Archívy kategórie: poučné

Skladanie puzzlí – hľadanie Absolútnej pravdy

Každý človek chce prirodzene poznať pravdu. Sú ľudia, ktorí sa za svoju pravdu hádajú, či dokonca bijú. Pritom si neuvedomujú, že pravda môže byť aj inde. Ľudia zvyčajne považujú za pravdu to, čo im vyhovuje a čo im dáva zmysel. To ešte neznamená, že to naozaj pravda je. Takto vzniká veľké množstvo subjektívnych právd, ktoré existujú v hlavách ľudí. Keď k nim niekto príde s inou pravdou, tak s ňou samozrejme nesúhlasia a obhajujú si svoju pravdu.

truth point of view All-a-matter-of-perspective

Ak človek pochopí relatívnosť pravdy a začne spájať rôzne pohľady dohromady, začne vznikať väčší celok.

IMG_20160529_101552

Hľadanie Absolútnej pravdy je ako skladanie puzzlí. Čo názor, to kúsok puzzle.

Keď poskladáme tieto kúsky puzzle, získame pohľad na niečo úžasné.

Zrazu uvidíme, čo sme predtým nevideli. Uvidíme ako každá jedna informácia do seba zapadá. Keď pospájame všetky filozofie, náboženstvá, názory, uvidíme väčší obraz, ktorý nás ohromí.

Niektorí ľudia žiaľ majú obmedzené zmýšľanie a považujú za pravdu len svoj kúsok puzzle a nedokážu si pospájať ostatné puzzle a uvidieť tak celý obraz.

Miš-maš

Na svete je toľko náboženstiev, toľko filozofii a toľko názorov,… kde je pravda? Ľudia s obľubou považujú za pravdu to, čo im vyhovuje, respektíve to, čo im niekto podstrčí ako pravdu. Miliardy ľudí veria tomu, čo sa naučili v škole, pretože im to bolo podstrkované ako pravda. Ľudia si veľa vecí nemôžu overiť a tak nemôžu vedieť či je to pravda. Ostáva im len veriť, že to pravda je. Tým, že im je to podstrkované ako pravda, to jednoducho za pravdu považujú.

schoolll

Náboženstvá

Náboženstvá sú veľmi pekné a zároveň veľmi smutné. Pekné sú v tom, že sa ľuďom snažia dať ako takú morálku a smutné v tom, že ľudia majú tendenciu náboženstvám slepo veriť: “Biblia je sväté písmo! Všetko čo je v Biblii, je pravda!“, “Korán je sväté písmo! Všetko, čo je v Koráne, je pravda!“, “Bhagavad-gíta je sväté písmo! Všetko, čo je v Bhagavad-gíte je pravda!“. Toto všetko sú len puzzle, ktoré keď si poskladáme, získame väčší obraz a lepšie pochopenie jednotlivých písiem a náboženstiev.

Ezoterika

Nábožensky založení ľudia považujú ezoteriku za niečo podradné. Kresťania ju dokonca považujú za diabolské dielo. Racionálne založení ľudia považujú ezoteriku za výmysel. Ezoterika je pritom ďalšia skladačka do celého obrazu puzzlí.

Mimozemšťania a jemnohmotné bytosti

Existujú ľudia, ktorí tvrdia, že komunikujú s mimozemšťanmi a inými jemnohmotnými bytosťami. Toto može byť pre niektorých ľudí už príliš uletené. No ja mám otvorené srdce a nezatracujem nič, čo nepoznám. Aj keď to znie akokoľvek šialene. Navyše keď sa vám v pohode človek s pohode názormi zdôverí s tým, že bol v kontakte s mimozemšťanmi, začnete sa na to pozerať úplne inak.

Mám niekoľko priateľov, ktorí nezávisle na sebe cítia, že pochádzajú z Plejád. Jednodcho cítia, že Plejády sú ich domov. Ja tiež cítim, že som na Zemi len na návšteve.

Spájanie puzzle

Ak sa človek upne na jednu ideológiu, obmedzuje svoje videnie len na jeden kúsok puzzle. Na ostatné kúsky puzzle sa ani len nepozrie a tak nemôže vidieť, že do seba pekne zapadajú.

Ja mám tú výhodu, že keď sa už dlho pozerám na jeden kúsok puzzle, zrazu niekto príde a ukáže mi iný kúsok puzzle. Ja sa naň pozriem a poviem: “Wow, zaujímavé. Zatiaľ mi tento kúsok puzzle nezapadá do ničoho, ale odložím si ho a neskôr mi možno zapadne“. Občas sa tiež stane, že mi dvaja rôzni ľudia prinesú ten istý kúsok puzzle. Ten istý príbeh. Zvyčajne ich medzi sebou spojím, aby sa mohli podeliť o svoje zážitky.

Takto môžem spájať tísice a tísice puzzlí a stále nemusím mať celý obraz. Učíme sa totiž celý život.

Ak chceme vidieť celý obraz, nemôžeme sa uprieť len na jeden článok puzzle. Z jedného článku toho moc nezistíme. Potrebujeme pospájať čo najviac článkov puzzle, aby sme mali lepšiu predstavu aký je celý obraz. Žiaľ veľa ľudí sa venuje len jednému článku puzzle a tak nemôžu vidieť väčší obraz.

Keď si dokážeme vyskladať puzzle poznania, budeme vidieť a chápať viac, budeme bližšie k Absolútnej pravde a budeme pokojnejší, láskyplnejší a chápavejší. Čím viac častí puzzlí dokážeme vyskladať, tým viac budeme vedieť.

Veriť verzus vedieť

Na svete je toľko ľudí, toľko názorov, toľko osobných skúseností, ale tiež veľa klamstiev. Je ťažké rozoznať čo je pravda a čo lož. No jedno je isté – lož má krátke nohy a pravda nakoniec zvíťazí.

Keď mi niekto povie, že bol v minulom živote Napoleon, môžem mu veriť, ale aj nemusím. Keď mi niekto povie, že komunikoval s mimozemšťanmi, tiež to môžem spochybňovať. To, či tomu verím, alebo neverím je nepodstatné. Ak tomu neverím, tak to ešte neznamená, že to tak nie je. Ak tomu verím, tak to tiež neznamená, že to tak je. Hlavné je, že o tom viem. Ak mi nabudúce bude niekto iný hovoriť, že komunikoval s mimozemšťanmi, budem mať s čím porovnať jeho slová. Budem mať s čím porovnať puzzle a môžem sa dozvedieť viac. Ak budem uzavretý novým poznatkom, nič sa nedozviem. Ak nebudem veriť, nijak si nepomôžem. Ak budem len slepo veriť, tiež si nepomôžem.

Podstatné je mať v rukách puzzle a vedieť ich poskladať. Môžeme si zachovať otvorenú myseľ: “Ok, môže to tak byť, ale aj nemusí. Pokiaľ neviem či to tak naozaj je, nechávam to otvorené“.

Zneužívanie Absolútnej pravdy

Veľa ľudí je háklivých na slovné spojenie Absolútna pravda, pretože sa často zneužíva. Napríklad náboženstvá podstrkujú ľuďom akúsi lacnú napodobeninu absolútnej pravdy založenú na viere. Na základe tejto pochybnej absolútnej pravdy sú schopní stvárať rôzne zverstvá. Vznikajú náboženské konflikty typu: “Môj Boh je lepší ako tvoj Boh!“.

Skutočná Absolútna pravda nie je založená na viere. Je založená na osobnej skúsenosti. Môžete veriť, že oheň páli, ale môžete si to aj overiť ak máte oheň poblíž. Takisto si môžete overiť existenciu a vlastnosti Absolútnej pravdy. Len sa k nej treba prepracovať. Absolútna pravda je pre všetkých rovnaká, každý ju cíti rovnako. Nie je možné aby dvaja ľudia vnímali Absolútnu pravdu rozdielne. Tí dvaja ľudia sa ani nemusia poznať a nemusia byť ani z rovnakej kultúry. Ale keď sa stretnú, nájdu spoločnú reč a budú si rozumieť, pretože ich Absolútna pravda spája. Absolútna pravda je pre všetkých rovnaká – pre kresťana, pre moslima, pre buddhistu, hinduistu, indiána,… Absolútna pravda je akýsi stred, z ktorého všetko pochádza. Čím ďalej je človek od tohto stredu, tým viac je zmätený, tým viac podlieha ilúzii. Dôvod prečo si ľudia nerozumejú a existujú konflikty je ten, že sú príliš vzdialení od Absolútnej pravdy.

Bližšie k Absolútnej pravde

Absolútna pravda nie je jeden článok puzzle. Je to celý obraz. Absolútna pravda nie je výdych ani nádych. Je medzi výdychom a nádychom. Absolútna pravda nie je srdce ani rozum. Je medzi srdcom a rozumom. Absolútnu pravdu treba precítiť, ale tiež pochopiť. Absolútnu pravdu nespoznáme len čisto rozumovou špekuláciou. Absolútna pravda je dokonalá harmónia rozumu a cítenia, svetla a tmy, tepla a zimy.

Na svete je chaos, pretože ľudia sú zmätení, sú príliš vzdialení od svojho stredu, od Absolútnej pravdy. Ak je dieťa vzdialené od svojej matky, tak cíti, že mu niečo chýba a plače. Ak sú ľudia vzdialení od svojho stredu, tak tiež cítia, že im niečo chýba a neustále nariekajú: “Ja chcem toto, ja chcem tamto,… Toto by malo byť takto, hento takto,…“. Ak ľudia nie sú vo svojom strede, sú neustále s niečim nespokojní.

Ten, kto nachádza šťastie vo svojom vnútri, je činný a raduje sa sám v sebe a jeho cieľ spočíva vovnútri, je dokonalý mystik. Je oslobodený na úrovni Najvyššieho a nakonec Najvyššieho tiež dosahuje. [Bg 5.24]

Niekomu sa môže zdať, že Absolútna pravda je výmysel. Že nie je možné, aby dvaja ľudia vnímali Absolútnu pravdu rovnako. Samozrejme, že sa to zdá nemožné keď je od nej človek vzdialený. Ani teplo ohňa nemôžete cítiť keď je oheň ďaleko. Čím bližšie ste k ohňu, tým väčšie teplo cítite. Čím si bližšie ste k svojmu stredu, k Absolútnej pravde, tým ste vyrovnanejší, šťastnejší, chápavejší a láskyplnejší.

K spoznaniu Absolútnej pravdy nám tiež môžu pomôcť tí, ktorí už ju spoznali. Hovorí sa, že pravý duchovný učiteľ príde v pravý čas. Dovtedy si môžete čítať o Absolútnej pravde v knihách ako Šrímad Bhágavatam alebo Bhagavad-gíta.

Veľa šťastia v hľadaní Absolútnej pravdy. Hlavne nezatracujte názory a skúsenosti ostatných. Aj keď môžu znieť akokoľvek šialene. Snažte sa vždy dozvedieť viac. Neupnite sa len na jeden kúsok skladačky, lebo tak celé puzzle neposkladáte, tak Absolútnu pravdu nenájdete.

Spoločnosť s vedomím muchy

Videl som muchu ako sa neustále pokúša dostať von cez zavreté okno a pritom mala hneď vedľa otvorené druhé okno a mohla ním kľudne vyletieť. Pripomenulo mi to dnešnú spoločnosť, ktorá sa snaží dosiahnuť slobodu a šťastie cez hmotný pokrok a zmyslový pôžitok hlava-nehlava, za každú cenu.

Dnešná spoločnosť

Ľudia požívajú omamné látky, aby sa aspoň na chvíľku odpútali od drsnej reality. Vymýšľajú rôzne vynálezy, ktoré im majú uľahčiť život. No v konečnom dôsledku tieto vynálezy spôsobujú snáď viac utrpenia ako úžitku. Pri autonehodách zomierajú každý deň tisíce ľudí. Výfukové plyny znečisťujú ovzdušie. Atómová energia bola využitá na atómové bomby, ktoré zabili milióny ľudí… Ani nechcite vedieť koľko je momentálne na svete atómových hlavíc… dostatok na to, aby vyhubili celú planétu.

Mucha vs. dnešná spoločnosť

Ľudia si myslia, že idú cestou pokroku, ale v skutočnosti idú cestou skazy a degradácie. Mucha si tiež myslí, že sa cez zavreté okno dostane von a stále doň naráža a naráža. Mucha nevie, že hneď vedľa je otvorené druhé okno, ktorým by sa dostala von. Rovnako veľa ľudí v dnešnej spoločnosti nevie, že sloboda a šťastie sa nenachádza v hmotnom pokroku a zmyslovom pôžitku.

Hmotný pokrok a vedomie

Dôvod prečo ľudia spôsobujú svojimi vynálezmi toľko utrpenia je ten, že majú vedomie muchy. Mucha neustále naráža do skla. Zúfalo sa snaží dostať cez zavreté okno von. Ľudia s vedomím muchy robia to isté. Neustále robia tie isté chyby, vymýšľajú rôzne hlúposti, ktoré im v konečnom dôsledku uškodia. Pokiaľ ľudia majú vedomie muchy, nemôžu získať slobodu, ani šťastie.

Otvorené okno

Aby mucha získala slobodu, musí nájsť otvorené okno. Lenže mucha nemá tak rozvinuté vedomie a inteligenciu, aby hľadala inú cestu k slobode. Neustále naráža do okna a snaží sa dostať von. Nechápe, že tadiaľto cesta nevedie. Takisto mnohí ľudia nechápu, že hmotným pokrokom nedosiahnu ani šťastie, ani slobodu. A tak znova narážajú a narážajú na tie isté problémy. Ako mucha.

Vedomie muchy vs. vedomie človeka

Aby sa mucha dostala von, potrebuje pomoc. Stačí len malé postrčenie smerom k otvorenému oknu a mucha šťastne vyletí von. Na to, aby ľudia získali šťastie a slobodu, potrebujú tiež postrčiť. Lenže ak majú vedomie muchy, je veľká šanca, že sa dostanú do rovnakej situácie a budú opakovať rovnaké chyby. Riešením problémov ľudí je zmena vedomia z vedomia muchy na vedomie človeka. Môže to znieť divne, že ľudia nemajú vedomie človeka, ale stačí sa pozrieť na dnešnú spoločnosť a uvidíte podobnosť vedomia muchy s kolektívnym vedomím ľudí.

Rozdiel medzi muchou a človekom je ten, že mucha má svoje vedomie fixné, ale človek ho dokáže rozvíjať. Človek sa môže učiť. Môže pochopiť, že zavretým oknom sa nikam nedostane a môže začať hľadať otvorené okno a dostať sa ním na slobodu.

Zmena vedomia

Ak sa chcú mať ľudia lepšie, musia kultivovať svoje vedomie. Ak ľuďom len pomôžeme dostať sa z problémov, ale ich vedomie sa nezmení, skôr, či neskôr sa opäť dostanú do problémov. Ak mucha vletí do bytu, bude sa s veľkou pravdepodobnosťou opäť pokúšať dostať von cez zavreté okno.

Dajte hladnému rybu a nasýtite ho na chvíľu. Naučte ho chytať ryby a bude sýty celý život.

Ak pomôžete ľuďom po fyzickej stránke, pomôžete im len dočasne. Ak nezmenia svoje zmýšľanie, budú robiť rovnaké chyby a dostanú sa opäť do rovnakých problémov. Píšem  o tom v článku “Nevedomá spoločnosť vytvára nevedomky utrpenie“. Skutočným riešením je zmena myslenia, zmena konania, zmena vedomia ľudí. Ak človek dokáže očistiť svoje vedomie, automaticky bude inak rozmýšľať a inak konať.

Ak ľudia dokážu zmeniť svoje vedomie, ich život sa zmení. Celý náš život závisí od nášho vedomia. Môžete si o tom prečítať v článku „Vedomie a vnímanie reality“. Ako sa dá zmeniť vedomie si môžete prečítať v článku „Spôsoby pre očistenie vedomia“.

Ilúzia budúcnosti

Ľudia príliš myslia a zameriavajú sa na budúcnosť a pritom zabúdajú žiť v prítomnosti a život im uniká pomedzi prsty.

Sporenie a inflácia

Bežný človek zarába peniaze preto, aby sa mal v budúcnosti dobre. Možno už máte skúsenosť s rôznymi sporeniami, kde vám sľubujú: „Odkladajte si mesačne nejakú čiastku peňazí a o 30 rokov budete mať toľko a toľko“. Čiastka je v súčasnosti veľmi lákavá, no aká bude jej reálna hodnota o 30 rokov? Pamätáte si koľko stála kávenka pred 20-timi rokmi? Štyri koruny slovenské. To je približne 14 centov. Koľko stojí kávenka dnes? 40, 50 centov? To je 3-násobne viac za 20 rokov.

Kopček zmrzliny stál 3 koruny slovenské, teda 10 centov. Koľko stojí dnes? 50 centov v menších mestách, 1 €uro vo väčších?

Sporenia vám síce sľubujú, že budete bohatí, no v skutočnosti si za 30 000 € o 30 rokov kúpite to, čo si dnes kúpite za asi 6 000 €. Navyše eurá už ani nemusia existovať. Preto nie je efektívne sporiť tak dlho. Najefektívnejšie je zarobiť čo najviac peňazí za čo najkratší čas. O to sa mnohí pokúšajú a sú preto v práci od rána do večera. Prípadne si stačí zobrať hypotéku a zadĺžiť sa na pár desiatok rokov.

Zabezpečený na celý život

Počul som vetu „Ten je zabezpečený na celý život. Ešte aj jeho deti a ich deti sú zabezpečené“. To by platilo za predpokladu, že sa v budúcnosti nič nezmení a všetko bude prebiehať tak ako v súčasnosti.

Budúcnosť je ilúzia

Budúcnosť je ilúzia vytvorená ľuďmi. Budúcnosť existuje len v mysli ľudí. Bežný človek si myslí: „V budúcnosti budem mať ženu, dom, auto, zopár detí a veľa peňazí“. Mať ciele a túžby je fajn. No ak sa človek príliš zameriava na budúcnosť, prestáva žiť v prítomnosti a žije v predstavách budúcnosti. Tak mu uniká život v prítomnosti pomedzi prsty.

Ľudia žijú tak, akoby budúcnosť mala byť rovnaká ako súčasnosť. No všetko neustále podlieha zmenám. Môžu nastať rôzne udalosti, ktoré zmenia fungovanie spoločnosti na nepoznanie. Napríklad ekonomický kolaps, svetová vojna, zmena režimu a podobne.

Za posledných 80 rokov sme boli svedkami veľa vojen, veľa zmien režimov a ekonomických kolapsov, ktoré zmenili fungovanie spoločnosti na nepoznanie. Ak sa ľudia spoliehajú na to, že budúcnosť bude rovnaká ako súčasnosť, čaká ich sklamanie.

Obavy z budúcnosti

Ľudí trápi čo bude v budúcnosti: „Čo ak nebudem mať dostatok peňazí?“, „Čo ak nebudem mať toto, tamto a ešte hento?“, „Čo ak si nenájdem prácu keď dám v súčasnej práci výpoveď?“.

Obavy môžu existovať len vtedy, keď nemáme dôveru. Ľudia nemajú dôveru v samých seba a nemajú ani dôveru v to, že všetko je ako má byť. Nemajú dôveru v to, že všetko majú zariadené tak, ako je to pre nich momentálne najlepšie.

Keby ľudia vedeli, že je o nich postarané a majú všetko, čo majú v daný moment mať, nemali by obavy o to, čo bude. Keď človek získa dôveru, stratí pochybnosti a obavy.

Na to, aby sme získali dôveru, musíme pozorovať svoj život a dôjsť k záveru, že všetko je ako má byť. Musíme zistiť, že všetko, čo sa nám doposiaľ dialo, malo svoj zmysel. Ak to zistíme, získame dôveru v náš život a obavy zmiznú. Ak prijmeme fakt, že máme všetko, čo v daný okamih máme mať, uľaví sa nám a začneme žiť v prítomnom okamihu.

Túžby

Ľudia majú rôzne túžby a túžia mať to, na čo v danom okamihu nie sú pripravení a preto to mať nemôžu. Môžeme túžiť mať svaly, ale ak nezačneme chodiť do posilky a cvičiť, svaly mať nebudeme. Ľudia túžia byť bohatí, ale nič pre to nerobia. Respektíve ak niečo robia, nerobia to správne. Preto nemôžu byť bohatí. Niektorí ľudia sú ako malé deti. Túžia mať lízatko, ale nerobia nič pre to, aby si to lízatko zaslúžili.

Ak človek túži po drahých veciach, musí veľa pracovať, aby svoje túžby naplnil. Ak sa človek uspokojí s málom, stačí mu pracovať menej a môže byť šťastnejší ako človek, ktorý má veľké túžby a musí veľa pracovať, aby svoje túžby naplnil. Ak chcete byť šťastní, skúste skresať svoje túžby a očakávania na minimum a uvidíte ako sa váš život naplní šťastím. Uvedomíte si, že nepotrebujete toto, tamto a hento aby ste boli šťastní.

Plánovanie

Snažím sa žiť naplno v prítomnom okamihu. No niekedy potrebujem niečo naplánovať a na chvíľku si z prítomného okamihu odskočím do blízkej budúcnosti. Neplánujem príliš dopredu. Napíšem si do kalendára, že budem vtedy a vtedy tam a tam a hotovo. Môžem ísť späť do prítomného okamihu.

Prítomný okamih je jediný, ktorý máme

Ak si ľudia uvedomia, že budúcnosť je len ilúzia vytvorená v ich mysli a naučia sa žiť v prítomnosti, ušetria si veľa sklamaní. Keď sa človek naplno ponorí do prítomného okamihu, ilúzia budúcnosti zrazu zmizne a človeku sa uľaví. Zbaví sa všetkých výplodov mysle, ktoré ho trápili s budúcnosťou.

Keď začneme žiť v prítomnom okamihu, nebude nás trápiť čo bude zajtra, o mesiac, alebo o rok. Budeme vnímať len to, čo je TU a TERAZ. To je prítomný okamih, v ktorom je celá naša existencia. Žiadne zajtra, o týždeň, o mesiac neexistuje. Budúcnosť je len naše zbožné prianie. Náš výplod fantázie. Budúcnosť môže vyzerať a aj často vyzerá úplne inak ako si ju ľudia predstavujú. Nie je preto príliš rozumné žiť TU a TERAZ a neustále myslieť na budúcnosť, ktorá je len ilúziou.

Osloboďte sa od ilúzie budúcnosti a buďte šťastní TU a TERAZ. Prítomný okamih je jediný, ktorý sme mali, ktorý máme a ktorý budeme mať.

zijeme v buducnosti

Vlastníctvo je len ilúzia

Tento svet je veľmi zaujímavý. Peniaze a vlastníctvo sa stali TOP prioritou v rebríčkoch životných hodnôt veľkého množstva ľudí. Každý moderný človek túži vlastniť dom, auto a iné luxusné veci. Ľudia berú vlastníctvo ako samozrejmosť, ako niečo, čo im naozaj patrí. Nemôžu byť ďalej od pravdy.

Vlastníctvo osoby

Novodobé vzťahy sú založené na pocite vlastníctva. Môj partner miluje iba mňa a patrí len a len mne, nikomu inému. Akonáhle sa ho niekto pokúsi “ukradnúť”, už je zle. No partner sa sám môže rozhodnúť, že bude “patriť” inému. Je to jeho slobodná voľba. Človeka jednoducho nemôžeme vlastniť, to je hlúposť a ilúzia.

Vlastníctvo pozemkov

Viete ako vzniklo vlastníctvo pozemkov? Kedysi nebolo toľko ľudí na Zemi a nebola tak osídlená ako dnes. Kočovalo sa jedna radosť. Až jedného dňa sa ľudia začali usádzať a vytvárať pozemky. “Tento kus zeme je môj, tento je tvoj, dobre?”. Jednoducho si zobrali to, čo už v prírode bolo. Privlastnili si to, ale v skutočnosti nemôžu vlastniť kus zeme. Zem patrí prírode, matke Zemi. Rovnako ako tvoje ruky a nohy patria tebe.

Vznikli platené pláže, ktoré boli kedysi panenské, nedotknuté človekom. Každý sa po nich mohol pohybovať slobodne bez odmedzenia. Ľudská vynaliezavosť a chamtivosť vymyslela platené pláže. Veď už keď sú tu tí turisti, tak si privlastníme celú pláž a budeme na tom zarábať.

Aj niektoré zvieratá majú svoje brlohy a teritóriá. No len človek si dokáže myslieť, že mu niečo patrí. Niektorí ľudia si myslia, že im patrí celá Zem, ba dokonca pozemky na mesiaci. Pritom ešte ani na mesiaci neboli. Každý môže povedať “Mne patrí toto a hento“, ale je to len ilúzia vytvorená v hlave toho človeka. Už chápete tú ilúziu?

Vlastníctvo vecí

Nemôžeme vlastniť jablko, ktoré patrí stromu. Nemôžeme vlastniť ani strom, ani zem. To všetko je ilúzia. Všetci žijeme na Zemi, sme jej rovnocenní obyvatelia a môžeme si z nej zobrať čo potrebujeme. Ale nič nám nepatrí. Možno tak to, čo si sami svojou šikovnosťou vyrobíme – nôž, telefón, auto, oblečenie…

Ilúzia vlastníctva a ilúzia oddelenosti

Ilúzia vlastníctva sa pre ľudí stala skutočnosťou. Myslia si, že môžu vlastniť kus zeme. Z tejto ilúzie neskôr vznikla ďalšia, ešte väčšia ilúzia. Ilúzia oddelenosti.

Ako ľudí pribúdalo, vznikali kmene, obce, mestá, štáty a hranice. Vlastníctvo dostalo veľa podôb – štátne, mestské, osobné,… Štátny majetok slúži zvyčajne všetkým. Asi preto, lebo naň všetci prispeli daňami. Mestský majetok ako napríklad lavičky v parku, či lampy, tiež slúžia všetkým. Mesto dostáva určitý obnos peňazí zo štátneho rozpočtu, ktorý je spoločný. Každý pracujúci človek odvádza časť zo svojich peňazí do štátnej pokladnice. Aj keď nie dobrovoľne. Človek by si najradšej nechal všetky zarobené peniaze len pre seba. Pretože žije v ilúzii vlastníctva. Myslí si, že môže niečo vlastniť.

Prekuknutie ilúzie

Vlastníctvo je ľudský výmysel. V skutočnosti je všetko všetkých. Zem je naša matka a dáva nám všetko, čo potrebujeme. Plody prírody patria všetkým. Predstavte si, že by ste prišli k stromu s nádhernými plodmi a on by vám povedal “Nedám“. Hehe. Smiešna predstava však? A presne takí smiešni sú ľudia, ktorí si myslia, že môžu niečo vlastniť.

Chamtivosť a strata slobody

S ilúziou vlastníctva prichádza chamtivosť a strata slobody.

Ľudia vďaka ilúzii vlastníctva stratili slobodu. Už si nemôžu len tak prísť a zasadiť do kusu zeme zeleninu. Alebo môžu? Predstavte si, keby sa miliardy ľudí rozhodli žiť opäť slobodne. Predstavte si, že by prekukli ilúziu vlastníctva a oddelenosti a pochopili by, že v skutočnosti je všetko všetkých. Matka Zem sa stará o všetkých. Každému dá to, čo potrebuje. Lenže keď ľudia žijú v ilúzii oddelenosti a myslia si, že im môže niečo patriť, vzbudzuje to v nich chamtivosť, vďaka ktorej si privlastňujú viac ako potrebujú a potom vytvárajú nedostatok pre ostatných. Viz konzumný západ a chudobná vykorisťovaná Afrika. V Afrike je obrovské nerastné bohatstvo, ktoré je vykorisťované západom. Afrika mohla byť kľudne bohatá, lenže je okrádaná.

Ľudia na všetkých kontinentoch by mohli žiť v hojnosti keby niet chamtivosti. Chamtivosti by nebolo keby niet ilúzie vlastníctva. Takisto by bez ilúzie vlastníctva ľudia mohli žiť slobodne.

Dúfam, že jedného dňa sa ľudia vymania z ilúzie vlastníctva a začnú žiť slobodný život. Ak nie všetci, tak aspoň niektorí.

Čo sa môžeme naučiť od Gándhiho

Mahátma Gándhimu sa podarilo niečo úžasné. Zjednotil Indiu. Aspoň na chvíľu. Kým mali Indovia spoločný cieľ, hinduisti aj moslimovia ťahali za jedno lano.

Vytrvalosť

Gándhí mal obdivuhodnú vytrvalosť. Aj keď sa dostal niekoľkokrát do väzenia, stále trval na svojom. Vedel, že dosiahne svoj cieľ. Vedel, že India bude nezávislá. Teda prinajmenšom v to aspoň dúfal. Inak by nerobil to, čo robí.

Koľko ľudí dnes vytrvá ísť za svojim cieľom? A koľko ľudí naozaj dosiahne svoj cieľ?

never-give-up

Trpezlivosť

Gándhí mal tiež obrovskú dávku trpezlivosti. Niekoľkokrát držal protestnú hladovku a trval na svojom presvedčení. Svoju hladovku neprerušil kým nedosiahol to, čo chcel. Takto to urobil niekoľkokrát a vždy sa mu podarilo dosiahnuť jeho cieľ. Teda aspoň na chvíľu kým sa ľudia opäť neutrhli z reťaze a nezabudli na jeho slová.

Gándhí bral na svoje ramená zodpovednosť za celú Indiu. Za všetkých neviemkoľko miliónov Indov, ktorí v tej dobe obývali Indiu.

Slúženie Bohu

Gándhí tvrdil, že slúži Bohu. To, čo robil, nerobil pre seba, ale pre Boha. Nevzdal sa všetkého a nechcel nezávislosť Indie len pre seba. Chcel to pre všetkých. Chcel, aby sa mali všetci lepšie. Človek, ktorý slúži Bohu, prirodzene chce, aby sa mali všetci dobre. Naopak človek, ktorý Bohu neslúži, chce dobre len pre seba.

Výnimočný človek?

Bol Gándhí výnimočný človek? Na dobu, v ktorej žil, určite. Hlavnú náboženskú a filozofickú silu čerpal po celý život z Bhagavad-Gíty a inšpiroval sa aj Bibliou a Koránom. Hlásal, že všetky náboženstvá sú si rovné a všetci ľudia tiež. Chcel dosiahnuť rovnosť a mier hlavne medzi hinduistami a moslimami, ktorí boli v Indii náboženské väčšiny. Žiaľ svet nie je plný Mahátmá Gándhiov, ako bolo aj vo filme Gándhí spomenuté, a pri rozdelení Indie na Hinduistán a Pakistán vznikla občianska vojna medzi moslimami a hinduistami.

Nasledovanie veľkých duší

Najsmutnejšie na príbehoch revolucionárov a duchovných učiteľov je to, že ich žiaci a nasledovníci im nestíhajú a nie sú schopní ich nasledovať. Preto svet stále sužujú vojny, násilie, nenávisť, hnev, strach a iné nepekné veci.

Gándhí, Buddha, Kristus a ďalšie veľké duše sa snažili ľuďom dať poznanie, ktoré by im skvalitnilo život. No veľa ľudí ich z nejakého dôvodu nepochopilo a odmietlo. Gándhí bol zavraždený. Kristus bol ukrižovaný. Obaja boli veľké duše a šírili poznanie, ktoré pár ľudí prijalo a veľa ľudí nepochopilo a odmietlo. Som zvedavý ako skončím ja, keď sa opovažujem kráčať v ich stopách a šíriť ich poznanie.

Z vlastnej skúsenosti viem, že je možné ich nasledovať a dokonca im aj stíhať. Ide o to, či človek naozaj chce. No nie všetci chcú. V tom je hlavný problém. Kým sa ľudia sami nechcú zmeniť, nemôžu očakávať, že sa zmení svet.

Gándhí chcel len jedno. Aby sa aspoň Indovia zjednotili bez ohľadu na vierovyznanie. Dal aj pekný príklad, ktorý pochopí aj malé dieťa: “Oko za oko a celý svet bude slepý“. Problém nebol v tom, že by to ľudia nechápali. Problém bol v tom, že to ľudia nemali na pamäti keď cítili, že im bolo ublížené. Nechali sa ovládnuť emóciami a vďaka tomu vznikla občianska vojna.

Ovládnutie emócií

Gándhí sa mohol snažiť akokoľvek, no kým ľudí ovládali emócie, jeho učenie nenásilia vyšlo nazmar a v občianskej vojne zomrelo veľa ľudí. Ľudí ovládla nenávisť a vďaka nenávisti dokázali páchať rôzne zverstvá. Z toho plynie ponaučenie, že ľudia sa v prvom rade musia naučiť pracovať so svojimi emóciami a ovládnuť ich. Kým ľudí ovládajú emócie, sú ako stroje. Nemajú nad sebou kontrolu a sú manipulovateľní. Napríklad o manipulácii strachom píšem v článku “Vzbudzovanie strachu ako manipulatívna technika“.

Gándhí učil ľudí teoreticky. Sám išiel síce príkladom, ale mnohí ľudia ani len netušili ako uviesť nadobudnuté znalosti v praxi. Gándhí navyše neučil ľudí ovládať svoje emócie a na tom jeho učenie stroskotalo. Mohol ľuďom aj tisíckrát vysvetľovať, že “oko za oko a celý svet bude slepý“, ale keď išlo do tuhého, jeho slová stratili váhu, pretože emócie boli silnejšie ako rozum.

Z Gándhiho príbehu sa sa teda môžeme naučiť to, ako veľmi je dôležité, aby sa ľudia naučili ovládať svoje emócie. Sám som sa to naučil a vďaka vedomému žitiu je môj život oveľa krajší. Chcem, aby sa ľudia naučili to, čo ja. Chcem aby boli ľudia šťastní. Ak sa chcete naučiť ovládať svoje emócie a dozvedieť sa viac o vedomom žití, prečítajte si článok “Vedomé žitie“. Každý sa môže naučiť ovládnuť svoje emócie a nespôsobovať tak utrpenie sebe a ostatným. Chcem, aby sa to ľudia naučili, aby mohol na Zemi nastať raj. Chcem tak veľa?

Skutočná sloboda

Ľudia v dnešnej spoločnosti nie sú slobodní. Možno si myslia, že slobodní sú, ale v skutočnosti ich zotročuje veľa vecí. Nie len vonkajšie ako práca, peniaze, jedlo, ale aj vnútorné – strach, hnev, nenávisť, predsudky a iné. Sloboda patrí spolu s láskou a šťastím medzi najkrajšie pocity. Škoda, že sloboda, láska a šťastie sú v dnešnej spoločnosti ešte stále nedostatkový tovar.

Sloboda

Sloboda, sloboda,… každý vie čo je sloboda. Alebo žeby nie? Ľudia si myslia, že sú slobodní, no v skutočnosti nie sú. V súčasnom systéme ľudia robia veci preto, lebo musia, nie preto, lebo chcú. Sloboda znamená hovoriť “Chcem” namiesto “Musím“.

Počuli ste niekoho hovoriť “Chcem spraviť toto“, “Ešte by som chcel spraviť tamto“, “Chcem ísť tam a tam“, alebo väčšinou počúvate “Musím toto, musím tamto,….“, “Musím sa učiť“, “Musím chodiť do práce“, “Musím platiť dane“,… jednoducho v tomto systéme musím robiť veľa vecí aj keď nechcem. Takto sloboda nevyzerá. Ľudia robia veľa vecí pretože musia, no potom im neostáva čas na veci, ktoré by chceli robiť.

V tomto systéme máme len provizornú slobodu. Naučia nás ako vyzeralo otroctvo kedysi, aby sme si mysleli, že dnes sme na tom lepšie. Že dnes máme slobodu.

Moderné otroctvo

Otroctvo možno vyzeralo horšie, keď boli ľudia spútaní a za svoju prácu dostávali len jedlo a vodu. Keď porovnáte život takýchto otrokov so životom väčšiny ľudí dnes, moc sa to nelíši. Aj dnes ľudia pracujú preto, aby si zarobili na jedlo a vodu. Okrem toho si ešte musia platiť bývanie a iné potreby sebe a svojim deťom. Z tej biednej výplaty, ktorú dostanú, im moc neostane. Ľudia sú radi keď si raz za rok môžu dovoliť dovolenku pre celú rodinu. A potom opäť celý rok šetria, aby si mohli o rok dovoliť ďalšiu dovolenku. Bohatší otroci majú dokonca auto a vlastný dom.

Moderný otrok nemá putá. Moderný otrok žije v ilúzii slobody. Má slobodu pohybu, provizornú slobodu slova a to je asi tak všetko v čom je moderný človek slobodný. Moderné otroctvo je založené na peniazoch. Ľudia doslova otročia za minimálnu mzdu, aby zaplnili vrecká nie sebe, ale svojim zamestnávateľom. Okrem toho plnia aj štátnu pokladnicu.

Peniaze

Čo ti chýba ku šťastiu? Čo ti bráni robiť to, čo chceš? Čo potrebuješ? Peniaze. Peniaze nás držia v šachu. Peniaze nás zotročujú. Ak nemáš peniaze, nekúpiš si ani jedlo a budeš hladný. Ak nemáš na nájom, budeš bezdomovec. Nemôžeš mať všetko hmotné čo chceš, ak na to nemáš peniaze. Musíš pracovať aby si zarobil peniaze. Akonáhle niečo musíš, nie si slobodný. Ak nemáš peniaze, máš jednoducho smolu. Ale ak máš dostatok peňazí, získaš o čosi väčšiu slobodu. Ak máš dostatok peňazí, môžeš cestovať, nemusíš pracovať, môžeš jesť čo ti hrdlo ráči, môžeš veľa vecí…

Preto sa dnes veľa ľudí ženie za peniazmi. Chcú slobodu.

Strach

Človek, ktorý sa bojí, nie je slobodný. Je otrokom strachu. Strach ho ovláda a kvoli strachu nedokáže robiť určité veci. Napríklad ak sa bojím uzavretých priestorov, nemôžem chodiť výťahom. Ak sa bojím spoločnosti ľudí, nemôžem chodiť do spoločnosti. Ak sa bojím pavúkov a stretnem po ceste tarantulu, buď sa poserem od strachu, alebo začnem panicky kričať a utekať. Strach bráni ľuďom v pocítení slobody. Ľudia sa boja dať výpoveď v práci, pretože sa boja, že si ďalšiu prácu nenájdu. Ustráchaní ľudia sa dajú jednoducho manipulovať. Je jednoduchšie predať pancierové dvere tomu, kto sa bojí o svoj majetok ako tomu, kto sa nebojí.

Náboženstvá využívajú strach na manipulovanie ľudí – ak budeš robiť to, či to, pôjdeš do pekla a už sa odtiaľ nikdy nedostaneš.

Politici využívajú strach pre svoje predvolebné kampane.

Hnev

Akonáhle ťa ovládne hnev, stáva sa z teba monštrum. Nedokážeš sa ovládať. Dokážeš robiť otrasné veci, ktoré by si bez hnevu nerobil. Vďaka hnevu dokážeš veľmi ublížiť. Keď človeka ovládne hnev, nie je to príjemný pocit. Keď človeka ovládne hnev, stáva sa neslobodným. Nedokáže sa slobodne rozhodnúť, že sa hnevať jednoducho nebude.

Dobrá správa je, že hnev sa dá naučiť ovládnuť. Stačí sa naučiť žiť vedome a uvedomovať si svoje emócie. S hnevom som pracoval tak, že som sa pýtal: “Prečo sa hnevám? Mám sa naozaj prečo hnevať? Načo mi to bude keď sa budem hnevať?” Hnev som sa naučil zachytiť a ovládnuť. Nie potlačiť, ovládnuť. V tom je rozdiel. Ak človek potláča hnev, hnev sa ukladá a potom zrazu vybuchne ako sopka. Potláčanie hnevu nie je ani príjemný pocit. Ale ak sa človek naučí ovládnuť svoj hnev, z pocitu hnevu je zrazu pocit pohody. Ak ma aj niečo rozhnevá, okamžite zistím príčinu hnevu a väčšinou zistím, že sa hnevám pre úplnú blbosť a hnev prejde. A keď si myslím, že mám dôvod sa hnevať, tak si poviem “Načo mi to bude keď sa budem hnevať? V čom mi to pomôže?“. No a zistím, že hnev mi v ničom nepomôže a hnev prejde. Je to vedomé spracovanie hnevu. Vyskúšajte túto techniku tiež a dajte vedieť či vám funguje.

Závislosti

Takmer každý človek má nejakú závislosť. Závislosť a sloboda nejde k sebe dohromady. Na to aby sme pocítili slobodu, musíme sa zbaviť závislostí. Závislostí na alkohole, na cigaretách, na rafinovanom cukre a na iných drogách. Takisto závislostí ako je gemblerstvo, závislosť na porne a podobne.

Ego

Veľa ľudí stále ovláda ego. Život pod nadvládou ega nie je moc príjemný. Egu venujem niekoľko článkov v kategórii “Ego“.

Myseľ

Neobmedzujú nás len vonkajšie okolnosti. Obmedzuje nás naša vlastná myseľ. Keď chceš niečo spraviť, pravdepodobne narazíš na prekážku rozumu, ktorý ti bude vravieť: “Nerob to“. Najväčší blok ľudí je “Čo si o mne iní pomyslia“. Píšem o tom v článku “Čo si o mne iní pomyslia“. Kvoli tomuto bloku ľudia nedokážu žiť a konať slobodne. Veľa ľudí nedokáže ani chodiť naboso, pretože im z nejakého dôvodu záleží na tom, čo si o nich iní pomyslia. Keď sa zbavíš tohto bloku, tak ti nebude robiť problém napríklad okúpať sa v mestskom potoku :) Kto z vás by to dal? Ako deti sme bežne chodili po potoku a aj sme sa v ňom kúpali. Veľa dospelých by to nedokázalo. Prečo? Lebo nie sú slobodní.

Skutočná sloboda

Skutočná sloboda znamená robiť si čo chcem kedy chcem. No v hmotnom svete to nie je jednoduché. Sloboda je v hmotnom svete obmedzená. Na úplne základnej úrovni sme obmedzení fyziologickými potrebami – ak chceme prežiť, musíme jesť a piť. Ak musíme jesť a piť, musíme chodiť na malú a na veľkú potrebu. Už to je celkom obmedzujúce. Sme otrokmi svojho tela. Nemôžeme si slobodne zvoliť, že teraz nebudem týždeň chodiť na záchod. To by som musel prestať jesť. Keby nemusím jesť, nemusel by som chodiť na záchod. Bol by som o čosi slobodnejší.

Ak chceme byť šťastnejší, mali by sme sa pokúsiť dosiahnuť čo najväčšiu slobodu. O kus slobodnejší môžeme byť vtedy, keď dokážeme ovládnuť strach, hnev, nenávisť, odsudzovanie a veľa iných nie moc pekných vlastností a emócií.

Veľkú časť slobody človek dokáže získať vtedy keď dokáže ovládnuť myseľ. Myseľ sa môžeme naučiť ovládnuť pomocou meditácie, alebo yogy. O meditácii píšem v článku “Čo mi dala meditácia“. O yoge píšem v článku “Čo je yoga?“.

Keď človek ovládne myseľ, jeho vnímanie života sa zmení a automaticky dosiahne väčšiu slobodu.

Veľa šťastia v získavaní slobody.

6 vecí, na ktoré ľudia zabudli a preto je spoločnosť tam, kde je

Ak sa ti nechce čítať, pozri si vlog (4.5 min):

Empatia

Empatia akoby vymizla zo života väčšiny ľudí. Ako by ju ani nikdy nemali. Možno nie každý je obdarovaný dávkou empatie – vcítenie sa do pocitov a myslenia druhého. Je to veľmi vzácna vlastnosť, ktorú by si mal osvojiť každý človek. Vcítenie sa do druhého nám môže pomôcť vyhnúť sa zbytočným konfliktom a nedorozumeniam. Či už s blízkym človekom, alebo s človekom cudzím. Predtým, než niekomu povieme “Ty debil!”, by sme si mali predstaviť ako by sme sa cítili, keby to povedal niekto nám. Predtým než niekoho odsúdime, by sme si mali predstaviť ako by sme sa cítili, keby odsudzovali nás.

Učiť sa musíme celý život

Veľa ľudí si myslí, že keď výjdu zo školy, tak už sa nebudú musieť viac učiť. A veľa ľudí tak aj robí. Neučí sa. Proste prídu z práce (ak nejakú majú), ak majú deti, tak sa im povenujú, sadnú za telku a čumia do tej bedne až kým nejdú spať. Prípadne chodia z roboty rovno na pivo. A tak dokola každý deň. Potom naša spoločnosť tak aj vyzerá. A ešte sa aj sťažuje, že má nízke platy. Ak chce človek vyšší plat, musí sa naučiť niečo navyše. Či už v živote, alebo v profesii. Ak sa chce mať človek lepšie, musí sa učiť celý život.

Vážiť si “všedné” veci

Pre nás Europánov sú veci ako pitná voda z vodovodu, teplá voda, radiátor, dostatok jedla a mnoho iných úplne bežné a neuvedomujeme si, že veľa ľudí na svete tento luxus nepozná. Náhlime sa za peniazmi. Peniaze sú náš luxus. Dnešná doba je už taká. No mali by sme si vážiť veci, ktoré sme dostali do daru. Mali by sme si vážiť zdravie, no väčšinou si ho začneme vážiť až v momente, keď sme chorí. Mali by sme si vážiť ľudí, s ktorými môžeme tráviť voľné chvíle, pretože ani oni tu nebudú večne.

Jednoducho, mali by sme si vážiť všedné veci.

Zabudli sme, že sme ľudia

Áno, aj na toto sme zabudli. Chováme sa k sebe ako zvieratá. Ja som vlk, ty si ovca, preto ťa zožerem. Pocity nadradenosti ovládajú nejedného človeka. No nikto nie je menejcenný. Ani žid, kresťan, černoch, či Róm. Sme všetci ĽUDIA. A preto by sme sa mali tak chovať a vychovávať z ďalších generácií ľudí, nie vlkov a ovce.

Prečo sme na tomto svete?

Prečo sme na tomto svete sme zabudli hneď po narodení a musíme si na to počas života spomenúť. Je fajn vedieť, že každý človek má na tomto svete nejaké poslanie. Preto by sme sa mali sami seba spýtať: Prečo som tu? Čo je moje poslanie? Čo ma baví robiť? A tomu sa skúsiť venovať. Niekto môže malovať, niekto učiť, niekto spievať. Dôležité je, aby sme robili to, čo nás baví a vytvárali hodnoty. Človek je tvor tvorivý.

Vzájomná pomoc je dôležitá

Byť sebcom je ľahké a prirodzené. Každý má tendenciu ukrojiť si koláč najskôr pre seba, až potom pre ostatných. Najskôr pomôžem sebe, potom tebe. Našťastie sú tu ľudia, ktorí rozdajú kúsky koláča ostatným a pre seba si nechajú posledný kúsok, možno na prvý pohľad ten najmenší. Skúste si predstaviť svet, v ktorom by si ľudia navzájom pomáhali. Všetci. V takomto svete by neexistovali bezdomovci, násilie, ani vraždy a teda ani vojny. Dalo by sa to nazvať rajom. Rajom na Zemi. Optimista by povedal, že tento raj môžeme na Zemi dosiahnuť. Realista a pesimista by povedali “Nemožné”. Optimistická vízia je taká, že môžeme raj dosiahnuť. Ako? Reťazovou reakciou – ja pomôžem tebe, ty pomôžeš niekomu inému, on zas pomôže iným… aj skupinky ľudí môžu pomáhať jednotlivcom, alebo iným skupinkám ľudí. Treba si uvedomiť jedno: vzájomná pomoc je dôležitá, treba si pomáhať navzájom. A už keď sme si toho vedomí, stačí urobiť prvý krok – prekonať svoje sebecké JA a skutočne niekomu pomôcť. Hlavne treba začať.

Spomeňte si, kedy vám naposledy niekto pomohol. Bolo to príjemné, však? A kedy ste naposledy pomohli niekomu vy? Nebol to super pocit?

Keď si začneme navzájom pomáhať, svet bude zrazu iný ako ho poznáme dnes.

Žijeme v budúcnosti

Ak ste si podľa nadpisu mysleli, že toto bude nejaký sci-fi článok, mýlili ste sa.

Naozaj žijeme v budúcnosti

Prečo si myslím, že žijeme v budúcnosti a nie v prítomnosti? Pretože ľudia prirodzene myslia na budúcnosť. Niektorí až príliš. Myslia na to, kam pôjdu na dovolenku, koľko si ušetria peňazí do dôchodku a či sa vôbec dôchodku dožijú. Hromadia majetok, ktorý im bude na smrteľnej posteli k ničomu. Poslúži akurát ich potomkom, čož je fajn. Ale ľuďom hromadenie majetku a prílišné myslenie na budúcnosť neprospieva. Zabúdame žiť v prítomnom okamihu. Zabúdame, že žiadne “zajtra” nemusí byť. Môže nám pred barákom padnúť atomovka a je po všetkom. Po našej budúcnosti. Nevieme koľko sa dožijeme, nemáme istotu, že nejaká budúcnosť vôbec bude. Istotu máme len v tom, že je tu prítomnosť.

Nevravím, že myslieť na budúcnosť je zlé. Každý na ňu prirodzene myslí. Ale nesmieme zabúdať na prítomnosť a žiť v nej. Veľa ľudí žije vo vidine budúcnosti a vraví si: “Budem šťastný, keď budem mať dom, auto, rodinu,…”. Kvoli tomu, že človek myslí na budúcnosť, ktorá nemusí nastať, nedokáže byť šťastný v prítomnom okamihu.

Začnime žiť v prítomnosti

Žiť v prítomnosti znamená žiť tu a teraz. Ako myšlienkami, tak konaním. Koľko je takých príbehov, že ľudia sa zrazu ocitnú na smrteľnej posteli a vravia si: “Och, keby som mal tak možnosť žiť ešte jeden život, žil by som úplne inak. Trávil by som viac času s deťmi, chodili by sme na výlety, robil by som čo ma baví a čo som chcel vždy robiť.”. Práve toto sú príbehy ľudí, ktorí žili v budúcnosti, nie v prítomnosti. Treba žiť tak, ako to cítime tu a teraz. Vnímať naplno každý jeden prítomný okamih – štebot vtákov, spln mesiaca, smiech detí, kvitnutie stromov, rozhovory ľudí,… čokoľvek, čo sa deje v prítomnom okamihu.

Žijeme v prítomnosti a mali by sme žiť tak, aby sme to na smrteľnej posteli neľutovali.

Peter Starec hovorí vo videu nádherný príklad žitia v prítomnosti (35m 44s):

Chodíme po ulici, rozmýšľame nad úlohami, ktoré nás čakajú a nevnímame kade kráčame, čo sa okolo nás deje. Akonáhle zameráme našu pozornosť a myšlienky na prítomnosť, na okamih, ktorý prebieha práve teraz, veľakrát si všimneme veci, ktoré by sme si rozmýšľaním nad budúcnosťou nevšimli. Práve tieto veci môžu ovplyvniť naše myšlienky, nápady a konanie v budúcnosti.

Na záver jedna krásna veta: Ak žijeme v spomienkach a predstavách, život vlastne ani nežijeme, iba si ho predstavujeme.

Lepší svet

Všímam si, že ľudia sa pomaly, ale isto začínajú prebúdzať. Začínajú si uvedomovať nezmyselnosť súčasného systému a konzumnej spoločnosti a začínajú sa z toho postupne vymaňovať. Pomaličky, ale isto sa svet mení. Práve vďaka tomu, že sa menia jednotlivci. A to je kľúč k zmene a vyriešeniu hlavných problémov ľudstva.

Ak sa ti nechce čítať, pozri si vlog (3.5 min):

Hovorí sa, že ak zmeníš sám seba, zmeníš celý svet. Ja som si všimol, že keď som sa zmenil, začali sa meniť aj ľudia okolo mňa. Možno im pomohli moje články, možno ich inšpirovalo niečo iné, ale podstatné je, že sa zmenili a stále menia.

Ja som sa behom pár mesiacov zmenil na nepoznanie. A teda viem, že sa môže zmeniť každý. Len musí chcieť. Mnohí ľudia sa odmietajú zmeniť a potom sa čudujú prečo je svet taký, aký je.

“Kým nezmeníme stav svojej mysle, budeme znovu a znovu vytvárať v podstate rovnaký svet, s rovnakými démonmi a rovnako šialený.” – Eckhart Tolle.

Keď budete stále robiť to isté v tých istých podmienkach, nemôžete očakávať iný výsledok. Ak chcete aby bol svet lepší, musíte pre to niečo urobiť.

“Svet nie je nebezpečné miesto pre život kvoli zlým ľuďom, ale kvoli ľuďom, ktorí s tým nič nerobia” – Albert Einstein

Mnoho múdrych ľudí povedalo múdre vety, ale až dnes im ľudia začínajú úplne rozumieť. Dnes je doba, kedy sa všetko mení závratnou rýchlosťou. Aký som bol včera, už nemusím byť dnes. Píšem o tom v článku “Dnes som iný ako včera – Evolúcia vedomia“. Každý, kto chce, sa môže zmeniť zo dňa na deň.

Ak chceme, aby sa svet zmenil, nemôžeme túto zmenu vykonať nasilu. Nemôžeme ľudí nútiť, aby sa zmenili, alebo aby niečo zmenili kým majú staré zmýšľanie. Spisujú sa rôzne petície, ale v konečnom dôsledku sú to len barličky a nie úplné riešenia. Keby všetci ľudia zmenili zmýšľanie, neboli by potrebné petície. Všetko by sa zmenilo automaticky. Keď zohrejete jednu kvapku vody a vylejete ju do studenej vody, tá kvapka sa ochladí. Ale keď zohrejete pol litra vody a pridáte ho do pol litra studenej vody, už bude voda o čosi teplejšia.

Je veľmi dôležité, aby viac ľudí zmenilo svoje zmýšľanie. Len tak sa môže zmeniť svet. Pár jednotlivcov toho moc nezmôže. Pár jednotlivcov je len pár kvapiek v mori. Kvapky sa môžu snažiť more zmeniť, ale nepodarí sa im to. Čo ale môžu spraviť, je inšpirovať ďalšie kvapky, aby sa zmenili. Ja inšpirujem ľudí ako sa len dá. Píšem články, robím videá, po novom už aj prednášky. Všade kde chodím, sa snažím ľudí inšpirovať a priniesť im iný pohľad na svet. Som len jedna kvapka v mori, ale cítim a vidím, že sa postupne menia ďalšie kvapky. Ďalšie kvapky inšpirujú ďalšie kvapky a tak ďalej.

viral

Takto sa postupne môžu zmeniť všetky kvapky a tým pádom celé more. Celý svet. Priložte ruku k dielu a inšpirujte tiež. Choďte príkladom. Buďte zmenou, ktorú chcete vidieť vo svete. Čím viac nás bude, tým rýchlejšie dosiahneme dlhoočakávanú zmenu.

Keď sa zmenia všetci jednotlivci, vtedy môže začať nová etapa ľudstva. Kedy to bude, to záleží len a len na jednotlivcoch.

Podľa seba súdim teba

Aký človek je, tak vidí realitu. Realita je odraz vedomia človeka v zrkadle. Keď sa človek pozerá na svet, akoby sa pozeral do zrkadla, kde vidí svoje vedomie. Ak je človek negativista, všíma si viac negatívne veci a pozitívne prehliada. Kedysi som bol negativista pretože som sa pozeral na to, čo všetko ešte nemám, namiesto toho, čo všetko už mám. Neuvedomoval som si čo všetko už mám, kým mi to neukázala kniha „Raz aj v pekle vyjde slnko“. Vďaka tej knihe som si uvedomil, že môžem byť vďačný za všetko, čo mám. Za pitnú vodu, za dostatok jedla, za strechu nad hlavou, za rodinu, za priateľov, za mier, za slnko,… jednoducho za všetko. Veľa ľudí na svete nemá ani len polovicu z toho, čo mám ja. Tak prečo by som mal byť nešťastný? Ľudia, ktorí majú ešte menej ako ja, dokážu byť šťastní aj z toho mála. Ľudia v konzumnej spoločnosti sú nešťastní aj keď sa majú ako prasce v žite. Sú nešťastní, pretože si neuvedomujú čo všetko majú. Keby to stratili a dostali sa na úplné dno, vážili by si každú jednu omrvinku, kvapku vody, slnečný lúč a aj spoločnosť obyčajnej muchy. Kamarát bol obvinený zo špionáže a uväznený pol roka v jednom z najprísnejších väzení v Iráne. Z toho bol 40 dní na samotke. Píše o tom v knihe „Univerzita samoty“. Odporúča každému, aby vyštudoval univerzitu samoty, aby si začal vážiť život. Keď človek stratí všetko, čo má, zrazu si uvedomí čo všetko mal a čo by dal za to, aby to dostal späť.

Ak je človek nešťastný, nedokáže pochopiť ako môžu byť ľudia šťastní. Šťastní ľudia mu prídu ako optimisti a naivky. A tiež keď sú ľudia šťastní, nevedia moc pochopiť prečo sú ľudia nešťastní. Vnímajú vždy len ten kúsok reality, v ktorej sa nachádzajú. Každý vníma realitu podľa toho, aký je on sám. Nešťastný človek vníma viac nešťastie. Šťastný človek vníma viac šťastie. Chorý človek vníma chorobu.

Kedysi som bol ateista. Nedokázal som pochopiť ako môže niekto veriť v Boha. Tvrdohlavo a výsmešne som tvrdil, že Boh predsa neexistuje. Bol som hlupák. Žil som v nevedomosti a neuvedomoval som si veľa vecí. Dnes už chápem trochu viac a mám na život iný pohľad. Dnes už nepopieram existenciu Boha, pretože je to hlúpe. Ak neviem či Boh existuje, ako môžem tvrdiť, že neexistuje? To môže tvrdiť len hlupák, ktorý si myslí, že spadol z neba učený.

Dnes už viem, že sa dá žiť bez strachu, hnevu, nenávisti, odsudzovania, pýchy a iných nie príliš pekných emócií a vlastností. Pretože sám som sa strachu, hnevu, odsudzovania a pýchy z veľkej časti zbavil. Nenávisť som si našťastie nestihol vypestovať. Ľudia, ktorí sa boja, si nevedia predstaviť život bez strachu. Ľudia, ktorí sa často hnevajú, si nevedia predstaviť život bez hnevu. Preto si myslia, že nie je možné žiť život bez týchto negatívnych emócií. A keď im niekto povie, že sa dá žiť bez nich, označia ho za slniečkára, alebo rovno za blázna. Podľa seba súdia ostatných a nedokážu pochopiť ľudí, ktorí sa neboja, nehnevajú, nenávidia a neodsudzujú. Myslia si, že je to nemožné, pretože sami to nedokážu.

Poznám veľa ľudí, ktorí odsudzujú náboženstvá, ľudí vyznávajúcich náboženstvá, ľudí inej farby pleti, ľudí s iným názorom, ľudí inej národnosti a podobne. V spoločnosti je ešte stále veľa strachu, hnevu, odsudzovania a pýchy. Ľudia súdia iných ľudí podľa seba. O mne ľudia hovoria, že som feťák, blázon, sektár, egoista a neviem čo ešte. To, čo hovoríme o iných, určuje to, akí sme my sami. Ak hovorím, že ľudia sú dobrí, mám v sebe dobro. Ak hovorím, že ľudia sú zlí, mám v sebe zlo. Náš pohľad na realitu nemôže byť iný akí sme my sami. Rovnako ako odraz v zrkadle nemôže byť iný akí sme my sami.

Ak majú ľudia nejaký problém sami so sebou, zaručene budú mať problém s ostatnými. Ak sa hnevám, tento hnev prenášam na iných ako mor.

Keďže už nejaký ten čas píšem články a vystupujem so svojimi názormi na verejnosti, často sa stretávam s nepochopením ba dokonca s odporom či odsudzovaním. Ľudia ma dokážu odsúdiť na základe jednej vety, alebo jedného článku. Je to fascinujúce. Navyše si moje vety interpretujú ako sa im zachce. Je veľmi ťažké ustrážiť, aby si ľudia neinterpretovali význam viet podľa seba. Slová sú nedokonalý nástroj komunikácie. Keby ľudia dokázali medzi sebou komunikovať telepaticky, predišlo by sa veľmi veľa nedorozumeniam.

Ak má človek v sebe nejakú ranu a na tú ranu zatlačím, jeho vnútro prirodzene zakričí „Au!“ a bude sa brániť. Presne takto sa ľudia bránia keď si prečítajú o sebe a to v nich zarezonuje a zabolí ich to. A potom ako obranu používajú odmietavý postoj, urážky a zosmiešňovanie, aby zaplátali svoje rany na duši.

Dozvedel som sa, že sa o mne šušká, že sa pretvarujem a snažím sa ukázať aký som šťastný a pritom sa vo svojom vnútri trápim. Takáto domnienka pochádza presne od človeka, ktorý sa pretvaruje, že je šťastný a pritom má vo svojom vnútri peklo. Podľa seba súdim teba.

Ak niekoho súdime, pozrime sa najskôr do seba, či tam náhodou neuvidíme to isté, čo kritizujeme. Keď sa úprimne pozrieme do seba, budeme prekvapení čo všetko tam nájdeme. A až keď to nájdeme, môžeme s tým ďalej pracovať a stať sa tak o niečo lepším človekom. Keď sa každý pozrie najskôr do seba a následne na sebe zapracuje, svet bude krajšie miesto pre život.