Archívy kategórie: Osobný rozvoj

Dnes som iný ako včera – Evolúcia vedomia

január 14, 2016Osobný rozvoj, zmenaTomáš Hromník

Ak si myslíte, že dnes som ten istý človek ako som bol včera, tak ste na omyle. Ak si myslíte, že ma poznáte, tak ste na omyle. Žiaľ veľa ľudí si o mne vytvára obraz na základe mojich činov a názorov z minulosti. Keby zažili to, čo ja, keby zažili evolúciu vedomia na vlastnej koži, tak by vedeli, že človek podlieha neustálym zmenám a mení sa každou sekundou. Vedeli by, že dnes som iný ako som bol včera. Dnes mám iné názory a robím iné veci ako som robil v nedávnej minulosti.

Ak sa ti nechce čítať, pozri si vlog (7 min):

Evolúcia vedomia

Mením sa každým dňom a niektorí ľudia sa menia rovnakým tempom. Iní sa menia pomalšie, ale isto. Evolúcia vedomia prebieha neustále, každú sekundu. Každú jednu sekundu si môžeme uvedomiť niečo, čo sme si ešte pred sekundou neuvedomovali. Je to úžasné. Vedomie sa mení veľmi rýchlo. A podľa vedomia sa neskôr menia aj skutky.

Včera som jedol mäso, dnes ho nejem. Včera som sa dokázal nahnevať kvoli hocijakej hovadine, dnes už nie. Včera som bol smutný, dnes nie som. Včera som bol iný ako dnes.

Život je v neustálom vývoji. Nazýva sa to evolúcia. Nevyvíja sa len fyzická forma, ale vyvíja sa aj naše vedomie. Včera som sa mohol stotožňovať s mojim telom, ale dnes som sa naučil a pochopil, že nie som toto telo. Včera som nevedel koľko je 2 + 2, dnes už to viem. Učíme sa neustále a to nás formuje.

Keď som pred mesiacom napísal nejaký článok, neznamená to, že dnes sa s ním stotožňujem. Po mesiaci som sa zase niečo naučil a zase som sa trochu zmenil. S článkom, ktorý som napísal pred mesiacom som sa stotožňoval v momente, kedy som ho písal. Keď si dieťa, tak máš inú mentalitu a iné hodnoty. Keď si už dospelý, tak máš zase inú mentalitu a iné hodnoty. Počas života sa tvoja mentalita a tvoje hodnoty neustále menia. Moja mentalita a moje hodnoty sa za posledných pár mesiacov menili doslova zo dňa na deň. Dnes som pochopil niečo, čo som včera nechápal. Dnes som iný ako včera. Každý deň sa učím niečo nové a moje vedomie sa podľa toho mení. Ak som ti včera niečo hovoril, dnes už môžem tvrdiť úplne niečo iné. Ak som včera niečo robil, dnes už to nerobím. Robím zase niečo iné. A je to preto, lebo som sa zase niečo nové dozvedel, naučil. Neustále sa učím a vyvíjam.

Napríklad včera som odsudzoval ľudí, dnes už nie. Včera som pil alkohol, dnes už nepijem. Dnes už vnímam veci úplne inak ako som ich vnímal včera.

Dnes si myslíš, že je niečo pravda a zajtra zistíš, že je to vlastne blbosť.

Aj keď sa stretneš s priateľom, ktorého si dlho nevidel, je dosť možné, že bude iný ako si ho poznal. Bude mať inú prácu, iné hodnoty, iné názory.

Evolúcia vedomia je rýchla

Evolúcia vedomia prebieha v každom z nás veľmi rýchlo. Doslova zo sekundy na sekundu. Každú sekundu si môžeme uvedomiť viac a viac. No už dlhšie trvá kým sa to prejaví v našich činoch. Veľa ľudí pochybuje a prebieha v nich boj medzi srdcom a rozumom. Srdce vraví “Sprav to!” ale rozum vraví “Nerob to!“. Píšem o tom v článku “Rozum verzus srdce“. Niektorí ľudia si síce uvedomujú určité veci, ale počúvajú rozum namiesto srdca a tak ich evolúcia vedomia prebieha o čosi pomalšie, pretože nie je podporená činmi.

Evolúcia vedomia a činy

Činy sú veľmi dôležitou súčasťou evolúcie vedomia. Činy sú to, čo formuje našu osobnosť. Vďaka činom a slovám môžeme ukázať ostatným kto vlastne sme. Keby sme nič nerobili a nič nehovorili, ľudia by nás nepoznali. Boli by sme pre nich ako nejaký kameň, ako niekto cudzí. Len vďaka našim slovám a činom môžu povedať, že nás poznajú.

Činy a vedomie

Človek robí také činy, aké má vedomie. Ak má určitý stupeň vedomia, dokáže zabíjať a jesť zvieratá. Ak má iný stupeň vedomia, nedokáže zabiť ani muchu a už vôbec nedokáže zjesť mäso. Pretože si uvedomuje čo svojimi činmi spôsobuje a snaží sa páchať čo najmenej škody.

Až keď urobíme nejaký čin, vtedy ukážeme svetu kto vlastne sme. Vtedy ukážeme aké máme vedomie. Keď človek získa iný stupeň vedomia, ale stále robí rovnaké činy, ostatní nebudú vedieť, že je iný, že má iný stupeň vedomia. Až keď spraví niečo inak, niečo čo dovtedy nikdy nespravil, vtedy si ostatní môžu všimnúť, že je iný. A až keď podporí svoje vedomie činmi, vtedy sa vytvorí akýsi check-point (čekpoint), od ktorého sa potom môže odraziť ďalej, uvedomiť si vďaka činom ďalšie veci a robiť tak ďalšie činy.

Činy, vedomie a ja

Po prečítaní knihy “Vědecké poznání duše” som si uvedomil čo je vlastne mäso a prestal som ho jesť. Po pol roku nejedenia mäsa som pocítil očistu vedomia a zažil som bezpodmienečnú lásku. Neskôr som začal každý deň meditovať a vďaka meditácii som si uvedomil veľa vecí. Vedomie sa mi opäť prečistilo a posunulo na inú úroveň. Zmenil sa mi rebríček hodnôt a priority v živote. Vždy keď si niečo uvedomím, tak sa snažím podľa toho aj konať. Podporujem svoje vedomie činmi a vďaka činom si uvedomujem ďalšie veci. Činmi navyše ukazujem ľuďom kto som. Ľudia si tak môžu všimnúť, že dnes som iný ako som bol ešte pred nedávnom.

Činy sú dôležité

Činy sú veľmi dôležitá súčasť evolúcie vedomia. Každá jedna zmena vo vedomí by mala byť podporená činom, aby mohla nastať ďalšia zmena vo vedomí a následne vykonaný ďalší čin. Je to krásna reťazová reakcia.

Keď budem robiť stále to isté, ťažko si pri tom uvedomím niečo nové. Ľudia, ktorí majú prečítané desiatky kníh, sa len ťažko posunú ďalej keď teóriu neuvedú do praxe.

Posolstvo na záver

Aby mohla nastať evolúcia, musí najskôr nastať vnútorná revolúcia v každom človeku.

Ak ti niečo vadí, je to tvoj problém

január 1, 2016Osobný rozvoj, poučné, šťastie, zmenaTomáš Hromník

Aj keď sa to mnohým ľuďom nezdá a mnohí si to neradi priznávajú, všetky ich problémy si vytvárajú sami v hlave. To ako sa človek postaví k situácii, záleží od jeho vedomia. Ľudia s rôznym stupňom vedomia vnímajú tú istú vec odlišne. Niekto vidí tú istú vec ako dobrú, prípadne neutrálnu a iný ju vidí ako zlú. V skutočnosti je všetko neutrálne a na základe svojho vedomia tomu ľudia dávajú prívlastky ako “dobré” či “zlé”.

Ak sa ti nechce čítať, pozri si vlog (10 min):

Ja za to nemôžem! Môže za to on!

“Ja za to nemôžem!” To je veľmi častá veta, ktorá prezrádza o človeku neschopnosť vziať svoj život do svojich rúk. Zvaľovať vinu na iného patrí medzi najväčšie slabosti človeka.

Ja za to nemôžem, že moja rodina je zadĺžená až po uši. Za to môže otec!

Ja za to nemôžem, že mám rakovinu, veď sa stravujem celkom zdravo, akurát zažívam občas stresy a bývam rozčúlený. Môže za to môj šéf!

Ja za to nemôžem… hmm, naozaj?

Tak vyplakávaj…

Ak za niečo nemôžeš, ale týka sa ťa to, máš dve možnosti:

Zvaľuj vinu na iného, čo v konečom dôsledku nič nevyrieši.
Snaž sa s tým niečo spraviť. Týka sa to predsa aj teba a ovplyvňuje to tvoj život. Nespoliehaj sa, že to vyrieši ten, kto za to môže. Nezvaľuj vinu na iného. Nezbavuj sa zodpovednosti za svoj život.

Ak mi niečo vadí

Ak mi niečo vadí, je to môj problém. Mne to vadí. Niekomu inému s iným stupňom vedomia rovnaká vec vadiť nemusí.

Ak mi vadí, že si pri mne niekto zapálil cigaretu, je to môj problém, nie toho, kto si ju zapálil. A ja môžem tento problém vyriešiť. Môžem jednoducho odísť z dosahu cigaretového dymu, požiadať fajčiara nech pri mne nefajčí, alebo to jednoducho znášať.

Ak mi vadí, že mi lezie po ruke osa, je to môj problém, nie tej osy.

Ak mi vadí, že je môj partner nervózny a každú chvíľu sa takmer bezdôvodne rozčuľuje, je to môj problém, nie jeho.

Ak mi vadí, že sa niekto usmieva a ja mám život plný problémov, kvoli ktorým sa mi nedá usmievať, je to môj problém. Ja tie problémy vnímam ako problémy.

Ak mi vadí… ak mi vadí čokoľvek, je to môj problém.

Zákon rezonancie

V Božom Zákone Rezonancie je každá vlastnosť frekvencia a platí, že keď sa dve rovnaké stretnú, nastane rezonancia. U každého človeka bez výnimky. To znamená, že ak máme rovnakú vlastnosť ako človek, ktorého sme práve stretli – tieto začnú rezonovať – čo zvýši intenzitu nášho emočného prežívania. Ak je vlastnosť pekná, začneme ju na tom druhom chváliť, ak škaredá, bude nás na tom druhom rozčuľovať. Ak nemáme takú vlastnosť ako má človek, ktorého sme práve stretli – rezonancia nenastáva – intenzita nášho emočného prežívania sa nezvýši a vlastnosti tohto človeka vieme v kľude pozorovať.

Neuvedomujeme si, že ten druhý človek je naším zrkadlom, že pred ním stojíme, ako pred zrkadlom a snažíme sa špinu, ktorú máme na svojom čele, utierať bezvýsledne na čele toho, kto je v zrkadle a nie na svojom.

Ak budeš k sebe naozaj úprimný, môžeš si všimnúť, že máš rovnaké vlastnosti, ktoré ti vadia na iných. Ak by si ich nemal, nevadili by ti.

Čokoľvek čo sa ti páči s tebou rezonuje. Takisto aj to, čo sa ti nepáči s tebou rezonuje. Ak ti niečo vadí, je to len a len tvoj problém. Niekomu inému to vadiť nemusí.

Ak ti napríklad niekto povie, že si sebec a v tebe to vyvolá negatívnu emóciu, tak môžeš zistiť, že sebec naozaj si. Stačí sa len úprimne nad sebou zamyslieť. Keby nie si sebec, asi by ti to niekto len tak nepovedal. A keby aj, tak by to v tebe nevyvolalo negatívnu emóciu, ak sebec naozaj nie si.

Kto to môže vyriešiť?

Všetky tvoje problémy môžeš vyriešiť jedine ty. Nikto iný to za teba nespraví. Taká je skutočnosť. Skutočnosť, za ktorú by si mal zobrať zodpovednosť a začať konať.

Ak zažívaš čokoľvek, čo ti vadí, môžeš to vyriešiť jedine ty.

Ale ako?

Začni sa pýtať “Prečo?“.

Prečo?

Pýtať sa otázky je v živote veľmi dôležité. Kto sa nepýta, ten sotva dostane odpoveď. Kto neklope, tomu sotva otvoria. Otázka “Prečo?” je jedna z najdôležitejších otázok vôbec.

Ak ma niekto nahnevá, pýtam sa “Prečo? Prečo sa hnevám? Mám sa naozaj prečo hnevať? K čomu je dobré, že sa hnevám? Neubližujem si tým? Prečo by som sa mal hnevať a ubližovať sebe aj ostatným?”. Hnev je jedna z najhorších emócií vôbec. Spôsobuje nepríjemnosti nie len nahnevanému človeku, ale všetkým naokolo. Keď človek dokáže zachytiť a spracovať svoj hnev včas, ušetrí tak veľa problémov sebe aj ostatným.

Prečo sa mi pokazilo auto? Pretože je staré. Prečo mám staré auto? Lebo nemám peniaze na nové. Prečo nemám peniaze na nové? Lebo mám slabo platenú prácu. Prečo mám slabo platenú prácu? Lebo nemám kvalifikáciu na lepšie platenú prácu. Prečo nemám kvalifikáciu? Lebo som lenivý naučiť sa niečo viac, vďaka čomu by som si mohol nájsť lepšie platenú prácu.

Vďaka neustálemu sa pýtaniu “Prečo?” prídeme až ku koreňu problému a tento koreň problému môžeme následne riešiť. Riešenie problémov od konca, riešenie dôsledkov v konečnom dôsledku nič nerieši. Kým nevyriešime príčinu, problém bude stále existovať.

Ako?

Keď už zistíš prečo máš problém, môžeš začať rozmýšľať ako ho riešiť. Bez objavenia skutočného pôvodu problému samotný problém nevyriešiš. Vyriešiš možno dôsledok, ale to nestačí.

Keď problém prestane byť problémom

Ak odstrániš príčinu problému, problém prestane existovať. Ak ti niečo vadí, pýtaj sa prečo ti to vadí. Hľadaj chyby v sebe, nie v iných. Skutočná príčina je vždy v tebe. Ostatní sú len zrkadlo, vďaka ktorému môžeš vidieť svoje vlastnosti a svoje vnímanie reality. Pozoruj vlastnosti, ktoré ti vadia na iných a skús ich nájsť v sebe. Buď k sebe úprimný, jedine tak dokážeš tie vlastnosti nájsť a odstrániť. Pozoruj situácie, ktoré ti vadia a pýtaj sa prečo ti vadia. Opäť hľadaj chybu v sebe a rozmýšľaj nad tým čo môžeš spraviť preto, aby ti to nevadilo. Akonáhle svoje chyby odstrániš, prestanú ti vadiť na iných a budeš sa len nechápavo usmievať ako si mohol byť taký. Situácie, ktoré ti predtým vadili, budeš zvládať s kľudom mnícha. Stojí to za to.

Keď som začal žiť vedome a začal som sa pýtať “Prečo?” – “Prečo sa mi to deje, prečo sa tak cítim,…”, začal som prichádzať na to, že si vlastne sám sebe robím zle. Vnímal som situácie horšie ako v skutočnosti boli. Pochopil som, že nič nie je také zlé, aby nemohlo byť ešte horšie. Vždy môže byť horšie. A preto by sme nemali vnímať situácie ako najhoršie, pretože v skutočnosti najhoršie nie sú. Len my sami si ich tak v hlave vytvárame. My sami si spôsobujeme utrpenie. Myslíme si – och ako nám bolo ublížené. V skutočnosti nám mohlo byť ublížené oveľa viac. Život nám nepripraví nič, čo by sme nedokázali zvládnuť. Každému naloží len toľko, koľko unesie. Práve vďaka ťažkým životným situáciam sa môžeme v živote niečo naučiť a posunúť sa ďalej, postúpiť do ďalšieho ročníka v škole života. Môžeme sa naučiť nevytvárať si v hlave utrpenie. Keď sa toto naučíme, čaká nás krásny život. Budeme sa tešiť na ďalšie lekcie, lebo budeme vedieť, že sa vďaka nim stávame silnejšími.

Ak sa chcete naučiť nevytvárať si v hlave utrpenie, musíte si spraviť poriadok vo svojej mysli. Myseľ si upracete pomocou každodennej meditácie. Zo začiatku vám stačí meditovať len 5 minút denne a výsledky sa dostavia už po pár mesiacoch. Je lepšie upratať si myseľ za niekoľko mesiacov ako vôbec.

Keď som začal praktikovať každodennú meditáciu, moje vedomie sa očistilo a svet je pre mňa zrazu oveľa krajší. Každým dňom sa mi zdá byť svet krajší. Moje vedomie sa očisťuje stále viac a viac. Pochopil som, že to ako vnímam realitu, závisí od môjho vedomia. Zistil som, že utrpenie som si vytváral sám v hlave a veľa ľudí to stále robí. Zistil som, že všetko čo sa mi doteraz dialo, malo zmysel. Všetko. Píšem o tom v článku “Život nie je chaos a náhody neexistujú“. O meditáciach píšem v článku “Čo mi dala meditácia“.

Začni meditovať, uprac si svoju myseľ a buď šťastný!

Vedomie a vnímanie reality

december 31, 2015duchovno, Osobný rozvoj, šťastieTomáš Hromník

Rozmýšľali ste niekedy nad tým, že jeden človek môže vnímať realitu inak ako druhý? Že pre niekoho sa zdá byť niečo zlé a pre iného to zlé nie je? Jeden sa môže kvoli niečomu trápiť a druhý nad tým len mávne rukou.

Ak sa ti nechce čítať, pozri si vlog (11 min):

Vedomie

Vedomie má na starosti to, ako vnímame realitu. Vedomie je akýsi projektor v hlave, vďaka ktorému vidíme na plátne svet, v ktorom žijeme. Tento projektor nám premieta rôzne snímky.

Vďaka vedomiu si dokážeme uvedomovať svoju existenciu a vnímať okolitý svet. Ak je niekto v bezvedomí, je mu jedno čo sa okolo neho deje. Ale ak má človek vedomie, zrazu mu vadí veľa vecí. Ak má niekto určitý stupeň vedomia, dokáže sa rozčúliť pre hocijakú blbosť. Niekto iný s iným stupňom vedomia sa nedokáže len tak rozčúliť. Ak ti niečo vadí, je to preto, lebo to tak vnímaš vďaka svojmu vedomiu. Ak by si si dokázal vedomie zmeniť, nemusel by si sa rozčuľovať.

Celá naša realita ako ju vnímame, je akási projekcia vedomia. Ako je nastavené vedomie, tak vnímame realitu. Ľudia s rôznym stupňom vedomia vnímajú tú istú situáciu odlišne. Prečo sa niektorí ľudia dokážu rýchlo naštvať a iní nie? Majú rôzny stupeň vedomia. Dobrá správa je, že vedomie sa dá zmeniť, dá sa očistiť. Ľudia, ktorí sa rozčulujú pre hlúposti, si dokážu pomocou yogy a meditácie zmeniť vedomie tak, aby sa nerozčuľovali už vôbec. Ak človek dokáže zmeniť svoje vedomie, jeho vnímanie reality sa zmení.

Ako to viem? Sám som mal iné vnímanie sveta pred rokom ako dnes. Pred rokom som mal iný stupeň vedomia ako mám dnes. Dnes vidím svet úplne inak ako som ho videl pred rokom, alebo dokonca pred mesiacom. Každým dňom sa moje vedomie pomocou meditácie očisťuje a dokážem vnímať viac a viac. Dokážem sa tešiť zo života viac a viac.

Vplyv na vedomie

Vedomie a podvedomie ovplyvňuje prostredie, v ktorom žijeme, informácie, ktoré prijímame – televízia, rádio, internet, rozhovory s inými ľuďmi a strava. O tom ako ovplyvňuje strava naše vedomie píšem v článku “Vplyv stravy na vedomie“.

Očistenie vedomia

Ešte v roku 2014 som bol zarytý ateista. Nerozumel som tomu ako môže niekto veriť v Boha. Nedávalo mi to zmysel. Bol som obmedzený. Mal som obmedzené vnímanie sveta. Teda obmedzené vnímanie sveta mám aj teraz, ale o čosi menej. Dokážem vnímať a chápať oveľa viac ako som vnímal a chápal v roku 2014.

Začiatkom roku 2015 sa mi stala zvláštna vec. Vďaka jednej žene, nazval by som ju víla, alebo dokonca anjel, som spoznal a na vlastnej koži pocítil bezpodmienečnú lásku – lásku ku všetkým a všetkému. Bolo to niečo úžasné a stále je. Láska neprechádza, láska pretrváva.

V apríli 2015 som len tak zo zvedavosti začal meditovať každý deň. Chcel som vedieť aký účinok má meditácia na človeka, na jeho vedomie. Už po dvoch mesiacoch som cítil, že som akýsi kľudnejší, vyrovnanejší, šťastnejší a láskyplnejší. A toto sa neustále stupňuje. Asi po troch mesiacoch som začal cítiť akýsi tlak v hlave – otváranie korunnej čakry. Nevedomky som si odblokoval všetky čakry a začal som cítiť v sebe božskú tvorivú energiu Kundalini. Vďaka nej mám nutkanie neustále tvoriť. Neustále píšem a premieňam svoje myšlienky do textu a videí. Mám potrebu pomáhať ľuďom očisťovať vedomie. Cítim, že to je to najdôležitejšie v týchto dňoch. Len ak ľudia očistia svoje vedomie, len tak dokážu žiť život plný lásky, šťastia a hojnosti. A ja chcem aby tak ľudia žili. Všetci ľudia. Už len tá predstava takého sveta vo mne vyvoláva neskutočné šťastie.

Pomocou prechádzok v prírode osamote, yogy a meditácie ľudia dokážu očistiť svoje vedomie a pocítiť tak pozitívne účinky očisteného vedomia na vlastnej koži. Chcem aby si ľudia očistili vedomie aspoň tak, ako som si ho očistil ja. Je to niečo úžasné. O yoge píšem v článku “Čo je yoga?“. O meditácii píšem v článku “Čo mi dala meditácia“.

Kolektívne vedomie sa mení

Vedomie ľudí sa mení každým dňom. Je to akási evolúcia vedomia. Ľudia si uvedomujú čoraz viac a viac. Je to úžasné pozorovať ako sa postupne viac a viac ľudí odpája z Matrixu.

Mimochodom, film Matrix dokonale ilustruje súčasné dianie vo svete. Ľudia v Matrixe sú ovládaní médiami, peniazmi, strachom, vojnami,… ľudia v Matrixe si neuvedomujú, že žijú v Matrixe. Väčšina ľudí nie je na odpojenie od systému pripravená. Mnohí z nich sú tak na systéme závislí, že budú ochotní ho brániť.

No vedomie ľudí sa mení. Ľudia sa menia. Prebúdzajú sa z dlhého “zimného spánku” a začínajú si uvedomovať nezmyselnosť súčasného systému. Ľudia objavujú svoju moc. Čím viac ľudí si uvedomí svoju moc, tým lepšie.

Ľudia chcú žiť prirodzene v láske, šťastí a hojnosti. Ľudia pripojení v Matrixe tvrdia, že tak to nikdy nebude a máme sa zmieriť s tým ako to je. Máme sa zmieriť s tvrdou “realitou” Matrixu. Lenže mnohí ľudia cítia, že táto realita môže byť iná. Spoločne si môžeme vytvoriť krajšiu realitu. Čím viac ľudí sa odpojí z Matrixu, tým lepšie pre všetkých.

Odpojení ľudia z Matrixu sa nazývajú prebudení, alebo uvedomelí, pretože si uvedomujú oveľa viac vecí ako predtým. Ľudia pripojení v Matrixe ich vnímajú ako čudákov a často ich označujú pojmom “slniečkári” alebo “snílkovia”. Pretože prebudení vnímajú realitu inak ako ľudia pripojení v Matrixe. Prebudení vidia, že svet môže existovať bez vojen, násilia, strachu, hnevu, nenávisti a dokonca aj bez peňazí. Svet bez peňazí si ľudia pripojení v Matrixe nedokážu predstaviť. Nedokážu si predstaviť ani svet bez nenávisti, strachu, hnevu a iných obludností pretože sami v sebe živia tieto obludnosti.

Sám som sa za rok 2015 veľmi zmenil, moje vedomie sa zmenilo, vidím svet úplne inak. Ľudia pripojení v Matrixe ma považujú za čudáka a nedokážu ma pochopiť. Niet divu, keď nevidia svet mojimi očami. Som ale veľmi rád, že nie som sám a prebudených ľudí pribúda. Spoznávam stále viac ľudí, ktorí sú na rovnakej vlne ako ja. Už viac nechcú žiť vo svete plnom negativity. Chcú aby ľudia žili v jednote, mieri, šťastí, láske a hojnosti. Toto sú pravé hodnoty Nového vedomia. A spoločne to dosiahneme. Slniečkári zaplavia svet svojou láskou a pozitivitou. Ešte to chvíľu potrvá, ale zmena prichádza. Pozitívna zmena. Ľudia pripojení v Matrixe si môžu hovoriť čo chcú. Tí, ktorí si myslia, že zmenia svet, budú nakoniec tí, ktorí ho naozaj zmenia.

Čo je pokora?

december 19, 2015Osobný rozvoj, poučnéTomáš Hromník

Kedysi som si myslel, že pokora je len pre náboženských fanatikov. Nechápal som prečo by som mal byť pokorný. Načo a voči komu by som mal prejavovať pokoru? Čo je vlastne pokora? Načo je dobrá pokora? Prečo je dôležité byť pokorný? Môže pokora prispieť k lepšiemu svetu?

Ak sa ti nechce čítať, pozri si vlog (11 min):

Čo je pokora?

Pokora je jedna zo siedmych cností (pokora, štedrosť, žičlivosť, mierumilovnosť, cudnosť, striedmosť, činorodosť). Pokora je pocit, kedy si človek uvedomuje vlastnú nedokonalosť či závislosť na niekom. Byť pokorný znamená uvedomiť si svoju malosť a nedokonalosť, uvedomiť si, že neviem veľa vecí.

Opakom pokory je pýcha. Som pyšný, že niečo viem, ale zároveň si neuvedomujem koľko toho ešte neviem.

Pokora sa prejavuje skromnosťou a nesebeckosťou, čo sú rysy človeka, ktorý rešpektuje druhých.

Byť pokorný znamená uvedomovať si svoju malosť a svoju nedokonalosť.

Byť pokorný znamená dokázať sa pokloniť pred iným človekom, alebo pred Bohom, alebo len tak.

Byť pokorný znamená dokázať slúžiť iným ľuďom bez ohľadu na ich postavenie v spoločnosti.

V knihe “Cesta domov” je pokora pekne opísaná:

V skutočnej pokore existuje hlbší princíp, ako je naša smutná potreba pociťovať nadradenosť nad ostatnými. Tento vyšší princíp nám nedovoľuje správať sa arogantne a povýšenecky k ľuďom, o ktorých si myslíme, že sú niečo menej ako my. Ochraňuje nás od toho, aby sme závideli tým, ktorí sú dokonalejší ako my. Keď je človek pokorný, cíti vďaku a zásluhy pripisuje Pánovi a všetkm tým, ktorí mu niekedy poskytli pomoc. S pokorným srdcom ľahko priznávame chyby a otvárame svoje srdce novým ponaučeniam. Stať sa pokorným nie je cesta, ktorá zabíja ego, ale oblosobodzuje skutočné ego, ktoré večne pulzuje láskou k Bohu a ostatným bytostiam.

Prečo je dôležité byť pokorný?

Pokorný človek dokáže pomáhať a slúžiť druhým. Byť pokorný znamená byť ako steblo trávy: ak na steblo trávy niekto stupí, steblo sa bez akéhokoľvek protestu ohne a znova sa narovná keď už nie je pristupené.

Načo nám je taká vlastnosť? Načo sa ohýbať a znova narovnávať ako steblo trávy? Keď si vypestujete vlastnosť pokory, už viac nebudete cítiť, že vám bolo ublížené. S pokorou prijmete všetko tak, ako to je. Bez výhrad. Už viac nebudete trpieť keď vám niekto nevyhovie. Už viac nebudete súdiť ľudí a nebudete si myslieť, že ste niečo viac.

Ak sa naučíte pokore, nebudete sa nad nikým povyšovať, nebudete porovnávať ani odsudzovať.

Pokora je úžasná vlastnosť, ktorá spôsobuje to, že ľudia dokážu pomáhať iným ľuďom nezištne. Vzájomná nezištná pomoc je veľmi dôležitá. Keď prezident dokáže pomáhať a slúžiť bezdomovcom, prečo by ste to nedokázali vy? Odhliadnuc od toho, že prezident možno chce len získať popularitu.

Pokora hrá veľmi dôležitú úlohu v láske. Ak človek nie je pokorný, nedokáže naplno milovať. Pyšný človek miluje viac seba ako iných. Pokorný človek miluje všetkých rovnako – bezpodmienečne. Pokorný a bezpodmienečne milujúci človek je niečo úžasné, je to malý zázrak.

Ego a pokora

Ak človeka ovláda ego, nedokáže byť pokorný. Ani trochu. Ľudia, ktorých ovláda ego bývajú pyšní – Ja som najlepší, ja viem všetko, ty si nula, ty nevieš nič. Ja mám pravdu, ty trepeš hovadiny – To je ego, to je pýcha. Ego znamená JA. Egoistickí ľudia sa zameriavajú len na seba a na potreby ostatných kašlú. Pozrite sa na dnešný svet, na dnešných ľudí. Vidíte v nich egoistov?

Naopak pokorný človek nemá problém pomôcť ostatným kedykoľvek je o to požiadaný ak je to v jeho silách. Pokorných ľudí by ste vo svojom okolí narátali na prstoch jednej ruky. V lepšom prípade na prstoch dvoch rúk. Prečo je to tak?

Dnešná spoločnosť je založená na kŕmení ega: buď najlepší, maj dobré známky, nerob hanbu. Súťaže a športy sú založené na výhre a prehre. Výhra kŕmi ego. Prehra by mala trénovať pokoru no namiesto toho ego utrpí porážku a o pokoru ani nezakopne. Pretože ak je človek pyšný, stále je presvedčený, že to ON je najlepší, že to ON si zaslúži výhru a nie iný. Nedokáže si priznať, že je niekto lepší ako on. Práve veľké ego a pýcha je prekážka na ceste k pokore.

Je dobré naučiť sa ovládnuť ego, pochopiť čo je pokora a pochopiť načo je pokora dobrá. Pokorný človek žije s vedomím, že nie je najlepší na svete, že existuje veľa šikovnejších ľudí ako on. Pokorný človek nemá problém prijať porážku v hre, alebo v súťaži, pretože si dokáže pripustiť, že ten kto vyhral je naozaj lepší. Ego netrpí porážku, pretože je pod kontrolou a nevystrkuje rožky.

Trénovať pokoru sa oplatí. S pokorou som oveľa šťastnejší ako s pýchou. Navyše toto šťastie nemám len pre seba, ale dokážem ho zdieľať s ostatnými. S pýchou to nedokážete.

Keď som pochopil čo je pokora

Donedávna som bral pokoru ako nejaké obyčajné slovíčko, ktorému som neprikladal význam. Vedel som, že pokora je dobrá vlastnosť, ale nevedel som načo je dobrá. Nevedel som prečo by som mal byť pokorný. Nechápal som pokoru, pretože som bol pyšný: Ja som predsa ten najlepší. Ostatní sú nuly. Ostatní nič nevedia. Ja viem všetko. Ja som najmúdrejší.

Každý jeden Krišňák sa pri príchode aj pri odchode z chrámu pokloní pred Krišnom tak, že sa dotkne hlavou zeme. Prejavuje tak pokoru. Ja som nechápal prečo by som sa mal klaňať. Navyše som bol príliš pyšný na to, aby som sa niekomu klaňal.

Čo je pokora a načo je dobrá, som pochopil u Krišňákov. Na jednej prednáške som sa dozvedel, že byť pokorný znamená byť ako steblo trávy: keď na trávu niekto stupí, pokorne sa ohne a znova sa narovná keď už nie je pristupená. Keď som si túto vetu preniesol do života, pochopil som čo je pokora a načo je dobrá. Zrazu som začal praktikovať pokoru a pýcha zmizla. Je mi tak neskutočne krásne ako nikdy predtým. Pýcha ma držala v ilúzii, že JA som najmúdrejší, že JA mám pravdu, že pokora je len pre slabochov. Vďaka pokore cítim oveľa väčšiu lásku. Pokora zväčšila moju bezpodmienečnú lásku mnohonásobne. Dokážem vnímať všetkých ľudí ako seberovných. Bezdomovec je rovnako človek ako ja. Už viac nemám potrebu povyšovať sa nad ostatných. Keď beriem všetkých ľudí ako seberovných, je to neskutočne krásny pocit. A dokonca prijímam, že niektorí ľudia vedia viac ako ja a počúvam ich, učím sa od nich. Vôbec nezáleží na tom, či má človek vyštudované 2 vysoké školy. Môžem sa učiť aj od dieťaťa. Niektoré deti majú ešte nepokrivený pohľad na svet a to je na tom to nádherné. Mali by sme sledovať deti a učiť sa od nich.

Vďaka pokore dokážem slúžiť ľuďom. Nezáleží na tom aké má človek spoločenské postavenie. Spoločenské postavenie je len ilúzia. Všetci sme si rovní.

Vďaka pokore som dokázal pochopiť vete: “Kto do teba kameňom, ty do neho chlebom“.

Vďaka pokore dokážem prijímať kritiku, uvedomiť si a prijať svoje nedostatky a tak môžem začať pracovať na ich odstránení. Kým si nepripustím svoje nedostatky, nemôžem začať pracovať na ich odstránení.

Človek nemá nič z toho keď je pyšný. Pýcha je nepekná vlastnosť, ktorá nepomáha nikomu. Zato pokora je úžasná vlastnosť, ktorú keď si človek vypestuje, dokáže pomôcť nie len iným, ale aj sebe. Pokorný človek sa dokáže rozdať a rovnako dokáže aj prijať.

Ako trénovať pokoru?

Prvý krok k pokore je uvedomenie si svojej malosti a nedokonalosti. Človek je len jedno mikro-zrnko piesku v celom vesmíre. Pokora sa dá trénovať rôznymi spôsobmi.

Hladovky

Pokoru cítim počas hladoviek. Keď nejem celý deň, niekedy aj viac dní. Keď mám prázdny žalúdok, je to zvláštny pocit. Pocit prázdnoty a zároveň naplnenia. Naplnenia pokorou. Je to naozaj zvláštny pocit, ťažko sa popisuje slovami. To musíte zažiť. Vyskúšajte jeden deň nejesť a pite iba vodu. Aspoň 2 – 3 litre vody.

Pomoc iným

Môžeme skúsiť pomáhať iným. Môžeme tak zakúsiť odmenu v podobe dobrého pocitu, úsmevu a vďaky od človeka, ktorému sme pomohli. Môžeme pomáhať aj viacerým ľuďom. Keď pomáhame iným, dávame na frak egu. Egoistickí ľudia majú problém nezištne pomáhať iným. Ale pozor na pýchu, aby sme nespyšneli z toho, že pomáhame iným. Aby sme nemali pocit, že sme lepší ako tí, ktorí nepomáhajú. Musím sa priznať, že som bol spočiatku pyšný, že pomáham iným. No neskôr som si na pomoc iným tak zvykol, že mi je pomáhanie prirodzené a nemám byť na čo pyšný. Túžba pomôcť je prirodzená ľudská vlastnosť. Teda pokiaľ nás neovláda ego a nemyslíme len na seba.

Služba

Môžeme skúsiť slúžiť iným ľuďom. Čašníci a iní ľudia, ktorí slúžia iným, si čiastočne trénujú pokoru. Lenže tento tréning pokory je pokazený peňažnou odmenou. Človek nemá dôvod byť pokorný, keď vie, že za svoju službu dostane zaplatené. Ak dokážeme ľuďom slúžiť bez finančnej odmeny, vtedy si naozaj trénujeme pokoru.

Slúžiť môžeme napríklad tak, že keď som v podniku a som na odchode, môžem odniesť pohár pri bar, nech ho obsluha nemusí nosiť a rovno ho umyje. Je to malá služba a zároveň pomoc. Ak teda ten pohár po ceste nerozbijeme.

Slúžiť môžeme aj tak, že umyjeme v paneláku chodbu. Nie len pred svojimi dverami, ale aj pred dverami každého suseda. Celú chodbu.

Ak s niekym bývam, môžem umyť riady spolubývajúcich a robím im tak službu. Nechcem za to nič. Nečakám, že oni budú umývať moje riady, alebo, že mi budú nejak zaviazaní. Alebo, že mi poďakujú. Kedysi som nedokázal umyť cudzie riady a hovoril som si: “Prečo by som mal umývať cudzie riady? Nech si ich umyjú sami“. Vyskúšajte prekonať svoju pýchu a skúste umyť cudzie riady, skúste slúžiť iným bez očakávania, že vaša služba bude ocenená.

Pomáhať a slúžiť môžeme ako dobrovoľníci na rôznych akciách. Napríklad som robil dobrovoľníka na TEDxTrenčín a chcel som robiť dobrovoľníka aj v rôznych charitatívnych organizáciach, no neverili by ste aké zdĺhavé je dostať sa k dobrovoľníckej činnosti cez charitatívnu organizáciu. Asi treba mať známosti, alebo čo. Ozval som sa asi do piatich, z toho som dostal odpoveď len od jednej, ale nemali pre mňa zrovna prácu. Zaujímavé, však? Ak by ste vedeli o nejakej dobrovoľníckej činnosti, sem s ňou. Preferujem prácu s bezdomovcami. Z nejakého dôvodu sú mi bezdomovci veľmi blízki. Možno som bol v minulom živote bezdomovec, alebo ma len zaujímajú ich životné príbehy, kto vie…

Ak vám napadne hocijaká iná služba, napíšte ju prosím do komentárov. Tiež mi môžete napísať, či slúžite a pomáhate nezištne a ako. Ale pozor aby ste pri písaní nespyšneli

Čo je prokrastinácia?

december 5, 2015Osobný rozvoj, poučné, práca, školaTomáš Hromník

Veľa ľudí hovorí “Mne sa nechce” a odkladajú svoje povinnosti na neskôr. Nemôžu sa donútiť ich spraviť hneď, pretože majú k nim odpor, alebo majú momentálne iné priority. Napriklad je zábavnejšie hrať počítačové hry ako robiť domáce úlohy. Alebo je príjemnejšie čítať fantasy knihu namiesto učiva do školy. Prečo by mal človek robiť niečo, čo ho nebaví a k čomu má vyslovene odpor? Veď to nedáva zmysel. Len si tak ubližuje.

Ak sa ti nechce čítať, pozri si vlog (5.5 min):

Čo je prokrastinácia?

Ako už bolo popísané vyššie, prokrastinácia je chorobné odkladanie povinností na neskôr.

Prokrastinátor má vo zvyku tráviť čas nepodstatnými činnosťami, ako sú napríklad surfovanie po internete, pričom dôležité úlohy odkladá na neskôr. Veľa ľudí tiež radšej upratuje ako by mali robiť niečo, k čomu majú odpor. Zrazu aj upratovanie je príjemná činnosť.

Dôsledkom odkladania povinností sú stres, pocity viny a vlastnej neschopnosti, čo vedie k ďalšej prokrastinácii.

Prokrastinátori sa často upokojujú a presviedčajú sami seba tvrdeniami typu: „Pod tlakom podávam lepšie výkony.“ a pod.

Ako vzniká prokrastinácia?

Prokrastinácia vzniká vtedy, keď má človek veľa povinností, ku ktorým nemá pozitívny vzťah. Jednoducho musí robiť veci, ktoré ho nebavia a ku ktorým má vyslovene odpor. Preto robí radšej veci, ktoré sú často nezmyselné a ktoré by nerobil, keby mal príjemné povinnosti.

Prokrastinácia sama o sebe nie je problém. Problém je, že ľudia musia robiť veci, ktoré ich nebavia. Keby robili prácu, ktorá ich baví, nemali by problém s prokrastináciou. Veľmi radi by pracovali, pretože ich práca baví. Dnes si ale ľudia akosi zvykli robiť veci, ktoré ich nebavia a nazývajú ich povinnosti. Povinnosti sú akýsi štandard dnešnej spoločnosti, v ktorej ľudia jednoducho viac používajú slovíčko “musím” ako slovíčko “chcem”. Hovoria “musím toto, musím tamto” namiesto “chcem toto, chcem tamto”. A to je problém.

Problém je to preto, lebo vzniká prokrastinácia, kvoli ktorej nerobia ani veci, ktoré by chceli robiť. A tak im uniká život pomedzi prsty. Chceli by ste celý život stráviť robením práce, ktorá vás nebaví? Ja teda nie.

Ako skoncovať s prokrastináciou

Najúčinnejšia ochrana pred prokrastináciou je robiť veci, ktoré človeka bavia. Ja robím čo ma baví a už si ani nepamätám kedy som naposledy pozeral seriál, alebo hral počítačovú hru. Jednoducho nemám potrebu zabíjať čas nezmyselnými vecami, keď ma práca neskutočne baví a dokážem ju robiť od rána do večera, 7 dní v týždni. Ak si pozriete seriál, alebo zahráte hru ako relax, to je v poriadku. Ale ak hráte hru alebo pozeráte seriál namiesto práce, to je prokrastinácia.

Nájdite si prácu, ktorá vás baví. Ak budete robiť niečo, čo vás nebaví, pravdepodobne budete prokrastinovať a strácať tak drahocenný čas, ktorý ste mohli stráviť prácou, ktorá vás baví.

Ak prokrastinujete v práci, zmeňte prácu. Ak prokrastinujete v škole, zmeňte školu, alebo sa na ňu rovno vykašlite. Ak robíte čokoľvek, k čomu máte odpor, je najlepšie to prestať robiť a nájsť si niečo zmysluplnejšie. Dokonca aj hranie počítačových hier je zmysluplnejšie ako robiť niečo, k čomu máte odpor.

Nedajte sa oklamať rečami, že niečo musíte robiť. V skutočnosti nemusíte. Máte na výber. Vždy môžete zmeniť prácu. Vždy sa môžete vykašľať na školu. Váš život je vo vašich rukách. Jediná brzda je vo vašej hlave. Vo vašej hlave si vytvárate domnienky, že niečo musíte. A vytvárate si takisto umelý strach, ktorý vám bráni v tom, aby ste podnikli skok do neznáma. Máte na výber, či budete trpieť tam, kde ste, alebo skočíte do neznáma a získate tak šancu na krajší, šťastnejší život s ľuďmi a prácou, ktorá vás baví. Ak niečo chcete, celý vesmír sa spojí, aby ste to dosiahli. U mňa to platí na 99.9%. V drvivej väčšine prípadov sa mi moje želania splnili. Šanca je veľká, len treba spraviť prvý krok. Treba začať robiť činnosti, ktoré chcete robiť a prestať robiť činnosti, ktoré robiť nechcete. Takisto aj myšlienky zamerajte na to, čo chcete namiesto toho, čo nechcete. A uvidíte, že váš život zrazu nadobudne iný rozmer. Už viac nebudete prokrastinovať, lebo budete robiť prácu, ktorá vás baví.

Ak neviete čo vás baví, stačí sa dokolečka pýtať “Čo by ma bavilo? Čo by ma bavilo? Čo by ma bavilo?” a načúvajte odpovedi v podobe myšlienok. Odpoveď nemusíte dostať hneď, ale možno na druhý deň, alebo o týždeň, alebo o mesiac. Akonáhle dostanete odpoveď, máte z polovice vyhrané. Ďalší krok je už na vášich činoch. V ďalšom kroku by ste mali spraviť všetko preto, aby ste mohli robiť to, čo vás baví. Nerobte niečo, čo vás nebaví, lebo z toho akurát ochoriete.

Začnite robiť čo vás baví a buďte šťastní! To je cesta k porazeniu prokrastinácie.

Ako dosiahnuť vnútorný pokoj

november 2, 2015duchovno, ego, Osobný rozvoj, poučnéTomáš Hromník

Nie len mnísi, ale aj bežný človek dokáže nájsť a udržiavať vnútorný pokoj. Je to síce ťažšie, no o to obdivuhodnejšie. Je jednoduché udržiavať vnútorný pokoj v kláštore. Ťažšie je udržiavať vnútorný pokoj pri styku s ľuďmi, ktorí vnútorný pokoj nenašli.

Základným predpokladom pre vnútorný pokoj sú vyriešené emocionálne bloky, vzťah so sebou, s rodinou, priateľmi a inými ľuďmi. Ak toto nemáš vyriešené, odporúčam ti prečítať Šlabikár šťastia.

Ak sa ti nechce čítať, pozri si vlog (9 min):

Buď sám sebou

Častým problémom je, že ľudia nedokážu byť sami sebou. Pretvárka sa stala súčasťou našich životov. Žiaľ. Ak chceme zapôsobiť na opačné pohlavie, dávame najavo len svoje najsilnejšie stránky a tie slabé schovávame. Klameme tým nie len daného človeka, ale aj samých seba. A takisto sme klamaní daným človekom, ktorý sa tiež snaží prezentovať len svoje svetlé stránky. Vytvárame o sebe umelé obrazy a potom vnikajú umelé a povrchné vzťahy.

Ak budem úprimný a ukážem svoje svetlé, ale aj temné stránky, môžem daného človeka buď zaskočiť, alebo ho povzbudiť, aby aj on bol sám sebou a ukázal nie len svoje svetlé, ale aj temné stránky. Zrazu je to celé akési iné. Akési prirodzené. Môže medzi nami vzniknúť veľmi hlboký vzťah. Oveľa hlbší ako keby sme prezentovali len svoje svetlé stránky.

Nedbaj na to, čo si o tebe pomyslia ostatní

Ak máš nutkanie niečo spraviť, ale máš v hlave blok, ktorý ti hovori: “Čo si len o mne pomyslia”, jednoducho kašli na ten blok a sprav to. Jedine tak budeš šťastný. Pokiaľ ti bude záležať na tom, čo si o tebe pomyslia ostatní a ty kvoli tomu nebudeš robiť to, čo chceš robiť, nebudeš šťastný. A vôbec, prečo by ti malo záležať čo si o tebe myslia ostatní? Nie je to jedno?

Keď som začínal chodiť naboso v meste, mal som takisto v hlave tento blok. Preboha čo si len o mne pomyslia. Budú si myslieť, že som blázon. Áno, niektorí si to možno mysleli. No stretol som sa aj s pozitívnymi a zvedavými ohlasmi. Sám som bol prekvapený. Niektorí ľudia mi začali hovoriť, že ma obdivujú, že oni by nedokázali chodiť naboso po meste. Ja som sa im čudoval. Prečo by ste to nedokázali? Veď sa len vyzujete a je to. Potom vysvitlo, že majú tiež bloky v hlave. Že oni by nemali odvahu tak chodiť.

Viete, chôdza naboso v meste mi dala hrozne moc. Vďaka nej som sa prestal zaujímať o to, čo si o mne ľudia pomyslia. Je mi to šum a fuk! A je to úžasne oslobodzujúce! Ak sa bojíte čo si o vás pomyslia ostatní, jednoducho sa vyzujte a kráčajte po meste naboso. Robte to niekoľko týždňov a zamilujete si to. Neskôr vám príde chôdza naboso úplne prirodzená a bude vám úplne jedno čo si o vás kto myslí. Zažijete pocit oslobodenia a možno sa vám otvorí aj nejaká tá čakra

Skúšaj viackrát

Neskôr som mal opäť možnosť vyskúšať či mi je naozaj jedno čo si o mne myslia ostatní. Išiel som po parku, v ktorom boli ľudia a mal som nutkanie spraviť mlynské kolo na tráve. Opäť som dostal na chvíľu blok “Čo si o mne pomyslia…”. Potom som si povedal: “Veď mne je vlastne jedno čo si o mne iní myslia, nech si myslia, že som blázon, je to ich pohľad a ja im ho neberiem. Môžu si o mne myslieť čo chcú. To, čo si o mne myslia cudzí ľudia, nemá nič spoločné s tým, kto naozaj som.” A jednoducho som spravil mlynské kolo na tráve. A potom ďalšie a ďalšie. Nerobil som ten cvik asi 15 rokov. Veľmi sa mi to zapáčilo. Neskôr som išiel cez ten park domov a znova som urobil pár mlynských kol. Vrátil som sa do detstkých čias. Zistil som, že aj keď som dospelý, tak sa môžem správať ako dieťa. Objavil som v sebe svoje vnútorné dieťa. Mám chuť sa hrať. Byť dospelým je nuda.

Sprav to!

Ak chceš niečo spraviť, ale máš tento vnútorný blok “Čo si o mne pomyslia…”, jednoducho to sprav! Nič ťa neoslobodí viac ako to, že ti bude jedno čo si o tebe myslia ostatní. To, čo si o tebe myslia ostatní neurčuje to, kým naozaj si. Sprav to!

Môžeš robiť nasledovné cvičenia: Namaľuj si fixkou bodku na čelo a choď tak medzi ľudí. Sprav si šialený účes, alebo si daj na vlasy krikľavú farbu, prípadne viac farieb. Fantázii sa medze nekladú. Odlíš sa od väčšiny a zvykaj si na ich zvedavé pohľady. Zo začiatku ti to možno bude nepríjemné, ale nakoniec si zvykneš a byť odlišný bude pre teba úplne prirodzené.

Prijmi ľudí takých, akí sú

Kedysi som chcel ľudí meniť. Hovoril som si, že ľudia sa musia zmeniť. Ja ich musím zmeniť. No zistil som, že ľudí nezmením. Nemôžem zmeniť niekoho, kto sa nechce zmeniť. Pokúšať sa zmeniť ľudí, je ako pokúšať sa zmeniť drevo na železo, alebo železo na drevo.

Zistil som, že jediné čo môžem zmeniť, je môj pohľad na ľudí. Ak chceš niekoho meniť, mal by si v prvom rade zmeniť seba. Svoj pohľad na ľudí. Treba sa naučiť prijímať ľudí takých, akí sú. Treba pochopiť, že každý človek koná najlepšie ako vie. Treba pochopiť a prijať, že ak je človek negatívny, je to preto, lebo iný nevie byť a možno tiež nevie, že môže žiť inak. Preto buď príkladom a v tichosti ukazuj ľuďom ako sa dá žiť krajší život. Ak budú chcieť, sami sa ťa spýtajú ako to robíš.

Naučiť sa prijímať ľudí takých akí sú, je cesta k vnútornému pokoju. Tiež som mal kedysi veľkú potrebu meniť iných. No pochopil som, že môžem zmeniť len svoj postoj voči nim. Ak sami neprijímajú rady a nežiadajú o pomoc, niet im pomoci. Treba to akceptovať. Každý má slobodnú voľbu. Každý sa môže slobodne rozhodnúť, či chce žiť v tme, alebo bude hľadať svetlo. Môžeš si prečítať zaujímavý príbeh “Keď žiješ v tme, ako zistíš, že existuje svetlo?“.

Medituj

Ak sa ti zdajú vyššie uvedené body ťažké na realizáciu, mal by si začať meditovať. Meditácia je potrava pre dušu. Ak duša nedostáva potravu, ostáva malinká a prerastá ju ego. Veľké ego nie je pre človeka príliš dobré. Veľké ego robí len neplechu.

Ak začneš kŕmiť dušu každodennou meditáciou, duša začne rásť až jedného dňa prerastie ego. A to chceš. Pre vnútorný pokoj je potrebné, aby bola duša väčšia a silnejšia ako ego.

Každodenná meditácia ti prinesie vnútorný pokoj. Ver mi. Zo začiatku ti stačí 5 minút denne meditácie a výsledky pocítiš čoskoro. Dôležité je venovať sa meditácii každý deň. Je dobré kŕmiť dušu každý deň, aby nebola hladná. Svoje telo tiež kŕmiš každý deň, tak to isté rob pre dušu. Viac o meditácii píšem v článku “Čo mi dala meditácia“.

Moja cesta k “osvieteniu”

október 26, 2015duchovno, Osobný rozvoj, zmenaTomáš Hromník

Začiatkom roku 2015 sa mi stalo niečo, čo mi zmenilo život. Píšem o tom v článku “Môj wake up call (uvedomenie sa)“. Vďaka najkrajšej žene na svete som zažil na vlastnej koži bezpodmienečnú lásku, ktorú som nikdy predtým nezažil. Zažívam ju doteraz ku všetkým a všetkému. Je to úžasné. Milujem život.

Ak sa ti nechce čítať, pozri si 17 minutový vlog (odporúčam!):

Osvietenie

Neviem či som osvietený v pravom slova zmysle. Každopádne sa tak cítim a to je dôležité. Dôležitý je vnútorný pocit. Vnútorný kľud. Nikdy by som si nemyslel, že sa môžem tak radikálne zmeniť len za pár mesiacov. Cítim vnútorný kľud, bezpodmienečnú lásku ku všetkým a všetkému a trvalé šťastie nezávislé na vonkajších okolnostiach, je to paráda. Zmenil som sa veľmi a je dosť možné, že sa ešte budem meniť. Je dosť možné, že som ešte len na začiatku cesty k skutočnému osvieteniu.

Moje bývalé JA

Keď si tak spomínam na svoje bývalé JA, ktoré bolo mojou súčasťou ešte pred dvoma rokmi, nechcel by som sa k nemu vrátiť. Nebol som žiadny hajzlík, ani som nemal žiadne veľké problémy. Mal som super život. Jediný môj problém bolo EGO. Ego ovládalo každú moju bunku. Kvoli egu som si nedokázal priznať chybu, musel som mať vždy pravdu a nedokázal som povedať prepáč, alebo dokonca ani úprimné ďakujem. Dokázal som sa rozčúliť pre hocijakú hlúposť.

Bol som uväznený a obmedzovaný egom. Keď sa na to spätne pozerám, bolo to strašné. Ego je zodpovedné za všetky negatívne vlastnosti a zlé činy. Ego je súčasť každého človeka. Ovláda mnohých ľudí. Ego je diabol. Je zodpovedné za hnev, obviňovanie, pýchu, žiarlivosť, sebectvo, nenávisť, násilie a veľa iných hrozných vecí. Na svete je toľko zlých vecí, lebo ľudia sú ovládaní egom. Je to strašné, no našťastie sa to dá liečiť. Ego sa dá ovládnuť. Píšem o tom v článku “Problém ega“.

Moja zmena

Za veľmi krátku dobu som sa veľmi zmenil. Moju zmenu popisujem v článku “Ako sa zmenil môj postoj k životu za posledný rok“. Pochopil som veľa vecí. V máji 2014 som prvýkrát navštívil Krišňákov. Píšem o tom v článku “Hare Krišna“. Vďaka krišňáckej knihe “Vědecké poznání duše” som postupne prestal jesť mäso. Od augusta 2014 som vegetarián. V januári 2015 som zažil veľmi silný zážitok, vďaka ktorému som zažil bezpodmienečnú lásku. Píšem o tom v článku “Pravá láska – láska k duši“. Tento zážitok ma zmenil a prakticky naštartoval raketu do duchovného sveta. Začal som o duchovnom svete študovať viac a viac.

Krátko po prebudení

Krátko po spoznaní najkrajšej ženy na svete sa môj život zmenil. Ego sa rozplynulo a ja som dokázal vnímať krásu života, krásu bezpodmienečnej lásky naplno. Tá láska bola tak silná, že som sa čudoval čo to je. Bol som zamilovaný už veľakrát, ale nikdy predtým som necítil tak hlbokú lásku. Pýtal som sa samého seba, či je možné milovať Boha takou láskou. Neskôr som zistil, že dokážem milovať všetko a všetkých. Pocítil som jednotu. O jednote píšem v článku “Čo znamená jednota“. O bezpodmienečnej láske píšem v článku “Láska a bezpodmienečná láska“.

Táto láska bola tak silná, že som si myslel, že som našiel spriaznenú dušu. Narazil som na pojem “Twin flames” a začal som o tom študovať. Postupne som študoval o rôznych duchovných veciach.

Tajomstvoj môjho pokroku

Tajomstvo môjho pokroku je hlavne to, že som mal dostatok času na štúdium aj prax. Oveľa viac ako človek, ktorý musí pracovať 8 hodín denne. Ako programátor som pracoval z domu a navyše som mohol pracovať koľko sa mi zrovna chcelo. Neskôr som si našetril dosť peňazí, aby som sa mohol venovať sebarozvoju a vlastným projektom. Niekedy som študoval aj 4 dni vkuse o duchovných veciach. Nazbieral som množstvo informácií a píšem o nich v Duchovnej príručke pre čerstvo prebudených. Zažil som rôzne situácie, rozprával som sa s rôznymi ľuďmi, ktorí mali rôzne duchovné zážitky a začal som praktikovať činnosti, ktoré bežný človek nerobí.

Životné situácie

Keby som nestretol najkrajšiu ženu na svete, nebol by som schopný pocítiť bezpodmienečnú lásku. Bez nej by som nebol tam, kde som dnes. Životné situácie posúvajú človeka vpred. Či už pozitíve, alebo negatívne. Každá situácia nás má niečo naučiť. Je len na nás, či to využijeme a naučíme sa to, čo sa máme naučiť.

Každý dostane v živote také lekcie, ktoré potrebuje pre svoj rast.

Samota

Samota veľmi prispela k môjmu duchovnému pokroku. Mám to šťastie, že bývam sám a nemám partnerku. Tým, že ma nemal kto rozptyľovať, som si mohol robiť prakticky čo chcem a kedy chcem. Mohol som študovať aj 16 hodín denne.

Prechádzky v prírode

Pred mojim duchovným prebudením aj po ňom, som chodil aspoň 2 dni v týždni na dvojhodinové prechádzky do prírody. Ak ťa niečo trápi, alebo si len chceš prečistiť hlavu, vybehni aspoň na 2 hodiny do prírody a pozoruj aké pozitívne účinky má na teba pobyt v prírode. Tieto prechádzky mi úžasne prečistili myseľ. Mali účinky podobné meditácii.

Každodenné meditácie

Koncom apríla 2015 som začal meditovať každý deň. Chvíľu mi trvalo kým som našiel tú pravú meditáciu pre mňa. Po dvoch mesiacoch každodennej meditácie sa stal zo mňa človek, ktorý by neublížil ani muche. A to doslova. Jednoducho nezabijem. Nezabiješ je mimochodom jedno z božích prikázaní, ktoré mnohí kresťania ignorujú. Asi po štyroch mesiacoch každodennej meditácie som začal pociťovať tlak na temene hlavy. Zistil som, že je to príznak otvárania korunnej čakry. Toto zistenie bolo pre mňa úžasné! Ak nevieš čo je čakra, nevadí. Ani ja som donedávna nevedel. Zistíš to neskôr.

Meditácie mi otvorili dvere do seba samého. Spoznal som viac seba a tým pádom aj celý svet. Pochopil som jednotu a veľa iných vecí.

O meditácii píšem v článku “Čo mi dala meditácia“.

Práca so strachom

Snáď každý človek má nejaký strach. Niečoho sa bojí. Strach je tu preto, lebo ľudia majú v sebe nedostatok lásky. Láska je opak strachu. Ak človek pociťuje skutočnú lásku, nemá dôvod sa báť. Práca so strachom je veľmi dôležitá. Začal som so svojimi strachmi pracovať a zistil som, že sa nemám čoho báť. O strachu píšem v článku “Strach a práca so strachom“.

Vedomé žitie

Veľa ľudí dnes žije akosi automaticky. Bez toho aby sa zastavili a zamysleli sa nad životom, nad situáciami, ktoré sa im dejú. Zamýšľanie sa nad situáciami je veľmi dôležité. Každá situácia nám má čo povedať. Z každej situácie sa môžeme niečo naučiť. Píšem o tom v článku “Vedomé žitie“.

Život bez mäsa

Po šiestich mesiacoch bez mäsa sa moje telo a myseľ očistili a bol som pripravený zažiť bezpodmienečnú lásku. Bol to asi môj najlepší a najkrajší zážitok v živote. Keby jem mäso, nedokázal by som túto lásku precítiť. Mäso je plné strachu, hnevu a utrpenia. Cítim sa oveľa lepšie keď do seba nepchám mŕtvoly.

Pythagoras povedal: “Kým ľudia masakrujú zvieratá, budú zabíjať i jeden druhého. Ten, kto seje vraždu a bolesť, nemôže zbierať radosť a lásku“.

Človek nepotrebuje k životu mäso. Píšem o tom v článku “Deravé argumenty obhajujúce jedenie mäsa“.

Hare Krišna

Na mojom duchovnom prebudení má veľký podiel učenie hnutia Hare Krišna. Toto učenie ma doviedlo k vegetariánstvu a vegetariánstvo ma doviedlo k bezpodmienečnej láske.

Vďaka učeniu Hare Krišna som si uvedomil, že JA nie som toto telo. JA som niečo viac ako telo. Som večná duša. Pomocou praktického návodu tohto učenia som získal svoje súčasné vedomie. Vedomie Krišnu. O tomto vedomí a praktickom návode k jeho dosiahnutiu píšem v článku “Vedomie Krišnu“.

Chôdza naboso

Chôdza naboso v prírode, ale aj v meste môže mať pozitívne účinky na duchovný aj osobný rozvoj. Keď som začínal chodiť naboso, veľmi som sa hanbil a mal som v hlave myšlienky typu: “Čo si o mne ľudia pomyslia”. Neskôr sa však starý program v hlave vymazal a chôdza naboso mi prišla úplne prirodzená. Teraz sa skôr čudujem prečo chodia ľudia v topánkach. Posunulo ma to na ďalšiu úroveň vedomia.

O chôdzi naboso píšem v článkoch “Prvé dojmy z chôdze naboso” a “Čo mi chôdza naboso dala a čo mi vzala“.

Hladovky/Pôsty

Keď som vyskúšal držať 24 hodinovú hladovku, trénoval som zároveň pevnú vôľu a zároveň pokoru. Uvedomil som si hodnotu pre niekoho tak obyčajnej veci ako je jedlo. Jedlo je úžasné a mali by sme si ho vážiť a užívať.

Po niekoľkých jednodňových hladovkách som skúšal dvojdňové, trojdňové a dokonca aj štvordňovú hladovku. Je to zaujímavá skúsenosť. O hladovkách napíšem článok keď dosiahnem aspoň sedemdňovku.

Vďaka hladovkám už nebývam nervózny keď som hladný. Viem, že sa najem neskôr a viem, že vydržím nejesť oveľa dlhšie ako len pár hodín.

Osobná skúsenosť

Osobná skúsenosť je veľmi dôležitá. Môžeš prečítať aj tisíc kníh, no kým nemáš osobnú skúsenosť, stále si len teoretik bez praxe. Stále nevieš prakticky nič. Ak budeš čítať o láske, môžeš mať predstavu aká láska je, no až keď ju zažiješ, budeš naozaj vedieť čo je láska.

Je veľmi dôležité uviesť nadobudnuté poznatky do praxe. Môžeš si prečítať aké pozitívne účinky má meditácia, no tie pozitívne účinky zažiješ len tak, že začneš meditovať.

O osobnej skúsenosti píšem v článku “Osobná skúsenosť“.

Záver

Toto bol len stručný prehľad vecí, ktoré mi pomohli na mojej duchovnej ceste. Je toho ešte veľa, o čom by som mohol písať. O dôsledkoch duchovného prebudenia píšem v článku “Dôsledky duchovného prebudenia“.

Každý má inú cestu k osvieteniu – k trvalému pokoju duše a k trvalému šťastiu a láske. Koľko ľudí, toľko chutí. Koľko ľudí, toľko ciest k osvieteniu. Ale myslím, že pre každého je dôležitá samota a dostatok času na štúdium a praktizovanie duchovných činností. Bez toho len ťažko nájdeš pokoj v duši.

Ľudia, ktorí pracujú 8 a viac hodín denne a majú navyše rodiny, to majú ťažšie. Nemajú toľko času na osobný rozvoj. Ale ako sa vraví – všetko sa dá, keď sa chce.

Odpojenie sa od Matrixu je dôležité. Aspoň na mentálnej úrovni. Nenechaj sa ovládať médiami, inými ľuďmi, strachom a negatívnymi emóciami. Začni na sebe makať. Za ten blažený pocit trvalého šťastia to stojí. Ver mi

Teraz sa môžeš pýtať “Načo mi je duchovný život? Načo sú mi meditácie? Načo sa vôbec zaoberať duchovnom?”. Môžem ti povedať, že v duchovnom svete nájdeš oveľa väčšie šťastie, lásku a potešenie ako vo fyzickom svete. Tento duchovný svet je v každom z nás, len ho treba objaviť. Keď objavíš a spoznáš svoje Vyššie JA, budeš prežívať trvalé šťastie a lásku. Ku šťastiu nepotrebuješ viac ako prítomný okamih a k láske nepotrebuješ inú osobu. Všetko je v tebe. Za trvalé šťastie a lásku stojí za to porozmýšľať nad sebarozvojom a duchovnom, čo ty na to?

Ak ťa môj príbeh zaujal, môžeš si prečítať moje ďalšie články. Nájdeš ich na stránke “Zoznam všetkých článkov“.

Ak nevieš kde začať, alebo potrebuješ s niečim poradiť, neváhaj a ozvi sa mi. Ak môžem, rád pomôžem. Kontakt nájdeš na stránke “Kto je Elfoslav?“. Chcem aby čo najviac ľudí našlo samých seba. Chcem aby bolo čo najviac ľudí naozaj šťastných. Ja ti môžem ukázať cestu a dvere do duchovného sveta, no dokráčať k nim už musíš sám. Na svojej ceste životom som si uvedomil veľa vecí. Bolo by fajn keby si ich uvedomí viac ľudí. Rád by som o tom robil prednášky. Snáď sa mi to podarí v roku 2016. Držte palce

Porozumenie prítomnému okamihu

september 29, 2015duchovno, Osobný rozvoj, životTomáš Hromník

V duchovnej sfére sa často spomína prítomný okamih. Pod prítomným okamihom si môžem predstaviť veľa vecí – žiť tu a teraz, nerozmýšľať nad tým čo bolo a čo bude, vypnúť myšlienky úplne. Moc mi nedávalo zmysel žiť bez rozmýšľania, tak som si o prítomnom okamihu naštudoval viac.

Ak sa ti nechce čítať, pozri si vlog (9 min):

Ilúzia minulosti a budúcnosti

Život nežijeme v minulosti, ani v budúcnosti. Žijeme ho tu a teraz. A to je prítomný okamih. V prítomnom okamihu sa deje celý náš život v reálnom čase. Nie v minulosti ani v budúcnosti. Tu a teraz. Veľa ľudí nedokáže byť šťastných pretože namiesto v prítomnosti žijú v minulosti, alebo v budúcnosti.

Čas je vytváraný mozgom. Neprípúšťame si prítomný okamih kvoli tejto ilúzii času a namiesto videnia každého momentu ako nového, žijeme náš život takmer úplne z pohľadu spomienok, alebo z pohľadu očakávaní. Minulosť a budúcnosť nie sú s tebou v prítomnom okamihu až do momentu kým ich do tohto okamihu neprinesieš. A preto je len na tebe, čo si do prítomného okamihu prinesieš. Každý okamih je v skutočnosti čerstvý, nový začiatok. Každý okamih je príležitosť začať niečo nové.

Každý prežitý okamih je zaznamenaný v mozgu. Keď si spravíme časovú os našich prežitých okamihov, nazývame to minulosť. No všetky tieto okamihy sa diali v prítomnosti. Udiali sa v minulej prítomnosti.

Keď si spravíme časovú os udalostí, ktoré môžu nastať odteraz, nazývame to budúcnosť. No všetky tieto udalosti sa v skutočnosti udejú v prítomnom okamihu. Udejú sa v budúcej prítomnosti.

Ľudia, ktorí rozmýšajú nad minulosťou, nežijú v prítomnosti. Často sa trápia kvoli minulosti, lebo ich myseľ neustále uteká do minulosti a je tam uväznená.

Ľudia, ktorí rozmýšľajú nad budúcnosťou, tiež nežijú v prítomnosti. Ich myseľ uteká do budúcnosti a predstavuje si niečo, čo ani nemusí nastať. Myseľ dokáže interpretovať veci na základe našich doposiaľ získaných skúseností. Myseľ nedokáže presne určiť ako bude vyzerať budúcnosť. Myseľ si budúcnosť dokáže predstaviť len na základe prítomného okamihu.

Pri čítaní knihy naša myseľ premieňa písmená na obraz. Dokážeme si predstaviť osoby, miesta a veci na základe ich popisu. Každý človek si po prečítaní tých istých slov predstaví trochu iné osoby, miesta a veci. A podobne funguje predstava budúcnosti. Vôbec nemusí byť taká, akú si ju predstavujeme.

Prítomný okamih je jediný, ktorý máme a ktorý budeme mať.

Prekážky prežívania prítomného okamihu

Ľudia nedokážu prežívať prítomný okamih z viacerých dôvodov.

Myšlienky

Ľudia neustále nad niečim rozmýšľajú. Nad minulosťou, nad prácou, nad tým, čo budú jesť, nad tým ako budúci rok pôjdu na dovolenku,… v hlave sa im víri nekonečné množstvo myšlienok a preto si nedokážu vychutnať prítomný okamih.

Ak sa naučíš ovládať myšlienkový proces a nepustíš do hlavy kolobeh zbytočných myšlienok, budeš môcť prežiť prítomný okamih. Ak kráčaš po ulici a nad niečim neustále premýšľaš, nie si v prítomnosti. Život v prítomnom okamihu je o tom, že premýšľam len keď naozaj treba. Občas mi zaujímavé myšlienky samé skáču do hlavy. Bez toho, aby som sa usiloval. Keď potrebujem, naštartujem myšlienkový proces a nechám prúdiť myšlienky. Takýmto spôsobom vyriešim oveľa viac vecí ako by som mal naštartovaný myšlienkový proces neustále. Mám voľné chlieviky na tie správne myšlienky v správnom čase. Ak by som neustále premýšľal, chlieviky by boli plné a správne myšlienky by sa do nich len tak nedostali. Veď to určite poznáte. Niekedy môžete neustále nad niečim rozmýšľať a neprídete na nič. Možno keď zameráte pozornosť na niečo iné a uvoľníte chlieviky v mysli, zrazu tam príde tá správna myšlienka a žiarovka v hlave zasvieti – “Mám to!”.

Emócie

Niektoré myšlienky vyvolávajú emócie. Emócie vznikajú na základe už prežitých udalostí, na základe našich skúseností. Emócie vyvolané zo spomienok bránia prežitiu prítomného okamihu. Takisto emócie vyvolané predstavou budúcnosti neprispievajú k prežitiu prítomného okamihu.

Mali by sme sa sústrediť na emócie vyvolané prítomným okamihom. Na emócie, ktoré vyvolala situácia tu a teraz. Vtedy dokážeme prežiť prítomný okamih naplno.

Nevysporiadanie sa s minulosťou

Ak máš nejaké nevyriešené veci v minulosti, tvoja myseľ sa k nim neustále vracia a preto nedokážeš žiť v prítomnosti. Mal by si si vyriešiť svoje problémy z minulosti, aby si dokázal žiť šťastný život v prítomnosti.

Ako prežiť prítomný okamih

Keďže si tu a teraz, nie je také ťažké prežiť prítomný okamih. Čítaš tieto slová a vnímaš ich v prítomnom okamihu. Ťažšie je naučiť sa prežívať prítomný okamih neustále. Namiesto prežívania prítomného okamihu je naša myseľ zaprataná nespočetným množstvom myšlienok. Ľudia neustále nad niečim rozmýšľajú. Väčsinou o budúcnosti, alebo minulosti. Prítomný okamih im preto uniká.

Keď zažiješ prítomný okamih aspoň na chvíľu, na pár minút, bude to pre teba akoby si objavil Ameriku. Budeš chcieť žiť v prítomnom okamihu stále viac a viac. Pretože skutočné šťastie a sloboda je len v prítomnom okamihu. Bez myšlienok, bez starostí, len tu a teraz.

Mne pomá dostať sa do prítomného okamihu meditácia a chôdza naboso. Keď chodím naboso, sústredím sa kam stúpam, kadiaľ kráčam a vnímam povrch po ktorom kráčam. Odporúčam vyskúšať. Prípadne sú dobré rôzne športové aktivity.

Môj život v prítomnom okamihu

Naučil som sa neplánovať príliš dopredu. Prakticky sa snažím neplánovať vôbec nič. Ak sa ma niekto spýta týždeň vopred či idem na nejakú akciu, odpovedám neviem. Jedinú výnimku tvoria akcie, na ktoré ma niečo ťahá. Keď viem, že daná akcia bude mať pre mňa nejaký prínos, dokážem prisľúbiť účasť možno aj mesiac vopred.

Akékoľvek myšlienky, ktoré vytvárajú nejakú emóciu sa snažím čo najrýchlejšie spracovať a vyhodnotiť. Čím rýchlejšie to spracujem, tým rýchlejšie sa vrátim do prítomného okamihu. Žiť v minulosti, alebo budúcnosti už nie je pre mňa. Naučil som sa, že minulosť neovplyvním a budúcnosť ani z ďaleka nebýva podľa očakávaní. Prestal som aj očakávať. Nerobím si ilúzie ako bude daná situácia vyzerať. Ak sa prichytím pri tom, že si predstavujem budúcnosť, snažím sa okamžite vrátiť vnímanie do prítomného okamihu.

Momentálne nepracujem za peniaze. Pracujem na svojich zatiaľ neziskových projektoch a žijem z úspor. Keď sa ma niekto spýta čo budem robiť keď mi dojdu úspory, odpovedám, že neviem. Neviem čo bude o týždeň, nie to ešte čo bude o niekoľko mesiacov. Nechávam sa viesť intuíciou a vnútorným hlasom. Vnútorný hlas mi hovorí, že mám pokračovať v tom, čo robím a správna príležitosť zarobiť si peniaze príde v správny čas. Všetko je ako má byť.

Už dlhšie robím to, čo mám v daný moment chuť robiť. Je to naozaj paráda.

Posolstvo na záver

Je naša voľba čím sa stávame, čím sme tu a teraz. Nemusíme prinášať do prítomnosti naše staré JA. Nemusíme si myslieť, že naše šťastie existuje v budúcnosti. Všetku vinu, utrpenie, strach a všetok odpor môžeme nechať za nami a začať žiť tu a teraz. Všetok optimizmus, sloboda, porozumenie a radosť môžu byť prežité tu a teraz. Jediná vec, ktorá nám v tom bráni, sú naše zaužívané vzory myslenia a vnímania reality. Každý moment je nový začiatok. Je len na nás, aby sme to uvideli a naučili sa podľa toho žiť.

Vedomie Krista

september 24, 2015duchovno, Osobný rozvoj, zmenaTomáš Hromník

Nedávno som zistil čo je vedomie Krista. Kristovo učenie mi dáva dokonalý zmysel a plne sa s ním stotožňujem. Hovoriť a konať ako Kristus, to je vedomie Krista.

Je dobré poznamenať, že toto vedomie nemá nič spoločné s kresťanstvom ani náboženskou sektou. Je to prirodzený vývoj človeka (duše).

Vedomie Krišnu/Krista

Vedomie Krišnu a vedomie Krista je to isté. Ide o stav vedomia. Toto vedomie je niečo úžasné. Keby ho dokáže dosiahnuť väčšina ľudí, svet by vyzeral úúúplne inak. Kroky k dosiahnutiu vedomia Krišnu nájdete v článku “Vedomie Krišnu“.

Kristove slová

“Kto do teba kameňom, ty do neho chlebom.”

“Miluj blížneho svojho ako seba samého.”

“Všetko, čo chcete, aby ľudia robili vám, robte aj vy im.”

“Nesúďte, aby ste neboli súdení. Lebo ako budete súdiť vy, tak budú súdiť aj vás, a akou mierou budete merať vy, takou sa nameria aj vám.”

Bezpodmienečná láska

Pocit bezpodmienečnej lásky je jedným z hlavných príznakov Kristovho vedomia. Milovať všetko a všetkých bez akéhokoľvek dôvodu, to je bezpodmienečná láska. Je to niečo, čo veľa ľudí nedokáže pochopiť. Mám v tejto oblasti ešte menšie nedostatky, ale pracujem na ich odstránení.

Nadhľad

Človek s vedomím Krista sa pozerá na veci a situácie s nadhľadom, z vyššej, vtáčej perspektívy. Vidí riešenia na problémy, ktoré iní ľudia nevidia a často ani tieto riešenia nechápu a považujú ich za utópiu. Niet sa čomu čudovať keď nemajú vyvinuté vedomie Krista.

Pohľad na ľudí a iné živé bytosti

Neexistujú skutočné autority alebo celebrity, ktoré by som uznával a obdivoval. Prezident, politici, policajti, herci, muzikanti,… všetci sú stále ľudia. Každého človeka vnímam ako seberovného. Či je to bezdomovec, prezident, policajt,… Človek je stále človek, nech má akékoľvek postavenie v spoločnosti.

Zvieratá a rastliny vnímam tiež ako seberovných a mám k nim úctu. Sú veľakrát inteligentnejšie ako ľudia aj keď si to ľudia neuvedomujú.

Menší hlad, menej jedla

Ešte minulý rok (2014) som jedol každé 3 hodiny lebo som bol každé 3 hodiny hladný. Každý deň som jedol tak 5 stredne veľkých jedál, jednoducho primerané porcie.

Dnes mi stačí jedna porcia jedla a som najedený na 6 – 8 hodín. Takže potrebujem jesť o polovicu menej.

Potreba pomáhať

Mám potrebu pomáhať komukoľvek v akejkoľvek forme. Keď môžem, pomôžem.

(Ne)výhody vedomia Krista

Vedomie Krista je nádherné, no zároveň prináša so sebou isté nevýhody. Mám problém s porozumením klasických problémov ľudí ako sú vzťahové problémy, problémy v rodine a rôzne iné klasické problémy.

Človek s vedomím Krista má tieto problémy vyriešené a rieši úplne iné problémy. Väčšinou sú to problémy oveľa väčšieho rozmeru týkajúce sa veľkého množstva ľudí a nie len ľudí ale celej planéty. Človek s vedomím Krista má pocit, že nesie na chrbte kríž za všetky bytosti…

Vnímam všetko to zlé čo sa deje oveľa intenzívnejšie. Vidím všetko to svinstvo oveľa jasnejšie. Nedokážem sa len tak nečinne prizerať všetkému tomu zlému čo sa deje. Musím konať a pomáhať riešiť malé aj veľké problémy.

Moje bežné záľuby ako bicyklovanie, programovanie, hudba,… prestali mať pre mňa význam. Jediná moja záľuba a túžba je zlepšenie sveta.

Čo mi dala meditácia

september 10, 2015duchovno, Osobný rozvojTomáš Hromník

Najskôr si upresnime čo je meditácia. Je to činnosť, vďaka ktorej sa človek odprostí od každodenného zhonu. Meditovať sa dá rôzne – prechádzkou, sedením so zatvorenými očami a dýchaním zhlboka, recitovaním meditačnej mantry,… spôsobov je veľa. Podstatou meditácie je, aby človek aspoň na chvíľu zabudol na všetky povinnosti a problémy v bežnom živote. Na čo je to dobré?

Pozitívne účinky meditácie

Už len to, že môžem ukľudniť svoju myseľ počas dňa, je pre mňa odmena. Poznáte to, celý deň niečo robíte, ste v zhone a tešíte sa na to, kedy si oddýchnete. Ja sa teším na meditáciu. Je to spôsob ako zrelaxovať svoju myseľ.

Počas meditácie často dostávam množstvo skvelých nápadov. Vraví sa, že meditácia je o zbavení sa myšlienok, no nie je tomu celkom tak. Pri meditácií nedokážete vypnúť myseľ úplne. Myseľ pracuje tak, či tak. Skôr je to o upokojení mysle od všetkého toho stresu a povinností. Vďaka meditácii dokážete prerušiť kolobeh neustálych myšlienok rozumu a dáte tak priestor myšlienkam pochádzajúcich z vnútorného hlasu.

Predstavte si, že aspoň na 10 minút prestanete myslieť na všetky povinnosti a problémy. 10 minút denne a môže vám to priniesť kľud, spokojnosť a vnútorný pokoj do bežného života.

Meditácia z vás nespraví žiadneho guru. Spraví z vás skutočného človeka.

Uvedomíte si svoje JA.

Tak ako je cvičenie dôležité pre udržanie fyzickej kondície a zdravia, tak je dôležitá meditácia pre udržanie psychickej pohody.

Strata času

Kedysi som považoval meditáciu za stratu času. Veď mám toľko vecí na práci, toľko povinností a nemám sa kedy zaoberať sprostosťami ako je meditácia. Ešte aby mi zabrala pol hodinu denne, to teda nie.

Je to úsmevné keď si uvedomíte koľko času trávite inými nezmyselnými činnosťami, ktoré môžu mať na prvý pohľad zmysel. Navyše môžete začať len 5 minútovou meditáciou denne.

Meditácia je dôležitá

Meditácia je dôležitá a nevyhnutná pre osobný a duchovný rozvoj. Pri meditácií sa človek stáva viac tým, kým je.

Meditácia je potrava pre dušu. Ak duša nedostáva potravu, ostáva malinká a prerastá ju ego. Veľké ego nie je pre človeka príliš dobré. Veľké ego robí len neplechu.

Ak začneš kŕmiť dušu každodennou meditáciou, duša začne rásť až jedného dňa prerastie ego. A to chceš. Pre vnútorný pokoj je potrebné, aby bola duša väčšia a silnejšia ako ego.

Začiatky bývajú ťažké

Keď som začínal meditovať (27.4.2015), tak som nevidel v meditácií moc zmysel. Jednoducho som si sadol, odrecitoval mantru za 10 minút a bolo. Po mesiaci som predĺžil meditáciu na 16 minút a neskôr o 2 týždne na 30 minút. Začal som kombinovať meditáciu mantrou, om meditáciu a meditáciu dýchaním. Meditoval som väčšinou ráno, ale niekedy mám na práci toľko vecí, že meditáciu odložím na neskôr. A čuduj sa svetu, počas celého dňa som myslel na to, kedy si už pôjdem zameditovať a vypnem od celodenného zhonu. Neskôr som začal praktikovať meditáciu po obede, alebo až večer. A je to pre mňa lepšie. Vždy večer mám nutkanie vypnúť od celodenného zhonu aby si myseľ oddýchla. Je to úžasný relax. Namiesto pozerania TV odporúčam meditáciu :))

Ako meditovať

Môžete nájsť veľa návodov na meditácie, no nikde som nenašiel, že sa dajú meditácie kombinovať. Ja kombinujem 3 typy meditácie a vyhovuje mi to dokonale. Začať s meditáciou je jednoduché a odporúčam začínať s krátkou meditáciou 5 – 10 minút. Nájdite si čo najtichšie miesto, kde vás tých 5 – 10 minút nebude nikto vyrušovať. Sadnite si do tureckého sedu a udržiavajte chrbticu vzpriamene. Ja mám rád, keď sa môžem o niečo oprieť.

meditation sitting

Zavrite oči a môžete začať.

Teraz máte na výber typ meditácie:

Meditácia mantrou – ja som začínal meditovať mahá-mantrou:

Haré Krišna Haré Krišna
Krišna Krišna Haré Haré
Haré Ráma Haré Ráma
Ráma Ráma Haré Haré

Táto meditácia je súčasťou Bhakti yogy, ktorá je stará viac ako 5000 rokov a je veľmi účinná. Bhakti yoga zjemňuje srdce, odstraňuje žiarlivosť, nenávisť, chlipnosť, hnev, egoizmus, pýchu a aroganciu. Prináša radosť, blaženosť, mier a múdrosť. Všetky starosti, úzkosti, strachy a psychické problémy úplne zmiznú. Môžem to z vlastnej skúsenosti potvrdiť.

Meditácia mantrou sa nazýva chantovanie (čentovanie), alebo japa (džapa). Ráta sa na kolá – koľko kôl mantry odrecitujete. Jedno kolo je 108x odrecitovanie mahá-mantry. 108 je významné číslo v rôznych oblastiach života.

Najlepšie je čentovať na guličkách zvaných Japa mala, pomocou ktorých si rátame koľkokrát sme mantru odrecitovali a koľko kôl sme zvládli. Japa mala obsahuje 108 malých guličiek a jednu väčšiu guličku, ktorá symbolizuje Boha. Japa malu si môžete objednať tu: http://eshop.hromnik.com/produkt/japa-mala-s-vrecuskom/ alebo si ju môžete vyrobiť.

tulasi beads

Čentovať sa začína na prvej malej guličke vedľa najväčšej guličky. Chyť si tú malú guličku do pravej ruky medzi palec a prostredník a vyslov prvýkrát mantru:

Haré Krišna Haré Krišna
Krišna Krišna Haré Haré
Haré Ráma Haré Ráma
Ráma Ráma Haré Haré

Prejdi na druhú malú guličku a zopakuj mantru. A tak dokolečka kým neprídeš pred veľkú guličku. Veľkú guličku už nechytáš. Keď prejdeš pred veľkú guličku, máš za sebou 108x vyslovenú mantru. Máš za sebou jedno kolo. Zo začiatku stačí meditovať jedno kolo denne. Trvá približne 10 minút. Keď si mantru natrénuješ, dokážeš jedno kolo zvládnuť za 7 – 8 minút. Ak si chceš dať druhé kolo, nepreskakuj veľkú guličku. Preskakovať Boha sa nepatrí. Otoč si japa malu a začni na tej guličke, na ktorej si skončil. Takto si môžeš dať toľko kôl na koľko sa cítiš. Pokročilí v Bhakti yoge zvládajú aspoň 16 kôl denne. 16 kôl trvá približne 2 hodiny. Je možné si rozdeliť kolá. Napríklad si dáš 2 kolá ráno a 2 kolá po obede, alebo večer. Máš tak 4 kolá za deň. Odporúča sa meditovať pokiaľ možno skoro ráno, hneď po zobudení. Je dobré robiť rovnaký počet kôl každý deň. Akonáhle zvýšiš počet kôl, už by si mal robiť toľko kôl aj nasledujúce dni.

Môže sa vám zdať, že je to vymývanie mozgu. Je to vymývanie mozgu v tom zmysle, že to z vás vymyje všetky negatívne vlastnosti a pocity.

Existujú rôzne mantry: https://eprakone.wordpress.com/2009/02/17/mantry-pre-novacika/ a rôzne techniky. No podľa učenia Hare Krišna je mahá mantra Hare Krišna najúčinnejšia. Z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že je naozaj mocná a účinná, no iné mantry som neskúšal. Na meditácií mantrou je asi najťažšie zapamätať si mantru a zo začiatku dodržiavať aspoň tých 108 krát – 1 kolo denne.

Výhoda meditácie mantrou je, že ju môžete robiť aj po ležiačky v posteli a potichúčky, pokiaľ zdieľate s niekym izbu. Nikto tak nemusí vedieť, že meditujete. Avšak je lepšie ak môžete mantru vyslovovať nahlas.

Om meditácia – po praktikovaní meditácie mantrou som objavil om meditáciu:

Om meditáciu rátam tiež na kolá. Na jednej ruke rátam každý jeden OM a keď som na piatom, zarátam si na druhej ruke dvojku – druhé kolo. Dávam si 25 až 30x OM podľa toho ako to cítim. Trvá to približne 10 – 15 minút.

Meditácia dýchaním – tento druh meditácie je u nás asi najviac rozšírený. Nemusíte pri nej vydávať žiadne zvuky, iba dýchať. Pri tejto meditácií sa sústredite na nádych, výdych a prúdenie vzduchu. Nádych, podržať pár úderov srdca, výdych, počkať pár úderov srdca a zase nádych. Môžete si predstavovať ako do vás vchádza vzduch a zase vychádza.

Niektoré návody na meditáciu uvádzajú, že si máte nastaviť budík. Ak chcete meditovať 10 minút, nastavte si budík o 10 minút. Toto mi nepríde ako zrovna šťastné riešenie pretože namiesto samotnej meditácie budete myslieť na to, kedy vás budík vytrhne z meditácie. Je lepšie meditovať na kolá. Vopred si stanoviť určitý počet kôl a počas meditácie si ich rátať na rukách, alebo inak.

Už keď raz začnete, je dôležité meditovať každý deň. Je dobré si spraviť na meditáciu návyk a nevydržať bez nej ani deň. Budete tak neustále čistiť svoju myseľ. Niektoré dni sú však také rušné, že na meditáciu neostane energia ani čas. To sa stáva. Preto je dobré vyhradiť si čas na meditáciu ráno, pretože počas dňa vás môže zastihnúť niečo nečakané a meditáciu nestihnete.

Ako to už býva, začiatky bývajú ťažké. Účinky meditácie nemusíte pocítiť hneď. Ani svaly vám nenarastú hneď keď začnete cvičiť. Chce to trpezlivosť a vytrvalosť. Ak dokážete meditovať každý deň pár minút, výsledky môžete pocítiť už po pár týždňoch. Väčšie výsledky pocítite po niekoľkých mesiacoch. Venujte meditácii pár minút denne a zmení vám to život. O nič neprídete. Môžete len získať. A to sa oplatí!

Budem rád, keď sa somnou podelíte o vaše príbehy ako vám meditácia zmenila život.