Berte prosím tento článok trochu s rezervou. Idem si v ňom trochu zasnívať o svojom milovanom domove – o Venuši. Už neviem presne pri akej príležitosti ma kamoška nazvala Venušan. Zaujalo ma to, tak som si vygooglil ako taký Venušan vyzerá. A zistil som, že vyzerám veľmi podobne ako Venušan.

Štíhla postava, svetlá pleť, blond vlasy,… keby si oholím bradu, vyzerám ako Venušan.

Život na Venuši

Zo zaujimavosti som začal hľadať aký je život na Venuši. Narazil som na článok, kde jedna duša astrálne cestovala na Venušu a popisuje v ňom život na Venuši: http://www.ashtarcommandcrew.net/group/lifeonvenus#ixzz4Aevah0Uv

Prečo nevidíme život na Venuši? Prečo si myslíme, že je to mŕtva planéta, príliš horúca pre akúkoľvek životnú formu? Venušania žijú vo vyššej dimenzii, ktorá je pre nás neviditeľná. Venušania sú tak duchovne vyspelí, že sú pre nás prakticky neviditeľní.

Prvý dojem z Venuše

Venuša je veľmi živá, krásna planéta. Všetko je tam také živé, krásne. Cítil som sa tam veľmi príjemne, ako doma. Na Zemi som sa tak dobre ešte necítil. Všetci Venušania sú večne mladí. Žijú večne. Majú fyzické telo podobne ako ľudia na Zemi, ale žijú večne. Všetci vyzerajú tak na 22 rokov a nosia biele uniformy. Keď som sa dostal na Venušu, povedal som si: “Wow! Tak som konečne tu!“. Bolo to veľmi vzrušujúce. Bol som veľmi rozradostený. Ale to nebolo dobré, pretože to bol nízky druh radosti. Takže som neprešiel testom emočného tela. Na Venušanov som pôsobil ako opica, ktorá práve dostala banán a skáče od radosti. Moje šťastie bolo stále trochu zvieracie, no to je pre nás pozemšťanov prirodzené a Venušania to chápali. Tak ma zobrali na prehliadku Venuše.

Spoločenské rozdelenie

Na Venuši nie je žiadna vláda. Nie sú tam žiadne ministerstvá. Žiadna politika. Nemajú prezidenta. Každý Venušan je sám sebe pánom. Nemajú žiadne krajiny/štáty. Venuša je jedna veľká krajina. Nemajú pasy, vlajky, národnosti, hranice. Nemajú súdy pretože každý je sám sebe sudcom. Peniaze na Venuši nenájdete. Venušania pracujú hlavne na duchovnom rozvoji. Kamkoľvek idú, tam sú doma. Venušania nemajú ego. Kdekoľvek je ego, tam je karma. Ak je niekde karma, potom je tam polícia, sudcovia a väzenie. Tieto veci nepoznajú. Oslobodili sa od týchto vecí veľmi dávno. Nemajú zbrane ako napríklad guľomety, tanky, lietadlá, aby mohli bojovať. To je založené na strachu a strach je ego.

Väčšina ľudí na Zemi hovorí: “Dokonalý komunizmus neexistuje“. Ale na Venuši hovoria: “Aby sme mohli mať dokonalý komunizmus, musíme sa zbaviť ega“. Venušania nepotrebujú žiadnych politikov, ktorí by im zabezpečovali potrebné veci. Zabezpečia si to prirodzene sami. Každý Venušan je veľmi duchovný. Vďaka zbaveniu sa ega mohla na Venuši vzniknúť dokonalá spoločnosť.

Venušania

Venušania sú inteligentní. Majú auru lásky, pretože nemajú ego. Dokážu lietať. Majú úplnú kontrolu nad vitálnym, astrálnym, mentálnym, kauzálnym a fyzickým telom. Sú čisté bytosti s rôznymi zaujímavými schopnosťami. Energiu pre život získavajú z rastlinnej stravy, zo vzduchu a z kozmickej energie. Nezneužívajú zvieratá. Žijú s láskou. Najdôležitejší aspekt Venuše je láska. Riadia sa intuitívne a pocitovo. Pocity sú jediná skutočná realita. Žijú v mieri, v súlade s božím zámerom. Sú neustále šťastní. Dokážu komunikovať telepaticky. Rozprávajú oveľa menej ako ľudia na Zemi.

Náboženstvo a vzťahy

Náboženstvo je to isté ako svetlo. Je to svetlo života. Toto svetlo vidia všade – v Bohu, v sexuálnej energii. Keď vidia krásnu ženu, nemajú erotickú mentalitu ako ľudia na Zemi. Na Venuši majú k sebe veľký rešpekt založený na vedomí, nie na fyzickej kráse. Náboženstvo pre nich znamená byť zjednotený a byť vždy vo svojom vnútornom chráme. Nepotrebujú žiadnu náboženskú organizáciu.

Ich náboženstvo sú tri kroky revolúcie vedomia:

1. krok je zneškodnenie ega. Nemajú ego ako také, ale stále majú akýsi zárodok ega a sú si toho vedomí. Neustále sa očisťujú. Ich myseľ je osvietená. Po zneškodnení ega slúžia Vyššiemu zámeru, nie egu.

2. krok – každý manželský zväzok je založený na alchýmii. Všetky manželstvá sú vedomé. Neexistujú rozvody. Kedysi dávno Venušania žili ako ľudia na Zemi, ale ich evolúcia vedomia prebehla oveľa rýchlejšie ako na Zemi. Na Venuši je každý alchymista.

3. krok je posvätná služba a bezpodmienečná láska.

Zákony

Venušania majú len 24 zákonov. Majú tak málo zákonov preto, lebo dokázali povzniesť a oslobodiť svoje vedomie.

Medicína

Každý je doktor a liečiteľ. Dokážu liečiť nie len seba, ale aj planétu.

Životný postoj

Venušania hovoria: “Moje fyzické telo nie je môj pán. Môj Otec je môj pán. Môj otec je ten, ktorý vie. Slúžim môjmu Otcovi. Som večný služobník svojho Otca. On je pán, nie ja”. Na Venuši znamená Otec/Matka to isté ako na Zemi Boh. Venušania sú veľmi pokorní a jednoduchí. Nie sú pyšní, nepodvádzajú a nechvastajú sa.

Vzťah k životnému prostrediu

Venuša nie je znečistená, pretože Venušania nikdy nepoužili benzín, či naftu. Nie preto, že by nemali, ale preto, že nechcú znečisťovať svoju planétu. Využívajú solárnu energiu.

Technológia

Spýtal som sa: “Čo hovoríte na pozemskú technológiu? Počítače, lietadlá, raketoplány a iné?” Jeden majster mi povedal: “Technológia na Zemi je mentálne retardovaná technológia. Myslíte si, že ste civilizovaní. Myslíte si, že ste pánmi sveta. Čo si myslíte keď cestujete na Mesiac? To je porušenie vesmírneho zákona. Keď bytosti žijú v duchovnej kultúre a duchovne rastú, dostávajú tajomstvá a kľuče k vytvoreniu dokonalej technológie. Medziplanetárne cesty sú posvätné. Každý vo vesmíre vie cestovať. Ale cestovanie iba na mentálnej/intelektuálnej úrovni je nebezpečné.”

Kontrola prírody

Venušania sú králi a kráľovné a vládnu aj nad prírodou. Kedykoľvek chcú dážď, vtedy prší. Kedykoľvek chcú mraky, je zamračené. Ak chcú slnečno, je slnečno.

Dimenzia

Žijú v štvrtej dimenzii. V starovekých časoch boli v tretej dimenzii. Tieto dve dimenzie sú ešte stále fyzické. Troj dimenzionálny svet je podvedomý, nie vedomý. Dnes veľa ľudí na Zemi žije vedome. Väčšina ľudí žijúcich vedome sú v štvrtej dimenzii. Na Venuši sa Venušania zjednotili, všetci sa dostali do štvrtej dimenzie. Ilúzia oddelenosti zmizla a stali sa jedným. Všetci ťahajú za jedno lano. Žijú v raji. Venuša je okúzľujúca planéta.

Venušania občas navštívia Zem, pretože chcú zdieľať svoje poznanie. Inkarnujú sa na Zem ako ľudia, aby pomohli ľudstvu v ich evolúcii. Chcú odovzdať správu ako sa dá žiť inak a varovať ľudstvo, aby sa nad sebou zamyslelo.

Zdroj: http://www.ashtarcommandcrew.net/group/lifeonvenus#ixzz4Aevah0Uv

https://news.godsdirectcontact.net/be-spiritual/the-destiny-of-the-planets-revelations-on-mars-venus-and-earth/

Dojmy

Po prečítaní o Venušanoch a živote na Venuši som ostal v nemom úžase. Na Venuši je presne taký život, aký si predstavujem. Niekomu sa to môže zdať ako pekná rozprávka, no somnou to rezonuje akoby to bolo reálne. Mám veľmi silné podozrenie, že som naozaj Venušan. “Venušania občas navštívia Zem, pretože chcú zdieľať svoje poznanie. Inkarnujú sa na Zem ako ľudia, aby pomohli ľudstvu…” – S tým sa plne stotožňujem. Som tu preto, aby som šíril duchovné poznanie, aby som pomáhal ľuďom uvedomovať si čo svojim počínaním spôsobujú. Podobne ako Ježiš, Buddha, Gándhí a iní. Vraj aj Nikola Tesla bol Venušan. Jeho mám tiež veľmi rád.

Od dnes ma môžete volať Venušan Ale netrvám na tom, že som Venušan. Len sa stotožňujem so životom a vedomím popísaným v tomto článku.

PS: To, že cítim, že mám podobnú misiu ako Ježíš, Buddha, či Gándhí neznamená, že sa povyšujem. Jednoducho cítim, že je to moja úloha a že som na jej plnenie vyzretý (mám potrebné vedomie). Aj keď niekto si môže myslieť, že som vyzretý do psychiatrickej liečebne :))) A samozrejme sám sa mám ešte čo učiť. Netvrdím, že som dokonalý.

PPS: Nie som sám, ktorý má potrebu pomáhať ľuďom uvedomovať si ako žijú a čo spôsobujú. Je nás tu na Zemi veľa. Možno si niektorí z nich práve prečítali tento článok. Budem rád keď sa ozvete.

V poslednej dobe mi ľudia píšu, že váhajú, alebo sa boja urobiť zmenu vo svojom živote. Pýtajú sa ma ako som to urobil ja, že robím čo ma baví. Dostávam správy typu: “U mňa stále ten strach mi robí neplechu a veru potom prúd myšlienok čo ma odhovára od tohoto ale srdce a duša kričí svoje že už toto nie je cesta, treba ísť iným smerom“.

Presne v rovnakej situácii som bol aj ja. Zvádzal som boj medzi srdcom a rozumom. Píšem o tom v článku “Rozum verzus srdce“. Dnešná racionálne založená spoločnosť viac počúva rozum a ľudí, ktorí počúvajú svoje srdce, považujú za čudákov, za bláznov. Pritom každý človek v hĺbke srdca cíti čo je pre neho správne. Ale keď to hlas rozumu prehluší, bohužiaľ. Kým bude človek počúvať rozum, nemôže byť naozaj šťastný. Len nasledovanie srdca dokáže spraviť človeka naozaj šťastného.

Bol som ako vy. Bol som ustráchaný, mal som chaos v mysli, nevedel som čo budem robiť a bol som neslobodný. Usilovnou prácou na sebe a následnou zmenou vedomia sa zmenil celý môj život.

Bol som ustráchaný

Mal som v sebe toľko strachov, že nerozumiem ako som s nimi dokázal fungovať. Bál som sa čo si o mne pomyslia ostatní keď budem po meste chodiť naboso. Bál som sa, že nebudem mať dostatok peňazí keď sa vykašlem na prácu, ktorá ma nebaví a začnem robiť čo ma baví. Bál som sa v noci chodiť do lesa, lebo som si myslel, že z tmy na mňa môže vybehnúť diviak, alebo medveď. Bál som sa, že si odomňa rómovia na ulici budú pýtať peniaze.

Bol som ustráchaný človiečik uväznený v Matrixe. Našťastie som sa vďaka vedomému žitiu všetkých strachov zbavil a som oveľa slobodnejší a šťastnejší. O vedomom žití píšem v článku “Vedomé žitie“.

Chaos v mysli

Moja myseľ bola neustále plná myšlienok. Myšlienky ma neustále vyrušovali a nemal som ani na chvíľu pokoj. Mal som v mysli chaos.

Vďaka každodennej meditácii som dokázal utíšiť myseľ a ten pocit je na nezaplatenie. Keď aspoň na chvíľu dosiahnete bezmyšlienkový stav, je to skvelé. O meditácii píšem v článku “Čo mi dala meditácia“.

Uväznený v Matrixe

Bol som uväznený v Matrixe. Nie len vo fyzickom, ale aj v myšlienkovom. Ľudia v dnešnej spoločnosti sú vopred naprogramovaní aby sa báli, aby cítili oddelenosť namiesto jednoty, aby počúvali rozum namiesto srdca, aby im záležalo čo si o nich iní pomyslia, aby sa hnali za materiálnym bohatstvom, aby používali primárne ľavú hemisféru mozgu,… O Matrixe píšem v článku “Život v Matrixe“.

Čo budem robiť?

Po strednej škole som netušil čo budem robiť. Bol som rok nezamestnaný a mal som veľa času na rozmýšľanie. Neustále som sa sám seba pýtal: “Čo by ma bavilo? Čo by ma bavilo? Čo by ma bavilo?” A dostal som odpoveď, že by ma bavilo programovanie. Tak som si vybral kam pôjdem na výšku, začal som sa učiť na prijímačky a na výšku som sa dostal. Potom som aj 3 roky robil programátora. Bavilo ma to až kým som nedostal spasiteľský syndróm a nezistil som, že svet súrne potrebuje zmenu myslenia ľudí. Začal som aktívne písať články na blogu, robiť videá, prednášky, workshopy. Počúval som svoj vnútorný hlas, ktorý ma zaviedol až sem. Snažím sa ľuďom pomáhať nájsť samých seba.

Cesta k slobode

O slobode si môžete prečítať v článku “Skutočná sloboda“, v ktorom píšem, že:

Ak chceme byť šťastnejší, mali by sme sa pokúsiť dosiahnuť čo najväčšiu slobodu. O kus slobodnejší môžeme byť vtedy, keď dokážeme ovládnuť strach, hnev, nenávisť, odsudzovanie a veľa iných nie moc pekných vlastností a emócií.

Veľkú časť slobody človek dokáže získať vtedy keď dokáže ovládnuť myseľ. Myseľ sa môžeme naučiť ovládnuť pomocou meditácie, alebo yogy. O meditácii píšem v článku “Čo mi dala meditácia“. O yoge píšem v článku “Čo je yoga?“.

Keď človek ovládne myseľ, jeho vnímanie života sa zmení a automaticky dosiahne väčšiu slobodu.

Veľa šťastia v získavaní slobody.

V článku “Správa od (ďalšieho) prebudeného” sa dočítate jeden z mnohých príbehov ľudí, ktorí čítajú moje články. Tento príbeh ma inšpiroval napísať článok prečo vlastne články píšem. Čo ma k tomu vedie? Prečo tomu venujem desiatky hodín týždenne? Prečo to robím zadarmo?

Tajomstvo

Prezradím vám moje tajomstvo, ktoré som zatiaľ nikomu neprezradil. Keď som v roku 2006 začal čítať knihy od Pavla “Hiraxa” Baričáka ako “Raz aj v pekle vyjde slnko“, “Kým nás láska nerozdelí” a ďalšie jeho knihy, neskôr som mal pocit, že písanie je úžasná činnosť a že chcem písať aj ja. A čo je zaujímavé, mal som pocit, že mám pokračovať v tom, čo Hirax začal. Hirax píše o vzťahoch, o spoločnosti, o rebelstve, o veciach, ktoré každý z nás takmer denno denne prežíva, alebo v tej dobe prežíval. Hiraxove knihy mi veľmi pomohli rovnako ako aj tisícom ďalším.

Dnes doba pokročila, vedomie ľudí sa za desať rokov rapídne zmenilo a ľudia chcú čítať pokročilejšie veci. Ako som tak čítal ďalšie Hiraxove knihy, prišlo mi, že už sú stále o tom istom. Zistil som, že už mi jeho knihy nemajú čo dať. Čo som mal získať, som získal a je čas pohnúť sa ďalej. Sám Hirax vraví niečo v zmysle: “Ak vám moje knihy už nemajú čo dať, moja misia bola splnená.” Všímam si, že Hirax sa za desať rokov posunul od písania o spoločnosti a vzťahoch k písaniu o deťoch. Istú cieľovú skupinu to má, no stále je tu nepokrytá cieľová skupina ľudí bažiacich po duchovnom poznaní. Cítim, že mám tejto cieľovej skupine čo dať.

Prečo som začal písať?

Pôvodne bol tento blog o programovaní. Priemerne raz za mesiac som napísal nejaký článok o programovaní a to bolo všetko. Po svojom duchovnom prebudení som veľa študoval a veľa som sa naučil. V lete 2015 som začal cítiť nutkanie podeliť sa s tým, čo som sa naučil. Cítil som, že by to mohlo niekomu pomôcť. Objavil som svoje životné poslanie učiteľa a začal som písať v priemere 3 – 4 články za týždeň. Mám potrebu zo seba dať všetko, čo viem. Mám potrebu zdieľať svoj životný príbeh s ostatnými a tak inšpirovať tisíce ľudí.

Čo ma inšpiruje?

Inšpiruje ma sám život. Pozorujem život a píšem o ňom. Inšpirujú ma ľudia, príroda, rôzne situácie,… keď mám oči na stopkách, inšpiráciu vidím všade. Veľakrát sa mi stalo, že som písal 3 – 4 články súčasne. Prichádzala jedna inšpirácia za druhou. Keď ma chytí múza, nedokážem prestať a píšem do skorých ranných hodín. Pokiaľ nedám celú myšlienku do textu, nemôžem prestať písať. Pretože sa mi už párkrát stalo, že som išiel spať a ráno som stratil inšpiráciu a nevedel som článok dopísať.

Prečo to robím zadarmo?

Niekedy sa ma ľudia pýtajú: “A to píšeš zadarmo, či máš za to nejaké peniaze?“. Mojou filozofiou je, že vzdelanie/poznanie by malo byť dostupné pre každého. Aj preto som robil programátorské kurzy za dobrovoľný príspevok. Mám jednoducho potrebu zo seba dávať všetko, čo viem. Či už za to niečo dostanem, alebo nie. Moja vízia je taká, že raz budem schopný uživiť sa len z dobrovoľných príspevkov. To je môj sen, môj biznisplán. Ak pomôžem tisícom ľuďom a len zlomok z nich mi poďakuje finančným príspevkom, je dosť možné, že ma to dokáže uživiť. Keby mi každý Slovák dal jedno Euro, bol by som milionár. Aspoň na chvíľu kým by som to neminul na rôzne užitočné projekty, ktoré mám v hlave a o ktorých možno neskôr napíšem. Od týchto projektov ma delia práve financie. Veľa ľuďom chýbajú financie na ich sny. Ľudia sa môžu pokúšať hnať za peniazmi a zarábať pomerne slušne. Keď som robil programátora, tak som celkom slušne zarobil. Žiaľ zistil som, že už ma práca programátora nebaví a že moja cesta vedie inakadiaľ. Mohol by som sa pokúšať zarobiť ako programátor, no nebol by som ani za mak šťastný. Nedokážem robiť prácu len pre peniaze. Ak sú hlavnou motiváciou práce peniaze, práca stráca na kvalite a človek stráca na šťastí a potom aj na kvalite života. Píšem o tom v článku “Keď prioritou (nie) sú peniaze“.

Môžete ma podporiť

Ak sa vám moje články páčia a pomáhajú vám, môžete ma podporiť aj finančne ľubovoľnou čiastkou. Môžete mi tak pomôcť naplniť môj sen a životné poslanie. Ak si články ceníte na desať centov, môžete prispieť desať centov, ak na dvadsať Euro, môžete prispieť dvacku, ak si moju prácu neceníte, nedávajte mi nič. Je to len na vás na koľko si ceníte moje články, na koľko vám pomohli, či nepomohli. Záleží na vás, či sa mi podarí splniť sen s vyžitím na dobrovoľných príspevkoch. Keby mi každý z vás prispel čo i len malou čiastkou, vás by to z biedy nevytrhlo a mne by to veľmi pomohlo. Pod každým článkom nájdete odkaz na finančnú podporu. Za každý finančný príspevok vopred ďakujem.

Niektorí ľudia mi hovoria: “Šak si daj na blog reklamu“. Zatiaľ tak zúfalý nie som. Ak by som tu aj nejakú reklamu dal, tak pravdepodobne len na produkty či služby, v ktorých vidím zmysel.

Ak budem mať dostatok podporovateľov a finančných prostriedkov, budem sa môcť viac venovať rôznym zaujímavým zmysluplným projektom, ktoré vám predstavím v článkoch a ktorých súčasťou môžete byť aj vy. Ak ma podporíte, bude to prospešné nie len pre mňa, ale aj pre vás. Už dávno nemyslím len na seba. Chcem, aby boli všetci ľudia šťastní.

Poďakovanie

Ďakujem za každú jednu inšpiráciu, ktorá ku mne príde. Ďakujem všetkým, ktorí čítate a zdieľate moje články. Ďakujem za to, že som spoznal svoje životné poslanie a že ho môžem vykonávať. Ďakujem všetkým, ktorí ma podporujú, či už finančne, slovom, alebo iným spôsobom.

Jednoducho ďakujem za všetko a dúfam, že moje články inšpirujú ďalších ľudí. A tiež dúfam, že sa mi v blízkej dobe podarí dokončiť moju rozpísanú knihu s pracovným názvom “Vedomé žitie“. Hups, prezradil som ďalšie tajomstvo… ale o tom zas nabudúce…

PS: Aj pod týmto článkom nájdeš link na finančnú podporu.

Stále viac ľudí túži žiť v sebestačnej komunite. Ani sa im nedivím. Som na tom rovnako. Hľadal som niečo o sebestačnej eko komunite a našiel som zaujímavú diskusiu na jednom fóre: http://www.zdravie.sk/forum/1934006/chcem-vytvorit-novu-nezavislu-komunitu-kto-ide-so-mnou

Zaujalo ma, že prvý príspevok presne vyjadruje moje pocity a moje túžby. Ako je možné, že nejaký cudzí človek má na vlas rovnaké pocity a túžby ako ja? Ten príspevok znie:

Ahojte. Mam uz dost dnesneho sveta. Mam dost klamstiev, pretvarky, znecisteneho prostredia a hluposti ludi, ktori sa len zenu za peniazmi a peniaze vidia ako zmysel zivota. Vrazdy, znasilnenia, pedofilia, fuj, nas svet je hnusny. Ludia ziju prazdny zivot plny strachu, stresu a depresii. Aky to ma zmysel zit takto? Mam taku viziu – spoznat ludi, ktori prezivaju to iste co ja – znechutenost z dnesnej spolocnosti. Nie som ziaden magor, mam uz skoro 30 rokov, vystudovanu vysku a nechut byt tu v tejto spolocnosti a prisposobovat sa nezmyselnym konvenciam…
Chcem spoznat ludi rovnako zmyslajucich ako ja. Schopnych spakovat si svoje veci a pustit sa do niecoho neznameho, mat odvahu zacat zit tak ako chcu. Chcela by som najst miesto, kde by sme sa mohli vsetci usidlit, vystavat si svoje obydlia, pestovat si svoju potravu, mat vlastne hospodarstvo a zalozit komunitu, ktora bude pretrvavat starocia. My budeme zaklad tejto komunity – zakladatelia. Chcem, aby sme boli daleko od spolocnosti, ale nie uplne pretrhnuti od kontaktov. Mat tu “vonku” nasich lekarov upisanych nasej komunite a prijem liekov v pripade nudze a chorob atd… Ak niekto vie o nejakom mieste na svete – lese, ostrove, opustenej dedine, ktora nikomu nepatri, nech da vediet. Cim viac napadov a hlav, tym lepsie. Je mi jedno, kde to miesto na svete je. Ja sa prestahujem hocikde, pretoze tu ma nic nedrzi. Ak ma niekto svoju viziu, ako by to chcel urobit, alebo hociaky napad sa ceni. Mozeme vsetci spolu vytvorit plan a v buducnosti ho aplikovat. Viac ludi s rovnakym cielom = vacsia uspesnost a istota. Ludia, ktori chcete utiect z toho sveta, nic vas tu nedrzi, citite sa sami a je vam jedno, kde budete zit – napiste teraz. Bolo by uzasne zacat zit medzi ludmi rovnako zmyslajucimi, ja verim, ze vsetko sa da, ak sa chce. Kto vie, ako by sme to mohli urobit, nech sem napise…

Ľudí s podobnými dojmami a snom je celkom dosť. Len v mojom okolí poznám minimálne 50 takých ľudí. Predstavte si koľko ich je na celom svete… celkom dosť. Ľudia sa postupne zobúdzajú z konzumného tranzu a začínajú si uvedomovať skutočné hodnoty. Chcú mať kvalitný život, ktorý zahŕňa kvalitnú stravu, kvalitné vzťahy a existenciu čo najviac v súlade s prírodou. Ťahá nás to k prírode, pretože sme všetci deti prírody. Každý, kto príde do prírody, cíti akési spojenie. Akýsi kľud, mier, pohodu, šťastie. Ľudia začali budovať mestá, venovať sa hmotnému pokroku a medziľudské vzťahy začali chladnúť. Kedy ste si naposledy vymenili so susedmi viac slov ako len “Dobré ráno”, “Dobrý deň”? Kedy ste boli naposledy v prírode? Keď je človek v prírode, jeho srdce jednoducho plesá: “Tu je môj domov. Tu chcem žiť“. Márne sa ľudia budú snažiť zvyšovať životnú úroveň a stavať veľké mestá. Skôr, či neskôr to na ľudí doľahne a vrátia sa späť do prírody. Už sa to deje. Ľudia začínajú počúvať volanie svojho srdca a začínajú sa spájať, aby mohli splniť spoločné sny. Sme na začiatku éry, kedy sa ľudia vracajú k svojim koreňom. No stále je viac ľudí, ktorí volanie srdca nepočujú a moc nechápu ľudí, ktorí volanie svojho srdca počúvajú a idú za ním. Ilustruje to nasledovný príspevok:

Je mi jedno, kto si aku komunitu spravi, pravdou je, ze to nieco stoji…Mozno ak by nastal rozpad spolocnosti a peniaze by prestali mat hodnotu, prestala by fungovat elektrina, nemali by sme naftu, benzin, tak vtedy by vznikali komunity a ziadne prachy by k tomu nepotrebovali, lebo vsetko by si nejakym sposobom dokazali nahradit.
A….vzdy tu budu ludia. Ak si niekto naivne mysli, ze v komunite budu vsetci svorne pracovat a nikto nikdy nebude vyskakovat a robit problemy, tak je na omyle…Staci sa pozriet, co sa dialo v NY a inych castiach USA ked boli odstaveni od dodavok elektriny….Ake rabovacky nastali alebo ako si nahradili elektrinu…

Tento príspevok je od človeka, ktorý ešte žije so starým vedomím. Ľudia so starým vedomím si nedokážu predstaviť ľudí ako žijú v mieri a blahobyte. Pretože so starým vedomím to nie je možné. Na to, aby ľudia dosiahli mier a blahobyt, potrebujú kultivovať staré vedomie a získať tak nové, vďaka ktorému dosiahnu šťastný a mierumilovný život. Viem to, pretože sám som Nové vedomie získal a mám na život úplne iný pohľad ako so starým vedomím. O Novom vedomí píšem v článku “Nové vedomie – nová spoločnosť“. Práve ľudia s Novým vedomím dokážu vytvoriť novú spoločnosť, kde sa každý problém bude neodkladne riešiť. Problémy sú tu od toho, aby sa riešili. No dnešná spoločnosť stihla vytvoriť veľa problémov, ktoré sa dlhodobo neriešia, alebo sa riešia len z časti. Riešenie týchto mnohých problémov zaberie veľa času a popritom ľudia vytvárajú ďalšie a ďalšie problémy. Takto sa nedá dlhodobo efektívne fungovať.

Ľudia so starým vedomím vidia len problémy namiesto riešení a hovoria čo všetko nejde namiesto toho, aby hľadali spôsoby ako to ide. Ľudia s Novým vedomím hľadajú riešenia na problémy. No a riešením na súčasnú situáciu je práve osveta, aby si ľudia so starým vedomím mohli uvedomiť, že je niečo zle a aby s tým začali niečo robiť. Ideálne aby začali od seba a získali Nové vedomie. Pretože kým majú staré vedomie, budú nevedomky vytvárať len ďalšie a ďalšie problémy. Píšem o tom v článku “Nevedomá spoločnosť vytvára nevedomky utrpenie“.

Z príspevku ma zaujala časť o tom “ak by nastal rozpad spoločnosti a peniaze by prestali mať hodnotu,…“. Je dosť možné, že nás to čaká. V minulosti tiež skolabovali rôzne civilizácie. Jednoducho prišli do bodu, kedy sa domček iluzorných hodnôt rozsypal ako domček z karát. Bum, nastal pád. Dnešná spoločnosť je na pokraji zrútenia. Súčasná spoločnosť má symptómy, ktoré predchádzali pádu civilizácii: rozbujnená administratíva, nadmerná byrokracia, neproduktívne štátne výdavky, strata spoločnej vízie, rozmach rodinkárstva,

klimatické zmeny, územný rozpad a migrácia. Veľká väčšina obyvateľov preferuje zábavu pred prácou. Usilovne pracujúci ľudia sú zosmiešňovaní a vzorom sú pokrytci, populisti, pochybní umelci a tzv. celebrity. Pokiaľ sa ľudia neuvedomia a nezačnú naprávať doposiaľ napáchané škody a omyly, budú musieť zažiť bolestivý pád.

Nepochopenie komunitného života

V diskusii som čítal príspevky od ľudí, ktorí nepochopili prečo chcú ľudia vymeniť život v modernej spoločnosti za život, ktorý bol bežný pred dvesto rokmi. Myslia si, že ľuďom vadí moderná technika a preto sa chcú vrátiť o dvesto rokov späť. Nie, ľuďom nevadí ani tak technika ako správanie ľudí v modernej spoločnosti a tiež odlúčenie od prírody. Veď sa o tom píše hneď v prvom príspevku: “Mam uz dost dnesneho sveta. Mam dost klamstiev, pretvarky, znecisteneho prostredia a hluposti ludi, ktori sa len zenu za peniazmi a peniaze vidia ako zmysel zivota. Vrazdy, znasilnenia, pedofilia, fuj, nas svet je hnusny. Ludia ziju prazdny zivot plny strachu, stresu a depresii. Aky to ma zmysel zit takto?”

Ľudia už viac nechcú žiť v takomto svete. Zobúdzajú sa. Uvedomujú si čo sa v skutočnosti deje. Chcú žiť inak. Chcú vytvoriť krajšiu realitu. Akýsi raj na Zemi. No na to, aby sa im to podarilo, najskôr musia vytvoriť raj v sebe. Väčšinou ľudia, ktorí túžia žiť v komunite už majú v sebe raj, alebo majú minimálne dobrý základ. Sú to mierumilovní, láskyplní ľudia, ktorí sa snažia vychádzať s ostatnými ľuďmi a hľadajú kompromisy. Majú spoločné túžby a ciele. Presne to je potrebné pre správne fungovanie spoločnosti. Pokiaľ ľudia v spoločnosti chcú každý niečo iné a navyše majú v sebe bordel, tak to aj tak vyzerá. Môžeme to vidieť v dnešnej spoločnosti.

Utekanie pred problémami

Niekomu sa môže zdať, že útek do prírody je zbabelý útek pred problémami. Neviem ako vy, ale ja chcem žiť tam, kde mi je dobre. Ak sa človek na nejakom mieste necíti dobre, tak prirodzene ide inde. Ak sa necíti dobre v teple, ide tam, kde je menej teplo. Ak sa necíti dobre v zime, ide tam, kde je menej zima. Ak vo svojom okolí nemôže zohnať prácu, ide hľadať prácu inde a pravdepodobne sa tam aj usadí. Veď koľko ľudí odišlo za prácou do veľkých miest? Tak prečo by ľudia nemohli odísť do prírody keď im je tam lepšie?

Nájdu sa aj takí ľudia, ktorí majú veľa problémov a ako riešenie vidia útek pred problémami. Čo najďalej od problémov, od mesta, od ľudí. No pred problémami len tak neutečú. Problémy si zvyčajne nesú v sebe. Stáva sa, že problémy si prinesú so sebou aj do komunity a komunita ich musí potom riešiť. Našťastie takých prípadov nebýva veľa. Ľudia túžiaci žiť v komunite sú väčšinou v pohode ľudia a nemajú nejaké extra veľké problémy.

Naplnenie túžby

Túžbu žiť v sebestačnej komunite v spojení s prírodou má stále viac ľudí. Pre jednotlivcov je pomerne ťažké túto túžbu naplniť. Na efektívne fungovanie komunity je potrebných viac ľudí. Keď sa spoja viacerí ľudia s podobnou túžbou, je veľká šanca, že sa im podarí túto túžbu naplniť. Preto spojme svoje sily a hľadajme spôsoby ako naše túžby naplniť. Vytvoril som pre to facebookovú skupinu “Život v komunite“. Zatiaľ sa môžeme spájať vo virtuálnej realite a keď príde ten správny čas, spojíme sa aj osobne a nejakú tú komunitu vytvoríme, prípadne sa k nejakej pridáme.

Najznámejšia eko komunita na Slovensku je Zaježová. Môžete prísť na prehliadku Zaježovej, ktorá sa koná niekoľkokrát do roka, alebo tiež môžete prísť do Zaježovej ako dobrovoľník na týždeň, alebo aj na dlhší čas a môžete tak zistiť či je život v Zaježovej pre vás. Viac info o Zaježovej nájdete na stránke: www.zajezka.sk

Ja som v Zaježovej bol a zistil som, že mi moc nesedia lazy, ktoré sú v Zaježovej. Susedstvá sú aj niekoľko kilometrov vzdialené. Preferujem domy bližšie k sebe, aby mohla komunita fungovať efektívnejšie. Predstavte si, že musíte cestovať niekoľko kilometrov len aby ste vymenili zeleninu za múku. To nie je príliš efektívne. Tiež sociálna interakcia na lazoch nie je na takej úrovni, na akej je v tesnej blízkosti susedstva. Jednoducho keď mám všetkých po ruke, môžem všetko vybaviť rýchlejšie a ostane mi viac času na ďalšie činnosti.

Už možno viete, že:

Ak niečo z celého srdca chcete, celý vesmír sa spojí, aby ste to dosiahli.

Ak chce niečo viac ľudí, je veľmi pravdepodobné, že to dosiahnu oveľa skôr a oveľa jednoduchšie ako keby to boli ich jednotlivé túžby. Mravec by staval mravenisko veľmi dlho. Viac mravcov postaví mravenisko oveľa rýchlejšie. Čím viac mravcov, tým rýchlejšie a väčšie je mravenisko postavené. Čím viac ľudí sa spojí za jeden cieľ, tým rýchlejšie ho dokážu dosiahnuť.

Poznám desiatky ľudí, ktorým ide život v tomto systéme hore krkom a chcú sa z neho vymaniť. Pracovať 8 a viac hodín denne, aby človek zarobil na nájom, jedlo a možno niečo viac, láka stále menej ľudí. Človek je jediný tvor na planéte, ktorý musí platiť za to aby žil. Platiť za strechu nad hlavou, za jedlo, za poistenie a podobné výdavky výjdu celkom dosť. Človek musí zarábať dostatok peňazí aby nejako prežil a mal sa ako tak dobre. Veľa ľudí nevie, či bude mať nasledujúci mesiac na nájom, alebo na jedlo. Život v tomto systéme je celkom stresujúci. Ľudia strávia v práci, ktorá ich nebaví 8 a viac hodín denne, do práce cestujú v lepšom prípade niekoľko minút, niektorí niekoľko hodín a na seba, na priateľov, alebo rodinu im moc času neostáva. Mnohí sa ženú za materiálnym bohatstvom, ktoré im bude na smrteľnej posteli na dve veci. Mnohí žijú stresujúci život, ktorý je kvalitný základ pre rôzne choroby. Približne 80% chorôb je psychického pôvodu.

Ako z toho von?

Stačí si zarobiť dosť peňazí na to, aby ste nejako prežili a mohli začať robiť to, čo vás baví a následne sa tým uživili. Tiež treba minimalizovať výdavky. Píšem o tom v článku “Ako sa vymaniť z Matrixu?“

Život v komunite

Komunita je zoskupenie ľudí, ktorí majú spoločné hodnoty a spoločné záujmy. Ľudia v komunite si zvyčajne pomáhajú navzájom. Ja pomôžem tebe, ty pomôžeš mne. Počet ľudí v komunite je zvyčajne viac ako 2. Komunita môže fungovať prakticky kdekoľvek. Aj v meste, aj mimo mesta. V mestách vznikajú rôzne komunity aktivistov pre životné prostredie, náboženské komunity, hráčske komunity, športové komunity, záhradkárske komunity a iné. Vznikajú aj komunity mimo mesta, ktoré sa snažia žiť spôsobom našich predkov, ktorý je pre človeka viac prirodzený ako spôsob života v meste, kde sú ľudia zavretí v budovách, dýchajú výpary z áut, stále sa niekam ponáhľajú, stále sa za niečim ženú a hľadajú šťastie tam, kde nie je.

V komunite, kde majú ľudia spoločné záujmy a životné hodnoty je život úplne iný ako v prostredí, kde sú rôzni ľudia s rôznymi záujmami, životnými hodnotami a problémami.

Mesto vs. vidiek

Život v meste má svoje výhody aj nevýhody. Život mimo mesta má tiež svoje výhody aj nevýhody. Pribúda stále viac ľudí, ktorí chcú žiť čo najviac nezávisle na systéme a čo najďalej od civilizácie, ale možno si mnohí neuvedomujú čo takýto život so sebou prináša.

Život mimo civilizácie

Ak chce niekto žiť mimo civilizácie, musí si zabezpečiť jedlo na celý rok, kúrenie, vodu, prípadne elektrinu. Elektrina a splachovací záchod sú najlepšie výdobytky civilizácie, ktoré na niektorých miestach nie sú. Ďalší celkom dobrý výdobytok je sprcha. Hodnotu týchto výdobytkov si človek uvedomí keď strávi určitý čas bez nich.

Ak chcete žiť čo najviac nezávisle na systéme, nerátajte s tým, že pôjdete do supermarketu a nakúpite si všetko, čo potrebujete. A nerátajte ani s tým, že si dopestujete všetko, čo potrebujete. Zabudnite na ryžu, citrusové plody a iné potraviny, ktoré je v našom podnebí veľmi ťažké dopestovať. Zabudnite na polotovary. Čo si nespravíte, to nemáte. Môžete chovať zvieratá a vyrábať si syr, tvaroh, bryndzu, maslo, alebo jogurt. Ak viete ako na to. Zabudnite na toaletný papier. Zubné kefky, šampón, mydlo, to všetko si musíte vyrobiť, alebo zaobstarať od niekoho, kto to vie vyrobiť.

Život v komunite a špeciálne život mimo civilizácie je jednoduchší ak má komunita viac ľudí, ktorí si navzájom pomáhajú. Ideálny počet ľudí v komunite mimo civilizácie je aspoň 8. Niektorí môžu rúbať drevo, iní pracovať v záhrade a ďalší v kuchyni. Život mimo civilizácie v menšej skupine ako 8 ľudí je pomerne náročný. Predstavte si, že traja ľudia by mali za deň narúbať drevo, starať sa o zvieratá, o záhradu aj robiť jedlo. Je to veľmi náročné. Keď varím sám viacero zložitejších jedál, strávim v kuchyni aj 3 hodiny. Sám očistiť zemiaky, nakrájať zeleninu, usmažiť a uvariť viac jedál naraz nie je pre jedného žiadna sranda. Ak môžu viacerí čistiť zeleninu, potom krájať očistenú zeleninu a následne variť, zaberie to oveľa menej času ako keby to robí jeden človek. Takisto je to aj s prácou v sebestačnej komunite mimo civilizácie. Keď je v komunite málo ľudí, komunita nedokáže fungovať efektívne a všetko trvá zbytočne veľa času a ľudia sa tak narobia viac ako by sa narobili keby bolo v komunite dostatok ľudí.

Jednota

Na živote v komunite je najkrajšie to, že všetci ťahajú za jedno lano. Keď treba niečo spraviť, tak to robia všetci, alebo aspoň toľko ľudí, koľko je na danú činnosť potreba. Ľudia v dnešnej spoločnosti sú zvyknutí, že si každý hrabe na svojom piesočku, pre seba a na potreby ostatných kašlú. V komunite ľudia zdieľajú svoje znalosti a schopnosti s inými a každému sa tak dostáva to, čo práve potrebuje. Ja viem variť, tak ti navarím. Ty mne pomôžeš napríklad opraviť elektrický spotrebič, alebo mi pomôžeš s niečim iným čo vieš. Ľudia v komunite zvyčajne nepotrebujú dostávať peniaze ani inú odmenu za to, že niekomu s niečim pomôžu.

Iné hodnoty

Pomoc môže trvať aj celé dni. Ak niekto potrebuje postavať dom, ide sa stavať dom. Ak niekto potrebuje opraviť strechu, ide sa opraviť strecha. So životom v dnešnej modernej spoločnosti sa to nedá porovnávať. V modernej spoločnosti za všetko zaplatíte nemalé peniaze, pretože v modernej spoločnosti patria peniaze medzi najvyššie hodnoty. Musíte platiť za strechu nad hlavou, za jedlo, za služby, skoro za všetko. V komunitách sú iné hodnoty. Každá komunita má trochu iný rebríček hodnôt. V niektorých komunitách nenájdete na najvyšších priečkach rebríčka hodnôt peniaze, ale môžete nájsť napríklad vzájomnú pomoc, slobodu, porozumenie, vzájomné rešpektovanie a iné ľudské hodnoty, ktoré v dnešnej modernej spoločnosti veľmi chýbajú.

Vyskúšajte život v komunite

Všímam si, že stále viac ľudí túži po kľudnejšom živote niekde mimo mesta v komunite, kde sú ľudia na rovnakej vlne. Vo svojom okolí poznám minimálne 50 takých ľudí. Na celom Slovensku sú ich tisíce. Prekážkou mnohých ľudí sú financie. Nie každý má peniaze na pozemok a na dom. No našťastie existujú komunity, kde človek môže prísť a vyskúšať si život v komunite.

Niektorí ľudia sa už z časti dokázali odpojiť od systému a snažia sa žiť v súlade s prírodou a v súlade so svojim srdcom. Napríklad komunita v Zaježovej funguje už dvadsať rokov. No stále nie je úplne sebestačná. Niektorí obyvatelia Zaježovej tvrdia, že úplná sebestačnosť je prakticky nemožná, respektíve veľmi ťažká.

Môžete si vyskúšať život v komunite napríklad na Sekieri v Zaježovej, kde som bol na týždeň ako dobrovoľník a pomáhal som so všetkým čo bolo treba. Môžete si vyskúšať život aj v iných komunitách. Kto chce, ten si nájde spôsob ako sa do komunity dostať.

Keď si vyskúšate život v nejakej funkčnej komunite mimo civilizácie, pravdepodobne sa už nebudete chcieť vrátiť do modernej spoločnosti. Pretože život v komunite, ktorá funguje vďaka nepísaným pravidlám, ktoré sú všetkým jasné a prirodzené, je prirodzenejší ako život v spoločnosti, ktorá má nezmyselné zákony, príkazy a zákazy a každý je vďaka nim zmätený. Ľudia v modernej spoločnosti sú zmätení a nešťastní. Ľudia v sebestačnej komunite sú šťastní. Chápu, že vzájomná pomoc je veľmi dôležitá a pomáhajú si navzájom. Majú rovnaké životné hodnoty.

Keď som bol týždeň na Sekieri, nechcelo sa mi odtiaľ odísť. Mal som možnosť odskúšať si život v komunite a môžem povedať, že to je to, po čom moje srdce prahne. Jediná vec čo mi na Zaježovej prekáža je, že sú to lazy a domy sú od seba vzdialené aj niekoľko kilometrov. Chcel by som bývať v komunite, kde sú ľudia k sebe bližšie. Mojim snom je byť súčasťou sebestačnej eko-komunity, kde ľudia žijú v harmónii s prírodou a aj medzi sebou. Takouto ukážkovou eko-komunitou je Govardhan v Indii.