Nedávno som zistil čo je vedomie Krista. Kristovo učenie mi dáva dokonalý zmysel a plne sa s ním stotožňujem. Hovoriť a konať ako Kristus, to je vedomie Krista.
Je dobré poznamenať, že toto vedomie nemá nič spoločné s kresťanstvom ani náboženskou sektou. Je to prirodzený vývoj človeka (duše).
Vedomie Krišnu/Krista
Vedomie Krišnu a vedomie Krista je to isté. Ide o stav vedomia. Toto vedomie je niečo úžasné. Keby ho dokáže dosiahnuť väčšina ľudí, svet by vyzeral úúúplne inak. Kroky k dosiahnutiu vedomia Krišnu nájdete v článku „Vedomie Krišnu„.
„Všetko, čo chcete, aby ľudia robili vám, robte aj vy im.“
„Nesúďte, aby ste neboli súdení. Lebo ako budete súdiť vy, tak budú súdiť aj vás, a akou mierou budete merať vy, takou sa nameria aj vám.“
Bezpodmienečná láska
Pocit bezpodmienečnej lásky je jedným z hlavných príznakov Kristovho vedomia. Milovať všetko a všetkých bez akéhokoľvek dôvodu, to je bezpodmienečná láska. Je to niečo, čo veľa ľudí nedokáže pochopiť. Mám v tejto oblasti ešte menšie nedostatky, ale pracujem na ich odstránení.
Nadhľad
Človek s vedomím Krista sa pozerá na veci a situácie s nadhľadom, z vyššej, vtáčej perspektívy. Vidí riešenia na problémy, ktoré iní ľudia nevidia a často ani tieto riešenia nechápu a považujú ich za utópiu. Niet sa čomu čudovať keď nemajú vyvinuté vedomie Krista.
Pohľad na ľudí a iné živé bytosti
Neexistujú skutočné autority alebo celebrity, ktoré by som uznával a obdivoval. Prezident, politici, policajti, herci, muzikanti,… všetci sú stále ľudia. Každého človeka vnímam ako seberovného. Či je to bezdomovec, prezident, policajt,… Človek je stále človek, nech má akékoľvek postavenie v spoločnosti.
Zvieratá a rastliny vnímam tiež ako seberovných a mám k nim úctu. Sú veľakrát inteligentnejšie ako ľudia aj keď si to ľudia neuvedomujú.
Menší hlad, menej jedla
Ešte minulý rok (2014) som jedol každé 3 hodiny lebo som bol každé 3 hodiny hladný. Každý deň som jedol tak 5 stredne veľkých jedál, jednoducho primerané porcie.
Dnes mi stačí jedna porcia jedla a som najedený na 6 – 8 hodín. Takže potrebujem jesť o polovicu menej.
Potreba pomáhať
Mám potrebu pomáhať komukoľvek v akejkoľvek forme. Keď môžem, pomôžem.
(Ne)výhody vedomia Krista
Vedomie Krista je nádherné, no zároveň prináša so sebou isté nevýhody. Mám problém s porozumením klasických problémov ľudí ako sú vzťahové problémy, problémy v rodine a rôzne iné klasické problémy.
Človek s vedomím Krista má tieto problémy vyriešené a rieši úplne iné problémy. Väčšinou sú to problémy oveľa väčšieho rozmeru týkajúce sa veľkého množstva ľudí a nie len ľudí ale celej planéty. Človek s vedomím Krista má pocit, že nesie na chrbte kríž za všetky bytosti…
Vnímam všetko to zlé čo sa deje oveľa intenzívnejšie. Vidím všetko to svinstvo oveľa jasnejšie. Nedokážem sa len tak nečinne prizerať všetkému tomu zlému čo sa deje. Musím konať a pomáhať riešiť malé aj veľké problémy.
Moje bežné záľuby ako bicyklovanie, programovanie, hudba,… prestali mať pre mňa význam. Jediná moja záľuba a túžba je zlepšenie sveta.
Je jednoduché povedať „My tu utečencov nechceme a hotovo„. Áno, prakticky všetci z nich sú ekonomickí migranti, ale opäť povedať „My tu imigrantov nechceme„, je krátkozraké.
Na Slovensku ledva prežijú samotní Slováci a preto aj odchádzajú do zahraničia, lebo sa chcú mať lepšie – tiež sú ekonomickí migranti. Nemusíte sa báť, že tu budú chcieť ostať tisíce imigrantov. Pôjdu za lepším, rovnako ako Slováci.
Slováci v zahraničí
Viete koľko Slovákov žije v zahraničí? Neviete, že? Viac ako 2 milióny Slovákov odišlo za vidinou lepšieho života do zahraničia. Z toho viac ako milión žije v USA. Z celkového počtu 7 miliónov Slovákov žije na Slovensku iba 5 miliónov. Takmer tretina Slovákov žije v zahraničí! A my, národ ekonomických migrantov, sa budeme ohrádzať slovami „nech sa imigranti vrátia tam, odkiaľ prišli„. Tak potom nech sa aj všetci Slováci vrátia odkiaľ prišli. Nech zvelebujú svoju krajinu. Nech sa netrepú tam, kde majú inú kultúru, iné zvyky a o niečo lepšie podmienky na život. Tak by to podľa väčšiny Slovákov malo byť.
Len toľko
Nechcem tu zachádzať do detailov. Chcel som iba poukázať na to, že Slováci sú národ ekonomických migrantov, ktorému vadia iní ekonomickí migranti. Slováci sú zvláštny národ.
Žena je v mnohých kultúrach symbolom krásy. Venuša – bohyňa krásy a lásky. Ak muž vidí krásnu ženu, nemôže sa vynadívať, jednoducho na ňu musí zízať. Neviem, či je to ženám príjemné…
Tajomstvo
Moslimské ženy bývajú zahalené. Pre Moslimov je to úplne prirodzené ako pre nás, keď tu behajú polonahé ženy v sukničkách.
Pre nás je možno nepochopiteľné ako môžu tak ženy chodiť a hlavne prečo. Jedna Moslimská žena, ktorá vyzerala asi takto, mi to objasnila:
„Zakrývam sa takto pretože ženy bývajú terčom sexuálnych narážok a to mi vadí. Keď sa takto obliekam, ľudia ma musia súdiť podľa toho, čo hovorím, nie podľa môjho tela.“
Jej slová sa mi vryli do pamäti. Ostal som v nemom úžase. Sám nechcem ľudí súdiť podľa výzoru. No keby si už mám vybrať ženu, s ktorou by som chcel mať deti, musela by ma fyzicky priťahovať. Fyzická príťažlivosť hrá najmä vo vzťahoch veľkú rolu, či chceme, alebo nechceme.
No keďže je žena celá zahalená, netuším, či je fyzicky pekná. Môžem len posúdiť, či má peknú dušu. A o to ide. Nebyť zaslepený fyzickou krásou ženy. Koľko vzťahov stroskotá na tom, že si ľudia nerozumejú a len sa hádajú. Koľko vzťahov vzniklo vďaka fyzickej príťažlivosti. Koľkokrát som sa aj ja nechal unášať fyzickou krásou ženy.
Ak je žena zahalená a nevystavuje svoju krásu na obdiv, je oveľa menšia šanca, že ju bude chcieť niekto zbaliť vyslovene pre jej krásu. Moslimskí muži vraj prikazujú svojim ženám aby sa na verejnosti zahaľovali jednoducho preto, aby na ne iní muži nezízali chtíčom.
Nevýhody
V lete je v takom oblečení asi dosť teplo.
Jedenie a pitie na verejnosti vyzerá zaujimavo.
Ľudia sú naučení rozoznávať iných ľudí podľa tváre, nie podľa očí. Môže sa stať, že vaša moslimská kamarátka prejde okolo vás bez toho, aby ste ju spoznali.
Nevidno mimiku tváre ako napríklad úsmev.
Nemožnosť vykonávať niektoré druhy práce.
V západných kultúrach takéto oblečenie vzbudzuje rozruch a hrôzu.
Sťažuje kúpanie a plávanie.
Záver
Zdá sa, že nevýhody zahalenia žien prevažujú nad výhodami. Nejde ale o kvantitu. Ide o kvalitu. Ak sa žena chce chrániť pred chtivými pohľadmi mužov, bude sa zahaľovať nech to stojí čo to stojí.
Možno si myslíte, že je všetko v poriadku. Žijete si svoj život, chodíte do práce, venujete sa priateľom a rodine a všetko sa zdá byť v poriadku až kým sa nedozviete čo sa deje vo svete. Zistíte, že svet nie je v poriadku ani náhodou.
Ak sa ti nechce čítať, pozri si článok v podobe videa:
Niečo nie je v poriadku
Ak sa pozriete na súčasnú situáciu vo svete, niečo vám bude hovoriť, že to, čo sa deje, nie je tak úplne v poriadku. Vojny, utečenci, Islamský štát, vraždy, krádeže,… samé hrozné veci, ale šak čo, nás sa to netýka, čo my s tým môžeme spraviť. No nič.
Navyše máme iné starosti. Musíme tráviť veľa času v práci a zbytok času venujeme sebe, priateľom, rodine a zábave. A na zamýšľanie sa nad problémamy a ich riešením už neostáva čas.
Lokálne problémy
Nevieme vyriešiť ani naše lokálne problémy, je preto takmer možné, aby sme mohli reálne riešiť globálne problémy.
Ale koho je to problém, že máme problém? Kto za to môže? „Oni“? Samozrejme, je oveľa jednoduchšie ukázať prstom „Ty za to môžeš“, ako pokúsiť sa vyriešiť náš problém.
https://www.youtube.com/watch?v=hhb20PHqmVA
Medzi najväčšie problémy na Slovensku patrí „Rómsky problém„, nízke mzdy, nezamestnanosť, korupcia, zdravotníctvo,… máme svojich problémov habadej, asi ako každý.
Osobné problémy
Ak pôjdeme ešte viac do hĺbky, zistíme, že máme aj iné problémy okrem štátnych problémov. Takmer každý človek má nejaké osobné problémy. Problémy v rodine, problémy so susedmi, problémy sám so sebou. Ak má človek problém sám so sebou, automatický má problém s ostatnými. Problémy v medziľudských vzťahoch nevznikajú len tak.
Otec alkoholik
Predstav si, že žiješ v rodine, kde je otec alkoholik a keď si vypije, bije celú rodinu. Takmer každý vidí len dôsledok – otec pije a bije celú rodinu, chudáci členovia rodiny. Ale už nikto nerieši príčinu – prečo pije, čo ho k tomu vedie, čo si asi zažil, ako ho vychovávali jeho rodičia,… toto je koreň problému. A nie, že otec pije a hotovo. To nie je skutočný problém. Problém je oveľa hlbšie. A kým sa skutočná príčina problému nevyrieši, problém bude pretrvávať. Žiaľ väčšina ľudí nevidí do hĺbky problému. Ak by otec dokázal vyriešiť svoje problémy, nespôsoboval by problémy iným. Človek svoje problémy však často nedokáže riešiť sám. Často si ani neuvedomuje a ani si nechce priznať, že má nejaký problém. A toto je skutočný problém.
Rómsky problém
Ak nasťahujete rómsku rodinu vedľa človeka s predsudkami, máte zarobené na problém. Je to ako bývať oproti susedovi, ktorý najviac na svete neznáša modrú farbu a vy si natriete dom namodro. A ešte aj chodíte v modrom oblečení. Sused vás bude neznášať. A je to jeho problém.
https://www.youtube.com/watch?v=oxOSSwjGmu4
Žiaľ veľa Slovákov sa pozerá na Rómov v osadách ako na niečo hnusné, podradné a menejcenné. Niet sa potom čomu čudovať, keď ich rómovia vnímajú rovnako a vznikajú medzi nimi konflikty.
Ak by sused nemal predsudky voči Rómom, možno by s nimi dokázal fungovať v susedstve bez problémov. Mohol by sa pokúsiť s nimi nadviazať priateľstvo. Mohol by im ponúknuť, že im na dvore pomôže upratať a naučiť ich poriadkumilovnosti s vysvetlením načo je dobré mať poriadok. Sused bez predsudkov by chápal, že jeho susedia majú inú mentalitu a rešpektoval by to. S najväčšou pravdepodobnosťou by dokázal fungovať s rómskymi spoluobčanmi bez problémov.
Lenže ak má sused predsudky a dáva ich najavo slovne aj činmi, potom nemôže čakať, že sa k nemu budú jeho susedia správať priateľsky ak sa on sám tak nespráva. Čo zaseješ, to vyrastie a to zožneš. Aspoň jedna strana musí byť priateľská, aby mohla byť priateľská aj tá druhá. A najlepšie je začať od seba.
K Rómom sa v prvom rade treba správať ako k rovnocenným a poskytnúť im príležitosti. Treba s nimi (spolu)pracovať a vzdelávať ich.
Žiaľ toto takmer nikto nerobí, nikto nerieši tento problém a preto ten problém stále existuje. Štát si myslí, že stačí dávať Rómom peniaze a ubytovanie a viac sa o nich nestarať. Toto je veľmi nezodpovedný prístup, ktorý vedie nie len k strate obrovského množstva peňazí, ale aj k závisti, že Rómovia dostávajú niečo extra a následnej nenávisti voči Rómom. Je potrebné neustále pracovať s Rómami, vzdelávať ich a snažiť sa ich začleniť do spoločnosti. Je to žiaľ veľmi ťažké, lebo v spoločnosti sú zakorenené predsudky.
Keby sa všetci ľudia zbavili predsudkov a išli radšej pomáhať do osád namiesto robenia bordelu, bolo by to pre spoločnosť a rómsky problém prínosnejšie. Takýmito protestami vytvárajú len ďalšie problémy a nič tým neriešia.
https://www.youtube.com/watch?v=anRBhGHugeY
Vyriešenie akéhokoľvek problému
Problémov je na svete nespočetne. Niektoré sa riešia viac, niektoré menej, niektoré vôbec. A preto problémov neubúda. Naopak, pribúda. Pretože niektorí ľudia si neuvedomujú, že svojimi činmi spôsobujú len ďalšie problémy a nič tým neriešia.
Ak by ľudia naozaj chceli vyriešiť nejaký problém, v prvom rade si musia vyriešiť problémy vo svojej hlave. Zbaviť sa predsudkov, strachu a podobne.
Aby si mohol reálne riešiť väčšie problémy, mal by si si vyriešiť problémy sám so sebou, s rodinou, priateľmi, susedmi, finančné problémy atď. Ak to nespravíš, je dosť možné, že namiesto riešenia problémov budeš problémy pridávať, ako to žiaľ dnes robí stále veľké množstvo ľudí.
Ak by sa problémy riešili naozaj od koreňa, mohli by sa vyriešiť všetky osobné aj celosvetové problémy.
Problémy sú tu od toho, aby sa riešili. Na každý problém existuje riešenie. Sami ľudia musia chcieť vyriešiť tieto problémy a musia preto aj niečo urobiť. Márne sa budú na problémy len prizerať, alebo sa spoliehať na to, že ich vyrieši niekto iný. Boh, vláda? Haha. Problémy sa samy nevyriešia. Musíš začať konať ak chceš niečo zmeniť. Čo najskôr. Nespoliehaj sa, že problémy vyrieši niekto iný.
Určite sa vám už neraz stalo, že vám niekto niečo vyčítal. Možno ste spravili nejakú chybu, alebo ste len robili to najlepšie čo viete, no aj tak vás zasiahla sprcha výčitiek.
Ak sa ti nechce čítať, pozri si Vlog (3 min):
Nie je výčitka ako výčitka
Ak som spravil chybu a dostanem za to vynadané, je to v poriadku. Výčitky si môžem zobrať k srdcu a z chyby sa poučiť.
Lenže ak robím to najlepšie čo viem, konám podľa svojho srdca a niekto mi to bude vyčítať, tu už výčitky na mieste nie sú. Ľudia môžu byť na mňa naštvaní, pretože som ich možno sklamal, no sám seba som nesklamal. Sám seba by som sklamal keby som sa podľa srdca neriadil.
Príklad zo života
Už viackrát sa mi stalo, že som niečo plánoval s viacerými ľuďmi, ale neskôr som si to zo dňa na deň rozmyslel a rozhodol som sa, že pôjdem inou životnou cestou. Bolo to spontánne rozhodnutie srdca a musel som ho vypočuť, inak by som nebol šťastný. Trpel by som. Veľa ľudí je neštastných pretože nepočúva svoje srdce a ide tak prakticky proti sebe. Samozrejme tí ľudia, s ktorými som plánoval nejaké projekty, biznis, alebo čokoľvek iné, boli na mňa naštvaní. Rátali somnou a ja som sa takto na nich vykašľal. Dostal som spŕšku výčitiek.
„Je to podľa teba fér?“
„A to si ako predstavuješ? Že sa na to jednoducho vykašleš a necháš nás v tom samých?“
A podobné srdcervúce vety. Nebolo to príjemné počúvať. Kolegovia boli naštvaní, no ja nie, pretože som sa rozhodol na základe svojho cítenia, na základe srdca. Možno sú na mňa naštvaní doteraz a už by somnou nič nezačínali. Tomu celkom rozumiem. Pretože sa mi za posledné 2 roky veľakrát stalo, že som si niečo uvedomil a rozmyslel akým smerom sa bude uberať môj život.
Možno je to v ich očiach odomňa sebecké, no musia pochopiť, že nemôžem ísť proti svojmu srdcu. Išiel by som sám proti sebe.
Mal by som sa z toho poučiť a v ďalšom projekte vopred upozorniť, nech somnou na 100% nerátajú, lebo si to môžem kedykoľvek rozmyslieť a opustiť projekt. Naozaj sa mi to stalo už veľakrát. Alebo sa jednoducho nepúšťať do projektov s viacerými ľuďmi, kde na mne závisí veľká časť projektu.
Vyčítate?
A čo vy? Často vyčítate niečo iným ľuďom? Ak hej, prečo? Skúste pochopiť, že každý človek je slobodný a má slobodnú vôľu rozhodovania a konania. Ak toto prijmete ako fakt, už nebudete nikomu nič vyčítať, lebo budete chápať, že človek konal na základe svojej slobodnej voľby.
Veľa ľudí delí situácie a veci na dobré a zlé. Na biele a čierne. Veľké a malé. Studené a teplé. Veľa ľudí berie tieto veci ako absolútne. Ak je niečo dobré, tak to predsa nemôže byť zlé, alebo žeby?
Ak sa ti nechce čítať, pozri si vlog (7 min):
Dobro a zlo
Všetci vieme čo je dobré a čo zlé. Rodičia nám odmalička vštepovali do hlavy čo je dobré a čo zlé. Čo robiť a čo nerobiť. Učili nás to tak, ako to videli oni. Na opačnej strane Zemegule mohli iní rodičia vštepovať deťom do hláv úplne iné hodnoty. Čo je dobré na severe, je zlé na juhu. Čo je dobré na juhu, je zlé na severe.
Keď jeden človek zbije druhého, môže cítiť, že to je dobré, lebo si to zaslúžil. No pre toho bitého človeka to už asi také dobré nie je…
https://www.youtube.com/watch?v=iIfshuwmb4U
Čo je teda dobré a čo zlé?
Ako ste už možno pochopili, dobro a zlo je relatívne. Pre každého môže dobro a zlo vyzerať inak. Absolútne dobro, ani absolútne zlo neexistuje.
Extrémny príklad
Na jednoduchom príklade sa dá dualita dobra a zla pochopiť. Tak si poďme vysvetliť dualitu dobra a zla na inom príklade aby ste zistili, či tejto dualite naozaj rozumiete:
Hitler mal v hlave určitú víziu, ktorá sa mu čiastočne aj podarila naplniť. Zatváral židov do koncentračných táborov a počas jeho vlády umieralo veľké množstvo ľudí. Hitler videl to, čo robí ako dobré, inak by to nerobil. Dnes je Hitler považovaný za jedného z najväčších tyranov. Dnes vidí väčšina ľudí jeho činy ako zlé. No stále sa nájde pár ľudí, ktorí by v Hitlerovej filozofii radi pokračovali a vidia v tom niečo dobré.
Už to chápete? Alebo stále nedokážete pochopiť, že to, čo vy považujete za zlé, môže niekto iný považovať za dobré? V každej kultúre a každej filozofii je určené čo je dobré a čo zlé. To, čo považujete za dobré, ešte nemusí byť naozaj dobré, aj keď sa to tak môže javiť.
Viem, že zabíjanie ľudí sa nejaví zrovna ako dobrý nápad, no predsa sa nájdu ľudia, ktorým to ako dobrý nápad znie. Tiež sa nájdu ľudia, ktorí s radosťou zabíjajú zvieratá a ľudia, ktorí zabíjanie zvierat považujú za zlé. Jednoducho nemožno povedať čo je absolútne dobré a čo je absolútne zlé. Možno vám to s tým Hitlerom a zabíjaním ľudí nejde do hlavy, ale je to jednoducho tak. On to považoval za dobré, bolo to teda naozaj dobré? Vy to považujete za zlé, je to naozaj zlé? Ak to stále nechápete, porozmýšľajte nad tým. Možno prídete aj na iné príklady.
Hovorí sa „Všetko zlé je na niečo dobré„. V skutočnosti nie je nič ani dobré, ani zlé. To len ľudia si zvykli nálepkovať veci, aby mohli rozlišovať „dobro“ od „zla“. Dobro a zlo je len v našej hlave.
Ak dokážeš pochopiť, že dualita dobra a zla je len ilúzia, gratulujem! Ak nie, znova nad tým porozmýšľaj… a znova… a znova.
Tak znova
Mám pocit, že to možno stále nechápeš. Mám pre teba ešte jeden príklad:
Som ty a ja. Niekto nás z diaľky pozoruje. Hádame sa a dám ti facku, lebo si myslím, že je to dobré. Ty si myslíš, že je to zlé. Pozorovateľ bude facku vnímať ako dobrú, alebo zlú?
Druhý príklad:
Som ty a ja. Niekto nás z diaľky pozoruje. Hádame sa a dám ti facku, lebo si mi prebral frajerku. Pozorovateľ bude facku vnímať ako dobrú, alebo zlú?
Tretí príklad:
Som ty a ja. Niekto nás z diaľky pozoruje. Ty si zviazaný a ja sa ti chystám odseknúť ruku, pretože si ma okradol. Jednoducho to tak v našej kultúre funguje. Pozorovateľ to bude vnímať ako dobré, alebo zlé?
Mohol by som si vymýšľať príklady donekonečna a ty sa môžeš zamýšľať tiež donekonečna. No jedného dňa by si mal konečne pochopiť dualitu a jej ilúziu.
Už dlhšiu dobu mi v hlave rezonuje slovíčko „Sloboda“. Vedeli ste, že väčšina ľudí na svete nie je slobodná? Viete, že sloboda je to najcennejšie čo môže človek mať?
Nechce sa ti čítať? Pozri si vlog (7 min):
Čo je sloboda?
Sloboda znamená hovoriť „Chcem“ namiesto „Musím„. Chcem sa niečo naučiť, chcem robiť to, čo robím, chcem… No dnes ľudia vravia „Musím“ namiesto „Chcem“ – musím sa učiť, musím tráviť v práci aspoň 8 hodín denne, musím platiť dane, musím… Je toho toľko, čo ľudia musia robiť a kvoli tomu nemôžu robiť to, čo chcú robiť. Takto sloboda veru nevyzerá…
Moderné otroctvo
Obrovské množstvo ľudí robí takú prácu, ktorú vlastne ani nechcú robiť. Ale musia, aby uživili seba a rodinu. Obrovské množstvo ľudí práca nenapĺňa. Ako by mohla keď pracujú za minimálnu mzdu, aby naplnili vrecká peniazmi ich zamestnávateľom a zaplnili štátnu pokladnicu.
Veľké množstvo ľudí ani prácu nemá a nerobia takmer nič pre to, aby si prácu našli, alebo aby aspoň robili niečo zmysluplné, čo by ich mohlo neskôr uživiť.
Obrovské množstvo ľudí robí veľa vecí preto, lebo musí, nie preto, lebo chce. Najhoršie na tom je, že si ani neuvedomujú, že sú otrokmi. Tento stav vyhovuje otrokárom – poslušný otrok = najlepší otrok.
Buď otrokom aj naďalej
Dodržuj týchto pár jednoduchých krokov, aby si mohol byť moderným otrokom:
Poslúchaj svojho šéfa a autority.
Osvoj si spoločenské predpisy a zákony bez toho, aby si sa zamýšľal prečo je to tak.
Zamestnaj sa v práci, ktorá je stresujúca, vyčepávajúca, slabo platená a netvorivá.
Sleduj televíziu, čítaj noviny a ver všetkému čo napíšu a povedia.
Choď a zomri vo vojnách, ktoré začala elita.
Príkazy, zákazy
Musíš toto, musíš tamto. Nesmieš toto, nesmieš tamto. Takto sloboda nevyzerá. Každý slobodný človek vie sám najlepšie čo smie a čo nie. Nepotrebuje na to zákazy, alebo príkazy. Navyše dnes už je tých zákazov a príkazov tak veľa, že je takmer nemožné ich všetky dodržiavať. Niektoré zákazy a príkazy sú úplne hlúpe. Normálnemu človeku by nikdy nenapadli.
Nemusí to tak byť
Drvivá väčšina ľudí chce žiť v mieri, slobode a hojnosti. Obrovské množstvo ľudí tak nežije. Kto za to môže? Ľudia majú tendenciu zvaľovať vinu na iných a spoliehať sa na iných, že niečo zariadia. Vláda postavá cesty, vláda zaistí fungujúce zdravotníctvo, bezplatné školstvo, dá nám dôchodok, vláda za nás urobí veľa vecí. Ľudia si na to zvykli, pretože ich tento systém tak vychoval. Keby sa ľudia nespoliehali na vládu, mali by sa oveľa lepšie. Len by trošku museli zmeniť svoje zmýšľanie.
Iste tušíte kto spôsobuje chudobu, vojny a rôzne iné svinstvá a obmedzenia.
(Nad)Vláda
Vláda – toto slovíčko je veľmi výstižné. Vláda vládne nad ľuďmi. V žiadnom prípade im neslúži. Ľudia slúžia vláde. Ľudia preto nemôžu byť slobodní kým sú pod nadvládou. Ak by sa ľudia dokázali vyslobodiť z tejto nadvlády, pocítili by skutočnú slobodu. Už by viac nehovorili „musím„. Slobodný človek nemusí nič, iba uspokojovať svoje potreby a jedného dňa zomrieť.
Len si to predstav
Predstav si, že nemusíš byť 8 hodín denne v práci, ktorá ťa nebaví, aby si uživil seba, rodinu a vládu. Predstav si život bez nadvlády. Predstav si svet, v ktorom ľudia robia to, čo ich baví, neexistuje žiadna chudoba, pretože nemá ľudí kto vykorisťovať, neexistujú vojny, pretože nikto nechce bojovať. Krásna predstava, však?
Ako na to?
Existujú „realisti“ a pesimisti, ktorí si myslia, že ľudia potrebujú vládu, aby sa udržal ako taký poriadok. Že potrebujeme políciu, vojakov a podobné zbytočné útvary. Že potrebujeme zákony… viac sa mýliť nemôžu. Toto všetko je ilúzia, v ktorej nás udržiava súčasný systém. Možno si nedokážeme predstaviť slobodný život bez vlády, pretože to tak systém a vláda chce. Vláda chce, aby sa ľudia ani len nezamýšľali nad tým, že môžu žiť slobodne bez vlády. Navyše ľudia žili stáročia pod nadvládou a preto si veľa z nich nedokáže predstaviť slobodný život.
Akonáhle však ľudia pochopia skutočné princípy slobodného života, nepotrebujú vládu. Každý človek prirodzene vie čo je správne a čo nie. Nepotrebuje na to zákony.
Zmena životného štýlu
Zanechať tento konzumný a docela pohodlný život a odísť bývať mimo civilizácie je jedna z možností slobodného života. Pár ľudí už to urobilo a pociťujú slobodu, ktorú človek v tomto systéme nemá šancu zažiť.
Samozrejme zanechať luxus v podobe áut, internetu, teplej vody, elektriny a iných vymožeností nie je pre každého. Je to len pre tých, ktorí túžia po skutočnej slobode.
Zmena systému
Dal by sa zmeniť systém… Ako môže fungovať systém založený na slobode si môžete prečítať napríklad v príručke Anarchokapitalizmu: http://ankap.urza.cz. Ja si síce systém predstavujem oveľa jednoduchšie, tak slniečkovo, no na to aby mohol fungovať „slniečkový“ systém, by sa najskôr museli ľudia zmeniť. O tom možno nabudúce…
Ujo menom Larken Rose hovorí o slobodnom živote a má to veru premyslené. Stačí ak ľudia zmenia myslenie z otrockého na slobodné a spoločnosť môže fungovať slobodne.
Viete ako vyzerá svet bez empatie? Presne tak ako dnes – svet plný násilia, vrážd, hnevu, bezdomovcov, vojen, utečencov a všetkého toho zlého. Násilie plodí násilie…
Ak sa ti nechce čítať, pozri si vlog (7 min):
Jednoduché pravidlo
Možno si niektorí dokážete predstaviť ako by svet vyzeral keby ľudia konali podľa pravidla „Nerob iným to, čo nechceš aby robili oni tebe“ – to znamená, že nezabiješ, nepokradneš, nebudeš páchať násilie ani nič zlé, pretože sám nechceš aby to robili tebe. Je to jednoduché, no stále si to neuvedomuje veľmi veľa ľudí.
Svet plný násilia
Určite nikto z nás nechce aby na nás bolo páchané násilie. No predsa občas zabijeme pavúka, chrobáka, mravca, alebo sa dopustíme násilia na iných tvoroch. Ak by sme sa dokázali vcítiť do iných tvorov – tých, ktorých z rozmaru zabíjame a spôsobujeme im utrpenie, tak by sme to nerobili. Lebo sami nechceme, aby nás niekto zabil alebo spôsobil utrpenie. Opäť veľmi jednoduché, len si to musíme uvedomiť.
Svet plný empatie
Len si predstavte ako by vyzeral svet plný empatie. Ľudia by sa dokázali vcítiť do každej živej bytosti a nepáchali by takú škodu, akú páchajú dnes. Zvieratá ani ľudia by nemuseli umierať z rozmaru. Vojny, násilie, otroctvo, bitúnky by neexistovali, pretože nikto v skutočnosti nechce žiť pod hrozbou vojny, násilia, otroctva, alebo smrti. Svet plný empatie by bol úžasný.
Ja nie, to on!
Možno si vravíte „Ja nikoho nezabíjam, to oni„, „Ja nepácham násilie, to oni„,… stačí sa len úprimne zamyslieť. Stačí začať vnímať život naplno a všímať si či naozaj niekomu nespôsobujem utrpenie. Či som toho chrobáka naozaj musel pristupiť, veď mohol ešte žiť. Musíme sa v prvom rade zamyslieť nad sebou. Či naozaj nepáchame niečo, čo nechceme, aby iní robili nám. A môže to byť aj taká drobnosť ako bezdôvodné zabitie chrobáka.
Srnka a guláš
Predstav si, že si srnka, ktorá si žije v pokoji svoj život. Zrazu zaznie výstrel, zasiahne ťa náboj a tvoj život zrazu skončil. Niekto jednoducho siahol na tvoj život, aby uspokojil svoje chúťky. Mohla si si vychutnávať život ešte niekoľko rokov. No tvoje telo skončí v guláši, ktorý ľuďom veľmi chutí. Žiaľ ich ani len nenapadne rozmýšľať nad tým, čo vlastne jedia. Sú zaslepení svojimi chúťkami. Veď je to len guláš z nejakej srnky a je taký dobrý! Čo na tom, že nejaká srnka zomrela. Veď ja nie som tá srnka. Alebo počkať… som? Sakra. Ja môžem byť tá srnka, na ktorej si tak pochutnávam. Stačí sa vedieť do nej vcítiť.
Zabijem, zabiješ, zabijeme
Ak človek dokáže zabiť chrobáka, dokáže zabiť myš. Ak dokáže zabiť myš, dokáže zabiť sliepku. Ak dokáže zabiť sliepku, dokáže zabiť prasa. Ak dokáže zabiť prasa, dokáže zabiť srnku. Ak dokáže zabiť srnku, dokáže zabiť jeleňa. Ak dokáže zabiť jeleňa, dokáže zabiť medveďa. Dokáže zabiť aj iného človeka. Dokáže zabiť prírodu. Človek dokázal vyhubiť niektoré druhy zvierat, dokázal by vyhubiť aj sám seba.
Človek dnešného typu je označovaný ako človek rozumný (homo sapiens), ale mne vôbec nepríde rozumné čo ľudia robia.
Predtým než ublížiš…
Predtým než zabiješ nejaký hmyz si polož otázku „Prečo ho chcem zabiť? Dáva mi právo zabiť to, že som silnejší, alebo to, že je to len chrobák?„. Viete, niektorí ľudia by mohli formulovať otázku takto: „Prečo ho chcem zabiť? Dáva mi právo zabiť to, že som silnejší, alebo to, že je to len žid?„. Vidíte v tom nejaký rozdiel?
Posúvanie hraníc
Ľudia si len posúvajú hranice toho, čo je normálne a morálne. V skutočnosti nie je morálne zabíjať iných ľudí, no keď je vojna, musíme predsa zničiť našich „nepriateľov“. Nepríde vám to ani len trochu zvláštne?
Ak nejaký človek zabije iného človeka/ľudí, je považovaný za vraha a je odsúdený. Ale ak vo vojne umierajú tisícky ľudí, kto je vrah? Kto bude odsúdený?
Ak by si ľudia neposúvali hranice toho, čo je normálne a morálne, nemuseli by sa zabíjať navzájom. Ľudia nemusia zabíjať chrobáky, myši, sliepky, ľudí a iné živé tvory. No predsa to robia, lebo majú posunuté hranice.
Kým budú ľudia masakrovať zvieratá, budú sa zabíjať navzájom. Ten, kto seje vraždu a bolesť, nemôže zberať lásku a šťastie. – Pythagoras.
Vedomé konanie
Väčšina ľudí robí veľa vecí podvedome, bez toho aby sa čo i len trochu zamysleli čo vlastne robia. Ráno vstanem, naraňajkujem sa, umyjem si zuby, idem do práce, tam si odmakám aspoň 8 hodín, prídem z práce a mám konečne voľno. Počas dňa možno zabijem nejaký hmyz lebo to predsa robí každý, zjem na obed kus prasaťa, lebo to robí väčšina, pozerám správy aby som sa mal o čom s kolegami v práci rozprávať… Ľudia sú ako roboti naprogramovaní pre aktuálny systém – Matrix. Ľudia sú ako ovce…
Skús konať vedome. Skús prežiť deň vedome. Predtým než niečo spravíš, porozmýšľaj nad tým prečo to robíš. Aký má význam to, čo v danej chvíli robíš. Či tá činnosť niečomu pomôže, alebo uškodí. Skús sa vcítiť do kože iných…
Medzi „prebudenými“, duchovne založenými ľuďmi a tými, ktorí neuznávajú nič duchovné, je veľká priepasť. Kým prebudení ľudia javia známky duchovného pokroku, kladú dôraz na sebarozvoj a porozumenie duchovna, iní ľudia sa viac ponárajú do tohto fyzického sveta, nevedomosti a ignorancie. Prebudení si prestávajú rozumieť s neprebudenými.
Ak sa ti nechce čítať, pozri si Vlog:
Budíček!
V roku 2012 s koncom Mayskeho kalendára a začiatkom Nového veku sa začalo veľa ľudí prebúdzať zo „zimného spánku“. Z ilúzie tohto sveta. Začali vnímať svet inak ako ostatní. Počas uplynulých 3 rokov sa prebudilo celkom slušné množstvo ľudí, vrátane mňa a pár ľudí v mojom okolí. Najzaujímavejšie na tom je, že sa ľudia prebúdzajú nezávisle na sebe! Je to úžasné pozorovať. Je celkom sranda zistiť, že môj spolužiak zo strednej školy sa dostal k rovnakým duchovným veciam ako ja bez toho, aby sme boli spolu počas uplynulých rokov v kontakte. Toto je jeden z mnohých príkladov…
V roku 2015 je vlna uvedomenia ešte silnejšia a jej sila a účinok sa stále zvyšuje so zvyšujúcim sa počtom prebudených ľudí. Ľudia sa postupne zobúdzajú do iného stavu vedomia (4D).
Príznaky prebudenia
Príznaky prebudenia môžu byť obavy/strach, depresie, mimotelové skúsenosti (astrál), živé sny (akoby bol sen skutočnosť), lucidné sny (viem, že snívam a môžem ovládať sen), náhle zmeny vo vzťahoch alebo kariére, náhla zmena hodnotového rebríčka a podobne. Ak prežívaš čokoľvek zvláštne, je to pravdepodobne príznak, že sa prebúdza tvoje skutočné JA a začínaš ho viac vnímať. Môžeš mať pocit, že si sa zbláznil, no vedz, že je nás takých bláznov viac. Nie si sám.
Život má zrazu úplne iný význam. Veci, ktoré nám ešte včera dávali zmysel, nám už dnes zmysel nedávajú. Začíname sa viac zaujímať o duchovný život a prestávame si rozumieť s racionálne založenými ľuďmi. Túžime viac po slobode a zisťujeme, že v súčasnom nastavení systému a spoločnosti nie sme slobodní. Uvedomujeme si veci, ktoré si iní neuvedomujú. Zrazu vidíme svet inými očami.
Toto prebudenie je úžasné. Kým ľudia, ktorí zažili prebudenie, vidia a zažívajú lásku, slobodu a vzrušenie z toho všetkého, neprebudení vidia len utrpenie, strach, negativitu, staré naučené programy a prebudených nazývajú bláznami. Nič si z toho nerobte. Vedzte, že prebudených pribúda stále viac.
Počas prebúdzania môžeš cítiť nasledovné:
Cítiš, že v týchto dňoch sa deje na planéte Zem niečo veľké. Tvoj vnútorný hlas ti hovorí, že prichádza zmena.
Hľadáš hlbší význam života.
Usilovanie o materiálne bohatstvo ťa viac neuspokojuje.
Stále viac začínaš byť znudený a znechutený všednými činnosťami, ktoré ti prestali dávať zmysel.
Už necítiš väzbu na ľudí, či predmety ku ktorým si mal predtým blízky vzťah.
Tvoja kariéra a vzťahy už viac nie sú také isté aké boli predtým.
Začínaš si uvedomovať, že dlhotrvajúci pokoj a šťastie je vnútorná záležitosť.
Viac sa zaujímaš o duchovný svet ako o fyzický.
Skúšky osobných, finančných, zdravotných a iných problémov sa vynorili v tvojom živote.
Meníš svoj jedálniček – zaujímaš sa o zdravú stravu a nepotrebuješ jesť tak veľa ako predtým.
Často sa pýtaš „Kto som? Čo tu robím? Čo je zmysel môjho bytia na tejto planéte?“.
Pociťuješ náhle prívaly pozitívnych alebo negatívnych emócií – cítiš bezdôvodne neskutočné šťastie alebo veľký smútok z ničoho nič.
Cítiš, že čas plynie extrémne pomaly, alebo extrémne rýchlo.
Myslíš si, že si sa zbláznil, ale vo svojom vnútri vieš, že si na správnej ceste.
V tvojej hlave prebieha očistný proces od starých programov, ktoré do teba nainštalovali rodičia, učitelia a spoločnosť.
Občas cítiš únavu bez akéhokoľvek dôvodu.
Rebríček hodnôt sa ti zmenil prakticky zo dňa na deň.
Cítiš sa byť „odpojený“ od rodiny a priateľov.
Niektorým prebudeným sa môže zdať, že sa im celý život rozpadá.
Začínaš sa pozerať na veci inými očami.
Niektoré dni je všetko v poriadku, iné dni sa zdá byť všetko zlé.
Peniaze prestali mať pre teba hodnotu.
Tvoj starý život upadá zatiaľ čo tvoj nový život sa vynára.
Cítiš sa veľmi nepríjemne keď si obklopený negatívnou energiou.
Náboženstvo, ktoré ťa motivovalo cez strach a vinu ti už viac nedáva zmysel.
Pozoruješ rôzne znamenia – opakujúce sa čísla, prírodné úkazy,…
Stále viac sa cítiš byť „odpojený“ od zbytku sveta.
Činnosti, ktoré si robil doteraz ti prestali dávať zmysel.
Cítiš, že sa tvoja frekvencia zvyšuje a miesta a veci s nižšou frekvenciou ako sú nákupné centrá, uponáhlané miesta, násilné filmy a iné negatívne veci znižujú tvoju frekvenciu.
Hľadáš spôsob ako dosiahnuť vnútorný kľud a jednoduchosť života.
Cítiš, že žiješ v dvoch rozličných realitách naraz – v 3D realite, ktorá je materiálna plná strachu, hnevu, násilia, nenávisti, ktorú pomaly opúšťaš vs. nová realita (4D) vyššej vibrácie, ktorá je duchovná plná lásky, šťastia, harmónie, do ktorej smeruješ.
Viac sa zamýšľaš, rôzne myšlienky ti prebiehajú hlavou veľmi rýchlo.
Máš nutkanie niečo tvoriť – písať, malovať, tvoriť hudbu,…
Ja prežívam drvivú väčšinu týchto príznakov a stále sa občas cítim ako blázon. Ale šťastný blázon.
Zmietnutie starých programov zo stola
Rodičia nás nejako vychovali, v škole sme sa niečo naučili a v práci otročíme minimálne 8 hodín denne za farebné papieriky zvané peniaze. Médiá do nás neustále hustia negativitu, ktorá sa prejavuje na ľuďoch. Ľudia majú kvoli tomu viac negatívnych ako pozitívnych myšlienok a to ich brzdí na ceste sebarozvoja.
Počas prebudenia môžeš vnímať túto negativitu, hlavne strach, celkom intenzívne. Akoby sa to všetko zhmotnilo a zavalilo ťa to. No vedz, že sa z toho zvládneš vyhrabať. Vyhrabeš sa z trosiek starého programu a uvidíš oveľa krajší svet.
Jedna veľmi zvláštna vec
Už niekoľko mesiacov cítim v hlave zvláštny tlak. Akoby prúd energie smeroval z hlavy do vesmíru. Pri meditácii je tento tlak ešte väčší. Ľudia žijúci podľa starého programu by s tým utekali k doktorovi, no doktor by im s tým nepomohol. V skutočnosti je to príznak otvorenia „korunnej“ čakry, ktorá zaisťuje príjem vesmírnej/božskej energie. Je to akési spojenie s Vyšším vedomím. Je to zvláštny pocit… akoby som mal na hlave šnúrku a niekto ma za ňu stále ťahal :))
Študuj!
Ak zažívaš niečo zvláštne, skús si o tom naštudovať. Na internete určite niečo nájdeš. Najlepšie informácie sú v angličtine. Snaž sa dozvedieť čo najviac o tom, čo prežívaš. Ak niečo nevieš nájsť, alebo si stále zmätený, kľudne mi napíš. Na stránke „Kto je Elfoslav?“ nájdeš na mňa kontakt.
Všetko je v tebe
V sebe máš všetku múdrosť vesmíru. Stačí nájsť tie správne dvere a otvoriť ich.
Ten pocit slobody, keď ideš z domu a nemusíš sa obúvať, to je na nezaplatenie. Od mája 2015 do augusta 2015 som mal obuté ponožky a topánky len 3x. Zažil som s bosými nohami celkom zaujímavé dobrodružstvá.
Zvedaví ľudia
Ľudí zaujíma prečo chodím bosý. Na rôzne otázky dávam rôzne odpovede. Napríklad:
– Ty ideš fakt von bosý?
– Ja nie som bosý, veď mám topánky, pozri sa lepšie.
Na otázku „Prečo si bosý?“ existuje veľa odpovedí:
Ja nie som bosý, pozri sa lepšie.
Zabudol som sa obuť.
Stratil som topánky.
Cítim sa slobodnejšie.
Zo začiatku sa susedia a známi čudovali a niektorí si mysleli a stále myslia, že mi šibe. No neskôr sa ľudia začali seriózne pýtať prečo chodím bosý, či sa nebojím, že na niečo stupím a podobne. Nakoniec si zvykli, že chodím bosý a ja tiež.
Pozeraj sa kam kráčaš!
„Pozeraj sa kam kráčaš!“, hovoria rodičia svojim deťom. Keď chodím naboso, dávam si pozor kam stúpam. Cítim každú jednu nerovnosť, každý jeden kamienok. Keby ľudia chodili naboso, ani by ich nenapadlo rozbiť sklo na chodníku.
Hneď po otázke „Prečo chodíš bosý?“ nasleduje otázka „A to sa nebojíš, že sa ti niečo zapichne do nohy?„. Tu je krásne vidieť ako ľudí ovláda strach. Ľudia sa boja niečoho, čo je na 99% nepravdepodobné, ale boja sa len tak preventívne. Keď dostanem otázku „A to sa nebojíš, že stupíš na sklo?„, odpovedám „Vidíš tu niekde sklo?„. No a väčšinou nevidia :))
Ľudia majú v hlavách strach už nainštalovaný. Nainštalovali ho tam rodičia, škola, spoločnosť,… lenže ja som si zohnal antivírus a tento program strachu mi odstránil. Za celé 4 mesiace čo chodím bosý sa mi ešte nič nestalo. Občas som stupil na nejaký ostrý kameň a zabolelo ma to, ale inak v pohode. Chodidlá zatiaľ držia a sú odolnejšie ako predtým.
Pôžitok z chôdze
Chôdza je zrazu pôžitok a zážitok. Keď kráčam naboso, vnímam naplno povrch po ktorom stúpam. V meste bývajú často rôznorodé povrchy – kachličky, jemný asfalt, drsný asfalt, vychodené hlinené cestičky,… najlepšie sú samozrejme jemné prírodné povrchy ako tráva a hlina, ktorých je v meste málo. Vnímam každú jednu zmenu povrchu. Nekráčam len preto, aby som sa niekam dostal. Z chôdze mám pôžitok, ktorý vnímam naplno. Musím sa sústrediť kam stúpam, aby som nestupil na niečo, čo by ma mohlo zraniť.
Prvýkrát som skúšal chodiť naboso v meste keď pršalo. Cítiť pod nohami mokrú zem je super. Ešte viac super je, keď môžem stupiť do kaluže. Akoby som sa vrátil do svojich detských čias. Deti z nejakého dôvodu rady stúpajú do kaluží. Obutý sa kalužiam vyhýbam, no keď idem naboso a vidím kaluž, už aj som v nej.
Chôdza naboso mi ponúka nové zážitky z nových povrchov. Ten, kto nikdy neskúsil chôdzu naboso, je o tieto zážitky ukrátený.
Turistika naboso
Skúšal som aj turistiku naboso. Spočiatku som vládal chodiť len na krátke 2 hodinové prechádzky, po ktorých ma boleli chodidlá. Neskôr keď mi chodidlá stvrdli, som dokázal prejsť aj 12km bez toho, aby ma nejak extra boleli chodidlá.
Najväčší extrém som zažil v júni, keď som sa vybral naboso z Malinô Brda do Vlkolínca. Malo to byť celkovo 8km tam aj späť. Trochu som zablúdil a do Vlkolínca som sa ani nedostal. Bol som na nohách 6 hodín a posledných pár kilometrov som si myslel, že mi budú musieť amputovať chodidlá. Tak ma boleli. Ale nakoniec som to zvládol a nohy tiež. Bol to extrém, no zistil som čo všetko vydržím.
Festival Pohoda naboso
Na Pohodu 2015 som prišiel bosý a povedal som si, že dám celú Pohodu naboso. A tak sa aj stalo.
Bol som prekvapený koľko ľudí si užívalo Pohodu naboso.
Na Pohode bola večer a v noci celkom zima (asi 10°) a keďže som nemal ani ponožky, ani topánky, neostávalo mi nič iné ako byť naboso. Zistil som, že chodenie po studenej zemi je podobné ako chodenie po horúcej zemi a naučil som sa užívať si aj chladnú zem. Je to len iná forma energie. Ešte som zistil, že betón bol teplejší ako tráva. Strachom ovládaní ľudia by si mysleli, že som prechladol, ale prd. Nejaká zima ma neskolí.
Spojenie s prírodou
Keď chodím naboso v prírode, cítim spojenie s prírodou. Cítim, že som súčasť prírody, súčasť matky Zeme. Tento pocit nemáte šancu zažiť keď chodíte v topánkach. Chôdzu v topánkach v prírode by som prirovnal k sexu s kondómom. Ak chcete mať väčší pôžitok z pobytu v prírode, odporúčam vyzuť sa a precítiť to úžasné spojenie s matkou Zemou. Keď vidím obutých ľudí v prírode, je mi ľúto, že sa ochudobňujú o tento zážitok.
Nepotia sa mi chodidlá
Nepotia sa mi chodidlá a teda ani nesmrdia. Keď sa vyzujete z topánok po niekoľkohodinovej prechádzke, nie je to príjemná aróma. V lete je lepšie nosiť priedušnú, alebo žiadnu obuv.
Zvýšené povedomie o prostredí
Všímam si viac kam stúpam a keď vidím na zemi sklo, alebo niečo iné, čo tam nepatrí, tak to zdvihnem a zahodím do koša ak je nejaký poblíž.
Nové priateľstvá
Keď chodím naboso, reakcie ľudí sú rôzne. Už som vďaka chôdzi naboso získal niekoľko nových priateľov, ktorým je chôdza naboso blízka a sympatická.
Obmedzenia
Chôdza naboso má aj svoje obmedzenia. Napríklad na festivaloch a koncertoch by som naboso nešiel do poga. Topánky som mal obuté na jarmoku, kde je vysoká koncentrácia ľudí a teda nemožnosť poriadne vidieť čo je na zemi.
Nepríjemný povrch
Kráčanie po štrkovej ceste naboso tiež nie je moc príjemné. Keď som šiel na turistiku tam, kde som to nepoznal, banoval som, že idem naboso. Narazil som na štrkovú cestu a bolelo to. Musel som ísť vedľa cesty po tráve.
Extrémne teplo
Ak je na slnku viac ako 40 stupňov, asfalt a betón v meste celkom páli. Išiel som raz na pravé poludnie cez Brno keď bol zrovna taký výpek. Užíval som si teplý chodník. Čím ďalej som kráčal, tým väčšie teplo som cítil na chodidlách. Asi po 100 metroch bolo to teplo také extrémne, že som si myslel, že sa mi spália chodidlá. Už keď som si myslel, že mi zhoria chodidlá, na poslednú chvíľu som našiel tieň. Skontroloval som chodidlá, či nie sú spálené a vydýchol som si. Neboli. Následne som musel kráčať iba po tieni. No niekde tieň nebol, tak som zrýchlil chôdzu a keď to znova tak pálilo, musel som nájsť aspoň kúsok tieňa, ktorý vrhali lampy alebo zaparkované autá a oddýchnuť si v tom tieni. Celkom som sa zabával. Bol to zážitok, ktorý by som obutý nezažil.
Zima
Ak je menej ako 15 stupňov, chodiť naboso sa ešte dá, ale nie je príjemné zdržiavať sa vonku bez pohybu.
Návštevy
Ďalšie obmedzenie sú návštevy u niekoho v byte. Asi by sa nikomu nepáčilo keby niekomu behám po byte so špinavými nohami. Ale mohol by mi dať pred dvere kýbel s vodou, mydlo a uterák, nech si najskôr nohy umyjem :))
Vyzujte sa
Chôdza naboso mi dala veľa zážitkov, ktoré by som obutý nezažil. Spočiatku som sa hanbil chodiť naboso, vravel som si „Čo si len o mne pomyslia…“, mal som viac obavy z toho ako budú na to ľudia reagovať ako obavy z toho, či na niečo stupím. Mal som v hlave akýsi blok a myslel som si, že to ľudia v mojom okolí budú považovať za čudné a mňa tiež za čudáka. Po pár mesiacoch chodenia naboso mi to už prišlo úplne prirodzené a ani trochu mi to neprišlo čudné. Ľudia v mojom okolí si na to tiež zvykli a namiesto „Tebe jebe“ mi hovoria „Ty si borec„, aj keď v hlave majú možno stále „Tebe jebe„.
Naozaj každému odporúčam skúsiť chôdzu naboso. Aspoň v prírode.
