Aby sme si na začiatok ujasnili: ak nazvem niekoho ignorantom, alebo obmedzeným, nechcem nikoho uraziť. Len pomenúvam veci pravými slovami. Nenašiel som zatiaľ výstižnejšie slovíčka.

Prevládanie ignorancie

V súčasnosti vládne vo svete ignorancia a obmedzenosť. Narážam na ne každodenne. V dnešnej dobe je bežné ignorovať fakt, že je niečo tak, či onak. Ľudia nie sú ochotní pochopiť a prijať, že je niečo tak, či onak. Kedysi si ľudia mysleli, že Zem je plochá. Nedokázali prijať možnosť, že by mohla byť elipsoidná. Dnes ľudia takisto kvoli svojmu obmedzenému pohľadu na svet zatracujú veľa vecí. Napríklad zatracujú duchovno. Alebo zatracujú myšlienku, že svet by mohol byť bez strachu, hnevu, nenávisti, násilia, krádeží a vojen.  Zatracujú jednoducho veľa vecí, o ktorých vedia veľmi málo. Prečo je to tak?

Hlúposti

Označiť niečo ako hlúposť je jednoduchšie ako naštudovať si o tom a zistiť, že to až taká hlúposť nie je. Len lenivý a obmedzený ignorant môže niečo označiť ako hlúposť bez toho aby o tom vedel niečo viac. Žiaľ takých sa pohybuje vo svete stále veľa. Myslia si, že všetko vedia, všade boli a všetko videli. Pritom vedia trt. Mám ich tiež pár medzi priateľmi. Prepáčte za to označenie “lenivý a obmedzený ignorant”, znie to možno vulgárne, ale jemnejšie a výstižnejšie označenie som zatiaľ nenašiel.

Keď niekomu napríklad poviem, že svojimi myšlienkami si tvorí vlastnú realitu a povie, že je to blbosť, je to ignorant. Keby nebol obmedzený ignorant, naštudoval by si o tom viac a začal by robiť pokusy, vďaka ktorým by s veľkou pravdepodobnosťou dospel k záveru, že svojimi myšlienkami si tvorí vlastnú realitu.

Inteligentný človek nemá klapky na očiach. Nechová sa ako pštros strkajúci hlavu do piesku v snahe vyhnúť sa novým myšlienkam a rozvoju.

Inteligentný človek nie je naivný. Neprijíma slepo myšlienky. Dôkladne študuje a zažíva, potom to hodnotí podľa svojho rozumu. Testuje nové myšlienky a nové cesty rozvoja pomocou pokusov a svojich skúseností.

Inteligentný človek študuje tieto myšlienky s jasnou objektívnou mysľou.

Kdežto ignorant len povie: “To je blbosť” a je vybavené. Poznám veľa takých ignorantov a stále sa čudujem prečo sú takí. Tak trochu ich chápem, lebo aj ja som bol taký. Myslel som si, že všetko viem, všade som bol a všetko som videl. Ale pritom som žil v totálnej nevedomosti a ignorancii, neschopný prijať fakty za hranicou svojho aktuálneho poznania. Keby mi niekto pred pár rokmi povedal, že svojimi myšlienkami si vytváram svoju realitu, asi by som na neho tiež pozeral ako na mimozemšťana a ešte by som sa mu aj smial aký je hlupák, že verí takým hlúpostiam. Našťastie som sa z toho dostal a z ignorancie som vytriezvel. Môj život je teraz oveľa krajší. Nezatracujem veci, ktorým nerozumiem. Snažím sa o nich naštudovať viac a získať tak väčšie poznanie a pokiaľ možno aj osobnú skúsenosť. Ak mi niekto povie, že medzi nami žijú mimozemšťania, nesmejem sa mu. Snažím sa pochopiť a zistiť ako prišiel k tomuto zisteniu. Keď mi niekto povie, že ľudia sú manipulovaní médiami, tak sa na to pozriem bližšie a uvidím, že je to naozaj tak. Keď mi niekto povie, že svet je ovládaný malou skupinkou nechutne bohatých ľudí, tak sa nad tým zamyslím a zistím, že to tak naozaj môže byť. Nemusím tvrdiť, že to je pravda, alebo blbosť. Kým si nie som na 100% istý, že je to naozaj tak, môžem nechať vráta otvorené a pripustiť, že to tak môže, ale aj nemusí byť. Nie je všetko iba čiernobiele. Existujú aj iné farby. Nemôžem tvrdiť, že je niečo pravda, alebo blbosť kým to nemám overené. Ak mi niekto povie, že vajíčko sa nerozbije keď ho hodím na zem, môžem mu uveriť, alebo si to môžem overiť a zistiť, že táral. Ak si niečo nemôžem overiť, tak ani nemôžem vedieť či je to pravda, alebo výmysel. Jednoduchá logika, ktorá nepustí. Preto nechápem ľudí, ktorí označujú niečo za výmysel keď svoje tvrdenie nedokážu doložiť. Takíto ľudia ma neustále fascinujú.

Ignorancia nikam nevedie

Keď označím niečo ako hlúposť a odmietnem to, nič sa nedozviem. Keby ľudia stále odmietali, že Zem je elipsoid, alebo keby si mysleli, že Zem je stredom vesmíru, boli by sme stále v stredoveku.

Sokrates raz povedal:

„Viem, že nič neviem“

Mal dostatok sebareflexie a pokory na to, aby si uvedomil, že ešte nevie veľa vecí. Jeho výrok by sa dal sformulovať takto: „Viem, čo neviem, a to je najcennejšia časť mojich vedomostí“, lebo ak človek aspoň vie, že niečo nevie, spýta sa buď tých, čo to vedia, alebo je v tej veci aspoň opatrný. Ale najväčšie chyby sa robia vtedy, keď sme presvedčení, že niečo vieme, ale v skutočnosti to nevieme. A takých mudrlantov, ktorí si myslia, že niečo vedia, chodí po svete veľa.

Toto je odkaz pre vás, milí ignoranti, mudrlanti a vševedi. Trochu sa zamyslite a skúste si naštudovať o tom, o čom nič neviete a možno zistíte, že to nie je až taká hlúposť ako sa Vám na prvý pohľad zdalo. Z histórie vieme, že to, čo bolo kedysi považované za hlúposti, sú teraz fakty. Pretože ľudia začali študovať viac a dozvedeli sa viac a uznali, že ich doterajšie teórie boli mylné. Inteligentný človek sa poučí a získa poznanie. Hlupák označí niečo s čím nesúhlasí za hlúposť a je vybavené. Prosím nebuďte hlupáci. Naozaj sa skúste zamyslieť a naštudovať si o veciach, ktorým nerozumiete. Nebuďte leniví.

Ďakujem!

Všimol som si, že ľudia sa nechávajú ľahko manipulovať. O manipulácii strachom píšem v článku “Vzbudzovanie strachu ako manipulatívna technika“. Jedna vec je manipulácia ľudí pre dosiahnutie určitého cieľa a druhá vec je predpovedanie správania ľudí, vďaka ktorému môžu manipulátori dosahovať tieto ciele. A aj dosahujú. Keby nevedeli ako sa ľudia zachovajú, manipulácia by nemala zmysel, minula by sa účinku. Keby bolo správanie ľudí nepredvídateľné, manipulácia by nebola možná.

Ak sa ti nechce čítať, pozri si vlog (12 min):

Predpovedanie správania

Predpovedanie správania ľudí je veľmi jednoduché. Ak navyše ľudia žijú v strachu, je to ešte jednoduchšie. Po čom ľudia žijúci v strachu najviac túžia? Predsa po bezpečí. Túžia po záchrancovi, ktorý ich zachráni. Ak sa taký záchranca ukáže, s radosťou ho príjmu. Podobne ako pes prijme kosť, po ktorej tak veľmi túži.

Po čom ľudia žijúci v biede túžia? Po tom aby sa z tejto biedy dostali. Ak sa ukáže niekto, kto im nasľubuje, že ich z biedy dostane, opäť mu to zožerú aj s navijakom a s radosťou ho prijmu. Niektorí nie s radosťou, ale zo zúfalstva. Ak je niekto v ťažkej životnej situácii a niekto mu sľúbi, že ho z nej dostane, zo zúfalstva to prijme, lebo mu prakticky nič iné neostáva.

Predpovedanie správania ľudí je najľahšie keď sa nachádzajú v strachu, biede, alebo inej nepríjemnej situácii a emočnom rozpoložení. Je to naozaj jednoduché a mnohí to využívajú vo svoj prospech. Hlavne politici pred voľbami. Vyberú si masu nespokojných ľudí a ponúkajú im riešenia v podobe sladkých rečí – predvolebných sľubov. Ľudia im na to naletia každé voľby. Každé. Nepoznám prípad kedy tomu tak nebolo.

Princíp manipulácie ľudí je veľmi jednoduchý. Stačí si vybrať cieľovú skupinu, ktorá má nejaké problémy. Následne im ponúknuť riešenia a máme ich tam kde sme ich chceli mať. Hotovo. Jednoduché. Dokáže to každý. Na to netreba mať dve vysoké školy. Dokonca ani jednu.

2. level

Ďalší spôsob manipulácie je tiež jednoduchý. Používajú ho aj deti. Pamätáte si keď ste možno vy, alebo niekto z vašich kamarátov dali pohlavok inému kamarátovi zo zadu? Vyzerá to nejak takto:

No a presne o to ide. Nahúckať jedného proti druhému. Stačí ak len jeden stratí trpezlivosť a vyštartuje a máme hotovo. Keď túto manipuláciu používajú deti, je pomerne neškodná. Horšie je, keď ju používajú vysokopostavení ľudia proti sebe, alebo proti bežným ľuďom. Poštvať jednu skupinu ľudí proti druhej je pomerne jednoduché a výsledok býva zvyčajne dosť brutálny. Viď Islamský štát. Táto praktika sa využíva bežne po celom svete. Dokonca sa takto môžu poštvať aj štáty proti sebe. Stačí zinscenovať nejaký útok pod vlajkou jedného štátu na druhý a máme oheň na streche. Presne takto začala 2. svetová vojna: https://sk.wikipedia.org/wiki/Druh%C3%A1_svetov%C3%A1_vojna#Vypuknutie_vojny_v_Eur.C3.B3pe

3. level

Ďalší level manipulácie je manipulácia emóciami a násilím. V tomto leveli už nie je predpovedanie správania ľudí také ľahké. Predstavte si mierumilovný protest. Ľudia v kľude pochodujú a zrazu sa nájde pár rebelov, ktorí rozpútajú nespokojnosť a potom aj násilie. Čo sa stane? Polícia samozrejme zakročí, ale nechajú sa strhnúť aj ostatní ľudia? Prejdu do útočného módu, alebo si zachovajú chladnú hlavu a naďalej sa pokúsia byť mierumilovní? Správna odpoveď dostane bludišťáka.

Správne odpovede sú obe. Aj keď na základe doterajších protestov by sa dalo predpokladať, že vyústia do násilia. To je väčšia šanca ako tá druhá mierumilovná. Žiaľ ľudia majú z nejakého dôvodu radi násilie. Fakt netuším prečo. Veď už ako malý som pochopil, že násilie nikam nevedie, tak prečo to nechápu dospelí? Asi viem prečo. Lebo emócie. Ľudia sa nechávajú ovládať emóciami a následne sú schopní páchať rôzne zverstvá ako aj násilie. No a máme to! Bingo! Kľúčom k tejto manipulácii ľudí sú emócie! Stačí v ľuďoch rozdúchať emócie a už to ide. Ako víchrica. Budú sa medzi sebou masakrovať. Stačí poznať tajné kódy hry a levely sa prechádzajú jednoducho.

Najúčinnejšia emócia je strach a nenávisť. Zo strachu je už len krôčik k nenávisti. Strach vedie k hnevu, hnev vedie k nenávisti a nenávisť vedie k utrpeniu.

Ak vyvoláme v ľuďoch vzájomnú nevraživosť, máme zarobené na konflikt, častokrát na občiansku vojnu. Super nie? (dúfam, že ste vycítili iróniu)

Majdan

Majdan je manipulačná technika, ktorá sa snaží vtiahnuť občanov do občianskej vojny. Exemplárny príklad je Ukrajina. Názov Majdan pochádza z Kyjevského hlavného námestia Majdan, kde nastalo pomerne veľké krviprelievanie.

Majdan funguje na princípe obete a nepriateľa. Obetiam je prezentovaný nepriateľ ako ten najväčší zloduch, kvoli ktorému sú obete obeťmi. Na Slovensku sú obete ľudia pracujúci za minimálnu mzdu, ale tiež lekári, sestričky, učitelia a ostatní ľudia s podpriemerným platom a tiež nezamestnaní, invalidi a ďalší ľudia žijúci pod hranicou chudoby. Je to masa ľudí. Nepriateľmi obetí sú na Slovensku hlavne politici, ktorí rozkrádajú štát a na občanov kašlú a pre mnohých ľudí sú nepriatelia aj Rómovia, ktorí žijú, respektíve takzvane parazitujú na sociálnych dávkach. Na Slovensku by sa dala ešte spoločnosť rozdeliť na ľavičiarov a pravičiarov, ktorí sa navzájom nenávidia. Aj z toho môže Majdan profitovať. Princíp Majdanu spočíva v rozdúchaní nevraživosti voči nepriateľovi a potom už to ide samo. Je to opäť hra na emócie, ale extrémnejšia. Cieľom Majdanu je rozvrat súčasnej vlády, ktorému môže predchádzať a často aj predchádza občianska vojna.

Odporúčam si o Majdane naštudovať viac. Je to zaujímavá technika: http://www.hlavnespravy.sk/pavol-novotny-demonstracie-v-madarsku-alebo-neuspesny-pokus-o-madarsky-majdan/419403. Je dosť možné, že v blízkej budúcnosti zažijú Majdan ďalšie európske krajiny. Možno aj Slovensko.

Manipulácia na základe emócií

Ak ľudí ovládajú emócie, správajú sa iracionálne. Napríklad keď je človek zamilovaný, robí rôzne veci, ktoré by inak nerobil a ani si neuvedomuje, že ich robí. Myslí si, že jeho správanie je v poriadku. Je ovládaný zamilovanosťou. Akákoľvek emócia môže ľuďom spôsobiť, že sa budú správať iracionálne. Najsilnejšie emócie sú strach, hnev a nenávisť. Pomocou týchto emócií sa dajú ľudia najľahšie manipulovať. A dajú sa tiež manipulovať aj pomocou pozitívnych emócií ako napríklad súcit. Príklady radšej vynechám, lebo by som bol zase považovaný za konšpirátora. Už teraz mám pocit, že som prekročil hranicu a budem označený ako konšpirátor.

4. level

Tento level je najťažší. Čo ak máme ľudí, ktorí nie sú nespokojní natoľko, aby naleteli na sladké reči? Čo ak sa tí ľudia ani nedajú strhnúť emóciami? Veď to sú úplní roboti. Žiaľ takých je v súčasnosti veľmi málo a preto ich pravdepodobne prevalcujú nespokojní a emočne výbušní ľudia z levelov 1 až 3.

Čo s ľuďmi, ktorí poznajú aj manipulatívnu techniku Majdan? Moc ich zatiaľ nie je a nemajú ani taký vplyv na verejnosť, takže sú pomerne neškodní. Masu ľudí zmanipulujeme Majdanom a týchto pár ľudí, ktorí nás prekukli necháme tak. Ak z nich vycítime nebezpečenstvo, tak ich jednoducho umlčíme a hotovo. Máme na to svoje techniky.

Ak by si masa ľudí bola vedomá tretieho levelu, manipulačnej techniky Majdan, manipulátori by museli vymýšľať a testovať ďalšiu techniku.

Lenže čo ak by bola masa ľudí natoľko uvedomelá, že by dokázala prekuknúť každú manipulatívnu techniku? Pravdepodobne by sa stala nemanipulovateľnou, alebo len veľmi ťažko manipulovateľnou a to by sa moc neoplatilo. Viac sa oplatí udržiavať ľudí neustále v nevedomosti. Podstrkovať im televíziu, filmy, seriály, porno, smartfóny, hry, kŕmiť ich polootráveným jedlom a podstrkovať im čo si majú myslieť pomocou mass médií, vzbudzovať v nich túžby a poskytovať im na ne pôžičky, zamestnávať ich prácou, ktorou si zarobia tak akurát na živobytie, aby nezarobili príliš veľa, inak by získali slobodu, vďaka ktorej by mali čas na premýšľanie a mohli by si uvedomiť, že sú ovládaní a tým pádom by postúpili do levelu 4, čo by pre elitu nebolo výhodné. Žiaľ veľa ľudí ešte nepostúpilo do levelu 4 a preto sú manipulovateľní a ich správanie je predvídateľné a elita to naplno využíva.

Čo robiť aby ľudia postúpili do levelu 4?

Zblbnutým a zmanipulovaným ťažko vysvetlíte, že sú zblbnutí a zmanipulovaní. Neustále si budú mleť svoje. Nedokážu takmer vôbec premýšľať vlastnou hlavou. Všetky názory, ktoré majú, si niekde prečítali a nadobudli od niekoho iného. Žiaľ s takýmito ľuďmi sa nedá robiť prakticky nič. Ostáva nám len prizerať sa ako sa nechávajú manipulovať a navzájom sa medzi sebou nenávidia a masakrujú. Je mi to ľúto, ale nedokážem s tým nič robiť. Snažil som sa už veľakrát, ale vždy som narazil. Slepému môžeme ukazovať svetlo, ale on ho nedokáže vidieť. Na to, aby sa masa ľudí prebudila a uvedomila, potrebuje dostať silnú facku. Buď sa jednotlivci zmenia sami a postupne sa spoločnosť pretransformuje do levelu 4, alebo zažije facku, ktorá bude veľmi bolieť. Rozhodnutie je na jednotlivcoch.

Ako do levelu 4?

Manipulácia je možná len vtedy, keď ľudí ovládajú emócie. Ak sa ľudia naučia ovládnuť emócie, budú prakticky nemanipulovateľní. Z vlastnej skúsenosti viem, že to ide.

Ak sa chcete dostať do levelu 4, teda do pohody bez strachu, hnevu, nenávisti, odsudzovania a posudzovania, odporúčam prečítať si článok “Spôsoby pre očistenie vedomia“. Nájdete tam okrem iného techniku vedomého žitia, vďaka ktorej si dokážete uvedomiť, že vás ovládajú emócie a môžete s nimi pracovať. Je to super technika, ktorá mi veľmi pomohla.

Veľa šťastia ľudkovia. Budúcnosť sveta závisí na každom z nás.

Táto jednoduchá veta sa dá pochopiť viacerými spôsobmi. Avšak ja mám na mysli len jeden jediný.

Ak sa ti nechce čítať, pozri si vlog (5 min):

Problém sám so sebou

Mať problém sám so sebou znamená byť nejakým spôsobom v nepohode. Ak je človek v nepohode, následne šíri túto nepohodu aj okolo seba. Predstavte si nahnevaného človeka. Hnev je nepohoda, je to nepríjemná emócia, ktorá škodí nie len tomu, kto sa hnevá, ale aj všetkým naokolo. Človek, ktorý sa často hnevá, má evidentne nejaký problém. A nie je to kvoli tomu, že je cholerik. Problém je v podvedomí a vo vedomí. Kedysi som sa dokázal nahnevať kvoli úplnej blbosti. Stačilo mi povedať niečo nepekné a už bol oheň na streche, už to vo mne vrelo. Pomocou meditácie som dokázal ovládnuť ego a očistiť vedomie a už ma len tak niečo nerozhnevá. Dokážem s hnevom pracovať na vedomej úrovni. Ak ma náhodou niečo rozhnevá, uvedomím si “Pozor, pozor, hnev, buď s touto emóciou opatrný, nenechaj ju vybuchnúť a ovládnuť ťa“. A následne dokážem hnev pekne vypustiť tam, odkiaľ prišiel a je kľud. Dokázať pracovať s emóciami na vedomej úrovni je úžasná schopnosť. Odporúčam každému naučiť sa žiť vedome. Píšem o tom v článku “Vedomé žitie“.

Akákoľvek negatívna vlastnosť, alebo emócia vytvára nepohodu a problémy. Keď je človek nespokojný sám so sebou, automaticky je nespokojný s okolitým svetom. Všetko mu vadí. Na všetko nadáva a má problémy s ostatnými. Pritom stačí tak málo. Stačí sa pozrieť úprimne do seba a uvidieť tam ten neporiadok a snažiť sa ho upratať. Upratať sa dá rôznymi spôsobmi. Píšem o tom v článku “Spôsoby pre očistenie vedomia“. Realitu vnímame na základe nášho vedomia. To, či vidíme ľudí a situácie ako dobré, alebo zlé, záleží od vedomia. Píšem o tom v článku “Vedomie a vnímanie reality“.

Problém s ostatnými

Ak máme problém s ostatnými, vždy hľadajme príčinu v sebe. Ak sa dokážeme do seba úprimne zahľadieť, nájdeme príčinu problému a následne ju môžeme riešiť. Dôležitá je pokora a úprimnosť. Je dôležité vedieť si priznať, že mám problém a až potom ho môžem začať riešiť. Píšem o tom v článku “Pôvod všetkých problémov ľudstva“.

Človek, ktorý má v sebe upratané, nemá so sebou problém a tým pádom nemá problém s ostatnými. Ak majú ostatní problém s ním, je to ich problém.

Stále veľa ľudí má tendenciu odsudzovať a posudzovať ľudí na základe ich činov, vzhľadu, alebo vyslovených slov. A nie len ľudí, ale aj situácie. Bol som taký istý, no naučil som sa neodsudzovať a neposudzovať. Môj život je zrazu oveľa krajší, pokojnejší.

Ak sa ti nechce čítať, pozri si vlog (6 min):

Komplikuješ si život

Ľudia si svoj život komplikujú tým, že sa porovnávajú s ostatnými. To má dvojaký efekt. Ak sa porovnávame s inými a to nás motivuje, aby sme sa zlepšovali, je to fajn. Ale ak sa porovnávame s inými a vyvoláva to v nás negatívne pocity ako napríklad závisť, to už až také fajn nie je.

Odsudzovanie a posudzovanie vychádza častokrát zo závisti: ten má veľa peňazí, ten veľa zarába, on určite kradne, alebo to dosiahol nečestným spôsobom. Takéto zmýšľanie nehovorí nič o danom človeku, ktorého odsudzujeme/posudzujeme. Hovorí to len o nás, o našej úbohej mentalite. Čo tak pozrieť sa skôr na seba kým odsúdime iných? Podľa seba súdim teba. Vo veľa prípadoch to tak je. Ak o niekom hovoríme, že je zlodej, sami sme zlodeji. Ak o niekom hovoríme, že je nečestný, sami sme nečestní. Ak o niekom hovoríme, že by spravil to, či ono, sami by sme to spravili tiež.

Väčšinou si všímame na iných také vlastnosti, ktoré nás iritujú. Iritujú nás preto, lebo máme rovnaké vlastnosti. Nastáva rezonancia. Keby sme ich nemali, len by sme mávli rukou, prípadne by sme si ich ani nevšimli. Rezonancia by nenastala.

Ľudia tiež nedokážu pochopiť prečo niektorí ľudia konajú tak ako konajú. Nevedia čo vo svojom živote tí ľudia zažili a prečo robia to, čo robia. Je jednoduchšie niekoho odsúdiť ako zisťovať prečo koná tak ako koná. “Ten je zlý, to je alkoholik” – prečo pije? Čo spustilo jeho závislosť? Ako by sa mu dalo pomôcť? Keby sa ľudia vedeli pozrieť na život ostatných aj z iného pohľadu ako len zo svojho, dokázali by pochopiť prečo ľudia konajú tak ako konajú.

Ľudia nesúdia len podľa vlastností a činov, ale aj podľa vzhľadu.

Stereotypy – Autoodsudzovanie

“Ten má dready, ten určite húli trávu“. “Ten má ružový sveter, to je gay“.

Keď ideš po ulici a oproti sebe vidíš róma, tvoja myseľ ti v hlave automaticky vytvára myšlienky typu “Dávaj si pozor, aby ťa neokradol“, “Len nech si odomňa nič nepýta“, a podobne. Keď ti niekto povie, že je mormon, alebo Krišňák, tvoja myseľ ti automaticky povie “Pozor, sekta!“. Myseľ vytvára rôzne domnienky, ktoré majú často ďaleko od reality.

Subjektívny pohľad

Každý človek vníma realitu trochu inak. Čo človek, to pohľad na svet. Ak sa jeden človek pozrie na iného človeka v ružovom tričku, môže si pomyslieť, že ten v ružovom je gay. Keď sa druhý človek pozrie na iného človeka v ružovom tričku, môže si pomyslieť “Aké pekné tričko“. A ďalší si zase nemusí pomyslieť nič. Ten, kto sa naučil neposudzovať a neodsudzovať, ten vidí realitu takú, aká je.

Tvoje odsudzovanie a posudzovanie nevypovedá nič o realite

Ak odsudzuješ a posudzuješ, je to len tvoj subjektívny pohľad. V skutočnosti sú ľudia a situácie úplne iné ako ich vidíš ty.

Problém je, že ľudia si vytvárajú akúsi subjektívnu realitu, v ktorej vidia ľudí a situácie tak, ako ich chcú vidieť, nie tak, aké v skutočnosti sú.

Pamätajte, že realita býva často iná ako sa nám zdá. Našu realitu si vytvárame na základe našich domnienok. Myslíme si že ten je taký, tá je taká, ten by spravil v tej situácii to a to. Udivuje ma schopnosť ľudí vedieť čo by spravili iní ľudia. Tiež ma udivuje schopnosť ľudí vedieť čo je pre iných najlepšie.

Pozorujem, nesúdim

Odkedy nesúdim situácie a ľudí a len ich nezávisle pozorujem, svet je akýsi krajší. Je vo mne viac lásky, ktorú môžem následne rozdávať. Vidieť situácie a ľudí takých akí sú, to je super pocit. Vytvárať si predsudky a domnienky, to je celkom nepríjemné.

Kým som posudzoval a odsudzoval, vytváralo to vo mne akési bloky k daným situáciam a osobám. Vidieť osoby a situácie ako zlé, nie je nič príjemné. Naučiť sa ich vidieť ako neutrálne, to chce čas a veľa snahy. Občas ešte použijem slovíčka “dobré” a “zlé”, ale to len preto, aby ma ostatní pochopili. Pretože ostatní stále vnímajú dualitu, vnímajú dobro a zlo. Občas to ešte vnímam aj ja keď je dobro a zlo veľkých rozmerov. Napríklad vojny, špinavé praktiky politikov, rozkrádanie štátu a podobne. To ešte nedokážem vnímať ako neutrálne.

Vyskúšaj len pozorovať

Keď sa prichytíš, že odsudzuješ, alebo posudzuješ, zastav sa a skús sa pozrieť na ľudí a situácie neutrálnymi očami. Uvedom si: “Pozor! Teraz súdim…“. Ak si začneš uvedomovať kedy súdiš a dokážeš s tým pracovať, postupne sa dokážeš prepracovať až do bodu kedy prestaneš súdiť úplne. Uvedomíš si, že tvoj pohľad na situácie a ľudí je obmedzený a že skutočnosť je iná. Chce to veľa vedomého úsilia, ale ide to.

Keď prestaneš odsudzovať a posudzovať, budeš zase o kus slobodnejší. Oslobodíš sa od programu, ktorý ti v hlave vytvára nepríjemné myšlienky, kvoli ktorým nedokážeš vidieť realitu takú aká je.

Veľa šťastia!

Zamýšľaš sa niekedy nad životom? Nad svojim životom? Si so svojim životom spokojný? Si šťastný? Si tam, kde chceš byť? Ak áno, gratulujem! Ak nie, tak s tým niečo sprav. Že sa to nedá? No poďme sa na to pozrieť. V živote človeka tvoria drvivú väčšinu jeho života 3 podstatné veci – škola, práca, vzťahy.

Ak sa ti nechce čítať, pozri si vlog (7 min):

Škola

Vzdelanie je dôležitá súčasť každého človeka. Ak študent chodí do školy pretože sa chce niečo naučiť, je to fajn. Ale ak študent študuje len preto, aby dostal titul, je to smutné.

Poznám veľa ľudí, ktorých škola štve. Majú plné zuby školy a školských povinností. Musím toto, musím tamto… a nemám čas na to, čo chcem naozaj robiť. Veľa študentov sa musí veľmi premáhať, aby začali písať bakalárku, diplomku, alebo inú väčšiu prácu. Prečo? Lebo ich to nebaví. Keby ich to bavilo, mali by prácu napísanú behom pár dní. Prečo ľudia vôbec robia niečo, čo ich nebaví? To je mi záhadou. Študovať len kvoli titulu a zabiť tak 3 – 5 rokov produktívneho života je celkom šialené.

Potrebuješ titul?

Zamysli sa či naozaj potrebuješ titul na to, aby si mohol robiť to, čo ťa baví. Ja som bol jeden z tých šťastnejších, ktorí zistili, že titul nepotrebujú. Škola mi viac brala ako dávala a tak som sa na školu v poslednom semestri bakalárskeho štúdia jednoducho vykašlal. Uvedomil som si, že keď sa budem namiesto školy venovať tomu, čo chcem robiť, dá mi to oveľa viac. Vďaka tomu, že som sa namiesto nezmyselných predmetov v škole učil užitočné veci, ktoré v praxi naozaj využijem, som si dokázal nájsť prácu ako webový vývojár. V IT oblasti nie je potrebný titul. Dôležité sú znalosti. Dovolím si tvrdiť, že to platí pre všetky oblasti. Len ešte chvíľu potrvá kým spoločnosť dospeje k tomu, že tituly prestane považovať za smerodajné a začne klásť dôraz na vedomosti a skúsenosti. To, že má človek titul, ešte neznamená, že aj niečo vie.

Ak ťa škola nebaví a viac ti berie ako dáva, jednoducho sa na ňu vykašli. Začni robiť niečo zmysluplné, niečo čo ťa baví. Ak si myslíš, že potrebuješ titul, môžeš sa pokúsiť školu dokončiť. Ale ja by som nestrácal čas niečim, čo ma nebaví a k čomu mám vyslovene odpor. Zamysli sa nad tým, či ti titul stojí za tie nervy a stres, ktoré k získaniu titulu neoddeliteľne patria.

Práca

Ak robíš prácu, ktorá ťa nebaví, len ťažko môžeš byť šťastný. Ak stráviš tretinu svojho času činnosťami, v ktorých nevidíš zmysel, žiješ tretinu svojho času nezmyselný život. Preto by si si mal nájsť prácu, v ktorej vidíš zmysel a bude ťa baviť. Akonáhle robíš prácu, ktorá ťa napĺňa, nepotrebuješ víkendy, pretože chceš pracovať neustále. Nenadávaš na pondelky, pretože sa do práce tešíš. Práca nie je zrazu práca, ale záľuba.

Robil by si svoju prácu aj keby za ňu nedostávaš peniaze? Ak nie, vymeň prácu. Čo najskôr. Nájdi si takú prácu, ktorú by si robil aj zadarmo. Ak ťa práca baví, nepotrebuješ za ňu dostávať peniaze. Robíš ju preto, lebo ťa baví. Nie preto, lebo za ňu dostávaš peniaze. Peniaze by nemali byť hlavnou motiváciou pri vykonávaní práce.

Prácou strávime podstatnú časť nášho života, preto by sme nemali márniť čas prácou, ktorá nás nebaví. Ja osobne by som nedokázal robiť dlhodobo niečo, čo ma nebaví. Už sa mi párkrát stalo, že ma práca bavila, ale neskôr ma prestala baviť a začal som k nej cítiť odpor. Keď som mal robiť prácu, ku ktorej som cítil odpor, musel som sa veľmi premáhať aby som ju vôbec začal robiť. Prácu som odkladal a odkladal a nerobil som tak ani to, čo ma baví. Strácal som čas nezmysluplnými činnosťami. Prokrastinoval som. Prokrastinácia je chorobné odkladanie povinností na neskôr. Prokrastinácia vzniká vtedy, keď má človek k práci odpor. Ak mám k niečomu odpor, prirodzene si to držím od seba čo najďalej. Ak sa to týka práce, to je problém. Keby som celý život odkladal povinnosti, nič zmysluplné by som nespravil.

Akonáhle pocítim k práci odpor, dávam od nej ruky preč a hľadám si novú prácu, ktorú budem robiť s radosťou. Keď som cítil odpor ku škole, vykašľal som sa na školu a začal som robiť weby a webové aplikácie, ktoré ma bavili robiť. Keď som cítil odpor k nejakému projektu, dorobil som čo bolo treba, dal som od projektu ruky preč a našiel som si ďalší projekt, ktorý ma bavil. Takto si žijem už pár rokov a som šťastný. Keby som robil prácu, ku ktorej cítim odpor, nebol by som šťastný. Popravde nechápem ľudí, ktorí robia prácu, ktorá ich nebaví. O čom je potom život keď ho človek strávi činnosťami, ktoré ho nebavia?

Ak sa rozhoduješ čo budeš robiť, odmysli si koľko zarobíš. Polož si otázku, či by si prácu robil aj keby za ňu nedostávaš zaplatené.

Vzťahy

Vzťahy sú kapitola sama o sebe. Ak človek nemá dobrý vzťah sám so sebou, nemôže mať ani dobrý vzťah s inými. V prvom rade si treba priznať svoje nedostatky a snažiť sa popracovať na ich zmiernení, prinajlepšom odstránení. Nikto nie je dokonalý, ale mali by sme sa snažiť byť čo najbližšie k dokonalosti. Tam totiž začína šťastný život. Akonáhle si vyriešime problémy, ktoré máme sami so sebou, problémy vo vonkajšom svete akoby zmiznú. Mám s tým osobnú skúsenosť. Viem o čom hovorím. Vždy treba začať najskôr od seba. Ak mi niečo vadí na ľuďoch, je to preto, lebo sám mám podobnú vlastnosť, ktorá mi vadí na iných. Ľudia, ktorých stretávam, sú môj odraz, akési zrkadlo. Márne sa budem snažiť utierať špinu na zrkadle, keď ju mám na svojom čele. Až keď ju utriem zo svojho čela, zmizne aj v zrkadle. Tak to funguje. Len si to treba uvedomiť a mať na pamäti. Nemôžem zmeniť ostatných a nemôžem ani od nich požadovať, aby sa zmenili. Môžem len zmeniť svoj postoj k nim. To je celé. To je celá veda vzťahov. Ak mi niečo vadí, musím sa najskôr pozrieť do seba. A keď na sebe zapracujem a odstránim svoje nedostatky, problémy s ostatnými rázom zmiznú. Je to úžasné.

Dúfam…

Dúfam, že si na škole, ktorá ťa baví. Dúfam, že robíš prácu, ktorá ťa baví. Dúfam, že máš dobrý vzťah sám so sebou a dobré vzťahy s ostatnými. Ak nie, tak s tým niečo sprav! Zamysli sa nad sebou a nad svojim životom! Prestaň sa vyhovárať, prestaň hovoriť prečo niečo nejde spraviť! Začni hľadať spôsoby ako to spraviť!

Túžby sú skvelé. Bez túžieb by bol život človeka nemastný, neslaný. Túžby a ich naplnenie sú dôležité pre šťastný život. Horšie je ak sa naše túžby nevyplnia podľa našich predstáv, alebo vôbec.

Ak sa ti nechce čítať, pozri si vlog (4 min):

Nie je túžba ako túžba

Túžby môžeme rozdeliť do dvoch kategórii:

1. Sebecká túžba – túžba, ktorej naplnenie uspokojí iba mňa.
2. Túžba pre ostatných – napríklad “Túžim po celosvetovom mieri”, “Túžim aby boli všetci šťastní”, “Túžim aby bol môj milovaný partner šťastný”,… z časti táto túžba spadá do kategórie sebecká túžba, pretože jej naplnenie ma tiež naplní, no okrem mňa naplní aj iných, takže to nie je iba sebecká túžba.

Sebecká túžba

Veľa ľudí v materiálnom svete má sebecké túžby. Prakticky drvivá väčšina túžob je sebeckých. Túžba mať veľa peňazí, túžba zmeniť nejakého človeka aby nám jeho správanie vyhovovalo,…

Sebecké túžby sú prirodzené. Každý človek túži po niečom, čo uspokojí iba jeho. No ak sebecké túžby prevládajú nad nesebeckými, nie je to pre spoločnosť príliš dobré. Ak má väčšina ľudí v spoločnosti viac sebeckých túžob, potom spoločnosť podľa toho vyzerá. Viz. dnešná spoločnosť.

Nesebecká túžba – túžba pre ostatných

Túžba pre ostatných by mala u človeka a v spoločnosti prevládať nad sebeckými túžbami aby bol život na tejto Zemi lepší, krajší. Túžba po spoločnom blahobyte a naplnenie tejto túžby je pre život na Zemi prínosnejšia ako sebecká túžba a jej naplnenie pre jednotlivca.

Ak je jeden milionár a milión chudobných, čo z toho ten milionár má keď sa nemôže podeliť o svoje pocity z bohatstva? Chudobní ľudia netušia aké je to byť milionárom, nerozumeli by mu. No ak bude milión rovnako bohatých ľudí, môžu sa podeliť o svoje pocity a dojmy z tohto bohatstva. Budú si rozumieť, budú sa cítiť rovnocenní.

Inými slovami, nesebecká túžba a jej naplnenie môže spraviť svet krajším miestom pre život ako sebecká túžba a jej naplnenie.

Nenaplnená túžba

Občas sa mi stane, že sa moje túžby nenaplnia, alebo sa naplnia ale naplnenie je v konečnom dôsledku iné ako som očakával. Išiel som na pracovný pohovor a nakoniec som tú prácu nedostal. Myslel som si, že moja túžba bola získať tú prácu. No neskôr som zistil, že moja naozajstná túžba bola robiť niečo iné. Takže ak nedostanete to, po čom túžite, pravdepodobne to nebola vaša skutočná túžba.

Môžete si myslieť – chcem to, túžim po tom, ale život vie čo je pre vás najlepšie. Niekedy sa vám nesplní to, po čom túžite aby ste mohli získať niečo iné.

Sleduj svoje túžby

Sú tvoje túžby viac sebecké, alebo viac túžiš pre blaho ostatných? Túžiš byť milionárom, alebo túžiš aby boli všetci milionári?

Sleduj svoje túžby a analyzuj či máš viac sebeckých túžob, alebo viac túžob pre ostatných. Ak chceš zmeniť svet, sebeckými túžbami to nepôjde.

Napĺňaj svoje túžby

Ak už vieš po čom túžiš, mal by si spraviť všetko pre to, aby sa túžba naplnila. Ako sa hovorí, bez práce nie sú koláče. Zdvihni zadok zo stoličky a začni konať. Ak môžeš túžbu uskutočniť aj zo stoličky, zadok samozrejme zdvíhať nemusíš. Ale začni konať.

Nevzdávaj sa aj keď si budeš myslieť, že si spravil pre to všetko a tvoje úsilie vyšlo nazmar. Nikdy nevieš ako ďaleko si od cieľa.

Pamätaj: Ak niečo naozaj chceš, celý vesmír sa spojí aby si to dosiahol. Nemôžeš vedieť či to dosiahneš o rok, o dva, alebo o desať. Dôležité je, že to vôbec dosiahneš.

Každý po niečom túži. Niekto túži mať skvelého partnera, niekto túži mať pekný dom, iný zase túži po drahom aute, alebo bicykli. Ja mám tiež svoje materiálne túžby a ich naplnenie mi dá dočasný pocit šťastia.

Ak sa ti nechce čítať, pozri si vlog (8 min):

Dočasný pocit šťastia

Ľudia túžia po niečom, pretože si myslia, že to niečo ich spraví šťastnými. Až keď dosiahnem toto, až keď budem mať tamto, až vtedy budem šťastný. Áno, splnenie túžob prináša šťastie. Ale len dočasné. Kúpim si nové auto, som šťastný. Chvíľu. Auto sa môže pokaziť, alebo si ho po čase prestanem vážiť a šťastie je fuč. Tak to chodí so všetkým v materiálnom svete. Dokonca aj so vzťahmi.

Niekto túži po partnerovi snov a keď sa ten partner snov objaví, po čase môžeme zistiť, že nie je až taký skvelý. Vo vzťahoch musíme riešiť rôzne problémy, robiť kompromisy, obetovať kus svojej slobody za šťastie iných. Vzťahy môžu byť fajn, ale môže prísť rozchod a namiesto šťastia prichádza utrpenie. Au.

Skutočné trvalé šťastie nie je v externých zdrojoch. Je v každom z nás. Píšem o tom v článku “Čo je šťastie a ako ho dosiahnuť?“.

Otroci túžob

Ja by som chcel toto, ja by som chcel tamto,… a ešte hento. Čím väčšie túžby ľudia majú a čím viac ich majú, tým viac sa stávajú otrokmi svojich túžob. Ak niekto túži po drahom aute, musí veľa pracovať a veľa zarábať aby si ho mohol dovoliť. A tak pracuje a pracuje, roky rokúce až si nakoniec zarobí na vysnívané auto. Neskôr sa mu auto pokazí a je z toho nešťastný.

Alebo niekto túži mať dom a rodinu a neskôr možno zistí, že to nebol až taký dobrý nápad. Že mohol ešte počkať a mohol chodiť s kamošmi na pivo. Nemusel si brať hypotéku a zadĺžiť sa na 30 rokov.

Nový mobil každý rok, každú sezónu nové oblečenie, nové topánky, dovolenka, nové auto… stále niečo, čo stojí peniaze. Peniaze nerastú na strome. Treba chodiť do práce a zarábať veľa peňazí. Moderný človek je otrokom svojich túžob a tým pádom aj otrokom peňazí.

Zamysli sa nad tým, či naozaj potrebuješ všetko čo chceš. Potrebuješ drahý telefón? Potrebuješ drahé auto? Potrebuješ drahý dom? Nevystačíš si so starým telefónom, prípadne bez telefónu? Nevystačíš si so starým autom, prípadne bez auta? Potrebuješ bývať v luxusnom dome? Možno si myslíš, že áno, ale v skutočnosti to nepotrebuješ.

Najšťastnejší ľudia sú tí, ktorí toho moc nemajú. Možno poznáte príbeh o chudobnom obuvníkovi, ktorý si pri práci veselo pospevoval. Oproti nemu býval bohatý muž, ktorý pre starosti nevedel ani spávať, nieto ešte spievať. Keď ho už majetok obral o všetku energiu, vzal peniaze a daroval ich obuvníkovi. Po týždni i obuvník prestal spievať. Vstúpil do neho strach. Stále myslel len na peniaze a na to, kde by ich schoval, aby mu ich nik neukradol. Strach o majetok mu zobral chuť do spevu, pokoj, radosť i spánok. Preto sa majetku vzdal a vrátil ho späť boháčovi. Opäť pocítil radosť v srdci a mal chuť i spievať. Človek ku šťastiu nepotrebuje veľa. Stačí mu keď má kde bývať, má čo jesť a má sa ským porozprávať. Človek je tvor spoločenský. Človeku naozaj stačí ku šťastiu málo. Existuje takzvaný minimalizmus o ktorom si môžete prečítať v článku “Minimalizmus ako nový životný štýl“.

Dnešná spoločnosť je založená až príliš materialisticky a má úplne prevrátené hodnoty. Ľudia sa už nerozprávajú medzi sebou, ale ťukajú do dotykových obrazoviek ako ďateľ. Na vrchole hodnotového rebríčka sú u mnohých ľudí peniaze. Peniaze sú najčastejšie skloňované slovo na svete. Pritom sú to len papieriky a mince, ktorým ľudia prikladajú až príliš veľkú hodnotu. Peniaze nemôžete zjesť, ani vypiť. Ak prídete do zahraničia, kde neplatí váš druh peňazí, nekúpite si za to nič. Najskôr musíte ísť do zmenárne vymeniť papieriky za iné papieriky. Až za tie iné papieriky vám dajú jedlo, vodu, alebo niečo iné. Je to zvláštne, no je to tak. O peniazoch píšem v článku “Peniaze“.

Hľadanie šťastia

Základom šťastného života je jednoduchý život a hlboké myslenie. Jednoduchý život znamená uspokojiť sa so strechou nad hlavou, jedlom a spoločnosťou skvelých ľudí. Hlboké myslenie nám práve umožňuje pochopiť, že jednoduchý život je pre človeka najvhodnejší. Túžby po materiálnom, či sexuálnom uspokojení sú plytké túžby, ktorých naplnenie prináša len dočasný pôžitok. Človek by mal vykonávať činnosti, ktoré prinášajú trvalejší pôžitok. Človek by mal pracovať na sebazdokonaľovaní a následne na zdokonaľovaní svojho okolia. Môže sa sebazdokonaľovať napríklad pomocou yogy. O yoge píšem v článku “Čo je yoga?”

Máš všetko čo potrebuješ, tak čo ešte chceš? Čo ti chýba ku šťastiu? Nič. Všetko máš tu a teraz. Len lipnutie na túžbach ťa robí nešťastným.

Túžby sú potrebné

Túžby sú fajn, ale príliš veľké túžby a príliš mnoho túžob zotročuje človeka. Nehovorím, že netreba túžiť. Túžby sú prirodzené a sú potrebné. Túžby sú to, čo nás poháňa vpred. Ak by sme nemali túžby, boli by sme ako zvieratá. Stačilo by nám jesť, piť, spať a páriť sa. Človek ale vďaka svojim túžbam dokáže tvoriť, cestovať, vytvárať si zážitky, ale žiaľ aj ničiť.

Tiež mám svoje túžby. Ale viem, že ich naplnenie mi dodá len dočasné šťastie. Som šťastný tu a teraz. Šťastie mám v sebe. Moje šťastie nezávisí na výške majetku, či životnej láske. Ak mám čo jesť, mám kde bývať, mám sa s kým porozprávať, nič viac mi ku šťastiu nechýba. Všetko ostatné je len bonus. Toto pochop a môžeš byť šťastný. Tu a teraz. Nenechaj sa zotročovať svojimi túžbami. Nenechaj túžby, aby ti zobrali šťastie, ktoré môžeš pocítiť tu a teraz.

Očakávania

Očakávania bývajú hlavným zdrojom sklamania. Ak sa očakávanie naplní, všetko je v najväčšom poriadku. Človek je spokojný. Ale ak človek robí nejakú činnosť s očakávaním a jeho očakávanie sa nenaplní, zákonite býva sklamaný.

Keď niekomu pomôžeš, môžeš očakávať, že ti to nejako oplatí, alebo že ti tiež pomôže keď to budeš potrebovať. Ak sa tvoje očakávanie nenaplní, budeš sa na neho hnevať. Ale to ti nepomôže.

Keď ideš vykopnúť nejakú ženu až pred jej vchod, môžeš očakávať, že ťa pobozká, alebo že ťa pozve k sebe domov. Ak sa tak nestane, budeš odchádzať sklamaný.

Keď chodíš pravidelne odprevadiť kamarátku až pred jej vchod, môžeš očakávať, že sa do teba zamiluje. Ak sa zamiluje do iného, budeš sklamaný.

Ak očakávaš čokoľvek a tvoje očakávanie sa nenaplní, budeš sklamaný. Stojí za to očakávať? Nie, nestojí. Nestojí to za ten pocit sklamania. Preto som sa naučil neočakávať. Neočakávam, že moja pomoc bude oplatená. Neočakávam, že kamoška, ktorú pravidelne odprevádzam až ku dverám, sa to mňa zamiluje. Neočakávam a nebývam sklamaný.

Neočakávaj. Buď pozorovateľ. Pozoruj svoj život ako film. Konaj najlepšie ako vieš a pozoruj ako sa tvoje túžby postupne naĺňajú. Keď niečo chceš, celý vesmír sa spojí, aby si to dosiahol. Len musíš byť na to pripravený.