Mesačné archívy: máj 2015

Školstvo je napiču

Prepáčte mi za ten hrubý výraz v nadpise, ale nadpis článku má vraj zaujať a nadávky ľudí očividne priťahujú. A vlastne prepáčte mi aj za tento článok, ale musel som ho napísať. Pokúsim sa slušne popísať prečo je školstvo na… nič.

5 stratených rokov produktívneho života

Magisterské alebo inžininierske štúdium trvá spravidla 5 rokov. Za tých 5 rokov sa človek na škole naučí obrovské množstvo vecí, ktoré v živote s najväčšou pravdepodobnosťou nikdy nevyužije a s najväčšou pravdepodobnosťou ich aj zabudne. Takto to funguje už na základných a stredných školách.

Zo základnej a strednej školy si pamätám len zlomok vecí a sú to zväčša veci, ktoré denno denne používam – čítanie, písanie, počítanie,… Ak niekoho zaujíma geografia, tak si bude pravdepodobne pamätať učivo z geografie a môže študovať geografiu. Ak niekoho bavila matematika, bol v nej dobrý aj na strednej, tak mohol ísť študovať matematiku na VŠ. Ostatné predmety mu pravdepodobne moc nešli a nemali pre neho veľký význam. Človek by mal robiť to, v čom je dobrý a venovať sa tomu pokiaľ možno naplno. Ak sa človek môže venovať naplno veciam, ktorého bavia, je potom vidieť výrazne lepšie výsledky ako keby robil veci nasilu.

Kamaráti študenti mi často hovoria “Musím sa naučiť toto, tamto a ešte hento a neviem kde mi hlava stojí”. Nehovoria “Chcem sa naučiť toto a tamto”. Škola ich núti učiť sa veci, ktoré ich nezaujímajú a najradšej by sa ich neučili pretože k nim nemajú zrovna láskyplný vzťah. Výuka v súčasnom školskom systéme je postavená príliš obecne a núti jednotlivcov učiť sa veci, ku ktorým majú doslova odpor.

Na VŠ sa ľudia učia zbytočné veci. Keby si mohli vybrať iba predmety, ktoré ich zaujímajú, zrazu by hovorili “Chcem sa naučiť toto” alebo “Idem sa učiť to a to” namiesto “Musím sa naučiť…”. Súhlasím, že mať širší rozhľad je fajn, ale odtiaľ potiaľ. Ak by si študenti mohli vybrať iba predmety, ktoré ich zaujímajú, doba štúdia by sa skrátila asi na 2 roky ak nie menej. 2 roky by sa učili čo ich zaujíma, mohli by rozvíjať svoj potenciál a nemuseli by zabíjať čas učením sa pre nich nepodstatných vecí.

Keby sa ľudia mohli učiť a venovať sa výlučne tomu, čo ich naozaj baví a v čom sú dobrí, život ľudí a svet by vyzeral trošku inak.

Škola ako generátor stresu

Poznám značné množstvo študentov, ktorých skúšky a skúškové obdobie stresujú. Vlastne nepoznám nikoho, kto by sa na skúškach nestresoval. Maturita bola pre mňa najväčší stres v živote. Niečo také už nikdy nechcem zažiť. Viem si len ťažko predstaviť aký stres musia byť štátnice.

Maturita a Štátnice

Dávať do hlavy kvantum informácií niekoľko rokov a potom z toho všetkého mať na konci skúšku mi nepríde zrovna najšťastnejšie riešenie overenia znalostí študentov. Nie je priebežné overovanie znalostí dostatočné? Opakovanie je síce matka múdrosti, ale opakovať si kvantum informácií v krátkom časovom úseku nemá príliš veľký efekt. Keby boli skúšky rozdelené do viacerých celkov a väčšieho časového úseku, malo by to myslím väčší efekt, študenti by sa toľko nestresovali a viac by si zapamätali.

Vzdelávanie inak

Predstavte si, že sa môžete učiť iba to, čo v praxi naozaj využijete. Vznikajú rôzne kurzy, školy, akadémie, kde získate poznatky a skúsenosti od naozajstných profesionálov z oboru. Zatiaľ poznám iba kurzy, ktoré úzko súvisia s IT, ale verím, že časom začnú vznikať aj nie IT kurzy, školy a akadémie.

Ja preferujem kurzy, kde je možnosť komunikácie s učiteľom, kde sa učiteľ priamo venuje žiakom, zadáva im domáce úlohy, kontroluje, urmerňuje a vysvetľuje keď je študentom niečo nejasné. Také kurzy sú napríklad:

  • Truniversity sa zameriava na online marketing a komunikáciu.
  • UX Akadémia sa zameriava na User Experience Design.
  • CoderMania sa zameriava na výuku programovania a web developmentu.
  • Learn2Code majú rôzne kurzy zamerané ná web development, dizajn, mobilné aplikácie,…

Online kurzy (bez učiteľov/mentoringu):

U nás je síce školstvo zatiaľ zadarmo, ale kvalitné kurzy vás môžu veľakrát naučiť užitočnejšie veci ako škola a posunúť vás o niekoľko rokov dopredu. Môžete vyštudovať školu ale neviete takmer nič do praxe. Keď si so šťastím nájdete prácu, zrazu zistíte, že veľa toho, čo ste sa učili v škole, nevyužijete v praxi. Môžete si sami vybrať, či chcete stráviť 3 – 5 rokov na škole, kde sa budete učiť hromadu zbytočných vecí a na konci za cenu obrovského stresu získate titul, ktorý nevypovedá takmer nič o vašich znalostiach, alebo si zvolíte cestu kurzov, kde sa za oveľa kratší čas naučíte to, čo naozaj využijete v praxi.

EDIT: Pre špekulantov: Tento článok nenaráža na (ne)potrebnosť titulu. Podstata tohto článku je poukázať na nezmyselnosť aktuálneho (ne)fungovania oficiálneho vzdelávania (škôl).

Letná web developerská škola

Čoraz viac ľudí ma oslovuje s tým, že sa chcú naučiť kódiť a robiť webové aplikácie. To ma vyhecovalo k tomu, aby som spravil 3 mesačnú letnú web developerskú školu. Veľa študentov sa bude cez prázdniny nudiť, takto môžu pre seba aspoň niečo spraviť.

Všetko podstatné som popísal na stránke Web developerskej školy: http://www.codermania.com/kurzy/letna-web-developerska-skola.

Pôvodne som to chcel robiť za dobrovoľný príspevok, ale zistil som, že ľudí by to moc nemotivovalo a nevážili by si nadobudnuté znalosti. Tým, že to bude platené, odfiltrujem špekulantov a získam študentov, ktorí majú seriózny záujem sa naučiť tvoriť webové aplikácie. Cena nie je ani vysoká, ani nízka. Teda oproti ostatným kurzom je pomerne nízka. Mojim cieľom nie je momentálne na tom zbohatnúť. Mojim cieľom je zvýšenie počtu a kvality web developerov, ktorým budem môcť posúvať pracovné ponuky, ktoré mi chodia.

Takže dúfam, že sa nazbiera dostatok serióznych záujemcov, ktorých naučím veci, ktoré by sa sami len tak nenaučili.

CoderMania – priebeh výuky

Utriedil som si v hlave ako bude prebiehať výuka programovania a web developmentu na CoderManii.

Študijné skupiny a týždňové “šprinty”

Na CoderManii som vytvoril študijné skupiny týkajúce sa HTML, CSS, JavaScriptu a celkovo web developmentu. Študijná skupina je vlastne chat, kde sa študenti môžu pýtať otázky a komunikovať medzi sebou (niečo ako Slack chat). Na otázky môže odpovedať každý študent. Šikovní študenti sa tak môžu zároveň stať učiteľmi.

Zo začiatku budem cez chat zadávať na každý týždeň čo by sa mali študenti naučiť. Na CoderManii budú pribúdať interaktívne lekcie a cvičenia, ktoré si študenti budú môcť preštudovať a vypracovať. Akonáhle budú študenti ovládať HTML, CSS a JavaScript, zadám im vypracovať reálny projekt, na ktorom sa naučia uviesť nadobudnoté poznatky do praxe a ešte k tomu sa naučia niečo nové. Opäť môžu svoje riešenia konzultovať cez chat. Tempo učenia sa študentov bude s veľkou pravdepodobnosťou rozdielne. Niekto môže za týždeň zvládnuť všetky lekcie na CoderManii. Taký študent môže vypracovať projekt, učiť ostatných a začať pracovať na vlastných projektoch. Pokiaľ študent nebude mať za sebou aspoň jeden väčší projekt, nebude mať veľkú šancu sa zamestnať. Každému študentovi by som rád prisľúbil kontrolu jeho kódu (code review), ale zatiaľ neviem, či to budem stíhať.

Online výuka a osobné stretnutia

Väčšina výuky bude prebiehať online. Pokiaľ to bude potrebné, môžem sa s ľuďmi zo študijnej skupiny raz za mesiac (podľa možností aj viackrát) stretnúť a skonzultovať nejasné veci. Študijné skupiny budú zatiaľ v Brne a v Dubnici nad Váhom. Ak bude viac študentov aj v inom meste, môžem spraviť stretnutie aj v ňom pokiaľ bude v rozumnej vzdialenosti (~150km) od Brna, alebo Dubnice.

Som toho názoru, že človek v IT by mal byť schopný vygoogliť si všetko, čo potrebuje. Nechcem študentov vodiť za ručičku. Ja môžem iba poradiť, dovysvetliť učivo, inšpirovať a motivovať.

Koniec výuky

Hlavným cieľom CoderManie pre začiatok je naučiť študentov HTML, CSS a JavaScript (prípadne jQuery). Na konci výuky budú študenti vedieť vytvoriť webovú stránku, prípadne aplikáciu bez databázy. Na konci (alebo aj v priebehu) výuky študentom poodhalím technológie, ktoré sa používajú v praxi a ktoré by sa mali naučiť a zase si v nich vytvoriť projekt. Pomôžem študentom rozhodnúť sa, či sa chcú stať front-end, full-stack, alebo back-end vývojármi.

Je dosť možné, že vytvorím ďalšiu študijnú skupinu pre výuku programovania webových aplikácií, ktoré pracujú s databázou.

Pokročilé kurzy

Keďže sa zameriavam už iba na vývoj čisto JavaScriptových aplikácií, pokročilé kurzy budem robiť v JavaScripte. Mojim miláčikom je Meteor.js, ktorý sa zatiaľ v ČR a na Slovensku takmer vôbec nepoužíva, ale má obrovský potenciál do budúcnosti a je pravdepodobné, že ho slovenské a české firmy začnú čoskoro používať a hľadať Meteor vývojárov. Ak nie, práce v Meteore v zahraničí je dostatok. Hlavne v USA, ale aj v Holandsku, Nemecku, Švajčiarsku,… vo veľa prípadoch sa dá pracovať na diaľku za peniaze, o ktorých sa vám ani nesnívalo. S ostatnými technológiami by som vedel poradiť asi na takej úrovni, ako ujo Google.

V Čechách a na Slovensku sa stále hojne používa PHP, s ktorým už nepracujem a neviem, či by som ho dokázal učiť. Ak by chcel niekto učiť PHP a niektorý z PHP frameworkov, nech sa mi ozve. Ostatné technológie uvítam tiež.

Motivácia

Aby som študentov trochu motivoval, tak najlepší z nich dostanú možnosť exkurzie a následne pohovorov v rôznych IT firmách. Dozvedia sa aké technológie firmy používajú a aké technológie sa treba doučiť. Je veľká šanca, že najšikovnejších žiakov firmy prijmu a budú im platiť za to, aby sa naučili technológie, ktoré používajú. IT je jeden z mála oborov, kde ľudia dostávajú plat za to, že sa učia nové veci.

Začiatok prihlasovania na kurz

Od dňa 19. mája 2015 je možné sa prihlasovať do verejných študijných skupín, kde výuka prebieha v angličtine: http://www.codermania.com/study-groups. Ak ste v Brne, môžete sa pridať do skupiny Web developeri Brno. Ak ste v Dubnici, alebo inej časti Slovenska, pridajte sa do skupiny Web developeri Slovensko. Môžete sa samozrejme pridať do oboch skupín. Ak máte pripomienky, nápady na vylepšenia, napíšte mi ich na Facebook.

Veríš, neveríš?

Veľmi často sa stretávam s vetami typu “Ja neverím, že toto môže byť takto…”, “Ja neverím, že Boh existuje”, “Ja neverím, že niekto dokáže žiť bez jedla” atd.

Nie je viera ako viera

To, že niekto neverí v Boha, ešte neznamená, že Boh neexistuje. To, že niekto neverí, že Zem je guľatá, ešte neznamená, že Zem nie je guľatá. To, že niekto neverí, že ľudia dokážu žiť bez jedla, ešte neznamená, že to nedokážu.

Viera je dôležitá. Aj to, že niekto neverí je viera, ktorá je ale založená na nedostatku pochopenia a neschopnosti porozumieť. Niektorí veriaci veria slepo. Takí veriaci iba veria, ale nežijú podľa viery. Na druhej strane sú veriaci, ktorí si vieru zažili na vlastnej koži a začali podľa nej žiť. Majú osobnú skúsenosť a pravdu, ktorú im nikto nezoberie.

Osobná skúsenosť

Pokiaľ človek nemá s niečim osobnú skúsenosť, nedokáže tomu uveriť, nedokáže to pochopiť. Ja môžem ľuďom aj tisíckrát povedať, že 6 mesiacov potom čo som prestal jesť mäso, sa mi očistilo srdce a myseľ. Nedokážem sa naštvať pre somariny ako predtým, nedokážem sa naštvať takmer vôbec, zažil som bezpodmienečnú lásku, nezabijem už ani komára, neurážam sa, vidím a vnímam biedu oveľa viac ako predtým a snažím sa pomáhať, vidím všetkých ľudí rovnako, či sú to bezdomovci, policajti, politici, boháči,… medzi ľuďmi nevidím žiadny rozdiel. Všetci sme ľudia.

Toto môžem rozprávať ľuďom, ktorí si to nezažili, ale nepochopia ma. Vnímajú svet úplne inak. Budú si ešte aj myslieť, že si vymýšľam, že mi preskočilo… To isté je aj s veriacimi a neveriacimi. Praví veriaci si zažili niečo, na základe čoho veria v Boha. Neveriaci si to nezažili a preto to nedokážu pochopiť.

Neverím vs. neviem

Ja nehovorím, že niečomu neverím. Keď nemám niečo zažité na vlastnej koži, tak poviem, že neviem, či to tak môže naozaj byť. Ja neviem, či človek dokáže žiť bez jedla, pretože som si to nevyskúšal a nezažil. Niektorí ľudia o sebe tvrdia, že to dokážu. Prečo by som mal hovoriť, že tomu neverím, keď o tom viem veľké prd? Slovíčko “neverím” je len krajšia forma pre ego. Pre ego lepšie vyznie, keď poviem “Ja tomu neverím” ako keď poviem “Ja to neviem”.

Človek je tvor omylný

Niekto sa môže oháňať rôznymi vedeckými poznatkami a tváriť sa aký je múdry. V histórii ľudstva sa nájde nejeden vedecký omyl. Jeden chybný výpočet a zrazu je všetko úplne inak. Veď človek je tvor omylný, alebo nie? Ľudské rozumové vnímanie a chápenie je natoľko obmedzené, že ani s najmodernejšou technikou nedokáže vysvetliť niektoré nadprirodzené javy alebo vznik života. Vtedy si vedci priznajú: “Nevieme ako je to možné, ale domnievame sa, že…” A už začínajú vznikať rôzne teórie a domnienky, ktoré majú častokrát od pravdy ďaleko.

Nenechajte sa klamať

Nenechajte sa klamať vedcami, šarlatánmi ani náboženstvami… Netvrdím, že nemôžu mať pravdu. Tvrdím, že nemusia mať pravdu vo všetkom. Môžu sa mýliť a mať odchylky od pravdy.

Vlastná skúsenosť

Jediná a skutočná pravda je naša vlastná skúsenosť. Mne môžu hovoriť, že oheň páli. Ale kým sa naň budem pozerať z diaľky, tak tomu nebudem veriť, pretože teplo ohňa nemôžem cítiť. Jakmile sa k ohňu dostanem bližšie, pocítim jeho teplo a keď stále neuverím, že ma môže popáliť, tak pôjdem ešte bližšie a popálim sa. Až potom uverím a hlavne pocítim, že veď naozaj to páli, neklamali ma.

Keď mi niekto povie:  “Keď budeš dodržiavať také a také zásady, budeš robiť to a to, tvoj život sa zmení a budeš naozaj šťastný”, tak môžem povedať: “To je blbosť, veď ja som šťastný teraz…”. Alebo sa môžem zamyslieť a skúsiť to. Keď mi niekto ukáže cestu k pravému šťastiu a tá cesta je v súlade s mojim presdvedčením, prečo neskúsiť po nej ísť?

Každému vyhovuje niečo iné

Na svete je veľa rôznych náboženstiev a filozofií, pretože každý človek je iný a každému môže vyhovovať niečo iné, niekomu nič. Môžeme sa z každého náboženstva a filozofie inšpirovať. Zo začiatku bude ťažké chápať niektorým veciam. Je to tak, ako keď sa učíte cudzí jazyk. Najskôr nerozumiete ničomu. Potom sa začnete učiť slovíčka, gramatiku, robiť cvičenia a zrazu dokážete rozumieť písanému textu, alebo hovorenej reči. A neskôr dokážete aj písať a rozprávať v cudzej reči, dokážete sa dorozumieť, čož je super. S náboženstvami a filozofiami je to podobne. Ako budete študovať, učiť sa, precvičovať a uplatňovať nadobudnuté poznatky v praxi, začnete tomu celému rozumieť. Už nikdy nebudete mať taký pohľad na svet, aký ste ho mali predtým, než ste začali študovať. Otvoria sa vám nové možnosti, odstránia sa hranice. Hranice, ktoré vytvára vaše ego a rozum, sa rozpustia ako maslo na horúcej panvici.

Ak ste to dočítali až sem, gratulujem. A ďakujem, že čítate moje písmenká. Možno niektorým z vás pomôžu dostať iný pohľad na svet a na život.

Práca, peniaze a zmysluplná práca

Práca za peniaze

Práca za peniaze je fajn. Veď dostávam odmenu v podobe papierikov zvaných peniaze, za ktoré si môžem kúpiť už takmer čokoľvek. Ale je to naozaj všetko, čo môžem za prácu dostať? Nemyslím si. Za prácu môžem dostať ako odmenu dobrý pocit z dobre vykonanej práce. Ak mám tento dobrý pocit a dostávam k tomu peniaze, je to super. Ale ak tento dobrý pocit nemám a robím prácu iba pre peniaze, niečo je zle.

Dilemma – práca za peniaze vs. zmysluplná práca

Občas sa stane, že môžem robiť prácu, ktorá ma baví a ešte dostanem za ňu zaplatené. To je super. No neskôr, keď už mám zarobených dostatok peňazí, mi tá práca väčšinou začne liezť na nervy a prestane ma baviť. Už mi viac nedáva taký zmysel ako na začiatku. Nedáva mi zmysel pracovať pre niekoho iného za peniaze. V prvom rade chcem mať z práce dobrý pocit, peniaze sú druhoradé. Chcem pracovať na niečom, čo mi dáva zmysel. Najlepšie na niečom, čo môže niekomu pomôcť.

Práca ako vášeň – zmysluplná práca

Najradšej pracujem na vlastných projektoch. Doteraz som vytvoril také projekty, ktoré boli totálne hovadiny a nemali reálnu pridanú hodnotu. Dnes ale robím niečo, čo má pre mňa, pre ľudí a pre IT firmy veľký význam a veľkú pridanú hodnotu. Robím e-learningovú platformu pre výuku programovania a web developmentu s názvom CoderMania. Pomocou tejto platformy budem robiť online kurzy. Kurzy nebudú spoplatnené, budú za dobrovoľný príspevok. Nechcem, aby ľudia platili za vzdelávanie. Sám by som nebol ochotný zaplatiť si drahý programátorský kurz. Celé to teda stavám na báze dobrovoľných príspevkov a je už len na ľuďoch, či si budú môcť dovoliť ma podporiť. Pevne verím, že sa nájdu ľudia, ktorí mi prispejú, aby som sa CoderManii mohol venovať dlhšie ako len pár mesiacov. Plánujem spraviť crowdfundingovú kampaň, ktorá by mohla priniesť nejaké drobné. Peniaze sú potrebné ale idú bokom, prvoradá je práca a jej výsledok. Možno si nabijem držku, ale o to budem zase silnejší a múdrejší. A možno to nakoniec vyjde a všetci budú spokojní. Teda skoro všetci. Firmy, ktoré robia kurzy za peniaze ma nebudú mať v láske. Možno neskôr spoplatním kurzy aj ja… stať sa môže čokoľvek. Ale kým nebude dostatok ľudí v IT, čo možno nebude nikdy, tak by som chcel, aby boli kurzy prístupné všetkým ľuďom.

Ale priznám sa, že som spravil platený online video kurz “Build your first real-time web application with Meteor.js”. Tento kurz som robil na jeseň 2014 keď som mal finančné suchoty a hľadal som 2 mesiace zmysluplnú prácu. Bolo to ešte predtým, než vznikol nápad na CoderManiu. Kurz som vytvoril preto, lebo som nemal nič iné na práci a prišlo mi to ako super nápad a príležitosť zarobiť si nejaké peniaze. Dúfal som, že mi kurz zarobí niečo viac, ale zistil som, že to nie je len o tom vytvoriť kurz, ale aj získať zákazníkov a tak mi zatiaľ vynáša len nejaké drobné. Mám tam síce viac ako 1000 študentov, ale drvivá väčšina sa do kurzu zaregistrovala prvé dni, kedy som ho sprístupnil zdarma na oslavu Meteor Day aby som získal spätnú väzbu.

Okrem toho píšem knihu, články, tvorím hudbu,… proste tvorím a baví ma to hrozne moc.

Pokúste sa robiť zmysluplnú prácu

Človek by nemal robiť prácu, ktorá ho nebaví a nenapĺňa. Keď človek robí prácu iba pre peniaze, je z neho chodiaca mŕtvola. Je nespokojný. V práci trávime hrozne moc času a mali by sme sa snažiť tento čas stráviť zmysluplne. Zistite čo by vás bavilo a začnite sa tomu venovať. Pokiaľ zistíte, že by vás to mohlo aj uživiť, o to lepšie.

Určite mnohí z vás chodia na vysokú len kvôli rodičom, alebo kvôli tomu, aby ste mali titul a možno mohli zarábať viac peňazí. No veľa ľudí zabúda, že život nie je iba o peniazoch a ja im to stále musím pripomínať. Nútite sa do učenia a neučíte sa preto, že by vás to bavilo, ale preto, že musíte. V skutočnosti nemusíte. Ak chcete byť spokojní, musíte robiť to, čo vás baví.

Mnohí ľudia hovoria: “Ale ja neviem čo by ma bavilo robiť”. Ja im hovorím: “Ale to je smutné”. Ja si myslím, že každý časom zistí čo ho baví. A to je presne to, čomu by sa mal venovať. Nemusí to byť len jedna vec. Jeden človek môže písať, športovať, cestovať, programovať,… a časom môže predávať knihy, cestopisy, aplikácie,… v dnešnom svete sa toho dá robiť veľa. Žijeme vo svete neobmedzených možností, tak prečo to nevyužiť?

Moje slová podporuje aj Jim Carrey. A kviete anglicky, venujte minutku tomuto videu (od 10m 11s):

Prvé dojmy z chôdze naboso (barefoot)

Myšlienka

Vnúkla sa mi myšlienka, že by som mohol skúsiť chôdzu naboso. Prečítal som si zopár článkov aké pozitívne účinky má chôdza naboso a chcel som to hneď skúsiť.

Prvý pokus

Išiel som sa prejsť do lesa a jakmile som bol mimo civilizácie, vyzul som si topánky aj ponožky. Prvý kontakt bosých nôh so zemou bol super. Hlavne chodenie po tráve je veľmi príjemné. Chodenie po kameňoch je tiež príjemná masáž, ale iba chvíľu, potom to začne bolieť. Moje nohy ešte nie sú zvyknuté na tvrdé podklady. Chodenie po mierne mokrej hline je tiež super.

IMG_20150507_202914

Prvé dojmy

Chodenie naboso je úplne iný pocit ako chodenie v topánkach. Je to príjemnejšie a prirodzenejšie. Človek sa cíti oveľa slobodnejšie ako v topánkach. Poznáte ten pocit, keď si po celodennom chodení vyzujete topánky a uľaví sa vám? Zrazu pocítite slobodu nôh. Pri chôdzi naboso je tento pocit slobody oveľa väčší.

Treba si ale dávať sakra bacha kam stúpate, aby ste si neublížili. Človek zrazu naplno vníma kadiaľ ide a tak by to malo byť.

Rozporuplné pocity

Po chôdzi naboso v lese som chcel skúsiť aj chôdzu naboso v meste. Nechať topánky doma a ísť bosý trebars do obchodu. Zarazila ma ale jedna vec: ľudia budú na mňa čumieť ako na debila, ako na psychopata, ktorý ušiel z blázninca. Už len keď som si nechával dlhé vlasy, tak na mňa čumeli. Na to som si ale zvykol a ľudia tiež. Mať dlhé vlasy je v dnešnej dobe už pomerne normálne. Ale chodiť naboso? Veď to je nevídané, neslýchané. Sám som videl barefootistov iba v Prahe na konferencii Webexpo. Tam mi to prišlo normálne a boli aspoň štyria. Ja som sám. Chodiť naboso v 30 tisícovom mestečku a byť jediný “blbec” barefootista? Šialený nápad. Ľudia by to nedokázali pochopiť a mohol by som ich pohoršovať.

Barefoot v meste

Išiel som tak v dobrej náladičke asi o druhej ráno z krčmy domov a v hlave sa mi ozvalo: “vyzuj sa”. Tak som sa pár krokov od krčmy vyzul a išiel som domov bosý. Myslím, že ma nikto nevidel. Zazrel som iba partičku 3 chalanov, ktorým som sa úspešne vyhol. Zem bola mokrá, lebo chvíľu predtým pršalo a ja som si veselo stúpal do kaluží ako malé dieťa. Prvý kontakt s asfaltom nebol taký hrozný ako som si predstavoval. Po mokrom asfalte sa kráča super. Aj keď treba trochu upraviť chôdzu, aby som nedošlapoval na päty, ale na celé chodidlo.

V Dubnici som barefoot cez deň zatiaľ zavrhol, ale vyskúšal som si barefoot v Brne. Kráčam si po meste a zrazu som mal opäť nutkanie vyzuť sa. Vyslobodiť chodidlá zo zajatia spotených topánok. Bolo teplúčko, tak som sa vyzul a stupil bosými nohami na teplúčky chodník. Bolo to opäť príjemné, oslobodzujúce. Ľudí som si nevšímal. Kráčal som s topánkami v ruke a dával som pozor kam stúpam. Predsalen v meste môžu byť kadejaké črepiny a nerád by som si na prvýkrát dochrámal nohy. Prešiel som cez Svoboďák a pokračoval som na Petrov. Pod Petrovom sú schody, po ktorých tečie voda. Ja som kráčal po tých schodoch a užíval som si to.

IMG_20150511_135628

IMG_20150511_135641

S topánkami by som tade kráčať nemohol. Teda mohol, ale boli by premočené. Na Petrove som si sadol na lavičku a začal som si čítať knihu aby som zabil čas. Išiel som totiž na konferenciu EurOpen a mal som asi hodinu čas do odchodu vlaku. Na stanicu som šiel už v topánkach, lebo som si chcel po ceste kúpiť v obchode dáke jedlo a behať po obchode s topánkami v ruke mi neprišlo moc vhodné. Vo vlaku som sa ale znova vyzul, nebolo mi príjemné väzniť nohy 2 hodiny v topánkach. Keď som vystupoval z vlaku, tak som sa neobul. Prestupoval som v Pardubiciach na autobus a šiel som na autobusovú stanicu bosý s topánkami v ruke. Zo začiatku som si ľudí nevšímal, ale neskôr som sa už prestal hanbiť a pozoroval som ich reakcie. Bola to sranda. Niektorí sa usmievali, niektorí odvracali zrak a niektorí si to dokonca ani nevšimli. Mne zrazu chôdza naboso v meste prišla celkom prirodzená. Do autobusu som nastúpil tiež s topánkami v ruke a myslím, že si vodič ani nevšimol, že som bosý. Ale ľudia v autobuse áno. Muselo to byť pre nich prinajmenšom čudné ak nie šialené. Čo už, každý sme nejaky. Keď som vystúpil z autobusu, išiel som ešte kúsok pešo. Chodník nebol príliš priateľský pre barefootistu, bol plný malých kamienkov a musel som ísť pomaly, aby to moc nebolelo. Stále som nemal chuť sa obuť. Obul som sa až keď som prišiel pred ubytovňu, aby ma vôbec ubytovali. Keď som sa ubytoval, išiel som sa ešte naboso prejsť pri priehradu, bola vzdialená ani nie kilometer. Už som cítil únavu chodidiel a malú bolesť z chodenia po asfalte a malých kamienkoch. Pochopil som, že stopercentný barefootista sa zo mňa nestane zo dňa na deň. Chce to tréning, aby si chodidlá zvykli aj na tvrdší povrch a dlhšie chodenie.

IMG_20150511_191056

IMG_20150511_203108

Výzva

Odhoďte zábrany a vyskúšajte barefoot tiež. Ten pocit slobody, stojí za to. A pohľady ľudí tiež :) Síce si ľudia budú myslieť, že ste sa zbláznili, ale vy budete šťastní a slobodní. Časom si na pohľady ľudí zvyknete a v malom meste si ľudia zvyknú na vás tak, ako si zvykli na dlhé vlasy. Pre mňa je teraz výzva skúsiť barefoot cez deň v Dubnici. Vojsť do obchodu a nakupovať bosý, ísť bosý na pivo atd.

Tak čo, pridáte sa? Nech nie som za debila sám.

Špinavé nohy?

Ale kdeže. Špina z kože opadá oveľa lepšie ako špina z topánok. Umyť nohy si dokážete rýchlejšie ako umyť topánky.

Barefoot v zime?

Tak to bude ešte len zaujímavé!

Naozaj stojí za to robiť zo seba debila?

Naozaj!

Každý sme iný

Ja som iný, ty si iný, on je iný… každý je svojim spôsobom iný. Málokedy sa stane, že iný človek rozmýšľa ako ja a vníma svet ako ja. A v tom je tá krása. Môžeme sa učiť a inšpirovať navzájom. Napríklad kamarátovi vadí, že ľudia neseparujú odpad. Ja ho tiež nejak dôkladne neseparujem a kamarátov pohľad na svet mi dal podnet na zamyslenie. Možno začnem triediť odpad dôkladnejšie, keď jeho slová vo mne dozrejú. Možno zajtra, možno o týždeň, možno neskôr… dôležité je, že sa ľudia inšpirujú a dávajú si vzájomne iný uhol pohľadu na svet. Každý človek je svojim spôsobom iný a môže inšpirovať ostatných.

Ja rozprávam ľuďom o tom, že jedenie mäsa nie je pre človeka prirodzené. Že zvieratá trpia kvoli tomu, že ľudia si chcú dopriať pôžitok v podobe chutnej hovädzinky, alebo iného druhu mäsa. Pritom každý živý tvor chce žiť čo najdlhšie, nechce byť zabitý. Pud sebazáchovy je prirodzený ako pre človeka, tak pre zviera, ba dokonca rastlinu. No každý človek musí prísť na to sám. Musí to v ňom dozrieť. Potom dokáže vnímať, že mäso je vlastne mŕtvola, ktorá musela zomrieť len pre jeho pôžitok a že ľudia jedia mŕtvoly.

A nie je to len s mäsom. Vegáni majú iný pohľad na svet ako vegetariáni. Vegánom je nechutné aj mlieko, vajcia, syry a všetky živočíšne produkty. Je to ďalší pohľad na svet, ktorý veľa ľudí nedokáže pochopiť.

Ešte viac ľudí nedokáže pochopiť niekoho, kto si vraví “breatharián” alebo “pránista”. Breathariáni a pránisti sú ľudia, ktorí dokážu žiť bez jedla a vody. Žijú iba z energie, ktorej je v prírode dostatok. Pre niekoho nepochopiteľné, pre breathariánov/pránistov skutočnosť.

Ďalšia skupina ľudí sú veriaci a neveriaci (ateisti). Veriaci ľudia vidia a chápu svet inak ako neveriaci. Veriaci ľudia majú častokrát iný, zdravší životný štýl ako neveriaci. Bez alkoholu, cigariet a iných návykových látok, bez hazardu, bez sexu, ktorý nemá za účel splodiť potomkov… tiež nie všetci veriaci dodržiavajú tieto zásady. Každý je iný.

Týmto článkom som chcel povedať, že nemáme zatracovať ľudí a ich názory, keď sa líšia od našich názorov a nášho životného štýlu. Mali by sme pochopiť, že každý človek je iný a má možno inú životnú cestu. Kedysi si ľudia mysleli, že Zem je plochá. V stredoveku sa za názor, že Zem je guľatá, upaľovalo. Svätí muži boli presvedčení, že Zem je iba doska, ktorú ohraničuje nejaký plot. Za tým plotom v ich mysliach sídlilo veľké nič. Názory cirkevných mudrcov vykorenil až muž s menom Fernao de Magalhaes.

Musíme pochopiť a prijať, že naše poznanie je obmedzené. Musíme sa naučiť pochopiť a prijať názory iných. Učme sa navzájom a svet bude krajší.

Posúvame si hranice, spôsobujeme utrpenie a škody

Ľudia posúvajú hranice nie len v technológií, ale aj v myšlienkach a presvedčení o tom, čo je “prirodzené a správne”. Napríklad si myslia, že zabíjanie zvierat je prirodzené. Ale každý živý tvor má pud sebazáchovy a nechce umrieť a byť zabitý, bráni sa. Ty tiež nechceš, aby ťa niekto zabil, že? A predsa ľudia zabíjajú zvieratá a nie len to… ľudia sa dokonca zabíjajú aj medzi sebou. Vojny tu boli odjakživa. Samozrejme. Ale prečo? Lebo ľudia sú sebeckí a chcú mať všetko len pre seba? Sú nenásytní a preto sa potrebujú priživovať na iných? Chcú si dokázať svoju silu? Alebo si len posúvajú hranice toho, čo je “prirodzené a správne”?

Nevedomosť, sladká nevedomosť

Život v nevedomosti je krásny. Nič ma netrápi, nič neriešim. Ale naozaj chceme prežiť celý svoj život v nevedomosti a nesnažiť sa nič vyriešiť? Naozaj sme sa prišli na tento svet len prizerať ako ho ničíme našou nevedomosťou a nenásytnosťou? Iba si odžiť pár rokov a zase zomrieť? To je zmyslom nášho života?  Nesnažiť sa ani len trošku zlepšiť tento svet?

Čo je prirodzené?

To, ako funguje príroda, to je prirodzenosť a dokonalosť sama o sebe. Príroda je prirodzená a my sme jej súčasťou. Mali by sme byť teda tiež prirodzení a žiť v súlade s prírodou. No ľudia sa od prírody príliš vzdialili. Preto nedokážu vnímať prirodzenosť a byť prirodzení. Preto sa nám zdá, že všade naokolo vládne faloš, pokrytectvo, ľudia sa ženú za niečim, čo je iba ilúzia šťastia. Skutočné šťastie je v prirodzenosti. Ľudia, ktorým sa podarilo obnoviť svoju prirodzenosť, sú naozaj šťastní.

Niekomu sa môže zdať, že je prirodzené zabíjať zvieratá. V poriadku. A tiež sa môže zdať, že vojny, násilie a vraždy sú prirodzené. V poriadku. Potom už nasleduje len tvrdenie, že aj tá atomovka, ktorá tu padne, je prirodzená. Možno trošku pritiahnuté za vlasy, ale zamyslite sa nad tým. Myslenie je pre človeka prirodzené. No tým, že sa človek obklopuje vecami, ktoré myslia za neho a dokonca ho zabávajú, už nemusí toľko rozmýšľať a nemá ani toľko času na rozmýšľanie. Tým, že si človek posúva hranice toho, čo je “prirodzené”, spôsobuje škody a utrpenie.

A čo s tým?

Je len jediná cesta. Cesta uvedomenia si a pochopenia toho, čo je naozaj pre človeka prirodzené a uvedenie nadobudnutých poznatkov do praxe. Keď si toto začne uvedomovať stále viac a viac jednotlivcov, je veľká šanca, že sa zmení aj spoločnosť.

A ako získať prirodzenosť? Zdvihni svoj zadok zo stoličky a vybehni do prírody. Už tam môžeš pocítiť čo je prirodzené. Začni premýšľať, začni čítať knihy, ktoré ťa zaujímajú a podľa nadobudnutých poznatkov pravdepodobne zmeníš životný štýl. Ak sa ti toto podarí, si na dobrej ceste.

Keď pustíš ego na špacír, máš zarobené na problém

Ego vnímam ako niečo, čo nám bráni žiť v pohode a byť skutočne šťastnými. Práve ego je zdrojom hnevu, závisti, pocitu dôležitosti/nadradenosti, baženia po moci, súdenia druhých a iných nepekných pocitov a vlastností.

Poznámka: Týmto egom sa nemyslí Freudovské ego (ja).

ego-and-soul

Človek, ktorého ovláda ego, má nasledovné rysy:

  • Chce mať za každú cenu pravdu a dokázať, že iní sa mýlia.
  • Je urážlivý a cíti sa byť ukrivdený, keď ho niekto kritizuje, alebo uráža.
  • Cíti sa až príliš dobre, ba je až namyslený, keď ho niekto vychvaľuje do nebies. Nemá ani štipku pokory.
  • Je posadnutý vecami: “Toto je moje!”. A nepodelí sa s ostatnými.
  • Jeho myseľ je plná otázok “Čo ak…?”.
  • Pokúša sa byť niekym iným ako naozaj je. Ide proti svojej prirodzenosti.
  • Príliš mu záleží na tom, čo si o ňom ľudia myslia.
  • Myslí si, že ho niečo v budúcnosti uspokojí. Napríklad: bude mať dostatok peňazí, až potom bude šťastný. Myslí príliš na budúcnosť a nevníma moment prítomnosti.
  • Má pocit nadradenosti: “Ja som kráľ, ty si nikto”.
  • Baží po moci.
  • Súdi druhých, na seba nepozrie.
  • A našlo by sa určite toho ešte veľa…

Človek, ktorý je “ego free” nemá tieto negatívne pocity a vlastnosti, alebo ich má len vo veľmi malej miere a snaží sa ich zbaviť.

Konflikt s egom

Žijem si tak šťastný život s egom v pozadí keď tu zrazu prišiel jeden nepríjemný rozhovor. V rozhovore som spomenul, že mám zarobené toľko, aby som aspoň pol roka nemusel robiť za peniaze. Dotyčná osoba sa ma spýtala koľko a to nemala robiť. Povedal som jej koľko mám zarobené a to prebudilo a naštartovalo moje ego. A dotyčnej osobe tiež. Prebudila sa v nej závisť. Rozhovor sa behom pár minút zvrhol a dotyčná osoba ma nazvala nepekne a to sa zase dotklo môjho ega. Po rozhovore som bol taký vytočený, že som musel danú osobu nazvať tiež nepekne. Ale už to nepočula, bolo po rozhovore a ja som mal chuť vyhodiť telefón von oknom. No poviem vám, takto vytočený som nebol už pekne dlho. Vytočiť ma dokáže málokto a máločo. Ale keďže som neustrážil svoje ego, zarobil som si pekné nervy.

Pozorujte prejavy ega

Keď začnete pozorovať a potláčať prejavy ega, začnete si vytvárať akýsi krajší a spokojnejší život. Život bez negatívnych emócií a vlastností, bez konfliktov… Ego je zdrojom veľa problémov a konfliktov. Kedy ste sa naposledy s niekym pohádali kvoli tomu, že ste si stáli neoblomne za svojim? Nebolo by jednoduchšie pokúsiť sa pochopiť druhú stranu prečo má taký názor, aký má a pokúsiť sa ho prijať? Pre ľudí, ktorých ovláda ego, to jednoduché nie je.

Ponaučenie

  • Nikdy nikomu nehovorte koľko máte na účte peňazí. Mohol by vám závidieť, alebo vás ľutovať. Závisí od čiastky.
  • Dajte si pozor na prejavy ega. Akonáhle ho zobudíte, máte zarobené na veľký problém minimálne v podobe negatívnych pocitov.

Si vegetarián? Si divný. Si abstinent? Si ešte viac divný

Kto sa čo i len trochu vymyká priemeru, je považovaný za čudáka. Keď sa ľudia dozvedia, že som vegetarián, krútia očami a čudujú sa: “Naozaj? A to ako môžeš nejesť mäso? Čo ješ ak neješ mäso?”. Jednoducho nedokážu pochopiť, že človek nepotrebuje mäso k šťastnému životu. A nedokážu pochopiť prečo sa ľudia zriekajú mäsa. To je v poriadku.

Čo ak ale prídem do krčmy medzi kamarátov, s ktorými som donedávna pil pivo, občas borovičku a domáce a poviem im, že nepijem alkohol? Vegetariánstvo ešte ako tak pochopia, ale to, že som zrazu abstinent? Čo je to za blbosť? Veď predsa každý pije alkohol, lebo je super, človek sa pri ňom uvoľní a odreaguje… a ráno mu býva zle, keď to preženie. Vegetariáni sú ešte v pohode, ale abstinenti? To sú sráči, ktorí nevedia čo je život. Život s opicou.

Si vegetarián? Si divný. Si abstinent? Si ešte viac divný. Si vegán? WTF? Žiješ v celibáte? OM(F)G!

No čo vám poviem…