Archívy kategórie: zmena

Ako sa zmenil môj život za posledné 3 roky

november 22, 2016Osobný rozvoj, život, zmenaTomáš Hromník

Z nejakého dôvodu sa rád delím o svoj životný príbeh. Možno som narcis a možno cítim, že môj život môže niekoho inšpirovať, takisto ako mňa inšpirujú príbehy ostatných ľudí.

Keď sa obzriem za svojim životom o 3 roky späť a porovnám ho so súčasnosťou, vidím obrovský rozdiel. Príde mi fascinujúce ako som sa mohol za tak krátky čas tak zmeniť.

Rok 2014

V roku 2014 som sa naplno venoval programovaniu, navštevovaniu konferencií, programátorských zrazov a barcampov.

Spoznanie Hare Krišna

Myslím, že to bolo na jeseň v roku 2013, kedy som na ulici v Brne prvýkrát stretol mnícha z Hare Krišna a kúpil si od neho knihu Šrímad bhágavatam – prvý spev, prvá časť, ktorej som vôbec nerozumel. V roku 2014 som na ulici stretol mníchov z Hare Krišna ešte 2x. Prvýkrát som si kúpil ďalšie knihy s nádejou, že im budem rozumieť a druhýkrát som už mníchovi hovoril, že mám od nich kníh dosť a nemám ich kedy čítať. Tak ma mních pozval do chrámu na nedeľný program pre verejnosť. Pozvanie som prijal a návštevou som bol milo prekvapený. Píšem o tom v článku “Hare Krišna“.

Vo svojom rannom veku som bol slepo veriaci a na Boha som sa obracal len keď bolo najhoršie. Keď mi v jednom pre mňa ťažkom momente nepomohol, stratil som vieru a stal sa zo mňa ateista. Dlhé roky som bol ateista až do momentu kedy som natrafil na učenie Hare Krišna, ktoré zrozumiteľným spôsobom vysvetľuje princíp stvorenia a Stvoriteľa. Začal som sa týmto učením zaoberať hlbšie a kupodivu mi dávalo stále väčší a väčší zmysel a nakoniec som sa vďaka tomuto učeniu zmenil na nepoznanie. Musím podotknúť, že sa nejedná o žiadnu slepú vieru, ale o praktický spôsob očistenia vedomia a následného pochopenia svojej pozície v stvorení. Veľa ľudí si o učení Hare Krišna myslí, že to je len dáke ďalšie náboženstvo. Nie je to tak. Každý, kto si vyskúša praktický proces očistenia vedomia, môže zistiť, že je na 100% funkčný a môže sa dozvedieť o živote veľmi veľa.

O mojej osobnej skúsenosti s učením Hare Krišna píšem v samostatnej kategórii “Hare Krišna“.

Vegetariánstvo

Na prvom nedeľnom programe v chráme Hare Krišna som zistil, že vegetariánska strava môže byť pestrá, chutná a vydatná. Súčasťou nedeľného programu je vegetariánska hostina, na ktorej moje chutové bunky zažívali orgazmus. Hovoril som si, že to jedlo je božské, také vynikajúce bolo. A to som ešte nevedel, že božské naozaj je. Neskôr som sa dozvedel, že to jedlo nie je len také obyčajné jedlo, ale je duchovné a očisťuje srdce a myseľ od všetkého zlého. Nazýva sa prasádam – božia milosť. Keď som bol veľmi spokojný s plným žalúdkom na odchode z chrámu, na chodbe vo vitríne ma zaujala kniha “Vedecké poznanie duše”. Kúpil som si ju, začal som ju čítať a po prečítaní som sa rozhodol, že vynechám mäso z jedálnička, pretože som si uvedomil čo je mäso a aká je jeho skutočná cena. Dovtedy som si neuvedomoval čo spôsobujem keď jem mäso. Nielenže zvieratá v bitúnkoch trpia, ale mäsitá strava nie je výhodná ani po ekologickej, ekonomickej ani zdravotnej stránke. Ľudia si myslia, že mäso potrebujú k životu, ale to je mýtus, ktorý propaguje mäsový priemysel. Poznám veľa ľudí, ktorí už desiatky rokov fungujú bez mäsa a sú zdraví. Oveľa zdravší ako tí, čo jedia mäso. Tu som ale trošku odbočil, no nemohol som si pomôcť.

Skrátka v auguste 2014 som sa zbavoval závislosti na mäse. Áno, bol som na mäse závislý a veľa ľudí je tiež závislých, pretože majú takmer v každom jedle mäso. Bez mäsa nevedia fungovať. To je závislosť. Postupne som vynechával mäso z jedálnička kým som sa učil variť vegetariánske jedlá a po mesiaci som zistil, že mi mäso vôbec nechýba. Od septembra 2014 (okrem Vianoc 2014) som nemal mäso v ústach. Aspoň nie vedome. Párkrát sa mi totiž stalo, že som niečo zjedol a neskôr som zistil, že to bolo z mäsa. Čo už. Odvtedy si dávam veľký pozor čo strkám do úst. Výnimku tiež tvorili Vianoce, pretože som fakt nevedel čo budem jesť k zemiakovému šalátu namiesto rybieho filé. V roku 2015 som už vedel. Spravil som vynikajúce zeleninové placky, na ktoré nemám recept lebo som si ich práve vtedy vymyslel a recept som si nezapísal. Moje varenie je väčšinou intuitívny tvorivý proces.

Rok 2015

V roku 2015 som pomaly končil s programovaním a rozbiehal som web developerskú školu, v ktorej som chcel učiť ľudí programovať a vytvárať webové stránky a aplikácie. Cez leto som sa naplno venoval e-learningovému portálu Codermania, ktorý som vytvoril za účelom výuky programovania. Ako programátor som dostával každý mesiac niekoľko pracovných ponúk a nemal som ich komu preposielať, pretože všetci programátori, ktorých som poznal, mali plné ruky práce. Tak som sa rozhodol, že si vytvorím vlastnú armádu programátorov a budem im tieto pracovné ponuky posúvať a mentorovať ich. Tento plán nevyšiel, pretože po lete sa mi opäť zmenili priority.

Duchovné prebudenie

V januári 2015 som spoznal najkrajšiu ženu na svete, ktorá zmenila smerovanie môjho života. V jej prítomnosti som zažil bezpodmienečnú lásku nie len k nej, ale ku všetkým. K celému stvoreniu. Toľko lásky vo mne nikdy predtým nebolo. Bol som z toho celkom zmätený. Nechápal som čo sa deje. Začal som študovať o spriaznených dušiach a o duchovne. Namiesto programovania som celé dni študoval. Programoval som fakt len tak 4 – 5 hodín denne a zvyšok dňa som študoval. Celé mesiace som čítal články a pozeral videá s duchovnou tématikou. Naučil som sa toho veľa. Napísal som príručku duchovna pre čerstvo prebudených.

Meditácia

V máji 2015 som zo zvedavosti začal každý deň meditovať a to posunulo moje vedomie míľovými krokmi vpred. Vďaka meditácii som si uvedomil veľa vecí. Napríklad som si uvedomil, že zbytočne učím ľudí programovať keď sú na svete vojny, násilie, vraždy, bezdomovci, bieda a veľa ďalších nepekných vecí. Začal som súcitiť so všetkými trpiacimi. Zatúžil som pomáhať znižovať utrpenie vo svete. A programovaním, alebo učením programovania som nevedel ako to dosiahnuť.

Chôdza naboso

Jedného pekného dňa v Brne v máji 2015 sa mi do hlavy dostala myšlienka “Vyzuj sa”. Rozum s toutou myšlienkou dosť bojoval, ale nakoniec vyhrala myšlienka a skúsil som sa vyzuť a kráčal som po meste naboso s topánkami v ruke. Cítil som sa zvláštne, ale slobodne. Odvtedy som chodil naboso všade, kde sa dalo. Vďaka chôdzi naboso som si uvedomil, že to, čo si o mne iní myslia, neurčuje to, kto naozaj som. O svojich prvých dojmoch z chôdze naboso píšem v článku “Prvé dojmy z chôdze naboso“. A o bosochodeckých zážitkoch píšem v článku “Čo mi chôdza naboso dala a čo mi vzala“.

Tvorba článkov a videí

V septembri 2015 som sa naplno začal venovať písaniu článkov na svojom blogu. Mal som pocit, že zdieľaním svojich myšlienok a zážitkov pomôžem ľuďom uvedomiť si to, čo som si uvedomil ja. Zo začiatku čítalo články len pár desiatok ľudí, ale neskôr si všimlo môj blog viac ľudí a začali články zdieľať. Tak sa moje články mohli dostať k ľuďom, ktorí ich zrovna potrebovali. Dostal som zopár ďakovných správ za to, že zdieľam svoje myšlienky s ostatnými. Vedel som, že zdieľanie svojho životného príbehu a uvedomení je cesta, ktorou mám kráčať. Písal som takmer každý deň a koncom septembra som začal robiť aj video blogy, aby som mohol cez video vyjadriť lepšie svoje emócie a ľudia si tak mohli vybrať či budú čítať, alebo si pozrú video.

Rok 2016

Rok 2016 priniesol ďalšie zaujímavé zážitky, uvedomenia a veľa tvorivosti. Darilo sa mi písať 4 – 5 článkov za týždeň a k tomu tvoriť nejaké tie videá. Robil som čo ma baví a nemal som za to ani cent. Žil som z peňazí, ktoré som si ako programátor zarobil. Jedno z najdôležitejších uvedomení bolo, že človek by mal robiť to, čo ho baví. Keď bude robiť niečo, čo ho nebaví, ako môže byť šťastný?

Utečenecký tábor

Už v roku 2015 som chcel mať osobnú skúsenosť s utečencami a ísť pomáhať do utečeneckého tábora. Až vo februári 2016 sa mi podarilo ísť do tranzitného utečeneckého táboru Slavonski Brod. Cez tento tábor utečenci len prechádzali ďalej na ich ceste do Nemecka. O svojom týždennom pobyte v tomto tábore píšem v článku “Bol som utečencom tvárou v tvár“.

Chýbajúca spoločnosť

Ako som sa tak venoval písaniu článkov a tvorbe videí, začalo mi byť smutno za spoločnosťou podobne zmýšľajúcich ľudí. Spoznal som pár ľudí cez internet, ale to mi nestačilo. Chcel som ich poznať osobne a byť s nimi v osobnom kontakte. Kontakt cez internet mi prestával stačiť. Začal som organizovať osobné stretnutia, ale ukázalo sa, že na to ľudia celkom kašlú. Podarilo sa zorganizovať zopár pekných stretnutí, ale to boli skôr výnimky. Často sa stávalo, že na stretko nemohol prísť nikto. Tak som na stretká zanevrel a pocítil som túžbu žiť v komunite podobne zmýšľajúcich ľudí.

Zaježová – Sekier

V marci som si vyskúšal týždenný dobrovoľnícky pobyt v Zaježovej v eko komunite Sekier. Bola to super skúsenosť a príjemný oddych od počítača a internetu. Nie, že by tam nemali internet, ale keď som tam prišiel, hneď na druhý deň prestal ísť internet a nešiel až do môjho odchodu. Malo to tak byť. Mal som si vyskúšať život bez internetu. A bolo to super!

Keď som zo Sekiera odchádzal, išiel som stopom zo Zvolena domov. Keď som stopol prvé auto a šoférovi som povedal, že som bol týždeň mimo civilizácie, hneď mi hovoril čo všetko sa vo svete udialo. A ja som si vtedy uvedomil, že ľudia sú zahltení informáciami, ktoré nepotrebujú. Z každej strany sú obklopovaní reklamami, ktoré v nich vzbudzujú umelé túžby. Chcú veci, ktoré ani nepotrebujú. Ani nevedia načo ich vlastne chcú. Sú bombardovaní negatívnymi správami a to v nich vytvára dojem, že ľudia sú zlí. Potom sa aj tak k ľuďom správajú.

Keď som bol na Sekieri, nechýbali mi správy, ani reklamy. Bolo mi srdečne jedno čo sa deje vo svete. Ja to nijak neovplyvním a môj život to tiež nijak neovplyvní. Na Sekieri sme si pekne spolunažívali nezávisle na tom, či do Európy prúdia milióny utečencov, či Fico vyhral voľby, či Janko zavraždil celú rodinu a potom spáchal samovraždu, či cigáni zase niekoho okradli a zbili, aká nehoda sa stala a koľko ľudí zomrelo… Možno by ma trápilo keby vypukla tretia svetová, ale ani s tým by som moc nemohol urobiť. Treba sa sústrediť na to, čo môžeme ovplyvniť a nenechať sa rozrušovať vecami, nad ktorými nemáme kontrolu.

Na Sekieri som spoznal fajn ľudí, spoznal som lepšie Zaježovú a zistil som, že mi nevyhovuje žiť na lazoch, lebo susedia sú od seba vzdialení na kilometre a to sťažuje výmenný obchod a sociálnu interakciu. Hľadanie komunity, v ktorej by som chcel žiť teda pokračovalo.

Školy v prírode a detské tábory

Úspory peňazí sa pomaly míňali a rozmýšľal som čo by ma bavilo robiť okrem programovania. Programovania som už mal naozaj plné zuby. Za 3 roky takmer každodenného celodenného sedenia za počítačom, som si uvedomil, že sedieť za počítačom celé dni nie je pre človeka prirodzené. Potreboval som pohyb, pokiaľ možno vonku. Tak som dostal nápad, že by som mohol skúsiť prácu animátora v detských táboroch. Detská nevinnosť, úprimnosť a jednoduchosť ma fascinovala. Tak som prišiel do Bratislavy naboso na casting, ten som absolvoval a stal sa zo mňa animátor.

Práca animátora ma veľmi bavila, ale čoskoro som narazil na jej limity – obmedzenie pri stravovaní. Už som sa stravoval z veľkej časti vegánsky, to znamená žiadne mäso, vajcia, syr, kravské mlieko, maslo, med a nejedol som už moc ani pečivo. Ale na raňajkách bolo zvyčajne pečivo s maslom a nejaká zelenina. Na obed a na večeru jedlo s vajcom, s maslom, syrom, alebo mliekom. V niektorých strediskách kuchári neboli príliš nadšení keď mali variť pre 90 ľudí normálne a pre jedného zvlášť. Tak som sa musel uspokojiť s vegetariánskou stravou, ktorú kuchári ešte celkom tolerovali. Nechcel som ich zaťažovať s vegánskymi požiadavkami, lebo by nevedeli čo majú navariť. V takýchto veľkých jedálňach kuchári nepoznajú vegánske jedlá. Ďalším nedostatkom stravy bolo nedostatok ovocia. 2 – 3 kúsky ovocia za celý týždeň bolo pre mňa málo. Bol som zvyknutý jesť na raňajky len ovocie. Tak som si neskôr začal brávať na týždenné pobyty tašku s ovocím.

Chodil som len na školy v prírode a mal som ísť aj na letné tábory. Ale na letné tábory bolo potrebné zúčastniť sa školenia, na ktoré som nemohol prísť. Tak som prišiel o príležitosť byť na letných táboroch a kupodivu mi to nevadilo. Život mal pre mňa pripravenú inú cestu.

Život na farme Hare Krišna

V máji ma kamarát žijúci na farme Hare Krišna v Abranovciach (14km od Prešova) pozval na slávnosť inštalovania božstiev. Zrovna vtedy som mal voľno a tak som prišiel. Píšem o tom v článku “Inštalovanie božstiev na Novej Ekačakre“.

Na Novej Ekačakre sa mi veľmi zapáčilo a moje srdce zatúžilo žiť na podobnom mieste ako je toto. V máji som ešte netušil, že v auguste prídem opäť. Od jedného oddaného som dostal pozvanie, aby som cez leto prišiel na vzdelávací kurz o védskej kultúre zvaný Bhakta program. Vtedy som si myslel, že v auguste budem na detských táboroch. No nakoniec sa veci zariadili tak, že na detské tábory som bez školenia nemohol ísť a v auguste som teda prišiel na Novú Ekačakru opäť. Tentokrát na dlhšie – 3 až 4 mesiace a možno dlhšie.

Zatiaľ sa mi na Novej Ekačakre veľmi páči a je dosť možné, že tu ostanem bývať natrvalo. Učenie Hare Krišna mi dáva dokonalý zmysel, chcem sa v ňom zdokonaliť, aby som ho potom mohol šíriť po celom svete. To je môj skromný plán na najbližšie roky.

Dôležitosť vízie

Je dôležité mať víziu. Bez vízie sa len veľmi ťažko posunieme v živote ďalej. Ideálna je taká vízia, ktorá pramení zo srdca. Túžby a vízie prameniace zo srdca sú nesebecké. Nesebecké vízie a túžby mali veľké osobnosti ako Mahátmá Gándhí, Matka Tereza, Nikola Tesla, Buddha, Šríla Prabhupáda a ďalší velikáni, ktorí žili pre blaho ostatných. Tieto osobnosti sú pre mňa veľkou inšpiráciou. Ak sa chceme niečo naučiť, mali by sme sa učiť od tých, ktorí niečo vedia.

Ak chceme v živote niečo dosiahnuť, musíme mať víziu. Na začiatku musíme aspoň vedieť ČO chceme dosiahnuť. Ako to dosiahneme, to ukáže čas. Je dôležité počúvať hlas svojho srdca a konať podľa neho. Veľa ľudí nepočuje hlas svojho srdca, pretože žijú v rušnom prostredí, ktoré hlas srdca prehlušuje. Treba sa občias stiahnuť do ústrania, do ticha aby sme počuli hlas srdca, ktorý nás povedie životom. Povie nám ČO máme robiť a AKO to máme robiť. Na začiatok odporúčam pravidelné prechádzky do prírody, ktorá má pre každého blahodárny účinok. Pobytom v prírode sa dostávame do harmónie a získavame tak schopnosť počuť volanie srdca.

Moje volanie srdca ma dotiahlo od programovania, cez učiteľa programovania, dobrovoľníctvo, animátora až k pobytu na farme Hare Krišna, kde sa mám veľmi dobre. Cítim, že tam je moje miesto. Neviem si predstaviť žiť iným spôsobom. V meste sa necítim dobre. Moje miesto je čo najbližšie k prírode.

Prajem Vám, aby ste boli schopní počuť volanie svojho srdca. Ak ho budete počuť a budete konať podľa neho, vtedy budete naozaj šťastní.

Majte sa krásne!

PS: Moja ďalšia vízia je dostať sa aspoň na pár mesiacov do komunity Govardhan v Indii. Držte palce

Kedysi som bol normálny chalan

október 16, 2016Hare Krišna, poučné, zmenaTomáš Hromník

Keď sa dnes pokúšam ľuďom vysvetľovať prečo nejem mäso, vajcia, cibuľu, cesnak, nefajčím, nepijem alkohol, kávu, nedrogujem, nehazardujem a žijem v celibáte, ľudia sa nestačia čudovať. Pretože pre mnohých ľudí sú práve tieto veci životne dôležité. Nevedia si predstaviť život bez sexu, mäsa, alkoholu a niektorí ani bez hazardu, vajec, cibule, či cesnaku. Takí ľudia mi hovoria, že nie som normálny. A ja s nimi súhlasím. Ak je normálne jesť mäso, intoxikovať, mať neobmedzený sex a hazardovať, tak nie som normálny. Ale kedysi som bol celkom normálny. Jedol som mäso, pil som alkohol a mal som neobmedzený sex pokiaľ bolo s kým. Bol som ako zviera, ktoré ovládajú jeho pudy.

Človek sa od zvierat líši okrem iného tým, že sa dokáže ovládať. Ak je teda dostatočne silný. Niektorí ľudia sa nedokážu ovládať a oddávajú sa zmyslovému pôžitku hlava-nehlava, úplne bez rozmyslu. Myslia si, že čím viac zmyslového pôžitku majú, tým lepšie. Bol som taký istý.

Hnal som sa za zmyslovým pôžitkom. No neskôr som zistil, že zmyslový pôžitok ma nenapĺňa ako by som chcel. Uvedomil som si, že šťastie pochádzajúce zo zmyslového pôžitku je veľmi prchavé (BG 18.38). A hlavne oddávanie sa zmyslovému pôžitku je nebezpečné. Kým si fajčiari užívajú cigaretku, v ich tele sa pomaly, ale isto vytvára rakovina. Kým si ľudia užívajú alkohol, pomaly ale isto si vytvárajú závislosť. Rovnako je to so sexom a hazardom. Čím viac sa im človek oddáva, tým viac je závislý. Potom nemyslí na nič iné, len na svoju závislosť a ako si užiť. A čím viac je závislý, tým viac mu jeho závislosť škodí. Fajčiar dostáva rakovinu, alkoholik cirhózu pečene, ten, čo hazarduje, príde s vidinou zisku o všetky peniaze a ten, čo sa oddáva neobmedzenému sexu môže dostať pohlavnú chorobu, alebo sa môže stať “nehoda” a nechcene splodí dieťa. To sú nebezpečenstvá číhajúce na ľudí, ktorí sa oddávajú zmyslovému pôžitku hlava-nehlava. Mnohí ľudia si hovoria: “Ja som v pohode, mne sa to nestane”. Ale o pár rokov môžeme vidieť kam sa dostali. Poznám veľa ľudí, ktorí začali fajčiť príležitostne a teraz fajčia jednu od druhej a nevedia prestať aj keby chceli. Takisto nevinne začali s alkoholom a teraz sú na protialkoholickom, alebo majú zdravotné problémy spôsobené nadmerným pitím alkoholu. Poznám ľudí, ktorí sa oddávali sexu a teraz majú nechcené deti aj keď použili ochranu.

Oddávanie sa zmyslovému pôžitku je jednoducho nebezpečné. Aj keď si to veľa ľudí nedokáže pripustiť. Myslia si: “ó, ako si užívam”. Ale ešte netušia, že za svoj súčasný pôžitok neskôr zaplatia nemalú cenu. Ľudia pod vplyvom závislosti si často nedokážu pripustiť, že sú závislí a nechcú sa liečiť, lebo si myslia, že je všetko v pohode, že to majú pod kontrolou. Dokonca si myslia, že je to normálne.

Mnohí ľudia sú tak pobláznení zmyslovým pôžitkom, že si myslia, že je to normálne a tých, ktorí sa odmietajú zúčastňovať na týchto zmyslových radovánkach považujú za nenormálnych. Veď predsa ako môže človek žiť šťastný život keď neje mäso, nehazarduje, neintoxikuje a nemá sex? Odopiera si tú najväčšiu slasť! Sex, mäsko, alkohol, marihuana, mňam mňam mňam.

Ono, keď človek dospeje do bodu, kedy si uvedomí čo je mäso, sex, intoxikácia a hazard, prestane ho to prirodzene lákať a zhnusí sa mu to. Čo? Zhnusí sa mu sex, drogy, hazard a mäso? Čo je to za blázna? Blázon, ktorý si uvedomuje nebezpečenstvo oddávaniu sa týmto takzvaným zdrojom pôžitku. Ľudia, ktorí sa považujú za normálnych a v hojnej miere si užívajú týchto predmetov zmyslového pôžitku (drogy, sex, hazard, mäso,…), nedokážu pochopiť tých, ktorí tieto predmety zmyslového pôžitku odmietajú. Ešte ich nazývajú nenormálnymi.

Keď si človek uvedomuje čo spôsobuje fajčenie, prečo by začínal fajčiť? Keď si človek uvedomuje čo je mäso a aká je jeho skutočná cena, prečo by podporoval zabíjanie nevinných zvierat? Keď si človek uvedomuje, že hazardovaním môže prehazardovať celý svoj majetok, prečo by s tým začínal? Keď si človek uvedomuje aké riziká nesie neobmedzený pohlavný život, prečo by sa mu oddával? Všetko je to o uvedomení si následkov svojich činov. Pokiaľ si ich človek neuvedomuje, alebo ich berie na ľahkú váhu a myslí si, že jeho sa tieto následky netýkajú, spadne do pasce a bude mať problém sa z nej dostať.

Keď som bol závislý na mäse, hovoril som, že nikdy neprestanem jesť mäso. Keď som bol závislý na alkohole, hlavne na pive, hovoril som, že nikdy neprestanem piť pivo. Ale prestal som. Nikdy nehovor nikdy.

Ako som sa dokázal vzdať mäsa, alkoholu a sexu? Jednoducho som si vďaka knihe Vedecké poznanie duše uvedomil čo je mäso a prestal som ho jesť. Prestalo mi chutiť. Chutilo by vám mäso, keby viete, že je z bytosti, ktorá je vám veľmi podobná? Takisto alkohol mi prestal chutiť o pár mesiacov nato, ako som začal praktikovať meditáciu Hare Krišna mahá-mantrou:

Hare Krišna Hare Krišna
Krišna Krišna Hare Hare
Hare Ráma Hare Ráma
Ráma Ráma Hare Hare

Táto mahá-mantra je tak mocná, že jej pravidelným načúvaním sa človek dokáže zbaviť závislostí, zlých vlastností a všetkého, čo mu škodí.

Vďaka Hare Krišna mahá-mantre som sa dokázal zbaviť aj závislosti na sexe a masturbácii. Dokonca aj závislosti na počítačových hrách. Keď som masturboval, alebo sa hral počítačovú hru, hlavou mi prebehlo: “Čo to robím? Prečo to vlastne robím? Je to zmysluplná činnosť? Veď ma to už nenapĺňa tak, ako kedysi. Je to strata času a energie“. Normálne som stratil chuť masturbovať a hrať sa počítačové hry, pretože som si uvedomil, že získaný pôžitok z týchto činností je veľmi krátkodobý a činnosti samy o sebe nie sú zmysluplné. Čas sa dá tráviť oveľa rozumnejšie ako masturbáciou, či hraním sa počítačových hier. Napríklad písaním článku, ktorý môže ľuďom pomôcť získať iný pohľad na svet.

Keď vyskúšate čo i len 5 minút denne počúvať, spievať, alebo recitovať Hare Krišna mahá-mantru, môžete si takisto uvedomiť veľa a stratiť chuť v mäse, intoxikovaní, hazarde, sexe, masturbácii, počítačových hrách a iných závislostiach a získať tak vyššiu chuť, ktorá zaručí, že už vás krátkodobý zmyslový pôžitok nebude lákať. Začne vás lákať skutočný zmysel ľudského života. A čo to je? To zistíte keď si vďaka Hare Krišna mahá-mantre očistíte vedomie. Môžete tomu veriť, neveriť, alebo si to môžete vyskúšať a zistiť či náhodou netáram. Stačí len 5 – 10
minút denne a už po niekoľkých mesiacoch môžete cítiť výsledok. Môžete badať, že sa vo vás niečo mení – k lepšiemu.

Spievajte

Hare Krišna Hare Krišna
Krišna Krišna Hare Hare
Hare Ráma Hare Ráma
Ráma Ráma Hare Hare

a buďte (trvale) šťastní.

Moje chyby

október 14, 2016poučné, život, zmenaTomáš Hromník

Poukazovať na chyby iných je jednoduché. Robí to skoro každý. Ťažšie je priznať si svoje chyby, analyzovať ich a zapracovať na ich odstránení. Ja som si niektoré svoje chyby priznal, analyzoval a snažím sa ich minimalizovať.

Pýcha

Myslel som si, že pýchu mám zvládnutú. No keď som prišiel do spoločnosti pokorných ľudí, uvedomil som si, že oproti nim som veľmi pyšný. Pokora je opak pýchy. Pokorný človek je oveľa príjemnejší ako pyšný človek. Byť pokorný, to chce tréning. Odmalička do nás hustia, aby sme boli najlepší, aby sme mali dobré známky, vyhrávali v súťažiach a podobne. Odmalička si tak pestujeme pýchu a začíname si myslieť, že sme lepší ako ostatní.

Vždy, keď si pomyslím, že som lepší ako ostatní, viem, že to je pýcha. Pýcha predchádza pád. Keď je človek príliš pyšný a dáva to najavo, nebude veľmi obľúbený. Naopak pokorný človek je veľmi obľúbený, pretože sa nepovažuje za niečo viac ako ostatní. Pokorných ľudí mám veľmi rád, mám rád ich spoločnosť a rád sa od nich učím pokore.

Kritizovanie

Pýcha spôsobovala to, že som prehliadal svoje chyby a nadmerne som kritizoval tých, ktorí nechápu môj pohľad na svet. Snažil som sa vysvetliť ľuďom určité veci logickým spôsobom. Ale tým, že som to robil agresívne, reakcia ľudí bola tiež agresivita. Ako sa do hory volá, tak sa z nej ozýva. Ako odozvu na moje pomerne agresívne vyjadrovanie som pochopiteľne dostal vlnu odporu. Kritizoval som aj keď som vedel ako ľudské ego neznesie kritiku.

Zistil som, že ak chcem náhodou kritizovať, musím to robiť čo najmiernejšie, pokiaľ možno tak, aby to nebolo chápané ako kritika, ale ako prosba, či rada.

Poučovanie

Snažil som sa všetkých poučovať. Na základe jednoduchej logiky som sa snažil vysvetliť určité veci. Napríklad to, že mať názor je síce pekné, ale názor nehovorí nič o realite. Mali by sme sa snažiť niečo vedieť a nie len mať názor.

Moje poučovanie však veľa ľudí neprijalo, pretože nie som pre nich autorita. Som pre nich nikto. Moje slová tak pre nich nemajú žiadnu váhu.

Viem, že sa nájde zopár ľudí, ktorým moje slová dávajú zmysel. Takých ľudí si veľmi cením a som vďačný, že existujú ľudia, ktorí sa dokážu zamyslieť nad slovami kohokoľvek, aj malého dieťaťa. Nemusia to byť zrovna slová autority.

Obhajovanie

Keď niekto somnou nesúhlasil, snažil som sa obhájiť svoj názor, ktorý pramení z osobnej skúsenosti. Väčsinou to dopadlo tak, že ľudia s iným názorom nedokázali pochopiť môj názor (osobnú skúsenosť) aj keď som sa ho sa ho snažil akokoľvek obhájiť. Väčsinou sa snažím obhajovať môj pohľad na svet logicky, aby to bolo pochopiteľné. Žiaľ pre niektorých ľudí, ktorí odmietajú iný pohľad na svet ako je ten ich, je aj logika nedostatočná. Niektorým som venoval fakt veľa času, aby som im logicky vysvetlil ako sa veci majú. No oni si stále mleli len svoje a odmietali pochopiť jednoduchú logiku. Takto som zabil pomerne veľa času, ktorý som mohol využiť lepšie.

Ak niekto nechápe moje slová a neprijme moje vysvetlenie, ja sa kvoli tomu nerozkrájam. Rád dovysvetlím ak je človek ochotný prijať moje slová a rád prijmem aj iný názor, iný pohľad na svet, ale častokrát sú to len špekulácie pochádzajúce z mysle a nie z osobnej skúsenosti. Také špekulácie pre mňa neprinášajú žiadny úžitok. Našpekuloval som sa už dosť. Moje špekulácie ma dostali do bodu, kedy sa snažím namiesto špekulovania zistiť aká je skutočnosť. A veru poviem vám, je to oveľa lepšie a užitočnejšie ako špekulácia, ktorá človeka odvádza od reality.

Poučenie sa z chýb

Je neskoro plakať nad rozliatym mliekom. Svojim správaním som napáchal dosť škody a napraviť to môžem tak, že napravím seba. Priznať si svoje nedostatky nebolo jednoduché. Ego bojovalo zo všetkých síl, že ja predsa taký nie som… ale nakoniec som sa na seba úprimne pozrel a uvidel som aký vlastne som. Ďakujem všetkým, ktorí mi ukázali aký naozaj som.

Priznávam si svoje nedostatky a chcem ich vykoreniť. Ak viete o nejakých ďalších mojich chybách a nedostatkoch, prosím dajte mi o nich vedieť. Ďakujem.

Želám si, aby sa na seba dokázalo pozreť viac ľudí, aby prijali svoje nedostatky a začali s nimi niečo robiť. Viem, že to nie je jednoduché. Ale je to možné. A keď človek zapracuje na zmiernení, alebo odstránení svojich nedostatkov, stane sa v jeho živote malý zázrak… veď vyskúšajte a uvidíte.

Prečo sú na svete vojny?

júl 8, 2016poučné, zmenaTomáš Hromník

Vojna pre svoj vznik potrebuje ľudí ochotných viesť vojny a bojovať. Čoskoro namiesto ľudí budú bojovať roboty a drony, ale to ešte nezaručí, že vo vojnách nebudú umierať nevinní ľudia. Doteraz vo vojnách zomreli stovky miliónov ľudí a nemalé množstvo ľudí bolo zmrzačených fyzicky aj psychicky. Vojny majú neblahý dopad na ľudí a životné prostredie, tak prečo sa vedú vojny? Prečo ľudia sami sebe škodia? Sú naozaj takí hlúpi?

Predpoklady pre vznik vojny

Na to, aby sme mohli mať vojnu, treba agresora. Niekoho, kto vojnu začne. Agresor môže byť a často býva vyprovokovaný. Napríklad prvá svetová vojna bola vyprovokovaná atentátom. Druhá svetová vojna bola vyprovokovaná útokom pod falošnou vlajkou.

Vojnám často predchádzajú naštrbené vzťahy medzi rivalmi. Keď tieto nedobré vzťahy vyústia do provokácie, vojna sa môže začať.

Vojaci

Na vojnu potrebujeme vojakov. Silu, ktorou vladári presadia svoje záujmy. Ja sa len čudujem ľuďom, ktorí sú ochotní ísť do vojny a položiť svoj život za… v podstate za nič. Za mocenské záujmy vladárov. Keby vojakom doplo, že nebojujú za svoju rodinu, ani za svoju krajinu, ale za mocenské záujmy chorobne ziskuchtivých vladárov, prešla by ich chuť riskovať život a zabíjať takzvaných nepriateľov. Vo vojne sú spojenci a nepriatelia. Podľa čoho sa určujú? Podľa mocenských záujmov.

Len zblbnutý človek sa môže stať vojakom a chcieť bojovať za mocenské záujmy. Zblbnutý človek totiž nevie za čo v skutočnosti bojuje. Myslí si, že bojuje za vlasť a hrdo nastúpi do armády. Našťastie už niektorí vojaci prekukli špinavosť vojny a nemlčia o tom. Snažia sa ostatným ľuďom ozrejmiť čo je vlastne vojna.

Vojna nemôže vzniknúť bez ľudí ochotných viesť vojnu. Kým však budú ľudia zmagorení a ochotní bojovať za mocenské záujmy, na svete budú vojny. Bohužiaľ.

Mocenské záujmy

Túžba po moci je u niektorých ľudí väčšia ako túžba po mierumilovnom a šťastnom spolunažívaní. Kvoli túžbe po moci sú niektorí ľudia schopní obetovať životy nevinných ľudí.

Nedohodneme sa podobrotky? Okej, pôjde to pozlotky. A vojna je na svete. Opäť pripomínam, že vojna by nemohla vzniknúť bez ľudí ochotných vo vojne bojovať. Opäť sme na úrovni jednotlivcov. Mahátma Gándhí povedal:

Buď zmenou, ktorú chceš vidieť vo svete.

Pokiaľ budú existovať ľudia, ktorí budú ochotní vo vojnách bojovať, budú existovať vojny. Bez vojenskej sily by vojny neexistovali. Stačí len ak si vojaci uvedomia čo sú vlastne vojny.

Realista by povedal: Ale vojny tu boli, sú a budú. Áno, boli a sú. Ale prečo by mali byť v budúcnosti pokiaľ si vojaci uvedomia že sú len zneužívaní pre mocenské záujmy? Čo ak ľudia získajú takú úroveň vedomia, že už viac nebudú chcieť bojovať a zabíjať? Myslíte, že je nemožné, aby ľudia také vedomie získali? Prečo?

Ilúzia moci

Vojaci a policajti sú prostriedkom moci. Lenže políciu aj vojsko tvoria ľudia, ľudské bytosti ako ja a ty. Ľudské bytosti, ktoré majú city, rodiny a túžbu žiť šťastný, mierumilovný a láskyplný život. Lenže pod rúškom ochrany vlasti boli oklamaní, aby slúžili mocipánom. Polícia a vojsko sú častokrát len zneužívané pre mocenské záujmy, kvoli ktorým musia nevinní ľudia trpieť.

Prebudenie

Státisíce ľudí po celom svete sa začínajú prebúdzať a začínajú si uvedomovať čo sa v skutočnosti vo svete deje. Začínajú prekúkať špinavé praktiky mocipánov a začínajú si uvedomovať, že skutočnú moc majú bežní ľudia, ktorí túžia po mieri, láske a šťastí. Doteraz sme žili v ilúzii oddelenosti, ale ľudia začínajú prežívať jednotu. Uvedomujú si, že majú spoločné hodnoty, tak načo sa rozdeľovať? Načo jeden druhému zbytočne ubližovať?

Nový vek

Prebúdza sa stále viac a viac ľudí. Je to ako prebúdzanie sa z dlhého zimného spánku. Ľudia doteraz spali, ale začínajú sa prebúdzať a vidieť realitu takú, aká je, nie takú, aká je im prezentovaná. Stále mi píšu ľudia, že sa prebudili buď nedávno, alebo pred pár rokmi. Hlavné však je, že sa prebudili a máme spoločné hodnoty, na ktorých môžeme ďalej stavať. Naše hodnoty sú sloboda, jednota, nenásilie, šťastie, (bezpodmienečná) láska.

Zmena je na dosah. Zmena je v nás. Ak sa zmenia jednotlivci, postupne sa zmení celý svet. Buďte sami sebou, počúvajte svoje srdce a pozorujte ako sa všetko mení. Poznám už desiatky ľudí, ktorí sa zmenili a neustále sa menia ďalší. Ak sa zmení jeden, zmenia sa desiatky ďalších. Nastáva reťazová reakcia.

Prebudení vymenili staré koncepty oddelenosti, strachu, hnevu, pýchy a odsudzovania za koncepty jednoty a bezpodmienečnej lásky. S týmito novými konceptami nie je možné viesť vojny. Držte si klobúk, Nový vek – vek slobody, jednoty, šťastia a lásky prichádza. Snáď to tentokrát nie je len fantasmagória. Uvidíme o pár rokov…

Ako mi učenie Hare Krišna zmenilo život

jún 20, 2016Hare Krišna, zmenaTomáš Hromník

Bol som ustráchaný. Bol som nervák. Nevedel som si priznať chybu. Nedokázal som povedať prepáč. Bol som sebec. Bol som ateista. Bol som pyšný. Myslel som si, že keď bude svet plný ľudí ako ja, svet bude rajom. Bol som naivný hlupák.

Toto všetko sa zmenilo keď som v roku 2014 narazil na Hnutie Hare Krišna a začal som praktikovať vedomie Krišnu. Moja osobnosť a môj život sa za dva roky veľmi zmenili. Už si ani nepamätám kedy naposledy som sa bál a kedy som sa rozčúlil. Strach a hnev už nehrajú v mojom živote veľkú rolu. Stratili na sile. Sebecké chúťky takisto zmizli. Už sa viac nepozerám len na seba, ale hľadím aj na ostatných. Vnímam potreby ostatných. Keď som bol pod nadvládou ega a pýchy, bolo to nepríjemné. Musel som mať vždy pravdu a nedokázal som priznať, že sa mýlim. Nedokázal som sa ospravedlniť, pretože moje ego by utrpelo porážku a to by ho veľmi bolelo. Dnes je situácia iná. Chápem, že je viacero pohľadov na realitu a preto nezatracujem názory ostatných. Snažím sa ich pochopiť. Pýchu vystriedala pokora. Uvedomujem si čo všetko ešte neviem a nehrám sa na vševeda.

Na začiatku mojej cesty k vedomiu Krišnu ma najviac ovplyvnila kniha Vedecké poznanie duše. Vďaka nej som si uvedomil čo je mäso a prestal som ho jesť. Tiež ma ovplyvnila spoločnosť oddaných Krišnu. Raz za mesiac som chodil na programy pre verejnosť a mal som tak možnosť zapojiť sa do procesu bhakti jogy – oddanej služby. Počúvanie a spievanie Hare Krišna mahá-mantry, počúvanie prednášok, prijímanie lahodného prasádam a zaujímavé rozhovory. To všetko ma ovplyvnilo aj keď som si to zo začiatku neuvedomoval. Pomaly, ale isto sa formovalo moje vedomie Krišnu. V roku 2015 som zistil čo je čentovanie a zo zvedavosti som vyskúšal čentovať. Chcel som vedieť aký vplyv na človeka má meditácia, tak som začal praktikovať každodennú meditáciu Hare Krišna mahá-mantrou a tiež OM meditáciu.

Po troch mesiacoch každodennej meditácie som pocítil prvé pozitívne účinky. Bublina ega sa zmenšovala a namiesto pýchy som začínal pociťovať pokoru. Strach a hnev nadomnou strácali moc. Myseľ sa stíšila a dokážem zažívať bezmyšlienkový stav. Už nemám chaos v hlave. Ako bonus sa mi podarilo otvoriť všetky čakry a prebudiť božskú tvorivú energiu Kundalini. Odvtedy mám potrebu neustále tvoriť – písať, vymýšľať recepty, prednášať a šíriť poznanie, ktoré som získal. Moje priority sa úplne zmenili. Prestalo ma baviť bicyklovanie, ktoré som dovtedy miloval. Namiesto bicyklovania chodím radšej na prechádzky naboso. Prestali ma baviť hudobné festivaly a radšej chodím na festivaly duchovného charakteru. Prestal mi chutiť alkohol. Dokonca aj kedysi milované pivo mi už nechutí. Prestalo ma baviť chodiť každý piatok do podnikov, kde sa ľudia opíjajú a fajčia jednu cigaretu za druhou. Prestalo ma baviť učenie programovania, lebo som si uvedomil, že je dôležitejšie, aby sa ľudia najskôr naučili žiť kvalitnejší život bez strachu, hnevu, nenávisti, odsudzovania a pýchy a mohli tak v sebe objaviť krásnu bezpodmienečnú lásku. Prestali ma baviť počítačové hry a namiesto hrania sa vzdelávam a neustále niečo tvorím. Mám veľkú potrebu tvoriť a šíriť poznanie, ktoré som nadobudol a tak píšem články na svojom blogu www.blog.hromnik.com, robím videá, píšem básne a texty piesní, vymýšľam vegánske recepty a píšem knihu. A zaujímavé je, že som oveľa skromnejší. Zistil som, že čím som skromnejší, tým som bohatší. Vedomie Krišnu vedie k jednoduchému životu a hlbokému mysleniu.

Keby som v roku 2014 nenarazil na mnícha z Hare Krišna, pravdepodobne by som bol doteraz pod nadvládou ega, opíjal by som sa každý víkend, mal by som neviazaný sex a jedol by som mäso.

Dnes v roku 2016 som úplne iný človek ako som bol v roku 2014. Za dva roky úprimného hľadania som našiel naozajstný poklad v podobe vedomia Krišnu. Dnes už môžem povedať, že keby sa viac ľudí venovalo rozvíjaniu vedomia Krišnu, svet by bol krajším miestom pre život. Veľmi si cením prácu všetkých, ktorí šíria vedomie Krišnu. Bez nich by som nebol tam, kde som. A nie len ja ale aj milióny ďalších ľudí na celom svete. Učenie Hare Krišna je veľmi praktické a môže si ho vyskúšať každý. Nie len, že je praktické, ale je aj účinné a jeho praktikovanie je veľmi príjemné. Kde inde je súčasťou duchovného rastu jedenie skvelého jedla? Počúvanie a spievanie Hare Krišna mahá-mantry, tancovanie, zdržiavanie sa v spoločnosti oddaných, počúvanie prednášok a čítanie kníh sú ďalšie praktické a príjemné činnosti pre rozvíjanie vedomia Krišnu. Nie je to nič zložité, ale dopad na kvalitu života to má obrovský. Praktikovanie učenia Hare Krišna očisťuje srdce a myseľ. Veľa ľudí sa vďaka praktikovaniu učenia Hare Krišna dokázalo očistiť a zbaviť sa závislosti na drogách a svojich zlých vlastností.

Spievajte:

Hare Krišna Hare Krišna
Krišna Krišna Hare Hare
Hare Ráma Hare Ráma
Ráma Ráma Hare Hare

a buďte šťastní.

Viac o Hare Krišna si môžete prečítať v kategórii “Hare Krišna“.

Správa od (ďalšieho) prebudeného

jún 12, 2016zmenaTomáš Hromník

Vrátil som sa zo svojej prednášky o Vedomom žití a našiel som v e-mailovej schránke nasledovnú správu, s ktorou sa chcem s vami podeliť:

Ahoj,

Chcem ti poďakovať za články na tvojom blogu. Dostal som sa k nemu pri hľadaní nejakého vysvetlenia môjho súčastného stavu. Totiž cca pred rokom som sa dostal do stavu, kde som stratil radosť zo života a cítim v sebe akúsi prázdnotu… viac ma neuspokojuje naháňanie hmotných vecí viac peňazí / väčší dom / lepšie auto, jednoducho hmotné veci už viac pre mňa neznamenajú niečo dôležité, dokonca mi to príde smiešne ako sa každý naháňa za novými vecami a vieš si predstaviť tú prázdnotu, keď sa celý svoj doterajší život naháňaš za týmito vecami a zrazu waaaau wtf (wtf – čo to sakra?), mám všetko čo som chcel 40tka na krku a nič… vyzerá, že niekde sa stala chyba a musíš začať znova. Toto asi najlepšie vystihuje môj terajší stav.

Hľadal som rôzne informácie na internete a myslel som, že mám syndróm vyhorenia. Už som sa aj chystal ísť za nejakým psychológom, lebo ten posledný rok len tak prežívam bez radosti zo života, ale minulý týždeň som si prečítal tvoj článok
http://blog.hromnik.com/2015/09/11/priznaky-duchovneho-prebudenia/ a pocítil som veľkú úľavu… už cca rok prežívam väčšinu vecí uvedených v tvojom článku.

Ako som napísal, po prečítaní tvojho článku som pocítil úľavu a uvedomil som si, že sa mi zrejme deje to, čo si nazval duchovné prebudenie. Na jednej strane úľava z toho, že niekto popísal môj stav a nie som sám, kto zažíva podobné prebudenie. Na strane druhej úplne nová dimenzia v mojom živote. Nikdy som sa nezaujímal o duchovné veci, všetko riadil môj rozum. Myslím, že svoj vnútorný hlas som úplne zničil.

Rozum mi hovorí, že vydať sa na túto cestu nie je dobrý nápad, ale chcem to skúsiť, lebo tá podobnosť s tým, čo sa mi deje a tvojím článkom je až neuveriteľná.

Keďže ty si si tým prešiel chcel by som ťa poprosiť o radu / článok ako začať / podporiť toto prebudenie a znova počuť svoj vnútorný hlas, pocítiť radosť zo života a nie stále dookola tie isté myšlienky, ktoré logicky analyzujú každú situáciu. Mám rodinu tak, nechcem robiť radikálne rozhodnutia. Bohužiaľ mám veľmi málo času na štúdium. Tak ťa chcem poprosiť o jednoduché nakopnutie, napr. odporučiť nejakú knižku, ktorou by som mohol začať a ktorej by porozumel aj totálny nevzdelanec v tejto oblasti.

Od prečítania tvojho blogu som aspoň začal recitovať Hare Krisna a robím to skoro stále keď som sám (auto, domáce práce, keď si idem ráno zabehať, keď sa zobudím, zaspávam). Zistil som, že mi to pomáha utíšiť myšlienky v mojej hlave. Myslím, že taká základná očista prebehla u mňa nejako spontánne ešte predtým, ako som sa dostal k tvojmu blogu. TV ani žiadne iné správy dokonca ani rádio v aute nesledujem viac ako pol roka (aj tak kolegovia v práci všetko podstatné rozoberú). S alkoholom aj mäsom som tiež prestal spontánne sám od seba. Nie je to nič extrémne nemám problém vypiť pivo, alebo zjesť mäso (niekedy mi to príde jednoduchšie ako počúvať tie komentáre od ostatných), ale sám od seba to nevyhľadávam. Neverím čo píšem a sám som mal vždy kopec poznámok k tým čo si nedali pivo / guláš dokonca aj moja manželka ma posiela k lekárovi. Jednoducho grilovačky, guláše, chaty to bolo moje…

Cítim, že som na správnej ceste a verím, že sa mi podarí znova prebudiť môj vnútorný hlas ktorý, keby som ho vedel počuť, by ma určite nasmeroval ďalej a verím, že by som bol potom schopný znova pocítiť radosť zo života a nájsť zmysel života. Teraz sa cítim ako nejaký automat, ktorý vykoná denne x rovnakých nacvičených akcií.

Chcem sa ti aj zdôveriť s jedným zážitkom. Počas odriekania Hare Krisna som zrazu uvidel sám seba ako sa hrám zo svojím synom. Nebola to taká klasická myšlienka, ale skôr obraz ako sa spolu hráme. Hneď nato som si uvedomil, že síce zo svojím synom trávim veľa času, ale skôr tak pasívne. Pomôžem mu, dám na neho pozor… beriem to skôr ako svoju povinnosť ochrániť ho a pomôcť mu. Ale v tomto okamihu som doslova cítil radosť z tej spoločnej hry ako keby som aj ja bol dieťa a prežíval som to spolu s ním. Od vtedy keď som s ním, venujem sa mu na 100% a neriešim nič iné. Je tu len on ja a naša hra. Nie som si istý, ale myslím, že toto bol môj vnútorný hlas, pretože to bolo niečo úplne iné ako tie myšlienky, ktoré mi neustále behajú hlavou. Toto bol žiarivý obraz. Normálne som musel zastať, keďže sa mi to stalo v aute.

Prepáč mi za tento román, ale zatiaľ je to pre mňa všetko moc nové a nepoznám nikoho komu by som sa mohol zdôveriť. Dokonca ani manželke som zatiaľ nič nehovoril o mojom stave. Chcel by som teraz pár mesiacov recitovať Hare Krisna + prejsť nejakú knihu ak mi niečo môžeš odporučiť. Dúfam, že sa mi podarí prebudiť môj vnútorný hlas a potom sa už budem riadiť týmto hlasom a uvidím kam ma dovedie. Teraz je stav mojej mysle taký, že buď recitujem Hare Krisna, čo mi pomáha potlačiť moje myšlienky, alebo proste som zahltený myšlienkami, ktoré analyzujú všetko – zvažujú dôsledky a vyberajú akciu… mám ale pocit, že toto už ani nie som ja.

Vďaka,
MK

Odpoveď

Táto správa somnou tak zarezonovala, že som sa na ňu rozhodol odpovedať verejne, pretože môže pomôcť ďalším čerstvo prebudeným.

Milý MK, si jeden z mnohých prebudených, ktorých neustále pribúda. Mnohí ľudia zažívajú spontánne duchovné prebudenie a kvoli tomu cítia, že ich doterajší život bol akýsi prázdny a hľadajú skutočný zmysel života a svoje životné poslanie. Nie si sám, je nás viac. Prečo sa to deje, zistíme neskôr.

Viem, aké ťažké je, byť sám prebudený medzi spiacimi. Každý si tým prešiel. Každý prebudený pozná ten pocit zúfalstva, keď si zrazu uvedomuje viac ako ostatní a snaží sa im to ukázať a vysvetliť, no oni nad tým len mávnu rukou… Zo začiatku je to celkom bolestivé, no neostáva nič iné, len si na to zvyknúť a prijať to. Slepému totiž nemôžeme ukázať svetlo. Ak ľudia sami nechcú výjsť z temnoty, nemôžeme ich nútiť. Čo ale môžeme spraviť, je ísť príkladom. Rovnako ako to robil Mahatmá Gándhí. Treba si zvyknúť na to, že nás ľudia budú zo začiatku považovať za šialencov. Nech… Niektorí ľudia nás prijmú takých, akí sme a niektorí nás budú naďalej odsudzovať. A čo je podstatné, niektorí sa inšpirujú a pôjdu cestou sebarozvoja tiež. Ísť príkladom a inšpirovať ľudí je veľmi dôležitá misia. Gándhí bol za svojho času na to sám, no teraz je nás viac. Ťažko odhadnúť koľko prebudených sa po Zemi práve teraz pohybuje. Možno desaťtisíce, možno státisíce, možno milióny… Viem, že v mojom okolí sú už desiatky prebudených a neustále ich pribúda stále viac a viac. Tak si predstavte koľko je ich na celom svete. A to nie je všetko. Prebudenie ľudstva neustále prebieha. Je to akási evolúcia vedomia. Je to úžasné pozorovať a byť toho súčasťou.

Na Facebooku existuje skupina Rodina evolúcie vedomia, kde už je niečo cez 3 000 ľudí, ktorí sú duchovne prebudení, alebo sú aspoň na ceste. Keďže ani Rodinu evolúcie vedomia neobišli spory, vznikla ďalšia skupina pre duchovne prebudených s názvom Prítomný okamih. Odporúčam stať sa členom oboch skupín. Nájdeš tam rôzne užitočné odkazy a zaujímavých ľudí. Ja som vďaka Rodine evolúcie vedomia spoznal desiatky podobne ladených ľudí ako som ja.

V skupine Evolúcie vedomia sú fotoalbumy s užitočnými knihami: https://www.facebook.com/media/set/?set=oa.427738994102728&type=1 či filmami: https://www.facebook.com/media/set/?set=oa.427738080769486&type=1 Je zaujímavé koľkými rôznymi spôsobmi sa dá zobraziť globálne duchovné prebudenie.

Aj medzi známymi osobnosťami sú prebudení. Napríklad Jim Carrey, Russel Brand, Adela Banášová, Ďuri Hnilica a ďalší. O duchovnom prebudení vzniklo veľa kníh, veľa filmov, piesní a veľa článkov, aby sa v nich prebudení ľudia našli. Zopár duchovných kníh môžeš nájsť na mojom e-shope: http://eshop.hromnik.com/kategoria-produktu/knihy/duchovne/

Na tomto blogu píšem v kategórii “duchovno” o rôznych duchovných témach. A v kategórii “zmena” píšem o zmenách, ktoré nastávajú a môžu nastať v spoločnosti ak sa viac ľudí prebudí. Mám potrebu neustále písať, pretože to je to, čo ma napĺňa a čo pomáha tisícom ľuďom.

Tajomstvo

Už keď sa MK tak pekne otvoril, prezradím vám aj ja moje tajomstvo, ktoré som zatiaľ nikomu neprezradil. Môžete si o ňom prečítať v článku: “Malé tajomstvo – prečo píšem články?“

Novodobá vlna hippies

apríl 15, 2016zmenaTomáš Hromník

Novodobá vlna hippies je tu. Tentokrát v oveľa väčšej sile ako v 60-tych rokoch. Vtedy to bol len slabý odvar toho, čo je tu dnes. Novodobí hipíci nepotrebujú brať drogy aby si uvedomili nezmyselnosť súčasného systému. Novodobých hipíkov je stále viac a viac. Aké hodnoty si hipíci najviac cenia? Možno si hipík aj ty a ani o tom nevieš. Ja som o tom tiež nevedel kým ma tak jeden ujo po našom rozhovore nenazval.

Sloboda

Sloboda je to, čo si hipíci najviac cenia. Čím väčšiu má človek slobodu, tým je šťastnejší. Naopak čím je neslobodnejší, tým je nešťastnejší. Ak človek musí robiť niečo, čo nechce robiť, je neslobodný. Koľko ľudí dnes musí robiť niečo nasilu? Ľudia hovoria: “Musím toto, musím tamto,…“. Nehovoria: “Chcem spraviť toto a ešte toto…“. Najčastejšie hovoria, že niečo musia. V tomto systéme musia zarábať peniaze, potom musia platiť dane, zdravotné poistenie, nájom a majú veľa iných povinností, kvoli ktorým nemajú čas ani prostriedky na to, čo chcú robiť. To je neslobodný život. Ľudia v súčasnom systéme nie sú slobodní. Tento systém ich zotročuje. Ak cítiš, že si zotročený a chceš to zmeniť, pravdepodobne si novodobý hipík.

Vzájomná pomoc

Spoločne môžeme dosiahnuť väčšiu slobodu. Keď spojíme sily, pôjde to jednoduchšie ako keď sa o to budú pokúšať jednotlivci. Niektorí ľudia už dosiahli väčšiu slobodu. Tí môžu pomáhať tým, ktorí sú ešte len na ceste k väčšej slobode. Vzájomná pomoc je ďalšia črta hipíkov.

Láska a šťastie

Láska a šťastie idú so sebou ruka v ruke. Ak je človek šťastný, pravdepodobne zažíva lásku. Ak je milovaný, určite zažíva šťastie. Láska je oveľa mocnejšia ako strach, hnev, nenávisť či iná negatívna vlastnosť, alebo akákoľvek zbraň na Zemi. Láska je v srdci každej živej bytosti. Niektorí ľudia majú zamrazené srdcia, preto nedokážu cítiť lásku a namiesto nej cítia strach, hnev, či dokonca nenávisť. Úloha hipíkov je rozmraziť srdcia ľudí aby dokázali pocítiť lásku, ktorá nemá hranice. Akonáhle človek pocíti bezpodmienečnú lásku, jeho život a vzťah ku všetkému sa zmení. Ja som ju pocítil a chcem aby ju pocítilo viac ľudí. Život s láskou je oveľa krajší ako život so strachom, hnevom, nenávisťou, či inou nepríjemnou emóciou.

Rozdávajme teda lásku všade kde sa dá. Ukážme ľuďom, že sa dá žiť s láskou v srdci a že život s láskou je oveľa krajší ako bez nej.

Šetrnosť

Bolo mi povedané, že som príliš šetrný. Ja som sa nad tým tak zamyslel a zistil som, že ľudia sú nešetrní. Žijú v obrovskom konzume. Míňajú viac ako potrebujú. Ak by bolo všetkých 7 miliard ľudí nešetrných, môžeme to na tejto planéte rovno zabaliť.

Ja nepotrebujem každý rok nový mobil. Vystačím si s mobilom, ktorý je funkčný. Jeden telefón som mal 10 rokov. Nepotrebujem aby mi čapovali pivo do nového plastového pohára. Jeden plastový pohár môžem využiť viackrát. Staré sáčky odkladám a využívam ich znova keď potrebujem. A tak je to so všetkým. Nepotrebujem všetko nové. Načo? Aby som staré veci vyhadzoval a tvoril tak zbytočný odpad? Predstavte si, že 7 miliard ľudí žije nešetrným spôsobom a vždy všetko musia mať nové. Viete si predstaviť za akú malú dobu by sme boli zahltení odpadom? Na svete by nebolo nič, len odpad.

Zamyslite sa prosím nad tým a skúste byť aspoň trošku šetrnejší. Ak vám čo i len trochu záleží na tejto planéte, šetrnosť je nevyhnutná. Nazval by som to skôr zdravá spotreba ako šetrnosť. Predsalen nepotrebujeme mať všetko nové kým sú staré veci funkčné.

Strava

Niektorí ľudia si už uvedomili, že to, čo dávajú do seba, vplýva nie len na ich telo, ale aj na psychiku. Keď som jedol mäso, bol som podráždený, dokázal som sa rozhnevať kvoli hocijakej hlúposti. V auguste 2014 som si vďaka knihe Vědecké poznání duše uvedomil čo je vlastne mäso a už som ho nedokázal dať do úst. Po pol roku nejedenia mäsa som pocítil bezpodmienečnú lásku ku všetkým a všetkému. Táto nádherná skúsenosť s bezpodmienečnou láskou zmenila môj život od základu. Začal som sa viac zaujímať o životné prostredie, o ľudí, ktorí žijú pod hranicou chudoby, o všetky globálne a lokálne problémy. Stal sa zo mňa novodobý hippie, ktorému nie je ľahostajný osud tohto sveta a bytostí v ňom.

V článku “Ako sa stať vegánom” popisujem čo je mäso. V článku “Nebezpečenstvo nevedomosti a ignorancie” popisujem prečo je dobré byť si vedomý svojich činov a ich následkov. Ak si ľudia začnú uvedomovať čo svojimi činmi spôsobujú, veľmi rýchlo si rozmyslia čo budú a čo nebudú robiť.

Misia hipíkov

Úloha hipíkov je jednoduchá. Úlohou hipíkov je priniesť do pozornosti ľudí rôzne globálne, ale aj lokálne problémy a tiež ich riešenia aby sa ľudia nad nimi mohli zamyslieť a možno aj pre vyriešenie týchto problémov niečo urobiť.

Hipíci sú jednoducho ľudia, ktorým nie je ľahostajný osud sveta a všetkých bytostí v ňom. Hipíkom je jedno čo si o nich iní pomyslia a prejavujú svoju individualitu naplno. Možno si si práve uvedomil, že hipík si aj ty.

Vyzývam všetkých hipíkov sveta – Spojme sa! Spojme svoje sily a začnime tvoriť spoločne lepší svet. Zdieľajme medzi sebou nápady a realizujme ich. Nápad bez realizácie je stále iba nápad. Je najvyšší čas konať. Spoločne. O pár rokov sa obzrieme za svojou prácou a povieme si: “Wow, dobrá práca!“.

Vzostup ženskej energie v nás

marec 8, 2016duchovno, zmenaTomáš Hromník

Pozrite sa na svet. Čo vidíte? Ja vidím disharmóniu. Vidím veľa strachu, hnevu, smútku, nenávisti, chudoby a menej lásky, šťastia a hojnosti. Ostáva prísť na to, prečo je to tak…

Prevaha mužskej energie

V súčasnej spoločnosti je prevaha mužskej energie. Preto naša spoločnosť vyzerá tak ako vyzerá. Ľudia sa viac riadia rozumom ako srdcom a sú potom zmätení prečo nie sú šťastní a prečo je na svete toľko utrpenia. Väčšina ľudí používa viac ľavú hemisféru mozgu, čiže racionálnu a pravá, intuitívna a tvorivá hemisféra sa málokedy dostane k slovu. To vytvára disharmóniu a chaos vo svete. O hemisférach mozgu píšem v článku “Ľavá vs. pravá hemisféra mozgu“. Jednotlivci tvoria spoločnosť. Pokiaľ jednotlivci v sebe nedokážu nájsť harmóniu ľavej a pravej hemisféry, mužskej a ženskej podstaty, na svete nemôže byť harmónia.

Kedysi som mal v sebe prevahu mužskej energie. Bol som príliš racionálny a egoistický. Musel som mať vždy pravdu. Dokázali ma rozhnevať úplné hlúposti. Bol som sebec. Hľadel som len na seba a potreby ostatných som si nevšímal. Ovládalo ma ego. Keď som niekomu ublížil, nedokázal som povedať prepáč aj keď som vedel, že by som sa mal ospravedlniť. Bol som príliš pyšný.

Mužská vs. ženská energia (podstata)

Mužská a ženská energia je v každom z nás, akurát v inom pomere. Tieto energie sú nezávislé od pohlavia. Niekto má viac mužskej energie a je viac racionálny a hrubý a iný má zase viac ženskej energie a je viac citlivý. Muž môže mať viac ženskej energie ako žena a žena môže mať viac mužskej energie ako muž. Pomer týchto energií sa môže v každom z nás počas života meniť a aj sa mení.

Mužská energia vs. Ženská energia

robiť vs. byť (existovať)

agresia vs. vzdanie sa (kapitulácia)

analýza vs. intuitícia

konkrétny vs. abstraktný

netrpezlivý vs. trpezlivý

ľavá hemisféra vs. pravá hemisféra

bezohľadný vs. ohľaduplný

hrubý vs. citlivý

drsný vs. jemný

Ako môžeme vidieť, mužská a ženská energia sa navzájom doplňujú. Zapadajú do seba ako skladačka. Ako jin a jang. Mužská energia má na starosti ľavú racionálnu hemisféru mozgu, ženská energia súvisí s pravou tvorivou hemisférou mozgu. Ak sa viac riadiš rozumom, nustále niečo analyzuješ a myseľ ťa nepustí za hranice logiky, máš v sebe viac mužskej energie. Ak sa riadiš viac srdcom, intuíciou, si citlivý(á), tvorivý(á) a sú pre teba dôležité pocity, máš v sebe viac ženskej energie. Ak máš z každého niečo, pravdepodobne máš tieto energie vyvážené, čož je super.

Vyváženie mužskej a ženskej energie

Jedna energia bez druhej nie je úplná. Na to aby bola úplná, potrebuje druhú energiu. Mužská a ženská energia sa potrebujú navzájom. Až keď dokážeme vyvážiť tieto dve energie, vtedy pocítime úplnosť.

Hodnoty ženskej energie sú intuícia, emócia, láska, súcit, empatia, starostlivosť, tvorivosť, voľnosť.

Hodnoty mužskej energie sú rozum, analýza, sila, moc, pevná štruktúra, poriadok.

Každý by sa mal snažiť vyvážiť v sebe mužskú a ženskú energiu aby dosiahol vo svojom živote harmóniu, ktorá je veľmi dôležitá. Ľudia majú zvyčajne jednu energiu silnejšiu ako druhú a ich život je nevyvážený. Buď ich ovládajú emócie, alebo sú príliš racionálni. Niektoré situácie vyžadujú viac mužskej, iné zas viac ženskej energie. Podľa toho aká energia v človeku dominuje, podľa toho sa zachová. Ľudia by sa mali snažiť dosiahnuť harmóniu týchto dvoch energií aby dokázali fungovať efektívne. Človek s prevahou mužskej energie len ťažko dokáže zvládnuť situáciu, ktorá vyžaduje viac ženskej energie. A človek s prevahou ženskej energie len ťažko dokáže zvládnuť situáciu, ktorá vyžaduje viac mužskej energie. Preto nájsť harmóniu týchto dvoch energií je veľmi dôležité pre život, aby sme následne mohli využívať mužskú energiu tam, kde je potrebná mužská energia a ženskú energiu tam, kde je potrebná ženská energia. Aby sme mohli fungovať citovo aj racionálne. Jedine keď dokážeme vyvážiť mužskú aj ženskú energiu, jedine vtedy pocítime a získame plnú silu.

Po svojom duchovnom prebudení som mal v sebe zrazu viac ženskej energie a riadil som sa prevažne citom. Racionalita išla bokom. Nárast ženskej energie bol tak veľký, že ženská energia vytlačila mužskú a nedokázal som uvažovať racionálne a myslel som si, že racionálne uvažovanie nepotrebujem. Až neskôr som si vďaka duchovnému učiteľovi menom Sadhguru uvedomil, že aj racionalita je dôležitá. Že je dôležitá harmónia medzi racionalitou a citom, medzi rozumom a srdcom, medzi mužskou a ženskou energiou.

Potláčanie ženskej energie

Ženská energia je v dnešnej spoločnosti masovo potláčaná. Preto je na svete prevaha mužskej energie a táto nevyváženosť spôsobuje veľa problémov, ktoré môžeme dnes vidieť vo svete. Nemôže za to mužská energia, môže za to nevyváženosť mužskej a ženskej energie.

Ak dieťa plače, rodičia po ňom okamžite zhúknu “Nerev!“, dieťa sa zľakne a plače ešte viac. Ale zanechá to v ňom stopu a bude si myslieť, že prejav emócií je zlý a neskôr sa naučí emócie neprejavovať na verejnosti. Aj kvoli tomuto sa ľudia pretvarujú a nedokážu byť sami sebou. Potláčajú svoju prirodzenosť a majú nasadené masky aby zakryli svoju skutočnú identitu. Potláčajú v sebe ženskú energiu.

Nie len výchova, ale aj celá spoločnosť potláča ženskú energiu. Ženy majú zvyčajne v sebe viac ženskej energie ako muži. Ženy nesmú to, nesmú tamto. Ženy boli dlhé roky utlačované a spolu s nimi aj ženská energia. Pred 100 rokmi ženy nemali ani volebné právo. Nemohli ani vykonávať niektoré povolania. V krajinách stredného východu môžeme stále vidieť potláčanie práv žien. Ženy sú tam akoby menejcenné, alebo len akýsi tovar. Príde Arab so stádom tiav a chce vám ich vymeniť za vašu ženu. Ešte vám aj pár tisíc Euro doplatí ak bude potreba. Zaujimavosťou je, že ženy v Katare získali volebné právo až v roku 1999 a v Saudskej Arábii až v roku 2011.

Potláčanie ženskej energie má pre spoločnosť neblahé následky. Potom je na svete prevaha mužskej energie, teda príliš racionálneho zmýšľania, túžby po moci, násilia, hnevu a vojen. Pretože na svete chýba cit, ktorý pramení zo ženskej energie. Ľudia s prevahou mužskej energie dokážu bezcitne zabíjať zvieratá ba dokonca ľudí. Dokážu narobiť veľa škody.

Vzostup ženskej energie

V roku 2015 som zažil svoje duchovné prebudenie, vďaka ktorému som zažil bezpodmienečnú lásku a začal som sa viac riadiť srdcom. Podľa intuície som sa začal sprchovať v studenej vode, začal som chodiť naboso, začal som meditovať, skúšal som hladovky a vďaka tomu všetkému som získal iný pohľad na svet. Pocítil som v sebe zmenu. Neskôr som si uvedomil, že za touto zmenou je vzostup ženskej energie vo mne. Táto ženská energia spôsobila to, že som vnímavejší, citlivejší, vnímam potreby ostatných, všímam si veci, ktoré iní prehliadajú, cítim lásku ktorú som nikdy predtým necítil a riadim sa na základe pocitov. Ak cítim, že mám niečo spraviť, tak to spravím. Ak cítim, že mám niekam ísť, tak idem. Ak cítim, že nemám niekam ísť, tak nejdem. Som oveľa šťastnejší ako keď som sa riadil rozumom. Intuícia ma vedie cestou, ktorou v skutočnosti mám ísť. Všetko čo robím, robím z lásky. Môj život sa dostal do harmónie vďaka vzostupu ženskej energie. Dokážem využívať ľavú hemisféru a myslieť racionálne a zároveň využívať aj pravú hemisféru a do racionality vložiť cit. Je to úžasné.

Tento vzostup ženskej energie je globálny. Či už muži, alebo ženy zažívajú rôzne zážitky a čelia situáciam, vďaka ktorým v nich vzrastá ženská energia, ktorá má za následok pocítenie bezpodmienečnej lásky ku všetkým a všetkému. K celému stvoreniu. Ženská energia je úžasná a silná. Oveľa silnejšia než mužská. Aj preto si ženy dokážu získať mužov veľmi rýchlo. Keď ženy využijú svoje ženské zbrane, muži sa jednoducho nedokážu brániť. Naopak muži sa musia veľmi snažiť aby si ženu získali.

Keď budeme využívať ženskú energiu a lásku, ktorú prináša, spoločne dokážeme priniesť na svet viac ženskej energie a vyvážiť tak mužskú energiu.

Harmónia

Harmónia je dôležitá. Akákoľvek nevyváženosť má za následok katasrofu. Koniec koncov to môžeme sledovať v dnešnom svete. Katastrofa za katastrofou. Len kvoli nevyváženosti mužskej a ženskej energie, kvoli nevyváženosti racionálnej a citovej stránky človeka.

Keď dokážeme vyvážiť mužskú a ženskú podstatu, náš život nadobudne iný rozmer, dosiahneme harmóniu a jedine vtedy pocítime celistvosť a môžeme žiť život naplno.

Keď jednotlivci v sebe dokážu nájsť a udržať harmóniu mužskej a ženskej energie, automaticky nastane harmónia na Zemi.

Vyjadrenie sa k výsledkom volieb 2016

marec 6, 2016zmenaTomáš Hromník

Možno ste si už všimli, že dojmy z výsledkov parlamentných volieb 2016 sú zmiešané. Ako vždy. Podľa môjho pozorovania prevládajú nespokojné dojmy. Ako vždy. Je to typická vlastnosť Slováka, len nadávať, nadávať a nič s tým nerobiť. Ľudia nadávajú už viac ako 20 rokov po každých voľbách a čo sa zmenilo? V podstate nič, stále nadávajú.

Plno rečí a skutek utek

Môžete nadávať “ten za to môže, tá za to môže, to je nahovno, tamto je nahovno…” sme slobodná krajina, aspoň zatiaľ. Ale čo tým zmeníte keď budete len nadávať? Úprimne sa zamyslite, čo tým zmeníte? Čo tým dosiahnete? Poukazovať na problémy a nedostatky je síce fajn, ale bez návrhu riešení sú to len prázdne a zbytočné slová.

Ľudia už dlhé roky nadávajú pri pive ako je všetko naprd, ale čo s tým reálne robia, aby bolo lepšie? Nič. Lebo majú plnú hlavu myšlienok ako je všetko naprd a na riešenia už neostáva miesto. Aspoň tak to vidím ja. Ľudia už síce nedržia hubu, ale držia krok. Sú natoľko zvalcovaní systémom, že nie sú schopní niečo vo svojom živote zmeniť. Žijú v strachu a obávajú sa zmeny. Boja sa vziať zodpovednosť za svoj život do svojich rúk a preto sa spoliehajú na iných, že za nich všetko vyriešia.

Veď politici sa postarajú o fungovanie štátu, doktori sa postarajú o naše zdravie, policajti a vojaci o naše bezpečie, zamestnávatelia nám dajú prácu a my môžeme v kľude pracovať 8 a viac hodín denne a nemusíme sa zamýšľať nad ničím. Všetko za nás zariadia ostatní. Nemusíme sa učiť, všetko nájdeme predsa na Googli. Aký pohodlný život. Ale cena za tento pohodlný život je pomerne veľká. Ľudia zleniveli a sú leniví zamyslieť sa nad svojim životom a nad následkami svojich činov.

Veľmi sa mi páči jedno povolebné vyjadrenie:

No aby som to uzavrel sám pre seba. Každý druhý človek v tejto krajine je buď idiot, alebo fašista. Najviac ma mrzí, že tu musím platiť dane na debilov, ktorí len parazitujú, mrnčia, nevytvárajú žiadne hodnoty, prípadne všetko a všetkých nenávidia.

Krásne zrhnutie výsledkov volieb.

Nespokojnosť

Všimol som si to minulé voľby, všimol som si to teraz a všímam si to neustále, každý jeden deň. Ľudia, špeciálne Slováci, sú neustále s niečim nespokojní. Doteraz ľudia nadávali na Fica a teraz nadávajú na Kotlebu. Všetkým sa nezavďačíš.

Politici len využili nespokojnosť Slovákov, aby získali ich hlasy. Predvolebné kampane mnohých strán boli založené na poukazovaní súčasných problémov Slovenska, ale reálne riešenia neponúkli. Ponúkli len sladké slová ako vždy. A na tieto slová im naleteli státisíce ľudí. Politici tiež využili protiutečeneckú propagandu a strach z imigrantov a zazneli predvolebné heslá ako “Bezpečné Slovensko“, “Bezpečný domov” a podobne.

Výsledok volieb je len odrazom slovenskej spoločnosti. Takto to dopadá keď ide k urnám masa nespokojných a ustráchaných ľudí. Niet sa čomu čudovať.

Zbavovanie sa zodpovednosti

Keď som išiel voliť, z voličov som vycítil niečo ako “Teraz ich zvolíme a oni to dajú všetko do poriadku“. Žiaľ takéto zmýšľanie má stále veľké množstvo ľudí. Jeden zo spôsobov (ak nie jediný) ako by sme sa mohli mať na Slovensku lepšie, je práve zmena myslenia ľudí, akási osveta. Každý Slovák vie len nadávať a kydať na ostatných a práve preto by sa mala spraviť osveta, aby tak nebolo. Osvetu môže robiť každý z nás. Môžeme sa snažiť ľuďom vysvetliť ako sa veci majú, s kľudom, mierumilovne a s láskou. Bez akýchkoľvek urážok, či napádania ako to býva na Slovensku zvykom.

Ak si ľudia nedajú povedať a nezamyslia sa nad názormi ostatných, Slovensko čaká nemilý osud.

Riešenie problémov

Spolu s poukazovaním na problémy sa snažme zamýšľať nad riešeniami a začnime problémy reálne riešiť. Problémov máme na Slovensku dosť a je to práve kvoli tomu, že sa neriešia. Nemá ich kto riešiť keď väčšina ľudí o problémoch len rozpráva a rozpráva a rozpráva… a na riešenia už neostáva čas. Medzitým sa ľudia v internetových diskusiách urážajú a slovne bojujú medzi sebou. Našťastie zatiaľ iba slovne.

Na Slovensku je stále veľa múdrych hláv, ktoré dokážu vymyslieť riešenia na problémy. Ale tiež veľa múdrych hláv odišlo zo Slovenska za lepšími podmienkami pre život.

Odísť zo Slovenska ako riešenie

Ako vždy, aj teraz sú ľudia nespokojní s výsledkami volieb a majú silné reči, že odídu zo Slovenska. To je riešenie pre jednotlivcov, ktorí sa chcú mať možno trochu lepšie. Ale nie je to riešenie pre Slovensko. Státisíce Slovákov zvolilo možnost odísť zo Slovenska a už sa nevrátiť. Slovensko stratilo státisíce múdrych hláv, pre ktoré na Slovensku neboli podmienky. Môžeme sa aj my rozhodnúť, že opustíme Slovensko, ale čo tým dosiahneme okrem osobného úžitku? Je život len o nás? Žijeme predsa v spoločnosti, ktorú tvoria ďalší ľudia. Ak budeme pred problémami len utekať, tie problémy nás môžu dostihnúť aj inde. Potom budeme zase utekať? Žije sa lepšie v spoločnosti, kde myslí každý len seba, alebo v spoločnosti, kde si ľudia navzájom pomáhajú?

Slovensko potrebuje pomoc od vzdelaných a láskyplných ľudí viac ako kedykoľvek predtým. A nie len Slovensko, ale celý svet.

Zmena

Často počúvam sťažnosti typu: “Fašista v parlamente, to sme zase dopadli“. A ja si vravím “No čo už…“. Je to len vizitka Slovenského národa. Každý jeden z nás je súčasťou Slovenského národa aj keď na to možno nie je hrdý. A je len na nás aby sme spravili niečo preto, aby sme mohli bez hanby povedať “Som Slovák“, prípadne “Mám rád Slovensko“.

Slováci dostali to, čo si zaslúžia. Chcú zmenu, ale sami sa ešte nezmenili. Pokiaľ sa jednotlivci nezmenia, zmena nepríde ani z hora. Slováci síce túžia po zmene, ale sami nie sú ochotní sa zmeniť.

Problém je v ľuďoch

Slováci majú zvláštnu mentalitu. Majú potrebu ohovárať, navzájom sa urážať, mať za každú cenu pravdu a nerešpektovať názory ostatných. Čím viac človeka urazíš, tým väčší si frajer. Urážanie sa a nerešpektovanie sa je bežná praktika mnohých Slovákov. Možno si viete predstaviť kam to takýmto spôsobom dopracujeme. Do riadných srač…

Neviem kde súdruhovia zo Slovenska spravili chybu. Chyba bude pravdepodobne v rodičoch, ale aj našom úžasnom školstve.

Zodpovednosť za súčasný stav tiež nesie každý z nás, pretože neriešime skutočné problémy, ale neustále o problémoch len hovoríme. Tým sa problémy nevyriešia. Pochopte to prosím.

Extrémizmus

Po voľbách získali na sile 2 extrémy. Extrémna pravica a extrémna ľavica. Treba si uvedomiť, že akýkoľvek extrém vytvára protipól – ďalší extrém. Keď budeme niekoho oslovovať “Ty fašista“, čo tým zmeníme? Je to iba zbytočná provokácia. Kotleba je možno fašista, ale ako fašista momentálne nevystupuje a je umiernený. Presne vie čo robí. Nespráva sa ako fašista, nerozpráva ako fašista, je umiernený a získava na sile. Získava si bežných nespokojných ľudí, ktorým sľubuje akúsi spravodlivosť. Panika, ktorá okolo toho vznikla, ho len posilňuje. To, že s ním ostatní politici odmietajú spolupracovať ba dokonca komunikovať, v konečnom dôsledku nič nerieši a len to posilňuje Kotlebovu pozíciu. Keď si získa viac ľudí a získa väčšiu moc, vtedy bude dôvod na paniku. Vtedy bude možno neskoro. Kotleba je rafinovane zamaskovaná časovaná bomba, zatiaľ len tiká a tiká, ale keď vybuchne, vtedy bude dôvod na paniku. Dobrá správa je, že táto bomba sa dá zneškodniť. Len treba nájsť tie správne kábliky a prestrihnúť ich. Čím skôr, tým lepšie… Len mám obavy, že Kotlebovi voliči sú natoľko tvrdohlaví, že to nedokážu pochopiť.

Kotleba využíva nespokojnosť Slovákov vo svoj vlastný prospech, v podstate ako každý politik. Používa sladké slová, ktoré sú v skutočnosti jed.

Extrémizmus na oboch stranách

Problém nie je len pravicový extrémizmus. Problém je akýkoľvek extrém. Opäť pripomínam: akýkoľvek extrém vytvára protipól – ďalší extrém. Ignorovať právoplatne zvoleného Kotlebu a vôbec sa s ním nebaviť absolútne nič nerieši. Tento postoj ľudí a politikov je v súčasnej situácii nezodpovedný a veľmi nebezpečný, pretože takýmto spôsobom Kotleba len naberá na sile. Zbytočne. Problém sú ľudia, ktorí v sebe živia nenávisť a odpor. Nenávisť k nacionalistom, či nenávisť k iným rasám, stále je to len nenávisť, ktorá plodí ďalšiu nenávisť.

Opäť pretláčanie sa lanom a boj medzi sebou, extrémna pravica verzus extrémna ľavica. Kedy to už skončí? Kedy sa oba extrémy umiernia a skúsia pochopiť aj tú druhú stranu? Jeden extrém vychádza z presvedčenia, že jeho pravda je jediná správna a nedokáže sa pozrieť s triezvou hlavou na to, ako to vidí druhý extrém a čo chce vlastne dosiahnuť. Zaslepenosť vlastnou takzvanou pravdou je najhoršia zaslepenosť. Oba extrémy sa navzájom nevedia dohodnúť a pochopiť, lebo spolu odmietajú komunikovať. Nedokážu tak nájsť spoločnú reč a to je obrovská chyba, ktorá nás bude stáť veľa.

Extrémna pravica v Európe

Extrémna pravica nezískava na sile len na Slovensku, ale v celej Európe. Časovaná bomba tiká a tiká… a je len na nás či dovolíme aby vybuchla, alebo sa ju pokúsime zneškodniť.

Politici ako odraz ľudí

Politici sú len zrkadlo národa. Môžeme vidieť, že politici sa medzi sebou nevedia dohodnúť, nedokážu spolu vychádzať ba ani komunikovať. To isté môžeme vidieť v ľuďoch samotných. Ohováranie, závisť, hašterenie, strach, predsudky a iné fascinujúce vlastnosti, skutky a emócie prevládajú medzi Slovákmi. Pokiaľ sa sami ľudia nezmenia, nemôžu očakávať, že sa niečo zmení aj v politike. Politika je dieťa a ľudia sú rodičia. Aká matka, taká Katka. Aký otec, taký syn.

Zmeň seba a zmeníš celý svet

Ak chceme niečo zmeniť, v prvom rade musíme zmeniť sami seba. Inak to nejde. Ak máme problém sami so sebou, zaručene budeme mať problém s ostatnými. Ak chováme v sebe strach, hnev, ba dokonca nenávisť, nemôžeme rozdávať radosť a lásku. Všetky problémy ľudstva pramenia z jednotlivcov. Píšem o tom v článku “Pôvod všetkých problémov ľudstva“. Nie nadarmo sa hovorí: “Zmeň seba a zmeníš celý svet“.

Seriózne, ak dokážeš na sebe popracovať a dokážeš vedome pracovať s hnevom, strachom, nenávisťou a inými nepeknými emóciami a vlastnosťami, svet sa zmení. Minimálne tvoje vnímanie sveta sa zmení. Ak začneš žiť vedome, budeš si uvedomovať viac a viac a viac. Každý deň si uvedomíš niečo nové. O vedomom žití píšem v článku “Vedomé žitie“. Ak dokážeš zmeniť seba, následne dokážeš zmeniť svoje okolie a tvoje okolie dokáže zmeniť zase svoje okolie a tak ďalej.

Postupne dokážeme zmeniť celú spoločnosť vďaka tomu, že sme zmenili seba.

Spojme sily

Žiadny politik, guru, alebo spasiteľ nenapraví ľudstvo. Napraviť ho musíme my sami. My sami máme obrovskú moc, ktorú si možno ešte neuvedomujeme. Keď sa spojíme, dosiahneme oveľa viac ako oddelene. V jednote je sila. Obrovská sila. Začnime ťahať za jedno lano a výsledky budú hmatateľné už čoskoro.

Dobrí ľudia dobrej vôle, spojme sa a začnime spoločne robiť niečo pre lepšiu spoločnosť, lepší svet. Tým, že budeme o problémoch len hovoriť, tým nič nezmeníme. Začnime problémy riešiť. Najskôr si musíme vyriešiť problémy v sebe, až potom môžeme riešiť ďalšie problémy. Začnime malými problémami a postupne môžeme riešiť väčšie a väčšie problémy. Problémy sú tu od toho, aby sa riešili, nie od toho, aby sa o nich len hovorilo.

“Svet nie je nebezpečné miesto pre život kvoli zlým ľuďom, ale kvoli ľuďom, ktorí s tým nič nerobia.” – Albert Einstein

Tak sa konečne zobuďme a spojme sily. Je čas zahodiť predsudky a začať konať spoločne či už si antifák, fašista, róm, gay, lesba, kresťan, moslim, ktokoľvek,… všetci chceme to isté. Všetci chceme žiť šťastný a láskyplný život plný hojnosti. Tak prečo sa rozdeľujeme? To je mi záhadou. Spoločne dosiahneme oveľa viac ako oddelene. Už viac nie je JA a TY, sme MY. Tvoríme jeden celok a ako jeden celok by sme sa mali naučiť fungovať. Nemali by sme sa spoliehať na politikov, že za nás vyriešia všetky problémy. Začnime si navzájom pomáhať a možno zistíme, že politikov nepotrebujeme.

Nechcem strašiť, ale ak sa nespojíme a nezačneme konať spoločne, čakajú nás veľmi ťažké časy. Berme si príklad z povesti O troch Svätoplukových prútoch:

„Synovia moji, ak budete žiť svorne a vzájomne si budete pomáhať, budete silní a nijaký nepriateľ vás nepremôže. Tak, ako ste ani vy nemohli zlomiť tie tri prúty, keď boli zviazané spolu. Ak však budete nesvorní, budete sa hádať a ríšu si podelíte na kúsky, nepriateľ vás poľahky ako ten prút premôže a vy zahyniete.“

PS: Nikdy nie je tak zle, aby nemohlo byť ešte horšie. A na záver sa aspoň môžete zasmiať cez slzy na tomto videu: https://www.facebook.com/fici.sk/videos/945168138923689/

Prečo som prestal programovať

marec 6, 2016programovanie, život, zmenaTomáš Hromník

Programovanie patrí medzi najlepšie platenú prácu. Ako programátor som dokázal zarobiť za hodinu viac ako bežný človek vo fabrike zarobí za celý deň. Prečo by sa niekto vykašľal na tak dobre platenú prácu?

Programovanie je fajn

Programovanie ma veľmi bavilo. Robil som to, čo ma baví a zarábal som vďaka tomu slušné peniaze. Nemusel som dochádzať do práce, pracoval som z domu. Mohol som prakticky robiť kedy chcem a koľko chcem. Boli dni kedy som pracoval len 3 hodiny. Boli dni kedy som pracoval 14 hodín. Na zákazkach som nikdy nestrávil viac ako 150 hodín mesačne. Väčšinou som pracoval na zákazkach približne 100 – 130 hodín mesačne a zbytok som venoval svojim projektom. Môj najúspešnejší projekt je e-learningová platforma pre interaktívnu výuku programovania s názvom CoderMania. Neustále mi chodili pracovné ponuky a ja som ich nemal komu posunúť. Rozhodol som sa preto učiť ľudí programovať a popri CoderManii som vytváral Letnú web developerskú školu. Učil som programovať ľudí z celého sveta. Neskôr som začal vytvárať Web developerskú školu v slovenčine, ale ešte som ju nedokončil pretože už mám iné priority.

Programovanie je občas fuška

Ťukať príkazy do počítača a sledovať či všetko funguje ako má, je celkom zábava. Občas. Občas vie byť programovanie aj celkom fuška. Keď niečo nefunguje a programátor netuší prečo to nefunguje, to sú najťažšie chvíle pre programátora. Nájsť chybu v niekoľko tisíc riadkovom zdrojovom kóde už nie je sranda. Ak niečo nefunguje, pre programátora končí veškerá sranda a začína byť zúfalý ak nevie chybu nájsť. Navyše ak chybu v programe objaví šéf a tvrdí, že chyba je kritická, vtedy začína skutočný tlak na programátora a zažíva stres. Stres nie je príjemný. Žiaľ programátor, ktorý má na starosti celý projekt, zažíva stres celkom často. Má síce za to slušne zaplatené, ale stres sa nedá vyčísliť peniazmi. Ak niekto zažíva pravidelný stres v práci a nechá si za to platiť, je to blázon. Blázon, ktorý hazarduje so svojim životom. Stres v sedavej práci je celkom nebezpečný. Dlhodobý stres môže vyústiť do vážnych chorôb.

Návrat do reality

Viete… sedieť a čumieť 7 a viac hodín denne do počítača nie je z dlhodobého hľadiska príliš lákavé a ani zdraviu prospešné. Už ako 10 ročného ma fascinovali počítače a bavilo ma sedieť za počítačom celý deň. Ale ako 27 ročný som si povedal “A dosť!“. Asi som konečne dospel.

Sedieť celé dni za počítačom a zarábať celkom slušné prachy, to sa môže zdať ako práca snov. Áno, je to práca, po ktorej som vždy túžil. Ale zistil som, že virtuálna realita mi nesedí. Stačí len keď vypadne internet alebo elektrina a celý virtuálny svet je fuč. Virtuálny svet je ilúzia vytvorená ľuďmi. Je občas fajn uletieť si do virtuálneho sveta, ale už mi nepríde až tak fajn byť vo virtuálnom svete väčšinu dňa. Chcem žiť viac v reálnom svete.

Čo budem robiť?

Môže sa vám vynoriť otázka: “A čo budeš robiť keď nebudeš programovať?“. To, čo bežný človek. Môžem robiť animátora v detskom tábore. Môžem pracovať na farme. Môžem variť. Môžem učiť programovanie. Môžem robiť čokoľvek, v čom vidím zmysel a čo robiť viem. Nebaví ma robiť len jedno povolanie. Baví ma robiť viac vecí zároveň. Môžem robiť čokoľvek čo viem a čo ma v súčasnosti napĺňa. Keď ma to prestane napĺňať, môžem robiť niečo iné. Ak aj niečo neviem robiť, tak sa to naučím. Naučil som sa programovať, naučím sa čokoľvek.

Robím čo ma baví. Píšem články, vytváram videá, spoznávam nových skvelých ľudí a vďaka týmto činnostiam prichádzajú do môjho života nové príležitosti. Nekódil som už viac ako 10 mesiacov a patrím medzi najšťastnejších ľudí na svete. Môžem robiť veľa vecí, ktoré mám rád. Nepotrebujem zarábať veľa peňazí. Som šťastný keď môžem robiť veci, ktoré milujem, keď jem skvelé jedlo, keď som obklopený skvelými ľuďmi. Som novodobý hippie a som šťastný.

Snažím sa tešiť ľudí, snažím sa pomáhať kde sa len dá, občas cestujem a spoznávam nové miesta a nových ľudí. Chcem pracovať s ľuďmi namiesto počítačov. Pomaly prechádzam z virtuálnej reality do skutočnej reality, kde začína skutočný život.

A čo peniaze?

Môžete sa spýtať: “A čo peniaze?“. Toto je najčastejšia otázka, ktorú dostávam. Viem, že veľa ľudí potrebuje veľa peňazí na živobytie. To je pasca Matrixu (tohto systému). Podarilo sa mi minimalizovať výdavky a peniaze potrebujem len na jedlo, lacné ubytovanie a cestovanie (ktoré môže byť tiež zadarmo – stopovanie). To je všetko. Dokázal som si našporiť dostatok peňazí aby som dokázal prežiť viac ako rok bez toho aby som musel pracovať za peniaze.

Peniaze boli, sú, aj budú. Ako programátor som bol zvyknutý mať väčší príjem. Ale peniaze nie sú všetko. Radšej budem robiť niečo, čo ma baví za menej peňazí ako niečo, čo ma nebaví za veľa peňazí. Mali by ste si zo mňa brať príklad ak chcete byť naozaj šťastní. Šťastie si za peniaze nekúpite, verte mi. Šťastní môžete byť len vtedy, keď robíte prácu, ktorá vás baví. Pokiaľ robíte prácu, ktorá vás štve, nemôžete byť šťastní. To nejde.

Peniaze sú síce fajn, ale šťastný život má pre mňa oveľa väčšiu hodnotu ako peniaze. Pre niekoho môžu byť peniaze najvyššie v rebríčku hodnôt, ale ja už som z toho vytriezvel. Bažil som po peniazoch a chcel som mať veľa peňazí asi ako každý. Teraz chcem byť šťastný a chcem aby boli ľudia okolo mňa šťastní. Človek nepotrebuje ku šťastiu veľa peňazí. To je ilúzia dnešnej doby. Šťastie a sloboda sú v mojom rebríčku hodnôt najvyššie. Peniaze nie sú priorita. Peniaze vnímam ako nástroj, ktorý môžem využívať na rôzne účely. Šikovný človek si dokáže zarobiť na živobytie čímkoľvek. Poznám ľudí, ktorí sa živia ako pouliční muzikanti. Ak je človek naozaj dobrý v tom čo robí, dokáže si zarobiť čímkoľvek.

Zmysluplná práca ako zmysel života

Ak človek robí to, čo ho napĺňa a robí to naozaj dobre, má o živobytie postarané. Vykonávanie zmysluplnej práce je jedna z najdôležitejších činností pre človeka. Ak človeka práca baví a ešte ho aj dokáže uživiť, je to najvyšší level bytia. Taká práca nie je práca, ale záľuba a človek dokáže robiť záľubu prakticky neustále. Nepotrebuje víkendy aby si odpočinul a tým pádom nenadáva na pondelky pretože sa teší z dobre vykonanej práce. Prajem to zažiť každému.

Rob čo miluješ a buď šťastný

Nemám rád prácu 8 hodín denne, 160 a viac hodín mesačne. Tento systém nie je pre mňa. A tiež nie je pre ďalších ľudí, ktorí sa chcú odpojiť z Matrixu a chcú robiť čo majú radi bez ohľadu na to koľko zarobia. Peniaze sú pasca Matrixu. Ľudia sú jediný druh na planéte, ktorý musí platiť za to, aby žil. Veľa ľudí si nemôže dovoliť prestať pracovať a byť slobodný. Sú otrokmi svojich výdavkov a peňazí. Je to krutý život. Je to moderné otroctvo, ktoré je zdrojom stresu, strachu, úzkosti, rakoviny a iných chorôb. Mohol by som tu písať o Matrixe viac, ale už o ňom viete dosť. Veď v ňom žijete. Ale možno neviete ako sa z neho vymaniť. Len minimalizujte výdavky, zarobte dostatok peňazí aby ste mohli opustiť súčasnú prácu a začať robiť to, čo vás baví, niečo užitočnejšie a zmysluplnejšie. Robte čo vás baví, buďte slobodní a šťastní. Dúfam, že bude viac ľudí šťastných a budú si navzájom pomáhať. Spolu dokážeme spraviť svet krajší.

Nech vás láska sprevádza.