daná situácia vyzerať. Ak sa prichytím pri tom, že si predstavujem budúcnosť, snažím sa okamžite vrátiť vnímanie do prítomného okamihu.

Momentálne nepracujem za peniaze. Pracujem na svojich zatiaľ neziskových projektoch a žijem z úspor. Keď sa ma niekto spýta čo budem robiť keď mi dojdu úspory, odpovedám, že neviem. Neviem čo bude o týždeň, nie to ešte čo bude o niekoľko mesiacov. Nechávam sa viesť intuíciou a vnútorným hlasom. Vnútorný hlas mi hovorí, že mám pokračovať v tom, čo robím a správna príležitosť zarobiť si peniaze príde v správny čas. Všetko je ako má byť.

Už dlhšie robím to, čo mám v daný moment chuť robiť. Je to naozaj paráda.

Posolstvo na záver

Je naša voľba čím sa stávame, čím sme tu a teraz. Nemusíme prinášať do prítomnosti naše staré JA. Nemusíme si myslieť, že naše šťastie existuje v budúcnosti. Všetku vinu, utrpenie, strach a všetok odpor môžeme nechať za nami a začať žiť tu a teraz. Všetok optimizmus, sloboda, porozumenie a radosť môžu byť prežité tu a teraz. Jediná vec, ktorá nám v tom bráni, sú naše zaužívané vzory myslenia a vnímania reality. Každý moment je nový začiatok. Je len na nás, aby sme to uvideli a naučili sa podľa toho žiť.

Strach a práca so strachom

Ľudia sa boja rôznych vecí – smrti, bolesti, choroby, ľudí, zvierat, uzavretých priestorov,… Veľakrát sú tieto strachy nepochopiteľné.

Ak sa ti nechce čítať, pozri si článok v podobe videa (9 min):

Strach je zvláštny

Kráčal som cez Brno, keď zrazu okolo mňa prefrčal cyklista a vylpašil holuby. Holuby sa rozbehli oproti kráčajúcej dvojici dievčat. Jedno z nich spravilo 2 kroky vzad a vykríklo “áááá, já se bojím holubú”. Ja som sa začal smiať, lebo som nechápal ako sa môže niekto báť holubov.

Vznik strachu

Strach nevzniká len tak. Strach vzniká na základe našich znalostí a skúseností. Strach vzniká v našej hlave – v mozgu. Do mozgu sa ukladajú informácie a na základe týchto informácií sa buď bojíme, alebo nebojíme. V hlave si vytvárame hrôzostrašné scenáre. Ak sme napríklad videli ako niekomu cirkulárka odrezala ruku, budeme sa báť, že aj nám odreže ruku a k cirkulárke sa ani nepriblížime. Môžeme mať strach keď na nás niekto namieri zbraň, pretože vieme, že nás môže zabiť. Keď stretneme rómov na ulici, môžeme mať strach, že nás okradnú, pretože sme už nespočetne veľakrát počuli o lúpežných prepadnutiach rómov a možno sme už nejaké zažili, alebo videli. Keď idem po lese, môžem mať strach, že stretnem diviaka, alebo medveďa. Keď chodím naboso, môžem mať strach, že na niečo stupím a poraním si chodidlo…

Všetky strachy sú vytvorené na základe našich znalostí a skúseností.

Deti a strach

Deti nemajú toľko strachov ako dospelí, lebo si ich nestihli vypestovať. Boja sa tak maximálne tmy a bubákov pod posteľou.

Malé dieťa sa nebojí keď na neho niekto namieri zbraň, pretože nevie čo to je. Takisto sa nebojí ani divých zvierat kým mu niekto nepovie čo mu hrozí. Kým do neho niekto nezaseje strach.

Umelý strach

Ľudia denno denne sledujú negatívne správy a to v nich vytvára umelý strach. Aj keď si pozriete horor, tak vo vás na určitú dobu vzbudí strach. Správy sú prakticky horor, akurát v reálnom svete. No a predstavte si, že pozeráte horor každý deň. To musí vo vás zanechať následky.

Preventívny strach

Ľudia sa preventívne boja a tento strach ich len brzdí. Boja sa, že keď dajú výpoveď v práci, nenájdu si novú. Boja sa, že keď dajú kopačky partnerovi, ktorý ich dlhodobo štve, že si nenájdu nového. Boja sa, že keď pôjdu po meste naboso, že na niečo ostré stupia a porania sa. Boja sa… mnohých vecí, zbytočne.

Márne sa bojíme niečoho, čo ani len nemusí nastať. Márne sa bojíme niečoho, čo je málo pravdepodobné. Báť sa môžeme potom, keď budeme strachu čeliť zoči-voči.

Ak pochopíš, že strach ťa len brzdí a bráni ti byť štastným, už máš z polovice vyhrané. Už stačí len spraviť krok a pustiť sa hlavou proti strachu. Neskôr môžeš zistiť, že tvoj strach bol neopodstatnený a bál si sa fiktívnej veci.

Paranoidný strach

Tento strach je asi najzákernejší. Vzniká totiž v hlave na základe našich predstáv. Predstav si, že ideš po tme v lese. V tvojom mozgu vznikajú predstavy čo všetko ťa v tom lese môže stretnúť a začínaš sa báť. Nebodaj v lese niečo zašuští a v tvojej hlave už sa vynára najhorší scenár. Môže to byť len srnka a ty si predstavíš diviaka, alebo medveďa, prípadne nejakého vraha, hehe. Celkovo tma je generátor strachu a rôznych paranoidných predstáv. Teda aspoň u mňa.

Občas výdem v noci do lesa, aby som s týmto strachom mohol pracovať. Je zaujímavé sledovať moje paranoje. Mohol by som podľa nich napísať horor.

Strach z ublíženia

Ak vidíme, že niekto niekomu ubližuje, môžeme sa báť, že bude ublížené aj nám. Tu ide o celkom prirodzený strach, ktorý je vytvorený pudom sebazáchovy. Patrí sem aj strach z nebezpečných zvierat pre človeka. Niektorí ľudia sa však nebezpečných zvierat neboja. Je to asi preto, lebo vedia kedy sú zvieratá nebezpečné a kedy nie. Vedia niečo viac ako ľudia, ktorí sa boja. Takže aj znalosť môže pomôcť prekonať strach.

Načo sa báť?

Veľa ľudí má strach z rôznych vecí. Boja sa tu a teraz aj keď hrozba tu a teraz neexistuje. Je to zvláštne, no je to tak. Mal by som sa báť až keď budem čeliť veci, z ktorej mám strach. Napríklad sa môžem báť diviaka. Nebojím sa ho tu a teraz, pretože tu a teraz nie je. Budem sa možno báť keď ma bude naháňať.

Mať strach v nebezpečných situáciách je celkom prirodzené. No predsa sa nájdu aj takí ľudia, ktorí tento strach prekonajú a robia rôzne šialené veci.

Oslobodenie sa od strachu

Aby sme sa oslobodili od strachu, musíme strachu čeliť. Musíme pochopiť, že sa bojíme zbytočne. Musíme pochopiť, že strach je len v našej hlave.

Opakom strachu je láska. Ak niečo milujeme, nie je možné, aby sme sa toho zároveň báli. Napríklad môžem mať strach z koňov. No keď zistím, že kôň je úžasné zviera a zamilujem si ho, už sa ho viac nebudem báť. A tak je to so všetkým.

Čeliť svojmu strachu

Ako som spomenul, keď idem v noci po lese, mám v hlave paranoje čo všetko na mňa môže v tme číhať. Mám strach aj keď mi zrovna žiadne nebezpečenstvo nehrozí. Je zbytočné sa báť. Chodím preto občas po tme do lesa, aby som mohol tomuto strachu čeliť a pracovať s ním. Aby som sa naučil, že sa nemám čoho báť.

Vystúpenie z komfornej zóny

Ak si zvykneš vystupovať z komfortnej zóny, je šanca, že sa zbavíš veľa strachov. Ak máš napríklad strach vystupovať pred ľuďmi, jednoducho sa prekonaj a využi prvú príležitosť na vystupovanie pred ľuďmi. Ak sa bojíš tmy, vrhni sa do tmy a pracuj so svojim strachom. Neskôr možno zistíš, že sa nemáš čoho báť.

Tiež som mal strach vystupovať pred ľuďmi. Som introvert. No jedného dňa som využil príležitosť a išiel si skúsiť prednášať pre publikum 15 ľudí. Mal som trému aj po 2 pivách, aj keď nie až takú veľkú ako bez nich. S prednáškou som nebol moc spokojný, ale bol som spokojný, že som sa prekonal a zvládol som to! Neskôr som mal opäť príležitosť vystupovať pred ľuďmi. Tentokrát asi pred 50 ľuďmi. Trému som mal stále, no nie až takú veľkú ako prvýkrát. Skúšal som robiť prednášku aj z domu v podobe online streamu. Našťastie som zistil, že na streamovanie nemám dostatočne rýchly internet, inak by tá prednáška nedopadla príliš dobre. Mal som opäť trému a nie malú. Bolo to zvláštne, pretože som rozprával do obrazovky počítača a žiadne publikum som nevidel. Neskôr sa mi naskytla ďalšia príležitosť prednášať na IT konferencii pre 50 ľudí. Tam som dokázal prednášať bez trémy. S prednáškou som bol spokojný a bol som spokojný, že som to konečne zvládol! Konečne som zvládol prednášať bez trémy. Zistil som, že sa vlastne nemám čoho báť. Tí ľudia v publiku zo mňa neodkusnú. Teraz som schopný učiť ľudí vo svojej online web developerskej škole bez trémy. Teraz som schopný postaviť sa pred publikum bez trémy, lebo viem, že to publikum zo mňa neukusne.

Vystupovanie pred ľuďmi patrí teraz medzi moje záľuby. Milujem keď môžem odovzdať svoje skúsenosti iným. Zo strachu sa stala záľuba.

Vďaka vystúpeniu z komfornej zóny som prekonal veľa svojich strachov. Jednoducho som začal čeliť strachu a zbavovať sa ho. Postupne sa zo mňa stáva superman a nemám problém robiť veci, s ktorými majú iní ľudia obrovský problém.

Začni čeliť svojmu strachu, zbav sa ho, začni milovať to, čoho si sa bál a staň sa supermanom. Chce to len trochu odvahy a možno štipku flegmatizmu, ktorý umocní odvahu.

Buď odvážny a buď šťastný.

3D vs. 4D realita

Všetci poznáme 3D realitu. Narodili sme sa v nej, boli sme v nej vychovávaní a veľké množstvo ľudí stále žije v tejto realite. No stále viac ľudí sa dostáva do 4D reality bez toho, aby o tom vedeli. Veľa ľudí zažíva v týchto dňoch prebudenie, uvedomenie. Veľa ľudí netuší čo sa s nimi deje.

Ak sa ti nechce čítať, pozri si článok v podobe videa (18 min):

Čo je to 3D a 4D?

“D” znamená dimenzia. V matematike je dimenzia priestor. 3D si vieme predstaviť každý ako kocku, hranol,… na obrázku vidíte kocku v kocke. Takzvanú hyperkocku. To je matematický 4D priestor.

Dimenzie v duchovnom svete nie sú priestor ale stav vedomia. Človek na Zemi môže mať 3D alebo 4D vedomie. V niektorých prípadoch možno až 5D.

Dimenzie ako hry

Predstavte si dimenzie ako hru. Každá hra má určité pravidlá, ktoré určujú čo hráči môžu a nemôžu robiť.

3. dimenzia

V 3. dimenzii sú pravidlá hry nastavené striktne a sú viacmenej nemenné. Každý sa tieto pravidlá naučí od rodičov, neskôr v škole a v práci. Väčšina ľudí hrala a stále hrá len túto jednu hru takže si myslia, že je to pre nich jediná dostupná hra.

V 3. dimenzii je všetko podmienené. Napríklad koncept bezpodmienečnej lásky v 3D neexistuje. Ak prežívaš bezpodmienečnú lásku alebo bezpodmienečný pokoj v duši, tak už si sa pravdepodobne posunul do 4. dimenzie.

3. dimenzia neponúka možnosť voľby. Ľudia v 3. dimenzii si nevyberajú myšlienky, pocity a činy v každom momente. 3D ľudia často reagujú pudovo a podvedome.

Dualita tiež ponúka ďalšie nemenné pravidlá pre 3D hru – hore/dole, doprava/doľava, dobro/zlo, svetlo/tma.

3D realitu vnímame prevažne ľavou hemisférou mozgu, ktorá je racionálna. Používame len približne 5 – 10 percent kapacity mozgu a zbytok ostáva nevyužitý. Tušíme, že ten zbytok mozgu by mohol na niečo slúžiť, no netušíme na čo. Aktivácia zbytku mozgu umožňuje vnímať štvrtú, piatu a vyššie dimenzie.

Máme potenciál vnímať všetky dimenzie. Ale naše zvyky rozmýšľania a cítenia v 3D realite nás limitujú len na túto jednu realitu, o ktorej si myslíme, že je jediná. Naša racionálna ľavá hemisféra mozgu vie iba to, čo sme sa za život naučili. Zvyšujúce sa svetelné energie a frekvencie Vzostupu nám odomykajú prístup k oveľa širšiemu rozsahu informácií a možností než sú dostupné v 3D. Tieto svetelné energie nás pripravujú pre 4D a 5D skúsenosť.

4. dimenzia

Hra 4D vedomia má menej striktné pravidlá ako 3D.

Čas v 4D je vždy prítomný. Ľudia s vedomím 4D sa zameriavajú len na to, čo sa deje práve teraz. Netrápia sa minulosťou, ani si nevytvárajú predstavy o budúcnosti. 4D ľudia sa naučili ovládať myšlienky a ego a prakticky nekonajú pudovo či podvedome, ale konajú vedome. Už ich viac neovláda ego ani strach ani negatívne myšlienky a emócie.

Paradox sa stáva dostupným v prítomnom čase v 4D realite. Paradox znamená to, že čo bola pravda pred chvíľou, nemusí byť pravda práve teraz. Namiesto uplatňovania nemenných, existujúcich definícií ku každej skúsenosti si vyberáme našu preferovanú verziu a vibráciu v každom okamihu. V 4D realite máme možnosť výberu. Máme možnosť zmeniť pravidlá hry tak, aby sme dosiahli skutočné šťastie. Máme možnosť postaviť sa k situáciam tak, aby sme si z nich zobrali to najlepšie pre nás.

4D ako prestupná stanica

4D je len prestupná stanica medzi 3D a 5D. V 4D sa musíme naučiť ovládať svoje myšlienky. Musíme sa stať majstrami svojich myšlienok, pretože na čo v 5D pomyslíme, to sa okamžite zhmotní. Ak si pomyslím “Chcem jablko v ruke”, mám okamžite jablko v ruke. Predstavte si, čo by sa zhmotnilo ľuďom, ktorých ovláda strach. Strach a hrôza. Preto sa ľudia v 4D musia naučiť dokonale ovládať svoje myšlienky a hlavne strach.

Rozdiel medzi 3D a 4D v bežnom živote

3D 4D
EGO
Ľudia v 3. dimenzii sú ovládaní egom.
Duša/srdce/vnútorný hlas
Ľudia v 4. dimenzii sa riadia srdcom/dušou/vnútorným hlasom.

ego-and-soul

Vzťahy v 3D a 4D

Ak má človek 4D vedomie, už viac nerozumie ľuďom, ktorí sú v 3D. Ľudia v 3D ho tiež nemajú šancu pochopiť a považujú ho za blázna. Preto je dobré keď si 4D ľudia vytvoria komunity, v ktorých sa budú spoznávať, diskutovať, inšpirovať a učiť sa navzájom. Niekto to môže nazvať sektou, Sekta štvorrozmerných ľudí, hehe.

Nasledujúca tabuľka hovorí o vzťahoch v 3D vs. 4D:

3-D
3D VZŤAHY
Ako vzťahy fungujú v 3. dimenzii.
4-D
4D VZŤAHY
Ako vzťahy fungujú v 4. dimenzii
Odlúčenie
Odlúčenie je iba ilúzia.
Odlúčenie od Zdroja.
Odlúčenie od druhých.
Odlúčenie od svojho vyššieho ja.
Spojenie +  Opätovné zjednotenie
Všetko a všetci sú prepojení.
TAJNOSTKÁRSTVO, PRETVÁRKA
Zakrývanie skutočnosti od mojeho partnera a od samého seba.
Kvoli pretvárke sa môj partner nikdy nedozvie aký v skutočnosti som. Toto ma udržiava vzdialeného aj od svojho JA.
ÚPRIMNOSŤ + OTVORENOSŤ
Úplná úprimnosť k partnerovi.
Vďaka úprimnosti môj partner vie kto v skutočnosti som. Úprimnosť znamená byť na 100% ten kto v skutočnosti som.
Nezdržiavam sa vysloviť svoj názor len preto aby som sa vyhol ublíženiu svojmu partnerovi, alebo aby som udržal vzťah nažive.
Nikdy nemôžem naozaj vedieť čo ublíži druhým alebo ako budú reagovať na moju úprimnosť.
Preto by som mal prestať predpokladať reakcie na moje názory a byť na 100% úprimný.
MONOGAMIA
V monogamnom vzťahu som “odlúčený” od možnosti pracovať na vzťahoch s inými ľuďmi. Najviac času venujem svojmu partnerovi.
VZŤAHY PODĽA VOĽBY
Monogamia podľa boľby
alebo
Polygamia podľa voľby alebo
Polyfidelita (vzťah s viacerými ľuďmi v nejakej skupine ľudí) podľa voľby.
Tu nie je “správne” alebo “nesprávne” v vžiadnom z týchto vzťahov: Všetky vzťahy sú neodmysliteľne neutrálne. Každý typ vzťahu je “OK”. Ak si zvolím monogamiu, to neznamená, že od partnera tiež očakávam, že si zvolí monogamiu.
PODMIENENÁ LÁSKA
Budem ťa milovať iba ak budeš napĺňať moje potreby a očakávania. Ak už nebudeš napĺňať moje potreby, už ťa nebudem milovať.
BEZPODMIENEČNÁ LÁSKA
Aj keď neuspokojíš moje očakávania a moje potreby, budem ťa stále milovať. Milujem ťa takého aký si bez toho aby som sa ťa snažil zmeniť.
OČAKÁVANIE
Chcem a očakávam aby partner uspokojil moje potreby a očakávania.
BEZ OČAKÁVANIA
Svojmu partnerovi verím a neočakávam od neho nič. Užívam si vzťah bez očakávaní.
MANIPULÁCIA
Používam očividnú alebo skrytú manipuláciu aby boli moje potreby uspokojené. Vidím svojho partnera len takého akého ho chcem vidieť. Neviem kto v skutočnosti je.
POVOLENIE
Povoľujem svojmu partnerovi byť tým, kto naozaj je. Iba vtedy môžem zistiť aký naozaj je.
POTREBA OVLÁDAŤ A VLASTNIŤ
Neverím, že všetko čo sa deje je pre moje dobro. Preto mám potrebu ovládať a formovať vzťah podľa seba. Mám pocit, že “vlastním” partnera. Nárokujem si na neho.
ABSOLÚTNA DÔVERA
Verím, že všetko čo sa deje je pre moje dobro. Preto netúžim a nemám potrebu ovládať ani vlastniť svojho partnera. 

 

VZŤAH JE PREDNEJŠÍ AKO
– osobný rozvoj
– vzťahy s ostatnými ľuďmi
 

OSOBNÝ ROZVOJ JE DÔLEŽITEJŠÍ AKO VZŤAH

 

ZÁVISLOSŤ
Potrebujem niekoho aby som bol šťastný. Moje šťastie a nešťastie je závislé na iných osobách a okolnostiach.
SAMOSTATNOSŤ
Viem, že ja sám som tvorca svojej reality, svojho šťastia. Dokážem byť šťastný sám so sebou takisto ako so svojimi milovanými.
OSOBA NEDOKÁŽE MILOVAŤ VIAC AKO JEDNU OSOBU
3D zdôrazňuje Dualitu.
Ak môj partner začne milovať inú osobu, znamená to, že mňa bude milovať menej.
(Toto je ilúzia.)
OSOBA DOKÁŽE MILOVAŤ VIAC OSÔB.
4D zdôrazňuje Mnohopočetnosť.
Nezáleží na tom koľko ľudí môj partner miluje. Nič to nemení na tom ako veľmi miluje mňa. Nezáleží na tom koľko ľudí milujem ja. To nič nemení na tom, ako veľmi milujem svojho partnera.
Ak môj partner trávi somnou menej času, necítim sa dobre.
Ak môj partner trávi somnou menej času, cítim sa v pohode.
Ak milujem samého seba, čas strávený sám so sebou je rovnaký ako čas stráveným s mojim partnerom.
Milujem samého seba tak ako milujem svojho partnera a ostatných. Preto čas strávený osamote je takisto príjemný ako čas strávený s mojim partnerom. Preto je v poriadku ak trávim menej času s partnerom.
BOLESŤ
Vzťahy sú v 3D realite často bolestivé.
ŠŤASTIE, POTEŠENIE, EXTÁZA
V o vzťahoch v 4D realite neexistuje žiadna bolesť. Existuje iba šťastie, potešenie a extáza.
UKONČENIE VZŤAHU
spôsobuje BOLESŤ a POCIT STRATY.
UKONČENIE VZŤAHU
nespôsobuje BOLESŤ a POCIT STRATY.

Ak si uvedomíme, že nás vzťah už ďalej nenapĺňa, jednoducho ho harmonicky ukončíme. Rozoznáme keď náš vzťah je nefunkčný a tak sa ho rozhodneme ukončiť bez akýchkoľvek negatívnych emócii na oboch stranách. Ukončíme vzťah s láskou.

STRACH zo SAMOTY

Samota, takisto ako odlúčenie, je len ilúzia 3D sveta.

POCIT SPOJENIA
Ak je môj partner ďaleko odomňa
alebo ak
som nevidel partnera dlhšiu dobu,
stále cítim k nemu spojenie. Samota a odlúčenie je ilúzia. Prepojenie všetkých a všetkého je realita.
HNEV NA OSTATNÝCH
Som nahnevaný na svojho partnera pretože neuspokojuje moje potreby a túžby.
HNEV NA SAMÉHO SEBA
Som nahnevaný na seba za to, že som si vytvoril realitu, ktorá sa mi nepáči.
HRANIE SA NA OBEŤ
“Ubližujúci” & “Obeť”
Občas niekomu ublížim.
Občas je mi ublížené.
“Ubližujúci” & “Obeť” je ilúzia pretože každý jedinec si vytvára vlastnú realitu. Záleží od toho ako sa k situácii postavíme.
VYTVÁRAM SI VLASTNÚ REALITU
Zodpovednosť za svoje činy a svoj život
Vytváram si vlastnú realitu, ktorá dokonca zahŕňa aj reakcie iných ľudí na moje akcie. Iná osoba mi nikdy nemôže ublížiť. Ja nikdy nemôžem ublížiť inej osobe. Iba ja som zodpovedný za moje reakcie na akcie ostatných ľudí.
SEXUALITA JE DÔLEŽITÁ
Výzor a sexuálna príťažlivosť sú veľmi dôležité faktory vo vzťahu. Ak je partner krásny a ešte má aj dobrú dušu, je to super. Ak je partner krásny ale nerozumiem si s ním, čo už, aspoň že je sex.
VZÁJOMNÉ POROZUMENIE JE DÔLEŽITÉ
Aj výzor hrá rolu, ale nie až takú veľkú ako duša. Najdôležitejšie je vzájomné porozumenie, vďaka ktorému môže vzniknúť harmonický vzťah. Sexualita je druhoradá.

Tabuľka je preložená zo stránky http://iasos.com/metaphys/3d-4d/

V 4D sa zvyčajne nejedná o polygamiu, ale o slobodnú lásku, ktorá je so všetkými bytosťami rovnaká. Láska v 4D vedomí nemá obmedzenie len na jedinú osobu ako je tomu v 3D. Láska v 4D neznamená hneď sex a fyzická intimita ako je tomu v 3D.

Ak vnímaš vzťahy tak ako sú popísané v 4D realite, gratulujem.

Život v 4D

Ako vidíte, 4D realita je oveľa krajšia a je oveľa reálnejšia ako 3D realita, ktorá je ilúziou. Mnohí ľudia berú 3D realitu ako skutočnú realitu, no v skutočnosti je to ilúzia, ktorá spôsobuje veľké množstvo utrpenia. Ľudia nemusia toľko trpieť. Štvrtá dimenzia je krajšia. Môžem to potvrdiť z vlastnej skúsenosti. 4D realitu dokáže človek vnímať aj keď je obklopený 3D realitou. Práve v týchto dňoch prebieha prebudenie mnohých ľudí z ilúzie a začínajú vnímať štvrtú dimenziu. Je to úžasné pozorovať ako sa ľudia menia. Zvyšuje sa frekvencia vedomia Zeme a chystá sa hromadný prechod do 4. – 5. dimenzie.

Buďte trpezliví, pracujte na sebe, pomáhajte si a učte sa navzájom, robte čo len môžete pre blaho všetkých a čoskoro môžete očakávať vzostup do vyšších dimenzií. Kým má však väčšina ľudí 3D vedomie, budete vidieť a pravdepodobne aj zažívať utrpenie, ktoré spôsobujú ľudia v 3D realite.

Ešte zaujimavejšia je 5. dimenzia, no o nej nabudúce.

Moja skúsenosť s 4D realitou

Napríklad ja som sa tak vzdialil od 3D reality, že už nechápem konanie a rozmýšľanie ľudí. A ľudia nechápu mňa. Zo 4. dimenzie vnímam svet úplne inak, akoby z nadhľadu, z vtáčej perspektívy. Je to akési vedomie Krišnu/Krista. Môžete si o ňom prečítať v článkoch “Vedomie Krišnu” a “Vedomie Krista“.

Mám pocit, že už viac nepatrím do tohto sveta, do 3D reality, kde vládne strach, nenávisť, násilie, hnev a iné veľmi nepekné veci až z toho ide mráz po chrbte. Ľudia berú tieto veci ako súčasť ich života z čoho ide ešte väčší mráz po chrbte. V 4D realite vládne bezpodmienečná láska, radosť, šťastie, všetko pekné čo si len dokážete predstaviť, to je 4D realita. 4D človek môže ukazovať ľuďom svoj pohľad na svet, no ostáva nepochopený. Bývam z toho často zúfalý, že ľudia nevidia to čo vidím ja. Prajem si aby väčšina ľudí čím skôr prešla do 4. dimenzie. To je moje jediné a najväčšie želanie.

Si taký, v akom prostredí žiješ

Prostredie v akom človek žije, veľmi ovplyvňuje jeho správanie, názory a myšlienky. Rodina a priatelia ovplyvňujú jednotlivca najviac. Človek môže byť akokoľvek odolný, ale vždy sa na neho niečo z jeho okolia nalepí.

Ak sa ti nechce čítať, pozri si článok v podobe videa (4 min):

Vplyv kamarátov

Priatelia majú často väčší vplyv ako rodičia. Ak ti rodič povie, aby si nepil a nefajčil, budeš robiť pravý opak. Či už z trucu, alebo preto, lebo to robia aj tvoji kamoši. Ak ťa rodičia budú vychovávať v kresťanskom duchu, ešte to neznamená, že budeš celý život kresťan. Môžeš sa stretávať s takými antikristami, ktorí ťa od kresťanstva odradia.

Ak tvoji kamaráti pijú alkohol, je veľká šanca, že budeš piť aj ty. Ak fajčia, je veľká šanca, že budeš fajčiť aj ty. Ak počúvajú metal, je veľká šanca, že budeš aj ty. Ak robia čokoľvek, je veľká šanca, že ťa to ovplyvní a budeš to robiť aj ty.

Zmena prostredia

Ak sa chceš zmeniť, musíš zmeniť prostredie. Ak zmeníš prostredie, zmeníš sa aj ty. Len musíš chcieť. Musíš byť otvorený novým možnostiam. Bez zmeny prostredia sa zmeníš len ťažko. Je prakticky nemožné, aby sa drogovo závislý vyliečil zo závislosti keď sa pohybuje medzi drogovo závislými. Je nemožné byť čistý, keď sa pohybuješ v špinavom prostredí.

Davová psychóza je silná vec a ťažko sa jej ubrániť. Nejdeden kresťan sa stal ateistom medzi ateistami a nejeden ateista sa stal veriacim medzi veriacimi.

Môj príbeh

Ako tínedžer som sa pohyboval v spoločnosti, kde sa pilo, fajčilo, počúvala tvrdá muzika a nadávalo sa na kresťanov. Jediné čomu som sa ubránil bolo fajčenie. Aj keď som sa na chvíľu nechal zlákať a skúšal som fajčiť. Našťastie som po mesiaci zistil, že fajčenie je hlúposť a zbytočnosť. Iní to šťastie nemali.

Po strednej škole som išiel na výšku a tam už bola rôznorodá partia. Pilo sa, fajčilo sa, muzika sa počúvala rôzna. V druhom ročníku som sa dostal na privát, kde chalani hrali od rána do večera počítačové hry. Ja som robil kedysi to isté a posledných pár rokov som PC hry prakticky nehral. Lenže po mesiaci mi to nedalo a spýtal som sa čo hrajú. Na druhý deň som to mal stiahnuté a hral som sa s nimi. Mastili sme od rána do večera, keď sme zrovna nemuseli ísť do školy na povinné cviko. Hral som sa potom ešte asi 2 roky, ale už nie od rána do večera. Bol to krásny premrhaný čas.

Jedného pekného dňa som stretol Krišňáka, ktorý ma pozval na nedeľný program pre verejnosť. Nalákal ma na jedlo zdarma. Povedal som si prečo nie. Keď budem mať čas, určite zbehnem pozrieť. A tak som prvýkrát navštívil Krišňákov v ich chráme. Bol to vlastne len rodinný dom, ktorý nazývali chrámom. Odniesol som si od nich knihu “Vědecké poznání duše” a po jej prečítaní sa mi prakticky zmenil život. Pochopil som vieru a okrem toho sa zo mňa stal vegetarián. Krišňákov som navštevoval pravidelne a začal som viac študovať o duchovných veciach. Dávalo mi to zmysel a po pol roku nejedenia mäsa som mal možnosť zažiť akúsi premenu. Očistenie ducha a mysle. Nielenže som o duchovne čítal, ale mal som možnosť zažiť duchovno na svojej koži. Zmenil som sa na nepoznanie. Takáto premena by nebola možná keby sa pohybujem v takej spoločnosti ako na strednej škole.

Zmeň prostredie, zmeníš seba

Jednoducho ak túžiš po zmene, mal by si v prvom rade zmeniť prostredie.

Niekedy ani nemusíš túžiť po zmene, ale keď zmeníš prostredie, zmena jednoducho príde sama.

Vedomie Krista

Nedávno som zistil čo je vedomie Krista a že toto vedomie mám v sebe. Kristovo učenie mi dáva dokonalý zmysel a plne sa s ním stotožňujem. Hovoriť a konať ako Kristus, to je vedomie Krista. Toto vedomie je vo mne v značnej miere vyvinuté, no zatiaľ nie na 100%. Mám nedostatky, ako každý človek. Mnohí si to môžu nesprávne vyložiť a pochopiť “Ty sa považuješ za Boha?”. Nie, nepovažujem sa za Boha. Považujem sa za človeka, ktorý sa snaží kráčať po ceste, ktorú Kristus vyšlapal.

Je dobré poznamenať, že toto vedomie nemá nič spoločné s kresťanstvom ani náboženskou sektou. Je to prirodzený vývoj človeka (duše).

Ak sa ti nechce čítať, pozri si Vlog (5 min):

Vedomie Krišnu/Krista

Vedomie Krišnu a vedomie Krista je to isté. Ide o stav vedomia. Toto vedomie je niečo úžasné. Keby ho dokáže dosiahnuť väčšina ľudí, svet by vyzeral úúúplne inak. Kroky k dosiahnutiu vedomia Krišnu nájdete v článku “Vedomie Krišnu“.

Kristove slová

Kto do teba kameňom, ty do neho chlebom.

“Miluj blížneho svojho ako seba samého.”

“Všetko, čo chcete, aby ľudia robili vám, robte aj vy im.”

“Nesúďte, aby ste neboli súdení. Lebo ako budete súdiť vy, tak budú súdiť aj vás, a akou mierou budete merať vy, takou sa nameria aj vám.”

Bezpodmienečná láska

Pocit bezpodmienečnej lásky je jedným z hlavných príznakov Kristovho vedomia. Milovať všetko a všetkých bez akéhokoľvek dôvodu, to je bezpodmienečná láska. Je to niečo, čo veľa ľudí nedokáže pochopiť. Mám v tejto oblasti ešte menšie nedostatky, ale pracujem na ich odstránení.

Nadhľad

Človek s vedomím Krista sa pozerá na veci a situácie s nadhľadom, z vyššej, vtáčej perspektívy. Vidí riešenia na problémy, ktoré iní ľudia nevidia a často ani tieto riešenia nechápu a považujú ich za utópiu. Niet sa čomu čudovať keď nemajú vyvinuté vedomie Krista.

Pohľad na ľudí a iné živé bytosti

Neexistujú skutočné autority alebo celebrity, ktoré by som uznával a obdivoval. Prezident, politici, policajti, herci, muzikanti,… všetci sú stále ľudia. Každého človeka vnímam ako seberovného. Či je to bezdomovec, prezident, policajt,… Človek je stále človek, nech má akékoľvek postavenie v spoločnosti.

Na ženy sa nepozerám ako na sexuálny objekt, ale na ženu ako celok – duša a telo. Nemám potrebu ťahať ženy do postele. Vždy som cítil, že neviazaný sex nie je dobrý. Fyzickej príťažlivosti neprikladám veľkú váhu. Dôležitá je príťažlivosť na duchovnej úrovni.

Zvieratá a rastliny vnímam tiež ako seberovných a mám k nim úctu. Sú veľakrát inteligentnejšie ako ľudia aj keď si to ľudia neuvedomujú.

Menší hlad, menej jedla

Ešte minulý rok (2014) som jedol každé 3 hodiny lebo som bol každé 3 hodiny hladný. Každý deň som jedol tak 5 stredne veľkých jedál, jednoducho primerané porcie.

Dnes mi stačí jedna porcia jedla a som najedený na 6 – 8 hodín. Takže potrebujem jesť o polovicu menej.

Potreba pomáhať

Mám potrebu pomáhať komukoľvek v akejkoľvek forme. Keď môžem, pomôžem.

(Ne)výhody vedomia Krista

Vedomie Krista je nádherné, no zároveň prináša so sebou isté nevýhody. Mám problém s porozumením klasických problémov ľudí ako sú vzťahové problémy, problémy v rodine a rôzne iné klasické problémy.

Človek s vedomím Krista má tieto problémy vyriešené a rieši úplne iné problémy. Väčšinou sú to problémy oveľa väčšieho rozmeru týkajúce sa veľkého množstva ľudí a nie len ľudí ale celej planéty. Ako človek s vedomím Krista mám pocit, že nesiem na chrbte kríž za všetkých ľudí.

Vnímam všetko to zlé čo sa deje oveľa intenzívnejšie. Vidím všetko to svinstvo oveľa jasnejšie. Nedokážem sa len tak nečinne prizerať všetkému tomu zlému čo sa deje. Musím konať a pomáhať riešiť malé aj veľké problémy.

Moje bežné záľuby ako bicyklovanie, programovanie, hudba,… prestali mať pre mňa význam. Jediná moja záľuba a túžba je zlepšenie sveta.

Vedomie Krista som si vypestoval za pomerne krátku dobu a preto ma niektorí ľudia považujú za blázna. Zmenil som sa za niekoľko mesiacov na nepoznanie. Moje vedomie Krista stále nie je úplné, stále sa mám čo učiť.

Slováci – národ ekonomických migrantov

Je jednoduché povedať “My tu utečencov nechceme a hotovo“. Áno, prakticky všetci z nich sú ekonomickí migranti, ale opäť povedať “My tu imigrantov nechceme“, je krátkozraké.

Na Slovensku ledva prežijú samotní Slováci a preto aj odchádzajú do zahraničia, lebo sa chcú mať lepšie – tiež sú ekonomickí migranti. Nemusíte sa báť, že tu budú chcieť ostať tisíce imigrantov. Pôjdu za lepším, rovnako ako Slováci.

Slováci v zahraničí

Viete koľko Slovákov žije v zahraničí? Neviete, že? Viac ako 2 milióny Slovákov odišlo za vidinou lepšieho života do zahraničia. Z toho viac ako milión žije v USA. Z celkového počtu 7 miliónov Slovákov žije na Slovensku iba 5 miliónov. Takmer tretina Slovákov žije v zahraničí! A my, národ ekonomických migrantov, sa budeme ohrádzať slovami “nech sa imigranti vrátia tam, odkiaľ prišli“. Tak potom nech sa aj všetci Slováci vrátia odkiaľ prišli. Nech zvelebujú svoju krajinu. Nech sa netrepú tam, kde majú inú kultúru, iné zvyky a o niečo lepšie podmienky na život. Tak by to podľa väčšiny Slovákov malo byť.

5.9.2015 anketa - mali by sme utecencom pomahat

Len toľko

Nechcem tu zachádzať do detailov. Chcel som iba poukázať na to, že Slováci sú národ ekonomických migrantov, ktorému vadia iní ekonomickí migranti. Slováci sú zvláštny národ.

Význam zahalenia tela a tváre ženy

Žena je v mnohých kultúrach symbolom krásy. Venuša – bohyňa krásy a lásky. Ak muž vidí krásnu ženu, nemôže sa vynadívať, jednoducho na ňu musí zízať. Neviem, či je to ženám príjemné…

Tajomstvo

Moslimské ženy bývajú zahalené. Pre Moslimov je to úplne prirodzené ako pre nás, keď tu behajú polonahé ženy v sukničkách.

Pre nás je možno nepochopiteľné ako môžu tak ženy chodiť a hlavne prečo. Jedna Moslimská žena, ktorá vyzerala asi takto, mi to objasnila:

“Zakrývam sa takto pretože ženy bývajú terčom sexuálnych narážok a to mi vadí. Keď sa takto obliekam, ľudia ma musia súdiť podľa toho, čo hovorím, nie podľa môjho tela.”

Jej slová sa mi vryli do pamäti. Ostal som v nemom úžase. Sám nechcem ľudí súdiť podľa výzoru. No keby si už mám vybrať ženu, s ktorou by som chcel mať deti, musela by ma fyzicky priťahovať. Fyzická príťažlivosť hrá najmä vo vzťahoch veľkú rolu, či chceme, alebo nechceme.

No keďže je žena celá zahalená, netuším, či je fyzicky pekná. Môžem len posúdiť, či má peknú dušu. A o to ide. Nebyť zaslepený fyzickou krásou ženy. Koľko vzťahov stroskotá na tom, že si ľudia nerozumejú a len sa hádajú. Koľko vzťahov vzniklo vďaka fyzickej príťažlivosti. Koľkokrát som sa aj ja nechal unášať fyzickou krásou ženy.

Ak je žena zahalená a nevystavuje svoju krásu na obdiv, je oveľa menšia šanca, že ju bude chcieť niekto zbaliť vyslovene pre jej krásu. Moslimskí muži vraj prikazujú svojim ženám aby sa na verejnosti zahaľovali jednoducho preto, aby na ne iní muži nezízali chtíčom.

Nevýhody

V lete je v takom oblečení asi dosť teplo.

Jedenie a pitie na verejnosti vyzerá zaujimavo.

Ľudia sú naučení rozoznávať iných ľudí podľa tváre, nie podľa očí. Môže sa stať, že vaša moslimská kamarátka prejde okolo vás bez toho, aby ste ju spoznali.

Nevidno mimiku tváre ako napríklad úsmev.

Nemožnosť vykonávať niektoré druhy práce.

V západných kultúrach takéto oblečenie vzbudzuje rozruch a hrôzu.

Sťažuje kúpanie a plávanie.

Záver

Zdá sa, že nevýhody zahalenia žien prevažujú nad výhodami. Nejde ale o kvantitu. Ide o kvalitu. Ak sa žena chce chrániť pred chtivými pohľadmi mužov, bude sa zahaľovať nech to stojí čo to stojí.

Problémy a ich riešenia

Možno si myslíte, že je všetko v poriadku. Žijete si svoj život, chodíte do práce, venujete sa priateľom a rodine a všetko sa zdá byť v poriadku až kým sa nedozviete čo sa deje vo svete. Zistíte, že svet nie je v poriadku ani náhodou.

Ak sa ti nechce čítať, pozri si článok v podobe videa:

Niečo nie je v poriadku

Ak sa pozriete na súčasnú situáciu vo svete, niečo vám bude hovoriť, že to, čo sa deje, nie je tak úplne v poriadku. Vojny, utečenci, Islamský štát, vraždy, krádeže,… samé hrozné veci, ale šak čo, nás sa to netýka, čo my s tým môžeme spraviť. No nič.

Navyše máme iné starosti. Musíme tráviť veľa času v práci a zbytok času venujeme sebe, priateľom, rodine a zábave. A na zamýšľanie sa nad problémamy a ich riešením už neostáva čas.

Lokálne problémy

Nevieme vyriešiť ani naše lokálne problémy, je preto takmer možné, aby sme mohli reálne riešiť globálne problémy.

Ale koho je to problém, že máme problém? Kto za to môže? “Oni”? Samozrejme, je oveľa jednoduchšie ukázať prstom “Ty za to môžeš”, ako pokúsiť sa vyriešiť náš problém.

 

Medzi najväčšie problémy na Slovensku patrí “Rómsky problém“, nízke mzdy, nezamestnanosť, korupcia, zdravotníctvo,… máme svojich problémov habadej, asi ako každý.

Osobné problémy

Ak pôjdeme ešte viac do hĺbky, zistíme, že máme aj iné problémy okrem štátnych problémov. Takmer každý človek má nejaké osobné problémy. Problémy v rodine, problémy so susedmi, problémy sám so sebou. Ak má človek problém sám so sebou, automatický má problém s ostatnými. Problémy v medziľudských vzťahoch nevznikajú len tak.

Otec alkoholik

Predstav si, že žiješ v rodine, kde je otec alkoholik a keď si vypije, bije celú rodinu. Takmer každý vidí len dôsledok – otec pije a bije celú rodinu, chudáci členovia rodiny. Ale už nikto nerieši príčinu – prečo pije, čo ho k tomu vedie, čo si asi zažil, ako ho vychovávali jeho rodičia,… toto je koreň problému. A nie, že otec pije a hotovo. To nie je skutočný problém. Problém je oveľa hlbšie. A kým sa skutočná príčina problému nevyrieši, problém bude pretrvávať. Žiaľ väčšina ľudí nevidí do hĺbky problému. Ak by otec dokázal vyriešiť svoje problémy, nespôsoboval by problémy iným. Človek svoje problémy však často nedokáže riešiť sám. Často si ani neuvedomuje a ani si nechce priznať, že má nejaký problém. A toto je skutočný problém.

Rómsky problém

Ak nasťahujete rómsku rodinu vedľa človeka s predsudkami, máte zarobené na problém. Je to ako bývať oproti susedovi, ktorý najviac na svete neznáša modrú farbu a vy si natriete dom namodro. A ešte aj chodíte v modrom oblečení. Sused vás bude neznášať. A je to jeho problém.

Žiaľ veľa Slovákov sa pozerá na Rómov v osadách ako na niečo hnusné, podradné a menejcenné. Niet sa potom čomu čudovať, keď ich rómovia vnímajú rovnako a vznikajú medzi nimi konflikty.

Ak by sused nemal predsudky voči Rómom, možno by s nimi dokázal fungovať v susedstve bez problémov. Mohol by sa pokúsiť s nimi nadviazať priateľstvo. Mohol by im ponúknuť, že im na dvore pomôže upratať a naučiť ich poriadkumilovnosti s vysvetlením načo je dobré mať poriadok. Sused bez predsudkov by chápal, že jeho susedia majú inú mentalitu a rešpektoval by to. S najväčšou pravdepodobnosťou by dokázal fungovať s rómskymi spoluobčanmi bez problémov.

Lenže ak má sused predsudky a dáva ich najavo slovne aj činmi, potom nemôže čakať, že sa k nemu budú jeho susedia správať priateľsky ak sa on sám tak nespráva. Čo zaseješ, to vyrastie a to zožneš. Aspoň jedna strana musí byť priateľská, aby mohla byť priateľská aj tá druhá. A najlepšie je začať od seba.

K Rómom sa v prvom rade treba správať ako k rovnocenným a poskytnúť im príležitosti. Treba s nimi (spolu)pracovať a vzdelávať ich.

Žiaľ toto takmer nikto nerobí, nikto nerieši tento problém a preto ten problém stále existuje. Štát si myslí, že stačí dávať Rómom peniaze a ubytovanie a viac sa o nich nestarať. Toto je veľmi nezodpovedný prístup, ktorý vedie nie len k strate obrovského množstva peňazí, ale aj k závisti, že Rómovia dostávajú niečo extra a následnej nenávisti voči Rómom. Je potrebné neustále pracovať s Rómami, vzdelávať ich a snažiť sa ich začleniť do spoločnosti. Je to žiaľ veľmi ťažké, lebo v spoločnosti sú zakorenené predsudky.

Keby sa všetci ľudia zbavili predsudkov a išli radšej pomáhať do osád namiesto robenia bordelu, bolo by to pre spoločnosť a rómsky problém prínosnejšie. Takýmito protestami vytvárajú len ďalšie problémy a nič tým neriešia.

Vyriešenie akéhokoľvek problému

Problémov je na svete nespočetne. Niektoré sa riešia viac, niektoré menej, niektoré vôbec. A preto problémov neubúda. Naopak, pribúda. Pretože niektorí ľudia si neuvedomujú, že svojimi činmi spôsobujú len ďalšie problémy a nič tým neriešia.

Ak by ľudia naozaj chceli vyriešiť nejaký problém, v prvom rade si musia vyriešiť problémy vo svojej hlave. Zbaviť sa predsudkov, strachu a podobne.

Aby si mohol reálne riešiť väčšie problémy, mal by si si vyriešiť problémy sám so sebou, s rodinou, priateľmi, susedmi, finančné problémy atď. Ak to nespravíš, je dosť možné, že namiesto riešenia problémov budeš problémy pridávať, ako to žiaľ dnes robí stále veľké množstvo ľudí.

Ak by sa problémy riešili naozaj od koreňa, mohli by sa vyriešiť všetky osobné aj celosvetové problémy.

Problémy sú tu od toho, aby sa riešili. Na každý problém existuje riešenie. Sami ľudia musia chcieť vyriešiť tieto problémy a musia preto aj niečo urobiť. Márne sa budú na problémy len prizerať, alebo sa spoliehať na to, že ich vyrieši niekto iný. Boh, vláda? Haha. Problémy sa samy nevyriešia. Musíš začať konať ak chceš niečo zmeniť. Čo najskôr. Nespoliehaj sa, že problémy vyrieši niekto iný.

Výčitky, výčitky, výčitky

Určite sa vám už neraz stalo, že vám niekto niečo vyčítal. Možno ste spravili nejakú chybu, alebo ste len robili to najlepšie čo viete, no aj tak vás zasiahla sprcha výčitiek.

Ak sa ti nechce čítať, pozri si Vlog (3 min):

Nie je výčitka ako výčitka

Ak som spravil chybu a dostanem za to vynadané, je to v poriadku. Výčitky si môžem zobrať k srdcu a z chyby sa poučiť.

Lenže ak robím to najlepšie čo viem, konám podľa svojho srdca a niekto mi to bude vyčítať, tu už výčitky na mieste nie sú. Ľudia môžu byť na mňa naštvaní, pretože som ich možno sklamal, no sám seba som nesklamal. Sám seba by som sklamal keby som sa podľa srdca neriadil.

Príklad zo života

Už viackrát sa mi stalo, že som niečo plánoval s viacerými ľuďmi, ale neskôr som si to zo dňa na deň rozmyslel a rozhodol som sa, že pôjdem inou životnou cestou. Bolo to spontánne rozhodnutie srdca a musel som ho vypočuť, inak by som nebol šťastný. Trpel by som. Veľa ľudí je neštastných pretože nepočúva svoje srdce a ide tak prakticky proti sebe. Samozrejme tí ľudia, s ktorými som plánoval nejaké projekty, biznis, alebo čokoľvek iné, boli na mňa naštvaní. Rátali somnou a ja som sa takto na nich vykašľal. Dostal som spŕšku výčitiek.

“Je to podľa teba fér?”

“A to si ako predstavuješ? Že sa na to jednoducho vykašleš a necháš nás v tom samých?”

A podobné srdcervúce vety. Nebolo to príjemné počúvať. Kolegovia boli naštvaní, no ja nie, pretože som sa rozhodol na základe svojho cítenia, na základe srdca. Možno sú na mňa naštvaní doteraz a už by somnou nič nezačínali. Tomu celkom rozumiem. Pretože sa mi za posledné 2 roky veľakrát stalo, že som si niečo uvedomil a rozmyslel akým smerom sa bude uberať môj život.

Možno je to v ich očiach odomňa sebecké, no musia pochopiť, že nemôžem ísť proti svojmu srdcu. Išiel by som sám proti sebe.

Mal by som sa z toho poučiť a v ďalšom projekte vopred upozorniť, nech somnou na 100% nerátajú, lebo si to môžem kedykoľvek rozmyslieť a opustiť projekt. Naozaj sa mi to stalo už veľakrát. Alebo sa jednoducho nepúšťať do projektov s viacerými ľuďmi, kde na mne závisí veľká časť projektu.

Vyčítate?

A čo vy? Často vyčítate niečo iným ľuďom? Ak hej, prečo? Skúste pochopiť, že každý človek je slobodný a má slobodnú vôľu rozhodovania a konania. Ak toto prijmete ako fakt, už nebudete nikomu nič vyčítať, lebo budete chápať, že človek konal na základe svojej slobodnej voľby.

Dualita – dobro a zlo

Veľa ľudí delí situácie a veci na dobré a zlé. Na biele a čierne. Veľké a malé. Studené a teplé. Veľa ľudí berie tieto veci ako absolútne. Ak je niečo dobré, tak to predsa nemôže byť zlé, alebo žeby?

Ak sa ti nechce čítať, pozri si vlog (7 min):

Dobro a zlo

Všetci vieme čo je dobré a čo zlé. Rodičia nám odmalička vštepovali do hlavy čo je dobré a čo zlé. Čo robiť a čo nerobiť. Učili nás to tak, ako to videli oni. Na opačnej strane Zemegule mohli iní rodičia vštepovať deťom do hláv úplne iné hodnoty. Čo je dobré na severe, je zlé na juhu. Čo je dobré na juhu, je zlé na severe.

Keď jeden človek zbije druhého, môže cítiť, že to je dobré, lebo si to zaslúžil. No pre toho bitého človeka to už asi také dobré nie je…

Čo je teda dobré a čo zlé?

Ako ste už možno pochopili, dobro a zlo je relatívne. Pre každého môže dobro a zlo vyzerať inak. Absolútne dobro, ani absolútne zlo neexistuje.

Extrémny príklad

Na jednoduchom príklade sa dá dualita dobra a zla pochopiť. Tak si poďme vysvetliť dualitu dobra a zla na inom príklade aby ste zistili, či tejto dualite naozaj rozumiete:

Hitler mal v hlave určitú víziu, ktorá sa mu čiastočne aj podarila naplniť. Zatváral židov do koncentračných táborov a počas jeho vlády umieralo veľké množstvo ľudí. Hitler videl to, čo robí ako dobré, inak by to nerobil. Dnes je Hitler považovaný za jedného z najväčších tyranov. Dnes vidí väčšina ľudí jeho činy ako zlé. No stále sa nájde pár ľudí, ktorí by v Hitlerovej filozofii radi pokračovali a vidia v tom niečo dobré.

dobry moslim - mrtvy moslim

Už to chápete? Alebo stále nedokážete pochopiť, že to, čo vy považujete za zlé, môže niekto iný považovať za dobré? V každej kultúre a každej filozofii je určené čo je dobré a čo zlé. To, čo považujete za dobré, ešte nemusí byť naozaj dobré, aj keď sa to tak môže javiť.

Viem, že zabíjanie ľudí sa nejaví zrovna ako dobrý nápad, no predsa sa nájdu ľudia, ktorým to ako dobrý nápad znie. Tiež sa nájdu ľudia, ktorí s radosťou zabíjajú zvieratá a ľudia, ktorí zabíjanie zvierat považujú za zlé. Jednoducho nemožno povedať čo je absolútne dobré a čo je absolútne zlé. Možno vám to s tým Hitlerom a zabíjaním ľudí nejde do hlavy, ale je to jednoducho tak. On to považoval za dobré, bolo to teda naozaj dobré? Vy to považujete za zlé, je to naozaj zlé? Ak to stále nechápete, porozmýšľajte nad tým. Možno prídete aj na iné príklady.

Hovorí sa “Všetko zlé je na niečo dobré“. V skutočnosti nie je nič ani dobré, ani zlé. To len ľudia si zvykli nálepkovať veci, aby mohli rozlišovať “dobro” od “zla”. Dobro a zlo je len v našej hlave.

Ak dokážeš pochopiť, že dualita dobra a zla je len ilúzia, gratulujem! Ak nie, znova nad tým porozmýšľaj… a znova… a znova.

Tak znova

Mám pocit, že to možno stále nechápeš. Mám pre teba ešte jeden príklad:

Som ty a ja. Niekto nás z diaľky pozoruje. Hádame sa a dám ti facku, lebo si myslím, že je to dobré. Ty si myslíš, že je to zlé. Pozorovateľ bude facku vnímať ako dobrú, alebo zlú?

Druhý príklad:

Som ty a ja. Niekto nás z diaľky pozoruje. Hádame sa a dám ti facku, lebo si mi prebral frajerku. Pozorovateľ bude facku vnímať ako dobrú, alebo zlú?

Tretí príklad:

Som ty a ja. Niekto nás z diaľky pozoruje. Ty si zviazaný a ja sa ti chystám odseknúť ruku, pretože si ma okradol. Jednoducho to tak v našej kultúre funguje. Pozorovateľ to bude vnímať ako dobré, alebo zlé?

Mohol by som si vymýšľať príklady donekonečna a ty sa môžeš zamýšľať tiež donekonečna. No jedného dňa by si mal konečne pochopiť dualitu a jej ilúziu.