Všetky príspevky Tomáš Hromník

Bližšie k Bohu

8 mája, 2016duchovno, Hare KrišnaTomáš Hromník

Kto by si bol pomyslel, že ja, kedysi najväčší ateista a požierač mŕtvol (rozumej mäsa), budem niekedy písať o Bohu. Keby ste mi pred dvoma rokmi v roku 2014 povedali, že raz budem písať článok „Bližšie k Bohu“, vysmial by som sa Vám do tváre s vetou: „Haha, nikdy“. No naučil som sa, že „nikdy nehovor nikdy„. A snažím sa to naučiť aj ostatných. Hovoril som si, že nikdy neprestanem jesť mäso. A bum.

Ak sa ti nechce čítať, pozri si vlog (6.5 min):

Vegetariánstvo a cesta k Bohu

Od augusta 2014 som vegetarián, pretože som si vďaka knihe Vedecké poznanie duše uvedomil čo je vlastne mäso a aká je jeho cena. Vegetariánstvo ma dostalo bližšie k Bohu. Po pol roku nejedenia mäsa som zažil svoje duchovné prebudenie, o ktorom píšem v článku „Môj wake up call (uvedomenie sa)„. Bol som pripravený zažiť bezpodmienečnú lásku a aj som ju zažil. Táto skúsenosť s bezpodmienečnou láskou mi zmenila život.

Hare Krišna a cesta k Bohu

Môjmu prechodu na vegetariánstvo predchádzalo stretnutie s mníchom z Hare Krišna. Predával na ulici nejaké posvätné knihy, tak som si jednu knihu s názvom Šrímad-bhagavatam kúpil. Začal som ju čítať, ale nerozumel som jej. Tá kniha bola ako z iného sveta, z inej kultúry. Keď som mnícha z Hare Krišna stretol druhýkrát, kúpil som si ďalšie knihy s nádejou, že im budem rozumieť. No opäť som im nerozumel. Pre ateistu to bolo ťažké čitanie. Keď som stretol mnícha z Hare Krišna tretíkrát, pozval ma na nedeľný program pre verejnosť do ich chrámu. Táto skúsenosť bola veľmi zaujímavá. Píšem o tom v článku „Hare Krišna„. Z nedeľného programu som si odniesol knihu Vedecké poznanie duše, ktorej som konečne rozumel. Vďaka tejto knihe som prestal byť ateista a stal sa zo mňa vegetarián. Namiesto ateizmu som si osvojil agnosticizmus – nepopierať niečo, čoho existenciu, alebo neexistenciu neviem dokázať.

Bhakti yoga

Bhakti yoga je yoga, ktorú praktikujú oddaní Krišnu. Je to yoga oddanosti k Bohu. Oddaní Krišnu si uvedomujú, že všetko patrí Krišnovi – Bohu a podľa toho aj konajú.

Existuje viacero druhov yogy. Píšem o tom v článku „Čo je yoga?„. Podľa Bhagavad-gíty je bhakti yoga najvyššia forma yogy. Ten, kto dosiahol oddanosť k Bohu, dosiahol najvyššiu yogu. O tom, čo všetko je súčasťou bhakti yogy, píšem v článku „Čo je hnutie Hare Krišna?„.

Chantovanie (čentovanie)

Bhakti yoga je komplexný proces k duchovnému rastu. Jedna z najúčinnejších činností bhakti yogy je chantovanie – meditácia mantrou. Nie obyčajnou mantrou, ale mahá-mantrou, teda veľkou mantrou, ktorá sa nelíši od Boha samotného.

Haré Krišna, Haré Krišna,
Krišna Krišna, Haré Haré
Haré Ráma, Haré Ráma
Ráma Ráma, Haré Haré

Opakovanie tejto mantry má očisťujúci účinok. Krišna a Ráma sú mená Boha. Haré je energia Boha. Haré Krišna mahá-mantra sa nelíši od Krišnu. Keď znie Hare Krišna mahá-mantra, je to akoby bol Krišna samotný prítomný. Pre tých, ktorí nemajú skúsenosť s chantovaním, je to neuveriteľné a nepochopiteľné. No veriť, alebo neveriť nestačí. Svoju vieru si treba overiť, aby sme získali poznanie, aby sme pochopili. Účinky Hare Krišna mahá-mantry si môžeme overiť veľmi jednoducho. Stačí len keď začneme pravidelne chantovať. Ako na to, sa dozviete v článku „Čo mi dala meditácia„. Ja som začal chantovať zo zvedavosti a zmenilo to môj život na nepoznanie.

Hare Krišna mahá-mantra očisťuje srdce človeka a zbavuje človeka negatívnych myšlienok, emócií a vlastností. Vďaka tejto mahá-mantre sa môže srdce človeka očistiť natoľko, že vyvinie lásku k Bohu a následne aj oddanú službu Bohu. Vďaka tejto mahá-mantre človek dokáže pochopiť kto je Boh. Môže vám to znieť neuveriteľne, ale účinky Hare Krišna mahá-mantry si môžete vyskúšať na vlastnej koži a pochopíte to.

Mne chantovanie na mojej duchovnej ceste veľmi pomohlo a pomáha. Dostalo ma bližšie k Bohu viac ako čokoľvek iné. Po roku pravidelného chantovania cítim pri chantovaní pocit naplnenia a radosti, pocit akoby bol Boh prítomný.

Zaujimavosťou je, že som začal rozumieť duchovným knihám, ktorým som predtým nerozumel. Čítam v nich o svojej osobnej skúsenosti a to je na tom to úžasné. To ma utvrdzuje v tom, že idem správnou cestou.

Ateizmus

Kedysi som bol zarytý ateista. Vysmieval som sa tým, čo veria v Boha a tvrdia, že Boh existuje. Vďaka knihe Vedecké poznanie duše som si uvedomil, že je rovnako naivné tvrdiť, že boh existuje a tvrdiť, že boh neexistuje pokiaľ nevieme či existuje. Duchovne založení ľudia vedia očividne o Bohu viac ako ateisti. Duchovne založení ľudia majú spojenie s Bohom a preto tvrdia, že Boh existuje. Ateisti toto spojenie nemajú a preto nedokážu pochopiť ani len to, že každé stvorenie má svojho stvoriteľa.

Viacero ciest k Bohu

Pravdepodobne existuje viacero ciest k Bohu. Niekto je bližšie k Bohu vďaka kresťanstvu, iný vďaka islámu, židovstvu, buddhizmu či hinduizmu. Buddhizmus síce neučí o Bohu, ale človek si vďaka buddhizmu môže uvedomiť určité veci.

Buddha na otázku čo a prečo učí, vždy odpovedal: „Učím, pretože rovnako ako všetky bytosti chcete byť šťastní a vyhnúť sa utrpeniu. Učím ako sa veci majú“.

No a mnoho ľudí toto šťastie nachádza v Bohu, ktorého nachádzajú cez rôzne náboženstvá a učenia. Ja som toto šťastie našiel v učení Hare Krišna.

Pamätajte – Boha nespoznáte filozofickou špekuláciou a hmotnými zmyslami. Niektorým ľuďom stačí veriť, alebo neveriť, že Boh existuje. No môžeme si to jednoducho overiť.

Spievajte

Haré Krišna, Haré Krišna,
Krišna Krišna, Haré Haré
Haré Ráma, Haré Ráma
Ráma Ráma, Haré Haré

a buďte šťastní 🙂 ♥ Je to naozaj tak jednoduché.

Prečo nejem mäso

8 mája, 2016stravaTomáš Hromník

Je veľa dôvodov prečo nejem mäso. Tieto dôvody sú moje osobné dôvody a nikoho nenútim, aby prestal jesť mäso. Každý má slobodnú vôľu a každý sa môže rozhodnúť čo bude a čo nebude robiť. Každý sa môže slobodne rozhodnúť prestať jesť mäso ako som to urobil ja.

Ak sa ti nechce čítať, pozri si vlog (9 min):

Mäsový priemysel a morálne dôvody

Keby ste vedeli ako funguje mäsový priemysel, pravdepodobne by ste prestali jesť mäso. Alebo by ste boli prinajmenšom zhrození.

Miliardy zvierat sú umelo rozmnožované, chované v drsných podmienkach a potom nemilosrdne zabité len preto, aby ukojili chúťky ľudí. Netýka sa to len mäsového priemyslu, ale aj vaječného a mliekarenského priemyslu. Ak chcete, môžete si dohľadať videá a články a dozvedieť sa viac ako tieto priemysly fungujú.

Prosím neberte to ako propagáciu vegánstva. Len vám chcem ukázať prečo nejem mäso a tiež vajcia pokiaľ možno. Mali by ste vedieť čo jete.

https://www.youtube.com/watch?v=pixGkSFBty0

Môžete jednoducho ignorovať ako funguje mäsový priemysel a môžete jesť mäso keď chcete. Je to vaša voľba. Môžete pokračovať v podporovaní mäsového priemyslu a utrpení zvierat. Alebo môžete aspoň znížiť spotrebu mäsa a možno si uvedomíte, že mäso k životu nepotrebujete, rovnako ako som si to uvedomil aj ja.

Uvedomenie si čo je vlastne mäso

Kým som nevedel čo je mäso, vedel som si na ňom veľmi pochutnať. Pečené kura, krkovička, steaky, klobásy, no mňamka. Alebo aj nie.

Mäso, ktoré vidíte v supermarketoch, nerastie na stromoch. To, čo nazývate mäso, bola kedysi živá bytosť ako ja, či ty. Rastliny sú tiež živé bytosti, ale sú od nás odlišné. Môžeme vidieť emócie zvierat, ale nemôžeme vidieť emócie rastlín. Môžeme vidieť utrpenie zvierat, ale nemôžeme vidieť utrpenie rastlín. Zvieratá sú k ľuďom v evolučnom rebríčku blízko a môžeme vidieť, že sú nám veľmi podobné. Obzvlášť cicavce. Rastliny sú v evolučnom rebríčku ďaleko od ľudí a sú od nás úplne odlišné.

Dajte dieťaťu jablko a živé kura a pozorujte čo bude dieťa jesť a čo bude jeho kamarát.

Keby ste vedeli, že mäso, ktoré jete, je váš priateľ, zjedli by ste ho? Chutilo by vám? Keď som jedol svoje posledné mäso, plne som si uvedomoval čo to je. Uvedomoval som si, že to zviera muselo umrieť, aby som uspokojil svoje chúťky. Moje posledné mäso nebolo vôbec chutné, pretože som si plne uvedomoval čo jem. Keď si uvedomíte, že mäso, ktoré jete, bola živá bytosť ako vy a muselo zomrieť, aby naplnilo váš žalúdok, budete jesť radšej zeleninu, ovocie, semená a orechy. Akonáhle si plne uvedomíte čo mäso naozaj je, už vám viac nebude chutiť. Nájdete veľa chutných jedál bez mäsa.

Viac energie

Keď som prestal jesť mäso, všimol som si, že mám viac energie. Keď jete mäso, telo potrebuje veľa energie na trávenie. Keď jete zeleninu, alebo ovocie, vaše telo ich dokáže stráviť oveľa rýchlejšie a potrebuje menej energie na trávenie. Preto veľa mäsožravcov cíti únavu keď zjedia mäso a potrebujú odpočinok.

Život bez hnevu

Keď som jedol mäso, bol som celkom agresívny a zlostný. Myslel som si, že je to moja vlastnosť. Ale keď som prestal jesť mäso, agresia a hnev zmizli.

Ďalšie dôvody

Existujú ďalšie dôvody prečo ľudia nejedia mäso. Napríklad zdravotné dôvody. Ale keď som jedol mäso, moje zdravie bolo celkom dobré, takže to nie je môj prípad.

Ako ste si mohli všimnúť, v tomto článku popisujem moju osobnú skúsenosť a moje zistenie čo je vlastne mäso. Snažil som sa vysvetliť prečo nejem mäso a nikoho do ničoho nenútim, iba ukazujem ako sa veci majú a chcem, aby sa ľudia nad tým aspoň trošku zamysleli. Každý by mal vedieť čo svojimi činmi spôsobuje, aby sa mohol rozhodnúť či to bude robiť aj naďalej, alebo nie.

Budete jesť mäso?

Toto je otázka pre vás. Spýtajte sa sami seba či chcete podporovať zabíjanie zvierat a ich utrpenie. Spýtajte sa sami seba, či tá chuť mäsa za to stojí.

Ak sa rozhodnete vynechať mäso z jedálnička, alebo aspoň obmedziť jeho množstvo, prečítajte si článok „Príručka pre začínajúceho vegetariána„, kde nájdete zopár nápadov na vegetariánske jedlá. Sám viem, že prechod na vegetariánstvo nie je ľahký hlavne preto, lebo ľudia nepoznajú veľa nemäsitých chutných jedál. Ale keď spoznáte chutné vegetariánske a vegánske jedlá, na mäso si ani nespomeniete.

Dúfam, že vám článok v niečom pomohol a dúfam, že sa nad svojim jedálničkom úprimne zamyslíte.

Prajem vám krásny deň.

Skutočná sloboda

7 mája, 2016poučnéTomáš Hromník

Ľudia v dnešnej spoločnosti nie sú slobodní. Možno si myslia, že slobodní sú, ale v skutočnosti ich zotročuje veľa vecí. Nie len vonkajšie ako práca, peniaze, jedlo, ale aj vnútorné – strach, hnev, nenávisť, predsudky a iné. Sloboda patrí spolu s láskou a šťastím medzi najkrajšie pocity. Škoda, že sloboda, láska a šťastie sú v dnešnej spoločnosti ešte stále nedostatkový tovar.

Sloboda

Sloboda, sloboda,… každý vie čo je sloboda. Alebo žeby nie? Ľudia si myslia, že sú slobodní, no v skutočnosti nie sú. V súčasnom systéme ľudia robia veci preto, lebo musia, nie preto, lebo chcú. Sloboda znamená hovoriť „Chcem“ namiesto „Musím„.

Počuli ste niekoho hovoriť „Chcem spraviť toto„, „Ešte by som chcel spraviť tamto„, „Chcem ísť tam a tam„, alebo väčšinou počúvate „Musím toto, musím tamto,….„, „Musím sa učiť„, „Musím chodiť do práce„, „Musím platiť dane„,… jednoducho v tomto systéme musím robiť veľa vecí aj keď nechcem. Takto sloboda nevyzerá. Ľudia robia veľa vecí pretože musia, no potom im neostáva čas na veci, ktoré by chceli robiť.

V tomto systéme máme len provizornú slobodu. Naučia nás ako vyzeralo otroctvo kedysi, aby sme si mysleli, že dnes sme na tom lepšie. Že dnes máme slobodu.

Moderné otroctvo

Otroctvo možno vyzeralo horšie, keď boli ľudia spútaní a za svoju prácu dostávali len jedlo a vodu. Keď porovnáte život takýchto otrokov so životom väčšiny ľudí dnes, moc sa to nelíši. Aj dnes ľudia pracujú preto, aby si zarobili na jedlo a vodu. Okrem toho si ešte musia platiť bývanie a iné potreby sebe a svojim deťom. Z tej biednej výplaty, ktorú dostanú, im moc neostane. Ľudia sú radi keď si raz za rok môžu dovoliť dovolenku pre celú rodinu. A potom opäť celý rok šetria, aby si mohli o rok dovoliť ďalšiu dovolenku. Bohatší otroci majú dokonca auto a vlastný dom.

Moderný otrok nemá putá. Moderný otrok žije v ilúzii slobody. Má slobodu pohybu, provizornú slobodu slova a to je asi tak všetko v čom je moderný človek slobodný. Moderné otroctvo je založené na peniazoch. Ľudia doslova otročia za minimálnu mzdu, aby zaplnili vrecká nie sebe, ale svojim zamestnávateľom. Okrem toho plnia aj štátnu pokladnicu.

Peniaze

Čo ti chýba ku šťastiu? Čo ti bráni robiť to, čo chceš? Čo potrebuješ? Peniaze. Peniaze nás držia v šachu. Peniaze nás zotročujú. Ak nemáš peniaze, nekúpiš si ani jedlo a budeš hladný. Ak nemáš na nájom, budeš bezdomovec. Nemôžeš mať všetko hmotné čo chceš, ak na to nemáš peniaze. Musíš pracovať aby si zarobil peniaze. Akonáhle niečo musíš, nie si slobodný. Ak nemáš peniaze, máš jednoducho smolu. Ale ak máš dostatok peňazí, získaš o čosi väčšiu slobodu. Ak máš dostatok peňazí, môžeš cestovať, nemusíš pracovať, môžeš jesť čo ti hrdlo ráči, môžeš veľa vecí…

Preto sa dnes veľa ľudí ženie za peniazmi. Chcú slobodu.

Strach

Človek, ktorý sa bojí, nie je slobodný. Je otrokom strachu. Strach ho ovláda a kvoli strachu nedokáže robiť určité veci. Napríklad ak sa bojím uzavretých priestorov, nemôžem chodiť výťahom. Ak sa bojím spoločnosti ľudí, nemôžem chodiť do spoločnosti. Ak sa bojím pavúkov a stretnem po ceste tarantulu, buď sa poserem od strachu, alebo začnem panicky kričať a utekať. Strach bráni ľuďom v pocítení slobody. Ľudia sa boja dať výpoveď v práci, pretože sa boja, že si ďalšiu prácu nenájdu. Ustráchaní ľudia sa dajú jednoducho manipulovať. Je jednoduchšie predať pancierové dvere tomu, kto sa bojí o svoj majetok ako tomu, kto sa nebojí.

Náboženstvá využívajú strach na manipulovanie ľudí – ak budeš robiť to, či to, pôjdeš do pekla a už sa odtiaľ nikdy nedostaneš.

Politici využívajú strach pre svoje predvolebné kampane.

Hnev

Akonáhle ťa ovládne hnev, stáva sa z teba monštrum. Nedokážeš sa ovládať. Dokážeš robiť otrasné veci, ktoré by si bez hnevu nerobil. Vďaka hnevu dokážeš veľmi ublížiť. Keď človeka ovládne hnev, nie je to príjemný pocit. Keď človeka ovládne hnev, stáva sa neslobodným. Nedokáže sa slobodne rozhodnúť, že sa hnevať jednoducho nebude.

Dobrá správa je, že hnev sa dá naučiť ovládnuť. Stačí sa naučiť žiť vedome a uvedomovať si svoje emócie. S hnevom som pracoval tak, že som sa pýtal: „Prečo sa hnevám? Mám sa naozaj prečo hnevať? Načo mi to bude keď sa budem hnevať?“ Hnev som sa naučil zachytiť a ovládnuť. Nie potlačiť, ovládnuť. V tom je rozdiel. Ak človek potláča hnev, hnev sa ukladá a potom zrazu vybuchne ako sopka. Potláčanie hnevu nie je ani príjemný pocit. Ale ak sa človek naučí ovládnuť svoj hnev, z pocitu hnevu je zrazu pocit pohody. Ak ma aj niečo rozhnevá, okamžite zistím príčinu hnevu a väčšinou zistím, že sa hnevám pre úplnú blbosť a hnev prejde. A keď si myslím, že mám dôvod sa hnevať, tak si poviem „Načo mi to bude keď sa budem hnevať? V čom mi to pomôže?„. No a zistím, že hnev mi v ničom nepomôže a hnev prejde. Je to vedomé spracovanie hnevu. Vyskúšajte túto techniku tiež a dajte vedieť či vám funguje.

Závislosti

Takmer každý človek má nejakú závislosť. Závislosť a sloboda nejde k sebe dohromady. Na to aby sme pocítili slobodu, musíme sa zbaviť závislostí. Závislostí na alkohole, na cigaretách, na rafinovanom cukre a na iných drogách. Takisto závislostí ako je gemblerstvo, závislosť na porne a podobne.

Ego

Veľa ľudí stále ovláda ego. Život pod nadvládou ega nie je moc príjemný. Egu venujem niekoľko článkov v kategórii „Ego„.

Myseľ

Neobmedzujú nás len vonkajšie okolnosti. Obmedzuje nás naša vlastná myseľ. Keď chceš niečo spraviť, pravdepodobne narazíš na prekážku rozumu, ktorý ti bude vravieť: „Nerob to„. Najväčší blok ľudí je „Čo si o mne iní pomyslia„. Píšem o tom v článku „Čo si o mne iní pomyslia„. Kvoli tomuto bloku ľudia nedokážu žiť a konať slobodne. Veľa ľudí nedokáže ani chodiť naboso, pretože im z nejakého dôvodu záleží na tom, čo si o nich iní pomyslia. Keď sa zbavíš tohto bloku, tak ti nebude robiť problém napríklad okúpať sa v mestskom potoku 🙂 Kto z vás by to dal? Ako deti sme bežne chodili po potoku a aj sme sa v ňom kúpali. Veľa dospelých by to nedokázalo. Prečo? Lebo nie sú slobodní.

Skutočná sloboda

Skutočná sloboda znamená robiť si čo chcem kedy chcem. No v hmotnom svete to nie je jednoduché. Sloboda je v hmotnom svete obmedzená. Na úplne základnej úrovni sme obmedzení fyziologickými potrebami – ak chceme prežiť, musíme jesť a piť. Ak musíme jesť a piť, musíme chodiť na malú a na veľkú potrebu. Už to je celkom obmedzujúce. Sme otrokmi svojho tela. Nemôžeme si slobodne zvoliť, že teraz nebudem týždeň chodiť na záchod. To by som musel prestať jesť. Keby nemusím jesť, nemusel by som chodiť na záchod. Bol by som o čosi slobodnejší.

Ak chceme byť šťastnejší, mali by sme sa pokúsiť dosiahnuť čo najväčšiu slobodu. O kus slobodnejší môžeme byť vtedy, keď dokážeme ovládnuť strach, hnev, nenávisť, odsudzovanie a veľa iných nie moc pekných vlastností a emócií.

Veľkú časť slobody človek dokáže získať vtedy keď dokáže ovládnuť myseľ. Myseľ sa môžeme naučiť ovládnuť pomocou meditácie, alebo yogy. O meditácii píšem v článku „Čo mi dala meditácia„. O yoge píšem v článku „Čo je yoga?„.

Keď človek ovládne myseľ, jeho vnímanie života sa zmení a automaticky dosiahne väčšiu slobodu.

Veľa šťastia v získavaní slobody.

S čím musí prebudený človek žiť

5 mája, 2016duchovno, životTomáš Hromník

Keď človek zrazu získa poznanie, ktoré väčšina ľudí nedokáže pochopiť, stane sa outsiderom. Keď sa bude snažiť predať svoje poznanie verejnosti, ľudia ho budú považovať za čudáka, za hipíka, za blázna… možno aj preto veľa prebudených ľudí radšej mlčí.

Prebudený človek sa môže snažiť vysvetliť ostatným ľuďom na čo prišiel. No väčšina z nich ho nebude brať vážne. Pretože slová, ktoré vraví, nie sú v súlade s ich presvedčením. Myšlienky, ktoré uviedol do praxe, sú pre väčšinu ľudí stále iba nepochopenou teóriou. Niektorí sa možno snažia pochopiť. Niektorí si ani len nechcú pripustiť, že by mal v niečom pravdu. Žijú si vo svojej bubline, ktorá môže jedného dňa prasknúť.

Podobenstvo Platónovej jaskyne nádherne ilustruje túto situáciu: http://haku.inovativ.sk/filmy-a-videa/platonove-podobenstvo-o-jaskyni.

Veľa ľudí nedokáže pochopiť a prijať, že môže existovať aj iný svet – svet mimo jaskyne, že môžu žiť oveľa krajší život. Tí, ktorí vyšli z jaskyne, sa im snažia vysvetliť aký je ten svet mimo jaskyne. No kým z nej nevýjdu, nedokážu to pochopiť. A ich Ego im nedovolí pripustiť, že iní ľudia vedia niečo viac ako oni a preto ich nazývajú čudákmi ba dokonca bláznami: “On je blázon, jeho nepočúvaj”. Veľa ľudí hovorí, že nemá čas zaoberať sa hlúposťami:

we are busy

Ľuďom s Poznaním neostáva nič iné, len sa s tým zmieriť. Môžu dávať iným ľuďom podnety na zamyslenie: “Prečo robíš to, či ono?”, “Prečo sa hneváš? Prinesie ti hnev nejaký úžitok?”, “Skús sa zamyslieť nad situáciami, prečo sa ti dejú? Čo ťa majú naučiť?”…

Niektorí ľudia nemajú potrebu hovoriť o svojom Poznaní. No ja nedokážem mlčať. Nedokážem sa viac dívať na tento skazený svet a nič nerobiť. Cítim, že musím svoje Poznanie šíriť ďalej. Niekomu sa možno hodí.

6 vecí, na ktoré ľudia zabudli a preto je spoločnosť tam, kde je

4 mája, 2016poučnéTomáš Hromník

Ak sa ti nechce čítať, pozri si vlog (4.5 min):

Empatia

Empatia akoby vymizla zo života väčšiny ľudí. Ako by ju ani nikdy nemali. Možno nie každý je obdarovaný dávkou empatie – vcítenie sa do pocitov a myslenia druhého. Je to veľmi vzácna vlastnosť, ktorú by si mal osvojiť každý človek. Vcítenie sa do druhého nám môže pomôcť vyhnúť sa zbytočným konfliktom a nedorozumeniam. Či už s blízkym človekom, alebo s človekom cudzím. Predtým, než niekomu povieme “Ty debil!”, by sme si mali predstaviť ako by sme sa cítili, keby to povedal niekto nám. Predtým než niekoho odsúdime, by sme si mali predstaviť ako by sme sa cítili, keby odsudzovali nás.

Učiť sa musíme celý život

Veľa ľudí si myslí, že keď výjdu zo školy, tak už sa nebudú musieť viac učiť. A veľa ľudí tak aj robí. Neučí sa. Proste prídu z práce (ak nejakú majú), ak majú deti, tak sa im povenujú, sadnú za telku a čumia do tej bedne až kým nejdú spať. Prípadne chodia z roboty rovno na pivo. A tak dokola každý deň. Potom naša spoločnosť tak aj vyzerá. A ešte sa aj sťažuje, že má nízke platy. Ak chce človek vyšší plat, musí sa naučiť niečo navyše. Či už v živote, alebo v profesii. Ak sa chce mať človek lepšie, musí sa učiť celý život.

Vážiť si “všedné” veci

Pre nás Europánov sú veci ako pitná voda z vodovodu, teplá voda, radiátor, dostatok jedla a mnoho iných úplne bežné a neuvedomujeme si, že veľa ľudí na svete tento luxus nepozná. Náhlime sa za peniazmi. Peniaze sú náš luxus. Dnešná doba je už taká. No mali by sme si vážiť veci, ktoré sme dostali do daru. Mali by sme si vážiť zdravie, no väčšinou si ho začneme vážiť až v momente, keď sme chorí. Mali by sme si vážiť ľudí, s ktorými môžeme tráviť voľné chvíle, pretože ani oni tu nebudú večne.

Jednoducho, mali by sme si vážiť všedné veci.

Zabudli sme, že sme ľudia

Áno, aj na toto sme zabudli. Chováme sa k sebe ako zvieratá. Ja som vlk, ty si ovca, preto ťa zožerem. Pocity nadradenosti ovládajú nejedného človeka. No nikto nie je menejcenný. Ani žid, kresťan, černoch, či Róm. Sme všetci ĽUDIA. A preto by sme sa mali tak chovať a vychovávať z ďalších generácií ľudí, nie vlkov a ovce.

Prečo sme na tomto svete?

Prečo sme na tomto svete sme zabudli hneď po narodení a musíme si na to počas života spomenúť. Je fajn vedieť, že každý človek má na tomto svete nejaké poslanie. Preto by sme sa mali sami seba spýtať: Prečo som tu? Čo je moje poslanie? Čo ma baví robiť? A tomu sa skúsiť venovať. Niekto môže malovať, niekto učiť, niekto spievať. Dôležité je, aby sme robili to, čo nás baví a vytvárali hodnoty. Človek je tvor tvorivý.

Vzájomná pomoc je dôležitá

Byť sebcom je ľahké a prirodzené. Každý má tendenciu ukrojiť si koláč najskôr pre seba, až potom pre ostatných. Najskôr pomôžem sebe, potom tebe. Našťastie sú tu ľudia, ktorí rozdajú kúsky koláča ostatným a pre seba si nechajú posledný kúsok, možno na prvý pohľad ten najmenší. Skúste si predstaviť svet, v ktorom by si ľudia navzájom pomáhali. Všetci. V takomto svete by neexistovali bezdomovci, násilie, ani vraždy a teda ani vojny. Dalo by sa to nazvať rajom. Rajom na Zemi. Optimista by povedal, že tento raj môžeme na Zemi dosiahnuť. Realista a pesimista by povedali “Nemožné”. Optimistická vízia je taká, že môžeme raj dosiahnuť. Ako? Reťazovou reakciou – ja pomôžem tebe, ty pomôžeš niekomu inému, on zas pomôže iným… aj skupinky ľudí môžu pomáhať jednotlivcom, alebo iným skupinkám ľudí. Treba si uvedomiť jedno: vzájomná pomoc je dôležitá, treba si pomáhať navzájom. A už keď sme si toho vedomí, stačí urobiť prvý krok – prekonať svoje sebecké JA a skutočne niekomu pomôcť. Hlavne treba začať.

Spomeňte si, kedy vám naposledy niekto pomohol. Bolo to príjemné, však? A kedy ste naposledy pomohli niekomu vy? Nebol to super pocit?

Keď si začneme navzájom pomáhať, svet bude zrazu iný ako ho poznáme dnes.

Žijeme v budúcnosti

3 mája, 2016poučné, životTomáš Hromník

Ak ste si podľa nadpisu mysleli, že toto bude nejaký sci-fi článok, mýlili ste sa.

Naozaj žijeme v budúcnosti

Prečo si myslím, že žijeme v budúcnosti a nie v prítomnosti? Pretože ľudia prirodzene myslia na budúcnosť. Niektorí až príliš. Myslia na to, kam pôjdu na dovolenku, koľko si ušetria peňazí do dôchodku a či sa vôbec dôchodku dožijú. Hromadia majetok, ktorý im bude na smrteľnej posteli k ničomu. Poslúži akurát ich potomkom, čož je fajn. Ale ľuďom hromadenie majetku a prílišné myslenie na budúcnosť neprospieva. Zabúdame žiť v prítomnom okamihu. Zabúdame, že žiadne “zajtra” nemusí byť. Môže nám pred barákom padnúť atomovka a je po všetkom. Po našej budúcnosti. Nevieme koľko sa dožijeme, nemáme istotu, že nejaká budúcnosť vôbec bude. Istotu máme len v tom, že je tu prítomnosť.

Nevravím, že myslieť na budúcnosť je zlé. Každý na ňu prirodzene myslí. Ale nesmieme zabúdať na prítomnosť a žiť v nej. Veľa ľudí žije vo vidine budúcnosti a vraví si: “Budem šťastný, keď budem mať dom, auto, rodinu,…”. Kvoli tomu, že človek myslí na budúcnosť, ktorá nemusí nastať, nedokáže byť šťastný v prítomnom okamihu.

Začnime žiť v prítomnosti

Žiť v prítomnosti znamená žiť tu a teraz. Ako myšlienkami, tak konaním. Koľko je takých príbehov, že ľudia sa zrazu ocitnú na smrteľnej posteli a vravia si: “Och, keby som mal tak možnosť žiť ešte jeden život, žil by som úplne inak. Trávil by som viac času s deťmi, chodili by sme na výlety, robil by som čo ma baví a čo som chcel vždy robiť.”. Práve toto sú príbehy ľudí, ktorí žili v budúcnosti, nie v prítomnosti. Treba žiť tak, ako to cítime tu a teraz. Vnímať naplno každý jeden prítomný okamih – štebot vtákov, spln mesiaca, smiech detí, kvitnutie stromov, rozhovory ľudí,… čokoľvek, čo sa deje v prítomnom okamihu.

Žijeme v prítomnosti a mali by sme žiť tak, aby sme to na smrteľnej posteli neľutovali.

Peter Starec hovorí vo videu nádherný príklad žitia v prítomnosti (35m 44s):

Chodíme po ulici, rozmýšľame nad úlohami, ktoré nás čakajú a nevnímame kade kráčame, čo sa okolo nás deje. Akonáhle zameráme našu pozornosť a myšlienky na prítomnosť, na okamih, ktorý prebieha práve teraz, veľakrát si všimneme veci, ktoré by sme si rozmýšľaním nad budúcnosťou nevšimli. Práve tieto veci môžu ovplyvniť naše myšlienky, nápady a konanie v budúcnosti.

Na záver jedna krásna veta: Ak žijeme v spomienkach a predstavách, život vlastne ani nežijeme, iba si ho predstavujeme.

Psychohygiena

3 mája, 2016duchovno, Osobný rozvojTomáš Hromník

Ľudia dávajú veľký dôraz na hygienu fyzického tela, no zabúdajú, alebo nevedia, že starostlivosť o duševnú stránku je rovnako dôležitá.

Ak sa ti nechce čítať, pozri si vlog (2 min):

Dôležitosť psychohygieny

Psychohygiena je rovnako dôležitá ako hygiena fyzického tela. Bez psychohygieny nemôže byť človek šťastný a nemôžu byť šťastní ani ľudia okolo neho. Predstavte si, že sa človek neumýva mesiac. Smrdí nie len sám sebe, ale aj ostatným. A rovnako je to aj s duševnou stránkou človeka – s mentálnym telom. Ak človek nerobí psychohygienu a nečistí si svoje mentálne telo, vytvára nepríjemnosti sebe aj ostatným.

Dôsledky zanedbania psychohygieny

Ak človek dlhodobo zanedbáva psychohygienu, dôsledkom toho je hnev, strach, žiarlivosť, nenávisť, pocit ublíženia, prílišná naviazanosť, smútok a ďalšie nie veľmi príjemné emócie.

Ľudia mi často píšu, že majú taký, či onaký problém, či už so sebou, so životom, alebo s inými ľuďmi. Keď sa ich spýtami či si doprajú čas pre seba, či pravidelne meditujú, či chodia na prechádzky osamote, odpovedajú negatívne. Nepraktikujú psychohygienu a čudujú sa, že sú nespokojní. Bez pravidelnej psychohygieny majú špinavú duchovnú stránku a to im spôsobuje rôzne problémy v živote.

Ako na psychohygienu

Psychohygiena zaberie možno trošku viac času, ako hygiena fyzického tela, ale výsledok stojí za to. Zo začiatku sa psychohygiena môže zdať nezmyselná a neúčinná, ale keď vytrváte, výsledky sa dostavia. Celé je to len o vytrvalosti a odhodlanosti. Ak človek vydrží pravidelne chodiť do posilky a cvičiť, výsledok sa dostaví. Rovnako je to aj s psychohygienou.

Existujú rôzne spôsoby psychohygieny. Píšem o nich v článku „Spôsoby pre očistenie vedomia„.

Je veľmi dôležité robiť psychohygienu pravidelne, pokiaľ možno každý deň. Po čase si vytvoríte návyk a psychohygiena sa stane prirodzenou súčasťou Vášho života.

Bez pravidelnej psychohygieny veľmi ťažko dosiahnete spokojnosť a vnútorný pokoj.

Lepší svet

2 mája, 2016poučnéTomáš Hromník

Všímam si, že ľudia sa pomaly, ale isto začínajú prebúdzať. Začínajú si uvedomovať nezmyselnosť súčasného systému a konzumnej spoločnosti a začínajú sa z toho postupne vymaňovať. Pomaličky, ale isto sa svet mení. Práve vďaka tomu, že sa menia jednotlivci. A to je kľúč k zmene a vyriešeniu hlavných problémov ľudstva.

Ak sa ti nechce čítať, pozri si vlog (3.5 min):

Hovorí sa, že ak zmeníš sám seba, zmeníš celý svet. Ja som si všimol, že keď som sa zmenil, začali sa meniť aj ľudia okolo mňa. Možno im pomohli moje články, možno ich inšpirovalo niečo iné, ale podstatné je, že sa zmenili a stále menia.

Ja som sa behom pár mesiacov zmenil na nepoznanie. A teda viem, že sa môže zmeniť každý. Len musí chcieť. Mnohí ľudia sa odmietajú zmeniť a potom sa čudujú prečo je svet taký, aký je.

„Kým nezmeníme stav svojej mysle, budeme znovu a znovu vytvárať v podstate rovnaký svet, s rovnakými démonmi a rovnako šialený.“ – Eckhart Tolle.

Keď budete stále robiť to isté v tých istých podmienkach, nemôžete očakávať iný výsledok. Ak chcete aby bol svet lepší, musíte pre to niečo urobiť.

„Svet nie je nebezpečné miesto pre život kvoli zlým ľuďom, ale kvoli ľuďom, ktorí s tým nič nerobia“ – Albert Einstein

Mnoho múdrych ľudí povedalo múdre vety, ale až dnes im ľudia začínajú úplne rozumieť. Dnes je doba, kedy sa všetko mení závratnou rýchlosťou. Aký som bol včera, už nemusím byť dnes. Píšem o tom v článku „Dnes som iný ako včera – Evolúcia vedomia„. Každý, kto chce, sa môže zmeniť zo dňa na deň.

Ak chceme, aby sa svet zmenil, nemôžeme túto zmenu vykonať nasilu. Nemôžeme ľudí nútiť, aby sa zmenili, alebo aby niečo zmenili kým majú staré zmýšľanie. Spisujú sa rôzne petície, ale v konečnom dôsledku sú to len barličky a nie úplné riešenia. Keby všetci ľudia zmenili zmýšľanie, neboli by potrebné petície. Všetko by sa zmenilo automaticky. Keď zohrejete jednu kvapku vody a vylejete ju do studenej vody, tá kvapka sa ochladí. Ale keď zohrejete pol litra vody a pridáte ho do pol litra studenej vody, už bude voda o čosi teplejšia.

Je veľmi dôležité, aby viac ľudí zmenilo svoje zmýšľanie. Len tak sa môže zmeniť svet. Pár jednotlivcov toho moc nezmôže. Pár jednotlivcov je len pár kvapiek v mori. Kvapky sa môžu snažiť more zmeniť, ale nepodarí sa im to. Čo ale môžu spraviť, je inšpirovať ďalšie kvapky, aby sa zmenili. Ja inšpirujem ľudí ako sa len dá. Píšem články, robím videá, po novom už aj prednášky. Všade kde chodím, sa snažím ľudí inšpirovať a priniesť im iný pohľad na svet. Som len jedna kvapka v mori, ale cítim a vidím, že sa postupne menia ďalšie kvapky. Ďalšie kvapky inšpirujú ďalšie kvapky a tak ďalej.

Takto sa postupne môžu zmeniť všetky kvapky a tým pádom celé more. Celý svet. Priložte ruku k dielu a inšpirujte tiež. Choďte príkladom. Buďte zmenou, ktorú chcete vidieť vo svete. Čím viac nás bude, tým rýchlejšie dosiahneme dlhoočakávanú zmenu.

Keď sa zmenia všetci jednotlivci, vtedy môže začať nová etapa ľudstva. Kedy to bude, to záleží len a len na jednotlivcoch.

Ako sa stal z programátora animátor

2 mája, 2016životTomáš Hromník

Bol raz jeden programátor. Ten programátor pracoval 3 roky z domu. Nemusel dochádzať do práce. Ráno vstal z postele, zapol počítač a bol v práci. Znie to ako práca snov. No nie je všetko zlato, čo sa bliští. Myslel si, že bude pracovať aspoň 8 hodín denne. No realita bola iná. Bol rád keď dokázal pracovať aspoň 7 hodín. Práca z domu má veľa nástrah. Získať pracovnú morálku doma je celkom náročné. Programátor pracoval 2 – 3 hodinky do obeda. Podľa toho či sa zobudil skôr, alebo neskôr. Potom bol hladný, tak si musel zaobstarať obed. Väčšinou išiel do obchodu a z nakúpených surovín si navaril obed. Nákup, varenie a jedenie mu zabralo skoro 2 hodiny. Po obede bol taký najedený, že sa mu už moc nechcelo pracovať, ale donútil sa ešte niečo spraviť. Po obede pracoval ešte 3 – 4 hodiny do večera. Večer už bol unavený. Psychická práca je vyčerpávajúca podobne ako fyzická. Takže večer si spravil relax, samozrejme tiež pri počítači. Pozeral filmy, čítal články, hral sa hry, písal si s kamarátmi z celého sveta. Nechodil spať pred polnocou. Okolo jednej až druhej v noci už bol moc unavený, tak išiel spať. A ráno ho opäť čakalo kopec práce. Takto to prebiehalo od pondelka do piatku a niekedy aj cez víkendy. Programátor chodil von s kamošmi zvyčajne len v piatok a niekedy aj v sobotu a v nedeľu. Občas išiel na nejakú konferenciu, alebo na výlet. Takto to prebiehalo asi 3 roky.

Po troch rokoch takéhoto životného štýlu si programátor uvedomil, že už ho práca za počítačom nebaví. Už to nie je to, čo to bývalo. Všetko časom stratí lesk. Tiež si uvedomil, že jeho život funguje v cykloch. Každé 3 roky začína nový cyklus. Predtým, než začal pracovať ako programátor, študoval takmer 3 roky vysokú školu, na ktorú sa vykašľal, aby mohol robiť programátora. Škola mu už viac brala ako dávala. Počas štúdia na vysokej škole mal aj priateľku. Vzťah s touto priateľkou tiež stratil lesk po troch rokoch. Približne vtedy, kedy sa programátor rozhodol opustiť školu, opustil aj priateľku. Tak sa skončil jeden cyklus a začal ďalší.

Tretí cyklus

Prvý trojročný cyklus bol na vysokej škole. Druhý trojročný cyklus bola práca z domu ako programátor. Programátor začal rozmýšľať čo bude tretí cyklus. Ako tak plynul čas, tretí cyklus na seba nenechal dlho čakať. Programátor zistil, že ho práca za počítačom už nebaví. Zistil, že by ho bavilo pracovať s ľuďmi. Interakcia s ľuďmi je častokrát oveľa lepšia ako interakcia s počítačom. Počítač, na rozdiel od ľudí, nedokáže úprimne poďakovať za dobre vykonanú prácu.

Programátor dostával každý mesiac niekoľko pracovných ponúk a vďaka tomu si uvedomil, že je nedostatok kvalitných programátorov. A tak začal učiť ľudí programovať. Chvíľu robil programátorské kurzy, vytvoril e-learningový portál pre výuku programovania a tiež aj výukové videá. Po čase zase zistil, že to nie je to pravé orechové. Osobné programátorské kurzy sú síce fajn, ale programovať sa ľudia môžu naučiť aj z pohodlia domova. Nemusia nikam chodiť. Na internete je dostatok kvalitných materiálov na učenie.

Popritom ako učil ľudí programovať, sa venoval aj osobnému rozvoju, meditáciam, čítaniu duchovnej literatúry a článkov. Mal pomerne veľa času na sebarozvoj. Nemusel pracovať 8 a viac hodín denne ako väčšina ľudí. Behom pár mesiacov sa naučil a pochopil veľa vecí. Na vlastnej koži zistil, že je možné žiť bez strachu, hnevu, nenávisti, odsudzovania, pýchy a iných negatívnych emócií a vlastností. Zažil duchovné prebudenie, vďaka ktorému zažil bezpodmienečnú lásku – bezdôvodnú lásku ku všetkým a všetkému. Jednoducho miluje všetkých. Či už je to kresťan, moslim, hinduista, arab, černoch, róm, nácek, pankáč, vrah, krokodýl, slon, červík, mucha, blcha, kameň, slnko,… jednoducho všetko, celé stvorenie. Skutočná láska nemá hranice.

Táto láska z programátora spravila iného človeka. Programátor zistil, že sa potrebuje s touto láskou podeliť. A tak začal písať články na svojom blogu, aby dal ľuďom trošku iný pohľad na život. Lenže neskôr zistil, že ľudia nedokážu túto lásku pochopiť cez články. O láske môžete prečítať tisíce kníh, ale stále nebudete vedieť čo je láska, kým si ju nezažijete. A preto sa programátor rozhodol jeho lásku uviesť do praxe. A tak začal chodiť na rôzne dobrovoľnícke pobyty, kde pomáhal ľuďom v núdzi zatiaľ aspoň po fyzickej stránke. Neskôr by sa chcel preorientovať na také aktivity, ktoré ľuďom pomôžu aj po duševnej stránke. Pretože väčšina utrpenia ľudí pochádza z ich vedomia. A všetky problémy spoločnosti siahajú až k jednotlivcom, ktorí majú problémy sami so sebou.

Potreba dávať

Programátor pocítil potrebu pomáhať a dávať zo seba všetko, čo vie. Chcel robiť aj učiteľa na základnej škole, ale jednak nemá titul a druhak sa nechce viazať na konkrétne miesto. Programátor potrebuje voľnosť. A tak prišiel na to, že vyskúša robiť animátora v detských letných táboroch a v školách v prírode. Môže si vybrať kam chce ísť a kedy chce ísť. Na svojom prvom turnuse školy v prírode zistil, že toto je presne to, čo chce najbližších pár mesiacov a možno aj rokov robiť. Deti sú úžasné. Nemajú ešte vytvorených toľko nemenných programov ako dospelí. Deti sa dajú usmerniť pomerne jednoducho, pretože majú ešte otvorené srdcia. S dospelými sa už pracuje trochu ťažšie, keďže majú svoje dlhoročne zaužívané programy, ktoré sa veľmi ťažko menia. Veľa dospelých si myslí, že všetko vedia, všade boli a nepotrebujú sa už nič učiť a nič meniť. Keď majú ľudia takýto prístup, niet sa čomu čudovať, že nie sú šťastní. Niektorí ľudia by sa aj chceli zmeniť, ale ide to veľmi ťažko. Musia mazať staré programy a inštalovať nové a to dospelému zaberie veľa času.

Starého psa novým kúskom nenaučíš. Zato šteniatko sa učí pomerne rýchlo. Rovnako je to s dospelými a s deťmi. Deti sú učenlivé a dajú si poradiť od dospelých. Učia sa od dospelých, pretože chápu, že toho ešte moc nevedia. Výchova veľmi ovplyvňuje človeka. Rodičia, učitelia a každý, kto nejakým spôsobom interaguje s deťmi, má veľmi dôležitú úlohu v ich osobnostnom raste. Dospelí by mali ísť príkladom deťom. A nie len deťom, ale všetkým. Každý by mal byť zmenou, ktorú chce vidieť vo svete. Keďže dospelí sa už len ťažko zmenia, zmena leží na ramenách novej generácie.

Ak odovzdáte deťom lásku, bude v nich láska. Ak odovzdáte deťom hnev, bude v nich hnev. Ak odovzdáte deťom násilie, bude v nich násilie. Treba si preto dávať veľmi veľký pozor čo deťom dávate a ako sa pred nimi správate. Všetko, čo dieťa vidí a počuje, to aj vstrebáva ako špongia a ostáva to v ňom.

Všímam si ako deti preberajú programy od rodičov a učiteľov. Dieťa je z veľkej časti také, akých má rodičov a učiteľov, pretože sa od nich učí a vidí v nich vzor. Až v neskoršej etape života si vytvorí vlastné programy, ktoré ale budú mať základ na starých programoch, ktoré prebralo od rodičov, učiteľov a priateľov. Úloha rodičov, učiteľov a vychovávateľov je preto veľmi dôležitá. Na výchove detí záleží to, aká bude ďalšia generácia. Rodičia, učitelia a vychovávatelia majú v podstate moc ovplyvniť budúcnosť ľudstva. Majú obrovskú zodpovednosť a veľmi dôležitú úlohu.

Dosť bolo počítačov

Programovať počítačové aplikácie bolo zábavné. Ale programátor zistil, že programovať vedomie ľudí a obzvlášť detí, je oveľa zábavnejšie a vďačnejšie. Keď programátor píše počítačový program, počítač mu odpovie len OK, alebo ERROR. Je to dosť suché. Ale keď programátor interaguje s ľuďmi, na rôzne akcie pozoruje rôzne reakcie. Pracovať s ľuďmi je oveľa zaujímavejšie a častokrát zábavnejšie ako pracovať s počítačom. Najmä s deťmi je zábava. Programátor zistil, že čo odovzdá deťom, to sa mu vráti. Deti sú veľmi úprimné. A to sa programátorovi veľmi páči. Programátor sa medzi deťmi môže správať ako dieťa a nikto ho za to nebude odsudzovať.

Programátor sa rozhodol opustiť virtuálny svet a začal žiť v reálnom svete. Uvedomil si, že pre človeka nie je prirodzené sedieť 8 a viac hodín denne na stoličke. Je dôležité robiť prácu, pri ktorej má pohyb a z ktorej má radosť. A tak sa z programátora stal animátor v školách v prírode a v detských letných táboroch.

4D vedomie

30 apríla, 2016duchovnoTomáš Hromník

4D vedomie, zvané tiež Kristovo vedomie, či vedomie Krišnu, je vedomie, ktoré som získal počas roku 2015. Toto vedomie získava stále viac ľudí. Toto vedomie je akási nadstavba nad 3D vedomím. Akýsi upgrade, teda vylepšenie.

Ak sa ti nechce čítať, pozri si vlog (11 min):

Vedomie si môžete predstaviť ako softvér, ktorý riadi človeka. V 3D vedomí existuje strach, hnev, nenávisť, krivda, pýcha, odsudzovanie, neustále myslenie na minulosť a budúcnosť atď. Veď to poznáte. Sami buď máte 3D vedomie, alebo ste ho mali. V 4D vedomí všetky negatívne emócie a vlastnosti už neexistujú. Človek, ktorý dosiahol 4D vedomie, ovládol ego, žije čo najviac v prítomnosti a je neustále šťastný.

To nie je možné…

Keď rozprávam ľuďom, ktorí majú 3D vedomie, že sa dá žiť bez strachu, hnevu, nenávisti, odsudzovania, pýchy a iných negatívnych emócií a vlastností, pozerajú sa na mňa ako na blázna, pretože si to nevedia predstaviť keď v sebe tieto emócie a vlastnosti živia. Nevedia si predstaviť život bez nich. Je naozaj ťažké vysvetliť chudobnému, že môže byť bohatý. Chudobný si nedokáže predstaviť ako sa z neho môže stať bohatý človek keď žije celý život v chudobe. Pritom to nie je také ťažké. Keď napríklad človek chodí do posilňovne, postupne získa silu a svaly. Taktiež keď človek začne robiť niečo preto, aby bol bohatší, tak je veľmi pravdepodobné, že bohatší bude.

Keď človek začne robiť niečo pre to, aby získal 4D vedomie, tak ho môže získať. Ak bude len sedieť na zadku, nariekať a nič nerobiť, je veľmi malá pravdepodobnosť, že sa niečo zmení. Ak chceme, aby nám vyrástla rastlina, musíme zasadiť aspoň semiačko a polievať ho. Treba pochopiť, že pečené holuby nepadajú do huby.

Ľudia s 3D vedomím často odsudzujú šťastných ľudí so 4D vedomím. Nedokážu ani len pochopiť, že niečo ako 4D vedomie existuje. Rovnako ako prváci na základnej škole ešte nechápu veľkú násobilku a nevedia ani poriadne písať a čítať. Ja som tiež kedysi odsudzoval veriacich a považoval som ich za naivných a nechápal som ako môžu veriť v Boha. Ak človek niečomu nechápe, označí to jednoducho za hlúposť a je vybavené. Je to prirodzený obranný mechanizmus ega. Keď je človek pod nadvládou ega, myslí si, že je najmúdrejší a neomylný.

Príznaky 4D vedomia

Otvorenosť

Ľudia kedysi odmietali myšlienku, že Zem je elipsoid, pretože žili v domnení, že Zem je plochá. Ľudia s 3D vedomím tiež odmietajú veľa myšlienok. Je to typická črta 3D vedomia. Ľudia so 4D vedomím sú otvorení všetkému. Namiesto toho, aby niečo označili za hlúposť, sa snažia o tom dozvedieť viac, aby získali poznanie. Chápu, že ak niečo odmietnu, nič sa nedozvedia.

Vedomé žitie

So 4D vedomím úzko súvisí vedomé žitie. Ľudí s 3D vedomím ovládajú emócie a reagujú na situácie automaticky podľa naučených vzorcov. Nemôžu si vybrať, že sa nebudú hnevať keď ich niekto nahnevá. Ak človeka ovládne emócia hnevu, je to veľmi nepríjemné. Dobrá správa je, že sa dá naučiť ovládať svoje emócie a spracovať ich. Píšem o tom v článku „Vedomé žitie“.

Prítomný okamih

V 4D vedomí existuje len prítomný okamih. Ľudia so 4D vedomím sa nezaoberajú minulosťou, ani budúcnosťou. Žijú naplno v prítomnosti a z toho pramení ich šťastie. Ľudia s 3D vedomím sa príliš zaoberajú minulosťou a budúcnosťou a zabúdajú žiť v prítomnosti a to ich robí nešťastnými. Uniká im tak život pomedzi prsty.

Strava

Väčšina ľudí so 4D vedomím prestala jesť mäso a sú vegetariáni, vegáni, alebo vitariáni, prípadne breathariáni. Uvedomujú si dopad stravy na ich zdravie. Inklinujú k zdravej strave. Počúvajú svoje telo a tak zisťujú čo je pre nich dobré a čo nie.

Nezabiješ

Ľudia so 4D vedomím si uvedomujú, že život je vzácny. Nezabíjajú len tak z rozmaru, alebo pre chuť. Nejedia mäso, pretože si plne uvedomujú, čo je mäso a vedia, že prežijú aj z rastlinnej stravy. Rastliny sú síce tiež živé, ale ak človek nie je breatharián, niečo jesť musí. Ide o to nepáchať násilie tam, kde nie je potrebné. Ľudia s 3D vedomím jedia mäso, zabíjajú zvieratá a ničia rastliny ako na bežiacom páse, pretože si neuvedomujú hodnotu života. Človek so 4D vedomím neublíži ani muche, ani mravcovi a neodtrhne rastlinu ak to nie je nevyhnutné.

Vzťah k životnému prostrediu

Ľudia so 4D vedomím si uvedomujú, že Zem je ich matka a preto sa jej snažia neubližovať. Keď vidia ľudí s 3D vedomím ako ubližujú Matke Zemi a jej potomkom, je to na zaplakanie.

Jednota a bezpodmienečná láska

Ľudia so 4D vedomím vedia, že všetko pochádza z rovnakého zdroja a všetko je so všetkým prepojené. Začínajú rozumieť prírodným a vesmírnym zákonom a riadiť sa podľa nich. Zažívajú bezpodmienečnú lásku ku všetkým a všetkému. Život s touto láskou je nádherný a jednoduchý. Ľudia s 3D vedomím považujú ľudí so 4D vedomím za bláznov a slniečkarov, pretože si nevedia predstaviť aké to je milovať všetko a všetkých.

Záujem o duchovno

Ľudia so 4D vedomím pochopili, že za hmotným svetom existuje niečo viac – duchovný svet. Z duchovného sveta pramení veľká láska a šťastie, ku ktorým majú ľudia so 4D vedomím prístup.

Rozum verzus srdce

Ľudia so 4D vedomím sa riadia viac pocitovo ako rozumom. Zistili, že keď sa riadili rozumom, neboli šťastní. Keď začali počúvať svoje srdce a pocity a riadili sa podľa nich, zrazu dosiahli šťastie, po ktorom tak veľmi túžili. Viac sa môžete dozvedieť v článku „Rozum verzus srdce“.

Vzájomná pomoc

Ľudia so 4D vedomím chápu dôležitosť vzájomnej pomoci. Ak môžu, pomôžu. Vedia, že bez vzájomnej pomoci ľudstvo nedokáže efektívne fungovať.

Ovládnuté ego

Ľudí s 3D vedomím ovláda ego. Musia mať vždy pravdu a nedokážu si priznať, že by sa mýlili a spravili chybu. Píšem o tom v článku „Život pod nadvládou ega je fascinujúci“. Ľudia, ktorí dosiahli 4D vedomie, sa vyslobodili z pod nadvlády ega a zmenili sa na nepoznanie. Život bez nadvlády ega je nádherný.

Pravda, nepravda

V 3D vedomí je kladený dôraz na dva extrémy – pravda a nepravda. Ľudia s 3D vedomím buď hovoria, že je niečo pravda, alebo nepravda. No zabúdajú, že existuje aj niečo medzi. Ľudia s 3D vedomím sú ovládaní egom a preto majú potrebu mať vždy pravdu a snažia si ju obhájiť všemožnými, často smiešnymi a deravými argumentami.

Ľudia so 4D vedomím pravdu preciťujú. Nehovoria, že je niečo tak, či onak, kým si na 100% nie su istí, že to tak naozaj je. Kladú dôraz na osobnú skúsenosť. Kým si nevyskúšajú, že oheň páli, tak nebudú tvrdiť, že oheň páli. Kým nemajú osobnú skúsenosť a nevedia či je niečo tak, či onak, nemajú potrebu tvrdiť a hádať sa, že je niečo tak, či onak. Nemajú potrebu tvrdiť, že je niečo pravda, alebo nepravda. Jednoducho si priznajú, že nevedia čo je pravda a čo nie. Ale ľudia s 3D vedomím budú tvrdiť, že oheň páli aj keď si o tom len prečítali a budú to považovať za pravdu. Ľudia s 3D vedomím sú preto náchylní na manipuláciu a svoju vieru nazývajú vedomosťami ba dokonca pravdou.

Ľudia so 4D vedomím chápu, že pravda je častokrát subjektívna a na rozdiel od ľudí s 3D vedomím nemajú potrebu hádať sa za svoju pravdu. Aj preto sú ľudia so 4D vedomím mierumilovní a nekonfliktní. Ego nad nimi nemá prakticky žiadnu moc.

Nadhľad

Ľudia so 4D vedomím vnímajú svet s nadhľadom, z viacerých perspektív. Vidia a vnímajú oveľa viac ako ľudia s 3D vedomím. Preto keď sa ľudia so 4D vedomím pokúšajú ľuďom s 3D vedomím niečo vysvetliť, ľudia s 3D vedomím to majú problém pochopiť a prijať a označujú ľudí so 4D vedomím za bláznov.

K ilustrovaniu tejto situácie nám môže poslúžiť príklad s kockou. Je to len príklad, neberte to prosím doslovne. Keď sa človek v 3D realite pozerá na kocku, vidí len časť kocky. Nevidí všetky strany.

Človek v 4D realite dokáže vidieť všetky strany 3D kocky. Dokáže sa pozerať na realitu z viacerých nezávislých uhlov pohľadu. A pre ľudí v 3D realite je toto nepredstaviteľné.

Prijímanie zmeny

Ľudia s 3D vedomím majú veľký problém prijať zmeny a prispôsobiť sa. Majú problém pochopiť, že aký som bol včera, už nemusím byť dnes. Majú problém zmeniť sa sami.

V 4D realite sa všetko neustále mení. Neostáva kameň na kameni. Ľudia so 4D vedomím sa neustále učia a menia. Akí boli včera, už nemusia byť dnes. Dnes môžu mať iné názory a iné životné hodnoty ako včera. Píšem o tom v článku „Dnes som iný ako včera – Evolúcia vedomia„.

V 3D realite majú problém toto pochopiť a nazývajú to pokrytectvo.

Moja cesta k 4D vedomiu

O mojej ceste k 4D vedomiu píšem v článkoch „Moja cesta ku šťastiu“ a „Môj wake up call (uvedomenie sa)“. Po mojom duchovnom prebudení už stúpalo moje vedomie z 3D do 4D veľmi rýchlo. Začal som študovať o duchovne, spontánne som začal chodiť naboso, meditovať, pracovať hnevom a so strachom a po pár mesiacoch sa zo mňa stal sa iný človek.

Je naozaj veľký rozdiel medzi 3D vedomím a 4D vedomím. Život človeka s 3D vedomím je úplne iný ako život človeka so 4D vedomím. Píšem o tom v článku „3D verzus 4D realita“. Ďalší level je 5D vedomie, ktoré už niektorí ľudia dosiahli.

Viac ľudí so 4D vedomím

Keď všetci ľudia dosiahnu 4D vedomie, na Zemi nastane raj. Už žiadne vojny, žiadny strach, žiadny hnev, žiadna nenávisť, žiadne ubližovanie a vykorisťovanie, len dokonalá harmónia – ako v raji. Pre niekoho utópia, pre niekoho realita.

Moje najväčšie želanie je, aby všetci ľudia dosiahli 4D vedomie, aby mohol nastať raj na Zemi. Ak si raj na Zemi nedokážeš predstaviť, máš ešte stále 3D vedomie. Každému odporúčam posnažiť sa dosiahnuť 4D vedomie. Ako na to, sa dozviete v článku „Spôsoby pre očistenie vedomia“. Popracovať na očistení vedomia sa naozaj oplatí. Veď skúste a uvidíte. Stojí to len čas a výsledok je úžasný.