Žena je v mnohých kultúrach symbolom krásy. Venuša – bohyňa krásy a lásky. Ak muž vidí krásnu ženu, nemôže sa vynadívať, jednoducho na ňu musí zízať. Neviem, či je to ženám príjemné…

Tajomstvo

Moslimské ženy bývajú zahalené. Pre Moslimov je to úplne prirodzené ako pre nás, keď tu behajú polonahé ženy v sukničkách.

Pre nás je možno nepochopiteľné ako môžu tak ženy chodiť a hlavne prečo. Jedna Moslimská žena, ktorá vyzerala asi takto, mi to objasnila:

“Zakrývam sa takto pretože ženy bývajú terčom sexuálnych narážok a to mi vadí. Keď sa takto obliekam, ľudia ma musia súdiť podľa toho, čo hovorím, nie podľa môjho tela.”

Jej slová sa mi vryli do pamäti. Ostal som v nemom úžase. Sám nechcem ľudí súdiť podľa výzoru. No keby si už mám vybrať ženu, s ktorou by som chcel mať deti, musela by ma fyzicky priťahovať. Fyzická príťažlivosť hrá najmä vo vzťahoch veľkú rolu, či chceme, alebo nechceme.

No keďže je žena celá zahalená, netuším, či je fyzicky pekná. Môžem len posúdiť, či má peknú dušu. A o to ide. Nebyť zaslepený fyzickou krásou ženy. Koľko vzťahov stroskotá na tom, že si ľudia nerozumejú a len sa hádajú. Koľko vzťahov vzniklo vďaka fyzickej príťažlivosti. Koľkokrát som sa aj ja nechal unášať fyzickou krásou ženy.

Ak je žena zahalená a nevystavuje svoju krásu na obdiv, je oveľa menšia šanca, že ju bude chcieť niekto zbaliť vyslovene pre jej krásu. Moslimskí muži vraj prikazujú svojim ženám aby sa na verejnosti zahaľovali jednoducho preto, aby na ne iní muži nezízali chtíčom.

Nevýhody

V lete je v takom oblečení asi dosť teplo.

Jedenie a pitie na verejnosti vyzerá zaujimavo.

Ľudia sú naučení rozoznávať iných ľudí podľa tváre, nie podľa očí. Môže sa stať, že vaša moslimská kamarátka prejde okolo vás bez toho, aby ste ju spoznali.

Nevidno mimiku tváre ako napríklad úsmev.

Nemožnosť vykonávať niektoré druhy práce.

V západných kultúrach takéto oblečenie vzbudzuje rozruch a hrôzu.

Sťažuje kúpanie a plávanie.

Záver

Zdá sa, že nevýhody zahalenia žien prevažujú nad výhodami. Nejde ale o kvantitu. Ide o kvalitu. Ak sa žena chce chrániť pred chtivými pohľadmi mužov, bude sa zahaľovať nech to stojí čo to stojí.

Možno si myslíte, že je všetko v poriadku. Žijete si svoj život, chodíte do práce, venujete sa priateľom a rodine a všetko sa zdá byť v poriadku až kým sa nedozviete čo sa deje vo svete. Zistíte, že svet nie je v poriadku ani náhodou.

Ak sa ti nechce čítať, pozri si článok v podobe videa:

Niečo nie je v poriadku

Ak sa pozriete na súčasnú situáciu vo svete, niečo vám bude hovoriť, že to, čo sa deje, nie je tak úplne v poriadku. Vojny, utečenci, Islamský štát, vraždy, krádeže,… samé hrozné veci, ale šak čo, nás sa to netýka, čo my s tým môžeme spraviť. No nič.

Navyše máme iné starosti. Musíme tráviť veľa času v práci a zbytok času venujeme sebe, priateľom, rodine a zábave. A na zamýšľanie sa nad problémamy a ich riešením už neostáva čas.

Lokálne problémy

Nevieme vyriešiť ani naše lokálne problémy, je preto takmer možné, aby sme mohli reálne riešiť globálne problémy.

Ale koho je to problém, že máme problém? Kto za to môže? “Oni”? Samozrejme, je oveľa jednoduchšie ukázať prstom “Ty za to môžeš”, ako pokúsiť sa vyriešiť náš problém.

Medzi najväčšie problémy na Slovensku patrí “Rómsky problém“, nízke mzdy, nezamestnanosť, korupcia, zdravotníctvo,… máme svojich problémov habadej, asi ako každý.

Osobné problémy

Ak pôjdeme ešte viac do hĺbky, zistíme, že máme aj iné problémy okrem štátnych problémov. Takmer každý človek má nejaké osobné problémy. Problémy v rodine, problémy so susedmi, problémy sám so sebou. Ak má človek problém sám so sebou, automatický má problém s ostatnými. Problémy v medziľudských vzťahoch nevznikajú len tak.

Otec alkoholik

Predstav si, že žiješ v rodine, kde je otec alkoholik a keď si vypije, bije celú rodinu. Takmer každý vidí len dôsledok – otec pije a bije celú rodinu, chudáci členovia rodiny. Ale už nikto nerieši príčinu – prečo pije, čo ho k tomu vedie, čo si asi zažil, ako ho vychovávali jeho rodičia,… toto je koreň problému. A nie, že otec pije a hotovo. To nie je skutočný problém. Problém je oveľa hlbšie. A kým sa skutočná príčina problému nevyrieši, problém bude pretrvávať. Žiaľ väčšina ľudí nevidí do hĺbky problému. Ak by otec dokázal vyriešiť svoje problémy, nespôsoboval by problémy iným. Človek svoje problémy však často nedokáže riešiť sám. Často si ani neuvedomuje a ani si nechce priznať, že má nejaký problém. A toto je skutočný problém.

Rómsky problém

Ak nasťahujete rómsku rodinu vedľa človeka s predsudkami, máte zarobené na problém. Je to ako bývať oproti susedovi, ktorý najviac na svete neznáša modrú farbu a vy si natriete dom namodro. A ešte aj chodíte v modrom oblečení. Sused vás bude neznášať. A je to jeho problém.

Žiaľ veľa Slovákov sa pozerá na Rómov v osadách ako na niečo hnusné, podradné a menejcenné. Niet sa potom čomu čudovať, keď ich rómovia vnímajú rovnako a vznikajú medzi nimi konflikty.

Ak by sused nemal predsudky voči Rómom, možno by s nimi dokázal fungovať v susedstve bez problémov. Mohol by sa pokúsiť s nimi nadviazať priateľstvo. Mohol by im ponúknuť, že im na dvore pomôže upratať a naučiť ich poriadkumilovnosti s vysvetlením načo je dobré mať poriadok. Sused bez predsudkov by chápal, že jeho susedia majú inú mentalitu a rešpektoval by to. S najväčšou pravdepodobnosťou by dokázal fungovať s rómskymi spoluobčanmi bez problémov.

Lenže ak má sused predsudky a dáva ich najavo slovne aj činmi, potom nemôže čakať, že sa k nemu budú jeho susedia správať priateľsky ak sa on sám tak nespráva. Čo zaseješ, to vyrastie a to zožneš. Aspoň jedna strana musí byť priateľská, aby mohla byť priateľská aj tá druhá. A najlepšie je začať od seba.

K Rómom sa v prvom rade treba správať ako k rovnocenným a poskytnúť im príležitosti. Treba s nimi (spolu)pracovať a vzdelávať ich.

Žiaľ toto takmer nikto nerobí, nikto nerieši tento problém a preto ten problém stále existuje. Štát si myslí, že stačí dávať Rómom peniaze a ubytovanie a viac sa o nich nestarať. Toto je veľmi nezodpovedný prístup, ktorý vedie nie len k strate obrovského množstva peňazí, ale aj k závisti, že Rómovia dostávajú niečo extra a následnej nenávisti voči Rómom. Je potrebné neustále pracovať s Rómami, vzdelávať ich a snažiť sa ich začleniť do spoločnosti. Je to žiaľ veľmi ťažké, lebo v spoločnosti sú zakorenené predsudky.

Keby sa všetci ľudia zbavili predsudkov a išli radšej pomáhať do osád namiesto robenia bordelu, bolo by to pre spoločnosť a rómsky problém prínosnejšie. Takýmito protestami vytvárajú len ďalšie problémy a nič tým neriešia.

Vyriešenie akéhokoľvek problému

Problémov je na svete nespočetne. Niektoré sa riešia viac, niektoré menej, niektoré vôbec. A preto problémov neubúda. Naopak, pribúda. Pretože niektorí ľudia si neuvedomujú, že svojimi činmi spôsobujú len ďalšie problémy a nič tým neriešia.

Ak by ľudia naozaj chceli vyriešiť nejaký problém, v prvom rade si musia vyriešiť problémy vo svojej hlave. Zbaviť sa predsudkov, strachu a podobne.

Aby si mohol reálne riešiť väčšie problémy, mal by si si vyriešiť problémy sám so sebou, s rodinou, priateľmi, susedmi, finančné problémy atď. Ak to nespravíš, je dosť možné, že namiesto riešenia problémov budeš problémy pridávať, ako to žiaľ dnes robí stále veľké množstvo ľudí.

Ak by sa problémy riešili naozaj od koreňa, mohli by sa vyriešiť všetky osobné aj celosvetové problémy.

Problémy sú tu od toho, aby sa riešili. Na každý problém existuje riešenie. Sami ľudia musia chcieť vyriešiť tieto problémy a musia preto aj niečo urobiť. Márne sa budú na problémy len prizerať, alebo sa spoliehať na to, že ich vyrieši niekto iný. Boh, vláda? Haha. Problémy sa samy nevyriešia. Musíš začať konať ak chceš niečo zmeniť. Čo najskôr. Nespoliehaj sa, že problémy vyrieši niekto iný.

Veľa ľudí delí situácie a veci na dobré a zlé. Na biele a čierne. Veľké a malé. Studené a teplé. Veľa ľudí berie tieto veci ako absolútne. Ak je niečo dobré, tak to predsa nemôže byť zlé, alebo žeby?

Ak sa ti nechce čítať, pozri si vlog (7 min):

Dobro a zlo

Všetci vieme čo je dobré a čo zlé. Rodičia nám odmalička vštepovali do hlavy čo je dobré a čo zlé. Čo robiť a čo nerobiť. Učili nás to tak, ako to videli oni. Na opačnej strane Zemegule mohli iní rodičia vštepovať deťom do hláv úplne iné hodnoty. Čo je dobré na severe, je zlé na juhu. Čo je dobré na juhu, je zlé na severe.

Keď jeden človek zbije druhého, môže cítiť, že to je dobré, lebo si to zaslúžil. No pre toho bitého človeka to už asi také dobré nie je…

Čo je teda dobré a čo zlé?

Ako ste už možno pochopili, dobro a zlo je relatívne. Pre každého môže dobro a zlo vyzerať inak. Absolútne dobro, ani absolútne zlo neexistuje.

Extrémny príklad

Na jednoduchom príklade sa dá dualita dobra a zla pochopiť. Tak si poďme vysvetliť dualitu dobra a zla na inom príklade aby ste zistili, či tejto dualite naozaj rozumiete:

Hitler mal v hlave určitú víziu, ktorá sa mu čiastočne aj podarila naplniť. Zatváral židov do koncentračných táborov a počas jeho vlády umieralo veľké množstvo ľudí. Hitler videl to, čo robí ako dobré, inak by to nerobil. Dnes je Hitler považovaný za jedného z najväčších tyranov. Dnes vidí väčšina ľudí jeho činy ako zlé. No stále sa nájde pár ľudí, ktorí by v Hitlerovej filozofii radi pokračovali a vidia v tom niečo dobré.

Už to chápete? Alebo stále nedokážete pochopiť, že to, čo vy považujete za zlé, môže niekto iný považovať za dobré? V každej kultúre a každej filozofii je určené čo je dobré a čo zlé. To, čo považujete za dobré, ešte nemusí byť naozaj dobré, aj keď sa to tak môže javiť.

Viem, že zabíjanie ľudí sa nejaví zrovna ako dobrý nápad, no predsa sa nájdu ľudia, ktorým to ako dobrý nápad znie. Tiež sa nájdu ľudia, ktorí s radosťou zabíjajú zvieratá a ľudia, ktorí zabíjanie zvierat považujú za zlé. Jednoducho nemožno povedať čo je absolútne dobré a čo je absolútne zlé. Možno vám to s tým Hitlerom a zabíjaním ľudí nejde do hlavy, ale je to jednoducho tak. On to považoval za dobré, bolo to teda naozaj dobré? Vy to považujete za zlé, je to naozaj zlé? Ak to stále nechápete, porozmýšľajte nad tým. Možno prídete aj na iné príklady.

Hovorí sa “Všetko zlé je na niečo dobré“. V skutočnosti nie je nič ani dobré, ani zlé. To len ľudia si zvykli nálepkovať veci, aby mohli rozlišovať “dobro” od “zla”. Dobro a zlo je len v našej hlave.

Ak dokážeš pochopiť, že dualita dobra a zla je len ilúzia, gratulujem! Ak nie, znova nad tým porozmýšľaj… a znova… a znova.

Tak znova

Mám pocit, že to možno stále nechápeš. Mám pre teba ešte jeden príklad:

Som ty a ja. Niekto nás z diaľky pozoruje. Hádame sa a dám ti facku, lebo si myslím, že je to dobré. Ty si myslíš, že je to zlé. Pozorovateľ bude facku vnímať ako dobrú, alebo zlú?

Druhý príklad:

Som ty a ja. Niekto nás z diaľky pozoruje. Hádame sa a dám ti facku, lebo si mi prebral frajerku. Pozorovateľ bude facku vnímať ako dobrú, alebo zlú?

Tretí príklad:

Som ty a ja. Niekto nás z diaľky pozoruje. Ty si zviazaný a ja sa ti chystám odseknúť ruku, pretože si ma okradol. Jednoducho to tak v našej kultúre funguje. Pozorovateľ to bude vnímať ako dobré, alebo zlé?

Mohol by som si vymýšľať príklady donekonečna a ty sa môžeš zamýšľať tiež donekonečna. No jedného dňa by si mal konečne pochopiť dualitu a jej ilúziu.