Kedysi som bol pod nadvládou ega. Bol som pyšný, musel som mať vždy pravdu a nedokázal som si priznať omyl. Myslel som si, že som najlepší na svete. Tak mi ego prerástlo cez hlavu. Ako som tak prestal jesť mäso a zažil som duchovné prebudenie, moje ego postupne strácalo na sile. Po pár mesiacoch od duchovného prebudenia som dokázal popracovať s egom a ovládnuť ho. Presne som vedel kedy ego vystrkuje rožky a vedel som ho skrotiť. Aj dnes si všímam ako ego z posledných síl bojuje o nadvládu. No nepodarí sa mu to. Už mám nad egom celkom slušnú kontrolu a nepustím ho len tak na špacír. Raz som pustil ego na špacír a hneď bola z toho nepríjemnosť. Píšem o tom v článku “Keď pustíš ego na špacír, máš zarobené na problém“.
Keby ma ovládalo ego
Keby ma dnes ovládalo ego, bol by som pyšný, že moje články a videá pomáhajú ľuďom a že im rastie počet vzhliadnutí. Som rád, to nemôžem poprieť, ale nie som pyšný. S pokorou prijímam ďakovné komentáre a správy. S pokorou sa snažím pomáhať ďalej. Ak ma niekto požiada o pomoc, nespyšniem. Pýchu si už viem celkom ustrážiť. Keď som bol pyšný, cítil som sa dobre, ale okolie to vycítilo a výsledok práce nebol taký, aký som chcel. Musel som ovládnuť pýchu, aby som bol spokojný ja aj ostatní. S pokorou je život oveľa krajší ako s pýchou. Či je človek pokorný, alebo pyšný, ľudia to z neho vycítia. A podľa toho reagujú. Od pyšného človeka si držia odstup, k pokornému človeku ich to priťahuje. O pokore píšem v článku “Čo je pokora?“.
Sláva
Keby ma ovládalo ego, stúpla by mi sláva do hlavy a bol by som pyšný. Niekedy ma ľudia na festivaloch, alebo dokonca aj na ulici oslovia a povedia, že sa im moje články a videá páčia. Keby ma ovládalo ego, v takom momente by som spyšnel. Keby som bol pyšný, len tak s niekym by som sa nebavil. Nevážil by som si pochvaly od ľudí. Bral by som to ako samozrejmosť a cítil by som sa nadradený.
Ja mám pravdu!
Na internetových diskusiách prevládajú ľudia, ktorých ovláda ego a potom to aj tak vyzerá. Ja som musel svoje ego ovládnuť, inak by som nemohol robiť to, čo robím.
Keby ma ovládalo ego, musel by som mať vždy pravdu. A to nie je najideálnejší stav pre človeka, ktorý chce osobnostne rásť. Ak si človek prizná, že nemá pravdu, vtedy sa môže niečo naučiť. Pokiaľ si človek myslí, že len tá jeho pravda je jediná a nechápe pohľad na vec ostatných, nikam sa nedostane.
Pri diskusii s ľuďmi sa snažím pozrieť na vec aj z ich uhla pohľadu a snažím sa ich pochopiť. Nie vždy sa mi to darí, ale pomaly sa učím a občas sa mi to zadarí. Vtedy mám taký pocit, že “Wau, veď ano, vlastne je to tak, prečo som to predtým nevidel?“. Vidieť a chápať pravdu ostatných je super. Je super priznať si, že pravdu nemám len ja, ale môžu ju mať aj ostatní aj keď s mojou pravdou na prvý pohľad nesúznie. Je to veľmi dôležité pre osobnostný rast.
Diskusie
Občas moje statusy na Facebooku vyvolajú vlnu odporu, strhne sa búrlivá diskusia a ja sa potom už len snažím dávať veci na pravú mieru. Ľudia si občas vytvoria domnienky, ktoré majú s realitou pramálo spoločné. A ja im musím s láskou vysvetľovať ako sa veci majú. Nemôžem si dovoliť, aby ma ovládlo ego. V diskusiách si všímam, že drvivú väčšinu diskutujúcich ovláda ego. Už keď ich niekto zaženie do kúta, odkiaľ niet úniku, nemajú žiadny rozumný argument, tak sa spúšťa obranný mechanizmus ega a začnú buď urážať diskutujúcich, alebo začnú písať totálne zcestné vety, ktoré nemajú s diskusiou nič spoločné a nedávajú hlavu ani pätu. Píšem o tom v článku “Argumentačná vojna ega“.
Nemôžem si dovoliť aby ma ovládalo ego a aby som za každú cenu obhajoval svoju pravdu. To by bola príliš drahá cena. Pokiaľ chcem pôsobiť verejne, musím si zachovať chladnú hlavu, mať ego pod kontrolou a dokázať sa pozrieť na argumenty ostatných objektívne.
Urážky a kritika
Keby som nemal ego pod kontrolou a niekto by mi povedal, že som hlupák, egoista, obmedzenec, alebo niečo podobné, urazilo by ma to a mal by som potrebu mu to vrátiť a uraziť ho tiež. Našťastie si kritiku a urážky neberiem osobne. Z konštruktívnej kritiky sa snažím poučiť a nad urážkami sa len pousmejem. Ak ťa niekto urazí a teba sa to dotkne, to znamená, že si mu uveril.
Konflikty
Som rád, že mám ego pod kontrolou. Keby ma ovládalo ego, nebolo by to dobré. Mohol by som viac uškodiť ako pomôcť. Život s ovládnutým egom je celkom pokojný. Mám menej konfliktov s ľuďmi. Snažím sa ľuďom vysvetľovať veci mierumilovne a s láskou. Ja konflikty nevyhľadávam, ale niektorí ľudia žiaľ áno. Sú to práve ľudia, ktorí sú pod nadvládou ega. Musia mať za každú cenu pravdu. Ak sa im snažím ukázať, že pravdu nemajú, aj tak si neustále melú svoje a vymýšľajú pochybné argumenty len aby si nejako obhájili svoju pravdu a nemuseli si priznať, že sa mýlia. Život pod nadvládou ega nie je moc príjemný. Píšem o tom v článku “Život pod nadvládou ega je fascinujúci“.
Oslobodený od nadvlády ega
Život s ovládnutým egom je plný pokory a bezpodmienečnej lásky. Vnímať všetky bytosti rovnako dokáže len človek s ovládnutým egom. Priznať si omyly a chyby dokáže len človek s ovládnutým egom. Priznať si, že viac nevie ako vie, dokáže len pokorný človek.
Vďaka správnemu poznaniu vidia múdri v učenom a pokornom brāhmaṇovi, v krave, v slonovi, v psovi a v pojedačovi psov jedno a to isté. [BG 5.18]
Kto je zbavený závisti a je láskavým priateľom všetkých živých tvorov, kto sa nepovažuje za vlastníka a je zbavený falošného ega, kto zachováva pokoj ako v šťastí, tak aj v nešťastí, kto je znášanlivý, vždy spokojný, sebaovládnutý a s odhodlanosťou sa venuje oddanej službe s mysľou a inteligenciou na Mňa upretou, taký oddaný je Mi veľmi drahý. [Bg 12.13-14]
Život s ovládnutým egom je oveľa krajší ako život pod nadvládou ega. Pozorujte kedy vás ovláda ego, kedy máte pocit nadradenosti a neomylnosti a dajte egu na frak. Len s ovládnutým egom môže byť váš život kvalitnejší. Ako pracovať s egom sa dozviete v článku “Ego verzus srdce“.
Veľa ľudí má obmedzené myslenie. Bol som tiež jedným z nich. Ešte v roku 2014 som zaryto tvrdil, že Boh neexistuje, smial som sa z ľudí, ktorí veria v Boha a považoval som za blázna každého, kto verí iracionálnym veciam. Bol som obmedzenec.
Balíček znalostí
Ľudia majú akýsi balíček znalostí, ktoré prebrali od rodičov, učiteľov, kníh, videí a osobnej skúsenosti. Čokoľvek, čo je mimo tohto balíčka znalostí považujú za výmysel, alebo o pravdivosti informácií pochybujú. Nedokážu si totiž predstaviť, že by bola pravda aj niečo mimo ich balíčka znalostí. Kedysi si ľudia mysleli, že Zem je plochá a nevedeli si predstaviť, že by bola Zem napríklad elipsoid. Dnes si zase veľa ľudí nevie predstaviť, že by bola Zem plochá.
Mám jeden krásny príklad z detstva. Mal som asi 7 rokov. Chovali sme vodné korytnačky v akváriu. Jedného dňa mama prišla domov z práce a jedna korytnačka chýbala. Mama si automaticky domyslela, že v tom mám prsty ja a korytnačku som vybral z akvária a pustil ju behať. Začala ma z toho obviňovať. Ja som v tom bol samozrejme nevinne a snažil som sa obhájiť, no márne. Tvrdil som, že korytnačka musela vyskočiť z akvária sama. Mama mi neverila a stále si myslela, že v tom mám prsty ja. Veď kto iný, že? Hľadali sme korytnačku po celom byte a našli sme ju za skriňou. Dali sme ju späť do akvárka. O pár dní nato sme pozerali telku pri akvárku a korytnačka zrazu vyskočila z akvárka a vybrala sa na prechádzku. Keď som to uvidel, okamžite som mame povedal: “Vidíš? Korytnačka vyskočila sama!“. A mame bolo zrazu jasné ako sa korytnačka dostala von z akvárka. Kým to nevedela, vytvorila si domnienku, ktorá bola najbližšie k jej logike, že som korytnačku musel vybrať ja.
A takto podobne si ľudia vytvárajú domnienky a vlastné verzie reality v rámci svojho balíčka znalostí. Pokiaľ je niečo mimo tohto balíčka znalostí, majú veľký problém tomu uveriť. Ľudia si nevedia predstaviť, že by niečo mimo ich balíčka znalostí mohla byť pravda. Je veľmi smutné takto sa obmedzovať. Ľudia s obmedzeným zmýšľaním výrazne obmedzujú svoje poznanie.
Otvorená myseľ
Kedysi som mal tiež obmedzené zmýšľanie, ale od môjho duchovného prebudenia som viac otvorený všetkému. Nič nepovažujem za výmysel pokiaľ o tom nič neviem. Ak niečo neviem, poviem, že neviem či je to naozaj tak. Nebudem za každú cenu tvrdiť, že to tak je, alebo nie je. To je hlúposť na entú. Buď viem, alebo neviem. A keď neviem, tak sa snažím dozvedieť o tom čo najviac ak ma to zaujíma.
Veľa ľudí mi píše o svojich duchovných zážitkoch. Tieto zážitky sú pre bežných ľudí nepochopiteľné a absurdné. No ja ich nepovažujem za výmysel pretože sám mám podobné zážitky. Občas mi už niečo príde absurdné, ale to len preto, lebo je to za hranicou môjho balíčka znalostí. Ale neoznačujem ľudí za bláznov len preto, lebo mi prídu ich zážitky absurdné. Jednoducho ich beriem s rezervou. Častokrát sa stáva, že mi rôzni ľudia popisujú veľmi podobné zážitky a ja si tak môžem pospájať puzzle poznania.
Ten, kto zavrhuje nové myšlienky, ten sa toho moc nedozvie.
O čo sa ľudia snažia? Mať pôžitok, aby sa aspoň na chvíľu vyplavili endorfíny do mozgu. Snažia sa o to rôznymi spôsobmi. Cestovanie, turistika, alkohol, jedlo, šport,… toto všetko prináša dočasné šťastie a tak sa ľudia ženú za ďalším pôžitkom, aby prežili šťastie znova a znova. Po čase sa tá istá vec zunuje, tak skúšajú zase niečo nové.
Neviazaný sex
Prečo majú ľudia tak radi sex? Je to pôžitok. Snáď najväčší pôžitok aký poznajú. Preto častokrát vznikajú vzťahy len za účelom užiť si. Takzvané kamarátstva s výhodami. Lenže čo sa stane ktátko potom keď si obaja užijú tento pôžitok sexu? Ak tam nie je láska, krátko po pôžitku prichádza znechutenie: “Preboha čo som to zas spravil, stálo mi to za to chvíľkové potešenie?“. Krátky sexuálny pôžitok na chvíľku človeka uspokojí, ale potom radosť a pôžitok pominú a je tu opäť obyčajná realita bez pôžitku. Keď sa raz človek sexuálne uspokojí, istú dobu trvá kým opäť pocíti túžbu po ďalšom uspokojení. Keď svoju ďalšiu túžbu ukojí, má opäť na chvíľu pokoj kým nebude mať zase chuť uspokojiť svoje potreby. A tak dokolečka kým ho partner neomrzí. Po čase človeka partner začne nudiť a tak si nájde iného partnera a keď ho začne nudiť, nájde si ďalšieho a tak ďalej. Taká je honba za pôžitkom.
Niektorí ľudia môžu zistiť, že im takáto forma pôžitku nevyhovuje a budú hľadať niečo hlbšie.
Vzťahy
Každý hľadá potešenie. Snaží sa ho nájsť v opačnom pohlaví (ak je heterosexuál), vo vzťahoch, v alkohole, drogách, v hazarde, v peniazoch,… ak aj potešenie nájde, neskôr toto potešenie pominie a môže byť z toho utrpenie. Partnerský vzťah je zo začiatku krásny harmonický, ba až rozprávkový ale neskôr zamilovanosť vyprchá, vzťah zovšednie a čo potom? Buď si na to zvyknúť, alebo vymeniť starého partnera za nového. Ak ešte zamilovanosť nevyprchá, ale partner sa chce rozísť, rozchod s milovaným partnerom je bolestivý.
Omamné látky
Požívanie alkoholu a iných omamných látok sa môže javiť ako super nápad. Veď nám predsa dajú skvelý pôžitok. No keď účinok drogy odoznie, prichádzajú nepríjemné stavy ako bolesť hlavy, nevoľnosť a tvrdá realita.
Ako z toho von?
Pôžitky zrodené zo styku so zmyslovými predmetmi sú zdrojom strastí. Majú počiatok i koniec, ó, syn Kuntī, a múdry v nich nenachádza potešenie. [Bg 5.22]
Niektorí ľudia si po intenzívnej honbe za pôžitkom uvedomia, že tadiaľto cesta nevedie. Musí existovať iný spôsob ako dosiahnuť šťastie a užiť si život. Začnú hľadať spôsob, ktorým by dosiahli trvalejšie šťastie. Namiesto plytkého zmyslového pôžitku začnú hľadať niečo hlbšie.
Šťastie, ktoré pochádza zo styku zmyslov s ich objektami a ktoré spočiatku vyzerá ako nektár, ale na konci je ako jed, má charakter vášne. [Bg 18.38]
Je jednoduché hnať sa za zmyslovým pôžitkom, ktorý nám dá takmer instantne dočasné šťastie. Taýto pôžitok má charakter vášne. A vždy trvá len chvíľočku. Človek si chce neustále užívať. Neustále hľadá niečo, čo by mu vyplavilo vlnu endofrínov do mozgu. Čo tak hľadať šťastie, ktoré je trvalé?
To, čo na nás spočiatku pôsobí ako jed, ale na konci je ako nektár, a čo prebúdza k sebarealizácii, je prehlásené za štastie, ktoré má charakter dobra. [Bg 18.37]
Činnosti, ktoré nám spočiatku nemusia dávať veľký zmysel a neprinášajú také potešenie ako činnosti, ktoré majú charakter vášne, nám v konečnom dôsledku môžu priniesť oveľa väčšie a trvalejšie uspokojenie ako činnosti charakteru vášne.
Napríklad taká meditácia. Účinky meditácie nebudeme cítiť hneď, ale až po nejakom čase. Spočiatku nám meditácia nemusí dávať žiadny zmysel, keďže účinky hneď necítime. Ale neskôr pocítime priaznivé účinky meditácie, ktoré budú pôsobiť ako nektár.
Do upratovania sa nám moc nechce. Ale keď si upraceme, budeme sa v čistom zrazu cítiť lepšie.
Takisto sa nám moc nechce do praktikovania činností, ktoré vedú k sebarealizácii a ku kvalite dobra. Hmotný svet ovládajú tri kvality prírody – nevedomosť, vášeň a dobro. Môžete si o nich prečítať v článku “Ľudia žijú v kvalite nevedomosti, vášne a dobra“. Kvalita vášne nám môže pripadať ako úžasná, ale pôžitok v kvalite vášne je vždy krátkodobý. Po čase človeka tento krátkodobý pôžitok omrzí a začne hľadať buď ďalší krátkodobý pôžitok, alebo niečo dlhodobejšie.
Tí šťastnejší narazia na nejaký spôsob sebarealizácie, ktorá prebúdza v človeku kvalitu dobra a kvality nevedomosti a vášne budú mať na človeka stále menší vplyv. Akonáhle v človeku prevláda kvalita dobra, cíti sa trvale šťastný. Nepotrebuje ku šťastiu viac ako prítomný okamih.
Ten, kto je vo svojom vnútri blažený, kto nachádza vo svojom vnútri potešenie a je upriamený do svojho vnútra, je skutočne dokonalým mystikom. Je sebarealizovanou oslobodenou dušou a nakoniec dosiahne Najvyššieho. [Bg 5.24]
Spôsoby sebarealizácie
Spôsoby sebarealizácie sú rôzne. Človek sa môže sebarealizovať čítaním duchovnej literatúry, praktikovaním meditácie, alebo jogy. Existuje veľa druhov jogy, o ktorých si môžete prečítať v článku “Čo je yoga?“. O meditácii si môžete prečítať v článku “Čo mi dala meditácia“.
Ak chcete skvalitniť svoj život, odporúčam vybrať si nejaký spôsob sebarealizácie, ktorý je vášmu srdcu najbližší. Bez sebarealizácie budete zapletení v kvalite nevedomosti a vášne a stále sa budete cítiť nenaplnení. Budete neustále prahnúť po instantnom pôžitku v kvalite vášne. Až v kvalite dobra človek nájde naplnenie. A cesta ku kvalite dobra je práve cez sebarealizáciu.
Prečo toľko používam verše z Bhagavad-gíty?
Pretože vyjadrujú to, čo chcem vyjadriť. Keď som pred dvoma rokmi začal čítať Bhagavad-gítu, vôbec som jej nerozumel. Píšem o tom v článku “Prečo som nechápal Bhagavad-gítu“.
Dnes je situácia iná. Za tie dva roky som kráčal cestou sebarealizácie a došiel som k pochopeniu mnohých veršov z Bhagavad-gíty. Prišiel som na to, že sme otrokmi svojich túžob pochádzajúcich z kvality vášne. Chceme si užívať, ale nechápeme, že tento pôžitok je len dočasný. Ak chceme byť skutočne šťastní, mali by sme hľadať pôžitok, ktorý je trvalý. Ako hovorí Bhagavad-gíta, ten trvalý pôžitok máme v sebe:
Ten, kto je vo svojom vnútri blažený, kto nachádza vo svojom vnútri potešenie a je upriamený do svojho vnútra, je skutočne dokonalým mystikom. Je sebarealizovanou oslobodenou dušou a nakoniec dosiahne Najvyššieho. [Bg 5.24]
Len tú blaženosť treba cestou sebarealizácie objaviť. V nás sa skrýva obrovské bohatstvo, obrovské šťastie, ktoré ľudia zvyčajne hľadajú niekde mimo seba. Chcú partnera, lebo chcú byť milovaní. Chcú toto, chcú tamto. Neustále po niečom prahnú. Pritom všetko bohatstvo, všetko šťastie sveta majú v sebe.
Kto dospeje do bodu kedy je šťastný sám so sebou a nič mu ku šťastiu nechýba, je oslobodenou dušou. Na záver ešte zopár výstižných veršov z Bhagavad-gíty:
Vyslobodenie na úrovni Najvyššieho dosiahnu tí, ktorí sú mimo duality prameniacej z pochybností, ktorí sú zbavení hriechu, vždy konajú pre blaho všetkých bytostí a ktorých myseľ je obrátená dovnútra. [Bg 5.25]
Vyslobodenie na úrovni Najvyššieho majú na dosah tí, ktorí sa zbavili všetkých hmotných túžob a hnevu, ktorí spoznali svoje „ja“, dokážu sa ovládať a neustále sa snažia dosiahnuť dokonalosť. [Bg 5.26]
Toto nie sú len prázdne slová. Možno sú to pre vás teraz prázdne, zvláštne slová ako boli pred dvoma rokmi aj pre mňa. Ale dnes chápem, že toto je hlboké poznanie, ktoré sa dá dosiahnuť keď sa človek vydá cestou sebarealizácie, priblíži sa ku kvalite dobra a oslabí tak v sebe kvalitu vášne a nevedomosti. Vtedy pochopí tieto verše a jeho život nadobudne úplne iný rozmer.
Ja som sa vydal cestou veľmi príjemnej bhakti jogy – jogy oddanosti. Môžete si o nej prečítať v článku “Bhakti yoga“. V Bhagavad-gíte sa píše, že: V našej dobe je najjednoduchšou a najúčinnejšou yogou bhakti-yoga alebo vedomie Kṛṣṇu. Človek vedomý si Kṛṣṇu je pri vykonávaní oddanej služby taký šťastný, že po inej radosti ani netúži. Oproti tomu haṭha-yoga, dhyāna-yoga a jñāna-yoga sú v našom veku spojené s mnohými prekážkami a ťažkosťami, ktoré nie sú v bhakti-yoge či karma-yoge.
Nech už sa vydáte akoukoľvek cestou, buďte šťastní!
Čím viac pozorujem stvorenie, tým viac sa utvrdzujem v tom, že stvorenie, ktorého sme všetci súčasťou, je dielom ohromnej inteligencie.
Všetky bytosti presne vedia čo majú robiť, aby prežili a aby si aj užili. Je veľmi fascinujúce pozorovať včely ako lietajú od jednej rastliny k druhej a vracajú sa niekoľko kilometrov späť do úľa. Také malé stvorenie a také šikovné. Pozorovanie a skúmanie prírody nám môže pomôcť k pochopeniu, že za celým Stvorením je Inteligencia.
Stvorenie je ohromné
Už len uvedomenie si, že žijeme na modrej planéte, ktorá sa točí okolo svojej osi rýchlosťou 1600 kilometrov za hodinu, má gravitačné pole, ktoré zaisťuje, aby sa všetko na Zemi pri tej rýchlosti nerozletelo do vesmíru a zároveň obieha okolo Slnka ešte väčšou rýchlosťou v obrovskom vesmíre plnom hviezd a iných planét je úžasné.
A keď začneme skúmať život na našej planéte, je to ešte ohromnejšie. Všetko je dokonalé. Všetko sa riadi podľa presne stanovených zákonov a podľa presne stanovených konštánt. Ak by sa čo i len jedna konštanta trošilinku líšila, Stvorenie by nemalo podobu ako ju poznáme. Takéto stvorenie rozhodne nie je dielom náhody. Tam, kde všetko do seba dokonale zapadá, nemôže byť reč o náhode.
Skúste náhodne zmiešať rôzne suroviny a skúste z toho upiecť koláč. Bude to vôbec koláč? A ak áno, bude chutný? Na to, aby sme dostali chutný koláč, musíme zmiešať konkrétne suroviny v konkrétnom pomere. Ak dáme príliš veľa tej, či onej suroviny, nemusí sa koláč vydariť.
Presne ako výroba koláča prebiehala výroba vesmíru a života. Pre vznik vesmíru a života potrebujeme konkrétne suroviny v konkrétnom pomere.
To, čo ľudia vedia o vesmíre, o stvorení, je len miniatúrny zlomok z celku. Viac toho nevedia ako vedia. Stvorenie je tak dokonalé a tak komplikované, že ho ľudia môžu skúmať donekonečna a aj tak mu úplne neporozumejú. Vesmír je tak obrovský, že sa nám javí ako nekonečný. Skúmať nekonečno, to chce veľa času.
Ľudia sa domnievajú, že už vedia toho o živote a o vesmíre dosť, aby mohli špekulovať o tom, či existuje Boh Stvoriteľ, alebo nie. Nájdu sa mnohí ateistickí špekulanti, ktorí tvrdia, že vesmír a život je dielom náhody. Nič nie je náhoda. Napríklad ani taká dažďová kvapka nie je náhoda. Má určitý účel a zmysel. Všetko vo stvorení má dokonalý zmysel a nič nie je náhoda. Ani jediný atóm nie je náhoda. Nič. Náhodou môžeme nazývať keď hodíme kocku a padne nám nejaké číslo. Ale ani to nemusí byť náhoda. Všetko sa deje podľa určitých pravidiel, ktoré nemusíme poznať. Vo stvorení sa všetko riadi podľa určitých pravidiel. Ak by neexistovali pravidlá, neexistoval by vesmír. Bez pravidiel, bez fyzikálnych zákonov by vesmír nedržal pokope a rozpadol by sa.
Dokonalý dizajn
Bez dokonalého dizajnu by neexistovalo toto stvorenie. Všetko je dokonale nadizajnované aby to mohlo spĺňať svoj účel. Zasadíme semeno, zo semena vyrastie rastlina a rastlinu príjmeme ako potravu, ktorá sa pretvorí do nových buniek v našom tele. Ako by tak zložitý proces mohol vzniknúť náhodou? Ako by to mohlo vzniknúť bez toho, aby to bolo nadizajnované? Všade, v prírode aj vo vesmíre môžeme vidieť dokonalý dizajn nad ktorým zostáva len rozum stáť. Tak ohromná inteligencia pôsobí v tomto vesmíre.
Tvrdenie, že všetko sú len fyzikálne zákony a chemické procesy je zcestné. Spomeňte si na príklad podobenstva vzniku vesmíru a vzniku koláča. Potrebujeme konkrétne ingrediencie v presnom množstve. Ako vedia fyzikálne zákony a chemické procesy čo kedy a ako? Bez inteligencie, ktorá ich riadi by nevzniklo to, čo môžeme vidieť okolo seba. Každý jeden atóm, každá jedna bunka, každá jedna stavebná častica je v správnom čase na správnom mieste, je presne tam, kde má byť. A sú tiež v správnom množstve. Z týchto stavebných častíc môže vzniknúť napríklad mravec, včela, človek, velryba,… čokoľvek. Ako atómy a bunky vedia čo majú vytvoriť? Stavebné častice sú ingrediencie, ktoré v presnom množstve a pomere tvoria nejaký celok. Inteligencia určuje ingrediencie, množstvo a pomer. Bez inteligencie by nemohlo vzniknúť nič inteligentné, nič zmysluplné, nič tak dokonalé ako je naše Stvorenie.
Touto jednoduchou úvahou sa dá dokázať, že za stvorením je Inteligencia. Keď sa začneme pýtať prečo niečo funguje tak ako to funguje namiesto toho ako to funguje, môžeme uvidieť dokonalosť dizajnu Stvorenia. Budeme v nemom úžase keď začneme zisťovať prečo sa Zem otáča okolo svojej osi, prečo obieha okolo Slnka, načo slúžia búrky a blesky, čo je Mesiac a načo slúži, prečo vôbec existuje, prečo existujú rôzne mikróby, rastliny, živočíchy a ľudia,… Odpovede na otázku prečo nám môžu odhaliť záblesk ohromnej Inteligencie, ktorá tvorí celé naše Stvorenie.
Veda žiaľ väčšinou skúma len AKO niečo funguje a nie PREČO to funguje tak ako to funguje. Tak je vedecké poznanie neúplné, čož je škoda. Mnohí ľudia si kvoli tomu myslia, že Stvorenie je len akýsi zhluk atómov a energie.
Inteligentný človek však pozorovaním dokonalého Stvorenia dospeje k záveru, že Stvorenie je dielom nesmiernej Inteligencie. Inteligencie, ktorú mnohí nazývajú Boh.
Vojna pre svoj vznik potrebuje ľudí ochotných viesť vojny a bojovať. Čoskoro namiesto ľudí budú bojovať roboty a drony, ale to ešte nezaručí, že vo vojnách nebudú umierať nevinní ľudia. Doteraz vo vojnách zomreli stovky miliónov ľudí a nemalé množstvo ľudí bolo zmrzačených fyzicky aj psychicky. Vojny majú neblahý dopad na ľudí a životné prostredie, tak prečo sa vedú vojny? Prečo ľudia sami sebe škodia? Sú naozaj takí hlúpi?
Predpoklady pre vznik vojny
Na to, aby sme mohli mať vojnu, treba agresora. Niekoho, kto vojnu začne. Agresor môže byť a často býva vyprovokovaný. Napríklad prvá svetová vojna bola vyprovokovaná atentátom. Druhá svetová vojna bola vyprovokovaná útokom pod falošnou vlajkou.
Vojnám často predchádzajú naštrbené vzťahy medzi rivalmi. Keď tieto nedobré vzťahy vyústia do provokácie, vojna sa môže začať.
Vojaci
Na vojnu potrebujeme vojakov. Silu, ktorou vladári presadia svoje záujmy. Ja sa len čudujem ľuďom, ktorí sú ochotní ísť do vojny a položiť svoj život za… v podstate za nič. Za mocenské záujmy vladárov. Keby vojakom doplo, že nebojujú za svoju rodinu, ani za svoju krajinu, ale za mocenské záujmy chorobne ziskuchtivých vladárov, prešla by ich chuť riskovať život a zabíjať takzvaných nepriateľov. Vo vojne sú spojenci a nepriatelia. Podľa čoho sa určujú? Podľa mocenských záujmov.
Len zblbnutý človek sa môže stať vojakom a chcieť bojovať za mocenské záujmy. Zblbnutý človek totiž nevie za čo v skutočnosti bojuje. Myslí si, že bojuje za vlasť a hrdo nastúpi do armády. Našťastie už niektorí vojaci prekukli špinavosť vojny a nemlčia o tom. Snažia sa ostatným ľuďom ozrejmiť čo je vlastne vojna.
Vojna nemôže vzniknúť bez ľudí ochotných viesť vojnu. Kým však budú ľudia zmagorení a ochotní bojovať za mocenské záujmy, na svete budú vojny. Bohužiaľ.
Mocenské záujmy
Túžba po moci je u niektorých ľudí väčšia ako túžba po mierumilovnom a šťastnom spolunažívaní. Kvoli túžbe po moci sú niektorí ľudia schopní obetovať životy nevinných ľudí.
Nedohodneme sa podobrotky? Okej, pôjde to pozlotky. A vojna je na svete. Opäť pripomínam, že vojna by nemohla vzniknúť bez ľudí ochotných vo vojne bojovať. Opäť sme na úrovni jednotlivcov. Mahátma Gándhí povedal:
Buď zmenou, ktorú chceš vidieť vo svete.
Pokiaľ budú existovať ľudia, ktorí budú ochotní vo vojnách bojovať, budú existovať vojny. Bez vojenskej sily by vojny neexistovali. Stačí len ak si vojaci uvedomia čo sú vlastne vojny.
Realista by povedal: Ale vojny tu boli, sú a budú. Áno, boli a sú. Ale prečo by mali byť v budúcnosti pokiaľ si vojaci uvedomia že sú len zneužívaní pre mocenské záujmy? Čo ak ľudia získajú takú úroveň vedomia, že už viac nebudú chcieť bojovať a zabíjať? Myslíte, že je nemožné, aby ľudia také vedomie získali? Prečo?
Ilúzia moci
Vojaci a policajti sú prostriedkom moci. Lenže políciu aj vojsko tvoria ľudia, ľudské bytosti ako ja a ty. Ľudské bytosti, ktoré majú city, rodiny a túžbu žiť šťastný, mierumilovný a láskyplný život. Lenže pod rúškom ochrany vlasti boli oklamaní, aby slúžili mocipánom. Polícia a vojsko sú častokrát len zneužívané pre mocenské záujmy, kvoli ktorým musia nevinní ľudia trpieť.
Prebudenie
Státisíce ľudí po celom svete sa začínajú prebúdzať a začínajú si uvedomovať čo sa v skutočnosti vo svete deje. Začínajú prekúkať špinavé praktiky mocipánov a začínajú si uvedomovať, že skutočnú moc majú bežní ľudia, ktorí túžia po mieri, láske a šťastí. Doteraz sme žili v ilúzii oddelenosti, ale ľudia začínajú prežívať jednotu. Uvedomujú si, že majú spoločné hodnoty, tak načo sa rozdeľovať? Načo jeden druhému zbytočne ubližovať?
Nový vek
Prebúdza sa stále viac a viac ľudí. Je to ako prebúdzanie sa z dlhého zimného spánku. Ľudia doteraz spali, ale začínajú sa prebúdzať a vidieť realitu takú, aká je, nie takú, aká je im prezentovaná. Stále mi píšu ľudia, že sa prebudili buď nedávno, alebo pred pár rokmi. Hlavné však je, že sa prebudili a máme spoločné hodnoty, na ktorých môžeme ďalej stavať. Naše hodnoty sú sloboda, jednota, nenásilie, šťastie, (bezpodmienečná) láska.
Zmena je na dosah. Zmena je v nás. Ak sa zmenia jednotlivci, postupne sa zmení celý svet. Buďte sami sebou, počúvajte svoje srdce a pozorujte ako sa všetko mení. Poznám už desiatky ľudí, ktorí sa zmenili a neustále sa menia ďalší. Ak sa zmení jeden, zmenia sa desiatky ďalších. Nastáva reťazová reakcia.
Prebudení vymenili staré koncepty oddelenosti, strachu, hnevu, pýchy a odsudzovania za koncepty jednoty a bezpodmienečnej lásky. S týmito novými konceptami nie je možné viesť vojny. Držte si klobúk, Nový vek – vek slobody, jednoty, šťastia a lásky prichádza. Snáď to tentokrát nie je len fantasmagória. Uvidíme o pár rokov…
V článku “Rozum verzus srdce” som písal o večnom boji rozumu a srdca. Dozviete sa prečo je lepšie počúvať viac srdce ako rozum. V tomto článku sa dozviete ako rozoznať ego od srdca. Zistíte či vás ovláda ego, alebo konáte zo srdca.
Ego alebo srdce?
Spočiatku je najťažšie rozoznať srdce od ega. Či niečo robím pre seba, či chcem dokázať, že som najmúdrejší, najšikovnejší a že ostatní nič nevedia, či sú mojou motiváciou peniaze a môj prospech… Alebo robím najlepšie ako viem, nepotrebujem si nič dokazovať, nemusím za to dostávať peniaze ani inú odmenu a pri danej činnosti pociťujem lásku. Netúžim po obdive, netužím po pochvale, túžim len robiť všetko s láskou. Je obrovský rozdiel ak robíte niečo pod nadvládou ega, alebo z lásky. Dokážete to cítiť aj vy, aj ostatní okolo vás. S láskou si nepotrebujeme nič dokazovať, s láskou len konáme najlepšie ako vieme. S egom vytvárame len neplechu. Ak robíme činnosti pod nadvládou ega, môže sa nám zdať, že robíme to najlepšie, sme najmúdrejší a najlepší. To je varovný signál, že za naše činnosti ponesieme neblahé následky. Minimálne si to odnesie ego v podobe kritiky. Ego neznáša kritiku.
Naučte sa rozoznať, či za vás koná ego, alebo konáte z lásky. Je to veľmi dôležité nie len pre vás, ale aj pre ostatných. Po troške tréningu dokážete rozoznať ego a srdce. Vaše pocity sú váš ukazovateľ. Pri akejkoľvek činnosti pozorujte svoje pocity. Pocity ako pýcha, nadradenosť či neomylnosť pochádzajú z ega. Pocit lásky rozoznáte jednoducho. Láska nemá potrebu nič dokazovať. Lásku dokážete cítiť. Ak robíte činnosti s láskou, nepociťujete pýchu, nadradenosť ani neomylnosť. Pretože si nepotrebujete nič dokazovať. Nepotrebujete ostatným dokazovať, že to, čo robíte, robíte najlepšie ako viete. Ostatní to môžu vidieť a cítiť. Keď robíte prácu z lásky, robíte ju s radosťou a robíte ju najlepšie ako viete. Ak sa aj niekomu vaša práca nepáči a skritizuje ju, kritiku analyzujete, či ide o konštruktívnu kritiku, alebo deštruktívnu kritiku. O kritike píšem v článku “Ako zvládať kritiku“. Konštruktívnu kritiku si môžete zobrať k srdcu a pokúsiť sa robiť veci ešte lepšie. S deštruktívnou kritikou sa nemusíte zaoberať, pretože ľudia, ktorí len kritizujú a nenavrhnú lepšie riešenie, majú pravdepodobne nejaký komplex a mali by si ho vyriešiť oni, nie vy.
Ak zvládnete kritiku bez negatívnych pocitov, je to známka, že vás neovláda ego. Ego by kritiku nezvládlo bez negatívnych pocitov. Človek pod nadvládou ega si myslí, že je dokonalý, že jeho práca je bezchybná a nevie prijať kritiku. Zabolí ho aj konštruktívna kritika, vďaka ktorej sa dozvie, kde robí chyby. Lenže tie chyby si nedokáže priznať, lebo si stále myslí, že on chyby nerobí, za všetko môžu predsa ostatní.
Úprimnosť
Ak sa naučíme pozrieť úprimne do seba, môžeme tam uvidieť nepekný obraz, ktorý je odrazom našich vlastností. Zrazu si môžeme uvedomiť a uvidieť svoju pravú tvár. Silné ego nám nedovoľuje pozrieť sa na seba v skutočnom zrkadle. Silné ego nám nastavuje zrkadlo, ktoré nás zobrazuje dokonalých, bez akejkoľvek nepeknej vlastnosti. Potom sa mylne domnievame, že sme anjeličkovia, no skutočnosť je iná. O egu veľa píšem v kategórii “Ego“.
Život po ovládnutí ega
Keď sa naučíte pracovať s egom, odrazí sa to na kvalite života. Život pod nadvládou ega je plný pýchy, konfliktov a negatívnych emócii. Život po ovládnutí ega je plný pokory, lásky, spokojnosti, no jednoducho nádherný.
Prajem veľa šťastia pri spoznávaní a rozoznávaní ega a srdca. Pamätajte, sledujte svoje pocity. Pocity sú náš kompas, ktorý nám ukazuje ktorým smerom sa vybrať. Ego sa vás môže snažiť oklamať a vyvolávať vo vás pozitívne pocity neomylnosti a dokonalosti, no nenechajte sa tým oklamať. Práve už keď viete aké pocity vyvoláva ego, mali by ste si to uvedomiť včas a začať s tým pracovať.
Keďže všetko vo vesmíre sa skladá z vibrácií, aj vedomie je vibrácia, vibrujúca energia. Čo bytosť, to iná úroveň vedomia, iná frekvencia vibrácie. To platí aj pre ľudí. Vibrácia určuje úroveň vedomia.
Pre materiálne založených ľudí je ťažké pochopiť, že človek má dušu a vedomie. Nie to ešte, aby chápali vibrácie. Vibrácie často nechápu ani duchovne, respektíve nábožensky založení ľudia. Označujú vibrácie za akýsi ezoterický výmysel. Ak človek nevie, že všetko je zložené z vibrácií, z energie, len ťažko pochopí vibráciu vedomia. Treba si naštudovať kvantovú fyziku a tiež získať určitú úroveň vedomia, aby tie vedomosti človek dokázal vstrebať. Vibrácie a základy kvantovej fyziky vysvetľujem v článku “Myšlienka má oveľa väčšiu moc ako si myslíte“.
Nikola Tesla povedal:
Ak chcete nájsť tajomstvá vesmíru, musíte rozmýšľať v energiách, frekvenciách a vibráciach.
Ďalej Albert Einstein povedal:
Všetko na svete je vibrácia.
Ak sa chceme niečo naučiť, mali by sme sa učiť od tých, ktorí niečo vedia. Mali by sme ich počúvať a snažiť sa ich pochopiť.
Rozličné vibrácie
Všetko vibruje na rôznej frekvencii a podľa tejto frekvencie má vlastnosti. Aj ľudia a ich vedomie vibruje na určitej frekvencii. Každý človek má trochu inú frekvenciu vedomia a preto vníma realitu inak. Ak má človek vyššiu frekvenciu, dokáže vnímať a teda aj chápať viac ako človek s nižšou frekvenciou. Napríklad pes počuje zvuky, ktoré človek nedokáže počuť. Takisto ľudia s vysokou frekvenciou vnímajú a vedia veci, ktoré ľudia s nízkou frekvenciou nedokážu vnímať a chápať.
Ľudia na podobnej frekvencii majú podobné vlastnosti a podobné vnímanie reality. Ak si s niekym dobre rozumiete, ste na podobnej frekvencii. Ľudia s odlišnou frekvenciou si príliš nerozumejú. Čím viac sa líši ich frekvencia, tým väčší rozdiel je v ich vnímaní reality a tým viac si nerozumejú.
Neštudoval som či sa dá vibrácia vedomia nejak merať. Pravdepodobne nie. Ja vibráciu ľudí cítim. Nie fyzicky, ale pocitovo. Cítim približne na akej úrovni vedomia je človek, s ktorým komunikujem. Som empat.
Prirodzený stav bytia
Prirodzený stav bytia je vysoká frekvencia, ktorá vytvára stav pohody, šťastia a bezpodmienečnej lásky. Ľudia, ktorí žili v súlade s prírodou, mali prirodzene vysoké vibrácie. Pretože príroda nesie vysokú vibráciu. Žiaľ v dnešnej spoločnosti ľudí ovplyvňuje veľa nízkovibračných vecí a veľa ľudí má nízku frekvenciu. Sú preto podráždení, ustráchaní, majú sklon k násiliu a k intoxikácii.
Nízke vibrácie
Alkohol, káva, cigarety, drogy (nie všetky – napríklad psychedeliká rozširujúce vedomie – marihuana, LSD, DMT, ayahuasca), mäso, vina, smútok, strach, hnev, pýcha… všetko čo nejakým spôsobom človeku škodí a je pre neho nepríjemné, má nízku vibráciu.
Vysoké vibrácie
Vyššie vibrácie má radosť, láska, ovocie, zelenina, voda, slnko, príroda,… Aj preto sa človek cíti dobre v prírode, pretože sú v nej vysoké vibrácie. Vyššie vibrácie sú pre človeka priaznivé a príjemné.
Vibrácia a prostredie
Všetko má vibráciu. Aj prostredie. Ak sa človek pohybuje vo vysokovibračnom prostredí, dokáže sa postupne preladiť na vyššiu vibráciu. Aj preto oddaní Krišnu tak zdôrazňujú dôležitosť zdržiavania sa v spoločnosti oddaných, kde je vysoká vibrácia. Je to podobné ako keď vojdete do studenej vody a bude vám zima, alebo keď vojdete do teplej vody a bude vám teplúčko. Rovnako sa vám môže zmeniť frekvencia vedomia podľa toho v akom prostredí sa pohybujete.
Nízkovibračné prostredie znižuje vibráciu človeka. Ak sa človek pohybuje v spoločnosti, kde sa pije alkohol a nebodaj sa berú aj drogy, bude na podobne nízkej vibrácii a bude priťahovaný k nízkovibračným veciam ako alkohol a drogy. Takisto prostredie plné nízkovibračných emócií ako vina, smútok, strach, hnev je nepriaznivé a človek sa v ňom necíti dobre.
Ak chce človek zvýšiť svoju vibráciu a teda aj kvalitu života, mal by sa vyhýbať nízkovibračnému prostrediu. Mal by nízkovibračné prostredie vystriedať za vysokovibračné. To znamená žiadny alkohol, káva, drogy, mäso a negatívne emócie. Namiesto toho vegetariánska/vegánska strava, na pitie najlepšie čistá voda, spoločnosť pohodových vysokovibračných ľudí a samozrejme príroda. Vyskúšajte ísť len tak na pár dní do prírody na vandrovku a uvidíte čo sa s vašim vedomím stane. Budete milo prekvapení. Ak budete kráčať naboso a spojíte sa tak s Matkou Zemou, účinok bude mnohonásobne väčší. Len dva – tri dni v prírode a výsledok zaručene pocítite.
Vysokovibračné prostredie vytvára aj Hare Krišna mahá-mantra a každý, kto počúva a spieva túto mahá-mantru, dosahuje vyššiu vibráciu. Preto je aj meditácia touto mahá-mantrou taká účinná.
Hare Krišna Hare Krišna Krišna Krišna Hare Hare Hare Ráma Hare Ráma Ráma Ráma Hare Hare
Keď recitujem, alebo spievam Hare Krišna mahá-mantru, moja frekvencia vyletí do extatických výšin. Čím má človek vyššiu frekvenciu vedomia, tým väčší pôžitok z mahá-mantry má. Keď som mal nižšiu frekvenciu vedomia, ani som nedokázal spievať Hare Krišna mahá-mantru a nerozumel som načo je to dobré. Len som ju počúval. Neskôr som začal spievať a až oveľa neskôr som začal cítiť extatický účinok mahá-mantry. Ľudia s nízkou vibráciou nedokážu oceniť vysokovibračné veci. Nedokážu ich vnímať. Tak ako ľudia nedokážu vnímať vysokofrekvenčné zvuky.
Keby všetci ľudia začali spievať Hare Krišna mahá-mantru, Zem by vyletela do vysokovibračných výšin.
Vibrácia a životný štýl
Nízkovibrační ľudia holdujú mäsu, drogám, alkoholu, cigaretám a utápajú sa v negatívnych emóciach. Vysokovibrační ľudia frčia na ovocí, vode a ovocných šťavách a sú pozitívne naladení. Je tam určitý rozdiel.
Ako som si tak pomocou meditácie očisťoval vedomie a zvyšoval vibráciu, môj život sa úplne zmenil. Prirodzene ma prestali lákať nízkovibračné veci a prešiel som na vysokovibračné. Píšem o tom v článku “Ako sa zmenil môj postoj k životu za posledný rok“.
Zmena vibrácie
Keď som zmenil prostredie, vynechal som mäso z jedálnička a začal som pracovať s negatívnymi emóciami, moja vibrácia sa behom pár mesiacov skokom navýšila. Pocítil som výraznú zmenu vo vedomí a vnímaní života. Akoby som vyšiel na vrchol hory a uvidel nádherný výhľad.
Za pomerne krátky čas som sa veľa naučil a veľa som pochopil, prekopal som životné hodnoty a môj život sa zmenil. S vyššou vibráciou prichádza aj lepšie pochopenie života, lepšie vlastnosti a schopnosti.
Komunikácia v rozdielnych vibráciach
Komunikácia ľudí s rozdielnymi vibráciami je zaujimavá pretože ľudia s nízkymi vibráciami vnímajú svet úplne inak ako ľudia s vysokými vibráciami. Môžete si to predstaviť ako turistov, ktorí šlapú na vrchol. Vysokovibrační sú tí, ktorí už sa dostali na vrchol, majú rozhľad a vidia oveľa viac ako nízkovibrační, ktorí ešte vrchol nedosiahli. Tí na vrchole sa môžu pokúšať popisovať tým dole čo vidia, ale tí dole si to nedokážu predstaviť. Aby dokázali pochopiť o čom tí na vrchole hovoria, musia výjsť na vrchol a uvidieť to na vlastné oči.
Jaroslav Dušek to obsiahol v jednej vete keď v jednom rozhovore povedal:
Ľudia si často nerozumejú len preto, lebo obhajujú nejakú úroveň vedomia.
Úroveň vedomia si môžete predstaviť ako keď spolu komunikuje prváčik a deviatak na základke. Deviatak môže používať slovíčka, ktorých význam prváčik nechápe, alebo si ich význam interpretuje inak. Deviatak má vedomosti a skúsenosti, ktoré prváčik nemá. Ak sa deviatak snaží vysvetliť prváčikovi deviatacke učivo, prváčik mu nebude rozumieť. Môže sa snažiť prváčika naučiť a vysvetliť mu to, no prváčik ho stále nemusí chápať, pretože je to nad jeho chápanie. Aby prváčik chápal deviatackemu učivu, potrebuje si prejsť druhú, tretiu a všetky ostatné triedy, kde získa potrebný základ pre pochopenie deviatackeho učiva. V ideálnom svete by sa mal prváčik snažiť niečo naučiť, no v reálnom svete je veľa ľudí prváčikov, ktorí si myslia, že sú deviataci a že už všetko vedia a nepotrebujú sa nič učiť. Niektorí sú dokonca takí trúfalí, že sa snažia deviatakom vysvetľovať ako sa veci majú. Deviataci sa ich snažia usmerniť, no prváčikovia si melú stále svoje a nedajú si povedať. Nechápu, že deviataci im chcú dobre. Navyše si o deviatakoch myslia, že sú prváci a že nič nevedia. Takým ľuďom sa ťažko niečo vysvetľuje. Zvyčajne je to ako hádzanie hrachu na stenu. Márnosť nad márnosť.
Nejde o žiadne povyšovanie sa: “Ja som viac, ty si menej“, “Ja viem všetko, ty nevieš nič“. Tí vo vyšších triedach majú za úlohu učiť ostatných v nižších triedach. No keď žiaci nižších tried neberú žiakov z vyšších tried vážne, nedajú si povedať a hrajú sa na deviatakov, nič sa nenaučia. V konečnom dôsledku sa aj tak ukáže kto je prváčik, kto je deviatak a kto má aké vedomosti. Som si vedomý, že slová ako “vysokovibračný” a “nízkovibračný” môžu znieť ako povyšovanie a ponižovanie, ale je to len pomenovanie rozdielnosti úrovní vedomia. Nejde o povyšovanie ani o ponižovanie.
Keď sa stretnú dvaja ľudia na extrémne rozličných vibračných úrovniach, nedokážu si porozumieť. V ich komunikácii je akýsi šum. Vysokovibračná bytosť môže hovoriť čo chce, no nízkovibračná tomu nedokáže porozumieť. Predstavte si, že ladíte rádio a snažíte sa trafiť správnu frekvenciu. Až keď sa priblížite k správnej frekvencii, budete počuť nejaký zvuk so šumom a až keď trafíte správnu frekvenciu, vtedy budete počuť čistý zvuk. Nízkovibračná bytosť sa nedokáže naladiť na vysokovibračnú bytosť a vysokovibračné bytosti si nerady znižujú frekvenciu, len aby sa vyrovnali nízkovibračným bytostiam, pretože to nie je príjemné. Nízkovibračné bytosti si často myslia, že komunikujú so seberovným, že má podobné skúsenosti, vedomosti a vnímanie reality. Keď sa vysokovibračná bytosť snaží vysvetliť nízkovibračnej ako vníma realitu, nízkovibračná bytosť to nedokáže pochopiť, pretože sa nachádza na úplne inej frekvencii, jej realita je úplne iná a nemá realizované to, čo vysokovibračná bytosť. Šum v komunikácii je veľký a tým pádom vznikajú veľké nedorozumenia.
Zato bytosti na podobnej frekvencii si rozumejú veľmi dobre. Nízkovibračné bytosti si rozumejú s nízkovibračnými a vysokovibračné zas s vysokovibračnými. Ja tiež úplne nerozumiem ľuďom, ktorí sú na vyššej frekvencii ako ja. Častokrát si hovorím: “Wow, ten/tá je inde. Na takej úrovni ešte nie som, aby som tomu úplne rozumel.” Slová vysokovibračných ľudí znejú nízkovibračným ľuďom ako bláznivé, nedokážu ich pochopiť a tak ich jednoducho označia za bláznov. Toto krásne ilustruje film K-pax. Odporúčam si ho pozrieť.
Nízkovibrační ľudia tento článok vôbec nepochopia a budú ho považovať za blud a autora za blázna. Vysokovibračným je jasné o čom sa tu píše, pretože to majú zažité, sú na vyššom mieste na hore, majú väčší rozhľad a dokážu vnímať viac.
Posolstvo článku
Týmto článkom som chcel vysvetliť prečo ma niektorí ľudia nedokážu pochopiť aj keď sa im snažím určité veci vysvetľovať stále dokola. Stále ma nechápu a niekedy z toho chytám zúfalé stavy. Možno aj vy sa denno denne stretávate s ľuďmi na inej úrovni vedomia a s nepochopením. Nič si z toho nerobte. Sám som bol kedysi nízkovibračný a nechápal som veľa veciam. Bol som príliš uzavretý a príliš obmedzený aby som tomu chápal. Súcitim s ľuďmi s nižšou vibráciou a verím, že jedného dňa sa dostanú vyššie a pochopia, čo som sa im celý čas snažil vysvetliť. Keď začnú vnímať realitu ako ja, určite to pochopia. Vyjdu na kopec, kde teraz stojím ja a uvidia rovnaký výhľad.
Znova pre istotu pripomínam, že nejde o povyšovanie a ponižovanie. Ide o pomenovanie úrovne vedomia. Tak ako pomenúvame, že je voda teplá a studená. Ten, kto je na kopci vyššie je jednoducho vyššie a mä väčší výhľad. Ten, kto je na kopci nižšie, nemá taký výhľad. Tak je to aj s úrovňami vedomia.
Častokrát sa stretávam s nepochopením. Jaroslav Dušek vystihol v jednej vete prečo si ľudia nerozumejú:
Ľudia si často nerozumejú len preto, lebo obhajujú nejakú úroveň vedomia.
Inak povedané: Človek môže rozumieť len tomu, na akej úrovni má vedomie. Prváčik na základke nepochopí deviatacke učivo a deviatak nepochopí prvácke učivo na výške.
Keď sa dvaja ľudia s rozdielnym stupňom vedomia bavia o tom istom, nie je to o tom istom. Každý to vidí zo svojej perspektívy, zo svojej úrovne vedomia. Častokrát vediem s ľuďmi dlhé diskusie a dokolečka dokola sa im snažím vysvetliť ako vnímam danú vec ja z mojej perspektívy. Ľudia s inou perspektívou to nedokážu pochopiť, pretože vidia tú istú vec inak, z inej perspektívy a môj popis sa im javí ako nepravdivý. Takisto ich popis tej istej veci sa javí mne ako nepravdivý, respektíve neúplný.
Preto je častokrát strata času vysvetľovať ľuďom na inom stupni vedomia ako sa veci majú na mojom stupni vedomia. Nedokážu to pochopiť. Aj keď veľmi chcem aby to pochopili a snažím sa vysvetliť to polopatisticky, nedokážu to pochopiť. Snažil som sa už veľakrát, no márne. Tretiak na základnej škole nebude chápať deviatacke učivo. A deviatak na základke nebude chápať vysokoškolské učivo.
Pokiaľ ten človek nemá aspoň približne rovnaké vedomie a nevníma realitu približne rovnako ako ja, nedokáže môj pohľad na realitu pochopiť. Aj keby chce, tak to nedokáže. Aby to pochopil, musel by byť na približne rovnakej úrovni vedomia. Aby dvaja ľudia mali rovnaký výhľad, musia stáť na tom istom mieste a mať rovnakú schopnosť vidieť.
Ľudia s podobnou úrovňou vedomia si rozumejú. Vnímajú realitu veľmi podobne, majú v podstate zhodné názory. Poznám desiatky ľudí, ktorí mi rozumejú, pretože sú na podobnej úrovni vedomia. A poznám zopár jednotlivcov, s ktorými sa môžem hádať donekonečna a vysvetľovať im ako vidím veci ja, no aj tak to nikam nepovedie. Argumentácia s ľuďmi na inom stupni vedomia vedie vždy do slepej uličky a je to strata času.
Viem, že niektorí ľudia nemajú radi keď sa povie: “Dobre, to je tvoj pohľad na vec“. Radšej hľadajú silou mocou pravdu a spoločnú reč. No nie vždy je to možné. Na to, aby našli spoločnú reč, sa musia snažiť pochopiť ako to vidí ten druhý. Práve s tým má veľa ľudí problém. Veľa ľudí sa snaží presadiť si svoju perspektívu, svoj pohľad a nedokážu pochopiť ako to vidí ten druhý.
Existujú ľudia, ktorí sa snažia presadiť svoju pravdu za každú cenu. Aj ja som občas taký, ale po zdĺhavej diskusii s ľuďmi na inom stupni vedomia si uvedomím, že sa nemáme šancu pochopiť. Jednoducho to vzdám keď usúdim, že to nikam nevedie.
Ak sa ma aj niekto s inou úrovňou vedomia spýta ako sa veci majú a dám mu odpoveď, nie je s ňou ani trošku spokojný, pretože to jednoducho nedokáže vstrebať. Ja sa ešte neviem pohybovať medzi úrovňami vedomia a vysvetľovať ľuďom veci tak, aby to chápali. To by som sa chcel naučiť. Lenže nie vždy je možné vysvetliť deviatacke učivo prváčikovi. A ťažko sa ľuďom vysvetľuje, že na to, aby to pochopili, musia dosiahnuť najskôr iný stupeň vedomia, musia sa naučiť viac a dostať sa do inej triedy.
Hlúposti
Keď sa dvaja ľudia na inom stupni vedomia bavia o tej istej veci, môže sa zdať, že ten druhý trepe hlúposti. Môžete si to predstaviť ako keď traja ľudia sedia pri ohni. Jeden je bližšie, druhý ďalej a tretí najďalej. Ten, čo je najbližšie k oňhu hovorí: “Teň oheň celkom páli“. Ten čo je ďalej hovorí: “Ale kdeže, ten oheň príjemne hreje“. A tretí, ktorý je najďalej hovorí: “Čo vám šibe? Veď ten oheň vôbec nehreje a už vôbec nepáli“. Presne takto prebieha komunikácia ľudí s rôznym stupňom vedomia.
Vševedi
Niekomu sa môžem javiť aj ja ako vševed, ale ja sa len snažím prinášať ľuďom môj pohľad na svet, z mojej úrovne vedomia. Ľudia na podobnom stupni vedomia moje slová chápu, alebo sa ich aspoň snažia pochopiť a niečo si z nich zobrať. Ľudia s veľmi rozdielnym stupňom vedomia ma nechápu a zatracujú ma.
Existujú takzvaní vševedi, ktorí si myslia, že všetko vedia, všade boli a vždy majú pravdu. Nedokážu si priznať, že by sa mýlili a nedokážu ani priznať, že ten, kto má iný názor, by mohol mať tiež pravdu. Urputne si obhajujú svoju pravdu, pretože mať pravdu je fajn pocit pre ego. Nepozrú sa na vec z iného uhlu pohľadu nie, to nedokážu. Vždy tvrdia ako sa veci majú z ich obmedzeného uhlu pohľadu a považujú to za ultimátnu pravdu. Ja som vďaka nim pochopil, že som bol taký istý ako oni a už nechcem byť taký. Je to príliš únavné. Energia sa dá využiť aj efektívnejšie.
Vypozoroval som jednu zaujímavú vec. Ten kto nechce, nič nepochopí, nič sa nenaučí a ostane tam, kde je. Je to smutné a je mi to ľúto. Takto sa ľudstvo moc dopredu nepohne keď ho takíto jednotlivci spomaľujú. Títo jednotlivci majú pocit, že všade boli, všetko vedia a nepotrebujú prijímať názory od ľudí s iným vedomím. Ani nedokážu pochopiť, že keď si s niekym nerozumejú, znamená to, že ten človek je na inej úrovni vedomia. Namiesto toho si myslia, že ten človek je hlúpy, alebo šialený.
Strata času
Naučil som sa, že je strata času vysvetľovať niečo ľuďom, ktorí nie sú schopní ani ochotní to prijať. Ten čas radšej budem venovať ľuďom, ktorí sa chcú posúvať ďalej, majú otvorené srdce a chcú sa naučiť viac.
Nemárnite ani vy čas s ľuďmi, o ktorých viete, že si chcú len dokázať svoju pravdu a nechcú sa na vec pozrieť aj z inej perspektívy. Ušetríte si veľa času a nervov. Venujte čas a úsilie tam, kde si myslíte, že to bude mať úžitok.
Ľudia sú nešťastní, pretože boli hodení do tohto sveta bez návodu ako žiť život. Sú zmätení, trpia a vytvárajú utrpenie. Ak chcú byť šťastní, musia sa naučiť ako funguje život a prečo vlastne žijú.
Poznámka: Veriť tomuto článku nemusíš. Ale môžeš si to overiť tak, že budeš rozvíjať vedomie a duchovné poznanie a dospeješ k rovnakým záverom.
Nie si toto telo
Prvý krok k šťastnejšiemu životu je pochopenie, že nie si toto telo. Si večná duša, ktorá si prišla na Zem niečo zažiť, niečo sa naučiť. Kým sa to nenaučí, bude sa musieť rodiť a zomierať znova a znova. Až keď sa všetko naučí, už sa viac nebude musieť narodiť. Vráti sa domov.
Pre mnohých ľudí je toto nepochopiteľné. Kým jedia mäso a venujú sa materiálnemu životu, ani to nedokážu pochopiť. Bohužiaľ. Ak niekto nepochopí, že nie je toto telo, ale je večná duša, má smolu, bude neustále trpieť a ďalej sa nepohne.
Ešte v roku 2014 som bol zarytý ateista a netušil som čo je duša. Našťastie prišla ku mne milosť v podobe mnícha z Hare Krišna, ktorý mi predal zopár duchovných kníh, ktorým som vôbec nerozumel. Až neskôr som sa u Krišňákov dostal ku knihe Vedecké poznanie duše, vďaka ktorej som zistil čo je duša a uvedomil som si čo je mäso. Táto kniha obrátila môj život o 180 stupňov. Prestal som jesť mäso a mohol som začať duchovne rásť.
Rozvoj duchovnej stránky života
Za svoju krátku duchovnú púť som sa naučil pomerne veľa. Mal som veľa času na štúdium a prax. Duchovno zahŕňa štúdium, ale aj o praxi. Človek má dve stránky – fyzickú a duchovnú. K úplnej spokojnosti musí rozvíjať obe stránky. Ak ľudia rozvíjajú len svoju fyzickú stránku, stále sa cítia nenaplnení, stále cítia, že im niečo chýba. Akonáhle začnú rozvíjať aj svoj duchovný potenciál, ich život začne kvitnúť radosťou. Nešťastným ľuďom chýba duchovné poznanie.
Život je ako škola
Píšem o tom v článku “Život je ako škola, škola hrou“. Ak budeme podstiví študenti, dokážeme sa naučiť naozaj veľa a budeme zvládať životné skúšky ľavou zadnou. Problém mnohých ľudí je ten, že sa odmietajú učiť a potom pri skúškach zákonite trpia keď nezvládajú dané učivo.
Všetko je ako má byť
Ľudia nevedia prijať fakt, že všetko je ako má byť a myslia si, že to má byť inak. Nevedia sa zmieriť s realitou. To vytvára ich utrpenie. Píšem o tom v článku “Všetko je ako má byť“.
Duchovný rast
Každý potrebuje pre svoj rast niečo iné. Ak žena potrebuje niekoho, kto ju bude vodiť za nos, tak si ho aj nájde, aby si z toho vzťahu mohla niečo odniesť. Je to pre jej dobro. Ak to jej duša potrebuje, nájde si niekoho fajn a aj pri ňom sa niečo naučí. Duše si priťahujú vždy takých ľudí a také situácie, vďaka ktorým môžu rásť a učiť sa. Nie je dôležité pohodlie a šťastie, ale duchovný rast. Aj Buddha bol z bohatej rodiny, ale nebol spokojný. Stále mu niečo chýbalo a tak išiel svojou cestou… takisto si duše veľakrát vyberajú pre nás nepochopiteľné situácie pre svoj rast a myslíme si aké je to zlé. Až keď sa naučíme čo sme sa mali naučiť, vtedy pochopíme, že to bola vzácna skúsenosť. Nie nadarmo sa vraví: “Všetko zlé je na niečo dobré“.
Ľudia sa čudujú kde sa nachádzajú a prečo sa tam nachádzajú, pretože nechápu dôležitosť svojej pozície pre svoj rast. Nevedia čo sa majú naučiť a potom trpia.
Smrť je ako prebudenie zo sna
Materialisticky založení ľudia, ktorí nemajú ani poňatie o duši, sa zákonite boja smrti. Myslia si, že hmotný svet je skutočná realita a smrťou všetko končí. Uff, nepríjemná predstava.
Predstavte si, že smrť je ako prebudenie zo sna. Ak ste videli film Inception (Počiatok), viete si to predstaviť. Nachádzame sa v sne, ktorý nazývame realita, ale v skutočnosti snívame. V tomto sne môžeme tiež snívať živé sny, ktoré sa nám javia ako realita, ale po zobudení zistíme, že to bol len sen. Ak v sne zomrieme, automaticky sa zobudíme. Ak zomrieme v tomto sne, ktorý nazývame realita, zobudíme sa v inej realite.
Ak vieme, že sme večné duše a že budeme existovať aj po smrti fyzického tela, smrť už nie je taká hrozivá, však?
A teraz už vieš všetko potrebné
Ak chcú byť ľudia skutočne šťastní, musia rozvíjať aj svoju duchovnú stránku. Hmotné šťastie je len dočasné. Skutočné šťastie nemá pôvod v materiálnom svete a je trvalé. Rozvíjať svoju duchovnú stránku môžeme pomocou meditácie, alebo yogy. O meditácii píšem v článku “Čo mi dala meditácia” a o yoge píšem v článku “Čo je yoga?“. Odporúčam pozrieť sa na Bhakti yogu, ktorá je jednoduchá a veľmi príjemná. Môžeme tiež využíť rôzne spôsoby pre očistenie vedomia, o ktorých píšem v článku “Spôsoby pre očistenie vedomia“.
Niektorým ľuďom stačí len viera a nachádzajú šťastie v náboženstvách. No neviem nakoľko je ich šťastie skutočné a nakoľko iluzorné.
Čím viac vieš, tým lepšie
Čím viac má človek vedomostí, teoretických aj praktických, tým jednoduchšie mu všetko ide. Keď som sa ešte len učil programovať, vytváral som aplikácie veľmi pomaly. Ako som tak získaval viac znalostí, dokázal som robiť aplikácie rýchlejšie a kvalitnejšie. Keď som ešte nemal ani tušenia ako funguje život, len som životom tápal a hádzalo ma z jedného mantinelu na druhý. Bol som ako bábka, ktorá nemá svoj život pod kontrolou. Nevedel som, že sa mám zo situácií niečo naučiť. Až keď som začal brať situácie ako lekcie a začal som sa učiť, zrazu mi všetko začalo dávať dokonalý zmysel. Učil som sa viac a viac a viac. Pospájal som si všetko čo som v živote zažil a čo som sa naučil a dospel som k záveru, že som presne tam, kde mám byť. Zažil som a naučil som sa všetko potrebné, aby som teraz mohol robiť to, čo robím. Znie to logicky a aj to je logické.
To, čo nás v minulosti formovalo, vytvorilo to, kým sme dnes. To, čo robíme dnes, formuje našu budúcnosť. Mali by sme si preto dávať pozor čo robíme a čo nerobíme. Ak chceme, aby bol náš život kvalitný, mali by sme pre to niečo urobiť teraz. Nie zajtra, nie pozajtra. TERAZ. Pokiaľ možno čím skôr.
Je mi veľmi ľúto keď sa snažím ľuďom pomôcť a za odmenu dostanem útočné slová na moju osobu. Častokrát si všimnem niečo, čo by mohlo byť lepšie a dám to ľuďom patrične najavo. Ale pyšní ľudia nemajú toľko sebareflexie, aby si dokázali priznať nedostatok, či chybu a majú pocit, že im krivdím. Ako obranu použijú útok a pod vplyvom zlosti začnú zo seba sypať úplne zcestné vety na moju osobu. Začnú si vytvárať domnienky a vymýšľať vety, ktoré som nikdy nepovedal. Ak ma lepšie poznajú, začnú vymenúvať všetky moje nedostatky, len aby na mňa čo najviac nakydali a odviedli pozornosť od svojich nedostatkov.
Ego
Taká je vlastnosť ega. Ľudia pod nadvládou ega si nedokážu priznať, že by robili niečo zle. Myslia si, že sú dokonalí. Ak ľudí ovláda ego a cítia sa byť dotknutí, ako obranu použijú útok a začnú chrliť rôzne nezmysly. Takto sa potom cítia lepšie, bezpečnejšie a majú pocit, že mi dali čo preto. Je to smutné a je mi to veľmi ľúto. Hovorí sa: “Za doborotu na žobrotu“. V takýchto situáciach sa cítim ako žobrák. O to viac to zabolí keď sa tak zachová človek, od ktorého by som to nečakal, čo sa mi nedávno stalo a vďaka nemu vznikol tento článok. Ostal som v šoku keď si začal vymýšľať a útočiť na mňa.
Reakcia na kritiku
Čo robíte vy, keď vás niekto konštruktívne kritizuje? Keď sa vám snaží poradiť čo robíte zle a čo by ste mohli robiť lepšie? Dokážete si zobrať jeho slová k srdcu, alebo sa začnete obraňovať tak, že začnete útočiť a chrliť rôzne nezmysly? Skúste pozorovať ako reagujete na kritiku a možno budete zo seba prekvapení.
Ten, kto dokáže prijať konštruktívnu kritiku, zobrať si ju k srdcu a poučiť sa z nej, ten má môj obdiv.
Žiaľ pozorujem, že veľa ľudí to nedokáže. Neustále sa budú obraňovať a nepriznajú si, že by robili niečo zle. Takto sa len veľmi ťažko posunú ďalej.
Priznanie chyby
Ak si nedokážeme priznať chybu a poučiť sa z nej, budeme ju opakovať stále dokola. Neviem ako vy, ale ja nerád robím tie isté chyby viackrát. Aj keď je to niekedy ťažké, snažím sa byť sebakritický, priznať si svoje nedostatky a tak môžem začať pracovať na ich odstránení. Takto sa neustále zlepšujem a s každým odstránením nedostatku som lepšou verziou samého seba. Nebaví ma stáť na jednom mieste a nezlepšovať sa. Je to úžasný pocit keď sa spätne obzriem kde som bol a kde som teraz.
Som preto rád keď mi ľudia nastavia zrkadlo a ukážu mi moje nedostatky. Zo začiatku je to síce nepríjemný pocit, vidieť svoje nedostatky takto priamo, ale keď zapracujem na ich odstránení, výsledok stojí za to a som zase o čosi lepší. S trochou tréningu si človek dokáže uvedomovať, že je nedokonalý a dokáže svoje nedostatky prijímať ako svoju súčasť, nie ako niečo cudzie. A ak chce byť lepší, popracuje na odstránení nedostatkov.
Ak by si ľudia dokázali priznať svoje chyby a nedostatky a začali by s nimi niečo robiť, svet by bol o kus lepším miestom pre život.
