Poznám celkom dosť ľudí, ktorí používajú slovíčko “nikdy”. Nikdy to tak nebude. Ľudia sa nikdy nezmenia. Systém sa nikdy nezmení. Život na planéte sa nikdy nezmení. Eh, počkať. Život na planéte sa nikdy nezmení? Veď to je blbosť, nie? Život na planéte sa mení neustále. Neustále prebieha evolúcia. Všetko sa neustále mení. Kedysi som bol embryo, potom malý chlapec a teraz som dospelý. Ako môže niekto povedať, že sa niečo nikdy nezmení, keď je úplne jasné, že sa všetko neustále mení. To, čo tu bolo pred miliónmi rokov, tu už nie je. To, čo tu bolo pred sto rokmi, tu už nie je, alebo to má inú formu. Takže sa to zmenilo. Hovoriť, že sa nikdy nič nezmení, je veľmi naivné.

Ak sa ti nechce čítať, pozri si vlog (4 min):

Ako môže byťosť, ktorá žije zhruba 80 rokov tvrdiť o niečom, že sa nikdy nestane, alebo nestalo? Ľudia, ktorí tvrdia, že nikdy to tak nebude, alebo že to sa nikdy nezmení, asi myslia, že sa to nezmení počas ich života. Inak si to neviem vysvetliť.

Napríklad ma pobavilo tvrdenie: “Ja nikdy neprestanem jesť mäso“. Hehe. Kedysi som si hovoril to isté. Dušoval som sa, že nikdy neprestanem jesť mäso. A bum! Prestal som. Uvedomil som si čo je mäso a už ho nedám do úst. A dúfam, že život vyskúša všetkých, ktorí tvrdia, že nikdy neprestanú jesť mäso. Mnohí z nich pravdepodobne prestanú keď si plne uvedomia čo je mäso a aká je jeho cena.

“Ľudia sa nikdy nezmenia” – Ďalšie nezmyselné tvrdenie. Ľudia sa menia každou sekundou. Včera som mal iný názor ako dnes, pretože dnes som sa dozvedel niečo viac. Rovnako sa menia všetci ľudia. Každým dňom, každou sekundou si môžu uvedomiť viac a zmeniť sa. Tvrdenie “Ľudia sa nikdy nezmenia” je preto nepravdivé a čudujem sa prečo ho ľudia tak hojne používajú. Asi vychádzajú z histórie, ktorá ukazuje, že sa diali a stále dejú hrozné veci.

“Vždy to tak bolo a bude” – Na to, aby som mohol tvrdiť, že niečo bude vždy tak, či onak, by som musel žiť večne a večne to pozorovať. Čož je pre človeka celkom náročné. To, čo bolo, môžeme zistiť z histórie, ale to, čo bude, nedokážeme určiť. Museli by sme mať jasnovidecké schopnosti. Môžeme odhadovať, že niečo bude tak, či onak, ale sú to len dohady. Tvrdenie, že vždy to tak bude, je dosť odvážne tvrdenie. A pravdepodobne je aj chybné keďže všetko sa neustále mení a ja ani neviem čo bude o sekundu.

Prečo sa používa slovíčko “Nikdy”?

Práve som pochopil prečo ľudia používajú slovíčko “Nikdy”. Používajú ho vtedy, keď sa im niečo nepáči a cítia k niečomu odpor a chcú ho zdôrazniť. “Nikdy neprestanem jesť mäso” znamená, že momentálne sa ho nechcem vzdať. Slovíčkom “nikdy” len zdôrazňujem, že odmietam prestať jesť mäso.

“Ľudia sa nikdy nezmenia” znamená, že ja som sa nezmenil, alebo som aspoň zmenu nespozoroval a preto nechápem, že všetko sa mení každou sekundou. Keby som chápal, že všetko sa neustále mení, nehovoril by som takúto hlúposť, že ľudia sa nikdy nezmenia. Ja som sa zmenil a viem, že sa rovnako môžu zmeniť aj ostatní. Ľudia, ktorí používajú vetu “Ľudia sa nikdy nezmenia” sa ešte sami nezmenili a odmietajú sa zmeniť.

To isté platí pre tvrdenie “Vždy to tak bolo a bude“. To, že niečo bolo tak, či onak, ešte nezaručuje, že to tak bude aj v budúcnosti. Všetko sa môže zmeniť. Všetko podlieha zmene.

Predtým, než použijete slovíčko “nikdy”, zamyslite sa nad jeho významom vo vete. Zistíte, že častokrát toto slovíčko vyjadruje odpor a nie jeho skutočný význam.

Aj keď viem, že ľudia používajú slovíčko “nikdy” vo význame odporu, pýtam sa ich ako vedia, že to tak nikdy nebude. Táto otázka v nich vzbudí ešte väčšiu vlnu odporu a kvoli tejto emócií nedávajú zmysluplné odpovede. Je to celkom zábavné. Ešte som nedostal na svoju otázku uspokojujúcu odpoveď. Vždy sa jednalo o nejaké zlepence toho čo už bolo a čo je. A na základe toho určovali aká bude budúcnosť. Jasnovidci ako sa patrí.

Všímam si, že ľudia majú veľmi často odpor napríklad k náboženstvám, filozofiám, názorom ostatných ľudí a podobne. Majú odpor k niečomu, o čom síce majú svoj názor, ale v skutočnosti to nepoznajú a odmietajú dozvedieť sa viac. Tam, kde je odpor, nemôže vzniknúť poznanie. Ak sa odmietam naučiť písať, nikdy sa nenaučím písať. Ak odmietam jesť, budem hladný a možno zomriem od hladu. Ľudia odmietajú veľa vecí, o ktorých si myslia, že ich nepotrebujú. Ak odmietnem niečo, o čom takmer nič neviem, ako môžem vedieť či to potrebujem, alebo nie, či sa mi to páči, alebo nie? Ako môžem vedieť či je jablko sladké, alebo kyselé bez toho, aby som ho ochutnal?

Ak sa ti nechce čítať, pozri si vlog (4 min):

Odmietanie poznania

Ľudia žijú v domnienkach, že niečo vedia. Svoje domnienky považujú za pravdu a odmietajú skutočné poznanie, pretože sa boja, že ich takzvané pravdy budú zborené. Mnohí ateisti žijú v domnení, že Boh neexistuje a odmietajú náboženstvá a duchovnú náuku. Odmietajú dozvedieť sa viac o svojom pôvode a o pôvode celého stvorenia. Pripravujú sa tak o poznanie, ktoré by im mohlo skvalitniť život. Ľudia bez duchovného poznania žijú ako zvieratá – jedia, spia, pária sa, a obraňujú sa. Ľudia sa pýšia, že na rozdiel od zvierat majú inteligenciu. Ale aká to je inteligencia, keď si vďaka nej pod sebou podrezávajú konár? Vďaka tejto úžasnej ingelitencii vymysleli rôzne vynálezy, ktoré ničia životné prostredie a každým dňom sa podmienky pre život zhoršujú. Vďaka ľuďom vyhynuli niektoré druhy zvierat a ďalšie sú na pokraji vyhynutia. Ľudia vďaka svojej takzvanej inteligencii ničia čo sa dá. Ničia sa dokonca aj medzi sebou. Vznikajú konflikty, v ktorých zomierajú milióny ľudí. Čo je to za inteligenciu? Je to veľmi nebezpečná inteligencia.

Ďakujem, neprosím

Keď sa snažím ľuďom vysvetliť, že môžu žiť život bez hnevu, strachu, nenávisti, odsudzovania a posudzovania, len krútia hlavou a neveria tomu, pretože tieto emócie a vlastnosti v sebe živia a nevedia si predstaviť život bez nich.  Stali sa súčasťou ich života a zvykli si na to.

Keď dám ľuďom jednoduchý návod na šťastnejší život ako vedomé žitie, meditáciu, či praktikovanie yogy, veľakrát to odmietnu pretože cítia akýsi odpor k danej činnosti a myslia si, že je to strata času. Bol som taký istý. Kedysi som si myslel, že meditácia je strata času. No keď som zo zvedavosti vyskúšal pravidelne každý deň meditovať, môj život sa zmenil k lepšiemu. Nevedel som o meditácii nič. Mohol som si o nej prečítať desiatky článkov, stále by som o nej vedel veľmi málo. Až keď som si ju vyskúšal, po pár mesiacoch som pochopil na čo je meditácia dobrá. O meditácii píšem v článku “Čo mi dala meditácia“. Môžete si prečítať článok, ale keď vyskúšate meditovať každý deň po dobu pár mesiacov, budete mať s meditáciou osobnú skúsenosť, ktorá je na nezaplatenie. Praxou získate poznanie, ktoré je nad všetku teóriu.

Odmietanie nikam nevedie

Ak nechcete uviaznuť v slepej uličke obmedzeného poznania, skúste byť viac otvorení aby ste sa mohli dozvedieť viac o sebe, svojom okolí, o Zemi, o vesmíre, o živote, o celom Stvorení. Môžete si prečítať tisíce kníh, môžete mať teoretickej znalosti koľko chcete, ale až praxou získate skutočné poznanie. Píšem o tom v článku “Osobná skúsenosť“.

Keď prestanete odmietať a začnete prijímať, váš život sa zmení na nepoznanie. Veď vyskúšajte a uvidíte.

Drvivá väčšina ľudí trávi 8 a viac hodín denne v práci, ktorá ich nebaví a potom nemajú čas ani chuť robiť to, čo chcú robiť. Majú zviazané ruky. Niektorí by sa chceli venovať napríklad maľovaniu, písaniu, zahrádkarčeniu, hudbe, alebo niečomu inému, no moc času im na to neostáva. To je veľká škoda. Keby robil každý človek to, na čo má vlohy, naša spoločnosť by vyzerala úplne inak. Lenže mám pocit, že tento systém je nastavený schválne tak, aby v ľuďoch zabíjal individualitu a tvorivosť a vychovával z nich robotov bez vlastnej identity.

Ak sa ti nechce čítať, pozri si vlog (8 min):

Všímam si na ľuďoch, že stratili schopnosť byť sami sebou a tiež stratili schopnosť tvoriť. Namiesto toho, aby niečo tvorili, sedia pred telkou, počítačom, alebo len tak klebetia v krčme, alebo do telefónu. Veľmi málo ľudí v dnešnej dobe niečo tvorí. Ich energia je zneužitá na otrockú prácu za peniaze. Ľudia by aj chceli robiť niečo zmysluplnejšie, no je to veľmi ťažké keď majú zviazané ruky. Musia zarábať, aby vôbec mohli žiť. Človek je jediný tvor na planéte, ktorý musí platiť za to, aby žil.

Kam sa podela sloboda?

Kedysi ľudia žili slobodný kočovný život, cestovali kam sa im zachcelo, boli jednoducho slobodní. A dnes? Dnes si ľudia myslia akí sú slobodní, ale pritom sú otroci. Dnes sa človek nemôže len tak zobrať a slobodne cestovať. Keby chcem ísť do Afriky, potrebujem očkovania. Keby chcem ísť do Ameriky, potrebujem víza. A tiež peniaze. Kedysi si ľudia osedlali koňa a cestovali. Dnes sa dá zadarmo cestovať stopom, ale nie do krajín, kde treba mať víza, alebo očkovania. Jednoducho dnes sloboda vyzerá inak. Dnes ľudia vôbec nie sú slobodní. Musia toto, musia tamto,… najväčší problém vidím v tom, že musia platiť za to, aby vôbec žili. Ak chcú mať strechu nad hlavou, musia platiť nájom. Ak sa chcú najesť, musia zaplatiť. Nemôžu si len tak natrhať ovocie niekde v ovocnom sade. Nemôžu si len tak hocikde zasadiť zeleninu, ktorú by neskôr mohli zjesť. Najskôr si musia kúpiť pozemok. Kúpiť od koho? Komu patrí pozemok? Asi niekomu, kto si ho kúpil od niekoho iného. Ale kde vôbec vznikla táto šialená myšlienka privlastňovania si kusu zeme? Nejaký šialenec si privlastnil kusy pôdy a potom ich začal predávať. Ľudia to z nejakého dôvodu prijali a zvykli si na to. No a tak tu máme tento úžasný “slobodný” systém, v ktorom máme síce veľa vymožeností, ale aj veľa starostí. Človek si nemôže len tak povedať: “Tak mám hotovo, teraz mám voľno“. Nie. Ak má človek v zamestnaní hotovo, dostane ďalšiu prácu. Voľno má len smiešnych pár týždňov za rok. Maká ako fretka a čo z toho? Chudák ledva uživí seba a rodinu. Je rád keď si môže raz za rok dovoliť ísť niekam k moru na dovolenku. Všetko stojí peniaze.

Vlastná cesta

Ak sa človek rozhodne ísť svojou cestou a začne sa venovať tomu, čo ho baví a napĺňa, zo začiatku môže mať problém, pretože ho to asi nedokáže uživiť. Nájom platiť musí ak nechce byť bezdomovec a jedlo tiež niečo stojí. Je celkom ťažké postaviť sa na vlastné nohy a začať robiť niečo zmysluplné. Ale nie je to nemožné. Všetko sa dá keď sa chce. Lenže ľudí odrádza práve to, že majú zviazané ruky a žijú viacmenej od výplaty k výplate. Nemôžu si dovoliť robiť niečo, z čoho nemajú finančný zisk. Potrebujú neustály príjem peňazí, pretože majú neustály výdaj peňazí. Je to začarovaný kruh, v ktorom je drvivá väčšina ľudí.

Našli sa ale aj takí ľudia, ktorí dokázali nájsť spôsob ako sa z tohoto blúdneho kruhu vymaniť. Dokázali nájsť spôsob ako minimalizovať náklady na živobytie a získať tak väčšiu slobodu. Nie je to jednoduché, ale ani nemožné. O to je to jednoduchšie, keď sa spoja viacerí a budú si navzájom pomáhať.

Vzájomná pomoc

Vzájomná pomoc je veľmi dôležitá. Jeden mravec by staval mravenisko veľmi dlho. Ak si mravce medzi sebou navzájom pomáhajú, postavajú mravenisko veľmi rýchlo. Buďme ako mravce. Pomáhajme si ako sa len dá. Ak sme už dosiahli väčšiu slobodu, pomáhajme získavať väčšiu slobodu ostatným. Tí, čo majú zviazané ruky, si nedokážu ruky rozviazať sami. Musí im niekto pomôcť. Ak teda chcú pomôcť.

Plačkovia

Niektorí ľudia len nadávajú a lamentujú aký majú naprd život a čo všetko je zle. Ale nerobia absolútne nič pre to, aby bolo lepšie. Takých ľudí nazývam plačkovia. Plačkov je v dnešnej spoločnosti celkom dosť. Určite je veľa plačkov aj vo vašom okolí. Títo plačkovia naozaj len vyplakávajú a nevedia čo majú robiť so svojim životom. Nevedia nájsť východisko zo svojej situácie, pretože hádžu vinu na iných a spoliehajú sa, že iní vyriešia ich problémy. Keby zobrali zodpovednosť za svoj život do svojich rúk, ich život by sa rázom zmenil. Kto chce, hľadá riešenia. Kto nechce, ten hľadá výhovorky a len vyplakáva.

Plačkovia moji, prestaňte vyplakávať a začnite so svojim životom niečo robiť. Nikto iný to za vás nespraví. Na začiatku vám niekto môže pomôcť, ale snáď nechcete byť odkázaní na pomoc ostatných donekonečna.

Čo chcem, to dosiahnem

Z vlastnej skúsenosti viem, že ak niečo chcem, celý vesmír sa spojí aby som to dosiahol. Chcel som ísť na vysokú školu a dostal som sa tam. Chcel som pracovať ako webový vývojár, tak som sa učil robiť weby a potom som 3 roky vyvíjal webové stránky a aplikácie. Chcel som prácu, ktorá by ma bavila a behom dvoch mesiacov som ju našiel. Chcel som učiť ľudí programovať, tak som začal robiť programátorské kurzy. Chcel som ľuďom pomáhať získať iný pohľad na svet, tak som začal písať blog, robiť prednášky a kurzy. Viem, že čo chcem, to aj dosiahnem. Len musím pre to aj niečo robiť. Nestačí sedieť doma na zadku a nariekať aký je život zlý. Preto zdvihnite svoje zadky a začnite so svojim životom niečo robiť.

Ak máte zviazané ruky, požiadajte niekoho, aby vám ich rozviazal. Požiadajte o pomoc. Ak nikoho takého nepoznáte, tak zdvihnite svoj zadok a choďte ho hľadať. Ja chodím na rôzne akcie a stretávam super ľudí, ktorí sú na rovnakej, alebo veľmi podobnej vlne ako ja. Vďaka tým ľuďom získavam nové príležitosti pre svoje ďalšie aktivity. Keby nezdvihnem svoj zadok a sedím doma, len ťažko by som získal nové príležitosti. Život je super, len si ho musíte vedieť zariadiť. Preto fakt prestaňte nariekať a začnite rozmýšľať čo by ste mohli spraviť, aby ste sa mali lepšie.

Opäť pripomínam: Kto chce, hľadá spôsoby. Kto nechce, hľadá výhovorky.

To, čo sa vo svete deje už dlhé roky, je takzvaná debilizácia ľudí. So vzostupom technologického pokroku je debilizácia ešte jednoduchšia. Šírenie nepravdivých a polopravdivých informácií je v dnešnej dobe veľmi jednoduché. Ľudia sú natoľko debilizovaní, že nedokážu rozlíšiť pravdivé, polopravdivé a nepravdivé informácie. Žerú takmer všetko čo im podhodia ako pravdu. Respektíve berú za pravdu len to, čo im vyhovuje.

Ak sa ti nechce čítať, pozri si vlog (8 min):

Ľudia sú zamerne udržiavaní v nevedomosti, aby si elita mohla robiť čo chce. Toto nie je žiadna konšpiračná teória. Stačí sa poobzerať okolo seba, stačí otvoriť oči a uvidieť čo sa deje. Každý, kto chce, to pochopí a uvidí. Každý kto chce, uvidí, že ľudia sú v akomsi tranze.

Lenže debilizovaní ľudia to nedokážu vidieť a sú natoľko zdebilizovaní, že to ani nechcú vidieť. Takíto ľudia sú obrovský problém tejto spoločnosti. Svet nie je nebezpečné miesto pre život kvoli zlým ľuďom, ale kvoli ľuďom, ktorí s tým nič nerobia. Zatiaľ čo v Afrike umierajú ľudia od hladu, inde sú ľudia zaneprázdnení naháňaním sa za peniazmi a myslia si, že peniaze ich spravia šťastnými. Takto sú ľudia oklamaní.

Ako vzniká debilizácia

Rodičia, ktorí žijú v nevedomosti, vychovávajú aj svoje deti v nevedomosti. Debilizácia začína už výchovou a pokračuje v škole a následne aj v spoločnosti plnej alkoholu, sexu, drog, nezdravého jedla a iných šmakov.

Dnes sú ľudia debilizovaní hlavne pomocou troch veľkých periemyslov – zábavný, potravinársky a farmaceutický. Do zvláštnej kategórie spadá ropný priemysel.

Zábavný priemysel

Nie je nič jednoduchšie ako zabaviť ľudí, odpútať ich pozornosť a popritom viesť vojny, drancovať prírodu a získavať čo najviac peňazí do svojej pokladničky bez toho, aby to ľuďom čo i len trochu prišlo čudné.

Dáme ľuďom televíziu a to ich zabaví. Prestane ich baviť televízia? Dáme im počítače, počítačové hry a internet. Dáme im virtuálnu realitu, v ktorej môžu byť kým chcú, môžu si v nej tvoriť svoj virtuálny život. To je super, nie? To ich na hodnú chvíľu zabaví a my si môžeme robiť čo chceme. Môžeme naďalej drancovať prírodu, môžeme si robiť v politike čo chceme. Ľudia sa aj tak v politike nevyznajú, majú radšej hry.

A tých, ktorých už nebaví zábava a prekukli naše aktivity, označíme za konšpirátorov a za bláznov. Ľudia im aj tak nebudú veriť. Budú veriť nám, našim médiám, našim politikom, našim sľubom. A my si môžeme robiť stále čo chceme. Ľudia o tom nemajú ani najmenšieho tušenia, lebo musia pracovať 8 a viac hodín denne, musia živiť rodinu, žiť z ruky do huby a svoj voľný čas trávia zábavou namiesto vzdelávania. Voilá. Ľudia chcú zábavu, tak im ju dajme. A kým ľudia pracujú a zabávajú sa, my si môžeme robiť čo len chceme bez toho aby nám do toho kecali.

Potravinársky priemysel

Aby sme zarobili ešte viac peňazí, podstrkujme ľuďom nezdravé potraviny a podporujme ich predaj reklamou, ktorá v ľuďoch vzbudí túžbu po týchto produktoch. Začnú sa stravovať nezdravo a to spôsobí ich zdravotné problémy. A potom na nich ešte zarobíme vďaka tomu, že sa budeme tváriť, že ich liečime. Budeme predávať drahé lieky, chemoterapie a rôzne iné terapie, ktoré ich ale vyliečiť nemusia.

Farmaceutický priemysel

Takmer všetky lieky majú nejaké vedľajšie účinky, ktoré ľuďom spôsobujú len ďalšie problémy. Farmaceutický priemysel nechce, aby boli ľudia zdraví, pretože by prišiel o zisky. Len si predstavte, že by nebolo toľko chorých ľudí. O koľko peňazí by farmaceutický priemysel prišiel… To predsa nemôžu dovoliť. Biznis so zdravím ľudí je jedným z najväčších biznisov na svete. Lieky a zdravotná starostlivosť sú pomerne drahé, ale ľudia si cenia zdravie a tak sú schopní za to zaplatiť nemalé peniaze.

Ropný priemysel

Najväčší priemysel na svete je ropný priemysel. Nepríde vám divné, že za posledných 50 rokov prišlo toľko technologických noviniek v rôznych oblastiach, ale stále máme autá, ktoré jazdia na ropu? Nepríde Vám ani trochu divné, že pred šesťdesiatimi rokmi boli počítače veľké ako futbalové ihrisko a dnes nosíme počítače v podobe smartfónov vo vrecku, zatiaľ čo pohonné látky sú stále rovnaké ako pred šesťdesiatimi rokmi?

Jasné, už sú aj autá na plyn, či na elektrinu. Ale stále je to len veľmi malá časť. Stále obrovské množstvo áut jazdí na pohonné látky z ropy. Už sme mohli mať dávno ekologické palivo a dopravu, ktorá neznečisťuje životné prostredie. Ale keďže ropný priemysel je najziskovejší priemysel na svete, kde sa točia nehorázne veľké peniaze, nemôže dopustiť aby ľudia od ropy upustili a začali jazdiť na solárnu, alebo inú ekologickú energiu. Je možné, že už máme dávno vymyslené také technológie, ale nemáme k nim prístup kvoli chamtivosti ľudí ovládajúcich najväčšie priemysly sveta. Vynálezcovia, ktorí aj niečo ekologické vymysleli, boli umlčaní. Nehovorte mi, že za viac ako 60 rokov ľudia neboli schopní vymyslieť niečo lepšie ako je ropa, plyn, alebo elektrina a zaviesť to do veľkovýroby. To moja hlava jednoducho neberie. 60 rokov je dosť dlhá doba, aby ľudia dokázali vymyslieť niečo lepšie ako je ropa.

Konzum

Dnešná spoločnosť skonzumuje oveľa viac ako pred tridsiatimi rokmi. A nie je to ani tak preto, lebo je viac ľudí, ale preto, lebo ľudia jednoducho viac konzumujú. Každý rok nový mobil, nový počitač, nové auto, nové oblečenie, všetko stále nové. Potom vzniká odpad, ktorý nie je kam dávať. Vznikajú obrovské smetiská.

Na úrodnej pôde, kde sa dá pestovať zelenina, vznikajú obrovské fabriky, ktoré dajú prácu stovkám ľuďom. Ale takisto zoberú stovkám ľuďom potravu, ktorá mohla byť na úrodnej pôde vypestovaná. Ale jasné, žiadny problém. Máme tu geneticky modifikované potraviny, ktoré vypestujeme rýchlo a jednoducho. Čo na tom, že sú škodlivé. Hlavne, že máme čo jesť a máme fabriky na úrodnej pôde a môžeme v nich pracovať. Dokonalé. Ľudská hlúposť nemá hraníc…

Ľudia sú natoľko zmagorení, že im vôbec neprekáža, že kvoli ich konzumu a nenásytnosti korporácií sa planéta Zem stále viac a viac drancuje. Ubúdajú lesy, pralesy, úrodná pôda, znečisťujú sa rieky… Bohatí majú stále viac a chudobní stále menej. Donekonečna to takto nepôjde. Kedy si to ľudia uvedomia? Kedy sa väčšina ľudí zobudí z konzumného tranzu a uvedomia si čo všetko sa pácha kvoli zisku a nenásytnosti? Kedy ak nie teraz? O niekoľko rokov už môže byť neskoro. Teraz je najvyšší čas aby sa ľudia zobudili. Teraz je najvyšší čas, aby prebudení ľudia prebudili ostatných. Čím viac ľudí sa prebudí, tým lepšie.

Prosím zobúdzajte ďalších, spojme sa a buďme aktívni. Dosť bolo vysedávania, ukážme, že sa prebúdza stále viac a viac ľudí. Povedzme “DOSŤ!” tomuto šialenému systému. Povedzme “DOSŤ!” tým, ktorí ovládajú tento svet a hrajú sa s nami ako s pokusnými myšami. Potrebujeme získať na svoju stranu väčšinu ľudí, aby sme boli úspešní. Potrebujeme ľuďom ukázať v čom žijú, aby sa mohli rozhodnúť či v tom chcú žiť aj naďalej. Pokiaľ žijú v nevedomosti, ani si neuvedomujú, že je niečo zle a že to všetko môže byť inak.

Spojme svoje sily a začnime konať. Je čas!

V spoločnosti prevláda strach. Zo strachu následne vzniká hnev a nenávisť a to v spoločnosti spôsobuje veľké problémy. Ten sa hnevá na toho, ten nenávidí toho. Najhoršie je, keď sa jedna skupina ľudí hnevá na druhú a ešte horšie je, keď sa tieto skupiny nenávidia. Kvoli hnevu a nenávisti vznikajú rôzne konflikty – občianske vojny, ale aj svetové vojny.

Čo je strach?

Ľudia majú zvyčajne strach z neznámeho, strach z niečoho, čo ani len nemusí nastať. Umelý strach. Viac o strachu píšem v článku “Strach a práca so strachom“.

Masové šírenie strachu

Ľudia sú udržiavaní v strachu pomocou médií. V médiách nájdete prevažne negatívne správy. Nie je to preto, že vo svete sa dejú väčšinou negatívne udalosti. Je to preto, lebo chcú v ľuďoch vzbudiť strach, aby ich mohli jednoduchšie ovládať. Ustráchaní ľudia sa dajú veľmi jednoducho manipulovať. Píšem o tom v článku “Vzbudzovanie strachu ako manipulatívna technika“. Keby sa ľudia nebáli, nedali by sa tak ľahko manipulovať. Lenže tí, čo bažia po moci, udržiavajú ľudí v strachu, aby ich mohli jednoducho manipulovať a ovládať ako bábky. Pomocou strachu dokážu vyvolať hnev a nenávisť jednej skupiny ľudí k druhej skupine ľudí a vyvolať tak občiansku, alebo aj svetovú vojnu. Je veľmi jednoduché predpovedať správanie ľudí, ktorých ovládajú emócie ako strach, hnev, nenávisť, alebo dokonca súcit. Píšem o tom v článku “Predpovedanie správania ľudí a ich jednoduchá manipulácia“.

Nejde len o šírenie strachu v médiách. Celý systém je založený na udržiavaní strachu v ľuďoch. Ľudia sa boja o svoju existenciu, majú strach či budú mať nasledujúce mesiace z čoho zaplatiť nájom a či budú mať čo jesť. Obrovské množstvo ľudí má existenčné problémy a žijú v strachu o svoj život, o svoju holú existenciu. Ľudia žijúci v strachu sa stávajú obeťami manipulácie. Ľudia sa v prvom rade musia zbaviť strachu, aby boli menej náchylní na manipuláciu.

Cesta Lásky

Láska je v dnešnej spoločnosti nedostatkový tovar. Lásku stále veľa ľudí nepozná.

Keď sa povie Láska, veľa ľudí si pod tým slovom predstaví cit medzi dvoma subjektami. Môže to byť láska medzi mužom a ženou, láska matky k dieťaťu, človeka k zvieraťu, alebo k prírode, zvieraťa k človeku, zvieraťa k zvieraťu a podobne. Láska má veľa podôb. Tam, kde je láska, neostáva miesto pre strach, hnev, nenávisť a iné negatívne pocity. Nemôžem niečo, alebo niekoho milovať a zároveň sa toho báť, alebo to nenávidieť. Buď nenávidím, alebo milujem. Nenávisť je len ďalšia forma strachu. Ak sa niečoho bojím, tak to nemilujem. Keby som to miloval, nebál by som sa. Napríklad som sa kedysi bál pavúkov a divokých zvierat ako diviak alebo medveď. Dnes už sa nebojím, pretože milujem. Milujem všetko a všetkých. Láska, ktorú cítim, nemá hranice. Je bezpodmienečná. Strach, hnev, či nenávisť nemajú v mojom srdci miesto. Moje srdce je plné lásky, ktorú vo mne prebudila jedna prenádherná dievčina začiatkom roku 2015. Bolo to moje duchovné prebudenie. Píšem o tom v článku “Môj wake up call (uvedomenie sa)“. Život s Láskou v srdci je nádherný.

Veľmi túžim po tom, aby viac ľudí dokázalo v sebe prebudiť Lásku. Láska drieme v každom z nás, ale je blokovaná emóciami ako strach, hnev, či nenávisť. Ak chceme zažiť skutočnú Lásku, musíme sa naučiť pracovať s týmito emóciami a postupne sa ich zbaviť. Áno, dá sa zbaviť strachu, hnevu aj nenávisti. Sami sme si ich vytvorili a sami sa ich môžeme zbaviť. Stačí sa naučiť žiť vedome a pracovať so svojimi emóciami na vedomej úrovni. Keď sa naučíme uvedomovať si, že sa bojíme, môžeme so strachom ďalej pracovať. Keď sa naučíme žiť vedome, náš život nadobudne iný rozmer. Viac o vedomom žití sa dočítate v článku “Vedomé žitie“.

Akonáhle sa zbavíte strachu, hnevu, nenávisti, závisti, pýchy a iných negatívnych emócií, uvoľníte tak priestor pre Lásku, o ktorej sa vám ani nesnilo. Ja som sa vďaka vedomému žitiu dokázal zbaviť strachu a hnevu. Nenávisť som si našťastie nestihol vypestovať. Tiež som zapracoval na pýche a vypestoval si opak pýchy – pokoru. Pokora a Láska sú veľmi silné kombo.

Keby viac ľudí dokázalo v sebe prebudiť Lásku, svet by vyzeral úplne inak. Ľudia by sa nedali manipulovať strachom.

Ako prebudiť Lásku?

Myslím, že na každého čaká Láska. Každý ju dokáže nájsť. Ku mne prišla úplne nečakane a doteraz tomu poriadne nechápem. Skúsenosť s bezpodmienečnou láskou mi zmenila život. Na Lásku musíme byť pripravení. Ak v sebe pestujeme vo veľkom strach, hnev, alebo dokonca nenávisť, nemôžeme pocítiť Lásku. Je nutné zapracovať na sebe a zbaviť sa čo najviac negatívnych emócií a vlastností. Môže k tomu pomôcť práve Vedomé žitie, meditácie, yoga a iné zaujímavé praktiky. Píšem o nich v článku “Spôsoby pre očistenie vedomia“.

Príznaky Lásky

Akonáhle v sebe prebudíte Lásku, už viac nebudete mať potrebu odsudzovať a posudzovať. Z pýchy sa stane pokora. Všetky bytosti uvidíte ako seberovné – ľudí, zvieratá aj rastliny. Vaše vnímanie sveta sa zmení. Budete milovať všetko a všetkých. Nedokážete ublížiť ani muche a to doslova. Dokážete byť šťastní bezdôvodne. Budete sa permanentne cítiť akoby ste vyhrali v lotérii. Budete cítiť srdcovú čakru. Budete otvorení novým možnostiam. Objavíte nové schopnosti. Stane sa z Vás milujúci superčlovek.

Keď pocíte skutočnú Lásku, prestanete vnímať JA, TY, ONI. Keď pocítite Lásku, budete vnímať už len MY.

Ak všetci ľudia v sebe prebudia Lásku, na Zemi nastane raj. Nie je to nemožné. Zmenil som sa ja, menia sa ostatní a postupne sa môže zmeniť celý svet.

Ak cítite príznaky Lásky, gratulujem! Želám si, aby čo najviac ľudí v sebe dokázalo objaviť Lásku. Sme milujúce tvorivé bytosti. Láska nám bola zobratá. Je čas vziať si ju späť.

Nešťastní ľudia za svoje nešťastie zvyčajne vinia ostatných. Na Slovensku si to zlízli Rómovia. Veď predsa Rómovia vyciciavajú systém, kradnú, nepracujú a majú sa lepšie ako slušný pracujúci občan. Rómovia žijú z našich daní!

Nenávisť voči Rómom

Najčastejší argument objahujúci nenávisť voči Rómom je, že Rómovia nepracujú a len vyciciavajú systém, čerpajú sociálne dávky a vraj tiež dostávajú byty zadarmo. No Rómovia z Luníka IX, ktorí neplatili nájomné, nové byty nedostali.

Možnosť poberať sociálne dávky má každý z nás a veľa ľudí túto možnosť využíva. Za to ako je systém nastavený, Rómovia nemôžu. Rómovia nemôžu za to ako ich tento systém vychoval. Ako sme si Rómov vychovali, takých ich máme. Nemôžu byť iní. Zvykli si na sociálne dávky a veľa z nich nemá motiváciu pracovať. Načo by robili keď si stačí spraviť 8 detí a mať od štátu peniaze za deti? Čím viac detí, tým lepšie, tým viac peňazí. A vy sa stále čudujete, že Rómovia majú veľa detí a nechcú pracovať? Ja sa teda nečudujem. Veď spraviť dieťa je jednoduchšie, pohodlnejšie a príjemnejšie ako chodiť do práce a zabiť tam 1/3 svojho života. Prosím nenadávajte na Rómov. Oni za to nemôžu ako ich systém vychoval. Vy tiež nemôžete za to, ako Vás rodičia vychovali. Rómsky problém vytvoril štát. Rómovia si zvykli, že sa o nich štát postará. Nemajú motiváciu postarať sa sami o seba. Keby máte zabezpečený príjem peňazí aby ste dokázali prežiť, mali by ste motiváciu pracovať a starať sa o niečo? Veď Rómom doslova padajú pečené holuby do huby. Kto im ich hádže? Štát. Problém nie je v Rómoch, problém je v štáte. Už to prosím pochopte a nehádžte vinu na Rómov. Rómovia sú rozmaznané deti štátu.

Keby sa Rómovia museli o seba postarať, vážili by si viac to, čo majú. Takto keď im všetko spadne do lona, nevážia si to.

Ľudia odsudzujú Rómov, ale mali by odsudzovať systém. Lenže kvoli svojej nenávisti voči Rómom to nedokážu pochopiť. Je jednoduchšie zamerať svoju nenávisť na Rómov ako na systém.

Rómovia žijú inak. Majú inú kultúru, iné návyky, iné životné hodnoty a iné zručnosti. Sú iní. No stále sú to ľudia, ktorí majú rovnaké potreby ako ja, či ty. Len vyrastajú v inom prostredí.

Rómovia nepracujú

Rómovia to kvoli predsudkom v spoločnosti nemajú v živote ľahké. Ľudia nadávajú na Rómov akí sú nezvdelaní, že nepracujú, kradnú a podobne. Ale keď sa chce Róm učiť a chce pracovať, nemá to jednoduché. Kto ho zamestná keď je v spoločnosti plno ľudí s predsudkami, ktorí Rómov nechcú zamestnať len preto, že sú Rómovia?

Rómovia kradnú

Aj nerómovia kradnú. Ešte viac ako Rómovia. Ale Rómsky problém je predsa najväčší. Rasisti vidia realitu cez rasistické okuliare s filtrom, ktorý vidí len Rómsky problém. A to je problém.

Sú ľudia, ktorým neostáva nič iné, len kradnúť aby ako tak prežili. Nemajú prácu, či už z dôvodu, že pracovať nechcú, alebo ich nechcú zamestnať. Sociálne dávky im nestačia, tak musia kradnúť. Každý robí na prežitie to, čo dokáže. Je to prirodzené.

Prečo tak žijú?

Lebo inak nevedia. Žijú ako najlepšie vedia. Stavajú si chatrče na cudzích pozemkoch, aby mali aspoň nejakú strechu nad hlavou, pretože byty sú pre nich drahé. Nie sú blbí. Nechcú byť bezdomovci. Niektorí žijú na naše pomery v extrémnych podmienkach bez elektriny, bez plynu, bez vody, bez kúrenia. Niektorí žijú v malých polorozpadnutých chatrčiach, alebo dokonca v unimobunkách. Videl som to na vlastné oči a čudoval som sa ako môžu v zime prežiť. V unimobunke majú malú piecku, v ktorej si kúria drevom. Keď sme prechádzali okolo takých unimobuniek, kamarát, ktorý bol v Afrike povedal, že je to horšie ako v Afrike. Je to naozaj masaker. Viete si predstaviť, že by ste tak žili? Ja teda nie. A to som celkom skromný chalan. No stále je to lepšie ako byť bezdomovec.

Rómovia sú jednoduchí ľudia. Nerozumejú prečo by mali niekomu platiť za to, aby mohli vôbec žiť. Pravdupovediac ani ja tomu nerozumiem. Tento systém je šialený, no ľudia si naň zvykli a prijali ho ako súčasť života. Rómovia prijali zo systému len sociálne dávky. Doslova vybabrali so systémom.

Nikto ich nenaučil žiť inak. Keď žijú celý život v osade, kde ľudia žijú v nelegálne vlastnoručne nekvalitne postavených domoch a nerómovia (takzvaní gadžovia) s nimi nekomunikujú, ako sa majú dozvedieť, že sa dá žiť aj inak?

Niektorí Rómovia sa dokázali osamostatniť a rozhodli sa žiť inak ako ostatní. Rozhodli sa začleniť do spoločnosti, chodiť do školy, pracovať a pomáhať udržiavať svoje okolie v čistote. Neviem ako to dokázali, ale dokázali to. Klobúk dole pred nimi. Ukázali, že sa to dá keď sa chce.

Preto nerozumiem keď niekto hádže všetkých Rómov do jedného vreca medzi tých čo len robia deti, čerpajú sociálne dávky, robia neporiadok a kradnú.

Iná mentalita

Rómovia majú inú mentalitu, ale stále sú ľudia. Majú svoju kultúru a my máme svoju. Rómovia sú pre nás svojskí a my sme svojskí pre nich. Mali by sme sa navzájom prijať a rešpektovať. Pokiaľ ste k Rómom priateľskí, aj oni sú priateľskí k Vám. Ale ak na nich začnete byť nepríjemní, začnú byť nepríjemní aj oni na Vás. Veľká časť konfliktov vzniká práve kvoli vzájomnej nevraživosti, ktorá niekde musela vzniknúť. Prijmite Rómov a oni prijmú Vás.

Trošku tolerancie prosím

Áno, Rómovia sú iní. Majú inú kultúru, iné zvyky, inú mentalitu. Ale to ešte neznamená, že by sme ich mali strieľať a zatvárať do koncentračných táborov ako to niektorí navrhujú.

O Rómskej problematike by sa dal napísať celý článok, ba dokonca celá kniha. Vznikol tiež film “Všetky moje deti”.

Zobuďme v sebe ľudskosť a začnime vnímať Rómov ako ľudí. Skúsme sa vžiť do ich situácie a skúsme im pomôcť. Kde je vôľa, tam je cesta. Ak pomoc odmietnu, je to ich rozhodnutie.

Veľa ľudí používa slovíčko “verím”. Verím v Boha. Verím v lepší zajtrajšok. Verím, že Američania boli na mesiaci. Verím, že mimozemšťania existujú. Verím, že Boh je obrovská špageta. Veriť môžem v čokoľvek.

Ak sa ti nechce čítať, pozri si vlog (9.5 min):

Viera

Veriť znamená nevedieť. Keď niekto použije slovíčko “verím”, usmejem sa, pretože viera býva často slepá a len veriť nestačí. Svoju vieru si treba overiť, aby sme získali poznanie, aby sme vedeli. Veľa ľudí jednoducho len verí bez toho, aby si svoju vieru overili a poznanie im tak uniká.

Keď veríš vlastným halucináciam, nazýva sa to šialenstvo. Keď veríš halucináciam niekoho iného, nazýva sa to náboženstvo.

Ľudia veria rôznym náboženstvám, knihám aj ľuďom bez toho, aby si to overili a aby sa dozvedeli viac a hlbšie pochopili súvislosti. Ich viera je slepá. O slepej viere píšem v článku “Slepá viera“.

Viera a placebo efekt

Ak je viera dostatočne silná, môže vytvoriť placebo efekt. Ak dáte chorému človeku tabletku, ktorá nemá žiadny účinok, ale ten človek o tom nevie a verí, že tá tabletka ho vylieči, tak sa môže naozaj vyliečiť. Len vďaka svojej viere. Ježiš veľmi dobre poznal placebo efekt a hojne ho využíval. Ježiš hovoril ľuďom, aby uverili, že sa vyliečia a ľudia sa tak vyliečili. Za svoje vyliečenie potom prikladali zásluhy Ježišovi, no Ježiš len využíval placebo efekt.

Ak ľudia naozaj niečomu dostatočne silno veria, viera im môže pomôcť. Na silnej viere sú založené náboženstvá. Ak ľudia silno veria, môžu si svoju vieru pretransformovať do reality. To, čomu veria, môže byť zrazu realita. Tak funguje placebo efekt.

Viem

Neverte všetkému čo napíšu. Neverte všetkému čo Vám povedia. Neverte všetkému, čo je prezentované ako pravda. V dnešnej dobe sa s pravdou obchoduje a manipuluje. Pravdu sa dozviete jedine osobnou skúsenosťou. Skutočné poznanie získate jedine osobnou skúsenosťou. Píšem o tom v článku “Osobná skúsenosť“. Môžete si prečítať tisíce kníh, ale tým len získavate poznanie niekoho iného a skutočné poznanie Vám uniká. Môžete si prečítať o láske, ale až keď lásku pocítite, vtedy budete vedieť aká je láska naozaj. Môžete čítať o ohni, ale až keď pocítite teplo ohňa na vlastnej koži, až vtedy budete vedieť aký je oheň naozaj.

Používajte slovíčko “verím” s rozmyslom. Viera je fajn, ale mala by byť overená. Problém nevidím v tom, že ľudia veria. Problém vzniká vtedy, keď ľudia považujú svoju vieru za pravdu a snažia sa ju presadiť.

Problém vidím aj v tom, že ľudia veria, ale nevedia. Na začiatku je vždy viera, inými slovami predpoklad. Na začiatku vedeckých pokusov je predpoklad. Vedeckými pokusmi vedci zisťujú, či je tento predpoklad správny, alebo nie. Staňte sa vedcami a spravte zo svojho života vedecký pokus a overte si svoje predpoklady, aby ste získali poznanie. Overte si svoju vieru.

To, že niekto verí v Boha, je síce pekné, ale viera je stále iba predpoklad. Ak niekto povie “Viem, že Boh existuje“, to už je iné. Ak sa niekto zahral na vedca a overil si svoj predpoklad, že Boh existuje, získal tak poznanie a už vie, že Boh existuje. Ak chce niekto vedieť aká zima je na Sibíri, musí tam vycestovať aby si okúsil na vlastnej koži sibírske podnebie a získal tak osobnú skúsenosť a skutočné poznanie. Ak chce niekto vedieť, či Boh existuje, musí nájsť spôsob ako to zistiť. Jeden zo spôsobov je yoga. O yoge píšem v článku “Čo je yoga?“. Mnohým ľuďom yoga pomáha v poznávaní samých seba a následne v poznávaní Stvorenia. Mne takisto pomáha. Yoga nie sú len fyzické cvičenia. Existuje veľa druhov yogy, veď si prečítajte článok “Čo je yoga?” a uvidíte.

Vedecký postup k získaniu poznania

Ak chceme získať skutočné poznanie, mali by sme použiť vedecký postup:

1. Predpoklad
2. Overenie predpokladu – pokus
3. Pozorovanie výsledkov pokusu
4. Vyhodnotenie pokusu

Ja som spravil vedecký pokus s meditáciou. Chcel som vedieť aké účinky má meditácia.

1. Predpoklad

Predpoklad bol, že meditácia povznesie vedomie človeka, ale nevedel som presne čo to znamená, tak som spravil pokus.

2. Overenie predpokladu – pokus

Začal som pravidelne 10 minút denne meditovať. Konkrétne meditáciou mantrou:

Haré Krišna, Haré Krišna
Krišna Krišna, Haré Haré
Haré Rama, Haré Rama
Rama Rama, Haré Haré

A tiež som neskôr zapojil aj OM meditáciu. Po mesiaci som zvýšil čas meditácie na 20 minút, pretože mi už 10 minút nestačilo a cítil som, že potrebujem viac.

3. Pozorovanie výsledkov pokusu

Už po dvoch mesiacoch sa dostavili prvé výsledky pokusu. Bol som kľudnejší, vyrovnanejší, šťastnejší, dokázal som žiť viac vedome a uvedomovať si čo robím, prečo to robím, uvedomoval som si svoje emócie a skúmal som prečo vznikajú, odkiaľ pochádzajú. Dokázal som ovládnuť ego a tiež som si uvedomil, že som súčasťou celku (spoločnosti, Zeme, vesmíru,…) a celok môže fungovať efektívne jedine vtedy, keď budú všetky jeho časti spolupracovať. Uvedomil som si, že spoločnosť môže fungovať efektívne jedine vtedy, keď ľudia odhodia svoje sebecké chúťky a začnú konať pre spoločné blaho a ťahať za jedno lano. Zbavil som sa strachu a hnevu a zistil som, že ľudia môžu žiť bez negatívnych emócií. Negatívne emócie sú odrazom znečisteného vedomia a vedomie sa dá pomocou meditácie a yogy očistiť. Meditácia mi pomohla dostať sa z podvedomej úrovne žitia na vedomú. V mysli som mal stále menej a menej zbytočných myšlienok a to vytvorilo priestor pre lepšie vmínanie prítomného okamihu. Do mysle mi prichádzajú myšlienky z vyššieho JA, ktoré ma veľakrát prekvapili a stále prekvapujú. Meditácia mi očistila myseľ. Už nemám v hlave toľko zbytočných myšlienok a dokážem si užívať viac prítomný okamih.

Ďalší pozoruhodný účinok meditácie je zvýšené vnímanie svojho tela a okolitého sveta. Začal som si všímať kedy si telo pýta jesť a kedy nie. Počas obdobia splnu necítim hlad a väčšinou ani nejem. Cítim sa plný energie aj bez jedla. Tiež som vďaka meditácii dokázal prebudiť božskú tvorivú energiu Kundalini a cítim ako tryská z korunnej čakry. Toto je pre niekoho možno už príliš ezoterické, ale ja to cítim, mám s tým osobnú skúsenosť. Nemusíte tomu veriť, môžete si to overiť a prebudiť energiu Kundalini pomocou meditácie tiež. O meditácii píšem v článku “Čo mi dala meditácia“.

4. Vyhodnotenie pokusu

Na základe pozorovania výsledkov pokusu som po pár mesiacoch dospel k záveru, že meditácia nielenže povznesie vedomie človeka, ale doslova ho odpáli na inú úroveň. Odkedy praktikujem každodennú meditáciu, môj život je mnohonásobne kvalitnejší. Bez meditácie bol môj život akýsi obyčajný, akýsi prázdny. Nepoznal som svoje telo, nepoznal som svoje miesto vo vesmíre, moja myseľ bola zahltená neustálym prúdom myšlienok a ovládalo ma ego. Žil som v nevedomosti a ovládali ma emócie.

Dnes som plný šťastia, dokážem sa radovať bez príčiny, uvedomujem si čo svojimi činmi spôsobujem, vnímam život zvýšenou intenzitou, cítim lásku, ktorú som nikdy predtým necítil, som jednoducho nový človek.

Predpoklad, že meditácia povznesie vedomie človeka bol správny. Mám to zažité a vedecky overené na sebe. Každý si to môže overiť tiež. Môžete mi veriť či neveriť, ale môžete si to tiež overiť. V tom je tá krása.

Verím verzus viem

Tak čo? Stačí Vám veriť rôznym hlúpostiam, alebo si svoju vieru chcete overiť, získať poznanie a vedieť? Veriť je jednoduchšie, pretože na to netreba veľa úsilia a preto aj väčšina ľudí len verí a nemajú poznanie, ktoré vyžaduje väčšie úsilie. Ale keď vynaložíte úsilie na získanie poznania a dosiahnete ho, výsledok stojí za to. S vierou sa to nedá porovnávať.

Nečakal som, že budem musieť vysvetľovať takúto jednoduchú vetu, ale očividne ju treba vysvetliť. Keď som raz napísal “Všetko je ako má byť“, strhla sa vlna protestov a nepochopenia, že ako to, že všetko je ako má byť? Ako to, že je na svete toľko utrpenia? To má byť na svete utrpenie? Ako to, že toľko trpím ja? To mám toľko trpieť?

Ak sa ti nechce čítať, pozri si vlog (9 min):

Odmietanie

Odmietavý postoj spôsobuje sklamanie a utrpenie. Ak nie som spokojný s realitou, ktorú prežívam a odmietam ju, som sklamaný a prežívam utrpenie. Ak napríklad nedokážem prijať, že som adoptovaný, vytváram si utrpenie. Akonáhle si uvedomím, že svojim odmietavým postojom si vytváram utrpenie, môžem sa pokúsiť prijať fakt, že som adoptovaný a zmieriť sa s tým. S prijatím a so zmierením moje utrpenie pominie.

Keď je človek chudobný a odmieta chudobu: “Ja nechcem byť chudobný“, zákonite trpí. Keď len lamentuje a nerobí nič pre to, aby sa z chudoby dostal, ostáva mu len utrpenie. Keď je človek chorý a odmieta chorobu: “Ja nechcem byť chorý“, zákonite trpí. Ak nerozmýšľa nad tým prečo je chorý, ako sa vyliečiť a čo robiť aby už nedostal chorobu, musí trpieť. Ľudia prirodzene odmietajú niečo, čo im je proti srsti. “Nechcem toto, nechcem tamto,… to má byť inak. Má to byť tak ako ja chcem!” Odmietavý postoj vedie k utrpeniu. Ľudia si myslia, že svet sa točí len okolo nich, chcú aby bolo všetko tak ako chcú oni a keď je niečo inak, už je problém, už trpia. V tomto odmietavom postoji je hlavný problém.

Keď je zima, ľudia odmietajú zimu a chcú teplo. Keď je teplo, ľudia chcú zase zimu, alebo menej teplo. Keď ľudia chcú aby bolo všetko ako si želajú oni, tak sa len pousmejem. Je to zábavné sledovať. Odmietavý postoj je ako keď vidím vlnu tsunami a poviem: “Nie, vlna tsunami, nechoď sem, choď preč“, hehe. Musíme sa naučiť prijať realitu takú, aká je a potom s ňou môžeme pracovať. Pokiaľ budeme trvať na tom, že niečo má byť inak ako to je a budeme odmietať realitu, budeme trpieť.

“Všetko je ako má byť” znamená prijať realitu.

Prijatie

Na to, aby sme dokázali žiť šťastný život, musíme sa naučiť prijať realitu takú, aká je. Musíme sa naučiť prijať, že všetko je ako má byť a preto to v danom momente nemôže byť inak. Svet sa netočí len okolo nás, ale má svoje zákony. Keď sa valí vlna tsunami a chceme sa zachrániť, nemôžeme hovoriť: “Vlna tsunami, choď preč, ja ťa tu nechcem, nechcem trpieť, nechcem“. Nie, musíme vlnu tsunami prijať a spraviť potrebné opatrenia aby sme sa zachránili ak chceme prežiť. Odmietavý postoj k vlne tsunami nás bude stáť život. Takisto odmietavý postoj k životu nás stojí šťastie. Ak odmietam realitu takú, aká je, ak si myslím, že niečo má byť inak, nemôžem byť šťastný. V prvom rade musím prijať situáciu, v ktorej sa nachádzam a keď chcem niečo zmeniť, musím sa o to pokúsiť inak ako hovorením “To takto nemá byť, to má byť inak“. Ak chcem aby bolo niečo inak, musím pre to niečo urobiť. Ak chcem, aby mi v záhrade vyrástla zelenina, musím ju najskôr zasadiť a potom aj polievať. Keď nezasadím zeleninu, môžem sa sťažovať: “V záhrade by mi mala rásť zelenina, ale nerastie“, ale čo tým dosiahnem? Čo dosiahnem tým, že budem len hovoriť o tom ako by to, či ono malo byť? Čo dosiahnem odmietavým postojom? Nespokojnosť a utrpenie.

Naučiť sa prijať realitu takú aká je, to je kľúč k spokojnosti a k šťastnému životu. Ak niekto nevie prijať realitu a myslí si, že všetko by malo byť inak, nemôže byť spokojný. Mnohí ľudia plačú nad rozliatym mliekom. Hovoria si: “Toto sa nemalo stať…” A čo sa teda malo stať keď nie toto? Ľudia sú špekulanti a mudrlanti a chcú aby bolo všetko podľa nich. Na svete je viac ako sedem miliard ľudí. Keby malo byť všetko podľa toho ako chce každý jeden človek, každý by musel žiť sám na svojej planéte, ktorú by si mohol upravovať podľa seba. Ale žijeme na planéte, ktorá má momentálne viac ako sedem miliard ľudí a musíme podľa toho svoj život upraviť. Ak chceme byť šťastní, musíme sa naučiť prijať rozhodnutia ostatných. Keď sa väčšina ľudí rozhodne pre vojnu, musíme sa naučiť tú vojnu prijať. Môžeme síce vykrikovať: “Nechceme vojnu, stop vojne!” Ale keď väčšina ľudí proti vojne nič nerobí, máme smolu. Ostáva nám len prijať realitu takú aká je a ešte sa môžeme pokúšať ju zmeniť. Každý jeden z nás sa môže rozhodnúť spraviť niečo pre lepší svet. Pokiaľ budeme odmietať realitu a budeme hovoriť: “Nie, to nemá byť takto, to má byť inak” a nebudeme pre to niečo robiť, nič sa nezmení. Je neskoro plakať nad rozliatym mliekom. Buď budeme plakať, alebo prijmeme skutočnosť, že mlieko sa rozlialo, utrieme ho a ideme ďalej. Môžeme sa poučiť a spraviť všetko preto, aby sa mlieko už nevylialo. Nariekanie a odmietanie nič nevyrieši.

Už ma nebaví počúvať lamentovanie ľudí: “Toto nechcem”, “To nie!”, “To tak nemá byť!”, “Prečo Boh dovoľuje toľké utrpenie?”,…

Nič sa nedeje len tak

Musíme pochopiť, že všetko, čo sa nám v živote deje, má zmysel a je to v konečnom dôsledku pre naše dobro. Nič sa nedeje len tak pre nič, za nič. Nie nadarmo sa hovorí: “Všetko zlé je na niečo dobré“. Vďaka tomu, čo v živote zažívame, sa môžeme učiť a rásť. Píšem o tom v článku “Život je ako škola, škola hrou“. Ľudia občas potrebujú dostať facku od života aby sa zobudili a prehodnotili svoj život a mohli ho začať žiť kvalitnejšie. Všetko sa deje pre niečo. Všetko má svoju príčinu. Vojny, hladomor, bieda, vraždy, nehody, choroby… toto všetko má svoju príčinu. Pôvod všetkých problémov ľudstva siaha až k jednotlivcom. Píšem o tom v článku “Pôvod všetkých problémov ľudstva“.

Prijať, že “Všetko je ako má byť”, znamená prijať realitu takú aká je. Bez odmietavého postoja. Keď poviem, že všetko je ako má byť, neznamená to, že sa teraz budem pozerať ako sa na mňa valí vlna tsunami. Nie. Prijmem vlnu tsunami a pokúsim sa pred ňou utiecť a zachrániť si život. Prijať vlnu tsunami znamená uvedomiť si svoju neschopnosť odvrátiť vlnu tsunami. Jednoducho s tým nemôžem nič robiť, iba prijať skutočnosť, že vlna tsunami sa na mňa rúti a moja jediná šanca na záchranu je pred ňou utiecť. Nepomôže mi nariekanie.

Rovnako môžeme prijať situácie v našom živote a robiť potrebné kroky pre to, aby sme sa mali lepšie. Pokiaľ náhodou narazíme na situáciu, s ktorou nevieme nič spraviť, ktorú nevieme zmeniť – napríklad vojna, alebo vlna tsunami, ostáva nám len prijať túto situáciu a urobiť potrebné opatrenia. Keď sa na mňa bude valiť vlna tsunami, asi nebudem len stáť a pozerať sa na ňu a hovoriť: “Nie, vlna tsunami, ty tu nemáš čo robiť, choď preč!” Je to smiešne. Ale takýto smiešny postoj má veľa ľudí. Odmietajú prijať realitu a myslia si, že takýmto odmietavým postojom sa zbavia problémov. Nedokážu prijať, že tsunami je tu a že s tým nemôžu robiť nič iné, len pred ňou utiecť aby si zachránili život. Ak chceme niečo reálne zmeniť, treba konať. A odmietanie a nariekanie nám k tomu moc nepomôže.

Niektoré situácie môžeme zmeniť priamo, iné nie. Musíme sa naučiť rozoznávať tieto situácie a keď môžeme niečo spraviť pre zlepšenie situácie, mali by sme to spraviť ak sa chceme mať lepšie.

Nemáš frajerku alebo frajera? Prijmi to. Nemáš peniaze? Prijmi to. Nemáš to, čo chceš? Prijmi to a začni niečo robiť pre to, aby si dosiahol to, čo chceš. Pokiaľ budeš len nariekať, nič sa nezmení. Už mám dosť plačkov, ktorí len plačú a plačú a plačú a nič so svojim životom nerobia. Takých je veľa.

Prosím, pochopte to konečne. Pochopte, že všetko je ako má byť. Prijmite realitu a svoj život taký aký je. So všetkými strasťami aj radosťami. Prijmite to, čo nemôžete zmeniť a pokúste sa zmeniť to, čo zmeniť môžete. Bez práce nie sú koláče. Pochopte to. Prosím.

Ďakujem!