Mnohí ľudia žijú desiatky, ba až stovky rokov v klamstvách, ktoré prevzali od svojich rodičov, od učiteľov a od priateľov. Niekto im niečo povedal a to prijali za fakt bez toho, aby si to overili.
Ak sa ti nechce čítať, pozri si vlog (6 min):
Od nôh prechladneš
Keď ma ľudia uvideli v zime chodiť naboso, prvé čo mi povedali bolo: “Prechladneš“. A ja som sa na nich nechápavo pozrel: “Ako vieš?“. Stále ma udivuje ako si ľudia myslia, že niečo vedia a pritom vedia prd. Nikdy neskúsili chodiť naboso a budú mi hovoriť, že od nôh prechladnem? To kde sme? V Matrixe, ja viem. Chodím naboso už nejaký ten piatok a viem ako na to moje telo reaguje. Keď som v máji 2015 začal chodiť naboso, tak som na druhý deň dostal nádchu, lebo telo nebolo zvyknuté na niečo také. Bol to pre telo šok. Telo sa muselo prečistiť a zvyknúť si na nový pocit chôdze naboso. Neodradilo ma to a chodil som naboso aj naďalej. Odvtedy som nebol chorý. Zažil som extrémne teplo aj extrémny chlad. Chodil som po rozpálenom asfalte, po snehu, po ľade a zamrznutom potoku.
Ľudia, ktorí to nikdy neskúsili, mi môžu hovoriť, že prechladnem, ale to nevypovedá nič o skutočnosti. Keby len ľudia vedeli koľkým hlúpostiam slepo veria… Pripájam jeden príklad z Matrixu, kde sa jedna žena pýta či má svojho malého syna nechať chodiť naboso, alebo nie:
Dobry den.
Riesim jednu dilemu a potrebujem sa poradit. Moj priatel je Anglican a mame spolu dieta. U nich je normalne, ze vsetci chodia po byte bosi, dokonca som na poslednej navsteve zazila, ako jeho sestra nechala svojho dvojrocneho syna behat cele rano po byte uplne boseho, a to aj po studenych kachlickach. Mne samej tam bolo zima, a to som mala ponozky. Z domu som naucena, ze vzdy mam nosit prezuvky, aby som neprechladla a azda generacie sa traduje, ze od noh rychlo prechladnem. Moj priatel vsak tvrdi, ze to by vsetci obyvatelia Anglicka museli byt permanentne chori. Co si o tom myslite? Je to len taka povera starych mam alebo je na tom skutocne nieco pravdy? Nas maly ma problem s imunitou a moc sa mi teda nepaci predstava nechat ho behat cele dni boseho.
Tento príklad nádherne ilustruje zbytočné obavy vytvorené domnienkami pochádzajúcich z Matrixu. Vraj od nôh rýchlo prechladnem. To môže tvrdiť len človek, ktorý nikdy neskúsil chodiť naboso, pretože sa bojí, že prechladne. Ako bonus pripájam odpoveď, ktorú na svoju otázku Katka dostala:
Dobry den Katka. Ked som sa nedavno v novembri prechadzal po Londyne v zimnych topankach, polovica populacie tam chodila v slapkach. Urcute maju ine zvyklosti ako my, a tak vramci prevencie sporov je dobre najst nejaky kompromis. Ja by som vlastnemu dietatu dal ponozky.
Prečo tento mýtus vznikol?
Mám na to svoju teóriu, ktorú nemusíte brať ako ultimátnu pravdu. Možno tento mýtus vznikol práve pre prvotnú reakciu tela, ktorou je očistná choroba. Ľudia sa zľakli a vytvorili si mýtus “Od nôh prechladneš“. Keď ma vidia chodiť v zime naboso, tak sa ním oháňajú. Keď sa ľuďom v hlave zakorení myšlienka, že “Od nôh prechladneš“, tak urobia všetko preto, aby izolovali nohy od zeme.
Avšak chôdza naboso je veľmi priaznivá pre psychické aj fyzické zdravie človeka. Stačí chodiť pár minút denne naboso po tráve, po hline alebo v zime po snehu nad trávou, či hlinou a človek na sebe pocíti rozdiel. Chodiť po betóne sa neoplatí, lebo betón izoluje energiu zeme. Chôdza po betóne navyše nie je taká príjemná ako chôdza po tráve, či po hline. Podrážka topánok takisto izoluje a ľudia nedokážu byť v harmónii s prírodou kvoli tomu, že chodia v topánkach. Nedokážu pochopiť, že Zem je ich matka. Keď sa ľudia izolujú od zeme, dostávajú sa do disharmónie a vzniká tak priestor pre vznik rôznych chorôb. Naši predkovia bežne chodili naboso a určite nemali toľké zdravotné problémy ako majú ľudia dnes. Naši predkovia tiež dokázali žiť viac v harmónii s prírodou, pretože s ňou boli vďaka chôdzi naboso prepojení a dokázali tak chápať oveľa viac ako chápu ľudia dnes. Ľudia sa od prírody natoľko vzdialili, že nechápu, že príroda je ich matka a preto jej dokážu veľmi ubližovať.
“Obuj sa lebo prechladneš” je jeden z mýtov Matrixu, ktorý treba zboriť. Vyskúšajte chôdzu naboso a neoľutujete. Prvýkrát to bude možno pre telo šok, pretože nie je na to zvyknuté. Vďaka chôdzi naboso sa telo aj myseľ očisťujú. Súčasťou očisty môže byť prechladnutie, alebo iná choroba. Ale keď sa telo očistí a zvykne si na chôdzu naboso, odvďačí sa vám pevným zdravím a myseľ sa vám odvďačí dobrou náladou.
Toto bol prvý článok zo série článkov “Mýty, ktorým ľudia veria“. V blízkej budúcnosti budem písať o ďalších mýtoch. Je ich celkom dosť. Možno z toho časom bude aj kniha.
Nezabudnite si chôdzu naboso vyskúšať. Prajem krásny deň
Moje duchovné prebudenie bolo rýchle a účinné. Behom pár mesiacov som si uvedomil toľko vecí, koľko si niektorí ľudia neuvedomia za celý svoj život. Bol to šok a vykúpenie zároveň.
Ak sa ti nechce čítať, pozri si vlog (10 min):
Čo je duchovné prebudenie?
Duchovné prebudenie je fajn. Duchovné prebudenie v skratke znamená uvedomiť si, že som večná duša a nie fyzické telo, zažiť bezpodmienečnú lásku, jednotu, alebo niečo iné, čo človeka zmení na nepoznanie. Vďaka duchovnému prebudeniu sa človek začne viac zaujímať o duchovný svet, ktorý sa mu zdá reálnejší a oveľa vzrušujúcejší ako tento fyzický svet. Z duchovného sveta pramení obrovská láska a šťastie, ktoré materiálnym spôsobom života nemožno dosiahnuť.
Duchovné prebudenie zažíva čoraz viac ľudí a je fascinujúce pozorovať tento proces. Žijeme v dobe kedy je najdôležitejšie duchovné prebudenie čo najväčšieho počtu ľudí. Ak sa ľudia neprebudia, budú veľmi trpieť. A nie len ľudia, ale aj zvieratá a celá planéta. Kvoli tomu, že ľudia žijú materiálnym spôsobom života, si úplne neuvedomujú čo svojim konaním spôsobujú a dokážu tak spôsobovať obrovskú škodu.
Keď som zažil svoje duchovné prebudenie, bol to zvláštny pocit. Akoby som už nepatril medzi bežných ľudí. Nikto ma nechápal. Cítil som, že som iný ako ostatní. Začal som vnímať svet úplne inak ako ostatní. Zrazu som uvidel, že svet môže byť bez vojen, násilia, strachu, nenávisti, hnevu a všetkej negativity. Keď sa duchovne prebudia všetci ľudia, na Zemi môže nastať raj.
Šok
Prvá fáza duchovného prebudenia je šok. Šok z toho, že človek zrazu prežíva niečo, čo nikdy nezažil a pochopí a uvidí veci, ktoré dovtedy nechápal a nevidel.
Moje duchovné prebudenie bolo pocítenie bezpodmienečnej lásky. Nikdy som takú lásku necítil a nevedel som čo to je. Neskôr som to pochopil. O bez podmienečnej láske píšem v článku “Láska a bezpodmienečná láska“.
Duchovné prebudenie bol šok. Šok z toho, že ľudia nedokážu vidieť to, čo vidím ja. Videl som zrazu veci a situácie z inej perspektívy. Uvidel som všetko to zlé čo sa vo svete deje a zrazu sa ma to týkalo osobne. Ako môže niekto v kľude zarábať tisíce Eur a míňať ich na svoje sebecké chúťky, kým pár tisíc kilometrov od neho ľudia zomierajú od hladu a priamo v jeho meste sú desiatky a možno stovky bezdomovcov? Ako môžu ľudia žiť v nechutnom bohatstve kým iní ľudia nemajú ani čo jesť? Ako môžu ľudia tolerovať a dokonca podporovať vojny? Ako môžu ignorovať utrpenie, ktorého je vo svete viac než dosť?
Nerozumel som tomu a stále celkom nerozumiem. Stále je mi záhadou ako som mohol byť tak slepý a že veľa ľudí je stále rovnako slepých. Bol som z toho zúfalý, no naučil som sa to prijať. Nič iné mi totiž neostávalo. Ešte to chvíľu potrvá, kým sa všetci ľudia prebudia.
Pobláznenie
Druhá fáza duchovného prebudenia je pobláznenie.
Na začiatku svojho duchovného prebudenia som nechápal čo sa to somnou deje. Občas som mal pocit, že som sa zbláznil. Začal som študovať o duchovne a duchovnom prebudení a zistil som, že to čo sa mi deje, je bežná vec. Deje sa to viacerým ľuďom po celom svete.
Ako som tak študoval, začal som si ulietavať na témach ako anjeli, aury, lucidné sny, astrálne cestovanie, mimozemšťania a na iných zaujímavých témach, o ktorých píšem v Príručke duchovna pre čerstvo prebudených. Naučil som sa veľa. Nechal som sa natoľko unášať, že som tomu všetkému uveril. Bol som skalopevne presvedčený o reálnosti všetkých tých vecí. Hlavu a vlastne aj celé telo som mal v oblakoch. Bol som fanatik do duchovna.
Vytriezvenie
Konečná fáza duchovného prebudenia je vytriezvenie. Človek sa dostane z oblakov späť na zem.
Po roku od svojho duchovného prebudenia vnímam duchovno trochu inak. Anjeli, aury, lucidné sny, astrálne cestovanie, mimozemšťania,… to všetko je síce pekné, ale mimo reality. Realitou myslím život, ktorý žijem tu a teraz. Kým nemám s niečim osobnú skúsenosť, je to mimo mojej reality.
Krátko po duchovnom prebudení má človek tendenciu ulietavať si vo fiktívnom duchovnom svete. Má tendenciu slepo veriť všetkému čo si o duchovne prečíta, lebo mu to celkom dáva zmysel. Navyše je to všetko tak úžasné, že chce aby to bolo reálne. Komunikovať s anjelmi, vidieť aury, vedieť astrálne cestovať, to je veru vzrušujúce však?
Uletieť si na niečom je veľmi jednoduché. Miliardy ľudí si ulietavajú na náboženstvách. Milióny ľudí si ulietavajú na duchovne. Milióny ľudí majú hlavu v oblakoch.
Avšak dôležité je nájsť stred. Zlatú strednú cestu. Harmóniu medzi duchovným svetom a fyzickým svetom. Dôležité je byť si plne vedomý, že žijem tu a teraz vo fyzickom svete. Je dôležité byť nohami na Zemi. Duchovný svet je síce pekný, ale stále pomerne vzdialený. Načo sa tváriť, že som duchovný? Je to zbytočné. Vytriezvel som z opojenia duchovnom a začínam si viac uvedomovať dôležitosť harmónie. Harmóniu môžeme nájsť bežne v prírode a mali by sme ju nájsť aj v našom živote. Treba sa naučiť vyvážiť našu duchovnú a fyzickú podstatu. Nie je moc dobré keď si ulietavam na duchovne a zanedbávam tak svoju fyzickú podstatu – realitu, v ktorej žijem. Nie je moc dobré keď mám hlavu v oblakoch. Treba nájsť stred medzi nebom a zemou. To je umenie, ktoré sa treba naučiť.
Falošné opojenie
Ako som začal vidieť svet inými očami ako väčšina, mal som pocit, že som sa až príliš vzdialil od zmýšľania bežných ľudí. Ľudia ma nechápali a mal som pocit, že už nedokážem fungovať v spoločnosti neprebudených ľudí. Nedokázal som brať neprebudených ľudí ako seberovných, pretože som si uvedomoval toľko vecí, ktoré oni nedokázali pochopiť. Prebudený vidí a chápe oveľa viac ako neprebudený. Neustále som študoval a uvedomoval si viac a viac. Išla mi z toho hlava prasknúť. Chcel som sa rozprávať len o duchovne, iné témy ma nebavili. Avšak s mojimi kamarátmi som sa o duchovne rozprávať nemohol, lebo tomu neverili. Mal som pocit, že budem musieť zmeniť životný štýl a obklopovať sa len duchovne prebudenými ľuďmi, prípadne ísť bývať niekde na samotku. Tento pocit trval niekoľko mesiacov. Mal som chuť prestať sa stretávať s duchovne neprebudenými priateľmi. Lenže neskôr som si uvedomil jednu vec.
Uvedomil som si, že prerušením kontaktov sa nič nevyrieši. Že ma priatelia budú považovať ešte za väčšieho čudáka. V poslednom čase som trávil viac času s duchovne neprebudenými ľuďmi a uvedomil som si, že nie sú až tak mimo ako som si myslel a veľa z nich chápe veľa vecí. Uvedomil som si, že nie sme od seba až tak vzdialení ako som si myslel. Všimol som si, že stále viac a viac ľudí si začína uvedomovať skutočné hodnoty života a začínajú sa postupne odpájať z Matrixu. Uvedomil som si, že evolúcia vedomia prebieha v každom z nás bez rozdielu. Nové vedomie sa postupne prebúdza v každom z nás. Je len otázkou času kedy sa prebudí úplne. Uvedomil som si, že ľudia, ktorí sú teraz neprebudení, môžu byť čoskoro prebudení. Hlavne v mojom okolí. Nie nadarmo sa hovorí “Zmeň seba a zmeníš celý svet“.
Uvedomil som si, že na tom či je niekto prebudený alebo nie, až tak nezáleží. Záleží viac na tom či sa chce prebudiť. Pozerať sa na ľudí ako na nádejných prebudených je oveľa príjemnejšie ako pozerať sa na nich ako na neprebudených.
Opora čerstvo prebudeným
Ďalej som si uvedomil, že môžem byť opora ľuďom, ktorí zažijú duchovné prebudenie. Už budú vedieť čo sa s nimi deje. Veľa ľudí, ktorí zažili duchovné prebudenie pred rokom 2016 totiž netušili čo sa to s nimi deje. Nemali nikoho vo svojom okolí, kto by bol na tom podobne ako oni a preto sa cítili byť odpojení od zbytku sveta. Boli zúfalí, že ich ľudia nedokážu pochopiť. Dnes už je situácia iná. Dnes už je dostatok prebudených, ktorí môžu podať pomocnú ruku čerstvo prebudeným a zmierniť tak šok z náhleho prebudenia. A možno to pre nich až taký šok nebude, lebo budú mať okolo seba dostatok ľudí, ktorí ich pochopia a vysvetlia čo sa deje.
Ak ľudia zvládnu zaklapnúť budíček a zvládnu sa prebudiť, čaká ich svetlá budúcnosť o ktorej sa im ani nesnilo. Čaká ich sladké ovocie duchovného sveta v podobe trvalého šťastia a lásky, ktoré sa každým dňom stupňujú.
Ak sa všetci ľudia prebudia, čaká nás raj na Zemi. Zase som si uletel…
Možno ste si všimli, že sa v médiách v poslednej dobe sa veľmi často preberajú témy utečenci, imigranti, teroristi, moslimovia a podobne. Na tom by ešte nebolo nič zvláštne keby sa nešíria rôzne falošné správy (hoaxy), ktorých účelom je vyvolať v ľuďoch strach a vzbudiť nenávisť voči určitej skupine ľudí.
Ak sa ti nechce čítať, pozri si vlog (7 min):
Protiutečenecká propaganda
Žiaľ aj ja mám v priateľoch ľudí, ktorí zdieľajú články protiutečeneckej propagandy na svojom Facebookovom profile. Protiutečenecká propaganda je nebezpečná, pretože je z veľkej časti založená na výmysloch. Najnebezpečnejšie je to, že ľudia týmto výmyslom veria.
Nedávno som videl ďalší hoax, v ktorom sa písalo, že nemeckí neonacisti napadli imigrantov za to, že na Silvestra obťažovali nemecké ženy. Vraj dokonca zabili niekoľko imigrantov. Fascinuje ma, že ľudia tomu uverili. Ľudí, ktorí nenávidia imigrantov to dokonca potešilo. Potešila ich smrť ľudí. Je to šialené, no je to tak. Ľudí, ktorí sa cítia byť ohrození, teší smrť ľudí, z ktorých cítia hrozbu. Ak obe skupiny ľudí citia hrozbu a obe skupiny ľudí teší smrť druhej skupiny ľudí, tak to máme riadny problém. Problém, ktorý môže vyústiť do krvavej občianskej vojny.
Slniečkárska propaganda
Na druhej strane je zase slniečkárska propaganda, ktorá sa tvári, že je všetko v poriadku. Že je normálne, že do Európy prichádzajú stovky tisíc imigrantov v priebehu pár mesiacov a je potrebné ich prijať. Slniečkárska propaganda hrá na city, hovorí o ľudskosti a o dôležitosti prijať a integrovať utečencov do bezpečnej Európy.
Veľká časť utečencov sú moslimovia. Keď sa pozrieme na protestujúcich moslimov napríklad v Anglicku, môžeme vidieť, že všetko v poriadku nie je.
Heslá protestujúcich moslimov ako “Islam ovládne svet“, “Zabite tých, ktorí urážajú Islam“, “Európa. Ty zaplatíš. Vyhladenie je na ceste“, neznejú priliš priateľsky a mierumilovne.
Európa je síce zatiaľ pomerne bezpečná, ale dokedy? V západnej Európe je už islamizácia Európy pomerne hmatateľná. Akú máme záruku, že všetcí tí, ktorí prichádzajú v utečeneckých vlnách do Európy, majú záujem žiť pokojný a mierumilovný život? Akú máme záruku, že do Európy neprichádzajú ľudia, ktorí majú záujem rozpútať v Európe peklo?
Pravda je opäť v strede
Protiutečenecká a slniečkárska propaganda sú dva extrémy. Pravdu treba hľadať niekde v strede. Je tu určité riziko, že utečeneckú vlnu využívajú ľudia, ktorí prichádzajú do Európy, aby tu robili neporiadok. Tí ľudia majú inú mentalitu, ktorá môže Európanom spôsobiť problémy. A Európania majú tiež svoju mentalitu, ktorá nie je pripravená na príliv veľkého množstva ľudí s inou mentalitou. Aj preto vznikla protiutečenecká propaganda, ktorú veľa ľudí žerie aj s navijakom. V ľuďoch vyvoláva strach a nenávisť voči všetkým imigrantom. A tam vzniká ďalší problém.
Pohľad z druhej strany
Predstavte si, že imigranti čitajú podobné správy, v ktorých sa píše, že ich ľudia v Európe nenávidia a že im chcú ublížiť. Čo asi tak z toho môže vzniknúť keď sa obe skupiny cítia byť ohrozené tou druhou skupinou ľudí? Asi sa budú brániť a niektorí z nich budú dokonca útočiť.
Hrozí prúser
Viete o tom, že nenávisť plodí nenávisť, však? A násilie takisto plodí násilie. Je tu hrozba, že do Európy prichádzajú ľudia, ktorí cítia nenávisť voči Európe a Európanom a neváhajú použiť násilie. A v Európe vznikajú rôzne spolky, ktoré sú ochotné bojovať proti takýmto prisťahovalcom. Všimnite si slovíčko “bojovať“. Nie obraňovať, ale bojovať. Boj proti boju. Násilie proti násiliu. Obe strany sú ochotné proti sebe aktívne bojovať. Tu vzniká kameň úrazu. Vzniká napätie, ktoré keď praskne, odnesú si to aj nevinní ľudia.
Tu už nejde len o rozdeľovanie ľudí na slniečkarov, nacionalistov, či imigrantov. Táto hra je hra o ľudskosť. Práve slniečkari sa oháňajú ľudskosťou, no zabúdajú na fakt, že je tu reálne nebezpečenstvo konfliktu, ktorý môže mať neblahý dopad na život v Európe. Ak to vypukne, tento konflikt bude jeden z najväčších konfliktov v Európe. Obrovské krviprelievanie, ktoré Európa snáď ešte ani nezažila. Vyvolajte v miliónoch ľuďoch strach a nenávisť voči ďalšej skupine miliónov ľudí, spravte to na oboch stranách a je postarané o celkom veľký masaker.
Keď sa stretnú dve rozdielne kultúry, ktoré nie sú ochotné sa navzájom rešpektovať, vzniká problém.
Podobnosť s konfliktom 2. svetovej vojny nie je náhodná
Čo spravili v druhej svetovej vojne? Využili egoistickú stránku ľudí a presvedčili ich, že sú takzvaná “čistá rasa” a že ľudí, ktorí čistá rasa nie sú, treba zlikvidovať. Začali likvidovať židov a pokračovali by rómami a ďalšími takzvanými “podradnými” rasami. Stačí zmanipulovať milióny ľudí a títo ľudia pod rúškom manipulácie urobia čokoľvek. Aj za cenu straty ľudskosti. Je to smutné. Je smutné ako sa ľudia nechajú manipulovať.
Dnes je situácia veľmi podobná situácii pred druhou svetovou vojnou. Ak sa nepoučíme z histórie, história sa bude opakovať. Ak sa milióny ľudí nechajú vtiahnuť do tejto manipulácie, bude to masaker.
Politici si nemusia špiniť ruky krvou. Stačí ak vyvolajú nenávisť medzi dvoma skupinami ľudí a oni sa už o krviprelievanie postarajú sami. Aké jednoduché… ako jednoducho sa dajú ľudia zmanipulovať. Celé je to len jedna obrovská manipulácia.
Čo s tým?
Čo môžeme my obyčajní ľudia robiť so zmanipulovanými ľuďmi, ktorých nevraživosť a predsudky sú na takom stupni, že stratili ľudskosť a nedokážu triezvo premýšľať? Ťažko povedať. Môžeme dať hlavy dokopy a môžeme spoločne vymyslieť ako túto zamotanú situáciu riešiť tak, aby sa minimalizovali škody.
Môžeme sa pokúsiť robiť osvetu ako na jednej, tak i na druhej strane barikády a pokúsiť sa ľuďom vysvetliť, že nenávisť plodí ešte väčšiu nenávisť a násilie plodí ešte väčšie násilie – “Ona mi stupila na nohu, tak som ju kopol do hlavy“.
Môžeme sa pokúšať v ľuďoch prebudiť ľudskosť. Keď spojíme sily, budeme silnejší a bude to mať oveľa väčší efekt ako keď to budeme robiť samostatne, alebo vôbec.
“Svet nie je nebezpečné miesto pre život kvoli zlým ľuďom, ale kvoli ľuďom, ktorí s tým nič nerobia” – Albert Einstein.
Preto Vás prosím, spojme sa v mene celého ľudstva, v mene celej planéty Zem a začnime konečne niečo robiť pre zmiernenie utrpenia na Zemi. Spoločne.
Veľa ľudí nevie ako funguje život. Žijú v nevedomosti. A preto zákonite trpia keď prežívajú niečo nepríjemné. Tí, ktorí sa z nevedomosti dostali, chápu, že život je ako škola. Situácie v živote sú ako skúšky, vďaka ktorým sa dostávame do ďalšieho ročníka. Čím viac sa naučíme, tým viac si dokážeme život užiť. Už len pochopenie, že život je ako škola, prináša obrovskú úľavu od utrpenia. A keď pochopíme čo sme sa mali naučiť a naučíme sa to, utrpenie je zrazu fuč.
Ak sa ti nechce čítať, pozri si vlog (6.5 min):
Škola života
V živote čelíme rôznym situáciam, vďaka ktorým sa môžeme niečo naučiť. Kým sa to nenaučíme, budeme tomu čeliť zonvu a znovu. Je to ako v škole. Keď sa nenaučíme, prepadneme a musíme opakovať ročník. A keď sa naučíme, môžeme ísť do ďalšieho ročníka a učiť sa nové veci. Keď raz zvládneme skúšky, už viac ich nemusíme robiť znova. Nemalo by to zmysel. Keď raz pochopíme čo sa nás život snažil naučiť a naučíme sa to, už by nemalo zmysel zažívať to znova. Bola by to nuda. Život si pre nás prichystá nové skúšky, vďaka ktorým sa môžeme posunúť zase o krok ďalej.
Aký je rozdiel medzi školou a životom? V škole sa najskôr učíš a potom dostaneš test na overenie znalostí. Naopak život ti dá test a ty sa potom učíš.
Na vysokej škole máme predmety, ktoré musíme zvládnuť. Ak sa nedostatočne pripravíme, budeme ich musieť opakovať. Ale ak sa naučíme a zvládneme ich, už ich opakovať nemusíme. Máme hotovo.
Život na Zemi má zmysel len dovtedy, kým sa máme čo učiť. Ak by sme všetko vedeli, nemuseli by sme tu byť. To, čo nazývame osud, sú vlastne naše lekcie, ktoré si máme prejsť. A je na nás, či sa naučíme čo sa máme naučiť, alebo budeme opakovať ročník a budeme musieť trpieť znova a znova. Budeme sa musieť rodiť znova a znova. Slobodnú vôľu máme v tom, či sa to chceme naučiť, alebo nie. Je to len na nás. Nikto za nás skúšky nespraví. Už keď tu sme, skúšky nás čakajú, či sa nám to páči, alebo nie. Je len na nás či skúšky spravíme, alebo nie.
Ak príde nejaká skúška a my sa z nej niečo naučíme, podobné skúšky už budú hračka. Ak sa niečo naučíme, už nemusíme trpieť. S poznaním prichádza úľava. Predstavte si, že vás v škole čaká písomka. Ak sa nepripravíte, máte stres, že nič neviete a že dostanete zlú známku. Ľudia, ktorí nemajú poznanie, zákonite trpia. Ale ak sa na písomku pripravíte, ak sa naučíte čo sa máte naučiť, písomku zvládnete ľavou zadnou a dostanete dobrú známku. Žiaci, ktorí sa neučia, majú z písomiek stres a boja sa, že dostanú zlú známku lebo nič nevedia. Žiaci, ktorí sa učia, nemajú z písomiek strach. Vedia, že sú na písomku dobre pripravení. Jednoducho vedia čo sa od nich požaduje a písomka je pre nich hračka. Naopak tí, ktorí na písomku nie sú pripravení, veľmi trpia. Ak nechceme trpieť, musíme sa učiť.
Na svete sú krádeže, násilie, vojny, chamtivosť, hnev, nenávisť a veľa iných obludností. Je veľká šanca, že na niečo z toho narazíš a budeš tomu musieť čeliť a niečo sa naučiť. Ak sa to naučíš, získaš poznanie a vďaka poznaniu sa stráca utrpenie. Ak sa to nenaučíš, budeš musieť trpieť znova a znova. Tak to funguje. No vedz, že v živote nenarazíme na prekážku, ktorú by sme nedokázali prekonať.
Ako sa niečo naučiť?
V škole sa učíme z učebníc a z poznámok, ktoré nám nadiktoval učiteľ. V živote môžeme nájsť tiež rôzne učebnice, napríklad Šlabikár šťastia. Alebo iné knihy, vďaka ktorým môžeme získať poznanie a pochopiť o čom je život. V živote sa môžeme učiť aj vďaka rôznym situáciam.
Stáva sa, že ľudia majú načítanej veľa teórie, ale v praxi zlyhávajú. Teoreticky vedia čo a ako, no uplatniť vedomosti v praxi sa zdá byť oveľa ťažšie. V praxi je utrpenie reálne a nie je ľahké sa ho zbaviť.
Ja v praxi využívam techniku vedomého žitia. Pýtam sa neustále “Prečo? Prečo sa mi deje to čo sa mi deje? Čo sa mám naučiť?” A dostávam odpovede. Treba sa naučiť počúvať svoj vnútorný hlas. Píšem o tom v článku “Počúvaj svoj vnútorný hlas“. Technika vedomého žitia mi funguje na 100%. Vďaka otázke “Prečo?” dostávam odpovede, získavam poznanie a vďaka poznaniu sa utrpenie stráca.
Keď sa ľuďom stane niečo nepríjemné, tak trpia, pretože nevedia, že sa majú niečo naučiť. Ale človek, ktorý má poznanie vie, že život je ako škola a teší sa na ďalšie skúšky. Pretože tie ho posúvajú ďalej. Dozvedá sa viac a viac. Teší sa, že sa niečo nové naučí a bude si môcť otestovať svoje vedomosti. Prajem si, aby ľudia získali toto poznanie. Žilo by sa im oveľa ľahšie. Život s týmto poznaním je ako škola hrou. Život s týmto poznaním je jednoducho krásny.
Ako zistím, že som sa niečo naučil?
Ak prežívaš negatívne emócie ako strach, hnev alebo nenávisť, je to znak toho, že si sa nič nenaučil. Ak pocítiš slobodu a šťastie, vtedy vieš, že si sa naučil to, čo si sa mal naučiť. Mnohé situácie sú ťažké a prinášajú negatívne emócie. Je pomerne ťažké zvládnuť situáciu hneď ako vznikne. Málokto zvládne neľahkú situáciu na výbornú. Pochopenie prichádza väčšinou neskôr. S pochopením prichádza úľava, sloboda a šťastie.
Keď trpíš, zdá sa ti, že je toto utrpenie príliš veľké. Zdá sa ti, že ti bolo ukrivdené. No keď pochopíš čo sa máš naučiť a naučíš sa to, utrpenie pominie. Prajem ti krásny vedomý život.
Keďže sú parlamentné voľby za rohom a možno stále veľa ľudí nevie koho voliť, rozhodol som sa spísať článok o tom, koho budem voliť ja. Možno vám to pomôže rozhodnúť sa koho budete voliť. Nerád sa vŕtam v politike, vŕtam sa radšej v živote. Ale keďže politika je súčasť našich životov a veľkou mierou ovplyvňuje podmienky pre život, musím zabrdnúť aj do politiky. Politika vytvára podmienky pre podnikateľov, zdravotníctvo, dopravu, školstvo, prácu a veľa iných dôležitých vecí. Tieto podmienky sú stále žalostnejšie.
Koho budem voliť?
Volovia sa volia. Ale volov voliť nebudem. Nemám potrebu dávať silu ďalším volom v politike. Ak by voľby mohli niečo zmeniť, už dávno by boli zakázané. Voľby sú len fraška. Ľudia majú pocit, že majú slobodu, možnosť voľby a možnosť tým niečo ovplyvniť. Lenže kohokoľvek ľudia zvolia, ten si bude chcieť ukrojiť z koláča.
Nemôžete očakávať, že na pozície moci pôjdu ľudia, ktorí po moci nebažia.
Ľudia sa z nejakého dôvodu spoliehajú na politikov, že politici sa postarajú o krajinu. No 150 šašov nedokáže správne spravovať krajinu so šiestimi miliónmi obyvateľov. Píšem o tom v článku “Nový systém“. Stojí to za prečítanie. No smutná správa je, že ľudia ešte nie sú na nový systém pripravení. Ľudia nie sú ochotní podieľať sa na fungovaní krajiny. Radšej sa zbavia zodpovednosti a hodia ju na ramená tým pár politikom. Lenže takto to nemôže fungovať. Ani telo by ti nefungovalo keby bolo funkčných len 150 buniek. Takisto nemôže fungovať štát keď takmer všetko závisí na stopäťdesiatich politikoch.
Politici by mali hájiť záujmy ľudu, lenže doteraz sme boli svedkami, že prax je iná ako teória. Politici sa zameriavajú v prvom rade svoje záujmy. Ak sa ani po niekoľkych desiatkach rokov ľudia nespamätajú a stále budú veriť politikom, nemôžeme očakávať žiadnu zmenu k lepšiemu. Kým sa sami ľudia nezačnú aktívne zapájať do fungovania štátu, nemôžeme očakávať zmenu k lepšiemu. Aktívnym zapojením nemyslím ísť k voľbám a po voľbách zase nadávať na to, ako tí politici zase klamali a ako zase rozkrádajú štát. Aktívnym zapojením myslím zaviesť Nový systém, vďaka ktorému bude možné zapojiť do fungovania štátu bežných občanov. Každý by mal mať šancu ovplyvniť fungovanie štátu. Každý by mal priložiť ruku k dielu ak sa chce mať dobre.
Ak starý systém nefunguje, zvyčajne pomôže len preinštalovanie systému nanovo. Na Slovensku je veľa múdrych hláv, ktoré by mohli dať tento nový systém dokopy a zaviesť ho do praxe. Niektorí ľudia by radi uvítali systém, ktorý tu už bol, ale to nie je moc dobrý nápad. Nový systém je tu preto, lebo v starom systéme asi niečo nefungovalo. Načo zavádzať niečo staré, čo nefunguje? Chceli by ste doma starý nefunkčný počítač, alebo nový výkonnejší počítač?
Jediný problém zavedenia nového systému vidím v samotných ľuďoch. Ľudia ešte nie sú na nový systém pripravení. Ľudia majú ešte staré zmýšľanie, ktoré im hovorí, že sa o nich postará niekto iný. Veľmi radi sa zbavujú zodpovednosti za svoj život. Niesť plnú zodpovednosť za svoj život a životy ostatných je pre ľudí veľké bremeno.
Ľudia ani len netušia akú majú v skutočnosti moc. Myslia si, že moc majú politici, ale politici majú len takú moc, akú im ľudia dajú. Politici bez voličov nemajú žiadnu moc. Bača bez ovečiek nemá žiadnu bryndzu.
Toto treba pochopiť. Treba pochopiť, že politici sú bačovia a ľudia sú ovce. Ovce dávajú bačovi mlieko a on z neho robí bryndzu, ktorá mu veľmi chutí. On sa za to o ovečky celkom dobre stará. Ak podľahne svojim chúťkam, bude chcieť stále viac a viac bryndze a bude potrebovať viac mlieka. Tak začne ovečky dojiť viac a častejšie. Mliečko sem, mliečko tam. Poplatky sem, poplatky tam. Pekne krásne na bačov stôl – do štátnej pokladnice. A potom do bačovho bruška – do vreciek politikov a ich kumpánov.
Žiaľ takto to funguje v politike už niekoľko desaťročí. Stále to isté. Ľudia sú stále také isté naivné ovce, ktoré sa nechajú dojiť stále viac a viac a dúfajú, že sa o nich bača dobre postará. Kedy táto naivita skončí? Kedy si ovce, ehm ľudia pardon, povedia “A dosť!”? Kedy zoberú zodpovednosť za svoj život do svojich rúk?
Slovenská hymna celú situáciu krásne vystihuje:
Nad Tatrou sa blýska, hromy divo bijú Zastavme ich bratia Veď sa ony stratia Slováci ožijú
To Slovensko naše Posiaľ tvrdo spalo Ale blesky hromu Vzbudzujú ho k tomu Aby sa prebralo
Tieto dve slohy sú oficiálne slohy Slovenskej hymny. No hymna pokračuje:
Už Slovensko vstáva Putá si strháva Hej, rodina milá Hodina odbila Žije matka Sláva
Ešte jedle rastú Na krivánskej strane Kto jak Slovák cíti Nech sa šable chytí A medzi nás stane
Slovensko ešte stále spí. Politici ako blesky a hromy ho burcujú aby sa prebralo. No Slováci stále spia. Tuším sa ešte slabo blíska a hrmí.
Najviac sa mi páči druhá polovica hymny, ktorá bola z nejakého dôvodu vystrihnutá z oficiálnej verzie hymny: “Už Slovensko vstáva, putá si strháva“. Otázkou ostáva, že kedy sa Slovensko prebudí a strhne si putá. Kedy sa oslobodí z pod nadvlády darmožráčov? Ako dlho a ako silno ešte budú musieť udierať blesky a hromy, aby sa Slováci prebrali?
Za seba môžem povedať, že ja som sa už prebral. A prebralo sa už viac ľudí, no stále je to málo. “Kto jak Slovák cíti, nech sa šable chytí a medzi nás stane” – mám taký pocit, že Slováci skôr bojujú medzi sebou ako by sa mali spojiť a bojovať spolu. Mohli sme to vidieť v nedávnom referende o rodine, potom bola ďalšia diskusia o utečencoch a teraz dokonca o teroristoch. Každý je zazu odborník na danú problematiku.
A tábory sa rozdeľujú, ľudia sa medzi sebou hádajú až do krvi pre veci, ktoré ani nemôžu zo svojej pozície ovplyvniť. Toto je všeobecný problém, že ľudia zameriavajú svoju pozornosť na veci, ktoré zo svojej pozície nemôžu nijak ovplyvniť, ale z nejakého dôvodu ich to baví riešiť. Bol som taký istý, no zistil som, že to nikam nevedie a nemá to zmysel. Teraz radšej zameriavam svoju pozornosť na veci, ktoré zmeniť môžem. Napríklad sa môžem pokúsiť vyburcovať Slovákov aby sa prebrali. Aj tento článok slúži na prebudenie. Môžete ho kľudne zdieľať na Fejsbuku, Twitteri, Gúgl plus a iných sockovských sieťach. Smelo do toho!
Prejavte svoju bojovnosť za spravodlivosť. Spievajte slovenskú hymnu a vysvetlite ľuďom jej význam. Vysvetlite ľuďom, že by sa konečne mohli prebudiť, zobrať šable do rúk a spojiť sa za lepšie Slovensko: “Kto jak Slovák cíti, nech sa šable chytí a medzi nás stane“. Ale mám pocit, že veľa Slovákov túto hymnu zle pochopilo a hádžu šable z úst.
Slovenská hymna je nadčasová. Čoskoro sa dúfam naplní jej text. Čoskoro sa Slovensko prebudí a Slováci ožijú: “Už Slovensko vstáva, putá si strháva“. Čoskoro sa Slováci vyslobodia z pod nadvlády darmožráčov a zlodejov. Otázkou ostáva aký časový úsek slovíčko “čoskoro” reprezentuje. Či to bude v roku 2016, 2017, 2018, alebo neskôr. To záleží len na Vás milí bratia a sestry. Na Vašom úsilí niečo zmeniť, spojiť svoje sily a dosiahnuť tak spoločne zmenu. Je jedno či si pankáč, nácek, kresťan, gay alebo lesba. Rozdeľovanie sa a predsudky nič nevyriešia. Len keď sa všetci spojíme, všetci ako bratia a sestry, ako jedna veľká slovenská rodina, len vtedy dosiahneme plnú moc a dokážeme niečo reálne zmeniť. Kým sa budeme rozdeľovať, nedosiahneme svoju úplnú moc a Slovensko pôjde naďalej do sračiek. To chcete?! Je to len na Vás. Na Vašej ochote niečo zmeniť. Na Vašej ochote spojiť sily s tými, voči ktorým máte predsudky. Predsudky tu totiž nie sú na mieste. Všetci sme v rovnakých sračkách. Vašimi predsudkami nič nevyriešite, prosím zahoďte ich. Aspoň nateraz. Skúsme ťahať za jedno lano. Inej cesty niet.
Nedávno sa ľudia rôznych krajín spojili a zvrhli vlády darmožráčov. Nebol im ľahostajný osud ich krajiny. Vedeli, že to dokážu. Spoločne. Vedeli, že milión je viac ako jeden. Na Slovensku je okolo 6 miliónov ľudí. Predstavte si tú obrovskú silu, keď sa všetci zjednotia a začnú ťahať za jedno lano. Len si to predstavte…
Ja som prebudený a pripravený. Čakám len na zbytok kým sa prebudí a spojí. Kým prestanete hľadať výhovorky a začnete konať. Pár prebudených ľudí toho nezmôže veľa. Je potrebné, aby sa prebudilo čo najviac ľudí, najlepšie všetci. Na záver pripájam slovenskú hymnu z rokov 1939 – 1945:
Hej, Slováci, ešte naša slovenská reč žije, Dokiaľ naše verné srdce za náš národ bije.
Žije, žije, duch slovenský, bude žiť naveky, Hrom a peklo, márne vaše proti nám sú vzteky!
Jazyka dar zveril nám Boh, Boh náš hromovládny, Nesmie nám ho teda vyrvať na tom svete žiadny;
I nechže je koľko ľudí, toľko čertov v svete; Boh je s nami: kto proti nám, toho Parom zmetie.
A nechže sa i nad nami hrozná búrka vznesie, Skala puká, dub sa láme a zem nech sa trasie;
My stojíme stále pevne, ako múry hradné. Čierna zem pohltí toho, kto odstúpi zradne!
Koho teda budem voliť?
Vykašlime sa na politikov. Slobodní ľudia nepotrebujú politikov. Dajte ľuďom na výber z obmedzenej ponuky a oni si vyberú, pretože nevedia, že môžu ísť inde a vybrať si z inej ponuky. Ja som sa rozhodol nevyberať si z obmedzenej ponuky, ktorú nám predostreli na podnose. Vytváram vlastnú ponuku a rozhodol som sa neodovzdávať svoju moc iným. Rozhodol som sa zobrať svoj život do svojich rúk a byť zmenou, ktorú chcem vidieť vo svete.
Možno to bude znieť šialene, ale rozhodol som sa voliť Lásku. Radšej si zvolím za svojho zástupcu Lásku ako “menšie zlo“. Opäť pripomínam: ak by mohli voľby niečo zmeniť, už dávno by ich zakázali.
Každý, kto má ešte zdravý rozum, nebude voliť “menšie zlo“. Ľudia majú vo voľbách na výber len “Zlo” a “Menšie zlo“. Preto hovoria, že “Idem voliť menšie zlo“. Ak si Slováci znova zvolia “menšie zlo“, slovenská hymna ostáva aktuálna a možno sa Slováci prebudia neskôr. Môžeme len dúfať… Nový systém je potrebný ako soľ, avšak bez zmeny jednotlivcov nie je zmena systému možná.
Čo znamená voliť Lásku?
Voliť Lásku znamená nevoliť “menšie zlo“. Ak si myslíte, že nejakých 150 posrancov dá Slovensko dokopy, tak žijete v krajine zázrakov.
Ľudia musia v prvom rade zobrať zodpovednosť za svoj život do svojich rúk. Tým, že dajú hlasy politikom, tým sa zbavujú zodpovednosti a odovzdávajú svoju moc iným. Je to šialené. Ak chceme zmenu, musíme najskôr zmeniť samých seba. Potom môžeme sledovať ako sa mení všetko ostatné. Kým sa ľudia budú spoliehať na politikov, budú žiť stále v sračkách. Kým budú ľudia odovzdávať svoju moc iným a spoliehať sa na iných, že niečo zmenia, zmena nepríde. Aspoň nie zmena po akej túžia.
Voliť Lásku znamená zobrať svoj život do svojich rúk, začať sa zaujímať o svoje okolie a pokúsiť sa ho zmeniť. Voliť Lásku znamená zameriavať pozornosť na to, čo reálne môžem zmeniť. Voliť Lásku znamená začať robiť niečo pre zlepšenie seba a svojho okolia. Voliť Lásku znamená zahodiť predsudky a začať konať spoločne. Voliť Lásku znamená dať bokom sebecké chúťky a začať konať pre blaho všetkých.
Čím viac ľudí si zvolí Lásku, tým väčšia šanca je na nápravu.
Poďte somnou 5. marca 2016 počmárať volebné lístky srdiečkami a odkazmi pre tých, čo sčítavajú hlasy. Zoberme konečne svoj život do svojich rúk. Poďme si zvoliť Lásku.
Na začiatku bola viera. Potom by malo nasledovať overenie viery, aby sme získali poznanie, no v mnohých prípadoch to začína aj končí vierou. K získaniu poznania nedochádza. Veľa ľudí používa slovíčko “verím”. Častokrát bez rozmyslu. Niekto verí v Boha, niekto verí, že pozitívne myslenie mu zabezpečí šťastný život, niekto verí, že Ježiško nosí darčeky… Veľa ľudí verí v rôzne veci.
Ak sa ti nechce čítať, pozri si vlog (12 min):
Veriť môžem v čokoľvek
Veriť môžem čomukoľvek. Akejkoľvek hlúposti.
Ja verím, že Boh je obrovská špageta, z ktorej vychádzajú miliardy menších špagetiek, ktoré sme vlastne my ľudia.
Ja verím, že Ježiš Kristus je náš spasiteľ a zomrel za naše hriechy.
Ja verím, že Boh má meno Allah a preto mená ako Ježiš, Jahve, či Krišna nemôžu byť mená Boha.
Verím všetkému čo je napísané v Biblii. Verím všetkému čo je napísané v Koráne. Verím všetkému čo je napísané v knihe rozprávok.
Môžem veriť aj politikom. Môžem veriť čomukoľvek.
Jednoducho ľudia veria veľa veciam, o ktorých si myslia, že by mohli byť pravdivé. Dajte si pozor na slepú vieru. Môže vás zaviesť do slepej uličky, z ktorej sa len tak nedostanete. Budete uväznení vo svojom svete vďaka svojej viere. Koľko je na svete fanatických veriacich? Mám na mysli takých veriacich, ktorí hovoria o svojej viere ako o jedinej pravde. Viera nie je pravda. Viera je a vždy bola iba viera. Viera má častokrát ďaleko od pravdy. Preto hovorím, dávajte pozor čomu veríte, aby ste zo seba nespravili hlupáka. Veriť znamená nevedieť.
Mne nedáva zmysel keď niekto slepo verí nejakej knihe, alebo niečomu, čo mu niekto iný predloží ako pravdu. No niektorí ľudia to žerú aj s navijakom. Ľudia chcú veriť rozprávkam. Ako malý som veril, že Ježiško nosí darčeky. No bol som oklamaný. Čo ak sú takisto ľudia klamaní náboženstvami?
Verím verzus neviem
Viera býva často slepá a to je problém. Som dosť alergický na slovíčko “verím“, evokuje vo mne slepú vieru a neschopnosť ľudí niečo vedieť. Keď ľudia niečomu nerozumejú, tak hovoria “Ja verím…” a veria hocijakým hlúpostiam. Potom vznikajú veľké nedorozumenia, viz. náboženské konflikty – môj Boh je lepší ako tvoj Boh.
Keď počujem, že niekto hovorí “Ja verím“, vždy sa pousmejem. Ľudia používajú slovíčko “verím”, aby zakryli svoju nevedomosť. Aby nemuseli hovoriť “ja neviem“, povedia “ja verím“. Aké rafinované. Pre človeka, ktorý nevie či Boh naozaj existuje je lepšie povedať “Verím v Boha“, alebo “Neverím v Boha” ako povedať “Neviem, či Boh naozaj existuje“.
Niekto verí, že Boh existuje. Iný zas neverí, že Boh existuje. Obaja majú vieru. Veria, respektíve neveria, pretože nevedia ako to v skutočnosti je.
Obmedzovanie poznania
Akonáhle niečomu uveríš, prestaneš hľadať ďalej, pretože si myslíš, že si to našiel. Prijmeš, že by to mohlo byť tak ako veríš a prestaneš sa spytovať a spochybňovať, zasekneš sa na jednom mieste a viac sa nepohneš. Vytvoríš si okolo seba akúsi bublinu a za hranice bubliny neuvidíš. Ostaneš obmedzený svojou vierou a už len ťažko získaš nové spoznanie. Môže ti to vyhovovať. Pre mňa veriť niečomu konkrétnemu je obmedzovanie svojho poznania. Niekto verí v takého Boha iný zase v takého a kvoli svojej slepej viere ani nevidia, že je to to isté. Boh je všade rovnaký, len má iné mená a inak vyzerá.
Keď prijmeš Ježiša Krista ako svojho spasiteľa, nebude pre teba existovať iná pravda.
Keď prijmeš Allaha za svojho Boha, tiež pre teba nebude existovať iný Boh ako Allah.
Je to obmedzujúce, ale keď to ľuďom vyhovuje, keď ľuďom vyhovuje obmedzovať svoje poznanie, budiž.
Viera je potrebná
Viera sama o sebe nie je zlá. Naopak, je potrebná. Práve vďaka viere sa môžeme v živote posúvať ďalej. Ľudia často veria aspoň sami v seba, vo svoje schopnosti a veria, že ich rozhodnutia sú správne. Tiež veria, respektíve dúfajú v lepší zajtrajšok. Na začiatku je vždy viera. Následne by mala byť overená. Mala by byť podložená osobnou skúsenosťou, aby mohol človek povedať: “Viem, že je to naozaj tak“. Nestačí len veriť, treba si svoju vieru overiť. Človek by sa mal vďaka viere dopracovať až k osobnej skúsenosti a už nebude len veriť, už bude vedieť. Je lepšie a vyznie to rozumnejšie ak môže človek povedať “Viem” namiesto “Verím“. Ako malý som veril, že Ježiško nosí darčeky. No bol som oklamaný. Zistil som, že ľudia, ktorí v niečo veria, sú len ťahaní za nos. Klamú samých seba, že to čomu veria, je skutočnosť.
V podstate každý v niečo verí. No nie každý si to overí. Niektorí ľudia veria v niečo celý život. Nevedia, len veria. To je v poriadku kým svoju vieru neprezentujú ako ultimátnu pravdu. Vtedy vzniká problém. Veriť niečomu a považovať to za pravdu môže byť celkom nebezpečné.
Viera je nebezpečná
Hovorí sa, že viera hory prenáša. Áno, ale tiež zamrazí tvoju myseľ. Akonáhle začneš niečomu veriť, nedokážeš o tom premýšľať. Keď veríš, že dokážeš prenášať hory, tak zároveň o tom nemôžeš premýšľať, pretože by si prišiel na to, že je to blbosť. Že to nedokážeš. Ľudia veria niečomu, čo chcú aby bola skutočnosť. Chcú prenášať hory. No akonáhle človek niečomu uverí, zamrazí svoju myseľ a jednoducho o tom nepremýšľa. Tento stav vyhovuje tým, ktorí chcú ľudí pomocou viery ovládať. Ak by ľudia začali premýšľať, zistili by, že veria hlúpostiam.
Viera je potrebná ale zároveň nebezpečná. Je to dvojsečná zbraň. Aj nacisti verili… verili, že sú čistá rasa a tých, ktorí čistá rasa nie sú, treba odstrániť. Aká je príčina náboženských konfliktov? Lebo Boh povedal… Boh, alebo niekto, kto sa vydáva za božieho služobníka? Je to božia vôľa, alebo vôľa samozvaných zástupcov Boha? Vďaka náboženstvám sa dá manipulovať obrovské množstvo slepo veriacich ľudí. Pozor na to čomu a komu veríte, fakt pozor. Viera sa zneužíva na manipuláciu. Nájde sa veľa podvodníkov, ktorí zneužívajú vieru ľudí. Veľa ľudí sa ocitlo v rôznych pochybných sektách a spolkoch.
Vieru si treba overiť
Nestačí len veriť, treba si svoju vieru overiť. Ak niekto povie “Verím v Boha“, tak v podstate ukazuje svoju nevedomosť. Nevie, či Boh skutočne existuje, necíti jeho prítomnosť, iba slepo verí a dúfa, že Boh mu pomôže keď bude najhoršie. Ľudia sa modlia väčšinou len vtedy, keď je najhoršie a potrebujú pomoc. Už nevedia na koho sa majú obrátiť, tak si zrazu spomenú, že by im mohol predsa pomôcť Boh. Ó aké krásne naivné.
Ak ti poviem, že tvoje myšlienky sa zhmotňujú vo fyzickej realite, budeš mi veriť? Máš na výber 3 možnosti. Môžeš mi veriť, neveriť a môžeš si to overiť. Tým, že mi budeš veriť, alebo neveriť, nič nezískaš. Ale ak sa odhodláš si to overiť, môžeš zistiť či som vravel pravdu, alebo som ťa vodil za nos. Môžeš si o tom naštudovať viac a vyskúšať si to.
Ako som už na začiatku načrtol, veriť môžeme čomukoľvek a komukoľvek. Slepá viera býva často nebezpečná, pretože slepo veriaci sa dajú veľmi jednoducho manipulovať. Ich viera im zastiera ich rozum. Preto vznikajú rôzne, častokrát nebezpečné sekty. Ľudia sú ochotní uveriť hocijakej hovadine. A to je smutné.
Existuje Boh, alebo nie? To je večná otázka. Máme 3 spôsoby ako sa k tejto otázke postaviť:
Veriť, že Boh existuje
Neveriť, že Boh existuje
Overiť si, že Boh existuje
Prvé dva spôsoby sú založené na slepej viere. Ani prvým, ani druhým spôsobom nezistíme pravdu. Tretí spôsob je zaujímavý. Overiť si, že Boh existuje, to tu ešte nebolo. Dá sa to vôbec? A ak áno, ako?
Yoga
Pod slovíčkom yoga si možno predstavíte rôzne fyzické cvičenia. Nie je to celkom tak. Existuje viacero druhov yogy, pomocou ktorých si človek dokáže otvoriť dvere do duchovného sveta a môže si tak overiť existenciu Boha. Vlastnou skúsenosťou.
Yoga bola kedysi výsadou yogínov, pretože nebola vo svete tak rozšírená, ale dnes môže yogu praktikovať každý. O yoge píšem v článku “Čo je yoga?“.
Ak chcete poznať odpoveď na otázku či existuje Boh, yoga je jeden zo spôsobov ako ju získať. Verím v Boha / Neverím v Boha – to sú len smiešne dohady pre smiešnych ľudí.
Neverte všetkému čo napíšu
Niekedy napíšu aj napíšu…
Slepá viera sa netýka len viery v Boha, ale viery všeobecne. Ľudia majú tendenciu veriť rôznym hlúpostiam. Nemajú potrebu overovať si fakty, nemajú potrebu mať osobnú skúsenosť. Je jednoduchše slepo veriť ako si to overiť, niečo sa naučiť a získať tak poznanie a osobnú skúsenosť.
Ľudia môžu debatovať o rôznych veciach donekonečna. Môžu argumentovať koľko chcú, no kým nemajú osobnú skúsenosť, nevedia nič. Nič. Môžem ľuďom vysvetlovať niektoré veci donekonečna, no kým nezažijú to čo ja, nemajú šancu ma pochopiť. Márne budem ľuďom hovoriť o pozitívnych účinkoch meditácie. Budú buď prikyvovať hlavou a súhlasiť, alebo nesúhlasiť. Ale nebudú vedieť aké sú skutočné účinky meditácie, kým si nevyskúšajú meditovať aspoň 2 mesiace aspoň 10 minút denne.
Ak si niečo nemôžeš overiť osobnou skúsenosťou, ostáva ti len veriť, alebo neveriť. Alebo jednoducho zaujať neutrálny postoj a prijať fakt, že nevieš ako to naozaj je. Nevedieť nie je hanba. Povedať “neviem” je rozumnejšie ako povedať “verím” alebo “neverím“.
Ako som spomenul, viera je potrebná, ale je nebezpečná ak sa považuje za pravdu. Je to nebezpečná zbraň hromadného ničenia vďaka ktorej dokážu ľudia ničiť iných ľudí. Fakt bacha na slepú vieru. Slepo veriacich by sa patrilo prefackať, nech sa preberú. Nech robia niečo preto, aby mohli povedať “Viem” namiesto “Verím“.
Ak si myslíte, že dnes som ten istý človek ako som bol včera, tak ste na omyle. Ak si myslíte, že ma poznáte, tak ste na omyle. Žiaľ veľa ľudí si o mne vytvára obraz na základe mojich činov a názorov z minulosti. Keby zažili to, čo ja, keby zažili evolúciu vedomia na vlastnej koži, tak by vedeli, že človek podlieha neustálym zmenám a mení sa každou sekundou. Vedeli by, že dnes som iný ako som bol včera. Dnes mám iné názory a robím iné veci ako som robil v nedávnej minulosti.
Ak sa ti nechce čítať, pozri si vlog (7 min):
Evolúcia vedomia
Mením sa každým dňom a niektorí ľudia sa menia rovnakým tempom. Iní sa menia pomalšie, ale isto. Evolúcia vedomia prebieha neustále, každú sekundu. Každú jednu sekundu si môžeme uvedomiť niečo, čo sme si ešte pred sekundou neuvedomovali. Je to úžasné. Vedomie sa mení veľmi rýchlo. A podľa vedomia sa neskôr menia aj skutky.
Včera som jedol mäso, dnes ho nejem. Včera som sa dokázal nahnevať kvoli hocijakej hovadine, dnes už nie. Včera som bol smutný, dnes nie som. Včera som bol iný ako dnes.
Život je v neustálom vývoji. Nazýva sa to evolúcia. Nevyvíja sa len fyzická forma, ale vyvíja sa aj naše vedomie. Včera som sa mohol stotožňovať s mojim telom, ale dnes som sa naučil a pochopil, že nie som toto telo. Včera som nevedel koľko je 2 + 2, dnes už to viem. Učíme sa neustále a to nás formuje.
Keď som pred mesiacom napísal nejaký článok, neznamená to, že dnes sa s ním stotožňujem. Po mesiaci som sa zase niečo naučil a zase som sa trochu zmenil. S článkom, ktorý som napísal pred mesiacom som sa stotožňoval v momente, kedy som ho písal. Keď si dieťa, tak máš inú mentalitu a iné hodnoty. Keď si už dospelý, tak máš zase inú mentalitu a iné hodnoty. Počas života sa tvoja mentalita a tvoje hodnoty neustále menia. Moja mentalita a moje hodnoty sa za posledných pár mesiacov menili doslova zo dňa na deň. Dnes som pochopil niečo, čo som včera nechápal. Dnes som iný ako včera. Každý deň sa učím niečo nové a moje vedomie sa podľa toho mení. Ak som ti včera niečo hovoril, dnes už môžem tvrdiť úplne niečo iné. Ak som včera niečo robil, dnes už to nerobím. Robím zase niečo iné. A je to preto, lebo som sa zase niečo nové dozvedel, naučil. Neustále sa učím a vyvíjam.
Napríklad včera som odsudzoval ľudí, dnes už nie. Včera som pil alkohol, dnes už nepijem. Dnes už vnímam veci úplne inak ako som ich vnímal včera.
Dnes si myslíš, že je niečo pravda a zajtra zistíš, že je to vlastne blbosť.
Aj keď sa stretneš s priateľom, ktorého si dlho nevidel, je dosť možné, že bude iný ako si ho poznal. Bude mať inú prácu, iné hodnoty, iné názory.
Evolúcia vedomia je rýchla
Evolúcia vedomia prebieha v každom z nás veľmi rýchlo. Doslova zo sekundy na sekundu. Každú sekundu si môžeme uvedomiť viac a viac. No už dlhšie trvá kým sa to prejaví v našich činoch. Veľa ľudí pochybuje a prebieha v nich boj medzi srdcom a rozumom. Srdce vraví “Sprav to!” ale rozum vraví “Nerob to!“. Píšem o tom v článku “Rozum verzus srdce“. Niektorí ľudia si síce uvedomujú určité veci, ale počúvajú rozum namiesto srdca a tak ich evolúcia vedomia prebieha o čosi pomalšie, pretože nie je podporená činmi.
Evolúcia vedomia a činy
Činy sú veľmi dôležitou súčasťou evolúcie vedomia. Činy sú to, čo formuje našu osobnosť. Vďaka činom a slovám môžeme ukázať ostatným kto vlastne sme. Keby sme nič nerobili a nič nehovorili, ľudia by nás nepoznali. Boli by sme pre nich ako nejaký kameň, ako niekto cudzí. Len vďaka našim slovám a činom môžu povedať, že nás poznajú.
Činy a vedomie
Človek robí také činy, aké má vedomie. Ak má určitý stupeň vedomia, dokáže zabíjať a jesť zvieratá. Ak má iný stupeň vedomia, nedokáže zabiť ani muchu a už vôbec nedokáže zjesť mäso. Pretože si uvedomuje čo svojimi činmi spôsobuje a snaží sa páchať čo najmenej škody.
Až keď urobíme nejaký čin, vtedy ukážeme svetu kto vlastne sme. Vtedy ukážeme aké máme vedomie. Keď človek získa iný stupeň vedomia, ale stále robí rovnaké činy, ostatní nebudú vedieť, že je iný, že má iný stupeň vedomia. Až keď spraví niečo inak, niečo čo dovtedy nikdy nespravil, vtedy si ostatní môžu všimnúť, že je iný. A až keď podporí svoje vedomie činmi, vtedy sa vytvorí akýsi check-point (čekpoint), od ktorého sa potom môže odraziť ďalej, uvedomiť si vďaka činom ďalšie veci a robiť tak ďalšie činy.
Činy, vedomie a ja
Po prečítaní knihy “Vědecké poznání duše” som si uvedomil čo je vlastne mäso a prestal som ho jesť. Po pol roku nejedenia mäsa som pocítil očistu vedomia a zažil sombezpodmienečnú lásku. Neskôr som začal každý deň meditovať a vďaka meditácii som si uvedomil veľa vecí. Vedomie sa mi opäť prečistilo a posunulo na inú úroveň. Zmenil sa mi rebríček hodnôt a priority v živote. Vždy keď si niečo uvedomím, tak sa snažím podľa toho aj konať. Podporujem svoje vedomie činmi a vďaka činom si uvedomujem ďalšie veci. Činmi navyše ukazujem ľuďom kto som. Ľudia si tak môžu všimnúť, že dnes som iný ako som bol ešte pred nedávnom.
Činy sú dôležité
Činy sú veľmi dôležitá súčasť evolúcie vedomia. Každá jedna zmena vo vedomí by mala byť podporená činom, aby mohla nastať ďalšia zmena vo vedomí a následne vykonaný ďalší čin. Je to krásna reťazová reakcia.
Keď budem robiť stále to isté, ťažko si pri tom uvedomím niečo nové. Ľudia, ktorí majú prečítané desiatky kníh, sa len ťažko posunú ďalej keď teóriu neuvedú do praxe.
Posolstvo na záver
Aby mohla nastať evolúcia, musí najskôr nastať vnútorná revolúcia v každom človeku.
O egu som napísal už dosť článkov. Až toľko, že som musel založiť samostatnú kategóriu “ego“. O egu by sa dal natočiť celý film. Ego je vďačná téma, pretože je súčasťou nášho života a stále ovláda veľké množstvo ľudí. Je fascinujúce pozorovať ako sa ľudia pod nadvládou ega správajú.
Ak sa ti nechce čítať, pozri si vlog (7 min):
Život pod nadvládou ega
Život pod nadvládou ega je zvláštny. Človek musí mať vždy pravdu, ego chce vždy vyhrávať a mať všetko, po čom túži. Ego je jednoducho taký malý Satan, ktorý ľudí pokúša a zvádza na pochybné chodníčky. Ľudia navyše ani nevedia, že sú pod nadvládou ega. V tom je tá zákernosť.
Albert Einstein vedel, že Ego = 1 / poznanie. Čím viac máme poznania, tým máme menšie ego. Čím menej poznania máme, tým väčšie máme ego. Poznaním sa nemyslí to, čo sa naučíte v škole, alebo prečítate v knihách. Einstein mal na mysli poznanie samého seba. To je skutočné poznanie, ktoré môže priniesť úľavu od nadvlády ega.
Ego a pravda
Ľudia pod nadvládou ega sú mudrlanti. Myslia si, že ich názory sú jediné správne. Pozerajú sa na život len zo svojho obmedzeného pohľadu a nedokážu sa pozrieť na život očami iných. Nedokážu prijať rozdielne názory iných. Ego sa nás snaží presvedčiť: “Ja, ja, ja, ja mám pravdu“.
Keď vyjadríte svoj názor, ktorý sa nezhoduje s názorom iného, je zaujímavé pozorovať ako jeho ego bojuje o svoju pravdu. Je to celkom zábavné. Je zábavné pozorovať ako majú ľudia potrebu obhajovať si svoj názor, svoju pravdu a nedokázať pritom prijať názory iných. Často zhadzujú názory ostatných, snažia sa ich zosmiešniť, aby zdôraznili svoju pravdu. Takíto ľudia nedokážu prijať názory ostatných.
Mať pravdu je dobrý pocit pre ego. Ľudia pod nadvládou ega si nedokážu priznať, že by sa mýlili. Aby si potrvdili svoju pravdu, snažia sa ukázať, že ostatní sa mýlia. Hovoria: “Ty trepeš hlúposti. Ty nič nevieš“.
Argumenty ľudí pod nadvládou ega sú deravé ako ementál. Snažia sa obhájiť svoje názory za každú cenu a tak vznikajú v ich tvrdeniach diery, ktoré nevidia kvoli svojej zaslepenosti svojou pravdou. Píšem o tom v článku “Argumentačná vojna ega“.
Urážky a kritika
Ego nedokáže znášať urážky a kritiku. Keď ma ovláda ego a niekto mi povie niečo nepekné, zasiahne ma to v plnej sile. Budem sa kvoli tomu trápiť, budem si to brať osobne. Ale keď mám ego pod kontrolou, viem, že nemám brať urážky a kritiku osobne. Názory ostatných neurčujú to, kto naozaj som. Keď mi niekto povie, že som hlupák, to ešte neznamená, že hlupák naozaj som. To, kým som, určujem to len ja sám. Názory ostatných určujú len to akí sú oni sami. Ak má niekto potrebu neustále urážať a kritizovať, asi si tým kompenzuje nejaký komplex. Fascinujú ma ľudia, ktorí urážajú a kritizujú iných, ale sami v živote nič nedokázali. Dokážu iba urážať a kritizovať a snažia sa poukázať na nedostatky iných aby zakryli tie svoje.
Avšak konštruktívna kritika je fajn a môže nás posunúť ďalej. O tom ako prijať kritiku píšem v článku “Ako zvládať kritiku“.
O vlastnostiach ega sa viac rozpisujem v článku “Život pred a po ovládnutí ega“. Dozvieš sa v ňom načo je ego vôbec dobré.
Ovládni svoje ego
Keďže ego je zdrojom konfliktov, je dobré naučiť sa ho ovládnuť a mať ho pod kontrolou. Vždy keď máte pocit nadradenosti, neporaziteľnosti a neomylnosti, to je ego. Aj keď cítite, že vám bolo ukrivdené, aj to je ego.
Ego najviac vystrkuje rožky keď s niekym nesúhlasíte a máte potrebu mu ukázať, že sa mýli. Ego miluje keď môže iným ukazovať, že sa mýlia, že ich názory sú hlúpe, nesprávne a podobne. Kvoli egu nedokážete vidieť situáciu z inej perspektívy a myslíte si, že tá vaša je jediná správna.
Ego tiež vystrkuje rožky keď hráte nejakú hru a chcete vyhrať. Z ega pramení pocit neporaziteľnosti a nadradenosti – že som lepší ako ostatní, že predsa ja musím vyhrať. Je to krásna pasca ega. Ak človek nevyhrá, tak je sklamaný, lebo si nedokáže priznať, že ten čo vyhral, je lepší. Kvoli egu si človek nedokáže priznať, že by bol niekto lepší. Z ega pramení pýcha.
Pocity prameniace z ega sú možno pre človeka ovládaného egom príjemné, ale pre jeho okolie jeho správanie nie je vôbec príjemné. Egoistickí ľudia páchajú viac škody ako úžitku. Najhoršie na tom je, že si to ani neuvedomujú. Pretože kvoli egu si nedokážu priznať, že by niečo robili zle.
Mať pravdu za každú cenu, zhadzovať ostatných, túžiť po výhre a po uspokojení len seba, nie je pre spoločnosť moc prospešné. Žijeme život v interakcii s ostatnými ľuďmi a mali by sme sa ho naučiť žiť tak, aby sme sa dokázali navzájom tolerovať, ba čo viac, mali by sme si navzájom pomáhať. Ego nedokáže tolerovať iných. Egoistickí ľudia tiež nedokážu pomáhať iným. Ego sa zaoberá len sebou samým. Len ja, ja ja, až potom ostatní. Takýto egoistický postoj by bol vhodný vtedy, keby človek žil sám na opustenom ostrove. Lenže žijeme a interagujeme s inými ľuďmi a mali by sme sa naučiť podľa toho žiť tak, aby boli všetci spokojní. Rob iným to, čo chceš aby oni robili tebe, alebo ešte inak “Nerob iným to, čo nechceš aby oni robili tebe“. Toto treba mať na pamäti neustále. Pri každej svojej interakcii s ľuďmi by sme sa mali pýtať “Chcem aby toto robili ostatní mne?“.
Aby si dokázal ovládnuť ego, musíš si najskôr uvedomiť, že ťa ego ovláda. Akonáhle pocítiš pocit krivdy, nadradenosti, neporaziteľnosti či neomylnosti, uvedom si: “Aha, toto je ego“. Keď si toto uvedomíš, dokážeš pocity z ega spracovať a ovládnuť ego. Zo začiatku to bude možno ťažké, ale čím viac to budeš trénovať, tým jednoduchšie to bude. Keď ovládneš ego, pocítiš nádherný pocit slobody. Už viac nebudeš mať potrebu mať pravdu za každú cenu, vyhrávať a tváriť sa, že si najlepší na svete. K ovládnutiu ega môže výrazne prispieť aj meditácia. Keď som začal praktikovať každodennú meditáciu, po pár mesiacoch som presne vedel kedy ego vystrkuje rožky a dokázal som ho ovládnuť. O meditácii píšem v článku “Čo mi dala meditácia“.
Keď ovládneš ego a začneš trénovať pokoru, tvoj život získa iný rozmer. Veď uvidíš sám… O pokore píšem v článku “Čo je pokora?“.
To je dobrá otázka. Môžeš žiť kľudne bez duchovna, dá sa to. Veľa ľudí tak žije. No kvalita duchovného života a života bez duchovna je rozdielna. O tom čo je duchovno píšem v článku “Čo je duchovno“. Môj žvot bez duchovného poznania bol akýsi obyčajný. Klasika zarábať peniaze, chodiť do krčmy, chlastať s kamarátmi, občas zájsť na výlet, na festival a to bolo celé. Nič hlbšie v tom nebolo. Dnes, po svojom duchovnom prebudení vidím a zažívam oveľa viac ako predtým. Keď vidím ako žijú ľudia a čo sa deje vo svete, je mi z toho smutno. Ja vidím, že ľudia dokážu žiť bez vojen, hnevu, násilia, nenávisti a iných obludností. Všetky tieto obludnosti sú na svete preto, lebo ľudia žijú príliš materiálne, žijú ako zvieratá. Len jedia, spia, pária sa a občas sa radujú.
Ak sa ti nechce čítať, pozri si vlog (4 min):
Materiálne šťastie je len dočasné. Kúpite si auto, wow super, ste šťastní. Auto sa vám pokazí a zrazu máte po šťastí. Partnerské vzťahy dnes takisto prinášajú veľa bolesti a utrpenia. Prečo? Lebo ľudia nevedia tolerovať svojho partnera a nevedia si priznať svoje chyby. Chyby hádžu na iných. Za všetko môže on/ona! Akonáhle sa človek začne venovať sebarozvoju a duchovnu, začne sa učiť a začne chápať ako žiť šťastný a vyrovnaný život. Život plný šťastia, lásky a hojnosti.
Si šťastný? Budeš šťastný aj keď prídeš o všetko materiálne? Máš dobré vzťahy s ostatnými? Máš dobrý vzťah sám so sebou? Máš sa rád? Máš rád ľudí? Vážiš si všetko čo máš?
Ak si čo i len na jednu otázku odpovedal “nie”, tak by si mal zvážiť duchovno a začať aspoň meditovať. Vďaka duchovnu nájdeš vnútorný pokoj, trvalé šťastie a lásku, odpovede na svoje otázky a veľa iného. Okúsiš plody z duchovného sveta.
Nikdy predtým som nebol taký šťastný a láskyplný ako teraz. Ku šťastiu nepotrebujem žiadne externé zdroje. Šťastie a láska sú jednoducho vo mne. Ja vyžarujem lásku, ja vyžarujem šťastie. A to, čo vyžarujem, to aj prijímam. Najlepšie na tom je, že tá láska a šťastie sa každým dňom stupňuje.
Keď človek pochopí, že nie je toto telo, keď pochopí silu myšlienky, keď zistí aký má potenciál a začne ho využívať, vtedy sa začne pozerať na život inými očami a dokáže zažiť bezpodmienečnú lásku, šťastie a hojnosť. Vytvorí si raj na Zemi. Spoločne s ostatnými láskyplnými ľuďmi. Potenciál ľudskej bytosti je ohromný. Dúfam, že ho bude objavovať stále viac a viac ľudí. Dúfam, že ho objavíš aj ty. Začni aspoň 5 minutovou meditáciou denne. Tých 5 minút ťa nezabije, môže ťa to iba posilniť.
Nejde iba o šťastie jednotlivca. Momentálne ide o záchranu a šťastie celej planéty. Sme svedkami násilia, vojen, hnevu a iných nepekných vecí. Ľudia za posledných pár rokov zničili planétu tak ako žiadna iná civilizácia. A to práve preto, lebo ľudia sa nevenujú duchovnému rozvoju. Žijú príliš materiálnym, deštruktívnym spôsobom. To, že slepo veria náboženstvám nie je duchovný rozvoj. To je obyčajný fanatizmus. Ľudstvo má momentálne 2 možnosti: buď sa ľudia začnú venovať duchovnému rozvoju a získajú tak šancu na záchranu, alebo sa budú ďalej venovať deštrukčným činnostiam a zničia samých seba. Otvorte oči a poobzerajte sa okolo seba koľko škody ľudia páchajú. Zabíjajú vlastnú matku Zem, to je choré. Ľudia sa až príliš vzdialili od prírody a neuvedomujú si, že je to naša matka. Že na prírode závisí náš život. Ľudstvo ničí prírodu, zabíja svoju matku závratnou rýchlosťou a to len preto, lebo žije v nevedomosti a ignorancii materiálnym životom. Ľudia sa vzdialili od prírody a súčasne aj od duchovna. Momentálne ľudí plieska puberta ale ja dúfam, že to prejde, že dospejú a vrátia sa k duchovnému životu. Inak budú neustále trpieť.
Duchovný rozvoj je jediná možnosť na záchranu ľudstva. Láska je cesta, láska je cieľ ♥
Ešte v roku 2014 som bol zarytý ateista a o duchovne som nemal ani poňatia. V Brne som stretol párkrát Krišňákov, od ktorých som si kúpil knihy, mimochodom veľmi lacné, iba za 100,-Kč, hrubšie za 200. Začal som čítať, ale moc som im nerozumel. Keď som stretol Krišňáka po tretíkrát, tak ma pozval na nedeľný program do ich chrámu. To bolo pre mňa niečo úplne nové, niečo nevídané. Píšem o tom v článku “Hare Krišna“. Zapáčilo sa mi to, tak som Krišňákov začal navštevovať pravidelne a kúpil som si knihu “Vědecké poznání duše“. Po prečítaní Vědeckého poznání duše som si uvedomil čo je mäso a prestal som ho jesť. Po pol roku nejedenia mäsa sa moje vedomie tak očistilo, že som dokázal pocítiť bezpodmienečnú lásku. Píšem o tom v článku “Pravá láska – láska k duši“. No a odvtedy, od januára 2015 sa môj život začal uberať duchovným smerom.
Začal som študovať o twin flames (dvojplameňoch), o aurách, čakrách, astrálnom cestovaní a veľa iných zaujímavých vecí, o ktorých píšem v Príručke duchovna pre čerstvo prebudených. Koncom apríla som začal praktikovať každodennú meditáciu a to posunulo moje vedomie míľovými krokmi vpred. Preto hovorím, že meditácia je základ šťastného života. Meditácia je riešenie snáď na všetky problémy – osobné aj celosvetové. Keby všetci ľudia meditovali každý deň, na svete by neboli vojny, vraždy, násilie, hnev, nenávisť a iné obludnosti. O meditácii píšem v článku “Čo mi dala meditácia“. Účinky meditácie sa neustále stupňujú. Je to úžasné. Doprajte si aspoň 10 minút denne meditáciu a sledujte ako sa vám zmení vedomie a život.
