Veľa ľudí nevie ako funguje život. Žijú v nevedomosti. A preto zákonite trpia keď prežívajú niečo nepríjemné. Tí, ktorí sa z nevedomosti dostali, chápu, že život je ako škola. Situácie v živote sú ako skúšky, vďaka ktorým sa dostávame do ďalšieho ročníka. Čím viac sa naučíme, tým viac si dokážeme život užiť. Už len pochopenie, že život je ako škola, prináša obrovskú úľavu od utrpenia. A keď pochopíme čo sme sa mali naučiť a naučíme sa to, utrpenie je zrazu fuč.
Ak sa ti nechce čítať, pozri si vlog (6.5 min):
Škola života
V živote čelíme rôznym situáciam, vďaka ktorým sa môžeme niečo naučiť. Kým sa to nenaučíme, budeme tomu čeliť zonvu a znovu. Je to ako v škole. Keď sa nenaučíme, prepadneme a musíme opakovať ročník. A keď sa naučíme, môžeme ísť do ďalšieho ročníka a učiť sa nové veci. Keď raz zvládneme skúšky, už viac ich nemusíme robiť znova. Nemalo by to zmysel. Keď raz pochopíme čo sa nás život snažil naučiť a naučíme sa to, už by nemalo zmysel zažívať to znova. Bola by to nuda. Život si pre nás prichystá nové skúšky, vďaka ktorým sa môžeme posunúť zase o krok ďalej.
Aký je rozdiel medzi školou a životom? V škole sa najskôr učíš a potom dostaneš test na overenie znalostí. Naopak život ti dá test a ty sa potom učíš.
Na vysokej škole máme predmety, ktoré musíme zvládnuť. Ak sa nedostatočne pripravíme, budeme ich musieť opakovať. Ale ak sa naučíme a zvládneme ich, už ich opakovať nemusíme. Máme hotovo.
Život na Zemi má zmysel len dovtedy, kým sa máme čo učiť. Ak by sme všetko vedeli, nemuseli by sme tu byť. To, čo nazývame osud, sú vlastne naše lekcie, ktoré si máme prejsť. A je na nás, či sa naučíme čo sa máme naučiť, alebo budeme opakovať ročník a budeme musieť trpieť znova a znova. Budeme sa musieť rodiť znova a znova. Slobodnú vôľu máme v tom, či sa to chceme naučiť, alebo nie. Je to len na nás. Nikto za nás skúšky nespraví. Už keď tu sme, skúšky nás čakajú, či sa nám to páči, alebo nie. Je len na nás či skúšky spravíme, alebo nie.
Ak príde nejaká skúška a my sa z nej niečo naučíme, podobné skúšky už budú hračka. Ak sa niečo naučíme, už nemusíme trpieť. S poznaním prichádza úľava. Predstavte si, že vás v škole čaká písomka. Ak sa nepripravíte, máte stres, že nič neviete a že dostanete zlú známku. Ľudia, ktorí nemajú poznanie, zákonite trpia. Ale ak sa na písomku pripravíte, ak sa naučíte čo sa máte naučiť, písomku zvládnete ľavou zadnou a dostanete dobrú známku. Žiaci, ktorí sa neučia, majú z písomiek stres a boja sa, že dostanú zlú známku lebo nič nevedia. Žiaci, ktorí sa učia, nemajú z písomiek strach. Vedia, že sú na písomku dobre pripravení. Jednoducho vedia čo sa od nich požaduje a písomka je pre nich hračka. Naopak tí, ktorí na písomku nie sú pripravení, veľmi trpia. Ak nechceme trpieť, musíme sa učiť.
Na svete sú krádeže, násilie, vojny, chamtivosť, hnev, nenávisť a veľa iných obludností. Je veľká šanca, že na niečo z toho narazíš a budeš tomu musieť čeliť a niečo sa naučiť. Ak sa to naučíš, získaš poznanie a vďaka poznaniu sa stráca utrpenie. Ak sa to nenaučíš, budeš musieť trpieť znova a znova. Tak to funguje. No vedz, že v živote nenarazíme na prekážku, ktorú by sme nedokázali prekonať.
Ako sa niečo naučiť?
V škole sa učíme z učebníc a z poznámok, ktoré nám nadiktoval učiteľ. V živote môžeme nájsť tiež rôzne učebnice, napríklad Šlabikár šťastia. Alebo iné knihy, vďaka ktorým môžeme získať poznanie a pochopiť o čom je život. V živote sa môžeme učiť aj vďaka rôznym situáciam.
Stáva sa, že ľudia majú načítanej veľa teórie, ale v praxi zlyhávajú. Teoreticky vedia čo a ako, no uplatniť vedomosti v praxi sa zdá byť oveľa ťažšie. V praxi je utrpenie reálne a nie je ľahké sa ho zbaviť.
Ja v praxi využívam techniku vedomého žitia. Pýtam sa neustále “Prečo? Prečo sa mi deje to čo sa mi deje? Čo sa mám naučiť?” A dostávam odpovede. Treba sa naučiť počúvať svoj vnútorný hlas. Píšem o tom v článku “Počúvaj svoj vnútorný hlas“. Technika vedomého žitia mi funguje na 100%. Vďaka otázke “Prečo?” dostávam odpovede, získavam poznanie a vďaka poznaniu sa utrpenie stráca.
Keď sa ľuďom stane niečo nepríjemné, tak trpia, pretože nevedia, že sa majú niečo naučiť. Ale človek, ktorý má poznanie vie, že život je ako škola a teší sa na ďalšie skúšky. Pretože tie ho posúvajú ďalej. Dozvedá sa viac a viac. Teší sa, že sa niečo nové naučí a bude si môcť otestovať svoje vedomosti. Prajem si, aby ľudia získali toto poznanie. Žilo by sa im oveľa ľahšie. Život s týmto poznaním je ako škola hrou. Život s týmto poznaním je jednoducho krásny.
Ako zistím, že som sa niečo naučil?
Ak prežívaš negatívne emócie ako strach, hnev alebo nenávisť, je to znak toho, že si sa nič nenaučil. Ak pocítiš slobodu a šťastie, vtedy vieš, že si sa naučil to, čo si sa mal naučiť. Mnohé situácie sú ťažké a prinášajú negatívne emócie. Je pomerne ťažké zvládnuť situáciu hneď ako vznikne. Málokto zvládne neľahkú situáciu na výbornú. Pochopenie prichádza väčšinou neskôr. S pochopením prichádza úľava, sloboda a šťastie.
Keď trpíš, zdá sa ti, že je toto utrpenie príliš veľké. Zdá sa ti, že ti bolo ukrivdené. No keď pochopíš čo sa máš naučiť a naučíš sa to, utrpenie pominie. Prajem ti krásny vedomý život.
Keďže sú parlamentné voľby za rohom a možno stále veľa ľudí nevie koho voliť, rozhodol som sa spísať článok o tom, koho budem voliť ja. Možno vám to pomôže rozhodnúť sa koho budete voliť. Nerád sa vŕtam v politike, vŕtam sa radšej v živote. Ale keďže politika je súčasť našich životov a veľkou mierou ovplyvňuje podmienky pre život, musím zabrdnúť aj do politiky. Politika vytvára podmienky pre podnikateľov, zdravotníctvo, dopravu, školstvo, prácu a veľa iných dôležitých vecí. Tieto podmienky sú stále žalostnejšie.
Koho budem voliť?
Volovia sa volia. Ale volov voliť nebudem. Nemám potrebu dávať silu ďalším volom v politike. Ak by voľby mohli niečo zmeniť, už dávno by boli zakázané. Voľby sú len fraška. Ľudia majú pocit, že majú slobodu, možnosť voľby a možnosť tým niečo ovplyvniť. Lenže kohokoľvek ľudia zvolia, ten si bude chcieť ukrojiť z koláča.
Nemôžete očakávať, že na pozície moci pôjdu ľudia, ktorí po moci nebažia.
Ľudia sa z nejakého dôvodu spoliehajú na politikov, že politici sa postarajú o krajinu. No 150 šašov nedokáže správne spravovať krajinu so šiestimi miliónmi obyvateľov. Píšem o tom v článku “Nový systém“. Stojí to za prečítanie. No smutná správa je, že ľudia ešte nie sú na nový systém pripravení. Ľudia nie sú ochotní podieľať sa na fungovaní krajiny. Radšej sa zbavia zodpovednosti a hodia ju na ramená tým pár politikom. Lenže takto to nemôže fungovať. Ani telo by ti nefungovalo keby bolo funkčných len 150 buniek. Takisto nemôže fungovať štát keď takmer všetko závisí na stopäťdesiatich politikoch.
Politici by mali hájiť záujmy ľudu, lenže doteraz sme boli svedkami, že prax je iná ako teória. Politici sa zameriavajú v prvom rade svoje záujmy. Ak sa ani po niekoľkych desiatkach rokov ľudia nespamätajú a stále budú veriť politikom, nemôžeme očakávať žiadnu zmenu k lepšiemu. Kým sa sami ľudia nezačnú aktívne zapájať do fungovania štátu, nemôžeme očakávať zmenu k lepšiemu. Aktívnym zapojením nemyslím ísť k voľbám a po voľbách zase nadávať na to, ako tí politici zase klamali a ako zase rozkrádajú štát. Aktívnym zapojením myslím zaviesť Nový systém, vďaka ktorému bude možné zapojiť do fungovania štátu bežných občanov. Každý by mal mať šancu ovplyvniť fungovanie štátu. Každý by mal priložiť ruku k dielu ak sa chce mať dobre.
Ak starý systém nefunguje, zvyčajne pomôže len preinštalovanie systému nanovo. Na Slovensku je veľa múdrych hláv, ktoré by mohli dať tento nový systém dokopy a zaviesť ho do praxe. Niektorí ľudia by radi uvítali systém, ktorý tu už bol, ale to nie je moc dobrý nápad. Nový systém je tu preto, lebo v starom systéme asi niečo nefungovalo. Načo zavádzať niečo staré, čo nefunguje? Chceli by ste doma starý nefunkčný počítač, alebo nový výkonnejší počítač?
Jediný problém zavedenia nového systému vidím v samotných ľuďoch. Ľudia ešte nie sú na nový systém pripravení. Ľudia majú ešte staré zmýšľanie, ktoré im hovorí, že sa o nich postará niekto iný. Veľmi radi sa zbavujú zodpovednosti za svoj život. Niesť plnú zodpovednosť za svoj život a životy ostatných je pre ľudí veľké bremeno.
Ľudia ani len netušia akú majú v skutočnosti moc. Myslia si, že moc majú politici, ale politici majú len takú moc, akú im ľudia dajú. Politici bez voličov nemajú žiadnu moc. Bača bez ovečiek nemá žiadnu bryndzu.
Toto treba pochopiť. Treba pochopiť, že politici sú bačovia a ľudia sú ovce. Ovce dávajú bačovi mlieko a on z neho robí bryndzu, ktorá mu veľmi chutí. On sa za to o ovečky celkom dobre stará. Ak podľahne svojim chúťkam, bude chcieť stále viac a viac bryndze a bude potrebovať viac mlieka. Tak začne ovečky dojiť viac a častejšie. Mliečko sem, mliečko tam. Poplatky sem, poplatky tam. Pekne krásne na bačov stôl – do štátnej pokladnice. A potom do bačovho bruška – do vreciek politikov a ich kumpánov.
Žiaľ takto to funguje v politike už niekoľko desaťročí. Stále to isté. Ľudia sú stále také isté naivné ovce, ktoré sa nechajú dojiť stále viac a viac a dúfajú, že sa o nich bača dobre postará. Kedy táto naivita skončí? Kedy si ovce, ehm ľudia pardon, povedia “A dosť!”? Kedy zoberú zodpovednosť za svoj život do svojich rúk?
Slovenská hymna celú situáciu krásne vystihuje:
Nad Tatrou sa blýska, hromy divo bijú Zastavme ich bratia Veď sa ony stratia Slováci ožijú
To Slovensko naše Posiaľ tvrdo spalo Ale blesky hromu Vzbudzujú ho k tomu Aby sa prebralo
Tieto dve slohy sú oficiálne slohy Slovenskej hymny. No hymna pokračuje:
Už Slovensko vstáva Putá si strháva Hej, rodina milá Hodina odbila Žije matka Sláva
Ešte jedle rastú Na krivánskej strane Kto jak Slovák cíti Nech sa šable chytí A medzi nás stane
Slovensko ešte stále spí. Politici ako blesky a hromy ho burcujú aby sa prebralo. No Slováci stále spia. Tuším sa ešte slabo blíska a hrmí.
Najviac sa mi páči druhá polovica hymny, ktorá bola z nejakého dôvodu vystrihnutá z oficiálnej verzie hymny: “Už Slovensko vstáva, putá si strháva“. Otázkou ostáva, že kedy sa Slovensko prebudí a strhne si putá. Kedy sa oslobodí z pod nadvlády darmožráčov? Ako dlho a ako silno ešte budú musieť udierať blesky a hromy, aby sa Slováci prebrali?
Za seba môžem povedať, že ja som sa už prebral. A prebralo sa už viac ľudí, no stále je to málo. “Kto jak Slovák cíti, nech sa šable chytí a medzi nás stane” – mám taký pocit, že Slováci skôr bojujú medzi sebou ako by sa mali spojiť a bojovať spolu. Mohli sme to vidieť v nedávnom referende o rodine, potom bola ďalšia diskusia o utečencoch a teraz dokonca o teroristoch. Každý je zazu odborník na danú problematiku.
A tábory sa rozdeľujú, ľudia sa medzi sebou hádajú až do krvi pre veci, ktoré ani nemôžu zo svojej pozície ovplyvniť. Toto je všeobecný problém, že ľudia zameriavajú svoju pozornosť na veci, ktoré zo svojej pozície nemôžu nijak ovplyvniť, ale z nejakého dôvodu ich to baví riešiť. Bol som taký istý, no zistil som, že to nikam nevedie a nemá to zmysel. Teraz radšej zameriavam svoju pozornosť na veci, ktoré zmeniť môžem. Napríklad sa môžem pokúsiť vyburcovať Slovákov aby sa prebrali. Aj tento článok slúži na prebudenie. Môžete ho kľudne zdieľať na Fejsbuku, Twitteri, Gúgl plus a iných sockovských sieťach. Smelo do toho!
Prejavte svoju bojovnosť za spravodlivosť. Spievajte slovenskú hymnu a vysvetlite ľuďom jej význam. Vysvetlite ľuďom, že by sa konečne mohli prebudiť, zobrať šable do rúk a spojiť sa za lepšie Slovensko: “Kto jak Slovák cíti, nech sa šable chytí a medzi nás stane“. Ale mám pocit, že veľa Slovákov túto hymnu zle pochopilo a hádžu šable z úst.
Slovenská hymna je nadčasová. Čoskoro sa dúfam naplní jej text. Čoskoro sa Slovensko prebudí a Slováci ožijú: “Už Slovensko vstáva, putá si strháva“. Čoskoro sa Slováci vyslobodia z pod nadvlády darmožráčov a zlodejov. Otázkou ostáva aký časový úsek slovíčko “čoskoro” reprezentuje. Či to bude v roku 2016, 2017, 2018, alebo neskôr. To záleží len na Vás milí bratia a sestry. Na Vašom úsilí niečo zmeniť, spojiť svoje sily a dosiahnuť tak spoločne zmenu. Je jedno či si pankáč, nácek, kresťan, gay alebo lesba. Rozdeľovanie sa a predsudky nič nevyriešia. Len keď sa všetci spojíme, všetci ako bratia a sestry, ako jedna veľká slovenská rodina, len vtedy dosiahneme plnú moc a dokážeme niečo reálne zmeniť. Kým sa budeme rozdeľovať, nedosiahneme svoju úplnú moc a Slovensko pôjde naďalej do sračiek. To chcete?! Je to len na Vás. Na Vašej ochote niečo zmeniť. Na Vašej ochote spojiť sily s tými, voči ktorým máte predsudky. Predsudky tu totiž nie sú na mieste. Všetci sme v rovnakých sračkách. Vašimi predsudkami nič nevyriešite, prosím zahoďte ich. Aspoň nateraz. Skúsme ťahať za jedno lano. Inej cesty niet.
Nedávno sa ľudia rôznych krajín spojili a zvrhli vlády darmožráčov. Nebol im ľahostajný osud ich krajiny. Vedeli, že to dokážu. Spoločne. Vedeli, že milión je viac ako jeden. Na Slovensku je okolo 6 miliónov ľudí. Predstavte si tú obrovskú silu, keď sa všetci zjednotia a začnú ťahať za jedno lano. Len si to predstavte…
Ja som prebudený a pripravený. Čakám len na zbytok kým sa prebudí a spojí. Kým prestanete hľadať výhovorky a začnete konať. Pár prebudených ľudí toho nezmôže veľa. Je potrebné, aby sa prebudilo čo najviac ľudí, najlepšie všetci. Na záver pripájam slovenskú hymnu z rokov 1939 – 1945:
Hej, Slováci, ešte naša slovenská reč žije, Dokiaľ naše verné srdce za náš národ bije.
Žije, žije, duch slovenský, bude žiť naveky, Hrom a peklo, márne vaše proti nám sú vzteky!
Jazyka dar zveril nám Boh, Boh náš hromovládny, Nesmie nám ho teda vyrvať na tom svete žiadny;
I nechže je koľko ľudí, toľko čertov v svete; Boh je s nami: kto proti nám, toho Parom zmetie.
A nechže sa i nad nami hrozná búrka vznesie, Skala puká, dub sa láme a zem nech sa trasie;
My stojíme stále pevne, ako múry hradné. Čierna zem pohltí toho, kto odstúpi zradne!
Koho teda budem voliť?
Vykašlime sa na politikov. Slobodní ľudia nepotrebujú politikov. Dajte ľuďom na výber z obmedzenej ponuky a oni si vyberú, pretože nevedia, že môžu ísť inde a vybrať si z inej ponuky. Ja som sa rozhodol nevyberať si z obmedzenej ponuky, ktorú nám predostreli na podnose. Vytváram vlastnú ponuku a rozhodol som sa neodovzdávať svoju moc iným. Rozhodol som sa zobrať svoj život do svojich rúk a byť zmenou, ktorú chcem vidieť vo svete.
Možno to bude znieť šialene, ale rozhodol som sa voliť Lásku. Radšej si zvolím za svojho zástupcu Lásku ako “menšie zlo“. Opäť pripomínam: ak by mohli voľby niečo zmeniť, už dávno by ich zakázali.
Každý, kto má ešte zdravý rozum, nebude voliť “menšie zlo“. Ľudia majú vo voľbách na výber len “Zlo” a “Menšie zlo“. Preto hovoria, že “Idem voliť menšie zlo“. Ak si Slováci znova zvolia “menšie zlo“, slovenská hymna ostáva aktuálna a možno sa Slováci prebudia neskôr. Môžeme len dúfať… Nový systém je potrebný ako soľ, avšak bez zmeny jednotlivcov nie je zmena systému možná.
Čo znamená voliť Lásku?
Voliť Lásku znamená nevoliť “menšie zlo“. Ak si myslíte, že nejakých 150 posrancov dá Slovensko dokopy, tak žijete v krajine zázrakov.
Ľudia musia v prvom rade zobrať zodpovednosť za svoj život do svojich rúk. Tým, že dajú hlasy politikom, tým sa zbavujú zodpovednosti a odovzdávajú svoju moc iným. Je to šialené. Ak chceme zmenu, musíme najskôr zmeniť samých seba. Potom môžeme sledovať ako sa mení všetko ostatné. Kým sa ľudia budú spoliehať na politikov, budú žiť stále v sračkách. Kým budú ľudia odovzdávať svoju moc iným a spoliehať sa na iných, že niečo zmenia, zmena nepríde. Aspoň nie zmena po akej túžia.
Voliť Lásku znamená zobrať svoj život do svojich rúk, začať sa zaujímať o svoje okolie a pokúsiť sa ho zmeniť. Voliť Lásku znamená zameriavať pozornosť na to, čo reálne môžem zmeniť. Voliť Lásku znamená začať robiť niečo pre zlepšenie seba a svojho okolia. Voliť Lásku znamená zahodiť predsudky a začať konať spoločne. Voliť Lásku znamená dať bokom sebecké chúťky a začať konať pre blaho všetkých.
Čím viac ľudí si zvolí Lásku, tým väčšia šanca je na nápravu.
Poďte somnou 5. marca 2016 počmárať volebné lístky srdiečkami a odkazmi pre tých, čo sčítavajú hlasy. Zoberme konečne svoj život do svojich rúk. Poďme si zvoliť Lásku.
Na začiatku bola viera. Potom by malo nasledovať overenie viery, aby sme získali poznanie, no v mnohých prípadoch to začína aj končí vierou. K získaniu poznania nedochádza. Veľa ľudí používa slovíčko “verím”. Častokrát bez rozmyslu. Niekto verí v Boha, niekto verí, že pozitívne myslenie mu zabezpečí šťastný život, niekto verí, že Ježiško nosí darčeky… Veľa ľudí verí v rôzne veci.
Ak sa ti nechce čítať, pozri si vlog (12 min):
Veriť môžem v čokoľvek
Veriť môžem čomukoľvek. Akejkoľvek hlúposti.
Ja verím, že Boh je obrovská špageta, z ktorej vychádzajú miliardy menších špagetiek, ktoré sme vlastne my ľudia.
Ja verím, že Ježiš Kristus je náš spasiteľ a zomrel za naše hriechy.
Ja verím, že Boh má meno Allah a preto mená ako Ježiš, Jahve, či Krišna nemôžu byť mená Boha.
Verím všetkému čo je napísané v Biblii. Verím všetkému čo je napísané v Koráne. Verím všetkému čo je napísané v knihe rozprávok.
Môžem veriť aj politikom. Môžem veriť čomukoľvek.
Jednoducho ľudia veria veľa veciam, o ktorých si myslia, že by mohli byť pravdivé. Dajte si pozor na slepú vieru. Môže vás zaviesť do slepej uličky, z ktorej sa len tak nedostanete. Budete uväznení vo svojom svete vďaka svojej viere. Koľko je na svete fanatických veriacich? Mám na mysli takých veriacich, ktorí hovoria o svojej viere ako o jedinej pravde. Viera nie je pravda. Viera je a vždy bola iba viera. Viera má častokrát ďaleko od pravdy. Preto hovorím, dávajte pozor čomu veríte, aby ste zo seba nespravili hlupáka. Veriť znamená nevedieť.
Mne nedáva zmysel keď niekto slepo verí nejakej knihe, alebo niečomu, čo mu niekto iný predloží ako pravdu. No niektorí ľudia to žerú aj s navijakom. Ľudia chcú veriť rozprávkam. Ako malý som veril, že Ježiško nosí darčeky. No bol som oklamaný. Čo ak sú takisto ľudia klamaní náboženstvami?
Verím verzus neviem
Viera býva často slepá a to je problém. Som dosť alergický na slovíčko “verím“, evokuje vo mne slepú vieru a neschopnosť ľudí niečo vedieť. Keď ľudia niečomu nerozumejú, tak hovoria “Ja verím…” a veria hocijakým hlúpostiam. Potom vznikajú veľké nedorozumenia, viz. náboženské konflikty – môj Boh je lepší ako tvoj Boh.
Keď počujem, že niekto hovorí “Ja verím“, vždy sa pousmejem. Ľudia používajú slovíčko “verím”, aby zakryli svoju nevedomosť. Aby nemuseli hovoriť “ja neviem“, povedia “ja verím“. Aké rafinované. Pre človeka, ktorý nevie či Boh naozaj existuje je lepšie povedať “Verím v Boha“, alebo “Neverím v Boha” ako povedať “Neviem, či Boh naozaj existuje“.
Niekto verí, že Boh existuje. Iný zas neverí, že Boh existuje. Obaja majú vieru. Veria, respektíve neveria, pretože nevedia ako to v skutočnosti je.
Obmedzovanie poznania
Akonáhle niečomu uveríš, prestaneš hľadať ďalej, pretože si myslíš, že si to našiel. Prijmeš, že by to mohlo byť tak ako veríš a prestaneš sa spytovať a spochybňovať, zasekneš sa na jednom mieste a viac sa nepohneš. Vytvoríš si okolo seba akúsi bublinu a za hranice bubliny neuvidíš. Ostaneš obmedzený svojou vierou a už len ťažko získaš nové spoznanie. Môže ti to vyhovovať. Pre mňa veriť niečomu konkrétnemu je obmedzovanie svojho poznania. Niekto verí v takého Boha iný zase v takého a kvoli svojej slepej viere ani nevidia, že je to to isté. Boh je všade rovnaký, len má iné mená a inak vyzerá.
Keď prijmeš Ježiša Krista ako svojho spasiteľa, nebude pre teba existovať iná pravda.
Keď prijmeš Allaha za svojho Boha, tiež pre teba nebude existovať iný Boh ako Allah.
Je to obmedzujúce, ale keď to ľuďom vyhovuje, keď ľuďom vyhovuje obmedzovať svoje poznanie, budiž.
Viera je potrebná
Viera sama o sebe nie je zlá. Naopak, je potrebná. Práve vďaka viere sa môžeme v živote posúvať ďalej. Ľudia často veria aspoň sami v seba, vo svoje schopnosti a veria, že ich rozhodnutia sú správne. Tiež veria, respektíve dúfajú v lepší zajtrajšok. Na začiatku je vždy viera. Následne by mala byť overená. Mala by byť podložená osobnou skúsenosťou, aby mohol človek povedať: “Viem, že je to naozaj tak“. Nestačí len veriť, treba si svoju vieru overiť. Človek by sa mal vďaka viere dopracovať až k osobnej skúsenosti a už nebude len veriť, už bude vedieť. Je lepšie a vyznie to rozumnejšie ak môže človek povedať “Viem” namiesto “Verím“. Ako malý som veril, že Ježiško nosí darčeky. No bol som oklamaný. Zistil som, že ľudia, ktorí v niečo veria, sú len ťahaní za nos. Klamú samých seba, že to čomu veria, je skutočnosť.
V podstate každý v niečo verí. No nie každý si to overí. Niektorí ľudia veria v niečo celý život. Nevedia, len veria. To je v poriadku kým svoju vieru neprezentujú ako ultimátnu pravdu. Vtedy vzniká problém. Veriť niečomu a považovať to za pravdu môže byť celkom nebezpečné.
Viera je nebezpečná
Hovorí sa, že viera hory prenáša. Áno, ale tiež zamrazí tvoju myseľ. Akonáhle začneš niečomu veriť, nedokážeš o tom premýšľať. Keď veríš, že dokážeš prenášať hory, tak zároveň o tom nemôžeš premýšľať, pretože by si prišiel na to, že je to blbosť. Že to nedokážeš. Ľudia veria niečomu, čo chcú aby bola skutočnosť. Chcú prenášať hory. No akonáhle človek niečomu uverí, zamrazí svoju myseľ a jednoducho o tom nepremýšľa. Tento stav vyhovuje tým, ktorí chcú ľudí pomocou viery ovládať. Ak by ľudia začali premýšľať, zistili by, že veria hlúpostiam.
Viera je potrebná ale zároveň nebezpečná. Je to dvojsečná zbraň. Aj nacisti verili… verili, že sú čistá rasa a tých, ktorí čistá rasa nie sú, treba odstrániť. Aká je príčina náboženských konfliktov? Lebo Boh povedal… Boh, alebo niekto, kto sa vydáva za božieho služobníka? Je to božia vôľa, alebo vôľa samozvaných zástupcov Boha? Vďaka náboženstvám sa dá manipulovať obrovské množstvo slepo veriacich ľudí. Pozor na to čomu a komu veríte, fakt pozor. Viera sa zneužíva na manipuláciu. Nájde sa veľa podvodníkov, ktorí zneužívajú vieru ľudí. Veľa ľudí sa ocitlo v rôznych pochybných sektách a spolkoch.
Vieru si treba overiť
Nestačí len veriť, treba si svoju vieru overiť. Ak niekto povie “Verím v Boha“, tak v podstate ukazuje svoju nevedomosť. Nevie, či Boh skutočne existuje, necíti jeho prítomnosť, iba slepo verí a dúfa, že Boh mu pomôže keď bude najhoršie. Ľudia sa modlia väčšinou len vtedy, keď je najhoršie a potrebujú pomoc. Už nevedia na koho sa majú obrátiť, tak si zrazu spomenú, že by im mohol predsa pomôcť Boh. Ó aké krásne naivné.
Ak ti poviem, že tvoje myšlienky sa zhmotňujú vo fyzickej realite, budeš mi veriť? Máš na výber 3 možnosti. Môžeš mi veriť, neveriť a môžeš si to overiť. Tým, že mi budeš veriť, alebo neveriť, nič nezískaš. Ale ak sa odhodláš si to overiť, môžeš zistiť či som vravel pravdu, alebo som ťa vodil za nos. Môžeš si o tom naštudovať viac a vyskúšať si to.
Ako som už na začiatku načrtol, veriť môžeme čomukoľvek a komukoľvek. Slepá viera býva často nebezpečná, pretože slepo veriaci sa dajú veľmi jednoducho manipulovať. Ich viera im zastiera ich rozum. Preto vznikajú rôzne, častokrát nebezpečné sekty. Ľudia sú ochotní uveriť hocijakej hovadine. A to je smutné.
Existuje Boh, alebo nie? To je večná otázka. Máme 3 spôsoby ako sa k tejto otázke postaviť:
Veriť, že Boh existuje
Neveriť, že Boh existuje
Overiť si, že Boh existuje
Prvé dva spôsoby sú založené na slepej viere. Ani prvým, ani druhým spôsobom nezistíme pravdu. Tretí spôsob je zaujímavý. Overiť si, že Boh existuje, to tu ešte nebolo. Dá sa to vôbec? A ak áno, ako?
Yoga
Pod slovíčkom yoga si možno predstavíte rôzne fyzické cvičenia. Nie je to celkom tak. Existuje viacero druhov yogy, pomocou ktorých si človek dokáže otvoriť dvere do duchovného sveta a môže si tak overiť existenciu Boha. Vlastnou skúsenosťou.
Yoga bola kedysi výsadou yogínov, pretože nebola vo svete tak rozšírená, ale dnes môže yogu praktikovať každý. O yoge píšem v článku “Čo je yoga?“.
Ak chcete poznať odpoveď na otázku či existuje Boh, yoga je jeden zo spôsobov ako ju získať. Verím v Boha / Neverím v Boha – to sú len smiešne dohady pre smiešnych ľudí.
Neverte všetkému čo napíšu
Niekedy napíšu aj napíšu…
Slepá viera sa netýka len viery v Boha, ale viery všeobecne. Ľudia majú tendenciu veriť rôznym hlúpostiam. Nemajú potrebu overovať si fakty, nemajú potrebu mať osobnú skúsenosť. Je jednoduchše slepo veriť ako si to overiť, niečo sa naučiť a získať tak poznanie a osobnú skúsenosť.
Ľudia môžu debatovať o rôznych veciach donekonečna. Môžu argumentovať koľko chcú, no kým nemajú osobnú skúsenosť, nevedia nič. Nič. Môžem ľuďom vysvetlovať niektoré veci donekonečna, no kým nezažijú to čo ja, nemajú šancu ma pochopiť. Márne budem ľuďom hovoriť o pozitívnych účinkoch meditácie. Budú buď prikyvovať hlavou a súhlasiť, alebo nesúhlasiť. Ale nebudú vedieť aké sú skutočné účinky meditácie, kým si nevyskúšajú meditovať aspoň 2 mesiace aspoň 10 minút denne.
Ak si niečo nemôžeš overiť osobnou skúsenosťou, ostáva ti len veriť, alebo neveriť. Alebo jednoducho zaujať neutrálny postoj a prijať fakt, že nevieš ako to naozaj je. Nevedieť nie je hanba. Povedať “neviem” je rozumnejšie ako povedať “verím” alebo “neverím“.
Ako som spomenul, viera je potrebná, ale je nebezpečná ak sa považuje za pravdu. Je to nebezpečná zbraň hromadného ničenia vďaka ktorej dokážu ľudia ničiť iných ľudí. Fakt bacha na slepú vieru. Slepo veriacich by sa patrilo prefackať, nech sa preberú. Nech robia niečo preto, aby mohli povedať “Viem” namiesto “Verím“.
Keď sa zhováram s ľuďmi o živote, veľa z nich je v živote nešťastných. Veľa z nich vidí problémy tam, kde nie sú. Respektíve nevedia ako výjsť z toho, čo vidia ako problém. A to je problém.
Ak sa ti nechce čítať, pozri si vlog (7 min):
Problém je v tvojej hlave
Problémy si ľudia vytvárajú sami v hlave. Ak ti niečo vadí, je to tvoj problém. Tvoja myseľ vďaka vedomiu interpretuje realitu a vníma veci ako dobré, či zlé. Niekto iný sa môže na tú istú situáciu pozerať ako na dobrú a niekto iný to môže vnímať ako zlé. Záleží od uhlu pohľadu. Záleží od úrovne vedomia. Ak je človek v bezvedomí, nič mu nevadí. Ale ak má vedomie a vníma realitu, zrazu mu vadí toľko vecí… Niekomu inému s iným stupňom vedomia nemusí vadiť nič.
Kedysi mi vadilo veľa vecí. Dokázal som sa rozčúliť pre hocijakú hlúposť. Stačila jedna malá iskra a už to vo mne vrelo. Vďaka meditácii sa mi očistilo vedomie a už sa len tak nedokážem rozčúliť. Keď vidím ľudí, ktorí sa rozčuľujú pre maličkosti, tak sa smejem, lebo viem, že si to robia sami. Je to smiešne kvoli čomu všetkému sa ľudia dokážu rozčúliť. Ale zároveň to chápem, pretože som bol rovnaký. Teraz vidím, že všetky reakcie na rôzne situácie sa odvíjajú od toho aké má človek vedomie.
Ľudia nie sú nešťastní pretože ľudia a situácie v ich živote sú zlé. Naše okolie len odzrkadľuje naše vnútro. Ak máme neporiadok vo vnútri, nemôžeme očakávať poriadok vonku. Najskôr si musíme upratať v sebe, očistiť svoje vedomie, až potom môžeme vidieť krajšiu realitu. Naše vedomie je ako zrkadlo. Ak máš špinavé zrkadlo, kvoli špine nevidíš čo odráža. Väčšina ľudí má špinavé zrkadlo a namiesto svojho odrazu vidia len špinu. Aby sme mohli vidieť čo zrkadlo odráža, musíme ho najskôr očistiť. Aby sme mohli vnímať krajšiu realitu, musíme očistiť svoje vedomie.
Ľudia sú nešťastní, pretože si sami vytvárajú negatívnu realitu. Situácie a ľudia nie sú dobrí, ani zlí. Všetko je neutrálne. Dobro a zlo vytvára naša myseľ vďaka nášmu vedomiu. Ak sa nám stane niečo “zlé”, v skutočnosti to zlé nie je. Iba my to vnímame ako zlé. Nie nadarmo sa hovorí “Všetko zlé je na niečo dobré“.
Keď ľudia zapracujú na očistení svojho vedomia, dokážu uvidieť realitu takú, aká je. Už viac si nebudú vytvárať “dobré” a “zlé”. Budú brať všetko také, aké to v skutočnosti je. Budú brať situácie ako lekcie vďaka ktorým sa majú niečo naučiť.
Formovanie vedomia
Naše vedomie formuje naše okolie. V akom prostredí sa pohybuješ, taký si. Ak sa dlhodobo pohybuješ medzi ľuďmi, ktorí fajčia a pijú, je dosť možné, že začneš piť a fajčiť aj ty ak nemáš dostatočne silnú vôľu nezačínať s tým.
Ak sa pohybuješ medzi ľuďmi, ktorí vidia svet negatívne, budeš ho aj ty tak vidieť, lebo nemáš kde získať inú perspektívu. Ak by si sa pohyboval medzi pozitívnymi ľuďmi, videl by si svet pozitívne.
Naše vedomie formuje aj televízia, hry, knihy, časopisy,… všetko čo nejakým spôsobom vstrebávame. Hovorí sa, že raz vidieť je lepšie ako stokrát počuť. Preto televízia ovplyvňuje človeka viac ako rádio. Reklamy v televízii sú oveľa efektívnejšie a pôsobivejšie na vedomie a podvedomie človeka ako reklamy v rádiu. To čo vidíme, určuje z veľkej časti našu realitu. Ak vidíme v správach samé negatívne správy, vyvoláva to v nás dojem, že svet je veľmi zlý, že ľudia sú zlí. Potom si to zlo všímame aj v realite a kvoli tomu nevidíme to dobré. Prvý krok k očisteniu vedomia je prestať pozerať televíziu a vstrebávať negatívne správy. Jedným očkom môžete sledovať čo sa deje vo svete, ale nedávajte tomu príliš pozornosti pretože na čo zameriavate pozornosť, to rastie. Píšem o tom v článku “Na čo zameriavame svoju pozornosť, to rastie“.
Pokiaľ sa človek pohybuje v rušnom prostredí a nedopraje si aspoň pár hodín týždenne samotu, jeho myseľ je zaprataná neporiadkom, ktorý vstrebáva zo svojho okolia. Ľudská myseľ je ako špongia, ktorá nasáva okolitú energiu. Táto energia výrazne vplýva na vedomie človeka. Ak sa pohybujem v prostredí, kde sú ľudia na seba zlí, nemôžem sa cítiť dobre. Naopak ak sa pohybujem v prostredí, kde sú samí usmievaví a milí ľudia, cítim sa príjemne. Na človeka veľmi vplýva okolie, v ktorom sa pohybuje.
Očistenie vedomia
Najlepšie na očistenie vedomia je samota. Keď je človek sám, dokáže sa očistiť od vonkajších vplyvov a má čas na rozmýšľanie. Prechádzky v prírode osamote veľmi priaznivo vplývajú na očistenie vedomia. Prechádzky naboso ešte viac. Je to akýsi druh meditácie. Ľudia sa od prírody až príliš vzdialili a vedomie ľudí, ktorí nechodia do prírody, je veľmi znečistené. Je dobré chodiť na prechádzky do prírody osamote čo najčastejšie. Príroda je liečivá. Samota takisto. Príroda je náš terapeut, ktorého máme dostupného zdarma a nonstop. Samota takisto. Stačí sa len zobrať a ísť do prírody.
Keď skombinujeme prírodu a samotu, máme veľmi slušné kombo na očistenie vedomia. A keď pridáme do toho ešte vegetariánstvo, meditáciu, či yogu, je to ultra super kombo, ktoré prečistí vedomie človeka ako klystír črevo. Vážne, sám som chodil často na prechádzky osamote a vďaka tým prechádzkam sa moje vedomie očistilo. Uvedomil som si veľa vecí. Keď som prestal jesť mäso a začal praktikovať každodennú meditáciu, pocítil som ešte väčšiu očistu vedomia. O meditácii píšem v článku “Čo mi dala meditácia“. O vegetariánstve a vegánstve píšem v článu “Ako sa stať vegánom“.
Chodievaj na prechádzky do prírody čo najčastejšie, nejedz mäso, každý deň medituj, praktikuj yogu a tvoje vedomie sa veľmi rýchlo očistí. Stačí ak budeš robiť čo i len jednu odporúčanú činnosť na očistenie vedomia a už o pár mesiacov môžeš pocítiť pozitívne účinky. Tvoj život sa rapídne zmení k lepšiemu. Tvoje vedomie sa očistí. Ak by ľudia chodili na prechádzky do prírody, nejedli mäso, meditovali a praktikovali yogu, na svete by neboli vojny, vraždy, násilie, krádeže ba dokonca ani strach, hnev, či nenávisť. Svet by bol plný lásky, šťastia a hojnosti.
Preto si prosím očistite svoje vedomie a keď si ho očistíte, povedzte ostatným nech sa skúsia očistiť tiež. Len s čistejším vedomím prichádza šťastnejší život. Pokiaľ si ľudia neočistia svoje vedomie, na svete budú stále vojny, násilie, hnev, nenávisť a iné obludnosti. Ľudia budú stále trpieť.
Aj keď sa to mnohým ľuďom nezdá a mnohí si to neradi priznávajú, všetky ich problémy si vytvárajú sami v hlave. To ako sa človek postaví k situácii, záleží od jeho vedomia. Ľudia s rôznym stupňom vedomia vnímajú tú istú vec odlišne. Niekto vidí tú istú vec ako dobrú, prípadne neutrálnu a iný ju vidí ako zlú. V skutočnosti je všetko neutrálne a na základe svojho vedomia tomu ľudia dávajú prívlastky ako “dobré” či “zlé”.
Ak sa ti nechce čítať, pozri si vlog (10 min):
Ja za to nemôžem! Môže za to on!
“Ja za to nemôžem!” To je veľmi častá veta, ktorá prezrádza o človeku neschopnosť vziať svoj život do svojich rúk. Zvaľovať vinu na iného patrí medzi najväčšie slabosti človeka.
Ja za to nemôžem, že moja rodina je zadĺžená až po uši. Za to môže otec!
Ja za to nemôžem, že mám rakovinu, veď sa stravujem celkom zdravo, akurát zažívam občas stresy a bývam rozčúlený. Môže za to môj šéf!
Ja za to nemôžem… hmm, naozaj?
Tak vyplakávaj…
Ak za niečo nemôžeš, ale týka sa ťa to, máš dve možnosti:
Zvaľuj vinu na iného, čo v konečom dôsledku nič nevyrieši.
Snaž sa s tým niečo spraviť. Týka sa to predsa aj teba a ovplyvňuje to tvoj život. Nespoliehaj sa, že to vyrieši ten, kto za to môže. Nezvaľuj vinu na iného. Nezbavuj sa zodpovednosti za svoj život.
Ak mi niečo vadí
Ak mi niečo vadí, je to môj problém. Mne to vadí. Niekomu inému s iným stupňom vedomia rovnaká vec vadiť nemusí.
Ak mi vadí, že si pri mne niekto zapálil cigaretu, je to môj problém, nie toho, kto si ju zapálil. A ja môžem tento problém vyriešiť. Môžem jednoducho odísť z dosahu cigaretového dymu, požiadať fajčiara nech pri mne nefajčí, alebo to jednoducho znášať.
Ak mi vadí, že mi lezie po ruke osa, je to môj problém, nie tej osy.
Ak mi vadí, že je môj partner nervózny a každú chvíľu sa takmer bezdôvodne rozčuľuje, je to môj problém, nie jeho.
Ak mi vadí, že sa niekto usmieva a ja mám život plný problémov, kvoli ktorým sa mi nedá usmievať, je to môj problém. Ja tie problémy vnímam ako problémy.
Ak mi vadí… ak mi vadí čokoľvek, je to môj problém.
Zákon rezonancie
V Božom Zákone Rezonancie je každá vlastnosť frekvencia a platí, že keď sa dve rovnaké stretnú, nastane rezonancia. U každého človeka bez výnimky. To znamená, že ak máme rovnakú vlastnosť ako človek, ktorého sme práve stretli – tieto začnú rezonovať – čo zvýši intenzitu nášho emočného prežívania. Ak je vlastnosť pekná, začneme ju na tom druhom chváliť, ak škaredá, bude nás na tom druhom rozčuľovať. Ak nemáme takú vlastnosť ako má človek, ktorého sme práve stretli – rezonancia nenastáva – intenzita nášho emočného prežívania sa nezvýši a vlastnosti tohto človeka vieme v kľude pozorovať.
Neuvedomujeme si, že ten druhý človek je naším zrkadlom, že pred ním stojíme, ako pred zrkadlom a snažíme sa špinu, ktorú máme na svojom čele, utierať bezvýsledne na čele toho, kto je v zrkadle a nie na svojom.
Ak budeš k sebe naozaj úprimný, môžeš si všimnúť, že máš rovnaké vlastnosti, ktoré ti vadia na iných. Ak by si ich nemal, nevadili by ti.
Čokoľvek čo sa ti páči s tebou rezonuje. Takisto aj to, čo sa ti nepáči s tebou rezonuje. Ak ti niečo vadí, je to len a len tvoj problém. Niekomu inému to vadiť nemusí.
Ak ti napríklad niekto povie, že si sebec a v tebe to vyvolá negatívnu emóciu, tak môžeš zistiť, že sebec naozaj si. Stačí sa len úprimne nad sebou zamyslieť. Keby nie si sebec, asi by ti to niekto len tak nepovedal. A keby aj, tak by to v tebe nevyvolalo negatívnu emóciu, ak sebec naozaj nie si.
Kto to môže vyriešiť?
Všetky tvoje problémy môžeš vyriešiť jedine ty. Nikto iný to za teba nespraví. Taká je skutočnosť. Skutočnosť, za ktorú by si mal zobrať zodpovednosť a začať konať.
Ak zažívaš čokoľvek, čo ti vadí, môžeš to vyriešiť jedine ty.
Pýtať sa otázky je v živote veľmi dôležité. Kto sa nepýta, ten sotva dostane odpoveď. Kto neklope, tomu sotva otvoria. Otázka “Prečo?” je jedna z najdôležitejších otázok vôbec.
Ak ma niekto nahnevá, pýtam sa “Prečo? Prečo sa hnevám? Mám sa naozaj prečo hnevať? K čomu je dobré, že sa hnevám? Neubližujem si tým? Prečo by som sa mal hnevať a ubližovať sebe aj ostatným?”. Hnev je jedna z najhorších emócií vôbec. Spôsobuje nepríjemnosti nie len nahnevanému človeku, ale všetkým naokolo. Keď človek dokáže zachytiť a spracovať svoj hnev včas, ušetrí tak veľa problémov sebe aj ostatným.
Prečo sa mi pokazilo auto? Pretože je staré. Prečo mám staré auto? Lebo nemám peniaze na nové. Prečo nemám peniaze na nové? Lebo mám slabo platenú prácu. Prečo mám slabo platenú prácu? Lebo nemám kvalifikáciu na lepšie platenú prácu. Prečo nemám kvalifikáciu? Lebo som lenivý naučiť sa niečo viac, vďaka čomu by som si mohol nájsť lepšie platenú prácu.
Vďaka neustálemu sa pýtaniu “Prečo?” prídeme až ku koreňu problému a tento koreň problému môžeme následne riešiť. Riešenie problémov od konca, riešenie dôsledkov v konečnom dôsledku nič nerieši. Kým nevyriešime príčinu, problém bude stále existovať.
Ako?
Keď už zistíš prečo máš problém, môžeš začať rozmýšľať ako ho riešiť. Bez objavenia skutočného pôvodu problému samotný problém nevyriešiš. Vyriešiš možno dôsledok, ale to nestačí.
Keď problém prestane byť problémom
Ak odstrániš príčinu problému, problém prestane existovať. Ak ti niečo vadí, pýtaj sa prečo ti to vadí. Hľadaj chyby v sebe, nie v iných. Skutočná príčina je vždy v tebe. Ostatní sú len zrkadlo, vďaka ktorému môžeš vidieť svoje vlastnosti a svoje vnímanie reality. Pozoruj vlastnosti, ktoré ti vadia na iných a skús ich nájsť v sebe. Buď k sebe úprimný, jedine tak dokážeš tie vlastnosti nájsť a odstrániť. Pozoruj situácie, ktoré ti vadia a pýtaj sa prečo ti vadia. Opäť hľadaj chybu v sebe a rozmýšľaj nad tým čo môžeš spraviť preto, aby ti to nevadilo. Akonáhle svoje chyby odstrániš, prestanú ti vadiť na iných a budeš sa len nechápavo usmievať ako si mohol byť taký. Situácie, ktoré ti predtým vadili, budeš zvládať s kľudom mnícha. Stojí to za to.
Keď som začal žiť vedome a začal som sa pýtať “Prečo?” – “Prečo sa mi to deje, prečo sa tak cítim,…”, začal som prichádzať na to, že si vlastne sám sebe robím zle. Vnímal som situácie horšie ako v skutočnosti boli. Pochopil som, že nič nie je také zlé, aby nemohlo byť ešte horšie. Vždy môže byť horšie. A preto by sme nemali vnímať situácie ako najhoršie, pretože v skutočnosti najhoršie nie sú. Len my sami si ich tak v hlave vytvárame. My sami si spôsobujeme utrpenie. Myslíme si – och ako nám bolo ublížené. V skutočnosti nám mohlo byť ublížené oveľa viac. Život nám nepripraví nič, čo by sme nedokázali zvládnuť. Každému naloží len toľko, koľko unesie. Práve vďaka ťažkým životným situáciam sa môžeme v živote niečo naučiť a posunúť sa ďalej, postúpiť do ďalšieho ročníka v škole života. Môžeme sa naučiť nevytvárať si v hlave utrpenie. Keď sa toto naučíme, čaká nás krásny život. Budeme sa tešiť na ďalšie lekcie, lebo budeme vedieť, že sa vďaka nim stávame silnejšími.
Ak sa chcete naučiť nevytvárať si v hlave utrpenie, musíte si spraviť poriadok vo svojej mysli. Myseľ si upracete pomocou každodennej meditácie. Zo začiatku vám stačí meditovať len 5 minút denne a výsledky sa dostavia už po pár mesiacoch. Je lepšie upratať si myseľ za niekoľko mesiacov ako vôbec.
Keď som začal praktikovať každodennú meditáciu, moje vedomie sa očistilo a svet je pre mňa zrazu oveľa krajší. Každým dňom sa mi zdá byť svet krajší. Moje vedomie sa očisťuje stále viac a viac. Pochopil som, že to ako vnímam realitu, závisí od môjho vedomia. Zistil som, že utrpenie som si vytváral sám v hlave a veľa ľudí to stále robí. Zistil som, že všetko čo sa mi doteraz dialo, malo zmysel. Všetko. Píšem o tom v článku “Život nie je chaos a náhody neexistujú“. O meditáciach píšem v článku “Čo mi dala meditácia“.
Začni meditovať, uprac si svoju myseľ a buď šťastný!
Nevedomosť, sladká nevedomosť. Ak o niečom neviem, tak ma to ani netrápi, je tak? Ak neviem, že pár kilometrov odomňa zúri vojna, tak ma to netrápi. Keby som to vedel, tak by ma to trápilo a možno by som sa aj bál, lebo čo ak príde vojna ešte bližšie, pred okná? To už ma trápiť bude.
Ak sa ti nechce čítať, pozri si vlog (6 min):
Nevedomosť
Ak neviem čo je mäso a ako prišlo na môj tanier, tak si na mäse pochutnávam. Ak by som vedel ako prišlo mäso na môj tanier, tak by mi možno nechutilo. Ak by som vedel v akých podmienkach žijú, respektíve prežívajú zvieratá a za akých podmienok sú zabité, veľmi dobre by som si rozmyslel, či to budem podporovať tým, že si to mäso kúpim a zjem. Keby som vedel aký dopad má mäso na moje telo a vedomie, veľmi dobre by som si rozmyslel či ho dám do úst.
Ak by som vedel ako funguje vaječný priemysel, ako žijú sliepky, ktoré znášajú vajcia, dobre by som si rozmyslel či si nejaké vajcia kúpim. Len tak pre zaujimavosť. Viete čo robia s vyliahnutými kohútmi? Vypustia ich do voľnej prírody… nie, naložia ich na pás, ktorý ich dovezie do… voľnej prírody?… nie, do drtičky, kde ich jednoducho pomelú. Sotva sa vyliahnú a už musia zomrieť. Tak je to. Taký je osud kohúta vyliahnutého na vaječnej farme. Taká je cena vajec z veľkochovu.
Ak by som vedel ako funguje mliekarenský priemysel, ako žijú kravy, čo robia kravám a teliatkam, dobre by som si rozmyslel či si kúpim kravské mlieko z veľkochovu.
Ak by som vedel čo si spôsobujem keď sa hnevám, robil by som všetko preto, aby som sa nehneval. Len tak pre zaujímavosť pozorujte svoje telo keď sa hneváte. Nie je to nič príjemné.
Ak neviem aký dopad má veľká spotreba palmového oleja na životné prostredie, tak si budem kupovať chipsy, napolitánky, čokolády a iné sladkosti a slanosti s palmovým olejom, či tukom. Keby som vedel aký je dopad veľkej spotreby palmového oleja na životné prostredie, tak by som si 3x rozmyslel, či si výrobky s palmovým olejom či tukom kúpim a podporím tak ničenie obrovského množstva pralesov.
Na svete je veľa prúserov, ktoré vytvorili sami ľudia. A sami ľudia ich môžu vyriešiť. Nikto to za nich nespraví.
Kým človek žije v nevedomosti, žije sa mu krásne. Nemusí nič riešiť, všetko je v najlepšom poriadku. Akonáhle sa dozvie niečo viac, už musí robiť rozhodnutia či zmení svoje konanie, alebo nie.
Ak by som vedel, že svojimi činmi spôsobujem a podporujem nepekné veci, tak by som to nerobil, alebo by som sa aspoň snažil spraviť niečo preto, aby som zmiernil dopad svojich činov. Čo by si robil ty?
Nevedomosť neospravedlňuje
Život v nevedomosti je síce krásny, ale nevedomosť neospravedlňuje. Ak nevieš čo svojim konaním spôsobuješ, dôsledky tvojich činov jednoducho existujú. Ak stlačíš tlačidlo, o ktorom nevieš na čo slúži a tak odpáliš bombu, ktorá zabije milióny ľudí, tak jednoducho zabiješ milióny ľudí. Nezáleží na tom či si vedel čo to tlačidlo spôsobí, alebo nie. Ale možno keby si vedel čo to spôsobí, tak by si ho nestláčal. Preto je dobré dozvedieť sa viac o tom čo svojim konaním spôsobujeme. Aby sme náhodou nevedomky nespôsobovali niečo, čo nechceme spôsobovať.
Ignorancia
Ak žijem v nevedomosti a neviem čo svojim konaním spôsobujem, tak to jednoducho robím aj naďalej. Ale ak sa dozviem čo svojim konaním spôsobujem, mám na výber. Môžem si vybrať či tak budem konať aj naďalej, alebo svoje konanie zmením. Ak to nezmením a viem, že svojim konaním podporujem nepekné veci, som ignorant. Jednoducho to ignorujem a konám tak aj naďalej s vedomím, že svojimi činmi spôsobujem viac škody ako úžitku. Neriešim.
Žiaľ, nájdu sa aj takí ľudia, ktorí aj keď vedia že svojim konaním spôsobujú a podporujú nepekné veci, tak to robia aj naďalej. Je im zaťažko urobiť zmenu, ktorá môže byť prospešná ako pre nich, tak aj pre iných. Žiaľ klamú sa, že keď aj tú zmenu urobia, že sa nič nezmení. Samozrejme, že sa nič nezmení keď si to povie každý a nikto nebude chcieť nič meniť.
Na krabičkách cigariet sú rôzne varovné nápisy: “Fajčenie škodí zdraviu”, “Fajčenie môže zabíjať”, “Fajčiari umieraju predčasne”, “Fajčenie môže spôsobiť pomalú a bolestivú smrť”, “Fajčenie škodí Vám aj ostatným okolo Vás”, “Fajčenie je vysoko návykové, nezačínajte s tým”. Fajčiari jednoducho ignorujú tieto varovné nápisy, neprikladajú im žiadny význam. Platia nemalé peniaze za to, aby si vedome ničili zdravie. To je vrchol ignorancie. Ale dôsledkom sa nevyhnú. Jedného dňa ich dôsledky dobehnú a potom si možno všimnú varovné nápisy na krabičke. Potom už môže byť neskoro.
Ignoranciou v skutočnosti spôsobujeme viac škody ako úžitku. Ak budeme ignorovať čo svojim konaním spôsobujeme, dôsledky nás jedného dňa dobehnú a zasiahnú v plnej sile. Môžeme byť prekvapení čo sa deje a prečo sa to deje. Ale potom nám to dojde. My debili, my sme to celý čas ignorovali a teraz je to tu.
“Svet je nebezpečné miesto pre život. Nie kvoli zlým ľuďom, ale kvoli ľuďom, ktorí s tým nič nerobia.” – Albert Einstein
Môže sa vám to zdať len ako fráza, ktorých je na svete nespočet, ale nie je to len fráza. Ja som sa zmenil a ľudia v mojom okolí sa menia tiež. Je to úžasné pozorovať. Keď som to začal pozorovať, pochopil som vete “Zmeň seba a zmeníš celý svet“. Toto zistenie mi prináša nádej v lepší svet. Stačí zmeniť seba, byť príkladom ostatným a svet sa zmení. Nemusím chcieť nikoho meniť, stačí zmeniť seba a ísť príkladom. Ostatní sa môžu inšpirovať a zmeniť sa tiež. Zmenia sa tí, ktorí sa chcú zmeniť.
Ak sa ti nechce čítať, pozri si vlog (7 min):
Moja zmena
Zmenil som seba tým, že som prestal jesť mäso, poučil som sa z určitých životných situácií, začal som meditovať a je zo mňa úplne iný človek ako pred rokom. Moje vedomie, moje srdce a myseľ sa očistili od nánosu špiny, ktorá ma ovplyvňovala. Tento nános špiny má v určitej miere každý v sebe a ovplyvňuje každého. Niekoho viac, niekoho menej. Táto špina spôsobuje rôzne psychické, ale aj fyzické problémy a negatívne myslenie, ktoré vyvoláva negatívne pocity ako strach, hnev, menejcennosť, či dokonca nenávisť.
Ego
Falošné ego je ďalší faktor, ktorý ľudí ovplyvňuje. Ego vytváralo vo mne pocit, že JA som najmúdrejší, že JA mám pravdu a všetci ostatní sú mimo. Do istej miery mám tento pocit stále, ale je to iný pocit. Nie je to pocit prameniaci z ega, ale zo srdca. Pocity z ega kŕmia pýchu, vďaka ktorej má človek pocit nadradenosti. Pocity zo srdca kŕmia pokoru a človek si tak uvedomuje koľko toho ešte nevie, koľko sa toho má ešte naučiť a dokáže si to aj priznať. Môžem sa učiť úplne od každého. Od detí, od zvierat, od bezdomovcov, od prírody, od každého, kto mi má čo povedať.
Ego je zodpovedné aj za sebectvo. Len ja, ja, ja, čo ma po ostatných. Drvivá väčšina ľudí v dnešnej spoločnosti sú sebci. Bol som taký istý. Ak ma niekto žiadal o pomoc, nebol som zrovna ochotný pomôcť pokiaľ to nebola pomoc mojim blízkym priateľom. Nepomáhal som dokonca ani rodičom. Taký sebec som bol. Dnes sa snažím pomáhať ako sa len dá. Ak môžem, pomôžem.
Vegetaránstvo/vegánstvo
Každý môže dokráčať tam, kde som ja teraz. Každý môže zistiť a pochopiť čo je mäso a prestať ho jesť a následne pocítiť očistené vedomie od hnevu a strachu. Keď som prestal jesť mäso, moje vedomie sa po pol roku natoľko očistilo, že som dokázal pocítiť bezpodmienečnú lásku a pochopiť jednotu. Ak chceš vedieť čo je mäso, prečítaj si o tom v článku “Ako sa stať vegánom“.
Veľký záujem o životné prostredie
Viac sa zaujímam o svoje okolie, o životné prostredie, o ľudí, o celú planétu. Žijem vedome a dávam si pozor, či svojim konaním nespôsobujem niečo nepekné. Snažím sa nepodporovať mliekarenský a vaječný priemysel, pretože kravy a sliepky žijú v otrasných podmienkach a v týchto priemysloch sa robia otrasné veci. Pozerám na etikety produktov, či v nich nie je palmový olej, kvoli ktorému sa vypaľuje stále viac a viac dažďových pralesov. Triedim odpad a snažím sa vytvárať čo najmenej odpadu. Keď som chodil na koncerty, kde sa čapovalo pivo do plastových pohárov, dával som si čapovať pivo do toho istého pohára.
Správam sa k prírode akoby to bola moja matka. V skutočnosti je matkou každej bytosti. Len ľudia sa od prírody natoľko vzdialili, že dokážu svojej matke veľmi ubližovať. Mrzí ma to.
Zmena ostatných
Ako som sa zmenil ja, tak aj veľa ľudí v mojom okolí tiež. A stále sa menia. Je to úžasné pozorovať. Navyše stále spoznávam nových ľudí, ktorí sú na podobnej vlne ako ja a tak si môžeme spolu zasurfovať. Doslova si programujeme nové vedomie, nový systém a to sa prejavuje aj v našom okolí. Nové vedomie sa šíri ako vírus, ktorý nemožno zastaviť. Ľudia chcú byť šťasní a postupne zisťujú, že nie sú šťastní v súčasnom systéme, ktorý je postavený na strachu a obrovskom konzume. Ľudia si začínajú uvedomovať, že v súčasnom systéme žijú ako otroci. Začínajú si uvedomovať nezmyselnosť súčasného systému a začínajú hľadať cestu k skutočnému šťastiu.
Najviac ma udivilo, že spolužiak zo strednej, ktorého som nevidel asi 5 rokov, mi zrazu napísal, že sa dostal medzi ľudí, ktorí sa zaujímajú o duchovno a začal sa o to zaujímať tiež. Nezávisle na sebe sme sa obaja začali zaujímať o duchovno v takmer rovnakom čase. Je to jeden príklad z mnohých. Poznám desiatky ľudí, ktorí sa za posledných pár mesiacov zmenili na nepoznanie. Začali sa zaujímať o sebarozvoj, o svoje okolie a sú zmenou, ktorú chcú vidieť vo svete.
Ak sa zmení jeden, postupne sa zmenia ďalší a ďalší až sa nakoniec celé ľudstvo preprogramuje do nového vedomia, v ktorom neexistuje strach, hnev, nenávisť, násilie, zabíjanie a iné hrôzy.
Inšpirácia
Nedávno som pochopil, že keď zmením seba a pôjdem príkladom, ľudí moja zmena zaujme a niektorí z nich sa budú chcieť zmeniť tiež. Snažím sa učiť sa neustále niečo nové a som zmenou, ktorú chcem vidieť vo svete.
Začal som písať články, ktorými sa snažím inšpirovať ľudí. V mojich článkoch sa snažím popísať moju osobnú skúsenosť a tak články získavajú autentickosť. Nie sú to len články, ktoré obsahujú teóriu. Obsahujú kus z môjho života, kus z mojej osobnej skúsenosti. Podávam pohľad na život z mojej perspektívy. Snažím sa ukázať nezmyselnosť súčasného systému a života ľudí a tiež dávam návrhy ako by mohol systém fungovať oveľa efektívnejšie a menej deštruktívne. Na to je však potrebná zmena vedomia ľudí. Aby nastala evolúcia, musí najskôr nastať revolúcia vo vnútri každého človeka.
Veľa ľudí moje články pochválilo a hovoria, že im pomáhajú. To je cieľ mojich článkov. Pomáhať ľuďom uvedomiť si určité veci. Pomáhať ľuďom nájsť samých seba. Pomáhať ľuďom vymaniť sa z Matrixu. Pomáhať ľuďom uvedomiť si, že šťastie a láska sú v každom z nás.
Zmena cez seba
Predstav si ľudí ako sviečky. Sviečky, ktoré nehoria. Zmeniť seba znamená zapáliť svoju sviečku, zapáliť v sebe lásku a šťastie. Až potom dokážeš zapáliť ostatné sviečky. Až keď v sebe objavíš lásku, potom môžeš túto lásku rozdávať ďalej. Ostatné sviečky si všimnú tvoj plameň a niektoré z nich sa budú chcieť zapáliť tiež. Postupne sa zapáli viac a viac sviečok, až bude horieť každá sviečka na svete. To znamená zmeniť svet.
Zmeň seba a zmeníš celý svet. Buď zmenou, ktorú chceš vidieť vo svete.
Najčastejší blok, ktorý majú ľudia v hlave je: “Čo si o mne iní pomyslia?“. Tento blok som mal v hlave aj ja. Bolo to zvláštne a obmedzujúce. Obmedzovalo to moju slobodu. Nedokázal som sa prejaviť naplno, pretože mi z nejakého dôvodu záležalo na tom, čo si o mne iní pomyslia. Tento program Matrixu je veľmi rafinovane naprogramovaný a je náročné ho zrušiť.
Ak sa ti nechce čítať, pozri si vlog (9 min):
Matrix
Už odmalička nám bolo do hláv vštepované “Dobre sa uč, nerob hanbu, slušne sa obliekaj, čo si o tebe iní pomyslia?“. Čo si o tebe pomyslí učiteľ, priatelia, ľudia, ktorí ťa nepoznajú? Akoby tvorilo človeka to, čo si o ňom myslia ostatní. Ľuďom z nejakého dôvodu záleží na tom, čo si o nich myslia ostatní. Boli naučení aby sa ukazovali vždy v tom najlepšom svetle, aby si o nich ľudia mysleli len to najlepšie. Ľudia potláčajú svoju prirodzenosť, aby sa zapáčili iným. Až keď zistia, že môžu niekomu dôverovať, väčšinou až vtedy ukážu svoju pravú tvár.
Forma strachu
Je to akási forma strachu. Strach z odsúdenia. Ak si o mne ľudia budú myslieť niečo zlé, nebudem sa cítiť príjemne. Ak mi záleží na názoroch ostatných, tak budem robiť všetko preto aby som sa ukázal v čo najlepšom svetle, aby ma ľudia brali za slušného, aby si ľudia o mne nemysleli nič zlé. Na to, aby si o vás ľudia nemysleli nič zlé, stačí byť šedý priemer. Stačí robiť to, čo robí väčšina, obliekať sa tak ako väčšina a hovoriť to, čo hovorí väčšina. Stačí jednoducho ísť sám proti sebe. Každý sme individuálna bytosť a robiť to, čo robí väčšina, znamená potláčať svoju prirodzenosť, svoju individualitu.
Odlišnosť je prirodzená
Vznikli rôzne štýly, ktoré sa snažia odlíšiť od mainstreamu. Napríklad punk, metal a iné. Punkáči a metalisti sú v spoločnosti považovaní za čudákov. Títo čudáci sa vymanili zo spárov mainstreamu a idú svojou vlastnou cestou, ktorá je im prirodzená. Sú navyše hrdí na to, že sa líšia od väčšiny.
Sloboda
Keď mi záležalo na tom, čo si o mne pomyslia ostatní, bol to zvláštny pocit. Akoby som nebol slobodný. Keď som sa prvýkrát vyzul a kráčal v centre Brna naboso, stále som mal v hlave blok “Čo si o mne ľudia pomyslia“. Ako som tak kráčal, tak som sa nepozeral na ľudí, ale pod nohy. Hanbil som sa. Bál som sa reakcie ľudí. Bál som sa čo si o mne pomyslia. Bolo to nepríjemné. Chôdza naboso prvýkrát v meste, to bol zážitok. Vedel som, že chcem chodiť naboso, chôdza naboso mi je oveľa príjemnejšia a prirodzenejšia ako chôdza v topánkach. A tak som chodil po Brne naboso. Po čase som chôdzu naboso v Brne celkom dobre zvládal. Už som sa až tak nebál čo si o mne pomyslia ostatní. Bolo zaujímavé sledovať reakcie ľudí. Niektorí sa usmievali, niektorí sa na mňa pozerali výrazom či mi nešibe. A ja som sa usmieval. Bol som šťastný, lebo som nepotláčal svoju prirodzenosť. Vedel som, že to čo robím, je správne.
Ďalší blok som dostal keď som rozmýšľal nad tým, že začnem chodiť naboso aj v Dubnici. Dubnica je predsalen menšie mestečko ako Brno a mentalita ľudí v malých mestách je odlišná od mentality ľudí vo veľkých mestách. Ľudia vo veľkých mestách sú zvyknutí na rôzne absurdity. No pre ľudí v menších mestách je čudné všetko, čo sa len trochu vymyká priemeru. Bolo mi jasné, že keď budem chodiť naboso v Dubnici, ľudia to nebudú chápať. Väčšina ľudí sa na mňa bude pozerať ako na blázna, ktorý práve ušiel z blázninca. Je to žiaľ tak. Mentalita ľudí v menších mestách je taká. Žijú v svojich ulitách a keď niekto čo i len trochu vybočí z radu, už je divný. Vo veľkých mestách to tak nie je. Vo veľkých mestách sú ľudia zvyknutí na rôznych čudákov a berú ich ako súčasť ulice.
Nuž prekonal som aj tento blok a vykročil som bosými nohami po ulicách Dubnice. Reakcie ľudí boli také, aké som očakával. Nechápali to. Niektorí ľudia to chápali, lebo s tým majú skúsenosť, ale väčšina ľudí to nedokázala pochopiť. Veľa ľudí mi povedalo, že mi šibe. Susedia, mama, otec, priatelia,… Ja som sa len usmieval a užíval si chôdzu naboso. Ak ti niekto niečo povie a teba sa to dotkne, to znamená, že si mu uveril. Ja som ľuďom neveril, že mi šibe. Vedel som, že som v poriadku. Ak si ľudia mysleli o mne čokoľvek, ich názory boli na míle vzdialené od reality. Keď som prekonal tento blok a začal som chodiť naboso aj v Dubnici, zistil som, že mi môže byť úplne jedno čo si o mne kto myslí. Toto zistenie mi prinieslo obrovskú úľavu, obrovské oslobodenie. Akoby som si odomkol putá, ktoré som mal na sebe dlhý čas a konečne som pocítil skutočnú slobodu. Chôdza naboso je sama o sebe oslobodzujúca, no keď zistíte, že vám môže byť jedno čo si o vás myslia ostatní, pocit slobody je omnoho väčší. Omnoho. Je to úžasné. Odporúčam každému chodiť naboso po meste, aby sa zbavil tohto bloku a pocítil čo je skutočná sloboda. Prvý krok je najťažší, ale za ten neskutočný pocit slobody to stojí. Nakoniec si ľudia v mojom okolí zvykli, že chodím naboso. O chôdzi naboso píšem v článku “Čo mi chôdza naboso dala a čo mi vzala“.
Raz som išiel cez jeden brnenský park a dostal som nutkanie spraviť mlynské kolo. Len tak, z ničoho nič. Zase som dostal myšlienku “Čo si o mne iní pomyslia? Čo si pomyslia o človeku, ktorý len tak kráča a zrazu spraví mlynské kolo?“. Ale spomenul som si, že mne je vlastne jedno čo si iní pomyslia a spravil som mlynské kolo. A druhé a tretie. Bolo to super. Vrátil som sa do detských čias kedy mi bolo jedno čo si o mne iní pomyslia. Veď som dieťa a môžem si robiť čo chcem. Som veľké dieťa.
Človek chodiaci naboso je veľká atrakcia pre mnohých ľudí. Dospelý človek robiaci mlynské kolá je snáď ešte väčšia atrakcia. Pre ľudí je atrakcia čokoľvek, čo sa vymyká zo šedého priemeru. Pre ľudí je čudák ktokoľvek, kto nepotláča svoju individualitu a vymyká sa šedému priemeru. Nepotláčajme svoju individualitu, buďme sami sebou. Vráťme sa do detských čias kedy nám bolo jedno čo si onás iní pomyslia. Jedine tak sa vymaníme zo spárov Matrixu. Tak zrušíme tento neslobodný program “Čo si o mne iní pomyslia?“.
Názory ostatných neurčujú to, kto naozaj som. To, kto som určujem len ja sám. Nikto iný. Ak niekto povie, že som blázon, to ešte neznamená, že blázon som. Je to len jeho obmedzený pohľad. Ak niekto o mne povie čokoľvek, to ešte neznamená, že má pravdu.
Možno máš strach čo si o tebe iní pomyslia. Možno máš strach, že si o tebe pomyslia niečo nepekné. Ale ako vieš čo si o tebe iní pomyslia? Vidíš im do hlavy? Vidíš budúcnosť a vieš čítať myšlienky? Keď som začínal chodiť naboso, rôzni ľudia si mysleli rôzne veci. Našli sa aj takí ľudia, ktorý ma chápali a dokonca som sa vďaka mojim bosým nohám dal párkrát do reči s cudzími ľuďmi, ktorí ma chápali. Veľa ľudí mi povedalo, že tiež chodili kedysi naboso, alebo že stále chodia. Veľa ľudí sa ma pýtalo prečo chodím bosý, zaujímalo ich to. Niektorí si najskôr síce mysleli, že mi šibe, aj mi to viackrát povedali, ale neskôr sa spýtali prečo vlastne chodím naboso. Boli zvedaví. Najskôr ma síce odsúdili, ale keď neskôr zistili, že to myslím vážne, začalo im to vŕtať v hlave a začali sa pýtať. Vďaka tomu, že nepotláčam svoju individualitu, získavam nových podobne zmýšľajúcich priateľov. Ak chceš poznať takých ľudí, aký si ty sám, najskôr musíš byť sám sebou. Ukázať svetu kto si.
Kým ti bude záležať na tom, čo si o tebe pomyslia ostatní, nikdy nebudeš naozaj slobodný. Nikdy. Tento blok drží ľudí v šachu. Snažia sa byť tým, kým nie sú a potláčajú svoju individualitu.
Kresťan, mormon, moslim, hinduista, ateista, scientológ, Slovák, Maďar, Čech, Američan, nacionalista, antifák, pravičiar, ľavičiar, černoch, beloch, aziat… je mi z toho divnô. Ľudia si vymysleli nespočet nálepiek aby sa odlíšili od iných ľudí. Ale prečo? Aby sa mohli medzi sebou ľudia s rôznymi nálepkami hádať a nenávidieť?
Ak sa ti nechce čítať, pozri si vlog (7 min):
Nezmyselné hádky a nenávisť
Kresťan verzus moslim, nacionalista verzus antifák, pravičiar verzus ľavičiar,… toto nikam nevedie. Vedie to len k hádkam a vzájomnej nenávisti. K čomu je dobrá nenávisť? Len na plodenie ďalšej nenávisti. Oko za oko, zub za zub a svet bude slepý a bezzubý.
Naozaj chcete aby bol svet slepý a bezzubý? Chcete byť súčasťou hádok a nenávisti? Chcete sa aj naďalej nálepkovať a hľadať odlišnosti v ľuďoch s inými nálepkami namiesto spoločných črtov?
Vo svojej podstate sú všetci ľudia rovnakí. Každý potrebuje spať a jesť. Teda okrem breathariánov, hehe. Každý chce žiť šťastný, láskyplný život plný hojnosti. Je úplne jedno či je človek kresťan, moslim, hinduista. Vo svojej podstate sú všetci ľudia.
Pomôže vám keď budete ľudí s inými nálepkami vnímať rozdielne? Sú vari menejcenní ľudia? V čom sa líši bezdomovec od prezidenta? Ten bezdomovec sa nemôže jedného dňa stať prezidentom?
Reálna hrozba
Do ľudí je veľmi ľahké zasiať strach a nenávisť. Označí sa nepriateľ, rozšíria sa o ňom nepekné informácie, ktoré v ľuďoch vyvolajú pobúrenie, strach a nenávisť. Následne vďaka tomu ľudia dokážu podporovať násilie voči označenému nepriateľovi a niektorí dokážu toto násilie aj vykonávať. Toto sa dialo počas druhej svetovej vojny. Môžete si o tom prečítať v článku “Odveká nenávisť voči Židom“.
Asi najobludnejšie na holokauste bola jeho cielenosť a chladnokrvnosť. Boli vytvorené celé tímy analytikov a odborníkov, ktorí navrhovali najlepšie spôsoby riešenia. Vzdelaní ľudia s prestížnym vzdelaním a dobrými spôsobmi, s rodinami a deťmi budovali plán konečného riešenia. Je obludné, do čoho všetkého dokáže omámený človek vložiť svoje schopnosti. Dokáže chladnokrvne počítať kapacitu transportov a účinnosť plynových komôr. Rozdeliť etapy presunov, určiť kto pôjde v ktorej, a potom večerať doma s rodinou. Po dobrých raňajkách ísť do práce a robiť pokusy na živých ľuďoch so sterilizáciou, alebo s novými chemickými látkami, po ktorých ľudia zomierali na neznesiteľné bolesti. Je to neuveriteľný pocit sledovať príbehy skutočných ľudí, ako končia v plynových komorách, alebo v masových hroboch. Veľmi smutná je skutočnosť, že niektorí jedinci by v tom radi pokračovali. Akoby už toho nebolo dosť.
Zmanipulovaní ľudia sú veľmi nebezpečná zbraň. Predstavte si, že dokážete takto zmanipulovať milióny ľudí. Máte veľmi slušnú armádu. Ľudia sú neustále manipulovaní médiami. Média do ľudí zasievajú strach. A ľudia, ktorí sa boja, sú veľmi ľahko ovládateľní, urobia a podporia čokoľvek, čo im vyvolá pocit bezpečia. Ľudia dnes takto podporujú vojny, ktoré sú vedené proti označeným nepriateľom. Už ich ale nezaujíma, že vo vojnách umierajú tisíce ľudí. Umierajú ľudia ako ty a ja.
Ľudia vojny k životu nepotrebujú. Potrebuje ich elita k dosiahnutiu svojich cieľov. Bežný človek by si nikdy nepovedal “Tak a teraz idem do vojny, idem podporovať zabíjanie tisíce nevinných ľudí”. Je to choré, je to zvrátené.
Nie len vo vojnách sú označovaní nepriatelia, ale aj v bežnom živote. Intrigy, hádky, rozdeľovanie sa, nenávisť,… ten nemá rád toho, tá neznáša toho, toho by som nakopal… Prečo? Načo toto všetko? Načo je to dobré? Komu to pomôže? Nerozumiem tomu. Ty hej? Komu tým prospejem, že budem nenávidieť? Nikomu. Nenávisť a násilie plodí len ďalšiu nenávisť a násilie. Zastavme toto šialenstvo. Kto do teba kameňom, ty do neho chlebom. Inak to nikdy neskončí. Každý človek prirodzene túži po láske a šťastí. Niektorí ľudia toto nenachádzajú a tak dokážu robiť veľa ohavností. Milujúci človek nedokáže ublížiť ani muche. Nedokáže oplácať násilie násilím. Nedokáže podporovať násilie.
Práve láska robí človeka človekom. Človek, ktorý nemá v sebe lásku, dokáže robiť ohavné veci. Človek bez lásky nie je človek. Je to netvor. Na svete je veľa netvorov, ktorým chýba láska. Veľa ľudí našťastie vie čo je láska a mali by ju zdieľať s tými, ktorí ju potrebujú.
Buďme ľudia
Čo keby sme sa vzdali svojich vymyslených nálepiek ako Slovák, Maďar, Čech, černoch, beloch, aziat, nácek, antifák, metalista, punkáč, diskáč… a nalepili by sme si na čelo jednu veľkú nálepku s textom “ČLOVEK”?
Na to, aby sme mohli dodržiavať základné pravidlá ľudskosti , musíme využívať empatiu. Píšem o tom v článku “Základné pravidlá ľudskosti“.
Viem, že pre mnohých je ťažké dodržiavať základné pravidlá ľudskosti a preto každému odporúčam nech začne meditovať, aby sa tak dokázal priblížiť k stavu pohody, lásky a šťastia. Každodenná meditácia mi neskutočne pomohla očistiť vedomie a uvedomiť si veľa vecí. O meditácii píšem v článku “Čo mi dala meditácia“.
Máme na výber. Buď sa budeme nálepkovať a nenávidieť ako doteraz a z nenávisti vznikne ešte väčšia nenávisť, až to môže vyústiť do nepekných konfliktov, alebo sa zjednotíme aby sme mohli žiť v láske, mieri, šťastí a hojnosti ako ľudia. Čo vy na to? Kto ide so mnou rozdávať lásku?
Kedysi som si myslel, že pokora je len pre náboženských fanatikov. Nechápal som prečo by som mal byť pokorný. Načo a voči komu by som mal prejavovať pokoru? Čo je vlastne pokora? Načo je dobrá pokora? Prečo je dôležité byť pokorný? Môže pokora prispieť k lepšiemu svetu?
Ak sa ti nechce čítať, pozri si vlog (11 min):
Čo je pokora?
Pokora je jedna zo siedmych cností (pokora, štedrosť, žičlivosť, mierumilovnosť, cudnosť, striedmosť, činorodosť). Pokora je pocit, kedy si človek uvedomuje vlastnú nedokonalosť či závislosť na niekom. Byť pokorný znamená uvedomiť si svoju malosť a nedokonalosť, uvedomiť si, že neviem veľa vecí.
Opakom pokory je pýcha. Som pyšný, že niečo viem, ale zároveň si neuvedomujem koľko toho ešte neviem.
Pokora sa prejavuje skromnosťou a nesebeckosťou, čo sú rysy človeka, ktorý rešpektuje druhých.
Byť pokorný znamená uvedomovať si svoju malosť a svoju nedokonalosť.
Byť pokorný znamená dokázať sa pokloniť pred iným človekom, alebo pred Bohom, alebo len tak.
Byť pokorný znamená dokázať slúžiť iným ľuďom bez ohľadu na ich postavenie v spoločnosti.
V knihe “Cesta domov” je pokora pekne opísaná:
V skutočnej pokore existuje hlbší princíp, ako je naša smutná potreba pociťovať nadradenosť nad ostatnými. Tento vyšší princíp nám nedovoľuje správať sa arogantne a povýšenecky k ľuďom, o ktorých si myslíme, že sú niečo menej ako my. Ochraňuje nás od toho, aby sme závideli tým, ktorí sú dokonalejší ako my. Keď je človek pokorný, cíti vďaku a zásluhy pripisuje Pánovi a všetkm tým, ktorí mu niekedy poskytli pomoc. S pokorným srdcom ľahko priznávame chyby a otvárame svoje srdce novým ponaučeniam. Stať sa pokorným nie je cesta, ktorá zabíja ego, ale oblosobodzuje skutočné ego, ktoré večne pulzuje láskou k Bohu a ostatným bytostiam.
Prečo je dôležité byť pokorný?
Pokorný človek dokáže pomáhať a slúžiť druhým. Byť pokorný znamená byť ako steblo trávy: ak na steblo trávy niekto stupí, steblo sa bez akéhokoľvek protestu ohne a znova sa narovná keď už nie je pristupené.
Načo nám je taká vlastnosť? Načo sa ohýbať a znova narovnávať ako steblo trávy? Keď si vypestujete vlastnosť pokory, už viac nebudete cítiť, že vám bolo ublížené. S pokorou prijmete všetko tak, ako to je. Bez výhrad. Už viac nebudete trpieť keď vám niekto nevyhovie. Už viac nebudete súdiť ľudí a nebudete si myslieť, že ste niečo viac.
Ak sa naučíte pokore, nebudete sa nad nikým povyšovať, nebudete porovnávať ani odsudzovať.
Pokora je úžasná vlastnosť, ktorá spôsobuje to, že ľudia dokážu pomáhať iným ľuďom nezištne. Vzájomná nezištná pomoc je veľmi dôležitá. Keď prezident dokáže pomáhať a slúžiť bezdomovcom, prečo by ste to nedokázali vy? Odhliadnuc od toho, že prezident možno chce len získať popularitu.
Pokora hrá veľmi dôležitú úlohu v láske. Ak človek nie je pokorný, nedokáže naplno milovať. Pyšný človek miluje viac seba ako iných. Pokorný človek miluje všetkých rovnako – bezpodmienečne. Pokorný a bezpodmienečne milujúci človek je niečo úžasné, je to malý zázrak.
Ego a pokora
Ak človeka ovláda ego, nedokáže byť pokorný. Ani trochu. Ľudia, ktorých ovláda ego bývajú pyšní – Ja som najlepší, ja viem všetko, ty si nula, ty nevieš nič. Ja mám pravdu, ty trepeš hovadiny – To je ego, to je pýcha. Ego znamená JA. Egoistickí ľudia sa zameriavajú len na seba a na potreby ostatných kašlú. Pozrite sa na dnešný svet, na dnešných ľudí. Vidíte v nich egoistov?
Naopak pokorný človek nemá problém pomôcť ostatným kedykoľvek je o to požiadaný ak je to v jeho silách. Pokorných ľudí by ste vo svojom okolí narátali na prstoch jednej ruky. V lepšom prípade na prstoch dvoch rúk. Prečo je to tak?
Dnešná spoločnosť je založená na kŕmení ega: buď najlepší, maj dobré známky, nerob hanbu. Súťaže a športy sú založené na výhre a prehre. Výhra kŕmi ego. Prehra by mala trénovať pokoru no namiesto toho ego utrpí porážku a o pokoru ani nezakopne. Pretože ak je človek pyšný, stále je presvedčený, že to ON je najlepší, že to ON si zaslúži výhru a nie iný. Nedokáže si priznať, že je niekto lepší ako on. Práve veľké ego a pýcha je prekážka na ceste k pokore.
Je dobré naučiť sa ovládnuť ego, pochopiť čo je pokora a pochopiť načo je pokora dobrá. Pokorný človek žije s vedomím, že nie je najlepší na svete, že existuje veľa šikovnejších ľudí ako on. Pokorný človek nemá problém prijať porážku v hre, alebo v súťaži, pretože si dokáže pripustiť, že ten kto vyhral je naozaj lepší. Ego netrpí porážku, pretože je pod kontrolou a nevystrkuje rožky.
Trénovať pokoru sa oplatí. S pokorou som oveľa šťastnejší ako s pýchou. Navyše toto šťastie nemám len pre seba, ale dokážem ho zdieľať s ostatnými. S pýchou to nedokážete.
Keď som pochopil čo je pokora
Donedávna som bral pokoru ako nejaké obyčajné slovíčko, ktorému som neprikladal význam. Vedel som, že pokora je dobrá vlastnosť, ale nevedel som načo je dobrá. Nevedel som prečo by som mal byť pokorný. Nechápal som pokoru, pretože som bol pyšný: Ja som predsa ten najlepší. Ostatní sú nuly. Ostatní nič nevedia. Ja viem všetko. Ja som najmúdrejší.
Každý jeden Krišňák sa pri príchode aj pri odchode z chrámu pokloní pred Krišnom tak, že sa dotkne hlavou zeme. Prejavuje tak pokoru. Ja som nechápal prečo by som sa mal klaňať. Navyše som bol príliš pyšný na to, aby som sa niekomu klaňal.
Čo je pokora a načo je dobrá, som pochopil u Krišňákov. Na jednej prednáške som sa dozvedel, že byť pokorný znamená byť ako steblo trávy: keď na trávu niekto stupí, pokorne sa ohne a znova sa narovná keď už nie je pristupená. Keď som si túto vetu preniesol do života, pochopil som čo je pokora a načo je dobrá. Zrazu som začal praktikovať pokoru a pýcha zmizla. Je mi tak neskutočne krásne ako nikdy predtým. Pýcha ma držala v ilúzii, že JA som najmúdrejší, že JA mám pravdu, že pokora je len pre slabochov. Vďaka pokore cítim oveľa väčšiu lásku. Pokora zväčšila moju bezpodmienečnú lásku mnohonásobne. Dokážem vnímať všetkých ľudí ako seberovných. Bezdomovec je rovnako človek ako ja. Už viac nemám potrebu povyšovať sa nad ostatných. Keď beriem všetkých ľudí ako seberovných, je to neskutočne krásny pocit. A dokonca prijímam, že niektorí ľudia vedia viac ako ja a počúvam ich, učím sa od nich. Vôbec nezáleží na tom, či má človek vyštudované 2 vysoké školy. Môžem sa učiť aj od dieťaťa. Niektoré deti majú ešte nepokrivený pohľad na svet a to je na tom to nádherné. Mali by sme sledovať deti a učiť sa od nich.
Vďaka pokore dokážem slúžiť ľuďom. Nezáleží na tom aké má človek spoločenské postavenie. Spoločenské postavenie je len ilúzia. Všetci sme si rovní.
Vďaka pokore dokážem prijímať kritiku, uvedomiť si a prijať svoje nedostatky a tak môžem začať pracovať na ich odstránení. Kým si nepripustím svoje nedostatky, nemôžem začať pracovať na ich odstránení.
Človek nemá nič z toho keď je pyšný. Pýcha je nepekná vlastnosť, ktorá nepomáha nikomu. Zato pokora je úžasná vlastnosť, ktorú keď si človek vypestuje, dokáže pomôcť nie len iným, ale aj sebe. Pokorný človek sa dokáže rozdať a rovnako dokáže aj prijať.
Ako trénovať pokoru?
Prvý krok k pokore je uvedomenie si svojej malosti a nedokonalosti. Človek je len jedno mikro-zrnko piesku v celom vesmíre. Pokora sa dá trénovať rôznymi spôsobmi.
Hladovky
Pokoru cítim počas hladoviek. Keď nejem celý deň, niekedy aj viac dní. Keď mám prázdny žalúdok, je to zvláštny pocit. Pocit prázdnoty a zároveň naplnenia. Naplnenia pokorou. Je to naozaj zvláštny pocit, ťažko sa popisuje slovami. To musíte zažiť. Vyskúšajte jeden deň nejesť a pite iba vodu. Aspoň 2 – 3 litre vody.
Pomoc iným
Môžeme skúsiť pomáhať iným. Môžeme tak zakúsiť odmenu v podobe dobrého pocitu, úsmevu a vďaky od človeka, ktorému sme pomohli. Môžeme pomáhať aj viacerým ľuďom. Keď pomáhame iným, dávame na frak egu. Egoistickí ľudia majú problém nezištne pomáhať iným. Ale pozor na pýchu, aby sme nespyšneli z toho, že pomáhame iným. Aby sme nemali pocit, že sme lepší ako tí, ktorí nepomáhajú. Musím sa priznať, že som bol spočiatku pyšný, že pomáham iným. No neskôr som si na pomoc iným tak zvykol, že mi je pomáhanie prirodzené a nemám byť na čo pyšný. Túžba pomôcť je prirodzená ľudská vlastnosť. Teda pokiaľ nás neovláda ego a nemyslíme len na seba.
Služba
Môžeme skúsiť slúžiť iným ľuďom. Čašníci a iní ľudia, ktorí slúžia iným, si čiastočne trénujú pokoru. Lenže tento tréning pokory je pokazený peňažnou odmenou. Človek nemá dôvod byť pokorný, keď vie, že za svoju službu dostane zaplatené. Ak dokážeme ľuďom slúžiť bez finančnej odmeny, vtedy si naozaj trénujeme pokoru.
Slúžiť môžeme napríklad tak, že keď som v podniku a som na odchode, môžem odniesť pohár pri bar, nech ho obsluha nemusí nosiť a rovno ho umyje. Je to malá služba a zároveň pomoc. Ak teda ten pohár po ceste nerozbijeme.
Slúžiť môžeme aj tak, že umyjeme v paneláku chodbu. Nie len pred svojimi dverami, ale aj pred dverami každého suseda. Celú chodbu.
Ak s niekym bývam, môžem umyť riady spolubývajúcich a robím im tak službu. Nechcem za to nič. Nečakám, že oni budú umývať moje riady, alebo, že mi budú nejak zaviazaní. Alebo, že mi poďakujú. Kedysi som nedokázal umyť cudzie riady a hovoril som si: “Prečo by som mal umývať cudzie riady? Nech si ich umyjú sami“. Vyskúšajte prekonať svoju pýchu a skúste umyť cudzie riady, skúste slúžiť iným bez očakávania, že vaša služba bude ocenená.
Pomáhať a slúžiť môžeme ako dobrovoľníci na rôznych akciách. Napríklad som robil dobrovoľníka na TEDxTrenčín a chcel som robiť dobrovoľníka aj v rôznych charitatívnych organizáciach, no neverili by ste aké zdĺhavé je dostať sa k dobrovoľníckej činnosti cez charitatívnu organizáciu. Asi treba mať známosti, alebo čo. Ozval som sa asi do piatich, z toho som dostal odpoveď len od jednej, ale nemali pre mňa zrovna prácu. Zaujímavé, však? Ak by ste vedeli o nejakej dobrovoľníckej činnosti, sem s ňou. Preferujem prácu s bezdomovcami. Z nejakého dôvodu sú mi bezdomovci veľmi blízki. Možno som bol v minulom živote bezdomovec, alebo ma len zaujímajú ich životné príbehy, kto vie…
Ak vám napadne hocijaká iná služba, napíšte ju prosím do komentárov. Tiež mi môžete napísať, či slúžite a pomáhate nezištne a ako. Ale pozor aby ste pri písaní nespyšneli
