Archívy kategórie: zmena

Pôvod všetkých problémov ľudstva

zmena

Ľudstvo má momentálne veľa problémov cez ekologické, ekonomické, politické, vojenské až po problémy jednotlivcov, kde to celé začína. Vzťahové problémy sú koreňom všetkých problémov ľudstva. Vzťah človeka k ostatným ľuďom, k prírode, k vesmíru a k samému sebe. Aký má človek vzťah k samému sebe, taký má vzťah aj k všetkému ostatnému. Od vzťahu k samému sebe sa odvíja celý náš život.

Ak sa ti nechce čítať, pozri si vlog (5 min):

Sebaláska

Pokiaľ človek nemiluje samého seba, nedokáže milovať ani ostatných. Pokiaľ nemá oheň lásky zapálený v sebe, nemá šancu zapáliť ho v ostatných.

Sebaláska znamená pozrieť sa do zrkadla a byť schopný sa na seba usmiať. Sebaláska znamená pozrieť sa samému v sebe v zrkadle do očí a vidieť v nich milujúceho človeka. Sebaláska znamená prijať sa takého aký som, so všetkými nedostatkami. Sebaláska znamená dokázať počúvať nahrávky svojho hlasu a tiež sledovať svoje vystúpenie na videu. Sebaláska znamená zapáliť v sebe oheň lásky, ktorý môžeme šíriť medzi ostatných.

Vzťahy

Ak má človek problém sám so sebou, automaticky má problém aj s ostatnými. Akonáhle si vyriešime problémy, ktoré máme sami so sebou, problémy vo vonkajšom svete akoby zmiznú. Vždy treba začať najskôr od seba. Ak mi niečo vadí na ľuďoch, je to preto, lebo sám mám podobnú vlastnosť, ktorá mi vadí na iných. Ľudia, ktorých stretávam, sú môj odraz, akési zrkadlo. Márne sa budem snažiť utierať špinu na zrkadle, keď ju mám na svojom čele. Až keď ju utriem zo svojho čela, zmizne aj v zrkadle. Tak to funguje. Len si to treba uvedomiť a mať na pamäti. Nemôžem zmeniť ostatných a nemôžem ani od nich požadovať, aby sa zmenili. Môžem len zmeniť svoj postoj k nim. To je celé. To je celá veda vzťahov. Ak mi niečo vadí, musím sa najskôr pozrieť do seba. A keď na sebe zapracujem a odstránim svoje nedostatky, problémy s ostatnými rázom zmiznú. Je to úžasné. Mám s tým osobnú skúsenosť. Viem o čom hovorím.

Vykorenenie problémov

Na svete sú vojny, hnev, strach, nenávisť, násilie a iné nepekné veci kvoli tomu, že jednotlivci v sebe pestujú strach, hnev, nenávisť a iné nepekné emócie a vlastnosti.

Pokiaľ človek v sebe prestane pestovať tieto emócie a prestane odsudzovať a posudzovať, všetky problémy, ktoré sa doteraz zdali ako problémy, náhle zmiznú.

Harmónia

Na svete je momentálne disharmónia. Túto disharmóniu vytvárajú ľudia. V prírode je všetko založené na harmónii, ale ľudia túto harmóniu narúšajú. Máme obrovské technologické vymoženosti, ale vedomie ľudstva je na nízkej úrovni a preto ľudia nedokážu využívať tieto technológie poriadne. Ľudia robia vonkajšie inžinierstvo ale pritom zabúdajú na vnútorné inžinerstvo. Snažia sa zlepšiť svet vonkajším inžinierstvom, ale takto to nemôže fungovať. Ľudia sa snažia liečiť choroby rôznymi liekmi, ale neriešia skutočnú príčinu chorôb. Ľudia majú technológie, ktoré im môžu pomôcť, ale využívajú ich na to aby ubližovali a ničili. To všetko je kvoli tomu, že sa nevenujú vnútornému inžinierstvu – nevenujú sa sami sebe a svojmu vedomiu.

Dosiahnutie harmónie v sebe je veľmi dôležité. Ak jednotlivci v sebe nedosiahnu harmóniu, nemôže byť ani harmónia vo svete. Je dôležité nájsť stred medzi nebom a zemou. Nie je dobré keď je niekto celým telom v oblakoch. A tiež nie je dobré keď je niekto celým telom na zemi. Dokázať byť hlavou v oblakoch a tiež aj na zemi, to je harmónia. Dokázať používať ľavú aj pravú hemisféru mozgu v rovnakom pomere, to je harmónia. Využívať mužskú aj ženskú energiu, to je harmónia.

Ako zlepšiť svet?

Aby sme dokázali zlepšiť svet, musíme najskôr zlepšiť samých seba.

Prvá celkom jednoduchá a účinná metóda je vedomé žitie. Píšem o tom v článku “Vedomé žitie“. Prepnúť svoj život z autopilota na manuál a vedome pracovať so svojimi myšlienkami a emóciami, to je jedna z ciest k šťastnému vedomému životu.

Ďalšia možnosť je meditácia a yoga. O meditácii píšem v článku “Čo mi dala meditácia“. O yoge píšem v článku “Čo je yoga“. Kombinácia vedomého žitia, meditácie a yogy je silné kombo na zlepšenie samého seba a následne sveta.

Ak väčšina ľudí dokáže zmeniť samých seba, dokážu tak spoločne zmeniť celý svet. Ak chcete aby bolo na svete šťastie, láska, mier a blahobyt, najskôr musíte dosiahnuť šťastie, lásku, mier a blahobyt v sebe.

viral

V akej dobe žijeme a čo nás čaká?

život, zmena

Jednou z mojich záľub je zamýšľanie sa a pozorovanie života. Pozorujem ako žijú ľudia, ako funguje príroda a ako žijem a fungujem ja. Postupne si uvedomujem rôzne veci a práve som si uvedomil v akej dobe žijeme. Žijeme v úžasnej dobe aj keď si to mnohí ešte neuvedomujú.

Ak sa ti nechce čítať, pozri si vlog (7 min):

Prebudení a neprebudení

Medzi neprebudenými a prebudenými je pomerne veľká priepasť. Neprebudení si myslia, že prebudení majú nasadené ružové okuliare, pretože vedia, že svet môže byť bez vojen, násilia, hnevu, nenávisti a podobných šialeností. Neprebudení si to ani len nevedia predstaviť pretože sami v sebe živia strach, hnev, nenávisť a iné nepekné vlastnosti a emócie. Preto nedokážu vidieť, že svet môže fungovať aj bez negativity.

Existujú ešte ľudia, ktorí sú na medzistupni medzi neprebudenými a prebudenými. Uvedomujú si stále viac a viac vecí a majú veľký potenciál sa prebudiť.

Žijeme v dobe kedy je najdôležitejšie prebudenie čo najväčšieho počtu ľudí. Uvedomelých ľudí pribúda stále viac a viac.

Ego stráca nadvládu

Všímam si, že ľudia už nehľadia len na seba, ale vnímajú potreby ostatných a pomáhajú tým, ktorí pomoc potrebujú. Samozrejme, stále sa nájdu aj takí, ktorých ovláda ego, hľadia len na seba a musia mať za každú cenu pravdu. Ale všímam si, že pribúda ľudí, ktorí ovládli ego.

Hurá do jednoty

To, že na ľudí prestáva mať vplyv ego, má za následok to, že ľudia začínajú pociťovať jednotu. Už nie je len JA, ale vnímajú viac MY. Začínajú viac vnímať, že všetci ľudia sú si rovní. Každý človek túži po šťastí, láske a hojnosti. Každý človek je vo svojej podstate rovnaký a má rovnaké potreby. Tak načo rozdeľovať ľudí do rôznych skupín ako napríklad rasy, národy, alebo menšiny? Všetci sme ľudia. Všetci sme jedna veľká ľudská rodina, ktorá má spoločný domov – Zem. Ak budeme všetci ťahať za jedno lano, dosiahneme oveľa viac ako keby každý ťahal za iné lano a pretláčal sa s ostatnými.

V jednote je sila. Smerujeme do jednoty a dosiahneme veci doposiaľ nevídané. Smerujeme do obdobia, ktoré vraj ešte v histórii ľudstva nebolo. Máme sa na čo tešiť. Nie je to výmysel. Každý z nás to cíti.

Čistenie vzťahov

Ľudia začínajú čistiť vzťahy. Zisťujú, že keď si najskôr vyriešia problémy sami so sebou, tak problémy s ostatnými akoby zázrakom zmiznú. Najskôr si musíme urobiť poriadok sami so sebou, následne očistiť vzťahy v rodine, potom s priateľmi a naše vnímanie sveta sa zmení. Prestaneme mať akékoľvek problémy s kýmkoľvek. Ostane len láska a pochopenie.

Láska a sebaláska

Mnohí ľudia začínajú pociťovať sebalásku a tiež bezpodmienečnú lásku ku všetkým a všetkému, k celému stvoreniu. Nenávisť plodí nenávisť. Násilie plodí násilie. A láska? Láska predsa plodí lásku. Ak budeme vôkol seba šíriť lásku, stane sa zázrak. Skúste to a uvidíte. Najskôr musíte objaviť lásku v sebe a potom ju môžete rozdávať všade naokolo. Najskôr musí oheň lásky horieť vo vás a potom môžete zapaľovať všetko vôkol seba. Keď spojíme svoje plamienky lásky do jedného obrovského plameňa, chytí sa od nás celý svet. Toto nie je utópia, to je realita, ktorá je už za rohom. Ja ju vidím, vy nie? Skúste v sebe zapáliť lásku a uvidíte to tiež.

Vzdelávanie sa

Dnešná doba je informačná. Máme prístup k informáciam lusknutím prsta. Veľa ľudí túto informačnú dobu využíva na vzdelávanie sa. Môžeme sa vzdelávať v rôznych oblastiach.

Zákon príťažlivosti

Veľa ľudí zaujíma zákon príťažlivosti. Preotože vďaka nemu si dokážu vyskladať presne taký život aký chcú žiť. V tejto dobe sa ľudia učia využívať tento vesmírny zákon. Pred pár rokmi ľudia nemali ani tušenie že zákon príťažlivosti vôbec existuje a dnes sa ho už učia používať. Doba je rýchla. Dnes sa o zákone príťažlivosti učia milióny ľudí a o pár rokov ho budú ovládať a naplno využívať. Predstavte si spoločnosť, ktorá si dokáže prispôsobiť realitu podľa svojich predstáv. To je niečo úžasné. A nie je to ani také sci-fi ako sa môže zdať. Zákon príťažlivosti je reálny zákon, ktorý funguje a veľa ľudí ho vedome využíva. Zatiaľ ho ľudia využívajú ako jednotlivci ale keď ho začnú využívať v skupinách, bude to zaujímavé. Zatiaľ si ani nedokážem predstaviť či je vôbec možné využiť zákon príťažlivosti v skupine. Budeme to musieť vyskúšať.

Čo nás čaká?

Ako tak sledujem svoje okolie, tak nás čaká svetlá budúcnosť plná lásky, šťastia a hojnosti. Ľudia si navzájom pomáhajú, vytvárajú úžasné veci a naprávajú škody, ktoré doposiaľ napáchali. Z deštruktívneho správania sa stáva tvorivé. Ľudia už viac nechcú ničiť, chcú tvoriť. Už viac nechcú žiť pod nadvládou, chcú žiť slobodne.

Stačí len sledovať seba a svoje okolie a uvidíte to, čo vidím ja. Uvidíte, že nás čaká raj na Zemi. Za akú dobu si ho vytvoríme je len na nás. Je len na nás či budeme dávať silu deštruktívnym myšlienkam a činom, alebo sa naplno oddáme Láske a budeme sa snažiť dosiahnuť raj na Zemi. Uvedomujem si, že moje slová znejú ako slová blázna, ale nemôžem si pomôcť. Chcem aby ste vedeli akými očami vidím svet ja a chcem aby ste ho videli rovnako. Nie je na tom nič zlé milovať všetko a všetkých. Na rozdávaní a šírení lásky tiež nie je nič zlé. Je to potrebné ako soľ. Hlavne v dnešnej dobe. V dnešnej spoločnosti sú šťastní a láskyplní ľudia považovaní za čudákov a za bláznov. Dnešná spoločnosť je zvrátená. Ale dlho nebude. Môžeme to zmeniť. Spoločne. Spoločne môžeme rozdávať radosť a lásku. Čím viac nás bude, tým väčší to bude mať efekt. Rozmrazíme zamrazené srdcia ľudí a prebudíme v nich lásku, o ktorej ani netušili.

Počuli ste slová blázna, ktorý dostal tento titul od bláznivej spoločnosti.

Možno nás ešte čakajú ťažké skúšky a ťažké časy, ale keď ich prekonáme, nastane doba o ktorej sa mnohým ani len nesnívalo. Ľudia a planéta Zem konečne zažije jednotu.

Láska a zdravý rozum nakoniec zvíťazia.

Zmena prichádza

zmena

Keď sledujete svoje okolie, čo vidíte? Všímate si nejakú zmenu? Vidíte zmenu k lepšiemu, alebo k horšiemu? Ak nevidíte zmenu, znamená to, že ste sa ešte sami nezmenili. Stále vnímate realitu tak ako pred rokmi, správate sa rovnako a konáte rovnako. Ak nebadáte zmenu na sebe, nie je možné aby ste ju spozorovali v okolitom svete.

Ak sa ti nechce čítať, pozri si vlog (9 min):

Pokiaľ nezmeníme stav svojej mysle, budeme znovu a znovu vytvárať v podstate rovnaký svet s rovnakými démonmi a rovnako šialený.

zmena stavu mysli

Ja si zmenu všímam

Ja som sa v roku 2015 zmenil na nepoznanie a zmenu si preto všímam aj vo svojom okolí. Všímam si, že ľudia sa menia. Všímam si, že svet sa mení.

Súcit s prírodou

Stále viac a viac ľudí si začína uvedomovať, že Zem je naša matka. Príroda nám dáva všetko čo potrebujeme a my ju za to ničíme. Sme nevďačné deti, ktoré vyciciavajú svoju matku. Toto si ľudia začínajú uvedomovať aj vďaka rôznym ekologickým pohromám ako napríklad nedávny požiar v Indonézii, ktorý ohrozuje na živote státisíce ľudí a 1/3 svetovej populácie orangutanov.

Masy ľudí sa po tomto požiare rozhodli nekupovať si výrobky s palmovým olejom, ktorého nadmerná spotreba a chamtivosť korporácií stojí za požiarom v Indonézii. Keď sa ľudia spoja, dosiahnu oveľa viac ako oddelene.

V jednote je sila

Ľudia si začínajú uvedomovať silu jednoty. Začínajú sa združovať a vytvárať rôzne komunity a organizácie. Prestávajú medzi sebou súperiť a začínajú ťahať za jedno lano. Každý chce žiť šťastný, láskyplný život plný hojnosti a to pôjde jedine vtedy keď sa ľudia zbavia svojich sebeckých túžob a začnú konať pre blaho celej spoločnosti, pre blaho prírody a celej Zeme.

Keď dá jeden človek na charitu jedno euro, je to len omrvinka. Ale keď dá 1 milión ľudí na charitu 1 euro, je to 1 milión omrviniek a z toho už by sa nejaký ten chlieb dal spraviť.

Ľudia triedia odpad, znižujú konzum, menia stravovacie návyky, prestávajú jesť mäso, prestávajú plýtvať jedlom a začínajú si navzájom pomáhať. Chápu, že blaho iných je dôležité pre blaho celej spoločnosti.

Zmena prichádza. Zmena vlastne už prišla, len ešte nie je viditeľná pre všetkých. Zmena je každý z nás. Každý jeden človek sa môže rozhodnúť, či niečo vytvorí, alebo znetvorí.

Niektorí sa ešte nezmenili

Ľudia, ktorí sa nezmenili, si nedokážu túto zmenu všimnúť pretože stále vytvárajú rovnaký svet s rovnakými démonmi a rovnako šialený. Ľudia, ktorí sa nezmenili, hovoria šialené vety typu “Aj tak sa nič nezmení” a podobne. Nenechajte sa nimi odradiť.

Spolu to zvládneme

Buďme zmenou, ktorú chceme vidieť vo svete. Tu už nie je ja, ty a oni. Ostalo už iba MY. Spolu dokážeme spraviť to, čo bolo doteraz nemožné. Spolu dokážeme zmeniť svet. A nie sú to len prázdne slová. Sú to slová človeka, ktorý sa sám zmenil na nepoznanie, pozná veľa ľudí, ktorí sa tiež zmenili a vie, že rovnako sa môže zmeniť celý svet. Len to chce spoluprácu veľkého množstva ľudí.

Spoznal som a stále spoznávam desiatky skvelých ľudí, ktorí sú na rovnakej, alebo veľmi podobnej vlne ako ja a túžia po zmene. Pomaličky postupne si začínajú uvedomovať, že pre zmenu musia aj niečo urobiť. Že zmenu neurobí nikto zhora. Nikto za nás lepší svet nespraví. Tvoríme ho my sami.

Treba si uvedomiť, že svet nie je zlým miestom pre život lebo ľudia sú zlí, ale preto, lebo dobrí ľudia s tým nič nerobia. To vraj povedal Albert Einstein a mal pravdu. Ak je jeden človek zlý a 99 dobrých ľudí ho nechá páchať zlo, tak to zlo nezmizne. Až keď sa tých 99 ľudí rozhodne s tým niečo robiť, zlo rázom pominie. Ľudia si postupne začínajú uvedomovať, že niečo proti zlu musia začať robiť.

Od mnohých ľudí počúvam, že cítia, že prichádza zmena a tú zmenu si už aj všímajú ako na sebe, tak vo svojom okolí. Všímajú si, že ľudia sa postupne menia, pretože sa sami zmenili. Nastáva reťazová reakcia vo vedomí. Ak sa zmení vedomie jedného človeka, automaticky sa po čase zmení aj vedomie ľudí v jeho okolí. Môže to pozorovať každý z nás.

viral

Každý, kto sa zmenil vidí, že zmena je za dverami. Už stačí len tie dvere otvoriť a privítať zmenu. Otvoriť dvere znamená, že na to, aby sme mohli zmenu privítať, musí každý z nás niečo urobiť. A musíme konať spoločne aby sme dokázali tie dvere otvoriť, pretože dvere a kľučka dverí sú veľké a na otvorenie týchto dverí treba oveľa väčšiu silu ako má jednotlivec.

Ďakujem, že mám okolo seba ľudí, s ktorými môžem meniť svet. Ďakujem, že spoločne robíme svet krajším miestom pre život. Pridajte sa k nám :)

DCIM100MEDIA

Ako sa vymaniť z Matrixu?

Matrix, zmena

Ešte stále veľa ľudí žije v Matrixe. Či už na fyzickej úrovni, alebo na psychickej. Dostať sa z Matrixu nie je také jednoduché. Mnohým ľuďom bráni v odpojení sa z Matrixu ich vlastná myseľ. Vďaka očisteniu mysle sa človek dokáže vymaniť z Matrixu aspoň na psychickej úrovni a následne aj na fyzickej – materiálnej úrovni.

Ak sa ti nechce čítať, pozri si vlog (9 min):

Čo je Matrix?

Ak niekto náhodou ešte nevie čo je Matrix (čítaj metrix), tak Matrix je súčasný systém, v ktorom žijeme. Systém, v ktorom ľudia musia platiť za to, aby dokázali prežiť. Človek je jediný tvor na planéte, ktorý musí platiť za to, aby žil.

Ľudia musia chodiť 8 a viac hodín denne do práce aby uživili seba, svoje túžby a rodinu. Veľa ľudí strávi takmer polovicu svojho života v škole a v práci, ktorá ich nebaví. Toto je život? Nie, to je prežívanie v Matrixe. Smutný fakt je, že ľudia v Matrixe nedokážu byť naozaj šťastní a prijali Matrix ako súčasť ich života. Hovoria “Taký je život, zvykaj si“. Je to smutné, no je to tak. Našťastie existujú ľudia, ktorí si uvedomujú nezmyselnosť súčasného systému a začínajú sa z Matrixu pomaly odpájať a prežívajú skutočné šťastie, ktoré v Matrixe nemožno dosiahnuť.

Život mimo Matrixu na fyzickej úrovni začína v momente kedy sa človek dokáže uživiť tým, čo ho naozaj baví.

Život mimo Matrixu na psychickej úrovni začína v momente kedy si človek uvedomí nezmyselnosť systému, v ktorom žije a začne robiť potrebné kroky aby sa zo systému, teda z Matrixu odpojil.

Film Matrix

Film Matrix krásne ilustruje súčasný systém a súčasné dianie vo svete. Vo svete žijú ľudia, ktorí si uvedomujú nezmyselnosť súčasného nastavenia systému a rozmýšľajú ako sa z tohto systému vyslobodiť a na druhej strane ľudia, ktorí si to vôbec neuvedomujú. Nazvime ich uvedomelí a neuvedomelí.

Neuvedomelí ľudia sú na systéme tak závislí, že sú ochotní ho brániť. Na druhej strane uvedomelí ľudia by si vedeli predstaviť oveľa krajší a slobodnejší život. Sloboda je to, čo si najviac cenia. Neuvedomelí ľudia si ani neuvedomujú, že nie sú slobodní. Sú udržiavaní v nevedomosti cez médiá, školstvo, zdravotníctvo, prácu a peniaze. Neuvedomelí ľudia robia prácu zvyčajne len pre peniaze. Keby za prácu nedostávali peniaze, nerobili by ju, pretože ich práca nebaví. Uvedomelí ľudia robia zvyčajne prácu, ktorá ich baví a robili by ju aj keby za ňu nemajú zaplatené.

Čas a peniaze

Peniaze sú najväčšia prekážka v oslobodení sa z Matrixu. Keďže ľudia musia platiť minimálne za jedlo a za strechu nad hlavou, musia mať dostatok preňazí aby prežili. Je to dokonalá pasca Matrixu. Matrix je navyše nastavený tak, aby ľudia nezarábali príliš veľa, aby nezískali príliš veľa slobody. Tiež nemajú moc času na premýšľanie a na seba, pretože väčšinu času trávia v práci. Keby mali ľudia dostatok času a peňazí, mohli by sa veľmi jednoducho vyslobodiť z Matrixu. Preto základným predpokladom pri oslobodení sa z Matrixu je dostatok peňazí na to, aby mohol človek začať robiť to, čo ho baví a živiť sa tým.

Väčšina ľudí v Matrixe robí prácu, ktorá ich nebaví a robí ju len pre peniaze. Sú preto frustrovaní a nešťastní. Potrebujú sa ventilovať tým, že si večer zapnú telku a vypnú mozog, alebo si mozog prepláchnu alkoholom. A tak stále dokola, deň za dňom, večer za večerom. Ľudia, ktorí nemajú radi svoju prácu, potrebujú víkendy na odpočinok a nemajú radi pondelky. Ale ľudia, ktorí robia prácu s radosťou, ju môžu robiť nonstop aj cez víkendy. Keď človeka práca baví, nie je to práca. Je to záľuba, ktorá slúži na živobytie. A tak by to po správnosti malo byť. Uvedomelí ľudia to chápu a snažia sa uživiť tým, čo ich baví.

Odpájanie sa

Živiť sa tým, čo človeka baví, znamená čiastočné odpojenie sa z Matrixu a získanie väčšej slobody a väčšieho šťastia. Ľudia pripojení v Matrixe sú neustále nešťastní a ich nespokojnosť pramení najmä z práce, ktorá ich nebaví.

Na to, aby mohol človek začať robiť to, čo ho baví, si potrebuje ušetriť toľko peňazí aby dokázal vyžiť aspoň rok bez príjmu. Plus to, čo potrebuje ako vstupnú investíciu na jeho záľubu. Ak človek dokáže robiť celý rok to, čo ho baví, ostatní si jeho prácu všimnú a s veľkou pravdepodobnosťou ho to začne živiť. Zo začiatku bude mať možno mizerný príjem, ale keď sa o ňom dozvie viac ľudí, bude mať o príjem peňazí postarané.

Ak človek dokáže robiť to, čo ho baví a ešte ho to aj uživí, je to prvý predpoklad k odpojeniu sa z Matrixu.

Minimalizovanie výdavkov

Dôležitý krok je minimalizovanie výdavkov. Ak chcete zmeniť prácu a máte vysoké výdavky, pravdepodobne budete mať obavy či sa vôbec uživíte. Vysoké výdavky sú ďalšia pasca Matrixu. Poškrtajte všetky zbytočné výdavky, ktoré máte a uvidíte ako sa vám uľaví. Ja som platil napríklad životné pripoistenie, zdravotné poistenie, dva nájmy a iné pomerne veľké výdavky, ktoré ma oberali o veľa peňazí… podarilo sa mi minimalizovať výdavky o polovicu. Som schopný prežiť rok za tú istú sumu za akú som bol schopný prežiť pol roka pred minimalizovaním výdavkov. Uskromním sa aby som mohol robiť to, čo ma baví.

Čas

Ďalším predpokladom na odpojenie sa z Matrixu je čas. Ak má človek čas sám na seba a má ešte aj peniaze, získa slobodu, o ktorej mnohí len snívajú.

Keď má človek čas na premýšľanie o živote, je na správnej ceste k odpojeniu sa z Matrixu aj na psychickej úrovni. Ak navyše tento čas využije na štúdium a sebarozvoj, dokáže sa z Matrixu odpojiť ľahko.

Základné kroky k odpojeniu sa z Matrixu

Televízia

Prvý základný predpoklad k odpojeniu sa z Matrixu je prestať pozerať televíziu. To dúfam už všetci z vás spravili. Pokiaľ si človek nechá denno denne vymývať mozog televíziou, tak sa len veľmi ťažko odpojí z Matrixu. Nemusí si ani uvedomiť, že žije v Matrixe.

Čo ma baví?

Druhý krok je zistiť, čo človeka baví. Každý z nás má niečo, čo ho baví a napĺňa. Niekoho môže baviť maľovanie, písanie, zahradkárstvo, poľnohospodárstvo, varenie, pečenie, staranie sa o zvieratá, učenie,… čokoľvek. Deti väčšinou vedia čo chcú v živote robiť. Skúste sa vrátiť spomienkami do detstva a tak zistíte čo vás už odmalička bavilo. Mňa napríklad bavilo tráviť čas v kuchyni a pomáhať vytvárať skvelé jedlá. Neskôr ma fascinovali počítače.

Keď som sa po strednej škole rozhodoval čo ďalej, pýtal som sa dokolečka “Čo by ma bavilo? Čo by ma bavilo?…” a spomenul som si na detstvo kedy ma to ťahalo k počítačom. Tak som šiel študovať informatiku a neskôr som sa ako programátor aj živil. Neskôr som zistil, že by ma bavilo aj učiť. Tak sa teraz snažím dávať zo seba všetko, čo som sa za posledných pár rokov naučil.

Odpojenie

Ak si uvedomelý, robíš prácu, ktorá ťa baví a máš čas aj na seba a na štúdium vecí, ktoré ťa zaujímajú, gratulujem! Si odpojený z Matrixu. Je to super pocit, ktorý prajem zažiť každému. Každý by mal zistiť čo ho baví a začať to robiť. Robiť prácu, ktorá človeka baví, je základný predpoklad šťastného života. Človek nemôže byť šťastný keď trávi polovicu svojho času v práci, ktorá ho nebaví. A tiež nemôže byť šťastný keď má v hlave rôzne bloky, ktoré ho robia nešťastným. Naša miera šťastia závisí od toho ako vnímame realitu. Ak dokážeme vnímať realitu takú aká je, dokážeme byť šťastní TU a TERAZ. Naše šťastie závisí v značnej miere od nášho vedomia. Píšem o tom v článku “Vedomie a vnímanie reality“.

Prajem si aby sa čo najviac ľudí dokázalo odpojiť z Matrixu. Prajem si aby bolo čo najviac ľudí naozaj štastných.

Dnes som iný ako včera – Evolúcia vedomia

Osobný rozvoj, zmena

Ak si myslíte, že dnes som ten istý človek ako som bol včera, tak ste na omyle. Ak si myslíte, že ma poznáte, tak ste na omyle. Žiaľ veľa ľudí si o mne vytvára obraz na základe mojich činov a názorov z minulosti. Keby zažili to, čo ja, keby zažili evolúciu vedomia na vlastnej koži, tak by vedeli, že človek podlieha neustálym zmenám a mení sa každou sekundou. Vedeli by, že dnes som iný ako som bol včera. Dnes mám iné názory a robím iné veci ako som robil v nedávnej minulosti.

Ak sa ti nechce čítať, pozri si vlog (7 min):

Evolúcia vedomia

Mením sa každým dňom a niektorí ľudia sa menia rovnakým tempom. Iní sa menia pomalšie, ale isto. Evolúcia vedomia prebieha neustále, každú sekundu. Každú jednu sekundu si môžeme uvedomiť niečo, čo sme si ešte pred sekundou neuvedomovali. Je to úžasné. Vedomie sa mení veľmi rýchlo. A podľa vedomia sa neskôr menia aj skutky.

Včera som jedol mäso, dnes ho nejem. Včera som sa dokázal nahnevať kvoli hocijakej hovadine, dnes už nie. Včera som bol smutný, dnes nie som. Včera som bol iný ako dnes.

Život je v neustálom vývoji. Nazýva sa to evolúcia. Nevyvíja sa len fyzická forma, ale vyvíja sa aj naše vedomie. Včera som sa mohol stotožňovať s mojim telom, ale dnes som sa naučil a pochopil, že nie som toto telo. Včera som nevedel koľko je 2 + 2, dnes už to viem. Učíme sa neustále a to nás formuje.

Keď som pred mesiacom napísal nejaký článok, neznamená to, že dnes sa s ním stotožňujem. Po mesiaci som sa zase niečo naučil a zase som sa trochu zmenil. S článkom, ktorý som napísal pred mesiacom som sa stotožňoval v momente, kedy som ho písal. Keď si dieťa, tak máš inú mentalitu a iné hodnoty. Keď si už dospelý, tak máš zase inú mentalitu a iné hodnoty. Počas života sa tvoja mentalita a tvoje hodnoty neustále menia. Moja mentalita a moje hodnoty sa za posledných pár mesiacov menili doslova zo dňa na deň. Dnes som pochopil niečo, čo som včera nechápal. Dnes som iný ako včera. Každý deň sa učím niečo nové a moje vedomie sa podľa toho mení. Ak som ti včera niečo hovoril, dnes už môžem tvrdiť úplne niečo iné. Ak som včera niečo robil, dnes už to nerobím. Robím zase niečo iné. A je to preto, lebo som sa zase niečo nové dozvedel, naučil. Neustále sa učím a vyvíjam.

Napríklad včera som odsudzoval ľudí, dnes už nie. Včera som pil alkohol, dnes už nepijem. Dnes už vnímam veci úplne inak ako som ich vnímal včera.

Dnes si myslíš, že je niečo pravda a zajtra zistíš, že je to vlastne blbosť.

Aj keď sa stretneš s priateľom, ktorého si dlho nevidel, je dosť možné, že bude iný ako si ho poznal. Bude mať inú prácu, iné hodnoty, iné názory.

consciousness_evolution

Evolúcia vedomia je rýchla

Evolúcia vedomia prebieha v každom z nás veľmi rýchlo. Doslova zo sekundy na sekundu. Každú sekundu si môžeme uvedomiť viac a viac. No už dlhšie trvá kým sa to prejaví v našich činoch. Veľa ľudí pochybuje a prebieha v nich boj medzi srdcom a rozumom. Srdce vraví “Sprav to!” ale rozum vraví “Nerob to!“. Píšem o tom v článku “Rozum verzus srdce“. Niektorí ľudia si síce uvedomujú určité veci, ale počúvajú rozum namiesto srdca a tak ich evolúcia vedomia prebieha o čosi pomalšie, pretože nie je podporená činmi.

Evolúcia vedomia a činy

Činy sú veľmi dôležitou súčasťou evolúcie vedomia. Činy sú to, čo formuje našu osobnosť. Vďaka činom a slovám môžeme ukázať ostatným kto vlastne sme. Keby sme nič nerobili a nič nehovorili, ľudia by nás nepoznali. Boli by sme pre nich ako nejaký kameň, ako niekto cudzí. Len vďaka našim slovám a činom môžu povedať, že nás poznajú.

Činy a vedomie

Človek robí také činy, aké má vedomie. Ak má určitý stupeň vedomia, dokáže zabíjať a jesť zvieratá. Ak má iný stupeň vedomia, nedokáže zabiť ani muchu a už vôbec nedokáže zjesť mäso. Pretože si uvedomuje čo svojimi činmi spôsobuje a snaží sa páchať čo najmenej škody.

Až keď urobíme nejaký čin, vtedy ukážeme svetu kto vlastne sme. Vtedy ukážeme aké máme vedomie. Keď človek získa iný stupeň vedomia, ale stále robí rovnaké činy, ostatní nebudú vedieť, že je iný, že má iný stupeň vedomia. Až keď spraví niečo inak, niečo čo dovtedy nikdy nespravil, vtedy si ostatní môžu všimnúť, že je iný. A až keď podporí svoje vedomie činmi, vtedy sa vytvorí akýsi check-point (čekpoint), od ktorého sa potom môže odraziť ďalej, uvedomiť si vďaka činom ďalšie veci a robiť tak ďalšie činy.

Činy, vedomie a ja

Po prečítaní knihy “Vědecké poznání duše” som si uvedomil čo je vlastne mäso a prestal som ho jesť. Po pol roku nejedenia mäsa som pocítil očistu vedomia a zažil som bezpodmienečnú lásku. Neskôr som začal každý deň meditovať a vďaka meditácii som si uvedomil veľa vecí. Vedomie sa mi opäť prečistilo a posunulo na inú úroveň. Zmenil sa mi rebríček hodnôt a priority v živote. Vždy keď si niečo uvedomím, tak sa snažím podľa toho aj konať. Podporujem svoje vedomie činmi a vďaka činom si uvedomujem ďalšie veci. Činmi navyše ukazujem ľuďom kto som. Ľudia si tak môžu všimnúť, že dnes som iný ako som bol ešte pred nedávnom.

Činy sú dôležité

Činy sú veľmi dôležitá súčasť evolúcie vedomia. Každá jedna zmena vo vedomí by mala byť podporená činom, aby mohla nastať ďalšia zmena vo vedomí a následne vykonaný ďalší čin. Je to krásna reťazová reakcia.

vedomie a činy

Keď budem robiť stále to isté, ťažko si pri tom uvedomím niečo nové. Ľudia, ktorí majú prečítané desiatky kníh, sa len ťažko posunú ďalej keď teóriu neuvedú do praxe.

Posolstvo na záver

Aby mohla nastať evolúcia, musí najskôr nastať vnútorná revolúcia v každom človeku.

Ak ti niečo vadí, je to tvoj problém

Osobný rozvoj, poučné, šťastie, zmena

Aj keď sa to mnohým ľuďom nezdá a mnohí si to neradi priznávajú, všetky ich problémy si vytvárajú sami v hlave. To ako sa človek postaví k situácii, záleží od jeho vedomia. Ľudia s rôznym stupňom vedomia vnímajú tú istú vec odlišne. Niekto vidí tú istú vec ako dobrú, prípadne neutrálnu a iný ju vidí ako zlú. V skutočnosti je všetko neutrálne a na základe svojho vedomia tomu ľudia dávajú prívlastky ako “dobré” či “zlé”.

Ak sa ti nechce čítať, pozri si vlog (10 min):

Ja za to nemôžem! Môže za to on!

“Ja za to nemôžem!” To je veľmi častá veta, ktorá prezrádza o človeku neschopnosť vziať svoj život do svojich rúk. Zvaľovať vinu na iného patrí medzi najväčšie slabosti človeka.

Ja za to nemôžem, že moja rodina je zadĺžená až po uši. Za to môže otec!

Ja za to nemôžem, že mám rakovinu, veď sa stravujem celkom zdravo, akurát zažívam občas stresy a bývam rozčúlený. Môže za to môj šéf!

Ja za to nemôžem… hmm, naozaj?

Tak vyplakávaj…

Ak za niečo nemôžeš, ale týka sa ťa to, máš dve možnosti:

  1. Zvaľuj vinu na iného, čo v konečom dôsledku nič nevyrieši.
  2. Snaž sa s tým niečo spraviť. Týka sa to predsa aj teba a ovplyvňuje to tvoj život. Nespoliehaj sa, že to vyrieši ten, kto za to môže. Nezvaľuj vinu na iného. Nezbavuj sa zodpovednosti za svoj život.

Ak mi niečo vadí

Ak mi niečo vadí, je to môj problém. Mne to vadí. Niekomu inému s iným stupňom vedomia rovnaká vec vadiť nemusí.

Ak mi vadí, že si pri mne niekto zapálil cigaretu, je to môj problém, nie toho, kto si ju zapálil. A ja môžem tento problém vyriešiť. Môžem jednoducho odísť z dosahu cigaretového dymu, požiadať fajčiara nech pri mne nefajčí, alebo to jednoducho znášať.

Ak mi vadí, že mi lezie po ruke osa, je to môj problém, nie tej osy.

Ak mi vadí, že je môj partner nervózny a každú chvíľu sa takmer bezdôvodne rozčuľuje, je to môj problém, nie jeho.

Ak mi vadí, že sa niekto usmieva a ja mám život plný problémov, kvoli ktorým sa mi nedá usmievať, je to môj problém. Ja tie problémy vnímam ako problémy.

Ak mi vadí… ak mi vadí čokoľvek, je to môj problém.

Zákon rezonancie

V Božom Zákone Rezonancie je každá vlastnosť frekvencia a platí, že keď sa dve rovnaké stretnú, nastane rezonancia. U každého človeka bez výnimky. To znamená, že ak máme rovnakú vlastnosť ako človek, ktorého sme práve stretli – tieto začnú rezonovať – čo zvýši intenzitu nášho emočného prežívania. Ak je vlastnosť pekná, začneme ju na tom druhom chváliť, ak škaredá, bude nás na tom druhom rozčuľovať. Ak nemáme takú vlastnosť ako má človek, ktorého sme práve stretli – rezonancia nenastáva – intenzita nášho emočného prežívania sa nezvýši a vlastnosti tohto človeka vieme v kľude pozorovať.

Neuvedomujeme si, že ten druhý človek je naším zrkadlom, že pred ním stojíme, ako pred zrkadlom a snažíme sa špinu, ktorú máme na svojom čele, utierať bezvýsledne na čele toho, kto je v zrkadle a nie na svojom.

Ak budeš k sebe naozaj úprimný, môžeš si všimnúť, že máš rovnaké vlastnosti, ktoré ti vadia na iných. Ak by si ich nemal, nevadili by ti.

Čokoľvek čo sa ti páči s tebou rezonuje. Takisto aj to, čo sa ti nepáči s tebou rezonuje. Ak ti niečo vadí, je to len a len tvoj problém. Niekomu inému to vadiť nemusí.

Ak ti napríklad niekto povie, že si sebec a v tebe to vyvolá negatívnu emóciu, tak môžeš zistiť, že sebec naozaj si. Stačí sa len úprimne nad sebou zamyslieť. Keby nie si sebec, asi by ti to niekto len tak nepovedal. A keby aj, tak by to v tebe nevyvolalo negatívnu emóciu, ak sebec naozaj nie si.

Kto to môže vyriešiť?

Všetky tvoje problémy môžeš vyriešiť jedine ty. Nikto iný to za teba nespraví. Taká je skutočnosť. Skutočnosť, za ktorú by si mal zobrať zodpovednosť a začať konať.

Ak zažívaš čokoľvek, čo ti vadí, môžeš to vyriešiť jedine ty.

Ale ako?

Začni sa pýtať “Prečo?“.

Prečo?

Pýtať sa otázky je v živote veľmi dôležité. Kto sa nepýta, ten sotva dostane odpoveď. Kto neklope, tomu sotva otvoria. Otázka “Prečo?” je jedna z najdôležitejších otázok vôbec.

Ak ma niekto nahnevá, pýtam sa “Prečo? Prečo sa hnevám? Mám sa naozaj prečo hnevať? K čomu je dobré, že sa hnevám? Neubližujem si tým? Prečo by som sa mal hnevať a ubližovať sebe aj ostatným?”. Hnev je jedna z najhorších emócií vôbec. Spôsobuje nepríjemnosti nie len nahnevanému človeku, ale všetkým naokolo. Keď človek dokáže zachytiť a spracovať svoj hnev včas, ušetrí tak veľa problémov sebe aj ostatným.

Prečo sa mi pokazilo auto? Pretože je staré. Prečo mám staré auto? Lebo nemám peniaze na nové. Prečo nemám peniaze na nové? Lebo mám slabo platenú prácu. Prečo mám slabo platenú prácu? Lebo nemám kvalifikáciu na lepšie platenú prácu. Prečo nemám kvalifikáciu? Lebo som lenivý naučiť sa niečo viac, vďaka čomu by som si mohol nájsť lepšie platenú prácu.

Vďaka neustálemu sa pýtaniu “Prečo?” prídeme až ku koreňu problému a tento koreň problému môžeme následne riešiť. Riešenie problémov od konca, riešenie dôsledkov v konečnom dôsledku nič nerieši. Kým nevyriešime príčinu, problém bude stále existovať.

Ako?

Keď už zistíš prečo máš problém, môžeš začať rozmýšľať ako ho riešiť. Bez objavenia skutočného pôvodu problému samotný problém nevyriešiš. Vyriešiš možno dôsledok, ale to nestačí.

Keď problém prestane byť problémom

Ak odstrániš príčinu problému, problém prestane existovať. Ak ti niečo vadí, pýtaj sa prečo ti to vadí. Hľadaj chyby v sebe, nie v iných. Skutočná príčina je vždy v tebe. Ostatní sú len zrkadlo, vďaka ktorému môžeš vidieť svoje vlastnosti a svoje vnímanie reality. Pozoruj vlastnosti, ktoré ti vadia na iných a skús ich nájsť v sebe. Buď k sebe úprimný, jedine tak dokážeš tie vlastnosti nájsť a odstrániť.  Pozoruj situácie, ktoré ti vadia a pýtaj sa prečo ti vadia. Opäť hľadaj chybu v sebe a rozmýšľaj nad tým čo môžeš spraviť preto, aby ti to nevadilo. Akonáhle svoje chyby odstrániš, prestanú ti vadiť na iných a budeš sa len nechápavo usmievať ako si mohol byť taký. Situácie, ktoré ti predtým vadili, budeš zvládať s kľudom mnícha. Stojí to za to.

Keď som začal žiť vedome a začal som sa pýtať “Prečo?” – “Prečo sa mi to deje, prečo sa tak cítim,…”, začal som prichádzať na to, že si vlastne sám sebe robím zle. Vnímal som situácie horšie ako v skutočnosti boli. Pochopil som, že nič nie je také zlé, aby nemohlo byť ešte horšie. Vždy môže byť horšie. A preto by sme nemali vnímať situácie ako najhoršie, pretože v skutočnosti najhoršie nie sú. Len my sami si ich tak v hlave vytvárame. My sami si spôsobujeme utrpenie. Myslíme si – och ako nám bolo ublížené. V skutočnosti nám mohlo byť ublížené oveľa viac. Život nám nepripraví nič, čo by sme nedokázali zvládnuť. Každému naloží len toľko, koľko unesie. Práve vďaka ťažkým životným situáciam sa môžeme v živote niečo naučiť a posunúť sa ďalej, postúpiť do ďalšieho ročníka v škole života. Môžeme sa naučiť nevytvárať si v hlave utrpenie. Keď sa toto naučíme, čaká nás krásny život. Budeme sa tešiť na ďalšie lekcie, lebo budeme vedieť, že sa vďaka nim stávame silnejšími.

Ak sa chcete naučiť nevytvárať si v hlave utrpenie, musíte si spraviť poriadok vo svojej mysli. Myseľ si upracete pomocou každodennej meditácie. Zo začiatku vám stačí meditovať len 5 minút denne a výsledky sa dostavia už po pár mesiacoch. Je lepšie upratať si myseľ za niekoľko mesiacov ako vôbec.

Keď som začal praktikovať každodennú meditáciu, moje vedomie sa očistilo a svet je pre mňa zrazu oveľa krajší. Každým dňom sa mi zdá byť svet krajší. Moje vedomie sa očisťuje stále viac a viac. Pochopil som, že to ako vnímam realitu, závisí od môjho vedomia. Zistil som, že utrpenie som si vytváral sám v hlave a veľa ľudí to stále robí. Zistil som, že všetko čo sa mi doteraz dialo, malo zmysel. Všetko. Píšem o tom v článku “Život nie je chaos a náhody neexistujú“. O meditáciach píšem v článku “Čo mi dala meditácia“.

Začni meditovať, uprac si svoju myseľ a buď šťastný!

Posolstvo pre nasledujúce roky

zmena

Ak bude ľudstvo pokračovať tak, ako doteraz, čaká ho nie moc svetlá budúcnosť. Ľudstvo a planétu Zem čakajú veľmi, veľmi ťažké časy pokiaľ sa ľudia nezmenia a nezačnú robiť potrebné kroky pre záchranu planéty, ktorú sami devastujú. Ľudia sú na planéte ako parazity. Spôsobujú viac škody ako úžitku. Planéta Zem už to dlho nevydrží.

Ak sa ti nechce čítať, pozri si vlog (5 min):

Netýka sa to len problémov životného prostredia, ale aj vojen, hnevu, nenávisti a iných nie moc pekných vlastností a činov ľudí. Ľudia si jednoducho vytvárajú peklo na Zemi.

Spoločnosť sa stáva čoraz čudnejšou. Všetko čo mohlo byť spravené z materiálnych pohnútok, bolo spravené. A teraz ľudia nevedia čo majú robiť. Všetko čo dokážu spraviť je spraviť si divný účes, alebo potetovať svoje telo od hlavy až po päty. Čo nové ešte dokážu? Ľudia začnú robiť viac a viac zvláštnych vecí, pretože chcú robiť niečo nové.

Dnešná spoločnosť zavrhuje duchovný život. Ak sa spoločnosť nevráti späť k duchovnu, je odsúdená na zánik. Ľudia musia začať praktikovať nenáboženský duchovný proces vo veľkom. Tento proces sa neviaže na žiadne náboženstvo, či ideológiu. Je to jednoduchý proces, ktorý vráti ľuďom ľudskosť. Doteraz boli spravené možno malé opravy tu a tam, ľudia niečo vyskúšali, ale ešte to nebolo spravené vo veľkom merítku. Dnes sa to dá s dostupnou technológiou uskutočniť vo veľkom.

Bude to najdôležitejšia vec, ktorú môže súčasná generácia ľudí spraviť. Má výsadu spraviť veľkú zmenu v ľudskom vedomí.

Ak budú ľudia robiť príliš veľa externého inžinierstva, zničia si planétu. Je čas, aby sa ľudia obrátili do seba, aby začali robiť vnútorné inžinierstvo a nespôsobovali tak žiadnu škodu vonku. Ľudí čaká veľa práce, ktorú budú musieť urobiť vo vnútri seba. Ak ľudia neprijmú túto možnosť vnútornej práce a nezačnú ju praktikovať vo veľkom, tak si jednoducho vďaka súčasnému priemyslu a vonkajšiemu inžinierstvu zničia planétu. Všetko tomu nasvedčuje.

evolution - go back we fucked up everything

Toto posolstvo pochádza od osvieteného človeka menom Sadhguru. Ja a veľa iných ľudí sa s ním plne stotožňujem. Nenáboženským procesom myslí meditáciu Isha Kriya, ktorá je zatiaľ dostupná len v angličtine: http://www.ishafoundation.org/Ishakriya/FAQs. Prípadne akákoľvek iná meditácia vám pomôže praktikovať vnútorné inžinerstvo, vďaka ktorému začnete používať vonkajšie inžinierstvo rozumnejšie. O meditáciach píšem v článku “Čo mi dala meditácia“.

Budúcnosť ľudstva a planéty závisí na jednotlivcoch. To, ako bude vyzerať naša planéta o 50 rokov závisí od nás tu a teraz. Nenechávajme to na ďalšiu generáciu. Neurobme osudovú chybu. Môžeme zmeniť svet. No najskôr musíme zmeniť seba. Jeden múdry človek menom Mahatma Gándhí raz povedal: “Buď zmenou, ktorú chceš vidieť vo svete“.

kto chce zmenu

Zmena nepríde len tak. Nemôžeš očakávať, že svet sa zmení bez toho, aby si sa zmenil ty. Predstav si planétu Zem ako živú bytosť. Ľudia sú jej bunky. Tieto bunky sú lenivé, smutné, ustráchané, plné hnevu a nenávisti k ostatným bunkám, vzniká rakovina. Rakovina Zeme. Zem môže na rakovinu zomrieť ak sa bunky nezačnú správať lepšie. Ak sa jednotlivé bunky nezmenia, Zem čaká smrť a jej bunky zákonite takisto.

Môžete žiť ako doteraz, nemusíte sa meniť. Môžete zvaľovať vinu na iných. Môžte ukazovať prstom – on za to môže, on je rakovinová bunka. Je to pohodlnejšie, ja viem. Ale potom vás chcem vidieť ako budete vysvetľovať ďalším generáciam prečo ich čaká s veľkou pravdepodobnosťou záhuba. Oni budú potom ukazovať prstom na vás – vy za to môžete, vy ste nič nespravili pre lepšiu budúcnosť a kvoli vám teraz umiera naša matka Zem. Kvoli vám zomrieme aj my. Pozrite sa čo ste porobili, no len sa pozrite aké svinstvo ste dovolili páchať na vašej vlastnej matke Zemi.

Na záver mám pre vás odkaz od našej matky Zeme. Odkazuje: “Upracte si svoj neporiadok. S láskou, vaša Mama”.

Prečo už nepijem alkohol

život, zmena

Alkohol je metla ľudstva a občas pozametať treba. Aspoň tak si pitie alkoholu obhajujú niektorí ľudia. Keď vidím ako s ľuďmi každý piatok zametá alkohol, tak sa čudujem, že som bol vlastne taký istý. Ešte pred rokom som každý piatok vypil 7 – 8 pív za večer. Domov som chodil o 3 – 4 ráno. S pivom mi bolo fajn. Ani mi to neprišlo, že pijem nejak moc, ani som si väčšinou nestihol uvedomiť, že som už opitý. Na pivo som bol zvyknutý. Pivo som ani nepovažoval za alkohol. Ale pri ôsmom pive som si už veru uvedomoval, že mám dosť.

Ak sa ti nechce čítať, pozri si vlog (11 min):

Alkohol a spoločnosť

Čím viac vypiješ, tým väčší si frajer. Tak to chodí v dnešnej spoločnosti. Ten, kto pije málo, je sráč. Ten, kto nepije vôbec, je divný. Alkohol je v spoločnosti vyzdvihovaný do nebies. Teda aspoň u mladých ľudí, ktorí by si párty, chatu, či opekačku bez alkoholu nedokázali predstaviť.

Niektorí ľudia si pestujú závislosť na alkohole a stávajú sa z nich alkoholici. Alkohol je legálna droga, ktorú veselo požíva veľká časť populácie. Nadmerné požívanie alkoholu môže nie len za cirhózu pečene, ale aj za rozvrátené rodiny a problémy vo vzťahoch. Ľudia sa pod vplyvom alkoholu stávajú akoby inou osobou, dosť často agresívnou.

Výmena osobnosti

Keď som pil, nepripúšťal som si, že by ma alkohol nejako výrazne ovplyvňoval. Myslel som si, že ho zvládam v pohode a že si zvládam zachovať triezvu hlavu aj keď mám dve promile. Nuž ďalej od pravdy som byť nemohol. Neskôr som si uvedomil ako na mňa alkohol vplýval. Aj keď som nebol moc opitý, ale bol som tak v náladičke, už som bol posadnutý takzvaným alkoholovým démonom. Akoby sa zmenila moja osobnosť. Keď som sa hádal s priateľkou, bolo to vo väčšine prípadov práve vtedy, keď sme boli pod vplyvom. Naše vnímanie reality sa vďaka alkoholu zmenilo a naše slovné vyjadrovanie a emócie takisto. A vo veľa prípadoch sa práve vynárali negatívne vety a následne negatívne emócie. Keď som bol pod vplyvom, bol som ešte väčší flegmatik ako za triezva. Bol som úprimnejší a neuvedomoval som si účinok svojich slov. Vtedy ma ešte ovládalo ego, tak si možno viete predstaviť akú spúšť som narobil. Ja som si v hĺbke duše uvedomoval čo som spôsobil, ale ego sa ma snažilo presvedčiť, že to mám nechať tak, že je to v poriadku. Nedokázal som povedať prepáč. Nikdy. Slovíčko prepáč bolo pre mňa, pre moje ego ako nažhavené železo, ktoré by sa ma dotklo hneď ako by som povedal prepáč. Jednoducho ego sa bálo slovíčka prepáč ako čert kríža a nedovolilo mi ho vysloviť. Tak som svojej priateľke po hádke nikdy nepovedal prepáč. Pretože ego sa ma snažilo presvedčiť, že to nie je potrebné.

Keď som už nemal priateľku a bol som pod vplyvom, číhal som na ženy a sledoval som ktorú by som sa mohol pokúsiť zbaliť. Moje opité JA bolo hotový Cassanova. No moje triezve JA by ženu nedokázalo ani osloviť. Už keď som to s alkoholom prehnal, častokrát som mal okno a nedokázal som si spomenúť čo som počas večera a noci vystrájal. Keď mi niekto následne ukazoval fotky z toho večera, nespoznával som sa. Hovoril som si “Čo si nepamätám, to sa nestalo”.

Prečo som pil

Pil som hlavne pivo. Tvrdý alkohol som pil len výnimočne pri nejakej špeciálnej udalosti ako napríklad oslava, festival, alebo keď prišiel po dlhom čase kamarát z Belgicka a chcel sa opiť.

Tvrdé mi moc nechutilo, ale pivo mi veľmi chutilo. Nepil som ho preto, aby som sa opil. Pil som ho preto, lebo je to najchutnejší alkoholický nápoj. Dokázal som vypiť 8 pív za večer. Síce už pri tom ôsmom som cítil, že som opitý a väčšinou som pri ôsmom aj skončil. Boli časy kedy som vypil 14 pív za deň. Napríklad keď som bol na pivnom pochode Kukanova desina, kde sa pochoduje po meste z jednej krčmy do druhej a v každej si dá človek pivo. Tých zastávok je 10, preto sa to volá Kukanova desina. Takže počas pochodu som vypil 10 pív a v cieli som pil ďalšie.

Keď chcem pokecať s kamošmi, ktorých som dlho nevidel, tak sa hovorí “Ideme na pivo” a kecáme pri pive. Je to v spoločnosti bežné. Dá sa ísť ešte aj na kávu, ale to je pre ženy. A navyše ja kávu nepijem. Pivo bolo pre mňa najlepší socializačný nápoj.

Ako milovník piva som si vychutnával rôzne druhy pív. V Brne som bol ako v pivnom raji. Fakt som pivo miloval a nikdy by som nepovedal, že si raz namiesto piva dám citronádu.

Ako som prestal piť

Za tento rok (2015) som toho zažil veľa a naučil som sa ešte viac. V januári som zažil svoje duchovné prebudenie, ktoré ma priviedlo k bezpodmienečnej láske, spriazneným dušiam, anjelským číslam a iným duchovným veciam. Ako som sa tak venoval duchovnu, začal som meditovať a vďaka meditácii som začal viac vnímať svoje telo a jeho potreby. Začal som viac vnímať účinok alkoholu na moje telo. Už som cítil zmenu vnímania aj po pár dúškoch piva. Bolo to zvláštne. Postupne som začal znižovať spotrebu piva zo 7 na 6, z 6 na 5, 4, 3. V septembri mi k spokojnosti stačili 3 pivá, v októbri už len dve.

Začiatkom novembra som bol s chalanmi na pivo. Dopíjal som druhé a chalani objednali ešte tretie. No čo už, povedal som si. Dve mi stačili, ale to tretie hádam do seba nejak dám. Už som bol z dvoch pív celkom plný a pripitý a to tretie som do seba nasilu dotlačil. Keď som ho dopil, išiel som radšej domov, aby som neriskoval aj štvrté pivo. Neviem si predstaviť, že by som vypil ešte aj štvrté. Keď som prišiel domov, mal som tvorivú náladu a napísal som článok. Písanie po troch pivách mi celkom išlo. Písal som asi do druhej ráno, potom som už bol unavený a išiel som spať. Ráno som sa zobudil a ešte som tie 3 pivá cítil v sebe. Akoby som ich vypil 7. Moje telo mi dalo limit, že zvládne 2 pivá, ale ja som mu naložil ešte aj tretie a dalo mi pocítiť, že sa mu to nepáči. Vtedy som zistil, že moje telo už ani z ďaleka nezvláda toľko piva ako kedysi. Maximálne 2 pivká a hybaj domov spať. Prípadne si daj nealko a kamoši ťa vysmejú.

V novembri som mal ešte jednu akciu, kamoška kolaudovala byt. Nechcel som piť ani pivo, ale mal som v chladničke ešte nejaké plechovky, ktoré mi ostali z letnej opekačky. Tak som 2 plechovky zobral na kolaudačku, že ich niekomu dám. No pivo nakoniec nikto nepil. Všetci pili víno. Ja som si teda otvoril jednu plechovku piva a trvalo mi asi hodinu a pol kým som ju vypil. Cítil som účinok alkoholu už po prvom vypitom deci. Už dlhšie som vnímal, že moje telo je viac citlivé na alkohol, no teraz som vedel, že pijem svoje posledné pivo. Mal som síce v chladničke ďalšie, ale to už som nechcel. Zbytok večera som pil čistú vodu. A veru aká bola dobrá! Uvedomil som si, že vôbec nepotrebujem alkohol, aby som sa mohol zabaviť s kamošmi. Uvedomil som si, že s čistou hlavou si užijem večer viac ako s opitou hlavou. Uvedomil som si, že na to, aby som sa zabavil, vôbec nepotrebujem alkohol.

A tak som šiel na ďalší týždeň von a namiesto piva som si dal citronádu. Ja, milovník piva. Každý, kto ma pozná vie, že som miloval pivo. Tiež som bol jeden z tých, ktorí nechápali ľudí, ktorí nepijú alkohol. Veď predsa pitie alkoholu je bežná prax v spoločnosti. Ako môže prísť niekto na párty, na chatu, na oslavu, či na opekačku a nedať si ani kvapku alkoholu? To sa potom nenudí medzi tými opitými hovadami? A veru zistil som, že sa človek bez alkoholu nenudí. Pozorovať opitých ľudí je totiž oveľa väčšia sranda ako byť jedným z nich.

Tak ako mi prestalo chutiť mäso, tak mi prestal chutiť aj alkohol. Dokonca aj moje milované pivo. Nikdy by som nepovedal, že mi bude chutiť čistá voda viac ako pivo. Hovoril som si, že vegetarián nikdy nebudem. Takmer v každom jedle som mal mäso. No čo čert nechcel, uvedomil som si čo je vlastne mäso, odkiaľ pochádza a prestalo mi chutiť. Alkohol mi tiež prestal chutiť, ale z iného dôvodu. Moje vedomie je už natoľko očistené, že už ani moje telo neprijíma alkohol. Aj keď vypijem len jedno pivo, cítim na sebe dosť veľkú zmenu vnímania reality a táto zmena je mi nepríjemná. Akoby sa moje vedomie a vnímanie sveta otupovalo. Akoby sa hladina môjho trvalého šťastia znižovala. Teraz má na mňa alkohol opačný účinok ako kedysi. Ľudia zvyčajne pijú, aby sa zabavili, aby sa uvoľnili a pocítili aspoň na chvíľu bezstarostnosť a prchavú eufóriu. Aj za cenu toho, že im ráno bude zle a ich realita tak bude ešte horšia ako predtým, než si vypili. A potom budú hovoriť, že už nikdy nepijú.

Ja nepijem alkohol preto, lebo ho moje telo a vedomie neprijíma. Moje nové vedomie vníma alkohol a iné omamné látky ako niečo, čo do tela nepatrí. A tiež už nepotrebujem piť alkohol aby som bol veselý. Nepotrebujem podporné látky na privodenie dočasnej blaženosti. Som totiž veselý a šťastný neustále. Šťastie získané alkoholovým opojením sa ani z ďaleka nevyrovná šťastiu, ktoré mám s triezvou hlavou. Práve naopak, moje šťastie sa pitím alkoholu znižuje.

Práve dňa kedy prestanem piť alkohol, som sa obával a zároveň som sa na to aj tešil. Pre väčšinu ľudí som kvoli tomu mimozemšťan, alebo som určite v nejakej sekte. Dúfam, že to moji priatelia pochopia a nebudú ma nútiť piť ako je to ich zvykom. Poznáte to, daj si, daj si s nami, daj si… no nedám si. V spoločnosti, v ktorej som sa doteraz pohyboval, je alkohol každovíkendový rituál. O tom prečo ľudia pijú každý víkend alkohol píšem v článku “Prečo sa ľudia opíjajú“. Verím, že tak ako si zvykli, že nejem mäso a že chodím bosý, tak si zvyknú aj na to, že nepijem alkohol.

Poďme si spraviť krajšiu realitu

poučné, zmena

Odkedy som pochopil silu myšlienky, zameriavam svoju pozornosť viac na pekné veci. Kútikom oka sledujem čo sa deje vo svete, ale nedávam tomu viac pozornosti ako je potrebné. No a vďaka tomu, že venujem viac pozornosti pekným veciam, sa stalo niečo úžasné.

Ak sa ti nechce čítať, pozri si vlog (16 min):

Som šťastnejší a láskyplnejší

Už sú to možno dva týždne odkedy som úplne pochopil, že na čo zameriavam pozornosť, to rastie. Keď som zameriaval svoju pozornosť na dianie vo svete, na utečencov, vojny, negatívnych ľudí a zapájal som sa do internetových diskusií, veľakrát som z diskusií odchádzal sklamaný a zúfalý. Zistil som, že ma ľudia žijúci v nevedomosti nedokážu pochopiť. Neskôr som sa prestal zapájať do diskusií, lebo som zistil, že je to premárnený čas. Tiež som prestal dávať pozornosť negatívnym správam, ktorými je zamorený už aj internet, takže to nie je také jednoduché. Televíziu nepozerám už asi 12 rokov. Nechápem ľudí, ktorí ju dokážu pozerať. Je to nad moje chápanie.

Nedávno som začal zameriavať svoju pozornosť viac na pekné veci. Na pekný deň, deti, zvieratá, prírodu,… Už po týždni som pocítil, že som šťastnejší a láskyplnejší. Vidím v ľuďoch viac dobra. Každý deň narazím na nejakú drobnosť, ktorá ma nesmierne poteší. Niekedy sa stane, že mi tečú slzy šťastia, alebo dojatia. Napríklad dnes som sa rozplakal dvakrát. Prvá vec, ktorá ma dojala, bol nasledujúci príbeh:

„Pred pár dňami sme šli s manželom na večeru do našej obľúbenej samoobslužnej reštaurácie. Objednali sme si a ako sme tak čakali na jedlo, uvidela som bezdomovkyňu, ktorá si pýtala od ľudí zvyšky jedál, ktoré chceli vyhodiť. Všetci ľudia bezdomovkyňu ignorovali a jedlo jednoducho vyhodili. Keď som to videla, zlomilo mi to srdce. Pracujem s bezdomovcami už niekoľko rokov, všetkým im dávam veľa lásky. Povedala som manželovi, že keď budem dojedať, nechám jej zo svojho jedla. Keď sme boli na odchode, tak som sa obzerala po bezdomovkyni, no nevidela som ju. Cítila som smútok, keď som vedela, že bezdomovkyňa hľadala len kúsok teplého jedla a nedostalo sa jej ho. Keď už som išla vyhodiť môj zbytok kuraťa a asi 6 hranoliek, započula som veľmi tichý hlas, ktorý sa ma pýtal, či mi niečo z jedla ostalo. Otočila som sa a bola to ona. Dala som jej zbytok môjho jedla a pozorovala som ju ako si sadá a dojedá moje zbytky. Niečo nebolo v poriadku. Cítila som sa hrozne keď som videla ako dojedá moje zbytky. Zaslúži si oveľa viac ako zbytky. Tak som jej išla kúpiť celé jedlo. Zaslúži si dostať teplé jedlo. Keď som objednala jedlo, požiadala som jedného zo zamestnancov o láskavosť – aby bezdomovkyňu nevyhadzoval. Bezdomovkyňa sa už zdvíhala na odchod keď som ju prekvapila s novým, teplým jedlom. Dala som jej ho a jej výraz tváre hovoril za všetko. Nikdy predtým som necítila niečo také… čistú, skutočnú vďačnosť. To objatie, ktoré mi dala, bolo objatie, ktoré som nikdy predtým nezažila… tie slzy, ktoré ronila vo mne zanechali hlbokú stopu. Pevne som ju stiskla a nechala som ju nech sa vylpače. Nevadilo mi to. Ten moment si budem pamätať do konca života.“

jedlo bezdomovkyni

Po prečítaní tohto príbehu som cítil niečo neskutočné. Slzy dojatia v očiach a neskutočnú lásku. Všetci sme láska. Preto občas dokážeme cítiť lásku druhých. S láskou dokážeme zmeniť všetko. S láskou dokážeme rozmraziť zamrazené srdcia ľudí. Poďme to spraviť! Poďme spraviť zo sveta mierumilovné a láskyplné miesto!

Druhá vec, ktorá ma dojala bola táto: Ako by si reagoval keby ti niekto povie, že si krásny? 18 ročná študentka Shea Glover z Chicaga spravila sociálny experiment ako ľudia reagujú keď im niekto povie, že sú krásni. Postavila ľudí pred foťák a potom im povedala: “Fotím vecí, ktoré sa mi zdajú byť krásne”. Lenže namiesto fotenia to nahrávala a reakcie ľudí sú na nezaplatenie. Naozaj ma to dojalo.

Shea napísala: “Môj zámer nebol dostať z ľudí reakcie. Jednoducho som chcela urobiť video krásy a toto je výsledok“.

V strede videa som mal slzy na krajíčku a ku koncu som ich už vypustil. Tak dobre som si už dlho nepoplakal. Toľko nádherných emócií v pár minutách sa len tak nevidí. Na fotkách naľavo je vidno akúsi všednosť, obyčajnosť, znudenosť. Na fotkách napravo si môžete všimnúť pravú ľudskú postatu – šťastie a radosť. Ak niekomu poviete, že je krásny, dokáže svoju krásu naplno prejaviť svojim úprimným úsmevom. Ľudia sú nádherní, keď sa usmievajú. Milujem keď sa ľudia úprimne usmievajú a radujú. Video končí slovami: “Na svete je veľmi veľa krásy, ak mrkneš, tak ju neuvidíš“. Posledná teta vo videu hovorí “To to bol tak krásny deň“.

A veruže aj ja som mal krásny deň. Vďaka tomu, že zameriavam svoju pozornosť na pekné veci, mám aj pekný deň. Veľa pekných dní. Moja realita je oveľa krajšia ako keď som sa zameriaval na negatívne veci. To ale neznamená, že negatívne veci ignorujem. Viem, že existujú. Iba im nedávam pozornosť, pretože si moju pozornosť nezaslúžia. Ja chcem mať peknú realitu, chcem sa tešiť zo života, chcem si užívať život naplno a chcem pomáhať ostatným. Zistil som, že najlepšie pomôžem ostatným tak, že ich nakazím svojou pozitívnou energiou. Veľa ľudí totižto berie život ako utrpenie a namiesto úsmevu majú na tvári kyslý výraz. Ak dokážete nakaziť človeka svojou pozitívnou energiou, je to pre vás aj pre toho človeka najväčší dar.

Zameriavajme sa na pekné veci

Každý deň sa zameriavajme na pekné veci. Na slnko, na deti, na zvieratá, darujme okoloidúcim ľuďom úsmev len tak, niektorí z nich úsmev opetujú a tým zvýšia našu pozitívnu energiu. Vytvárajme si takú realitu akú chceme. Zameriavajme sa viac na veci, ktoré chceme. Aj svoje činnosti zameriavame na veci, ktoré chceme, takisto zameriavajme aj svoje myšlienky na veci, ktoré chceme. Sila myšlienky je totiž oveľa väčšia ako si myslíte. Odporúčam preštudovať si článok “Myšlienka má oveľa vačšiu moc ako si myslíte“. Spoločne si dokážeme vytvoriť krajšiu realitu. Ak pochopíte silu myšlienky, už viac nebudete zameriavať svoju pozornosť na negatívne veci. Každý chce žiť šťastný a láskyplný život plný hojnosti a mal by sa snažiť robiť všetko preto, aby ho dosiahol. Ak spojíme silu činov a silu myšlienok, ak sa spojíme viacerí a priložíme ruku k dielu, dokážeme si spoločne vytvoriť takú realitu, akú chceme. Spoločne môžeme vytvoriť lepší svet.

Pozitívna energia je nákazlivá. A je oveľa mocnejšia ako negatívna. Svetlo vyženie tmu. Každý človek chce byť prirodzene pozitívny, chce byť šťastný. Lenže veľa ľudí nevie ako na to. Potrebujú pomoc. Poďme im pomôcť dostať sa z temnoty a ukázať im svetlú stránku života.

Kamarátka, ktorá pracuje ako doktorka v nemocnici, dostala na adresu primára pochvalu:

Dobrý deň,

rozhodla som sa Vám napísať, lebo včera som s mojim otcom navštívila ambulanciu cievnej chirurgie. Ošetrovala ho MUDr. Kadlečíková – pán primár, neviem či dostatočne chvályhodne slovami opíšem jej prácu, ale pripadalo mi to v dnešnom svete ako scifi. Ochota, láskavosť, ľudský prístup, záujem o pacienta – jednoducho anjel. Máte ho na oddelení a želám Vám, aby ste takýchto anjelov mali čo najviac. A želajme si, aby takýchto lekárov na našom Slovensku bolo čo najviac.

S pozdravom
XXX

Zarazila ma veta: “pripadalo mi to v dnešnom svete ako scifi“. Tu je jasne vidieť ako niektorí ľudia vnímajú realitu. Vidia viac negativity ako pozitivity. Vidia tak svet preto, lebo zameriavajú svoju pozornosť na negativitu a myslia si aký je svet a ľudia hrozní. Všímajú si viac negatívne veci ako pozitívne, preto aj viac vidia negatívne veci a vytvárajú si negatívnu realitu. V negatívnej realite nemôžu byť šťastní, to nie je možné. A nemôžu ani vidieť pekné veci keď sa zameriavajú na tie zlé. Nedokážu vidieť v ľuďoch dobro. Vidia len negatívne stránky ľudí. Pritom každý jeden človek má v sebe niečo pozitívne. Aspoň kúštiček pozitivity. Každý človek má srdce. A srdce sa dá obmäkčiť. Ľadové srdce sa dá roztopiť láskou.

Negatívni ľudia nedokážu vidieť pozitívne veci, preto im ich musíme ukázať. Kamarátka doktorka ukázala svoju dobrosrdečnosť a tak môžu ľudia žijúci v negativite vidieť, že ešte stále existuje dobro a dobrí ľudia. Ľudom žijúcim v negatívnej realite sa môžeme pokúsiť ukázať našu pozitívnu realitu. Najlepšie ju pochopia tak, že pôjdeme sami príkladom. Je lepšie raz vidieť ako stokrát počuť. Môžeme hovoriť ľuďom aký je svet krásny a že ľudia sú tiež dobrí, no nepochopia nás. Musíme im ukázať našu dobrosrdečnosť, našu realitu. Jedine tak pochopia o čom hovoríme. Ak budeme konať z lásky a budeme lásku rozširovať, ľudia to ocenia a možno pochopia, že by mohli konať rovnako.

A na záver moja obľúbená veta, ktorú som tiež nedávno pochopil: “Zmeň seba a zmeníš celý svet“. A vlastne ešte jedna: “Buď zmenou, ktorú chceš vidieť vo svete“.

Nový systém

zmena

Už dlhšie rozmýšľam nad tým, aký systém by bol pre ľudí najvhodnejší. V akom systéme by boli ľudia maximálne slobodní a mali by zároveň úplnú kontrolu nad systémom. Doterajšie systémy ako socializmus a takzvaná demokracia sa ukázali ako nefunkčné.

Ak sa ti nechce čítať, pozri si vlog (7.5 min):

Nefunkčný systém

Aha čo som sa dočítal: Slovensko je demokratický štát. Štátna moc v ňom patrí ľudu, občanom. Tí sa podieľajú na moci prostredníctvom svojich volených politických zástupcov zvolených v demokratických voľbách. Moc v štáte je rozdelená na 3 nezávislé zložky: zákonodarnú, výkonnú a súdnu. Tieto sa navzájom dopĺňajú a kontrolujú.

Dúfam, že ste sa zasmiali rovnako ako ja. V praxi to totiž vôbec nefunguje tak, ako je to myslené teoreticky. V prvom rade občania Slovenskej republiky vôbec nemajú štátnu moc. To je hovadina ako mraky. Štátnu moc majú iba volení zástupcovia, ktorí túto moc zneužívajú pre svoje chamtivé, nenásytné krky. Volení zástupcovia sa v prvom rade zaujímajú o seba, svoj biznis a svoje rodiny a až na poslednom mieste sa zaujímajú o dobro ostatných občanov. Pred voľbami nasľubujú hory – doly a po voľbách sa smejú ako im ľudia zase naleteli. Ja sa tiež čudujem akí sú ľudia naivní. Ich naivita spočíva už len v tom, že veria, že 150 šašov bude pracovať pre blaho všetkých občanov. Môžeme vidieť ako to v praxi (ne)funguje.

Prečo systém nefunguje

Prvý najpodstatnejší dôvod prečo systém nefunguje je ten, že ľuďom je jedno čo sa so štátom deje. Je im jedno čo sa s ich daňami robí, nezaujíma ich to. Len pracujú a platia dane veselo ďalej, zaujímajú sa len o svoj život, o svoju prácu a rodinu. To, čo robia zástupcovia ľudu ich vôbec nezaujíma. Nie sú ani poriadne informovaní o činnosti parlamentu a vlády. A keď sa aj objaví nejaký škandál, ľudia si len zamrmlú a poslušne ďalej pracujú, platia dane a plnia štátnu pokladnicu, ktorú naši milí zástupcovia veselo rozkrádajú ďalej. Ignorancia ľudí , ich neochota a nezáujem o správne fungovanie štátu je najväčší problém.

Systém, v ktorom je vláda, ktorá ma nad systémom plnú moc, bude vždy nefunkčný.

Ako by to malo byť

Každý občan by sa mal zaujímať o fungovanie štátu. Každý občan platiaci dane by sa mal zaujímať o to, ako sa s jeho peniazmi nakladá. Keď ti niekto ukradne z peňaženky 50€, tak ti to asi bude vadiť, ale prečo ti nevadí keď zo štátnej pokladnice, kde sú aj tvoje peniaze, miznú milióny Eur do vačkov politikov a ich kumpánov.

Žiješ na byte, alebo na dome, no zaujímaš sa ako tvoj byt, či dom vyzerá. Tak prečo sa nezaujímaš o to ako vyzerá mesto, v ktorom žiješ? Prečo sa nezaujímaš o to ako vyzerá krajina, v ktorej žiješ? Je ti to fakt úplne jedno?

Kľudne nech existuje vláda. Kľudne nech existuje parlament. Ale občania štátu by sa tiež mali zaujímať o to ako vláda a parlament fungujú. Mali by priložiť ruku k dielu aj inak ako len platením daní. Vláda a parlament si môžu robiť prakticky čo chcú len vtedy, keď nad nimi bežný ľud nemá moc. Akonáhle rozdelíme zákonodárnu a výkonnú moc medzi všetkých ľudí, systém zrazu nadobudne inú podobu.

Chápem, že ľudia možno nemajú čas zaoberať sa ešte aj fungovaním systému, no iná možnosť ako zapojenie všetkých nie je. Ani telo by ti asi príliš nefungovalo keby sa oň z miliónov buniek stará iba 150. Zapojiť sa do fungovania štátu nie je miešanie sa do politiky. Zdravotníctvo, doprava, školstvo, podnikanie, toto nie je politika. Je to súčasť našich životov. Ak sa ti stane úraz, potrebuješ dobré zdravotníctvo. Ak sa chceš niekam dostať, potrebuješ dobrú dopravu. Ak sa chceš niečo naučiť, potrebuješ dobré školstvo. Ak chceš rozbehnúť biznis, potrebuješ dobré podmienky na podnikanie. A aké podmienky máme momentálne na Slovensku? Povedzme si úprimne, nie ideálne, nie dobré.

Pre začiatok by stačilo keby bolo aspoň viac zástupcov ľudu. Keby títo zástupcovia počúvali potreby občanov a riešili ich. 150 zástupcov pre takmer 6 miliónov ľudí je hrozne málo. Títo zástupcovia nemusia byť politici, nemusia mať plat politika, ale mali by mať v prvom rade srdce človeka. A mali by mať moc presadiť zmenu v systéme. Mali by pracovať pre dobro občanov. Spoločne.

Tento systém by sa dal nazvať Priama demokracia, ktorá funguje v Švajčiarsku. Cez referendá môžu občania pripomienkovať každý zákon schválený Federálnym parlamentom a pomocou iniciatív predkladať dodatky k federálnej ústave, čo robí zo Švajčiarska priamu demokraciu. No a pozrite sa kde je Švajčiarsko dnes a kde sú ostatné krajiny.

Niekto môže chcieť zaviesť systém, ktorý už bol kedysi zavedený, no ja by som to nerobil. Ak už bol nejaký systém v minulosti zavedený a dnes zavedený nie je, asi je to preto, lebo to moc nefungovalo. Napríklad za socialistické štáty sa v 21. storočí považujú Kuba a Severná Kórea. Stačí sa pozrieť ako to tam vyzerá. Nič pre človeka, ktorý si už raz okúsil demokraciu.

To, čo máme na Slovensku sa ani nedá nazvať demokracia, lebo naši milí zvolení zástupcovia si robia čo chcú oni a nie to, čo chce ľud. Uvítal by som na Slovensku priamu demokraciu, no obávam sa, že na ňu ľudia nie sú pripravení. V prvom rade by sa mali ľudia prestať zameriavať len na seba a začať vnímať aj potreby potreby ostatných. Priama demokracia môže správne fungovať len vtedy, keď sa ťahá za jedno lano pre blaho všetkých. Ľudia musia byť schopní ukrojiť zo svojho koláča a darovať ten kúsok tým, ktorí to naozaj potrebujú. Ľudia musia pochopiť, že skutočná radosť a hojnosť spočíva vo vzájomnej pomoci. Keď niekomu pomôžem, alebo ho obdarujem, môžem s ním zdieľať radosť. Som šťastný, lebo je aj on šťastný. Každý, kto niekoho obdaroval, to už zažil. No kým budeš dávať len sebe, ani z ďaleka nezažiješ takú radosť a nebudeš sa o ňu mať s kým podeliť, pretože je to len tvoja radosť. Len ty sám sebe robíš dobre, ostatní tvoju radosť nedokážu cítiť.

Pomáhaj, obdaruvávaj a teš sa z radosti, ktorú rozdávaš. Ak budú všetci ľudia schopní rozdávať, vtedy môžeme mať priamu demokraciu.