Mesačné archívy: jún 2015

Národy, štáty, hranice, náboženstvá rozdeľujú ľudí

“Som Slovák a nemám rád Maďarov”, “Som Rus a nemám rád Američanov”, “Som kresťan a nemám rád gayov”. Neznie vám to hlúpo? Skúsme teraz na inú nôtu: “Som človek a mám rád všetkých ľudí, všetky živé bytosti a prírodu.” Možno až teraz vám to znie hlúpo. No v skutočnosti je to to, k čomu by mali ľudia dospieť. Predstava ideálneho sveta. Sveta bez hraníc, náboženstiev, národov, násilia, nenávisti, jednoducho raja na Zemi.

Ľudia ľuďom

Dnešný svet a zmýšľanie ľudí funguje tak, že obdaruvávame len svoju rodinu a priateľov. Niektorí majú problém rozdávať sa rodine aj priateľom, myslia iba na seba. Mizivé percento ľudí prispieva na charitu a rozdáva sa aj iným ako len rodine a priateľom. Ježiš vravel: “Miluj blížneho svojho ako seba samého”. No pod pojmom “blížneho svojho” si veľa ľudí predstaví rodinu a priateľov. To je obmedzené a nesprávne zmýšľanie.

Ježiš rozpráva jedno veľmi pekné podobenstvo:

Ježiš povedal: “Istý človek zostupoval z Jeruzalema do Jericha a padol do rúk zbojníkov. Tí ho ozbíjali, doráňali, nechali ho polomŕtveho a odišli. Náhodou šiel tou cestou istý kňaz a keď ho uvidel, obišiel ho. Takisto aj levita: keď prišiel na to miesto a uvidel ho, išiel ďalej. No prišiel k nemu istý cestujúci Samaritán a keď ho uvidel, bolo mu ho ľúto. Pristúpil k nemu, nalial mu na rany oleja a vína a obviazal mu ich; vyložil ho na svoje dobytča, zaviezol ho do hostinca a staral sa oň. Na druhý deň vyňal dva denáre, dal ich hostinskému a povedal: “Staraj sa oň a ak vynaložíš viac, ja ti to zaplatím, keď sa budem vracať.” Čo myslíš, ktorý z tých troch bol blížnym tomu, čo padol do rúk zbojníkov?” On odpovedal: “Ten, čo mu preukázal milosrdenstvo.” A Ježiš mu povedal: “Choď a rob aj ty podobne!” (Lk 10,30-37)

Je teda potrebné pochopiť a prijať, že náš blížny je každý človek, ba dokonca každý živý tvor. Máme súcit s ranenými ľuďmi aj zvieratami a mali by sme mať s nimi súcit a pomáhať im vždy, keď to potrebujú. Lebo raz sa sami ocitneme v núdzi a budeme potrebovať pomoc.

Čo sa tu oháňaš Ježišom?

Ono, keď sa človek zamyslí nad Ježišovymi slovami, tak dospeje k záveru, že takto by mal fungovať ideálny svet. Keby Ježiš nebol vykresľovaný ako syn boží, možno by jeho slová dokázalo prijať viac ľudí a nebrali by ho ako len nejakú fiktívnu postavu z Biblie.

Prečo sa ľudia neriadia Ježišovymi slovami?

Toto mi je zatiaľ záhadou a nemám na to jednoznačnú odpoveď.  Možno preto, lebo nie je také jednoduché sa nimi riadiť, možno preto, lebo ich chápu nesprávne, alebo ich nedokážu pochopiť vôbec. Možno ich ani nechcú pochopiť a myslia si aký super život si žijú. Možno o nich ani nevedia. A ak aj vedia, tak ich neberú vážne. Veď kto by už len bral vážne slová pre mnohých fiktívnej postavy spred dvetisíc rokov?

Jednota

V skutočnosti neexistujú žiadne hranice, žiadne národy, žiadne štáty, žiadne náboženstvá. To všetko si vymysleli ľudia ako prostriedok moci. V skutočnosti sme všetci ľudia bez rozdielu. Akonáhle sa zbavíme myšlienky, že patríme k nejakej rase, národu, či náboženstvu, zistíme, že sme si všetci rovní. Začneme vnímať viac jednotu. A ako sa hovorí, v jednote je sila. Keby sa celé ľudstvo zjednotí, mohlo by dosiahnuť oveľa, ale oveľa viac ako keď si vytvára umelo hranice.

Kedy budú ľudia ľuďmi?

Vo väzení väzni žijú, čakajú na amnestiu
a ja čakám na slobode, kedy bude slušnosť v móde
čakám ako na deň súdny
kedy budú ľudia ľuďmi.

kedy budú ľudia ľuďmi…

Dočkáme sa?

Tiež máte pocit, že ľudia vôbec nie sú ľudia? Tvrdenia, že ja som niečo viac ako bezdomovec, Róm, alebo černoch pramenia z veľmi veľkého ega. Veľmi veľké ego spôsobuje iba katastrofy ako sú vojny, nenávistné prejavy voči iným, veľa hnevu… pre nič. Všetky problémy na svete by sa dali vyriešiť už len tým, že ľudia by sa začali správať ako ľudia. Rešpektovať ostatných a chrániť prírodu. Žiť medzi sebou v harmónii bez predsudkov, chamtivosti, sebectva. Začať si navzájom pomáhať.

No namiesto toho sa tu hráme na akúsi “civilizáciu”, ktorá ma viac problémov ako radostí. Delíme sa na štáty, národy, rasy, rody, rodiny. Bojujeme ani nevieme za čo. Naše názory sú veľmi obmedzené. Všetko by sa dalo vyriešiť bez násilia, nenávisti, v pokoji, keby ľudia boli ľuďmi.

Ľudia na to majú

Verím, že ľudia na to majú, aby žili ako ľudia. Len sa musia v prvom rade zamyslieť nad SEBOU a nie nad inými. Ľudia veľmi radi ukazujú prstom “On za to môže!”, bez toho, aby sa pozreli na seba. Zvaľujú vinu na iných, ako keby oni boli bezchybní, najlepší na svete. Opäť za to môže príliš veľké ego. Kým sa nezmení jednotlivec, nemôže sa zmeniť ani spoločnosť a tým pádom ani svet.

Ja dúfam, že sa ľudia jedného dňa uvedomia. Prajem si to z celého srdca, viac ako čokoľvek iné. Chcem vidieť radostné úsmevy na tvári každého človeka, chcem vidieť ako žije ľudstvo v harmónii. Chcem toho tak veľa? Prosím…

PeopleUnited

Empatia, empatia, empatia

Empatia – schopnosť vcítenia sa do pocitov a myslenia druhých. To je to, čo chýba veľa ľuďom.

Súdenie druhých

Ľudia sa nevedia vcítiť do pocitov druhých, preto ich jednoducho odsúdia. Si bezdomovec? Je to tvoja chyba. Si černoch? Vráť sa naspäť do Afriky! Odsúdia človeka bez mihnutia oka! Aké ukrutné.

Štipka empatie

Keby mali ľudia čo i len štipku empatie, dokázali by si predstaviť v akej situácií sa človek, ktorého chcú odsúdiť, nachádza. Dokázali by si predstaviť, že oni sami sa nachádzajú v tej situácií a dokázali by sa vcítiť do jeho role, tak ako sa vžívajú do role herci, aby podali dôveryhodný herecký výkon. Zrazu by pocíti a pochopili, že bezdomovec je človek z mäsa a kostí, ktorý má rovnaké základné potreby ako každý človek.

Ešte viac empatie

Keď sa človek dokáže naozaj vžiť do kože iného človeka, dokáže si predstaviť, že je tým človekom. Zrazu sa pozerá sám na seba z pohľadu iného. Zoberme si ako príklad bezdomovca. Vcítil som sa do kože bezdomovca a som zrazu ním. Som vyhladovelý, smädný a špinavý. Žobrem na ulici, aby som mal na jedlo a možno na nejaké čučo na zapitie. Ľudia ma ignorujú, lebo im chýba empatia. Zrazu uvidím seba (toho pôvodného) a požiadam o nejaké drobné. Zachová sa ako ostatní. Nedá mi nič a kráča ďalej. Ja ostanem hladný, lebo ľuďom chýba empatia. Stačí mi 30 korún aby som si kúpil šalát a k tomu pár rožkov. Moje druhé ja má oveľa, ale oveľa viac peňazí ako mám ja a nie je ochotný mi pomôcť pár drobnými. Nepozná ma a nevie, či si za svoje bezdomovectvo môžem sám, alebo som mal v živote proste smolu. Ale na tom vlastne ani nezáleží. Keď sa mu stane to isté, čo mne, tak pochopí… že by mohol občas darovať bezdomovcovi pár drobných.

Vyzývajte ľudí, aby sa zamysleli

Toto je výzva sama o sebe. Vyzývať ľudí, ktorí sa neradi zamýšľajú, aby sa zamysleli. Ľuďom si stačí pozrieť správy a už vedia ako to vo svete chodí. Bez toho, aby sa nad informáciami zamysleli a prípadne si vyhľadali ďaľšie informácie. Je jednoduchšie keď nám niekto dá informácie na zlatom podnose. To nevadí, že sú priotrávené. Ľudia ich s radosťou zhltnú len taký fukot.

Ale poďme to skúsiť. Keď budete vidieť, že niekto niekoho odsudzuje, skúste sa ho spýtať “A ty by si čo robil na jeho mieste?”. Táto otázka by mala naštartovať mozgové závity súdiaceho a možno sa k nemu dostane aj dávka empatie. Keď sa bude vykrúcať a súdiť ďalej, dožadujte sa odpovedi na vašu otázku. Pýtajte sa dovtedy, kým vás jeho odpoveď aspoň trochu neuspokojí.

Poďme to skúsiť. Pomôžme dostať viac empatie medzi ľudí. Pomôžme zlepšiť svet.

Problém ega

Ego sa dá chápať dvoma spôsobmi:

1. Ego ako označenie ľudskej jedinečnosti a odlišnosti od ostatních ľudí, prípadne freudovské ego.

2. Duchovné ego, ktoré spôsobuje to, že človek musí mať vždy pravdu, je pyšný, často sa rozčuľuje, dokáže nenávidieť, nedokáže odpúšťať… všetky zlé vlastnosti ľudí pochádzajú z tohto ega, ktoré ich ovláda. Človek by mal vedieť ovládnuť toto ego, no častokrát ego ovláda jeho. Prakticky je otrokom ega a nie je jednoduché sa z jeho otroctva vymaniť. Mnoho ľudí si myslí, že ich konanie je správne, no v skutočnosti za nich koná ich ego. Ľudia konajúci pod vplyvom ega konajú viac zlého ako dobrého, aj keď si to sami neuvedomujú. Klamú, hádajú sa, vyvolávajú konflikty chtiac, či nechtiac, myslia si, že sú najlepší na svete, neprijímajú názory ostatných ľudí…

ego-and-soul

Ako ovládnuť ego?

Prvý krok je všímať si svoje správanie a emócie a uvedomiť si, že ma ovláda ego. Napríklad keď sa idem hádať za svoju pravdu, mal by som si všimnúť, že za mňa koná ego. Alebo keď sa na niekoho nahnevám, spýtam sa sám seba “prečo sa vlastne hnevám?” a zvyčajne je to úplne hlúpy a nepodstatný dôvod prameniaci z ega.

Treba len pracovať so svojimi myšlienkami a pýtať sa prečo. Treba začať žiť vedome.

Keď ovládnem ego

Keď sa naučíš ovládať ego, už sa viac nebudeš dostávať do konfliktov, nebudeš sa hnevať, pochopíš, že ľudia majú právo mať iný názor ako ty a nebudeš im ich ho brať. Namiesto toho im mierumilovným spôsobom ukážeš tú svoju pravdu, ale nebudeš im ju nútiť. Keď ju nepochopia, je to ich problém. Iba človek pod nadvládou ega musí mať vždy pravdu, svoju osobnú a obmedzenú pravdu.

Zmena spoločnosti a raj na Zemi

Kresťania vidia raj ako nejaké miesto, na ktoré sa dostanú po smrti. No mnohí z nich možno netušia, že raj môže byť aj na Zemi a môžeme ho dosiahnuť postupným uvedomením celého ľudstva. Že je to nemožné? Poďme sa na to pozrieť.

Raj na Zemi tu a teraz

Keď niekomu poviem, že môžeme mať raj na Zemi, tak na mňa neveriacky pozerá a jeho argumenty sú asi takéto: “To by sa museli zmeniť všetci a to nie je možné”. A ja sa pýtam “Prečo to nie je možné?”. Veď ja som sa zmenil a vidím obrovskú zmenu v zmýšľaní mnohých ľudí, ktorých stretávam.

Peklo na Zemi tu a teraz

Mnoho ľudí zažíva vo svojich životoch hotové peklo. Mnoho ľudí celý život hladuje, žijú v krajinách, kde sú vojnové konflikty, žijú pod nadvládou nenávistných a chamtivých ľudí. Peklo na Zemi existuje. Spôsobujú ho sami ľudia. Prečo by tu nemohol byť aj raj?

Ľudstvo má momentálne dve možnosti. Buď sa uvedomí a začne naprávať škody, ktoré napáchalo, alebo príde ešte väčšia skaza, ktorá sa bude naprávať už len veľmi ťažko.

Uvedomelí ľudia

Čítam príbehy o ľuďoch, ktorí nežili zrovna cnostný život, ale po páde na hubu v živote sa zmenili a uvedomili si mnoho vecí. Dokonca takých ľudí stretávam. V určitej fáze života sa dostali na úplné dno a mali na výber. Buď ostanú na tom dne, čož pre veľa ľudí nie je zrovna príjemné, alebo sa vyškrábu hore a zmenia svoje zmýšľanie. Poznám naozaj veľa ľudí, ktorí svoje zmýšľanie zmenili a sú z nich ľudia na nepoznanie od ich bývalého JA. Aj ja patrím medzi nich.

Postupná zmena k lepšiemu

Ľudia chcú prirodzene všetko hneď. Lenže tak to nefunguje. Zmena je proces, ktorý trvá určitú dobu. Len málo ľudí sa zmení zo dňa na deň. Častokrát sa stretávam s názorom, že niektorí ľudia sa nikdy nezmenia. Niektorí ľudia tvrdohlavo hovoria “Ja svoj názor aj tak nezmením”. No v živote sa udejú také veci, ktoré prinútia človeka k zamysleniu nad svojim životom a nad životom celkovo. Človek si môže vybrať, či sa bude ľutovať, alebo sa zamyslí a pochopí čo sa mu stalo a prečo sa mu to stalo.

Zmena cez samého seba

Viem, píše sa to v mnohých motivačných knihách, hovorí sa o tom v mnohých motivačných prednáškach ale má to svoj dôvod. My nemôžeme zmeniť človeka inak ako sami cez seba. Márne budeme vodu kázať a víno piť. Akonáhle zmeníme sami seba, mnoho ľudí naša zmena pravdepodobne zaujme a buď nás odsúdia, alebo sa možno budú chcieť zmeniť aj oni. Táto zmena je zmena k lepšiemu a nazýva sa uvedomelosť, pretože si človek zrazu uvedomí veci, ktoré si predtým neuvedomal. Uvedomí si, že negatívne emócie a vlastnosti ako hnev, pýcha a nenávisť ho vyvádzajú zo stavu pohody a človek predsa chce byť v pohode. A tak začne s týmito emóciami a vlastnostami pracovať a naučí sa ich ovládať. Už viac nebudú ovládať jeho, ale on ich. Keď sa človek naučí pracovať so svojou mysľou, dostane sa do stavu pohody, do stavu uvedomenia sa. Postupne zistí mnoho vecí, ktoré sú pre človeka prirodzené, ale tým, že sa vzdialil od prírody, na ne zabudol.

Funguje to asi takto:

viral

No a potom, že to nie je možné.

Ako na uvedomelosť

Je veľa spôsobov ako na to a je najlepšie praktikovať všetky:

Čítanie správnych kníh a článkov – čítanie kníh a článkov od uvedomelých ľudí ti otvorí oči a zmení tvoj pohľad na svet a seba samého. Na internete nájdeš množstvo článkov, stačí si vyhľadať čo ťa zaujíma a začať nasávať informácie. No potom treba informácie aj triediť a filtrovať, aby sa z teba nestal nejaký sektársky maniak 😉 Najlepšie je čerpať z viacerých zdrojov a vybrať si z toho esenciu toho najlepšieho. Čítaj komentáre, ktoré ti povedia viac o relevantnosti článku a dajú viac informácií a skúseností od iných ľudí.

Zmena stravovania – mne k uvedomeniu výrazne pomohla vegetariánska strava. Po pol roku bez mäsa som pocítil obrovskú zmenu vo svojom zmýšľaní. Obrovskú očistu mysle od všetkého negatívneho.

Samota – Matej Valuch vo svojej knihe Univerzita samoty tvrdí, že by odporučil každému univerzitu samoty. Keď je človek sám so sebou, sám so svojimi myšlienkami, príde na veľa vecí. Dopraj si aspoň pár minút denne osamote. Najlepšie po obede, alebo večer, aby si si mohol zhrnúť deň a utriediť myšlienky po celodennom zhone.

Častejšie chodenie do prírody – praktikuj prechádzky do prírody aspoň raz za týždeň po 2 hodiny. Najlepšie osamote. Víkendy v prírode sú najlepšie (už aj s priateľmi :)).

Uvedenie nadobudnutých poznatkov do praxe – Teória je fajn, no bez jej praktikovania sú to len prázdne a bezvýznamné slová a myšlienky. Začni sa správať a konať podľa toho, na čo si prišiel.

Utópia

Pesimisti budú stále tvrdiť, že ľudia sa nezmenia, svet sa nezmení. No na základe vlastnej skúsenosti môžem povedať, že svet sa mení. Stretávam stále viac uvedomelých ľudí. Moji priatelia sa stávajú uvedomelými. Ľudia mi píšu a hovoria, že sa im páčia moje články. Zmena prichádza, či chceš, alebo nechceš.

Dnes už viem prečo som uškrtil tú sliepku

Keď som bol malý, asi 5 ročný, tak som nahnal jednu sliepku do skleníka, tam som ju chytil a zaškrtil. Keď sa to dozvedela babka a rodičia, tak boli celkom naštvaní a pýtali sa ma, prečo som to spravil. Už si nepamätám čo som im odpovedal. Možno som im ani odpovedať nevedel a  odpovedal som s plačom “Neviem”. No dnes už to viem.

Prečo som to spravil?

Dnes 11.6.2015, po 21 rokoch, mi z ničoho nič priletela do hlavy spomienka na túto udalosť s otázkou “Prečo som to spravil?”. A vzápätí nato som dostal odpoveď. Spravil som to preto, lebo som napodobňoval babku. Videl som ju ako chytá sliepky a odsekáva im hlavy. Videl som behať sliepku s odseknutou hlavou po dvore. Ja som sekeru ani sekáčik nemal, tak som si to vymyslel po svojom. Zabil som sliepku vlastnými rukami.

Bol som na to hrdý?

Chvíľu potom, čo som si uvedomil, že tá sliepka je mŕtva, som vôbec nemal dobrý pocit. Dostal som strach a vravel som si “čo som to preboha spravil?”. Takú istú reakciu mala babka a rodičia. No ja som si len bral príklad z babky. Sliepka nakoniec skončila v polievke, všetci si pochutnali a tuším si ešte počas jedenia polievky robili srandu “Zjedz si čo si si zabil”.

Ponaučenie

Dávajte si sakra veľký pozor na to, čo robíte pred deťmi. Deti sa veľmi rýchlo učia a inšpirujú. Nie nadarmo sa vraví: “Čo sa za mladi naučíš, v dospelosti/starobe akoby si našiel”. Ja som sa za mladi naučil, že zabíjanie zvierat mi neprináša žiadny pôžitok, ale prináša strach a hrôzu. Po deviatich mesiacoch, čo som vegetarián, sa mi vyjavila práve táto spomienka z detstva. Je to zaujímavé a som za ňu vďačný. Po 21 rokoch som vyriešil záhadu prečo som zabil tú sliepku. Našiel som to, čo som sa za mladi naučil.

Empatia, sebectvo, predsudky, utečenci, Moslimovia

Ľudia sú od prírody sebci, alebo sú aspoň tak vychovávaní. Česť výnimkám. Na základnej škole na etickej výchove sme sa učili čo je empatia. Dodnes si veľmi dobre pamätám poučku: “Empatia je schopnosť vcítenia sa do pocitov a myslenia druhého”.

Ako by menej sebectva spravilo svet lepším je možno na prvý pohľad jasné – ľudia by nehrabali len pre seba, ale dokázali by sa podeliť s ostatnými. Nemysleli by len na seba, ale aj na iných. Ako by viac empatie mohlo spraviť svet lepším možno na prvý pohľad nie je jasné, najmä ak nevieme čo je empatia.

Empatia, utečenci, vojny

V poslednej dobe často vídam články o utečencoch, nenávistné statusy a komentáre voči utečencom. Problém ľudí v Európe je, že majú nedostatok empatie. Nedokážu si ani len trochu predstaviť akým peklom si takzvaní imigranti prešli a prechádzajú, v akých podmienkach žijú. Stačila by len štipka empatie a ľudia by nereagovali tak, ako reagujú.

Čítal som komentáre, kde boli utečenci označení ako zločinci, naničhodníci a že väčšina utečencov sú muži, ktorí sa chcú len priživovať na sociálnych dávkach. Kto by nechcel keď im to systém dovolí? Problém nie je v utečencoch, problém je v nastavení systému.

Odsúdenie rýchlosťou blesku

nenavist pre utecencov

Keď čítam internetové diskusie, tak sa veľakrát chytám za hlavu ako môže niekto také hlúposti napísať. Niekedy sa až musím plesknúť po čele.

Ľudia, obzvlášť Slováci, majú obrovský talent súdiť druhých. V správach sa dozvedia, že rómovia niekoho napadli a okradli a tým pádom sú pre nich všetci rómovia zlodeji a násilníci. To isté platí o utečencoch – Moslimoch. Raz za čas nejaký fanatický Moslim spraví samovražedný útok a automaticky sú všetci moslimovia videní rovnako.

Paranoja a strach z nepoznaného

Koľkí z vás poznajú osobne nejakého róma? Koľkí z vás poznajú osobne nejakého černocha? Koľkí z vás môžu povedať, že majú osobnú negatívnu skúsenosť s rómom, či černochom? Asi nie veľa… ľudia sú paranoidní na základe často skreslených informácií, ktoré sa dozvedeli z médií, ktoré majú v obľube manipulovať s informáciami ako sa im to hodí. Všimol som si, že informácie z médií často vyvolávajú v ľuďoch hnev, strach a nespokojnosť.

Je jednoduchšie lamentovať a vybíjať si svoj hnev na sociálnych sieťach ako zamyslieť sa nad situáciou, skúsiť sa vžiť do situácie z rôznych uhlov pohľadu a na základe toho ju posúdiť.

Viac empatie prosím

Skúste si teraz predstaviť, že žijete v krajine, kde zúri vojna. Každý deň počujete streľbu, výbuchy a výkriky “Allahu akbar”. Schválne, pozrite si video či sa dá v takom prostredí žiť:

Asi by sa vám tam nebývalo dobre a radšej by ste utiekli. Bolo by vám príjemnejšie žiť v krajine, kde nie je vojna a kde máte šancu na nový život. A bolo by vám príjemnejšie keby vám tá krajina pomohla ten nový život získať.

Sme predsa všetci ľudia

Ja som človek, ty si človek, bezdomovec aj utečenec je človek. Čo na tom, že človek má inú farbu pleti a pochádza z inej kultúry? Stále je človek z mäsa a kostí tak ako ty, či ja. Žijeme všetci na tej istej planéte a musíme sa naučiť spolunažívať.

Ružové okuliare

Môžete si povedať, že to vidím všetko ružovo a že prehliadam skutočné problémy, ktoré môžu nastať. Tož neviem, či tie problémy sú naozaj tak reálne ako ich vykresľujú niektoré médiá: http://medzicas.sk/absurdne-informacie-o-utecencoch-vedu-k-zavaznym-otazkam/ Ak budú chcieť Moslimovia naozaj ovládnuť Európu, tak ju ovládnu. Skôr, či neskôr. Podľa niektorých zdrojov sa to už začalo a zatiaľ tomu Európa (EU) nemá ako zabrániť.

Spravte si rozhľad prosím

Ak chcete kritizovať Moslimov a imigrantov, čerpajte prosím z viacerých zdrojov, nie len z tých, ktoré vám vyhovujú. Tu sú moje tipy:

Korán vyzýva k násiliu

V Koráne je veľa veršov, kde sa propaguje násilie a vraždenie neveriacich. Častokrát sú to verše vytrhnuté z kontextu, ktoré potom vyzerajú naozaj tak, že propagujú bezohľadné násilie voči neveriacim. Keď si prečítate verše v kontexte, pochopíte ich pôvodný význam a pochopíte, v akých situáciach Korán vyzýva k násiliu.

Multi-kulti

Multikulturalizmus môže fungovať keď sa ľudia začnú chovať ako ľudia.

Po prečítaní tohto článku možno niektorí z vás vyzerajú takto:

No to je v poriadku. Rád si vypočujem/prečítam váš pohľad na vec.

Ľudia žijú v kvalite nevedomosti, vášne a dobra

Z kvality dobra sa rodí pravé poznanie, z kvality vášne žiadostivosť a z kvality nevedomosti vzniká hlúposť, šialenstvo a klam. [Bg 14.17]

Kvalita nevedomosti

V kvalite nevedomosti dnes žije veľmi veľa ľudí. Ľudia žijúci v kvalite nevedomosti nejavia záujem o duchovný život a osobný rozvoj. Považujú to za zbytočnosť. Je im dobre v nevedomosti. Nadmerne požívajú omamné látky, hazardujú, spia viac ako 8 hodín denne, sú leniví a žijú vlastne iba preto, aby zase zomreli.

Kvalita vášne

Kvalita vášne je zmiešaná. Nachádza sa uprostred medzi kvalitou dobra a kvalitou nevedomosti. Kvalita vášne je charakterizovaná príťažlivosťou medzi mužom a ženou. Vášniví ľudia dokážu vnímať a užívať si život oveľa viac ako ľudia žijúci v nevedomosti. Aj ľudia žijúci v kvalite vášne mávajú sklony k hazardu, požívaniu omamných látok, nadmernému spánku, prejedaniu sa, promiskuite… ale nie v takom rozsahu ako ľudia žijúci v nevedomosti. Ľudia v kvalite vášne si uvedomujú dôležitosť osobného rozvoja a často sa zaujímajú o duchovný život.

Kvalita dobra

Tí, ktorí sú umiestnení v tejto kvalite, podliehajú pocitu šťastia a poznania. Človeka v kvalite dobra natoľko neovplyvňujú hmotné útrapy a má pocit, že robí pokroky v hmotnom poznaní. Typickým príkladom je bráhmana, o ktorom sa predpokladá, že sa nachádza v kvalite dobra. Pocit šťastia človeka umiestneného v kvalite dobra pramení z vedomia, že je viac-menej oslobodený od následkov hriešnych činností. Vo vedskej literatúre sa hovorí, že kvalita dobra prináša väčšie poznanie a väčší pocit šťastia.

Ľudia žijúci v kvalite dobra jedia len toľko, aby sa nasýtili, nepožívajú omamné látky, nemajú nemanželský/nedovolený sex, nehazardujú, nespia viac ako 8 hodín, zaujímajú sa aktívne o duchovný život, nejedia mäso.

Kvality sa prelínajú

Tieto tri kvality sa prelínajú. Človek žijúci v kvalite nevedomosti môže žiť čiastočne aj v kvalite vášne, ale nemôže dosiahnuť kvalitu dobra kým je v nevedomosti. Človek žijúci v kvalite vášne môže mať sklony ku kvalite nevedomosti, ale aj ku kvalite dobra. Človek žijúci v kvalite dobra máva sklony kvality vášne. Mám priateľov žijúcich v kvalite nevedomosti, pre ktorých je duchovný život tabu, každý víkend sa opíjajú… Mám priateľov žijúcich v kvalite vášne, ktorí si ľúbia vypiť alebo požívajú iné omamné látky. Poznám aj pár ľudí, ktorí žijú v kvalite dobra. Ja balancujem medzi kvalitou vášne a dobra.

A ty čo? V akej alebo akých kvalitách žiješ?

Ako vnímam jedlo po fruitariánskej diéte

Nedávno som skúšal jesť iba ovocie. Bola to celkom výzva. Podarilo sa mi vydržať jesť väčšinu času iba ovocie po dobu troch týždňov. 1 – 2 dni v týždni som si doprial jedno varené/pečené jedlo pre chuť. Kupodivu som ani nepotreboval jesť veľa ovocia aby som zahnal hlad. Zvyčajne stačil jeden kus ovocia (pomaranč, jablko, banán,…) a stačilo mi to na niekoľko hodín.

Čo je vlastne to fruitariánstvo?

Fruitariáni jedia iba ovocie. Podľa Biblie je to to najsprávnejšie, čo by mali ľudia jesť: “Boh stvoril človeka na svoj obraz; na Boží obraz ho stvoril. Stvoril ich ako muža a ženu. 28  Boh ich požehnal a povedal im: Ploďte sa a množte sa, naplňte zem a podmaňte si ju! Panujte nad morskými rybami, nad nebeským vtáctvom a nad všetkou zverou, čo sa pohybuje na zemi! 29  Potom Boh povedal: Dal som vám všetky semenné rastliny na zemi a všetky stromy, prinášajúce ovocie, v ktorom je semeno, aby vám boli pokrmom. 30  No všetkým suchozemským živočíchom, všetkému nebeskému vtáctvu a všetkému živému tvorstvu, čo sa pohybuje po zemi, dávam za potravu všetky zelené byliny. Tak sa aj stalo. ”

Existuje mnoho dlhoročných fruitariánov, ba dokonca fruitariánskych športovcov, ktorí podávajú lepšie výkony ako iní športovci.

Sloboda – nemusím variť

Zbehol som do obchodu, nakúpil som plný batoh ovocia a mal som vystarané na niekoľko dní. Už len tá myšlienka, že nemusím variť bola pre mňa lákavá. Ráno pomaranč, na obed banán, na večeru jablko. Cítil som sa oveľa slobodnejšie.

Teraz viem, že nemusím variť keď sa mi nechce. Dokážem fungovať len na ovocí. Varené jedlo jem iba pre chuť.

Jedlo ako pôžitok

Pred diétou som vnímal varenie ako otravnú činnosť (ach, čo si zase navarím,…) a jedlo ako nutnosť. Po troch týždňoch na ovocí vnímam varené a inak pripravované jedlo ako pôžitok. Teším sa keď si môžem niečo uvariť, napiecť, alebo pripraviť nejakú surovú pochutinu. Vlastne aj preto som sa vrátil k varenej strave. Pre pôžitok. Zistil som ako moc mi chýbajú určité jedlá a ako veľmi ich mám rád.

Potrebný mindset pre fruitariánstvo

Pre vegetariánstvo, vegánstvo, vitariánstvo, fruitariánstvo a iné spôsoby alternatívneho stravovania je potrebný určitý druh stavu mysle a myslenia. Človek sa málokedy stane zo dňa na deň vegetariánom, vitariánom, či fruitariánom. Častokrát ho držia späť staré zvyky a spoločnosť – veď nedáš si to mäso, keď ho máš na tanieri? Nie je to len tak. Treba vedieť ovládať svoje chúťky a vášeň. Treba vedieť prečo sa chcem stravovať tak, či onak a treba byť o tom skalopevne presvedčený. Až tak, že keď predomňa niekto postaví tanier a na ňom ten najchutnejší steak na svete, tak si ho nedám a dám si radšej to jablko.