Všetky príspevky Tomáš Hromník

V akej dobe žijeme a čo nás čaká?

Jednou z mojich záľub je zamýšľanie sa a pozorovanie života. Pozorujem ako žijú ľudia, ako funguje príroda a ako žijem a fungujem ja. Postupne si uvedomujem rôzne veci a práve som si uvedomil v akej dobe žijeme. Žijeme v úžasnej dobe aj keď si to mnohí ešte neuvedomujú.

Ak sa ti nechce čítať, pozri si vlog (7 min):

Prebudení a neprebudení

Medzi neprebudenými a prebudenými je pomerne veľká priepasť. Neprebudení si myslia, že prebudení majú nasadené ružové okuliare, pretože vedia, že svet môže byť bez vojen, násilia, hnevu, nenávisti a podobných šialeností. Neprebudení si to ani len nevedia predstaviť pretože sami v sebe živia strach, hnev, nenávisť a iné nepekné vlastnosti a emócie. Preto nedokážu vidieť, že svet môže fungovať aj bez negativity.

Existujú ešte ľudia, ktorí sú na medzistupni medzi neprebudenými a prebudenými. Uvedomujú si stále viac a viac vecí a majú veľký potenciál sa prebudiť.

Žijeme v dobe kedy je najdôležitejšie prebudenie čo najväčšieho počtu ľudí. Uvedomelých ľudí pribúda stále viac a viac.

Ego stráca nadvládu

Všímam si, že ľudia už nehľadia len na seba, ale vnímajú potreby ostatných a pomáhajú tým, ktorí pomoc potrebujú. Samozrejme, stále sa nájdu aj takí, ktorých ovláda ego, hľadia len na seba a musia mať za každú cenu pravdu. Ale všímam si, že pribúda ľudí, ktorí ovládli ego.

Hurá do jednoty

To, že na ľudí prestáva mať vplyv ego, má za následok to, že ľudia začínajú pociťovať jednotu. Už nie je len JA, ale vnímajú viac MY. Začínajú viac vnímať, že všetci ľudia sú si rovní. Každý človek túži po šťastí, láske a hojnosti. Každý človek je vo svojej podstate rovnaký a má rovnaké potreby. Tak načo rozdeľovať ľudí do rôznych skupín ako napríklad rasy, národy, alebo menšiny? Všetci sme ľudia. Všetci sme jedna veľká ľudská rodina, ktorá má spoločný domov – Zem. Ak budeme všetci ťahať za jedno lano, dosiahneme oveľa viac ako keby každý ťahal za iné lano a pretláčal sa s ostatnými.

V jednote je sila. Smerujeme do jednoty a dosiahneme veci doposiaľ nevídané. Smerujeme do obdobia, ktoré vraj ešte v histórii ľudstva nebolo. Máme sa na čo tešiť. Nie je to výmysel. Každý z nás to cíti.

Čistenie vzťahov

Ľudia začínajú čistiť vzťahy. Zisťujú, že keď si najskôr vyriešia problémy sami so sebou, tak problémy s ostatnými akoby zázrakom zmiznú. Najskôr si musíme urobiť poriadok sami so sebou, následne očistiť vzťahy v rodine, potom s priateľmi a naše vnímanie sveta sa zmení. Prestaneme mať akékoľvek problémy s kýmkoľvek. Ostane len láska a pochopenie.

Láska a sebaláska

Mnohí ľudia začínajú pociťovať sebalásku a tiež bezpodmienečnú lásku ku všetkým a všetkému, k celému stvoreniu. Nenávisť plodí nenávisť. Násilie plodí násilie. A láska? Láska predsa plodí lásku. Ak budeme vôkol seba šíriť lásku, stane sa zázrak. Skúste to a uvidíte. Najskôr musíte objaviť lásku v sebe a potom ju môžete rozdávať všade naokolo. Najskôr musí oheň lásky horieť vo vás a potom môžete zapaľovať všetko vôkol seba. Keď spojíme svoje plamienky lásky do jedného obrovského plameňa, chytí sa od nás celý svet. Toto nie je utópia, to je realita, ktorá je už za rohom. Ja ju vidím, vy nie? Skúste v sebe zapáliť lásku a uvidíte to tiež.

Vzdelávanie sa

Dnešná doba je informačná. Máme prístup k informáciam lusknutím prsta. Veľa ľudí túto informačnú dobu využíva na vzdelávanie sa. Môžeme sa vzdelávať v rôznych oblastiach.

Zákon príťažlivosti

Veľa ľudí zaujíma zákon príťažlivosti. Preotože vďaka nemu si dokážu vyskladať presne taký život aký chcú žiť. V tejto dobe sa ľudia učia využívať tento vesmírny zákon. Pred pár rokmi ľudia nemali ani tušenie že zákon príťažlivosti vôbec existuje a dnes sa ho už učia používať. Doba je rýchla. Dnes sa o zákone príťažlivosti učia milióny ľudí a o pár rokov ho budú ovládať a naplno využívať. Predstavte si spoločnosť, ktorá si dokáže prispôsobiť realitu podľa svojich predstáv. To je niečo úžasné. A nie je to ani také sci-fi ako sa môže zdať. Zákon príťažlivosti je reálny zákon, ktorý funguje a veľa ľudí ho vedome využíva. Zatiaľ ho ľudia využívajú ako jednotlivci ale keď ho začnú využívať v skupinách, bude to zaujímavé. Zatiaľ si ani nedokážem predstaviť či je vôbec možné využiť zákon príťažlivosti v skupine. Budeme to musieť vyskúšať.

Čo nás čaká?

Ako tak sledujem svoje okolie, tak nás čaká svetlá budúcnosť plná lásky, šťastia a hojnosti. Ľudia si navzájom pomáhajú, vytvárajú úžasné veci a naprávajú škody, ktoré doposiaľ napáchali. Z deštruktívneho správania sa stáva tvorivé. Ľudia už viac nechcú ničiť, chcú tvoriť. Už viac nechcú žiť pod nadvládou, chcú žiť slobodne.

Stačí len sledovať seba a svoje okolie a uvidíte to, čo vidím ja. Uvidíte, že nás čaká raj na Zemi. Za akú dobu si ho vytvoríme je len na nás. Je len na nás či budeme dávať silu deštruktívnym myšlienkam a činom, alebo sa naplno oddáme Láske a budeme sa snažiť dosiahnuť raj na Zemi. Uvedomujem si, že moje slová znejú ako slová blázna, ale nemôžem si pomôcť. Chcem aby ste vedeli akými očami vidím svet ja a chcem aby ste ho videli rovnako. Nie je na tom nič zlé milovať všetko a všetkých. Na rozdávaní a šírení lásky tiež nie je nič zlé. Je to potrebné ako soľ. Hlavne v dnešnej dobe. V dnešnej spoločnosti sú šťastní a láskyplní ľudia považovaní za čudákov a za bláznov. Dnešná spoločnosť je zvrátená. Ale dlho nebude. Môžeme to zmeniť. Spoločne. Spoločne môžeme rozdávať radosť a lásku. Čím viac nás bude, tým väčší to bude mať efekt. Rozmrazíme zamrazené srdcia ľudí a prebudíme v nich lásku, o ktorej ani netušili.

Počuli ste slová blázna, ktorý dostal tento titul od bláznivej spoločnosti.

Možno nás ešte čakajú ťažké skúšky a ťažké časy, ale keď ich prekonáme, nastane doba o ktorej sa mnohým ani len nesnívalo. Ľudia a planéta Zem konečne zažije jednotu.

Láska a zdravý rozum nakoniec zvíťazia.

Zmena prichádza

Keď sledujete svoje okolie, čo vidíte? Všímate si nejakú zmenu? Vidíte zmenu k lepšiemu, alebo k horšiemu? Ak nevidíte zmenu, znamená to, že ste sa ešte sami nezmenili. Stále vnímate realitu tak ako pred rokmi, správate sa rovnako a konáte rovnako. Ak nebadáte zmenu na sebe, nie je možné aby ste ju spozorovali v okolitom svete.

Ak sa ti nechce čítať, pozri si vlog (9 min):

Pokiaľ nezmeníme stav svojej mysle, budeme znovu a znovu vytvárať v podstate rovnaký svet s rovnakými démonmi a rovnako šialený.

zmena stavu mysli

Ja si zmenu všímam

Ja som sa v roku 2015 zmenil na nepoznanie a zmenu si preto všímam aj vo svojom okolí. Všímam si, že ľudia sa menia. Všímam si, že svet sa mení.

Súcit s prírodou

Stále viac a viac ľudí si začína uvedomovať, že Zem je naša matka. Príroda nám dáva všetko čo potrebujeme a my ju za to ničíme. Sme nevďačné deti, ktoré vyciciavajú svoju matku. Toto si ľudia začínajú uvedomovať aj vďaka rôznym ekologickým pohromám ako napríklad nedávny požiar v Indonézii, ktorý ohrozuje na živote státisíce ľudí a 1/3 svetovej populácie orangutanov.

Masy ľudí sa po tomto požiare rozhodli nekupovať si výrobky s palmovým olejom, ktorého nadmerná spotreba a chamtivosť korporácií stojí za požiarom v Indonézii. Keď sa ľudia spoja, dosiahnu oveľa viac ako oddelene.

V jednote je sila

Ľudia si začínajú uvedomovať silu jednoty. Začínajú sa združovať a vytvárať rôzne komunity a organizácie. Prestávajú medzi sebou súperiť a začínajú ťahať za jedno lano. Každý chce žiť šťastný, láskyplný život plný hojnosti a to pôjde jedine vtedy keď sa ľudia zbavia svojich sebeckých túžob a začnú konať pre blaho celej spoločnosti, pre blaho prírody a celej Zeme.

Keď dá jeden človek na charitu jedno euro, je to len omrvinka. Ale keď dá 1 milión ľudí na charitu 1 euro, je to 1 milión omrviniek a z toho už by sa nejaký ten chlieb dal spraviť.

Ľudia triedia odpad, znižujú konzum, menia stravovacie návyky, prestávajú jesť mäso, prestávajú plýtvať jedlom a začínajú si navzájom pomáhať. Chápu, že blaho iných je dôležité pre blaho celej spoločnosti.

Zmena prichádza. Zmena vlastne už prišla, len ešte nie je viditeľná pre všetkých. Zmena je každý z nás. Každý jeden človek sa môže rozhodnúť, či niečo vytvorí, alebo znetvorí.

Niektorí sa ešte nezmenili

Ľudia, ktorí sa nezmenili, si nedokážu túto zmenu všimnúť pretože stále vytvárajú rovnaký svet s rovnakými démonmi a rovnako šialený. Ľudia, ktorí sa nezmenili, hovoria šialené vety typu „Aj tak sa nič nezmení“ a podobne. Nenechajte sa nimi odradiť.

Spolu to zvládneme

Buďme zmenou, ktorú chceme vidieť vo svete. Tu už nie je ja, ty a oni. Ostalo už iba MY. Spolu dokážeme spraviť to, čo bolo doteraz nemožné. Spolu dokážeme zmeniť svet. A nie sú to len prázdne slová. Sú to slová človeka, ktorý sa sám zmenil na nepoznanie, pozná veľa ľudí, ktorí sa tiež zmenili a vie, že rovnako sa môže zmeniť celý svet. Len to chce spoluprácu veľkého množstva ľudí.

Spoznal som a stále spoznávam desiatky skvelých ľudí, ktorí sú na rovnakej, alebo veľmi podobnej vlne ako ja a túžia po zmene. Pomaličky postupne si začínajú uvedomovať, že pre zmenu musia aj niečo urobiť. Že zmenu neurobí nikto zhora. Nikto za nás lepší svet nespraví. Tvoríme ho my sami.

Treba si uvedomiť, že svet nie je zlým miestom pre život lebo ľudia sú zlí, ale preto, lebo dobrí ľudia s tým nič nerobia. To vraj povedal Albert Einstein a mal pravdu. Ak je jeden človek zlý a 99 dobrých ľudí ho nechá páchať zlo, tak to zlo nezmizne. Až keď sa tých 99 ľudí rozhodne s tým niečo robiť, zlo rázom pominie. Ľudia si postupne začínajú uvedomovať, že niečo proti zlu musia začať robiť.

Od mnohých ľudí počúvam, že cítia, že prichádza zmena a tú zmenu si už aj všímajú ako na sebe, tak vo svojom okolí. Všímajú si, že ľudia sa postupne menia, pretože sa sami zmenili. Nastáva reťazová reakcia vo vedomí. Ak sa zmení vedomie jedného človeka, automaticky sa po čase zmení aj vedomie ľudí v jeho okolí. Môže to pozorovať každý z nás.

viral

Každý, kto sa zmenil vidí, že zmena je za dverami. Už stačí len tie dvere otvoriť a privítať zmenu. Otvoriť dvere znamená, že na to, aby sme mohli zmenu privítať, musí každý z nás niečo urobiť. A musíme konať spoločne aby sme dokázali tie dvere otvoriť, pretože dvere a kľučka dverí sú veľké a na otvorenie týchto dverí treba oveľa väčšiu silu ako má jednotlivec.

Ďakujem, že mám okolo seba ľudí, s ktorými môžem meniť svet. Ďakujem, že spoločne robíme svet krajším miestom pre život. Pridajte sa k nám 🙂

DCIM100MEDIA

Ako sa vymaniť z Matrixu?

Ešte stále veľa ľudí žije v Matrixe. Či už na fyzickej úrovni, alebo na psychickej. Dostať sa z Matrixu nie je také jednoduché. Mnohým ľuďom bráni v odpojení sa z Matrixu ich vlastná myseľ. Vďaka očisteniu mysle sa človek dokáže vymaniť z Matrixu aspoň na psychickej úrovni a následne aj na fyzickej – materiálnej úrovni.

Ak sa ti nechce čítať, pozri si vlog (9 min):

Čo je Matrix?

Ak niekto náhodou ešte nevie čo je Matrix (čítaj metrix), tak Matrix je súčasný systém, v ktorom žijeme. Systém, v ktorom ľudia musia platiť za to, aby dokázali prežiť. Človek je jediný tvor na planéte, ktorý musí platiť za to, aby žil.

Ľudia musia chodiť 8 a viac hodín denne do práce aby uživili seba, svoje túžby a rodinu. Veľa ľudí strávi takmer polovicu svojho života v škole a v práci, ktorá ich nebaví. Toto je život? Nie, to je prežívanie v Matrixe. Smutný fakt je, že ľudia v Matrixe nedokážu byť naozaj šťastní a prijali Matrix ako súčasť ich života. Hovoria „Taký je život, zvykaj si„. Je to smutné, no je to tak. Našťastie existujú ľudia, ktorí si uvedomujú nezmyselnosť súčasného systému a začínajú sa z Matrixu pomaly odpájať a prežívajú skutočné šťastie, ktoré v Matrixe nemožno dosiahnuť.

Život mimo Matrixu na fyzickej úrovni začína v momente kedy sa človek dokáže uživiť tým, čo ho naozaj baví.

Život mimo Matrixu na psychickej úrovni začína v momente kedy si človek uvedomí nezmyselnosť systému, v ktorom žije a začne robiť potrebné kroky aby sa zo systému, teda z Matrixu odpojil.

Film Matrix

Film Matrix krásne ilustruje súčasný systém a súčasné dianie vo svete. Vo svete žijú ľudia, ktorí si uvedomujú nezmyselnosť súčasného nastavenia systému a rozmýšľajú ako sa z tohto systému vyslobodiť a na druhej strane ľudia, ktorí si to vôbec neuvedomujú. Nazvime ich uvedomelí a neuvedomelí.

Neuvedomelí ľudia sú na systéme tak závislí, že sú ochotní ho brániť. Na druhej strane uvedomelí ľudia by si vedeli predstaviť oveľa krajší a slobodnejší život. Sloboda je to, čo si najviac cenia. Neuvedomelí ľudia si ani neuvedomujú, že nie sú slobodní. Sú udržiavaní v nevedomosti cez médiá, školstvo, zdravotníctvo, prácu a peniaze. Neuvedomelí ľudia robia prácu zvyčajne len pre peniaze. Keby za prácu nedostávali peniaze, nerobili by ju, pretože ich práca nebaví. Uvedomelí ľudia robia zvyčajne prácu, ktorá ich baví a robili by ju aj keby za ňu nemajú zaplatené.

Čas a peniaze

Peniaze sú najväčšia prekážka v oslobodení sa z Matrixu. Keďže ľudia musia platiť minimálne za jedlo a za strechu nad hlavou, musia mať dostatok preňazí aby prežili. Je to dokonalá pasca Matrixu. Matrix je navyše nastavený tak, aby ľudia nezarábali príliš veľa, aby nezískali príliš veľa slobody. Tiež nemajú moc času na premýšľanie a na seba, pretože väčšinu času trávia v práci. Keby mali ľudia dostatok času a peňazí, mohli by sa veľmi jednoducho vyslobodiť z Matrixu. Preto základným predpokladom pri oslobodení sa z Matrixu je dostatok peňazí na to, aby mohol človek začať robiť to, čo ho baví a živiť sa tým.

Väčšina ľudí v Matrixe robí prácu, ktorá ich nebaví a robí ju len pre peniaze. Sú preto frustrovaní a nešťastní. Potrebujú sa ventilovať tým, že si večer zapnú telku a vypnú mozog, alebo si mozog prepláchnu alkoholom. A tak stále dokola, deň za dňom, večer za večerom. Ľudia, ktorí nemajú radi svoju prácu, potrebujú víkendy na odpočinok a nemajú radi pondelky. Ale ľudia, ktorí robia prácu s radosťou, ju môžu robiť nonstop aj cez víkendy. Keď človeka práca baví, nie je to práca. Je to záľuba, ktorá slúži na živobytie. A tak by to po správnosti malo byť. Uvedomelí ľudia to chápu a snažia sa uživiť tým, čo ich baví.

Odpájanie sa

Živiť sa tým, čo človeka baví, znamená čiastočné odpojenie sa z Matrixu a získanie väčšej slobody a väčšieho šťastia. Ľudia pripojení v Matrixe sú neustále nešťastní a ich nespokojnosť pramení najmä z práce, ktorá ich nebaví.

Na to, aby mohol človek začať robiť to, čo ho baví, si potrebuje ušetriť toľko peňazí aby dokázal vyžiť aspoň rok bez príjmu. Plus to, čo potrebuje ako vstupnú investíciu na jeho záľubu. Ak človek dokáže robiť celý rok to, čo ho baví, ostatní si jeho prácu všimnú a s veľkou pravdepodobnosťou ho to začne živiť. Zo začiatku bude mať možno mizerný príjem, ale keď sa o ňom dozvie viac ľudí, bude mať o príjem peňazí postarané.

Ak človek dokáže robiť to, čo ho baví a ešte ho to aj uživí, je to prvý predpoklad k odpojeniu sa z Matrixu.

Minimalizovanie výdavkov

Dôležitý krok je minimalizovanie výdavkov. Ak chcete zmeniť prácu a máte vysoké výdavky, pravdepodobne budete mať obavy či sa vôbec uživíte. Vysoké výdavky sú ďalšia pasca Matrixu. Poškrtajte všetky zbytočné výdavky, ktoré máte a uvidíte ako sa vám uľaví. Ja som platil napríklad životné pripoistenie, zdravotné poistenie, dva nájmy a iné pomerne veľké výdavky, ktoré ma oberali o veľa peňazí… podarilo sa mi minimalizovať výdavky o polovicu. Som schopný prežiť rok za tú istú sumu za akú som bol schopný prežiť pol roka pred minimalizovaním výdavkov. Uskromním sa aby som mohol robiť to, čo ma baví.

Čas

Ďalším predpokladom na odpojenie sa z Matrixu je čas. Ak má človek čas sám na seba a má ešte aj peniaze, získa slobodu, o ktorej mnohí len snívajú.

Keď má človek čas na premýšľanie o živote, je na správnej ceste k odpojeniu sa z Matrixu aj na psychickej úrovni. Ak navyše tento čas využije na štúdium a sebarozvoj, dokáže sa z Matrixu odpojiť ľahko.

Základné kroky k odpojeniu sa z Matrixu

Televízia

Prvý základný predpoklad k odpojeniu sa z Matrixu je prestať pozerať televíziu. To dúfam už všetci z vás spravili. Pokiaľ si človek nechá denno denne vymývať mozog televíziou, tak sa len veľmi ťažko odpojí z Matrixu. Nemusí si ani uvedomiť, že žije v Matrixe.

Čo ma baví?

Druhý krok je zistiť, čo človeka baví. Každý z nás má niečo, čo ho baví a napĺňa. Niekoho môže baviť maľovanie, písanie, zahradkárstvo, poľnohospodárstvo, varenie, pečenie, staranie sa o zvieratá, učenie,… čokoľvek. Deti väčšinou vedia čo chcú v živote robiť. Skúste sa vrátiť spomienkami do detstva a tak zistíte čo vás už odmalička bavilo. Mňa napríklad bavilo tráviť čas v kuchyni a pomáhať vytvárať skvelé jedlá. Neskôr ma fascinovali počítače.

Keď som sa po strednej škole rozhodoval čo ďalej, pýtal som sa dokolečka „Čo by ma bavilo? Čo by ma bavilo?…“ a spomenul som si na detstvo kedy ma to ťahalo k počítačom. Tak som šiel študovať informatiku a neskôr som sa ako programátor aj živil. Neskôr som zistil, že by ma bavilo aj učiť. Tak sa teraz snažím dávať zo seba všetko, čo som sa za posledných pár rokov naučil.

Odpojenie

Ak si uvedomelý, robíš prácu, ktorá ťa baví a máš čas aj na seba a na štúdium vecí, ktoré ťa zaujímajú, gratulujem! Si odpojený z Matrixu. Je to super pocit, ktorý prajem zažiť každému. Každý by mal zistiť čo ho baví a začať to robiť. Robiť prácu, ktorá človeka baví, je základný predpoklad šťastného života. Človek nemôže byť šťastný keď trávi polovicu svojho času v práci, ktorá ho nebaví. A tiež nemôže byť šťastný keď má v hlave rôzne bloky, ktoré ho robia nešťastným. Naša miera šťastia závisí od toho ako vnímame realitu. Ak dokážeme vnímať realitu takú aká je, dokážeme byť šťastní TU a TERAZ. Naše šťastie závisí v značnej miere od nášho vedomia. Píšem o tom v článku „Vedomie a vnímanie reality„.

Prajem si aby sa čo najviac ľudí dokázalo odpojiť z Matrixu. Prajem si aby bolo čo najviac ľudí naozaj štastných.

Ženy – nechajte muža dobyť vás

Mám kamarátku, ktorá má problém s mužmi. Až zúfalo túži nájsť toho pravého. Túži nájsť si muža, ktorý by s ňou ostal dlhšie ako len pár nocí. Svoje sklamania píše na sociálnu sieť a všímam si ich už niekoľko mesiacov. Bude to už možno aj rok.

Problém tejto kamarátky je, že svoju náklonnosť k mužovi dáva najavo príliš skoro. To spôsobuje jej zúfalá túžba po mužovi. Ak narazí na sympatického muža, je ochotná mu zniesť aj modré z neba. No ten muž si to neváži. Muži si nevážia keď majú ženu ako na dlani už po pár dňoch. Muži sú dobyvatelia, chcú ženy dobývať.

Kamarátka raz na sociálnu sieť napísala:

Sú atraktívni, múdri, vtipní a my ich milujeme. Akurát z našich životov zmiznú práve vo chvíli, keď sme si isté, že sme stretli toho pravého. Jedným z dôvodov je aj neodškriepiteľný fakt, že muži sa proste nechcú viazať. Môžu nám nosiť ruže, užívať si s nami spoločný čas a sex. Jediným pravidlom však je nedať ani v náznakoch najavo, že by sme chceli niečo viac. Bože chráň ak náhodou nejaký záväzok. Ak sa pošmykneme a po treťom pohári (vína) niečo naznačíme, môže sa stať, že sme ho videli naposledy.

Tento text dokonale vystihuje jej vzťahy za posledný rok. Vždy ten istý scenár. Narazí na atraktívneho muža, začne sa s ním stretávať, zamiluje sa do neho, potom sa stretnú aj v posteli a hotovo. Akonáhle muž dostane ženu do postele príliš skoro, žena prehrala na plnej čiare.

Ako na mužov

Ak sa žena mužovi sama otvorí, muž si ju prestane vážiť a stratí o ňu záujem.

Mužov baví dobývať ženy. Akonáhle muž zistí, že žena je ľahká korisť, z nejakého dôvodu sa zľakne, ustúpi do úzadia a ide hľadať ďalšiu korisť. Muži nemajú radi ľahké koristi. Dajte mužom možnosť dobývať vás. Dajte mužom možnosť získať si vás. Ak dovolíte mužovi aby vás dostal príliš skoro, nebude si vás vážiť. Ak necháte muža hrať sa na dobyvateľa dostatočne dlhú dobu, bude si vás vážiť oveľa viac.

Predstavte si ženu ako jedlo. Ak muž dostane jedlo každé 3 hodiny, nemusí si ho vážiť. Ak muž dostane jedlo len raz za 6 hodín, bude si ho vážiť viac. Ak muž dostane jedlo len raz za deň, bude si ho vážiť ešte viac. Ak muž nedostane najesť celý deň, ale dostane jedlo až na druhý deň, bude si ho veľmi vážiť a vychutnávať.

Neodovzdávajte sa mužom príliš skoro. Nedávajte im viac ako úsmev a svoju prítomnosť. Muž túži po žene dovtedy kým nezistí, že ju môže naozaj mať. Ak mužovi prejavíte očividnú náklonnosť príliš skoro, s veľkou pravdepodobnosťou sa stane, že sa od vás vzdiali a bude hľadať ťažšie dostupnú korisť. Ale čím dlhšie muž ženu dobýva, tým viac si ju bude vážiť keď si ju získa.

Nechajte mužov hrať sa na dobyvateľov. Muži to milujú. Majú radšej keď dobyjú hrad ako hlinený domček.

Ak má muž o vás seriózny záujem, bude vás dobývať niekoľko mesiacov. Ak si chce s vami len užiť, bude sa vás snažiť dobyť behom pár hodín, dní, alebo týždňov.

Ak k mužovi niečo pocítite, nedávajte mu to hneď najavo. Už vôbec mu to nehovorte. Počkajte kým vás dobyje sám. Vtedy si vás bude naozaj vážiť.

Tak a máte návod ako na mužov. Veľa trpezlivosti a veľa šťastia ženy!

Načo sú duchovní učitelia a guruovia

Načo potrebujeme guruov, alebo duchovných učiteľov? Niekto môže povedať, že duchovného učiteľa nepotrebuje, že on sa učí sám. Naozaj? Tak to teda klobúk dole. Neviem ako ty, ale ja som sa naučil písať a čítať vďaka učiteľom. Bez nich by som nevedel čo všetky tie písmenká vôbec znamenajú, nemal by som ani poňatia… nemal by som sa to odkiaľ dozvedieť.

Ak sa ti nechce čítať, pozri si vlog (11 min):

Dôležitosť guruov

Osoba považovaná za autoritu v duchovnej sfére sa nazýva Guru. „Gu“ znamená temnota. „Ru“ znamená „ten kto zaháňa“. Guru znamená „ten kto zaháňa temnotu„. Guruovia sa teda snažia priniesť svetlo do života ľudí.

Úlohou guruov nie je učiť ľudí. Úlohou guruov je vzbudzovať v ľuďoch pochybnosti a udržiavať ľudí na pochybách a v bdelosti. Pretože akonáhle ľudia niečomu uveria, uviaznu v slepej uličke, obmedzia svoje poznanie a to nie je dobré. Ľudia by si mali svoju vieru overiť osobnou skúsenosťou. Nemali by slepo veriť všetkému čo guruovia hovoria. Správny guru sa snaží svojich žiakov nasmerovať na cestu skutočného poznania – na cestu vnútorného poznania. Ak spoznáš samého seba, spoznáš celý vesmír. Ak budeš mať osobnú skúsenosť, bude ti jasné o čom guruovia celý ten čas hovorili.

Dôležitosť duchovných učiteľov

Duchovný učiteľ má podobnú úlohu ako guru. Rozdiel medzi guruom a duchovným učiteľom je nepatrný. Guru je v podstate skúsenejší duchovný učiteľ. Názov „duchovný učiteľ“ nie je celkom presný. Ľudia si myslia, že duchovný učiteľ má niečo učiť. Nie je to celkom tak. Úloha duchovného učiteľa je usmerňovať ľudí na ich ceste za poznaním. Duchovný učiteľ len podáva svoje poznanie iným a je už na ľuďoch, čo si z neho zoberú. Duchovný učiteľ len ukazuje cestu a jeho žiaci sa môžu rozhodnúť po nej kráčať. Duchovný učiteľ tiež nevie všetko. Môže učiť len to, s čím má osobnú skúsenosť. Každý duchovný učiteľ má inú osobnú skúsenosť a tak každý podáva svoje poznanie iným spôsobom. Preto je fajn sledovať viacerých duchovných učiteľov a s veľkou pravdepodobnosťou narazíte na takého, ktorý vám úplne vyhovuje.

Kto je duchovný učiteľ?

Duchovný učiteľ je človek, ktorý zdieľa svoje poznanie s ostatnými. Vraj by sa sám nemal prezentovať ako duchovný učiteľ. Mal by len podávať svoje poznanie a za duchovného učiteľa by ho mali považovať ostatní.

Ako rozoznať podvodníka a pravého duchovného učiteľa?

Podvodníci existujú žiaľ aj v duchovnej sfére. Existuje veľa falošných učiteľov, na ktorých ste možno už stihli naraziť a možno ste sa stali aj obeťou podvodu, alebo máte k tomu blízko. Žijeme v informačnej dobe a najjednoduchší spôsob ako si overiť dôveryhodnosť človeka, je vygoogliť si jeho meno. Môžete si tak spraviť lepší obraz o človeku, ktorý sa vydáva za duchovného učiteľa. Môžete zistiť zaujímavé veci.

Treba si dať pozor na falošných duchovných učiteľov a guruov. Mnohí sa skrývajú za rúško duchovna len aby zarobili na naivných ľuďoch. Píšem o tom v článku „Praktiky falošných guruov„.

Potrebujeme guruov a duchovných učiteľov?

Ak to máš rád natvrdo, môžeš kráčať duchovnou cestou bez duchovného učiteľa alebo gurua. Môžeš sa pokúsiť naučiť sa abecedu sám. Možno sa ti to podarí, možno nie. A keď sa ti to aj podarí, bude ti to pravdepodobne trvať oveľa dlhšie ako keby si sa to mohol naučiť od niekoho iného.

Ak šoféruješ na miesto, ktoré nepoznáš, môžeš použiť GPS, mapu, alebo môžeš blúdiť a pýtať sa okoloidúcich na cestu. Guruovia a duchovní učitelia sú ako GPS. Ukážu ti cestu a ak budeš nasledovať ich pokyny, s veľkou pravdepodobnosťou sa dostaneš tam kam chceš.

Na začiatku je dobré keď sa máš od koho učiť. Je dobré mať odrazový mostík, aby si mal jednoduchší štart. Duchovný učiteľ alebo guru ťa môže nasmerovať na správnu cestu. Po tej ceste už musíš kráčať sám. Sám získaš na tej ceste skúsenosti a poznanie a potom ti už bude jasné o čom celý ten čas duchovný učitelia a guruovia hovorili.

Napríklad môj obľúbený spisovateľ Hirax čítal 15 rokov knihy od Osha a snažil sa im porozumieť. Nedávno mu jeho 4 ročná dcéra povedala jednu vetu a on zrazu pochopil „Silu prítomného okamihu„. 15 rokov čítal knihy a snažil sa ich pochopiť a po 15-tich rokoch stačila jedna veta v správny okamih a zrazu bolo všetko jasné.

Skutočné poznanie teda nezískavame z kníh ani od duchovných učiteľov. Skutočné poznanie nám dáva sám život a získavame ho osobnou skúsenosťou. Len osobnou skúsenosťou dokážeme pochopiť o čom duchovní učitelia a guruovia hovoria. Ja mám napríklad veľmi často najskôr osobnú skúsenosť a až neskôr si o svojej osobnej skúsenosti prečítam v nejakej knihe, alebo sa o nej dozviem z iného zdroja.

Vďaka duchovným učiteľom si môžeme pripomenúť to, čo už vieme. Duchovní učitelia nás nič nové neučia, len nám pripomínajú to, čo sme zabudli. Každý z nás hlboko v sebe vie ako má žiť a vie aké má schopnosti. Len vďaka materiálnemu spôsobu života sme to zabudli a musíme si to znova pripomenúť ak chceme byť naozaj šťastní. Poznanie je v nás.

Moji duchovní učitelia

Od roku 2014, teda od začiatku mojej duchovnej cesty som získaval poznanie a usmernenie od viacerých duchovných učiteľov. Vďačím im za to, kde som teraz. Bez nich by som len tápal životom a nevedel by som čo sa somnou deje a o čom je vôbec život.

Väčšina mojich duchovných učiteľov učí po anglicky. V Česku sú zaujímaví ľudia, ktorí sa zaoberajú duchovnom ako Jaroslav Dušek, Eduard Tomáš, či Mark Dzirasa. Na Slovensku sa mi pozdáva Peter Starec a Marián Kuffa, ktorý je síce kresťanský kňaz, ale je mi srdcu blízky. Hirax takisto pomáha veľa ľuďom na ich ceste k sebaspoznaniu a k sebapremene. Pomohol aj mne.

A. C. Bhaktivedanta Swami Prabhupada

Zvaný tiež Šríla Prabhupada. Je to môj prvý duchovný učiteľ, od ktorého som sa naučil, čo je duša, že nie som toto telo, čo je vlastne mäso a veľa iných vecí. Najviac ma ovplyvnila jeho kniha „Vědecké poznání duše„, vďaka ktorej som pochopil, že nie som toto telo, naučil som sa čo je duša a čo je mäso. Vďaka tejto knihe sa zo mňa stal vegetarián.

Šríla Prabhupáda napísal a preložil veľa kníh. Napríklad Bhagavad-gíta, Šrímad bhagavatam, Život pochádza zo života, Vedecké poznanie duše, Cesta sebarealizácie a veľa ďalších.

Teal Swan

Teal Swan bola mojou druhou duchovnou učiteľkou. Po svojom duchovnom prebudení na začiatku roku 2015 som pozeral jej videá takmer každý deň po dobu niekoľko mesiacov a nestačil som sa čudovať o čom všetkom hovorí. Napozeral som si desiatky hodín jej videí, rozhovorov a diskusií s ňou a spoznal som ju trochu aj ako človeka. Mám ju veľmi rád.

Ralph Smart (Infinite waters)

Ralph Smart – neustále sa usmievajúci človek. Vo svojich videách šíri pozitívnu energiu a krásne poznanie. Jeho kanál na youtube má názov „Infinite waters„. Učí podobné veci ako Teal Swan, len trochu iným svojským spôsobom. Ralph rozhodne stojí za pozretie.

Simona Rich

Simona Rich vyzerá ako bežná tuctová blondínka, ale nenechajte sa zmiasť výzorom. Vďaka jej článkom som pochopil silu myšlienok a ich zhmotňovanie. Môžete si o tom prečítať v článku „Thought vibration„. Simona píše pekne zrozumiteľne aby to pochopil naozaj každý.

Sadhguru

Sadhguru je zaujímavý človek. Svojou múdrosťou si získava aj ľudí, ktorí sa nezaoberajú duchovnom. Duchovno podáva racionálnym ba až vedeckým spôsobom a to sa mi na ňom veľmi páči. Všetko dokáže vysvetliť tak priamo a jednoducho, že to pochopí naozaj každý. Sadhguru ma naučil, že veriť nestačí. Čo viem to viem, čo neviem, to neviem. Treba si svoju vieru overiť, aby som získal poznanie. Sadhguruovi vďačím za to, že ma vytrhol z oblakov a z ezoterických vôd opäť na zem do reality. Vďaka nemu vlastne vznikol tento článok.

Jeho racionálne vysvetľovanie duchovna je úžasné. Založil organizáciu Isha foundation, kde učí ľudí yogovým praktikám.

Najlepší duchovný učiteľ

Každému môže vyhovovať iný duchovný učiteľ. Veľa ľudí oslovil Eckhart Tolle, ale mňa akoby obišiel obklukou a keby o ňom ostatní nerozprávajú, tak ani neviem, že existuje. Osho mi takisto nevyhovuje.

Najlepší duchovný učiteľ je sám život. Môžeme si prečítať stovky kníh a môžeme mať teoretickej znalosti koľko chceme, ale kým nemáme prax, nevieme nič. Môžem si prečítať o tom čo je oheň, môžem o ňom vedieť úplne všetko na teoretickej úrovni ale ak som ešte oheň nikdy nevidel, nebudem vedieť aké to naozaj je uvidieť žiaru ohňa a pocítiť jeho teplo. Až keď oheň uvidím a pocítim jeho teplo, celá teoretická znalosť nadobudne iný rozmer. A tak je to so všetkým. S láskou, šťastím, smútkom, bolesťou,… osobná skúsenosť je na nezaplatenie. Osobnou skúsenosťou sa naučíme a pochopíme viac ako čítaním kníh a pozeraním videí. Duchovní učitelia a guruovia nám môžu ukázať cestu a ďalej už musíme kráčať sami.

Prečo idem voliť

Pred pár dňami som napísal článok „Prečo nejdem voliť„. Ten článok vznikol na základe mojej pýchy, že nepodporím tento systém. Bol som skalopevne presvedčený, že nepôjdem voliť. Rovnako ako veľa ďalších ľudí som si myslel, že nemám koho voliť. V skutočnosti som nevedel koho voliť.

Koho voliť?

Kandidujú stovky ľudí a ja z toho poznám len tie najzvučnejšie mená, ktoré sa doteraz prezentovali nie zrovna v najlepšom svetle. Vrhali tak temný tieň na celú slovenskú politiku a preto som si myslel, že v politike nie sú schopní ľudia.

Uvedomil som si, že keď si naštudujem o kandidátoch viac, tak zo mňa neubudne. Síce ma to bude stáť nejaký čas, ale aspoň spoznám zaujímavých ľudí na Slovensku. Narazil som na stránku volebnakalkulacka.sk, ktorá zmenila môj pohľad na voľby.

Čo je volebnakalkulacka.sk?

Je to stránka, kde môžete zahlasovať za 26 vybraných tém, o ktorých sa hlasovalo v uplynulých rokoch a vypluje vám to výsledok, kde sa dozviete ktorý poslanec hlasoval podobne ako vy. Zaberie to síce pár minút, ale výsledok stojí za to.

Ako sa rozhodovať?

Už keď vám volebnakalkulacka.sk vypočíta kto je vašim názorom najbližší, môžete si vygoogliť jeho meno a zistiť si o ňom viac. Ja som hľadal na Googli takto: „meno priezvisko“ a keď som chcel vedieť aké majú predvolebné sľuby, hľadal som pod kľúčovými slovami „meno priezvisko voľby 2016„. A bol som prekvapený aké výsledky na mňa vybehli. Našiel som aj blogy kandidátov. Treba si pozrieť ich doterajšiu činnosť a na základe nej usúdiť či si zaslúžia váš hlas.

Prečo volím?

Myslel som si, že keď pôjdem voliť, že budem voliť „menšie zlo„. No nie je to celkom tak. Tento názor pramenil z nevedomosti. Volebnakalkulacka.sk mi našla zaujímavých ľudí, ktorí vyzerajú nádejne. Som im ochotný dať svoj hlas pretože zdieľajú väčšinu mojich hodnôt. Nie je to síce stopercentné, ale lepšie ako drôtom do oka. Treba mať určitú toleranciu a pochopenie.

Nechcem voliť menšie zlo, preto sa snažím dozvedieť sa o kandidátoch čo najviac a vybrať si tých najlepších, ktorí majú najbližšie k dobru. Stojí to síce čas, ale ja ten čas veľmi rád obetujem aby som sa dozvedel o zaujímavých ľuďoch, ktorí sa rozhodli ísť do politiky. Nebudem voliť len tak niekoho. Budem voliť ľudí, v ktorých vidím potenciál a vkladám do nich nádej a dôveru. Ak moju dôveru zneužijú, tak si to zapamätám a napíšem o nich článok, heh. A už ich voliť nebudem.

V článku „Prečo nejdem voliť“ som sa oháňal tým, že politici nedodržujú svoje sľuby. Áno, mohli sme vidieť, že je to naozaj tak, no šancu si zaslúžia tí, ktorí ešte nemali možnosť ukázať čo je v nich. Ak by si ľudia dokázali zvoliť nové tváre namiesto starých, bolo by to zaujímavé. Slovensko by dostalo novú šancu. Možno raz…

Nedávno som písal článok s názvom „Nový systém“ a spomínal som v ňom aké je dôležité aby sa ľudia aktívne zapájali do fungovania štátu. Súčasný systém je síce nevyhovujúci a voľbami raz za 4 roky toho moc neovplyvním, ale čo už. Treba pracovať s tým, čo máme.

Uvedomil som si, že ak chceme zmenu, musíme využiť všetky dostupné prostriedky, ktoré máme. Napríklad aj parlamentné voľby 2016. Hovorí sa, že keby voľby mohli niečo zmeniť, už dávno by boli zakázané. To je možno pravda. Ale jedno je isté – ak ľudia nepôjdu voliť, tak tým tiež nič nezmenia. Tváriť sa, že „mňa sa to netýka„, alebo domnievať sa, že sa dá voliť iba „menšie zlo„, to všetko pramení z nevedomosti. Nezáujem podporovať tento systém je zase pýcha. „Ja nevolím, ja nepodporujem tento systém„, to som si hovoril aj ja. Ale keď som našiel kandidátov, ktorí ma svojou doterajšou činnosťou zaujali, zmenil som názor a chcem ich podporiť. Neberiem to tak, že podporujem systém. Beriem to tak, že podporujem ľudí, ktorých volím.

V článku „Koho budem voliť?“ som písal, že budem voliť lásku. Budem voliť ľudí, ktorí lásku reprezentujú a konajú z lásky. Áno, aj takí sú v politike. Je ich tam dosť, len ich treba nájsť. Médiá o nich nepíšu. Kandidátov je naozaj veľa a je z čoho vyberať. Ten, kto tvrdí, že nemá koho voliť v skutočnosti len nevie koho má voliť. Bol som takisto v nevedomosti. Keď človek chce, z nevedomosti sa dostane a zistí si o kandidátoch viac.

Slovensko je jednotné

Slovensko doteraz nebolo jednotné. Mohli sme byť svedkami diskusií o referende o rodine a neskôr o utečencoch. V týchto diskusiách boli vždy dva extrémne tábory – pre a proti. Ľudia sa navzájom hádali a urážali. Nebolo vidieť nijaký náznak jednoty. Ale teraz pred voľbami je situácia iná. Voľby zjednotili väčšinu Slovákov. Väčšina Slovákov je proti politike Fica a jeho Smeru. Fico je ten, kto Slovákov konečne prebudil a zjednotil. Z každej strany sa hrnú články o podvodoch Ficovej vlády a podráždené komentáre ľudí. Ľudia majú Fica plné zuby.

Otázkou ostáva, či sa ľudia natoľko zjednotia a pôjdu voliť. Prezidentské voľby ukázali, že je to možné. V parlamentných voľbách nemusíte voliť „zlo“ a „menšie zlo„. Môžete si nájsť svojich favoritov pomocou stránky volebnakalkulacka.sk a dozvedieť sa o nich viac. Viem, že mnohým z vás sa nechce špiniť si ruky politikou, ale žiaľ súčasná situácia to vyžaduje.

Ak ostanete doma, pripadne váš hlas víťaznej strane. A všetci dobre vieme, kto je favorit. Ak sa mladí ľudia vykašlú na voľby, dôchodcovia si Ho opäť zvolia. A budete na neho opäť môcť nadávať ďalšie 4 roky a len sa prizerať ako klame a kradne.

Je možné, že si ľudia opäť zvolia zlodejov a klamárov. Aký ľud, takí politici.

Aj rozhodnutie nevoliť je voľba. Voľba, ktorá umožňuje ľuďom opäť zvoliť SMER a Fica. Fico nevyhráva pretože má veľa voličov. To, čo máme v súčasnosti na slovenskej politickej scéne, máme hlavne preto, lebo sa veľa ľudí na voľby vykašle. Ficových voličov nie je veľa, ale sú disciplinovaní a voliť chodia.

Tak čo? Zájdeš na stránku volebnakalkulacka.sk, nájdeš si pár minút čas a dohľadáš si informácie o kandidátoch? Alebo budeš 5. marca 2016 sedieť doma a umožníš tak zvoliť disciplinovaným voličom opäť to, čo tu máme v súčasnosti?

Prečo nejdem voliť

Poznám veľa ľudí, ktorí si myslia, že voľby niečo zmenia. Myslia si, že keď budú voliť takzvané „menšie zlo„, že sa niečo zmení. Keby mohli voľby niečo zmeniť, už dávno by boli zakázané. Voľby sú len fraška, ktorá má dať ľuďom falošný pocit slobody a slobodnej voľby.

Odovzdávanie moci

Tým, že budem niekoho voliť, odovzdávam mu svoju moc a môže tak za mňa rozhodovať v dôležitých otázkach najbližšie 4 roky. Môže rozhodovať tak, že s tým nebudem súhlasiť, ale nespravím s tým už nič. Dal som mu svoju moc a on túto moc využíva na rozhodnutia, s ktorými nesúhlasím. Politici majú síce svoje krásne vyšperkované predvolebné sľuby, ale sľuby sa sľubujú a blázni sa radujú. Nepoznám ani jedného politika, ktorý by splnil svoje predvolebné sľuby. Akonáhle sa dostane k moci, na svoje sľuby zabudne a rieši si svoje záujmy. Nech sa dostane k moci ktokoľvek, bude si robiť po svojom. Mám odovzdávať cudziemu človeku moc a čakať, že bude hájiť moje záujmy? Ďakujem, neprosím.

Andrej Kiska - ŽIADAJME ZMENU K LEPŠIEMU Aby politici cítili tlak

Vraj toto je demokracia… nie je. Je to iba totalita prezlečená za demokraciu. Ľudia majú falošný pocit slobody a slobodnej voľby, ale sloboda vyzerá inak.

Keď si ľudia zvolia „menšie zlo„, stále tu bude zlo. Nemôžeme očakávať, že na pozície moci budú chcieť ísť ľudia, ktorí po moci nebažia.

Nemôžeme očakávať, že 150 politikov niečo zmení tak, aby to vyhovovalo všetkým.

Sľuby sa sľubujú a blázni sa radujú

Politici vo svojich predvolebných kampaniach sľubujú vždy to, po čom ľudia túžia. Využívajú aktuálne problémy, ktoré ľudí trápia a sľubujú ich vyriešenie. A keď ich ľudia zvolia? Dodržia svoje sľuby? Ukážte mi jedného politika, ktorý svoje sľuby dodržal a budem ho voliť. Teda ak sa jeho hodnoty budú zhodovať s mojimi hodnotami.

Ľudia sa vždy ako ovce nahrnú do volebných ohrádok a dúfajú, že svojim hlasom niečo zmenia.

Náš šúčasný systém je systém, v ktorom hlúpa väčšina môže prehlasovať múdru menšinu. Je to šialené, no je to tak. Tento systém je postavený na hlavu a nemôže správne fungovať. Teda on funguje správne, ale pre tých, ktorým to vyhovuje. Mne to teda nevyhovuje a chcem Nový systém. Nový systém, v ktorom sa každý občan môže aktívne zapojiť do fungovania štátu a ovplyvniť tak jeho fungovanie. Píšem o tom v článku „Nový systém„. Avšak zavedenie a fungovanie Nového systému nie je možné bez zmeny jednotlivcov. Slováci ešte stále nie sú na Nový systém pripravení.

Slováci nie sú jednotní

Problém Slovenska je ten, že Slováci nie sú jednotní. Mohli sme to vidieť v nedávnom referende o rodine a v diskusiách o utečencoch. Môžeme to vidieť aj teraz pred voľbami. Ľudia sa rozdeľujú do rôznych táborov, nadávajú si a bojujú medzi sebou namiesto toho, aby sa zjednotili a začali konať spoločne pre blaho celej spoločnosti. Problém je v tom, že blaho si predstavuje každý inak. Ešte stále veľa ľudí hrabe len pre seba a nevidí potreby ostatných. Veľa ľudí si neuvedomuje veľa vecí.

Zarazil ma článok, ktorý sa celkom nepekne vyjadruje o ľuďoch, ktorí nejdú voliť. Na začiatku článku sa píše:

Ostať vo volebný deň doma nie je zanedbanie občianskej povinnosti. Ľudia, ktorí sa rozhodnú ignorovať voľby, sú zbabelci a pokrytci. Človek, ktorý hodil do urny lístok (takmer) akejkoľvek strany, má viac dôstojnosti ako ktorýkoľvek nevolič, bez ohľadu na to, že sa práve vykúpal v žumpe slovenskej politiky.

Ľudia, ktorí majú veľkú potrebú ísť voliť mysliac si, že voľbami sa niečo zmení, majú tiež z nejakého dôvodu potrebu slovne útočiť na ľudí, ktorí sa rozhodli žiť slobodnejšie a nepodporovať tento prehnitý systém.

Jediná vec, na ktorej sa väčšina Slovákov zhodne je, že už nechcú vidieť Fica v politike. Lenže aj keby Fico nevyhrá, nájde sa zase niekto iný na koho budú ľudia nadávať. Tu nejde len o Fica, ide o celú slovenskú politickú scénu a celú slovenskú spoločnosť.

Slováci žili veľmi dlho pod nadvládou a preto sú zvyknutí držať hubu a krok nech sa deje čokoľvek. Túto situáciu politici zneužívajú už niekoľko desaťročí.

Dosť bolo

Už mám plné zuby toho, čo politici napáchali. Bolo toho už dosť, nemyslíte? Je čas na zmenu. Avšak zmena musí prísť v prvom rade zdola. Zmeniť sa musia jednotlivci. Pokiaľ sa ľudia budú spoliehať na iných, že za nich všetko vyriešia a budú stále len držať hubu a krok, nič sa nezmení.

Politici sú len odrazom občanov. Pokiaľ občania klamú, klamú aj politici. Ak občania hrabú len pre seba, hrabú pre seba aj politici. Aký je národ, taká je vláda.

To, či nebudem voliť vôbec, alebo budem voliť „menšie zlo„, je v konečnom dôsledku jedno. Či vyhrá zlo, alebo menšie zlo, na tom naozaj nezáleží. Na čom skutočné záleží, sú jednotlivci. Keď sa zmenia jednotlivci, zmení sa aj systém.

Ľudia nemajú záujem podporovať „menšie zlo“

Niet sa čomu čudovať, že účasť na voľbách je slabá. Na jednej strane sú ľudia leniví ísť voliť. Na druhej strane si začínajú uvedomovať nezmyselnosť tohto systému a odmietajú ho podporovať. Odmietajú dávať moc tým, ktorí túto moc zneužívajú.

Náš pán prezident Andrej Kiska v jednom zo svojich statusov napísal: „Nevoliť znamená nechať prepadnúť svoj hlas v prospech politickej strany, ktorú by ste si možno v parlamente ani neželali.“ A čo keď si neželám žiadnu zo súčasných politických strán v parlamente? Moje sympatie si zatiaľ nikto nezískal. A len tak si ani nezíska. Sľuby sa sľubujú, blázni sa radujú…

Niektorí ľudia sú presvedčení o tom, že keď odovzdajú svoj hlas niekomu vo voľbách, že tým reálne niečo zmenia.

V playliste vyššie sa mi páči posledné Filipove video, kde rozpráva o tom, že za súčasnú situáciu na Slovensku môžu hlavne nevoliči. Je to úplná pravda. Ale treba pochopiť prečo ľudia nechodia voliť. Pretože stratili dôveru v politikov a v súčasný systém. Načo voliť niekoho, komu nedôverujem?

Ja nechcem voliť „menšie zlo„. Keby sa dalo vo voľbách voliť dobro, pravdepodobne by som voliť išiel. Ale táto možnosť tu momentálne nie je. Aspoň pre mňa nie. Odmietam podporovať „menšie zlo„. Keby som šiel voliť menšie zlo, po voľbách by som si trieskal hlavu prečo som ho vôbec volil. Ak nepôjdem voliť, budem mať čisté svedomie, že som menšie zlo nepodporil. Neúčasťou na voľbách síce podporujem víťaznú stranu, ale mne je v podstate jedno či tam bude väčší diabol, alebo menší diabol. Diabol ako diabol. Odmietam podporovať súčasný diabolský systém, kde 150 pajácov dokáže ovplyvňovať celý štát. Volím si slobodu a súčasťou slobody je aj sloboda nevoliť a nepodporovať tento systém. Ak by som voliť išiel, skôr, či neskôr by som ľutoval svoje rozhodnutie. A ja nechcem robiť nič, čo by som ľutoval. Ak nepôjdem voliť, nebudem ľutovať, že si ľudia zvolili opäť „zlo„, alebo „menšie zlo„. Pre mňa je 100x lepšie nevoliť vôbec a mať čisté svedomie ako voliť „menšie zlo„. To, čo si ľudia zvolia, to majú. Ak majú potrebu odovzdávať svoju moc iným, nech sa páči. Pokiaľ sa sami ľudia nezmenia, nezmenia sa ani ľudia v politike a nezmení sa ani systém. Všetko je to o ľuďoch. Ľudia majú to, čo si zaslúžia. Pokiaľ budú ľudia ochotní odovzdávať svoju moc iným a spoliehať sa na iných, že za nich vyriešia všetky problémy, moc sa toho nezmení.

zmena stavu mysli

Keď príde správny čas, príde revolúcia. Najskôr nastane vnútorná revolúcia v jednotlivcoch a potom môže nastať revolúcia vonku. Tento systém nie je trvalo udržateľný. Stále viac ľudí si začína uvedomovať nezmyselnosť súčasného systému. Ľudia sa skôr, alebo neskôr vyburcujú tak, že budú chcieť zmenu. Keď sa zmenia jednotlivci, zmení sa aj spoločnosť a systém. Dovtedy by mal každý žiť najlepšie ako vie a snažiť sa prispieť k vylepšeniu aspoň svojho okolia. Ak si niekto myslí, že svojim hlasom vo voľbách prispeje k lepšiemu Slovensku, nech sa páči.

Ja sa snažím byť zmenou, ktorú chcem vidieť vo svete. Snažím sa robiť čo je v mojich silách, aby som zlepšil aspoň svoje okolie. Zameriavam sa na to, čo reálne môžem zmeniť. Neodovzdávam moc a zodpovednosť za svoj život niekomu inému, kto môže za mňa rozhodovať celé 4 roky. Nevolím „menšie zlo„.

Môžete kľudne nadávať, že kvoli takým ako ja bude Fico opäť zvolený. No predtým, než začnete nadávať, zamyslite sa úprimne nad tým, či voľbami raz za 4 roky dokážete reálne niečo zmeniť. Keď sa nad tým zamyslíte, dajte mi vedieť na čo ste prišli. Tiež sa môžete zamyslieť nad tým ako môžete reálne niečo zmeniť.

Koniec pýchy

Keď píšem články pod vplyvom pýchy a nevedomosti, dopadá to ako tento článok.

Ak ste to dočítali až sem, môžete si prečítať článok „Prečo idem voliť„. Tento článok „Prečo nejdem voliť“ som písal v pyšnom rozpoložení že „Ja neodovzdávam svoju moc iným„. Pri písaní zo mňa sršala pýcha. A tiež som ho písal v nevedomosti, ktorá spôsobovala to, že som si myslel, že ak nebudem voliť „zlo“, budem voliť „menšie zlo„. No rozhodol som sa naštudovať si o voľbách a kandidátoch viac a narazil som na stránku volebnakalkulacka.sk. Tá zmenila môj názor na voľby. Píšem o tom v článku „Prečo idem voliť„.

Môže sa vám zdať, že mením názory pomerne rýchlo. Áno, som človek, ktorý sa neustále učí na vlastných chybách a tým pádom neustále mení názory. Dnes som iný ako som bol včera.

Nie je túžba ako túžba

Túžby sú skvelé. Bez túžieb by bol život človeka nemastný, neslaný. Túžby a ich naplnenie sú dôležité pre šťastný život. Horšie je ak sa naše túžby nevyplnia podľa našich predstáv, alebo vôbec.

Ak sa ti nechce čítať, pozri si vlog (4 min):

Nie je túžba ako túžba

Túžby môžeme rozdeliť do dvoch kategórii:

  1. Sebecká túžba – túžba, ktorej naplnenie uspokojí iba mňa.
  2. Túžba pre ostatných – napríklad „Túžim po celosvetovom mieri“, „Túžim aby boli všetci šťastní“, „Túžim aby bol môj milovaný partner šťastný“,… z časti táto túžba spadá do kategórie sebecká túžba, pretože jej naplnenie ma tiež naplní, no okrem mňa naplní aj iných, takže to nie je iba sebecká túžba.

Sebecká túžba

Veľa ľudí v materiálnom svete má sebecké túžby. Prakticky drvivá väčšina túžob je sebeckých. Túžba mať veľa peňazí, túžba zmeniť nejakého človeka aby nám jeho správanie vyhovovalo,…

Sebecké túžby sú prirodzené. Každý človek túži po niečom, čo uspokojí iba jeho. No ak sebecké túžby prevládajú nad nesebeckými, nie je to pre spoločnosť príliš dobré. Ak má väčšina ľudí v spoločnosti viac sebeckých túžob, potom spoločnosť podľa toho vyzerá. Viz. dnešná spoločnosť.

Nesebecká túžba – túžba pre ostatných

Túžba pre ostatných by mala u človeka a v spoločnosti prevládať nad sebeckými túžbami aby bol život na tejto Zemi lepší, krajší. Túžba po spoločnom blahobyte a naplnenie tejto túžby je pre život na Zemi prínosnejšia ako sebecká túžba a jej naplnenie pre jednotlivca.

Ak je jeden milionár a milión chudobných, čo z toho ten milionár má keď sa nemôže podeliť o svoje pocity z bohatstva? Chudobní ľudia netušia aké je to byť milionárom, nerozumeli by mu. No ak bude milión rovnako bohatých ľudí, môžu sa podeliť o svoje pocity a dojmy z tohto bohatstva. Budú si rozumieť, budú sa cítiť rovnocenní.

Inými slovami, nesebecká túžba a jej naplnenie môže spraviť svet krajším miestom pre život ako sebecká túžba a jej naplnenie.

Nenaplnená túžba

Občas sa mi stane, že sa moje túžby nenaplnia, alebo sa naplnia ale naplnenie je v konečnom dôsledku iné ako som očakával. Išiel som na pracovný pohovor a nakoniec som tú prácu nedostal. Myslel som si, že moja túžba bola získať tú prácu. No neskôr som zistil, že moja naozajstná túžba bola robiť niečo iné. Takže ak nedostanete to, po čom túžite, pravdepodobne to nebola vaša skutočná túžba.

Môžete si myslieť – chcem to, túžim po tom, ale život vie čo je pre vás najlepšie. Niekedy sa vám nesplní to, po čom túžite aby ste mohli získať niečo iné.

Sleduj svoje túžby

Sú tvoje túžby viac sebecké, alebo viac túžiš pre blaho ostatných? Túžiš byť milionárom, alebo túžiš aby boli všetci milionári?

Sleduj svoje túžby a analyzuj či máš viac sebeckých túžob, alebo viac túžob pre ostatných. Ak chceš zmeniť svet, sebeckými túžbami to nepôjde.

Napĺňaj svoje túžby

Ak už vieš po čom túžiš, mal by si spraviť všetko pre to, aby sa túžba naplnila. Ako sa hovorí, bez práce nie sú koláče. Zdvihni zadok zo stoličky a začni konať. Ak môžeš túžbu uskutočniť aj zo stoličky, zadok samozrejme zdvíhať nemusíš. Ale začni konať.

Nevzdávaj sa aj keď si budeš myslieť, že si spravil pre to všetko a tvoje úsilie vyšlo nazmar. Nikdy nevieš ako ďaleko si od cieľa.

never-give-up

Pamätaj: Ak niečo naozaj chceš, celý vesmír sa spojí aby si to dosiahol. Nemôžeš vedieť či to dosiahneš o rok, o dva, alebo o desať. Dôležité je, že to vôbec dosiahneš.

Túžby a očakávania

Každý po niečom túži. Niekto túži mať skvelého partnera, niekto túži mať pekný dom, iný zase túži po drahom aute, alebo bicykli. Ja mám tiež svoje materiálne túžby a ich naplnenie mi dá dočasný pocit šťastia.

Ak sa ti nechce čítať, pozri si vlog (8 min):

Dočasný pocit šťastia

Ľudia túžia po niečom, pretože si myslia, že to niečo ich spraví šťastnými. Až keď dosiahnem toto, až keď budem mať tamto, až vtedy budem šťastný. Áno, splnenie túžob prináša šťastie. Ale len dočasné. Kúpim si nové auto, som šťastný. Chvíľu. Auto sa môže pokaziť, alebo si ho po čase prestanem vážiť a šťastie je fuč. Tak to chodí so všetkým v materiálnom svete. Dokonca aj so vzťahmi.

Niekto túži po partnerovi snov a keď sa ten partner snov objaví, po čase môžeme zistiť, že nie je až taký skvelý. Vo vzťahoch musíme riešiť rôzne problémy, robiť kompromisy, obetovať kus svojej slobody za šťastie iných. Vzťahy môžu byť fajn, ale môže prísť rozchod a namiesto šťastia prichádza utrpenie. Au.

Skutočné trvalé šťastie nie je v externých zdrojoch. Je v každom z nás. Píšem o tom v článku „Čo je šťastie a ako ho dosiahnuť?„.

Otroci túžob

Ja by som chcel toto, ja by som chcel tamto,… a ešte hento. Čím väčšie túžby ľudia majú a čím viac ich majú, tým viac sa stávajú otrokmi svojich túžob. Ak niekto túži po drahom aute, musí veľa pracovať a veľa zarábať aby si ho mohol dovoliť. A tak pracuje a pracuje, roky rokúce až si nakoniec zarobí na vysnívané auto. Neskôr sa mu auto pokazí a je z toho nešťastný.

Alebo niekto túži mať dom a rodinu a neskôr možno zistí, že to nebol až taký dobrý nápad. Že mohol ešte počkať a mohol chodiť s kamošmi na pivo. Nemusel si brať hypotéku a zadĺžiť sa na 30 rokov.

Nový mobil každý rok, každú sezónu nové oblečenie, nové topánky, dovolenka, nové auto… stále niečo, čo stojí peniaze. Peniaze nerastú na strome. Treba chodiť do práce a zarábať veľa peňazí. Moderný človek je otrokom svojich túžob a tým pádom aj otrokom peňazí.

Zamysli sa nad tým, či naozaj potrebuješ všetko čo chceš. Potrebuješ drahý telefón? Potrebuješ drahé auto? Potrebuješ drahý dom? Nevystačíš si so starým telefónom, prípadne bez telefónu? Nevystačíš si so starým autom, prípadne bez auta? Potrebuješ bývať v luxusnom dome? Možno si myslíš, že áno, ale v skutočnosti to nepotrebuješ.

Najšťastnejší ľudia sú tí, ktorí toho moc nemajú. Možno poznáte príbeh o chudobnom obuvníkovi, ktorý si pri práci veselo pospevoval. Oproti nemu býval bohatý muž, ktorý pre starosti nevedel ani spávať, nieto ešte spievať. Keď ho už majetok obral o všetku energiu, vzal peniaze a daroval ich obuvníkovi. Po týždni i obuvník prestal spievať. Vstúpil do neho strach. Stále myslel len na peniaze a na to, kde by ich schoval, aby mu ich nik neukradol. Strach o majetok mu zobral chuť do spevu, pokoj, radosť i spánok. Preto sa majetku vzdal a vrátil ho späť boháčovi. Opäť pocítil radosť v srdci a mal chuť i spievať. Človek ku šťastiu nepotrebuje veľa. Stačí mu keď má kde bývať, má čo jesť a má sa ským porozprávať. Človek je tvor spoločenský. Človeku naozaj stačí ku šťastiu málo. Existuje takzvaný minimalizmus o ktorom si môžete prečítať v článku „Minimalizmus ako nový životný štýl„.

Dnešná spoločnosť je založená až príliš materialisticky a má úplne prevrátené hodnoty. Ľudia sa už nerozprávajú medzi sebou, ale ťukajú do dotykových obrazoviek ako ďateľ. Na vrchole hodnotového rebríčka sú u mnohých ľudí peniaze. Peniaze sú najčastejšie skloňované slovo na svete. Pritom sú to len papieriky a mince, ktorým ľudia prikladajú až príliš veľkú hodnotu. Peniaze nemôžete zjesť, ani vypiť. Ak prídete do zahraničia, kde neplatí váš druh peňazí, nekúpite si za to nič. Najskôr musíte ísť do zmenárne vymeniť papieriky za iné papieriky. Až za tie iné papieriky vám dajú jedlo, vodu, alebo niečo iné. Je to zvláštne, no je to tak. O peniazoch píšem v článku „Peniaze„.

Hľadanie šťastia

Základom šťastného života je jednoduchý život a hlboké myslenie. Jednoduchý život znamená uspokojiť sa so strechou nad hlavou, jedlom a spoločnosťou skvelých ľudí. Hlboké myslenie nám práve umožňuje pochopiť, že jednoduchý život je pre človeka najvhodnejší. Túžby po materiálnom, či sexuálnom uspokojení sú plytké túžby, ktorých naplnenie prináša len dočasný pôžitok. Človek by mal vykonávať činnosti, ktoré prinášajú trvalejší pôžitok. Človek by mal pracovať na sebazdokonaľovaní a následne na zdokonaľovaní svojho okolia. Môže sa sebazdokonaľovať napríklad pomocou yogy. O yoge píšem v článku „Čo je yoga?“

Máš všetko čo potrebuješ, tak čo ešte chceš? Čo ti chýba ku šťastiu? Nič. Všetko máš tu a teraz. Len lipnutie na túžbach ťa robí nešťastným.

Túžby sú potrebné

Túžby sú fajn, ale príliš veľké túžby a príliš mnoho túžob zotročuje človeka. Nehovorím, že netreba túžiť. Túžby sú prirodzené a sú potrebné. Túžby sú to, čo nás poháňa vpred. Ak by sme nemali túžby, boli by sme ako zvieratá. Stačilo by nám jesť, piť, spať a páriť sa. Človek ale vďaka svojim túžbam dokáže tvoriť, cestovať, vytvárať si zážitky, ale žiaľ aj ničiť.

Tiež mám svoje túžby. Ale viem, že ich naplnenie mi dodá len dočasné šťastie. Som šťastný tu a teraz. Šťastie mám v sebe. Moje šťastie nezávisí na výške majetku, či životnej láske. Ak mám čo jesť, mám kde bývať, mám sa s kým porozprávať, nič viac mi ku šťastiu nechýba. Všetko ostatné je len bonus. Toto pochop a môžeš byť šťastný. Tu a teraz. Nenechaj sa zotročovať svojimi túžbami. Nenechaj túžby, aby ti zobrali šťastie, ktoré môžeš pocítiť tu a teraz.

Očakávania

Očakávania bývajú hlavným zdrojom sklamania. Ak sa očakávanie naplní, všetko je v najväčšom poriadku. Človek je spokojný. Ale ak človek robí nejakú činnosť s očakávaním a jeho očakávanie sa nenaplní, zákonite býva sklamaný.

Keď niekomu pomôžeš, môžeš očakávať, že ti to nejako oplatí, alebo že ti tiež pomôže keď to budeš potrebovať. Ak sa tvoje očakávanie nenaplní, budeš sa na neho hnevať. Ale to ti nepomôže.

Keď ideš vykopnúť nejakú ženu až pred jej vchod, môžeš očakávať, že ťa pobozká, alebo že ťa pozve k sebe domov. Ak sa tak nestane, budeš odchádzať sklamaný.

Keď chodíš pravidelne odprevadiť kamarátku až pred jej vchod, môžeš očakávať, že sa do teba zamiluje. Ak sa zamiluje do iného, budeš sklamaný.

Ak očakávaš čokoľvek a tvoje očakávanie sa nenaplní, budeš sklamaný. Stojí za to očakávať? Nie, nestojí. Nestojí to za ten pocit sklamania. Preto som sa naučil neočakávať. Neočakávam, že moja pomoc bude oplatená. Neočakávam, že kamoška, ktorú pravidelne odprevádzam až ku dverám, sa to mňa zamiluje. Neočakávam a nebývam sklamaný.

Neočakávaj. Buď pozorovateľ. Pozoruj svoj život ako film. Konaj najlepšie ako vieš a pozoruj ako sa tvoje túžby postupne naĺňajú. Keď niečo chceš, celý vesmír sa spojí, aby si to dosiahol. Len musíš byť na to pripravený.

Mýty, ktorým ľudia veria – Od nôh prechladneš

Mnohí ľudia žijú desiatky, ba až stovky rokov v klamstvách, ktoré prevzali od svojich rodičov, od učiteľov a od priateľov. Niekto im niečo povedal a to prijali za fakt bez toho, aby si to overili.

Ak sa ti nechce čítať, pozri si vlog (6 min):

Od nôh prechladneš

Keď ma ľudia uvideli v zime chodiť naboso, prvé čo mi povedali bolo: „Prechladneš„. A ja som sa na nich nechápavo pozrel: „Ako vieš?„. Stále ma udivuje ako si ľudia myslia, že niečo vedia a pritom vedia prd. Nikdy neskúsili chodiť naboso a budú mi hovoriť, že od nôh prechladnem? To kde sme? V Matrixe, ja viem. Chodím naboso už nejaký ten piatok a viem ako na to moje telo reaguje. Keď som v máji 2015 začal chodiť naboso, tak som na druhý deň dostal nádchu, lebo telo nebolo zvyknuté na niečo také. Bol to pre telo šok. Telo sa muselo prečistiť a zvyknúť si na nový pocit chôdze naboso. Neodradilo ma to a chodil som naboso aj naďalej. Odvtedy som nebol chorý. Zažil som extrémne teplo aj extrémny chlad. Chodil som po rozpálenom asfalte, po snehu, po ľade a zamrznutom potoku.

IMG_20160111_110257

Ľudia, ktorí to nikdy neskúsili, mi môžu hovoriť, že prechladnem, ale to nevypovedá nič o skutočnosti. Keby len ľudia vedeli koľkým hlúpostiam slepo veria… Pripájam jeden príklad z Matrixu, kde sa jedna žena pýta či má svojho malého syna nechať chodiť naboso, alebo nie:

Dobry den.

Riesim jednu dilemu a potrebujem sa poradit. Moj priatel je Anglican a mame spolu dieta. U nich je normalne, ze vsetci chodia po byte bosi, dokonca som na poslednej navsteve zazila, ako jeho sestra nechala svojho dvojrocneho syna behat cele rano po byte uplne boseho, a to aj po studenych kachlickach. Mne samej tam bolo zima, a to som mala ponozky. Z domu som naucena, ze vzdy mam nosit prezuvky, aby som neprechladla a azda generacie sa traduje, ze od noh rychlo prechladnem. Moj priatel vsak tvrdi, ze to by vsetci obyvatelia Anglicka museli byt permanentne chori. Co si o tom myslite? Je to len taka povera starych mam alebo je na tom skutocne nieco pravdy? Nas maly ma problem s imunitou a moc sa mi teda nepaci predstava nechat ho behat cele dni boseho.

Tento príklad nádherne ilustruje zbytočné obavy vytvorené domnienkami pochádzajúcich z Matrixu. Vraj od nôh rýchlo prechladnem. To môže tvrdiť len človek, ktorý nikdy neskúsil chodiť naboso, pretože sa bojí, že prechladne. Ako bonus pripájam odpoveď, ktorú na svoju otázku Katka dostala:

Dobry den Katka. Ked som sa nedavno v novembri prechadzal po Londyne v zimnych topankach, polovica populacie tam chodila v slapkach. Urcute maju ine zvyklosti ako my, a tak vramci prevencie sporov je dobre najst nejaky kompromis. Ja by som vlastnemu dietatu dal ponozky.

Prečo tento mýtus vznikol?

Mám na to svoju teóriu, ktorú nemusíte brať ako ultimátnu pravdu. Možno tento mýtus vznikol práve pre prvotnú reakciu tela, ktorou je očistná choroba. Ľudia sa zľakli a vytvorili si mýtus „Od nôh prechladneš„. Keď ma vidia chodiť v zime naboso, tak sa ním oháňajú. Keď sa ľuďom v hlave zakorení myšlienka, že „Od nôh prechladneš„, tak urobia všetko preto, aby izolovali nohy od zeme.

Avšak chôdza naboso je veľmi priaznivá pre psychické aj fyzické zdravie človeka. Stačí chodiť pár minút denne naboso po tráve, po hline alebo v zime po snehu nad trávou, či hlinou a človek na sebe pocíti rozdiel. Chodiť po betóne sa neoplatí, lebo betón izoluje energiu zeme. Chôdza po betóne navyše nie je taká príjemná ako chôdza po tráve, či po hline. Podrážka topánok takisto izoluje a ľudia nedokážu byť v harmónii s prírodou kvoli tomu, že chodia v topánkach. Nedokážu pochopiť, že Zem je ich matka. Keď sa ľudia izolujú od zeme, dostávajú sa do disharmónie a vzniká tak priestor pre vznik rôznych chorôb. Naši predkovia bežne chodili naboso a určite nemali toľké zdravotné problémy ako majú ľudia dnes. Naši predkovia tiež dokázali žiť viac v harmónii s prírodou, pretože s ňou boli vďaka chôdzi naboso prepojení a dokázali tak chápať oveľa viac ako chápu ľudia dnes. Ľudia sa od prírody natoľko vzdialili, že nechápu, že príroda je ich matka a preto jej dokážu veľmi ubližovať.

„Obuj sa lebo prechladneš“ je jeden z mýtov Matrixu, ktorý treba zboriť. Vyskúšajte chôdzu naboso a neoľutujete. Prvýkrát to bude možno pre telo šok, pretože nie je na to zvyknuté. Vďaka chôdzi naboso sa telo aj myseľ očisťujú. Súčasťou očisty môže byť prechladnutie, alebo iná choroba. Ale keď sa telo očistí a zvykne si na chôdzu naboso, odvďačí sa vám pevným zdravím a myseľ sa vám odvďačí dobrou náladou.

11709995_10206076587746337_2707721111824991011_o

IMG_20160122_160940

Viac o chôdzi naboso píšem v článku „Prvé dojmy z chôdze naboso“ a „Čo mi chôdza naboso dala a čo mi vzala„.

Koniec prvej časti

Toto bol prvý článok zo série článkov „Mýty, ktorým ľudia veria„. V blízkej budúcnosti budem písať o ďalších mýtoch. Je ich celkom dosť. Možno z toho časom bude aj kniha.

Nezabudnite si chôdzu naboso vyskúšať. Prajem krásny deň 🙂