Vetu “Miluj blížného svojho ako seba samého” už snáď každý počul. Každý si však pod touto vetou predstaví niečo iné. Nie je jasné kto je náš blížny a čo znamená milovať seba samého.

Ak sa ti nechce čítať, pozri si vlog (7 min):

Kto je náš blížny?

Pod pojmom “náš blížny” si asi väčšina ľudí predstaví svoju rodinu a priateľov. Ľudí, ku ktorým majú blízky vzťah. No môže byť náš blížny aj človek, ku ktorému nemáme blízky vzťah? Človek, ktorého vidíme prvýkrát v živote?

Vysvetlenie kto je náš blížny je v nasledujúcom úryvku:

Ježiš povedal: Istý človek zostupoval z Jeruzalema do Jericha a padol do rúk zbojníkov. Tí ho ozbíjali, doráňali, nechali ho polomŕtveho a odišli. Náhodou šiel tou cestou istý kňaz a keď ho uvidel, obišiel ho. Takisto aj levita: keď prišiel na to miesto a uvidel ho, išiel ďalej. No prišiel k nemu istý cestujúci Samaritán a keď ho uvidel, bolo mu ho ľúto. Pristúpil k nemu, nalial mu na rany oleja a vína a obviazal mu ich; vyložil ho na svoje dobytča, zaviezol ho do hostinca a staral sa oň. Na druhý deň vyňal dva denáre, dal ich hostinskému a povedal: “Staraj sa oň a ak vynaložíš viac, ja ti to zaplatím, keď sa budem vracať.” Čo myslíš, ktorý z tých troch bol blížnym tomu, čo padol do rúk zbojníkov? On odpovedal: “Ten, čo mu preukázal milosrdenstvo.” A Ježiš mu povedal: “Choď a rob aj ty podobne!” (Lk 10, 30-37)

Dáva zmysel považovať cudzieho človeka za blížneho svojho? Dáva zmysel pomáhať ľuďom, ktorých nepoznáme? Na tieto otázky si musíte odpovedať sami. Mne to zmysel dáva. Stačí si predstaviť ako by vyzeral svet, keby si ľudia navzájom nepomáhali.

Milovať seba samého?

Miluješ samého seba? Keď sa pozrieš do zrkadla, čo vidíš? Vidíš nádhernú bytosť, alebo niekoho, s kým sa nestotožňuješ?

Kým nemiluješ samého seba, nedokážeš milovať ani ostatných. Ak nemiluješ samého seba, potrebuješ lásku z externého zdroja. Potrebuješ partnera, ktorý ti lásku dá. Ak ale nemiluješ samého seba, nedokážeš skutočne milovať ani svojho partnera takého, aký je. Vytváraš si podmienky, na základe ktorých ho budeš milovať. Musí byť taký, či onaký.

Kým nemiluješ seba takého aký si, nedokážeš milovať ani ostatných takých, akí sú. Nedokážeš milovať bezpodmienečne.

Ak by som nemiloval samého seba, nemohol by som počúvať svoj hlas zo záznamu. Nemohol by som pozerať, či editovať videá, v ktorých rozprávam. Pozeranie a počúvanie samého seba by mi bolo nepríjemné. No ja milujem keď počúvam svoj hlas a keď sa na seba pozerám. Milujem samého seba. Je to sebaláska, nemýľte si to s narcizmom.

Sebaprijatie a sebaláska

Prijať sa takého aký som, s každou jednou vadou – fyzickou, či psychickou, to je sebaprijatie. A od sebaprijatia je už len krôčik k sebaláske. Keď sa pozriem do zrkadla, vidím tam úžasnú bytosť. Keď sa usmejem, vidím krivé zuby, lebo som ako malý nechcel strojček a nechcem ho ani teraz. Milujem aj svoje krivé zuby.

Veľa ľudí má problém prijať a milovať samých seba. Veľa ľudí na sebe nájde niečo, čo na sebe nemajú radi. Ak sa ti niečo nepáči, môžeš to zmeniť, alebo to prijať také, aké to je.

Toto som raz napísal kamoške: Prijmi seba samú, takú aká si. Tu a teraz, v tomto momente. Keď prestaneš mať na seba nároky a pohľad v ktorom chceš naplniť priania alebo potreby druhého, vtedy sa prijmeš a budeš naozaj šťastná. Šťastná sama so sebou a zo seba. Nechci byť iná ako si. Si milovaná presne taká aká si. A máš byť taká. Keby si iná, nebola by si to už ty.

Ide o prijatie seba presne v tom momente, v ktorom sa nachádzame.

Dovolím si požičať pár slov zo stránky http://www.ruksak.sk/sebaprijatie.htm.

Všetky naše vzťahy sa odvíjajú práve od vzťahu k sebe samému. Ak chceš mať kladný vzťah k ľuďom, musíš mať najskôr kladný vzťah k sebe. Mať rád seba. Mať rád sám seba nie je totožné so sebectvom (sebectvo znamená nezdravo sa mať rád).

Šťastný budeš len vtedy, keď budeš sám k sebe milosrdný, keď prijmeš sám seba takého, ako si bol stvorený. To neznamená, že sa uspokojíš so svojimi chybami a prestaneš na sebe pracovať. Znamená to len toľko, že si svoje chyby priznáš a začneš sa mať rád aj s týmito chybami, taký aký si. To je jediný zdravý postoj umožňujúci, aby si mohol svoje chyby odstrániť.

Iba vtedy, keď prijmeš sám seba, môžeš prijímať druhého bez odsúdenia. Milosrdenstva k druhému človeku budeš schopný len vtedy, ak budeš milosrdný sám k sebe, ak sa zmieriš s tým, čo je v tebe tienisté. Kto sa sám pozeral do priepastí svojej duše, môže sa správať k druhému s úctou a bez predsudkov.

Ak odsúdiš druhého človeka, nemôžeš mu pomôcť. Ak chceš nejakému človeku pomôcť, musíš ho prijať takého, aký je. Aby si to dokázal, musíš predtým prijať sám seba.

No a od sebaprijatia je už naozaj len krôčik k sebaláske.

Nádherný svet

Prvý krok k nádhernému svetu je naučiť sa milovať samého seba. Od sebalásky sa potom vyvíja celý náš život. Všetky naše vzťahy, veci a situácie budú zrazu úplne iné. Budú akési krajšie. Vďaka sebaláske. Nádhernej láske.

Ak sa začneš milovať, začneš milovať celý svet, všetko a všetkých bez rozdielu. Pochopíš a pocítiš bezpodmienečnú lásku. Všetko sa ti bude zdať úžasné.

Verte mi, sebaláska je úžasná. Pre niekoho to môže byť klišé, no pre mňa je to realita. Keby som pred pár rokmi čítal tento článok, asi by som si myslel, že autorovi hrabe. Takisto si to môžeš myslieť aj ty. Sebaláska ti možno teraz nič nehovorí. No keď sa naučíš milovať samého seba, potom to pochopíš.

Veľa ľudí si myslí, že pravda je v učebniciach, v časopisoch, v televízii, či v knihách. Že pravdu im povedia učitelia, kňazi, politici, či rodičia. Lenže milí priatelia, pravda je častokrát inde. Pravdu vám nikto nepovie, pravdu si musíte zažiť. Pravda je to, že oheň páli – môžete si to vyskúšať. Pravda je to, že z vody sa pri mínusových teplotách stáva ľad – môžete to vidieť a ľad si môžete chytiť.

Ak sa ti nechce čítať, pozri si vlog (8 min):

Falošná pravda

Fascinuje ma ako ľudia považujú za pravdu niečo, čo im povie niekto iný, alebo niečo, čo si niekde prečítajú. Ľudia berú za pravdu učivo, ktoré sa učili v škole. Napríklad dejepis. Nie nadarmo sa hovorí, že históriu píšu víťazi. Ako môžeme vedieť, ako v skutočnosti začala, prebiehala a skončila prvá a druhá svetová vojna? Alebo iné historické udalosti? Ako môžeme vedieť ako to v skutočnosti bolo? Vedia to možno len ľudia, ktorí v tej dobe žili. A vedia to len zo svojho pohľadu. My nemôžeme naozaj vedieť čo sa skutočne dialo v minulosti. Ostáva nám len veriť, že je to tak, ako sa píše v učebniciach. V skutočnosti nevieme, ale len veríme. A to je veľký rozdiel.

Žiaľ, dnes sa veľa ľudí tvári akoby zjedli všetku múdrosť sveta a tvária sa, že všetko vedia. Spoliehajú sa na to, že to, čo si prečítali a čo sa dozvedeli inak ako osobnou skúsenosťou, je pravda. Ešte sa aj o túto pravdu hádajú s ostatnými.

Lenže pravda je častokrát inde. Len Pravda sama vie, čo je pravda. Považovať za pravdu niečo bez osobnej skúsenosti je jednoducho viera.

Treba od seba odlišovať pojmy “vedieť” a “veriť”. Ľudia ich s obľubou zamieňajú, aby vyzerali múdrejšie. Aby mohli hovoriť “viem” namiesto “verím”. Viera je častokrát taká silná, že je považovaná za pravdu. A to je nebezpečné. Ľudia si myslia, že niečo vedia, no v skutočnosti len veria. Veria tomu, čo je napísané v učebniciach. Veria tomu, čo im je podané. Veria učiteľom, vedcom, politikom, správam, náboženstvám,… veria v niečo, čo im niekto iný predkladá ako pravdu.

Žijú v tom, čo ja nazývam Falošná pravda.

Vedieť vs. veriť

Čo je teda skutočná pravda? Je to osobná skúsenosť. Píšem o tom v článku “Osobná skúsenosť“.

Ja neviem či žili na Zemi dinosaury, alebo nie. Neviem, či sa ľudia vyvinuli z opice, alebo nás stvoril Boh. Ja neviem, či Američania skutočne pristáli ako prví na mesiaci a či tam vôbec boli. Môžem len veriť, alebo neveriť tomu, čo nám bolo podané ako pravda.

Pozor na to! Pozor na to, čo nazývaš pravdou. Pozor na to, či si náhodou nebol oklamaný. Pozor na to, či náhodou nezneužívaš slovíčko “viem” namiesto “verím”.

Viem

Čo vieš? Vieš, že máš dve ruky. Vieš, že máš dve nohy. Vieš, že máš dve oči. A tak ďalej… Vieš to, čo môžeš vidieť, cítiť, ochutnať, chytiť a počuť. To je celé.

Myslíš si, že vieš čo sa dialo v minulosti? Myslíš si, že vieš aká je história? Môžeš na 100% povedať, že to bolo tak, ako ti to bolo prezentované? Ja osobne by som nedal ruku do ohňa za to, čo je písané v historických knihách a čo je nám prezentované v médiách, pretože na 100% nemôžem vedieť čo je pravda, kým som si ju sám nezažil.

Verím

Veriť môžeš tomu, čo hovoria iní. Niekto ti môže hovoriť, že má 3 ruky, budeš mu veriť? Asi nie, pretože vidíš, že má len dve. Niekto ti môže prerozprávať celú históriu ľudstva, bude to naozaj znieť presvedčivo a logicky. Budeš mu veriť?

Ľudia si myslia, že niečo vedia. Pretože ak niekto povie, že niečo vie, znie to dôveryhodnejšie ako keď povie, že niečomu verí.

Veľa ľudí napríklad hovorí, že veria v Boha. Veľa ľudí tiež hovorí, že neverí v Boha. Každá strana má nejaké argumenty. Tak kde je pravda? Veľa ľudí verí tomu, čo je napísané v učebniciach, veria tomu, čo vidia v správach, veria sladkým rečiam politikov, veria svojim učiteľom, pretože sa tvária, že niečo vedia. Vedia, alebo veria?

Vedieť a veriť sú dve rozdielne veci. A ten rozdiel je dosť podstatný. Hlavne keď sa jedná o život. Je rozdiel skočiť z mrakodrapu a vedieť, že to prežijem, alebo veriť, že to prežijem. Ak niečo viem, musí to byť na 100% pravda. Ak viem, že skočím z mrakodrapu a prežijem, tak prežijem. Ak verím, že skočím z mrakodrapu a prežijem, tak prežiť môžem ale aj nemusím.

Už vidíš ten rozdiel “vedieť” verzus “veriť”? Vedia vôbec ľudia o čom hovoria? Alebo len tomu slepo veria a nevedia.

Slepá viera

Ja mám taký pocit, že sme boli vychovaní s tým, že keď sa niečo učíme, tak to vieme, no v skutočnosti je to len slepá viera. Vedieť môžeme len to, čo môžeme potvrdiť. V dnešnom svete je veľa ľudí slepo veriacich. Nejedná sa len o náboženstvá, ale aj o históriu, politiku, ekonomiku,… prakticky takmer všetko je založené na viere prezlečenej za vedomosť. Táto fiktívna vedomosť je ilúzia, ktorá mnohým ľuďom pomotala hlavy. Už si ani neuvedomujú, že ich vedomosti sú v skutočnosti len viera. Je to smutné, no je to tak.

Slepo veriaci náboženský fanatik sa nelíši od slepo veriaceho študenta, ktorý verí svojmu učiteľovi, že ho niečo naučí a získa vedomosť. Kým si študent vedomosti neoverí v praxi, ostáva mu len slepo veriť učiteľovi.

Historici slepo veria, že to, čo sa píše v historických knihách, je pravda. Ľudia veria tomu, čo sa dozvedia z kníh, časopisov, internetu a z televízie. Ľudia veria politikom, že splnia predvolebné sľuby. Celá naša spoločnosť je založená na slepej viere. Ľudia sú natoľko touto vierou zaslepení, že ju považujú za vedomosť, za akúsi pravdu.

Vedieť môžeš len to, čo si môžeš overiť. Overiť znamená vidieť, alebo cítiť. Všetko ostatné je slepá viera. A nehovor, že nie 😉

Slnko môžeš vidieť a teda vieš, že existuje. Vieš, že vydáva teplo, lebo ho môžeš cítiť. Ale vieš ako ďaleko je slnko od Zeme? Môžeš len veriť tým, ktorí tvrdia, že to vedia.

Prosím, uvedom si, či niečo naozaj vieš, alebo tomu len veríš. A nehádaj sa za svoju pravdu, ktorá je v skutočnosti len viera. Nemôžeš ju na 100% potvrdiť. Obrovské množstvo takzvaných faktov, ktoré si sa naučil, sú v skutočnosti len viera.

Buď veríš, že sme z opice, alebo to vieš.

Medzi najväčšie chyby a zlozvyky ľudí patrí generalizácia – hádzanie všetkých do jedného vreca. Je to smutné a smiešne zároveň. Iba veľmi obmedzený človek môže povedať, že každý jedinec z miliardy ľudí je rovnaký. Napríklad, že všetci kresťania sú rovnakí. Alebo že všetci moslimovia sú rovnakí. Alebo že všetci rómovia sú rovnakí. Čo je to za hlúposť preboha???

Ak sa ti nechce čítať, pozri si vlog (4 min):

Individualita

Aj keby som mal pred sebou dvoch ľudí rovnakého vierovyznania a rovnakých záujmov a povedal by som, že oni dvaja sú rovnakí, nebola by to vôbec pravda. Každý jeden človek je jedinečný. Každý jeden človek sa v niečom líši od ostatných. Ľudia nie sú strojovo vyrábané kusy v továrni. Aspoň zatiaľ.

Hádzanie všetkých do jedného vreca je obrovský omyl. Tvrdiť, že všetci Moslimovia sú nebezpeční násilníci a teroristi je ako tvrdiť, že všetci kresťania dodržujú desatoro.

Svet by vyzeral úplne inak, keby všetci kresťania dodržujú desatoro. Svet by vyzeral úplne inak, keby boli všetci moslimovia teroristi. Svet by vyzeral úplne inak, keby všetci rómovia kradli. Svet by vyzeral úplne inak, keby boli všetci ľudia ako ty.

Empatia

Opäť zabrdnem do empatie. Aké by ti bolo keby ťa niekto považoval za takého, aká je priemerná vzorka Slovákov? Ty sa s tou priemernou vzorkou vôbec nemusíš stotožňovať, ale niekto iný ťa hodí do jedného vreca s tými, s ktorými nemáš veľa spoločného. Už si v tom vreci jednoducho hodený. Tvoj rozsudok je daný, bez možnosti obhájiť sa. Niekto ťa jednoducho považuje za takého, aký je priemer. Môžeš byť akokoľvek nadpriemerný, alebo podpriemerný, stále si vo vreci s priemernými, lebo ťa tam niekto jednoducho hodil.

Aké by ti bolo, keby si Róm a ľudia by ťa automaticky považovali za zlodeja?

Aké by ti bolo, keby si moslim a ľudia by ťa považovali za teroristu?

Kde sa berie generalizácia

Ale chápem, kde sa berie generalizácia. V médiách ukážu pár správ ako cigáni niekoho okradli, alebo zmlátili a ľudia si z toho akosi automaticky vyvodia, že všetci cigáni sú zlodeji a násilníci. Pomocou médií sa do celého sveta rozšíria správy o teroristických útokoch, ku ktorým sa prihlásia extrémistickí moslimovia a ľudia si myslia, že všetci moslimovia sú nebezpeční teroristi.

Toto sú veľmi mylné závery. Generalizácia je akýsi obranný mechanizmus, ktorý ľuďom hovorí, aby preventívne hádzali všetkých do jedného vreca. Aby si od nich držali odstup, pretože čo ak je to práve zlodej, násilník, či terorista. Šanca je malá, no stále tam je. Je to práve strach, ktorý dovoľuje hádzať všetkých do jedného vreca. Ľudia si tak vytvárajú fiktívnych nepriateľov, ktorí za to vlastne ani nemôžu. Ľudia si vytvárajú predsudky.

Kvoli týmto predsudkom nedokážu vidieť cigánov, či moslimov takých, akí naozaj sú. Vidia v nich len zlodejov, násilníkov a teroristov.

Rómovia, moslimovia a iní, voči ktorým majú ľudia predsudky, tak musia niesť toto bremeno a stretávať sa s predsudkami denno denne. Nie je to veru nič príjemné.

Nebuď labuť

Ak uvidíš, že niekto hádže všetkých do jedného vreca, pošli mu prosím odkaz na tento článok, nech si ho prečíta. Nech sa nad sebou zamyslí. Ďakujem!

V článku “Problémy a ich riešenia” som písal o problémoch osobných, lokálnych aj globálnych. Je tam spomenuté, že ak by sa problémy riešili naozaj od koreňa, mohli by sa vyriešiť všetky osobné aj celosvetové problémy. Heh, lenže problém je, že ľudia nevedia nájsť skutočný koreň problému. To je skutočný problém, ktorý pozorujem v posledných dňoch.

Ak sa ti nechce čítať, pozri si vlog (9 min):

Hľadanie koreňa problému

Ľudia majú tendenciu vidieť len dôsledky problémov a veľmi často nevidia príčinu. Preto problémy riešia od konca, alebo od stredu a v skutočnosti riešia dôsledok a nie príčinu. Takýmto spôsobom problémy nevyriešia. Naopak, ďaľšie problémy vytvárajú. A problémy sa nabaľujú a nabaľujú, pretože zdroj problémov stále existuje.

Keď máte pokazenú strechu a zateká vám do miestnosti, dáte kýbel na miesto, kde kvápe voda, alebo strechu opravíte? Ak si zvolíte na prvý pohľad jednoduchšiu variantu – dať kýbel, kde strecha preteká, môže sa po čase stať, že začne pretekať ďalšie miesto a dáte tam ďalší kýbel. A potom ďalší a ďalší… až budete mať dom zaplnený kýblami a nebudete mať ani kade chodiť. Navyše tie kýble musíte vylievať, aby nepretekali. Takže čo je jednoduchšie – opraviť strechu čo najskôr alebo dávať kýble na problémove miesta, chodiť pomedzi ne a ignorovať príčinu, prípadne odkladať jej riešenie?

Obrovské množstvo ľudí práve volí variantu kýblov a tie kýble pribúdajú, plnia sa a ľudia ich neskôr prestávajú stíhať vylievať. Problémy sa tak nakopia, že jedného dňa človeka zahltia. Z lokálnych problémov sú zrazu globálne a globálne problémy zahlcujú ďaľších a ďaľších.

Problémy sú tu od toho, aby sa riešili. Lenže kým ľudia nepôjdu až ku koreňu problémov, nemajú šancu ich vyriešiť. Majú šancu ich zmierniť, to ano. Ale zmiernenie problémov sa môže v konečnom dôsledku ukázať ako nešťastné a neúplné riešenie. Problém bude narastať, kým bude existovať príčina.

Nájdenie koreňa problému

Viete kde je skutočná príčina, skutočný koreň problému? V jednotlivcoch. V každom z nás. Môžeš sa hnevať na človeka, ktorý ti dal facku, budeš to vidieť ako problém, ale mal by si sa pozrieť na príčinu problému a zistiť prečo ti tú facku dal. Zistil by si, že je to preto, lebo si ho provokoval a koledoval si si o to.

Viete prečo sa vypaľujú dažďové pralesy? Aby tam mohli nasadiť palmy olejné. Viete prečo sa vytvárajú obrovské plantáže paliem olejných? Pretože palmový olej sa dá jednoducho vyrobiť a je najlacnejší a tým pádom sa masívne používa v potravinárskom priemysle. Viete prečo je potreba toľko palmového oleja, že sa musí ničiť stále viac kilometrov štvorcových pralesov? Pretože v supermarketoch nájdete obrovské množstvo produktov, ktoré obsahujú palmový olej.

Myslíte si, že toto je koreň problému? Alebo sa dá ísť ešte hlbšie? Koľko z tých produktov, ktoré obsahujú palmový olej, ľudia naozaj potrebujú? Pravdepodobne nula. Ale predsa ich kupujú, aj keď ich nepotrebujú. Pretože si zvykli na určitý štandard a možno ani len netušia, že práve kvoli ich štandardu zanikajú obrovské kusy pralesov a s nimi zomiera obrovské množstvo zvierat, ktoré tieto pralesy obývali. Tak, našli sme koreň problému – veľká spotreba produktov s palmovým olejom. Kto za to môže? Opäť jednotlivci. Mohli by ste si myslieť, že za to môžu firmy, ktoré tieto výrobky vyrábajú. Z časti áno. Keby ich nevyrábali, tak by sa nemíňalo toľko palmového oleja. Ale môžete firmy donútiť, aby znížili spotrebu palmového oleja? No jasné. Jedine tak, že prestanete kupovať výrobky s palmovým olejom. Takže sme zase u jednotlivcoch. Ak milióny jednotlivcov obmedzia spotrebu výrobkov s palmovým olejom, firmy nespotrebujú toľko palmového oleja a nemusí sa ničiť také množstvo pralesov. Je to ťažké pochopiť?

Pre niektorých ľudí je to očividne ťažké pochopiť, pretože by museli niečo meniť a to robia ľudia neradi. Radšej nech zmiznú pralesy ako by si mali z úst odtrhnúť nejakú sladkosť. Alebo nech to riešia iní, len nie my! Žiaľ, veľa problémov vzniká práve u jednotlivcov.

Riešenie problémov

Prosím, hľadajte skutočnú príčinu problémov. Neskončite pri hľadaní na povrchu, choďte do jadra a nájdite príčinu. Je mi ľúto keď niekto nevidí skutočnú príčinu problému. Je mi ľúto keď sa niekto snaží riešiť problém od konca, alebo od stredu a nie z jadra. Problémy by neexistovali, keby neexistovali zdroje problémov.

Takmer každá príčina problémov je v jednotlivcoch. Keď sa budete pýtať prečo, prečo, prečo, prečo, prečo, prídete na koreň problému. Prídete až k jednotlivcom.

Niektorí ľudia bývajú častejšie chorí ako iní. Niektorí si vypestujú rôzne závažné choroby. Prečo? Môže to byť z nesprávnej životosprávy – nezdravá strava, stres a podobne. Lenže doktori riešia dôsledky chorôb, nie príčiny. Predpíšu ľuďom lieky a hotovo. Papaj lieky a budeš zdravý, prípadne ti povedia, aby si zmenil životosprávu, no ty ich neposlúchneš. Pre ľudí je jednoduchšie napchávať sa liekmi ako by mali niečo meniť. Preto bývajú ľudia chorí znova a znova a často na dôsledky chorôb zomierajú. Vedzte, že lieky nevyliečia vašu chorobu, len ju zmiernia a ona sa neskôr prejaví vo väčšom merítku. Kým nevyriešite príčinu, budete stále chorí.

Prečo sú na svete vojny? Pretože sú ľudia zmanipulovaní a sú ochotní vo vojnách bojovať pre zvrátené chúťky elity. Keby sa ľudia nenechali manipulovať, vojny by neboli.

Znečistenie vody, znečistenie ovzdušia, vojny, ničenie prírody, rôzne konflikty, za toto všetko môžu jednotlivci. Všetko závisí na jednotlivcoch. Jednotlivci tvoria spoločnosť, tak ako zrnká piesku tvoria púšť.

A tak ako jednotlivci tvoria spoločnosť, rovnako vytvárajú aj problémy. Ak vytvára len jeden človek problém, nie je to až tak vidieť, ale keď vytvára problém miliarda ľudí, už je to celkom vidno, však?

A presne takisto ako vytváranie problémov, funguje aj riešenie problémov. Závisí opäť na jednotlivcoch. Keď sa jeden človek rozhodne problém riešiť, ešte to nie je vidno. Ale keď sa rozhodne milarda ľudí riešiť problém, už to vidno je.

Skutočným problémom pri riešení problémov sú práve ľudia, ktorí nemajú záujem problémy riešiť, ktorí radšej budú riešiť dôsledky a nie príčinu. Pretože sa na prvý pohľad môže zdať, že vyriešenie dôsledkov je jednoduchšie ako vyriešenie príčiny. Ak riešenie dôsledkov nezávisí na nás, ale na iných, o to lepšie. Nech to za nás vyriešia iní, veď oni spôsobili problém… hlúposť! Viem, že pre mnohých ľudí je ťažké hľadať a nájsť príčinu v sebe. Môžeš si myslieť, že ty za tie problémy nemôžeš. Vždy môže za naše problémy niekto iný, však? Hlúposť! Za naše problémy môžeme len a len my sami. Stačí sa nad sebou úprimne zamyslieť a zistíš za koľko problémov môžeš aj ty. Môžeš tiež vidieť, že problémy vytvárajú aj iní ľudia – jednotlivci. Vždy všetko závisí na jednotlivcoch.

Kým sa jednotlivci nezmenia a nezačnú riešiť skutočné príčiny problémov, tieto problémy tu stále budú. Márne budeš hasiť oheň keď ho stále niekto opätovne zapaľuje. Chyť podpaľača a vyrieš si to s ním. Nedovoľ mu, aby oheň stále zapaľoval.

Ľudia majú tendenciu posudzovať situácie aj iných ľudí. Hovoria, že daná situácia bola zlá, alebo dokonca, že ten človek je zlý a protivný, že sa nevhodne správa a podobne. Ľudia posudzujú akosi automaticky. Podľa naučených pravidiel a foriem. Podľa výchovy majú predstavu toho, čo je správne a čo je nesprávne. Pocitovo majú predstavu toho, čo je príjemné a nepríjemné.

Ak sa ti nechce čítať, pozri si vlog (7 min):

Ak ti niečo vadí, je to tvoj problém

Všetko čo ti vadí, je len a len tvoj problém a len ty ho môžeš vyriešiť. Nemôžeš chcieť zmeniť ostatných. Môžeš zmeniť len svoj postoj voči nim. Môžeš ich prijať takých, akí sú. Viem, jednoducho sa to hovorí a už horšie sa to zavedie do praxe, ale ide to. Dá sa to naučiť, len treba chcieť.

Naučil som sa, že všetko čo mi vadí, je výmysel mojej mysle. Mne môžu vadiť veci, ktoré iným ľuďom nevadia. A iným ľuďom môžu vadiť veci, ktoré nevadia mne. Ak mi vadí, že spolubývajúci chrápe, je to môj problém a len ja ho môžem vyriešiť v sebe. Keď spolubývajúci chrápal, nevadilo mi to. Namiesto toho, aby mi to vadilo, som si s láskou pomyslel: “Ďakujem, že nechrápeš” a do desiatich sekúnd prestal chrápať. Ak si vyriešiš veci v sebe, akoby zázrakom sa vyriešia aj mimo teba. Vyskúšaj to.

Ak sa naučíš prijímať ľudí takých, akí sú, bez toho, aby si ich chcel meniť, získaš neuveriteľný vnútorný pokoj a oslobodenie. Treba pochopiť, že ľudia sa správajú a konajú podľa toho, čo v živote prežili. Nie každý mal tú možnosť vyrastať v láskyplnej rodine. Ľudia majú rôzne problémy a často si ich kompenzujú svojim správaním. Konajú tak preto, lebo inak konať nevedia.

Zákon rezonancie

V Božom Zákone Rezonancie je každá vlastnosť frekvencia a platí, že keď sa dve rovnaké stretnú, nastane rezonancia. U každého človeka bez výnimky. To znamená, že ak máme rovnakú vlastnosť ako človek, ktorého sme práve stretli – tieto začnú rezonovať – čo zvýši intenzitu nášho emočného prežívania. Ak je vlastnosť pekná, začneme ju na tom druhom chváliť, ak škaredá, bude nás na tom druhom rozčuľovať. Ak nemáme takú vlastnosť ako má človek, ktorého sme práve stretli – rezonancia nenastáva – intenzita nášho emočného prežívania sa nezvýši a vlastnosti tohto človeka vieme v kľude pozorovať.

Neuvedomujeme si, že ten druhý človek je naším zrkadlom, že pred ním stojíme, ako pred zrkadlom a snažíme sa špinu, ktorú máme na svojom čele, utierať bezvýsledne na čele toho, kto je v zrkadle a nie na svojom.

Posudzovanie situácií

Posúdiť situáciu či je životu nebezpečná, nám môže pomôcť zachrániť život. V tomto prípade je posudzovanie situácie celkom na mieste.

Posudzovať situáciu či je dobrá, alebo zlá, je už iná vec. To, čo je dobré a čo je zlé, vychádza z našej výchovy. To, čo je na západe dobré, môže byť na východe zlé a naopak.

Každá situácia nás má niečo naučiť. Každú situáciu treba brať ako učiteľa. Môžeme posudzovať učiteľa či je dobrý, alebo zlý. Môžeme sa vyhovárať na učiteľa, že je zlý a nenaučiť sa nič, alebo sa môžeme venovať samoštúdiu ak sa chceme naozaj niečo naučiť. A ak máme toho najlepšieho učiteľa na svete, ale nemáme záujem sa niečo naučiť, tak sa naozaj nič nenaučíme.

Posudzovanie ľudí

Posudzovanie ľudí je veľmi podobné ako posudzovanie situácií. No je tu jeden rozdiel. Ak posudzujeme človeka, posudzujeme živú bytosť. Rovnakú bytosť ako sme my sami. Tá bytosť môže mať rôzne problémy a kvoli nim môže mať určité výstrelky v správaní. Ľudia majú opäť tendenciu hodnotiť a posudzovať tieto výstrelky ako dobré, či zlé, vhodné, alebo nevhodné. Posudzujú ich na základe výchovy a svojich doterajších znalostí.

Neposudzovanie

Naučiť sa neposudzovať ľudí a situácie chce čas a snahu naučiť sa o sebe viac. Ako som sa venoval osobnému rozvoju, pochopil som, že veci nie sú ani dobré ani zlé. Správne, či nesprávne. Ľudia nie sú dobrí ani zlí. Veci jednoducho sú. Sú neutrálne. Dobré a zlé, alebo správne a nesprávne ich robí ľudské vnímanie. Ľudská myseľ je nedokonalá. Ľudia vnímajú svet svojou mysľou a preto ho nedokážu vidieť taký, aký v skutočnosti je. Ľudia žijú v ilúzii, ktorú vytvára ich myseľ.

Vnímanie srdcom

Prekuknúť túto ilúziu nám môže pomôcť naše srdce. Srdce vidí veci neutrálne. Srdce vidí všetko tak, aké to je v skutočnosti. Srdce neuspokojuje naučené vnímanie sveta, že toto je správne a toto je nesprávne. Srdce jednoducho vie, že všetko je tak ako má byť. Srdce si nič nemyslí a ani neverí. Jednoducho vie.

Naučiť sa vnímať svet srdcom sa dá, len treba na sebe zamakať. Môže pomôcť meditácia. Píšem o nej v článku “Čo mi dala meditácia“. Vidieť veci také, aké v skutočnosti sú, znamená bezpodmienečne milovať. Matka miluje svoje dieťa bez ohľadu na to, či je pekné, alebo škaredé. Či má fyzickú, alebo psychickú vadu. Či je poslušné, alebo neposlušné. Začať vnímať svet srdcom znamená stať sa matkou všetkých a milovať všetkých bez ohľadu na to, akí sú. Začať vnímať svet srdcom znamená stať sa človekom.

Keď niekto posudzuje iných ľudí, je mi z toho smutno. Je mi smutno keď niekto povie o inom človeku, že je zlý, bez toho aby vedel čo si ten človek zažil a prečo je vlastne taký. Ľudia majú tendenciu vymýšľať si vlastné verzie reality a vidieť veci len na povrchu. Nevidia celok a preto majú neúplné a skreslené predstavy.

Hrozne moc si želám, aby viac ľudí dokázalo vnímať svet srdcom. Aby viac ľudí dokázalo pocítiť bezpodmienečnú lásku. Aby viac ľudí uvidelo svet taký, aký naozaj je.

Veľa ľuďom chýba ľudskosť. Môžeme to sledovať v dnešnej spoločnosti. Ľudia sa dopúšťajú otrasných zločinov voči ľudskosti, porušujú základné pravidlá ľudskosti. Ľudia nie sú ľudia, ľudia sú monštrá. Stačí sa len pozrieť okolo seba, čo ľudia spôsobujú. Ale je tu nádej, že sa ľudia opäť stanú ľuďmi. Stačí ak budú dodržiavať základné pravidlá ľudskosti.

Ak sa ti nechce čítať, pozri si vlog (8.5 min):

Čo sú základné pravidlá ľudskosti?

Ľudia vymýšľajú rôzne nové filozofie, zákony a pravidlá, existujú rôzne náboženstvá aby udržali ako takú morálku ľudí. Aby sa medzi sebou všetci nepovraždili. Všetky tieto filozofie, zákony, pravidlá a náboženstvá by sa dali zhrnúť do základných pravidiel ľudskosti. Nemusia existovať stovky rôznych izmov, ktoré sú vo svojej podstate rovnaké. A o to práve ide, hľadať podstatu vecí. Čo je naozaj podstatné a čo nie. V týchto filozofiách a náboženstvách môžeme nájsť veľa čudných vecí, s ktorými nemusíme súhlasiť. Ale ak si z nich vyberieme len tú podstatnú časť, zistíme, že sa zhodujú. A to sú práve základné pravidlá ľudskosti.

Sloboda

Základné pravidlo ľudskosti je Sloboda. Sloboda a slobodná vôľa sú základné neporušiteľné pravidlá ľudskosti. Ak je narušená sloboda jednotlivca, ak je nútený do niečoho proti jeho vôli, je to hrubé porušenie pravidel a vzniká neprávosť, konflikt a napätie.

Rob iným to, čo chceš aby oni robili tebe

Ďalšie základné pravidlo ľudskosti znie: “Rob iným to, čo chceš aby oni robili tebe“, alebo tiež “Nerob iným to, čo nechceš aby oni robili tebe“. Môžeme ho nájsť aj v kresťanstve. Určite nechceš, aby bola obmedzovaná tvoja sloboda, tak prečo by si mal obmedzovať slobodu iných? Nechceš aby si bol zabitý, tak prečo by si zabíjal iných?

Nezabiješ

Príkázanie “Nezabiješ” môžeme tiež nájsť v Biblii ako jedno z božích prikázaní. Nezabiješ človeka, mačku, psa, prasa, kravu, komára, mravca, muchu,… jednoducho nezabiješ. Ak porušíš toto pravidlo, porušuješ tým zároveň všetky ostatné pravidlá a tým pádom strácaš ľudskosť. Človek je obdarovaný inteligenciou, aby sa neriadil len pudmi, ale mohol sa riadiť aj rozumom. Žiaľ ľudia túto inteligenciu zneužívajú a vymýšľajú si nezmysly. Takmer všetci sa zhodnú na tom, že ľudia by sa medzi sebou nemali zabíjať. No už sa rozchádzajú v názoroch či je morálne zabíjať mačky, psy, kravy, hmyz a iné živé tvory. Pre niekoho môže byť bežné, že zabije mačku, alebo mačiatka, alebo psa a šteniatka. Pre iného to môže byť neprípustné, ba priam nehumánne. Na jednom sa ale všetci zhodnú. Nikto nechce byť zabitý. Určite by ti nebolo príjemné, keby ťa chcel niekto zabiť. Je už jedno aký ma motív, či ťa chce zjesť, alebo sa v zabíjaní vyžíva, alebo ťa chce jednoducho zabiť len tak z rozmaru, pretože môže. Jednoducho ak ťa zabije, budeš mŕtvy a hotovo.

Predtým, než zabiješ nejaký hmyz, sa zastav a spýtaj sa samého seba: “Naozaj ho musím zabiť? Prečo to robím?”. A možno zistíš, že zabíjaš len z rozmaru alebo zo zvyku. Zistíš, že vôbec nemusíš zabíjať.

Stačí tak málo, stačí sa vedieť vcítiť do inej bytosti.

Empatia

Empatia nie je ani tak pravidlo ako schopnosť, ktorá nám pomáha dodržovať pravidlá. Empatia znamená dokázať sa vcítiť do pocitov iných. Túto schopnosť má každý, no nie každý ju využíva. A to je problém dnešnej spoločnosti. Väčšina ľudí vidí len seba a svoje potreby a na potreby iných kašle. Veľa ľudí nemá potrebu vciťovať sa do iných. Nemajú potrebu predstavovať si aké by to bolo byť bezdomovcom, utečencom, zvieraťom vo veľkochovnej stanici, týraným človekom alebo zvieraťom. Kvoli tomuto nevyužívaniu schopnosti empatie, svet vyzerá tak ako vyzerá. Ľudia nedodržujú základné pravidlá ľudskosti, pretože nevidia iný pohľad na svet ako ten svoj. Ľudia nebudú ľuďmi kým nezačnú využívať túto základnú ľudskú schopnosť empatie.

Stačí tak málo. Stačí chcieť. Predtým než niekomu vynadáš, alebo ho oklameš, alebo mu ublížiš iným spôsobom, predtým, než vykonáš akúkoľvek interakciu s iným človekom, predstav si aké by to bolo byť v koži daného človeka. Aké by ti bolo keby teba klamal niekto iný, keby ti nadával, keby ťa ohováral, keby ti akýmkoľvek spôsobom ubližoval. Nebolo by to príjemné však? Tak prečo sa sakra tak chováš k iným? Empatiu môžeš aplikovať aj na zvieratá, rastliny a na celú prírodu. Predstav si prírodu ako živú bytosť. A pozri sa ako jej ľudia ubližujú. Nie je to pekné, však? Keby si bol príroda, určite by sa ti nepáčilo ako s tebou ľudia zaobchádzajú. Keby si bol zviera vo veľkochove, tiež by sa ti nepáčilo žiť celý život na maličkom priestore vo vlastných výkaloch. A už vôbec by sa ti nepáčilo v bitúnku, kde ťa čaká istá smrť.

Žijeme na tejto planéte a interagujeme s inými, vzájomne na seba pôsobíme. Naše činy majú často dopady na iných. Mali by sme sa naučiť žiť v harmónií a to dokážeme len vďaka empatii.

Svet bez empatie

Svet bez empatie vyzerá tak, ako ho môžeme vidieť dnes. Každý sa hrá len na svojom piesočku, robí všetko len pre svoje blaho a nerozmýšľa nad následkami svojich činov. Je mu úplne jedno, či kvoli jeho činom musel niekto trpieť, či dokonca zomrieť. Ak toto bude pokračovať, ľudstvo sa ocitne v nepeknej situácií. Už dnes je vo veľmi zlej situácii a ak ľudia nezmenia svoje zmýšľanie, bude ešte horšie. Každý to môže vidieť a každý môže prispieť svojim dielom k zlepšeniu, ale aj k zhoršeniu situácie.

Ak chceš prispieť k zhoršeniu situácie, môžeš robiť to, čo robí väčšina ľudí doteraz. Pozeraj správy, ver všetkému čo napíšu a povedia, počúvaj klamstvá politikov, jedz mäso, žeň sa za peniazmi a rob všetko len a len pre seba. Celkom super život, nie?

Ak chceš prispieť k zlepšeniu situácie, stačí len chcieť zamakať na sebe a začať využívať schopnosť empatie, dodržiavať základné pravidlá ľudskosti a svet môže vyzerať inak. Ľudia dokážu žiť v dokonalej harmónii s inými ľuďmi, zvieratami, rastlinami a s celou prírodou. Stačí tak málo. Stačí chcieť.

Chcieť zmenu

Stačí chcieť niečo zmeniť. Stačí chcieť zmeniť seba, svoje zmýšľanie. Kým sa jednotlivci nezmenia, nemôže sa zmeniť ani spoločnosť. Nemôžeš očakávať že nastane zmena, kým sa ty sám nezmeníš. Môžeš si vybrať, či chceš podporovať deštruktivitu, ktorá je spôsobená porušovaním základných pravidiel ľudskosti, alebo začneš podporovať tvorivosť a harmóniu, ktorá vzniká vďaka dodržiavaniu základných pravidiel ľudskosti.

Je to na tebe. Máš slobodnú voľbu.